Monitoring médií

03.01.2018

Viac na siacplus.sk

OBSAH

Fakulty a ústavy UPJŠ

1. Vytvára sa spoločná maďarsko-slovenská geoinformatická databáza Tokaja [31.12.2017; vedanadosah.sk; Aktuality; 00:00; Redakcia]

2. Prezident pri príležitosti 25. výročia vzniku SR ocenil 25 osobností [01.01.2018; teraz.sk; Slovensko; 19:45; TASR;Monika Radošovská]

3. Slovensku chýbajú IT-čkári, žiaci vedia programovať často lepšie ako učitelia informatiky [02.01.2018; dennikn.sk; Slovensko; 12:03; Redakcia]

4. Prezident vyznamenal košického právnika [03.01.2018; Košice Dnes; V MESTE; s. 6; JV]

Top informácie z rezortu školstva

1. Furt je nejaké počasie, šľak aby to trafil [30.12.2017; dennikn.sk; Komentáre; 08:06; Redakcia]

2. Najväčšou výzvou je šport, myslí si Lubyová [02.01.2018; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; SITA]

3. Lubyová nečakane zrušila analytický inštitút [02.01.2018; domov.sme.sk; Domov; 00:00; Andrej Kuzmány;SME.sk]

4. Lubyová: Najväčšou výzvou je šport [02.01.2018; domov.sme.sk; Domov; 00:00; SITA]

5. Analytikov na ministerstve školstva, ktorí navrhovali tvrdé zmeny, presunuli, ich šéf skončil [02.01.2018; dennikn.sk; Ekonomika; 15:40; Redakcia]

6. Turbulentný rok v školstve [02.01.2018; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Andrea Šprochová / Mária Chreneková Pietrová]

7. Lubyová priznala: Toto je moja najväčšia výzva [03.01.2018; Plus jeden deň; POLITIKA; s. 4; sita]

8. Skrotený strašiak [03.01.2018; Život; rozhovor; s. 32,33,34,35; RICHARD BUDÍN]

9. Ministerka Lubyová o športe [03.01.2018; Šport; ZO SVETA, Z DOMOVA; s. 15; PETER DODEK]

TEXTY

Fakulty a ústavy UPJŠ

1. Vytvára sa spoločná maďarsko-slovenská geoinformatická databáza Tokaja [31.12.2017; vedanadosah.sk; Aktuality; 00:00; Redakcia]

31. dec. 2017 • Poľnohospodárske vedy, lesníctvo a rybárstvo

Tokajská vinohradnícka oblasť je predmetom projektu s názvom Development of webGIS platform based on big-data for the Tokaj Wine Region foster cross-border collaboration. Má za cieľ vytvorenie webovej stránky, na ktorej budú formou GIS (geografické informačné systémy) uvedené súbory dát z Tokajskej vinohradníckej oblasti na slovenskej aj maďarskej strane.

Vytvorená spoločná maďarsko-slovenská geoinformatická databáza bude poskytovať všetky možné súbory dát, t. j. dáta katastrálne, topografické, humánno-geografické, geologické, pedologické, meteorologické, dáta inžinierskych sietí, pôdohospodárske, lesnícke, vodohospodárske, atď.. „Je reálny predpoklad, že Web-GIS portál

bude slúžiť ako zdroj dôležitých informácií potrebných pre ďalší ekonomický rozvoj Tokajských vinohradníckych regiónov na Slovensku i v Maďarsku,“ zhodnotil prof. Ing. Vladimír Sedlák, PhD. z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Vinohradnícka oblasť Tokaj totiž môže byť z krajinného a kultúrno-geografického hľadiska považovaná za oblasť s jedinečným a homogénnym potenciálom, vyznačujúca sa do značnej miery ťažobnými aktivitami v blízkosti štátnych hraníc, ako aj vinárstvom a vinohradníctvom a širokou škálou turistických atrakcií.

Projektom Development of webGIS platform based on big-data for the Tokaj Wine Region foster cross-border collaboration sa v rámci programu Interreg Slovakia-Hungary (Interreg V-A Slovakia Hungary Cross Border Cooperation Programme) zaoberá Ústav geografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v partnerstve s Innoregion Knowledge Centre Eszterházy Károly University v Egri, v trvaní od 1. septembra 2017.

Základnou myšlienkou vytvorenia spoločnej geoinformatickej databázy zo strany Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Eszterházy Károly Univerzity Eger bolo podporiť prezentáciu a spoločný rozvoj vinárskej

oblasti založenej na integrácii základných územných dát a vytvorenie spoločnej GIS databázy dvoch členských štátov Európskej únie. Databázy s rôznymi štruktúrami a názvoslovím komplikovali spracovanie GIS dát vo vinárskom regióne, jeho integráciu a prípravu vzájomne výhodných konceptov regionálneho rozvoja, ako aj transparentnosť vývojových snáh.

„Cieľom projektu je zhromaždiť odborné skúsenosti a poznatky oboch inštitúcií a uľahčenie spoločných vzdelávacích procesov pomocou prevádzky modulárneho geoinformatického systému vinohradníckej oblasti. Navrhovaný systém je schopný integrovať a vizualizovať štandardizované geopriestorové databázy na oboch stranách hranice a podporovať funkčné regionálne plánovanie, rozvoj, marketing, udržateľné územné plánovanie, riadenie a v neposlednom rade prehlbuje zručnosti z diaľkového prieskumu Zeme a súčasného stavu znalostí oboch inštitúcií,“ uviedol prof. Ing. Vladimír Sedlák, PhD.

Trojjazyčný tematický obsah GIS databázy, zverejnený na internetovej stránke môže podľa neho byť použitý ako overený zdroj informácií pre výrobcov vína, štátnu správu a miestnu samosprávu, verejnosť, miestnych obyvateľov, ako aj pre účastníkov cestovného ruchu na strane dopytu aj ponuky. „Okrem toho poskytuje ľahko dostupnú platformu na zverejnenie výsledkov výskumu v danom regióne.“

Viac informácií o projekte Informácie poskytla: Mgr. Mária Hrehová, PhD., tlačový referent a hovorca UPJŠ v Košiciach

Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová) Ilustračné foto: Pixabay.com Uverejnila: VČ

http://vedanadosah.cvtisr.sk/vytvara-sa-spolocna-madarsko-slovenska-geoinformaticka-databaza-tokaja [Späť na obsah]

2. Prezident pri príležitosti 25. výročia vzniku SR ocenil 25 osobností [01.01.2018; teraz.sk; Slovensko; 19:45; TASR;Monika Radošovská]

Výber ocenených, ich osobné a ľudské kvality sú podľa hlavy štátu príležitosťou ukázať, čo naozaj trvalo obohacuje našu spoločnosť.

Bratislava 1. januára (TASR) - Prezident SR Andrej Kiska ocenil v pondelok pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života. Štátne vyznamenania si prevzali z jeho rúk v koncertnej sále Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute.

Na ceremoniáli sa zúčastnil predseda Národnej rady SR Andrej Danko, predseda vlády Robert Fico, poslanci Národnej rady SR, viacerí ministri a ďalší predstavitelia verejného života.

Prezident podľa jeho slov už štvrtý raz využil začiatok nového roka ako možnosť ukázať, kde možno hľadať skutočné korene úspechu krajiny. Na margo ocenených vysvetlil, že Slovensko si môže vďaka nim pripomenúť, “že aj v najhorších, najsmutnejších časoch našej modernej histórie sa našli hrdinovia s odvahou čeliť zlu, ľudia schopní konať dobro a nezištne pomáhať”.

“Mojím zámerom je zdôrazniť, aké dôležité je zdieľať spoločné občianske hodnoty, podporovať tvorivosť a slobodu ducha, otvorenosť k novým myšlienkam, rešpektovať poctivú diskusiu o našej súčasnosti a pochopiť pravdu o našej minulosti,” uviedol Kiska.

Výber ocenených, ich osobné a ľudské kvality sú podľa hlavy štátu príležitosťou ukázať, čo naozaj trvalo obohacuje našu spoločnosť. “Čo posilňuje našu súdržnosť, čo spája rôznorodých jednotlivcov do pevných komunít. Čo povzbudzuje zdravý a udržateľný rozvoj našej krajiny. Čo zvyšuje jej odolnosť a kultúrnosť. Vďaka čomu je náš život v Slovenskej republike lepší, krajší a hodnotnejší,” doplnil.

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy získali za mimoriadne zásluhy na rozvoji demokracie a ochranu ľudských práv a slobôd osobnosť Nežnej revolúcie Fedor Gál, ochranár Mikuláš Huba, vydavateľ László Szigeti, žurnalista Martin M. Šimečka a vysokoškolský pedagóg Alexander Bröstl. Za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry dostali Rad Ľudovíta Štúra I. triedy hudobník Peter Breiner, herečka Zuzana Kronerová a in memoriam hudobný skladateľ Ilja Zeljenka.

Radom Ľudovíta Štúra II. triedy boli vyznamenaní účastník SNP Otto Šimko, prekladateľka Marta Ličková, ochranár Juraj Flamik a spisovateľka Alta Vášová. Rad Bieleho dvojkríža II. triedy prezident udelil opernej

speváčke Gabriele Beňačkovej, českej speváčke Marte Kubišovej, kameramanovi Vladimírovi Ješinovi a bývalému predsedovi českej vlády Petrovi Pithartovi.

Pribinov kríž I. triedy získal fyzik Pavel Povinec, lekár Myrón Malý, chemik Robert Mistrík, speváčka Marika Gombitová a in memoriam herec Jozef Kroner a spisovateľ Rudolf Sloboda. Pribinovým krížom II. triedy boli ocenení kresťanský aktivista Marián Čaučík, výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine Eva Kováčová a in memoriam folklorista Ján Lazorík.

Po ceremoniáli a recepcii sa uskutoční slávnostný koncert pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky za účasti prezidenta SR Andreja Kisku. Odznejú na ňom diela Ludwiga van Beethovena.

Zoznam ocenených Gabriela Beňačková, Rad Bieleho dvojkríža II. triedy “Či som mala talent? Asi áno. A či som si to takto predstavovala? Určite nie. Prišlo to náhle a nečakane…”,

povedala o svojich snoch a svojej speváckej kariére majiteľka najkrajšieho, vskutku česko-slovenského lyrického spinto sopránu, Gabriela Beňačková.

Narodila sa v Bratislave, kde vyštudovala na konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení; v opere pražského Národného divadla, v ktorom žiarila s krátkymi, zato dramatickými prestávkami bezmála tridsať rokov, debutovala v roku 1970 v postave Nataši Rostovovej v Prokofievovej opere Vojna a mier.

Z nebývalej šírky jej repertoáru vyčnievajú postavy z diel českých, talianskych, ruských a nemeckých skladateľov, a spomedzi nich takmer ikonická postava Jenůfy z Janáčkovej opery Její pastorkyně. Ktorá ju sprevádzala celý život, a ktorú preslávila po celom svete, a aj pri jej premiére v jazyku pôvodného libreta, v češtine, v newyorskej Metropolitnej opere v roku 1992.

Legendárna Libuše, nositeľka titulu “Kammersängerin” viedenskej a mníchovskej opery, s nomináciou na cenu Grammy. Pravá česko-slovenská hviezda svetového formátu – Gabriela Beňačková.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Gabriele Beňačkovej štátne vyznamenanie, Rad Bieleho dvojkríža II. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, divadelného umenia a o šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Prezident SR Andrej Kiska (vľavo) ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke vpravo Gabr iela Beňačková si preberá Rad Bieleho dvojkríža II. Foto: TASR

Pavel Povinec, Pribinov kríž I. triedy Popredný a uznávaný slovenský fyzik Pavel Povinec, odborník na zriedkavé jadrové procesy a

environmentálnu rádioaktivitu, sa narodil v kysuckej Ochodnici. Jeho vyše päťdesiatročné pôsobenie na Univerzite Komenského v Bratislave je späté s Prírodovedeckou fakultou a dnešnou Fakultou matematiky,

fyziky a informatiky. Najcitovanejší autor (z) našej najlepšej univerzity a jeden z piatich najlepších v odbore environmentálnej fyziky

na svete, zakladateľ niekoľkých odborov a laboratórií prispel významnou mierou k vybudovaniu unikátneho urýchľovačového centra na Univerzite Komenského, zameraného na výskum jadrových procesov pri nízkych energiách, a na vývoj a aplikácie rádionuklidových a iónových analytických metód. Tie mu umožnili zhodnotiť, napríklad, aj situáciu bezprostredne po havárii jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime.

Ohromujúce výsledky, širokú medzinárodnú spoluprácu s významnými svetovými pracoviskami sprevádza v prípade Pavla Povinca aj niekoľko mimoriadnych ocenení; je držiteľom ceny PROSE amerických vydavateľov za vedeckú výnimočnosť, ako člen tímu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu aj Nobelovej ceny za mier z roku 2005. Vedec roka na Slovensku, ktorý tento rok získal aj prestížnu Hevesyho cenu v oblasti rádioanalytickej a nukleárnej chémie.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Pavlovi Povincovi štátne vyznamenanie, Pribinov kríž I. triedy, za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky a významné vedecké výsledky v oblasti jadrovej a environmentálnej fyziky.

Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke fyzik Pavel Povinec si prebral štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Otto Šimko, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy “Podľa právoplatných predpisov Vám nemôžeme vydať vysvedčenie o Vašom zamestnaní v tunajšom

pracovnom tábore Židov, hoci ste sa počas svojho pobytu v ňom veľmi dobre osvedčili v tunajšej brašnárskej dielni.” Aj s takýmto obludným dôkazom vzťahu jedného štátu k vlastným občanom odchádzal Otto Šimko z pracovného tábora vo Vyhniach.

Ich celú rodinu odviedli 1. septembra 1942 do zberného tábora v Žiline, a neskôr do pracovného tábora, až kým ich otcovi neudelili rezortnú výnimku. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Otto Šimko dobrovoľne, okamžite a aktívne zapojil do boja proti fašizmu. Ako sám vraví, s “pocitom ohromného znovuzrodenia vlastnej osobnosti”.

Účastník povstania v čs. partizánskej brigáde Za slobodu Slovanov; po prechode na partizánsky spôsob boja ho zaistila bezpečnostná hliadka, no z väzenia sa mu podarilo ujsť. A aj keď šlo o život, zapojil sa ako ilegálny pracovník do domáceho odbojového hnutia, kde pôsobil až do marca 1945.

Po vojne vyštudoval právo, no ako nepriateľa robotníckej triedy ho v 50.-tych rokoch z viacerých zamestnaní prepustili. Neskôr vychovávateľ, redaktor Smeny, po okupácii Československa opäť ako nepriateľ prepustený. Od 70.-tych rokov, pod neustálou kontrolou Štátnej bezpečnosti, pracoval ako podnikový právnik v Bratislave. Až novembrové udalosti ho, podľa jeho vlastných slov, konečne vyslobodili vnútorne i navonok.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Ottovi Šimkovi štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, za mimoriadne zásluhy o demokraciu a ochranu ľudských práv a slobôd.

Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke účastník SNP Otto Šimko si prebral štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Marta Kubišová, Rad Bieleho dvojkríža II. triedy “Šedesátá léta, to byla nadějná doba, hudba obepínala celou zem, tehdy jsem cítila, zvlášť když přišlo

Pražský jaro, že by se mělo něco odehrát,” spomína dnes umelkyňa pochádzajúca z Českých Budějovíc, ktorá o svojej dobe vypovedala jedinečným, nenapodobniteľným hlasom.

Hlasom, ktorý publikum i kritici milovali, lebo bol zastretý, tajomný, znepokojujúci. Hlasom v jej Songoch a baladách vyjadrujúcim hlbšie, komplikované emócie. Hlasom, ktorý sa stal symbolom nepotlačiteľnej túžby po slobode, výrazom dôstojnosti, vzdoru i nádeje. Hlasom Marty Kubišovej, ktorá miliónom ľudí v Československu priniesla Modlitbu: “Ať mír dál zůstává s touto krajinou…”

Keď jej hlas speváčky pridusili tanky okupantov, premenila ho na hlas hovorkyne Charty 77. A keď sa nádej, o ktorej spievala, v novembri 1989 znovu zdvihla z prachu, zaznela z Václavského námestia jej Modlitba opäť. Tým odštartovala svoju ďalšiu umeleckú dráhu, ktorú len teraz končí. Jej hlas tu však pre mnohé generácie ostáva a posolstvo jej Modlitby je platné dodnes.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Marte Kubišovej štátne vyznamenanie, Rad Bieleho dvojkríža II. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry a o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.

Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke vľavo Marta Kubišová si prebrala štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy. Foto: TASR

Rudolf Sloboda, (in memoriam) Pribinov kríž I. triedy Svojrázny a rozporuplný; aj takéto prívlastky sa spájajú s fenoménom slovenskej literárnej avantgardy 20.

storočia. Rudolf Sloboda, výsadný vlastník významotvornej spoluhlásky “R” v slovenskej abecede… Narodil sa v Devínskej Novej Vsi, v čase, keď táto mestská časť bola ešte samostatnou obcou v bratislavskom

okrese. Ako píše Ľubomír Feldek - “[čo] ako Kant z Königsbergu/Sloboda sa nevzďaľoval spod Sandbergu”, zostal s ňou “rozumovo” spätý po celý svoj život. Zanechal štúdiá filozofie, pracoval ako baník v Ostrave a vystriedal viacero iných povolaní; vrátane dramaturga Slovenskej filmovej tvorby v Bratislave. V roku 1988 sa začal venovať výlučne literárnej tvorbe.

Bol predovšetkým prozaik, na sklonku života aj uznávaný dramatik, ale v najvlastnejšom slova zmysle básnik. Svoj život prežil tak, aby nám ho mohol nielen prerozprávať. Ale aby si ho pre nás mohol, so sebe vlastnou iróniou, vymyslieť. A aj ho z vlastnej vôle ukončiť.

Tento majster autoštylizácie, autor románov ako Narcis či Rozum, divadelných hier Armagedon na Grbe alebo Macocha, tu zostáva so stále vzrušujúcim odkazom ohraničenosti nášho vlastného poznania.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Rudolfovi Slobodovi štátne vyznamenanie, Pribinov kríž I. triedy in memoriam, za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry a divadla.

Vyznamenanie prevezala pani Eva Havrilová. Myrón Malý, Pribinov kríž I. triedy “Lekár by mal pacientom hovoriť za každých okolností pravdu. Aj za cenu, že ju hneď neprijmú a budú sa

hnevať.” Aj takto by sa dali prerozprávať slová rehabilitačného lekára, vysokoškolského pedagóga a dlhoročného riaditeľa Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, Myróna Malého.

Narodil sa v Prešove, lekárske vzdelanie mohol získať, z kádrovo nevyhovujúcich dôvodov, len v Prahe. Po ukončení štúdia a krátkom pôsobení v Leopoldove sa musel presunúť do Uliča, a potom ako pacient, po vážnej automobilovej nehode, do obce Hrabyně na Morave, kde objavil a spoznal krásu odboru fyzioterapie.

V roku 1984 prijal ponuku vo vtedy vznikajúcom Rehabilitačnom liečebnom ústave v Kováčovej; ktorý, napokon, s krátkymi prestávkami, viedol takmer 20 rokov.

Mimoriadne uznávaný odborník na poúrazové a náročné pooperačné stavy, s presvedčením o potrebe komplexnosti fyzioterapie a o celostnom pohľade na človeka, pomohol tisícom ľudí (a stále im pomáha!) vrátiť sa, bez ohľadu na závažnosť ich postihnutia, dôstojne a plnohodnotne do života spoločnosti. Vrátane mnohých našich reprezentantov – paralympionikov.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Myrónovi Malém štátne vyznamenanie, Pribinov kríž I. triedy, za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti zdravotníctva a liečebnej rehabilitácie.

Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke lekár Myrón Malý si prebral štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.

Foto: TASR/Pavel Neubauer Fedor Gál, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy “Skutočným nepriateľom života nie je nedostatok šťastia alebo smrť, ale absencia zmyslu. A skutočným

ohrozením civilizácie je nadkritické množstvo ľudí, ktorým to neprekáža.” Fedor Gál, autor týchto slov, má za sebou pohnutý životný príbeh. Vyrastal bez otca, ktorého zastrelili na

pochode smrti; on sám sa narodil v Terezíne. Z robotníka v chemickej fabrike sa vypracoval na vedca. V 80-tych rokoch ako sociológ a zakladateľ slovenskej prognostiky pôsobil v jednom z “ostrovov pozitívnej deviácie”, kde sa rodil odpor proti normalizačnému režimu.

V novembri 1989 patril medzi ľudí zápasiacich o slobodu, ktorí na verejnú scénu vstúpili spolu so študentmi v prvých hodinách, keď ešte nič nebolo rozhodnuté. Bol jednou z kľúčových osobností Nežnej revolúcie a prispel k tomu, aby sa demokratické premeny stali nezvratnými. V čase sporu s Vladimírom Mečiarom stál na čele Verejnosti proti násiliu.

Žije v Prahe, no jeho hlas autora, vydavateľa, tvorcu dokumentárnych filmov a občianskeho aktivistu nestráca na sile ani na Slovensku.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Fedorovi Gálovi štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o ochranu ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike.

Prezident SR Andrej Kiska (vľavo) ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke vpravo Fedor Gál si preberá štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Marta Ličková, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy Narodila sa v obci Baďan pri Banskej Štiavnici. Kultúrna verejnosť ju pozná ako významnú prekladateľku z

ruštiny, nemčiny, maďarčiny a ukrajinčiny. Láska k literatúre ju spojila s jej manželom, novinárom Pavlom Ličkom. Tomu sa vďaka nej podarilo v roku 1967 urobiť prvý rozhovor so spisovateľom Alexandrom Solženicynom, ktorý odhalil hrôzu sovietskych gulagov.

“Manžel za ním vycestoval do Riazane. Strojopis románu Rakovina od neho dostal na tenkom, preklepovom papieri,” spomína Marta Ličková. Interview obletelo svet, román prepašovali do Veľkej Británie, kde ho vydali. V roku 1970 dostal Solženicyn Nobelovu cenu za literatúru.

Po okupácii Československa Pavel Ličko skončil vo väzení. Martu Ličkovú čakal zákaz prekladať pod svojím menom a nutnosť postarať sa o deti i o manželovu mamu. Údel typický pre rodiny politických väzňov, ktoré boli pod dozorom Štátnej bezpečnosti, znášala s nadhľadom: “Keď je zle, tak sa nemôžete zosypať.” Od revolúcie už pod prekladmi znovu figuruje jej meno a dnes má na konte spolu vyše dvesto preložených kníh.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Marte Ličkovej štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie v Slovenskej republike a o rozvoj prekladateľského umenia.

Prezident SR Andrej Kiska (vľavo) ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke vpravo prekladateľka Marta Ličková si preberá štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Marián Čaučík, Pribinov kríž II. triedy Marián Čaučík sa narodil v Bratislave do rodiny, kde rodičia žili a odovzdávali svoju kresťanskú vieru deťom

napriek režimu, ktorý za náboženstvo prenasledoval svojich občanov. Počas gymnaziálnych štúdií sa začal angažovať v podzemnej cirkvi a popri vysokej škole viedol stretnutia detí v laickom hnutí apoštolátu pod vedením tajného biskupa Ján Chryzostoma Korca.

V septembri roku 1990 bol jedným zo zakladajúcich členov eRka – Hnutia kresťanských spoločenstiev detí a vo februári nasledujúceho roku sa stal jeho výkonným tajomníkom a neskôr predsedom.

Bol iniciátorom koledníckej akcie Dobrá novina, ktorá sa pod jeho vedením stala postupne najväčšou pravidelnou dobrovoľníckou akciou na Slovensku, do ktorej sa každoročne zapája viac ako dvadsaťpäť tisíc dobrovoľníkov, ktorí vo vianočnom a novoročnom období navštívia viac ako sedemdesiat tisíc rodín. Zbierkou, ktorá každý rok pomáha dvadsiatim piatim konkrétnym rozvojovým projektom v Keni, Južnom Sudáne, Ugande, Rwande či Etiópii.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Mariánovi Čaučíkovi štátne vyznamenanie, Pribinov kríž II. triedy, za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky.

Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke kresťanský aktivista Marián Čaučík si prebral štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Ján Lazorík, (in memoriam) Pribinov kríž II. triedy “Dakedi každi kraj bul inši običaj, inakša piśeň, inša miśeľ, inša reč i vimiśeľ, inšo spravovaňe, inšo obľikaňe,

inša chiška, inša miska i variška, narod bul jak priroda a to bul i pravi zmiśeľ života. Teras še šicko fšadzi na jeden panelak, jednu modu, jeden spisovni jazik […]”.

Aj takto zneli slová Jána Lazoríka, rodáka z Torysy, zberateľa a záchrancu ľudovej kultúry východného Slovenska. Význačný etnograf, folklorista a národopisec, divadelník a pôvodom učiteľ. Prácu v múzeu v Starej Ľubovni prijal s nádejou, že tam urobí pre záchranu odkazu našich predkov viac.

Vydal viac než dvadsiatku kníh v šarišskom nárečí, ktoré dokumentujú ťažký, ale duchovne bohatý život ľudí v minulosti. Zozbieral množstvo artefaktov ľudovej kultúry. Mnohé z nich zachránil pred zničením a nezištne, v desiatkach tisíc kusov venoval slovenským múzeám. Niektoré z jeho scénok a pásiem autentického folklóru sa dostali aj na filmové plátna a divadelné pódiá.

Mikuláš Mušinka, odborník na folklór o ňom raz povedal: “To, čo vykonal Ján Lazorík, sám, bez akéhokoľvek grantu, mohlo byť náplňou celej jednej vedeckovýskumnej inštitúcie”.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Jánovi Lazoríkovi štátne vyznamenanie, Pribinov kríž II. triedy in memoriam, za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti ľudového umenia a folklóru.

Vyznamenanie prevezme pani Mária Lazoríková. Juraj Flamík, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy “Krédom ochranárov bola pokora voči prírode a úcta k dielu predchádzajúcich generácií,” hovorí senický rodák

Juraj Flamik. Angažoval sa v hnutí Strom života, pri obnove čiernohronskej lesnej železnice, pri záchrane prírodnej

rezervácie v Jurskom Šúri. Stál na čele základnej organizácie číslo 13 Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, ktorej členovia venovali tisíce hodín záchrane technických a ľudových pamiatok. Po novembri 1989 bol predsedom Koordinačného centra Verejnosti proti násiliu, neskôr vedúcim Kancelárie Ústavného súdu ČSFR v Brne, ktorému predsedal Ernest Valko. Dnes sa venuje najmä environmentálne citlivej turistike.

Patril tiež do okruhu autorov a redaktorov dokumentu Bratislava/nahlas z októbra 1987, ktorý kritizoval stav životného prostredia.

Dokument Bratislava/nahlas vyvolal značný ohlas doma i v zahraničí, osobitne po tom, ako režim rozpútal proti autorom propagandistickú a nátlakovú kampaň za asistencie Štátnej bezpečnosti. Jeho vydavateľmi boli práve Mikuláš Huba a Juraj Flamik ako štatutári základných organizácií Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny číslo 6 a 13. Juraj Flamik, navyše, aj zodpovedným za jeho tlač a distribúciu.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Jurajovi Flamíkovi štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie v Slovenskej republike

Mikuláš Huba, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy “Nič nie je nemožné, ale nič nepadne len tak z neba – bez nášho pričinenia.” Tak znie krédo

environmentalistu, krajinného ekológa, ochranára, pedagóga, vedeckého pracovníka Geografického ústavu SAV z Bratislavy, Mikuláša Hubu.

V rokoch 1990 až 1992 a 2012 až 2016 bol poslancom slovenského parlamentu, väčšinou predsedal výboru pre životné prostredie. V roku 1991 sa stal prvým predsedom Rady Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia.

Bol tiež jedným z kľúčových tvorcov dokumentu Bratislava/nahlas z októbra 1987, ktorý priniesol kritický pohľad na stav životného prostredia. Dvadsaťtričlenný autorský tím pod vedením redakčného kolektívu, ktorý okrem neho tvorili Ján Budaj, Fedor Gál, Eugen Gindl, Peter Tatár a Juraj Flamik, komplexne analyzoval nepriaznivý stav a pripravil tristo odporúčaní na zlepšenie.

Dokument Bratislava/nahlas vyvolal značný ohlas doma i v zahraničí, osobitne po tom, ako režim rozpútal proti autorom propagandistickú a nátlakovú kampaň za asistencie Štátnej bezpečnosti. Jeho vydavateľmi boli práve Mikuláš Huba a Juraj Flamik ako štatutári základných organizácií Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny číslo 6 a 13. Juraj Flamik, navyše, aj zodpovedným za jeho tlač a distribúciu.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Mikulášovi Hubovi štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o ochranu ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike.

Ilja Zeljenka, (in memoriam) Rad Ľudovíta Štúra I. triedy "Starneme ako hviezdy, rútime sa do seba rýchlosťou času. Chceme sa predbehnúť. Obrovská hmota spomienok a skúseností zahustí sa do ťažkého bodu, v ktorom mizne túžba byť vypočutý." Tieto pochmúrne verše napísal hudobný skladateľ Ilja Zeljenka v čase, keď ho nastupujúca normalizácia v 70.

rokoch na dve desaťročia bezohľadne vyradila zo slovenského kultúrneho života a odsunula do vnútornej emigrácie. Málokto vie, že v týchto ťažkých časoch písal aj poéziu.

Rodák z Bratislavy, absolvent kompozičného štúdia na Vysokej škole múzických umení v triede Jána

Cikkera, si už v mladom veku získal svojou tvorbou rešpekt rovesníkov. V krátkom čase sa z neho celkom prirodzene stala vedúca osobnosť slovenskej hudobnej avantgardy.

Bol autorom, ktorý v domácich pomeroch neúnavne presadzoval nové kompozičné postupy. Do konca svojich dní si zachoval status hudobného mága a originálneho, neobyčajne plodného tvorcu. Jeho diela Osvienčim, Hry pre 13 spevákov či Musica slovaca sa natrvalo stali pevnou súčasťou slovenského kultúrneho a hudobného dedičstva.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Iljovi Zeljenkovi štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry, umenia a hudobnej tvorby.

Vyznamenanie prevezme pani Mária Zeljenková. Eva Kováčová, Pribinov kríž II. triedy Stará múdrosť vraví, že “všetci nešťastní tohto sveta myslia na vlastné šťastie, zatiaľ čo všetci šťastní tohto

sveta myslia na šťastie iných”. Eva Kováčová, pôvodom z Lučenca, výkonná riaditeľka Ligy proti rakovine, venovala boju za šťastie iných, uzdravenie a prevenciu zdravia druhých takmer celú svoju profesionálnu kariéru.

Počas jej vedenia bola Liga proti rakovine ocenená niekoľkými národnými aj medzinárodnými oceneniami. Posledných šestnásť rokov viedla charitatívnu zbierku Deň narcisov, ktorá na pomoc onkologickým pacientom každoročne z príspevkov darcov zhromaždí viac ako milión eur.

Stála tiež pri zrode a vybudovaní troch centier pomoci Ligy proti rakovine, zriadení “náhradných domovov” pre rodičov hospitalizovaných detských onkologických pacientov, založení psychologickej poradenskej siete pre trpiacich touto zákernou chorobou a ich blízkych a pri realizácii mnohých ďalších projektov na pomoc onkologickým pacientom i zdravým v oblasti prevencie.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Eve Kováčovej štátne vyznamenanie, Pribinov kríž II. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v sociálnej oblasti a prevencie zdravia.

Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke riaditeľka Ligy proti rakovine Eva Kováčová si prebrala štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Vladimír Ješina, Rad Bieleho dvojkríža II. triedy Narodil sa v období 1. Československej republiky v obci Čepí pri Pardubiciach. Po štúdiu kamery na Filmovej

a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe vstúpil do slovenskej kinematografie; najskôr v bratislavskom Štúdiu dokumentárnych, a neskôr hraných filmov.

Počas svojej profesijnej činnosti spolupracoval s viacerými významnými slovenskými režisérmi rôznych generácií. Stál za kamerou filmovej satiry Petra Solana Čert nespí i prvej slovenskej filmovej detektívky Muž, ktorý sa nevrátil. So Stanislavom Barabášom absolvoval jeho režijný debut v uznávanej Piesni o sivom holubovi. S Paľom Bielikom, ktorý o ňom hovorieval ako svojom “treťom oku”, nakrútil historické filmy Jánošík, Majster kat a Traja svedkovia. A v 80. rokoch s Dušanom Rapošom Fontánu pre Zuzanu či Utekajme, už ide!.

Keď si v roku 2015 preberal od Asociácie slovenských kameramanov cenu za celoživotné dielo, práve o tejto spolupráci povedal: “Mal som to šťastie, že som si s Dušanom Rapošom dokonale porozumel […]. Prácu kamery vedel posunúť natoľko, že ňou dokázal dorozprávať príbeh.” A za ňou stál Vladimír Ješina.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Vladimírovi Ješinovi štátne vyznamenanie, Rad Bieleho dvojkríža II. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti filmového umenia a o šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Vyznamenanie prevezme pán Viktor Danielis. László Szigeti, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy “Cieľom bolo vytvoriť proeurópske maďarské vydavateľstvo. Vo mne však veľmi silne žila aj slovenská kultúra.

Aj preto som Kalligram “poslovenčil.” László Szigeti, pôvodom z obce Moča v komárňanskom okrese, spiritus agens Kalligramu, dokázal ako

občiansky intelektuál s maďarskou hlavou, slovenským srdcom a stredoeurópskou dušou spájať ľudí snívajúcich o takej strednej Európe, ktorá napriek minulosti zaťaženej konfliktmi je schopná žiť v slobode a tolerancii.

Vyše dvetisíc kníh vydaných v edíciách Ad fontes, Domino, OS, Váhy, Eseje, Exempla iuris a ďalších ponúkalo čitateľom dialogické myslenie, pluralizmus, základné hodnoty liberálnej demokracie. Kalligram vydával aj časopis OS, fórum pre kritickú reflexiu autoritárstva a nacionalizmu, ako aj problémov demokracie po roku 1989.

László Szigeti patril spolu s Károly Tóthom, Eleonórou Sándor, Péterom Hunčíkom, Lajosom Grendelom, Lászlóm Nagyom a ďalšími ku generácii Maďarskej nezávislej iniciatívy, ktorá bola od prvých chvíľ revolúcie spojencom Verejnosti proti násiliu. Protagonisti MNI kládli menšinovú otázku do kontextu zásadnej demokratickej premeny celého politického systému.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Lászlóovi Szigetimu štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj vydavateľskej činnosti.

Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke vydavateľ László Szigeti si prebral štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Robert Mistrík, Pribinov kríž I. triedy “Cesta k úspechu býva dlhá a tŕnistá. A vo vede sa dobieha do cieľa aj desaťkrát pomalšie ako v iných

oblastiach života…”, hovorí aj o svojej práci chemik Robert Mistrík. Po štúdiu na dnes Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v

Bratislave, a doktoráte na Viedenskej univerzite zbieral banskobystrický rodák ako hosťujúci profesor skúsenosti v Národnom inštitúte štandardov a technológií v Spojených štátoch amerických.

Od roku 1998, odkedy založil a dodnes vedie vlastnú spoločnosť, píše jeden z najsilnejších príbehov slovenskej vedy. Bez akejkoľvek štátnej pomoci či európskych grantov vyvíja, spolu so svojím tímom, softvérové moduly pre hmotnostnú spektrometriu, biochémiu a najnovšie aj pre metabolomiku. Koncom roka 2016 mu na túto tému vyšiel aj článok v špičkovom prírodovednom časopise Nature Biotechnology.

A aj keď on sám “považuje za možné, že človek nikdy nepochopí celú organizáciu života, ktorá v ľudskom tele prebieha a vedou len namáhavo kompenzujeme našu intelektuálnu nedokonalosť”, kombináciou vnútorného odhodlania, získaných zručností a vytrvalosti sa k tomu neustále snaží priblížiť.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Robertovi Mistríkovi štátne vyznamenanie, Pribinov kríž I. triedy, za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky a významné výsledky v oblasti vedy, výskumu a inovácií.

Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke chemik Robert Mistrík si prebral štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Alta Vášová, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy “V púšti amorality vidí, chápe a neodsudzuje, ale sa oddeľuje: je nemoralizujúcou pozorovateľkou. Oddeľuje

sa, aby lepšie videla svojím vnútorným kompasom – svedomím,” píše sa v jednom z vyznaní venovanom jej tvorbe.

Narodila sa v Sevľuši na zakarpatskej Ukrajine; bola učiteľkou, upratovačkou i sprievodkyňou na hrade Zvíkov, majsterkou Československa v ľahkej váhe v džude, dramaturgičkou i scenáristkou. No predovšetkým je Alta Vášová nevšednou spisovateľkou, ktorej mnohostranný talent žne úspechy v čitateľskej obci i u kritiky. Jemným, krehkým, pôvabne poetickým i fantastickým príbehom nechýba humor, občas prekvapia “nepredvídaným, ohromujúcim záverom!”

Vyslúžila si uznanie ako “kráľovná slovenských muzikálov”, napísala libretá pre kultové muzikály Cyrano z predmestia a Neberte nám princeznú. Je autorkou scenára k filmu Sladké hry minulého leta, ktorý dostal hlavnú cenu na festivale v Monte Carlo.

Jej literatúra je, slovami kritika, “tvrdá a zároveň krehká, krehká a zároveň drsná, netýkavá a zároveň ostýchavá”; jej texty sú “jednoduché a zároveň komplikované, s významami zauzlenými do seba”. Aj preto je pôžitok ju čítať.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Alte Vášovej štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti literatúry a divadla.

Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke spisovateľka Alta Vášová si prebrala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Foto: TASR

Petr Pithart, Rad Bieleho dvojkríža II. triedy

“Občanská společnost, spolky, kluby, neziskovky – to je dnes sůl země,” hovorí Petr Pithart, pôvodom z Kladna; intelektuál, ktorý sa stal politikom a pritom neprestal byť intelektuálom.

Bol signatárom Charty 77 a vzdoroval normalizačnému režimu v čase, keď väčšina mlčala. Keď po novembri 1989 bolo treba pustiť sa popri reflexii aj do peroutkovského budovania štátu, neváhal na seba prevziať zodpovednosť, či už ako predstaviteľ Občianskeho fóra, predseda českej vlády alebo hlava českého Senátu.

Brilantný analytik s výnimočnou schopnosťou vidieť veci v súvislostiach. Stúpenec kultivovanej politiky, slušnosti a úcty k dialógu. Priateľ demokratického Slovenska, ktoré pozná ako málokto v jeho vlasti. A prvý český politik, ktorý oznámil pokus o korupciu.

Svojimi názormi – obhajobou ľudských práv, kritickým pohľadom na nacionalizmus a provincializmus, na hodnotovo vyprázdnený pragmatizmus – sa neraz ocitol v menšine. V takej menšine, ktorá vo verejnom priestore strednej Európy zanecháva jedinečnú a výraznú stopu.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Petrovi Pithartovi štátne vyznamenanie, Rad Bieleho dvojkríža II. triedy, za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.

Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke bývalý predseda českej vlády Petr Pithart si prebral štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Martin M. Šimečka, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy Od raného dospievania, v Bratislave, sa ocitol medzi ľuďmi, ktorí sa rozhodli žiť slobodne, zápasiť o ľudskú

dôstojnosť v neľudských pomeroch. Aj preto sa nedostal na univerzitu, zmaturoval na učilišti, pracoval ako údržbár, ošetrovateľ, predavač i kurič. A najmä sa venoval svojej vášni – písaniu.

Martin M. Šimečka uverejňoval za normalizácie v českých samizdatoch i v slovenskom Fragmente K. Od prvých dní revolúcie pôsobil vo Verejnosti proti násiliu. Založil a viedol vydavateľstvo Archa, neskôr bol šéfredaktorom denníka Sme a týždenníkov Domino fórum a Respekt. Prózy mu vydali doma i v zahraničí, v Amerike mu za ne udelili literárnu cenu Pegasus.

Dnes patrí k intelektuálnej špičke strednej Európy. Otvára bolestné témy, píše kriticky a naliehavo, nešetrí mocných, ale ani seba a svojich blízkych. Tráp i ho

všadeprítomná ľahostajnosť. Neskrýva však, čo ho teší: na Slovensku – hovorí – nikdy predtým “nežilo toľko slobodných, odvážnych, aktívnych, charakterných a vzdelaných ľudí odhodlaných brániť a šíriť hodnoty späté s ľudskými právami a západnou civilizáciou.”

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Martinovi Milanovi Šimečkovi štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj žurnalistiky.

Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke žurnalista Martin M. Šimečka si prebral štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Peter Breiner, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy “Mám dojem, že svet nie je veľmi v poriadku. Keď človek strieda miesta, vidí, že vzorec správania nie je

vlastníctvom jednej generácie, jedného územia či jednej kultúry; že je to univerzálne.” Univerzálny je aj Peter Breiner – rodák z Humenného, brilantný a pohotový glosátor spoločenského diania,

vtipný publicista, no predovšetkým znamenitý a všestranný umelec. Okrem vysokoškolského štúdia navštevoval aj oázu umenia, akou bol dom Jána Albrechta, kde sa prepájala

noblesa uplynulých storočí s obrazmi Kandinského a Kokoschku, neformálne stretnutia hudobníkov s filozofickým dialógom. Atmosféra slobody v dome, od ktorého mal kľúče, ho sprevádzala na vlastnej tvorivej dráhe.

Skladateľ, dirigent, klavírny virtuóz, aranžér, jeden z najnahrávanejších hudobníkov na svete. Pre letnú olympiádu v Aténach zaranžoval hymny všetkých štátov sveta. Žije v Spojených štátoch amerických, no býva doma aj na Slovensku. Hráva v Triangu, naštudoval a dirigoval Prokofievov balet Romeo a Júlia v Slovenskom národnom divadle, skomponoval originálne Slovenské tance i vlastnú orchestrálnu úpravu Musorgského monumentálnych Obrázkov z výstavy.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Petrovi Breinerovi štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, hudobného umenia a o šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke hudobník Peter Breiner si prebral štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Zuzana Kronerová, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy “Snažím sa robiť to, čo má zmysel,” hovorí o svojom živote stála členka umeleckého kolektívu Divadla Astorka

Korzo ’90 Zuzana Kronerová. Narodila sa v Martine do silnej hereckej rodiny Jozefa Kronera a Terézie Hurbanovej – Kronerovej. Jej

predstava, že vyštuduje filológiu, sa pod vplyvom umeleckého prostredia, v ktorom vyrastala, zmenila a dokončila štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Prvé divadelné angažmán získala v roku 1974 v Divadle pre deti a mládež v Trnave; a až kým natrvalo nezakotvila v divadle Astorka, vystriedala viacero scén: bratislavskú Novú scénu i Slovenské národné divadlo.

Výrazná charakterová herečka, ktorá pravidelne účinkovala v československých televíznych filmoch, sa po útlme produkcie pôvodnej slovenskej tvorby začala, a najmä po roku 2000 objavovať v českých filmoch. Umelkyňa, ktorá sa prejavuje naplno aj občiansky a s presvedčením, že veci sa dajú meniť. Držiteľka ocenení Dosky i Českého leva za vedľajšiu rolu vo filme Bohdana Slámy Divoké včely sa o jeho najnovšom filme Baba z

ľadu, v ktorom hrá hlavnú postavu, vyjadrila: “Dúfam, že bude odkazom pre ženy a mužov nielen môjho veku a starších, ale pre všetkých; aby sme si všímali jeden druhého, mali sa radi a počúvali sa navzájom.”

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Zuzane Kronerovej štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a v oblasti kultúry, divadelného a filmového umenia a o šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke herečka Zuzana Kronerová si prebrala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Jozef Kroner, (in memoriam) Pribinov kríž I. triedy Kubo. Pacho, hybský zbojník. Uhorčík. Kráľovský šašo, Martin Pichanda. A predovšetkým Tóno Brtko.

Prirodzený talent a herecké umenie Jozefa Kronera vynikli v mnohých nezabudnuteľných televíznych, filmových a divadelných úlohách.

Dodnes je jediný de facto držiteľ Oscara za hraný československý film v slovenčine, za výkon vo filme Obchod na korze. Narodil sa v kysuckej obci Staškov. Po návrate z 2. svetovej vojny pracoval v Považských strojárňach a s nadšením ochotníčil. Láska k divadlu a hudbe ho priviedla do hereckého súboru Slovenského komorného divadla v Martine. Neskôr účinkoval v Slovenskom národnom divadle, pôsobil v ňom do konca 80. rokov.

Muž, bez ktorého by kultové snímky slovenského filmu, ako napr. Zemianska česť, Jánošík či Rysavá jalovica boli neúplné. Herec, ktorý nám v postave tesára z obdobia slovenského fašistického štátu vo filme Obchod na korze neustále pripomína, čo je to banalita zla; ako sa z bezúhonných môžeme stať poľahky (spolu) vinníkmi a čo je to svedomie človeka a ľudstva. A tiež ako veľmi by sme sa, a najmä dnes, potrebovali s týmto obdobím našich dejín vyrovnať.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Jozefovi Kronerovi štátne vyznamenanie, Pribinov kríž I. triedy in memoriam, za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti divadelného a filmového umenia.

Vyznamenanie prevezme pani Zuzana Kronerová. Marika Gombitová, Pribinov kríž I. triedy Bez akýchkoľvek pochýb kráľovná slovenskej populárnej hudby. Speváčka a interpretka, autorka a

skladateľka hudby, ktorej meno, talent a umenie vzbudzujú neutíchajúci záujem celých generácií Slovákov a Čechov. Marika Gombitová sa narodila v Turanoch nad Ondavou neďaleko Stropkova. Po štúdiu na strednej škole prijala v roku 1976 ponuku Janka Lehotského a pripojila sa ku kapele Modus; a práve po jej príchode, a návrate Mira Žbirku do nej sa začal prudký vzostup jej popularity. Kapely, ktorá sa presadzovala vlastným, slovenským repertoárom.

Zahrala si hlavnú úlohu v kultovom slovenskom televíznom muzikáli Neberte nám princeznú. Víťazka Bratislavskej lýry, medzinárodného festivalu v poľskom Sopote; držiteľka nespočetného množstva ocenení za prínos pre rozvoj a šírenie slovenskej kultúry v zahraničí. Má na konte desiatky singlov, albumov a výberov najväčších hitov, z ktorých sa dodnes predalo viac než milión kusov.

Posledná veta z jej Vyznania: Vráť láske čas, keď málo vie/vráť, nech aj jeseň májom je./Vráť, nepočítaj týždne strát/vráť, zajtrajšok jej vráť!, zostáva emblematickým obrazom nezlomnosti vôle človeka a spoločnosti. Mariky Gombitovej a Slovenska.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Marike Gombitovej štátne vyznamenanie, Pribinov kríž I. triedy, za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti populárnej hudby.

Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke speváčka Marika Gombitová si prebrala štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Alexander Bröstl, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy Rímsky právnik Celsus definoval právo ako “umenie dobrého a spravodlivého”. Alexander Bröstl nikdy

neprestal byť tejto definícii verný a hľadaniu dobra a spravodlivosti v práve zasvätil celý svoj život. Výnimočný právnik, vysokoškolský pedagóg a intelektuál patrí medzi veľké osobnosti slovenskej právnej vedy.

Narodil sa v Košiciach, kde absolvoval aj vysokoškolské štúdium práva a s Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika následne spojil prevažnú časť svojej profesionálnej kariéry. Bol jej dekanom a na rovnakej

fakulte prednáša i v súčasnosti. Vo svojej bohatej publikačnej činnosti sa venuje najmä otázkam právnej a politickej filozofie, ústavnému právu

a teórii práva. Širšej verejnosti je známy aj vďaka zbierkam aforizmov, v ktorých so svojím typickým typickým nadhľadom glosuje tú veselšiu i tú smutnejšiu každodennosť okolitého sveta.

Slovenskú republiku zastupoval vo viacerých medzinárodných organizáciách a krátko pôsobil v jej službách aj ako diplomat. V roku 2000 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Prezident Slovenskej republiky udeľuje Alexandrovi Bröstlovi štátne vyznamenanie, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj práva.

Prezident SR Andrej Kiska ocenil pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky 25 osobností spoločenského a kultúrneho života v Bratislave v pondelok 1. januára 2018. Na snímke vysokoškolský pedagóg Alexander Bröstl si prebral štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Foto: TASR/Pavel Neubauer

http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-pri-prilezitosti-25-vyrocia-vz/300587-clanok.html

[Späť na obsah]

3. Slovensku chýbajú IT-čkári, žiaci vedia programovať často lepšie ako

učitelia informatiky [02.01.2018; dennikn.sk; Slovensko; 12:03; Redakcia]

Katarína Kiššová utorok 2. januára 2018 13:03 Zdieľať Na Slovensku podľa odhadov expertov chýba 10-tisíc odborníkov v IT. Učitelia sa často na hodinách vyhýbajú

komplikovanejším témam aj programovaniu. Tablety v základnej škole v obci Vyšný Žipov v okrese Vranov nad Topľou. Foto – TASR Každý žiak má pred sebou na lavici tablet. Toto nie je bežná hodina informatiky. Žiaci budú programovať

vlastnú počítačovú hru. Sú to žiaci základnej školy internátnej pre sluchovo postihnuté deti v Bratislave. Škola a súkromné firmy pochopili, že keď zaostáva štát, musia školákov učiť IT samy. A tak ako pri sluchovo postihnutých deťoch musia zabrať na celom Slovensku.

Technologické spoločnosti sa sťažujú, že u nás nevedia nájsť kvalifikovanú pracovnú silu. Ministerstvo školstva, naopak, hovorí, že vzdelávanie je prispôsobené potrebám trhu.

Ako sú na tom s programovaním mladí na Slovensku? A vedia programovať učitelia? Prečo je vôbec programovanie pre firmy také dôležité?

IT zručnosti ako základná výbava Riaditeľka slovenskej pobočky Microsoftu pre oblasť školstva Marcela Havrilová vysvetľuje, že trh práce sa

zásadne mení a firmy už potrebujú niečo úplne iné ako pred desiatimi rokmi. „Angličtina je dnes už samozrejmosť. Podobne sa to v blízkej budúcnosti stane s programovaním. Zamestnávatelia budú od uchádzačov očakávať, že IT zručnosti budú v ich základnej výbave.“

To ešte neznamená, že každý musí vedieť naprogramovať aplikáciu. Stačí, aby mal základy a rozumel logike kódovacieho jazyka. „To, že viete angličtinu na aktívnej úrovni, neznamená, že z vás musí byť prekladateľ. Podobne je to aj s IT zručnosťami. Nie každý, kto vie programovať, musí byť aj profesionálny programátor, ale základy by mal každý zvládnuť.“

Havrilová vysvetľuje, že stále viac práce robia roboty, ale aj umelú inteligenciu musí niekto naprogramovať. „Miesto človeka tu stále je, ale mení sa jeho postavenie a zručnosti, ktoré potrebujeme.“

Dnes na Slovensku chýba podľa nej firmám zhruba 10-tisíc IT špecialistov. „Je to veľká diera. Ak sa nezmení prístup školstva, firiem a škôl, a nedostaneme medzi žiakov programovanie, tak bude táto krajina nútená hľadať odborníkov v zahraničí,“ myslí si Havrilová.

Školy to nevedia, pomôžu firmy Dnes ešte na pracovnom pohovore obstojíte aj s bežnými počítačovými zručnosťami a často aj s úplnými

základmi. To sa však rýchlo mení a už o pár rokov bude pri väčšine profesií nevyhnutý vysoký štandard IT zručností, vraví Petra Kotuliaková z projektu Aj ty v IT. „Musíme tomu prispôsobiť náš vzdelávací systém.“

Riaditeľka základnej školy pre žiakov so sluchovým postihnutím Jarmila Cifrová na svojej škole zaviedla programovanie, aby sa deti naučili tráviť čas na počítači zmysluplne. „Na Slovensku máme všeobecne problém s úrovňou školstva. Musíme deti učiť rozvíjať vyššie kognitívne schopnosti a abstraktné myslenie. A to sa dá najlepšie cez programovanie. Výsledok je aj ten, že deti sa na smartfónoch nielen pasívne zabávajú, ale aj niečo tvoria a rozvíjajú svoju osobnosť.“

Na to, aby mohla Cifrová na svojej škole začať vyučovať programovanie, potrebovala pomoc súkromnej spoločnosti. Jej učiteľ informatiky programovať nevedel, spoločnosť ho to zadarmo doučila a vyškolila aj ďalších pedagógov.

Jana Rydlová z českého Microsoftu vyštudovala filozofickú fakultu a pred programovaním mala veľký

rešpekt. Potom nastúpila do Microsoftu na PR oddelenie a sama si to vyskúšala. Dnes chodí po školách a učí deti programovať vlastné hry.

„Naučíte sa postup, pochopíte podmienky a nadväznosť jednotlivých krokov, osvojíte si programovací jazyk, teda kód, a už to ide. Základy pochopí každý.“

Zábrany majú aj učitelia. „Keby sa žiaci na hodine informatiky učili programovať hru, mohlo by sa stať, že učiteľ by nevedel, ako v niektorých krokoch pokračovať, a žiaci by mu radili. Učitelia sa tohto boja a hanbia sa priznať, že niečo žiaci vedia lepšie ako oni. Stačí, aby učitelia pochopili, že trieda má byť tím, kde si všetci navzájom pomáhajú, a tak môžu vznikať pekné veci,“ hovorí Rydlová.

Druháci s tabletmi v Základnej škole Mierová vo Svite. Foto – TASR Keď učiteľ netuší, ako programovať Na Slovensku majú žiaci hodinu informatiky už na prvom stupni základnej školy. V osnovách ministerstvo

školstva píše, že programovať by žiaci mali už od začiatku. „Žiaci prvého stupňa základných škôl uvažujú o algoritmoch, hľadajú a nachádzajú algoritmické riešenia

problémov, vytvárajú návody, programy podľa daných pravidiel, logicky uvažujú, argumentujú, hodnotia, konajú zdôvodnené rozhodnutia,“ píše Štátny vzdelávací program.

Ministerstvo školstva vysvetľuje, že informatika má pripraviť žiakov na trh práce, no detaily si už má určiť škola a učiteľ.

Môže sa tak stať, ako v prípade základnej školy pre žiakov so sluchovým postihnutím, že učitelia informatiky programovať nevedia. Často tak na hodinách informatiky žiaci len surfujú na internete, alebo im učiteľ ukazuje nástroje, ktoré deti už dávno poznajú.

Štátna školská inšpekcia sa stretáva s prípadmi, že informatiku učia nekvalifikovaní pedagógovia. Na také prípady je tu metodicko-pedagogické centrum, ktoré učiteľov dovzdelá.

V roku 2016 sa v informatike dovzdelalo 700 učiteľov a v prvom polroku tohto roka 585 učiteľov. Od roku 2014 inšpekcia hodnotila 448 vyučovacích hodín informatiky. Podľa hlavnej inšpektorky Viery

Kalmárovej je najväčším nedostatkom, že učitelia volili tradičné výkladové metódy a žiakom povedali riešenie úlohy bez toho, aby sami žiaci navrhli vlastné riešenie, alebo o spôsobe riešenia nediskutovali.

„Efektivita výchovno-vzdelávacieho procesu bola znižovaná diktovaním teoretických poznámok. Na hodinách nemali žiaci úlohy, pri ktorých by mali príležitostí uplatniť svoju nápaditosť a tvorivosť. Na niektorých hodinách jednotlivé kroky vykonávali len na základe postupných pokynov učiteľov a získavali často len mechanické zručnosti pri práci v rôznych aplikačných softvéroch,“ vysvetľuje Kalmárová.

Petra Kotuliaková z projektu Aj ty v IT hovorí, že je problém pritiahnuť do škôl šikovných a motivovaných informatikov – so svojimi schopnosťami totiž môžu v súkromnej sfére zarábať niekoľkonásobne viac.

„Pridať niekde hodinu navyše nie je dostatočné riešenie. Efekt sa dostaví vtedy, keď bude učiteľ zapálený. A preto učitelia musia mať zabezpečené podmienky a prostredie, aby sa výučbe mohli venovať naplno, aby po skončení vyučovania nemuseli utekať do druhej práce,“ hovorí rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. „Mrzí ma, že ku školstvu na Slovensku sa stále pristupuje ako k spotrebe a nie ako k investícii.“

Ministerstvo školstva v roku 2016 spustilo program IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie. Program za

vyše 21 miliónov eur financovaný pomocou eurofondov má prepojiť IT firmy so základnými, strednými školami a univerzitami. Program by sa mal skončiť v roku 2020 a mal by slúžiť ministerstvu ako východisko pre plošné zmeny. Dovtedy zrejme štát v oblasti vzdelávania žiakov v IT oblasti nič zásadné neurobí.

Pusťte dievčatá k počítačom Jana Rydlová z Microsoftu hovorí, že z nedostatku IT odborníkov nemôžeme viniť len štát. „Spoločnosť a

technológie sa vyvíjajú veľmi rýchlo a nie je ľahké s tým držať krok. Situácia sa zlepší, keď sa spoja štát, firmy a školy. Musia pribudnúť ľudia, a to najmä ženy, kde ešte vidíme veľký potenciál.“

Riaditeľka školy Cifrová zapojila svoju školu do podujatia Hodina kódu, ktorú po celom svete organizujú nezisková organizácia Code.org a Microsoft. Programátori vysvetlia žiakom programovanie vo virtuálnom prostredí hier či rozprávok alebo filmov.

Tento rok sa do programu prvýkrát zapojili deti so sluchovým postihnutím – pretože sa v IT oblasti môžu uplatniť aj napriek svojmu hendikepu. „Vo firme budú sedieť dvaja ľudia vedľa seba. Jeden zdravý a jeden so sluchovým postihnutím a nebude medzi nimi žiaden rozdiel,“ vraví Marcela Havrilová.

Navyše, programovanie nerúca len bariéry u zdravotne znevýhodnených, ale aj rodové stereotypy. „Žijeme v spoločnosti, v ktorej stále pretrvávajú predsudky voči dievčatám. Preto musíme robiť aj aktivity cielené priamo na ne. V tejto oblasti robí dobrú prácu tretí sektor aj samotné firmy.“

Počítače bavia aj dievčatá v mladom veku, no potom stratia záujem, Rydlová z Microsoftu so skúsenosťou zo škôl hovorí, že to je dospievaním, ale aj tým, že ich okolie tlačí k iným aktivitám.

„Dievčatá musíme podchytiť, kým sa v nich ešte nestihne vytvoriť rodový stereotyp. Keď záujem oslabne, nájdime veci, ktoré ich bavia, a prepojme to s technológiami. Rodičom aj učiteľom odporúčam: pusťte dievčatá k počítačom. Uvidíte, ako im to pôjde,“ vraví Rydlová.

https://dennikn.sk/986763/slovensku-chybaju-it-ckari-ziaci-vedia-casto-programovat-lepsie-ako-ucitelia-informatiky/?ref=rss

[Späť na obsah]

4. Prezident vyznamenal košického právnika [03.01.2018; Košice Dnes; V MESTE; s. 6; JV]

Prezident SR Andrej Kiska pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky ocenil 25 osobností spoločenského a kultúrneho života. Štátne vyznamenania si prevzali z jeho rúk v pondelok v Bratislave. Medzi ocenenými bol aj košický právnik, vysokoškolský pedagóg a intelektuál Alexander Bröstl, ktorý dostal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj práva. Alexander Bröstl sa narodil v Košiciach, kde absolvoval aj vysokoškolské štúdium práva a s Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika následne spojil prevažnú časť svojej profesionálnej kariéry. Bol jej

dekanom a na rovnakej fakulte prednáša i v súčasnosti. Širšej verejnosti je známy aj vďaka zbierkam aforizmov, v ktorých so svojím typickým nadhľadom glosuje tú veselšiu i tú smutnejšiu každodennosť okolitého sveta. Slovenskú republiku zastupoval vo viacerých medzi národných organizáciách a krátko pôsobil v jej službách aj ako diplomat. V roku 2000 ho prezident vymenoval za sudcu Ústavného súdu. (JV)

[Späť na obsah]

Top informácie z rezortu školstva

1. Furt je nejaké počasie, šľak aby to trafil [30.12.2017; dennikn.sk; Komentáre; 08:06; Redakcia]

Silvester Lavrík sobota 30. decembra 2017 09:06 Zdieľať Na čo môžeme byť v uplynulom roku hrdí? Na protikorupčné pochody, napríklad. Sympatické na nich bolo, že

dali do pohybu mladých ľudí. Naozaj mladých. Bol to hon na líšku korupcie, ako sa patrí. Foto N - Tomáš Benedikovič Mamina, množina, družina, občina, otčina, taká je cesta drvivej väčšiny moderných štátov k samostatnosti. V

skratke. Veľmi strmej a ničnehovoriacej. Lebo práve o tie zákruty, výkruty, slepé uličky a nedosiahnuté vrcholy ide. O tie predovšetkým. Dôležitými ostávajú aj po dosiahnutí štátopravnej suverenity, alebo ak chceme samostatnosti, svojbytnosti, či inej svojstojnosti. Slovenská republika má dvadsaťpäť, mala by byť mentálne dospelá. Je?

V uplynulom roku stredoškolskí (sic!) študenti dokázali dostať do ulíc tisíce ľudí, ktorí majú plné zuby korupcie, prezident SR vystúpil na Valnom zhromaždení OSN s prejavom, ktorý mal hlavu aj pätu a dokonca aj nebanálne posolstvo, ktoré nielenže zreteľne a jasne hovorilo o tom, kde je naša (a nielen naša bieda). Samé dobré body. Župné voľby dopadli radostnejšie, než sme sa opovážili dúfať, máme trojnásobného majstra sveta v cyklistike a čerstvého otca Petra Sagana, Vlhová to opäť natrela Shifrinovej a Nasťa Kuzminová, keďže opäť vyhráva, je opäť raz naša, milí vlastenci. Veronika Velez-Zuzulová už opäť trénuje, Matej Tóth podozrenie z nedovolenej podpory môže férovo, ako je to jeho zvykom – rozchodiť. Ale kto by sa tešil z evidentných úspechov, keď dávno dospelej kritickej mysli oveľa viacej užitočnej a zdravej zábavy poskytuje výpočet trápností a obludností tých, od ktorých očakáva rozvahu, pokoj a odvahu hľadieť pravde do očí?

Máme tu kandidáta číslo jeden – dramatickú pauzu uplatňovania poslaneckého mandátu v podaní Igora Matoviča. O účinnosti tohto výrazového prostriedku na javisku niet pochýb. Lenže ani v reálnom živote nesmie byť tá pauza melodramatická. No a keď sa tragéd nakoniec predsa len odhodlá prehovoriť, nie je dobré, keď nastane to, čomu sa hovorí miss world efekt. Aj tie bývajú zaujímavé len do chvíle, kým neotvoria ústa. Zrátané a podčiarknuté – jasná slepá ulička.

Povestná augustová tlačovka spoteného ministra školstva Petra Plavčana. Niekoľko hodín predtým, než mu

bolo veľkoryso dovolené odstúpiť z funkcie, vyhlásil: No neodstúpim! Čo dodať? Že vrchol tu bol dosiahnutý už v základnom tábore? Vtedy, v auguste, to tak mohlo vyzerať. Lenže nástupkyňa na poste ministerky školstva, potrojná doktorka Martina Lubyová, pôvodným povolaním uznávaná vedkyňa, v prístupe ku všetkým zdedeným

a verejne komunikovaným problémom dokázala, že ani urputne sa učiace Slovensko by nemalo podceňovať ľudové múdrosti; lebo sú materiály, z ktorých ani zbor starostlivo vyberaných expertov bič neupletie.

Leto sa nám preklopilo do jesene a my sme sa tešili, že vládna kríza trvajúca podstatnú časť leta prinesie svoje ovocie. Stalo sa, o to pokoj. Po tom, čo predseda koaličnej SNS odišiel, aby ako každý, kto nie je doma prorokom, rozjímať, či ho nie je pre reálnu politiku škoda, do dubajskej púšte, dočkali sme sa prvého ústupku koaličných partnerov. Podpora kúpeľnej starostlivosti sa tento draho vykúpený benefit s národniarskym podtónom volá. Kto hľadal nejaké informácie o sebarevizionistických pohnútkach Andreja Danka, nepodarilo sa mu vyhnúť dvom informáciám. Jednou z nich je skutočnosť, že dubajským ťavám šejkovia otvorili nemocnicu, a tou druhou, že svojim policajtom zakúpili vznášadlá. Vo svetle týchto skutočností človeku nevdojak napadne, že dovolenka nášho drahého predsedu zaviedla na územia, po ktorých sa pohyboval bez akýchkoľvek myšlienkových máp. Zostáva nám len dúfať, že to s tou podporou kúpeľnej starostlivosti u nás nedopadne tak, že SNS v neverejnom tendri nakúpi bezmenné vznášadlá určené na bezbariérovú prepravu kúpeľných hostí medzi perličkovým kúpeľom a parafínovým zábalom.

Prezident nám na cestách za rodinou prelietal všetky sociálne balíčky, zaznelo už v marci. Len čo presadol do limuzíny, došlo k autonehode, pri ktorej, vďaka Pánu Bohu, nikto neumrel ani sa vážne nezranil. Keby sa tak stalo, už by sme na účet tej zlomyseľnej náhody/nehody nemohli voľne dýchať a žartovať odrazu. A hlavne predseda vlády by nemohol túto obohratú platňu vyťahovať zakaždým, keď sa mu to hodí. Keď s tým opäť prišiel koncom roka, nič iné, než krivý úškrn, to nevyvolalo. Dokonca ani medzi jeho priaznivcami nie. Aký úmysel, taký úškrn, povieme si a mávneme rukou. Lenže za takýmto konaním premiéra sa skrýva problém už taký vážny, že sa ani do židovského, nieto ešte do silvestrovského, vtipu nezmestí. A tie majú v sebe veľa smútku. A hlbokého.

Principiálny oportunizmus a duchovná bieda, to je to, čo nemo kričí z každého slova a skutku Roberta Fica. Hľadanie nepriateľa za každú cenu, prezentovanie seba samého ako bojovníka tam, kde sú všetky dvere aj okná pootvárané dokorán, znevažovanie či ignorovanie každého a všetkých, ktorí by na mu obraz posledného spravodlivého pri rannom holení dýchli. To je chlebom a soľou, ohňom a mečom jeho politiky. Už ani nehovoriac o tom, že to zrkadlo, ktoré mu deň čo deň hovorí, kto je najsociálnejší na tomto svete, je pekelne krivé. Predstierať, že budovanie sociálnych istôt je nejaká extra pozoruhodná agenda vyžadujúca hrdinské výkony na poli obrany vlasti, je pri šesťpercentnej nezamestnanosti, ktorú Slovensko utrpelo napriek rozpočtovej politike tejto vlády, jednoducho trápne. Ak to, čo vláda v narábaní s verejnými financiami robí, má dostať nejaké salonfähig meno, inak než sociálnym dumpingom to nazvať nemožno. A stonásobne nechutné je to v kontexte stámiliónových protekcionárskych káuz, korupčných škandálov a dvojakého metra pre seba či svojich voličov a pre tých ostatných.

Robert Fico sa už nepekne vyjadroval o slniečkaroch, bratislavskej kaviarni, učiteľoch. Najnovšie si nenašiel čas ani chuť prijať študentov, organizátorov protikorupčných pochodov. Jasné, šlo len o gesto. Prečo ho teda neurobil? Lebo by v sebe musel mať aspoň za máčny máčik veľkorysosti. Napríklad by mohol zablahoželať k volebnému víťazstvu novému banskobystrickému županovi. Ale vlastne prečo? Načo? Veď kto by už vyjadroval

uznanie volebnému víťazovi nad vrecom zemiakov? Najmä v situácii, keď z ťarbavého periférneho fašistu svojho času práve predseda vlády, omámený predstavou o vlastnej neporaziteľnosti, spoluvytvoril vplyvného regionálneho politika? Áno, stále hovoríme o Robertovi Ficovi a vybraných míľnikoch jeho hanebných politických skutkov.

Dosť bolo žartov. Spoločenstvo ľudí žijúcich medzi Dunajom a Tatrami, Kráľovským Chlmcom a Žilinou, respektíve Stakčínom a Moravským Lieskovým, sa do štádia otčina, či vlasť, dopracovalo pred štvrťstoročím. Na Nový rok budú opäť ohňostroje. Svojstojné, nech nezabúdame ani na Augustína Mariána Húsku, najbľabotavejšieho z otcov našej modernej republiky. Ozaj, viete, že bol aj vášnivým insitným maliarom? Ja som tie obrazy videl. Poviem vám… no svojstojné boli.

Generácie význačných mužov a žien na Slovensku i v emigrácii snívali práve o tomto. Nie o práve maľovať vatry na pltiach. O práve slobodne vyznávať svoju vieru v materinskej reči. V jazyku otcov, nech sme konečne chvíľu korektní. Mať vlastný snem, vládu, panovníka/hlavu štátu. Dnes toto všetko máme a považujeme to za samozrejmosť. Kto tvrdí, že nie, mal sa vážne zamyslieť nad vlastným mentálnym zdravím.

Na čo teda môžeme byť, milí spoluobčania, v uplynulom roku hrdí? Na spomínané protikorupčné pochody, napríklad. Sympatické na nich bolo práve to, že dali do pohybu mladých ľudí. Naozaj mladých. Bol to hon na líšku korupcie, ako sa patrí. Hlučný, veselý, roztatárený. A že je tá šelma ryšavá, falošná a nenažratá, zabývaná v naozaj nejednej luxusnej nore, o tom by neurológ členov aktuálneho vládneho kabinetu mohol rozprávať celé hodiny. Keby mu dovolili urobiť kolektívny záznam mozgovej činnosti členov slovenskej vlády pri vyslovení slova korupcia, výsledný encefalogram by svojou dekoratívnosťou hravo prekonal aj tie najvynaliezavejšie čipkárky.

A to je všetko? … žeby ešte župné voľby? Zrejme áno. Možno práve toto je obraz našej občianskej dospelosti. Až keď je naozaj o minútu dvanásť, ľudia sa zobudia. Na chvíľu precitnú z mátožného sna o samočinne fungujúcom slnečnom štáte a idú do ulíc. Alebo aspoň voliť. Ak práve nie je príliš pekne. Škaredo, zima, horúco. Šľak aby to trafil, furt je nejaké počasie.

Vstupujeme do roka, v ktorom oslávime storočnicu vzniku štátneho útvaru, ktorý mal ako prvý v názve Slovensko. Dnes sa bývalé Česko-Slovensko zdá byť takou podenkovou samozrejmosťou, hlavne na Slovensku, že sa ani do kalendára štátnych sviatkov nezmestilo. Pred sto rokmi sme tu však skoro mali kantonálne usporiadanú Spišskú republiku. Kvačala a Dürich, ale aj iní proruskí zapredanci, motivovaní podobne ako náš predseda parlamentu, ohúrený veľkolepým prijatím v Kremli a Ruskej dume, chceli mať zo Slovenska cársku guberniu. Chvíľu bolo aktuálne aj Pomorie siahajúce od Baltu k Čiernemu moru, a našimi spoluobčanmi mali podľa niektorých konceptov byť aj Lužickí Srbi, či obyvatelia Haliče… Zvrtlo sa to na maličkostiach. Na pevnom postoji a obetavosti jednotlivcov.

„Nemám Slováky rád. Byl bych špatným Čechem, kdybych měl. Zachránili jsme Slováky před Maďary. Vybudovali jsme na Slovensku průmysl a školy, investovali své vydělané peníze. Slováci přešli k Hitlerovi, přesto jsme je k sobě opět vzali a cpali tam další peníze. Za to se nám odvděčili jenom zradou. A teď sem jezdí pracovat,“ počul som neraz v českých krčmách, keď som tam po vypredaných hosťujúcich divadelných predstaveniach, odmenených dlhotrvajúcim skandovaným potleskom, popíjal pivo. Ako vidno, hlúposť nepozná hranice. A nemierne pitie piva ju tiež nespraví akceptovateľnejšou.

„Malý medzi veľkými naveky zohráva úlohu dieťaťa, blázna alebo sluhu,“ napísal Matúš Jankola v decembri 1914, teda v dobe, keď Slovensko bolo v štádiu sebauvedomenia, keď si samo hovorilo Okolie, do časopisu Jednota. Nebol presvedčený čechoslovakista. Ale vznik spoločného štátu podporil nakoniec aj on. Nakoniec, bolo to, čo Slováci v spoločnom štáte s Čechmi dosiahli, aj so všetkými kompromismi, oveľa viac, než sa propagátori prvých národnouvedomovacích snáh odvážili od osudu pre malý národ uprostred Európy požadovať.

Nie, nehovorí zo mňa sentiment. Nie som zástanca obnovenia Česko-Slovenska. Nakoniec, moji priatelia, najmä tí českí a moravskí, vedia, že ani ja ich nemám rád. Veď ani netreba. Zato si mnohých z nich vážim. Počas nasledujúceho roka bude príležitostí na to, aby sme si pripomenuli, za čo všetko spoločnému Československu vďačíme, neúrekom. Nie Čechom, nie Slovákom. Spoločnému štátu, ktorý mal to šťastie, že ho zakladali ľudia, ktorí boli a ostali prakticky úplným opakom tých, ktorí ho nakoniec za slnečného popoludnia, s vyhrnutými rukávmi, sediac na záhradných stoličkách, rozmontovali. Neodvážim sa ani len pomyslieť na to, ako by sa Robert Fico, Andrej Danko, ale trebárs aj taký Igor Matovič, či Richard Sulík, zachovali v naozaj búrlivých časoch. Lebo skúsenosť ukazuje, že sú to politici ledva tak do pekného počasia, šľak aby to trafil.

Autor je spisovateľ

https://dennikn.sk/984914/furt-je-nejake-pocasie-slak-aby-to-trafil/?ref=rss [Späť na obsah]

2. Najväčšou výzvou je šport, myslí si Lubyová [02.01.2018; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; SITA]

Ministerka školstva Martina Lubyová Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Tiež nadšene sledujem našich špičkových športovcov, užívam si ich víťazstvo a bolia ma ich neúspechy, zranenia, či keď sa im deje nespravodlivosť, hovorí ministerka.

Rezort školstva má obrovský rozmer, od školstva cez vedu, vzdelávanie, výskum až po šport. Práve šport bol pre ministerku školstva Martinu Lubyovú pri nástupe do funkcie najväčšou výzvou. „Sme národ

športovcov. Máme naozaj významný podiel športujúcej verejnosti. Žijeme zdravšie a dožívame sa vyššieho veku. Počula som veľmi zaujímavú vec. Ak by farmabiznis prišiel so „zázračnou“ tabletkou, čo by obsahovala účinnú

látku, ktorá by sa rovnala tomu, ako naše telo reaguje po 30 minútach športu, tak tá tabletka by bola najziskovejšou vôbec. Rada tomu verím, sama si veľmi užívam čas, ktorý môžem tráviť aktívnym odpočinkom. Tiež nadšene sledujem našich špičkových športovcov. Užívam si každé ich víťazstvo a bolia ma ich neúspechy, zranenia, či keď sa im deje nespravodlivosť. Grécky ideál harmonického súladu a vyváženosti fyzickej a duševnej stránky človeka má niečo do seba. A aj moja celoživotná akademická kariéra ma predurčuje, aby som rovnako srdnato a s vášňou pre vec hájila tiež záujmy vedy a výskumu," uviedla v rozhovore šéfka rezortu školstva.

Rezort školstva chce, aby deti viac športovali, a preto odporúča zaviesť tri hodiny telesnej výchovy na prvom

stupni základných škôl. „Týka sa to škôl, ktoré na to majú priestorové a materiálové zabezpečenie a kvalifikovaných učiteľov. Zohľadňuje sa zameranie školy. Školy so zameraním na jazyky nemusia zaviesť tretiu hodinu telocviku," povedala Lubyová po rokovaní vlády SR 13.decembra.

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/453136-najvacsou-vyzvou-je-sport-mysli-si-lubyova/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

3. Lubyová nečakane zrušila analytický inštitút [02.01.2018; domov.sme.sk; Domov; 00:00; Andrej Kuzmány;SME.sk]

Analytické inštitúty šetria verejné prostriedky, na ministerstve školstva ho nečakane zrušili. BRATISLAVA. Inštitút vzdelávacej politiky (IVP), analytický útvar na ministerstve školstva, od 1. januára

tohto roku zanikol. Informáciu priniesol Denník N. Na ministerstve zároveň skončil riaditeľ inštitútu Matej Šiškovič.

Analytikov z IVP presunuli pod odbor celoživotného vzdelávania. Nový odbor ponesie názov odbor celoživotného vzdelávania a analýz vzdelávacej politiky.

Zvýšenie kompetencií Ministerstvo podľa Denníka N argumentuje tým, že po zmene sa „zvýšia kompetencie v centrálnom aparáte“.

Dodáva, že zamestnanci, ktorí pracovali na oboch odboroch, ostanú pracovať aj na novom odbore. O novom riaditeľovi analytikov ešte podľa ministerstva nie je rozhodnuté.

„Zrušenie Inštitútu vzdelávacej politiky je zlá správa pre Hodnotu za peniaze, profesionálnu štátnu správu aj školskú reformu,“ napísal na facebooku riaditeľ útvaru Hodnota za peniaze na ministerstve financií Štefan Kišš.

Kišš je spolu s ekonómom Ľudovítom Ódorom a tragicky zosnulým ekonómom Martinom Filkom spoluautorom reformy Hodnota za peniaze, ktorá je súčasťou aj programového vyhlásenia tretej vlády Roberta Fica.

„Vyhodiť šéfa IVP môže byť vec manažérskeho gusta. Zrušiť celú fungujúcu inštitúciu je frajerina a urobiť to za víkend, cez sviatky, bez varovania už najvyšší level. V čase, keď sa snažíme založiť podobné útvary v štáte, je zrušenie IVP veľký krok späť,“ dodal.

V programovom vyhlásení vlády sa pritom uvádza, že vláda „v súlade s odporúčaním OECD posilní existujúce a vybuduje ďalšie analytické jednotky na kľúčových orgánoch“.

Pomohol mu Filko Inštitút vzdelávacej politiky vznikol v roku 2013 ešte za ministra Dušana Čaploviča zo Smeru. Jeho

zamestnanci prinášali analýzy a prognózy, ktoré mali pomôcť lepšie vzdelávať Slovákov. Vplyv inštitút získal najmä v čase, keď sa o jeho rozvoj zasadil Filko. Pod vedením Mateja Šiškoviča sa podieľal na riešení rôznych požiadaviek rezortu, tiež na vytváraní

dlhodobých plánov a stratégií. Podieľal sa na príprave reformy školstva Učiace sa Slovensko 2017.

https://domov.sme.sk/c/20729973/ministerstvo-skolstva-zrusilo-institut-vzdelavacej-politiky.html [Späť na obsah]

4. Lubyová: Najväčšou výzvou je šport [02.01.2018; domov.sme.sk; Domov; 00:00; SITA]

Ministerstvo školstva chce, aby deti viac športovali. BRATISLAVA. Rezort školstva má obrovský rozmer, od školstva cez vedu, vzdelávanie, výskum až po šport. Práve šport bol pre ministerku školstva Martinu Lubyovú pri nástupe do funkcie najväčšou výzvou.

„Sme národ športovcov. Máme naozaj významný podiel športujúcej verejnosti," uviedla v rozhovore pre agentúru SITA šéfka rezortu školstva.

“Žijeme zdravšie a dožívame sa vyššieho veku. Počula som veľmi zaujímavú vec. Ak by farmabiznis prišiel so „zázračnou“ tabletkou, čo by obsahovala účinnú látku, ktorá by sa rovnala tomu, ako naše telo reaguje po 30 minútach športu, tak tá tabletka by bola najziskovejšou vôbec,” povedala Lubyová.

“Rada tomu verím, sama si veľmi užívam čas, ktorý môžem tráviť aktívnym odpočinkom,” priblížila. “Tiež nadšene sledujem našich špičkových športovcov. Užívam si každé ich víťazstvo a bolia ma ich

neúspechy, zranenia, či keď sa im deje nespravodlivosť,” povedala.

“Grécky ideál harmonického súladu a vyváženosti fyzickej a duševnej stránky človeka má niečo do seba. A aj moja celoživotná akademická kariéra ma predurčuje, aby som rovnako srdnato a s vášňou pre vec hájila tiež záujmy vedy a výskumu,” dodala.

Rezort školstva chce, aby deti viac športovali, a preto odporúča zaviesť tri hodiny telesnej výchovy na prvom

stupni základných škôl. „Týka sa to škôl, ktoré na to majú priestorové a materiálové zabezpečenie a kvalifikovaných učiteľov.

Zohľadňuje sa zameranie školy. Školy so zameraním na jazyky nemusia zaviesť tretiu hodinu telocviku," povedala Lubyová po rokovaní vlády SR 13.decembra.

https://domov.sme.sk/c/20729372/lubyova-najvacsou-vyzvou-je-sport.html

[Späť na obsah]

5. Analytikov na ministerstve školstva, ktorí navrhovali tvrdé zmeny, presunuli,

ich šéf skončil [02.01.2018; dennikn.sk; Ekonomika; 15:40; Redakcia]

Veronika Folentová utorok 2. januára 2018 16:40 Zdieľať Analytici na ministerstve školstva na základe dát navrhovali aj rušenie malých škôl, aj vyššie platy pre

učiteľov či varovali pred zlými výsledkami žiakov. Presunuli ich pod odbor celoživotného vzdelávania. Ministerka školstva Martina Lubyová. Foto N: Peter Kováč Analytický útvar na ministerstve školstva Inštitút vzdelávacej politiky od 1. januára tohto roka skončil. Jeho

šéf Matej Šiškovič z ministerstva odchádza. Denníku N to potvrdilo ministerstvo školstva. Šiškovič na otázky neodpovedal, odkázal na tlačové oddelenie

ministerstva školstva. Ministerstvo zmenu obhajuje tým, že vytvorením spoločného odboru sa personálne posilní a „zvýšia sa

kompetencie v centrálnom aparáte“. Takto chce ministerstvo posilniť úlohu odboru celoživotného vzdelávania a

analýz vzdelávacej politiky, čo je nový názov odboru. Dôvodom zmeny bola podľa ministerstva optimalizácia, pritom tvrdí, že zamestnanci, ktorí pracovali na

oboch odboroch, ostanú pracovať aj na novom odbore. Kto bude novému spojenému odboru šéfovať, nie je podľa ministerstva ešte rozhodnuté, je to v procese

výberového konania, tvrdia. Na otázku, či bude Šiškovič aj naďalej pracovať na ministerstve a na akej pozícii, ministerstvo napísalo:

„Opis pracovnej pozície riaditeľa odboru sa zmenil, závisí od konkrétneho jednotlivca, či bude mať záujem zapojiť sa do výberového konania a či uspeje.“

Ministerstvo tvrdí, že zmenu momentálne komunikujú na svojej internej stránke a v najbližších dňoch to chce

zverejniť aj na oficiálnej stránke. Inštitút vzdelávacej politiky ako samostatný celok zanikol a jeho agenda prešla podľa informácií Denníka N

pod odbor pre celoživotné vzdelávanie, ktorý funguje na ministerstve školstva.

Šiškovič šéfoval inštitútu od jeho vzniku v roku 2013 ešte za Dušana Čaploviča (Smer). Pred tým, ako nastúpil na ministerstvo školstva, bol niekoľko rokov analytikom v Inštitúte finančnej politiky na ministerstve financií

(IFP). Inštitút vzdelávacej politiky bol podobne ako Inštitút finančnej politiky miestom, kde analytici a ekonómovia

majú prinášať analýzy a odporúčania pre to, aby vedenia ministerstiev robili rozhodnutia na základe dát a aby

riadili štát čo najefektívnejšie. Na vplyve tieto inštitúty – a najmä IFP – získali najmä za už zosnulého Martina Filka.

Analytici majú pomáhať politikom Budovanie analytických kapacít bolo jedným z cieľov koncepcie Hodnoty za peniaze. Analytické tímy sú

napríklad pri ministerstve zdravotníctva, financií, životného prostredia či kultúry. Analytici Inštitútu vzdelávacej politiky priniesli viacero dokumentov, ktoré ukazovali, ako by sa malo školstvo

meniť. Napríklad v takmer 40-stranovej analýze navrhovali zrušenie malých škôl, ktoré majú do 50 žiakov – no iba tých, ktoré majú v blízkosti inú školu. Takto by sa dalo ušetriť 13,4 milióna eur ročne.

Navrhovali tiež zníženie štátnej dotácie pre druhý stupeň výučby na menších školách. To chcel pôvodne presadiť aj bývalý minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS), nakoniec od toho upustil, je to veľmi

politicky citlivá vec. Analytici svoj návrh odôvodňovali aj tým, že na druhom stupni je v prípade menších škôl nižšia odbornosť

vyučovania. Matej Šiškovič. Foto: TASR Odporúčali vyššie platy učiteľom, kritizovali vedu Vo svojej analýze tiež odporúčali zvýšenie platov učiteľom. Napríklad aby sa mzdový balík pre učiteľov zvýšil

o tretinu, aby učitelia zarábali toľko, ako je priemerný plat ľudí s vysokou školou. Pripravovali s Útvarom hodnoty za peniaze aj dokument Revízia výdavkov na vzdelávanie, v ktorej napríklad

kritizovali kvalitu vysokých škôl a vedu, ktorá zaostáva za vyspelými krajinami. „V nekvalitných, predátorských

časopisoch má druhý najvyšší podiel výstupov z krajín OECD,“ píše sa v priebežnej správe Revízia výdavkov na vzdelávanie.

Analytici tiež pripravili správu, kde odporúčali, aby školy mohli voľnejšie vyberať učebnice, ktoré chcú pri výučbe používať. „Jedna z kľúčových výhrad k súčasnému učebnicovému systému je, že učitelia si nemôžu vyberať z viacerých, štátom bezplatne poskytovaných učebníc. Učitelia tak nemajú možnosť zvoliť si učebný materiál, ktorý najlepšie vyhovuje ich postupom a zámerom,“ napísali vo svojom komentári. Navyše, ak školy nemajú možnosť výberu z viacerých alternatívnych učebníc, nemôžu podľa analytikov ani vyvinúť tlak na zvyšovanie ich kvality. „Podľa prieskumu vydavateľstva Didaktis by až 95 percent učiteľov základných škôl a 97 percent učiteľov stredných škôl využilo možnosť výberu z viacerých učebníc,“ napísali.

Zdroj: Inštitút vzdelávacej politiky Inštitút upozorňoval aj na prepadávajúce sa výsledky slovenských žiakov v testovaní PISA. Zverejnil graf, kde

vidieť, ako výsledky našich žiakov klesajú omnoho prudšie, ako je priemer v krajinách OECD. „Zatiaľ čo v minulosti sme zaostávali vo výsledkoch najmä z titulu horších výsledkov znevýhodnených skupín

(aj v porovnaní so zahraničím), v roku 2015 sa zhoršili výsledky naprieč socioekonomickými skupinami,“ napísal Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári k výsledkom PISA.

https://dennikn.sk/987057/analytikov-na-ministerstve-skolstva-ktori-navrhovali-tvrde-zmeny-presunuli-ich-sef-skoncil/?ref=rss

[Späť na obsah]

6. Turbulentný rok v školstve [02.01.2018; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Andrea Šprochová / Mária Chreneková Pietrová]

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Eurofondový škandál, výmena ministra, aj drsné odkazy medzi premiérom a učiteľmi pre vyššie platy. V školstve povyskakovali uplynulý rok ďalšie nedoriešené problémy, ktoré

majú vplyv aj na výsledky žiakov.“ Patrik Švajda, moderátor: „V zlepšení učenia sme sa vôbec nepohli. Rok 2017 sa do histórie ako rok veľkej

reformy nezapíše.“ Andrea Šprochová, redaktorka: „Rok čakania na reformu, aj škrtanie pôvodných plánov. Peter Plavčan

napríklad strašil bolestivými zmenami. Chcel ubrať peniaze školám s menej ako 250 žiakmi. Nakoniec z toho upustil.“

(začiatok archívneho záznamu) TN 17.2. 2017 Peter Plavčan, vtedajší minister školstva (nom. SNS): „Zatiaľ to v návrhu zákona nie je.“

Andrea Šprochová: „Počítate s tým, alebo už nie?“ Peter Plavčan: „Zatiaľ sa s tým nepočíta.“ (koniec archívneho záznamu) Andrea Šprochová: „Potom prišla ďalšia hodina dejepisu pre starších žiakov a SNS otvorila aj tému brannej

výchovy v školách.“ (začiatok archívneho záznamu) TN 2017 Peter Plavčan: „Je potrebné v súčasnosti bojovať proti prejavom extrémizmu.“ TN 12.2..2017 Vladimír Crmoman, prezident Slovenskej komory učiteľov: „Toto je ďalší príklad, ako politika nekoncepčne

zasahuje do vyučovania žiakov.“ (koniec archívneho záznamu) Andrea Šprochová: „Podľa učiteľov tieto zmeny nenaviedli školstvo na lepšiu cestu. Nepomohol tomu ani

eurofondový škandál: Rektori v lete upozornili, že 600 miliónov eur na výskum rozdelili aj firmám, ktoré výskum nikdy nerobili, alebo nemajú ani len sídlo. Peter Plavčan dlho nechcel vysvetľovať.“

(začiatok archívneho záznamu) TN 9.8.2017 Peter Plavčan: „A ako ste ma tu našli? Ja som na dovolenke na prechádzke. Prosím, v pondelok bude tlačová

konferencia.“ (koniec archívneho záznamu) Andrea Šprochová: „Pochybenia pri rozdeľovaní eurodotácií obhájiť nedokázal. Pred začiatkom školského

roka skončil. Zaskakovala šéfka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. V polovici septembra SNS nominovala vedkyňu Martinu Lubyovú. Andrej Danko ju vraj nemusel dlho prehovárať.“

(začiatok archívneho záznamu) TN 13.9.2017 Martina Lubyová, ministerka školstva (nom. SNS): „Ja som sa s pánom Dankom niekoľkokrát veľmi

dôkladne rozprávala, on sa sám vyjadril v tom zmysle, že riadiť ma nebude, že mám voľnú ruku na uplatnenie reforiem.“

(koniec archívneho záznamu) Andrea Šprochová: „Veľké zmeny ale zatiaľ nevidno.“ (začiatok archívneho záznamu)

TN 13.9.2017 Martina Lubyová: „Tých 100 dní keď budem mať, tak dám taký odpočet a určite sa teším v januári na to, ako

to celé komplexne predstavím.“ (koniec archívneho záznamu) Andrea Šprochová: „Víziu školstva od expertov má na stole už celé týždne. Ďalší plán však nepoznáme.

Termín, kedy ho predloží, sa posunul na koniec januára.“ Ľubomír Petrák, predseda školského výboru (Smer-SD): „Sme v polohe, že si vyberáme z toho, čo

považujeme za realizovateľné a ufinancovateľné.“ Branislav Gröhling, člen školského výboru NR SR (SaS): "Sa prediskutujeme až do roku 2020 a nezažijeme

absolútne žiadne opatrenia.“ Andrea Šprochová: „V uplynulom roku sa veľa hovorilo aj o 6 %-ách pre učiteľov. Premiér Fico chcel

zvyšovanie platov vymeniť za ich sľub, že už nebudú žiadať viac ako je vo vládnom programe. Odborári to odmietli.“

(začiatok archívneho záznamu) TN 23.102017 Robert Fico, premiér SR (Smer-SD): „Mrzí ma, že sme sa nedohodli s učiteľmi.“ Pavel Ondek, predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva: „My to vnímame ako diktát.“

(koniec archívneho záznamu) Andrea Šprochová: „6 % síce v septembri dostali, ale od januára už nie. KOZ sa dohodla s vládou bez

učiteľov.“ začiatok archívneho záznamu) TN 23.102017 Robert Fico: „Ďalšie zvyšovanie podľa programového vyhlásenia vlády bude až 1. januára 2019.“ (koniec archívneho záznamu) Andrea Šprochová: „Martina Lubyová sa však nechala počuť, že chce vylobovať ďalšie percentá skôr, už od

ďalšieho školského roka. Andrea Šprochová, televízia Markíza.“ [Späť na obsah]

7. Lubyová priznala: Toto je moja najväčšia výzva [03.01.2018; Plus jeden deň; POLITIKA; s. 4; sita]

Rezort školstva má obrovský rozmer, od školstva cez vedu, vzdelávanie, výskum až po šport. Práve šport bol pre ministerku školstva Martinu Lubyovú pri nástupe do funkcie najväčšou výzvou.

„Sme národ športovcov. Máme naozaj významný podiel športujúcej verejnosti. Žijeme zdravšie a dožívame sa vyššieho veku. Počula som veľmi zaujímavú vec. Ak by farmabiznis prišiel so ,zázračnou’ tabletkou, čo by obsahovala účinnú látku, ktorá by sa rovnala tomu, ako naše telo reaguje po 30 minútach športu, tak tá tabletka by bola najziskovejšou vôbec,“ povedala Lubyová. sita

[Späť na obsah]

8. Skrotený strašiak [03.01.2018; Život; rozhovor; s. 32,33,34,35; RICHARD BUDÍN]

KEĎ JE PRE UČITEĽA PRÁCA VÁŠŇOU, AJ NEOBĽÚBENÝ PREDMET SA STÁVA ZÁBAVOU Mučení poučkami, vzorcami a prísnym pedagógom sa mnohí z nás modlili za chvíľu, keď fyzika navždy

zmizne z nášho života. JOZEF BEŇUŠKA (58) dokazuje, že to tak vôbec nemusí byť. Bolestne poznačený touto trpkou skúsenosťou zo školských lavíc som sa o to viac tešil na rozprávanie s

aktuálnym držiteľom titulu Najlepší európsky učiteľ fyziky za rok 2017. Kým gymnazisti rozdelení do malých skupín merajú ohniskovú vzdialenosť zrkadla, Jozef Beňuška predvádza regál plný zaujímavých predmetov. Niektoré už majú roky, mnohé vyzerajú veľmi jednoducho, no svoj účel plnia na sto percent. Napríklad umelohmotná bandaska s brčkom, ktorú práve berie do ruky. „Viete, ako vyrobiť mydlovú bublinu, ktorá vydrží niekoľko hodín bez prasknutia?“ odštartuje po celkom zbytočnej otázke malú lekciu experimentálnej fyziky. Už po chvíli s potešením konštatujem, že ma tento kedysi nenávidený predmet konečne začína zaujímať.

*Človek sa zrejme len ťažko stane dobrým fyzikom bez patričnej dávky zvedavosti a vynaliezavosti. Boli ste také dieťa?

Pokiaľ ma spomienky neklamú, tak áno. Mal som to šťastie, že sme bývali na dedine, kde sú na to vytvorené veľmi dobré podmienky. Zaujímali ma klasické pomôcky pre chlapské práce ako kladivo a klince, vyrábal som si všelijaké praky. Rozmýšľanie o fyzike prišlo až po maturite na gymnáziu. Vyštudoval som ju na vtedajšej pedagogickej fakulte v Nitre spolu s aprobáciou základy techniky. Na gymnáziu v rodnom Partizánskom som popri fyzike začal učiť základy odbornej prípravy. Po roku 1989 sa však pre mňa udiala nádherná vec – tento predmet zrušili a odvtedy sa až na niekoľkoročnú výnimku v podobe informatiky môžem venovať len a len fyzike. Toto by som doprial každému učiteľovi.

*Od roku 2002 pôsobíte v Martine. Prečo ste si vybrali práve Gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha?

Už dávnejšie som tam osobne poznal viacerých pedagógov vrátane Ivana Šaba. V čase môjho nástupu v roku 2002 za katedrou práve končil, keďže nás však spájala záľuba v experimentoch, založili sme pred jedenástimi rokmi Centrum popularizácie fyziky. Praktické cvičenia v zmysle chytiť nejaký predmet do ruky, niečo odmerať a urobiť z toho záver sa na školách robili a dodnes robia len minimálne, školská reforma ich prakticky pochova la. V zákone sa pritom píše o potrebách aktívneho osvojovania si vedomostí a rozvoja zručností, čo vyznieva ako značný paradox. Povedali sme si teda, že niečo také skúsime ponúknuť aj učiteľom z iných škôl, nech zoberú deti a prídu k nám na dve vyučovacie hodiny experimentovania. Najskôr chodili len z regiónu Turca, no postupne sa záber rozšíril po celom Slovensku, a dokonca až za hranice s Českou republikou. Týždenne mám, podobne ako kolega, dve takéto návštevy, ročne ide približne o tritisíc detí. Niektoré školy sa pravidelne vracajú.

*Cítiť z detí skôr to, že prišli do Martina na akúsi povinnú vyučovaciu jazdu alebo za zaujímavým zážitkom? Už z fotografi í vidno, že platí skôr to druhé. Väčšinou spájajú tento výlet so susedným Slovenským národným

múzeom, Maticou či knižnicou a človeka zakaždým poteší ich reakcia, že fyzikálne experimenty ich bavili najviac. Zaujať ich, samozrejme, vôbec nie je jednoduché. Ak chcete robiť pokusy, treba sa na hodinu dobre pripraviť, mať adekvátne pomôcky, rozdeliť deti do menších skupín.

*Ako to zvládate časovo? Do minulého roka s pomocou medzier v rozvrhu, momentálne už mám vďaka podpore zo Žilinského

samosprávneho kraja znížený úväzok z 22 na 18 hodín týždenne. Dnes už bývalého župana Juraja Blanára, ktorý bol na našom gymnáziu na návšteve v spoločnosti prezidenta Andreja Kisku, naša práca zaujala.

*Mnohokrát je fyzika u žiakov či študentov vnímaná ako strašiak. Čím to je? Vzťah k nej sa v nás formuje už od základnej školy. Viaceré štúdie hovoria, že kým na prvom stupni deti

prírodné vedy ešte bavia, na druhom ich už baviť prestávajú. Vo vlastnom prieskume sa snažím zistiť, koľko hodín fyziky sa učí na základných školách neodborne – to znamená, že ju má v rozvrhu napríklad dejepisár. S hrôzou pritom počúvam, že žiaci si počas hodiny čítajú z učebníc, prepisujú poznámky do zošitov alebo odpisujú z nejakých prezentácií. To je nezmysel, deti tým trpia. Na gymnázium prídu s tým, že sú z fyziky nešťastní. My ich potom musíme „lámať“ a ukazovať, že predsa len existuje aj iná cesta. Druháci majú dokonca predmet fyzika v praxi, kde tvoria, vyrábajú hmlu, skúšajú, prečo mydlové bubliny praskajú a že ich dokážeme urobiť tak, aby nepraskli.

*Hovoríte, že k vám chodia tisícky žiakov ročne z celého Slovenska. Nebolo by jednoduchšie a najmä efektívnejšie vychovať podobne zapálených pedagógov, ktorí by od vás prebrali štafetu a robili experimentálne vzdelávanie na svojich vlastných školách?

O to sa naše gymnázium snaží už päťdesiat rokov! Práve vtedy tu moji predchodcovia založili seminár fyziky dnes už nesúci meno jedného z autorov tejto myšlienky profesora Jána Vanoviča. Trvá tri dni, každých päť rokov ho organizujeme na inom mieste. Keď sa pozriete na fotografi u z posledného stretnutia, takmer neuvidíte mladé tváre. Dôvod je veľmi jednoduchý. Ak by ste totiž chceli zrátať mladých absolventov fyziky na všetkých slovenských vysokých školách za jeden rok, vystačili by ste si možno s prstami dvoch rúk. Z tých, čo skončia, ide učiť jeden. Takto to funguje už desať, pätnásť rokov, mladých učiteľov fyziky je akútny nedostatok. V Bratislave už vypukla kríza, zúfalo ich zháňajú, zaskakujú študenti vysokých škôl. A bude ešte horšie. Napríklad matematikárov je dosť, no fyzikári chýbajú.

*Dôvody? Tie som už načrtol – náročnosť prípravy, zadováženie si vhodných pomôcok, potreba skupinového delenia

žiakov. Chýbajú vhodné laboratóriá, podmienky v našom školstve na kvalitnú výučbu nie sú vytvorené. Práve to

mnohých odrádza. *Urobiť také zmeny, aby deti tento predmet naozaj bavil, bude zrejme beh na dlhú trať. Vidíte v tomto smere

povestné svetielko na konci tunela? Keď mi prednedávnom odovzdávali ocenenie pre Popularizátora vedy, počas príhovoru som o riešenie tohto

problému pani ministerku školstva doslova prosil. Kedy a či vôbec sa však konečne niečo pohne, je otázne.

*Kde všade sa dokáže uplatniť výborný fyzikár? Všade, kde treba logické myslenie. Keď si pozriete ponuky na trhu práce, takýchto požiadaviek je veľa.

Ekonomický alebo matematicko-fyzikálny odbor je naozaj v kurze, napríklad pre bankový sektor. Viacero našich absolventov prešlo na kvalitné vysoké školy v Prahe či Brne, majú pred sebou veľmi sľubnú perspektívu. Problém je v tom, že na Slovensko sa už väčšina z nich nevráti, nehovoriac o tom, že by skončili v školstve. Lákajú ich do

oblastí, kde zarobia oveľa viac. *A čo skupina menej nadaných, ktorí berú fyziku ako nutné zlo. Môže im byť v bežnom živote na niečo dobrá? Rozhodne áno, veď je to veda o súvislostiach. Jedna vec je vedieť „zarecitovať“ Archimedov zákon, druhá

pochopiť, že táto zákonitosť v sebe obsahuje nutnosť znalostí pojmov hydrostatický tlak, Pascalov zákon, skladanie síl a ďalšie. Veľa ľudí vám dnes povie, že načo sa učiť nejaké fyzikálne poučky, veď všetko je na webe. Súvislosti, o ktorých teraz hovorím, sa však vygoogliť nedajú. Fyzika je o skúmaní krok po kroku, aby sme sa k tým vedomostiam dostali. Núti nás rozmýšľať, čím je prospešná pre každého.

*Ako vnímate s malým časovým odstupom cenu pre Najlepšieho európskeho učiteľa fyziky za rok 2017? Pohladí to po duši, no čo je podstatné, podarilo sa nám zviditeľniť našu prácu. Neviem, či v rámci Európy, no

na Slovensku určite. Dostať sa takto do povedomia verejnosti a zriaďovateľa je fajn, dúfam, že nová županka Erika Jurinová nadviaže na našu spoluprácu. Za seba si však nemyslím, že by som bol výnimočný. Poznám viacerých výborných fyzikárov, ktorí majú skvelé výsledky. Len sa do toho možno nevrhli tak bezhlavo ako ja s kolegom Šabom.

*K vášmu medzinárodnému úspechu nepochybne prispelo aj množstvo odborných kníh a publikácií, ktoré ste vydali.

Je ich niekoľko. Posledná, ktorá vyšla pri príležitosti Vanovičových dní a rozdali sme ju aj učiteľom, sa volá Experiment je zážitok. Ako vidíte, bežne ich používame aj počas vyučovania. Môžeme, ak spĺňajú kritériá. V praxi to funguje tak, že si školy vyberú, či chcú moje učebnice, alebo tie, ktoré vydáva ministerstvo školstva. Kým za

štátne platiť netreba, za mnou vydané áno a treba na to zháňať granty. Napriek tomu už slúžia deťom asi v dvadsiatich školách, čo ma veľmi teší. Zošity nepoužívame. Až na drobné poznámky si žiaci počas hodín nič nezapisujú, no o to viac cvičia. A ja som nesmierne rád, keď prídem na hodinu a nemám čo robiť (úsmev).

*Nikto vám nikdy nenastavil mantinely, že potiaľto môžete učiť podľa vlastných predstáv a odtiaľto sa už treba riadiť všeobecne platnými osnovami?

V tomto smere som nemal žiadne pripomienky, nikto a nič ma neobmedzuje. *Nájde si zanietený fyzikár čas aj na iné záľuby? V zime chodíme na lyžovačky, v lete na turistiku a bicykle. Pre manželku je to doslova vášeň, spája nás vzťah

k prírode. Na druhej strane musím priznať, že práci sa občas musím venovať aj doma. Pripraviť na vyučovanie niečo zmysluplné vôbec nie je jednoduché, vyžaduje si to množstvo času.

*Keď sme už pri rodinnej téme, ako v prípade vašich detí zafungovali gény? Predpokladám, že aj ony majú bunky na technické predmety.

Neviem, či je to celkom tak, napríklad najmladšia 15-ročná dcéra je mimoriadne talentovaná na jazyky. Takmer sa ich nemusí učiť, idú jej do hlavy doslova samy. Manželka pritom tiež učí fyziku a matematiku, ani jeden z nás na cudzie reči nie je. Po kom to zdedila, je pre nás tak trocha záhadou, pochopiteľne sa za to nehneváme. Ak jej takto pôjdu aj technické predmety, bude to platiť dvojnásobne.

RICHARD BUDÍN foto: Študenti sú rozdelení do menších skupín, práve merajú ohniskovú vzdialenosť Žiaci navštevujúci hodiny experimentálnej fyziky sa zapisujú do kroniky. Ich reakcie sú pozitívne. S ocenením Popularizátor vedy, ktoré JOZEFOVI BEŇUŠKOVI odovzdala ministerka školstva MARTINA

LUBYOVÁ.

Vo voľnom čase vyráža s rodinkou na bicykle alebo na lyže. Žiadne zapisovanie, dôraz na logické myslenie. Tak vyzerajú hodiny fyziky na martinskom Gymnáziu V.

Paulinyho-Tótha. [Späť na obsah]

9. Ministerka Lubyová o športe [03.01.2018; Šport; ZO SVETA, Z DOMOVA; s. 15; PETER DODEK]

Pre ministerku školstva Martinu Lubyovú bol pri nástupe do funkcie najväčšou výzvou šport. „Tiež nadšene

sledujem našich špičkových športovcov, užívam si ich víťazstvo a bolia ma ich neúspechy, zranenia, či keď sa im deje nespravodlivosť,“ povedala. Rezort školstva chce, aby deti viac športovali, a preto odporúča zaviesť tri

hodiny telesnej výchovy na 1. stupni základných škôl. Školy so zameraním na jazyky by ich nemuseli zaviesť. [Späť na obsah]

Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, 831 03, Bratislava, Slovak Republic