1

Slovenská anatomická spoločnosť Slovenskej lekárskej spoločnosti Anatomický ústav, Lekárska fakulta UK v Bratislave

Ústav histológie a embryológie, Lekárska fakulta UK v Bratislave

MORPHOLOGY 2016

44. ZJAZD SLOVENSKEJ ANATOMICKEJ SPOLOČNOSTI S MEDZINÁRODNOU ÚČASŤOU

Program a zborník abstraktov

Bratislava, 8. - 10. septembra 2016

2

MORPHOLOGY 2016

44. zjazd Slovenskej anatomickej spoločnosti s medzinárodnou účasťou

pod záštitou

prof. MUDr. Juraja Šteňa, DrSc. dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

a

prof. MUDr. Evy Mechírovej, CSc. prezidentky Slovenskej anatomickej spoločnosti SLS

Program a zborník abstraktov

Bratislava, 8. - 10. septembra 2016

3

Morphology 2016. Program a zborník abstraktov © Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave Tlačiareň K-PRINT, KO & KA spol. s. r. o. Kadnárova 102, 831 06 Bratislava

Editori: doc. MUDr. Eliška Kubíková, PhD.

doc. RNDr. Ivan Varga, PhD. MUDr. Petra Šelmeciová, PhD. Recenzenti: prof. MUDr. Marian Adamkov, CSc. prof. MUDr. Štefan Polák, CSc. Tlač zborníka bola podporená grantom Agentúry na podporu výskumu a vývoja APVV 0434-12 ISBN 978-80-223-4171-4

4

Čestný výbor prof. MUDr. Juraj Šteňo, DrSc. dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave prof. MUDr. Eva Mechírová, CSc. prezidentka Slovenskej anatomickej spoločnosti SLS prof. MUDr. Marian Adamkov, CSc. vedecký sekretár Slovenskej anatomickej spoločnosti SLS emeritný profesor MUDr. Karol Kapeller, DrSc. Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave doc. MUDr. Václav Báča, Ph.D. rektor Vysokej školy polytechnickej v Jihlave prof. MUDr. Karel Smetana, DrSc. prednosta Anatomického ústavu 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe doc. MUDr. Tomáš Kučera, Ph.D. prednosta Ústavu histológie a embryológie 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej prof. MUDr. David Kachlík, Ph.D. prednosta Anatomického ústavu 2. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe prof. RNDr. Petr Dubový, CSc. prednosta Anatomického ústavu Lekárskej fakulty Masarykovej Univerzity v Brne

Domáci organizačný výbor doc. MUDr. Eliška Kubíková, PhD. – predsedkyňa organizačného výboru MUDr. Petra Šelmeciová, PhD. – sekretárka organizačného výboru prof. MUDr. Štefan Polák, CSc. prof. MUDr. Peter Mráz, DrSc. doc. MUDr. Anna Holomáňová, CSc. doc. RNDr. Ivan Varga, PhD. doc. RNDr. Ladislav Guller, CSc. Agáta Štipkalová Gabriela Valášková Anatomický ústav Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Ústav histológie a embryológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave MUDr. Tomáš Barczi MUDr. Abdolreza Majidi RNDr. Mária Csöbönyeiová MUDr. Mgr. Michal Miko, PhD. MUDr. Hisham El Falougy, PhD. MUDr. Renáta Mikušová, PhD. MUDr. Martin Klein MUDr. Simona Polakovičová, PhD. MVDr. Ján Líška, CSc. Mgr. Michaela Vrabcová, PhD.

5

Základné informácie Miesto konania kongresu: Ladzianskeho poslucháreň, Anatomický ústav LF UK v Bratislave Sasinkova ulica 2, 811 08 Bratislava Gala večer: Budova Nových teoretických ústavov LF UK v Bratislave – jedáleň na prízemí Sasinkova ulica 4, 811 08 Bratislava

Sekretariát kongresu: Anatomický ústav, Lekárska fakulta UK v Bratislave Sasinkova ulica 2, 811 08 Bratislava tel.: +421 2 59357 390, e-mail: eliska.kubikova@fmed.uniba.sk tel.: +421 2 59357 384, e-mail: petra.selmeciova@fmed.uniba.sk Plenárne prednášky – max. 30 minút Prednášky – max. 15 minút + 3 minúty diskusia Posterové prezentácie – v programe je uvedený čas prezentácie posteru Sprievodné aktivity: Privítací večierok („Welcome Party“) v priestoroch Anatomického ústavu Prehliadka zrekonštruovaných priestorov Anatomického ústavu Gala večer („Get-to-get Party“) v budove Nových teoretických ústavov Ocenenie 3 najlepších prezentácií mladých vedeckých pracovníkov do 35 rokov

6

Program kongresu:

Štvrtok, 8. september 2016

17:00 – 21:00 hod. Otvárací ceremoniál (Ladzianskeho poslucháreň) predsedajú: Eliška Kubíková, Eva Mechírová, Štefan Polák, Karel Smetana ml.

Slávnostné príhovory: prof. MUDr. Juraj Šteňo, DrSc. dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave prof. MUDr. Eva Mechírová, CSc. prezidentka Slovenskej anatomickej spoločnosti SLS doc. MUDr. Eliška Kubíková, PhD. prednostka Anatomického ústavu LF UK a prezidentka organizačného výboru prof. MUDr. Štefan Polák, CSc. prednosta Ústavu histológie a embryológie LF UK v Bratislave

Plenárne prednášky: Karel Smetana ml. (Praha) – Intercellular crosstalk in malignant melanoma – from neural crest to cancer Eliška Kubíková (Bratislava) – Vedec so srdcom básnika (prednáška o živote a diele Karola Kapellera, emeritného profesora anatómie, histológie a embryológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave pri príležitosti jeho blížiacich sa 90. narodenín)

Slávnostný prípitok a pohostenie: učebňa číslo 3. Anatomického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave - prízemie Sasinkova ulica 2, Bratislava

7

Piatok, 9. september 2016

8:00 – 9:30 hod. Sekcia prednášok 1. Témy: Neurovedy. Histopatológia predsedajú: Petr Dubový a Marian Adamkov

1. Petr Dubový (Brno) - Reactivation of a silent regenerative program of the dorsal root ganglia neurons by conditioning lesion 2. Soňa Bálentová (Martin) - Cognitive impairment and histopathological changes in the adult rat brain following fractionated irradiation 3. Marek Joukal (Brno) - Changes of TLR4 and 9 in choroid plexus after intraperitoneal paclitaxel administration 4. Marian Adamkov (Martin) - Expresia survivinu v dysplastických adenomatóznych polypoch hrubého čreva: význam a praktické využitie 5. Veronika Tupá (Martin) - Karbonická anhydráza IX ako prognostický marker nádorových ochorení

9:30 – 10:00 hod. Coffee break 10:00 – 11:30 hod. Sekcia prednášok 2. Témy: Morfológia srdca a ženského pohlavného systému predsedajú: Tomáš Kučera a Ivan Varga 6. Tomáš Kučera (Praha) - Mast cells in the atrial myocardium of patients undergoing open heart surgery 7. Veronika Mešťanová (Martin) - Association between congenital heart defects and thymic microenvironmental niche 8. Petr Handloš (Ostrava / Brno) - Noncompaction cardiomyopathy 9. Marie Jirkovská (Praha) - Comparison of proliferative potential in normal and diabetic term placenta 10. Ivan Varga (Bratislava) – Málo známe fakty o mikroskopickej stavbe vajíčkovodov (lymfatické cievy krkiev sliznice, telocyty a Walthardove epitelové hniezda)

8

11:30 – 12:00 hod. Prednášky sponzorov Guillaume Lathus (JEOL, Praha) – Transmission electron microscopy Renáta Bellanová (BD BAMED s.r.o., Veľké Leváre) - Kontakt je začiatok vzťahu

12:00 – 13:00 hod. Posterová sekcia číslo 1. (postery, ktorých priezvisko prvého autora začína písmenami A až Klu)

13:00 – 14:00 hod. Obed (jedáleň, budova Nových teoretických ústavov Sasinkova ul. 4, prízemie)

14:00 – 15:30 hod. Sekcia prednášok 3. Témy: Klinická anatómia. Anatomická terminológia. Edukácia v morfologických disciplínach predsedajú: Václav Báča a David Kachlík 11. Václav Báča (Jihlava / Praha) - Využití technických simulačních metod v klinické anatomii 12. Radka Durďáková (Ostrava) - Pľucná akupunktúrna dráha a jej priebeh 13. David Kachlík (Praha) - Latest news on the anatomical nomenclature 14. Ivan Varga (Bratislava) – „Memorix histologie“ – 9 rôznych spôsobov štúdia zhrnutých v jednej učebnici 15. Eliška Kubíková (Bratislava) – Anatómia na Slovensku v zákrutách času

15:30 – 16:30 hod. Posterová sekcia číslo 2. (postery, ktorých priezvisko prvého autora začína písmenami Kor až V)

16:30 – 17:00 hod. Prehliadka Anatomického ústavu LFUK 18:30 – 21:30 hod. Gala večer s pohostením a hudbou (jedáleň, budova Nových teoretických ústavov Sasinkova ul. 4, prízemie)

9

Predslov predsedkyne organizačného výboru MORPHOLOGY 2016 Kým človek začal skúmať choroby na molekulárnej úrovni, ubehli tisícky rokov. Nikdy by sme sa však na túto úroveň nedostali, nebyť základného medicínskeho odboru, akým je anatómia. Bez znalosti anatómie nie je možné ani študovať na lekárskej fakulte, ani liečiť a skúmať. Práve z týchto dôvodov som veľmi rada, že každoročne sa koná anatomický kongres v spolupráci s našimi českými kolegami, kedy si môžeme vymeniť svoje skúsenosti či už vo výučbe anatómie alebo v jej participovaní v klinických disciplínach. Verím, že 44. Zjazd Slovenskej anatomickej spoločnosti s medzinárodnou účasťou takým bude a prezentované práce budú tomuto dôkazom. Veď napokon od úsvitu ľudských dejín je anatómia základom lekárskeho poznania.

doc. MUDr. Eliška Kubíková, PhD. prednostka Anatomického ústavu LF UK v Bratislave

10

MORPHOLOGY 2016

ABSTRAKTY PREDNÁŠOK

(v abecednom poradí priezvisk prvých autorov)

11

EXPRESIA SURVIVINU V DYSPLASTICKÝCH ADENOMATÓZNYCH POLYPOCH HRUBÉHO ČREVA: VÝZNAM A PRAKTICKÉ VYUŽITIE Adamkov M1, Tupá V1, Benčat M2, Drahošová S2, Výbohová D3 1 Ústav histológie a embryológie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave 2 Patológia s. r. o., Alpha Medical, Martin 3 Ústav anatómie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave marian.adamkov@jfmed.uniba.sk V práci je imunohistochemicky študovaná expresia antiapoptotického proteínu survivinu v súbore 116 adenomatóznych polypoch hrubého čreva s dysplastickými zmenami. Obraz expresie je porovnaný s klinicko-morfologickými parametrami, reprezentovanými vekom pacientov, veľkosťou polypu, stupňom dysplastických zmien a lokalizáciou lézie. Survivin bol celkove exprimovaný v 90 prípadoch (77,6%). Cytoplazmatická pozitivita bola detekovaná v 46/116 prípadoch (39,7%). Jadrová a kombinovaná jadrová a cytoplazmatická reakcia bola prítomná v 44/116 prípadoch (37,9%). Vysoký stupeň dysplázie vykazovalo 52 prípadov (44,8%) a nízky stupeň dysplázie 64 prípadov (55,2%). Štatistická analýza ukázala signifikantnú koreláciu medzi subcelulárnou lokalizáciou survivinu a stupňom dysplastických zmien, veľkosťou polypu a lokalizáciou. Trend test potvrdil signifikantný vzťah medzi intenzitou imunoreakcie survivinu a veľkosťou lézie a stupňom dysplázie. Štatisticky bol tiež dokázaný signifikantný vzťah medzi morfologickými prejavmi dysplázie a veľkosťou polypu. Získané výsledky ukazujú, že jadrová a kombinovaná jadrová a cytoplazmatická subcelulárna lokalizácia survivinu je silne asociovaná so zlými prognostickými parametrami v hodnotených adenomatóznych polypoch. Na základe prezentovaných nálezov môže survivin reprezentovať sľubný biomarker pri imunohistochemickej analýze týchto lézií.

12

VYUŽITÍ TECHNICKÝCH SIMULAČNÍCH METOD V KLINICKÉ ANATOMII Baca V1,2,3, Horak Z2,3, Otcenasek M2,4, Kachlik D5, Grill R2,4, Dzupa V2,6 1 Ústav anatomie, 3. lékařská fakulta, Univerzita Karlova, Praha 2 Centrum pro integrované studium pánve, 3. LF UK, Praha 3 Vysoká škola polytechnická, Jihlava 4 Urologická klinika, 3. LF UK a FNKV, Praha 5 Ústav anatomie 2. lékařská fakulta, Univerzita Karlova, Praha 6 Ortopedicko-traumatologická klinika, 3. LF UK a FNKV, Praha vaclav.baca@vspj.cz Klinická anatomie představuje specificky zaměřený obor, který by měl přinášet odpovědi na otázky klinických lékařů, jak co nejlépe využít stavbu a mechanické vlastnosti lidského těla ve prospěch plánovaného lékařského zásahu. Jedná se o to, aby diagnostický či terapeutický zákrok byl proveden s co nejmenším rizikem a s co nejvyšší efektivitou, tedy co největším prospěchem pro pacienta. Nejedná se tedy o strohý popis topografické situace, ale o vztah dané situace k možnostem co nejšetrnějšího přístupu, odběru či implantace, a v neposlední řadě také následné funkčnosti a spolehlivosti. Vzhledem k rozvoji technologií a využívání specifických technických přístrojů a nástrojů je s výhodou porozumět nejen biologickým procesům, ale také mechanickým vlastnostem biologického materiálu (tkání) a implantovaných náhrad, dlah a šroubů. Nejedná se pouze o mechanické testy, ale v případě živého organismu existují simulační nástroje, které umožňují virtuální modelování zátěže a tedy predikci chování biologického systému při fyziologickém zatížení a po chirurgickém výkonu (např. v ortopedii a traumatologii, urologii či gynekologii). Kombinací technických znalostí a vědomostí o vlastnostech a chování organismu se zabývá biomechanika, která ve spojení s anatomií, zejména topografickou a vývojovou, může přinášet odpovědi na řadu otázek, které klinici ze své praxe přinášejí. Podpořeno grantem CZ216/3100/24018 (INO/02/01/0017/2010)

13

COGNITIVE IMPAIRMENT AND HISTOPATHOLOGICAL CHANGES IN THE ADULT RAT BRAIN FOLLOWING FRACTIONATED IRRADIATION Bálentová S1, Hajtmanová E2, Borbélyová V3, Filová B4, Hnilicová P5, Kalenská D5, Lehotský J5, Adamkov M1 1 Institute of Histology and Embryology, Jessenius Faculty of Medicine, Comenius University in Bratislava, Martin, Slovakia 2 Department of Radiotherapy and Oncology, Martin University Hospital, Martin, Slovakia 3 Institute of Molecular Biomedicine, Faculty of Medicine, Comenius University in Bratislava, Slovakia 4 Institute of Medical Physics, Biophysics, Informatics and Telemedicine, Faculty of Medicine, Comenius University in Bratislava, Slovakia 5 Institute of Medical Biochemistry, Jessenius Faculty of Medicine, Comenius University in Bratislava, Martin, Slovakia balentova@jfmed.uniba.sk Introduction: Whole-brain irradiation has been reported to lead to late structural and functional alterations of the nervous tissue. Most of the experiments on late radiation-induced brain injury have been generated with single doses that may provide a less accurate decsription of events that occur after clinical radiotherapy. In the present study we investigated whether expected radiation-induced histological and metabolical changes correlated with cognitive dysfunctions. Methods: Adult male Wistar rats randomized into sham (0 Gy) and experimental group (survived 19-21 weeks after treatment) received fractionated whole-brain irradiation (a dose of 5Gy per fraction /week for 7 weeks) with a total dose of 35Gy of ionizing radiation. Behavioral testing, proton magnetic resonance spectroscopy (1H MRS), histochemistry, immunohistochemistry and confocal microscopy were used to determine whether the cognitive changes are associated with the alteration of brain metabolites, histological changes of neurogenesis and glial cell response in two neurogenic regions: the hippocampal dentate gyrus (DG) and the subventricular zone-olfactory bulb axis (SVZ-OB axis). Results: Regarding to behavioral testing, performance in the novel object recognition test displayed radiation-induced significant decrease of exploratory and locomotor activity in a novel environment. Performance of the open field and Morris water maze tasks did not showed significant differences between control and irradiated group. Quantification of brain metabolites in the neurogenic regions assessed by 1H MRS showed a significant decrease of metabolic ratio of total N-acetylaspartate to total creatine (tNAA/tCr) in the anterior wall of the SVZ and OB. A significant decline in the ratio of gamma-aminobutyric acid (GABA) to tCr (GABA/tCr) was seen in the OB and hippocampus. Image analysis of brain slices stained by histochemical and immunohistochemical methods showed a radiation-induced increase of neurodegeneration, decrease in the population of young neurons and strong astrocytic response. Conclusion: Results showed, that exposure to fractionated whole-brain irradiation led to cognitive deficits, matabolic changes and loss of neuronal viability in vivo. Observed functional changes were closely associated with histopathological findings, i.e. initiation of neuronal cell death, inhibition of neurogenesis and activation of astrocytes indicated an early delayed radiation-induced changes. Acknowledgement: Supported by VEGA grants No 1/0129/16 and 1/0213/12.

14

PĽUCNÁ AKUPUNKTÚRNA DRÁHA A JEJ PRIEBEH Dorko F, Durďáková R, Durďák R, Švub K Anatomický ústav, Lékářska fakulta Ostravské univerzity Ostrava, Syllabova 19, Česká republika frantisek.dorko@osu.cz Tradičná čínska medicína je súbor rôznych druhov liečby, ktorá v sebe obsahuje nie len akupunktúru, ale aj fytoterapiu, liečebnú gymnastiku a dychové cvičenie. Akupunktúra je metóda pochádzajúca z doby 3 tis. rokov pr.n.l., ale odhaduje sa, že jej počiatky siahajú oveľa ďalej, čo potvrdzujú aj nájdené ihly z kameňa a kostí. Osou akupunktúry je vpich špeciálnej ihly, takzvanej akupunktúrnej ihly, do presne určených miest. Tieto miesta sú nazývané akupunktúrne body a nachádzajú sa na ľudskom tele. Jedná sa o špecifické miesta rozmiestnené po energetických dráhach, takzvaných meridiánoch, ktorými preteká „qi“ – životná energia. Ak dôjde k narušeniu meridiánu, dochádza k nerovnováhe, ktorá zapríčiní zdravotné problémy, ktoré závisia od určenia daného meridiánu. Akupunktúra v dnešnej dobe používa 361 bodov rozmiestených na 20 meridiánoch (12 hlavných a 8 vedľajších).V našom výskume sa orientujeme na pľúcnu akupunktúrnu dráhu, ktorá má jednak vplyv na ochorenie dýchacej sústavy, jednak jej poškodenie spôsobuje srdečné mestnanie v pľúcach, bolesti, očné a kožné ochorenia, alebo opuchy v tváre. Behom nášho výskumu sme preparáciou skúmali body L3-L11, rozmiestnené na hornej končatine. Úvod: V roku 80 pr.n.l. nachádzame prvé zmienky o akupunktúre, kedy bolo v čínskych písomnostiach popísaných 6 bodov rozložených po končatinách, do ktorých bol vykonaný vpich. Tieto otvory dostali názvy podľa analógie s tokom rieky, a to prameň, potok, miesto od ktorého je tok splavný loďou, prúd, ústie a delta. Neskôr boli v hrobe čínskej dynastie Han (200 pr.n.l. – 900 n.l.) nájdené drevené figúrky s vyznačenými dráhami. V priebehu rokov boli pridávané k týmto základným 6 bodom ďalšie body a v dnešnej dobe používame 361 akupunktúrnych bodov. Veľká časť akupunktúrnych bodov sa zhoduje s nervovými uzlami. Je taktiež možné preukázať, že pri liečbe bolesti v mieste akupunktúrneho bodu, ktorý je podráždený vpichom akupunktúrnej ihly, dochádza k dráždeniu tlmivých interneurónov skrz A-beta a A-delta vlákna. Jedná sa o mechanoreceptory a rýchle vodivé vlákna pre bolesť. V Európe sa skúmaniu akupunktúrnych bodov nevenuje veľká pozornosť, týmito štúdiami sa významnejšie zaoberajú iba ázijské štáty, ale ich vedecká dôveryhodnosť je od odbornej verejnosti často spochybňovaná. Metódy: V prvom rade sme na modeloch a nácvikovej podložke pre akupunktúru nacvičovali vpich akupunktúrnej ihly do akupunktúrnych bodov. Na živom modeli sme následne zakreslili akupunktúrne body požadovanej dráhy, a následne sme ich mohli preniesť na kadaver ľudského tela. Kadaver, ktorý sme použili, bol pred výskumom fixovaný predpísanou fixačnou metódou. Po zakreslení bodov nasledovala preparácia kadaveru na určených miestach, na ktorých sa nachádzali zakreslené akupunktúrne body. Preparácia bola robená do predpísanej hĺbky vpichu akupunktúrnej ihly v mieste akupunktúrneho bodu, kedy tieto body boli preparované po vrstvách. Vypreparovali sme aj miesto v okolí určených akupunktúrnych bodov v

15

priebehu daného meridiánu, aby mohol byť priebeh anatomických štruktúr lepšie posúdený. Rovnakým spôsobom boli vypreparované všetky požadované body. Výsledky: LU3 – v čínštin sa volá Tianfu a nachádza sa cca 100 mm pod axilou, medzi hlavami musculus biceps brachii. Vpich je robený kolmo, do hĺbky 5-10 mm. Odhadujeme, že dochádza k podráždeniu nervus radialis, konkrétnejšie jeho svalovej vetve, ale pri mediálnejšom vpichu môže dôjsť k podráždeniu nervus musculocutaneus. LU4 –Xiabai, medzi hlavami m. biceps a 33 mm pod LU3. Prebieha tu nervus musculocutaneus.LU5 –Chize, je sedatívny. Nachádza sa laterálne od šľachy m. biceps a hĺbka vpichu je 0,5 – 1 cun šikmo. Prechádza ním nervus cutaneus antebrachii lateralis s venou cephalicou, takže je pravdepodobné, že je pri vpichu podráždený nie len nerv, ale aj vena. LU 6 – Kongzui je symptónový bod užívaný pri astmatickom záchvate a prvej pomoci u popálenín. Je lokalizovaný radiálne od vretennej kosti a proximálne od volárnej zápästnej ryhy. Vpich vedieme do hĺbky 5 až 15 mm kolmo a pravdepodobne takto dochádza k podráždeniu ramus superficialis nervi radialis alebo aj k podráždeniu kožnej vetve pre nervus cutaneus antebrachii lateralis. LU 7 – neboli Lieque – je spojenie s meridiánom hrubého čreva. Vpich lokalizujeme 45 mm proximálne od processus styloideus radii, kde prechádza diafýza v epifýzu rádia do hĺbky 0,5-1 cun. Najpravdepodobnejšie dochádza k podráždeniu nervus radialis. LU8 – Jingqu, je hlavným bodom biorytmu, jeho lokalizáciu nachádzame nad stredom processus styloideus radii, presnejšie 33 mm nad zápästím, v hĺbke 3 až 5 mm. Jeho ovplyvňovanie je podobné s bodmi LU7 a LU9, pretože sa nachádzajú vo svojej bezprostrednej blízkosti, takže taktiež dochádza pravdepodobne k dráždeniu nervus radialis. LU9 – Taiyuan, tonizačný bod a cievny systémový bod pre artérie, nachádza sa na volárnej strane zápästia pri vonkajšej strane šlachy m.abductor pollicis longus. Vpich vedieme do hĺbky 8-15 mm. Taktiež dochádza k podráždeniu ramus superficialis nervi radialis. LU10 – Yuji, je na strednej časti prvého metakarpu, kde volíme vpich do hĺbky až 10 mm. Prebieha tu nervus digitalis dorsalis aj tendo musculi extensor pollicis brevis. LU11 – Shaoshang sa používa na krčné ochorenia, ako aj pri prvej pomoci u mdlôb alebo keď dôjde k zástave dychu. Taktiež sa užíva pri hysterickom záchvate. Vpich lokalizujeme šikmo a do hĺbky 2-5 mm, v prípade kolmého zavedenia do hĺbky 1-2 mm. V oblasti tohto bodu prechádza nervi digitales dorsales. Behom aplikácie vpichov akupunktúrnou ihlou do miesta akupunktúrneho bodu je žiadané, aby pacient pociťoval qi, čo sa prejavuje ako brnenie či podobné pocity, takže je možné prehlásiť, že daným akupunktúrnym bodom musí viesť významnejší nervový priebeh, čo sme taktiež preparáciou podložili. Záver: Miestnym podráždením priebehu nervu alebo jeho okolia môžeme preukázať istý účinok, ale je ťažké určiť, či všetky akupunktúrne body vykazujú spojitosť s odstránením symptómov, ako sú im prisudzované. Napriek tomu sa akupunktúra ako liečebná metóda udržala od svojho počiatku doteraz, kedy nachádza stále viac zástancov jej účinkov. Samozrejme, tieto účinky môžu byť spôsobené na základe placebo efektu a subjektívneho vnímania, ale keby netvoril časť jej efektu reálny účinok, nemohla by sa udržať a popularizovať po tak dlhú dobu. Navyše vzhľadom ku tomu, že sme preukázali nervový priebeh v danej oblasti bodu, je možné akupunktúre prisudzovať racionálne jadro, ale nie je možné povedať, do akej miery táto racionálna podstata liečbu ovplyvňuje. Poďakovanie: Práca podporená z projektu SGS 16/LF/2016.

16

REACTIVATION OF A SILENT REGENERATIVE PROGRAM OF THE DORSAL ROOT GANGLIA NEURONS BY CONDITIONING LESION Dubový P, Svíženská-Hradilová I, Klusáková I, Brázda V Department of Anatomy, Faculty of Medicine, Masaryk University, Brno, Czech Republic pdubovy@med.muni.cz The primary sensory neurons of dorsal root ganglia (DRG) are frequently used in vivo and in vitro models for reactivation of neuronal regenerative program. It is well documented that a peripheral nerve conditioning lesion triggers intrinsic regenerative program of the DRG neurons to enable regeneration not only peripheral, but also central branches of afferent axons present in the spinal cord. Reactivated regenerative program of the neurons is expressed by upregulation of regeneration-associated proteins like GAP-43. Based on our previous experimental results, we hypothesize that a peripheral conditioning lesion may trigger regenerative program also in the DRG neurons unrelated with injured nerve. In our present experiments, we analyzed upregulation of GAP-43 synthesis in the rat DRG neurons of C6-C8 spinal segments following the sciatic nerve injury. Quantitative RT-PCR and immunohistochemical analysis revealed significant bilateral elevation of GAP-43 mRNA and protein in the cervical DRG neurons after one week from unilateral sciatic nerve compression or transection. These results suggest that peripheral nerve conditioning lesion can trigger intrinsic regenerative program of the primary sensory neurons unrelated with injured nerve. This phenomenon reflects a systemic reaction of the nervous system structures alongside neural axis with signaling probably via the cerebrospinal fluid. Supported by grant 16-08508S of the Grant Agency of the Czech Republic.

17

NONCOMPACTION CARDIOMYOPATHY Handlos P1,2, Joukal M2 1 Forensic Medicine, University Hospital Ostrava, Ostrava, Czech Republic 2 Department of Anatomy, Faculty of Medicine, Masaryk University, Brno, Czech Republic petr.handlos@fno.cz The noncompaction cardiomyopathy belongs to the group of unclassified congenital cardiomyopathies and is caused by disorder of embryogenesis ventricular wall that leads to the excessive trabeculation of myocardium. The proliferation of trabeculae and formation of spongy myocardium takes place in 4th week of intrauterine development when the nutrition of cardiomyocytes is performed by diffusion from surrounding blood. The trabeculae fuse together in 5th – 8th week of intrauterine development following the formation of coronary arteries. Further, during 10th - 12th week of intrauterine development, the intratrabecular spaces are transformed to the capillaries and the compacted myocardium exceeds the spongy myocardium. The noncompaction cardiomyopathy is characterized by excessive trabeculation of the wall of left ventricle with maximum at the area of heart apex and lower one third of the ventricle with the formation of the deep irregular intratrabecular recesses. Moreover, the papillary muscles are formed to the various shapes. In a presented case, the autopsy was carried out according Ghon and Zenker with removing the organ clusters and included histological examination. The heart was 360 g weight and the higher trabeculation was found both in right and left ventricle with maximum at the area of heart apex and lower one third of ventricles. Individual trabeculae irregularly intertwined each other and created the deep intratrabecular recesses. The thickness of compact layer was in left ventricle 5-6 mm and in right ventricle 2-3 mm. The spongy layer was in left ventricle 15-17 mm and in right ventricle 5-7 mm thick. The compact to spongy layer ratio was 2.5-3.4, and ratio of spongy layer to total wall thickness was 0.22-0.3, the ratio was counted from the histological specimen. The papillary muscles were formed by merged trabeculae and the chordae tendineae were attached on normal cusps of valves. The histological examination of the heart revealed fibrosis of endocardium in both ventricles with maximum in the attachment of papillary muscles. Furthermore, the focal hypertrophy of cardiomyocytes with perinuclear region brightening evidenced for ischemic damage of myocardium. The myofibrosis was found in perivascular region. The noncompaction cardiomyopathy is rare cardiac disease with robust trabeculation of the myocardium which is diagnosed in most cases between 7 and 22 years. In our case we want to introduce this rare disease.

18

COMPARISON OF PROLIFERATIVE POTENTIAL IN NORMAL AND DIABETIC TERM PLACENTA Jirkovská M, Zuska K Institute of Histology and Embryology, First Faculty of Medicine, Charles University in Prague, Albertov 4, CZ 128 01 Prague 2, Czech Republic mjirk@lf1.cuni.cz Introduction: Placenta grows, develops and at the same time serves the growth and development of individual during whole pregnancy. As its temporary existence is finished abruptly at parturition, there is a question of retained proliferative potential of this organ. Maternal diabetes mellitus is associated with enhanced maternal and fetal risks and with changed placental morphology, e.g. by increased terminal villous volume and capillary volume and length. In this quantitative study, the proliferative potential was compared in normal term placentas and placentas from pregnancies complicated by gestational (GDM) and Type 1 (DMI) maternal diabetes. Methods: Specimens of 16 DMI placentas, 13 GDM placentas and 8 normal term placentas taken by systematic uniform random sampling were processed and Ki67- immunocytochemistry was performed in histological sections of five haphazardly chosen blocks per placenta. In twenty fields of view per section, the areas of stem, intermediate and terminal villi were measured and Ki67-labelled nuclei were counted separately in cytotrophoblast, stroma and vascular endothelium. The counts of nuclei were normalized to the cross-sectional area of villi and those data were taken as expression of proliferative potential. Results: All types of villi in all studied groups displayed some proliferative ability of cytotrophoblast, stromal cells and vascular endothelium. Compared with normal placentas, the proliferative potential was found significantly lower in vascular endothelium of stem villi, in cytotrophoblast of intermediate villi and in cytotrophoblast of terminal villi in both diabetic groups, and in capillary wall of terminal villi in DMI group. Conclusions: The results show that term placenta retains proliferative potential in all cell compartments, the highest being in structures ensuring bidirectional transport between mother and fetus. The metabolic disorder caused by both forms of maternal diabetes mirrors among others in decreased ability of term placenta to enlarge areas of key transport structures and thus to react properly on fetal demands in final stage of pregnancy. Supported by PRVOUK P25/LF1/2.

19

CHANGES OF TLR 4 AND 9 IN CHOROID PLEXUS AFTER INTRAPERITONEAL PACLITAXEL ADMINISTRATION Joukal M, Klusáková I, Lujc M, Cacodcar R, Slaníková A, Dubový P Department of Anatomy, Faculty of Medicine, Masaryk University, Brno mjoukal@med.muni.cz Chemotherapeutic agent Paclitaxel induces peripheral neuropathy as its side effect that is accompanied by Wallerian degeneration (WD). WD including fragmentation of axons and their mitochondria, upregulation of ECM molecules and their cleavage is considered to be aseptic inflammation. The WD products referred as damage associated molecular patterns (DAMPs) can be released into blood circulation and reach to remote structures without blood barriers. Here, DAMPs are detected by Toll-like receptors (TLRs) that mediate inflammatory reaction. We hypothesize that upregulation of TLRs is responsible for inflammatory reactions in choroid plexus (CP) that may alter blood-cerebrospinal fluid barrier. Paclitaxel (n=5) or vehiculum (alcohol and cremofor; 1:1) was intraperitoneally administered to Wistar male rats (250-260g) in 4 doses. Animals were sacrificed together with naïve rats (n=5) after 7 days from the last injection, transcardially perfused by Zamboni fixative and the brains were removed. TLR-4 and -9 were detected by standard indirect immunofluorescence on coronal cryostat sections at the level of brain ventricles. The intensity of TLR-4 and -9 immunofluorescence was compared between the groups. Immunostaining for TLR-4 was observed on the plasma membrane of the CP cuboid cells. Statistically significant decrease of TLR-4 immunofluorescence intensity was found in animals after Paclitaxel or vehiculum administration comparing to naïve rats. However, significant decrease of the immunofluorescence intensity was found in the CP after Paclitaxel than vehiculum injection. TLR-9 was presented in cuboid cells of the CP, probably inside the endosomes. Intensity of TLR-9 immunofluorescence was significantly increased in the CP of animals after Paclitaxel injection when compared with control animals administered with vehiculum. In conclusion, decreased intensity of TLR-4 immunofluorescence after Paclitaxel injection could be caused by internalisation of this receptor. Moreover, the application of Paclitaxel inducing peripheral neuropathy and release of DAMPs from the damaged axons increased expression of TLR-9 in the CP. The results of TLR-4 and -9 changes related with induction of inflammation may alter cellular composition of the CP and permeability of the blood-cerebrospinal fluid barrier. Supported by grant MUNI/A/1268/2015.

20

LATEST NEWS ON THE ANATOMICAL NOMENCLATURE Kachlík D1, Báča V2 1 Department of Anatomy, Second Faculty of Medicine, Charles University in Prague, Praha, Czech Republic 2 Department of Health Care Studies, College of Polytechnics Jihlava, Jihlava, Czech Republic david.kachlik@lfmotol.cuni.cz FIPAT (Federative International Programme on Anatomical Terminology), a commission of IFAA (International Federation of Associations of Anatomists) is now hard working on the amelioration of the anatomical nomenclature. In September, at its third meeting in Goettingen (Germany), a finally draft of new edition of the morphological nomenclature will be discussed with board of IFAA. It should contain grammar and formal corrections as well as extensions in anatomy and embryology. Revised histological, new anthropological and odontological nomenclatures are still in process of formation and discussion. The principal news are: full free access of the nomenclature, available only electronically, no paper version will be published ; and for the first time it will contain only one preferred term for every structure in three languages: Latin, British English and American English, including relevant eponyms. Any proposal of change, correction or completion of any of the above mentioned nomenclatures can be directly sent to any member of FIPAT.

21

MÁLO ZNÁME FAKTY O MIKROSKOPICKEJ STAVBE VAJÍČKOVODOV (LYMFATICKÉ CIEVY KRKIEV SLIZNICE, TELOCYTY A WALTHARDOVE EPITELOVÉ HNIEZDA) Kajanová M1,2, Urban L1,2, Dečkov I1,3, Polák Š1, Kachlík D4, Varga I1 1 Ústav histológie a embryológie, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave 2 Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, ForLife Všeobecná Nemocnica v Komárne 3 Gynekologicko-pôrodnícka klinika, Fakultná nemocnica Trnava 4 Anatomický ústav, 2. lekárska fakulta, Univerzita Karlova, Praha ivan.varga@fmed.uniba.sk Úvod: Vďaka obrovskému pokroku v oblasti mikroskopickej techniky a histologických metód, všeobecne rpevláda presvedčenie, že v ľudskom tele už nie je možné objaviť nové bunky, tkanivové štruktúry prípadne orgán. Veď za desiatky a stovky rokov výskumu už všetky súčasti ľudského tela musia byť dokonale známe. Posledné roky výskumu však poukázali na niektoré doteraz prehliadnuté skutočnosti týkajúce sa mikroskopickej stavby vajíčkovodov. V našej prednáške prinášame zhrnutie výskumov posledných rokov týkajúcich sa vajíčkovodov, ktoré sme realizovali na našom pracovisku. Všetky spomenuté fakty o mikroskopickej stavbe fyziologických vajíčkovodov sú v učebniciach histológie nedostatočne (prípadne vôbec) spomenuté. Súbor a metódy: Histologickými metódami (hematoxylín a eozín, protilátky proti c-kit/ CD117, CD34, vimentín, podoplanín D2-40 a Dog-1) sme skúmali 48 vajíčkovodov žien rôzneho veku (vek 48,8 ± 9,1). ktoré odobraté počas rôznych gynekologických operácií. Výskum bol schválený Etickou komisiou Všeobecnej nemocnice v Komárne. Výsledky: Histologické závery prezentované na prednášky rozdelíme podľa troch základných vrstiev vajíčkovodu. Tunica mucosa: v krkvách sliznice možno už v bežnom farbení pozorovať dilatované cievne priestory vystlané endotelovými bunkami. Na základe špecifického farbenia na lymfatické endotélie (podoplanín D2-40) usudzujeme, že sa jedná o lymfatické kapiláry, ktoré svojím priebehom, lokalizáciou a slepým začiatkom pripomínajú chylové cievu klkov tenkého čreva. Ich význam je nejasný. Tunica muscularis: Vo svalovom vrstve (ojedinele aj v sliznicovom väzive) možno pozorovať významnú populáciu intersticiálnych buniek s extrémne dlhými výbežkami – telocyty. Jednoznačne ich možno identifikovať pomocou protilátok protic-kit/CD117. Pravdepodobne zodpovedajú za reguláciu motility hladkej svaloviny. Ich zánik (pri infekciách alebo endometrióze) je asociovaný s poruchami transportnej funkcie vajíčkovodov (ektopická gravidita, neplodnosť). Tunica serosa: Tesne pod mezotelom možno relatívne často nájsť malé zhluky polygonálnych epitelových buniek známych ako Walthardove epitelové hniezda (pomenované podľa švajčiarskeho gynekológa Maxa Waltharda, ktorý ich opísal v roku 1903). Ich veľkosť je priemerne 2 až 3 milimetre. Jedná sa pravdepodobne o invaginácie mezotelu, bez klinického významu.

22

ANATÓMIA NA SLOVENSKU V ZÁKRUTÁCH ČASU Kubíková E, Šelmeciová P Anatomický ústav, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave eliska.kubikova@fmed.uniba.sk

Anatómia je nepochybne veľmi stará disciplína. Ako vznikla? Nemáme celkom určité vedomosti, ale predsa ich vieme zdokumentovať nálezmi paleontológov, či antropológov. História nás prevádza starým Egyptom a jeho hieroglyfickými odkazmi, či starou Čínou alebo anatomickými vedomosťami v Mezopotámii, v Palestíne.

Vďaka však gréckej medicíne, Alkmeónovi, ktorý sa pokúsil o anatomickú pitvu, alebo Hippokratesovi, podľa ktorého dnešní absolventi lekárskeho štúdia skladajú sľub na promócii, pokročila medicína tam, kde je teraz. Takisto je to aj s anatómiou. Ale teraz nechajme dávnu históriu a poďme do dávnej, ale predsa nie tak dávnej súčasnosti.

Výučba anatómie na prvej historickej univerzite v Bratislave nie je presne v písomníctve zdokumentovaná. Veľkým medzníkom však bolo založenie Lekárskej fakulty v Budapešti, kde pôsobil napr. Václav Trnka (profesor anatómie), rytier z Křovíc, ktorému v tom čase pripadla ťažká úloha vyučovať a prednášať anatómiu na univerzitnej úrovni. Musel však najprv založiť Anatomický ústav a zabezpečiť najmä jeho prevádzku. Pedagogická práca v anatómii bola rozdelená na teoretické prednášky a praktické cvičenia, ako je to aj doposiaľ. Základom bola učebnica anatómie dánskeho pôvodu Winslova „Expositio anatomica structurae corporis humani“. Nepomerne väčšie ťažkosti však nastali s praktickým vyučovaním anatómie. Pre anatomické pitvy mali bratislavská a nitrianska stolica dodávať telá popravených zločincov. Na anatomickom ústave mali v roku 1777 iba jednu ľudskú mŕtvolu, preto boli anatomické pitvy zriedkavé. V súčasnej dobe vďaka šlachetným darcom anatomické pitvy má Anatomický ústav LFUK zabezpečený na niekoľko rokov (v databáze takmer 1000 darcov).

Ďalšie obdobie súviselo so zriadením Lekárskej fakulty Alžbetínskej univerzity v Bratislave, ktorej profesori začali odovzdávať svoje nové skúsenosti novým profesorom, ktorí prišli do Bratislavy z Prahy (Kristián Hynek, Jiří Brdlík, Zdeňek Mysliveček, Gustáv Muller, či Stanislav Kostlivý). Rok 1922 – vybudovaním Anatomického ústavu bol poverený MUDr. Antonín Frank. Anatomický ústav začal plniť svoju úlohu v školskom roku 1923/1924, ale ústav predstavovala jedna kancelária, ale potreboval aj ďalšie infraštruktúry, takže budovanie anatomického ústavu bolo ťažké vrátane personálneho vybudovania. Stálym problémom bol aj nedostatok priestorov. Čiastočne sa problém vyriešil tým, že prednosta Ústavu pre patologickú anatómiu, histológiu a bakteriológiu profesor Antonín Spilka zapožičal prednáškovú miestnosť v starej budove na Sasinkovej ulici 2. Táto miestnosť však nemohla pojať všetkých poslucháčov prvého semestra, navyše sa profesorovi Spilkovi po čase podnájomníci prestali páčiť, a zaujal voči nim odmietavý postoj. Navyše bola pre výučbu anatómie potrebná aj pitevňa, ktorou bola miestnosť v komplexe štátnej nemocnicena dnešnej Miczkiewiczovej ulici. Táto pitevňa však tiež patrila pod ústav patológie, kde bol prednostom už spomínaný a negatívne naladený profesor Spilka. Ako ultimum refundum sa ukázala možnosť konať pitevné cvičenia v nepoužívanej márnici detskej nemocnice na Lazaretskej ulici, ale po krátkom čase sa táto miestnosť z hygienického hľadiska stala úplne nevhodná. Ďalším miestom, kde

23

sa etablovala anatomická pitevňa boli suterénne miestnosti v jednej z budov štátnej nemocnice, ktoré pôvodne slúžili ako operačný trakt experimentálnej chirurgie pre operáciu pokusných zvierat, ktoré patrili do kompetencie chirurgickej kliniky Alžbetínskej nemocnice. Ďalším hendikepom v tom období bol chronický nedostatok učebníc a takisto vedecká práca bola takmer nemožná. Prvým prednostom Anatomického ústavu Lekárskej fakulty bol profesor Antonín Frank, ktoré treba považovať za priekopníka budovania anatómie na Slovensku. Profesor Frank tak dôkladne ovládal anatómiu, že napríklad so zavretými očami dokázal presne určiť aj fragment ľubovoľnej kosti lebky. Nástupcom profesora Franka sa stal profesor Frankerberger, ktorý sa však venoval viac histológiia embryológii, preto lekárska fakulta požiadala profesora L. Borovanského, asistenta anatomického ústavu Lekárskej fakulty Karlovej univerzity, aby prevzal prázdne miesto prednostu. Profesor Borovanský však oznámil, že do Bratislavy za žiadnych okolností nepríde. Preto profesor Frankerberger musel prednášať biológiu, histológiu i anatómiu. V tom čase si vytvoril okolo seba skupinu mladých spolupracovníkov, medzi ktorých patril aj nestor slovenskej anatómie MUDr. Július Ledényi Ladziansky, ktorý sa stal prvým slovenským prednostom Anatomického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Významným počinom Ledényiho bolo vytvorenie slovenskej anatomickej nomenklatúry. V roku 1935 vydal dielo Nomina anatomica, kde uvádza latinskú, slovenskú terminológiu anatomických a medicínskych výrazov. V priebehu históriou je potrebné spomenúť i najbližšiu spolupracovníčku profesora Ledényiho a neskôr asistentku na Anatomickom ústave MUDr. Eugéniu Štekláčovú, ktorá sa stala prvou ženou v histórii vedenia Anatomického ústavu. Po nej prevzal vedenie ústavu profesor Kratochvíl, ktorý sa stal neskôr dekanom Lekárskej fakulty a potom prednostom Kliniky detskej chirurgie. Ďalšími prednostami boli profesor Gustáv Čierny, Remiš, Mráz a Beňuška. Vďaka profesorovi Mrázovi sa uskutočnila kompletná rekonštrukcia pitevne Anatomickéhoo ústavu, vyšla prvá slovenská učebnica anatómie, došlo k rozvoju neuroanatómie. V roku 1993 – 1998 boli vykultivované dve ľudské glioblastómové stabilizované bunkové línie 8-MG-BA a 42-MG-BA, ktoré dosiahli svetový referenčný status vyše 6 miliónov citačných odkazov. Rtieto bunky sa dodnes používajú na popredných pracoviskách v genetickom a onkologickom výskume. Keď spomíname históriu, nesmieme zabudnúť na také významné mená ako Kapeller, Zlatoš či chirurgovia Černý, Paškan, Siman, Holomáň, Payer a Kratochvíl. Od roku 2009 je prednostkou anatomického ústavu eliška Kubíková. Po profesorovi Kratochvílovi, ktorý bol aj prednostom detskej chirurgickej kliniky, je druhou prednostkou ako bývalá klinička z detskej chirurgie a druhou ženou, ktorá vedie anatomický ústav.

A ako dnes pokračuje anatómia? V súčasnej dobe nastáva mierny odklon od klasickej anatómie a prikláňa sa vo výučbe od prvého dotyku s anatómiou ku klinickému mysleniu. Už v prvom ročníku, v rámci praktickej výučby, používame aj RTG snímky pre lepšiu topografickú predstavivosť. V rámci pitevných cvičení sú zaradené semináre s klinickým zameraním. Od nedávno schválenej akreditácie našej fakulty sa zavedie povinne voliteľný predmet klinicko - topografická anatómia, ktorá bude rozdelená na praktickú a teoretickú časť. V rámci pregraduálneho štúdia budú môcť poslucháči vyskúšať na flexibilných kadáveroch rôzne vyšetrovacie metódy a výkony, či vyšetrenie ultrazvukom. Takto popri zopakovaní základnej anatómie má študent možnosť lepšie sa pripraviť na svoje budúce lekárske povolanie aj s praktického hľadiska. Kniha klinicko – topografická anatómia čaká na svoje vydanie a veríme, že bude dobrou pomôckou nielen pre študentov pregraduálneho štúdia ale nájde veľké využitie aj v postgraduáli, najmä u mladých začínajúcich lekárov. Po

24

kompletnej rekonštrukcii nachádza anatomický ústav veľké využitie aj v organizovaní workshopov, najmä chirurgických displínach. Opakovane sa konajú workshopy ortopédov, chirurgov, neurochirurgov, či otorinolaryngológov. Veľmi pozitívne hodnotíme medzinárodný kadaverózny profesionálny workshop, ktorý bol koncipovaný ako pokročilý tréning „ Instructor teaching instuctor“. V rámci tohto jedinečného projektu v Slovenskej republike popredné európske ale i medzinárodné lekárske kapacity sa zamerali na kľúčové intervenčné liečby u pacientov s chronickými bolesťami chrbtice. No a vďaka práve kompletnej rekonštrukcii Anatomického ústavu je možné vo výučbových priestoroch sledovať aj priame prenosy operáciís chirurgických pracovísk a vďaka modernej technike sledovať priamu pitvu s pitevne v posluchárni. A tak načerpať atmosféru vesálovských čias.

25

MAST CELLS IN THE ATRIAL MYOCARDIUM OF PATIENTS UNDERGOING OPEN HEART SURGERY Kučera T1, Smorodinova N1, Ďurišová M1, Pirk J3, Bláha M2, Melenovský V2, Kautzner J2 1 Institute of Histology and Embryology, The First Faculty of Medicine, Charles University in Prague, Prague, Czech Republic 2 Institute for Clinical and Experimental Medicine-IKEM, Department of Cardiology, Prague, Czech Republic 3Institute for Clinical and Experimental Medicine-IKEM, Department of Cardiovascular Surgery, Prague, Czech Republic tkucer@lf1.cuni.cz Background: Atrial fibrillation is one of the most frequent arrhythmias and its pathogenesis is still only partially explained. Mast cells might be one of the inflammatory cell populations involved in these processes. Purpose: Our aim was to characterize and quantify mast cells in the atrial myocardium of patients undergoing open heart surgery with atrial fibrillation compared to those in sinus rhythm. Methods: Biopsies from the right and left atrium were obtained during eligible open heart surgery. The samples were fixed with formaldehyde and embedded into paraffin. Sections were used to detect mast cells immunohistochemicaly using anti-mast cell tryptase antibody. Results: Mast cells immunoreactive for mast cell tryptase were detected in samples from both patient groups and displayed their typical morphology. The quantitative analysis of the frequency of mast cells in the atrial myocardium led to the following results: right appendage from patients with AF 4,73±3,13 vs. 5,35±4,32 cells per mm2

with SR; left appendage from patients with AF 6,22±3,12 vs. 5,17±3,57 cells per mm2 with SR. In the left atrial free wall there was 6,58±4,57 in AF vs. 7,05±4,43 cells per mm2 in SR. When both anatomical locations from the left atrium were combined there was 6,40 ±3,92 in AF vs. 6,25± 3,90 cells per mm2 in SR. In addition, cardiac mast cells were all positive for CD117 and no other CD117-positive cells were found. Conclusion: The quantitative differences in mast cell frequency were not statistically significant when patients with AF and SR were compared. It is unlikely that these cells have specific role in AF pathogenesis. CD117-positive cell population in the atrial myocardium corresponds to mast cells. This work was supported by the Research Program of Charles University - PRVOUK -P25/LF1/2.

26

ASSOCIATION BETWEEN CONGENITAL HEART DEFECTS AND THYMIC MICROENVIRONMENTAL NICHE Mešťanová V1, Adamkov M1, Varga I2 1 Department of Histology and Embryology, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Comenius University in Bratislava, Slovakia 2 Institute of Histology and Embryology, Faculty of Medicine, Comenius University in Bratislava, Slovakia mestanova.veronika@gmail.com Introduction: The thymus development demands interactions between the cells of all 3 germ layers and neural crest (NC). Considering the intricate ontogenetic changes, the thymus development is described well indeed. But there is many questions concerning immune property of non-lymphoid cells forming specific thymic niche – thymic myoid cells (TMCs). Only a sparse number of papers bring to an issue of TMCs role in induction or maintainance of the immunological tolerance. Embryologically, normogenesis of heart and thymus is in intimite relationship as the migratory pathways of pluripotent NC cells pass through the pharyngeal area. We hypothesized disrupted migration of NC-derived cells triggers not only the cardiac malformations but also affects distribution of TMCs that are potentially to be of neuro-ectodermal origin. Material and methods: We analysed 45 human thymus specimens obtained during the cardiosurgical correction of congenital heart defects (CHDs). FFPE tissue was processed for immunohistochemical staining (IHC) using monoclonal antibodies actin, desmin (Dako) for detection of TMCs. The major parameters assessed in this study were the amount, location and variations of TMCs between the CHDs with the heterogenous ethiopathology. Results and Discussion: Our findings indicate that probably NC-derived population of TMCs is predominantly commited to corticomedullary junction and medulla. Distribution pattern shows TMCs in the vicinity of Hassall´s corpuscles (HC), moreover their integration into outer layers. However no parrallel between the size nor structure of HC and TMCs has been obvious. Considering developmentaly heterogenous types of CHDs, these did not establish any correlation with the reduced number of TMCs. On the other hand, significant portion of samples from tetrallogy of Fallot (TOF) and atrio-ventricular septal defect (AVSD) expressed absence of TMCs. AVSD is not being affected by disrupted conotruncal septation resulting from pathological pathway of NC cells. If eroded development alters the specific thymic cells presentation, the immunological profile of a patient may suffer from mild to even lethal diagnoses. This indicates that patients with the mentioned diagnoses may represent a group deserving more attention, so to prevent potential risk of immunological disorder onset. Once the homeostasis of the immune system is disrupted, more opportunistic infections can take control over the weakened organism. An anticipatory attitude may lead to prevention of an increased infectious morbidity.

27

KARBONICKÁ ANHYDRÁZA IX AKO PROGNOSTICKÝ MARKER NÁDOROVÝCH OCHORENÍ Tupá V1, Benčat M2, Drahošová S2, Adamkov M1 1 Ústav histológie a embryológie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská republika 2 Alpha medical, s.r.o., Martin, Slovenská republika veronika.tupa@jfmed.uniba.sk V súčasnosti je predmetom intenzívneho vedeckého záujmu zinkový metaloenzým karbonická anhydráza IX (CA IX), ktorý sa javí ako nový nádejný biomarker nádorovej progresie s možným diagnostickým, prognostickým a prediktívnym významom. Expresia tohto proteínu je indukovaná hypoxiou, teda nedostatočným zásobením kyslíkom, čo je typickým faktorom definujúcim mikroprostredie solídnych nádorov. Hypoxia a jej sprievodný jav, extracelulárna acidóza, predstavujú faktory mikroprostredia limitujúce prežívanie buniek. Nádorové bunky sa nedostatku kyslíka prispôsobujú zmenou svojho metabolizmu a niektorých vlastností, čím získajú agresívnejší fenotyp. Hypoxiou-indukovaná CA IX katalyzuje reverzibilnú hydratáciu oxidu uhličitého na bikarbonátové ióny a protóny. Táto reakcia výrazne prispieva k prežívaniu buniek v nádorovom mikroprostredí s kyslým pH. Okrem regulácie pH má významnú úlohu aj v adhézii a migrácii nádorových buniek. Najvýznamnejším znakom proteínu CA IX je jeho abnormálna expresia v širokom spektre nádorov a jeho absencia v korešpondujúcich normálnych tkanivách. Doterajšie štúdie poukazujú na pozitívnu koreláciu medzi expresiou CA IX a zlou prognózou nádorového ochorenia. Silná asociácia s malígnym fenotypom ako aj funkčné prejavy proteínu CA IX dávajú nádej na jeho mnohostranné využitie v klinickej praxi. Imunohistochemická detekcia CA IX v širokom spektre nádorov môže poskytnúť hodnotné informácie napr. o prítomnosti intratumorovej hypoxie, o predpokladanej účinnosti protinádorovej terapie a prognóze nádorového ochorenia. Expresia CA IX sa javí ako perspektívny ukazovateľ pri výbere optimálnych terapeutických modalít. V tejto aplikácii je neoceniteľnou špecifickou reagenciou monoklonálna protilátka M75. Významná je však nielen pozícia CA IX ako endogénneho markera hypoxie a prognostického indikátora, ale aj potenciál tohto proteínu slúžiť ako terapeutický terč pre špecifické protilátky a inhibítory jeho enzymatickej aktivity.

28

„MEMORIX HISTOLOGIE“ - 9 RÔZNYCH SPÔSOBOV ŠTÚDIA ZHRNUTÝCH V JEDNEJ UČEBNICI Varga I1, Balko J2, Tonar Z3, Kachlík D4, Hudák R4 1 Ústav histológie a embryológie, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská republika 2 Ústav patológie a molekulárnej medicíny, 2. lekárska fakulta, Karlova Univerzita, Praha, Česká republika 3 Ústav histológie a embryológie, Lekárska fakulta v Plzni, Karlova Univerzita v Prahe, Česká republika 4 Anatomický ústav, 2. lekárska fakulta, Karlova Univerzita, Praha, Česká republika ivan.varga@fmed.uniba.sk Motto: „Čo nedokážeš vysvetliť jednoducho, tomu dostatočne dobre nerozumieš“.

Albert Einstein Úvod: Vydávanie učebníc histológie na území Česka a Slovenska súvisí s vyčlenením sa histológie spod anatómie, a to habilitáciou prvého docenta histológie a embryológie Jana Janošíka (1884) a vznikom samostatného histologického ústavu na Univerzite Karlovej v Prahe (1886). Prvú samostatnú učebnicu („Histologie a mikroskopická anatomie“) vydal profesor Janošík v roku 1892. Od tej doby vzniklo mnoho vynikajúcich učebníc histológie od rôznych autorov (František Karel Studnička, Jan Wolf, Eduard Klika, Zdeněk Vacek a ďalší), z ktorých sa učili viaceré generácie medikov v Čechách, aj na Slovensku. Výsledky: Autorskému kolektívu zloženého zo študentských demonštrátorov, asistentov, docentov a profesora z 5 rôznych lekárskych fakúlt z územia Česka a Slovenska sa po vyše troch rokoch práce podarilo skompletizovať novú učebnicu, „Memorix histologie“ (Praha: Triton, 2016). Už za prvý štvrťrok sa z nej predalo vyše tisíc výtlačkov. Učebnica má rozsah 560 strán, pričom obsahuje vyše 1000 vlastných farebných schematických obrázkov a viac ako 200 farebných mikrofotografií a elektronogramov z transmisného elektrónového mikroskopu. Texty sú doplnené početnými tabuľkami, otázkami na opakovanie a rozhodovacími algoritmami. Terminologicky sme sa snažili držať odporúčaní medzinárodne akceptovanej Terminologia Histologica (FICAT 2008), ktorá obsahuje kompletné názvoslovie štruktúr buniek, tkanív a orgánov na mikroskopickej úrovni. Nakoľko sme presvedčení, že k efektívnemu štúdiu histológie je potrebná kombinácia viacerých typov a druhov výukových materiálov, snažili sme sa vytvoriť 9 základných „krokov“, na ktorom je Memorix hitologie postavený.

1) Súvislý text na začiatku každej kapitoly zaberá približne 20 % obsahu učebnice.

2) Heslovito písaný text (písaný cez odrážky) pomáha rýchlejšiemu štúdiu (aj opakovaniu) a zjednoduší prehľad dôležitých pojmov. Heslovite písaný text tvorí približne 80 % učebnice.

3) Zaujímavé a málo známe fakty uvádzané v strednom stĺpci zatraktívnia štúdium histológie.

29

4) Klinické poznámky a aplikácie do praxe prepájajú teoretický odbor histológia s patológiou a klinickými disciplínami.

5) Farebné schematické obrázky tvoria neoddeliteľnú súčasť každej kvalitnej histologickej učebnice, nakoľko názorne dopĺňajú text. Vyše 1000 vlastných farebných schematických obrázkov tvorí najdôležitejšiu súčasť aj Memorixu histologie. Ich autormi sú traja grafici, ktorí sú zároveň vzdelaním doktori všeobecného lekárstva, pričom hlavný grafik je povolaním patológ.

6) Reprezentatívne mikrofotografie (v prípade potreby sú orgány a tkanivá zachytené okrem základného farbenia aj po impregnačných metódach, histochemických alebo imunohistochemických metódach) a elektronogrami - vďaka vyše 200 fotografiám aj s opisom učebnica slúži zároveň aj ako histologický atlas.

7) Rozhodovacie algoritmy („pavúky“), ktoré pomáhajú myslieť študentovi v rámci „diferenciálnej diagnostiky“ medzi jednotlivými tkanivami a orgánmi.

8) Tabuľky a zhrňujúce schémy, ktoré sumarizujú získané vedomosti. 9) Otázky a obrázky na opakovanie na konci každej kapitoly.

Záver: Tieto piliere štúdia sú súčasťou „Memorix systému výučby“, pričom boli konzultované a doporučené psychológmi aj andragogikmi. O ich efektívnosti pri štúdiu histológie zatiaľ nemáme potrebnú odozvu ani od študentov, ani od pedagógov, a budú predmetom našich ďalších analýz, ako zlepšiť štruktúru histologickej učebnice pri ďalších vydaniach.

30

SPONZORI

31

MORPHOLOGY 2016

ABSTRAKTY POSTEROVÝCH PREZENTÁCIÍ

(v abecednom poradí priezvisk prvých autorov)

32

IMMUNOHISTOCHEMICAL ANALYSIS OF UROTHELIAL BLADDER CANCERS Bevízová K1, Jakubovský J2, Danišovič Ľ3, Žiaran S4 1Institute of Anatomy, Faculty of Medicine, Comenius University, Bratislava, Slovakia 2Institute of Histology and Embryology, Faculty of Medicine, Comenius University, Bratislava, Slovakia 3Institute of Medical Biology, Genetics and Clinical Genetics, Faculty of Medicine, Comenius University, Bratislava, Slovakia 4Department of Urology, Faculty of Medicine, Comenius University, Bratislava, Slovakia katarina.bevizova@fmed.uniba.sk Introduction: Malignant cancers of urinary bladder are the second most common malignancy of the urinary tract and the fourth most common malignancy in general, especially in men. The aim of this study was a retrospective analysis of selected markers (p53, Ki-67 and E-cadherin) of urinary bladder cancers. Material and methods: We analysed 244 patients (202 males, 42 females) with diagnosed bladder cancer. Patients’ age varied from 36 to 98 years. Obtained samples were fixed by 10% buffered formalin for 24 to 48 h. Subsequently, they were dehydrated in ascending ethanol series and embedded in paraffin. The sections of 5 µm were prepared by microtome and they were stained by haematoxylin and eosin. The antibodies against to p53, Ki-67 and E-cadherin were used in immunohistochemical analysis. Statistical evaluation was performed via SPSS using non-parametric Kruskal-Wallis test, and p values <0.05 were considered statistically significant. Results: No significant differences in the expression of selected markers were found between genders. Expression of p53 and Ki-67, in G1 and G2 of low grade tumours was lower in comparison to their expression in G3 tumors. Expression of E-cadherin was the opposite in this case. The expression of p53 and Ki-67 positively correlated with tumor’s depth of invasion, while the expression of E-cadherin significantly decreased. In case of T4 tumors, the expression of all markers exhibited consistently high values. When analysing tumor multiplicity, the expression of p53 and Ki-67 significantly decreased, while the expression of E-cadherin significantly increased. Conclusions: Based on the obtained results it can be concluded that the analysis of p53, Ki-67 and E-cadherin expression is essential for diagnostics and prognostics of bladder cancer, and should be routinely used in daily practise together with “conventional” markers to improve prognosis estimation.

33

STUDY OF THE CELLULAR CHANGES IN THE CHOROID PLEXUS AFTER INTRAPERITONEAL APPLICATION OF PACLITAXEL Cacodcar R, Slaníková A, Lujc M, Joukal M, Klusáková I, Dubový P Department of Anatomy, Faculty of Medicine, Masaryk University, Brno, Czech Rep. 420240@mail.muni.cz Development of peripheral neuropathy is the side effect of antineoplastic agent paclitaxel. It is known that a peripheral nerve injury may induce cellular and molecular changes also in the central nervous system (CNS). The inflammatory response of damaged nerve may spread from the blood to the CNS tissue via the blood-cerebrospinal fluid barrier in the choroid plexus (CP). The aim of our experiments was to detect the cellular changes in the CP after intraperitoneal administration of paclitaxel. Wistar rats (15 males, 250-260g) were used in our experiments. Intraperitoneal injection of paclitaxel in 4 doses (1D, 3D, 5D, 7D) with cumulative dose of 8 mg/kg was performed in experimental rats (n=5) while control animals were injected with vehiculum (n=5; alcohol and cremophor; 1:1) in the same periods of time. The animals were sacrificed in CO2 after 7 days from last application together with naïve rats (n=5) and perfused transcardially by Zamboni´s fixative. Brains were removed and post-fixated for 3 days. Cryostat coronal sections (20 µm thick) at the level of the third and the lateral ventricles were cut. The sections were immunostained for activated (ED1) and resident (ED2) macrophages as well as dendritic cells (OX-42). The cell proliferation was assessed by immunohistochemical detection of Ki-67antigen. The reaction of primary antibody was detected by appropriate secondary antibody conjugated with Cy5 and immunofluorescence was analysed under the fluorescence microscope. The number of ED1+, ED2+, OX-42+ and Ki67+ cells per 1 mm2 of CP was counted and statistically analysed. Statistically significant increased numbers of ED1+ and ED2+ macrophages comparing to naïve rats was observed in the CP after intraperitoneal administration of vehiculum or paclitaxel, but significant increase in the macrophage numbers was found in paclitaxel than vehiculum-injected animals. No significant changes in the number of OX-42+ cells were detected in CP. However, oval shaped OX-42+ cells were observed after paclitaxel injection when compared with naïve and vehiculum-injected animals in that OX-42+ cells were ramified. Increased proliferation (Ki-67+) was found in the CP after paclitaxel administration. The results suggested that intraperitoneal administration of paclitaxel induced an increased numbers of resident and activated macrophages in the CP that may be associated with peripheral neuropathy. Supported by grant MUNI/A/1268/2015.

34

VPLYV KVERCETÍNU NA KONCENTRÁCIU CYTOKÍNOV V KRVNOM SÉRE PO ISCHEMICKO-REPERFÚZNOM POŠKODENÍ JEJÚNA U POTKANA Čurgali K, Tóth Š, Jonecová Z Ústav histológie a embryológie, Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice kristina.gregova@upjs.sk Úvod: Rastlinný flavonoid kvercetín je známy svojimi protizápalovými a anti-bakteriálnymi účinkami. Je schopný zmierniť oxidatívne poškodenie spôsobené nadprodukciou voľných kyslíkových radikálov, inhibuje lipopolysacharidázami indukovanú produkciu cytokínov a je vyhľadávaným antioxidantom používaným za účelom zmiernenia následkov ischemicko-reperfúzneho poškodenia (IRP). Ischemizované tkanivo vykazuje známky nedostatku kyslíka a živín, dochádza ku kumulácii katabolitov, k zmenám v transmembránovom transporte a permeabilite bunkových membrán, v dôsledku čoho vzniká opuch, až nekróza takto poškodených buniek. Počas reperfúzie dochádza k obnoveniu prísunu kyslíka a živín, pôvodnej permeability biomembrán a vyrovnáva sa intracelulárne pH, čo je spúšťacím mechanizmom nárastu hladiny voľných kyslíkových radikálov (ROS). Zvýšená hladina ROS aktivuje zápalovú kaskádu a komplement, čo podnecuje zvýšenie cievnej permeability a hladiny zápalových cytokínov. Materiál a metódy: Dospelé samce potkanov kmeňa Wistar SPF – Charles River (n = 36) boli rozdelené do kontrolnej skupiny (E) a experimentálnej skupiny (Q). 30 min pred oklúziou a. mesenterica cranialis sme zvieratám intraperitoneálne aplikovali etanolové vehikulum alebo kvercetín rozpustený v etanole. Ischémia trvala 1 hod a po nej nasledovala reperfúzna perióda v trvaní 1 hod (E1, Q1), 4 hod (E4, Q4) alebo 24 hod (E24, Q24). Po uplynutí reperfúzie sme odobratú krv spracovali a detegovali koncentráciu zápalových cytokínov IL10 a TNFα v krvnom sére metódou ELISA. Výsledky: Koncentrácia protizápalového cytokínu IL10 v krvnom sére bola signifikantne zvýšená u zvierat s aplikovaným antioxidantom. Najvyššia koncentrácia IL10 bola pozorovaná po 24 hodinách reperfúzie (c=1315±26,689pg/ml). Štatisticky významný pokles (p≤0,05) koncentrácie prozápalového cytokínu TNFα v krvnom sére bol pozorovaný po 1 hod reperfúzie v skupine s aplikáciou kvercetínu. V ostatných experimentálnych skupinách boli pozorované nesignifikantné rozdiely v koncentrácii analyzovaných cytokínov. Záver: Výsledky naznačujú časovo závislý inhibičný vplyv aplikácie kvercetínu na sérovú koncentráciu zápalových cytokínov vzhľadom na periódu reperfúzie po IRP jejúna. Presnú farmakokinetiku biochemických signálnych dráh kvercetínu a jej vplyv na expresiu zápalových mediátorov je nutné podrobiť ďalším štúdiám. Experimentálna štúdia bola podporená grantovým projektom VEGA 1/0478/14.

35

INFLUENCE OF BRADYKININ PRECONDITIONING ON HSP70 IN MOTOR NEURONS IN RABBIT SPINAL CORD AFTER ISCHEMIA AND REPERFUSION Danková M1, Mechírová E1, Domoráková I1, Fagová Z1, Stebnický M2, Janitorová Poliačiková M1 1 Department of Histology and Embryology, Faculty of Medicine, University of P. J. Šafárik, Košice, Slovakia 2 2nd Department of Surgery, Faculty of Medicine, University of P. J. Šafárik, Košice, Slovakia marianna.dankova@upjs.sk Paraplegia, after thoraco-abdominal aortic aneurysm repair, is a devastating complication, attributed to motor neuron loss and dysfunction due to spinal cord ischemia. Although ischemic preconditioning of spinal cord has been studied, the precise underlying mechanism is still unclear. We investigated influence of bradykinin preconditioning on synthesis of heat shock protein 70 (Hsp70) in motor neurons in the spinal cord of rabbits after ischemia and reperfusion. Bradykinin has been used for acquisition of tolerance to spinal cord ischemia/reperfusion. New Zealand white male rabbits were preconditioned intraperitoneally with bradykinin 48 h prior to 20 min of abdominal aorta ligation followed by 24 h or 48 h of reperfusion. Localization of Hsp70 in motor neurons was evaluated. In the present study, we demonstrated that Hsp70 may have an essential role in neuroprotection of vulnerable motor neurons of rabbit spinal cord. Hsp70 is a neuronal chaperone molecule that is upregulated during periods of physiologic stress such as ischemia or inflammation. Hsp70 is detected in normal neurons under physiological conditions and this basal content may help to protect neurons against changed conditions. The results of Tarlov scoring system used to assess neurological functions showed significant improvement of neurologic score in bradykinin groups compared with the ischemic group. We demonstrated that in the group of rabbits with bradykinin preconditioning Hsp70 was increased in the cytoplasm and nuclei of motor neurons after 20 min of ischemia followed by 24 h of reperfusion. The level of Hsp70 is important contributor to motor neuron survival. Bradykinin preconditioning can be one of the possibilities in the acquisition of ischemic tolerance of motor neurons in rabbit spinal cord via activation of Hsp70 production. Supported by Grant VEGA 1/0348/10, 1/0815/14 and 16/GSD/2016, 17/GSD/2016.

36

BRADYKININ POSTCONDITIONING - THE STRATEGY OF NEUROPROTECTION Domoráková I1, Danková M1, Mechírová E1, Fagová Z1, Stebnický M2, Mičková H3 1 Department of Histology and Embryology, Faculty of Medicine, University of P. J. Šafárik, Košice, Slovakia 2 2nd Department of Surgery, Faculty of Medicine, University of P. J. Šafárik, Košice, Slovakia 3 Department of Medical Biology, Faculty of Medicine, University of P. J. Šafárik, Košice, Slovakia iveta.domorakova@upjs.sk Acquisition of ischemic tolerance induced by different ways of conditioning becomes object of interest in past decades. In our study we search for proper „time window“ of bradykinin postconditioning after 20 min of ischemia in rabbit´s spinal cords. New Zealand male rabbits (n=42) underwent 20 minute of abdominal aorta occlusion, following to 1, 6, 12 or 24 hours of single intraperitoneal administration of bradykinin. After 3 days of reperfusion the animals were transcardially perfused with 4% paraformaldehyde in 0.1 M PBS. Paraffin sections of L4-6 spinal cord segments were immunohistochemically processed for demonstration of surviving neurons by monoclonal NeuN antibody. Neurons in the gray matter of the spinal cord in the control sections showed NeuN positive nuclei in small neurons of posterior horns, pars intermedia and motor neurons in anterior horns. Our results indicate close relation among surviving motor neurons in conditioned groups and activity of hind limbs evaluated by Tarlov score (0-5). According our findings, bradykinin applied 1 h after 20 min of ischemia showed significant improvement of neuronal survival (p˂0.001) vs. ischemic group and also significant increase of NeuN positive neurons in comparison to bradykinin postconditioning after 12 h (p˂0.001). Bradykinin administration 6 h and 24 h after ischemia reduces number of surviving neurons v.s. bradykinin applied 1h after ischemia (p˂0.01). Despite this, the number of surviving neurons in those groups is higher in comparison to ischemic group. Our findings confirmed benefit of bradykinin postconditioning after 20 min of spinal cord ischemia to motor neuron survival. According Tarlov score and neuronal survival demonstrated by NeuN the best results were observed in the group of rabbits with bradykinin postconditioning applied 1 h after 20 min of ischemia. Supported by grants: VEGA 1/0815/14 and 17/GSD/2016.

37

MORPHOLOGICAL STUDY OF THE POSTERIOR PORTION OF THE CIRCULUS ARTERIOSUS CEREBRI El Falougy H1, Kubíková E1 , Lukáčiková P1, Varga I2 , Weismann P1 1 Institute of Anatomy, Faculty of Medicine, Comenius University in Bratislava, Slovak Republic 2 Institute of Histology and Embryology, Faculty of Medicine, Comenius University in Bratislava, Slovak Republic hisham.elfalougy@fmed.uniba.sk Various authors have distinguished three patterns of the posterior part of the cerebral arterial circle or circle of Willis (CW), classifying them on the basis of the diameter of the posterior communicating artery (Pcom) and the precommunicating segment of the posterior cerebral artery (P1). In the adult pattern, P1 has a larger diameter than the non-hypoplastic Pcom. In the transitional pattern, the diameter of the Pcom is equal to that of P1. In the fetal pattern, the diameter of P1 is smaller than that of the Pcom. The aim of the present study was to describe the calibers and configurations of the posterior part of the CW. The present work documented the vascular patterns of the posterior CW in 185 adult postmortem brains. We used the image processing software Image J to measure the lengths and the external diameters of the vessels. Vascular calibers were measured using a metric scale, which was applied in situ. A hypoplastic Pcom was found unilaterally in 17.57% and bilaterally in 16.76%. The fetal pattern was found unilaterally in 8.37% and bilaterally in 4.86%. The transitional pattern was observed unilaterally in 6.47% and bilaterally in 1%. The unilateral and bilateral adult patterns were equally prevalent (21.62% for each configuration). The different patterns of the posterior part of the CW could have diverse clinically significant consequences, mainly for the occipital lobe and parts of the diencephalon and mesencephalon, which receive its blood supply from the posterior cerebral artery.

38

VERMIAN FOSSA IN CENTRAL EUROPEAN POPULATION Kunc V1, Fábik J2,3, Kachlík D1 1 Department of Anatomy, Second Faculty of Medicine, Charles University, Prague, Czech Republic 2 Department of Anthropology and Human Genetics, Faculty of Science, Charles University, Prague, Czech Republic 3 Institute of Experimental Medicine, Academy of Sciences of the Czech Republic, Prague, Czech Republic jfabik@live.com The vermian fossa is a small depression at the divergence of the falx cerebelli near the foramen magnum of the occipital bone, where the groove for the occipital sinus meets the grooves for the marginal sinuses. The lower margin of the cerebellar vermis resides in the fossa. The aim of this study is to determine the prevalence and parameters of the vermian fossa in Central European population and revise the outcomes of previous studies. With kind support of several institutions we analyzed 149 open and 292 intact skulls. If the vermian fossa was present, it was categorized (following a classification by Kale) into two types. In case there was no depression for the cerebellar vermis, it was defined as a norm. Shallow depressions in the foramen magnum adjacent to the spinal cord were not classified as a vermian fossa, because they did not hold the cerebellar vermis. Type 1 was characterized by early divergence of attachment for the falx cerebelli dorsally to the foramen magnum, type 2 by total divergence of the falx cerebelli into two distinct portions and their later convergence at the margin of the foramen magnum, creating a characteristic drop-like appearance. The norm was by far the most frequent state, appearing in 76.19% skulls. The vermian fossa was observed in 23.81% skulls, type 1 in 19.27% skulls, and type 2 in 4.54% skulls, respectively. Due to significant variability of the vermian fossa, previous studies have established its incidence between 8.22% to 80%. Our study adjusts the number by excluding some relatively common appearances, which may have been previously classified as a vermian fossa.

39

HISTOPATOLOGICKÉ ZMENY MOTORICKÝCH NEURÓNOV MIECHY KRÁLIKA PO ISCHÉMII A BRADYKINÍNOVOM POSTKONDICIONOVANÍ Fagová Z1, Domoráková I1, Danková M1, Mechírová E1, Stebnický M2 1 Ústav histológie a embryológie, Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice, Slovensko 2 2. Chirurgická klinika, Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice, Slovensko zfagova@gmail.com Kondicionovanie je proces, pri ktorom krátkodobé pôsobenie subletálneho stresora zmierňuje účinok letálneho stresora a indukuje v bunkách vznik ischemickej tolerancie. V našej práci sme stanovili čas bradykinínového postkondicionovania na 1, 6, 12 alebo 24 hodín po 20 min ischémii lumbálnej miechy králika a následnej 3 dňovej reperfúzii. Histopatologické zmeny sme hodnotili v rezoch z miechových segmentov L4-6 ofarbených Nisslovou metódou. V kontrolnej skupine boli prítomné veľké multipolárne neuróny so svetlým jadrom a bazofilnou Nisslovou substanciou. V ischemickej skupine sme sledovali sieťovité poškodenie sivej hmoty, scvrknuté neuróny so svetlou cytoplazmou a s deformovanými tmavými jadrami. V skupine s postkondicionovaním bradykinínom 1 hodinu po ischémii sme v porovnaní s ischemickou skupinou sledovali zachované motoneuróny s typickými svetlými jadrami a bazofilnými zrnkami Nisslovej substancie. Ojedinelo sa vyskytovali aj menšie sieťovité ložiská obklopené gliovými bunkami. V ich blízkosti sa nachádzali neuróny s excentricky uloženým jadrom a chromatolýzou v cytoplazme. V skupine s postkondicionovaním bradykinínom 6 alebo 12 hodín po ischémii sme pozorovali výskyt neurónov v norme, ale aj scvrknuté a opuchnuté neuróny. Typickým znakom boli edematózne ložiská v neuropile s gliovou reakciou na periférii. Pri bradykinínovom postkondicionovaní 24 hodín po ischémii sa vyskytovali zachované neuróny aj neuróny s chromatolýzou. Na základe histopatologického obrazu sme zhodnotili, že aplikácia bradykinínu 1 hodinu po 20 min ischémii a 3 dňovej reperfúzii má neuroprotektívny účinok a vplýva aj na udržanie funkčnosti panvových končatín. Bradykinín aplikovaný 6 alebo 12 hodín po ischémii bol menej účinný, ale v porovnaní so samotnou ischémiou vyvolávajúcou paraplégiu bola čiastočne zachovaná funkčnosť končatín. Postkondicionovanie bradykinínom 24 hodín po ischémii malo priaznivejší účinok na prežívanie motoneurónov, než aplikácia bradykinínu po 6 alebo 12 hodinách. Práca bola podporená grantom MŠ SR VEGA: 1/0815/14 a 17/GSD/2016.

40

MORFOLÓGIA ČERVENEJ PULPY SLEZINY PRI NIEKTORÝCH CHOROBÁCH. Guller L1, Kubíková E1, Jakubovský J2 1 Anatomický ústav, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovensko 2 Ústav histológie a embryológie, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovensko ladislav.guller@fmed.uniba.sk Červená pulpa tvorí väčšinu objemu sleziny (min 75%). V nej leží veľké množstvo žilových sínusov (sínusoidov), ktoré vyúsťujú do prítokov žíl sleziny. Sínusy sú navzájom oddelené fibrocelulárnou sieťou, retikulom, ktorú tvoria početné fibroblastové retikulové bunky a malé zväzky kolagénových vlákien typu III. V okách retikula ležia makrofágy sleziny. V histologických rezoch vyzerajú tieto intersinusoidné oblasti ako povrazce tkaniva. Povrazce ohraničujú steny sínusov. Sleziny ľudí aj pokusných zvierat sme spracovali formol-parafínovou technikou. Histologické rezy sme farbili s hematoxylínom a eozínom. Vo vybraných prípadoch sme vyšetrili aj vzorky tkaniva zo sleziny histo- a imunohistochemicky, s technikou kryostatových rezov, z chemicky nefixovaného tkaniva. Pre elektrónovú mikroskopiu sme použili fixáciu s glutaraldehydom a s OsO4. Vzorky tkaniva sme zaliali do Durcupanu ACM (Fluka). Tenké rezy sme kontrastovali octanom uranylu a citrátom olova. Rezy s impregnáciou na retikulín podľa Gomoriho, študované v diferenčnom interferenčnom mikroskope (DIC) umožňujú znázorniť presnú topografickú orientáciu rozloženia prstencových a aj pozdĺžnych retikulových vlákien. V prípadoch s autoimunitnou trombocytopenickou purpurou resp. autoimunitnou hemolytickou anémiou sme v zvýšenej miere nachádzali makrofágy v zona marginalis aj v povrazcoch červenej pulpy a slabšie aj v stenách sínusov. Osobitne nápadne zvýšenú aktivitu nešpecifickej esterázy je vidno v makrofágoch červenej pulpy a v zona marginalis u človeka postihnutého AITP vo forme Hillovho a Saltzsteinovho syndrómu. V TEM vidno z vnútornej strany sínusu na stenu sínusov bunky lemujúce sínusy. Také bunky medzi sebou vytvárajú rôzne široké priestory. Nimi z povrazca do sínusov prestupujú tie bunky a iné čiastočky, ktoré do krvného prúdu patria. V povrazcoch zostávajú iba časti, ktoré do krvného obehu už nepatria. V okách trojrozmernej siete fibroblastových retikulových buniek vidno erytrocyty, fagocytujúce makrofágy, krvné doštičky, zanikajúce a zrelé PMNG, aj voľné myelínové figúry. Pri autoimunitnej trombocytopénii v povrazcoch aj v sínusoch sú zhluky zrelých PMNG nápadným obrazom. Z opísaných nálezov je zrejmou funkciou ľudskej sleziny čistenie krvi od čiastočkového cudzorodého materiálu.

41

INTRASPINAL INTRADURAL VARIABILITIES OF SPINAL NERVE ROOTS ARRANGEMENT (CLINICO-ANATOMICAL RESEARCH) Haviarova Z1, Matejčík V2, Kuruc R3, Šteňo J2 1 Institute of Anatomy, Faculty of Medicine, Comenius University, Sasinkova 2, Bratislava, Slovakia 2 Department of Neurosurgery, Faculty of Medicine, Comenius University in Bratislava and University Hospital, Limbová, Bratislava, Slovakia 3 Institute of Forensic Medicine, Faculty of Medicine, Comenius University in Bratislava, Sasinkova 4, Bratislava, Slovakia zora.haviarova@fmed.uniba.sk Introduction: Variability in certain dimensions, form, structure and position is natural for the human body and internal organs. About 10% of misdiagnoses are based on ignorance of the anatomical variability. New and newer imaging methods- echography, endoscopy, CT, MRI- have opened space for the research of anatomical variations and anomalies. The results of such anatomical studies are needed for more accurate interpretation of the perioperative as well as clinical findings. Peripheral nerve lesions differ from all other injuries by their clinical course and results, which are largely determined by complexity of the degeneration and regeneration processes. Our work, is focused on the intraspinal intradural anomalies of the peripheral nervous system. Material and methods: The anatomical study was performed on 33 cadavers within 24 hours after their (usually violent) death: 27 males and 6 females. Each body was dissected in a prone position, The wide and long laminectomy (from the cervico-cranial transition to the sacrum) revealed the full spinal canal for the examinations of each cervical, thoracic, lumbar and sacral nerve roots from their origin to their exit through the intervertebral foramina and sacral hiatus. Subsequently the long incision of the spinal dura mater was made in order to allow the visualization of spinal nerve roots and conus medullaris. Results: Observations of the normotyped intraspinal intradural formations of the brachial and lumbosacral plexuses prevailed. The frequency of anomalies raised in cranio-caudal direction: they were frequent in cervical, more frequent in lumbosacral regions and most numerous more distally. We have observed inradural intraspinal anastomoses in all lumbosacral plexuses (100%), 23 times (69,9%) of cases in the cervical roots, in the thoracic region 7 times (21,2%). More distally their number was increased, especially among the sacral root Conclusion: In our works, we have repeatedly pointed to the importance of the individual approach in the analysis of the course and treatment results of the peripheral nerve injuries. Special attention was paid to the topographic differences. It´s neccesssary to know not only the „standard anatomical image“, but also show what life brings in the clinics every day and on which the whole varying pathology depends. Obtained observations may be helpfull in explaining the differences between the clinical picture and generally accepted anatomical standards.

42

COINCIDENCE OF DOUBLE SUPERFICIAL BRANCH OF RADIAL NERVE AND A TWO-BELLIED BRACHIORADIALIS MUSCLE: A POTENTIAL ENTRAPMENT SYNDROME Herma T1,2, Neumanová D1,2, Báča V2,3, Kachlík D1,3 1 Department of Anatomy, Second Faculty of Medicine, Charles University in Prague, Prague, Czech Republic 2 Department of Anatomy, Third Faculty of Medicine, Charles University in Prague, Prague, Czech Republic 3 Department of Health Care Studies, College of Polytechnics Jihlava, Jihlava, Czech Republic Tomas.Herma@seznam.cz During a routine dissection of a male cadaver we have encountered a variant superficial branch of the radial nerve and a variant brachioradialis muscle. The nerve was doubled, the accessory branch aberrantly coursing between two bellies of the brachioradialis muscle. It was impinged by two smaller blood vessels and penetrated through some muscle slips extending between two bellies of the brachioradialis muscle. If hypertrophied, these muscle bundles may potentially compress the accessory superficial branch of the radial nerve and cause Wartenberg’s syndrome. Such variations, either individual or coincidental, should be taken in account during differential diagnosis of pain and paresthesia on the dorsoradial aspect of the hand.

43

BODY WALL MICROSTRUCTURE AS AN EXPERIMENTAL MODEL FOR TERATOGENICITY TESTING. Hubickova Heringova L, Manakova E, Zemanova Z Czech Teratology Information Service, Third Faculty of Medicine, Charles University, Prague, Czech Republic lucie.hubickova@lf3.cuni.cz Ventral body wall defects (VBWD) are rare malformations including several entities: gastroschisis, exocardia, omphalocele and extrophy of urinary bladder. Their etiology is unknown, but multifactorial origin (combination of genetic and environmental factors) is suggested. Common animal models have been used for experimental verification of selected teratogens resulting in different outcomes (different type of WBWD or defect with no clinical relevance). Moreover, the previous experimental data showed confusion in the definition of individual types of VBWD. Aim of our work was to attempt explain mechanism how ventral body wall defects develops in the model of chick embryo. We studied body wall morphogenesis during VI. a VII. 2015 in the serie of 45 chick embryos, divided according to developmental stage. Malformed embryos were dissected and examined under magnifier and processed for histological assessment of the body wall microstructure. Defects of body wall were demonstrated in all investigated groups, mainly classified as gastroschisis, it means small defect near above the normal umbilical cord. We recorded embryos with normal body wall, and large defect of body wall including ectopia cordis, as well. Membrana reuniens (thin membrane covering viscera) was formed in some cases, however without normal structure of the body wall. Firstly we have recorded the embryos with VBWD during the experimental verification of paroxetin - as a possible teratogen related to cardiac defects - however we found VBWD, in both - experimental and control groups either. Possible explanation of advese embryos outcomes we found in our experimental conditions including unstable, lower than standard temperature (approximately 36.5 ◦C) and non sufficient air circulation as more reliable risk factors interfered with normal morphogenesis of body wall inducing delayed vascularization combined with slow cell proliferation or ischemia. These findings support the vascular theory in VBWD induced by NSAIDs, nicotine, cocaine, pseudoephedrine and corticoids and correspond to our previos experiment on hydrocortison induced gastroschisis and ectopia cordis in the model of chick embryo. Acknowledgement: The work was supported by the PRVOUK P32 program of the Charles University Prague.

44

FIBROSIS OF VISCERAL AND SUBCUTANEOUS ADIPOSE TISSUE IN MORBIDLY OBESE PATIENTS WITH DIABETES AND WITHOUT DIABETES Chyliková J1, Dvořáčková J2, Kamarád V3 1 Department of Histology and Embryology, Faculty of medicine University of Ostrava, Ostrava, Czech Republic 2 Department of Pathology, Faculty of Medicine University of Ostrava, Ostrava, Czech Republic 3 Department of Histology and Embryology, Faculty of Medicine and Dentistry, Palacký University, Olomouc, Czech Republic jaroslava.chylikova@osu.cz Aim: Chronic inflammation in white adipose tissue is considered one of the causes leading to the development of insulin resistance. One of the consequences of inflammation in adipose tissue, characterized by infiltration of macrophages and many other immune cells, is the development of fibrotic changes. Fibrosis is the hallmark of the metabolic dysfunctional adipose tissue. In our work we focused on the comparison of thestructure and the extent of the interstitial tissue and white adipose tissue of women with physiological values of BMI and morbidly obese women with diabetes II. type and without diabetes. Methods: During bariatric surgery was obtained subcutaneous and omental adipose tissue of morbidly obese with diabetes II. type (4 women, average age 45 years, average BMI 44) and without diabetes (4 women, average age 39 years, average BMI 47). The same material was obtained at judicial autopsy in non-obese (lean) non-diabetic patients (4 women, average age 49, average BMI 23). Tissue was fixed, embedded in paraffin and sections were stained with basic histological staining hematoxylin-eosin and combined Weigert iron hematoxylin - van Gieson. Results: The smallest amount of interstitial fibrous tissue was found in both subcutaneous and visceral adipose tissue in non-obese (lean) women without diabetes. Distinct multiplication of interstitial connective tissue was discovered at the morbidly obese. The most significant fibrotic changes were present in omental adipose tissue of the morbidly obese women with diabetes. Conclusion: In our work, we have shown the link of level fibrotic changes with the development of insulin resistance. This process may be associated with hypertrophy of the adipocytes. Quantification of both morphological changes can play an important role in assessing of the prognosis of metabolic complications.

45

INTRADURAL PART OF THE ENDOLYMPHATIC SAC: NEW VIEW ON THE MICROSCOPIC STRUCTURE Kamarád V1, Navrátilová M1, Petrovičová KA1, Salzman R2 1 Department of Histology and Embryology, Faculty of Medicine and Dentistry, Palacky University Olomouc, Czech Republic 2 Department of Otorhinolaryngology, Faculty of Medicine and Dentistry, Palacky University Olomouc, Czech Republic vojtech.kamarad@upol.cz Aims. It is generally accepted that the main symptoms of Meniere’s disease are related to endolymphatic hydrops. The endolymphatic sac (ES) plays very important role in the endolymph volume regulation. It lies on the posterior surface of the petrous pyramid in the foveate impression. Our literature review revealed only sporadic and controversial descriptions of the microscopic structure of the intradural part of endolymphatic duct and sac. Methods. Total 23 ES from persons without known inner ear diseases (men 13 and women 10, age 40-75 years) were fixed in neutral formalin, embedded in paraffin and the serial 7 μm thin slices were prepared. ES were cut transversely or in a plane parallel to the surface, then these samples were hematoxylin-eosin stained. Morphometric examination using the Olympus CellSens computer image analysis included transverse dimension; width of the outer diameter of the large tubule in the section; and the front-to-back dimension measured at the widest point. The length of the intradural part of the ES was calculated from number of slices with ES structures. Results. Intradural section of the ES can be described as a system consisting of meander-like main channel with many small lateral branches. These are surrounded by loose connective tissue with numerous capillaries. The main canal is lined with a single layer of mostly cubic or low columnar cells. Typical cells contain round or ovoid nuclei with light cytoplasm. Other cells often manifest darker cytoplasm with more ovoid nuclei. These cells displayed pronounced heterogeneous morphological characteristics. On random spots, the main canal is dilated resembling an aneurysm. The main tubulus terminally disintegrates into a fan-shaped structure build up from many small tubuli. Length of the intradural part of ES was 2268 μm, width varied from 796 μm to 3115 μm. The anterior-posterior dimension of the ES in the widest-reaching section was 686 μm. Conclusion. Our study suggests a new concept of the structure of the intradural part of ES, which differs from previously published data. The newly acquired morphometric data form the basis for further study of intradural ES size and structure variability. This study was supported by Palacky University internal grant IGA_LF_2015_027 and IGA_LF_2016_023.

46

SOME NEW FACTS ABOUT THE MICROSCOPIC STRUCTURE OF HUMAN HEART (FOCUSED ON MYOCARDIUM) Klein M1, Barczi T1,2, Danišovič Ľ3, Polák Š1, Varga I1 1 Institute of Histology, Faculty of Medicine, Comenius University in Bratislava, Slovakia 2 Institute of Anatomy, Faculty of Medicine, Comenius University in Bratislava, Slovakia 3 Institute of Medical Biology, Genetics and Clinical Genetics, Faculty of Medicine, Comenius University in Bratislava, Slovakia martin.klein@fmed.uniba.sk Introduction: Thanks to huge advances in the field of microscopic technique there prevails a notion in the general public, but probably also in the scientific community that currently it is not possible to discover a novel organ, tissue or cell in the human body. Recent knowledge about the histology of cardiac muscle described in all histological textbooks include the next statements:Cardiomyocytes are the funtional unit of the heart and the total cardiomyocyte population is determined early in life, during fetal development and around birth. Cardiomyocytes are post-mitotic cells (G0 phase), for this reason the whole cardiac muscle is a static tissue with limited regeneration capacity. Most of cardiac muscle cells have the same age than the whole organism. The heart is unable to regenerate after a heart attack, lost cardiac muscle is replaced by scar tissue. Results: In our poster presentation through own microphotographs and electronmicrographs (from transmission electron microscope) from samples of failing human hearts we demonstrate some less known morphological facts („latest news“) about the histology of cardiac muscle and heart: 1. Cardiac telocytes

• Newly described cells of connective tissue (immunohistochemically CD117+) • Have extremely long cytoplasmic processes through which they form

functionally connected 3D networks • Functions: as nurse cells for cardiac stem cells niches or participation in neo-

angiogenesis after heart attack? 2. Stem cells niches inside epicardium

• Unique microenvironment with supporting cells • After therapeutic stimilation, low risk of malignant transformation • Numerous challenges must be resolved in order to achieve clinically

meaningful regeneration, including the problems of producing enough cells and ensuring their functional integration

3. Binucleation of cardiomyocytes • 25 – 60% of cardiac muscle cells have two nuclei (binucleated phenotype) • Probably binucleated cells represent terminally differentiated state • Positive impact on higher metabolism, higher synthesis of RNA or reaction to

stress? Supported by Grant APVV-0434-12 and Grant of Comenius University UK/248/2016.

47

INCREASING OF THE ADRENAL GLAND VOLUME IS DEPEND ON STRESSOR CONTROLLABILITY IN CEREBELLAR-DEFICIENT LURCHER MUTANT MICE Kolinko Y1,3, Tuma J2,3, Cendelin J2,3 1 Department of Histology and Embryology, Faculty of Medicine in Pilsen, Charles University in Prague, Karlovarská 48, 301 66 Pilsen, Czech Republic 2 Department of Pathophysiology, Faculty of Medicine in Pilsen, Charles University in Prague, Lidická 1, 301 66 Plzeň, Czech Republic 3 Biomedical Centre, Faculty of Medicine in Pilsen, Charles University in Prague, Alej Svobody 76, Plzeň 323 00, Czech Republic kolinko.yaroslav@gmail.com Aim: Both humans and laboratory animals suffering from cerebellar lesions exhibit many emotional and behavioral abnormalities. Corticosterone is a marker of stress intensity, produced in the cortex of the adrenal gland. The aim of this study was to investigate the influence of cerebellar dysfunction on the corticosterone production and condition of the adrenal gland. Methods: Corticosterone levels in urine of B6CBA (n=10) and Lurchr (n=10) mice were measured using the enzyme-linked immunosorbent assay (ELISA) after the short daily swimming in the Morris water maze during the 18 day experiment. Immediately after the last collection of the urine sample had been made, the mice were sacrificed and both adrenal glands were collected, fixed in paraforlmaldehyde and processed into 5-µm thick serial sections with random orientation. The volumes of individual layers of the adrenal gland cortex, and the volume of the medulla and medullary tissue without large vessels were estimated using the point grid method. For statistical analysis a two-sample t-test and permutational correlation tests were used. Results: Lurcher showed an increase of corticosterone level after exposure to the Morris maze and maintained a stable superior level compared to wild-type mice throughout the course of the water maze. Furthermore, the persisting high stress level in mutants did not correspond with a reduction of intensity of the stressors due adaptation to the water maze. The results of stereological analysis showed that whole adrenal glands of Lurcher mice were significantly larger compared with those in wild-type mice. If cortical zones were assessed individually, zona glomerulosa did not show any difference, while zona fasciculate and zona reticularis, as well as medullary tissue, were larger in Lurcher mutants than in wild-type mice. Moreover, despite being a source of corticosterone, these latter two zones did not show significant correlations of their volumes with stress-induced hormone levels. Conclusion: We have showed an increase of corticosterone level in urine and significantly higher of the volume of individual histological zones of the adrenal gland of Lurcher mice, which may be due influence of the hippocampus, amygdala or prefrontal cortex. Acknowledgements: Supported by the Charles University Research Fund (project number P36) and the National Sustainability Program I (NPU I) Nr. LO1503.

48

MITOCHONDRIAL DAMPS INDUCE INFLAMMATORY PROFILING OF SCHWANNOMA CELLS Korimová A, Kohoutková M, Dubový P Department of Anatomy, Faculty of Medicine, Masaryk University, Brno, Czech Republic 442669@mail.muni.cz Cell death and injury often lead to release of intracellular molecules called damage-associated molecular patterns (DAMPs) that induce inflammatory response in the pathogenesis of various diseases. Mitochondrial DAMPs (mtDAPMs), such as N-formyl peptides and mitochondrial DNA are unique molecular signatures evolutionarily conserved from their bacterial origin activating immune system by mimicking bacterial motifs. They are recognized by specific pattern recognition receptors of the innate immune system, formyl peptide receptors and Toll-like receptor-9 (TLR-9). It is known that complete degraded fragments of axonal organelles and proteins, released from degenerating axons initiate expression of inflammatory cytokines followed by axonal regeneration via intracellular TLR signalling. Schwann cells (SCs) expressing several TLRs, some of which are up-regulated after injury, also trigger the inflammatory response after nerve lesion. Thereafter, mtDAMPs could represent potential ligand responsible for SC activation and their inflammatory profiling. The aim of this study was to investigate the immune response elicited by N-formyl-L-methionyl-L-leucyl-L-phenylalanine (N-fMLP)-activated Schwannoma cell line RT4-D6P2T and detect changes in cytokine levels confirming inflammatory profiling of these cells. TLR-9 signalling and trafficking with cytokine synthesis were analysed using immunocytochemistry and Western blot analysis. Immunolabelling after 1 hour N-fMLP-treatment (1μM) proved the increased cytoplasmic localization as well as cell-surface TLR-9 on RT4 cells. Colocalization with Rab7 showed clusterization and compartmentalization of increased TLR-9 in multivesicular bodies, essential for interaction with MyD88 and subsequent signalling pathway. Western blot analysis confirmed cleaved form of TLR-9 capable of binding ligand and up-regulation of TLR-9 in RT4 cells compared with that under basal condition. However, N-fMLP induced no significant change in NFκB expression. Similarly, increase in IL-1β level was negligible, although engagement of TLR-9 by N-fMLP led to significant increase in IL-6. These results indicate that formyl peptides might be responsible for early TLR9-mediated inflammatory profiling of Schwannoma cells. Supported by grant 16-08508S of the Grant Agency of the Czech Republic.

49

ARCUATE FORAMEN AND ITS FUNCTIONAL IMPLICATIONS Kunertová L, Mellová Y Institute of anatomy, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Comenius University in Bratislava, Slovakia kunertova@lefa.sk Arcuate foramen of the atlas are to anatomical variations of the first cervical vertebra, the Atlas. They may have functional implications for those who have these variations. They should maybe be considered when certain symptoms are present, they might need surgical treatment, and their presence might complicate surgical procedures. Clinical and anatomical studies regarding arcuate foramen report an incidence ranging from 1% to 37%, but most studies had incidence rates around 10%, with complete being more common than incomplete arcuate foramen. Patients with arcuate foramen may complain of shoulder-arm pain, neck pain and vertigo, and these are more common in complete arcuate foramen than incomplete. These symptoms are due to vertebral artery and nerve compression. Presence of arcuate foramen also complicates lateral screw placements during spine surgery. These symptomatic patients may require decompression and/or fusion surgery of craniocervical junction. The arcuate foramen is an ossification of the oblique atlanto-occipital ligament superior to the vertebral artery (VA) groove of the atlas. It is usually considered a simple anatomical variant, but vascular and nerve compression of structures passing through the foramen may produce symptoms forming a picture of vertebrobasilar insufficiency (Kim, 2015). The VA both go through the arcuate foramen, and is a possible cause of posterior circulation ischemia (Chitroda et al., 2013). These symptoms consist of cervical migraine, neurosensory-type hearing loss, neck pain, shoulder/arm pain, vertigo and in some cases loss of postural muscle tone and consciousness. These symptoms may be alleviated by surgical excision. Some consider trauma as a triggering factor, rather than a pure arcuate foramen compression. It is however unclear whether trauma leads to direct VA injury and musculoskeletal compression, which in turn leads to VA compression (Kim, 2015). One retrospective study reviewed 1029 cervical vertebrae using 3D CT images. 108 of the 1029 (10.5%) were diagnosed with arcuate foramen, 78 males and 30 females, age 16-81 (48.28 ±14.69 years). Bilateral arcuate foramina were diagnosed in 41 vertebrae, and 67 unilateral (with 31 on right side and 36 on left side). The right-side arcuate foramina were complete on 54 sides and partial on 18 sides. The left-sided arcuate foramina were complete on 53 sides and 24 were partial (Kim, 2015).

50

ANKLE JOINT FROM THE ANATOMICAL AND CLINICAL POINT OF VIEW Lukáčiková P, Guller L, Kubíková E, El Falougy H Institute of Anatomy, Faculty of Medicine, Comenius University in Bratislava, Slovak Republic petra.lukacikova@fmed.uniba.sk The ankle joint represents a composed uniaxial synovial hinge type of the joint, possessing great stability. The ankle (and foot) provides a stable flexible platform for standing, walking, and running. The ankle joint consists of a deep socket formed by the lower ends of the fibula and tibia (malleolar mortise), into which is fitted the upper part of the talus. The shape of the bones, the strength of the ligaments and surrounding tendons make ankle joint stable and strong. Acute sprains of the ankle, with a torn ligaments, and the fractures of the ankle bones are very common injuries. Because of all of these facts, the ankle joint represents a clinically important structure.

51

ANATOMICKÉ SÚVISLOSTI MEDZI CEREBROSPINÁLNYM MOKOM A EXTRAKRANIÁLNYMI LYMFATICKÝMI ŠTRUKTÚRAMI Maloveská M, Krešáková L, Petrovová E, Vdoviaková K, Teleky J Ústav anatómie, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, Košice marcela.maloveska@gmail.com Úvod: CNS je považovaný za orgán bez výskytu konvenčnej lymfatickej vaskulatúry (Cserr,1992). Metabolická aktivita mozgu vyvoláva otázky eliminácie proteínov a vysokomolekulárnych látok z intersticiálneho priestoru mozgového tkaniva. Iliff (2013) potvrdil prítomnosť vysokošpecifickej perivaskulárnej (v blízkosti krvných ciev mozgu) lymfatickej drenáže intersticiálneho priestoru mozgu, ktorá sa podieľa na komunikácii medzi medzibunkovou tekutinou (ISF) a cerebrospinálnou tekutinou (CSF). Cieľom nášho projektu bolo štúdium druhostupňovej úrovne odstraňovania odpadových metabolitov, čiže prepojenia CSF s extrakraniálnymi lymfatickými zložkami. Materiál a metódy: Štúdia bola vykonaná na 4 dospelých potkanoch samčieho pohlavia kmeňa Wistar. Anestetizovaným potkanom bola z cisterna magna (CM) odsatá CSF v množstve 20µl a následne aplikovaný 5% roztok Evans blue (EB) v množstve 2 krát 20 µl (s odstupom 20 min.). Katéter bol uzatvorený a fixovaný in situ. Potkany boli po 24 hodinách terminálne anestetizované, vykrvené a prepláchnuté fyziologickým roztokom (400 ml). Výsledky: Pri dôkladnej inšpekcii lymfatických uzlín hlavy a krku sme zistili prítomnosť EB v súbore troch reťazovito uložených uzlín lnn. cervicales profundus caudales situovaných laterálne od v. jugularis interna, v uhle, ktorý zviera m. sternocephalicus a trachea. Intenzita zafarbenia slabla smerom kaudálnym. Ostatné uzliny (lnn. mandibulares, ln. retropharyngeus, lnn. cervicales superficiales) boli negatívne. Pozitivita uzlín bola vyhodnotená makroskopicky ako aj použitím prístroja NightOwl. Preparácia mozgu ukázala modro sfarbené cievy v dura mater. Definitívne potvrdenie lymfatickej vaskulatúry v dura mater by vyžadovalo ešte histochemické vyšetrenie lymfatických biomarkerov (prostredníctvom špecifických protilátok). Záver: Vysokomolekulové častice EB neprenikajú do krvných ciev, takže ich výskyt v lymfatických uzlinách podporuje myšlienku lymfatickej drenáže CSF. Podobné výsledky u iných cicavcov publikovala Koh (2005). Otázny je spôsob komunikácie. Jackson (1979) podporuje myšlienku tzv. „olfactory route“ cez lamina cribrosa ossis ethmoidalis, Brierley (1948) opisuje výstup CSF z lebky popri hlavových nervoch a popri koreňoch spinálnych nervov. Najnovšie výsledky (Aspelund 2015, Kaser-Eichberger, 2016) potvrdzujú úvahy o výskyte lymfatických ciev v dura mater. Tento „meningeal lymphatic system“ (Dissing-Olesen, 2015) pravdepodobne zohráva dôležitú úlohu pri filtrácii makromolekúl z mozgu . Poďakovanie: Práca bola podporená aj projektom MŠ SR; VEGA 1/0046/16.

52

PLAY DOUGH IN TEACHING OF NEUROANATOMY: BASAL GANGLIA Matéffy S, Boleková A, Vecanová J, Kluchová D, Hodorová I Department of Anatomy, Faculty of Medicine, P. J. Šafárik University in Košice, Slovak Republic stanislav.mateffy@upjs.sk Teaching and especially learning of deep structures of the human brain is often difficult task for students and teachers, as well. These structures we can study only on the brain sections at different levels. For better understanding of the shape and anatomy of the deep brain structures we have to use alternative teaching aids. In teaching of neuroanatomy we successfully use play dough (plasticine) in our department. This method brings very good results and students testimonials. Play dough and work with it helps to students better understand difficult regional relationships and shapes of structures in deep space of brain matter. For example basal ganglia (BG) are good example for this way of study, because their shape and regional relationships can be easily explained with playing dough during the anatomy lesson. Each basal ganglion was made separately by different colours of the play dough. Structures which lie close to BG like thalamus, capsules (internal, external, extreme) or cortex of insula were simulated. For example, not only all parts of caudate nucleus (head, body and tail) were demonstated, but also the shape and relationships to neighbouring structures were clearly shown. Genu, anterior and posterior limbs of internal capsule were visible also very well. Thus the students can be familiar with anatomy and topography of BG in space. The model also teaches anatomic correlations between the BG and surrounding structures. After studying the relationships of BG and other structures of the depths of hemispheres, various sections through this model at various levels can be made. Each section of the model can be compared with matching section of the real brain. The work was supported by grants KEGA 005 UPJŠ-4/2016 and KEGA 017 UPJŠ-4/2016.

53

MORPHOLOGICAL AND IMMUNOCYTOCHEMICAL FEATURES OF HUMAN “GLIA-LIKE“ CELLS Perzelova A, Sivakova I, Mraz P, Kubikova E Institute of Anatomy, Faculty of Medicine, Comenius University in Bratislava, Slovakia anna.perzelova@fmed.uniba.sk Introduction: Cells cultured from adult human brain have been poorly defined until now and are often termed “glia-like“ cells. They do not express glial fibrillary acidic protein (GFAP) which is considered to be the best astroglial marker. Material and methods: Brain biopsies were obtained from ten adult patients with non-tumoral diagnoses. The cell types were identified by indirect and double immunofluorescence methods using antibodies to GFAP, O4, CD 11c, vimentin (Vi) and fibronectin (Fn). The cultures were subcultivated until passage number 20. Results: In confluent primary cultures we have found only small amount of immunocytochemically distinct glial cells negatively stained for fibronectin and positively for vimentin. However, they disappeared by 4th passage. The remaining cells (95-98%) were spindle or flat “glia-like“ cells expressing only fibronectin and vimentin. During passage 8 to 15 the cell growth spontaneously slowed down, cells changed their morphology and showed positive staining for GFAP. The intensity of Fn staining slowly decreased in all cultures. However, the majority of GFAP-positive cells retained the Fn expression at various intensity. Conclusions: Our results demonstrate differentiative properties of human “glia-like“ cells. Initially GFAP-/Vi+/Fn+ predominant cell population in adult human brain cultures became GFAP+/Vi+/Fn+ during prolonged subcultivation. We suggest that “glia-like“ cells are precursor cells which may differentiate into GFAP-positive astrocytes. This study was supported by grant ITMS: 26240120023.

54

EVALUATION OF MORPHOLOGICAL PARAMETERS IN THE MICROSCOPIC IMAGE OF MYOCARDIUM IN PATIENTS WITH HEART FAILURE Pierzynová A1, Kučera T1, Melenovský V2 1 Institute of Histology and Embryology, First Faculty of Medicine, Charles University in Prague, Prague, Czech Republic 2 Institute for Clinical and Experimental Medicine-IKEM, Department of Cardiology, Prague, Czech Republic Aneta.Pierzynova@lf1.cuni.cz Introduction: Cardiovascular diseases are one of the most common causes of morbidity and mortality in developed countries. Pathophysiological processes during cardiovascular diseases affect the morphology of the heart on the macroscopic and microscopic level. The goal of this study was to evaluate microvascular density (MVD), collagen volume fraction (CVF) and cardiomyocyte diameter (CD) and to assess the suitability of selected histochemical and immunohistochemical methods (IHC). Methods: For analysis, we used the myocardial tissue from explanted hearts of heart transplant recipients with heart failure. Therefore, we obtained the samples of left and right ventricles. The samples were immediately fixed with 4% formaldehyde, embedded into paraffin and then cut for the purpose of histological staining (H&E, picrosirius red, impregnation) and IHC labeling (CD31, CD34, lectin, collagen IV). Histomorphometric measurements were performed using the program ImageJ and the script written in the Octave. Results: The most appropriate method for evaluating MVD could be IHC labeling targeted at lectin - the best ratio of signal / background as compared to other endothelial markers. To quantify CVF, we chose the picrosirius red staining. For assessment of CD, we chose IHC labeling targeted at collagen IV, because the outlines of cardiomyocytes corresponding lamina externa were clearly visible. The current data show that MVD of right ventricle is significantly higher than the MVD of the left ventricle irrespective of presence or absence of RVD. In case of RVD, the MVD in right ventricle is higher in cases with RVD. CVF is the same irrespective of presence or absence of RVD. Conclusions: According to our opinion, lectin for MVD, picrosirius red for CVF and collagen IV for CD are the best choice for further analysis. Moreover, our preliminary findings suggest that RVD is accompanied by increased MVD in right ventricle. This work was supported by the Research Program of Charles University - PRVOUK -P25/LF1/2.

55

VARIATION OF THE LATISSIMUS DORSI INSERTION: AN ANATOMICAL STUDY Račanská M, Vymazalová K, Hradilová Svíženská I Department of Anatomy, Faculty of Medicine, Masaryk University Brno, Czech Republic racanska@mail.muni.cz Introduction: During the routine topographical dissection for the undergraduate anatomy students in the spring 2016 we found one of the varieties of the latissimus dorsi insertion known as the axillary or Langer´s arch. Materials and methods: The anatomical structures in the axillary region were dissected by conventional autopsy methods commonly used in anatomical dissection. The dissection of the examined region was carried out on a female human cadaver that had been embalmed by a procedure routinely used in the Department of Anatomy, Faculty of Medicine of the Masaryk University in Brno. The cadaver was fixed by the embalming fluid composed of the following fixatives: industrial methylated spirit, formaldehyde, glycerol and phenol. Results: Bilateral complete type of the axillary arch was found in 95 years old female cadaver who had died of bronchopneumonia. On the right side there was an accessory muscle slip which arose from the costal cartilages of the 5th-6th ribs and from the latissimus dorsi, crossed over the axillary neurovascular bundle and inserted along with the pectoralis major into the crista tuberculi majoris. There were two tendinous intersections in the axillary arch muscle. The slip between the intersections was 57 mm long and wide from 8 mm at the insertion to 28 mm at the origin. On the left side the axillary arch arose just from the latissimus dorsi, crossed over the axillary neurovascular bundle and inserted along with the pectoralis major. The left arch was 54 mm long and 9 mm wide. The thickness of this aberrant muscle slip was about 1 mm on the right, 1.2 mm on the left. In the same body we found also another aberrant muscle known as serratus superior and some other variations of axillary artery branches and the brachial plexus. Conclusions: The axillary arch may have clinical and functional significance – it may result in obstruction to axillary nerves and vessels. The knowledge of such variants could help surgeons during breast reconstruction, mastectomy or axillary lymphadenectomy and lymph node biopsy, respectively.

56

MDR a ERCC1 PROTEÍNY – ICH ÚLOHA V LIEKOVEJ REZISTENCII KARCINÓMU PĽÚC Rybárová S, Hodorová I, Mihalik J Ústav anatómie, Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta, Šrobárova 2, Košice silvia.rybarova@upjs.sk Úvod: Nádorová bunka disponuje mnohými obrannými mechanizmami na rôznych úrovniach, ktoré sú príčinou vzniku liekovej rezistencie. V tejto práci sme sa venovali expresii transportných proteínov MRP1 a LRP ako aj proteínu ERCC1, ktoré zohrávajú úlohu v navodení liekovej rezistencie počas terapie karcinómu pľúc. Pacienti a metódy: Mali sme k dispozícii súbor 135 pacientov s karcinómom pľúc. Vo vzorkách pacientov sme imunohistochemicky detegovali expresiu proteínov MRP1, LRP a proteínu ERCC1. Proteíny MRP1 a LRP patria k mechanizmom, ktoré sú zodpovedné za vznik mnohopočetnej liekovej rezistencie. Ich vysoká hladina v nádoroch je spojená s liekovou rezistenciou an terapiu. Proteín ERCC1 patrí k DNA reparačným proteínom a je zapojený do NER – nukleotidovej excíznej reparácie. V nádorových bunkách odstraňuje addukty platina – DNA, čím zneškodňuje účinok platinových derivátov a tak sa podieľa na vzniku liekovej rezistencie. Výsledky: Vzorky karcinómov sme rozdelili na nemalobunkové (NSCLC) a malobunkové (SCLC). Vo vzorkách NSCLC sme zistili oveľa vyššie hladiny MDR proteínov v porovnaní s SCLC. Kým u NSCLC proteín MRP1 dosiahol 85% a proteín LRP 88% pozitivitu, vo vzorkách SCLC to bolo len 30% a 33% u MRP1 a LRP. Proteín ERCC1 sme detegovali iba v NSCLC, a podľa typu sme tieto vzorky rozdelili na adenokarcinóm, skvamocelulárny a veľkobunkový karcinóm. Vzorky adenokarcinómu exprimovali ERCC1 v 65%, skvamocelulárny typ vykazoval 62% pozitivitu a veľkobunkový karcinóm 45,5% ERCC1 imunoreaktivitu. Záver: Naše výsledky o rozdielnej expresii MDR proteínov u NSCLC a SCLC karcinómov pľúc si vysvetľujeme rozdielnou citlivosťou nádorových buniek na liečbu. Výsledky potvrdzujú aj známe empirické skúsenosti s liečbou NSCLC a SCLC. Kým NSCLC je od začiatku terapie vysoko rezistentný, o čom by svedčili aj nami zistené vysoké hladiny MDR proteínov, naopak SCLC je na začiatku liečby senzitívny, s čím by opäť súvisela nízka hladina proteínov. Zvýšená oprava defektov DNA v nádoroch, vedie k rezistencii na liečbu. Pri terapii NSCLC sú kľúčovým liečivom platinové deriváty, na ktorých likvidácii sa podieľa aj ERCC1. Predpokladáme, že nádory, ktoré exprimujú vysoké hladiny tohto proteínu, budú vykazovať zvýšenú rezistenciu na liečbu derivátmi platiny. Dnes dokonca niektorí autori doporučujú monitorovať pacientov s NSCLC na expresiu ERCC1 pred zahájením terapie platinovými derivátmi. Táto práca bola podporená grantom VEGA 1/0204/16

57

CO-EXPRESSION OF GLIAL AND EPITHELIAL MARKERS IN GLIOBLASTOMA CELL LINES Sivakova I, Perzelova A, Mraz P, Kubikova E Institute of Anatomy, Faculty of Medicine, Comenius University in Bratislava, Slovakia ivana.sivakova@fmed.uniba.sk Introduction: Heterogeneity of gliomas is still poorly understood and is likely the key to understand failure of glioblastoma treatment. It is generally accepted that glial fibrillary acidic protein (GFAP) is the best astroglial marker. However, GFAP is abundant only in benign type of astrocytic tumor, while malignant types demonstrate variable intensity of GFAP staining. The aim of this study is to determine the co-expression of glial and epithelial markers in glioblastoma cell lines. Material and methods: Three glioblastoma cell lines 8-MG-BA, 42-MG-BA and GL-15 were used for this study. Indirect and double immunofluorescence staining was performed with glial marker antibodies to GFAP and epithelial marker monoclonal pan-cytokeratins (CK). Results: Immunofluorescence analysis showed the presence of GFAP- and CK-positive cells in all examined cell lines. However, big differences were found in the intensity of staining as well as in the number of positive stained cells: 8-MG-BA GFAP+(1%)/CK+++ (7%), 42-MG-BA GFAP++ (50%)/CK+ (0.1%) and GL-15 GFAP +++ (70%)/ CK++ (3%). Conclusion: The metastatic carcinomas to the brain tissue can be difficult to distinguish from gliomas. Our results demonstrate high heterogeneity of GFAP and CK expression in glioblastoma cell lines which may mimick the in situ heterogeneity of gliomas. Low intensity of staining or absence of glial and unexpected presence of epithelial marker proteins in glioblastoma cells may contribute to the confusion in diagnostic evaluation of brain tumors. This study was supported by grants: VEGA No.1/3439/06 and ITMS: 26240120023.

58

REZY OS TEMPORALE Tokarčík J, Dorko F, Rumpel E, Jasiok M, Červeňová M, Pindur T, Stach J, Škrda D Ústav anatomie, Lékařská fakulta Ostravské univerzity v Ostravě jan.tokarcik@osu.cz Úvod: Os temporale je kosť lebky v ktorej sa nachádzajú zmyslové orgány. Cieľom výskumu bolo vytvoriť kostné preparáty, na ktorých sme sledovali prístupné štruktúry v strednom a vnútornom uchu. Materiál a metódy: K preparácii boli použité kadávery, ktoré boli získané od darcov na základe darcovskej zmluvy. Z dvoch lebiek boli vypreparované ossa temporalia. Prvý rez bol vedený laterálne okrajom tegmen tympani a odhalil priestor stredného ucha. Ďalší rez na úrovni eminentia arcuata odkryl priestor vnútorného ucha. Tretí rez v úrovni fundus meatus acustici interni sprístupnil anatomické štruktúry. Posledný rez vedený kolmo na pyramídu odkryl cochleu. Výsledky: Vytvorené kostné preparáty stredného a vnútorného ucha umožnili vidieť oblasti a štruktúry „v ich životnej veľkosti“ a pochopiť priestorové vzťahy medzi nimi. Záver - Vytvorené preparáty budú použité ako študijný materiál pre študentov a pre lekárov z klinickej praxe. Výskum je podporovaný grantom SGS19/LF/2015-2016 s názvom „Preparace těžko přístupných míst v oblasti hlavy“.

59

EFFECT OF QUERCETIN APPLICATION ON LUNG PARENCHYMA HISTOMORPHOMETRY DURING JEJUNAL ISCHEMIA-REPERFUSION INJURY Tóth Š1, Jonecová Z1, Čurgali K1, Švaňa M1, Šoltés J1, Petrisková I1, Maretta M2 1 Department of Histology and Embryology, Faculty of Medicine, P. J. Šafárik University, Košice, Slovakia 2 Department of Neurology, Louis Pasteur University Hospital, Košice, Slovakia stefan.toth1@upjs.sk Introduction: Ischemia reperfusion injury (IRI) of the small intestine is life-threatening situation capable of growing up to multiple organ failure. Severe intestinal IRI has the potential to affect the remote vital organs such as lungs, kidneys, liver. The aim of this study was to investigate the effect of preventive quercetin application before IRI of jejunum on the histological parameters of lung parenchyma in the experiment in rats. Methods: The experimental rats were divided into the control groups (E1, E4, E24) and the experimental groups with quercetin intraperitoneal application (Q1, Q4, Q24). Quercetin was administered 30 min before inducing ischemia lasting 1 hour. Reperfusion lasted 1, 4 respectively, 24 hours. Histomorphometric parameters (pulmonary tissue injury index, interalveolar septa thickness, internal alveolar surface, number of mast cells and MPO-positive cells) of the middle right lung lobe were measured and statistically evaluated. Results: We observed the lower level of tissue injury (p<0.05), reduction in interalveolar septa thickness (p<0.001) and increase in the total internal alveolar surface (p<0.001) of the group Q4 in comparison with E4 control group in the lung parenchyma. The significant increase in number of mast cells in the lung interstitium of E4 group compared to group Q4 (p<0.001) and group E1 (p<0.05) was detected by the metachromatic staining. Immunohistochemically, the significant increase in the number of MPO-positive cells in the lung parenchyma of group Q24 in comparison with E24 group (p<0.001) was found. Paradoxically, the number of MPO-positive cells in Q4 group was significantly lower than that in control group E4 (p<0.01). Conclusion: The positive effect of quercetin within the first 4 hours of reperfusion refine the lung histomorphometrical parameters. These histomorphological results of lung parenchyma indicate that quercetin probably plays a modulatory role in the pathogenesis of systemic inflammatory response induced by jejunal IRI. Acknowledgement: The experimental study was supported by grant VEGA 1/0478/14.

60

ELEKTRONMIKROSKOPICKÉ VYŠETRENIE GINGÍVY PACIENTOV S HUNTEROVÝM SYNDRÓMOM A HEREDITÁRNOU GINGIVÁLNOU FIBROMATÓZOU Varga I1, Polák Š1, Straka M2 1 Ústav histológie a embryológie, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave 2 Katedra stomatológie, Lekárska fakulta, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave ivan.varga@fmed.uniba.sk Úvod Hunterov syndróm, alebo mukopolysacharidóza II. typu (MPII) predstavuje typické metabolické dedičné ochorenie, ktoré zaraďujeme medzi tzv. mukopolysacharidózy. Biochemický defekt spočíva v defi ciencii lyzozómových enzýmov, ktoré metabolizujú glykozaminoglykány (GAGs) a tie sa následne kumulujú v bunkách, tkanivách a orgánoch ľudského tela. Táto akumulácia postupne prináša zhoršujúce sa klinické prejavy a funkcie rozličných systémov v organizme. Hereditárna gingiválna fi bromatóza (HGF) bola v minulosti skôr známa ako elefantiáza ďasien alebo ako dedičná gingiválna hyperplázia. Vyznačuje sa asymptomatickým, nehemoragickým a progresívnym zväčšovaním ďasien. Progresívna hyperplázia je väčšinou viazaná na prítomnosť prerezaných zubov, priebeh ochorenia sa zvyčajne zhoršuje v prepubertálnom a pubertálnom veku následkom pôsobenia mužských a ženských hormónov. Súbor a metódy U detského pacienta s Hunterovým syndrómom sme po informovanom súhlase matky odobrali vzorku ďasna pri stomatologickom ošetrení pacienta v celkovej anestéze. Bioptická vzorka ďasna bola štandardne spracovaná pre potreby vyšetrenia na elektrónovom mikroskope. Pacientka vo veku 15 rokov bola odoslaná na konzultačné vyšetrenie na naše Katedru stomatológie LF SZU s výraznými zväčšeniami gingiválnych tkanív. Klinicky, laboratórne a anamnesticky sme diagnostikovali izolovanú formu HGF. Bola prevedená gingivektómia vo frontálnom úseku s dobrým výsledkom a k spokojnosti pacientky. Vzorky gingívy sme spracovali pre potreby vyšetrenia transmisným elektrónovým mikroskopom. Výsledky Ultraštruktúra gingívy pacienta s Hunterovým syndrómom: Fibroblasty javili morfologické znaky mimoriadne aktívnej produkcie medzibunkovej hmoty – mali rozšírený priestor medzi vonkajšou a vnútornou membránou jadrového obalu (perinukleárna cisterna), mali zväčšené mitochondrie a extrémne dilatované cisterny drsného endoplazmatického retikula. Cytoplazma fibroblastov bola často celá vyplnená sekrečnými granulami so svetlým a amorfným obsahom. V medzibunkovej hmote bolo nápadne málo kolagénových vlákien, a ani tie nevytvárali typické zväzky charakteristické pre väzivo zdravej gingívy. V amorfnej časti medzibunkovej hmoty sme pozorovali nápadné vezikuly obalené membránou, ich priemer bol často aj vyše 1 mikrometra. Sú pravdepodobne produktom fibroblastov.

61

O význame, chemickom zložení a funkcii týchto vezikúl možno len polemizovať.Pravdepodobne sú produktom narušeného metabolizmu vo fibroblastoch. Ultraštruktúra gingívy pacienta s hereditánou gingiválnou fibromatózou: Histologické vyšetrenie z gingiválnych biopsií pacientky s HGF preukázalo mierne zhrubnutie povrchovej vrstvy epitelu. Pod epitelom ležiace väzivo vykazovalo väčšiu denzitu a bolo husto popretkávané kolagénovými vláknami. Avšak tieto kolagénové vlákna boli náhodne až chaoticky orientované a stretávali sa v rôznych uhloch, pričom vytvárali slučky a ohyby. Ich hustota bola zvýšená a takmer vyplňovala celý priestor vzorky. V cytoplazme povrchových epitelových buniek gingívy u pacientky s hereditárnou gingiválnou hyperpláziou sme pozorovali relatívne veľké dutinové priestory. Tieto vezikuly boli lokalizované predovšetkým v okolí jadra. Ich funkciu alebo pôvod vzniku nedokážeme vysvetliť.

62

MAKING 2D AND 3D CADAVERIC VIDEOS AS AN EDUCATIONAL SUPPORT RESOURCE TO HELP STUDENTS TO LEARN ANATOMY Vecanová J1, Majerník J2, Matéffy S1, Kluchová D1, Hodorová I1

1 Department of Anatomy, Faculty of Medicine, Šafárik University in Košice, Slovak Republic 2 Department of Medical Informatics, Faculty of Medicine, Šafárik University in Košice, Slovak Republic janka.vecanova@upjs.sk Tutorial videos are a quick way to impart and renew anatomical knowledge to undergraduate medical students. Many things led up to our decision to make the instructional dissection videos, but the main cause was to meet student´s needs of truly tree-dimensional look at anatomy. Our video images are direct video recordings of real human anatomic formaldehyde fixed specimens and cadavers. The dissections were done by skilled anatomists using the finest dissection techniques and common equipment. Studio lighting accentuates the shape and definition of the structures, and gives a sense of space and depth to an object. Described structures you hear correspond exactly with what you see in the video. The names of structures, when seen for the first time, appear on screen as a learning reinforcement. Our collection of videos is divided into six cathegories: the Upper Extremity, the Lower Extremity, the Thorax, the Abdomen, the Head and Neck, and the Neuroanatomy. Each cathegory contains at least fifteen short films, each film lasts 5 to 15 minutes. For example the Thorax includes: 1) the cutaneous sections 2) the dissection of intercostal space 3) the thoracohumeral muscles 4) the superficial structures of axilla 5) the opening of the thorax and cutting ribs 6) the superior mediastinum 7) the heart – external features 8) the chambers of heart 9) the cardiac skeleton 10) the coronary arteries 11) the pericardium 12) the removal of heart and lungs from thorax 13) the right lung and left lung 14) the posterior mediastinum – right view 15) the posterior mediastinum – left view. The great advantage of video images is that you can start, stop, and pause at any time while viewing a video. The material is intended to be available to students through the access on the internet. The process of digitizing of our dissections continue and more images in this collection will be added here as they are completed. The work was supported by grants KEGA 005 UPJŠ-4/2016 and KEGA 017 UPJŠ-4/2016.

63

RELATION BETWEEN THE DEGREE OF INFLAMMATION AND ANGIOPROLIFERATION OF SUBPAPILLARY PLEXUS IN CUTANEOUS LICHEN RUBER PLANUS LESIONS Výbohová D1, Adamicová K2, Mellová Y1 1 Institute of Anatomy, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Comenius University in Bratislava, Slovakia 2 Institute of Pathological Anatomy, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Comenius University in Bratislava, Slovakia vybohova@lefa.sk Current studies dealing with the chronic inflammation revealed an evidence that chronic inflammation process is associated with angiogenesis at the site of inflammation. In this study the chronic cutaneous lesions of lichen ruber planus were observed and relation between the degree of dermal inflammation and augmentation of subpapillary vascular plexus was evaluated. Eighteen pathological specimens were taken from untreated patients with cutaneous lichen ruber planus at the regions of the trunk. Immunohistochemical analysis with anti-human CD34 and anti-human VEGF was used for the detection of capillary endothelium and for the observation of growth factor expression. Blood vessel area (BVA) and VEGF- positive area in epidermis and dermis were quantitatively evaluated by morphometric analysis using QuickPhoto Micro software in the samples with weak (+), mild (++) and strong (+++) degree of inflammation. Results revealed that both BVA and VEGF positive area had a tendency to increase with increasing degree of inflammation. In comparison with the samples with weak degree of inflammation, the samples with the mild degree of inflammation showed BVA values increased by 15% but only minimal increase was determined in VEGF positive area values both in epidermis and dermis. However, samples with the strong degree of inflammation demonstrated statistically significant increase of BVA values (by 26%, p= 0.013) and similarly VEGF positive area in epidermis and dermis was increased by 44% and 21%, respectively, althought, the difference was not statistically significant (p=0.07, p=0.50). In conclusion, these results support the hypothesis that angiogenesis is also associated with chronic inflammation in the skin. Though, at this moment it is still unclear if these processes are cause or result. Both angiogenesis and inflammation are distinct and separable processes but they potentiate each other, what can be useful in a novel therapeutic approach to chronic inflammatory diseases.

64

THE POSSIBILITIES OF THE STUDY OF THE HUMAN EMBRYOS AND FETUSES USING MICRO- CT. Vymazalová K1, Vargová L1, Zikmund T2,3, Kaiser J2,3 1 Department of Anatomy, Faculty of Medicine, Masaryk University Brno, Czech Republic 2 Brno University of Technology, CEITEC BUT – Central European Institute of Technology, Czech Republic 3 Brno University of Technology, Faculty of Mechanical Engineering, Czech Republic vymazalova@med.muni.cz Introduction: The research of the developmental stages of the human is limited due to relatively difficult acquirement of the cadavers of the human embryos or fetuses. In addition, commonly used methods extensively destroy studied preparations. One of the most conclusive and minimally invasive method of research could become the use of the contrast-enhanced micro computed tomography (micro-CT). The classical CT doesn´t have sufficient distinguishing ability for such small anatomical structures, while micro-CT can show even the very small size of the embryo. The great advantage of this method is that the material is not destroyed, it is possible to use e.g. fixed anatomical preparations. By scanning of the embryo or fetus, a 3D image is created. Materials and methods: To verify the applicability of the micro-CT method, testing has been done on the embryo with a crown-rump length (CRL) of 28.3 mm and an approximate age of 9 gestational weeks. The fixed embryo was stained before scanning with PTA solution in ethanol (EPTA) to increase the contrast of soft tissue, without change in the macroscopic appearance of the stained specimen. The micro-CT measurement of this sample was performed using the industrial tomography system GE phoenix v|tome|x L240. The tomographic reconstruction was realized using GE phoenix datos|x 3D computed tomography software. The cross-section and 3D rendering visualizations were performed with VG Studio MAX software. Results: After scanning, we obtained a 3D image of the embryo, with which we can work in an appropriate software program and modify various parameters. We have verified that the staining of human embryos fixed in formalin solution using EPTA can allow observing of the formation of various anatomical structures in any part of the body using micro-CT. Conclusions: Methodology of scanning of human embryos or foetuses stained by EPTA using micro-CT is a very suitable method for the study of prenatal human development. PTA staining is a fairly simple procedure and its use is not macroscopically distinguishable during scanning. Furthermore the sample is not physically destroyed, what is a significant advantage over autopsy or histological methods. Even does not change the macroscopic appearance of the sample. The scanning records can be saved and later re-evaluated, so it can be used not only as study and research material on theoretical institutes, but also as comparative material for the clinics. Use of the method is limited by the size of the examined sample and technical parameters of the micro-CT scanner. Acknowledgements: This work was supported by the project CEITEC (CZ.1.05/1.1.00/02.0068) from European Regional Development Fund and by the grant FSI-S-14-2494 of Brno University of Technology.

65

SPONZORI

66

ISBN 978-80-223-4171-4