Upload
others
View
7
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
CHEMICKÉ ZVESTI X, 7 — Bratislava 1956
NIEKTORÉ ESTERY N-METYL-3-HYDROXYPIPERIDÍNU
L. DUBRAVKOVÁ, I. JEŽO, P. ŠEFČOVIČ, Z. VOTICKÝ. Oddelenie farmaceutickej chémie a biochémie Chemického ústavu Slovenskej akadémie
vied v Bratislave
Medikamentózne ovplyvnenie hypertenzívnej choroby patrí dnes medzi prostriedky, ktoré má moderná medicína k dispozícii v boji s týmto pomerne častým ochorením. Z terapeutík prirodzeného pôvodu treba spomenúť alkaloidy z rastliny Veratrum album a Veratrum viride (protoveratrín), ďalej alkaloidy z Rauwolfia serpentína Benťli. (reserpín) a dihydrované námelové alkaloidy. Okrem týchto vysoko účinných látok sa v liečení hypertenzie uplatňujú syntetické preparáty (deriváty 1-hydrazinoftalazínu, hexametónium a pod.), pri ktorých je možnosť obmenou molekuly meniť ich farmakodynamické vlastnosti, resp. vylúčiť niektoré nevítané vedľajšie úemky.
V rámci výskumu hypotenzívne aktívnych látok sme vykonali syntézu niektorých esterov N-metyl-3-hydrox3^piperidínu, pri ktorých sme predpokladali znižujúci účinok na krvný tlak. Tento predpoklad sme urobili na základe analógie medzi acetylcholínom a N-metyl-3-acetoxypiperidínmetobromidom, ktorý vyplýva z porovnania ich chemickej štruktúry:
CHoO. OCCH3
CH3 CH2
\ + / _ N . O H
/ \
CH /
CH2
1 1 CH 2 \ +
N /
CH,
2
\ CHO 1 CH 2
/
N CH 3
.OCCH3
Br-
Pripravili sme rad látok, kde N-metyl-3-hydroxypiperidín bol esterifiko-vaný alifatickými i aromatickými kyselinami o rôznej dĺžke reťazca, a preskúšali sme ich hypotenzívnu aktivitu. Predbežné farmakologické skúšky ukázali, že niektoré deriváty, ako napr. acetylester alebo trimetoxybenzoylester, majú význačnú hypotenzívnu účinnosť. Ich presnú farmakologickú charakteristiku uverejníme na inom mieste.
Potrebný N-metyl-3-hydroxypiperidín sme pripravili metódou R. P a u l a a S. T c h e l i t c h e f f a [1] podľa modifikácie J . H. Bie la a spolupracovníkov [2]. N-m3tyltetrahydrofurfurylamín, získaný hydrogenačnou kondenzáciou furfurolu s metylamínom, nasýti sa suchým HBr v kyseline octovej a prechodne vzniknutý l-metylamino-5-brómpentán-2-ol sa účinkom koncentrovaných
Tabuľk a 1 to
/ N OCO.R \ /
N C H 3 R =
С Н 3 -
С Н 3 С Н 2 —
С Н 3 С Н 2 С Н 2 —
СНоСНо \
с Н : ) с н -
С Н 3 С Н = С Н —
СНо = С Н . С Н 2 \
сж3/ся~
II 1
b . v ./mm H g
77—79715
92—93715
I O 5 — I I O 7 1 4
I I O — I I 1 7 1 5
I I O — I I 2 7 9
120—121712
117—11870,6
b . t . p i k r á t u
119—120 °C
140—142 °C
135—137 °C
162—164 °C
150—152 °C
—
219—2207Г/С
a n a l ý z a p i k r á t o v
zloženie
C 8 H 1 5 0 2 N . C e H 3 N 3 0 7
M = 386,30
C 0 H 1 7 O 2 N . C 6 H 3 N 3 O 7
M = 400,33
C 1 0 H l f l O 2 N . C e H 3 N 3 O 7
M = 414,36
C n H 2 1 0 2 N . C e H 3 N 3 0 7
M = 428,38
C 1 0 H 1 7 O 2 N . C e H 3 N 3 O 7
M - 412,34
C 1 2 H 2 1 0 2 N . C e H 3 N 3 0 7
M = 440,40
C 1 3 H 1 7 0 2 N . C e H 3 N 3 0 7
M = 448,37
N+
14,50
14,00
13,52
13,08
13,59
12,72
12,50
N n
15,06
14,21
13,2
13,00
13,12
12,84
12,12
výťažok /0
70
70
63,5
80
75
85
76,2
Pokrač ovanie
II 1 C H 3 0 \ /
с н 3 о / \ 11 J
с н 3 о / \ _
с н 3 о ч у сн3о
II г N
сн 3 о/\сн=сн-II í '
сн3о
15571
16870,3
171—17370,5
110—11170,5
—
221—2237г/С
213—2147г/С
217—2187г/С
1937г/С
202—2047г/С
G 1 4 H 1 9 0 3 N . C e H 3 N 3 0 7
M = 478,40
C 1 5 H 2 1 0 4 N . C e H 3 N 3 0 7
M = 508,43
C i e H 2 3 0 6 N . C e H 3 N 3 0 7
M = 538,45
C 1 2 H 1 6 0 2 N 2 .2C e H 3 N 3 0 7
M = 678,46
C 1 8 H 2 5 0 5 N . C e H 3 N 3 0 7
M = 564,49
11,71
11,02
10,41
16,52
9,92
11,65
11,18
10,53
16,20
10,00
68,9
79
70,5
77,2
70
424 L. Dúbravková, I. Ježo a kol.
alkálií cyklizuje na N-metyl-3-hydroxypiperidín, ktorý esterifikáciou s acyl-chloridmi v benzénovom prostredí poskytne požadovaný produkt:
CH2 CH, -HBr CH3NH, + H B r
-> CH 2 .Br CH. \ / C H O [ H J > x ^ C H . N H C H , ČH 2 .Br CH.CH 2 NHCH 3
u OH
/ \ , O H / \ 0 . C 0 . R
* I I I \ / Rcoci \ /
N N CH3 CHg
Experimentálna časť Príprava esterov N-metyl-3-hydroxy piperidínu
Všetky body varu a body topenia sú nekorigované. 0,1 mólu N-metyl-3-hydroxypiperidínu (b. v.1 5 = 80—82 °C, b. t . pikrátu — 136 až
138 °C) sa rozpustí v 50 ml suchého benzénu a ža miešania sa prikvapká 0,1 mólu acyl-chloridu v 60—100 ml benzénu tak, aby teplota neprekročila 30 °C. Reakčná zmes sa potom 2 hodiny varí pod spätným chladičom, po vychladnutí sa vylúčený esterhydro-chlorid odfiltruje, produkt sa rozpustí v malom množstve vody, extrahuje éterom a vodná vrstva sa nasýti potašou. Vylúčený olej sa vyextrahuje do éteru, extrakt sa vysuší bez-vodou potašou, éter sa oddestiluje a destilačný zvyšok sa vákuové frakciu j e. Výťažok esterov sa pohybuje medzi 65—85 % , počítané na N-metyl-3-hydroxypiperidín (tab. 1).
Poznámka;
Počas prác na tomto problems publikoval J . H. Biel a spolupracovníci [3] prácu o spazmolytických účinkoch niektorých derivátov N-substituovaných-3-hydroxypipe-ridínov. V tejto sérii látok opisujú aj nami pripravený N-metyl-3-acetoxypiperidín, ktorého mstojodid podia uvedených autorov má cholinergické vlastnosti.
Analýzy získaných produktov urobil inž. J. Beicht, za co mu srdečne ďakujeme.
Súhrn
Pripravili a charakterizovali sme niektoré dosial neopísané estery N-metyl--3-hydroxypiperidínu s alifatickými, aromatickými a heterocyklickými kyselinami.
НЕКОТОРЫЕ ЭФИРЫ N-МЕТИЛ-З-ГИДРОКСИПИПЕРИДИНА
Л. ДУБРАВКОВА, И. ЕЖО, П. ШЕВЧОВИЧ, 3. ВОТИЦКИ Отделение фармацевтической химии и биохимии Химического института
Словацкой Академии Наук в Братиславе
Выводы Синтезированы и изучены) свойства некоторых, до сих пор не описанных в литературе
эфиров N-метил-З-гидроксипиперидина алифатических, ароматических и гетероциклических кислот.
Поступило в редакцию 5. III. 1956 г.
Estery N-metyl-3-hydroxypjperidími 425
EINIGE ESTER DES N-METHYL-3-HYDROXYPIPERIDINS
L. DÚBRAVKOVÁ, I. JEŽO, P. ŠEFČOVIČ, Z. VOTICKÝ Abteilung für pharmazeutische Chemie und Biochemie des Chemischen Inst i tuts an der
Slowakischen Akademie der Wissenschaften in Bratislava
Zusammenfassung
Die Autoren synthetisierten und charakterisierten einige, bisher nicht beschriebene Ester des N-Methyl-3-hydroxypiperidins mit aliphatischen, aromatischen und heterocykli-schen Säuren.
I n die Redaktion eingelangt den 5. I I I . 1956
LITERATÚRA
1. P a u l R. , T c h e l i t c h e f f S., С. г. Acad. Sei. 221, 560 (1945). 2. B i e l J . H . , F r i e d m a n H . L., L e i s e r H . A., S p r e n g l e r E . P . , J . am. chem. Soc. 74, 1485 (1952). 3. Bie l J . H. a spol., J . am. chem. Soc. 77, 2250 (1955).
Došlo do redakcie 5. I I I . 1956