Napísal sám život

0,73 €25. 8. – 20. 10. 2011

Stará láskaDDeettii aa ppoolliittiikkaaSlepáspravodllivosť

Hrozno, sladkosťbez výčitiek

KKňňaazz,, rraabbíínnaa EErriikkaa JJ..

3www.BRATISLAVCANKA.sk

namiesto úvodu

Už dlhší čas ma trápi otázka, prečo naša „prvádáma slovenského šoubiznisu“ Erika Judínyová

je medzi ľuďmi neobľúbená a je sústavným terčomnevyberaných útokov a posmeškov u blogerov a celejinternetovej obci. Nepovažujem za vkusné ani vtipné hádanky typu:ktorá stará dievka nosí nohavičky dlhšie ako mini-sukne, alebo čo je ťažšie kilo železa alebo kilo mej-kapu na tvári moderátorky markízackej Smotánky,ktorej úroveň nám závidia všetky štáty Európskejúnie.Dokonca aj v Hollywoode si už sedem rokov najvý-znamnejší producenti lámu hlavy, ako Eriku prepašo-vať do Ameriky, ale tamojšie hviezdy zaštrajkovali z obavy, že prídu o prácu.Takto naša jednotka, ktorá dokáže zaujať cele Slo-vensko vrcholným choreografickým výkonom (opaku-júce sa otvorenie a zatvorenie dlaní) a flirtovaním s celebritami a podnikateľmi, z ktorých niektorí sa dostali k peniazom aj vlastnou prácou, sa aj naďalejza pár centov musí zhadzovať v slovenskej provinčnejtelevízii.Podľa môjho názoru sú ľudia k Erike zlí a nespravod-liví a ja tu a pred všetkými s rukou na srdci môžemprehlásiť, že moja obľúbená moderátorka aj bez mej-kapu (bola som s ňou na káve v Eurovee) nevyzerána 55 rokov. Erika o tom všetkom vie, cíti neprajnosť a závisť ma-lých obyčajných ľudí, ale naďalej napriek všetkýmpodrazom a ohováračkám vykonáva svedomite svojuprácu a veľa času venuje bohumilej činnosti, ktorouje angažovanie sa v oblasti jednoduchého, bezbo-lestného a skoro bezplatného vybavenia slovenskýchžien krásnym a pevným poprsím, presne takým, akýmdisponuje ona sama.Erika Judínyová totiž tie krásne, závideniahodnéobidve prsia má nie po plastickej operácii, ale z pra-videlného používania konkrétneho vitamínového vý-živového doplnku, na ktoré Ministerstvo zdraviavydalo certifikát, že je to potravina zdraviu neškodlivá.Niekto sebecký a ľuďom neprajný (teda mizantrop) by

sa s takouto správou s nikýmnepodelil a prsia by predvá-dzal sám, alebo by dokoncatvrdil, že ich má od Boha, porodičoch alebo od docentaFedeleša.Naša Erika je z iného cesta a sama hovorí: „Poznámten produkt a mám vyskúšané, že je účinný. Navyšepôsobí aj ako prevencia pred vznikom rakoviny prs-níka, formuje postavu, zlepšuje kvalitu vlasov a po-kožky...Doteraz bol dostupný len na trhu v USA a keďho začali dovážať na Slovensko, vybavili potrebnécertifikáty a oslovili ma na spoluprácu, nevidela somdôvod povedať nie“.Bože, aké je to krásne a nezištné. Na zákernú otázkunovinárky, či nie je takých produktov na trhu veľa,Erika skromne odpovedá:„Určite nie takýchto. Tento na rozdiel od ostatných faktfunguje.“(OK! Slovensko č.7/2011, str.13). V tejto súvislosti som si pripomenula jednu historku,ktorú spropagoval geniálny Ján Kalina v nezabudnu-teľnej knihe Tisíc a jeden vtip, za ktorú si odsedel plnétri roky v Leopoldove.„Vo vlaku cestujú dvaja dlhoroční priatelia farár Jožkoa rabín Móricko. Keď im pri dobrotách a slivovičkecesta tak krásne uteká, ozve sa farár a hovorí:Počuj, priateľu, poznáme sa sto rokov, máme sa radi,vážim si ťa za tvoj rozum a vzdelanie, ale neviem po-chopiť, ako taký múdry človek môže hlásať v syna-góge bludy, že Židia sa z egyptského otroctva dostalitak, že suchou nohou prešli Červené more, to jepredsa hovadina.Na to rabín, predtým sa rozkošujúc slivovicou, odvetí:Počuj ma priateľu, poznáme sa sto rokov, máme saradi, vážim si ťa za tvoj rozum a vzdelanie, ale neviempochopiť, ako taký múdry človek môže hlásať v kos-tole také veci, že Ježiš Kristus bol tri dni ukrižovaný a mŕtvy a potom jednoducho vstal a išiel do sveta hlá-sať jedinú pravdu?Počkaj, ale to je celkom iné, to je pravda!“

Natália Výbošťoková

Farár, rabín a...Erika Judínyová

Napísal sám život Priateľka a Bratislavčanka � ročník VI � číslo 5, rok 2011 � ISSN 1335-9037 � Ev. č. 3031/09 � BRATISLAVČANKA o zdraví, kráse, kultúre, zábave � ročník XI� číslo 9, rok 2011 � SSN 1335-9037 � Ev. č. 3029/09 � www.bratislavcanka.sk � Vydavateľ: Redima s. r. o. � Adresa: Dostojevského rad 13, 811 09 Bratislava, tel.: 02/526 31991, fax: 02/526 319 92, e-mail: [email protected] � Generálny riaditeľ: Ing. Jerzy Frajberg, CSc. � Riaditeľ vydavateľstva: Ing. Zdenko Výbošťok, tel.: 0905 401 409 � Prevádzkový riaditeľ: Ing. Juraj Frajberg, tel.: 0905 714 445 � Šéfredaktorka: Ing. Natália Výbošťoková, tel.: 0905 714 447, e-mail: [email protected]� Obchodné oddelenie: e-mail: [email protected], tel.: 0905 401 409, Ing. Eva Kaplanová, tel.: 0905 820 168 � DTP: Hana Krepopová, e-mail: [email protected]� Promo manager: Daniela Šlachtová, e-mail: [email protected] � Tlač: Merkantil, s.r.o. � Distribúcia – Bratislavčanka: Mediaprint–Kapa Pressegrosso, a. s., stojany GRANDPRINC Bratislava a SR, LK Permanent direct mailing Bratislava a SR, frekventované miesta v Bratislave, zdravotnícke zariadenia, železničné a autobusové stanice, obchodné centráSR, vybrané prevádzky. � Cena Bratislavčanka: 0,73 € � Distribúcia – Napísal sám život: Mediaprint–Kapa Pressegrosso, a. s. � Cena Napísal sám život: 0,73 € � Predplatné:

LK Permanent, s. r. o., Jana Sadloňová, tel.: 02/444 537 11, fax: 02/443 733 11 � Písomné podklady nie sú archivované. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Vydavateľ nie jezodpovedný za obsah a pravdivosť inzerátov, a tým nie je zodpovedný za prípadné vzniknuté škody. � Obálka: Katie Holmes

BA 09a Nsz 5:03_2011 19.8.2011 10:14 Stránka 3

Nie dosť, že som sa dozvedel, že ma žena podvádza.Bolo to pre mňa také trpké sklamanie, že som nevedel

čo so sebou. Najprv som sa dva týždne naložil do liehu, alelen čo ma z toho hlava bolela. Nedokázal som na ňu za-útočiť, iba ak verbálne, no ani to mi veľmi nepomohlo. Du-šovala sa, sľubovala, že sa to už nikdy nestane, že to bolokrátke pominutie mysle, no ja som sa bál, že jej už nikdyveriť nebudem. Uplynulo niekoľko týždňov a už sa to akotak u nás normalizovalo. Uvedomil som si, že nedopustím,aby sa naša rodina rozbila kvôli chvíľkovému ošiaľu mojejmanželky. Keby som ju nenačapal vo vlastnej spálni, asi bysom to dokázal lepšie spracovať, ale keď si myslela, žesom na služobnej ceste, na ktorej som vlastne mal byť, alezrušili let kvôli počasiu a ja som nečakane prišiel, skoro somskolaboval. Náš ani nie dvojročný syn spokojne spinkal vosvojej izbičke, kým jeho mamička nacvičovala saltá v man-želskej posteli. No hnus. Je pravdou, že sa mi manželkasprotivila, no časom som pochopil, že musím zapracovaťsám na sebe, ak chcem, aby sme zostali spolu. Ak už niekvôli nám dvom, rozhodne kvôli malému Oliverovi by somurobil aj stojku na ušiach. Miloval som svojho synčeka. Ne-tušil som, kým sa nenarodil, že som schopný takého sil-ného citu. V duchu som si premietal, čo by sa stalo, kebynás rozviedli. Oliverko by bol rozhodne prisúdený manželkeMarte, ktorá viem, že by sa o neho dobre starala, alepredsa len, žiť bez syna, to radšej nežiť. A tak som sa roz-hodol odpustiť, aj keď nezabudnúť. Marta sa snažila, abysa u nás všetko vyžehlilo. Nakoniec som musel priznať ajsám pred sebou, že ju stále milujem. Bolo to silnejšie akoja. No ako hovorím, nie dosť, že som musel prehryznúťtrpkú pravdu o nevere svojej ženy, pár mesiacov po tejtotrhline mi zatelefonovala vystrašeným hlasom do práce.Najprv som si myslel, že má záchvat. Jachtala a vôbec somjej nerozumel.– Miláčik, pomalšie, no tak, upokoj sa. Čo sa stalo?– Uniesli Oliverka! – Zbláznila si sa? Kto by ho..., – cítil som, ako sa mi roz-

4

�

www.BRATISLAVCANKA.sk

OBSAH

4 Únos

6 To mi nemôžeš urobiť

8 Podprsenka môže zvýšiťriziko rakoviny prsníka

10 Slepá spravodlivosť

12 Stará láska

14 Vychovávate svoje dieťasprávne?

16 Zebra na ceste (úryvok)

18 Naštvaná manželka

20 Katie Holmes

22 Dehydratácia a prehriatieorganizmu

24 Krížovka

26 Moje sestry

28 Reparát

32 Na Centrálnom trhovisku

34 Brat

36 Znásilnená

40 Do you speaking English?

42 Vydedenci

44 Výčitky

46 Obyčajný vrah

48 Hrozno

50 Krížovka

napísal sám život

vibrovalo celé vnútro. Ledva som udržal slúchadlov dlani. Spotil som sa od korienkov vlasov na hlavepo prsty na nohách. Premkla ma hrozná predtucha.O tom, že Marta si nevymýšľa, že hovorí pravdu.– Len som si na pár okamihov odskočila k susedeodnaproti. K tej, čo bývajú v modrom dome. Nemalisme doma jediné vajce. Trvalo to naozaj len chví-ľočku. A keď som prišla domov... najprv mi nenapadlo skontrolovať Oliverka... nakrájala somcibuľu...– Preboha, hovor! Volala si políciu?!– Už sú na ceste. – Aj ja! – zložil som slúchadlo, poveril svojho zástupcu, aby dohliadol na splnenie dodávky prezahraničie, ktorú sme mali vo finálnej podobe askočil do svojho auta. Keď som otvoril dvere bytu,policajti sa snažili nájsť nejaké odtlačky. Ten, ktouniesol nášho synčeka, vyliezol na prvé poschodienášho domu a potom preliezol cez balkón. Muselvystriehnuť chvíľu, kedy manželka odišla z domu. – Prečo si nezatvorila dvere na balkóne? – kričalsom na ňu a bol som schopný udrieť ju.– Len pokojne, – upozornil ma mladý vyšetrovateľ,ktorý tomu zjavne velil. Také ucho, čo ten môže ve-dieť.– Našli list... je písaný na počítači... pozri, – man-želka podišla k vyšetrovateľovi a vyžiadala si odneho to, čo mi chcela prečítať, – Požadujeme sto-tisíc euro. V sto a päťdesiateurových bankovkách.Ak splníte našu požiadavku, vášmu synovi sa ničnestane. Ale ak nie, zabijeme ho. Nekontaktujte po-líciu, inak sami rozhodnete o smrti vášho syna.Ozveme sa. Šalel som od strachu. Prvé, čo mi zišlo na um, kdezoberiem toľko peňazí. S manželkou sa nemámezle, to je pravda. Museli si nás vytipovať. A možnoúnosca vedel, že sme z reštitúcie zdedili velikán-sky dom, v ktorom boli kedysi tkáčske stroje a maláfabrika. Videli nás voziť sa na drahom aute, zistili si,že sme chodili, kým sa Oliverko narodil, na lukra-tívne dovolenky a v ničom sme nezaostávali zamódou. Dom, v ktorom bývame, je dvojpodlažný aluxusne zariadený. Museli ísť na istotu. – Svine! Bastardi, – začal som kopať do stola, kýmmoja manželka srdcervúco nariekala a opakovala,Bože, ak sa mu niečo stane, ja nechcem viac žiť.Padli sme si do náručia a obaja plakali.– Musíš im zaplatiť. Miláčik, ja sa tak strašne bojím.Pozrel som sa na vyšetrovateľa, ktorý nás obochmlčky pozoroval. Chcel čosi namietať, ale ja somho gestom umlčal.– Nie, ja rozhodne nechcem nič iné, len späť svojhosyna. Keď sa únosca prihlási, peniaze z banky vy-

beriem, niečo vezmem z firemného a ... myslíte, žemôj syn žije? – spýtal som sa, ani som nechcel. – Ťažko povedať. Ak spanikáril... nevedno. Prvéhodiny rozhodujú o všetkom.– Preboha, tak nech konečne tí smradi zavolajú! A vtedy, akoby ma počuli. Na mobile mi píplaspráva. Otvoril som ju a ukázal policajtom. Man-želka zúrila. – Načo ich do toho ťaháš? Sľúb mi, že tam s tebounepôjdu. Prisahaj!– Ale veď ty si ich prvá volala, – povedal som jej.Pochopil som, že chúďa, už ani nevie, čo hovorí,nuž som jej to sľúbil, – prisahám, že tam pôjdemsám.„Prineste peniaze o desiatej večer na parkoviskoza Kauflandom. Vložte ich do prvého kontajnerazľava. Potom nasadnite do auta, odíďte smerom k Alfe, zaparkujte pri nej a čakajte, kým vám ozná-mime, kde nájdete syna. Nekontaktujte políciu.“Správa bola poslaná z utajeného čísla. Napriek manželkiným obavám, vyhrážaniam, abysom policajtom všetko neprezrádzal, som s nimiudržiaval kontakt. Svoju prísahu som porušil. A prečo by som nemal dôverovať policajtom? Nikdysom s nimi nemal zlé skúsenosti. Veril som, že onibudú v strehu, že sa nám podarí získať syna späť a následne sa mi vrátia aj peniaze. Keby sa tá druhámožnosť nepodarila, kašlem na to, len nech sa Oli-verovi nič nestane. Ku Kauflandu som šiel pomaly a obozretne. Vystúpil som z auta a položil peniazena kontajner. Poobzeral som sa okolo seba, no nikoho som nevidel. Myslel som na to, že ma pozo-rujú policajti, ktorí stáli na streche domu, dvaja saponevierali po terase náprotivného domu. Sadolsom si do auta a vyštartoval smerom k parkoviskupri reštaurácii Alfa. Mobil som stále držal v ruke, ajkeď som šoféroval. Nik sa mi neohlásil dobrýchdesať minút.„Choď domov, tvoj syn je pred domom.“Vystrelil som k domu, keď mi znovu zazvonil mobil.Už som ho nedvíhal. Keď som prišiel pred dom, bolvysvietený ako kostol. Vbehol som do domu, vleteldo detskej izby. Môj synček spal, akoby sa nič ne-dialo. Manželka sedela v kuchyni, plakala a na mňa sa ani nepozrela.– Je nám to ľúto, ale únos zinscenovala vaša man-želka. S milencom. Myslel si, že nezistíme, z akého čísla mobilu volá. Všetko ostatné bolo užlen hračkou. Pozeral som na manželku ako blázon.Odrazu som k nej priskočil a kým mi stihli iní zabrániť, strelil som jej facku, že spadla na zem a krv z rozbitého nosa jej zaliala celú tvár.

�

5



– Nenechám ťa prejsť, aj keby mali traktorypadať. Nechápem, čo tu, na tejto škole doposiaľrobíš, ukázala na ňu dlhým ukazovákom IvetaKlárková, ktorá nastúpila rok predtým do školy aza krátky čas sa stala jej postrachom. Ryšavá,

drobná, s veľkými prsiami a očami, ktorékeď sa na vás dlhšie upreli, mali stezmiešané pocity. Rozhodne nie prí-jemné. Chlapci v triede si už nedovoľo-vali toľko laškovať ako so staručkýmučiteľom matematiky, ktorý presluhovalv školstve desiatku rokov. Keď ho vy-striedala Rovnica, ako Ivetku Klárkovúprezývali žiaci, začal sa skutočný teror.Aspoň dievčatá a chlapci tak o nej hovorili. Ak nebol niekto pripravený najej hodinu, mal isté, že si to poriadne vyžerie.– Z matiky ani nematurujeme, tak čo satá harpya toľko investuje, hnevali sa tí,pre ktorých platilo „Matematika je kame-ňom úrazu.“ A Gita sa poriadne na nejdoudierala. Dovtedy tento predmet ne-mala rada, ale keď ho začala vyučovaťRovnica, priam ho znenávidela.– Je to zakomplexovaná stará dievka,preto sa na nás vyvršuje, bolo počuť z úst študentov.– Blbosť, nie je vydatá, ale má syna.Aspoň ja som tak počula, povedala naadresu Ivety Klárkovej Gitina spolu-žiačka, ale jej to bolo úplne jedno. Pod-statné bolo, že ju nechcela nechaťprejsť, že sa jej vyhrážala nedostatoč-nou. Nielen to poznačilo Gitin život, alejej mama, ktorá roky trpela na hepatitídutypu C, prehrala boj so zákernou chorobou.– Gita s otcom sa po jej smrtinevedeli spamätať. – Prerušíš školu, keď to nezvládaš.Alebo prestúpiš na inú, navrhol Giteotec, A ja zájdem aj za tou vašou učiteľkou matematiky, ktorá ťa nechcepripustiť k maturite. Nič sa neboj, zvlád-neme to. Spolu, dcérka, to musíme ne-jako prekonať. Žiť sa musí, pohladil juotec po vlasoch, ale ona sa mu vymkla.– Nemusí sa nič. Iba umrieť. A ty otec,ak pôjdeš za mňa orodovať do školy,utečiem z domu.Gitin otec predsa len zašiel za triednouučiteľkou. Ale tak, aby to dcéra neve-dela. Dohodli sa na tom, že Gita si zo-

pakuje ročník a maturovať bude s novýmispolužiakmi, o rok mladšími. Zaujímavé bolo, žeRovnica, po tom, ako uvidela svoju žiačku v novej triede, už si na ňu nezasadla. Našla siiné obete. Nakoniec Gita zmaturovala, ba do-

6

�



Gita nikdy nepatrila medzi elitu. Tak si či užzo špásu alebo vážne hovorili dievčatá, s kto-rými študovala na strednej ekonomickejškole pred desiatimi rokmi. Utiahnutá, nikýmnepovšimnutá, prechádzala z ročníka do roč-níka. Vo štvrtom sa všetko akoby na hlavupostavilo. Dovtedy priemerná žiačka, začalamať problémy s učiteľkou matematiky.ť

To mi nemôžeš urobiť!

BA 09a Nsz 5:03_2011 19.8.2011 7:03 Stránka 6

7



konca si podala aj prihlášku na štúdium sociálnapráca a o päť rokov jej otec blahoželal v auleplnej šťastných ľudí.– Škoda, že sa toho mama nedožila, pritisol siotec dcéru na hruď a nežne ju pohladil po vla-soch, Bola by na teba pyšná. Ale nič sa neboj,Gitka, ja som dvojnásobne pyšný na svoje jediné dieťa, aj za mamu.Ruka v ruke vyšli von z reštaurácie, kam si zašlispolu s niekoľkými členmi rodiny, ktorých Gitinotec pozval. Gita bola nesmierne šťastná. – Vieš, dcérenka, keď sme dnes takí šťastní,chcem ti povedať niečo dôležité. Dôvod, prektorý som dnes na vrchole šťastia ja nielen kvôlitvojim promóciám, otec sa zastavil na chodníkua otočil si dcéru k sebe.– Oco, ty si zaľúbený, zasmiala sa Gita a jemusa uľavilo. Ako mu len pomohla tou nevinnou,ale pravdivou vetou. Mlčky pritakal a zľahka sausmial. – Ty sa niečoho obávaš, ocko. Ja ti to vidím natvári. No tak, nemusíš mať strach. Ja nie somrozmaznaný závistlivý jedináčik, ktorý nedo-praje vlastnému otcovi kus šťastia. Ocko, ty siho naozaj zaslúžiš.– Ďakujem, dcérenka. Chcel by som ti mojupriateľku predstaviť, ale...– Čo ale? No tak, je to černoška alebo nejakáAziatka? Tvoja voľba, oci, zasmiala sa Gita a popchla otca, aby pokračovali ďalej v cestedomov. Aleja, do ktorej vstúpili, bola lemovanátopoľmi z oboch strán. Na jej konci stála ženskápostava a keď sa Gita pozrela na otca a onkývol v tú stranu, pochopila.– Stojí tam a čaká na nás? Ocko, ty si si to vedelsprávne načasovať? Mohol si ju pozvať naoslavu, čo si sa bál?, Gita sa zasmiala a ne-spustila oči zo ženskej siluety, ktorá sa črtala nakonci chodníka. Tá žena čosi držala v jednejruke, kým tou druhou si pridŕžala kabelku. Žebykvety pre mňa, pomyslela si Gita.– Prosím, sľúb, že sa k nej budeš správaťslušne.– Jasné, ocko, ako inak? Čo som nejakáhlupa..., Gita nedokončila vetu, keď otec po-chopil, že jeho dcéra už spoznala ženu čaka-júcu na konci aleji.– Ale veď to je... otec, to nemyslíš vážne?!, Gitazostala stáť ako primrazená. Ruka s kvetmi jejoťažela, spustila si ju pozdĺž tela a kvety sa jejsypali na zem. Keď žena k nim podišla, Gita sajej otočila chrbtom. – Blahoželám Gitka, povedala tá, ktorú Gita

nenávidela celé dva roky, kým študovala nastrednej ekonomickej. Otočila sa na opätku a chcela zutekať. Iveta Klárková, prezývanáRovnica sa ani trochu nezmenila. Za tých päťrokov, čo ju Gita nevidela, jej jediná vráska ne-pribudla. A to musela mať krátko pred päťde-siatkou. – Prečo si mi to nepovedal? Koľko sa s ňou užťaháš?, kričala Gita na otca, keď prišiel domovza necelú hodinu.– Mal som strach, ako budeš reagovať. Nechcelsom, aby si to vedela... bál som sa ohroziť tvoještúdium...– Pýtam sa, koľko to už trvá, Gita zvýšila hlasna otca, a nehovor mi, otec, že celé roky. Lebo...lebo ja... ja som taká hlúpa, rozplakala sa.– Nie, dcérka, poznáme sa od zimy. Najprv somnevedel, že je to tvoja bývalá učiteľka zo stred-nej, to mi ver. Nikdy predtým som ju nevidel.Stál som na pošte a chýbalo mi pár centov nazaplatenie šeku. Akosi som zabudol zarátať, žesi za to účtujú. Ona stála za mnou v rade a ochotne mi požičala osemdesiat centov. Jasom jej ich potom chcel vrátiť a ...Gita viac počuť nechcela. Kým zabuchla dverena svojej izbe, zakričala na otca.– Na svadbe nerátaj, že ti pôjdem za družičku!A aby si vedel, pokazil si mi celú promóciu! Teda... zvyšok dňa, spresnila Gita. Čakala, že oteczaklope na jej dvere, že sa jej bude ospravedl-ňovať. Neurobil tak.– No tak dobre, oco, ak chceš... ak ju tak veľmichceš, môžeš ju k nám niekedy priviesť... a keby si to nevedel dlho vydržať, tak ju tedadoveď zajtra na večeru...– Pozval som ju na obed, uškrnul sa otec a dalsvojej dcére „škerec“. Obaja sa rozosmiali ne-tušiac, že smiať sa budú o pár hodín vo štvorici,aj s Gitiným, onedlho nevlastným bratom. ✍

BA 09a Nsz 5:03_2011 19.8.2011 7:04 Stránka 7

Antropológovia Sydney Singera Soma Grismaijer sa dlhodobo zaoberajú problematikou vplyvu oblečenie na ľudské zdravie.Vyšetrili viac ako 4000 žien a zistili, že ženy, ktoré nenosia podprsenku, majúoveľa nižšie riziko ochorenia na rakovinu prsníka.

�

8

zdravie


U žien, ktoré nosili podprsenku 24 hodíndenne, bol výskyt rakoviny prsníka naj-

vyšší a štatistika ukazuje, že táto choroba po-

stihla tri zo štyroch žien s týmto zvykom.Medzi ženami, ktoré nosili podprsenku podobu kratšiu ako 12 hodín denne, ochorelajedna z 52. V skupine žien, ktoré nenosili pod-prsenku vôbec, bolo riziko ochorenia 1:168.Takže pri porovnaní skupiny žien nosiacichpodprsenku po celý deň vychádza, že tentozvyk zvyšuje riziko rakoviny prsníka 125x! To dokonca znamená, že riziko vzniku rako-viny prsníka v dôsledku nosenia podprsenkyje ešte trikrát vyššie ako riziko vyvolané

Sydney Singer Soma Grismaijer

Podprsenka môže zvýšiť riziko vývoja

rakoviny prsníka

BA 09a Nsz 5:03_2011 21.8.2011 8:57 Stránka 8

9

zdravie


fajčením. Singer a Grismaijer tiež zistili zlep-šenie u 90 % pacientok s fibrocystickou cho-robou potom, čo prestali nosiť podprsenku

Akokoľvek môžu závery z tejto štúdie vyvolá-vať pochybnosti, sú v súlade s pozorovanímpublikovaným v European Journal of Cancer(1991), kde autori uvádzajú, že ženy, ktoré nenosili podprsenku, mali polovičné riziko výskytu rakoviny prsníka v porovnaní s nosi-teľkami podprseniek.

V Kanade tiež zistili, že ženy, ktoré spali v presvetlených spálňach, mali vyšší vý-skyt rakoviny prsníka. Vo svete prebiehaviacero klinických štúdií, ktoré dokumen-tujú vplyv melatonínu na liečenie rakovinyprsníka. Takže udržanie vysokej hladinymelatonínu tým, že si doprajeme spánok v úplnej tme a za svetla nebudeme nosiťpodprsenku, sa určite prejaví pozitívne nanašom zdraví a je to jeden z dostupnýchspôsobov prevencie nádorov prsníkov.

Na záver

Ak máte poprsie, ktoré potrebuje podporualebo optickú úpravu pomocou pod-prsenky, vyhýbajte sa kovovým kosticiam.Menšie zlo predstavujú umelohmotné kos-tice. Samozrejme, že najlepšou voľbou jebavlnená športová podprsenka bez kostícalebo tielko. Je to voľba, ktorá je ľahko do-stupná a pre naše zdravie môže zname-nať veľa. Tak, ako sme sa v minulostipresvedčili o nevhodnosti korzetov, dnesby sme mali pochopiť, že rady predajcovbielizne používať podprsenku o 10-15čísel menšiu, než je obvod nášho hrud-níka, aby vynikol „žliabok“, sú márnivosťouso závažnými zdravotnými následkami.

Japonskí vedci zasa zistili, že nosenie

podprsenky znižuje hladinu hormónu

melatonínu u žien o plných 60%!

Melatonín je v posledných dekádach

v centre pozornosti bádateľov aj far-

maceutických spoločností. Tento hor-

món nielen zaisťuje pokojný spánok,

počas ktorého v noci (za tmy) tiež

vzniká, ale súčasne má veľmi silný

kancerostatický účinok a funguje

v ľudskom tele ako silný antioxidant.

�

10



Nie je mu to nič. Nik nechápal, prečo si šéfnasťahoval do kožucha muža, ktorý mal

krátko po tridsiatke, k novinárskej praxi si síceprivoňal, ale mal celkom iste stratu čuchu.Všetky jeho materiály bolo treba upravovať,prerábať. Nemali iskru, boli nudné a nestávalosa raz, že by obsahovali aj faktografické chyby.A to je už dosť čo povedať. Novinár, kým ide zaniekým robiť rozhovor, mal by si naštudovaťdanú tému, aby nevyzeral ako totálny amatér.Respondent, ktorého Adrián oslovoval, celkomiste po pár vetách vytušil, že má dočinenia s človekom neznalým pomerov, fušerom, z kto-

rého pera ktovie čo vzíde. Pochopiteľne, všetkyrozhovory je povinnosťou dať autorizovať. Ad-rián, keďže často nestíhal uzávierku, akosi natúto slušnosť a povinnosť, zabúdal. V redakciisa potom kopili sťažnosti, či už v písanej, aleboverbálnej podobe. Nerobilo to dobré menonášmu dvojtýždenníku. – Prečo s ním nepozametáš, keď ho už ne-chceš vyraziť? – bolo počuť aj cez zatvorenédvere zástupkyňu šéfredaktora, ktorá sa ne-ovládla a búšila do svojho priameho nadriade-ného. – A čo si ty neomylná? Ja neviem, čo všetci

Keď k nám do redakcie nastúpil Adrián, prevrátili sme oči hore stĺpkom.Jasné, tlačenka nášho šéfredaktora, pošuškávalo sa po chodbách. Najprv sme si mysleli, že je to jeho synovec, no po krátkom pátraní

sme dospeli k uzáveru.

Slepá spravodlivosť

BA 09a Nsz 5:03_2011 21.8.2011 8:58 Stránka 10

Documents

Napísal sám život