1

Ná r odn á o s v e t a 6/2 008

OBSAH

ÚVODNÍK

�tefan Cifra,�éfredaktor Národnej osvety

Záruka kvalitnejkultúrnej turistikyI. Hupková: Preèo som

na svete rád/rada �14. roèník výtvarnej sú�a�e 2K. Petrovský: Výroèiav októbri 2008; Pred 165 rokmisa narodil A. Pietor 5I. Válek: Strmeòove Náv�tevyv Bratislave � podujatie MS 7R. Koèi�ová: 40. roèníkAbovských folklórnychslávností v Rozhanovciach 8T. �u¾a: Výstava ¾udovéhoumenia v L. Mikulá�i 10A. Hlauková: 39. festivaldetí v speve ¾udových piesnívo Zvolene 12J. Svetlovská: 9. roèníkvýtvarnej sú�a�e �itnoostrovsképastelky v D. Strede 13M. Petrová: O podujatiachPohronského osvetovéhostrediska v Banskej �tiavnici �S úsmevom je �ivot kraj�í,Budenie sitnianskych rytierov,Náckova �tiavnica 14V. Krauspeová: 21. Vranovskézborové slávnosti 16N. Oravcová: Najkraj�ie knihySlovenska v Bratislave 17A. Brziaková: Krajská sú�a�AMFO v �iline 19A. Mó�i: Pred rokom zomreldirigent M. �míd 20J. Barèíková: Oslava800 rokov Horného Hrièova 21M. Barèík: 14. Staromestskéslávnosti v �iline 22A. Brziaková: �ilinskí fotografiv Po¾sku 22J. Králik: Ohlas na �túdiuO. Novotného o financovaníkultúry z verejných zdrojov 23K. Habov�tiaková: Jazykovéokienko (obhajoba ypsilonu) 24B. Formánek: Slovenskí�achoví skladatelia (A. Fica) 25D. Elia�ová: Tradièná ¾udovákuchyòa zo severného Spi�a 26J. Buriè: Krí�ovka 26N. Oravcová: Jednou vetou 27I. Koleniè: Nespí�a ne�ne zapiera�(báseò, vybral J. Porubèin)

Vo¾ný èas sa v oblasti kultúryvníma ako priestor na zmyslu-plnú realizáciu jednotlivca,na jeho vzdelávanie èi rozvojjeho tvorivých schopností. Ob-dobie dovoleniek, relaxácie èiregenerácie síl zdanlivo stojíproti tomuto vnímaniu vyu�íva-nia vo¾ného èasu. V skutoènostikultúrna turistika je rozsiahlaoblas� turistického ruchu, ktoráv rozvinutých spoloènostiachmimoriadne prosperuje.

Záujmom moderného turistu nie je iba �opa¾ova� sa pri mori� èileòo�i� v re�taurácii, ale spoznáva� nav�tívenú krajinu � jej pamiat-ky, charakteristické i výnimoèné kultúrne prejavy, krásy prírodné-ho prostredia, ale aj �ivota a zvykov na vidieku � prostredníctvomvidieckej èi agrárnej turistiky. Ponuky moderných � prosperujú-cich � cestovných kancelárií u� dávno nie sú iba o hoteloch, stravea príle�itostiach na slnenie sa... Ich ponuka zahàòa zmysluplné, kul-túrne vyu�ívanie vo¾ného èasu, a teda zahàòa aj výchovno-vzde-lávací aspekt. Za týmto úèelom kancelárie zamestnávajú alebo si�prenajímajú� profesionálov v oblasti kultúry, cestovných sprie-vodcov, ktorí sú kvalifikovaní a vzdelaní. Na Slovensku tento trendje, �ia¾, skutoène pozadu. Dokonca aj v hlavnom meste, kde pre-mávajú po Starom Meste turistické automobilové �vláèiky�, sa ichprevádzkovatelia zmohli na výklad o historických pamiatkachz magnetofónovej pásky, kde sa turista o nich dozvie akurát to, èosi mô�e preèíta� na kultúrno-turistických tabuliach osadenýchna prieèelí budov.

Rozvoj turistického ruchu nie je len ekonomickou zále�itos�ou,èi otázkou kvality slu�ieb, aj keï táto oblas� je dozaista význam-ným faktorom, vïaka ktorému sa na územie tej-ktorej krajiny tu-rista vracia. Je to aj otázka hodnotovej ponuky a schopnosti profe-sionálne ju prezentova�. Preto by sa tejto oblasti mali na Sloven-sku osobitne venova� �koly zamerané na rozvoj cestovného ruchu,ale aj kultúrno-vzdelávacie in�titúcie, samozrejme, s podporouverejného sektora. Slovensko je krajina osobitne bohatá nielenna prírodné krásy, ale aj na tradiènú kultúru, kultúrnu históriu èikultúrne dedièstvo, a u� aj preto je na èom stava�.

2

Ná r odn á o s v e t a 6/2 008

VERNISÁ� CELOSLOVENSKÉHO PROTIDROGOVÉHO VÝTVARNÉHO PROJEKTUPREÈO SOM NA SVETE RÁD/RADA S MEDZINÁRODNOU ÚÈAS�OU

Dòa 4. júna 2008 sa v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky � Galérii na Západnej teraseBratislavského hradu konalo vyhodnotenie 14. roèníka projektu Preèo som na svete rád/rada � celo-�tátnej výtvarnej sú�a�e a putovnej výstavy s protidrogovým zameraním. Nad týmto k¾úèovým pro-jektom MK SR v oblasti redukcie po�iadavky mláde�e po drogách prijali zá�titu minister kultúry SRMarek Maïariè a minister zahranièných vecí SR Ján Kubi�.

Projekt Preèo som na svete rád/rada je jediným svoj-ho druhu � je dr�ite¾om prestí�neho ocenenia Organizá-cie Spojených národov (New York, Viedeò) a Ceny Pro-tidrogový èin roka. Nepoznajúc jazykové bariéry svojimivýpoveïami mladí ¾udia oslovujú èoraz viac svojich vrs-tovníkov v mnohých krajinách, na mnohých kontinen-toch sveta. V roku 1994, v èase vzniku tohto ojedinelé-ho projektu u nás i v zahranièí, bolo na�ím prvoradýmcie¾om vyprofilova� ho tak, aby mladých tvorcov v rámcitémy boja proti drogám skutoène oslovil a zaujal. V sú-èasnosti, po 14 rokoch úspe�nej existencie projektumô�eme s rados�ou kon�tatova�, �e záujem mladýcho úèas� nielen�e neutícha, ale, naopak, ka�doroène na-rastá. Svedèí o tom takmer 15 000 finalistov a 438 reprízputovnej výstavy v Slovenskej republike a vo svete po-èas doteraj�ej existencie sú�a�e. Do sú�a�e sa od roku2000 postupne aktívne zapájali aj mladí ¾udia z Fínska,Nórska, Talianska, Uzbekistanu, Tad�ikistanu a z Po¾ska.Tým projekt získal významný medzinárodný charakter.Pri profilácii tohto roèníka projektu sme vyu�ili bohatéskúsenosti z minulých roèníkov, a preto sme ho realizo-vali v troch vzájomne prepojených úrovniach: celo�tát-na tematická výtvarná sú�a�, putovná výstava a zahra-nièná spolupráca.

Doteraj�ie úspechyprezentácie mladých výtvarníkov

Dnes mô�eme s pote�ením kon�tatova�, �e pôvodnýslovenský projekt Preèo som na svete rád/rada prekroèil

hranice �tyroch kontinentov: Európa, Austrália, Amerikaa Ázia. Mimoriadne významnou sa stala v poslednýchrokoch práve medzinárodná spolupráca na projekte. Pri-pomeòme si preto aspoò najvýznamnej�ie z nich:

Výstava vybraných výtvarných prác reprezentovalaSlovensko na prestí�nej pôde OSN (1998 vo Viednia v New Yorku a opätovne v roku 2002 v marci na pôdeOSN vo Viedni).

Vybrané práce boli v roku 2000, 2001, 2002 prezen-tované v Helsinkách v prestí�nom múzeu modernéhoumenia Kiasma a Sanomatalo s mediálnou podporou naj-väè�ieho denníka v �kandinávii � Helsingin Sanomat.

Výtvarná sú�a� pre mláde�s dosahom doma i v zahranièí

Generálny riadite¾ NOC J. Tazberík s ocenenou autorkouS. Solárovou

N. Slavíková z MK SR a M. Horváth, ktorý získal Cenu ministrakultúry SR M. Maïarièa

Prvý radca ve¾vyslanectva Fínskej republiky M. Lainé odovzdávacenu ocenenej autorke M. Kotlárovej

ZUÈ � VÝTVARNÍCTVO/ZDRAVOTNÁ OSVETA

3

Ná r odn á o s v e t a 6/2 008

V roku 2001 reprezentovali Slovensko na�e prácev austrálskom Cannbere, Sydney, Adelaide a v Tasmánii.

V roku 2003 sme nadviazali spoluprácu s Nórskym krá-¾ovstvom výstavami v mestách Oslo, Molde a Trondheima rovnako výstavy prebehli v ïalekom Uzbekistane(v Ta�kente, Samarkande a pú�tnom meste Navoi).V októbri 2004 sme spoloène so zastupite¾ským úradomSR v Londýne pripravili s anglickými partnermi prezen-táciu projektu spolu s odborným programom.

Na jeseò 2005 sme v spolupráci so Stálou misiou SRpri OSN v �eneve urobili prezentáciu vybraných prácvo �vajèiarsku. Za výnimoèný úspech projektu pova�u-

jeme, �e nad prezentáciou projektu v sídle OSN prevzalzá�titu Sergei Ordzhonikidze, generálny riadite¾ ÚradovneOSN v �eneve. V roku 2006 sme v spolupráci so Slo-venským in�titútom v Po¾sku realizovali výstavu vo via-cerých mestách Po¾ska. �tyria slovenskí autori zapojenído projektu získali ocenenia OSN. V roku 2006 získalprojekt ïal�ie slovenské celo�tátne ocenenie � Protidro-gový èin roka, podujatie pod zá�titou prezidenta Slo-venskej republiky, kde bol projekt ocenený v konkurenciistoviek projektov zo Slovenska.

V novembri 2007 v spolupráci so Stálou misiou SR priRade Európy, s ve¾vyslancom Emilom Kuchárom sme

Predseda odbornej poroty V. Kordo� a oce-nený autor A. Èanecký

Prvý radca ve¾vyslanectva Ruskej fe-derácie G. Askaldovich odovzdáva cenuK. Sidorovej, ktorú v zastúpení prevzalauèite¾ka

B. Obrimèáková, �tátna tajomníèka Mi-nisterstva �kolstva SR a ocenená autorkaL. Ïurdicová s otcom, ktorá získala cenuOZ �portom proti drogám

Z¾ava: I. Hupková � projektová mana�érka NOC, J. Malchárek � OZ �portom proti drogám, J. Kubi� � minister zahranièných vecí SR,D. Jahelková � Kancelária Národnej rady SR, B. Obrimèáková � �tátna tajomníèka Ministerstva �kolstva SR, J. Tazberík � generálnyriadite¾ NOC, N. Slavíková � generálna riadite¾ka Sekcie médií a audiovízie MK SR, M. Lainé � Ve¾vyslanectvo Fínska v SR, G.Askadovich � Ve¾vyslanectvo Ruskej federácie v SR, Z. Zajacová � náèelníèka Mestskej polície v Bratislave a M. �ufa � riadite¾Protidrogového fondu SR

4

Ná r odn á o s v e t a 6/2 008

zrealizovali prezentáciu projektu na prestí�nej pôde RadyEurópy vo francúzskom �trasburgu za prítomnosti Terry-ho Davisa, riadite¾a Úradovne RE.

Na základe spolupráce so zastupite¾ským úradom SRv Helsinkách v týchto dòoch hos�uje výstava vo Fínskuv najväè�om kultúrnom centre v Helsinkách. Na jeseò2008 pripravujeme v spolupráci so Slovenským in�titú-tom v Ríme prezentáciu v Taliansku.

Vyhodnotenie 14. roèníka projektu

V �trnástom roèníku projekt naplnil, ba aj vrchovatoprekroèil oèakávania a �elania organizátorov. Porota malaopätovne, tak ako v ka�dom predo�lom roèníku, ne¾ah-kú úlohu � vybra� to, èo je umelecky najkvalitnej�ie, èoje my�lienkovo novátorské, èo doká�e oslovi� rovesní-kov. Stalo sa u� dobrou a osvedèenou tradíciou, �e prá-ce, ktoré vybrala odborná porota, budú prezentova� pro-jekt v novom �kolskom roku 2008/2009 na putovnejvýstave u nás i v zahranièí.

Na vernisá�i a putovnej výstave prezentujeme 62 prác.Okrem finalistov a vybraných prác zo Slovenska ideo finálové práce z národných kôl z Fínska, Po¾skaa Uzbekistanu. Tak ako ka�dý rok, vïaka spoluprácis Centrom pre lieèbu drogových závislostí v Bratislave,v nesú�a�nej kolekcii predstavíme aj práce mladých ¾udív procese lieèby. Vïaka spolupráci s Nemocnicou Phili-pa Pinella v Pezinku 34 prácami prispeli pacienti Klinikydrogových závislostí.

Za osobnej úèasti vzácnych hostí Jána Kubi�a, ministrazahranièných vecí, Bibiány Obrimèákovej, �tátnej tajom-níèky ministerstva zahranièných vecí, a Nata�e Slavíko-vej, generálnej riadite¾ky Sekcie médií a audiovízie Mi-nisterstva kultúry SR, Jána Tazberíka, generálneho riadi-te¾a NOC, a ïal�ích vzácnych hostí si vyzdvihlo vecnéceny 40 finalistov národných kôl projektu zo Slovenska,z Po¾ska, Fínska a Uzbekistanu. Udelených bolo aj 8 prestí�-nych mimoriadnych ocenení.

Vïaka finanènej podpore projektu z Protidrogovéhofondu zabezpeèíme výrobu trièiek, puzzle, plagátov,kalendárikov, poh¾adníc, bulletinu, prièom ako predlohupou�ijeme motívy ví�azných diel. V�etky tieto sprievodnépropagaèné materiály vrátane �iltoviek, pier a hrnèekas logom projektu nám poslú�ia pri propagácii projektui ako ocenenia pre najlep�ích úèastníkov a pomô�u námceloroène realizova� mnohé sprievodné aktivityv regiónoch Slovenskej republiky. Harmonogram putov-nej výstavy na rok 2008/2009 obsahuje 22 putovnýchrepríz, ktoré Kabinet sociálnej prevencie NOC v spoluprácis regionálnymi osvetovými a kultúrnymi strediskamiv SR zrealizuje v regiónoch Slovenskej republiky.

PhDr. Ingrid Hupková, PhD.,hlavná mana�érka projektu,

riadite¾ka Kabinetu sociálnej prevencie NOC

Generálna mana�érka projektu I. Hupková a ocenený autorA. Palatá�

Náèelníèka mestskej polície Bratislava, Z. Zajacová a ocenenáautorka I. �aradinová

Riadite¾ obèianskeho zdru�enia �portom proti drogám J. Malcháreks ocenenou autorkou I. Ondo-E�tokovou

Foto: Rastislav Polák a Ján Sukup

Umelecké pantomimické vystúpenie skupiny DETO pod vedenímM. Kasprzyka

5

Ná r odn á o s v e t a 6/2 008

SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR � VÝZNAMNÉ DNI,TÝ�DNE, DEKÁDY, VÝROÈIA, �TÁTNE A KRES�ANSKÉ SVIATKYV SLOVENSKEJ REPUBLIKE V OKTÓBRI 2008

Osobnosti a udalostiDòa 1. 10. Svetový deò star�ích ¾udí

(OSN).* 1. 10. Medzinárodný deò lekárov.* 1. 10. Medzinárodný deò hudby

(UNESCO).* 4. � 10. 10. Svetový tý�deò vesmíru

(OSN).* 5. 10. Medzinárodný deò uèite¾ov

(UNESCO).* 6. 10. 1938 sa v �iline zi�iel výkonný

výbor HS¼S, aby rozhodol o autonómii Slo-venska. Predsedníctvo HS¼S schválilo �i-linský manifest, ktorým vyhlásilo autonó-miu Slovenska. Vzh¾adom na dôle�itos� si-tuácie do �iliny pri�li aj zástupcovia inýchslovenských politických strán. Po spoloè-nom rokovaní sa zjednotili na autonómiiSlovenska a prijali dokument � �ilinskú do-hodu � 70. VÝROÈIE UDALOSTI.

* 7. 10. 1823 narodil sa v Plie�ovciachAndrej Èervenák (zomrel 22. 2. 1887v Martine), národohospodár, osvetový pra-covník � 185. VÝROÈIE NARODENIA.

* 8. 10. 1818 narodil sa v Hybiach ¼u-dovít Samuel Orphanides (zomrel 25. 4.1895 tam�e), pedagóg, ovocinár, ¾udový-chovný pracovník � 190. VÝROÈIE NARO-DENIA.

* 9. 10. 1893 zomrel vo Viedni Dionýz�túr (nar. 2. 4. 1827 v Beckove), geológ,prírodovedec, fytopaleontológ, vedeckáosobnos� európskeho formátu � 115. VÝ-ROÈIE ÚMRTIA.

* 11. 10. 1878 narodil sa v Stupave Fer-di� Kostka (zomrel 28. 7. 1951 v Bratisla-ve), keramikár, d�bankár � 130. VÝROÈIENARODENIA.

* 13. 10. Medzinárodný deò za obme-dzenie prírodných katastrof (OSN).

* 13. 10. 1853 narodil sa v Èároch Mar-tin Kollár (zomrel 26. 1. 1919 v Trstíne),katolícky kòaz, prekladate¾, národný budi-te¾ a publicista � 155. VÝROÈIE NARODE-NIA.

* 15. 10. Deò bielej palice (Svetováúnia nevidiacich, WBU).

* 15. 10. 1898 zomrel v HontianskychTeranoch Gustáv Adolf Korièanský (nar.9. 2. 1822 v Ladzanoch), ev. kòaz, národ-nokultúrny pracovník, �túrovec, spoluza-kladate¾ Tatrína � 110. VÝROÈIE ÚMRTIA.

Matice slovenskej v Martine, generálnymtajomníkom Slovenskej uèenej spoloènos-ti a pedagógom Filozofickej fakulty Sloven-skej univerzity (resp. UK), v rokoch 1944 �45 zastával funkciu jej dekana a v rokoch1943 � 45 bol generálnym tajomníkom Slo-venskej akadémie vied a umení. Po roku1945 ho penzionovali a spoloèensky izo-lovali. Vo vedeckom a pedagogickom dianíúèinkoval a� v 60. � 70. rokoch. Predná�alna Pedagogickej fakulte UK v Trnave a Filo-zofickej fakulte UPJ� v Pre�ove. Napísalmno�stvo vedeckých �túdií, odbornýchpríspevkov, èlánkov a recenzií z oblasti vý-skumu slovanských reèí, slovenského ja-zyka, v�eobecnej a porovnávacej jazykove-dy, románskej a ugrofínskej lingvistiky,z aktuálnej problematiky kultúry slova i reèia jazykovej politiky. Je autorom monogra-fických prác Jazykovedné glosy k èeskoslo-venskej otázke (1935), Èe�tina na Sloven-sku a vznik spisovnej slovenèiny (1938)a K najstar�ím dejinám slovenského jazyka(1980). Zakladate¾ovi na�ej modernej lin-gvistiky, priekopníkovi �trukturalizmua fonológie v roku 1992 na návrh Predsed-níctva SAV vláda SR udelila hodnos� akade-mika SAV za zásluhy pri vzniku SAVUa celo�ivotné dielo v oblasti jazykovedya slavistiky.

Lit.: Slovenskí vzdelanci. Bratislava 1998,s. 13 � 14.

* 15. 10. 1918 zomrela v Senici O¾gaMocková (nar. 25. 8. 1848 v Hrochoti),dcéra Andreja Sládkovièa, národnokultúr-na pracovníèka, zakladajúca a dlhoroènáèlenka �iveny, venovala sa aj básnickejtvorbe a publicistickej èinnosti � 90. VÝ-ROÈIE ÚMRTIA.

* 16. 10. Svetový deò vý�ivy (OSN).* 17. 10. Medzinárodný deò za od-

stránenie chudoby.

kov Kameò na medzi, Kresby a hovorya �ípy du�e. Básnickú tvorbu 30. rokov tvo-ria: epická skladba Baèa Putera, lyrickázbierka Cestou, dramatická skladba Aha-sver a poéma Stretnutie. Od konca 20. ro-kov sa zameriaval na väè�ie epické práce.Román Svety je apoteózou dedinského¾udu, jeho �ivota a zároveò kronikou prvé-ho desa�roèia poprevratového Slovenska.V 30. rokoch napísal historické romány Jú-lia, Krèmársky krá¾ a Odkaz màtvych. Vlast-né zá�itky a osudy pretlmoèil v detskýchrománoch Maro�ko a Maro�ko �tuduje.Dobre poznal stav slovenského národaa záujmy. Odrazilo sa to v jeho politickejpublicistike, aktivite v SNS a aj v poslanec-kom pôsobení. Svoju �ivotnú filozofiu zo-sumarizoval v knihe esejí Argumenty. Bolautorom zbierok nábo�enskej lyriky, mod-litieb a piesní. Venoval sa aj dramatickejtvorbe. Súborné dielo mu vy�lo v rokoch1940 � 44 v Martine.

Lit.: Gáfrik, M.: Martin Rázus � osobnos�a dielo, 1. � 2. Bratislava 1998, 2000.

* 22. 10. Svetový deò misií.* 22. 10. 1888 zomrel v Turèianskom

Ïure Ján Országh (nar. 16. 5. 1816v Klá�tore pod Znievom), cirkevný hodnos-tár, národný dejate¾, profesor cirkevnéhopráva, zakladajúci èlen a druhý podpred-seda Matice slovenskej � 120. VÝROÈIEÚMRTIA.

* 24. 10. Deò OSN.* 24. (do 30. 10.) Tý�deò odzbrojenia

(OSN).* 26. 10. Deò osvetových pracovní-

kov.27. 10. 1968 prijalo Národné zhroma�-

denie v Prahe Ústavný zákon o Èesko--Slovenskej federácii. Formálne uznávalprávo na sebaurèenie slovenského a èes-kého národa. Do platnosti vstúpil 1. 1. 1969.Na jeho základe sa vytvorilo Federálne zhro-ma�denie, k SNR pribudla ÈNR. Mnohé jehoustanovenia sa v�ak nezrealizovali �40. VÝROÈIE PRIJATIA.

¼udovít NOVÁK

100. VÝROÈIENARODENIA

15. 10. 1908 na-rodil sa v Skalici ¼u-dovít Novák (zomrel27. 9. 1992 v ¼u-bochni), jazykove-dec. Absolvoval Filozofickú fakultu KUv Prahe. Bol referentom Jazykového odboru

Martin RÁZUS

120. VÝROÈIENARODENIA

18. 10. 1888 na-rodil sa vo VrbiciMartin Rázus (zo-mrel 8. 8. 1937v Brezne), spisova-te¾, politik. Ev. teológiu �tudovalv Bratislave a v Edinburgu. Bol kaplánomv Modre a farárom v Pribyline, MoravskomLieskovom a v Brezne. V èase 1. svetovejvojny a krátko po nej vydal básnické zbier-ky Z tichých i búrnych chví¾, To je vojna!a Hoj, zem drahá, kde sa premietajú emó-cie, vojnové udalosti i autorove nádejespojené so vznikom republiky. Povojnovépomery na Slovensku asociujú zbierky 20. ro-

Ján LAJÈIAK

90. VÝROÈIEÚMRTIA

28. 10. 1918 zo-mrel vo Vy�nej BociJán Lajèiak (nar. 25.7. 1875 v Pribyline),filológ, teoretik kul-túry, ev. kòaz. �tudoval teológiu na kolé-giu v Pre�ove, na univerzitách v Erlangene,Parí�i a orientálnu filozofiu v Lipsku. Pôsobilako kaplán v Budape�ti a od roku 1905 akofarár vo Vy�nej Boci. Je tvorcom modernej

KALENDÁRIUM

6

Ná r odn á o s v e t a 6/2 008

PhDr. Karol Petrovský

Preh¾ad bol spracovaný z viacerých roè-níkov Kultúrnohistorického kalendára(NOC), Národného kalendára (MS) a Ma-lého kalendária významných kultúrnycha spoloèenských udalostí Slovenska.

slovenskej orientalistiky. Napísal monogra-fiu Die Plural � und Dualendungen am se-mitischen Namen (1902) a viaceré �túdie,ktoré publikoval najmä v nemeckýcha francúzskych èasopisoch. Je autorom bib-listickej monografie Ézechiel, sa personneet son enseignements (1905). Venoval saaj prekladom biblických textov z gréètinya hebrejèiny do slovenèiny (Kniha �almov,1904). Neskôr sa zaoberal kulturológiou.Ako prvý na Slovensku sa usiloval osvetli�filozofiu kultúry v slovenskom národnom�ivote �túdiou Na�e literárne snahy (1908).V sociologicko-kultúrnom diele Slovenskoa kultúra (vy�la posmrtne �tyrikrát �v rokoch 1920, 1957, 1994, 2007) zaujíma-vo a podnetne analyzoval slovenské hos-podárske, sociálne, nábo�enské, kultúrne,umelecké a vedecké pomery na zaèiatku 20.storoèia. V èase pôsobenia patril k najvzde-lanej�ím Slovákom, svojimi prácami v�aknena�iel pochopenie a podporu, akú by sizasluhovali.

Lit.: Lajèiak, J.: Slovensko a kultúra. Bra-tislava 1994, s. 17 � 24.

DEKLARÁCIASLOVENSKÉHO

NÁRODA

90. VÝROÈIEPRIJATIA

30. 10. 1918 zvo-lala Slovenská ná-rodná strana poraduslovenských politic-kých predstavite¾ov

do Turèianskeho Svätého Martina. Zhro-ma�denie v budove martinskej Tatrabankyustanovilo Slovenskú národnú radu zlo�e-nú zo zástupcov v�etkých politických strána prúdov slovenskej spoloènosti. Násled-ne prijalo Deklaráciu slovenského náro-da, ktorá dávala SNR výluènú právomoc ho-vori� a kona� v záujme slovenského náro-da, zru�ila zväzok s historickým Uhorskoma utvárala i sankcionovala nový zväzoks èeským národom. To znamenalo �tátopráv-ne oddelenie Slovenska od Uhorska. DruháSNR za predsedníctva Matú�a Dulu potomviedla prvé kroky Slovenska z bývaléhoUhorska do nového èsl. �tátu. Slováci vstú-pili do novej éry svojich dejín. Martinskádeklarácia bola nielen manifestaèným, aleaj legálnym �tátoprávnym prihlásením saslovenského národa k spoloènému �tátu Èe-chov a Slovákov. Bez neho by nemoholnový �tát vzniknú� a úsilia ès. zahranièné-ho odboja by boli len hrdinským vypätím.Zánikom Rakúsko-Uhorska sa skonèili deji-ny uhorského �tátu, v ktorom Slováci �ilitisíc rokov.

Lit.: Hronský, M.: Vznik a èinnos� dru-hej SNR (1918 � 19). In: Slovenské národnérady. Bratislava 1998, s. 45 � 72.

M. Dula

A. Pietor

PRED 165 ROKMI SA NARODIL AMBRO PIETOR

Novinárvzácnej slovenskeja slovanskej orientácie

Miesto �urnalistu a v�estranné-ho národného èinite¾a Ambra Pie-tra v kultúrnych dejinách Sloven-ska a zástoj v boji za národnéa sociálne práva Slovákov najlep-�ie pochopíme, keï ich zhodnotí-me v kontexte s dobou, v ktorejrozvíjal aktivity. Roky, keï vstupo-val do viacerých oblastí slovenské-ho národného �ivota, patriliv dejinách Slovákov k naj�a��ímvôbec. Svedectvo o tom podalknihou Nápor � odpor (1905), kto-rá poskytuje ucelený obraz o ma-ïarizácii slovenského národa (a ajiných národov v Uhorsku) v 19. sto-roèí, ako aj o obranných krokochSlovákov proti týmto tlakom.

Ambro Pietor sa narodil 15. 10. 1843v Bobrovci. Zmaturoval na gymnáziuv Banskej Bystrici, kde sa pod vedenímriadite¾a Martina Èulena, jedného z na-�ich najväè�ích pedagógov a národov-cov 19. storoèia, zocelilo jeho národo-vectvo. Poèas právnických �túdií v Pe�ti,vo Viedni a v Prahe upozornil na sebaako úspe�ný organizátor �tudentskéhospolkového �ivota. Novinárèil takmer40 rokov. V roku 1869 pracoval v redak-cii èasopisu Národní listy v Prahe a spo-lupracoval s redakciou Pe��budínskychvedomostí. Keï v roku 1870 zaèaliv Martine vychádza� Národnie noviny,pres�ahoval sa sem, stal sa ich redakto-rom a v rokoch 1874 � 98 vykonávalfunkciu zodpovedného redaktora. Záro-veò v rokoch 1870 � 71 pomáhal Janko-vi Kalinèiakovi pri redigovaní literárne-ho èasopisu Orol a neskôr vydal jehoBásne a �ivotopis. Od roku 1881 a�do konca �ivota vydával a redigoval po-pulárny ¾udový èasopis Národný hlásnik.

Národnie noviny sa Pietrovou záslu-hou stali tribúnou slovenských politic-kých, hospodárskych a kultúrnych úsilí.Publicistikou v nich, ako aj na stránkachsúvekých slovenských periodík popripolitických a národnoobranných otáz-kach rie�il aj komplex hospodárskych,sociálnych, kultúrnych a osvetovýchtém. Propagoval zakladanie sporite¾ní,kultúrnych zdru�ení a rozvoj spolkové-ho �ivota. Písal biografické èlánky o slo-venských dejate¾och. Pretvoril Národnienoviny na neoficiálny tlaèový orgán Slo-venskej národnej strany. Ako èelný ideo-

lóg a politik tohto najvýznamnej�iehopolitického zoskupenia Slovákov doroku 1918 sa prejavoval poèas celéhomartinského pôsobenia.

Koncom 19. a zaèiatkom 20. storo-èia patril medzi popredné zjavy sloven-ského kultúrneho a spoloèenského �ivo-ta. Bol iniciátorom zalo�enia prvéhoslovenského �enského spolku �ivena(1869), v ktorom do roku 1895 zastá-val funkciu tajomníka a zredigoval dvaroèníky Literárneho almanachu �ivena(1872, 1885). Aktívne pôsobil ajv ïal�ích spolkoch � bol výborníkomMatice slovenskej, predsedom Turèian-skeho kasína, èinovníkom Tatrabanky,Sporite¾ne a èlenom stolièných i mest-ských úradov. Patril k zakladate¾om slo-venského gymnázia v Klá�tore pod Znie-vom a Spolku sv. Vojtecha. Za národnúèinnos� ho perzekvovali a roku 1898 bolza èlánky v Národných novinách odsú-dený na 8-mesaèné väzenie, ktoré si od-sedel vo Vacove. ¼udové zhroma�deniena Pietrove privítanie v Martine, keï savracal zo súdu, sa stalo zámienkouna zorganizovanie tzv. ve¾kého ban-skobystrického procesu. Do veènosti odi-�iel 3. 12. 1906. Odkaz rodákom zanechalv mramorovom náhrobníku na Národ-nom cintoríne v Martine: �Uèil som ná-rod svoj národnosti, z temnej mohylymu volám: chráò si ju a miluj neskonale!�

Lit.: Slovenské národné noviny, r. 9 (13),1998, è. 43, s. 8; Kni�nica, r. 7, 2006, è. 11 � 12,s. 74 � 75.

Reprofoto: archív

7

Ná r odn á o s v e t a 6/2 008

Strmeòove Náv�tevy nás �nav�tívili�

PODUJATIE NÁRODNÉHO IN�TITÚTU SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRYA VYDAVATE¼STVA MATICE SLOVENSKEJ

V pondelok 9. júna v podveèer sa uskutoènilo v prezentaèných priestoroch Univerzitnej kni�nicev Bratislave podujatie, ktoré bolo oslavou vyspelosti slovenského jazyka a zároveò básnikaa prekladate¾a Karola Strmeòa. Matica slovenská tu prostredníctvom svojho Národného in�titútu slo-venského jazyka a literatúry (NISJaL) a vydavate¾stva (VMS) v spolupráci so spomínanou kni�nicoua Úniou slovenských spisovate¾ov, umelcov a kultúrnych tvorcov �ijúcich mimo územia Slovenskapripravili privítanie jedineèného kni�ného diela.

Hovoríme o Strmeòovej antológiisvetovej lyriky Náv�tevy (prvý razdvojdielne v Slovenskom ústave sv.Cyrila a Metoda, Rím 1972) vychá-dzajúcej v jednom ucelenom kni�-nom artefakte vïaka matiènému vy-davate¾stvu a jeho vyprofilovanejedícii Slovenský svet. Kniha predsta-vuje nepochybne vrchol básnikovhoprekladate¾ského úsilia a umenia.A zároveò, nadväzujúc na Krèméry-ho literárny odkaz, aj jedenz vrcholov slovenského poetickéholiterárneho prekladu vôbec. Antoló-gia sprístupòuje slovenskému èitate-¾ovi 226 prelo�ených textov �od krá¾a Dávida cez Villona, Verlainaa� po modernú poéziu prvej polo-vice 20. st. reprezentovanú napr. Un-garettim, Blokom, Lorcom, Achma-tovovou... Strmeò v�ak majstrovskyzvládol napr. aj preklady sv. Jánaz Krí�a, slávneho staroèínskeho maj-stra Tu Fu, èi indického nosite¾a No-belovej ceny za literatúru Rabindra-nátha Thákura... Sumarizujúc � anto-lógia priná�a preklady viac ako �tvr�tisícky autorov a ich klenotovz pokladnice svetovej lyriky! Matiè-né vydanie Strmeòových Náv�tev �

prvé na Slovensku vôbec! � je navy-�e výnimoèné skutoènos�ou, �e hooproti �rímskemu vydaniu� obohatilio pôvodné opravy a pripomienkysamotného autora!

Iba pripomeòme, �e Karol Strmeò(9. 4. 1921 Palárikovo � 16. 10. 1994Cleveland, USA) bol básnik, prekla-date¾ a esejista, ktorý po roku 1945musel emigrova� a neskôr pôsobilv Taliansku a USA. Stál napríklad ajpri zrode Zahraniènej MS, Slovenské-ho ústavu sv. Cyrila a Metoda v Rí-me, zanechajúc významnú stopu

v krajanskom spolkovom a literárnom�ivote i odkaze.

Je autorom napr. básnických zbie-rok Vý�inok �ivota (1943), Testament(1944), Èakajú nivy jar (1963), Zna-menie Ryby (1969), Preblahoslave-ná (1977); z kni�ných prekladov spo-meòme aspoò výbery z poézieM. Eminesca (1943), R. M. Rilkeho(1944), Danteho �ivot (1943), Hav-ran E. A. Poea (1944)...

Jedineènos� knihy a okamihu pre-zentácie pri�li svojou úèas�ou pod-pori� aj viacerí ve¾vyslanci a zástup-covia diplomatických misií na Sloven-sku � Nemecka, Talianska, �paniel-ska a Japonska, v�etko krajín, ktorýchpoézia v predmetnej knihe je zastú-pená nieko¾kými národnými autormi.

Podujatie moderované riadite¾omNISJaL Dr. M. Bielikom a riadite¾omVMS Mgr. S. Muntágom ozvlá�tnilvýnimoèný prednes J. �imonovièaa zasvätený príhovor editora knihy,súèasného poslanca NR SR Dr. J. M. Ry-dla, podobne ako slová predseduMS J. Marku�a o potrebe vydáva�u nás podobné knihy v èo najhojnej-�om poète.

Ve¾vyslanec Talianskej republiky v SR J. E. A. Provenzano zdôraznil, �e básnikovevynikajúce preklady sú zároveò aj dôkazom bohatosti slovenského jazyka

J. Marku� poukázal na niektoré historickésúvislosti prvého i súèasného vydania

J. M. Rydlo vyzdvihol neúnavnú prácuK. Strmeòa pre národ v rovine literárnej

Igor VálekFoto: autor

SLOVO/KALENDÁRIUM

13

Ná r odn á o s v e t a 6/2 008

IX. ROÈNÍK MEDZINÁRODNEJ VÝTVARNEJ SÚ�A�E DETÍPRED�KOLSKÉHO VEKU V DUNAJSKEJ STREDE

�itnoostrovské pastelkyvo v�etkých farbách dúhy

�itnoostrovské pastelky sú oslavou radosti zo �ivota vo v�etkých farbách dúhy. Cie¾om sú�a�e jepodpori� detskú výtvarnú tvorivos� v útlom veku a motivova� k ïal�ej tvorbe. Je to ojedinelá sú�a�takéhoto charakteru nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. K domácim autorom sa prihlásilitie� deti z Maïarska, z Nemecka, zo Srbska, v minulých rokoch aj z Rakúska a Èiech. Harmonogramsú�a�e je takmer celoroèný � od vyhlásenia po samotnú slávnostnú vernisá� a prípravy efektnéhocelofarebného katalógu, v ktorom sú uverejnené v�etky ví�azné práce.

Deti prichádzali v piatok 16. májau� od skorého rána do �itnoostrov-ského múzea v Dunajskej Strede, kto-ré ich vítalo nezvyèajnou balónovouvýzdobou. V hlavnej sále bolo in�ta-lovaných takmer 270 obrázkov plnýchfarieb, radosti a prekrásnych motívovzo �ivota detí strednej Európy. Ve¾-ká sláva malých zaèala �týlovýmpredstavením �a�a Maro�a, ktorý sivtipom a hrami získal aj dospelýchdivákov.

Deti, ich rodièov, ale i pedagógovv úvode srdeène privítali: Ing. ViliamKubányi, riadite¾ odboru kultúryTTSK, Mgr. Fridrich Nagy, viceprimá-tor mesta Dunajská Streda, Dr. Ru-dolf Ottófy, viceprimátor mesta Gyõrz Maïarska, Dragan Jajiè, vedúcimetodik výtvarnej výchovy z Nové-ho Sadu, Srbsko, ale, samozrejme,aj riadite¾ka hlavného organizátorapodujatia �itnoostrovského osveto-vého strediska (jeho zriaïovate-¾om je TTSK) Mgr. Jana Svetlovská.Po vyhodnotení poroty z úst Dr. Bo-humíra Bachratého, ktoré bolo tlmo-èené v materinskom jazyku i zahra-nièným hos�om, sme koneène pristú-pili k samotnému vyhláseniu výsled-kov.

Tento rok sa k hodnoteniu porotyv Dunajskej Strede, ktoré bolo e�tev januári, zi�lo takmer 2000 obrázkovna ve¾mi vysokej úrovni, a aj z tohtodôvodu bol navý�ený poèet ví�az-ných prác na 45 ocenených. Pre ma-lých umelcov organizátori pripravilimno�stvo darèekov: celofarebný ex-kluzívny katalóg, v ktorom sú uve-

rejnené v�etky ví�azné práce, peknýdiplom, logo sú�a�e � farebná kera-mická pastelka, pôsobivý dar � hod-notná hraèka, slávnostná recepcia akopre profesionálnych umelcov, kyticefarebných balónov, sladkosti, a tov�etko s príspevkom TTSK, Minister-stva kultúry SR a zo sponzorskýchpríspevkov firiem a podnikate¾ovz okresu Dunajská Streda. Jednoznaè-ne v�ak treba poveda�, �e najväè�ímdarom je nezabudnute¾ný zá�itokz tohto nev�edného podujatia � takto aspoò vnímame z reakcií rodièovèi pedagógov, ktorí sa tejto ve¾kole-pej vernisá�e a vyhodnotenia sú�a-�e zúèastòujú.

Hlavnú cenu predsedu TTSK Ti-bora Miku�a získal obrázok Anjelod pä�roèného Nathaniela Quiqueraz Dolného Kubína. Cenu primátoramesta Dunajská Streda získala RékaCsemez z Gyõru.

Tohto roku bola udelená aj Kolek-tívna cena odbornej poroty, ktorúzískala �kôlka z Nového Sadu Pred-�kolska ustanova Radostno detijnstvo.Túto cenu neude¾uje odborná poro-ta pod vedením Dr. Bohumíra Bach-ratého pravidelne, ale len za výni-moènú kolekciu výtvarných prácz jedného zariadenia. V histórii pas-teliek ju zatia¾ získala len ZU� DolnýKubín, ktorá je u� stabilným kvalit-ným úèastníkom sú�a�e.

Predseda poroty hodnotil o. i. ex-pozíciu aj týmito slovami: �V�etkydiela IX. roèníka �itnoostrovskýchpasteliek priná�ajú opätovne ú�asnúpanorámu �ivej, svie�ej a radostnej

detskej tvorby. Na väè�ine obrázkovsa stretávame s postavièkami ¾udí. Súto deti i dospelí, rodièia i priatelia...,sú to hravé postavièky s úsmevom,sú to ¾udia v krajine, v prírode... Èas-to ide o zvieratká � koník, maèièka,veverièka, �irafa..., sú tu aj prin-ceznièky èi tancujúce kvety... Vzác-nej�ie sú obrázky domov, hradov,ve�í èi záti�ia a na úvod v�etkéholetiaci anjel na hviezdnom nebíèkuz Dolného Kubína. Spoloèným zna-kom v�etkých týchto diel je rados�a ��astie. Výrazom týchto citovýchhodnôt sú farby, �iarivý kolorit det-skej kresby a ma¾by. A podstata tej-to tvorby? Vrúcne srdce a èistá du�ai oèi detí, ktoré sa s nádejoua oèakávaním pozerajú dopredu,do budúcnosti. Je na nás, aby ich bu-dúcnos� bola dobrá, ��astná a ¾udskyzmysluplná.�

Celá expozícia pôsobí ve¾mi pozi-tívne, je to posolstvo zo sveta detínám dospelým. O tom, aký svet oko-lo nich je a aký by ho chceli ma�,o tom, kto je pre nich najdôle�itej�í,kto je slnkom ich hviezdnej sústavy.A práve aj IX. roèník je dôkazomtoho, �e deti sú svetlom na�ich dní �v�edných i tých sviatoèných.

Ïakujeme v�etkým, ktorí nás pod-porili.

Jana Svetlovská,�itnoostrovské stredisko

v Dunajskej Strede

ZUÈ � VÝTVARNÍCTVO

27

Ná r odn á o s v e t a 6/2 008 MIESTNA KULTÚRA / ZUÈ / VO¼NÝ ÈAS

Mozaika miestnej kultúryZ AKTIVÍT A PODUJATÍ MIEST A OBCÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY V MÁJI 2008

Dòa 1. 5. v Zuberci pod názvom Hej, májzelený zvykoslovným programom otvorililetnú sezónu.

4. 5. v KD Sú¾ov-Hradná sa odohrala re-gionálna sú�a�ná prehliadka folklórnychskupín Nositelia tradícií, ktorú usporiadaloRegionálne kultúrne stredisko �ilina.

4. 5. v KD Kendice sa konal VI. roèníksú�a�ného festivalu v speve ¾udových pies-ní V Kendzicoch ve�elo.

6. 5. v DK Zrkadlový háj v Bratislave podnázvom Hafirovica bola �kola ¾udového tancas výuèbou tancov z Poluvsia.

16. 5. v DK Zrkadlový háj v Bratislave sakonal Taneèný dom � výuka ¾udových tan-cov z Habury a Lastomíru.

18. 5. v DK Zrkadlový háj v Bratislave sakonal 4. roèník Medzinárodného rómskehofestivalu.

23. 5. v DK Dúbravka v Bratislave sú�a�-li deti Z� v speve ¾udovej piesne na podu-jatí Dúbravský slávièek 2008.

24. 5. v KD Hronsek sa konala XX. kraj-ská sú�a�ná prehliadka v speve ¾udovýchpiesní detí Hronsecká lipová ratoles�.

24. 5. v Slovenskom po¾nohospodár-skom múzeu v Nitre uviedli program Po-sviacka vinohradov.

24. 5. na Hlavnej ulici v Ko�iciach sakonal XIII. roèník Zemplínskeho majálesu,prehliadky tradièného folklóru zo Zemplí-na, a v Dome umenia XIII roèník Zemplín-skeho bálu.

25. 5. v Istra centre v Bratislave sa odo-hral Národný festival piesne, prehliadka¾udových piesní a tancov.

25. 5. v Múzeu liptovskej dedinyv Pribyline sa uskutoènila tradièná Ovèiar-ska nede¾a � Ovenálie 2008.

25. 5. v Múzeu kysuckej dediny v NovejBystrici-Vychylovke predstavili kuchyòustarých materí.

29. 5. � 1. 6. v Stredisku kultúry Vajnor-ská v Bratislave sa konal XI. medzinárodnýfestival detských folklórnych súborov.

30. 5. v DK Zrkadlový háj v Bratislave sav rámci Veèera autentického folklóru pred-stavila obec Hronské K¾aèany.

30. � 31. 5. v Trenèíne usporiadalo Tren-èianske osvetové stredisko VI. roèník Slo-venského festivalu seniorských folklórnychsúborov.

31. 5. � 1. 6. v He¾pe sa konal 9. roèníkfestivalovej prehliadky detských folklór-nych súborov Kolovrátok.

31. 5. v amfiteátri v Buzici sa odohralMedzinárodný èerehátsky mláde�níckychfestival, tradièný folklórny festival detskýcha mláde�níckych súborov.

31. 5. v historickej budove Slovenské-ho národného divadla v Bratislave sa konalgalaprogram venovaný 40. výroèiu DFS Vie-nok.

Dòa 2. 5. v MsKS Dolný Kubín sprístup-nili výstavu ruèných prác OZ Zubor zo Zub-rohlavy.

2. � 3. 5. v Bojniciach sa konali Dni maj-strov Hornej Nitry a Slovácka, festival ¾u-dového umenia a remesla spojenýs tvorivými remeslami.

3. � 4. 5. v Oravskom Podzámku sa ko-nali Turzovské slávnosti s prehliadkou ¾u-dových zvykov, remesiel a umenia.

3. � 4. 5. a 10. � 11. 5. na Hrade ÈervenýKameò sa konali Èervenokamenské reme-selné trhy.

13. 5. v Krajskom osvetovom strediskuv Ko�iciach uskutoènili tvorivú remeselníc-ku dielòu pre znevýhodnenú mláde� Ma¾o-vanie na sklo.

14. � 15. 5. v Prievidzi vznikla na Ná-mestí slobody Ulièka remesiel s uká�kamivýroby ¾udových remesiel.

14. � 21. 5. v KC Bojnice bola in�talova-ná XIII. výstava maturitných prác �tuden-tov SOU nábytkárskeho Pravenec s názvomOd remesla k umeniu.

14. 5. v Mestskom centre kultúry Ma-lacky bola predná�ka PhDr. Márie Zajíèko-vej Kroje dolného Záhoria.

15. 5. v Hornonitrianskom múzeuv Prievidzi sprístupnili výstavu Hornonit-rianski kachliari.

16. 5. vo Vlastivednom múzeuv Hlohovci otvorili výstavy Palièkovanéèipky a èipkovanie a Hygiena v minulosti.

17. 5. v Makovického dome �ilina bolitvorivé dielne �paniodolinská èipka podvedením Anny Rendekovej.

23. � 24. 5. v Starom zámku v Banskej�tiavnici sa konal Festival kum�tu, remeslaa zábavy.

23. 5. v Krajskom osvetovom strediskuv Ko�iciach bola tvorivá dielòa pre znevý-hodnenú mláde� Ma¾ovanie na textil.

28. 5. v Makovického dome v �ilineotvorili autorskú výstavu výrobcu ¾udovýchhudobných nástrojov Romana Bienikas názvom Spievajúce drevo.

TRADIÈNÉ ¼UDOVÉA UMELECKÉREMESLO

NEPROFESIONÁLNEVÝTVARNÍCTVO

FOLKLÓR �¼UDOVÝ TANEC,HUDBA, SPEV,ZVYKOSLOVIE

Dòa 1. 5. v Archeologickom komplexeDolná brána v Ko�iciach otvorili výstavuvýtvarných diel Ko�ice ako ich vidímek oslavám Dòa mesta Ko�ice 2008.

3. � 4. 5. v DK Kramáre v Bratislave sakonala tvorivá dielòa Ateliér neprofesio-nálnych výtvarníkov.

6. 5. v Stredisku kultúry Vajnorskáv Bratislave otvorili výstavu krajského kolasú�a�nej prehliadky neprofesionálnychumelcov Výtvarné spektrum.

7. 5. v budove Okresného riadite¾stvaPolicajného zboru v Dolnom Kubíne pripra-vilo Oravské kultúrne stredisko vyhodno-tenie a výstavu regionálnej sú�a�e det-ských výtvarných prác Polícia oèami detí.

11. 5. v Z� Pucov usporiadalo Oravskékultúrne stredisko regionálnu výtvarnúsú�a� a tvorivé dielne s názvom Stra�iak �ochranca úrody.

11. 5. v Delovej ba�te na Trenèianskomhrade otvorili 12. sú�a�nú výstavu nepro-fesionálnej výtvarnej tvorby Trenèianske-ho kraja Výtvarné spektrum.

12. 5. v �ari�skom osvetovom strediskuv Pre�ove otvorili výstavu obrazov Vilia-ma Volka.

14. 5. v KD Valaliky otvorili sú�a�nú vý-stavu neprofesionálnej výtvarnej tvorbyko�ického regiónu Ko�ická paleta 2008.

16. 5. v Tatranskej galérii Poprad otvori-li výstavu výtvarných prác �tudentov V�s názvom Junk (Young) Art.

16. 5. v Bibiane, medzinárodnom domeumenia pre deti v Bratislave otvorili vý-stavu Kde sa vzalo umenie?

16. 5. v �itnoostrovnom múzeuv Dunajskej Strede otvorili IX. sú�a�nú vý-tvarnú výstavu �itnoostrovské pastelkya výtvarnú výstavu Polícia oèami detí.

16. � 31. 5. v Elektrárni Tatranskej galé-rie v Poprade sa konal workshop Hrys umením 2008 pre pedagógov výtvarnejvýchovy.

17. 5. v Múzeu Betliar otvorili výstavuDeti na historických poh¾adniciach zo súk-romných zbierok grófa Quirina di Ferronz Verony.

18. 5. v CVÈ Maják Námestovo usporia-dalo Oravské kultúrne stredisko regionál-nu výtvarnú sú�a� a tvorivé dielnes názvom Stra�iak � ochranca úrody.

20. 5. v Stredisku kultúry Vajnorskáv Bratislave sprístupnili výstavu drevorez-bárov a maliarov Sporofy, Spolku rozvinu-tej fantázie.

22. 5. v Tatranskej galérii Poprad otvori-li výstavu obrazov Olega Garagonièa �ivo-topis zakarpatskej krajiny.

23. 5. v Malokarpatskom osvetovomstredisku v Modre bola vernisá� výstavyEleny K¾úèikovej Podoby hodvábu.

30. 5. v Múzeu ¼. �túra Modra otvorilivýstavu Môj farebný svet, 4. roèník výsta-vy výtvarných prác �kôlkarov.

FOTOGRAFIA,FILM A VIDEO

Dòa 2. 5. v �ari�skom osvetovom stre-disku v Pre�ove vyhodnotili regionálnusú�a� amatérskych fotografov AMFO 2008a urobili rozborový seminár pre dospelýchautorov.

3. 5. v Hvezdárni Partizánske predsta-vili hviezdnu jarnú oblohu prostredníctvomvirtuálneho planetária, videofilmova pozorovaním objektov na oblohe.

6. 5. v Múzeu ¼. �túra v Modre sprístup-nili výstavu fotografií Du�ana KalmanèokaModranské impresie.

6. 5. v Po¾skom in�titúte v Bratislave podnázvom Svetlo z východu otvorili výstavufotografií ako prezentáciu pravosláviav Po¾sku.

28

Ná r odn á o s v e t a 6/2 008

Spracovala:Mgr. Natália Oravcová,

Národná osveta

6. 5. v Makovického dome �ilina otvori-li výstavu fotografickej sú�a�e pre mladýchautorov �ilinského kraja s názvom O CenuPhotography Factory.

12. � 17. 5. v Múzeu SNP v B. Bystrici sakonal Envirofilm 2008, XIV. roèník Medzi-národného festivalu filmov o �ivotnomprostredí a sprístupnili tu medzinárodnúvýtvarnú sú�a� Zelený svet 2008.

13. 5. v Galérii Slovenskej sporite¾nev Bratislave otvorili výstavu Du�an Hanák �Záznamy a odkazy � fotografie filmovéhore�iséra.

14. 5. v Po¾skom in�titúte v Bratislave pre-mietali film na tému pravoslávia v Po¾sku.

15. 5. v Mestskom centre kultúry v Malac-kách otvorili výstavu Premietacia technika.

Dòa 1. 5. v Múzeu Èervený Kameò vy-stúpil súbor starej hudby Musica Poetica.

9. � 19. 5. v DK Prievidza pod názvomPrievidza spieva sa uskutoènil medzinárod-ný festival zborového spevu.

11. 5. v Divadle J. Záborského v Pre�oveusporiadalo �ari�ské osvetové strediskoregionálnu prehliadku speváckych zborovDO-RE-MI-FA.

16. � 18. 5. v Námestove sa odohrali18. Námestovské hudobné slávnosti, me-dzinárodný festival sakrálnej zborovej tvor-by na poèes� biskupa J. Vojta��áka.

18. 5. v Dolnom Kubíne sa konala kraj-ská prehliadka hudobných telies Diverti-mento Musicale, ktorú usporiadalo Orav-ské kultúrne stredisko D. Kubín.

18. � 24. 5. v Divadle J. Palárika v Trnavesa konala Medzinárodná spevácka sú�a�Mikulá�a Schneidera-Trnavského.

30. 5. v DK Skalica koncertoval senior-ský spevácky súbor Rubín pri príle�itosti10. výroèia svojho zalo�enia.

POPULÁRNA HUDBA,COUNTRY HUDBA,FOLK, ROCK, JAZZ,POPULÁRNY SPEV

23. 5. v KC Bojnice sa v rámci Bojnické-ho kultúrneho leta konala klavírna prehliad-ka kaviarenskej hudby v podaní �iakov ZU�.

25. 5. na Hviezdoslavovom námestív Bratislave sa konala sú�a�ná prehliadkabluegrassových skupín s názvom BluegrassStage 2008.

Dòa 10. 5. v KD ¼. �túra v Modre sa ko-nalo finále speváckej sú�a�e Malokarpat-ský slávik 2008.

10. 5. v KC Bojnice sa konala speváckasú�a� interpretov populárnej piesne zo ZU�s názvom Bojnická perla.

10. 5. v Brezne pod názvom Countryza mestskou stodolou sa odohral festivalcountry hudby a tancov.

23. 5. v Klube Za zrkadlom v Bratislavespevák Samo Tomeèek s kapelou Free InnaCage uviedli premiéru nového CD.

Dòa 3. 5. v KD Dru�stevná pri Hornádesa konala regionálna sú�a� rozprávaèovs postupom na celoslovenské Rozprávaè-ské Lodno.

7. 5. v �ari�skom osvetovom strediskuv Pre�ove sa odohralo regionálne kolo sú-�a�e v umeleckom prednese Hviezdosla-vov Kubín.

12. 5. v Björnsonovom dome v Ru�om-berku usporiadalo Liptovské kultúrne stre-disko Liptovský Mikulá� a CVÈ Elán Ru-�omberok 22. roèník �túrovho Zvolena2008 � regionálnu sú�a� v rétorike a 1. roè-ník regionálnej sú�a�e stredo�kolskej mlá-de�e v rétorike Mláde� a odkaz A. Dubèeka.

13. 5. v Galérii Krajského osvetovéhostrediska v Ko�iciach sa konala regionálnasú�a� v rétorike Z� a S� ko�ického regiónuXXII. �túrov Zvolen.

15. 5. v KD Uhrovec sa konala krajská sú-�a�ná prehliadka v umeleckom prednese do-spelých a divadiel poézie �túrov Uhrovec.

17. 5. v Starej radnici v Ko�iciach pri-pravilo Krajské osvetové stredisko Veèerslovanskej kultúry s hudbou a poéziou slo-vanských autorov.

18. 5. vo Ve¾kých Kr�teòanoch oslá-vili 100. výroèie básnika a prekladate¾aP. G. Hlbinu.

20. 5. v MKS Dunajská Streda sa usku-toènil VII. roèník Dunajskostredského di-vadelného festivalu.

20. � 22. 5. v Spoloèenskom dome Prie-voz v Bratislave sa konala krajská sú�a�náprehliadka poézie a prózy Bratislavské me-tamorfózy 2008.

23. 5. v Múzeu bábkarských kultúr a hra-èiek na Hrade Modrý Kameò pod názvomBala�ova pieseò vyhodnotili IV. roèník lite-rárno-dramatickej tvorby regionálnych au-torov, otvorili výstavu literárno-výtvarnejsú�a�e Tajomný hrad Modrý Kameò a pre-zentovali sa tu neprofesionálne divadelnésúbory.

27. � 28. v Bulharskom kultúrnom in�ti-túte v Bratislave sa konala medzinárodnávedecká konferencia Slovenská a bulharskálexikografia v zjednotenej Európe.

30. 5. v Z� Bzince pod Javorinou sa ko-nala krajská prehliadka v prednese detía divadiel poézie Podjavorinskej Bzince.

30. 5. v Makovického dome �ilina sauskutoènila regionálna sú�a� rozprávaèovs postupom na Rozprávaèského Lodno.

VÝCHOVA, VZDELÁVANIE,REGIONÁLNE �KOLSTVO,MIESTNA A REGIONÁLNA KULTÚRA

Dña 1. 5. v Zámockom parku v Malac-kách sa predstavilo mno�stvo hudobnýchskupín, taneèné a divadelné súbory v rámcicelodenného podujatia Prvomájové Malacky.

1. � 4. 5. a 8. � 11. 5. na Bojnickom zám-ku sa konal 15. medzinárodný festival du-chov a stra�idiel.

2. � 11. 5. v Lehote pod Vtáènikom sakonali oslavy 120. výroèia prvej písomnejzmienky o Dobrovo¾nom hasièskom zbore I.

3. - 4. 5. v �a�kove sa konali oslavy 620.výroèia prvej písomnej zmienky o obci,v rámci ktorých sa uskutoènili: slávnost-ná akadémia, kultúrne a �portové akciea 3. roèník Furmanských pretekov.

5. 5. v Novohradskom múzeu a galériiv Luèenci otvorili výstavy Ohlasy secesiea Spolková èinnos� v Novohrade.

5. 5. v Rotunde v Ko�iciach otvorili vý-stavu Kaktusy, sukulenty, fotografie.

10. 5. Banské múzeum v prírode v B. �tiav-nici usporiadalo spolu s Bansko�tiavnicko-hodru�ským baníckym spolkom majálesv priestoroch baníckeho skanzenu.

10. 5. v KD V. Beniaka v Chynoranochuviedli slávnostný program ku Dòu matiek.

11. 5. v Novákoch, Bojniciach, Lehotepod Vtáènikom, v Nedo�eroch-Brezanoch,Nitrici, Podhradí, Teme�i, Senci, Malackách,Pohorelej, Piesku, �umiaci, Polomke, v Èier-nom Balogu, vo Valaskej Belej a v ïal�íchobciach a mestách uviedli kultúrne progra-my ku Dòu matiek.

11. 5. v Pezinku sa uskutoènilo kultúr-no-spoloèenské podujatie Deò rodín pri prí-le�itosti Medzinárodného dòa rodiny.

12. � 16. 5. vo Hvezdárni �ilina bol Tý�-deò otvorených dverí s veèerným pozoro-vaním oblohy pre verejnos�.

15. 5. v SNM Bratislava otvorili výstavuEugen Suchoò � tvorca národnej operypri príle�itosti 100. výroèia narodenia hu-dobného skladate¾a a pedagóga.

16. � 18. 5. sa v Hornonitrianskom mú-zeu v Prievidzi v rámci Medzinárodnéhodòa múzeí konal rad podujatí: Prievidzskécechové dni, otvorenie výstavy �enyna poh¾adniciach a i.

16. � 18. 5. sa konali Prievidzské mest-ské dni s tradièným májovým festivalomv znamení 895. výroèia prvej písomnejzmienky a 625. výroèia udelenia mestskýchvýsad Prievidzi.

17. 5. sa v rámci projektu Noc múzeía galérií konalo obrovské mno�stvo podu-jatí po celom Slovensku.

17. � 18. 5. v DK Námestovo pod ná-zvom Bambiriáda spojená s Dòom matieksa uskutoènila prehliadka èinnosti organi-zácií pracujúcich s de�mi a mláde�ou.

17. � 18. 5. na Hrade Èervený Kameòbolo kultúrne podujatie Èervenokamenská�ermovaèka.

18. 5. v Múzeu vo Svätom Antone otvori-li èas� severného krídla ka�tie¾a, výstavuZ tvorby Viktora Bilèíka a sezónnu expozíciuDivadelné kostýmy v historických obdobiach.

21. 5. v Zichyho paláci v Bratislavepod názvom Stretnutie generácií sa konalioslavy pri príle�itosti Dòa bulharskej osve-ty a kultúry a slovanskej písomnosti (24. 5.)a 60. výroèia Bulharskej �koly CH. Botevav Bratislave.

25. 5. v Prírodných lieèebných kúpe¾ochSmrdáky celodenným kultúrnym a zábavnýmprogramom otvorili kúpe¾nú sezónu 2008.

25. 5. v Strá�skom sa konali oslavy s náz-vom Pamätné dni mesta Strá�ske.

Dòa 13. 5. v DK Dúbravka v Bratislavepod názvom Tancujúci vesmír sa predsta-vili �iaci ZU� E. Suchoòa.

23. � 24. 5. v MsKS Senec sú�a�ili detiv modernom tanci na podujatí s názvomDúha.

28. 5. v DK Dúbravka v Bratislave sa ko-nalo absolventské vystúpenie �iakov taneè-ného odboru ZU� J. Kresánka.

ZBOROVÝ SPEV,VÁ�NA HUDBA

SPOLOÈENSKÝ TANEC,SCÉNICKÝ TANECA MODERNÝ TANEC

SLOVO �LITERÁRNA TVORIVOS�,UMELELCKÝ PREDNES,DIVADLO

Ilustrácia: Martin Kellenberger

Ivan Koleniè* 22. 1. 1965

Zbierky básní:Prinesené búrkou (1986)Rock and roll (1990)Pôvabné hry aristokracie (1991)Slasti anarchie (1993)Korienky nevidite¾nosti (1994)

Próza:Mlèa� (1992)Poru�enie raja (1993)Ako z cigariet dym (1996)

Ilustrácia: Martin Kellenberger

Nespí� a ne�ne zapiera�

V

O plavom súhvezdí òadier tvojicha� v krajinách zámorskýchs ú�asom delirujúceho �ialencatrpaslièie rody kázali si. S oèami dokoráno brusnièkách òadier tvojich malátnych,o jazvièke po bozku nebe��ana blúznilis prosíkom dohora... Rád odovzdám vieske,kde drobèia si národíky mne sotva po palec,tvoje pozdravy zradné,keï ma vyká�e� z komnát milkovacích!

VI

K na�im ne�ným podmorským palácomu� zase v rúchu máto�nomplaví sa zablúdená pl�.Z chatrèí obohnaných jazierkami èiernymipriviala noc po víchriciachmraèienko motý¾ov smrtihlavov,èo ich sedem bezmenných otrokýò vyplakalo.Na ka�dý tvoj vlas sadol si párik krídlatý.Keï sviatos� hlaholu zvonovnecháva nás v pomätení padnú� na kolenáa z nebies predjarných kanie manna,viem, �e ma musí� opusti�s pocestným v ko�ú�ku popre�ívanom motý¾mi.

(Nespí� a ne�ne zapiera� 1997)