Občianske združenie Za Bratislavu – Nové Mesto je nepolitické, dobrovoľné združenie. Vzniklo a sformovalo sa aj vďaka pomoci Rudolfa Kusého v čase, keď obyvatelia Hostinského sídlis-

ka a Ľudovej štvrte spojili svoje sily, aby zabránili zrušeniu škôlky a znížili výstavbu výškovej budovy na mieste bývalých jaslí. Budova dnes stojí. Nie každý však vie, že vďaka aktívnym protestom občanov nemá pôvodne plá-novaných 18, ale 11 poschodí. A škôlka stojí naďalej.Je to čiastočný výsledok, máte pravdu. Ale naučili sme sa pritom mnohému. Pochopili sme, že občiansky protest v čase, keď sa už ide stavať pred na-

šimi oknami, nestačí. Pochopili sme, že občianska iniciatíva si vyžaduje in-štitucionalizovanú formu, aby sme na ochranu svojich záujmov mali priamy vplyv. Aby sme sa podľa platných zá-konov mohli zúčastniť na posudzovaní vplyvov na životné prostredie, byť zú-častnenou osobou v územných a sta-vebných konaniach. A pochopili sme, že sa nemôžeme spoliehať na to, že nejaký úrad, poslanci, starosta, či pri-mátor budú robiť len to, čo je pre ľudí najlepšie.Zmyslom občianskeho združenia nie je protest a vyvolávanie rozporov. Na-opak, ide nám o zlepšenie podmienok pre život v Novom Meste. Bývame tu a záleží nám na tom, aby naše štvrte boli čisté a bezpečné. Je toho veľa, čo je potrebné urobiť, aby veci fungovali lepšie a menili sa pod-ľa predstáv nás - obyvateľov. Nie je to úloha na jeden rok a nie je to ani práca pre skupinku aktivistov. My - ľudia z Nového Mesta, chceme získať priestor na spolurozhodovanie. Sme to my, kto tu chce a bude žiť. Po-važujeme za svoju povinnosť postarať

sa, aby nedochádzalo ku korupcii, aby sa neničili nenahraditeľné hodnoty. Aby sa na našich sídliskách zachovala potrebná zeleň a nepremenili sa všetky plochy na betónovú výstavbu. Aby sme deťom zachovali priestor pre zdravý rozvoj, strednej generácii podmienky pre prácu i relax a seniorom možnosti pre aktívny život na dôchodku.

V tejto novinovej prílohe vás chceme oboznámiť s mnohými aktivitami, kto-ré sme zrealizovali, aj s tými, ktoré prá-ve prebiehajú alebo ich máme v pláne. Pozývame vás, aby ste sa ich aktívne zúčastnili a zapájali sa do zaujíma-vých projektov vo vašom okolí. Svoje názory a predstavy môžete vyjadrovať prostredníctvom internetovej stránky, e-mailom či telefonicky.

Tvorte budúcnosť Nového Mesta spolu s nami.Plné znenie stanov a cieľov nájdete na internetovej stránke www.zanovemesto.sk.Facebook stránka: Som za krajšie Nové Mesto - Bratislava

Hľadáme riešenia pre lepší život v Novom MesteMestská časť Bratislava - Nové Mesto zaberá z veľkej časti širšie centrum hlavného mesta. Má to svoje výhody aj nevýhody. Krátke vzdialenosti do centra, väčšinou dobré dopravné spojenie a vybu-dovaná občianska vybavenosť patria k tým pozitívnym stránkam. Samozrejme, máme aj problémy. Ako obyvatelia poznáme negatíva, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život. A chceme sa aktívne za-pojiť do ich riešenia.

Okolie panelákov rozkvitloMnohých Novomešťanov trápil pohľad na zanedbané okolie panelákov. Nepá-čili sa im ani spustnuté vnútroblokové priestory bytových domov. Keď nechý-ba vôľa priložiť ruku k dielu, od úvah k činom nemusí byť ďaleko. Občianske združenie zabezpečilo letničky, ktoré si obyvatelia vysadili vo svojom okolí.Na Kukučínovej, Českej, Plzenskej, Tehelnej ulici, v Novej Dobe i na Kra-mároch dnes už záhony rozkvitnutých cínií, begónií, starčekov či margarét spríjemňujú pohľad z okien a tešia oko-loidúcich. Ak aj vás trápi vzhľad oko-lia, máte nápady či otázky, kontaktujte nás. Spoločne hľadáme riešenia, aby sa nám v Bratislave - Novom Meste žilo lepšie a príjemnejšie.

S dobrovoľ-níkmi na ihriskuHostinského sídlisko

Na Hostinského sídlisku žije na po-merne malej ploche okolo 3000 oby-vateľov. Detské ihriská, rozmiestnené medzi vysokými panelákmi, sú vzác-nymi priestormi pre šantenie našich najmenších a posedenie rodičov i seniorov. Každá konštrukcia však potrebuje údržbu. Ide totiž aj o bezpečnosť detí. Hľadali sme podporu i prostriedky na nátery herných prvkov na ihriskách a ochotu pomôcť sme našli v nadácii Pontis. O dôkladné vyčistenie a nový náter herných prvkov sa postarali dobrovoľníci z radov zamestnancov Slovenskej sporiteľne a Tatra banky. Zapojili sa do programu Naša Bra-tislava a poskytli svoje ruky a čas miestnym obyvateľom.Nadácia Pontis je jednou z najväčších grantových a operačných nadácií na Slovensku. Programová koordinátor-ka Andrea Cox dodala, že jej snahou je spájať fi rmy, ktorým fi lantropia nie je cudzia a neziskové organizácie, ktoré pomoc potrebujú. Program Naša Bratislava má už viac-ročnú históriu a dobré renomé. Ľu-dia sa doňho prihlasujú spontánne a vyberajú si z aktivít, pri ktorých by

chceli pomôcť. Pracovníci z Tatra banky hľadali projekt spojený so ži-votným prostredím a zároveň sociál-nym rozmerom. Takéto spojenie našli práve pri obnove detského ihriska. V Slovenskej sporiteľni zavážilo, že aj centrála banky sa nachádza v mest-skej časti Nové Mesto a páčila sa im možnosť pomôcť deťom priamo vo svojom okolí.Nebýva obvyklé, že sa k dobrovoľ-níkom pripojí niekoľko pomocníkov z radov obyvateľov. Na tomto projek-te s fi remnými dobrovoľníkmi pra-covali miestni obyvatelia, niekoľko študentov a postupne pribúdalo aj množstvo detí, ktoré presvedčili rodi-čov, aby im dovolili pomôcť. Zapojili sa do ozajstnej „dospeláckej“ práce a ukázali, že patria k obyvateľom, ktorým záleží na svojom okolí.

O parku priamo v parkuV čase prípravy tejto prílohy sa v našom občianskom združení začala pripravovať aj verejná diskusia o bu-dúcom obraze parku na Račianskom mýte. Obyvatelia priľahlého územia, ktorí ho navštevujú najčastejšie, boli vyzvaní, aby porozmýšľali, ako by park mal vyzerať, aby sa v ňom cítili príjemne. Stretnutie s nimi – po hudob-ných programoch pre deti i pre starších

Deň detí z DimitrovkyMnohí ľudia z okolia bývalej Dimit-rovky sa aktívne podieľajú na práci občianskeho združenia a pomáhajú pri rôznych príležitostiach. No popri rie-šení každodenných problémov majú záujem, aby sa v okolí dialo niečo zau-jímavé, aby štvrť ožila a poskytla viac možností pre zábavu, oddych i šport. Na sobotu 4. septembra sme preto spo-ločnými silami pripravili „Deň detí z Dimitrovky“. Aby si najmä tí najmen-ší z Bieleho kríža, Gaštanového hájika, Mierovej kolónie, Nobelovej a Od-borárskej ulice mohli dosýta zašantiť na trampolíne, nafukovacom hrade

a iných atrakciách, zasúťažiť o drobné ceny, či potešiť sa z balónov. Na podu-jatí pre deti vystúpili šašovia, žongléri aj kúzelník. K dobrej nálade netreba veľa a podob-ných podujatí by sme radi organizovali viac. Ak máte záujem o prebudenie vašej lokality k aktívnejšiemu životu, pridajte sa k nám!

Veselé cestovanieV električke číslo 5Dvaja približne 12-roční chlapci klábosili o nálepkách, spolužiakoch a futbale. Oproti si prisadla príťaž-livá dievčina, asi tak 25-ročná. Po niekoľkých zastávkach jeden chlapec vystúpil. Ten druhý sa obrátil k mla-dej žene a precedil: „Konečne čistý vzduch, cica!“

Autobus 50 má svojich štamgastovDo autobusu nastúpil značne podgu-rážený a výzorom silne zdevastovaný chlapík a začal oslovovať spoluces-tujúcich: „Kto sa so mnou napijé-éé?“ Všetci klopili zrak a uprene sa pozerali z okna, kým muž prechádzal s fľaškou čuča celý autobus. Na zad-ných sedadlách objavil dve spriazne-né duše. Muži sa nechali ponúknuť a svojím dialógom chvíľu zabávali celý autobus. „Nemáš žuvačku?“ „Len tú, čo žujem.“ „Vieš čo, mne to nevadí.“„Tak tu máš, veď sme všetci zdraví!“

V trolejbuse z KramárovDo takmer prázdneho trolejbusu na-stúpil nie celkom triezvy bezdomo-vec. Aj keď takmer všetky sedadlá boli voľné, prisadol si k mladej diev-čine, ktorá mala oblečený kabátik so vzorom zebrej srsti. Uprene sa na jej oblečenie pozeral niekoľko zastávok, čo jej bolo zjavne nepríjemné, ale zo slušnosti si netrúfala odsadnúť. Nako-niec sa bezdomovec naklonil celkom blízko k nej a hovorí: „Slečna, vy ste kôň!“ To už bolo na dievča prive-ľa. Keďže trolejbus práve dorazil na zastávku, okamžite vystúpila.

Zažili ste aj vy humorné situácie v našich uliciach, obchodoch, či doprave? Pošlite nám ich na adre-su zanovemesto@zanovemesto.sk a podeľte sa o ne s ostatnými.

Ľudia zo širokého okolia majú vrá-sky nielen z bez-prostredného su-sedstva s Národ-ným tenisovým centrom (NTC), ktoré znamená hluk počas koncer-tov a kultúrnych podujatí, ale aj z neporiadku, ktorý po návštevníkoch zostáva, či nemožnosťou zaparkovať počas akcií.Nové vrásky im prináša prestavba zim-ného štadióna, búranie cyklistického štadióna, ale aj momentálne „uspatá“ výstavba na futbalovom štadióne.Celomestský až regionálny význam prostredia, v ktorom títo ľudia žijú, sa nepochybne z roka na rok zvyšuje – ale za akú cenu?

NTC prejavilo porozumenieEšte v júni sa uskutočnilo stretnutie zá-stupcov miestnych obyvateľov, samo-správy a predstaviteľov NTC. Účelom bolo vyjasniť si, čím všetkým sťažuje život svojim bezprostredným susedom NTC a čo by sa s tým pri dobrej vôli dalo robiť. Za NTC sa na stretnutí zúčastnili Igor Moška, generálny sekretár Slovenské-ho tenisového zväzu a Pavel Polák, technický riaditeľ. Teda zastúpenie do-kladajúce, že v NTC neberú sťažnosti svojich susedov na ľahkú váhu. Už 1. júla poslanec Rudolf Kusý infor-moval občanov o výsledkoch - o tom, čo zástupcovia NTC navrhli a prisľú-bili. Prinajmenšom, že nočný buchot demontovaných oceľových rúr a kon-štrukcií, pódia a osvetlenia odložia na nasledujúci deň (s výnimkou prípadov, keď na druhý deň už musia byť umel-ci na ďalšej akcii) a nakladať ich budú zo strany štadióna Slovana. Ďalej, že skupinám s mimoriadnymi decibelmi počas vystúpení radšej odporučia iné priestory na vystúpenie. Okolie teni-sového centra počas akcií dostatočne vybavia odpadkovými košmi, aby sa po koncertoch neváľali všade hŕby smetia. Situácia s parkovaním sa podľa nich podstatnejšie môže zlepšiť až po dobudovaní areálu hokejového štadió-na a jeho nových i podzemných parko-vísk.

Úsilie pokračujeTýmto čiastkovým víťazstvom sa však zápas o prijateľné životné prostredie nezavŕšil. Obyvatelia docielili aj prí-sľub, že v NTC obrátia pódium tak, aby hluk z hudobnej produkcie nesmeroval do okien obytných domov, ale na druhú stranu, k futbalovému štadiónu. Veľa si sľubujú od úsilia (dosiaľ neúspešného) dosiahnuť zjednosmernenie Príkopovej a Tegelhoffovej ulice v smere od Baj-

kalskej a pokračovať chcú aj v zlepšo-vaní miestnych dopravných pomerov, najmä parkovania.

Výstavba na Tehelnom poli potrvá ešte rokyĽudia chcú byť informovaní a obmedziť možné problémy. So zreteľom na plá-nované ďalšie stavebné aktivity v okolí sa ujala myšlienka založiť tu miestnu pobočku Občianskeho združenia Za Bratislavu - Nové Mesto. Miloslav Ka-vický, predseda Spoločenstva vlastní-kov bytov v Novej Dobe II, prisľúbil, že

naďalej bude sledovať a zhromažďovať reakcie okolitých obyvateľov na to, čo stavebný ruch prinesie a podnikať v ich záujme potrebné kroky. Napokon, má za sebou desať rokov činnosti poslanca v miestnom zastupiteľstve.„Prečo nie? Pomôže mi Ing. Marián Gogola, predseda Bytového družstva Nová Doba I, spolu to zvládneme,“ us-mieva sa.Má založenie miestneho občianskeho združenia význam? „Má to veľký význam,“ odpovedal. „Bude to silnejší hlas obyvateľov, oby-čajných ľudí, ich ochrana, keď sa budú brániť proti záujmom a úsiliam niekto-rých developerov, ale aj voči postupom úradov vrátane nášho miestneho úra-du. Jednak takto budú lepšie informo-vaní o všetkom, čo sa deje a bude diať, lebo doteraz bola informovanosť slabá, jednak sa aktívne budú môcť vyjadriť aj spoločne konať. Občianske združenie takéhoto charakteru je predsa už zo zá-kona aktívnym účastníkom stavebných konaní. Zmôže teda oveľa viac než jed-notlivec.“Zvýšená koncentrácia obyvateľov v okolí (noví pribudli napríklad na Baj-kalskej - v objekte Platan pri plavárni i vo výškovom súbore Tri veže) zname-ná okrem iného rušnejšiu premávku a viac parkujúcich áut. Situácia pri veľ-kých športových a koncertných poduja-tiach predstavuje potom záťaž, ktorá je už na hrane miestnych možností a nevy-hnutne prináša ľuďom problémy. Preto poslanec R. Kusý v záujme miestnych

obyvateľov navrhuje inšpirovať sa pri parkovaní riešením, pre aké sa nedávno rozhodli v Starom Meste – teda vyčle-niť plochy, kde budú prioritne parkovať „domáci“ bez toho, že by si ich museli kupovať alebo prenajímať. Zaváži sila občianskeho združenia?Verme, že áno. Takisto ako pri našom zámere plne nahradiť zeleň zlikvidova-nú kvôli prestavbe Zimného štadióna. Veď 380 stromov vyrúbaných v troch etapách nie je maličkosť – taký úby-tok výrazne ovplyvní mikroklímu tejto oblasti. Prvá žiadosť o vysadenie no-

vých stromov je už na miestnom úrade. A riešiť treba aj ďalšie veci: dočistenie Príkopovej a Tegelhofovej ulice, vyčis-tenie kanalizačných vpustí, ostrihanie stromov na detskom ihrisku i na Príko-povej ulici.„Podstatné je, aby ľudia cítili, že je tu úsilie ochraňovať ich bývanie. Že im niekto chce pomáhať pri vymáhaní ich oprávnených požiadaviek, keď pri zme-nách doterajšieho prostredia strácajú pokoj domova,“ vraví Miloslav Kavic-ký. „Viete, keď sa namiesto dnešného štadióna Slovana podarí vybudovať Národný futbalový štadión, ani ten ne-bude slúžiť len a len futbalu. A koncerty v exteriéri pre také obrovské hľadisko iste nebudú práve komorné...“ Budete mať čo robiť, vravím. Pritom premýšľam, či na tú prácu, neraz aj náročnejšiu, nájde v sebe dostatočnú motiváciu. Akoby vycítil závan mojich pochybností, pokrčí plecami.„Záleží mi na tom, aby tunajšie bývanie bolo pokojné, príjemné, aspoň sčasti také ako kedysi. Vyrastal som v Novej dobe, presne viem, ako to tu pred rokmi vyzeralo. Bola tu konečná električky, koniec mesta. A aj keď človek chápe, že mesto sa rozrastá, jeho novým aktivitám nesmú padnúť za obeť všetky doterajšie kvality obytného prostredia. Rozprávali sme sa o tom nedávno s pánom poslan-com Kusým a ako sa hovorí, padli sme si do nôty. Tak sme si povedali, že keď spojíme sily, spolu dokážeme pre našich obyvateľov urobiť viac..“

Viera Vojtková

Bývanie pri „ríši športu“ má aj nevýhodyObyvatelia štvrtí, v ktorých pribúdajú veľké verejné stavby, môžu s istotou očakávať rad ťažkostí, ktoré doteraz nepoznali. Najmä ak ide o náročné investície, ktorých výsledkom sú objekty navštevované množstvom ľudí. V bratislavskom Novom Meste je takou oblasťou „ríša športu“ medzi Novou dobou, Trnavskou ulicou a Tehelným poľom.

Kontakt: Za Bratislavu – Nové Mesto

Vajnorská 81, 831 03 BratislavaTelefón: 0908 212 618

rudolf.kusy@gmail.com

www: www.zanovemesto.sk Facebook: Som za krajšie Nové Mesto – Bratislava

Poznáte toto miesto?Milí čitatelia, ak viete, aké miesto z našej mestskej časti je zobrazené na obrázku, pošlite nám odpoveď na adresu zanovemesto@zanovemesto.sk do 22. 9. 2010. Jedného z vás od-meníme peknou knihou. Máte aj vy podobné neobvyklé fotografi e? Pošli-te ich do nášho kvízu.

Hojdačky v nových farbáchTeplickáRodičov a deti z Teplickej už unavilo čakať, kým miestny úrad osadí nové hojdačky, či vysadí živý plot, o ktoré žiadame dva roky. Namaľovali sme lavičky, preliezačky, hojdačky, jedno-ducho, čo bolo potrebné. A pomáhali všetci. Od najmenších, cez tínedžerov, až po dospelých i tých skôr narodených. A na záver vylepšila susedské vzťahy grilovačka za Mladou gardou.Keď vás prestane baviť prosiť o pomoc kompetentných, urobte to ako my - postarajte sa o ihrisko sami! Potom sa možno miestny úrad zobudí skôr než na jeseň, aby doplnil nové hojdačky.

NOVÉ MESTO NOVÉ MESTO očami obyvateľovočami obyvateľov

Pokračovanie na s. 3

Jedna z úspešných akcií občianskeho združenia – vysádzanie letničiek na piatich miestach mestskej časti.

Uličky na kľúčJeden z problémov obyvateľov rodin-ných domov na okolí Riazanskej ulice predstavujú už roky úzke priechody medzi záhradami – zatrávnené ulič-ky, ktoré k nim pôvodne uľahčovali prístup z druhej strany. Dnes sa nimi vraj nedá prejsť ani peši pre množ-stvo psích výkalov kombinovaných s prázdnymi fľašami od alkoholu a po-dobným odpadom. Majitelia rodinných domov navrhli uzavrieť tieto priechody bránkami, od ktorých budú mať kľúče majitelia priľahlých záhrad. Tak či tak sú vraj jediní, ktorí sa o tieto pásy po-zemkov starajú – v lete v nich napríklad kosia trávu. A väčšina z nich je ochotná opatriť si bránky na vlastné (spoločné) náklady. Psíčkarom sa toto opatrenie zrejme ne-bude páčiť, no mali by si uvedomiť, že majitelia rodinných domov sa ním chcú chrániť aj pred prítomnosťou asociál-nych živlov, nielen pred znečisťovaním svojho bezprostredného okolia.

vv

Ing. Miloslav Kavický

– sa uskutočnilo v prvú septembrovú nedeľu. Daždivé obdobie si našťastie práve urobilo prestávku.

Na čo bude dobrá diskusiaFacilitátorka Zora Paulíniová viedla diskusiu s istotou svojich dlhoročných skúseností. Jej mikrofón putoval do-slova z ruky do ruky. Všetky námety občanov, ale aj architektov a ďalších odborníkov, ktoré z improvizované-ho auditória zazneli, zaznamenávala v skratke na dve tabule. Vo svojom súhrne pomôžu naplniť konkrétnymi požiadavkami zadanie pre poslucháčov bratislavskej Fakulty architektúry STU, ktorí budú pracovať na návrhoch revi-talizácie, teda oživenia parku. Varianty ich návrhov posúdia napokon ďalší od-borníci a zásady, na ktorých sa zhodnú, budú nepochybne cennou pomocou pri tvorbe výsledného diela.

Najpálčivejší problémUkázalo sa, že ním je hroziaca výstav-ba plánovaná tesne pri hornom okraji parku, na školskom ihrisku hotelovej akadémie. (Nie je to prvé ihrisko, ktosi objavil, že sú to vlastne takmer voľné stavebné pozemky.) Boj, ktorý po petí-cii občanov v lete 2007 vyzeral dobojo-vaný, sa v diskusii znova rozhorel.

Prišiel aj autor projektu stavebného sú-boru, architekt Peter Moravčík. Bránil ho tými istými argumentmi, aké odzneli aj pred tromi rokmi. Že stavať sa bude výhradne na ploche ihriska, bez zásahu do parku. Lenže ako vzápätí zaznelo v diskusii, stavby takých objemov, aké sú v pláne, nemôžu nepôsobiť (rozumie sa, nepriaznivo) i na okolitom území. To ani dobrý architekt nezmení. Stačí predstaviť si 18-podlažný obytný ve-žiak, hotel a ďalší bytový dom, no naj-mä ďalšiu rušnú komunikáciu po obvo-de parku. Navyše, ak má tento zelený ostrov plniť funkciu centrálneho parku mestskej časti, sotva obstojí predstava, že ju naplní učupený pod mrakodra-pom.

Žiada sa pocit bezpečnostiAktivita diskutujúcich – aj úroveň väč-

šiny ich námetov - bola obdivuhodná. Určite mnohých hrialo vedomie, že máme vrstvu ľudí dostatočne zapále-ných za veci verejné. V čom sa opako-vane zhodovali, boli apely na rôznoro-dé opatrenia, ktoré by deťom i starším návštevníkom parku zaručili ochranu pred asociálmi a umožnili im tak oddy-chovať s pocitom bezpečnosti. Požiadaviek na prostredie parku, jeho zveľadenie a doplnenie potrebným vy-bavením bol celý rad – možno až príliš dlhý, ak vezmeme do úvahy aj priestor na prebaľovanie bábätiek. Ktovie ako si s nimi študenti poradia. Určite však každého z nich nadchne myšlienka vy-užiť vodu stekajúcu z Karpát, zadržať vodný živel na území parku a dať mu estetický výraz. Je to šanca vtlačiť par-ku pečať jedinečnosti.

Viera Vojtková

O parku priamo v parku

Je jasné, že automobilov bude pribúdať a ani v budúcnosti sa veľké mestá prob-lémov s parkovaním celkom nezbavia. Ak sa však samospráva nezačne vážne zaoberať aj dlhodobejšími riešeniami, problémy sa vyvinú do neúnosných rozmerov.

Aké sú možnosti zlepšenia situácie v parkovaní?

Vytvorenie zón regulovaného státia a vyznačenie všetkých plôch vhodných na parkovanieToto je príklad riešenia, aké intenzívne pripravuje a zavádza samospráva mest-skej časti Bratislava – Staré Mesto. Cieľom je predovšetkým koordinácia, organizácia a regulácia parkovania. Aj keď nikdy nebude možné vyhovieť všetkým záujemcom, obyvatelia získa-vajú určité zvýhodnenia pred fi rmami a návštevníkmi. Počet parkovacích miest vyhradených pre fi rmy, inštitúcie, školy, prípadne hotely a taxislužby sa reguluje podľa vopred stanovených zásad, pričom sa zohľadňuje oprávnenosť potrieb. Pre takéto vozidlá sa za rozumný poplatok vydáva rezidentská parkovacia karta a miesta sú označené aj farebným vo-dorovným cestným značením. Samo-zrejme, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím dostávajú možnosť pou-žívať konkrétne parkovacie miesto čo najbližšie k ich bydlisku.Dôkladné zmapovanie, vymeranie a vy-značenie parkovacích miest čiarami na vozovke vnáša do parkovania väčší po-riadok a prináša aspoň malé zvýšenie počtu parkovacích plôch.

Opatrenia podporujúce využívanie verejnej dopravy a MHDOchota motoristov využívať viac aj verejnú dopravu súvisí s dobre pri-pravenou infraštruktúrou a kapacitou vozidiel hromadnej dopravy, ktorá

s takýmto riešením počíta. Dôležité sú predovšetkým dostatočné a dostup-né zberné parkoviská, vybudované na okrajoch mesta, efektívne napojené na spoje MHD.V zahraničí sa vo veľkej miere využíva preferencia električiek v doprave. Zna-mená to, že električky dostávajú pred-nosť a svoju trasu môžu absolvovať približne o 5-6 minút rýchlejšie, ako keby čakali v doprave spolu s ostat-nými vozidlami. Prináša to významnú úsporu času pre cestujúcich, rýchlejšie absolvovanie trasy a v konečnom dô-sledku aj zvýšenú frekvenciu jázd.

Parkovacie domy a podzemné parkoviskáVoľné plochy ubúdajú v dôsledku stavebnej činnosti a budovanie viac-podlažných parkovacích domov je riešením, ktoré významnou mierou odľahčí preplnené ulice. Aj keď ich v súčasnosti mnohí motoristi kvôli vyšším parkovacím poplatkom využí-vajú len sporadicky, v budúcnosti sa im zrejme nevyhnú. Rovnako pomáha preťaženým mestským komunikáciám parkovanie pod zemou, prípadne na strechách niektorých budov. Neraz je to jediná cesta k zachovaniu kúska zele-ne a doplneniu nedostatočnej kapacity parkovacích miest v uliciach.

Budovanie cyklistických chodníkovJazdiť dnes v uliciach Bratislavy na bicykli je takmer samovražedným po-kusom. Napriek tomu skúsenosti sve-tových metropol, Viedne, Mníchova či Amsterdamu, ukazujú, že keď ne-chýba vôľa, potreby viacerých účast-níkov cestnej dopravy je možné skĺbiť. Premyslené budovanie cyklistických chodníkov pomáha znížiť dopravné zaťaženie. Veď ak cyklista nemusí ne-ustále bojovať o život s aroganciou vodičov, vytvára sa priestor na absol-vovanie kratších vzdialeností na dvoch kolesách.

Metro, rýchlovlak a integrovaná železničná dopravaBratislavčania už majú dosť nepríjem-ných skúseností so začínaním a ruše-ním nepremyslených dopravných pro-jektov. Mesto sa prirodzene rozrastá na veľkom území. Podzemná železničná rýchlodráha, ako je metro, by výrazne urýchlila presuny z jedného konca mes-ta na druhý. Úspora času by nepochyb-ne motivovala motoristov, ktorí dnes denne dochádzajú do práce autom, aby využili rýchlejšiu a pohodlnejšiu pre-pravu. Ďalším z projektov, ktoré dlhodobo zostávajú v štádiu plánov, je medziná-rodný rýchlovlak. Jeho dráha by mala byť z veľkej časti zapustená pod zem a výstavbu by pomohli fi nancovať prostriedky z eurofondov. Koľajová trasa by mala viesť z Predmestia po Filiálku, kde chcú ŽSR vybudovať cen-trálnu prestupnú stanicu. Odtiaľ by tra-sa v podzemí pokračovala cez Mlynské nivy do Petržalky po tunajšiu železnič-nú stanicu. Ďalšie časti projektu predpokladajú elektrifi káciu trate z Devínskej Novej Vsi do rakúskeho Marcheggu a druhú koľaj úseku Petržalka – Kittsee. Nový železničný terminál na bratislavské le-tisko by spojil letisko Schwechat a le-tisko Bratislava.Riešenie by bolo významným prvkom integrácie osobnej dopravy v regióne, pretože železnicou by mnohí cestu-júci pricestovali z prímestských častí až do centra. Ponúklo by alternatívu MHD pre ľudí denne dochádzajúcich do práce od Trnavy a Malaciek. Trasy železnice dnes vedú v Bratislave mimo osídlených častí, preto reálna integrá-cia železnice do dopravného systému v hlavnom meste je nízka. Náročné rie-šenia vyžadujú koncepciu, investície a čas. Ak sa však nenájde ochota na ich prípravu a realizáciu, môžeme čoskoro zažívať kolaps dopravy niekoľkokrát denne.

Kde budeme parkovať?Otázka nanajvýš aktuálna. Dobré nápady či skúsenosti, aké sa osvedčili v bratislavskom Starom Meste či v podobnom prostredí v zahraničí, môžu pomôcť vyriešiť problém aj u nás. Aspoň do takej miery, aby sa optimálne využili dostupné možnosti a predchádzalo sa konfl iktom a prehreškom voči občianskemu spolunažívaniu.

Vízie pre Nové MestoObčianske združenie Za Brati-slavu - Nové Mesto má vo svo-jom programe riešenie každo-denných problémov obyvateľov, problému parkovania sa teda nemôže vyhnúť. Dali sme slovo poslancovi Rudolfovi Kusému, aby predstavil svoju víziu zlep-šenia nepriaznivej situácie, pre-dovšetkým s ohľadom na potre-by miestnych obyvateľov.

„Parkovanie patrí k najväčším problé-mom, s ktorými sa denne stretávame v uliciach. Pravdepodobne sa tento stav bude ešte zhoršovať, pričom nemôže-me očakávať rýchle a bezbolestné rie-šenie pre všetky zúčastnené strany.Aj keď samospráva nemá zázračné riešenie na všetko, jej úlohou je mini-málne pomôcť vlastným obyvateľom a doslova ich ochrániť pred záujmami silných fi riem tam, kde je to potrebné. Súčasná parkovacia politika Nového Mesta určuje len podiel parkovacích miest, ktoré je možné vyčleniť v rám-ci ulice, ich cenu, prípadne zľavy pre telesne postihnutých motoristov. Toto však v súčasných pomeroch zďaleka nepostačuje.Možnosti zlepšenia vidím v postupnej realizácii vyššie uvedených možností, ale aj vo vyčlenení určitého percenta parkovacích plôch len pre potreby oby-vateľov mestskej časti za primeraný poplatok. Neprirodzené zahusťovanie existujúcej zástavby, fi remné sídla a podnikateľské aktivity v bezprostrednej blízkosti, či dokonca priamo v prostredí obytných štvrtí, povoľovanie nadstavieb na obyt-ných domoch – toto sú dnes hlavné prí-činy zhoršovania stavu. V prípade nad-stavieb sa väčšinou len legalizujú exis-tujúce parkovacie miesta dopravným značením. Znamená to, že žiadne nové miesta nepribudnú, iba sa takto „dodrží zákon“. Ak však stavebný úrad povolí nadstavbu, mal by trvať aj na vytvorení nových miest. Možno takúto investíciu nezvládne jeden bytový dom, ale je možné združiť investície z viacerých nadstavieb. Parkovací dom alebo pod-zemné parkovisko bude potom slúžiť novým obyvateľom i návštevníkom.“

AnketaAko pociťujú problém parko-vania obyvatelia

V.V., Zátišie„V pracovné dni, najmä v čase obe-da, sú mnohé uličky na okolí Zátišia a v Ľudovej štvrti také nabité parku-júcimi autami, že priam praskajú vo švíkoch. Sú to najmä tie uličky, v kto-rých pribudli v posledných rokoch sí-dla fi riem. Autami do nich prichádzajú nielen zamestnanci, ale, rozumie sa, aj návštevníci - klienti, dodávatelia, spo-lupracovníci...Nič proti podnikaniu. No situácia sa

Vznik občianskeho združenia Naše Kramáre, ktoré sa neskôr pridalo k iniciatívam občianskeho združenia Za Bratislavu – Nové Mesto, súvisí s plá-novanou výstavbou. Tá totiž obyvate-ľom sídliska na kopci prináša množstvo problémov. Ako združenie vznikalo, o jeho činnosti a ďalších cieľoch rozprá-va zakladajúca členka Ing. Oľga Ne-metzová.Odkedy je váš život spojený so sídlis-kom Kramáre?„Prisťahovali sme sa v roku 1969, keď sa začalo stavať sídlisko. Náš dom bol druhý v poradí a naokolo samé vino-hrady. Aj keď som sa tu nenarodila, Kramáre sú mojím domovom už viac než 40 rokov.“ Čo bolo dôvodom vzniku občianske-ho združenia Naše Kramáre?„Dozvedeli sme sa, že sa plánuje za-husťovanie sídliska Kramáre. Ide však o dokončené a uzavreté sídlisko s veľmi obmedzenými možnosťami rozšírenia komunikácií. Najprv nám v tesnej blíz-kosti vyrástol obytný dom na Černico-vej ulici, ale hovorilo sa aj o ďalších stavbách. Uvedomili sme si, že musíme podniknúť kroky proti neželanej výstav-be, v opačnom prípade už nebude mož-né dosiahnuť žiadne zlepšenie. Zistili sme, že v mestskej časti už exis-tuje občianske združene Za Bratislavu – Nové Mesto, skontaktovali sme sa a začali spolupracovať. Naším hlavným cieľom je zabrániť ďalšiemu nepriro-dzenému zahusťovaniu sídliska.“ Čomu sa venujete dnes?„Výstavba je stále najdôležitejším bo-dom programu. Miestny úrad nechal

vypracovať návrh územného plánu zóny Horný Kramer. Predpokladá likvidáciu Gaštanice, územia s krásnou zeleňou a na jej mieste by mali stáť nové bytové domy. Nechceme takéto riešenie, vážne by poškodilo kvalitu života súčasných obyvateľov. V návrhu sa nepočíta s roz-širovaním komunikácií, ale naopak, v určitej časti návrhu aj s likvidáciou jestvujúcich chodníkov. Investori by chceli stavať domy, no cesty a parko-vanie sa natiahnuť nedajú. Doprava, preťažená už dnes, by kolabovala. Ná-vrh územného plánu zóny, o ktorom boli obyvatelia informovaní len v takej mie-re, by sa neporušil zákon, sme napadli. Lehota bola šibeničná, nezostalo nám iné než zmobilizovať svoje sily. Spolu s urbanistkou pani Ing. arch. Kropilá-kovou sme spracovali pripomienky k plánu. Napokon sme dosiahli nové pre-rokovanie územného plánu. Občianske združenie je právnym subjektom, ktorý musia brať úradníci vážne a jeho pripo-mienky zapracovať do plánu, to stano-vuje stavebný zákon.“ Mali ste nejaké politické skúsenosti z predchádzajúcich rokov?„V minulosti som sa v politike nean-gažovala. No celý život som pracovala v štátnej správe, v posledných rokoch na Ministerstve dopravy, preto mám blízko k tejto práci.“ Darí sa vám zapájať ľudí do spolu-práce, majú záujem o verejné veci?„Ľudia sú na Kramároch veľmi aktív-ni, vôbec ich netreba presviedčať, aby zaujali jasný postoj. Snáď je to dané aj tým, že som stará obyvateľka. Poznáme sa, sme takmer rovesníci a všetkým nám

záleží na tom, aby tu trochu zelene zostalo. Už prvá stavba, spomínaný byto-vý dom na Čer-nicovej v areáli školskej záhrady základnej ško-ly Cádrova ukázala, že pre investora nebolo problémom získať dodatočné stavebné povolenie na zvýšenie poč-tu poschodí. Som stavebná inžinierka a bolo mi jasné, že už zakladanie stavby počítalo s týmto postupom. Oprávne-ných účastníkov konania miestny úrad neoslovil. Neprizvali ľudí, ktorých sa to týkalo a mali právo byť informovaní. Vraj sa mali sami zaujímať a chodiť sa pozerať na miestny úrad!“Aký je váš názor na to, ako by mala fungovať miestna samospráva?„Mnohí úradníci pracujú od stola, myslím, že často nevedia, čo robia. Od-volávajú sa na obhliadku miesta, ale napíšu niečo úplne iné, pravdepodob-ne do terénu ani nejdú. V minulosti sa povinne robili skúšky odbornej spôso-bilosti, neskôr ich nahradila len pane-lová diskusia. Ale ľudia v štátnej správe vydávajú rozhodnutia, používajú guľaté pečiatky a mali by za ne niesť zodpo-vednosť! Musia študovať nové zákony a vyhlášky, veď aj tak trvá roky, kým sa hlbšie dostanú do problematiky. Niek-torí úradníci možno nevedia, ale mnohí vedia a jednoducho predpokladajú, že „obyčajní ľudia“ nebudú natoľko práv-ne zdatní, aby sa vedeli brániť. A to je ešte horšie.“

Kam so zeleným odpadom?Mierová kolónia, Nová doba, či štvrte s rodinnými domami ako sú Ľudová štvrť, či Zátišie, majú spoločnú sta-rosť. Čo s odpadom, ktorý vznikne starostlivosťou o záhrady a predzá-hradky. Keď je ho málo, riešenie je jednoduché. Do vreca, či do vriec a odovzdať v Ekopodniku. Ale na jeseň, keď je odpadu viac, po-trebujeme pomoc. Riešením sú zelené kontajnery, ktoré by boli pristavené aspoň dvakrát za rok tak, ako kontaj-nery na komunálny odpad. Požiadali sme Ekopodnik, organi-záciu, starajúcu sa v našej mestskej časti o zeleň o poskytnutie zelených kontajnerov obyvateľom. Našej po-žiadavke nevyhoveli a odkázali nás na svoje dvory, kam je možné odpad priviezť. Myslíme si, že keď je možné odpad bezplatne priviezť, tak zabezpečiť aj veľký kontajner na zelený odpad je už len ústretový krok k obyvateľom mest-skej časti, ktorý skutočne veľa nestojí. V júli v Mierovej kolónii, začiatkom septembra v Ľudovej štvrti a v Novej dobe sme si kontajner zabezpečili sami. Budeme v tom pokračovať?

Načo sú nám územné plány?Prostredie, v ktorom žijeme, sa nepre-stajne mení. Drobné zmeny sa nená-padne vŕšia, hromadia, prerastajú do zreteľnejších, až sa z nich postupne vy-norí celkom nová podoba niekdajšieho prostredia. Tento živelne prebiehajúci proces človek už dlhé roky spútava územnými plánmi a stavebnými zákon-mi. Aby sa nové domy nenakopili do chaotickej hŕby, lež aby vznikla ulica, námestie, upravená mestská štvrť. Slo-vom, človek sa usiluje dosiahnuť, a to už od nepamäti, aby v krajine i v ľudských sídlach panoval istý poriadok, lebo ten je užitočný pre ich rozvoj i pre ľudí, pre ich činorodý každodenný život.

Práca náročná na syntézuJe známe, že vytváranie územných plá-nov je mimoriadne náročná odborná práca. Žiada si zladiť zásady profesio-nálov z mnohých oblastí – urbanizmu a územného plánovania, architektúry, dopravného inžinierstva, ekonómie, ochrany prírody a krajiny, ochrany kultúrneho dedičstva a radu ďalších disciplín. Plán nižšieho celku musí byť, pochopiteľne, v súlade s plánom vyššieho celku – napríklad územný plán mesta či obce nemôže protirečiť územnému plánu regiónu. Vo všetkých týchto plánoch je totiž zakreslený sčasti súčasný stav (tam, kde sa predpokladá jeho ďalšie pretrvávanie), sčasti už bu-dúcnosť. Ako vyzerá tá? Trebárs ako farebné či vyšrafované plôšky, ktoré v skutočnom teréne vymedzujú po-zemky vhodné, povedzme, na bytovú výstavbu či občianske vybavenie. Ráta sa s tým, že plochy určené po zrelej úvahe odborníkmi sa postupne zaplnia konkrétnymi stavbami. Pre-tože územnými plánmi sa usmerňujú investori. Developeri, podnikatelia i tí, ktorí si chcú postaviť rodinné domy. Veď keby každý z nich začal stavať, kde si zmyslí, vznikol by po čase práve ten spomenutý chaos. Možno si teraz poviete: Veď často aj vzniká! Stáva sa to však práve vtedy, keď sa riadime všeličím iným, len nie územ-ným plánom.Zhovárala som sa o tom nedávno s Ing. arch. Evou Grébertovou, ktorá má za sebou ako architektka dlhoročnú prax a množstvo skúseností.

Ako zdisciplinovať investorov„Súčasný nárast živelnej výstavby súvisí so snahou vychádzať v ústrety investorom,“ povedala, „často aj bez-hlavo a bezohľadne voči budúcnosti. Aj preto sa rozhodovacia právomoc postupne ocitla v rukách miestnych samospráv. Čo obec, to stavebný úrad. A následne veľa pracovníkov s nízkou kvalifi káciou. Každý starosta je pre-svedčený, že sám najlepšie vie, čo jeho obci chýba – v medziach svojej odbor-nej kvalifi kácie, svojho volebného ob-dobia a občas, pravdaže, i v medziach záväzkov voči svojim príbuzným, pria-teľom a rozličným tzv. chlebodarcom.“

Už som o tom čosi počula, vravím. Ale čo s tým? Čo by tu mohlo po-môcť? Spoločnosť, ktorá si nedokáže urobiť vo výstavbe poriadok, dopláca na túto svoju neschopnosť mnohými spôsobmi. Prinajmenšom musí zná-šať pohľad na disharmóniu a čierne stavby dlhé roky...„Podľa mňa sú jediným riešením sta-vebné orgány zriadené ako nezávislé orgány štátnej správy na princípe od-bornosti. Len takéto orgány by rozho-dovali v súlade so zákonom a platnými územnými plánmi. Preto je potrebný dobrý stavebný zákon a kvalitné územ-né plány. Mnohé obce ich ani nemajú a mnohým vyhovuje, že je to práve tak. Pokým na spomenuté riešenie dôjde, ustavične budeme sledovať, ako sta-rostovia v záujme najrôznejších lokál-nych, politických a osobných záujmov vychádzajú investorom slepo v ústrety. Bez ohľadu na dlhodobé plány rozvoja svojich sídiel.“

Aktívni obyvatelia veľa zmôžuPravda, tam, kde sa obyvatelia zau-jímajú o územný plán (či inú územ-noplánovaciu dokumentáciu) územia, kde žijú, obyčajne sa nič také nedeje (alebo len do času). Ak sa ľudia pýta-jú odborníkov na umiestnenie nových investícií a nechajú si vysvetliť jeho výhody i nevýhody, a potom sa aktív-ne vyjadrujú k zámerom formujúcim budúci obraz ich sídla či mestskej časti, svojvôľa mocných obyčaj-ne musí ustúpiť. Nečudo, že okolo územných plánov sa často strhávajú hádky či zúria zákulisné boje, v kto-rých, žiaľ, nejde vždy len o harmóniu ďalšieho vývoja.

Viera Vojtková

Obyvateľov Kramárov spojila neželaná výstavba

Dokončenie zo s. 1

na mnohých miestach vyhrocuje tak, že dlhoroční obyvatelia tejto štvrte už nemajú kde zaparkovať vlast-né vozidlá. Všetkým je jasné, že ide o obytnú štvrť, že šírka ulíc zúžená na oboch stranách parkujúcimi vo-zidlami jednoducho nedovoľuje voľný pohyb áut. Trochu pomohlo nedávne opatrenie dopravnej polície, ktoré z mnohých ulíc urobilo jednosmerné. Ale naozaj len trochu. Obyvatelia tr-valo obmedzovaní súčasným vývojom podmienok pre majiteľov motorových vozidiel diskutujú o možnostiach, ako v tejto časti mesta zabrániť ich ďal-šiemu zhoršovaniu. Vyznačiť miesta na parkovanie „domácich“? Vyhra-diť parkovací priestor fi rmám? Podľa akých zásad? Spoplatniť priestor na parkovanie? A podobne.“

M.Č., Koliba„Koliba má veľmi úzke uličky a keď vodiči autá zaparkujú na chodníku, chodci už nemajú možnosť prejsť a musia ich obchádzať po ceste. Je to nebezpečné pre starších ľudí, ale aj matky s kočíkmi a deťmi. Problém sa ešte zhoršuje novou zástavbou v dol-nej časti Koliby, pretože tu pribúdajú noví obyvatelia a s nimi autá, pričom parkovacie miesta pri nových domoch nepostačujú.“

O.N., Kramáre „Parkovanie na Kramároch je už dávno pálčivý problém. Majú tu sídlo mnohé fi rmy, ako Datalock, Siemens či ministerstvá a ich pracovníci do-slova okupujú všetky miesta a ulice. Neraz vzniká situácia, keď ani sme-tiarske auto nemôže prejsť k odpa-dovým nádobám. Miestny úrad pre-najíma parkovacie miesta fi rmám, ale nenechá vôbec nič pre miestnych obyvateľov. V podstate už nie je iná cesta ako parkovanie pod zemou, ani to však nie je riešenie vhodné pre Kramáre, pretože cesty nestačia ka-pacitne. Samostatný problém je nevy-riešené parkovanie okolo nemocnice. Ten trápi nielen miestnych, ale najmä pacientov z celého mesta.“

M.Š., Ľudová štvrť„Ľudia, ktorí tu bývajú, nemajú kde parkovať. Ďalšou výstavbou sa za-husťuje priestor, pričom zákon ne-stanovuje zabezpečiť pri výstavbe nových objektov dostatočné množstvo parkovacích plôch. To znamená, au-tomaticky jedno parkovacie miesto na bytovú jednotku a v prípade admi-nistratívnych priestorov parkovacie miesto pre každého zamestnanca.Spoločnosť Slovak Telecom nezabez-pečila zamestnancom ani pre svoj vozový park dostatočné parkovacie plochy na vlastnom pozemku a jej vodiči bezohľadne využívajú priestor pred rodinnými domami na ulici Za kasárňou.“

I.H., Mikovíniho ulica„Autá panujú okoliu. Vodiči nemajú kde odstaviť svoje vozidlá a tak zapl-nia každý kúsok voľného priestranstva, takmer všetky chodníky. Pri budovaní parkovacích miest by sa mali používať zatrávnené dlažby, aby aspoň trochu zelene zostalo zachovanej.“Pokračovanie vpravo hore

Pokračovanie ankety

Ing. Oľga Nemetzová

Pokračovanie vpravo hore

Pokračovanie článku