Upload
others
View
2
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Mikroregión Biela Orava – faktor
regionálneho rozvoja
Miroslav Iskerka
FOND MIKROPROJEKTŮ
Brno, 2014
Meno a priezvisko autora: Miroslav Iskerka
Názov práce: Mikroregión Biela Orava - faktor regionálneho rozvoja
Názov práce v angl ičt ine: Microregion Biela Orava factor of regional development
Katedra: Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja
Anotácia
V práci sa zaoberám problematikou Mikroregiónu - faktor regionálneho rozvoja. Cieľom je
nájsť riešenie pre efektívny rozvoj Mikroregiónu Biela Orava z hľadiska zvýšenia jeho
ekonomickej sily. Práca pozostáva z troch kapitol. Prvá kapitola je venovaná teoretickým
základom, podrobnejšie predstavujem a vysvetľujem základné pojmy, analyzujem
geografické, demografické, ekonomické a sociálne prostredie vybraného mikroregiónu. Druhá
kapitola obsahuje SWOT analýzu súčasného stavu mikroregiónu a dotazník, na základe ktorej
som naplnil cieľ práce, t.z. navrhol som vytvorenie sieťového partnerstva medzi subjektmi v
mikroregióne s cieľom zvýšenia jeho ekonomickej sily a ekofarmu a tiež malú vodnú
elektráreň. Tretia kapitola obsahuje záver.
Annotation
In the work the issue connected to Microregion - as a factor of regional development are dealt
with. The aim is to find a solution for effective development of Microregion Biela Orava
focusing on increasing it is economic power. The present work consists of three chapters. The
first chapter is devoted to the theoretical basis, we present and explain detailly the basic
concepts. We analyse the geographic, demographic, economic and social environment of the
selected microregion. Second chapter contains. SWOT analysis of the current state of the
microregion and questionnaire. On the basis of this analysis we fulfilled the aim of the work,
it means that we propose the creation of the network partnerships between the stakeholders in
microregion to increase its economic strength and ecofarm and also small hydro power plant .
The third chapter contains conclusion.
Kľúčové slová
Mikroregión, región, regionálny rozvoj, obec, sociálno-ekonomický rozvoj
Keywords
Microregion, region, regional development, municipality, socio-economic development
OBSAH
ÚVOD ..................................................................................................................................................................... 7
1. CHARAKTERISTIKA MIKROREGIÓNU BIELA ORAVA.................................................................. 5
1.1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE O MIKROREGIÓNE .............................................................................................................. 5
1.2 ZDRUŽENIE OBCÍ ............................................................................................................................................ 6
1.3 CESTOVNÝ RUCH V MIKROREGIÓNE................................................................................................................ 7
1.4 EUROREGIÓNY NA SLOVENSKU ...................................................................................................................... 7
1.5 FONDY ............................................................................................................................................................ 8
1.5.1 Európsky fond regionálneho rozvoja ..................................................................................................... 8
1.5.2 Európsky sociálny fond .......................................................................................................................... 8
1.5.3 Kohézny fond .......................................................................................................................................... 9
1.6 PROJEKTY V MIKROREGIÓNE BIELA ORAVA ................................................................................................... 9
1.6.1 Projekt zberný dvor v obci Rabča .......................................................................................................... 9
1.6.2 Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského regiónu, etapa 1 ............................................................ 10
1.6.3 Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského regiónu, etapa 2 ............................................................ 11
1.7 PROJEKTY CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE – POĽSKO, ČESKÁ REPUBLIKA ............................................. 11
1.7.1 Cezhraničná spolupráca Slovensko – Česká republika ........................................................................ 11
1.7.2 Cezhraničná spolupráca – projekt oravská cesta ................................................................................ 13
2. POHĽAD OBYVATEĽOV NA MIKROREGIÓN - DOTAZNÍKOVÝ PRIESKUM ............................... 15
2.1 PRIESKUM V DOTAZNÍKU .............................................................................................................................. 15
2.2 VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA ........................................................................................................................ 17
2.3 SWOT ANALÝZA ......................................................................................................................................... 18
2.4 VLASTNÝ NÁVRH ĎALŠIEHO ROZVOJA MIKROREGIÓNU ................................................................................ 20
2.4.1 Vytvorenie sieťového partnerstva medzi subjektmi v mikroregióne s cieľom zvýšenia jeho ekonomickej
sily ................................................................................................................................................................. 20
2.4.2 Protipovodňové nádrže ........................................................................................................................ 21
2.4.3 Poľnohospodárstvo – ekofarma, agroturistika ..................................................................................... 23
2.4.4 Malá vodná elektráreň ......................................................................................................................... 24
ZÁVER ................................................................................................................................................................. 27
LITERATÚRA ..................................................................................................................................................... 28
ZOZNAM TABULIEK ....................................................................................................................................... 30
ZOZNAM OBRÁZKOV ..................................................................................................................................... 30
ZOZNAM GRAFOV ........................................................................................................................................... 30
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK .............................................................................................................. 31
ÚVOD
K výberu spracovania tejto problematiky ma viedlo práve to, že pochádzam z mikroregiónu
Biela Orava a pretože na Slovensku sú čoraz väčšie regionálne rozdiely a tento problém sa
dostáva nielen do politickej roviny, ale aj do roviny výskumnej. Tieto rozdiely sú viditeľné
nielen na Slovensku ale tak isto aj v rámci Európskej únie. Prehlbuje sa sociálny charakter
regionálnych rozdielov. Práve na Slovensku sú najväčšie nerovnosti v rámci EÚ.
Predmetom tento práce je rozvoj samotného mikroregiónu, ktorý je súčasťou rozvoja regiónu.
K strategickým prioritám tohto mikroregiónu patrí aj zvýšenie kvality vzdelávania, rozvoj
zamestnanosti a obnova obcí. Zameriava sa aj na rozvoj vidieka pri využití možností
jednotlivých členov mikroregiónu. Na dosiahnutie týchto cieľov vypracúva programy a
využíva financovanie pomocou eurofondov.
Cieľom práce je na základe analýzy mikroregiónu poukázať na jeho význam pre regionálny
rozvoj v oblasti vzdelávania, informovanosti, ekonomického rozvoja, zamestnanosti,
dynamiky, obnovy obcí, skvalitnenie životného prostredia, zefektívnenie činnosti obcí ako aj
zvýšenie úrovne života na celom jeho území.
5
1. CHARAKTERISTIKA MIKROREGIÓNU BIELA ORAVA
1.1 Základné údaje o mikroregióne
Mikroregión Biela Orava je najsevernejší a najchladnejší región Slovenskej republiky. Patrí
do regiónu Orava (Horná Orava). Na severe, severozápade a severovýchode hraničí s
Poľskom, na západe s okresom Čadca, na juhu s okresom Dolný Kubín a na juhovýchode s
okresom Tvrdošín. Administratívne patrí do Žilinského kraja. Mikroregión Biela Orava tvorí
24 obcí.
Tabuľka č. 1: Základne údaje o Mikroregióne Biela Orava
Rozloha 690,5 km2
Počet obyvateľov
59 885
Počet obcí
24
Z toho mestá
1
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov Štatistického úradu SR
Obrázok č. 1: Poloha Mikroregiónu
Zdroj: http://www.sazp.sk/Mikroregión Biela Orava
6
Vekovú štruktúru obyvateľstva charakterizuje vysoké zastúpenie obyvateľov v produktívnom
veku (63,29 %). Z hľadiska národnostnej štruktúry je územie homogénnym územím s
prevahou obyvateľstva slovenskej národnosti (97,3 %). V mikroregióne prevažuje
obyvateľstvo rímsko-katolíckeho vierovyznania (95,2 %) (ŠÚ SR, 2013).
Takmer celé územie spadá pod Chránenú krajinnú oblasť Horná Orava (22 obcí a okresné
mesto), ktorá bola zriadená vyhláškou MK SSR č. 110/1979 Zb. zo dňa 12. júla 1979 v znení
Zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. a novelizovaná vyhláškou MŽP SR č. 420/2003 Z. z. zo dňa
29. septembra 2003. Ochrana prírody a krajiny je zameraná na zachovanie pôvodných lesných
komplexov a na vzácne rastlinné a živočíšne spoločenstvá (Trnka, Kopilec, 2007).
Územie mikroregiónu predstavuje pestré zastúpenie biotopov od vodnej plochy Oravskej
priehrady a tečúcich vôd v povodí Bielej Oravy, cez rašeliniská (vrchoviská a slatiny),
rozsiahle lúky a pasienky, územia smrekových lesov až po vysokohorské biotopy
subalpínskeho a alpínskeho stupňa na Babej hore. Centrálna a východná časť územia je
typická striedaním lesov a poľnohospodárskej pôdy s vidieckym osídlením. Mikroregión
Biela Orava patrí k najchladnejším oblastiam s najbohatšími zrážkami na Slovenku.
Mikroregión je využívaný predovšetkým pre lesné hospodárstvo, ale aj poľnohospodárstvo
(najmä živočíšna výroba), poľovníctvo. Územie je charakteristické existenciou bohatých
ľudových tradícií, zachovaním tradičných remesiel a kultúrneho dedičstva (Chrenščová,
2009).
Mikroregión Biela Orava je vidieckeho charakteru, je charakteristický veľkým krajinným
potenciálom a výhodnými podmienkami pre rozvoj udržateľného cestovného ruchu.
Špecifické kopaničiarske osídlenie, vidiecky ráz mikroregiónu, typické formy hospodárenia v
území (poľnohospodárstvo, lesníctvo), nádherná príroda vytvárajú predpoklady pre využitie
mikroregiónu na potreby cestovného ruchu pri rešpektovaní kritérií a podmienok
udržateľného rozvoja.
Zachovalá príroda, bohaté kultúrne dedičstvo, história, či ľudová architektúra a významné
kultúrne akcie robia mikroregión osobitým a atraktívnym pre návštevníkov. Mikroregión
Biela Orava je osobitným a atraktívnym pre jeho návštevníkov, k čomu prispieva ľudová
architektúra, významné kultúrne akcie, história, bohaté kultúrne dedičstvo a predovšetkým
zachovalá príroda. Napriek mnohým prednostiam patrí mikroregión do ekonomicky slabých a
málo rozvinutých regiónov.
Rozvoj regiónu prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, hospodárskemu i územnému
rozvoju a k vyrovnávaniu hospodárskych ako aj sociálnych regionálnych rozdielov. Jeho
postavenie sa v procese globalizácie posilňuje a stáva sa neodmysliteľnou súčasťou
udržateľného rozvoja. Odkloneniu sa od masových foriem cestovného ruchu, ktorý
predstavuje dôležité odvetvie rozvoja území, napomáhajú jeho formy ako zelená turistika,
ktorá v sebe zahŕňa princípy udržateľného rozvoja a tak prispieva nielen k ekonomickému
rastu slabo rozvinutých vidieckych regiónov, ale aj k zachovaniu prírodného potenciálu
krajiny. Pri budovaní koncepcie udržateľného regionálneho cestovného ruchu je potrebné
zapojiť miestne obyvateľstvo a zohľadniť ich názory, či postoje.
1.2 Združenie obcí
Mikroregión Bielej Oravy tvorí 24 obcí (Námestovo, Babín, Beňadovo, Bobrov, Breza,
Hruštín, Klin, Krušetnica, Lokca, Lomná, Mútne, Novoť, Oravská Jasenica, Oravská Lesná,
Oravská Polhora, Oravské Veselé, Rabča, Rabčice, Sihelné, Ťapešovo, Vasiľov, Vavrečka,
Zákamenné a Zubrohlava), z toho štatút mesta má 1 obec (Námestovo). Na území žilo ku
7
konci roku 2012 spolu 59 885 obyvateľov, z toho 49,6 % žien. Z hľadiska národnostnej
štruktúry je územie homogénnym územím s prevahou obyvateľstva slovenskej národnosti
(97,3%). V mikroregióne prevažuje obyvateľstvo rímsko-katolíckeho vierovyznania (95,2%).
Vekovú štruktúru obyvateľstva charakterizuje vysoké zastúpenie obyvateľov v produktívnom
veku (63,29%) (ŠÚ SR, 2013).
1.3 Cestovný ruch v mikroregióne
Územie patrí podľa Regionalizácie cestovného ruchu v SR (Weiss et al., 2005) do regiónu
cestovného ruchu Oravského.
V lete sa cestovný ruch orientuje najmä do oblasti Oravskej priehrady. V stredisku Slanická
Osada sú sústredené vodné športy. Územie poskytuje vhodné podmienky pre pešiu turistiku,
ktorá je významnejšia na hrebeňoch Oravských Beskýd a tiež cykloturistiku. Najznámejšie
cykloturistické trasy sú Údolím Bielej Oravy (Oravská Lesná – Trstená), Rowlandovou
stopou (Zákamenné – Námestovo), K hájnikovej žene (Námestovo – Oravská Polhora).
V zimných mesiacoch je tu široká ponuka lyžiarskych aktivít, rozmiestnená rovnomerne po
celom území – od Oravskej Lesnej až po Oravskú Polhoru.
Lákadlom pre turistov sú aj náučné chodníky na území CHKO: Slaná Voda – Babia hora –
Markowe sczawiny, Oravská priehrada a Lesnícky náučný chodník Oravská Lesná. Ich
cieľom je sprístupnenie informácií turistom o prírodných a kultúrnych hodnotách územia.
Mikroregión je aj galériou kultúrnych pamiatok v prírode – v každej vidieckej obci a meste sa
nachádza kostol, v chotároch a obciach sa nachádza množstvo kaplniek a krížov. Z prvkov
významných z hľadiska kultúry sa na území nachádza národná kultúrna pamiatka Lesná
úvraťová železnica Chmúra – Tanečník v Oravskej Lesnej, Múzeum Pavla Országha
Hviezdoslava v Oravskej Polhore a prírodná pamiatka bývalej obce Slanica – Slanický ostrov
umenia (Chrenščová, 2011).
Takmer celé územie spadá pod Chránenú krajinnú oblasť Horná Orava. Ochrana prírody a
krajiny je zameraná na zachovanie pôvodných lesných komplexov a na vzácne rastlinné a
živočíšne spoločenstvá (Trnka, Kopilec, 2007). Obyvateľstvo sa prikláňa sa k rozvoju
zelených foriem cestovného ruchu.
V oravských dedinách sa udržiavajú kultúrne tradície, ktoré lákajú domácich a zahraničných
turistov. Každoročne sa konajú starodávne zvyky a obyčaje, napríklad pochovávanie basy,
stavanie májov, vianočné koledy, folklórne festivaly a jarmoky.
Za ťažiskové formy rozvoja cestovného ruchu považujú vidiecky cestovný ruch, ekoturistiku,
pešiu turistiku, ako aj využívanie ekologickejších foriem dopravy (cykloturistika) v celom
mikroregióne. Za vhodné formy rozvoja cestovného ruchu sa zároveň považujú zjazdové,
bežecké lyžovanie, vodné športy, kúpanie, pobyt pri vode a poznávanie kultúrnych pamiatok.
1.4 Euroregióny na Slovensku
Partnerstva môžu byť rôzne. Môžu to byť partnerstvá krátkodobé alebo partnerstvá dlhodobo
orientované. Na báze partnerstva sa formuje aj cezhraničná spolupráca a to buď medzi
jednotlivými sídlami alebo regionálna cezhraničná spolupráca, ktorá dostáva podobu
euroregiónu. Schopnosť vstupovať a vytvárať spoločenstvá má jedno významné pozitívum.
A tým je to, že spoločenstvo dokáže zmobilizovať všetky svoje vnútorné sily na riešenie
problémov, či svojich zámerov. Na Slovensku momentálne pôsobí 13 euroregionálnych
subjektov:
- Tatry
8
- Váh – Dunaj-Ipeľ
- Pomoravie – Wienviertel – Južná Morava
- Ipeľský euroregión
- Karpatský euroregión
- Euroregión Neogradiensis
- Beskydy (patrí tu Mikroregió Biela Orava)
- Bile – Biele Karpaty
- Euroregión- Slaná Rimava
- Košice- Miskole euroregión
- Euroregión Podunajského Trojspolku
- Euroregión Kras
- Euroregión Wien- Bratislava-Györ
1.5 Fondy
1.5.1 Európsky fond regionálneho rozvoja
Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) sa zameriava na posilnenie hospodárskej,
sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii odstraňovaním nerovností medzi jej
regiónmi.
Investície z EFRR sa zameriavajú na niekoľko kľúčových prioritných oblastí. Tento prístup je
známy ako „tematická koncentrácia“: inovácie a výskum, digitálna agenda, podpora malých a
stredných podnikov (MSP), nízkouhlíkové hospodárstvo.
Európska územná spolupráca
Do štyroch prioritných oblastí uvedených vyššie bude koncentrovaných najmenej 80 %
prostriedkov z programov Európskej územnej spolupráce.
Špecifické územné charakteristiky
EFRR taktiež venuje osobitnú pozornosť špecifickým územným charakteristikám. Účelom
opatrení EFRR je zmierňovanie hospodárskych, ekologických a sociálnych problémov
v mestských oblastiach, s osobitnou pozornosťou venovanou trvalo udržateľnému rozvoju
miest. Prostredníctvom „integrovaných činností“ spravovaných mestami je vyčlenených ako
rezerva pre túto oblasť minimálne 5 % zdrojov EFRR.
Oblasti, ktoré sú prirodzene znevýhodnené z geografického hľadiska (vzdialené, horské či
riedko osídlené oblasti), majú výhodu zvláštneho zaobchádzania.
1.5.2 Európsky sociálny fond
Európsky sociálny fond (ESF) investuje do ľudí s cieľom zlepšiť príležitosti v oblasti
zamestnávania a vzdelávania v celej Európskej únii. Peniaze z ESF smerujú do všetkých
regiónov EÚ. Na investície do ľudského kapitálu v členských štátoch sa má počas rokov 2014
– 2020 vynaložiť viac ako 80 miliárd EUR. Ďalších min. 3,2 miliardy EUR sa má použiť na
financovanie Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.
V období rokov 2014–2020 sa bude ESF zameriavať na štyri tematické ciele politiky
súdržnosti:
podpora zamestnanosti a podpora pracovnej mobility,
podpora sociálneho začleňovania a boj proti chudobe,
9
investície do vzdelávania, zručností a celoživotného vzdelávania a
posilňovanie inštitucionálnych kapacít a účinnej verejnej správy.
Navyše bude 20 % investícií z ESF vyčlenených na činnosti zlepšujúce sociálne začleňovanie
a boj proti chudobe. Tento prístup je známy ako „tematická koncentrácia“.
1.5.3 Kohézny fond
Kohézny fond sa zameriava na členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na
obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ. Jeho cieľom je znížiť hospodársku a sociálnu
nesúrodosť a podporovať trvalo udržateľný rozvoj.
V súčasnosti podlieha prostredníctvom nariadenia o spoločných ustanoveniach rovnakým
pravidlám programovania, správy a monitorovania ako EFRR a ESF.
V období rokov 2014–2020 sa Kohézny fond vzťahoval na Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus,
Českú republiku, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu, Maltu, Poľsko, Portugalsko,
Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.
Kohézny fond prideľuje celkovo 63.4 miliárd € pre aktivity v nasledujúcich kategóriách:
Transeurópske dopravné siete, najmä prioritné projekty európskeho záujmu, tak ako ich
identifikovala EÚ. Životné prostredie
1.6 Projekty v mikroregióne Biela Orava
1.6.1 Projekt zberný dvor v obci Rabča
Projekt rieši uskladnenie separovaných zložiek komunálneho odpadu produkovaného v obci
Rabča. Navrhnutá stavba – dvor, bude slúžiť ako priestor pre uskladnenie vyseparovaných
zložiek odpadu, a to pre papier, sklo, kovy a farebné kovy, plasty a elektroodpad, stavebný
odpad, ojazdené pneumatiky, staré oleje a batérie.
Od výstavby zberného dvora obec očakáva zlepšenie podmienok separácie a zvýšenie
množstva vyseparovaného odpadu, zároveň zníženie množstva komunálneho zmesného
odpadu, jeho ceny a zlepšenie kvality životného prostredia v obci.
Projekt je rozdelený na stavebnú časť a technologické vybavenie. Stavebnú časť tvorí
výstavba zberného dvora. Technologickým vybavením sa rozumie nákup veľkoobjemových
kontajnerov, kontajnerov na uskladnenie nebezpečného odpadu (autobatérie, žiarivky, olej),
nákup špeciálnych zariadení a techniky (mulčovač, štiepkovač, paketovací lis, zametacia kefa,
snežná fréza, manipulátor delta LM5040. Najväčší objem finančných prostriedkov bude
použitý na nákup traktora s traktorovou vlečkou, nákladný voz na zber komunálneho odpadu
s vymeniteľnou nadstavbou. Graf č. 1 zobrazuje podiel jednotlivých zdrojov financovania
projektu zberný dvor. Najväčšiu časť, až 85%, tvorí príspevok z Kohézneho fondu. Príspevok
zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na projekt je 10%, podiel konečného prijímateľa je
5%.
10
Graf č. 1: Projekt zberný dvor v obci Rabča - financovanie
Zdroj: Spolufinancovanie projektu zberný dvor v obci Rabča – z listu projektu
Projekt nespočíva len v čerpaní prostriedkov. Dôležité pre správny a úspešný chod projektu je
aj udržateľnosť projektu minimálne 5 rokov od ukončenia. Musia sa dosiahnuť množstvá
vyseparovaného odpadu, ktoré sa ročne predkladajú na Ministerstvo ŽP. Ide o navýšenie
separovaného odpadu: plast, papier, sklo, kovy, opotrebované pneumatiky, nebezpečný odpad
(opotrebované batérie, žiarivky s obsahom ortuti…) drobný stavebný odpad a pri niektorých
komoditách sa musí zvýšiť aj o 100%.
Technologická časť
Proces verejného obstarávania nákup technologického zariadenia je ukončený a prebehla
akceptácia verejného obstarávania Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
1.6.2 Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského regiónu, etapa 1
Projekt rieši napojenie obyvateľov na verejnú kanalizáciu, odkanalizovanie a čistenie
odpadových vôd, zásobovanie obyvateľov pitnou vodou a rekonštrukcie existujúcich
vodohospodárskych objektov v okrese Námestovo.
Začatie stavby: 08/2006
Ukončenie stavby: 08/2009
Výdavky na realizáciu projektu schválené v rozhodnutí Európskej komisie sú 24 583 322,11
€. Uzavreté zmluvy sú na Práce 23 135 535,93 €, Služby 990 838,48 € a Propagáciu na 29
542,61 €. Zvyšok 427 405,09 € je rezerva. Všetky ceny sú bez DPH.. Zmena ceny bola
odsúhlasená orgánmi spoločnosti. Realizované platby sú v objeme Práce 19 992 939,2 €
(zvyšok 10% zádržné a nerealizované resp. nepotvrdené práce), Služby 1 082 085,22 €
(nevyplatené 10 % zádržné), Propagácia – uhradené 29 542,61 €.
85%
10%
5%
Projekt je spolufinancovaný
Pomoc z Kohézneho fondu Príspevok Slovenskej republiky
Príspevok konečného prijímateľa OVS, a. s.
11
Sídla zahrnuté do projektu:
Zásobovanie pitnou vodou - Námestovo, Vavrečka, Lokca, Oravská Jasenica, Ťapešovo
Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd – Námestovo, Klin, Zubrohlava, Ťapešovo,
Oravská Jasenica, Lokca, Vasiľov
Projektant stavby:
AQUA PROCON, s.r.o. Brno
Zhotoviteľ stavby:
VODOHOSPODÁRSKE STAVBY, a.s. Bratislava, HYDROEKOL Dolný Kubín, s.r.o.
Dolný Kubín, MBM-STAV, s.r.o. Námestovo
1.6.3 Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského regiónu, etapa 2
Projekt nadväzuje na I. etapu a rieši napojenie obyvateľov na verejnú kanalizáciu,
odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd, zásobovanie obyvateľov pitnou vodou a
rekonštrukcie existujúcich vodohospodárskych objektov v okresoch Dolný
Kubín, Námestovo a Tvrdošín.
Predpokladaný termín začatia stavby: 09/2013
Predpokladaný termín ukončenia stavby: 12/2015
Žiadosť o nenávratný finančný príspevok (NFP): 09/2010
Celkové výdavky projektu: 41,953 mil. €
Výstavba novej kanalizačnej siete - 136,3 km
Plánovaný počet pripojených obyvateľov na kanalizáciu - 18 801
Kanalizácia bude vybudovaná v 7 obciach okresu Námestovo. V povodí toku Polhoranka sú
to obce Rabča, Oravská Polhora, Sihelné, ktoré budú pripojené na existujúci kanalizačný
zberač vybudovaný až na Námestovo. V povodí Bielej Oravy budú odkanalizované
obce Hruštín, Vavrečka, Zákamenné a Novoť, ktoré budú napojené na kanalizačný zberač
budovaný v 1. etape projektu s čistením odpadových vôd na ČOV Námestovo. Súčasťou
stavby sú aj rekonštrukcie ČOV Dolný Kubín a ČOV Nižná n. Oravou.
1.7 Projekty cezhraničnej spolupráce – POĽSKO, ČESKÁ
REPUBLIKA
1.7.1 Cezhraničná spolupráca Slovensko – Česká republika
Projekt: „Z Oravskej Lesnej do Husleniek na bicykloch“
V rámci mikroprojektu sa uskutočnilo vytvorenie základnej cyklotrasy pozdĺž rieky Biela
Orava v katastrálnom území Oravskej Lesnej, v celkovej dĺžke 2 660 m. Trasa slúži pre
cykloturistiku v krásnom prostredí oravskej prírody po miestach, kde pred desaťročiami
premávala úvraťová železnička. Financovanie projektu je obsahom tabuľky č. 2 a grafu č. 2.
12
Tabuľka č. 2: Financovanie projektu cezhraničná spolupráca Slovensko - Česká
Európsky fond regionálneho rozvoja 29 232,38
Štátny rozpočet 3 439,10
vlastne zdroje (obec) 1 719,56
Celkový rozpočet projektu 34 391,04,-EUR
Zdroj: Vlastne spracovanie na základe údajov z projektu
Graf č. 2: Financovanie projektu cezhraničná spolupráca SR - ČR
Zdroj: Vlastne spracovanie na základe údajov z tabuľky č.2
Obrázok 2: Financovanie projektu cezhraničná spolupráca Slovensko – Česká republika
Zdroj: www.oravskalesna.sk/Projekt cezhraničná spolupráca Slovensko – Česká republika
Európsky fond regionálneho
rozvoja, 29,232.38,
85%
Štátny rozpočet, 3,439.10, 10%
vlastne zdroje (obec), 1,719.56,
5%
13
1.7.2 Cezhraničná spolupráca – projekt oravská cesta
Program cezhraničnej spolupráce Poľská republika- Slovenská republika 2007-2013
Prioritná os: Rozvoj cezhraničnej infraštruktúry
Oblasť podpory: Komunikačná a dopravná infraštruktúra
Partneri: Malopoľské vojvodstvo, Žilinský samosprávny kraj, Obec Bobrov
Popis a ciele projektu:
Projekt Oravská cesta je infraštrukturálnym projektom spočívajúcim na modernizácii
cestného ťahu Jablonka – Lipnica Wielka – Bobrov – Zubrohlava, ktorý vybudovaním
bezpečnostných chodníkov a kruhovej križovatky v obci Bobrov zabezpečí aj zvýšenie
bezpečnostnej úrovne pre účastníkov cestnej premávky na tomto cestnom ťahu. Realizácia
projektu spôsobí elimináciu „úzkeho hrdla“ v prihraničnej dopravnej sieti a zmodernizovanie
infraštruktúry s nadregionálnym významom. Mikroregoión Biela Orava, umelo rozdelený
štátnou hranicou, má spoločné tradície a kultúru. Po zrealizovaní tohto projektu sa vytvoria
lepšie podmienky pre obnovovanie a zlepšovanie kultúrnospoločenských vzťahov medzi
v rámci rozdeleného regiónu a vytvorí sa zázemie pre turisticko-hospodársky rozvoj Oravy.
Hlavným cieľom projektu je zlepšenie stavu transhraničnej infraštruktúry nasmerovanej
na priestorovú integráciu, bezpečnosť, zvýšenie dopravnej dostupnosti a atraktivity regiónu
pre obyvateľov, turistov a investorov.
Zlepšenie technického stavu tohto cestného ťahu bude mať vplyv na nižšie prevádzkové
náklady motorových vozidiel, skrátenie času prejazdu a zvýšenie komfortu cestovania,
zvýšenie bezpečnosti premávky a bezpečnosti chodcov. Zníženie emisie toxických zložiek
výfukových plynov, zníženie úrovne hluku a vibrácií, zvýšenie turisticko-rekreačnej
atraktivity regiónu, zlepšenie estetiky a vzhľadu krajiny a regiónu.
Celková hodnota projektu: 4.036.518,24 EUR
Časť projektu kofinancovaná Obcou Bobrov:
- celkové náklady 694.778,11 EUR
z toho - zdroje z fondov Európskej únie 590.561,39 EUR
- zdroje zo štátneho rozpočtu SR 69.477,81 EUR
- zdroje z rozpočtu Obce Bobrov 34.738,91 EUR
Časť projektu kofinancovaná Žilinským samosprávnym krajom:
- celkové náklady 1.930.429,80 EUR
z toho - zdroje z fondov Európskej únie 1.640.865,33 EUR
- zdroje zo štátneho rozpočtu SR 193.042,98 EUR
- Zdroje z rozpočtu ŽSK 96.521,49 EUR
Časť projektu kofinancovaná Malopoľským vojvodstvom v Krakove:
- celkové náklady 1.411.310,33 EUR
14
z toho - zdroje z fondov Európskej únie 1.199.613,78 EUR
- zdroje z rozpočtu MPV 211.696,55 EUR
Ukončenie projektu: 10/2012
15
2. POHĽAD OBYVATEĽOV NA MIKROREGIÓN -
DOTAZNÍKOVÝ PRIESKUM
Na lepšie pochopenie vzťahu obyvateľov k mikroregiónu a ich názorov na ďalší rozvoj
mikroregiónu so uskutočnil dotazníkový prieskum.
Údaje získane z dotazníkov od 90 respondentov som vyhodnotil kvantitatívne. V tabuľkách
uvádzam počet odpovedí v absolútnych a relatívnych početnostiach (%).
2.1 Prieskum v dotazníku
Na úvod boli respondentom položené otázky „Aké sú výhody bývania vo vašej
obci/mikroregióne?“ Otázky/položky v dotazníku poskytovali respondentom možnosť výberu
viacerých odpovedí. Vyhodnotenie odpovedí reprezentujú tabuľky 3 až 6 (počet
odpovedí/rozsah skúmaného súbor = relatívna početnosť).
Tabuľka č. 3: Hlavné výhody bývania v obci
Výhody bývania v obci 90 respondentov
počet odpovedí %
kontakt s prírodou 47 51
pokojný život 43 47
možnosť bývania v rodinnom dome 21 23
rekreačné príležitosti 12 13
možnosti podnikania 9 10
kvalita poskytovaných služieb 7 8
pracovné príležitosti 4 4
dopravná dostupnosť 3 3
Zdroj: Vlastne spracovanie na základe výsledkov dotazníka
Z tabuľky 1 vyplýva, že respondenti za hlavné výhody bývania v obci/mikroregióne považujú
predovšetkým pokojný život, blízky kontakt s prírodou a rekreačne príležitosti.
Tabuľka č. 4 ilustruje sumár odpovedí respondentov na otázku: „V čom vidíte hlavné
rozvojové možnosti obce/mikroregiónu?“ Otázka/položka v dotazníku poskytovala
respondentom možnosť výberu viacerých odpovedí (počet odpovedí/rozsah skúmaného súbor
= relatívna početnosť uvedená v tabuľke ).
16
Tabuľka č. 4: Hlavné rozvojové možnosti obcí/mikroregiónu
Hlavné rozvojové možnosti územia odpovede
počet %
agroturistika 45 49
lesníctvo 35 38
poľnohospodárstvo 30 33
zvyky a tradície 27 29
poloha 25 27
ekoturistika 13 14
Kultúrne a historicke pamiatky 12 13
využívanie vlastných zdrojov 7 8
možnosť prílivu investorov 6 7
Zdroj: Vlastne spracovanie na základe výsledkov dotazníka
Hlavné rozvojové možnosti (najväčší potenciál rozvoja) vidia respondenti z obcí
mikroregiónu Biela Orava najmä v rozvoji agroturistiky, lesníctva, poľnohospodárstva.
Tabuľka č. 5 ilustruje sumár odpovedí respondentov na otázku: „Najzávažnejšie problémy v
obci/mikroregióne Otázka v dotazníku poskytovala respondentom možnosť výberu viacerých
odpovedí.
Tabuľka č. 5: Najzávažnejšie problémy v obci/mikroregióne
Problémy v obci/mikroregióne odpovede
počet %
nízky počet prac. miest 44 48
neusporiadanie pozemkov 33 36
ešte nedobudovaná kanalizácia 31 34
nelegálne skládky odpadu 25 27
služby 19 21
neobhospodarovaná poľnohospodárska pôda 18 20
nízky záujem verejnosti na verejnom dianí 16 17
spolupráca medzi verejnosťou a samosprávou 14 15
slabé protipovodňové opatrenia 12 13
neopravené rekreačne zariadenia 11 12
Zdroj: Vlastne spracovanie na základe výsledkov dotazníka
17
Respondenti za súčasné najzávažnejšie problémy v obci/mikroregióne označili najmä nízky
počet pracovných miest, neusporiadanie pozemkov, ešte nedobudovaná kanalizácia, nelegálne
skládky odpadu
Tabuľka 6: Hlavné obmedzenia v rozvoji obcí/mikroregiónu
Hlavné obmedzenia rozvoja územia odpovede
počet %
nízke finančne prostriedky 55 60
nedostatok pracovných príležitostí 39 42
nezáujem obyvateľov 30 33
obec nespolupracuje 21 23
podmienky využívania fondov 11 12
podriadenie sa Samospráve 8 9
poloha v chránenom území 7 8
ešte nedobudovaná infraštruktúra 2 2
Zdroj: Vlastne spracovanie na základe výsledkov dotazníka
Hlavné obmedzenia v rozvoji vidia respondenti z mikroregiónu Biela Orava najmä v nízkych
finančných prostriedkoch, v nedostatku pracovných príležitostí, v nezáujme obyvateľov
o dianie v obci a v skutočnosti, že obec nespolupracuje so susednými obcami.
2.2 Vyhodnotenie dotazníka
Výsledky dotazníkového výskumu priniesli informácie o situácii v mikroregióne Biela Orava
a poukázali na pohľad obyvateľstva na ďalšie smerovanie vývoja územia.
Z odpovedí respondentov vyplynulo, že hlavnými výhodami bývania v mikroregióne Biela
Orava je pokojný život a blízky kontakt s prírodou. To, že si naozaj vážia nenarušenú oravskú
prírodu a súkromie, ktoré im vidiecky život ponúka, no zároveň sú si vedomí potreby
napredovania mikroregiónu, potvrdili aj vo vízii ďalšieho smerovania rozvoja územia Bielej
Oravy. Z odpovedí je zrejmé, že hlavné možnosti rozvoja obcí vidia agroturistike, v rozvoji
služieb a tradičných remesiel. Na základe týchto odpovedí je jednoznačné, že dopady na
životné prostredie by boli menšie ako v prípade rozvoja masového turizmu. Mikroregión by si
tiež zachoval svoju jedinečnosť a tradičný spôsob života miestneho obyvateľstva,
kopaničiarske osídlenie. Tento typ osídlenia je síce v súčasnosti.
Pre existujúce sídla nevýhodné, ale dobudovaním infraštruktúry, zatraktívnením tohto územia
o neobyčajné ubytovacie zariadenia (hotely v prírode) a predajom domácich výrobkov
turistom, by sa územie stalo pozoruhodným a lákavým. Za obmedzenia/problémy budúceho
rozvoja mikroregiónu pokladajú respondenti. Podľa respondentov spôsobuje stagnáciu
rozvoja územia aj nedostatok pracovných príležitostí, nezáujem obyvateľstva o dianie v obci a
skutočnosť, že obec je súčasťou málo rozvinutého regiónu. Aby sa mikroregión stal
atraktívnym nielen pre turistov, či investorov, ale aj pre miestne obyvateľstvo, je potrebné
18
podľa respondentov vybudovať športoviská a záujmové centrá so širokou škálou ponúkaných
služieb. Podľa vyjadrenia respondentov by k ekonomickému rastu územia a tým aj
skvalitneniu života miestneho obyvateľstva veľkou mierou prispelo aj zlepšenie marketingu a
zvýšenie propagácie územia.
2.3 SWOT Analýza
Pred vypracovaním návrhov rozvoja som vypracoval SWOT analýzu mikroregiónu, kde som
bodmi ohodnotil jednotlivé oblasti silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození.
Tabuľka č. 7: SWOT Analýza mikroregiónu Biela Orava
Silné stránky: + BODY: Slabé stránky : - BODY:
vidiecka turistika nedostatok pracovných príležitostí
lesné hospodárstvo nevyriešené majetkovo-právne vzťahy
poľnohospodárstvo nedobudovaná kanalizácia
tradície a tradičné remeslá prítomnosť nelegálnych skládok odpadu
ekoturistika chýbajúce služby
kultúrne pamiatky neobhospodarovaná poľnohospodárska
pôda
Príležitosti: + BODY: Ohrozenia: - BODY:
dopravná dostupnosť nedostatok financií
blízky kontakt s prírodou nedostatok pracovných príležitostí
pokojný život nezáujem/pasivita obyvateľov
pracovné príležitosti obec je súčasťou málo rozvinutého
regiónu
možnosti podnikania nevyhovujúce právne predpisy
kvalita poskytovaných služieb nevýkonná samospráva
8
7
5
4
3
3
1
7
5
3
3
2
3
1 SPOLU 30 SPOLU 23
SPOLU 13
SPOLU 25
2
4
3
1
1
1
1
7
5
5
2
3
3
19
Výsledky SWOT analýzy sú znázornené v grafe č. 4.
Graf č. 3: Matica modelových stratégií – mikroregiónu Biela Orava
(Príležitosť +)
+25
Ofenzívna stratégia Stratégia spojenectva
12
(Sila +) +30 -23 (Slabosť -)
7
-13
Defenzívna stratégia Stratégia úniku alebo likvidácia
(Hrozba -)
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z tabuľky 7
30-23=7 - Sila
25-13=12 – Príležitosť
Vzhľadom na to, že pre mikroregión Biela Orava je charakteristická ofenzívna stratégia,
mikroregión môže využiť všetky možnosti a ponuky príležitosti pre svoj rozvoj a výhodne tak
pomôcť obciam a obyvateľom žijúcich v mikroregióne. Z grafu vyplýva, že región má silné
postavenie a vedie k naplneniu svojich cieľov, odporúčal by som však viac sa venovať aj
spojenectvu obcí.
20
2.4 Vlastný návrh ďalšieho rozvoja mikroregiónu
2.4.1 Vytvorenie sieťového partnerstva medzi subjektmi v mikroregióne s cieľom zvýšenia jeho
ekonomickej sily
Dobre sa vyvíjajúca spolupráca môže so sebou priniesť veľa výhod nielen pre
obec/mikroregión, ale aj pre miestne spoločenstvo. Musíme mať na pamäti, že partnerská
spolupráca bez aktívneho zapojenia občanov obce nemá perspektívu.
Spolupráca obcí sa môže sústrediť na celý široký rozsah činnosti v kompetencii obcí od
„ľahkých“ aktivít ako spoločné podujatia zamerané na výmenu skúsenosti až po spoločné
stratégie trvalo udržateľného rozvoja v oblastiach ako napr.: školstvo, zdravotníctvo, cestovný
ruch, doprava, životné prostredie, technologický rozvoj, rozvoj ľudských zdrojov, sociálna
inklúzia, občianstvo, miestne služby atď.). Môže zahŕňať široký rozsah aktérov z dvoch alebo
viacerých obcí (volení predstavitelia, pracovníci úradov, mládež, dôchodcovia, predstavitelia
subjektov a spolkov pôsobiacich na území danej obce atď.).
Obrázok č. 3: Príklad sieťového partnerstva
Zdroj: Vlastná tvorba
Mestá a obce financujú partnerské aktivity z vlastných zdrojov. Dobrovoľne sa rozhodujú o
výške sumy, ktorú alokujú na tento typ aktivít a s partnerskými aktivitami rátajú aj v rámci
Cestovný ruch Sociálna inklúzia
Životne prostredie
Školstvo
Techn. rozvoj
21
miestnych rozpočtov. Hľadajú finančnú podporu v nadáciách alebo národných, európskych a
medzinárodných programoch.
Partnerskú spoluprácu miest a obcí v Európe a vo svete podporujú nasledujúce programy a
fondy:
Program Európa pre občanov 2014-2020 (komunitárny program
EÚ). Program Európskej komisie, ktorým od roku 1989 podporuje rôzne formy spolupráce
medzi európskymi mestami s cieľom propagovať európsku integráciu a posilňovať pocit
spolupatričnosti k Európskej únii medzi obyvateľmi.
Program Švajčiarsko-slovenskej spolupráce: Twinningový blokový grant na
financovanie malých spoločných projektov v rámci partnerstiev
Medzinárodný Vyšehradský Fond podporuje spoluprácu medzi mestami a obcami z
krajín V4 navzájom a z ďalších krajín, predovšetkým z nečlenských krajín EÚ
(juhovýchodná Európa, západný Balkán, južný Kaukaz).
Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci - riadiacim orgánom je Slovenskú
agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) zriadená MZV SR
Európsky rozvojový fond (EDF) - EÚ
Finančný nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) - EÚ
Sieťové partnerstvo bude nadobúdať skôr charakter účelovo zameranej spolupráce -
projektovej spolupráce miest a obcí v rámci mikroregiónu, v oblastiach ako sú: hospodársky
rozvoj, poskytovanie sociálnych služieb atď.
Mnohí autori uvádzajú, že správna cesta k rozvoju cestovného ruchu nespočíva v posilňovaní
konkurencie medzi poskytovateľmi služieb cestovného ruchu, ale práve v ich spájaní. Autori
S. NECHVÍLOVÁ, M. HOLÝ A J. KRÁTKY (2006) považujú za najefektívnejšiu formu
spolupráce v cestovnom ruchu tzv. „klaster“. „Klaster je definovaný ako regionálne
umiestnené združenie navzájom prepojených podnikateľských subjektov, špecializovaných
dodávateľov, poskytovateľov služieb, firiem v príbuzných odboroch a pridružených inštitúcií
a organizácií, ktoré si navzájom konkurujú, alebo taktiež kooperujú a ich väzby majú
potenciál k upevneniu a zvýšeniu ich konkurencieschopnosti. Klastre sa zameriavajú na určité
sektory, odbory a/alebo produkty s vysokou hustotou medziodborových interakcií a
dohromady sú zviazané odberateľsko-dodávateľskými vzťahmi, spoločnými technológiami,
spoločnými zákazníkmi a distribučnými kanálmi či spoločnými pracovnými trhmi a ľudským
kapitálom.“
Podľa K. ČÁPOVEJ (2009) je klasickou víziou, či cieľom každého klastra vybudovať región
ako jednu destináciu cestovného ruchu s čo najkomplexnejšou ponukou služieb a s
celoročným využitím.
2.4.2 Protipovodňové nádrže
V súčasnosti, životné prostredie je veľmi často skloňovanou tematikou, a to hlavne z hľadiska
vplyvov človeka naň a naopak. Dominantnými sa stávajú v dôsledku zvýšeného počtu
prírodných katastrof nielen témy ochrany životného prostredia, ale aj témy ochrany človeka
pred dôsledkami vyčíňania prírody. Špecifickým problémom Slovenskej republiky je
ohrozenie povodňami. Tie majú významný ekonomický a sociálny dopad. Ochrana pred
22
povodňami sa v Slovenskej republike uskutočňuje v súlade so zákonom č.666/2004 Z. z. o
ochrane pred povodňami, ktorý kladie dôraz na zabezpečenie a ochranu, preventívnych
opatrení pred povodňami. Pri nedôkladnom zabezpečení prevencie a vytvorenia adekvátnych
podmienok pre realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami budú vzrastať náklady na
eliminovanie škôd spôsobených povodňami. Všeobecné ohrozenie zdravia a životov ľudí,
rozvoja spoločnosti a socioekonomickej klímy zaraďujeme túto problematiku medzi prioritné
oblasti životného prostredia.
Protipovodňové nádrže v Mikroregióne Biela Orava, účelom a cieľom predmetnej stavby by
bolo zvýšenie prietočnosti koryta a ochrana intravilánu obce proti veľkým vodám.
Realizovaním predmetnej stavby sa zlepšil stavebný stav tokov v miroregióne a došlo by k
zvýšeniu ochrany intravilánu obce proti veľkým vodám. Rekonštrukciou zábradlia a lávok cez
rieky, potokov by sa zlepšil ich stavebný stav, čím by došlo k zvýšeniu bezpečnosti pre peších
a ochrane pred prípadným pádom do miestnych potokov.
Navrhujem v obciach mikroregiónu zriadiť hlinene hrádze, drôtokamenné hrádze a kalové
jamy.
Koncentrovaný odtok dažďovej vody je možné veľmi efektívne zastaviť vytvorením hlinenej
hrádze z miestneho materiálu rôzneho typu, tvaru a hĺbky.
Obrázok č. 4: Hlinená hrádza
Zdroj: Po nás púšť a potopa?
Drôtokamenné hrádze sú efektívne tam, kde sa podarí zachytiť veľký objem, vody. Môžu byť
stavané na živých potokoch i suchých jarkoch
Obrázok č. 5: Drôtokamenné hrádze
Zdroj: Po nás púšť a potopa?
Kalové jamy je veľmi dôležité robiť na priepustoch popod cesty, aby cez priepust pretekala
voda zbavená biomasy, ktorá upcháva priepusty a vylieva vodu na cesty a poškodzuje asfalt.
Kalové jamy môžu byť murované alebo drevené.
23
Obrázok č. 6: Kalové jamy
Zdroj: Po nás púšť a potopa?
Realizovaním jednotlivých krokov by sa v mikroregióne zlepšil stavebný stav toku a došlo k
zvýšeniu ochrany intravilánu obce proti veľkým vodám. Zmení sa charakter obce, dokonca sa
na predtým ohrozených častiach dediny môžu začať stavať rodinné domy.
2.4.3 Poľnohospodárstvo – ekofarma, agroturistika
Ekofarma s polohou v mikroregióne Biela Orava ma perspektívu dlhodobého udržania.
Krásna príroda a obrovské polia hrajú významnú úlohu pre agroturistiku.
Agroturistika je formou vidieckej turistiky. Je to podnikateľská činnosť, ktorú poskytuje
prevádzkovateľ (farmár, poľnohospodárske družstvo, obec, región, fyzická osoba) turistom za
účelom ich oddychu a odpočinku vo vidieckom prostredí. Zahŕňa špecifické činnosti
agropodnikateľov a poľnohospodárskych podnikov podľa miestnych ekonomických a
prírodných podmienok, zameraných na uspokojenie rekreačných potrieb turistov (Habán,
Otepka, 2004)
Poukazujem na racionálne využívanie obnoviteľných zdrojov, dôležitosť návratu živín do
pôdy, rešpektovanie prirodzených postupov pri rastlinnej a živočíšnej výrobe a ochrane
krajiny resp. mikroregiónu.
Obrázok č. 7: Ekofarma
Zdroj: www.panoramio.com
V súčasnej dobe sú poľnohospodári prevažne platení za produkciu potravín a surovín a ohľad
na prírodu je zanedbateľný. Zdravá pôda, kvalitná voda, čistý vzduch a rozmanitá krajina sú
24
taktiež súčasťou prírody a je nevyhnutné ich ako dedičstvo chrániť a udržateľným spôsobom s
nimi hospodáriť. Preto je potrebné a nevyhnutné zvýšiť povedomie súčasnej spoločnosti o
potrebe zavádzania ekologického poľnohospodárstva
Pri obhospodarovaní pôdy a následnom spracovaní produktov sa vynárajú aj nové pracovné
príležitosti a s tým spojené služby pozitívne pôsobiace na rozvoj vidieka a agroturizmu.
Spoznávať život na farme, mať blízky kontakt s hospodárskymi zvieratami, či zažiť tradičné
atraktívne činnosti je základom posilnenia a rozvoja regiónu.
Ekologické poľnohospodárstvo sa zhoduje s princípmi udržateľného rozvoja
poľnohospodárstva, pričom neplní len produkčnú funkciu, ale predovšetkým mimoprodukčnú
funkciu pri ochrane životného prostredia a spravovania krajiny (Kováč, Macák, 2007).
Podľa Kováča a Macáka (2007) ekologický chov hospodárskych zvierat prispieva k
rovnováhe poľnohospodárskych produkčných systémov, zabezpečuje a udržuje vzájomnú
závislosť medzi pôdou, rastlinami a zvieratami.
Na Slovensku už veľa rokov existuje Slovenský zväz vidieckej turistika a agroturistiky
(SZVTA), ktorý organizuje výlety na farmy a ranče v takmer každom okrese na Slovensku a
vyjadruje sa k problematike vidieckej turistiky.
Slovenské združenie podnikateľov v agroturistike (SZPA) vzniklo zlúčením niekoľkých
regionálnych spolkov podnikateľov v agroturistike, ktoré sa postupne tvorili od roku 1993.
SZPA je dobrovoľnou, záujmovou organizáciou. V súlade so svojim štatútom nevykonáva
žiadne hospodárske aktivity. Združuje fyzické a právnické osoby zaoberajúce sa
podnikateľskou činnosťou v agroturistike. Hlavným poslaním združenia je pomáhať svojim
členom vytvárať podmienky pre efektívne využívanie ich agroturistických zariadení a
napomáhať k tomu, aby vzájomnou spoluprácou boli schopní poskytovať čo
najkomplexnejšie agroturistické služby. (Chudý, 2005).
Mikroregión Biela Orava je využívaný predovšetkým pre lesné hospodárstvo, ale aj
poľnohospodárstvo (najmä živočíšna výroba), Orava je vidieckeho charakteru, je
charakteristický veľkým krajinným potenciálom a výhodnými podmienkami, nádherná
príroda vytvárajú predpoklady pre využitie mikroregiónu na potreby cestovného ruchu pri
rešpektovaní kritérií a podmienok udržateľného rozvoja.
Jednou z možností podnikania na vidieku, ktorá je spätá s poľnohospodárskou produkciou, je
agroturistika. Tento spôsob turizmu umožňuje rozvoj vidieka, pomáha riešiť nezamestnanosť
a stabilizáciu pracovných miest a snaží sa udržovať kultúrnu funkciu krajiny. Ponúka
možnosť zažiť netradičnú dovolenku vo vidieckom prostredí, gastronomický zážitok, či
cestovať do najodľahlejších kútov sveta. Agroturizmus sa však nerozvíja v našich
podmienkach tak, ako je zrejmé na určitých príkladoch vo vyspelých štátoch. Slovenská
republika má odlišnú minulosť, ekonomické, sociálne a legislatívne podmienky, preto sa
doteraz orientovala na širšiu vidiecku turistiku ako na klasickú agroturistiku.
2.4.4 Malá vodná elektráreň
V dnešnej dobe, kedy ľudstvo prudko zvyšuje spotrebu elektrickej energie, a tiež zamoruje
atmosféru sa čoraz častejšie otvára otázka obnoviteľných zdrojov energií. Jedným z nich sú aj
vodné elektrárne.
25
Veľkosť tokov na Slovensku a tiež aj v Mikroregióne Biela Orava hrá jednoznačne v
prospech malých vodných elektrární.
Ukazujú sa ako ekologicky nezávadný a stabilný zdroj elektrickej energie. Navyše energiu
vody je možné využívať z účinnosťou premeny okolo 90% čo je najvyššia účinnosť zo
všetkých typov elektrární. EÚ podporujú pomocou dotácií, a SR pomocou zákonov.
Obrázok č. 8: Malá vodná elektráreň
Zdroj: www.teraz.sk/regióny/ mala vodná elektráreň
Výstavba vlastnej MVE je časovo a finančne veľmi náročná, ale po počiatočnej investícii sú
potrebné minimálne udržiavacie náklady. Vodné elektrárne sa vyznačujú dlhou dobou
používania, ktorá často dosahuje aj 70 rokov.
Navrhujem vybudovanie MVE v obci mikroregiónu Biela Orava, s najväčším prítokom vody
a vybudovať ich napríklad z fondu INTERREG IIIA.
Táto stavba môže výrazne zasiahnuť do ekosystému krajiny. Preto je potrebné povolenie od
Štátnej ochrany prírody SR. To sa často odvoláva ešte na Slovenský rybársky zväz, či nie sú v
zasiahnutých tokoch významné živočíšne oblasti. Pokiaľ priehradný múr zabraňuje
prirodzenej migrácii rýb a iných živočíchov, často sa musí k elektrárni projektovať ešte
rybochod, ktorý migráciu umožňuje.
Keďže je to vodná stavba, je potrebné vodoprávne rozhodnutie od Úradu životného
prostredia. Na tento úrad sa podáva návrh, na základe ktorého úrad o veci rozhodne.
Na základe týchto a ďalších povolení (ktoré sú potrebné aj pre bežné stavby), sa projektu
vydá stavebné povolenie, a nakoniec sa musí elektráreň pred uvedením do prevádzky
skolaudovať.
Na výstavbu elektrárne je najviac vhodná lokalita, ktorá je už upravená ľudskou činnosťou, a
nezasahuje do žiadnych iných zariadení.
Dotácie
Výstavba MVE nie je finančne nenáročná záležitosť, a preto sa často využívajú programy,
ktoré sa podieľajú na financovaní. V dnešnej dobe je využitie alternatívnej energie silno
podporované pomocou operačných programov. V programovom období 2007 – 2013 ponúkla
26
EÚ Slovensku dotácie vo výške 11 miliárd €. Napríklad program Životné prostredie má pre
toto obdobie vyhradenú čiastku na dotácie 1,8 miliardy €. Prostredníctvom týchto programov
sa Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR snaží podporiť rozvoj regiónov
SR. Pomocou programu INTERREG III A sa snaží podporiť spoluprácu medzi regiónmi SR a
susednými štátmi. Na získanie dotácie sa na ministerstve musí predložiť žiadosť. Ministerstvo
organizuje výzvy na predkladanie žiadostí, ktoré následne posudzuje.
Doba návratnosti
Je jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré hrajú rolu pri uvažovaní o výstavbe elektrárne.
MVE sa nevyznačujú nízkou dobou návratnosti, často sa pohybuje v rozmedzí od 10 do 20
rokov. Na druhej strane majú veľmi vysokú životnosť.
MVE by bola pre mikroregión Biela Orava významnou investíciou aj z hľadiska budúcnosti,
vzhľadom na to, že MVE majú dlhú dobru používania.
27
ZÁVER
Regionálny rozvoj prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti, hospodárskemu i
územnému rozvoju a k vyrovnávaniu hospodárskych ako aj sociálnych regionálnych
rozdielov. Jeho postavenie sa v procese globalizácie posilňuje a stáva sa neodmysliteľnou
súčasťou udržateľného rozvoja, Vytváranie energie z vlastných zdrojov je tiež jednou
z významných parametrov rozvoja v mikroregióne, vybudovaním MVE.
Dosiahnutie rozvoja mikroregiónu, zvýšenie životnej úrovne miestneho obyvateľstva a
súčasne zachovanie identity Bielej Oravy nie je možné bez komunikácie. Vďaka spoločným
projektom, aktivitám a plánom, či už slovenských, alebo cezhraničných, v sfére rozvíjania
cestovného ruchu, kultúrneho života, či vzdelávania a výskumu je možné budovať
intenzívnejšiu a integrovanú spoluprácu. Rozvoj Agroturistika resp. vidieckej turistiky, ktorú
poskytuje prevádzkovateľ (farmár, poľnohospodárske družstvo, obec, región, fyzická osoba)
turistom za účelom ich oddychu a odpočinku vo vidieckom prostredí. Sieťové partnerstvo a
jeho participáciu na plánovacích procesoch považujeme tiež za jeden z predpokladov
skvalitnenia života, ochrany prírody a udržateľného rozvoja mikroregiónu.
Výsledky tohto projektu môžu byť podnetné pri spracovaní nových rozvojových plánov,
programov, či strategických koncepcií pre samosprávy obcí, ako aj pre podnikateľskú sféru a
združenia. Pri budovaní vzájomných partnerstiev rôznorodých subjektov môžu získané údaje
slúžiť ako zdroj ideí pri predkladaní projektov. Výsledky dotazníkového výskumu môžu byť
inšpiráciou ako pre širokú odbornú, tak aj pre laickú verejnosť, lokálne obyvateľstvo, ktoré v
problematike udržateľného rozvoja zohráva významnú úlohu.
V závere by som chcel podotknúť, že ako región tak aj mikroregión je závislý od štátu
a Európskej únie. Preto je potrebne zamerať sa na využívanie projektov a získavanie
prostriedkov z fondov EÚ.
Mikroregión Biela Orava má predpoklad prilákať domácu aj zahraničnú klientelu. Relatívne
nenarušená príroda a bohatý kulúrno-historický potenciál sú silné stránky tohto regiónu, na
ktorých treba stavať rozvoj cestovného ruchu. Avšak na využitie tohto potenciálu je nutné
dobudovať infraštruktúru, zosilniť manažment a v neposlednom rade sa zviditeľniť v
masmédiách. Pre výstavbu a inováciu sú potrebné nemalé finančné prostriedky. Preto je
potrebné vypracovať analýzy a prieskumy, ktoré by poukázali na to, či navrhnuté riešenia
majú perspektívu do budúcnosti.
28
LITERATÚRA
1. BLAŠKOVÁ, M. 2005. Strategické plánovanie. Vývoj a vybrané problémy.
Vydavateľstvo : Ekonóm, 144 s. ISBN 80-225-199-28.
2. BLAŽEK, J., UHLÍŘ, D. 2002. Teorie regionálního rozvoje. Praha : Karolinum, 211
s. ISBN: 80-246-0384-5.
3. HUBA, M. – IRA, V. 2000. Stratégia trvalo udržateľného rozvoja vo vybraných
regiónoch. Bratislava : STUŽ/SR, 192 s. ISBN 80-968415-2-1.
4. CHRENŠČOVÁ, V. 2005. Strategické a rozvojové plány regiónu Horná Orava. In
Rozvojové plány obcí na Slovensku : výber z analýz stavu. Bratislava : Peter Mačura-
PEEM, s. 55-58. ISBN 80-89197-40-X.
5. CHRENŠČOVÁ, V. 2009. Udržateľný rozvoj v chránenom území environmentálne,
sociálne a ekonomické aspekty (prípadová štúdia na území CHKO Horná Orava).
Dizertačná práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, 199 s.
6. SLOBODA, D. 2006. Slovensko a regionálne rozdiely. Bratislava : Konzervatívny
inštitút M. R. Štefánika, 2006. 49 s. [online] marec 2013. [cit. marec 2013]. Dostupné
na
internete<http://www3.ekf.tuke.sk/re/Disparity%20a%20perifernost/Regionalne%20di
sparity/Slovensko_a_regionalne_rozdiely.pdf >.
7. STRIČÍK, M. 2011. Regionálny rozvoj. Bratislava : EKONÓM, 132 s. ISBN 978-80-
225-3173-3.
8. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR, 2012. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. [cit.
marec 2013]. Dostupné na http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=50355.
9. Vyhláška č. 420/2003 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z
29. septembra 2003, ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej oblasti Horná
Orava a jej zóny.
10. VÝROSTKOVÁ, E. 2010. Regionálna ekonomika a rozvoj. Bratislava : Iura Edition,
364 s. ISBN 978-80-8078-361-7.
11. WOKOUN, R., et al. 2008. Regionální rozvoj (Východiska regionálního rozvoje,
regionální politiky, teorie, strategie a programování). 1. vyd. Praha : Linde, 480 s.
ISBN 978-80-7201-699-
12. CHRENŠČOVÁ, V. 2009. Udržateľný rozvoj v chránenom území environmentálne,
sociálne a ekonomické aspekty (prípadová štúdia na území CHKO Horná Orava).
Dizertačná práca. Bratislava : Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, 199 s
13. CHRENŠČOVÁ, V. 2011. Udržateľný rozvoj cestovného ruchu v chránenej krajinnej
oblasti Horná Orava z pohľadu aktérov rozhodovacej sféry. Acta Universitatis
Matthiae Belii, Sekcia Environmentálne manažérstvo, Roč. 13, č. 1. Banská Bystrica :
Fakulta prírodných vied Univerzita Mateja Bela, s. 61-67. ISSN 1338-449X.
14. TRNKA, R. – KOPILEC, R. (eds.) 2007. Horná Orava – európsky významné
chránené územie. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 135 s. ISBN 978-80-
89310-40-1.
15. Vyhláška MK SSR č. 110/1979 Zb. zo dňa 12. júla 1979 v znení Zákona NR SR č.
287/1994 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránená krajinná oblasť Horná Orava.
16. Vyhláška č. 420/2003 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z
29. septembra 2003, ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej oblasti Horná
Orava a jej zóny.
17. WEISS, P. et al. 2005. Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike.
Bratislava : Ministerstvo hospodárstva SROV, 114 s
29
18. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR 2012. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. [online]
marec 2014. [cit. marec 2014] Dostupné na:
<http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid
19. =50355>.
20. Michal Kravčík a kolektív, Po nás spúšť a potopa? , , MVO ľudia a voda, Rok 2012,
ISBN: 978-80-970278-3
21. ČÁPOVÁ, K. 2009. Rozvoj regiónu Liptov prostredníctvom strategických
partnerstiev (diplomová práca). Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave,
2009. 50s.
22. NECHVÍLOVÁ, S. – HOLÝ, M. – KRÁTKÝ, J. 2006. Partnerství pro cestovní ruch.
Pardubice : První regionální rozvojová a.s., 2006. 11 s. ISBN 80-903866-1-X
23. HABÁN, M., OTEPKA, P., 2004. Agroturistika. Nitra : Slovenská poľnohospodárska
univerzita, 2004. 153 s. ISBN 80-8069-451-6.
24. ROUTES, 2008. Podstata vidieckeho turizmu. [on line]. [cit. 04.05.2013]. Dostupné
na:
<http://www.vioregio.sk/sk/vzdelavanie/prirucka/podstata_vidieckeho_turizmu.php>.
25. MOUDRÝ, J., et al., 2007. Základní princípy ekologického zemědělství. České
Budějovice : JUZF. 2007. 39 s. ISBN: 978-80-7394-041-6.
26. Združenie miest a obcí Slovenska: http://www.zmos.sk/grantove-moznosti-
partnerskej-
spoluprace.phtml?id3=26584&module_action__58258__id_art=16283#m_58258
27. CHUDÝ, Jozef., 2005. Predstavuje sa Slovenské združenie podnikateľov v
agroturistike. [on line]. [cit. 08.04.2013]. Dostupné na:
<www.sppk.sk/archiv/download.php?1023>.
30
ZOZNAM TABULIEK
TABUĽKA Č. 1: ZÁKLADNE ÚDAJE O MIKROREGIÓNE BIELA ORAVA ........................................... 5
TABUĽKA Č. 2: FINANCOVANIE PROJEKTU CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA SLOVENSKO -
ČESKÁ REPUBLIKA ........................................................................................................................................ 12
TABUĽKA Č. 3: HLAVNÉ VÝHODY BÝVANIA V OBCI ........................................................................... 15
TABUĽKA Č. 4: HLAVNÉ ROZVOJOVÉ MOŽNOSTI OBCÍ/MIKROREGIÓNU ................................. 16
TABUĽKA Č. 5: NAJZÁVAŽNEJŠIE PROBLÉMY V OBCI/MIKROREGIÓNE .................................... 16
TABUĽKA Č. 6: HLAVNÉ OBMEDZENIA V ROZVOJI OBCÍ/MIKROREGIÓNU ............................... 17
TABUĽKA Č. 7: SWOT ANALÝZA MIKROREGIÓNU BIELA ORAVA ................................................. 18
ZOZNAM OBRÁZKOV
OBRÁZOK Č. 1: POLOHA MIKROREGIÓNU .............................................................................................. 5
OBRÁZOK Č. 2: FINANCOVANIE PROJEKTU CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA SLOVENSKO –
ČESKÁ REPUBLIKA ........................................................................................................................................ 12
OBRÁZOK Č. 3: SIEŤOVÉ PARTNERSTVO................................................................................................ 20
OBRÁZOK Č. 4: HLINENÁ HRÁDZA ........................................................................................................... 22
OBRÁZOK Č. 5: DRÔTOKAMENNÉ HRÁDZE ........................................................................................... 22
OBRÁZOK Č. 6: KALOVÉ JAMY................................................................................................................... 23
OBRÁZOK Č. 7: EKOFARMA ......................................................................................................................... 23
OBRAZOK Č. 8: MALÁ VODNÁ ELEKTRÁREŇ ........................................................................................ 25
ZOZNAM GRAFOV
GRAF Č. 1: PROJEKT ZBERNÝ DVOR V OBCI RABČA - FINANCOVANIE ........................................ 10
GRAF Č. 2: FINANCOVANIE PROJEKTU CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA SR - ČR ......................... 12
GRAF Č. 3: MATICA MODELOVÝCH STRATÉGIÍ – MIKROREGIÓNU BIELA ORAVA ................. 19
31
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK
EÚ Európska únia
ŠÚSR Štatistický úrad Slovenskej republiky
SR Slovenska republika
CHKO Chránená krajinná oblasť
EFRR Európsky fond regionálneho rozvoja
MSP Malé stredne podniky
ESF Európsky sociálny fond
HND Hrubý národný dôchodok
SWOT Strengths, Weaknesses, Opportunities, Threats
ŽP Životne prostredie
DPH Daň z pridanej hodnoty
ČR Česká republika
SZVTA Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky
MVE Slovenské združenie podnikateľov v agroturistike