Minuloron testy Bal- FHI

1. Teoria "lietajucich husi" a ako vplyva na NIK, na ich rozvoj (take nieco)

2. TNK a ich vyznam v medzinarodnom obchode

3. Co su cla a aky je ich vyznam v zahranicno-obchodnej politike

4. Priciny ropnych sokov a ich dsledky na medzinarodny obchod

5. Napiste svoj nazor na strategicke rizika tykajuce sa tovarovej truktry ZO SR (holandsk choroba)

6. Rozdiel medzi nominalnou a realnou konvergenciou

7. Konverzia dlhov rozvojovych krajin a ak viete tak priklad

8. Antidumping a vyznam pre MO v prpade antidumpingu musm odvdza do R antidumpingov clo

a mus svoju cenu vyrovna na rove v danej krajine sa vyrovnva konkurencieschop.

9.Aky ma vplyv podhodnoteny juan na europskych exporterov co sa tyka ich exportu do juhovychodnej

azie..

2.skupina

1.schopnost transformacie,

2. analyza interdependencie,integracie,

3. transnacionaliti a internacionalizacie,

3. vztah investicie a obchod, netarifne nastroje + ich vyznam, systemovo usporiadane zahranicno -obchodne

vztahy SR a EU + osobny nazor na vstup SR do EU,

4. ake nasledky mali ropne soky na svetove hospodarstvo a najmenej 4 priciny preco su/boli take vysoke ceny

ropy, +/- zlateho standardu (neg. Nedostatok likvidity, neobvykl dodvka zlata, prlevom zlata by sa zvili

ceny na domcom trhu) 4 priny rastu palv : 1. Hos. Rast, 2. Kpna sila USA 3. Neinn ochrann

mechanizmy 4. pekulan opercie na fin . a kom. trhoch

20.01 2011 Pribline:

1. teria komparatvnych nkladov a predstavitelia, free trade

2. funkcie finannho trhu a sekuritizcia aktv

3. endaka a vplyv na obchod

4. vzah G2, na - USA, dopady s vek konkurenti ale aj partneri, podhodnoten juan kedy na dovali

na nae trhy lacnejie o ohrozilo postavenie USA v ZO a preto usa podnikli kroky ktor poukzali na

neoprvnen podhodnotenie nskej vldy ich meny juanu potom musela na vykza normlny skuton kurz

m bola spoluprca obnoven

5. mechanizmus ropnho oku, graf?

6. vplyv krzy na SR - vvoj do 2011

7. krajiny AKP (zia, Karibik, Pacifik) - ich miesto v ZO i dao tak pol

8. ktor tty nepatria do eurozny a nieo s Eurpou

9. Eximbanka - produkty

1. skupina:

- definovat interdependenciu + predstavitelia

- hedging - co to je, kde sa pouziva (poistenie PI alebo finannch aktv toto poistenie sa pouva na to aby

odvrtilo neakan dsledky ktor sa dej na finannom trhu a nespsobilo to e cena naich portfoliovch

investci klesne)

- vztahy cina- japonsko

- co je to keiretsu a ak vplyv m na japonsk ekonomiku(je to ten japonsk exportn dom, ten nazov sa mi

nechce hlada) pole

- ake vplyvy mali ropne soky na hlavne ekonomicke ukazovatele aj graf

- lisabonska strategia + krajiny eurozony (krajiny EZ je 27) Lisabonsk stratgia, oznaovan

aj Lisabonsk proces , je viacero rozvojovch plnov pre Eurpsku niu. Stratgia bola schvlen Eurpskou

radou v Lisabone v marci 2000. V roku 2004 bol bval holandsk priemr Wim Kok poveren, aby viedol

skupinu expertov s cieom posdi pokrok v oblasti lisabonskej stratgie. Vsledkom bolo revidovanie stratgie

vzhadom na nerelnos pvodnch cieov a chybn prostriedky, ktormi mali by dosiahnut. Nov pln

stanovil niie ciele a zameral sa najm na ekonomick oblasti

- ako sa prejavila hospodarska kriza vramci ZO SR

- dohoda z Cottonu

- cim podporuje stat export (dovozn subvencie, alebo prost Eximbanky)

2. skupina:

- princip komparativnych vyhod, princip free trade + predstavitelia

http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rozvojov%C3%BD_pl%C3%A1n&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/wiki/Eur%C3%B3pska_%C3%BAniahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Eur%C3%B3pska_radahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Eur%C3%B3pska_radahttp://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lisabone&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/wiki/2000http://sk.wikipedia.org/wiki/2004http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wim_Kok&action=edit&redlink=1

- nieco o financnom trhu

- endako

- vztah G2 ( Cina - USA)

- dosledky ropnych sokov na ekonomiku + nejaky graf

- eximbanka, podpora exportu SR

- lisabonska agenda + krajiny ktore nepatria do eurozony

- nas nazor na to ako vplyva financna kriza na ZO SR + vizie riesenia do roku 2011

- krajiny AKP

24.1

1. colna politika, predstavitelia

2. globalizacia

3 vyhody nevyhody zlateho standardu - pole

4 ako by si riesil vnutornu vysoku energeticku zavislost SR

5 Maachtrichtskej zmluvy

6 Reganomika a aky mala vplyv

7 OPEC a jeho vplyv v druhej polovici 80.rokov

Skupina I

- D. Ricardo m prispel a ako to vyuva i psob na SR..18 bodov

- nominlna a relna konvergencia

- antidumping a ako psob na SR

- ttna aktivita RK (rozvojovch krajn, nie rozvinutch:D)

- Dunningova eklektick teria

- zahranino-obchodn politika E a o ak piliere sa opiera

- ako si konkrtne E a na poradili s vysokmi cenami ropy a o to malo s finannou krzou

- PZI a o psob na teritorilnu truktru svetovho hospodrstva

Skupna J

1. D. Hume - to k tm terim

2. regionalizmus

3. terie PZI

4. trvale nad alebo podhodnoten menov kurz, vplyv na ekonomiku

5. mechanizmus ochrany krajn OECD

6. autonmne nstroje

7. industrializcia vplyv ttu

1. KRITIKA MERKANTILIZMU

2. PZI NAJVE INVESTORI A PRJEMCOVIA PZI

3. NA A JEJ POSTAVENIE VO SVETE

4. PRIJATIE EURA NA SVK A AKO TO OVPLIVNILA KRZA (2009 sme prijali euro dochdzalo k ek.

Rastu a krza ovplyvila znienie eura voi dolru a dochdzalo k hos. Recesii celej hos. nii)

5. FUKNCIE SVETOVHO OBCHODU

tohtoron

20.12.2012

1. Millov prnos

2 Ako vplva nestabilita dolra na energonosie a vznik krzy ke je nestabiln dolr tak je to vzah dolra

a ropy ke dolr kles tak cena ropy stpa a zrove rastca cena ropy m tendenciu spomaova ekonomiku.

Rastce ceny ropy nemaj vplyv na krzu. Prinu krzy treba hada v inflcii meny. Nestabilitu mu

spsobova OPEC krajiny, ktor prezentuj polovicu aby ropy. Ropu obchoduj len v dolroch a inia tak aj

in krajiny ktor nie s v tej skupine a zrove na cenu ropy okrem dolra vplva aj mnostvo inch faktorov

a ceny mono odhadova poda nich.

3. o by spsobilo vojensk invziu Irnu - tm e Irn je 5 najvm vvozcom ropy a m bohat zsoby tak

v prpade vojenskej invzie by cena ropy vzrstla a do EU by prdilo menej ropy ako do teraz

(mechanizmusR)

4. Zahranin obchod SR v roku 2011 a vplyv na domcnosti

2011: V rast o 18% = vvoz aut ropnch olejov telfnnych sprav a motorovch vozidiel

Pokles prstoje na prenos rozhl. A tel. vysielania, polotovary zo eleza a ocele

Nemecko, R, Posko, M,R

D rast o 18% =ropn oleje, asti mot. Vozidiel, telekom. Sprav

Pokles prstroje rozhl. A tel. vysielania, tel. prijmae, ut

Nemecko, rusko, es, korea, na, posko

5. Sekuritizcia aktv, funkcie FT zkladn, akumulan, alokan, cenotvorn, prerozdeovacia, selekn,

informano-signalizan, ochrana investorov, politick, platobn, verov

6. Ak vplyv by mal ,,Gerexit t.j. rozpad eurozny na nemeckch exportrov a konzekvencie pre SR

Grexit znamen e Grcko odchdza z EU, zhorenie ek. Vvoja v krajinch EU, na Slovensku pokles

vonkajieho dopytu zo strany partnerov , recesia v eurozne, strata cenovej konkurencie schopnosti by sa

premietla do relnej ekonomiky znenm exportom,nezamestnanosti, domci dopy t by sa oslabil pokles nizke

very a celkovej neistote, miernej rast cien z dvodu recesie

7. TNK a ich vplyv na MO - str18 posledn odsek zana dalm dominantnm

8. tty s najvm prlevom a odlevom PZI - Najvmi prjemcami PZI s na Usa India

10.1

1. Vernon a jeho prnos

2. Terie PZI

3.exogene faktory rastu zadlenosti rozvojovch krajn kolonizcia, nixonov sok nestabilita dolra, 1.

Ropn ok, vysok inflcia v RTE, rast rokovej miery v RTE, recyklcia dolrov

Vntorne: nedostatok fin, zdrojov, nedostat. Vyuvanie shr.kapitlu, ? demokracia, korupcie a obianske

vojny, pokles pon. vroby

4. o s spot. trhy - Manari skmaj potreby a poiadavky spotrebyteov na spotrebnom trhu a na tomto

zklade dan vrobca vyrba vrobky ktor zodpovedaj im poiadavkm

5. Vvoj ropy za 2011 a 2012 a ako to ovplyvn ZO politiku EU -

2011 ropa stpala a do polovice roka 2012 potom dolo k miernemu klesaniu potom stpla a k jej ustleniu

dolo v decembri . Zvenie ceny ropy zni dopyt a firmy vyrbaj menej m znia vrobu alebo na urit as

ju mu pozastavi.(peugeot)

6. Ako sa vyvjal kurz eura vo USD a ak to malo vplyv na slovensk firmy - v prvej polovici euro voi

dolru slablo a potom posilovalo z toho vyplva rovnica e ak slabne euro tak to pomha pri exporte(vyvame

na trhy lacnejie) a ke slabne dolr tak to pomha pri importe (dovame drahie).

7. Preo vzniklo nopecc a ak m postavenie vo sv. ek. - 3 ropn ok, Rusko (hlavn partner dovozu ropy do

SR) Brazlia Mexiko vetci s vznamnmi vvozcami ropy, maj vznamn postavenie v Mexiku aba

a vvoz ropy najvie prjmy do R lene mali mlo disponibilnch zdrojov a preto vyhlsili verejn aukciu na

abu ropy. V braz. sa nali nov loisk zem plynu a ropy m mu svoje postavenie posilni .

8. Postavenie ny v MO a jej hlavn nevhody - na predstavuje najvyspelejiu ekonomiku je to krajina

s najvm hosp. rastom v priebehu niekokch rokov pre ostatn krajiny sa na stva vznamnm partnerom

a snaia sa aby s touto krajinou mohli obchodova i u prost. Dovozu al vvozu. V poslednej dobe nastal tak

trend e do iny prdia investcie takmer z celho sveta a to vaka lacnej prac sile ale aj lacnm materilom. Na

druhej strane za hl nevhody iny povaujeme to e posledn analzy ukzali to e prilo k spomaleniu hos.

rastu predpoklad sa vyia inf. a zrove na disponuje vemi starm obyvate. A v nedvnej dobe dochdza

aj k ostrm trajkom zo strany zamestnancov.

9. Franzing majite spenej znaky zujemcov o podnikanie prleitos podniku pod jeho znakou

a v slade s jeho koncepciou. Obvykle za vstupn poplatok a podiely na zisku na podporu, vyuva know-how

a zzemie sksenho partnera. Zujemca ponuka znalos loklneho trhu a miestnej situcie, majite nov

produkty.

14.1.2012

1. Porter a jeho teria

2. Ak vplyv m hospodrska krza na SR a a ko ju meme eliminova - spomalila rast SR o malo dopad

aj na slov firmy. Prilo k tomu e svoju vrobu bu znili ale pozastavili vzhadom k vemi klesajcemu

dopytu zo strany spotrebiteov taktie firmy znili stavy zamestnancov o sa premietlo do zvenia

nezamestnanosti na SR tm pdom vyia nezam. Spsobuje e spotr. disponuj nim dchodkom a to je

dvod klesajceho dopytu.

Eliminova ju meme v ase HK vlda poskytla napr. rotovn ktor malo zabezp. Zvenie dopytu po autch

a tm pdom zab. Pre auto. Priemysel zven predaj (zisk).Vlda me poskytova napr. zamestnvateom

napr. dotcie na zamestnavateov o znam e zamestnvate neplat zam. Mzdu ale t je vyplcan ttom m sa

sna tt aby firma mala niie vdavky

3. o je regionalizmus, riziko diskrimincie - ide o disk. ttu ktor nie s lenmi RI pretoe jeho dsledkom

je odstraovanie prekok obchodnch a ek tokov medzi len krajinami a to vedie k odklonu obchodu

4. Krza Japonska 80-90 roky ako sa k tomu postavil EMS

5. Platobn bilancia jej truktry a ako na u vplva vmenn kurz

6. Me sa zopakova krza z roku 09 pozastaven dodvky zem. Plynu z Ruska a ak kroky podniklo

Rusko na eliminciu tohto rizika -nemalo pretoe Rusko tm e svoje dodvky v roku 2009 pozastav

Malatinsk sa zaoberal Slovensko zaalo riei al. rieenie z rakska alebo z iech, nov ukrajinsk prezident

Janukovi

7. Kompenzan obchod a barter

2 skup.

1.Gravitan model jeho porovnanie s novmi teriami upl. V praxi

2.Administratvne krotky ttu ak je hosp. spomalenie rastu - vvozn subvencie ponohosp.,dotcie

zamestnancov, rotovn, me ponka investorom rzne investin stimuly vo forme da av alebo znenie

dan vnimky pri platen cla vhodn piky al im me poskytova energiu za niie ceny

3.Prnosy a nedostatky regionalizmu - negatva blokuj priestor pre vyjednvanie najm vo vzahu k chud.

Krajinm je zdrojom odklonu obchodu na kor 3 krajn a rzne prvne rmce a mechanizmy v RI zniuj

efektvnos multilaterlnych pravidiel

4. Determinanty spechu Japonska a ako jej dopomohol Dogeov pln determinanty: 1. Pol. Stabilita, 2.

rove vzdelania 3. , politika 4. udsk a soc, faktor 5. Vzah odborov a zemestnvateov 6. Japonsk systm

riadenia Just in time 7 . firemn truktra 8. V-T pokrok 9. trkturlne zmeny 10. spory pln

makroekonomickej stabilizcie 1- vyrovnanie t. rozpotu, 2- pokles inf. 3- pokles t. zsahov 4- rozpustenie

banky pre financovanie ? 5- Zaviazanie jenu na USD v pomere 360 ?/usd

5.Obchodn bylancia preo sa pouva v platobnej plus truktra obch. bil = ist exp. A im. Tovarov,

ist exp. A imp. Sluieb, vnosy z inf. A odmeny prac., ben transefery

6. Ak dopady mali ropn oky na RTE stagncie hosp. rastu, zvenie nezamestnanosti, zrove prudko

rastca zadlenos sa premietla do stagncie, hlbok vntorn nerovnovha krajn vetko malo dopad aj na Rk

kee sa nedarilo RTE.

7.Preo sa v SR uplatuj expatrioti ak je ich vyuitie v SR so to pracovnci ktor prdu z materskej

krajiny do dcrskej spolonosti, vhody : ahk kontrola a koordincia z hadiska centrly, monos zska

sksenosti pre talentovanch mana. A je zrukou e dcrska spolonos bude kona s postupmi a zujmami

ma firmy. Vyuitie : na slovensku je ich vyuitie pomern vek najm v automobilkch

8. cash-back, ofset Zmaslom je, e exportr poskytuje pri astch alebo objemovo vznamnch predajoch

hlavne svojho spotrebnho tovaru odberateovi zavu vo forme rabatu aleb o bonusu. Zrove sa importr

zmluvne zavzuje, e zskan finann vnos bude erpa nkupom vopred urenho tovaru. V prpade tovaru

spotrebnho charakteru me by zava erpan formou nkupnch kupnov, ktor sa nsldne daj poui ako

prostriedok hrady. Odb. nadobdaj dojem, e zskaj as tovaru bez toho, aby ho museli uhradi.

V skutonosi je vak hodnota bonusovho tovaru,, zakalkulovan v uhradenej cene tovaru, zmluvne viazan

jeho vyuitie je vek.

Je pecifick forma obchodu, ktor predstavuj rozsiahle vzbov transakcie s komp. Vznamom. Zahaj

okrem podmienok konenho dovanho produktu aj obsah zabezpeenia protihodnosty vvozcom, ktorou je

zva priemyselne vyspel krajina. Protihodnotou mu by vo forme odberu ur. Tovaru, zabezp. Odbytu

danej produkcie, posk, tech.,spoluprca v oblasti vskumu. Podmienky ofsetu uruje krajina importu. Of. Oper.

S firemn a verejn , priame a nepriame

17.1.2012

1.teria lietajcich hus dopad na ziu

2. Vvoj cien ropy, ako na to psobili ropn oky a ako sa to odrazilo v makr. Ukazovateoch -

3 rozdiel medzi MMLS a domcim rozdiel je spsoben viacej aktivt a funkci, iria perspektva

a komplikovan riadenie, vrazn zasahovanie do skromnho ivota, rozdielne aisk personlnej prce

zmeny pomeru expatriotov a miestnych pracovnkov, vie riziko pri psoben v zahrani, v poet

vonkajch vplyvov.

4. Svislos medzi energetickou a proexportnou stratgiou SR energetick bezpen a spo. Dodvka

energie, pokles energetickej nronosti, zavies ek objem elektriny, kt. pokryje dopyt

Proexportnou zni podiel na dovoze

5. ako me EU podpori konkurencie schopnos svojich lenov v zii- EU uzatvorila s Kreou zmluvu kde

sa tieto krajiny dohodli na zruen tch tarifnch a netar. Prekok o je vznamn krok vpred tm pdom e sa

tieto prekky zruili tak EU me na trhy korey vyva bez ciel preto krajiny EU mu zni vrobn nklady

alebo zni cenu vrobku a teda sa sta viac konkurencieschopnm na tchto azijskch trhoch. EU sa sna o to

aby takho zmluvy uzatrvorila i z dami azij krajinami

6. INCOTERMS 2000 - S to medz. Obcho. Podmienky ktor s sborom pravidiel pre urenie povinnosti

a rizk pri dodvkach tovaru a zrove s trukturovan alebo zoskupen do 4 skupn od najmen. Po najv.

Povinnosti predvajceho : Skupina E odoslanie - obsahuje EXW zo zvadu, Skupina F Hlavn prepravn

nevyplaten predavajci povinn doda tovar dopravcovi a odvtedy vetky rizik a N zna kupujci, doloky

FCA, FAS, FOB, sk C Hlavn prepravn vyplaten predvajci povinn uhradi prepravn do dohodnutho

miesta urenia ale riziko za tovar nesie iba do okamihu odovzdania tovaru prepravcovi doloky CFR, CIF, CPT,

CIP, skup. D dodanie predvajci je povinn doda tovar na miesto urenia a nesie vetky rizik a N a do

prchodu tovaru na toto miesti

7. Od oho zvis konkurencieschopnos krajn - 8.1 kapitola 1.5

8. Ak nastala teritorilna zmena globlnych PZI v rokoch 2011 a 2012 - na je prv a druh je USA

24.1.2013

1. Reganomika - obdobie 81-85 kedy bol prezident regan a on uplatoval retriktvnu pe politiku m sa snail

o tlm vysokej rastcej inflcie to malo vplyv na pe. Politiku kedy dolo k zveniu r. Sadzieb dolo

k rozdielu USA a osta. Krajinami pretoe do USA zaal prdi kapitl zvil sa dopyt po dolroch a zvil sa aj

vmenn kurz. 83 ttny rozpoet deficit ktor prispel k oiveniu domceho dopytu zrove narastal dopyt po

dovoze vysok rokov miera spsobila rastci kurz dolra, zhodnoten americk mena znila konkurencie

schopnos am. Vvozcov a otvoril sa rozsiahli a oiven am. Trh pre dovozy z inch krajn ako nap jap. Nik .

dovoz bol vy ako vvoz (pas obch plat bilancia) v 85 sa amerika stala najv dlnkom sveta a preto sa prijal

zkon o vyrovnanom rozpote. Zrove to malo dopad na rk pretoe to spsobilo komplikcie z dvodu vys r

sadzieb a rozvojov krajiny sa ete viac zadili.

2. kindlebergerova teria - kindlebergova syntza prepojenie makro mikro ekonomikou, zameriaval sa viac

prepojenie istej teorie a pen teorie MO, saou jeho syn bol MO, osobitn miesto vzah NH vo vzahu ZO

3. lenenie PZI

4. lenenie plat bylancie

5. dsledky a priny 1. Ropnho oku

6. Otvorenos 10 najvyspelejch krajn 6.na, usa, japonkso india nem rusko VB Brazlia fran tal

7. Strategick rizik teritorilnej truktry (holandsk choroba)

8. Incoterms 2000

9. NIK 2 a vznam vo SH - indonzia Filipny Malajzia thajsko tigrat tm e oni nedisponuj nerastnmi

surovinami na druhej strane maj komp vhodu v lacnej prac sile a tie v tom e dochdza k vvoju technolgi

m sa zvyuje ich konk schop voi ost krajinm a tie e sa uplatuje hos. Politika, proexportn orientcia,

zahranin kapitl, podporav vedecko technickho rozvoja lacn prac. Sila, plyn sem inv zo zahraniia tak sa

ich postavenie uplatuje

2. skupina

1. t. recipronho dopytu

2. vplyv dovozu zijskch vrobkov na konkurencieschopnos SR plus opatrenia

3. Trendy PZI -

4. Mechanizmus R

5. Vvoj ZO E 2010/2011

6. Vvojov etapy RI

7. energonosie

8. netarifn prekka

9. konkurencieschopnos ropy

28

1.free trade a komp. vhody

2. Tvoj nzor na globalizan determinanty konkurencieschopnosti ekonomk globalizcia prina

technologick zmeny o sa prejavuje v podnikoch tak e svoje vrobky tandar a pec. Poprpade vyrbaj

vrobky ktor ete na trhu do teraz neboli m zvyuj svoju konkurenn schopnos voi ostatnm krajinm

ako aj firmm mu sa presadi na M i svet. Trhoch zrove firmy zniuj svoje N a dosahuj vyie zisky

3. o vplva na RP vroby - funkcie

4. endaka a tvoj nzor posilovanie jenu voi ostatnm menm, m to vplyv na Japonsko e sa stva

vznamnm vvozcom, posilnen jen spsobuje hosp. recesiu v Japonsku a tm znenie konkurencieschop

japonska voi ostatnm krajinm

5. PZI a lenenia

6. nzor na vonkajiu hospodrsku politiku

7. Gatt a wto, o by si navrhla zlepi

8. tovarov truktra 1993-2011 SR

9. kruch chudoby