New Vojenské lesy · 2019. 1. 24. · 2 VOJENSKÉ SY 12014 Vojenské lesy Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov sR, š.p. 1/2014 Ročník 7 január – február –

Vojenské lesyČasopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov sR, š.p. Ročník VI / január – február – marec 2014

2 vojenské lesy 1/2014

Vojenské lesyČasopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov sR, š.p.1/2014 Ročník 7 január – február – marec 2014

VydaVateľ: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 101 fax: 045/5306 102 e-mail: [email protected] web: www.vlm.sk

Redakcia: Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Lesnícka 23 962 63 PLIEŠOVCE tel: 045/5306 121 mobil: 0902 913 223 fax: 045/5306 122

Redakčná Rada: Predseda: Mgr. Marianna Huljaková (šéfredaktor – odborný garant pre lesnú pedagogiku) Podpredseda: ing. teodor derco (zástupca šéfredaktora) Členovia: ing. Jozef Bittara (redaktor) ing. Marián Hojdan (redaktor) ing. Jozef Joppa (redaktor) ing. ivan Schlosser (redaktor – odborný garant pre strelectvo) Jaroslav Jurský (redaktor – odborný garant pre kynológiu)RegiStRácia: MK SR B13 r. č. 3710/2007 zo dňa 30. januára 2007 ISSN 1338-3221LayOUt a SadZBa: Peter JánskytLač: Ars spektrum s.r.o. nePRedaJnÉ!Neprešlo jazykovou úpravou.

slOVO NA ÚVOD

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

do nového roku 2014 chcem vám aj vašim blízkym popriať najmä veľa zdravia, životných a pra-covných úspechov.

Ešte je priskoro na vyhodnotenie predchádzajúceho roku, ale predbežnú bilanciu už poznáme. Môžem povedať, že od relatívneho vypuknutia finančnej a následne hospodárskej krízy v roku 2008 sú výsledky podniku lepšie, aj keď ešte zďaleka nie také, ako v čase najvyššieho ekonomické-ho rastu.

Predovšetkým je to zásluha vás všetkých, ktorí ste s podnikom spätí. Za to vám patrí poďakova-nie, osobitne zamestnancom, ktorí neváhajú plniť si povinnosti nad rámec pracovného času a pra-covnej náplne. Predpokladám, že tento váš vklad do firmy ste vy aj vaše rodiny pocítili. Neviem, či sa nám to podarilo úplne a spravodlivo, ale snažíme sa zvýšenú iniciatívu zamestnancov sledovať a ohodnotiť.

Poďakovať chcem touto cestou ministrovi obrany a kolegyniam a kolegom z rezortu obrany, s ktorými sme v minulom roku vyriešili mnoho bazálnych problémov a situácií, ktoré spomaľovali alebo iným spôsobom ovplyvňovali chod podniku.

Samozrejme, poďakovanie patrí aj všetkým dodávateľom a odberateľom podniku, ich pomerne zodpovedný prístup pomohol stabilizovať situáciu v platobnej schopnosti podniku.

Vrátim sa ešte k osobnej iniciatíve niektorých zamestnancov štátneho podniku pri plnení si úloh, riešení problémov a bežných situácií, ktoré v pracovnom živote vznikajú náhle, nečakane a väčšinou mimo pracovného času. Musím konštatovať, že aj napriek mojej snahe zamestnáva-me aj ľudí, ktorí ešte stále chcú viac brať ako dávať a pojem štátny podnik v nich vyvoláva pred-stavu, že ich najdôležitejšou povinnosťou vo firme je byť iba zamestnaný, samozrejme pri využí-vaní a zneužívaní všetkých výhod, ktoré štátna organizácia poskytuje. Možno sú tieto vyjadrenia na úvod roka pritvrdé, ale adresujem ich predovšetkým zamestnancom, ktorí si svoje povinnosti plnia zodpovedne, najmä preto, aby vedeli, že o tomto probléme vieme, riešime ho, ale ak riešenie má byť predovšetkým zodpovedné a spravodlivé, nie je možné celý proces urýchliť len za účelom rýchleho dosiahnutia výsledku.

Hlavná úloha v roku 2014 je pokračovať v znižovaní úverového zaťaženia podniku, zabezpečiť rozvoj podniku formou uskutočnenia všetkých naplánovaných investícií, splnenia všetkých pláno-vaných tržbotvorných výkonov, splnenia všetkých úloh v pestovaní, obnove a ochrane lesa pri za-bezpečení jeho trvalo udržateľného rozvoja.

Na záver Vám chcem všetkým ešte raz popriať hlavne veľa zdravia a šťastia v roku 2014.

S pozdravom

Vojenským lesom a lesom zdar!

Ing. Ján Jurica ❧

Issn 1338-3221

fotografia na titulnej strane © Ing. Jozef Joppa

3vojenské lesy 1/2014

OBsAH

SLOVO NA ÚVOD . . . . . . . . . . 2

LeSNíctVO

Ťažba buka v zimných mesiacoch vo Vihorlate . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

Alpsko – karpatský koridor a jeho ochrana . 6

Obnova lesa – jar 2014 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

Obnova Programu starostlivosti o lesy na lesnom celku Lešť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10

Štátny dozor na LC Kamienka . . . . . . . . . . . 11

Financovanie 2013 LESY – DREVO . . . . . . 11

pOľOVNíctVO A rybárStVO

Jočami spisovateľa a fotografa . . . . . . . . . . . . 12

Aktinomykóza zveri . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14

Lov polodivokých kačíc na rybníku „Zabité“ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15

Prehľadný kalendár lovu zveri . . . . . . . . . . . 16

OD SpOLOčNých kOreňOV

Pozvánka na výstavu Silva Regina do moravské metropole Brno . . . . . . . . . . . . . . . 18

AktuALity . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19

hiStÓriA

Tibor Andrašovan a Pavol Poruban v Sieni úcty a slávy poľovníctva na Slovensku . . . . 20

StreLectVO

Univerzálna brokovnica radu Winchester Select . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

kyNOLÓgiA

Spišský pohár – VI. ročník, regionálne skúšky farbiarov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24

SpOLOčeNSká rubrikA

Priestor na otázku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25

Jeden z nás Ing. Ivan SCHLOSSER . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

Ing. Dušan Staško . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27

Vysvätenie červeného kríža . . . . . . . . . . . . . . 28

LeSNá peDAgOgikA

Stretnutie lesných pedagógov . . . . . . . . . . . . 29

Prečo divé husi píšu na oblohe písmená . . . 30

S láskou k deťom a lesu . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31


LesnÍctvo

Buk lesný je najrozšírenejšia drevina našich lesov s najväčším zastúpením a hospodársky naj-významnejšia listnatá drevina. Drevo buka je najvýznamnejšia surovina pre chemické spraco-vanie v celulózo-papierenskom priemysle na výrobu papiera, lepeniek a iných produktov, aj pre mechanické a priemyselné spracovanie v ostatnom drevospracujúcom priemysle. jeho ťažba a následný predaj predstavuje najvýznamnejší zdroj príjmov na hospodársky rozvoj, zachovanie prevádzkyschopnosti, udržania zamestnanosti a tým aj zabezpečenia plnenia všetkých funkcií lesov aj v rámci nášho o.z. kamenica n/Cirochou.

Z najkvalitnejších sortimentov bukové-ho dreva sa vyrábajú dyhy pre dekoratívne účely na výrobu nábytku a interiérové účely. Z technických dýh buka sa vyrábajú pregle-jované ploché aj tvarované dosky. Ako suro-vina sa používa najmä v nábytkárskom prie-mysle, bukové prírezy na výrobu ohýbaného sedacieho nábytku, do nábytku rezaného ako aj na výrobu konštrukčných rámov čalúne-

ného nábytku. Ako lepené drevo sa využíva na výrobu interiérových nábytkov, schodísk atď. Drevo na tieto účely je najvhodnejšie zís-kať v čase vegetačného pokoja, teda v zimných mesiacoch – v čase, keď teploty klesnú pod bod mrazu, t.j. december až február, keď dre-vo nepracuje. Koreňový systém kmeňa nena-sáva živiny z pôdy a drevo má najnižšiu vlh-kosť. Takto získané drevo je menej náchylné na poškodenia hmyzom, plesňami a hubami. Vykazuje v konečnom spracovaní vyššie uka-zovatele kvality, priaznivejšie hodnoty mecha-nických a fyzikálnych vlastností. V procese su-šenia má takéto drevo menší výskyt výsušných trhlín. Využívaniu týchto výhod je prispôsobe-ná aj súčasná situácia na trhu s bukovou guľa-tinou, na ktorom je o drevo buka zo zimných ťažieb vyšší záujem. Tento sa v rámci nášho

o.z. prejavuje jednak celkovým množstvom, ale aj dosiahnutím vyššieho speňaženia preda-ných guľatinových sortimentov. S cieľom do-siahnuť maximálne množstvo a zhodnotenie osobitne cenných sortimentov I. a II. akostnej triedy a tým aj dosiahnutie vyššej priemernej realizačnej ceny dreva sa u nás plánuje a rea-lizuje aj ťažbová činnosť v zimnom období. Avšak súčasná situácia na trhu s bukovou gu-

ľatinou na Slovensku odzrkadľuje nesprávnu štruktúru spracovateľského priemyslu. Absen-tuje najmä výroba drevárskych výrobkov s vy-sokou pridanou hodnotou, konkrétne krájaná a lúpaná dyha. V súčasnosti sa na Slovensku nespracovávajú najkvalitnejšie sortimenty gu-ľatinových výrezov zvláštnej akosti. Praktic-ky väčšina sortimentov buka ide na celulózo--papierenské účely a na Slovensku neexistuje žiadny významný spracovateľ pre „cenné“ sor-timenty surového dreva buka. Za týchto pod-mienok preto za úspech už považujeme aj rea-lizáciu a následný odpredaj 2% sortimentov I. a II. akostnej triedy a 50% (výťaž) sortimentov III. akostnej triedy (guľatinové sortimenty cel-kom) z celkovej ťažby a dodávok, ktoré v pod-mienkach o.z. Kamenica n/Cir. vyrábame

ŤAžBA BukA v zimnýcH mesiAcOcH vO viHOrlAte

Marián Hojdan Ing., vedúci oddelenia lesnej výroby, OZ Kamenica n/Cir., [email protected], (text, foto archív o.z.)

Uplatňovanie zásad hospodárenia s cieľom dosiahnutia čo najvyššieho podielu prirodzenej obnovy je hlavný princíp pri obhospodarovaní lesa

Drevo získané v zimnom období je menej náchylné na poškodenia plesňami a hubami. Vykazuje v konečnom spracovaní vyššie ukazovatele kvality, priaznivejšie hodnoty mechanických a fyzikálnych vlastností


LesnÍctvo

a dodávame. V prípade cenných sortimentov I. a II. akostnej triedy je to výlučne zahranič-nému odberateľovi a v prípade ostatných naj-kvalitnejších guľatinových sortimentov III. A. akostnej triedy viacerým odberateľom na trhy v Českej republike a Poľsku.

Druhá, ešte významnejšia zásada zimných ťažieb buka v našich podmienkach, je ich rea-lizácia v čase vegetačného pokoja v porastoch so zameraním na záchranu a dosiahnutie ma-ximálneho podielu prirodzenej obnovy lesa. Dnes už každý dobrý lesný hospodár vie oceniť prínos prirodzenej obnovy lesa, či už po strán-ke ekologickej, kde tvorí jeden zo základných princípov trvalo udržateľného obhospodaro-vania lesov, tak aj z hľadiska ekonomického, keď šetrenie nákladových položiek v čase fi-nančnej krízy zasahuje i pestovateľskú činnosť. Prirodzenou obnovou, ako racionalizačným opatrením, sa taktiež snažíme znížiť náklady pestovateľskej činnosti. V poslednom desaťročí sa aj u nás v o.z. Kamenica n/Cir. výrazne zme-nil prístup k prirodzenej obnove lesa. Legisla-tívne zmeny zákonných predpisov naštartovali proces uprednostňovania jemnejších spôsobov hospodárenia a tým aj podporu možnostiam prirodzeného zmladzovania obnovovaných lesných porastov. Postupne sa dostal z teoretic-kej do praktickej roviny. Zmenilo sa aj mysle-nie a prístup pracovníkov samotnej lesnej pre-vádzky. V súčasnosti práve prirodzenú obnovu lesa u nás považujeme za najdôležitejšiu a ne-nahraditeľnú zložku obnovy lesných porastov. Dlhodobým uprednostňovaním podrastové-ho hospodárskeho spôsobu bol dosiahnutý vý-razný pokrok a podiel prirodzenej obnovy za posledných 15 rokov sme zvýšili trojnásobne. V ostatných rokoch v rámci o.z. dosahujeme 75-80 % podiel prirodzeného zmladenia.

Uplatňovanie spomínaných zásad hospo-dárenia je hlavný princíp rozhodovania všet-kých našich prevádzkových pracovníkov pri obhospodarovaní lesa v zimnom období. Do-siahnuté výsledky pre náš o.z. znamenajú vý-znamný ekonomický efekt. Uvedomujeme si tieto dôležité skutočnosti a využitie pro-dukčného potenciálu prirodzenej obnovy lesa v tomto období, keď výrobný proces zimných ťažieb beží naplno, si kladieme ako základný, prvoradý cieľ pri obhospodarovaní našich les-ných porastov. ❧

Prebierka cenných sortimentov expedovanie výberovej drevnej hmoty do zahraničia

V čase vegetačného pokoja keď teploty klesnú pod bod mrazu


LesnÍctvo

AlpskO – kArpAtský kOridOr A jeHO OcHrAnAAkčný plán na ochranu Alpsko-karpatského koridoru (ďalej len Akk) bol pripravený v rámci pro-jektu Realizácia opatrení pozdĺž Alpsko-karpatského koridoru a implementácia v regióne Cen-trope Programu cezhraničnej spolupráce slovenská republika – Rakúsko 2007-2013. skrátene možno povedať, že úlohou Akčného plánu je prepojenie dvoch európskych pohorí – Álp a kar-pát, ktoré sú dôležitým biotopom rozličných voľne žijúcich druhov živočíchov. Vyplýva to z roz-drobenosti a čoraz väčšej fragmentácie krajiny medzi týmito pohoriami. To má za následok po-stupnú izoláciu zostávajúcich biotopov a ich postupnú redukciu aj tým, že sa bráni vo voľnom pohybe organizmov a procesov v predtým spojitej a ucelenej krajine.

Dochádza tak k postupnému poklesu bi-odiverzity. K jeho zastaveniu a k zachova-niu biodiverzity je nutné zachovať jestvujú-ce ekologické siete – cesty. Migračné pohyby jednotlivých druhov zvierat sú podmiene-né dostupnosťou potravy, rozptylom a obsa-dzovaním nových oblastí a samotným roz-množovaním. Pri migračných pohyboch sa jednotlivé živočíchy pohybujú medzi jednot-livými biotopmi, pričom využívajú v krajine určité interakčné prvky na prechod cez me-nej vhodné biotopy. Takto vznikol aj Alpsko--karpatský biokoridor, ktorého súčasťou je aj Záhorská nížina. Koridor spája východ-ný hrebeň Álp a západnú časť Karpát. AKK v posledných desaťročiach výrazne naruši-lo rozširovanie sídiel, intenzifikácia poľno-hospodárstva a lesného hospodárstva a vý-stavba ciest a rôznych oplotení. Zelenými ostrovčekmi v krajine, ktoré naznačujú sme-rovanie AKK, zostali predovšetkým lesné

porasty pozdĺž tokov Dunaj, Morava a Dyje. V postupnom prepájaní týchto ostrovčekov je rakúska strana ďaleko pred Slovenskom. V rámci Rakúska funguje viacero funkčných podchodov pre drobnú zver a nadchodov pre väčšie živočíchy.

Vízia aKKAKK a akčný plán na jeho ochranu je pro-

jektom spojitej krajiny medzi Alpami a Kar-patmi pri zachovaní biodiverzity pre budúce generácie. Geograficky môžeme AKK roz-deliť do viacerých územných celkov. Na Ra-kúskej strane to sú: Bucklige welt, Pohorie Rosaliengebirge, Wiener Neustadterpforte,

Litavské vrchy, Pahorkatina pri Arbestha-le a Les Ellender Wald. Na Slovenskej strane sú to: Niva rieky Dunaj, Niva Moravy a Dyje a moravské pole, Záhorská nížina, Malé Kar-paty.

Územie, ktoré obhospodaruje náš o.z. Ma-lacky, patrí geograficky do Záhorskej nížiny. Lesy na Záhorskej nížine sú najrozsiahlejší súvislý nížinný lesný komplex v SR a rozkla-

dajú sa na ploche väčšej ako 52 000 hektárov. V oblasti nivy rieky Morava sú tieto lesy pre-rušované nivnými lúkami. Najväčšou pre-kážkou pre migrujúcu zver sa v tejto oblasti stala po svojom oplotení diaľnica D2 (Brno – Bratislava). Nezanedbateľnou prekážkou je aj rozvíjajúca sa zástavba v okolí Bratislavy, vý-stavba priemyselných parkov a zón, výstavba zverníc a oplotení rôzneho charakteru.

NajhodNotNejšie územia V rámci aKK

V rámci AKK sa na území SR nachádza päť biocentier nadregionálneho významu:• dolnomoravská niva (2100 ha) – jad-

rové zóny sú Národné prírodné rezervá-cie (NPR) Horný les a Dolný les (629 ha ) v CHKO Záhorie

Ing. Richard Hájek, samostatný referent odd. výroby, OZ Malacky ( text, foto )

oplotená diaľnica D2 - umelá prekážka pre migráciu zveri


LesnÍctvo

• Bor (1560 ha) – jadrové zóny sú NPR Čer-vený rybník a Zelienka (202 ha) v CHKO Záhorie

• devínska kobyla (1500 ha) – jadro-vá zóna NPR Devínska Kobyla (101 ha) v CHKO Malé Karpaty

• Roštún (4850 ha) – jadrová zóna NPR Roštún a PR Hajdúky (389 ha) v CHKO Malé Karpaty

• Zámčisko (2320 ha) – jadrová zóna Zám-čisko (600 ha)V cieľových oblastiach boli vymedzené

nasledovné ekologické koridory nadregio-nálneho významu – biokoridory:• Rieka Morava (vodný koridor)• devínska kobyla – Malé Karpaty – Po-

važský Inovec – Strážovské vrchy – Malá Fatra – Chočské vrchy – Tatry – Pieniny (terestrický horský biokoridor)

• Borská nížina – Myjavská pahorkatina (podhorský biokoridor)

• dolnomoravská niva – Podhorský bio-koridor 3

• Morava – lužné lesy pri trase gbely – Bor• Morava – lužné lesy pri trase gbely –

Zámčisko – Biele karpatyPozdĺž AKK sú na rakúskej aj na sloven-

skej strane vyhlásené viaceré chránené úze-mia vrátane viac ako 20 oblastí NATURA 2000. Tieto územia sú hlavnou oporou eko-logických sietí.

iNdiKačNé druhy pre projeKt aKKPre projekt AKK boli za hlavné cieľové sle-

dované druhy vybrané veľké cicavce – jeleň lesný, los mokraďový, mačka divá, rys ostro-vid, vlk dravý, medveď hnedý. Vychádza to z ich citlivosti na fragmentáciu krajiny a špe-cifické nároky na biotopy. Za indikačný druh bol zvolený jeleň lesný, čo vychádzalo z do-stupnosti údajov o rozmiestnení a pohybe je-dincov tohto druhu. Správanie sa jeleňa do značnej miery ovplyvňujú ľudské aktivity vrá-tane poľovníctva. Preto je v oblasti ekoduktov a iných kritických miest nutné minimalizovať tlak poľovníctva, najmä v čase migrácie.

Bariéry V rámci aKK a ich preKoNáVaNie

Príklad ideálnej koridorovej štruktúry po-zostáva z lesného pásu so šírkou 100 – 200 metrov a výškou 3 – 6 metrov. Včlenený otvo-rený pás s rôznodruhovou prízemnou vege-táciou slúži ako vodiaca línia pre migrujúcu zver smerom k druhej strane biotopu. Jedna z hlavných bariér v krajine sú diaľnice a cesty. AKK v súčasnosti križujú štyri diaľnice (S4, A3, A4, D2), ktoré sú oplotené alebo sa ich oplocovanie dokončuje. Funkčný ekodukt bol postavený len na diaľnici S4. V pláne je vy-budovanie ďalších troch nových nadchodov pre zver – ekoduktov, čím by sa stal AKK opäť plne priechodný pre zver. Malo by ísť o eko-dukty v týchto lokalitách:

• diaľnica d2 – Moravský Svätý Ján – pláno-vaná výstavba 2014

• diaľnica a4 – Göttlesbrunn Arbesthal – plánovaná výstavba 2013

• diaľnica a3 – Müllendorf – plánovaná výstavba 2014

• diaľnica S4 – Pöttsching – vybudovaný v 2006Priechody pre zver musia spĺňať požiadav-

ky kategórie A so štandardnou šírkou 80 m a polohou blízko samotného koridoru – ma-ximálne do 500 metrov. Je nutné podporovať a využívať aj malé ekologické kompenzačné plochy, lesné komplexy, lúky a pasienky.

Na území obhospodarovanom VLM SR, š.p., o.z. Malacky sa nachádza kolízny bod č.4 „Záhorie – Úsek G: Bor – Vojenský vý-cvikový priestor Záhorie“. V súčasnosti toto územie intenzívne využívajú viaceré živočíš-ne druhy, vyskytujúce sa na Záhorskej níži-ne. Vojenské využitie tohto územia nie je pre zver také rušivé ako pohyb samotných ľudí mimo týchto území. Potenciálne riziko by bolo oplotenie celého tohto územia. Negatív-na pre zver je aj vzhľadom na charakter tohto územia jeho slabšia zásoba vodnými zdroj-mi. Nebezpečný môže byť aj čoraz častejší výskyt inváznych druhov rastlín, ktoré vy-tláčajú pôvodné druhy a znižujú ich druho-vú rozmanitosť. Vítaná by bola aj čiastočná premena časti borovicových monokultúr na lesy s pestrým druhovým zložením pôvod-ných drevín.

aKÝ je záVerOpätovné sfunkčnenie a dobudovanie

AKK pomôže zachovať biodiverzitu a eko-logickú rozmanitosť celého veľkého územia medzi dvomi významnými pohoriami Eu-rópy – Alpami a Karpatmi aj pre nasledujú-ce generácie. Bude to však možné len úzkou cezhraničnou a nadregionálnou spoluprá-cou, ktorá si bude vyžadovať mnoho pomoc-ných rúk z rôznych sektorov a organizácií. Akčný plán na ochranu Alpsko-karpatského koridoru je jeden z prvých krokov. ❧

nadchod nad diaľnicou D2

Podchod pod diaľnicou D2


LesnÍctvo

OBnOvA lesA – jAr 2014neoddeliteľná súčasť výrobného procesu v lesníckych činnostiach je obnova lesa. Vykonáva sa umelým zalesňovaním alebo sa porasty obnovujú prirodzeným zmladením.

Nachádzame sa v období, keď sa plánuje umelá obnova lesa na rok 2014. Každý OZ má svoje špecifické podmienky obnovy, čo je zrej-mé z rozboru LHE za posledné štyri roky, kto-ré sú uvedené v tabuľkách a príslušných ko-mentároch.

oz maLacKyNa OZ Malacky sa obnova lesa vykonáva

v prevažnej miere na holinách po veľkoploš-ných holoruboch borovicových porastov na piesčitej pôde. Robí sa umelým zalesnením, po celoplošnej príprave pôdy, jednoročný-mi sadenicami borovice v pravidelných od-stupoch, v radoch. Pre zdarný výsledok za-lesňovania na pieskoch je dôležité zachytiť jarnú vlahu. Podiel prirodzeného zmladenia na celkovej obnove za posledné štyri roky je 12,18 %. Pokusy o prirodzenú obnovu v bo-rovicových porastoch sa nevydarili pre slabé ujímanie borovicového náletu a nekvalitu pri-rodzeného zmladenia. Preto bolo nutné plo-chy ponechané na prirodzenú obnovu umelo zalesniť, čím sa zvýšil i celkový objem zales-ňovania. V súčasnosti sa prirodzená obnova

uplatňuje najmä v listnatých porastoch. Na OZ sa nachádzajú i plochy určené na zales-nenie, na ktorých je potrebné vykonať pyro-technickú asanáciu, tieto holiny sú evidova-

né ešte od roku 2006, bol na ne vydaný súhlas na odklad zalesnenia. Na týchto plochách sa postupne vykonáva pyrotechnická asanácia, následne sa tieto plochy zalesňujú, čo rovna-ko zvyšuje celkový objem zalesňovania. Prie-merný nezdar z celkového zalesňovania za posledné štyri roky je 28,11 %, čo je ovplyvne-

né vysokým nezdarom v roku 2012 v dôsled-ku nevydareného verejného obstarávania prác pestovateľskej činnosti, keď v tomto roku bol nezdar až 42%.

oz KežmaroKNa OZ Kežmarok sa obnovuje les na holi-

nách, ktoré vznikali na 95 % po náhodných ťažbách. Umelé zalesňovanie sa vykonáva prevažne smrekom jamkovou sadbou do pri-pravenej pôdy, ako prímes sa dávajú listna-té dreviny buk, javor pre zvýšenie odolnosti a stability novovzniknutých porastov. Podiel prirodzeného zmladenia na celkovej obno-ve je 12,85 %, pričom prirodzená obnova sa uplatňuje najmä v listnatých porastoch. Prie-merný nezdar z celkového zalesňovania za posledné štyri roky je 13,89 %. OZ využíva na zalesňovanie prevažne vlastné sadenice.

SL pLiešoVceNa SL Pliešovce sa obnova lesa na LC Skle-

né robila prevažne na holinách po náhodných smrekových ťažbách. Robila sa prevažne ume-lým zalesňovaním smrekom do pripravenej

autor: Ing. Milan Mydlo, samostatný odborný referent oddelenia lesnej výroby GR (text), Ing. Derco (foto).

preHľAd O OBnOve lesA v rOkOcH 2010 – 2013

rok 2010 rok 2011 rok 2012 rok 2013

ZH ZO PZ spolu NEZ ZH ZO PZ spolu NEZ ZH ZO PZ spolu NEZ ZH ZO PZ spolu NEZ

OZ Malacky 152 50 55 257 80 223 48 32 303 58 287 55 81 423 143 221 177 20 561 60

SL Pliešovce 65 21 4 90 14 50 12 1 63 26 54 23 9 86 13 41 12 8 61 18

OZ Kežmarok 184 38 26 248 24 210 40 40 290 46 166 46 37 249 38 212 40 35 287 22

OZ Kamenica 17 4 116 137 2 23 6 78 107 0 19 0 83 102 2 23 2 88 113 1

VLM SR š.p. 418 113 201 732 120 506 106 151 763 130 526 124 210 860 196 497 231 151 1022 101

Umelá obnova lesa Ls Ľubica

Prirodzená obnova Ls kamiemka


LesnÍctvo

pôdy a na časti územia využila SL pri obnove veľmi dobre sa zmladzujúci javor. Na LC Lešť sú s obnovou lesa väčšie problémy. Obnov-né ťažby sú tam naplánované hospodárskym spôsobom maloplošným podrastovým. Podľa môjho názoru sa SL málo venuje prípravným rubom, porasty nie sú dostatočne rozpraco-vané, presvetlené a tým nie sú vytvorené pod-mienky na vznik prirodzeného zmladenia. Vznikajú tak problémy so zaistením kultúr, nie je možné vykonávať doruby resp. priraďo-vať ďalšie obnovné prvky. Obnova v takýchto porastoch sa doteraz robila cez rekonštrukcie, no to nie je riešenie do budúcna. Ďalším prob-lémom pri zaistení kultúr sú enormne vysoké škody spôsobené zverou. SL to rieši výrazným znižovaním stavov vysokej zveri, ochranou kultúr nátermi, ale najmä oplocovaním kul-túr. Podiel prirodzeného zmladenia na celko-vej obnove za posledné štyri roky je iba 7,33.%. Priemerný nezdar z celkového zalesňovania za posledné štyri roky je 25,54 %, tento je spôso-bený predovšetkým škodami zverou, ale aj bu-rinou, nakoľko sa tam zalesňuje do dvojroč-ných holín.

oz KameNica Nad cirochouNa OZ Kamenica nad Cirochou obnovu-

jú les cez obnovné ťažby s hospodárskym spô-sobom maloplošným podrastovým. Po vyko-naní prípravných rubov tu dochádza k vzniku vynikajúceho prirodzeného zmladenia buka. Po vykonaní dorubov, v správnom čase a po šetrnom vyčistení plôch od haluziny vznika-jú priam zabezpečené bukové kultúry. Ume-lou obnovou lesa sa iba dopĺňajú prirodzené zmladenia. Podiel nezdaru z celkovej obnovy lesa je 5,32 % a podiel prirodzeného zmlade-nia z celkovej obnovy je 79,52 %. Vďaka vý-borným prírodným podmienkam pre vznik prirodzeného zmladenia a odbornému hospo-dáreniu lesníckeho personálu sú výsledky ob-novy lesa na OZ Kamenica nad Cirochou veľ-mi dobré.

Toto je môj pohľad na obnovu lesa na VLM SR š.p., ku ktorému som dospel pri kontrolách prác na odštepných závodoch.

❧

Umelá obnova Ls Riadok

obnova lesa prirodzeným zmladením Ls jovsa

obnovné prvky u Ls kamienka

prirOdzené zmlAdenie v rOkOcH 2010-2013

Zalesň. PZ %

OZ Malacky 1544 188 12,18

SL Pliešovce 300 22 7,33

OZ Kežmarok 1074 138 12,85

OZ Kamenica 459 365 79,52

VLM SR š.p. 3377 713 21,11

nezdAr zAlesňOvAniA v rOkOcH 2010-2013

Zalesň. NEZ %

OZ Malacky 1213 341 28,11

SL Pliešovce 278 71 25,54

OZ Kežmarok 936 130 13,89

OZ Kamenica 94 5 5,32

VLM SR š.p. 2521 547 21,7

plánOvAná umelá OBnOvA v rOkOcH 2014

ZH ZO Spolu

OZ Malacky 218 155 373

SL Pliešovce 37 16 53

OZ Kežmarok 159 21 180

OZ Kamenica 18 0 18

VLM SR š.p. 432 192 624


LesnÍctvo

OBnOvA prOgrAmu stArOstlivOsti O lesy

nA lesnOm celku lešŤV predošlom čísle ste sa dočítali o prerokovaní správy o doterajšom hospodárení na LC Lešť, kto-ré bolo na Ls Vidov vrch 28.-30.5.2013. Tí, ktorí poznajú priebeh obnovy PsoL (niekdajší LHP) ve-dia, že samotnému prerokovaniu a spísaniu Protokolu predchádza vytvorenie modelov hospo-dárenia a rámcových smerníc pracovníkmi národného lesníckeho centra, vyhotovenie leteckých snímok a taktiež vyhlásenie LC na žiadosť vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa.

Po splnení týchto krokov nasleduje pre Od-delenie HÚL niekoľkomesačná práca v teré-ne. Ako vyhotovovatelia PSoL počas terénnych

a kancelárskych prác v stanovených termínoch plníme a zabezpečujeme úlohy vyplývajúce zo zmlúv, z protokolu a z platných všeobecne zá-

väzných právnych predpisov, smerníc, usmer-není a iných rozhodnutí, ktoré sa dotýkajú vyhotovenia PSoL, v nadväznosti na akcepto-vané požiadavky zainteresovaných subjek-tov, ktorých záujmy sú vyhotovením PSL do-tknuté. Možno to znie veľmi komplikovane , ale v stručnosti ide o zistenie taxačných veličín a návrh hospodárskych opatrení.

O pár dní nastane čas ukončiť ďalšiu z etáp tohto procesu. Predložiť návrh PSoL príslušné-mu Orgánu štátnej správy lesného hospodár-stva, ktorým je v našom prípade Vojenský lesný úrad v Bratislave. Návrh obsahuje čistopis, pro-vizórnu mapu, záznam s prerokovania, porov-návací výkaz starého a nového označenia, nále-žitosti protokolu.

Po Novom roku treba skompletizovať mapu, zakomponovať odpočty (opatrenia, ktoré sa vy-konali do konca roku 2013), uzavrieť tabuľku plôch, získať záväzné vyjadrenia a dotiahnuť PSoL do konečnej podoby – teda jeho schvále-nie.

Keďže sa blíži koniec roka a hektické obdo-bie, napadlo mi opýtať sa kolegov Milana Raka a Ľuboša Tomašku pár otázok na spestrenie ho-lých faktov.

Ako hodnotíte tohtoročnú sezónu ?Milan: Sezóna bola fajn. Počasie nám prialo,

aj keď na druhej strane mnoho dní bez zrážok prinieslo silné poškodenie sadeníc suchom.

Ľuboš: Bola to náročná sezóna . Musel som čiastočne potiahnuť za Milana, ktorý sa zotavo-val z pracovného úrazu v r. 2012

Je to pravda ?Milan: Určite áno. Zo začiatku som sa bál

operovanú achilovku namáhať , ale neskôr som sa „rozchodil“ a dnes podávam 100 % výkon. Na druhej strane som plne vyťažený pri kres-lení máp.

V čom bola obnova PSL na Lešti iná ?Milan: Najmä nás nebudil správca úder-

mi na radiátor o 6:00 ako na Tichom Potoku...(smiech) Ale nie, to bol pokus o fór. LC Lešť je náročný obmedzeniami , ktoré vyplývajú z atraktívnosti Vojenského obvodu. Veľmi ak-tívne sa tam cvičí. Taktiež sa tam na návrh pra-covníkov NLC zväčšila výmera ochranných lesov. Z toho pre nás vyplynuli povinnosti na-vyše . Prečíslovanie porastov, preznačenie po-rastových hraníc a ich zameranie GPS prístro-jom.

Ing. Igor Pogran, vedúci oddelenia HUL VLM (text, foto.)


LesnÍctvo

Ten sa konal na LC Kamienka po uply-nutí platnosti PSL /2003 – 2012/. Samot-ný dozor otvoril prednosta VLÚ Bratisla-va Ing. Vladimír Kováč 22.10. o 9. hodine. Privítal členov kontrolnej komisie, povere-ných pracovníkov a personál LS Kamien-ka. Štátny dozor v lesoch, ktorý vykonáva VLÚ, je zameraný v podstatnom rozsahu na kontroly dodržiavania zákona o lesoch a súvisiacich vyhlášok k vykonaniu záko-na v spojitosti s platnosťou PSL. Ing. Kováč v skratke predstavil priebeh vykonania do-zoru, plánovaný harmonogram a požiadal Ing. Štefana Raka (správcu LS Kamienka) a Ing. Dušana Staška (polesného) o poskyt-nutie podkladov potrebných na realizá-ciu samotného dozoru. Išlo najmä o úda-je z pôvodného PSL, porastové a ťažbové mapy, údaje s lesnej hospodárskej eviden-cie, grafické ťažbové podklady a rozhod-nutia oprávňujúce a ovplyvňujúce vykonať zmeny v plánovaných hospodárskych opat-reniach v priebehu decénia.

Popoludní nasledovala praktická kon-trola a preverenie evidovaných hospodár-skych opatrení v teréne so zameraním na kvalitu, intenzitu a dostatočnosť vyko-

naných zásahov. V nasledujúcich dvoch dňoch sa postupne kontrolovali jednot-livé lesnícke obvody a činnosti vykonané pri obnove a pestovaní lesa a jeho výchove. Počas kontroly sa postupne prešli lesnícke obvody, na ktorých hospodária J. Žinčak, Ľ. Čarný, S. Kocík a Ing. M. Hojdan. Te-rénnou pochôdzkou bolo prehliadnutých 562,84 ha, čo predstavuje 12,19 % z celko-vej porastovej plochy. V priebehu samot-ného dozoru sa priebežne kontrolovali aj hospodárske opatrenia navrhnuté v novom PSL platnom pre LC Kamienka na roky 2013 – 2022.

Na záver štátny dozor spísal zápisni-cu. S jej obsahom boli oboznámení štatu-tárni zástupcovia obhospodarovateľa lesa a odborný lesný hospodár. Komisia moh-la v zápisnici skonštatovať, že zákon nebol porušený, neboli zistené nedostatky takého rozsahu, ktoré by dávali podklad na ude-lenie sankčných postihov a počas platnos-ti PSL v rokoch 2003 – 2012 sa na LS Ka-mienka odviedol kus kvalitnej práce, za čo patrí pracovníkom LS veľké poďakovanie.

Ing. Igor Pogran, vedúci oddelenia HUL VLM (text, foto.)

Ľuboš: Celok je náročný svojim pestrým dre-vinovým zložením a v nemalej miere ho silne poškodzuje zver. Ale ochrana oplôtkami sa už prejavuje a je potrebná. Taktiež množstvo klieš-ťov. Tento rok sme si ich užili. Pozdravujeme Ing. Ľ. Babiča, ktorý nám vypomáhal a už asi dobral antibiotiká na preliečenie boreliózy.

Milan: Na druhej strane sme mali možnosť porovnať podmienky s LC Benkovo –štátne lesy. Čo sa týka sklonov, Lešť bola omnoho príjem-nejšia . Na Benkove sme mali prevládajúce sklo-ny 60 – 80 %. LC Benkovo sme robili ako subdo-dávku pre Slovenskú lesnícku spoločnosť.

Ľuboš: Ale aspoň tam neboli kliešte !Milan: Iste, ale neviem či nie je jednoduchšie

zbaviť sa kliešťa, ako medveďa. Boli lokality, kde na fotopascu zachytili aj 6 jedincov v priebehu jednej noci.

Ako ste to riešili ?Milan: Občas som zakričal na Ľuba, aj keď

som vedel, že je úplne inde.Ľuboš: Ja som si „hopkal“. Množstvo čerst-

vých stôp ma občas prinútilo si zaspievať.

Terénne práce sa pomaly končia, čo by ste povedali na záver ?

Ľuboš: Po mesiacoch v teréne sa prirodze-ne teším do kancelárie. Aj keď spracovanie všetkých získaných údajov je náročné a viem, že po pár týždňoch sa už budem opäť tešiť na prácu v teréne.

Milan: Súhlasím s Ľubošom . Chcel by som zároveň poďakovať správcovi aj všetkým za-mestnancom SL i ŠP za ústretovosť, spoluprá-cu a pomoc pri tvorbe PSL. Ale to je skúse-nosť, ktorú máme z každého lesného celku či správy. Všade pracujú odborníci, ktorí sa sna-žia svoju prácu vykonávať čo najlepšie. A vý-sledný „produkt“ je vlastne spoločné dielo.

Úplne nakoniec želáme všetkým zamest-nancom VLM SR š.p. pokojné zvládnutie kon-coročného „blázninca“ a zmysluplné preži-tie Vianočných sviatkov. Výnimočne by sme chceli pozdraviť pracovníkov LC Mikulášov a OZ Malacky na ktorých spoluprácu sa teší-me v roku 2014.

❧

štátny dOzOr nA lc kAmienkAna 22. – 24.10. 2013 zvolal Vojenský lesný úrad, ako predstaviteľ štátnej správy, zástupcov oZ kamenica nad Cirochou, Ls kamienka a oddelenia HÚL k vykonaniu štátneho dozoru.

FinAncOvAnie 2013 lesy – drevO

na pôde Technickej univerzity vo Zvolene hostili 21. novembra už tradičnú Medziná-rodnú vedeckú konferenciu Financovanie 2013 Lesy – Drevo. Záštitu má nad ňou Les-nícka fakulta, katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva, za spoluúčasti Minis-terstva pôdohospodárstva a rozvoja vidie-ka sR, Ministerstva životného prostredia sR, Lesov sR, š.p., Vojenských lesov a majetkov sR, š.p. a slovenskej lesníckej komory. Hlav-ná téma bola financovanie lesníckych sub-jektov a ich ekonomika z nedrevoprodukč-ných funkcií lesa.

Konferencia Financovanie 2013 LESY – DREVO v nadväznosti na predchádzajúce podujatia hľadá možnosti vzájomnej prospe-rity lesníckych subjektov ako obhospodaro-vateľov lesa s prihliadnutím na možnosti vy-užitia iných zdrojov príjmov ako len tržieb za drevnú hmotu vzhľadom na znižovanie plánovaných ťažieb dreva. Vplyvom náhod-ných ťažieb v posledných rokoch sa znižu-je ročná ťažba aj štruktúra ťažby v prospech listnatého dreva, čím vzniká na trhu do-pyt po ihličnatej piliarskej hmote a naopak pretlak listnatej (najmä bukovej) piliarskej hmoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a momentálne ceny za uvedené sortimenty (nízke ceny bukovej piliarskej guľatiny) na-stávajú výpadky v príjmoch lesníckych sub-jektov. Čiastočná náhrada výpadku príjmov za drevo je zlepšenie a zefektívnenie aj os-tatných činností, ktoré sú v kompetencii ob-hospodarovateľa lesa (produkcia biomasy,

poľovníctvo, rybné hospodárstvo, správcov-stvo drobných vodných tokov, kultúrno-re-kreačné aktivity, agroturistika a podobne). K tomu je potrebné vytvoriť vhodné moti-vačné faktory makroekonomického pros-tredia a hľadať cesty úspešnej realizácie fi-nančnej politiky v globálnom ekonomickom prostredí tak, aby bol zabezpečený trvalo udržateľný rozvoj lesného hospodárstva.

Dôležitý faktor do budúcnosti bude aj otázka, aký pohľad na les bude spoločnosť resp. legislatíva presadzovať – či bude naďa-lej propagovaný sociálno-environmentálno--ekologický smer bez ohľadu na ekonomickú využiteľnosť možností lesaa s tým následne spojené aj obmedzené možnosti efektívnej-šieho obhospodarovania lesa. ❧

Ing. Jozef Bittara, vedúci OOaM o.z. Malacky, [email protected] fotografií: Pavel Koreň, TU Zvolen


Poľovníctvo a rybárstvo

OČAmi spisOvAteľA A FOtOgrAFADo prírody som začal chodiť tak, ako každý iný. od chlapčenských liet ma tam čosi ťahalo. Boli to azda nejaké tajomné sily, azda vrodený pud. Cítil som to vo vnútri duše, tú božskú príjemnú slasť. V prírode, v lese, na lúke, v horách som mal „dušu na mieste“. Často som sa túlal po horách len tak bez cieľa, ale bolo mi dobre, keď som odrazu videl jeleňa, či pekného srnca, ale aj vtáčika, či motýľa. Vtedy na mňa zaútočila veľká zvedavosť. Ukrýval som sa, vychádzal som na poľovníc-ke posedy, zhotovoval som si v lese skrýše a pozoroval som život zveri.

Začal som si doma robiť poznámky, čo som videl a počul, to som napísal. Na druhý deň som to dal prečítať susedovi poľovníko-vi. Zapáčilo sa mu to! Poslal som príspevok do poľovníckeho časopisu. Redaktor to trochu upravil a uverejnil. Mal som ohromnú radosť. Článok som potom ukazoval sestre, mame aj

ďalšej rodine. Radoval som s prvého uverejne-ného článku.

aKo Sa Stať SpiSoVateľomKeď sa mi v roku 1962 dostala do rúk kniž-

ka spisovateľa Jozefa Poneca „Potulky lesom“, zatúžil som sa stať spisovateľom. Napísal som hneď Ponecovi, ako by som sa mohol stať ta-kým ako je on, akú školu musím navštevo-vať. Ponec mi odpísal: „Ivan na to, aby si pek-ne a dobre písal poľovnícke príbehy, články a knihy o našej prírode a zveri, nepotrebu-

ješ školu. Najprv sa musíš postaviť na vlastné nohy a potom často chodiť do prírody a písať a fotografovať.“

A tak sa to začalo. Po ukončení základnej vojenskej služby som sa oženil. Hneď som si kúpil fotopušku a chodieval som veľmi často na poľovačky, na posedy, pochôdzky a po-striežky, so susedom Vincom, ktorý bol náru-živý poľovník.

Aby som sa aj po odbornej stránke zdo-konalil, navštevoval som jeden semester na Vysokej škole lesníckej, kde som u doc. Ing. Jozefa Sládeka urobil skúšku z ornitológie – mohol som krúžkovať vtáky a pracovať v sek-cii Bionomia hniezdenia vtákov v Českoslo-venskej ornitologickej spoločnosti, teraz aj v Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Ne-skôr, keď ma začal zaujímať aj hmyz, prija-li ma do Entomologickej spoločnosti pri Slo-venskej akademií vied v Bratislave. Veľmi ma potešilo keď sme u nás založili Klub spisova-teľov poľovníckej literatúry a tak som sa stal jeho členom. Pracujem aj ako spisovateľ prí-rodovedeckej literatúry v Spolku slovenských spisovateľov ako samostatný prírodovedecký fotograf.

S pušKou Bez NáBojoVMoje krédo je – chodiť, chodiť, chodiť

a zasa chodiť, a potom aj sedieť na poľovníc-kych posedoch a podľa potreby na nich aj spá-vať. Veľmi rád chodievam s poľovníkmi, aj na spoločné poľovačky, veď tam sa vždy čosi ulo-ví aj mojou fotopuškou. Ideme spolu, poľov-ník nesie na ramene pušku a ja nesiem foto-pušku. Poľovník mieri a stláča spúšť – vystrelí a keď trafí, odnáša si trofej. Aj ja zamierim, stlačím spúšť na fotoaparáte a „vystrelím“, odnášam si tiež trofej – v podobe peknej fo-tografie. Je to však poľovačka, kde krv nete-čie. Fotografujem všetko živé, čo sa pohne, od

maličkého chrobáčika až po kráľa našich le-sov – jeleňa. Odvtedy, ako ma naháňal med-veď, najradšej fotografujem túto našu nevy-spytateľnú šelmu – medveďa hnedého.

pred medVeďom Na StromeBolo to vo Veľkonočné pondelkové ráno.

Po strmej smrekovej hore kráčam a načúvam spevu nášho najmenšieho vtáčika králika zla-

Ivan Kňaze (text, foto) e-mail: [email protected]



tohlavého. Po chvíli sa usadám na klát dreva, pohodeného na zemi. Odrazu počujem lomoz a dupot utekajúcej zveri. Bola to črieda jele-ňov. Potom nastalo hrobové ticho. To však ne-trvalo dlho a z húštiny sa čosi čierne vynorilo. Diviak, pomyslel som si a chytal som hneď fo-topušku. Vtedy som však zistil, že vedľa „di-viaka“ je malý medvedík a ten sa hneď pustil za mnou, že sa azda so mnou pohrá. Ostat-né sa už odohrávalo v sekundových interva-loch. Medvedica sa rozbehla chrániť si svo-je medvieďa, teda hnala sa za mnou a ja som ako bez ducha vybehol na smrek. Neviem sám ako som sa mohol dostať za temer sekundu do výšky tri metre. Keď som si sadol na konár, zistil som, že som nohami „očesal“ všetky po-losuché konáre na kmeni.. Sedel som a z hl-boka dýchal. Medvedica sa po chvíli pobrala preč a ja som až za dobrú chvíľu so strachom odchádzal dolu do Slovenského Právna, kde sa príhoda odohrala.

riSKaNtNá fotografiaA tak keď teraz idem do hôr, vždy manžel-

ke hovorím: „Idem na medveďa“ ona na to: „Len nešpásuj, lebo Ťa raz zožerie“. Ale bojím sa, keď idem do lesa, kde žijú medvede, ale kto sa bojí, nech do lesa nejde. Tak teda idem... Aj

minule v Nízkych Tatrách som vypátral mla-dého trojročného medvedíka, ako sa potulu-je po doline aj počas dňa. Poobede som pekne videl, kde medveď zaľahol pod starú jedľu na denný odpočinok. Nemal som ešte fotografiu spiaceho medveďa a zatúžil som teraz po nej. Strach mi však nedovolil ísť k spiacemu med-veďovi. Pomyslel som si na manželkine slova: „Medveď Ťa raz zožerie“. „Ale taký medveď ma môže zožrať? Pýtam sa jej v duchu. Teraz alebo nikdy! Zavolal som si dvoch kamarátov--poľovníkov s puškami a šli sme. Ja prvý, po-ľovníci ma s puškami kryli.. Kráčali sme po lesnej ceste a medveď spal pod stromom asi tridsať metrov od cesty. Ako som vystupoval

na svah vedľa cesty a namieril som fotoaparát na medveďa, zbadal som, že už dvíha hlavu. Vtom som zbadal v objektíve celého medveďa, ako dvíha laby na mňa. Vtedy poľovník skrí-kol: „Bež!“ Neviem, ako sa mi podarilo ešte stlačiť spúšť na fotoaparáte, bežali sme traja dolu stráňou po lesnej ceste. Bola to moja naj-vzácnejšia fotografia, „ako ma prepadol med-veď.“

treBa mať šťaStieAko spisovateľ prírodovedeckej fotografie

opisujem moje pocity pri pozorovaní správa-nia sa zvierat – etológia zvierat. Je to pre mňa zložitý, ale krásny a príjemný pocit vo vyjas-ňovaní si faktov, pri ktorom mi veľmi pomá-ha fotografický aparát. Často očami ani nesta-čím zachytiť do centra mozgu to, čo je predo mnou v momente stlačenia spúšte a potom mi to ukáže fotoaparát na fotografii. Výhoda spi-sovateľa prírodovedeckej literatúry a zároveň aj prírodovedeckého fotografa je, že to, čo na-píšem z odpozorovaného správania sa zvierat, dokumentujem sčasti aj fotografiami. Foto-graf, tak ako aj poľovník na poľovačke, musia mať aj šťastie.

Toď minule nad Hrochoťou sa blížila veľ-ká búrka a ja som sedel pod čerešňou, čakal som počas ruje na srnca. Čierňava na oblo-he ma veľmi vystrašila, hromy bili a krivola-ké žeravé blesky sa prepadali do zeme. Už to bolo na hrane, bál som sa aj zostať, aj utekať. Odrazu mi ktosi zhora hovorí: „Ivan zostaň!“ Myslím si sám pán Boh za mňa oroduje. Po-zriem hore a tam sa otvárala obloha trochu sa vyjasnilo a pozriem na lúku a skoro som one-mel – na lúku vyšla celkom biela srna-albín. Urobil som pár záberov a vzall nohy na ple-cia. Akurát som dobehol do auta a začalo liať ako s krhly. Večer som vyšiel z lesa, fotografo-vať sa za mesiačika nedá. Poľovník by sa pote-šil, keď odrazu vyšla z lesa diviačia zver. Led-va som ich videl. Fotoaparát som už mal skoro zbalený, keď v tom sa dostala črieda na ho-rizont strniska a oproti oblohe som ich pek-ne videl, zamierim a fotografujem, len tak zo zvyku, ale posúďte, bola z toho zaujímavá prí-rodná fotografia. ❧



AktinOmykózA zveriAktinomykóza je bakteriálna choroba, ktorá sa prejavuje tvorbou aktinomykómov – hnisajúcich zdurenín. sú to špecifické patologické zmeny na kostiach, ale aj na mäkkých tkanivách. Pôvod-com nákazy sú baktérie rodu Actinomyces, ale aj zárodky patriace do rodu Micrococcus, Coryne-bacterium a iné. k aktinomykóze sú v našich podmienkach z voľne žijúcich zvierat vnímaví najmä zástupcovia jeleňovitých, ale aj iná zver.

etioLógia NáKazyInfekčné zárodky – baktérie, ktoré spôso-

bujú aktinomykózu sa do organizmu dostá-vajú najčastejšie poraneniami ústnej sliznice, ďasien, jazyka, kože a strukov mliečnej žľazy. Pôvodca aktinomykózy sa prenáša kontami-novanou trávou, ostňami bylín a inou vegetá-ciou a zviera sa často infikuje v mieste zubného lôžka. Mláďatá raticovej zveri sa môžu nakaziť aj cez dentálne alveoly pri fyziologickom pre-rezávaní zubov. V postihnutom organizme sa nákaza sekundárne šíri hematogénnou a lym-fatickou sústavou. V mieste vstupu infekcie vznikajú aktinomykózne ložiská (granulómy) a v okolí produktívny zápal. Podľa lokalizácie chorobného procesu hovoríme o aktinomy-kóze mäkkých tkanív (mliečna žľaza, jazyk, vnútorné orgány) a aktinomykóze kostného tkaniva. Kostná aktinomykóza je najfrekven-tovanejšia pri srnčej zveri (obr. 1), zriedkavá je pri jelenej zveri (obr. 2) a nálezy pri danie-lej zveri sú opisované len výnimočne (obr. 3).

Vnímavá je aj diviačia zver (infekcia mliečnej žľazy) najmä po poranení strukov diviačatami, tiež sa diagnostikovala pri mäsožravcoch (jaz-vec) a ojedinele aj pri zajacotvarých. Za istých okolností by sa mohol infikovať aj človek.

KLiNicKé prízNaKyPri aktinomykóze je inkubačné štádium po-

merne dlhé a môže trvať aj niekoľko mesiacov. Medzi prvé príznaky choroby patrí vznik opu-chov a hnisavých ložísk na postihnutých úse-koch ústnej dutiny. Tieto edémy sú nebolestivé, postupne prechádzajú do abscesov a vo vyte-kajúcom hnise sa zisťujú žlté zrnká – nazýva-né drúzy. Pri kostnej aktinomykóze dochádza k deštrukcii tkaniva s tvorbou kanálikov – fis-túl (obr. 4) a niekedy k úplnej prestavbe čeľus-te a chrupu (obr. 5). Klinické príznaky aktino-mykózy pri pozorovaní živej zveri nemusia byť zreteľné. Chorobné symptómy pri postihnutí čeľustí sú zjavné až pri rozsiahlom poškodení. Na ochorenie môže poukazovať nefyziologické správanie sa postihnutej zveri (najmä srnčej) pri pastve. Ak je aktinomykózny proces na dolnej čeľusti asymetrický, zver nakláňa pri prijímaní potravy hlavu na nepostihnutú stranu. Pri roz-siahlejších zmenách sa po problémoch pri pre-hĺtaní potravy pridružuje aj sťažené dýchanie.

1

3

42

doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD.

5



patoLogicKÝ NáLezPostihnutá zver môže byť v rôznom stup-

ni vychudnutia – pre pokračujúce deformácie čeľustí má sťažený príjem potravy. Ak taká-to zver nebola selektívne ulovená, alebo ne-podľahla predátorom, skôr či neskôr uhynie. Niektorí zahraniční autori uvádzajú výskyt aktinomykómov aj na orgánoch tráviace-ho systému a dokonca v pľúcnom parenchý-me. Podozrenie na kostnú aktinomykózu sa pomerne spoľahlivo vysloví podľa typické-ho patologického obrazu. Ojedinele sa vy-skytnú pri srnčej zveri aj prípady obojstran-ného patologického nálezu na dolnej čeľusti (obr. 6). Z hľadiska diferenciálnej diagnos-tiky pripadá do úvahy tuberkulóza, nádory kostí, hnisavé zmeny a abscesy iného pôvodu, ale aj ďalšie choroby. V rutinnej poľovníckej praxi uniká diagnostike najmä aktinomykó-za mäkkých tkanív a vnútorných orgánov. V prípade, ak je ulovený jedinec v dobrej te-lesnej kondícii a okrem nálezu kostnej akti-nomykózy, neboli zistené patologické zmeny na vnútorných orgánoch, možno po odstrá-není zmenených častí považovať zverinu za požívateľnú. Pre rozhodnutie o takejto zveri-ne (z dôvodu vylúčenia inej diagnózy) by sa vždy malo vyžiadať posúdenie veterinárnym lekárom.

rozšíreNie choroByAktinomykóza patrí ku globálne rozšíre-

ným chorobám. Odborne opísaná a určená bola v roku 1877. Prevalencia aktinomykózy bude zrejme v našich revíroch vyššia, ako sa predpokladalo, dokladujú to nálezy jej kost-nej formy z poľovníckej praxe. Sú oblasti, kde aktinomykózne prípady pri srnčej zveri, ur-čené na základe nálezu charakteristických zmien, najmä na čeľustiach srncov, sú pravi-delný nález na chovateľských prehliadkach a výstavách trofejí.

terapia a preVeNciaLiečba zveri sa pri aktinomykóze nevy-

konáva. Sú známe prípady odskúšania chi-rurgického ošetrenia mimoriadne cenných (trofejových a plemenných) zvierat po imo-bilizácii, vo farmových chovoch jelenej zveri, ktoré mali len krátkodobý účinok. V poľov-ných revíroch treba pozornosť sústrediť na sledovanie zdravotného stavu raticovej zveri a jedince s klinickými príznakmi aktinomy-kózy v rámci sanitárneho odstrelu prednost-ne vyradiť. Dôraz sa kladie na striktné dodr-žiavanie veterinárnych podmienok a klinické vyšetrenie pri presunoch zveri z voľných re-vírov a presunoch raticovej zveri do zverníc a farmových chovov. ❧

6

lOv pOlOdivOkýcH kAČíc nA ryBníku „zABité“s chovom polodivých kačíc sme začali v roku 1998 a 1999, keď sme od Š.L. Palárikovo kupo-vali polodivé káčatá a voľne sme ich púšťali na sústavu rakárenských rybníkov. Ich zloviteľnosť však bola veľmi nízka, nakoľko kačice nechceli vôbec lietať. skúsenosti s chovom polodivo-kých kačíc sme sa vybrali získať v Maďarskej obci Tata a začali sme ich aplikovať aj u nás.

V roku 2002 sme vybudovali vlastné za-riadenia na odchov kačíc. V súčasnosti máme dve liahne s kapacitou 2500 vajec. Základné stádo tvorí 200 kačíc a 70 káčerov. Kačice vy-púšťame 4-6 týždňové. Ideálne je, aby bol ve-kový rozdiel medzi púšťanými kačicami čo najmenší, aby lietali v približne rovnakom čase – v 17. až 18. týždni po vyliahnutí. Divo-ké kačice lietajú už v 8 týždni po vyliahnutí

Na mieste vypustenia musí byť vysypané krmivo. K hydinovému granulátu postup-ne pridávame jačmeň. V 6. – 8. týždni už dá-vame čistý jačmeň, ku ktorému pridávame technologický odpad (chlieb, rožky). Kŕmi-me dvakrát za deň – ráno a večer a dávame im toľko krmiva, koľko zožerú. Na kŕm-nom mieste nesmú ostať žiadne zvyšky kr-

miva, aby kačice nechodili po brehu, čím by sa stali ľahkou korisťou pre predátorov, pre-tože kačice z umelého chovu strácajú pla-chosť. Do 12 týždňov kŕmime na kŕmnom mieste na brehu a potom postupne kŕmime smerom k odchytovému zariadeniu tak, aby sme mali kačice v 14. – 15. týždni vyvedené v odchytovnom zariadení. Keď sú všetky ka-čice v ňom, až potom nasypeme takú dávku krmiva, ktorú zožerú. Treba ich naučiť cho-diť na kŕmne miesto naraz (nesmú chodiť po-stupne). Ak sú kačice zvyknuté chodiť do od-

chytového zariadenia, môžeme ich skúšobne zatvoriť. Kačice v 15. – 16. týždni neprekr-mujeme, pretože majú perie už vyvinuté. V čase poľovačiek kŕmime kačice odpadom a zlomkovým obilím, aby neboli ťažké a dob-re lietali.

Optimálne množstvo kačíc vypustených na rybník „Zabité“ je 2500 – 2700. Väč-šie množstvo vypustených kačíc sa nám ne-osvedčilo, nakoľko zloviteľnosť ostávala stále 60 %. Čím viac kačíc sme na rybník vypustili, tým boli straty vyššie. Zloviteľnosť kačíc zá-visí samozrejme aj od kvality strelcov, nakoľ-ko postrelené kačice, ktoré psy nenájdu, sa na výrad nedostanú a obyčajne hynú.

V roku 2012 bolo na rybník „Zabité“ vy-pustených 3000 kačíc a zlovených 2347, čo je 78 %-ná zloviteľnosť, doteraz najlepšia v his-tórii chovu kačíc. Tento rok sme vypustili 2750 kačíc a zlovili sme 2120, čo je 77%.

Kačice ráno pred poľovačkou zatvorí-me v odchytovom zariadení a podľa požia-

davky poľovníkov ich postupne vypúšťame. V posledných troch rokoch však klesá záu-jem o poľovačky na kačice aj z toho dôvodu, že kopírujú jeleniu a danieliu ruju. Ideálne je zloviť kačice do konca septembra, nakoľ-ko potom nám stúpajú náklady na krmivo a ochranu.

Ako každá poľovačka, aj poľovačka na drobnú pernatú zver má svoje čaro a preto sa snažíme i takýmto spôsobom zviditeľniť Vo-jenské lesy a majetky v poľovníckej verejnosti Slovenska. ❧

Ing. Ján Jánoš, zástupca vedúceho LS Jablonové, OZ Malacky


SrSnatá zver Január Február Marec apríl Máj Jún Júl august September Október november DecemberDiviak lesný a diviačica do 15.1.← → → → → → →Diviača a lanštiak → → → → → → → → → → → →Daniel škvrnitý do 15.1.← → → → →Danielica a danielča → → → → →Jeleň lesný a jelienča do 15.1.← → → → → →Jelenica → → → → →Jeleň sika → → → → → → → → → → → →Jeleník /pasrnec/ bielochvostý → → → → → → → → → → → →Srnec lesný od 16.5.→ → → → →Srna a srnča → → → →Muflón lesný do 15.1.← → → → → →Múflónica a muflónča → → → → →Muflón vo zverniciach → → → → → → → → → → → →Šakal zlatý → ← → → → → →Kamzík vrchovský alpský → → → →Líška hrdzavá → → → → → → → → → → → →Medvedík čistotný → → → → → → → → → → → →Psík medvedikovitý → → → → → → → → → → → →Tchor tmavý → ← → → → →Norok severoamerický → → → → → → → → → → → →Nutria riečna → → → → → → → → → → → →Zajac poľný • • →• →•Králik divý → → → →Ondatra pižmová → → → → → → → → → → → →Kuna lesná a kuna skalná → ← → → → →Jazvec lesný → → →Vlk dravý* do 15.1.← → →Pernatá zver Január Február Marec apríl Máj Jún Júl august September Október november DecemberJariabok lesný → ← do 15.11.Morka divá kohút od 16.3.→ → ← do 15.5.Morka divá obe pohlavia → → →Bažant poľovný ¤ do 15.1.← ¤ • ¤• →¤• →¤•Bažant jarabý kohút ¤ ¤ ¤ →¤ →¤ →¤Jarabica poľná od 16.9.→ ← do 15.10.Kuropta horská od 16.9.→ → → →Holub hrivnák → → →Hrdlička záhradná → → → → →Lyska čierna do 15.1.← → → → →Sluka lesná → → →Hus divá, siatinná a bieločelá do 20.1.← → → →Kačica divá do 31.1.← → → → →Chochlačka sivá do 15.1.← → → →Chochlačka vrkočatá do 15.1.← → → →

preHľAdný kAlendár lOvu zveri

→ ← Lov od - do •Lov sokoliarskymi dravcami *Okrem definovaných území ¤ V bažantniciach


SrSnatá zver Január Február Marec apríl Máj Jún Júl august September Október november DecemberDiviak lesný a diviačica do 15.1.← → → → → → →Diviača a lanštiak → → → → → → → → → → → →Daniel škvrnitý do 15.1.← → → → →Danielica a danielča → → → → →Jeleň lesný a jelienča do 15.1.← → → → → →Jelenica → → → → →Jeleň sika → → → → → → → → → → → →Jeleník /pasrnec/ bielochvostý → → → → → → → → → → → →Srnec lesný od 16.5.→ → → → →Srna a srnča → → → →Muflón lesný do 15.1.← → → → → →Múflónica a muflónča → → → → →Muflón vo zverniciach → → → → → → → → → → → →Šakal zlatý → ← → → → → →Kamzík vrchovský alpský → → → →Líška hrdzavá → → → → → → → → → → → →Medvedík čistotný → → → → → → → → → → → →Psík medvedikovitý → → → → → → → → → → → →Tchor tmavý → ← → → → →Norok severoamerický → → → → → → → → → → → →Nutria riečna → → → → → → → → → → → →Zajac poľný • • →• →•Králik divý → → → →Ondatra pižmová → → → → → → → → → → → →Kuna lesná a kuna skalná → ← → → → →Jazvec lesný → → →Vlk dravý* do 15.1.← → →Pernatá zver Január Február Marec apríl Máj Jún Júl august September Október november DecemberJariabok lesný → ← do 15.11.Morka divá kohút od 16.3.→ → ← do 15.5.Morka divá obe pohlavia → → →Bažant poľovný ¤ do 15.1.← ¤ • ¤• →¤• →¤•Bažant jarabý kohút ¤ ¤ ¤ →¤ →¤ →¤Jarabica poľná od 16.9.→ ← do 15.10.Kuropta horská od 16.9.→ → → →Holub hrivnák → → →Hrdlička záhradná → → → → →Lyska čierna do 15.1.← → → → →Sluka lesná → → →Hus divá, siatinná a bieločelá do 20.1.← → → →Kačica divá do 31.1.← → → → →Chochlačka sivá do 15.1.← → → →Chochlačka vrkočatá do 15.1.← → → →

v zmysle vyHlášky ministerstvA pôdOHOspOdárstvA sr Č.489/2013, ktOrOu sA mení A dOpĺňA vyHláškA Č. 344/2009


od spoločných koreňov

pOzvánkA nA výstAvu silvA reginA dO mOrAvské metrOpOle BrnOkdyž v roce 1993 vznikly ze společného československého státu dvě samostatné republiky, nikdo si v té době nedovedl dost dobře představit, jak se v budoucnu budou vyvíjet vztahy nově vznik-lých státních útvarů.

Ke stejnému datu došlo i k rozdělení jed-noho státního podniku Vojenské lesy a stat-ky ČR, s.p. na dva samostatné subjekty, a to na české straně VLS ČR, s.p. a na slovenské VLM SR, š.p. V současnosti spolu oba státní podniky udržují těsné kontakty, podle mož-nosti spolupracují a vzájemně si pomáha-jí. Vztahy obou státních podniků jsou tedy podobné, jako vztahy obou států, které mů-žeme zhodnotit jako nadstandardní, mož-ná nejlepší, jaké kdy byly. Jedním z důkazů

této spolupráce byly společné expozice obou státních podniků na významných lesnických i mysliveckých výstavách. Stejně tak tomu bude i v příštím roce, kdy bude pořádána na výstavišti Veletrhy Brno v době od 30.3. do 3.4.2014 lesnicko-myslivecká výstava SIL-VA REGINA. Akce bude probíhat, podobně jako před dvěma lety, současně s výstavami TECHAGRO, ANIMAL VETEX a BIOMA-SA. Oba státní podniky se budou prezento-vat společně v jednom výstavním stánku. Lesnické i ostatní veřejnosti tak představí hlavní oblasti činnosti na úseku lesního hos-podářství, myslivosti i ochrany životního prostředí a také bude zdůrazněna vzájemná příkladná spolupráce obou subjektů. Mimo

lovecké trofeje můžete shlédnout ukázky lesní techniky pro těžbu a zpracování dře-va, obnovu lesa, ukázky mysliveckých zaří-zení, zbraní a střeliva a s nimi souvisejících činností. Součástí výstavy budou i další pří-buzná odvětví lesního hospodářství, pře-devším zemědělství (chov hospodářských zvířat, pěstování zemědělských plodin), ve-terinářství, včelařství i výroba biomasy. Pro děti bude připraveno, jak se už v posledních letech stalo tradicí, mnoho aktivit v rám-ci lesní pedagogiky. Tuto část budou společ-ně pořádat lesničtí pedagogové nejen z VLS a VLM, ale i kolegové z ostatních lesnických organizací, takže ani mladí návštěvníci se určitě nebudou nudit. Za nás pořadatele mů-žeme slíbit, že se zde dozví nové informace o lese a životě v něm, vyzkouší si některé les-nické profese a v neposlední řadě odejdou i s nějakou malou odměnou.

Účelem výstavy i lesní pedagogiky je uká-zat veřejnosti, že činnost lesníků i myslivců je v současné době neoddělitelnou součás-tí péče o přírodní prostředí a že péče o les, zvěř, přírodu a v neposlední řadě o ekologii musí být ve vzájemném souladu.

Spolupráce obou státních podniků sou-sedních zemí je kladně hodnocena nejen od-bornou, ale i laickou veřejností. Přátelství Čechů a Slováků je dnes velmi běžné, ale aby dva podniky na české a slovenské straně měli na jednom výstavišti společný stánek, to je snad vidět jen u Vojenských lesů. Těšíme se na Vás. ❧

Ing. Josef Plaček, provozní technik, Vojenské lesy a statky ČR, s.p., divize Plumlov


aktuality

Vydanie potVrdenia o neexistencii starého Vozidla od januára 2014

Nadobudnutím účinnosti zákona č. 290/2013 Z. z. ktorým sa dopĺňa zákon o od-padoch a zákon o cestnej premávke, dôjde sa od 1. januára 2014 zmení právna úprava dote-rajšieho nakladania so starým vozidlom, kto-ré fyzicky neexistuje. Držiteľ starého vozidla, ktorý na účely jeho vyradenia z evidencie vozi-diel nevie preukázať, ako naložil s už neexistu-júcim starým vozidlom, je oprávnený po zapla-tení príspevku do Environmentálneho fondu požiadať miestne príslušný okresný úrad, od-bor starostlivosti o životné prostredie o vyda-nie potvrdenia o neexistencii starého vozidla. Následne tento úrad vydá žiadateľovi po pred-ložení dokladu o uhradení príspevku potvrde-nie o neexistencii starého vozidla pre účel jeho vyradenia z evidencie vozidiel. Výška príspev-ku do Environmentálneho fondu závisí od dá-tumu prvej evidencie vozidla nasledovne:

• 150 eur, ak je dátum prvej evidencie vo-zidla do 10 rokov od podania žiadosti,

• 100 eur, ak je dátum prvej evidencie vo-zidla od 10 rokov do 20 rokov od podania žia-dosti,

• 50 eur, ak je dátum prvej evidencie vozidla viac ako 20 rokov od podania žiadosti.

Zdroj: http://www.enviroportal.sk/clanok/vydanie-potvrdenia-o-neexistencii-

stareho-vozidla-od-januara-2014

lesy a polia V európe Vedú nad cestami a budoVami

Máte pocit, že žijeme v betónovej džungli a zelene ubúda? Našťastie, je to len zdanie. Podľa novej štúdie Eurostatu na tom nie sme tak zle – lesy a zalesnené plochy pokrývajú až 40 percent plochy celej Únie. Ďalších 25 per-cent zaberajú polia, 20 percent lúky a 5 percent vodné plochy, či močiare. A hoci sa to zdá neu-veriteľné, rovnakú rozlohu – teda iba 5 percent – obsadili umelo vytvorené plochy, teda práve budovy, cesty a železnice. Prieskum, ktorý re-alizoval Štatistický úrad EÚ, bol veľmi podrob-ný. Inšpektori si všetko pekne pozreli a vyfoti-li. Zábery sa dokonca dajú nájsť v štatistickom atlase na webe Eurostatu. Ukázalo sa, že naj-zelenšie krajiny sú Švédsko, Fínsko, Estónsko, Slovinsko a Lotyšsko, kde lesy pokrývajú viac ako polovicu územia. Rekordérom je Švédsko, kde im patrí až 76 percent z celkovej rozlohy! Najvyšší podiel poľnohospodárskej pôdy majú zasa v Dánsku (takmer polovica), v Rumunsku a u troch našich susedov – v Maďarsku, Českej republike a v Poľsku.

Zdroj: http://www.europskenoviny.sk/26/10/2013/stale-mame-zdravy-rozum-lesy-a-polia-v-

europe-vedu-nad-cestami-a-budovami/

Víchrica opäť ničila tatry

Na Štefana polámala víchrica v Západných Tatrách asi pätnásťtisíc stromov. Cez víkend nastúpili lesníci.

Taká veľká veterná kalamita nebola v Tat-rách od víchrice v roku 2011. Na Druhý sviatok vianočný padli v Západných Tatrách v okolí Roháčov tisíce stromov. Lesníci predpokladajú, že budú kalamitné drevo odstraňovať najbliž-

šieho pol roka. „Prichádza zima, sneh práce spomalí. Podstatné je však odstrániť popadané stromy čo najskôr, aby nedošlo k namnoženiu podkôrneho hmyzu,“ hovorí Juraj Majerčák, vedúci ochranného obvodu Zverovka. Vie-tor lámal stromy nielen vysoko v horách, ale aj v nižších polohách národného parku, poškodil aj strechy domov v Zuberci. Výrazne horšie po-značil víchor les na poľskej strane Tatier. Na se-vere Slovenska cez víkend vietor ustal. Naďalej má byť teplo, k nule teplota klesne v najbližších dňoch na celom Slovensku len v noci.

(Zdroj: Sme, 30.12.2013)

semienka zo šišiek...

Od polovice decembra do konca februára zbierajú lesníci šišky zo smrekovca, aby zabez-pečili dostatok semien na dopestovanie nových sadeníc na výsadbu v Tatranskom národnom parku.

Zberači musia byť spoľahliví a profesionál-ni, technicky a fyzicky dobre vybavení a záro-veň musia mať odborný výcvik na zbieranie ši-šiek a prácu vo výškach.

„Ja som sa k tomu dostal cez partiu zbe-račov, ktorí zbierajú už asi 40 rokov, robím to už druhý rok. Je to krásna práca, môžem byť v prírode a zhora je krásny výhľad na okolie.

Je však aj dosť fyzicky náročná, treba sa na ňu dostatočne pripraviť. Najprv treba vyliezť hore, zaistiť sa a cestou dole zbierať šišky,“ opísal prá-cu zberač Vladimír Šmelko s tým, že niekedy pobudne na strome dve hodiny, inokedy aj pol dňa. Pri zbieraní semien zo stromov je potreb-ný aj špeciálny stromolezecký výstroj.

(Zdroj: Korzár, tasr, 27.12.2013)

opäť Vám V Našich aKtuaLitách priNášame typy Na KNižNé NoViNKy V oBLaSti poľoVNíctVa...VyBraLi Sme dVa zaujímaVé tituLy...

predpisy pre poľoVníkoV

Nový zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníc-tve bol v roku 2013 výrazne novelizovaný, preto sme spracovali jeho úplné znenie a spo-lu s úplným znením vykonávacej vyhlášky č. 344/2009 Z.z., ktorá bola zásadne novelizova-ná v roku 2012, a úplným znením vyhlášky č. 229/2011 Z.z. (posudzovanie zdravotnej a psy-chickej spôsobilosti na držanie alebo nose-nie strelných zbraní), ktorú tiež novelizovali v roku 2012, ho vytlačili vo veľmi obľúbenom a praktickom vreckovom vydaní.

Čítajte na http://www.martinus.sk/?uItem=155978

mysliVosť

Na trh prichádza nová encyklopédia lovu, zbraní, zveri a loveckých psov..

Praktická encyklopédia určená nielen ak-tívnym a príležitostným poľovníkom, ale tiež všetkým milovníkom európskej prírody. Čita-telia tu nájdu podrobný popis chovania, pros-tredia i spôsobov lovu mnohých druhov zveri od kačíc až po diviaka. Vedľa zaujímavého tex-tu tu nájdete tiež 550 fotografií a viac než 100 kresieb.

Viac na http://www.martinus.sk/?uItem=155951


história

tiBOr AndrAšOvAn A pAvOl pOruBAn v sieni úcty A slávy pOľOvníctvA nA slOvenskuo sieni úcty a slávy poľovníctva na slovensku sme informovali už vo Vojenských lesoch č. 3/2012. od roku 2010 pribúdajú do siene, umiestne-nej v barokovej sýpke pri svätoantonskom kaštieli, vzácni ľudia, ktorí významne prispeli k rozvoju poľovníctva na slovensku. Doteraz boli do siene uvedení: MUDr. Jan Červíček (1864 – 1924) – zakladateľ Loveckého ochranného spolku pre slovensko (1920), Koloman Slimák (1903 – 1996) – nestor slovenskej poľovníckej kynológie, slovenský klub sokoliarov pri sPZ, ktorý si v roku 2011 pripomenul 40. výročie svojho vzniku, ing. ladislav molnár, PhD. (1921 – 2005) – najlepší odborník z oblasti histórie poľovníctva na slovensku (pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín). JUDr. Štefan Teren (1912 – 2003) – dlhoročný predseda slovenského poľovníckeho zväzu, autor odbornej poľovníckej literatúry i beletrie (pri príležitosti 100. výročia od jeho narodenia), Fridrich Konrad (1900 – 1982), ktorý sa zaoberal chovom a výcvikom farbiarov, od vzniku klubu chovateľov farbiarov v roku 1958 sa aktívne zapájal do jeho činnosti a na jeho počesť organizuje klub od roku 1985 Memoriál Fri-dricha konrada – dnes najprestížnejšie európske skúšky farbiarov.

NoVí čLeNoViaV roku 2013 boli do siene uvedení autori

slovenských poľovníckych signálov – tibor andrašovan (1917 – 2001) a Pavol Poruban (1923 – 1992). MVDr. Pavol Poruban sa na-rodil 27. 6. 1923 v Trenčíne. Po maturite na gymnáziu v Trenčíne študoval na Vysokej škole veterinárnej v Brne. Po ukončení štú-dia v roku 1948 najprv pôsobil v Modre a po-mohol založiť veterinárnu nemocnicu v Sen-ci. Od roku 1958 začal svojimi fotografiami prispievať do časopisu Poľovníctvo a rybár-stvo. Bol aktívnym poľovníkom, lesničiarom a výborným strelcom. 21. 6. 1969 bol zvolený za člena osvetovej komisie SPZ. V roku 1970 vytvoril texty slovenských poľovníckych sig-nálov a v roku 1971 sa zaslúžil o ich knižné vydanie. V roku 1989 vydal učebnicu Les-nica – hudobný nástroj poľovníka a v roku 1990 založil Klub slovenských lesničiarov. Zomrel 31. 10. 1992 v Modre.

Zaslúžilý umelec Tibor Andrašovan sa narodil 3. 4. 1917 v Slovenskej Ľupči. Po maturite na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici študoval hudobný odbor na Filozo-fickej fakulte UK v Bratislave (1937 – 1941) a na Konzervatóriu v Bratislave, kde získal v roku 1947 absolutórium. V rokoch 1945 až 1955 pôsobil v Slovenskom národnom di-vadle. V rokoch 1956 – 1959 a 1968 – 1974 bol umeleckým riaditeľom Slovenského ľu-dového umeleckého kolektívu – SĽUK. Bol považovaný za zakladateľa slovenskej balet-nej tvorby, komponoval opery, filmovú, scé-nickú, zborovú a symfonickú hudbu, upra-voval ľudové piesne. Na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici získal v roku 1997 ti-tul Doctor honoris causa. Zomrel 14. 6. 2001. V roku 2007 mu prezident republiky udelil in memoriam Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za hudobnú tvorbu.

Ing. Marián Číž, riaditeľ Múzea vo Svätom Antone (text), PhDr. Ingrid Hričovcová a archív Múzea vo Svätom Antone (foto)


história

poľoVNícKe SigNáLyMVdr. Pavol Poruban, redaktor časopi-

su Poľovníctvo a rybárstvo, prišiel s myšlien-kou vytvoriť pôvodné slovenské poľovníc-ke signály v šesťdesiatych rokoch 20. storočia Po dohode so zaslúžilým umelcom tiborom andrašovanom zložil texty signálov, ktoré v krátkom čase skladateľ zhudobnil: „Uvíta-nie“, „Začiatok činnosti“, „Honci do kruhu“, „Pozor!“, „Prestávka“, „Koniec prestávky“, „Koniec činnosti“, „Výrad“, „Lovu zdar!“ a „Slávnostné lesnice“. Prvý krát boli predsta-vené v roku 1970. Z iniciatívy Pavla Porubana a redakcie časopisu Poľovníctvo a Rybárstvo

vznikla aj celoslovenská súťaž v hre na lesni-cu. Jej prvý ročník usporiadali 24. júna 1978 v Nitre. Medzi najvyspelejších tam patrili čle-novia PZ Modra – Pole, Strednej lesníckej školy Liptovský Hrádok a PZ Brezina Trebi-šov. K najlepším jednotlivcom patrili Alexan-der Šikula, Ing. Mikuláš Šimek, Ján Hýl, bra-tia Geňovci a ďalší. Súťaž odborne hodnotili MVDr. Pavol Poruban, Mgr. Ladislav Grman – šéfredaktor PaR, spisovateľ Vincent Šikula a Pavol Blahovič z modranského súboru tru-bačov. Odvtedy sa súťaž koná pravidelne kaž-dý rok. Významnú úlohu v rozvoji celoslo-venských súťaží zohral Okresný výbor SPZ

Považská Bystrica, osobitne jeho tajomník Anton Králik a neskôr jeho nástupca Alojz Tomanička. Organizovaním a vedením súťaží poverila Osvetová komisia ÚV SPZ Bratislava a OV SPZ Považská Bystrica Milana Húžev-ku, ktorý úlohu vykonával dlhé roky. Považ-skobystrická organizácia pripravila až trinásť ročníkov a zostavila aj prvé záväzné stanovy Klubu slovenských lesničiarov, prijaté na je-seň v roku 1990. Dnes sú už slovenské poľov-nícke signály samozrejmosť. Bez nich si nevie-me predstaviť významné kultúrne poľovnícke podujatia a stále viac sa používajú i na poľo-vačkách. V roku 2009 vznikol Klub trubačov Slovenskej republiky a postupne, najmä z ini-ciatívy jeho predsedu ing. edmunda Hatiara, vznikajú aj ďalšie nové signály, fanfáry a po-ľovnícke skladby.

čeSKo-SLoVeNSKÝ SúzVuKKlub trubačov SR bol slávnostne uvedený

práve na nádvorí svätoantonského kaštieľa – na Dňoch sv. Huberta v roku 2009. Na osla-vách v roku 2013 Ing. Edmund Hatiar daro-val v mene klubu Múzeu vo Svätom Antone vzácne zbierkové predmety z oblasti lesni-čiarstva. V poľovníckej expozícii múzeum ná-sledne vybudovalo „lesničiarsky kútik“. Me-dzi predmetmi je i kópia obrazu od akad. mal. Ondřeja Zahradníčka, na ktorom sú stvárnení spoločne Pavol Poruban a Tibor Andrašovan. V rámci hlavného bodu programu Dní sv. Huberta „Československé halali“ patrili tru-bači z Okresního mysliveckého spolku v Pře-rově, SOŠL v Banskej Štiavnici a z Klubu tru-bačov SR/konkrétne Novum Castrum kvintet – trubači lesníckej školy v Liptovskom Hrád-ku/, medzi hlavných aktérov. Taktiež boli hlavnými účinkujúcimi na slávnostnej recep-cii v kaštieli 31. augusta 2013 – pri príležitosti 90. výročia založenia Československej mysli-veckej jednoty. Na slávnostiach bol aj predse-da Klubu trubačov ČMMJ Petr Šeplavý. Prí-tomným v úvodom programe i na recepcii priblížil osobnosť Josefa Selementa, jeho tvor-bu a odkaz generáciám trubačov. Spomenul i odhalenie pamätnej tabule na jeho počesť v budove Stredne j lesníckej školy v Prešove – 6. apríla 2013. Josef Selement bol rodákom zo Solivaru a významne prispel k rozvoju lesni-čiarstva v rámci ČMMJ – je teda osobou, kto-rá spája lesničiarov v ČR i na Slovensku. Aj vo Svätom Antone rokovali českí a slovenskí tru-bači o vzájomnej spolupráci.

V Múzeu vo Svätom Antone sme hrdí na skutočnosť, že sieň úcty a slávy poľovníctva na Slovensku je práve v našich priestoroch. 3. septembra 2011, 1. septembra 2012 a 31. au-gusta 2013 navštívil sieň aj prezident SR Ivan Gašparovič. Na prvom ročníku Dní sv. Hu-berta v roku 1991 sme mali šťastie privítať aj Pavla Porubana, ktorý bol vtedy predsedom poroty v celoslovenskej súťaži v hre na lesni-cu. Práve na nádvorí svätoantonského kaštieľa sme mali tú česť uviesť hymnickú pieseň o sv. Hubertovi, ktorú zložil zaslúžilý umelec Ti-bor Andrašovan. Bolo to na Dňoch sv. Huber-ta v roku 1996 a s klavírnym sprievodom ma-estra Ondreja Lenárda ju vtedy zaspieval náš hviezdny tenor Peter Dvorský. Oblasť lesni-čiarstva patrí medzi tie, ktoré najviac prispie-vajú k rozvoju slovenskej poľovníckej kultúry. Dr.Pavol Poruban i Tibor Andrašovan si čest-né miesto v sieni úcty a slávy poľovníctva na Slovensku plne zaslúžia. ❧

vOjenské lesy A mAjetky slOvenskej repuBliky, štátny pOdnik pliešOvce (od LeSNej SpráVy cez podNiK až po geNeráLNe riaditeľStVo VLm Sr – štrNáSta čaSť)Podnik začal svoju novú existenciu v roku 1993. Riadil tri odštepné závody – Ka-menica nad Cirochou, Kežmarok, Ma-lacky a priamo svoje lesné a poľnohospo-dárske správy, ktroré spadali priamo pod riaditeľstvo štátneho podniku v Pliešov-ciach. Ako sa tieto správy na základe reš-titučných územných nárokov postupne menili, sme si povedali v predošlých čas-tiach. V roku 2004 padlo z úrovne zakla-dateľa rozhodnutie, že riaditelia odštep-ných závodov a riaditeľ štátneho podniku už nemusia byť vojaci (ako to bolo dovte-dy) a tieto funkcie už môžu obsadiť civilné osoby. Na základe tohto rozhodnutia na-stali v podniku výrazné organizačné zme-ny. Začiatkom februára nahradil riaditeľa odštepného závodu Kamenica nad Ciro-chou plk.Ing. Vladimír Fica, ktorý odišiel do výsluhového dôchodku, Ing. Anton Bodnár. V Kežmarku vystriedal plk.Ing. Miroslava Horváta, ktorý taktiež odišiel do výsluhového dôchodku, Ing. František Mathia, ktorého v septembri 2004 nahra-dil vo funkcii riaditeľa odštepného závodu Ing. Ján Jurica. Riadením štátneho podni-ku bol začiatkom februára poverený Ing. Miroslav Hríb, ktorý vo funkcii vystrie-dal plk. Ing. Vladimíra Brodnianskeho. Jediným civilným riaditeľom odštepné-ho závodu v tomto období bol Ing. Ľubo-mír Huťan v Malackách, ktorého nahradil vo funkcii začiatkom februára Ing. Ró-bert Repiský. Na území vojenského obvo-du Lešť dovtedajšiu organizačnú štruktú-ru zrušili a vznikol nový odštepný závod Pliešovce so sídlom na Vidovom Vrchu. Riaditeľom nového odštepného závodu sa stal Ing. Peter Šiška. Na základe výbero-vého konania v októbri 2004 bol do funk-cie riaditeľa štátneho podniku ustanovený Ing. Štefan Drozd a jeho námestníkom sa stal Ing. Miroslav Hríb. Potom, keď vznik-la na území Pliešoviec nová organizačná jednotka – odštepný závod, ktorá v pred-chádzajúcom období v štruktúre podni-ku nefigurovala, boli urobené organizačné zmeny, ktoré sa dotkli mnohých pracov-níkov zamestnaných vo vojenských le-soch a majetkoch. Lesné správy Kamen-ný Vrch a Vidov Vrch sa zlúčili do jednej lesnej spávy. Nový odštepný závod riadil teda dve lesné správy – Vidov Vrch, vzdia-lenú lesnú správu Sklené a jednu poľno-hospodírsku správu Lešť. Ako sa táto or-ganizačná štruktúra osvedčila v riadení a aký dosah mala na ekonomiku podni-ku sa dozvieme v ďaľších pokračovaniach nášho seriálu.

viac na www.vlm.sk ❧

autor: Ing. Teodor Derco, samostatný odborný referent

oddelenia výroby GR


strelectvo

univerzálnA BrOkOvnicA rAdu WincHester selectBrokové kozlice značky Winchester z new Haven, v štáte Connecticut patria v poslednom desať-ročí k svetovej špičke. Podstata úspechu tkvie v tom, že táto americká zbrojovka je súčasťou nad-národného koncernu Fabrigue national, pod krídla ktorého patrí tiež americký Browning, jeden z prvých, kto dal svetu brokovú kozlicu už v roku 1925. Využijúc to najlepšie od Browningu uzreli svetlo sveta kozlice radu select a napravili tak pošramotenú reputáciu zbrojovky s logom cvála-júceho kovboja. Poľovníkom, ktorí sa venujú aj streľbe na oblúkovom strelišti či batérii chceme predstaviť Winchester select energy sporting ADj signature. V pomenovaní sú vlastne uvedené všetky prvky, ktoré sú pre túto zbraň charakteristické.

Aj keď uzamknutie hlavňovými hákmi patrí k najrozšírenejším, pri kozliciach radu Winchester Select sa konštruktéri FN inšpi-rovali talianskou Berettou. Záver nemá kla-sické browningové dva háky vedľa seba, ale na bokoch dva čapy. Tým sa dosiahlo zo-štíhlenie profilu zbrane o niekoľko milimet-rov, čo sa odzrkadlilo vo vyššom komforte a výkone brokovnice. Čelo hlavňového zväz-ku je opatrené dvomi vodorovnými otvor-mi v spodnej tretine zosilnenej časti vrchnej hlavne. Pri zavretí hlavní zapadnú do otvo-rov dva čapy vystupujúce smerom dopredu z čela baskule. Sú ovládané temennou kľuč-kou. V spodnej časti baskule sú po oboch stranách stien kĺby, do ktorých zapadnú ob-lúkové vybratia na zosilnenej časti hlavňo-vého zväzku, ktoré vlastne nahrádzajú hlav-ňové háky. Tak je zbraň uzamknutá zhora aj zdola. Aby uzamknutie bolo maximál-ne pevné a bezpečné, na stenách baskule sú vybratia, do ktorých zapadajú výčnelky na oboch stranách hlavní.

Osobitnú pozornosť venujú vo FN kvali-te hlavní, ich životnosti a presnosti. Sú vy-rábané z nitridovanej ocele, vo vývrte tvrdo chrómované a lapovaním vyleštené, pre bez-

pečné použitie nábojov aj s oceľovými brok-mi alebo jednotnou strelou. Systém Back Bo-red spoločný pre Winchester a Browning predstavuje rozšírený vývrt hlavne o niekoľ-ko desatín milimetra od nábojovej komory. Výsledkom je menší odpor brokového zhlu-ku pri prechode hlavňou, čo zvyšuje dostrel a lepšiu pravidelnosť krytia. Aby percentuál-

ne pokrytie cieľa bolo čo najideálnejšie, štan-dardne je kozlica vybavená čokmi Invector Plus, ktoré vyčnievajú z hlavne a umocňujú športový charakter brokovnice. V bežnej vý-bave je päť druhov, v štvrtinovom, polovič-nom, trojštvrtinovom, full a cylindrickom zahrdlení. Titánové choky výrazne zlepšujú balistické vlastnosti a výkon zbrane. Na zá-kazku sa dá objednať paradox a rôzne špor-tové zahrdlenia, trapové a skeetové. Pri streľ-be na oblúkovom strelišti sa nám osvedčili do spodnej hlavne zahrdlenie skeet a do hor-nej pre opakovaný výstrel, teda už na väčšiu vzdialenosť štvrtinové. Na zajaca na priese-ku je vhodné použiť napríklad štvrtinové a polovičné zahrdlenie, na vysokú vežu po-lovičné a trojštvrtinové alebo plné. Súčas-ťou výbavy je montážny kľúč. Povrch hlav-ní je brunírovaný, počernenie prechádza pri určitom uhle pohľadu až do modrastých od-tieňov (úprava Blued). Firma ponúka hlavne troch dĺžok 710, 760 a 810 mm.

Športový vzhľad brokovnici dodáva-jú aj ventilované lišty, spodná spája hlavne. V prednej a zadnej časti je plastová vložka, aby dochádzalo k rovnomernému ochladzo-vaniu hlavní. Vrchná lišta hlavne je opatre-ná mieridlami, ktoré majú svoju osobitosť. Sú tvorené širokou antireflexnou lištou, na ktorej sú umiestnené dve mušky, predná žltá, svetlovodná, zadná biela perlička tvorí aký-si jemný „cieľnik“. Intuitívne namierenie na cieľ bolo rýchle a plynulé, k čomu prispieva aj ergonomicky tvarovaná americká pažba s osobitým zdrsnením. Ostrá rybina v sploš-tených elipsách je vytvorená laserom. Pažba

Technické parameTre:

Výrobca : Fabrigue National Herstal, Belgicko

Model : Winchester Select Energy Sporting

Kaliber: 12/12/76Celková dĺžka: 1 210 mmDĺžka hlavní: 760 mmHmotnosť: 3 450 gOdpor spúšte: 15 NZahrdlenie: choke Invector PlusCena: 2 268, 00 EurPredajca: Puškárstvo Hermes,

Bratislava

Polohovateľný jazýček spúšte

elegantná kozlica Winchester select energy sporting

ergonomicky tvarované predpažbie


strelectvo

je zhotovená z orechového dreva s jemnou kresbou, ktorá iba umocnila dobrý dojem zo zbrane. Jej prednosťou je 10 mm výško-vo nastaviteľný chrbát, čo vlastne nahrádza pomyselnú lícnicu. Mechanizmus fungu-je po zasunutí imbusového kľúča do otvo-rov na pravej strane hlaviska. Chrbát i krk pažby je tvarovaný z oboch strán rovnako, takže pažba je vhodná pre praváka aj ľaváka. Z kvalitného orechového dreva a rybinou je aj predpažbie s vybratím pri hlavniach, pre pevnejšie držanie. Sklon pištoľové rukoväti poskytuje primeranú oporu, ruka sa nekĺže, posadenie do ramena je isté, pevné a umož-ňuje plynulé ťahanie s cieľom.

Všetky drevené časti sú napustené ole-jom a vyleštené. Držanie zbrane je isté, pri-tom veľmi pohodlné a ani po desiatkach vý-strelov necítiť únavu, napriek hmotnosti 3 450 g. Treba pripomenúť, že spätný náraz je veľmi tlmený vďaka gumenej botke od fir-my Pachmayr. Tá svojou konštrukciou účin-ne rozkladá jednotlivé sily nárazu a znižuje zdvih ústia zbrane.

Kozlica má dva samostatné vyhadzovače vystrelených nábojníc. Ich napínanie je od-vodené od sklopenia hlavní a funkcia od po-lohy bicích kladiviek. V prípade, že náboj ne-bol odpálený, ejektor ho iba povysunie aby sa dal ľahko vybrať z nábojovej komory. Ocenia to strelci, ktorým sa pri prebíjaní stalo, že po zlomení brokovnice museli hľadať nevystre-lený náboj vo vysokej tráve, či kríkoch. Vy-hadzovanie bolo jednotné, razantné a spo-ľahlivé.

Prednosťou zbrane je nový precízny spúš-ťový mechanizmus, funguje tak, že na vy-strelenie druhej rany netreba energiu spät-ného nárazu, ktorý prepne spúšťovú páčku. Bicie kladivká sú napínané vinutými pru-žinami. Chod jazýčka spúšte je plynulý, bez najmenšieho zadŕhania, jemný odpor je fab-ricky nastavený na hodnotu 15 Newtonov. Veľkou prednosťou je nastaviteľný jazýček spúšte v rozsahu 20 mm. Imbusovým kľúči-kom povolíme skrutku v prednej časti spúš-te a jazýček posuniete pozdĺžne do potreb-nej polohy. Nakoniec fixačnú skrutku opäť riadne zatiahneme. Strelec si tak môže spúšť nastaviť podľa svojich fyziognomických po-trieb, aby ukazovák pri spúšťaní neviedol k mimovoľnému strhávaniu kozlice. Komu by azda nevyhovovalo jeho jemné zdrsne-nie môže ho poľahky vymeniť podľa svojho uváženia za dva ďalšie dodávané v príslušen-stve zbrane. Jeden má úplne hladký povrch a druhý sa vyznačuje miernym anatomic-kým vykrivením smerom doľava.

Na temene baskule, krku pažby je umiest-nená mechanická poistka v tvare drážko-vanej pyramídy, ktorá plní aj funkciu se-lektívneho prepínača. Po nabití, zatvorení zbrane sa automaticky nezaistí, treba ju za-tlačiť smerom hore. Poistka slúži aj ako se-lektívny prepínač poradia odpálenia hlavní. Pre prvý výstrel sme volili spodnú hlaveň, ktorá menej namáha záverový mechaniz-mus. Okrem toho má kozlica aj záverovú po-istku. Pri nedovretí záveru nedosiahnu zá-palníky na zápalky nábojov a nemôže dôjsť k ich odpáleniu. Vzhľadom na doterajšie skú-senosti s novými, nepoužívanými puška-mi, kozlica sa dala pohodlne zlomiť a ľahko rozobrať. Temenná kľučka s veľkým dvo-jitým W je o desať stupňov vyosená vpra-

vo, aby neprekážala pri zamierení. Na zbra-ni je vkusná strojová rytina, Select Energy Sporting, ktorá jej dodáva moderný vzhľad. Zbraň sa dodáva rozložená v prepravnom kufri z plastu ABS.

Tí, ktorí vyskúšajú univerzálnu kozli-cu Winchester Select Energy Sporting v ka-libri 12-12/76 si ju doslova zamilujú. Doko-nale vystačí na všetky poľovnícke brokové disciplíny a väčšinu pernatej i malej srstna-tej zveri žijúcej, hniezdiacej, či prezimu-júcej u nás. Myslím si, že za cenu, ktorú sa predávajú brokové kozlice Winchester Se-lect, nemajú na Slovensku konkurenciu. Je predpoklad, že prvotriedne zbrane s logom cválajúceho kovboja si postupom času náj-du svojich priaznivcov nielen medzi wester-novými strelcami, ale aj našimi poľovníkmi a dokonca športovými strelcami.

Text a foto: Ing. Luboš Ivanovčan ❧

Účinná botka od firmy Pachmayr

Do polkruhových výrezov na stenách zväzku hlaví zapadajú čapy baskule, v strede sú vyhadzovače

Výškovo nastaviteľný chrbát, osobitá rybina pištoľovej rukoväti

svetlovodná muška je na širokej ventilovanej lište, štandardne je brokovnica vybavená piatimi čokmi Invector Plus

Zlomenie zbrane je dostatočné na pohodlné nabitieMechanická poistka plní aj funkciu selektívneho prepínača odpaľovania poradia hlavní

Dva uzamykacie čapy vystupujúce z baskule, nad pravým viditeľný kolíček záverovej poistky


kynológia

spišský pOHár – vi. rOČník, regiOnálne skúšky FArBiArOvUž šiestykrát členovia klubu chovateľov farbiarov zo spádovej oblasti spiša zorganizovali skúšky farbiarov o spišský pohár. Úroveň a náročnosť týchto skúšok v minulosti dáva možnosť udeliť najlepším titul CACT, tento ročník nevynímajúc.

V Novoveskej Hute, ktorá bola centrom tohoročných skúšok, sme sa zišli 24. októbra 2013. Dostavili sa všetci prihlásení vodiči so svojimi farbiarmi a 10 z delegovaných 13 roz-hodcov.

Vodiči si vyžrebovali nasledovné štartovné poradie:

1.) Mojmír golenovský (Proč), BF Brok z Husivargovho dvora SPKP 8701/12

2.) Jaroslav Jurský (Nižné Repaše), BF Bry-ta z Vodických pramenov SPKP 10120/12

3.) Ján Holováč ml. (OLšavica) HF Cora z Mechova SPKP 811/10

4.) Michal Lesňák (Levoča) BF Bruno z Ivetkiho Dvora SPKP 9311/12

5.) ivan dibdiak (Zakamenné) BF Hesi spod Štibľa SPKP 9847/13

6.) Marian Bernáth (Veľké Straciny) BF Fida spod Oravského hradu SPKP 9495/12

Rozhodcovský zbor: Ing. Karol Chvála, hl. rozhodca, rozhodcovia Marcel Dobrovič, Jo-zef Figula, Jaroslav Hudač, Milan Iláš, Martin Lipták, Pavol Mikloš, Ing. Ľudovít Pitoňák, Miroslav Rybár, Igor Valent.

Už v prvý deň bol nahlásený dostatok prác na prirodzenej stope – osem, pre šesť psov.

Vyžrebovanie prác bolo nasledovné:Št.č.1: BF Brok z Husivargovho dvora mal

pracovať na stope jelenčaťa. Posudzovali roz-hodcovia Iláš a Dobrovič. Pes stopu neukázal ani po viacnásobnom nasadení, zhasnuté je-lenča cca po 350 metroch našiel jeden z roz-

hodcov. Zrejme momentálna indispozícia psa, nakoľko v nasledujúcom dni na umelej sto-pe pracoval ako vodič dobre a nebyť zlyhania v prvý deň, mohol byť hodnotený v cene. Cel-kovo 105 bodov, šieste miesto.

Št.č.2: BF Bryta z Vodických pramenov, stopa jelenice podľa strelca postrelená na pra-vý zadný beh. Rozhodcovia Chvála, Lipták. Stopa 15 hod. stará, po niekoľkých kvapkách farby na nástrele (lúka)a po 80 metroch sa ne-našli žiadne znaky ani do 800 metrov aj po trojnásobnom nasadení. Stopu overil aj kon-trolný pes ( HF Cora z Mechova) s rovnakým výsledkom. Bolo to ľahké poranenie a roz-

hodcovia prácu uzavreli ako nedohľadateľný kus, z nárokom súťažiaceho na ďalšiu prácu. Bol to poranený 2 ročný jeleň na mäkko. Sto-pa 17 a pol hod. stará. Suka ukázala farbu na nástrele aj opakovane počas sledovania stopy. Po 420 m (podľa GPS) začala na stope hlásiť a navetrila zhasnutého jeleňa vo vzdialenos-ti 30 m. Vzhľadom na krátku stopovú dráhu mohla byť práca ohodnotená len v III. cene. Práca na umelej stope zvládnutá vynikajúco

ako oznamovač. Celkovo 400 bodov, druhé miesto.

Št.č.3: HF Cora z Mechova, stopa jelen-čaťa 15 hod. stará. Posudzovali rozhodcovia Rybár a Mikloš. Od nástrelu suka pracova-la sústredene po celej stopovej dráhe. Po 800 metroch prišla k zhasnutému jelenčaťu, kto-ré bolo z veľkej časti zožraté vlkmi. Suka pra-covala aj na ďalšej práci, kde poranené jelenča taktiež napadli vlci a bolo dohľadané už zhas-nuté. Obidve práce boli bez možnosti dure-nia a stavania, takže mohli byť hodnotené iba v III.cene. Posliedku a umelú stopu vypraco-vala ako vodič bez chýb. Celkovo získala 340 bodov v III. cene na treťom mieste.

Št.č.4: BF Bruno z Ivetkinho dvora. Stopa jelenice 17 hod. stará. Posudzovali rozhodco-via Figula a Hudač. Jelenica poranená na ľavý predný beh a na nástrele bola farba a úlomky kostí. Pes napadol stopu a po 2 600 metroch práce na remeni ju zdvihol z ležoviska a bol vypustený na durenie a stavanie. Po 25 minú-tach sa vrátil a ani po opakovanom nasadení jelenicu nezastavil. Z tohto dôvodu bol z do-hľadávky na remeni hodnotený známkou 0. Posliedku a prácu na umelej stope vypracoval ako hlásič. Pre krátkosť hlásenia, do 5 minút, nedostal bodové hodnotenie navyše ako hlá-sič. Celkovo získal 160 bodov bez ceny, štvr-tý v poradí.

Št.č.5: BF Hesi spod Štibľa. Stopa jeleňa 15 hod. stará. Posudzovali rozhodcovia Pitoňák a Valent. Suka najprv sledovala stopu zdra-vého jeleňa a až následne v opačnom smere stopu poraneného jeleňa. Príliš rýchly a ne-sústredený pohyb na stope spôsobil, že túto nedokázala vypracovať ani po opakovaných nasadeniach. Z dohľadávky hodnotená znám-kou 0. Kontrolný pes BF Fida spod Oravské-ho hradu zhasnutého jeleňa po 500 metrov dohľadala. Posliedku a prácu na umelej stope s nájdením všetkých znakov vypracovala bez chyby. Celkovo získala 150 bodov bez ceny, piata v poradí.

Št.č.6: BF Fida spod Oravského hradu. Sto-pa 16 hod. stará s poranením jelenice na pred-ný beh. Posudzovali rozhodcovia Pitoňák a Valent. Suka po nasadení na nástrel praco-vala pokojne a vyrovnane s ukazovaním far-by. Po 4 200 metroch práce na remeni jelenicu zdvihla. Nasledovalo durenie cca 500 m a sta-vanie počas 37 min. a jelenica bola dostrelená. Dohľadávka hodnotená v I. cene známkami výborná. Posliedku a umelú stopu ako vodič taktiež vykonala na výborné hodnotenie. Cel-kovo získala 440 bodov v I. cene a ocenenie CACT.

Ďakujem Mestským lesom Spišská Nová Ves, Vojenským lesom a majetkom Kežmarok a PZ v okrese Spišská Nová Ves a Levoča za možnosť usporiadať skúšky v ich poľovných revíroch. Všetkým organizátorom na čele s Ľubomírom Tökőlym za výborne priprave-né skúšky a sponzorom za hodnotné ceny pre zúčastnených vodičov.

❧

Tu je kvapka farby pán hlavný rozhodca

Začiatok práce na prirodzenej stope

Ing. Jaroslav Jurský, technik správy LS Tichý Potok, OZ Kežmarok


spoločenská rubrika

priestOr nA OtázkuMilí čitatelia nášho časopisu, redakcia vám ponúka priestor pýtať sa v rubrike Priestor na otázku. Vaše dopyty posielajte na adresu [email protected], ako predmet správy uvediete názov otáz-ka. odpovede budú uverejnené v spoločenskej rubrike nášho časopisu.

dnešná otázka znie:

ako prebieha proces reštitúcie, kto má naň nárok ?judr. helena Walentínová

Proces reštitúcií sa deje na základe Zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majet-ku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len zákon). Uznesením vlády SR č. 828 zo dňa 01.12.2010 bol schválený návrh nariadenia vlády SR o zrušení vojenského obvodu Javori-na, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 455/2010, s účinnosťou od 01.01.2011. V súvislosti so zrušením vojenského obvodu Javorina prešli všetky kompetencie povinnej osoby na účely riešenia reštitučných nárokov v zmysle zákona na Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Pliešovce.

Povinná osoba v rámci riešenia reštituč-ných nárokov uzatvára s oprávnenými oso-bami Dohody o vydaní nehnuteľností (ďa-lej len Dohoda). Uzavretie Dohody je však až záverečný krok riešenia reštitučného nároku. Predchádza mu vykonanie lustrácie zo strany

povinnej osoby, čo v sebe zahŕňa kompletizá-ciu a kontrolu matričných dokladov oprávne-ných osôb a pôvodných vlastníkov a komple-tizáciu a kontrolu podkladov z Obvodného úradu vojenského obvodu Javorina, jednotli-vých Katastrálnych odborov, ako aj zisťovanie rozsahu zoštátnených nehnuteľností pôvod-ného vlastníka a posudzovanie oprávnenosti uplatnených nárokov.

Povinná osoba eviduje 3847 uplatnených žiadostí. V súčasnosti je vyriešených celkovo 2674 žiadostí, čo z celkového počtu predsta-vuje 69,51% a z hľadiska vydanej výmery ide o 4812,228 ha čo predstavuje 38,71% z celko-vej výmery 12432 ha. Celkovo bolo vypraco-vaných 3238 dohôd v 24 katastrálnych úze-miach spadajúcich do bývalého VO Javorina.

Zákon rieši otázku oprávnenej osoby v §4 – Oprávnenou osobou je štátny občan SR, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľno-hospodárskej usadlosti prešli na štát alebo iné právnické osoby v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990 spôsobom stanoveným v zákone. Zákon myslel na prípad, ak takáto osoba už zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu a sta-novil, že v takom prípade na miesto opráv-nenej osoby nastupuje dedič zo závetu, man-žel a deti (ak aj tieto deti zomreli, nastupujú ich deti), rodičia a súrodenci (ak aj súrodenci zomreli, nastupujú ich deti).

❧

živOtné juBileá

jAnuár 2014ing. miroslav Halaj, samostatný odborný referent GR, š.p. Pliešovce, 55 rokov

FeBruár 2014ing. ivan schlosser, vedúci LS Jablonové, OZ Malacky, 50 rokov

stanislav Boškovič, robotník LS Jablonové , OZ Malacky , 50 rokov

ing. dušan staško, vedúci polesia LS Kamienka, OZ Kamenica n./ Cirochou, 50 rokov

mArec 2014michal modrák, robotník LS Jovsa, OZ Kamenica n./ Cirochou, 55 rokov

prAcOvné juBileá

jAnuár 2014ružena gajdošová, referent SL Pliešovce, 35. výročie

Anna Hriňáková, samostatný referent OOaM OZ Kežmarok, 35. výročie

živOtné A prAcOvné juBileá



jeden z nás

ing. ivan scHlOsserTento raz sme vyspovedali nášho dlhoročného kolegu, ktorý už niekoľko rokov pôsobí na Ls jab-lonové. Veľmi rád nám odpovedal na pár zvedavých otázok z pracovného prostredia, kariéry a koníčkov.

Čo ťa priviedlo k tomuto povolaniu? Bol niekto z Tvojho okolia inšpiráciou?

V rodine som mal lesníka i poľovníka. Môj prastarý otec bol lesník a môj otec je poľovník. Prastarý otec pôsobil niekoľko rokov ako re-vírnik u grófa Pálffyho. Býval v horárni Ha-luška, ktorá sa nachádza pri Plaveckom Miku-láši.

S otcom, poľovníkom, som bol od malička v prírode. Stalo sa to pre mňa zdrojom inšpi-rácii a môj koníček sa stal aj mojím povola-ním. Nie je nič krajšie ako mať prácu ako ko-níčka. V súčasnosti chodím aj prednášať a učiť budúcich mladých poľovníkov a snažím sa im dať čo najviac skúseností a vedomostí z oblas-ti poľovníctva, tak ako mne kedysi môj otec.

Akoby si hodnotil dnešné lesníctvo? Ide to s dobou v pred, stagnuje alebo práve sa zhoršuje?

Podľa môjho názoru sa zlepšuje, aj keď zdravotný stav lesov na Slovensku nie je prá-ve najlepší, čo sa v posledných dvoch rokoch dotklo aj nás, lesníkov na Záhorí. Hodnotil by som to tak, že sa zefektívnilo, dosiahlo sa to, že lesníci sa venujú lesníctvu a súvisiacim čin-nostiam. Dostávajú odborné školenia a ďalšie vedomosti a materiálne vybavenie lesníkov sa podstatne zlepšilo. So zmenou spoločnosti sa mení aj lesníctvo či poľovníctvo.

Aké boli Tvoje začiatky u VLM?Po skončení vysokej školy som začal svoju

kariéru ako samostatný technológ v Štátnych lesoch v Malackách, ďalej ako ťažbový technik na lesnej správe Moravský Sv. Ján. Po čase som začal pracovať ako vedúci poľovníckej cestov-

nej kancelárie, kde som pôsobil asi dva roky. Neskôr som opäť pracoval ako technik pre ťažbu dreva v Štátnych lesoch na lesnej správe Lozorno. Potom som pôsobil aj v Šaštíne Strá-žach na OZ ako referent pre ťažbu dreva a po-ľovníctvo.

Miroslav Fiala, o.z Malacky, lesník na LS Jablonové



V júli 2000 som dostal pracovnú ponuku od VLM na pozíciu správcu LS Jablonové. Pri-jal som ju a pracujem tu až dodnes. Na čas som bol presunutý na LS Mikulášov, kde som pra-coval v období od 1.1.2010 do 30.9.2010. Na LS Jablonové sa mi pracuje veľmi dobre, nakoľ-ko prostredie je podobné ako na LS v Lozor-ne. S kolektívom som spokojný. Pracuje sa nám spolu dobre, pretože sú tu ľudia, pre ktorých je tiež práca koníčkom.

Aké je dnešné poľovníctvo a ako hodnotíš jeho dnešný stav a postavenie zákonov. Čo by si zmenil?

Poľovníctvo sa mení s dobou, tak ako aj lesníctvo. Ak by som mal hodnotiť stav pod-ľa môjho subjektívneho názoru, v poslednom čase sa poľovníctvo uberá nesprávnym sme-rom. Mnoho mladých a nových poľovníkov nemá nič spoločné s prírodou. V dnešnej dobe sa poľovníctvo chápe ako módna záležitosť.

Stretávam sa s tým často, keďže sme organi-zátormi spoločných poľovačiek. Mnohí z nich ani nevedia, o čom poľovníctvo je, často býva-jú nedisciplinovaní a ani nevedia, aké sú zvy-ky a obyčaje. Zarmucuje ma to, ale bohužiaľ sa s tým nedá asi nič robiť. Snažím sa preto pred-nášať čo najzaujímavejšie a dať im dobré rady a skúsenosti.

Dnešné poľovnícke zákony nie sú dokonalé, ale sú lepšie, ako predchádzajúce. Vždy je však čo zlepšovať. Zákon má byť postavený v pro-spech zveri a nie v prospech poľovníka. V sú-časnosti je raticová zver, okrem srnčej, prem-nožená. Myslím, že by sa to malo začať riešiť a znížiť jej stav na únosnú mieru, aby sa zabrá-nilo škodám na poľnohospodárskych aj les-ných plodinách a porastoch.

Tvojím koníčkom sú psy. Prečo práve jazvečík?

Od prvej triedy na základnej škole som vy-

rastal s dlhosrstým jazvečíkom, opustil ma až v 3. ročníku na vysokej škole. Ani chvíľu som neváhal si kúpiť takého istého spoloční-ka. Bol verný, priateľský a pracovitý. Mal som sedem jazvečíkov a ani raz som nezapochy-boval o správnom výbere poľovného pleme-na. Na naše podmienky je vhodný. Vždy som mal psov, pretože sú tvrdší a to mi vyhovuje. Možnou jedinou negatívnou povahovou črtou je jeho tvrdohlavosť, ktorou je jazvečík známy. Avšak musím poznamenať, že správnou vý-chovou a vedením sa to dá usmerniť a využiť v môj prospech.

Pracujeme spolu už od Tvojho nástupu a myslím si, že Tvoje vedenie a odovzdávanie skúseností nás vedie k lepším výsledkom. Je vidieť Tvoj prístup k práci, že práca je Ti ozaj koníčkom. Želáme Ti veľa spokojných a úspeš-ných rokov, aby sa Ti s nami aj naďalej dobre spolupracovalo a aby naše spoločné výsledky boli čím ďalej, tým lepšie. ❧

ing. dušan staškoČas plynie ako voda, roky utekajú a ani sa nenazdáme, je tu päťdesiatka. krásneho jubilea sa 4. februára 2014 dožíva aj náš kolega a kamarát, Ing. Dušan staško. je to príležitosť na krát-ky retrospektívny pohľad, ktorý poodhalí jeho osobnosť, postavenie a pôsobnosť v kolektíve spolupracovníkov o. z. kamenica nad Cirochou.

Pochádza z malej podhorskej dedinky Porúbka v okrese Humenné. Lásku k príro-de, lesu a jeho obyvateľom zdedil po otco-vi, lesníkovi, ktorý ho od mladého veku brá-val so sebou do terénu. V septembri 1987, po absolvovaní VŠLD vo Zvolene, nastúpil na lesnú správu Kamienka a hneď v októbri na základnú vojenskú službu. Po ukonče-ní ZVS sa vrátil na bývalú lesnú správu Ka-menica nad Cirochou, do funkcie vedúce-ho lesníckeho obvodu Malinná. Začiatky bývali ťažké, úlohy vysoké, pracovníci naj-mä v pestovateľskej činnosti prevažne dô-chodcovia a splnenie plánu často takmer nereálne. Neraz bolo treba aj vyhrnúť ru-kávy a pomôcť manuálne. V roku 1990, po odchode vedúceho LS Štefana Sninčáka do dôchodku a následnej zmene personálne-ho obsadenia lesnej správy, prevzal funkciu zástupcu vedúceho LS. V prevažne mladom kolektíve spolupracovníkov si Dušan získal meno dobrého kamaráta, spoľahlivého spo-lupracovníka, ochotného poradiť a pomôcť v každej situácii. Vo februári 1998 prebral funkciu vedúceho odbytu na o. z. Kameni-ca nad Cirochou. Za jeho pôsobenia v tejto funkcii bola zrušená píla, ktorej prevádz-ka začala byť neekonomická, a bol zriade-ný manipulačný sklad s modernou manipu-lačnou linkou BALJER ZEMBROD rakúskej výroby, na ktorú postupne presunuli mani-puláciu všetkých guľatinových sortimen-tov aj z manipulačného skladu v Bukóze. Export reziva do zahraničia bol postupne

nahradený vývozom najmä vlákninového listnatého dreva. V marci roku 2004, po cel-kovej reorganizácii štátneho podniku, zlú-čení lesných správ Kamenica nad Cirochou a Kamienka a prechode na dodávateľský spôsob prác, prevzal funkciu polesného na LS Kamienka, polesie Kamienka, ktorú za-stáva doteraz. Ako odborný lesný hospodár priamo ovplyvňuje ťažbovú a pestovateľskú činnosť na LC – 242 Kamienka umiestňo-vaním jednotlivých ťažbových prvkov, pes-tovateľských zásahov a tým aj celkový obraz lesa. O tom, že je odborníkom na svojom mieste, svedčia aj ministerské previerky na lesom celku Kamienka v októbri minulé-ho roku a hospodárenie hodnotili na veľmi dobrej úrovni.

Jeho veľký koníček je fotografovanie a to, že mu rozumie a k fotoaparátu má nadštandardný vzťah, svedčí celý rad foto-grafií z prírody, uverejnených nielen v tom-to časopise, ale aj na internetových strán-kach Vojenských lesov. Poľovníctvo je jeho druhý koníček, ktorému venuje nemálo voľného času. Je držiteľom dvoch poľovne upotrebiteľných psov foxteriérov, ktorí sú dobrými pomocníkmi na spoločných poľo-vačkách.

S pribúdajúcimi rokmi pribúdajú aj še-diny, ktoré pripomínajú nielen jeho vek, ale dokazujú aj bohaté skúsenosti získa-né rokmi odpracovanými v rôznych funk-ciách. Dušan, v mene spolupracovníkov Ti do ďalších rokov tvojej tvorivej práce želám predovšetkým veľa zdravia, šťastia a spokojnosti v kruhu priateľov a rodiny, veľa úspechov a elánu na pracovnom poli a vnútornej spokojnosti v osobnom živote.

❧

Ján Brezáni, LS Kamienka, OZ Kamenica nad Cirochou



vysvÄtenie ČervenéHO krížAkríž je hlavný symbol v kresťanstve. Vychádza z kristovho kríža, na ktorý bol podľa Biblie pribitý – ukrižovaný ježiš kristus.

Ako skauti zo 69. Zboru gen. M. R. Štefáni-ka v Malackách takéto kríže vídame počas na-šich výprav po Slovensku, vrátane čarokrásnej prírody Záhoria. Stretávame kríže rôznych veľ-kosti, podôb – upravené, ošarpané, malé, veľ-ké, zabudnuté, padnuté. Vo februári sme našli kríž, okolo ktorého chodievame často, v dezo-látnom stave, klesnutý na zem. Zub času na-hlodal korene Červeného kríža, ktorý sa dlhé roky vypínal za Malackami po pravej strane hlavnej cesty smer Studienka v katastri Vojen-ské lesy a majetky SR – odštepný závod Malac-ky.

Skautské ciele a povinnosti nás viedli k po-zdvihnutiu tohto upadnutého a zabudnutého kríža a tak sme ho previezli na miesto rekon-štrukcie. Počas celého roka sa naša skautská

mlaď – družina Rýchle šípy spolu s činovník-mi, rovermi a vodcami venovali obnove krí-ža v skautskej klubovni chata Rudavka na osa-de Tančiboky. Vyrobili sme celkom nový kríž s použitím pôvodnej sošky Ježiša Krista a s pô-vodnou klenbou nad krížom. Táto činnosť nám obohatila naše životné aj duchovné cíte-nie. „Kto sa vyhýba krížu, vyhýba sa životu“ (Benedikt XVI. ).

Znovuzrodenie Červeného kríža, jeho nová etapa sa začala písať v čase, keď sa príro-da ukladá na odpočinok. Za pomoci roverov a najmä Pána Boha sa v októbri podarilo kríž umiestniť bez problémov na pôvodne miesto. Po nutných úpravách – vykosenie trávy, krí-kov, vynosenie špiny po neukáznených náv-števníkoch našich lesov, vyhotovenie a osa-denie koša na odpad, vyhotovenie lavičky na odpočinok a rozjímanie pri kríži (lavička vyro-bená z materiálu z pôvodného kríža) sme 9. no-vembra 2013 pristúpili k hlavnému aktu – vy-sväteniu Červeného kríža .

Slávnostný novembrový deň bol pre náš zbor duchovnou odmenou za našu dlhoročnú činnosť – Odklínanie starých krížov. Slávnosť vysvätenia kríža vykonával pán kaplán Ma-rian Lukáč z Malackej farnosti v prítomnosti dvoch miništrantov, skautov a ďalších veria-cich.

„Ak chceš vidieť Božiu lásku zostaň stáť pod krížom. Ak chceš vidieť Božiu všemohúc-nosť choď do hôr.“

Skautky, skauti, roveri a činovníci 69. Zbo-ru gen. M. R. Štefánika z Malaciek sa venu-jú projektu „Odklínanie starých krížov“ už od roku 2007. Vtedy zrekonštruovali sta-rý Červený kríž a v roku 2008 spolupracova-li pri obnove Bieleho kríža medzi Studienkou a Lakšárskou Novou Vsou vo Vojenskom ob-vode Záhorie – Malacky.

Radi by sme vyjadrili úprimnú vďaku za dlhoročnú a srdečnú spoluprácu vedeniu Vo-jenských lesov a majetkov SR – odštepný zá-vod Malacky.

S vďakou Pánu Bohu 69. Zbor gen. M. R. Štefánika Slovenský skauting Malacky

❧

Kamil Ftáčnik, vedúci organizácie 69. Zbor gen. M.R. Štefánika, Slovenský skauting Malacky


lesná pedagogika

Hlavným motívom 8. stretnutia lesných pedagógov 2013 v Demänovskej doline boli lesné školy a ekoučebne.

Národné lesnícke centrum – Ústav lesníc-keho poradenstva a vzdelávania Zvolen pripra-vil dvojdňový program, ktorého cieľom bolo zhodnotiť uplynulý rok v aktivitách lesnej pe-dagogiky a sprostredkovať novinky zo zahra-ničia a hlavne umožniť vzájomne diskutovať a nájsť nové možnosti pre rozvoj aktivít v čin-nosti lesného pedagóga na Slovensku.

Koncepciu lesnej školy predstavil český les-ný pedagóg Bc. Pavel Kotala z Ostravských

mestských lesov, ktorý už 10 rokov manažu-je a realizuje aktivity pre priemerne 3800 náv-števníkov lesnej školy ročne.

Budovanie lesných škôl na Slovensku je ešte v plienkach. Najväčším problémom sa javí udr-žiavanie a financovanie prevádzky zariadení.

Igor Viszlai, koordinátor aktivít lesnej pe-dagogiky za štátny podnik LESY SR, predsta-vil pripravovanú Koncepciu lesnej pedagogiky, ktorá plánuje aj s realizáciou lesných škôl v za-

riadeniach podniku, za predpokladu získania finančných prostriedkov z cezhraničnej spolu-práce a fondov EÚ.

Eva Vavreková z OZ Revúca predstavila „Ekoučebňu“ ktorú za pomoci lesných peda-gógov zariadili priamo na závode. Ekoučebňa slúži hlavne ako mokrý variant pri aktivitách lesnej pedagogiky. Zaujímavá bola ja prezen-tácia Marcela Lehockého z OZ Rožňava o les-ných školách severomaďarkých štátnych lesov, spracovaná na základe realizácie odbornej ex-kurzie lesných pedagógov z OZ Rožňava.

Súčasťou Pracovného stretnutia lesných pe-dagógov je aj obľúbená „Burza nápadov“, ktorá každý rok naberá na kvalite. Spolu 13 nápadov súťažilo o titul NAJ Nápad roka 2013. Lesní pedagógovia určili hlasovaním za víťaza ak-tivitu „Poznávačka po ruke“ ktorého tvorcom sú lesné pedagogičky z OZ Revúca. Mimo-riadnu cenu a uznanie udelili samotní účast-níci stretnutia, kolektívu lesných pedagógov OZ Košice, ktorí pripravili úžasný klinec celé-ho Stretnutia lesných pedagógov 2013. Priamo z Košíc (cca 200km) sa doviezla Lesná pedago-gika na kolesách. Lesná škola v modrej lesníc-kej avii, bola na mieste pokrstená a krstnými mamami vypravená do života plného aktivít s účastníkmi programu lesnej pedagogiky.

Súčasťou vyhodnotenia roka lesných peda-gógov je tradičná voľba NAJ lesného pedagóga. Tohtoročným víťazom a NAJ lesným pedagó-gom za rok 2013 je Eva Vavreková z OZ Revú-ca. Všetci jej srdečne blahoželáme a prajeme veľa vďačných úsmevov od účastníkov lesných vychádzok.

❧

stretnutie lesnýcH pedAgógOv Ing. Andrea Melcerová,

Národné lesnícke centrum (text, foto)


lesná pedagogika

V zimnom období je možné vo vonkajšom prostredí postrehnúť zvuky prichádzajúce z priesto-ru nad nami, priamo z oblohy. nemám na mysli žiadne vzdušné dopravné prostriedky, ale jeden konkrétny druh vtákov. Zaujal ma čímsi atypickým – zvláštnosťou svojho letu. Divé husi.

Pri ich pozorovaní mi napadla otázka, pre-čo letia tak organizovane a v tvare písmena V? Ak sa im ich let na chvíľu vymkne spod kontro-ly, ako je možné, že sa znova usporiadajú do pô-vodného obrazca? Pre moju zvedavosť sa mi tie-to otázky stali inšpiráciou na článok. Tajne som dúfala, že nie som jediná, koho budú zaujímať podrobnosti a aspoň čiastočne vypátram odpo-veď.

Vtáky nevedia rozprávať, preto používajú iný

druh komunikácie, reč tela. Dorozumievanie, hierarchia, orientácia, súdržnosť...to všetko mi evokuje spomienka na moje posledné pozorova-nie ich letu.

Čo píšu odborníci? Hmotnosť tohto vtáka je v porovnaní s ostatnými druhmi o čosi väč-šia, husi patria jednoducho k tým ťažším. Pre let je dôležitý prúd vzduchu, ktorý ich nadnáša. Keď vzlietne prvá z nich, vytvorí pre nasledujú-cu presne to, čo potrebuje – nadnášajúci prúd. Tá zas pre ďalšiu z kŕdľa a takto si „podsúvajú“ vzduch a pomáhajú navzájom. Výborne, vra-vím si – súdržnosť či spolupráca sa mi potvrdi-la. Múdre zvieratká ma však prekvapujú aj ďalej. Už z prvej informácie, ktorá súvisela s hmotnos-

ťou a pocitom pri lete, mi vyplynulo, že ak by každá z nich letela sama, do cieľa by prišla ne-skôr, ako keď letia spolu. Mala by pocit ťažoby či prílišnej zemskej gravitácie, s ktorou sa nehod-no zahrávať, však? Ak teda niektorá vybočí, rad-šej sa znova zaradí, už len pre ten pocit. Ale, čo ak sa „náčelník“ unaví? Kto ho zastúpi? Aj toto majú premyslené. Jednoducho – vodiacu hus, ktorá zmorená únavou už odpočíva na konci kŕdľa, nahradí iná. Na vedúceho skupiny priaz-nivo pôsobí aj hlasité povzbudzovanie. Práve to sú zvuky, ktoré evidujeme z povrchu zemské-ho. Choroba jednej z nich je pre iné dve výzvou sa starostlivosť. Oddelia sa od kŕdľa a starajú sa o slabšiu, kým sa opäť nedostane do normálu či neuhynie. Potom sa vrátia k pôvodnej skupi-ne, alebo sa zaradia do novej. Takto rotuje život týchto vtákov s dobrými vlastnosťami dokola.

preČO?

preČO divé Husi píšu nA OBlOHe písmená

Mgr. Marianna Huljaková, samostatný referent oddelenia Kancelárie riaditeľa OZ Malacky (text)

O lesnej pedAgOgike nA sOšl BAnská štiAvnicA

s láskOu k deŤOm A lesusoŠL v Banskej Štiavnici je škola s dlhoročnou tradíciou vyučovania lesníctva. Žiaci na jednotli-vých odborných predmetoch, učebných praxiach, odborných exkurziách prichádzajú do kon-taktu s prírodou, učia sa poznávať stromy, rastliny, zvieratá, objavujú zákonitosti prírody, jej ochranu, tvorbu krajiny a samozrejme predovšetkým lesnícke predmety od pestovania lesa, hos-podárskej úpravy lesa až po ekonomické a technické disciplíny.

Zo samotného zamerania školy akosi pri-rodzene vyplynula potreba kontaktu s ve-rejnosťou, vysvetľovania príčin a zákoni-tostí obhospodarovania lesa, práce lesníkov a ochrany prírody.

V osemdesiatych rokoch sme ako najsilnej-

šia a najaktívnejšia organizácia SZOPK pri bý-valej SLŠ založili rehabilitačnú stanicu pre per-naté dravce a sovy a snažili sa o ich návrat do voľnej prírody. Neskôr, pri jedincoch, ktoré ne-bolo možné vrátiť do prírody, sme sa venova-li klasickému sokoliarstvu, cvičili dravce, or-ganizovali sokoliarske stretnutia na našej škole a začali vyučovať predmet sokoliarstvo. Ob-javili sa požiadavky na sokoliarske vystúpe-nia a neskôr pribúdali aj úlohy na prezentáciu školy na rôznych výstavách a verejných podu-jatiach so zameraním na lesníctvo a poľovníc-tvo, kde sme v rámci vlastných expozícií hľa-dali a stále hľadáme spôsob, ako dostupnými materiálmi a výrazovými prostriedkami upú-tať návštevníka od dieťaťa po dospelého.

NadšeNie a tVoriVoSťKu kreativite nás nútila najmä skutočnosť,

že nikdy nechceme opakovať tému. Vždy na začiatku každého projektu je idea a voľba nos-nej témy, na čo sa tento krát zameriame. Na to sa nabaľujú nápady kolegov, využívajú sa možnosti zbierok školy (napr. ochrana, zooló-gia, botanika, poľovníctvo), ale aj iných inšti-túcií (Múzeum Sv. Anton, Lesnícke a drevár-ske múzeum Zvolen) atd. Počas výmenných praxí alebo trávením dovoleniek v zahrani-čí sme sa stretávali s rôznymi inšpiratívnymi nápadmi, ktoré sme spolu konzultovali, mo-

difikovali a upravovali pre naše podmienky a účely. Vďaka zamestnancovi školských le-sov, ktorého inšpirovalo naše nadšenie, vzni-kali najzaujímavejšie stolárske originály , kto-ré v rôznych obmenách používame doteraz. Spočiatku bola naša činnosť motivovaná nad-šením a láskou, neskôr sme sa začali stretávať na týchto výstavách s pracovníkmi NLC vo Zvolene, navzájom sme si porovnávali a hod-notili naše nápady a pedagogické pomôc-ky, materiály, učili sme sa jeden od druhého a najmä prehlbovali priateľstvo a sympatie k spoločnej práci – lesnej pedagogike. V r. 2010 traja pedagogickí pracovníci SOŠL ab-solvovali Kurz lesnej pedagogiky. Naše akti-vity pokračujú ďalej, pripravujeme ich s nad-šením a nádejou, že zaujmeme predovšetkým

deti a ich rodičov a popri tom oslovíme aj ši-rokú verejnosť. K tomuto účelu sme prispô-sobili Kollárovu záhradu a využívame náuč-né chodníky vybudované na školských lesoch Kysihýbel.

počet aKcií priBúdaOd našich začiatkov sa naša činnosť kaž-

dým rokom rozširuje a pribúdajú ďalšie a ďal-šie akcie, na ktorých sa zvyčajne spolupo-dieľame, ale aj samostatné aktivity od účasti a prezentácie lesníctva a poľovníctva na výsta-vách a výstaviskách ako Incheba Bratislava, Poľovníctvo a rybárstvo v Nitre, Expo Aré-na Trenčín, Lesnícky deň v Botanickej záhra-de v Banskej Štiavnici, cez spoluúčasť na ak-ciách Lesnícke dni vo Zvolene. „Lesy deťom“, organizované LZ Levice, Festival kumštu re-mesla a zábavy v Banskej Štiavnici, Dni det-ského Huberta, Dni sv. Huberta vo Sv. Anto-ne a v iných obciach, Deň stromu vo Vydrovej doline, až po rôzne lesné vychádzky, sokoliar-ske vystúpenia a pod. Teší nás, že môžeme pravdivo priblížiť a vysvetliť prácu lesníkov verejnosti a vzbudiť záujem o prírodu. Naše vedomosti a skúsenosti neustále odovzdáva-me mladým generáciám. Mnohí naši absol-venti, ktorí sa ako študenti s nami aktívne zú-častňovali rôznych podujatí , v súčasnosti po absolvovaní Kurzu lesnej pedagogiky pôsobia ako samostatní lesní pedagógovia v rôznych inštitúciách a kútoch Slovenska.

Chceme naďalej učiť ľudí prírodu vnímať nielen zmyslami , ale aj srdcom a pritom sa riadime heslom „Lesy pre ľudí, ľudia pre lesy“.

❧

Veronika Dudíková, Štefan Petrikovič,lesní pedagógovia SOŠL Banská Štiavnica


lesná pedagogika

39Naše poľovníctvo 12/2013

www.hermes.sk

Novinka roku 2013Nová guľovnica Maral HCs priamoťažným záverom.

Zatiaľ dostupná v kal.:.30-06Spr. Postupne doplnená

o kal.: 9,3x62, .308Win., .300Win.Mag.

Technické údaje: Trieda dreva: Grade 3 Dĺžka hlavne: 560mm (22“) ST / 580mm (22,5“) MA Hmotnosť: 3,3kg. Kapacita: 4+1 ST / 3+1 MA Hlaveň: matná, kanálovaná Pažba: olejovaná povrchová úprava Mieridlá: svetlovodné vlákna Výbava: zámok na spúšť + kufrík ABS

Cena:od 1.990, €

s 20% DPH

Dovozca pre Slovenskú republiku

Documents

New Vojenské lesy · 2019. 1. 24. · 2 VOJENSKÉ SY 12014 Vojenské lesy Časopis zamestnancov Vojenských lesov a majetkov sR, š.p. 1/2014 Ročník 7 január – február –