9
STRANA - 01 Bratislavčania volia 25 rokov po nežnej pracujeme pre vás Ochranárka Katarína Šimončičová, ocenená ako „Biela vrana“, designérka Elena Pätoprstá, protikorupčná aktivistka, architekt Braňo Kaliský – tvorca Eurovea, poradca premiérky Ivety Radičo- vej, Juraj Smatana a protikorupčný aktivista, ochranár a novembro- vý líder Ján Budaj, občianska aktivistka Alena Chudíková, spisovateľka a novinárka Ľuba Lesná, bojovníčka za objasnenie únosu prezidentovho syna Anna Remiášová, herec Marek Ťapák, tréner olympionikov Peter Hochschorner, novinár Eugen Gindl, ochranár, kňaz Anton Srholec, ktorý pomáha chudobným v Bratislave... Lepšiu Bratislavu chcú ľudia, ktorí sú na Vašej strane:

Noviny Zmena zdola

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Noviny Zmena zdola

Citation preview

  • STRANA - 01

    B r a t i s l a v a n i a volia 25 rokov po nenej

    pracujeme pre vs

    Ochranrka Katarna imoniov, ocenen ako Biela vrana,

    designrka Elena Ptoprst, protikorupn aktivistka, architekt

    Brao Kalisk tvorca Eurovea, poradca premirky Ivety Radio-

    vej, Juraj Smatana a protikorupn aktivista, ochranr a novembro-

    v lder Jn Budaj, obianska aktivistka Alena Chudkov,

    spisovateka a novinrka uba Lesn, bojovnka za objasnenie nosu

    prezidentovho syna Anna Remiov, herec Marek apk,

    trner olympionikov Peter Hochschorner, novinr

    Eugen Gindl, ochranr, kaz Anton Srholec,

    ktor pomha chudobnm v Bratislave...

    Lepiu Bratislavu chc udia, ktor s na Vaej strane:

  • STRANA - 03STRANA - 02

    program na november/december

    V kadom z podrobench nrodov tiekla za slobodu krv. V Berlne v roku 1953, Maarsku v roku 1956, v echch a na Slovensku tiekla krv poas protestov proti okupcii 1968, a op pri demon-trcich v rokoch 1988 89. V Posku udia protestovali a hynuli od r. 1970 a do konca totality. Stovky nevinnch ud skonali na eleznej opone. V Bratislave im Anton Srholec vztil pamtnk v podobe brny. Tu sa stretli na de Pamiatky zosnulch kandidti BOK, aby spomenuli na tch, ktor mali osta navdy zabudnut. Na stretnut kandidtov BOK sa zastnil aj Milan Kako a Anton Srholec. Spja ns viera v slunos, slobodu a odhodlanie pracova pre nae mesto!

    ... nezabdame

    Modlitba za obete komunizmu

    do Vaej pozornosti: 16. 11. 2014: Radnica organizuje a Jn Budaj Vs pozva na au vna: Urobme z Primacilneho nmestia najviu obvaku Bratislavy, pln prjemnch host. Uvidte premiru novho filmu o Novembri. Vystupova bud znme hudobn kapely, hostia si pripij s protagonistami Nenej revolcie. Zaiatok o 18.00, trvanie do cca 20.00. Na nmestie s pozvan aj prezidenti krajn V4 , ktorch bude prve v ten de hosti Bratislava na pozvanie prezidenta SR Andreja Kisku a tie vzcny hos v Slovenskej republike nemeck prezident Joachim GAUCK.

    Od 14. do 17. 11. 2014 sa kon v Bratislave tradin Stredoeurpske frum. Diskusn panely s hosami od ns aj z Eurpy sa bud kona v tdiu L+S v sobotu 15.11. a v nedeu 16.11.2014 od 15 hodiny, v pondelok 17.11.2014 u od 11. hodiny, vstup von. Pozvan osobnosti: Ivan Krastev, Vclav Blohradsk, Ingo Schulze, Mitchell Cohen, sir Robert Francis Cooper a desiatka alch. Viac pozri na facebookovej strnke Stredoeurpskeho fra.

    Veer, 16. 11. 2014, RTVS: zznam zo slvnosti v historickej budove SND a z ulc Bratislavy

    Univerzita Komenskho pozva poas 17. 11. 2014 na vstavu, diskusiu, koncert skupiny FRAGILE a retro veer na UK.

    V Starej trnici: diskusie a debaty poas celho 17. novembra

    17. 11. 2014, stretnutie pri tribne, na Nmest SNP koncert o 17.00, KOMAJOTA

    V KC DUNAJ bude Koncert pre vmavch 17.11. 2014, Viky Olejrov spieva Kryla: Koncert pre vmavch. Udelia sa aj ceny Biela vrana o 17.11. hod. alie kapely: Jet jsme se nedohodli a Chalani z chatre. Vstup von.

    Vianon trhy na Hlavnom a Frantiknskom nmest zanaj tento rok 21. 11. 2014 10.00 a konia 22. 12. 2014 20.00.Vianon trhy kadorone dotvraj prjemn atmosfru Bratislavy a bude tomu tak aj tento rok. Ak chcete by pritom, ke sa slvnostne rozsvieti vianon stromek, nepremekte to ak si do kalendrov zaznate dtum piatok 21. novembra o 16.30, kedy za spevu detskch folklrnych sborov bude stromek slvnostne rozsvieten.

    Predvianon Malewill trh 21. 11. 2014 16:00 - 21.12. 2014 23.59Mestsk stav ochrany pamiatok v Bratislave spolu s kaviarou Malewill vs srdene pozvaj na predvianon pohostenie na ndvor historickej budovy na Urulnskej 9 (veda Primacilneho palca), pod nzvom Predvianon Malewill trh.

    Remeseln vianon trhy na ndvor Starej radnice 22. 11. 2014 10.00 - 20. 12. 2014Na ndvor Starej radnice vm do nosa udrie prjemn va varenho vna, duu vm pohladia remeseln, rune vyroben predmety z prrodnch ma-terilov, vyzdoben ndvorie zvraznia maby na sklench tabuliach na prieel budovy Mzea dejn mesta. Jednotlivec, kolektv i skupina sa me zapoji do vzdoby vchodu mzea a sai. Organiztori akaj mono prve na t vau nefalovane, vlastno-rune vyroben vianon ozdobu, ktor potom neskr urob poas Vianoc atmosfru a rados seniorom z Domu tretieho veku Domu seniorov.

    Viete, o bolo poslednou akciou obianskych aktivistov v PKO?

    Viete, o bolo poslednou akciou obianskych aktivistov z prostre-dia ZZ v PKO? Bolo to celoslovensk stretnutie obianskych ini ciatv 16. 11. 2008. Vtedy prili stovky ud z iniciatv a obianskych zdruen, ako je Lesoochranrske zoskupenie VLK, Zachrme Kprov dolinu, bojovnci proti Pezinskej skldke, iniciatva Krem-nica nad zlato (proti kodlivej abe), Bratislava otvorene, Petralka otvorene, Povask Bystrica otvorene, at., at. Bez honorru vtedy hrali: M. Varga, P. Lipa, R. Grigorov, P. Cmork, A. Briestensk, Lyrik, Klimo-Popovi, at.

    Podobnou akciou bude presne v ten ist termn

    VEREJNOS 2014, ktor sa odohr na

    Primacilnom nmest 16. novembra 2014 Zaiatok o 18.00.

    Pozva radnica a Jn Budaj, nmestnk primtora. Hudba, dis-kusie a pohostenie, vstup von!

    Prte si pripomen, e slobodu nm pred 25 rokmi nepriniesli politick strany, ale obyajn udia z ulice a aktivisti z obian-skych iniciatv.

    Ak mte, prineste so sebou foto z tej prelomovej doby, z ulice, z domu, z rodiny, z prce! Tvorme web lovek nenej revol-cie.

  • STRANA - 05STRANA - 04

    dos takch pravicovch poslancov, ktor si u dokzali prizna, e boli zneuit. Otvorene tak vystpila napr. pani Dyttertov z klubu KDH, ktor bola predtm nmestnkou primtora pre kultru. Vim si to. V celom tomto voleb-nom obdob potom hlasovala zodpovedne a bola prkladom poctivho poslanca.

    Preli Vm vbec nejak nvrhy?

    Spoiatku iba za pomoci vekch petci oba-nov a aktivistov. N spolon tlak s obanmi a aktivistami dosiahol, e poslanci sa nauili zna, e im udia z ulice mu poriadne podkri. Navrhol a presadil som hodinu otzok, s verejnosou sa pred rozhodnuti-ami zaali poriada okrhle stoly a diskusie. Zail som aj poriadne brliv, ke sa Zrkad-lovka triasla piskotom a dupotom nh na-hnevanch obanov. To pomohlo zastavi nejeden zl zmer developerov. spechom je prijatie Etickho kdexu vole-nch predstaviteov, ie nieo, o im obmed-zuje slobodu lobova, alebo inak naduva mandt. Mnoh prorokovali, e tento mj materil nikdy neprejde, ale prijal sa. Aj Etick kdex zamestnancov. Tieto kdexy bud silnou kartou v rukch obana, pred korupciou na magistrte, aj v poslaneckom zbore. Zlepil sa dohad mes-ta nad hospodrenm mestskch podnikov, v dsledku oho sa znil mestsk dlh zdede-n z ias urkovskho. Dobr prcu pri tom vykonval kontrolr mesta, Peter inly. Pri zmeroch na vstavbu sa dostvala ku slo-vu irok verejnos, aj naslovovzat odborn-ci, za o patr vaka hlavnej architektke, Inge Konrad. Iba tak sme mohli spolu s Petrala-nmi napr. zastavi plny na neeln a drah 4-prdov cestu, ktor mala s stredom zele-nej zny Chorvtskeho ramena. Presadili sme na nvrh petinho vboru a obianskch zdruen moratrium na predaj a prenjom verejnch parkovsk a zelench plch v Petralke. Tam, ale aj inde v meste treba zastavi plaziv privatizcie verejnch priestorov! Dleitou slubou bolo stri mesto pred ropovodom aj to sa podarilo iba vaka spoluprci s obanmi a obornkmi. Presadil som, e verejnos bude rozhodova o rozpote, vznikli granty pre aktvnych ob-anov. Po dvojronom sil som spolu s ak-tivistami VLK a BROZ (Jaro bl, Karlova Ves) presadil zvenie ochrany Lesoparku, kde sa konene obmedzia poovaky a rbanie stro-mov. V oblasti dopravy je spechom, e sme

    dostali prv raz eurofondy. Sme hdam jedin mesto z postsovietskej zny, ktor nevedelo vyuva eurofondy, take najvy as, e E zaplat nov most, elektriku do Petralky a aj stovky novch vozidiel MHD. Natartovali sa aj vborn projekty na ob-novu zelene a ochranu mesta pred zmenou klmy, vetko z europeaz, resp. z Nrskych fondov. Aj tomu pomohli aktivisti, napr. Katarna imoniov (Ruinov).

    Na tak zmeny Ste ale hdam potrebovali poslancov spojencov... alebo?

    no, postupne sa o hlasovaniach, ktor by ke-dysi preli upom poda prkazov strany, zaa-li vies dlh a kritick debaty. Napr. mlad po-slanec Hrka v jednej takej spochybnil vber znalcov, o sa vzpt vyetrilo a dotynho vysokho radnka ihne stlo miesto. Tak-to ozajstn fungovanie MsZ zaalo poslancov bavi. asto sme sce odsedeli na tch nepo-hodlnch stolikch aj 12 i 14 hodn, na dru-h de op do 22. hodiny..., ale stdovit hla-sovania u v mestskom parlamente hdam definitvne vymizli. Ak prilo na argumenty, poslanci dali niektorm mojim nvrhom za pravdu.

    Okzal bohatstvo developerov a naopak biedny stav mesta Bratislavy hovor, e poslanci v Primacilnom palci nehlaso-vali vdy v prospech mesta. Ktor strany si dokzali uzna omyly?

    V kadom klube som naiel poctivch ud, ktor sa postavili za zmeny smerom ku trans-parentnosti, proti korupcii. Aj proti develo-perom... Ale sila peaz a korupcie je vdy

    pohotov prevzia iniciatvu a zvalcova po-slancov poctivcov, ak s v menine. Nad tm sa netreba rozuova, ale zvoli do MsZ poslancov, o s na vaej strane. Pamtajte, e t sa mu spolieha len na obana vo-lia. Takch treba podra. Preto niektorch odporam aj vm, a menovite.

    Take nepoviete iadnu stranu?

    A budete sledova politiku tak dlho, ako ja, vimnete si, e najmenej poslaneckej pocti-vosti bva v stranch, o stratili hodnotov tmel a zrazu s z nich len obchodn spolky... ale poviem aj pozitvny prklad: je to paradox, ale najviac sebareflexie prejavili poslanci klu-bu KDH, z ktorho vziiel bval, mnou tak kritizovan, primtor. T, o mu kedysi verili a riadili sa jeho poiadavkami po vobch zistili, kam mesto doviedol. Zujmy obanov dobre hjili aj poslanci OKS, napr. pani Zuza-na Dzivjkov (kandiduje v Rai), alebo pn Ignc Kolek (Devn), i pn Dinu (z Petral-ky), at.

    Preto vznikla BOK?

    Pred 4 rokmi som bol s mylienkou vtiahnu do mestskej politiky obianskych aktivistov ete osamel. Teraz si t mylienku vzalo za svoje sedem strn pravice. Ponkli nestran-kom kad tretie miesto Bratislavskej obian-skej kandidtky: KDH, Obyajn udia a nez-visl osobnosti, Zmena zdola D, NOVA, OKS, KDS a SMK. Projekt BOK nka voliom skse-nch komunlnych politikov spolu s dlhoro-nmi obianskymi aktivistami a nezvislmi expertmi. Spja ns program a zsady, vyja-dren v Etickom kdexe. To je dobr spojenie.

    Na magistrte hlavnho mesta sme presadili nov grantov program na podporu obianskeho aktivizmu. Pripravte sa! Od budceho roka mete iada financie na projekty zameran na as obanov na samosprve, zvyovanie povedomia o komunlnej politike, ako aj na pod-poru vzniku komunt a zdruen loklneho charakteru. Predkladate nvrhu, nmestnk Jn Budaj, chce, aby mesto podporovalo aktvnych obanov, ktor s ochotn venova jeho zlepo-vaniu as a energiu. iadatelia o financie v novom grantovom programe mu iada o prspevok na pren-jom priestorov, spotrebn materil, propagciu podujatia a in sluby svisiace s reali-zciou projektov. Vku financi v grantovom programe schvauje kadorone mestsk zastu-pitestvo, Jn Budaj poaduje pre tento grantov program vyleni sumu 50 000 Eur.

    Grantov program na podporu obianskeho aktivizmu.

    pracujeme pre vs

    Dokzali sme nieo, ale iba s podporou obanov

    Ak to je prejs z vekej politiky do tej komunlnej? Jn Budaj: Niet malej a vekej politiky, iba po-ctiv a nepoctiv. V komunlnej sfre je dnes potencil. Mono t nadvldu stranckych skupn zlom prve tlak zdola, od aktvnych obanov. Preto im v tom pomham...

    V uplynulch 4 rokoch nemala Bratislava pravicovho primtora, prv raz od revol-cie. Nespsobila to aj Vaa kritika pravice a urkovskho ako jej elnho predstavi-tea? Pravicov strany vs za u potichu, aj nahlas, preklnali. Stlo vm to za to? Bratislavsk radnica aj parlament boli po 20 rokoch jednofarebnej vldy na morlnom dne, dlhy prekroili nosn hranicu. Bolo tre-ba poveda dos. A propos, podobn vvoj mala za sebou aj Praha, aj tam vldla od re-volcie pravica, resp. t, o sa za pravicu vy-dvali. Proti nim sa v komunlnych vobch 2010 postavil bval disident (a prezident) Vclav Havel. Zaplatil vekoplon bilboardy, ktorch fotografie potom obleteli cel echy stlo tam, aby udia nevolili tunele, ma-finy a ejde. Havel tm naral na tunel Blanka a mafinske zkulisie strn, ovlda-nch tzv. kmoti. Postavil sa proti svojim praviiarom, v rovnakej situcii som bol aj ja, v tej naej vytunelovanej a rozkradnutej Bra-tislave. Mal som osta mlky sedie? Na to ma tam volii asi neposlali...

    Nemohli ste zavasu upozorni na chyby urkovskho garnitry ldrov pravice? Ve ich vetkch osobne poznte...

    Rok pred vobami som ich upozornil na kr-zov stav. No uverili predstave, e Bratislava zvol ich kandidta, aj keby tragae padali.

    Ak som teda v minulch vobch nazval veci pravm menom, potom preto, e ldri pravice neboli schopn reflexie. Je len dobre, e Brati-slavania u nemaj falon ilzie o komunl-nej politike. A dnes iadaj pln vyistenie Augiovho chlieva. To je dobre, i nie?

    Vytaj Vm, e Ste neodstpili v pro-spech M. Varyovej. Nkali vraj aj od-stupn...

    Odstupn-neodstupn, pani Magda sa ne-ditancovala od praktk a od osoby urkov-skho, ku omu som ju vyzval. To rozhodlo. Strana ju vbec nemala tlai za primtorku, ke vedeli, e jej domnou je diplomacia. Ale SDK chcelo, aby pre nich tto populrna he-reka dobila hlavn mesto, hoci im bolo jas-n, e ju posielaj obhajova neobhjiten.

    Nedlho po vobch urkovskho vyhnali... to sa nedalo urobi skr? Zmenil nov pri-mtor politiku samosprvy?

    To nech posdia volii. Mal tak apircie. Objektvnym problmom bol fakt, e sa do mestskho parlamentu dostalo aj dos ur-kovskho pohrobkov.

    Ako sa to prejavovalo?

    Ako? No hlavne chceli nominova vade op len strankov, do radov, do mestskch podnikov. Mrne som protestoval a pripom-nal, e vetci subovali voliom prav opak. U bolo po vobch... delili si koris. Za moju kritiku sa mi mstili a boli aj otvore-n vyhrky. Ale musm doda, e v tom dnes u koniacom mestskom parlamente bolo aj

  • Stoj na vrchole Michalskej vee a len mlokto ho videl tak, ako je na pripojenej fotografii. Ako vidte, Archanjel (socha z 18. storo-ia) m problm: chba mu krdlo aj ruka s otepom, ktor brni-la mesto pred zlom. N Michal neme brni mesto pred drakmi, ani pred novodobmi lpenkmi. Upozornil na to poslanec A. Hlina, ktor navrhol zaloi fond na opravu tejto vzcnej pamtihodnosti. Pridala sa aj hlavn architektka Inge Konrad a f Mestskho pamiat-kovho stavu, pn tassel. A odkia vzia peniaze? Napadlo ns, e verejn zbierku by mohli odtartova kandidti na primtora, tch je tum dev... aj kandidti na 17 starostov, tch je spolu mono aj sto. Okrem nich si robia reklamu aj stovky kandidtov na poslancov.

    Zachrme obrancu mesta

    Archanjela Michala

    N Michal neme brni mesto pred drakmi, ani pred novodobmi lpenkmi. M problm: chba mu krdlo aj ruka s otepom, ktor brnila mesto pred zlom.

    V roku 1987 vyla publikcia Bratislava nahlas, ktor zhrnula bilanciu nienia Bratislavy za komunistov. T mesto brali (zni-ili cca 55 % historickej pamiatkovej zny), nechali ovzduie zamori splodinami (normy sa prekraovali o stovky %), nii spodn vody (niky zo Slovnaftu zniili studne na juhovchode mesta) a sovietizovalo mestsk kultru. T, o to kritizovali, boli vyetrovan, zatkan, proti zostavovateovi publikcie, Jnovi Budajovi zaalo trestn sthanie. Ochranri sa vak zomkli. Nik

    Bratislava nahlas bola prelomom do mlania!

    z autorov najvej obaloby reimu (tak nazvala B/n stanica Slobodn Eurpa) neodvolal. Naopak, rodili sa desiatky alch iniciatv, a to vyvrcholilo na tribnach Novembra 89. Porovnajte, o sa psalo pred skoro 30 rokmi a o z toho sa po-darilo/nepodarilo zrealizova v naom meste. Na strnke Zmena zdola njdete text B/nahlas a alie ochranrske samizdaty. Elektronick Bratislava nahlas njdete na: www.zmenazdola.sk

    Prejdite sa po Bratislave a zistte, e toko predvolebnej reklamy ne-bolo v uliciach, o je Bratislava Bratislavou. Kandidti maj bilboardy, vozidl MHD, stpy aj trojnoky, vi-del som reklamn bicykel aj becov s portrtom kandidta na chrbte. Vetci tto kandidti chc s do verejnej sluby a brni vlastne podobne ako Archanjel Michal mesto a jeho obyva-teov. Tak preo by nieo neuetrili v mene opravy sochy nho patrna? Mono tieto voby konene v Bratislave nieo posun dopredu, mo-no nie. Ale zasame sa za to, aby po tom tohtoronom plytvan pe-niazmi na kampane politikov (bolo troje volieb!) ostalo aspo jedno opraven krdlo a kopija Archanjela, strcu mesta. Budeme ho po-trebova.

    Nezvisl odbornci a obianski kandidti podporuj na starostu Petralky Jna HRKU:

    www.janhrcka.sk

    STRANA - 07STRANA - 06

  • Ing. Matej Vaga, Ing. Katarna imoniovKandidti na poslancov do Mestskho zastupitestva za Star Mesto a Ruinov, aktvni obania iniciatvy Bratislava otvorene.

    Ako lenovia iniciatvy BRATISLAVA OTVORENE (BAO) sa viac ako 10 rokov aktvne zapjame do zchrany zelene, stromov a parkov, ochrany pamiatok a kultrneho dedistva a do kampan za otvoren samosprvu s vou partici-pciou verejnosti.

    Iniciatvy na zchranu parkov a zelene Koll-rovo nm., afrikovo nm., Justin palc.V Bratislave ani 25 rokov po revolcii nebol zriade-n nov verejn park, rone je vyrbanch tisce stromov. Prax bva tak, e investine zaujmav verejn priestor nech samosprva rokmi spust-n bez akejkovek starostlivosti (hoci tto povin-nos jej vyplva zo zkona). Nsledne prde dobr investor, ktor navrhne obnovenie spustnutho verejnho priestoru, samozrejme preho vnos-nmi stavbami, alebo v prpade parkov si tak biznispriestor plnuje vytvori pod zemou. Takto samosprva zanedbala naprklad N-mestie slobody, afrikovo nmestie, Koll-rovo nmestie, Predstanin nmestie, PKO, Kamenn nmestie a mnoh in. Podzemn gare pod parkami zemn pln mesta nepri-pa, ani iadne stavby nesvisiace s funkciou parku. Samosprva je na strane investorov, shlas s garami, ve stavby pod zemou nevidno, teda defacto neexistuj, na povrchu subuje zachova zele. Ale ak zele? Stromy na strechch gare nie s plnohodnotn, vysychaj a nevytvoria prirodzen

    Etick kdex zamestnancov magistrtu

    Pracovnk magistrtu sa mus zdra nielen v pracovnom, ale aj mimopracovnom ase konania, ktor by zniovalo dveryhod-nos mesta. Je povinn nahlsi etickmu kancelrovi situciu, e nadobudol postavenie spolonka, alebo konatea v skromnej obchodnej spolonosti. Kdex zrove pota s tm, e ak radnk mesta zska od tretej strany dar, alebo slubu vo vej hodnote ako 50 eur, mus to nahlsi etickmu komisrovi, ktor vedie register darov. Vedci me od svojho podriadenho vyadova len tak plne-nie pracovnch loh, ktor s v slade s jeho pracovnou nplou a vntornmi smernicami mesta. V prpade, e djde k porueniu pravidiel kdexu, zamestnanec bude rieen poda Pracovnho poriadku a me by s nm roz- viazan pracovn pomer.

    Etick kdexy nov obrana pred korupciou!

    Etick kdex pre poslancov a volench predstaviteov

    Etick kdex pre poslancov a volench predstaviteov, ktorho predkladateom bol nmestnk Jn Budaj: Poslanci sa v om zaviazali k veciam, ktor vyzeraj na prv pohad samozrejm nezneuva svoj mandt, nesli ako realitn kancelria pre pekulantov, nevyvja nefrov ntlak na odbornch pracov-nkov, vyhba sa konfliktu zujmov. Ibae dosia ostvali tieto samozrejm veci nepomenovan. Vznam etickho kdexu je v tom, e nastolil poiadavku rozli-ova medzi konanm v prospech verejnho zujmu a opanm, korupnm sprvanm. Volen zstupcovia sa zavzuj, e bud dohliada na verejn zujem a dodriavanie prva, otvorenos, potieranie korupcie, efektvnu verejn slubu. Zrove volen predstavite samosprvy podporuje zamestnancov samosprvy v ich odbornej nezvislosti, brni ich pred akmkovek nelegl-nym ntlakom pri vkone prce v samosprve. Svoj mandt pln tak, aby priamo ani nepriamo neuprednostnil naplnenie svojich osobnch zujmov. Od prijatia etickho kdexu poslancov sa u nik v mestskom parlamente nebude mc tvri, e nevie, o je neetick politika.

    park. Po prklady nemusme chodi aleko, sta sa vybra do parku na Nmest Martina Benku. V podzem je skromn gar, nad ou mesto vlastnk pozemku nad garou kad rok vy-sdza nov mal stromeky, ktor za krtky as vyschn. Nemenej zvanm negatvnym javom je aj sa-motn podzemn gar. Podzemn gar pre 300 vozidiel predstavuje nrast intenzity prepravy v danom zem o cca 1200 vozidiel za 24 hodn. Takto nrast dopravy predstavuje vrazn zhor-enie kvality ivota obanov a ivotnho prostre-dia, zhor mnoh environmentlne faktory (kva-lita ovzduia, zadriavanie vlahy, hladina hluku, tepeln pomery, biologick bezpenos), ako aj psychohygienick a bezpenostn podmienky v dotknutom zem. Hluk z dopravy v Bratislave na mnohch mies-tach u v sasnosti prekrauje denn aj no-n prpustn hygienick hodnotu. Niekoko rokov sa preto sname zvrti tento stav, priom nm dal za pravdu aj krajsk prokurtor: podal v tejto veci protest voi Magistrtu, ktor si takto svojvone vykladal zemn pln a menil prirodzen parky na stavby podzemnch gar so zelenmi strechami. Mesto protest prokurtora neprijalo a tak je ohrozen park na Kollrovom n-mest, na afrikovom nmest a najnovie aj park pred Justinm palcom. Mesto op schvauje investin zmer, ktor nebol vbec prerokovan s verejnosou, ktor nie je znmy ani odbornm tvarom magistrtu a je v rozpore so strategick-mi dokumentmi tohto mesta. Verejnos odmieta

    takto iveln a nekoncepn budovanie pod-zemnch gar, preto Bratislava otvorene spolu s nespokojnmi obanmi iniciovala petciu na z-chranu tohto parku. (Viac na www.bao.sk )

    Fischerov dom na Beblavho ul. Iniciatva BAO sleduje tto iernu stavbu u od roku 2011, ktor je v rozpore s zemnm plnom zny Bratislavsk podhradie. Trvalo pokodzuje pa-normu Bratislavy, ako aj pohad na nrodn kul-trnu pamiatku Bratislavsk hrad a stle frustruje obanov Bratislavy. Nachdza sa len pr metrov od historickho vstupu na hrad igmundovej brny, cez ktor prejd tisce turistov. Stavebn rad Starho Mesta niekoko rokov ignoroval vzvy obianskej verejnosti na npravu nezkonnho stavu. Ignoroval aj nmietky magis-trtu v stavebnom konan, e stavba je v rozpore s zemnm plnom zny Podhradie. Napriek tmto skutonostiam stavebn rad Star Mesto povolil zmenu rozostavanej stavby pred dokon-enm. Podali sme preto podnet krajskej proku-ratre na preskmanie zkonnosti rozhodnutia stavebnho radu. Krajsk prokurtor nm dal za pravdu po-dal v mji 2014 protest, v ktorom povauje rozhodnutie o zmene stavby za nezkonn a iada ho zrui. Nezkonnos pri stavbe potvr-dilo aj Ministerstvo dopravy, vstavby a regionl-neho rozvoja SR v septembri 2014 a zruilo zmenu stavebnho povolenia.

    Viac na: www.bao.sk

    pracujeme pre vs

    Preo ZMENA ZDOLA?Pokusy ozdravi politiku zhora sa nedaria. Bez opory v obianstve sa pokusy jednotlivch politikov konia prehrami s oligarchami alebo s ich stranckymi pomocnkmi. Slunej s asto zo strn vytlan, ako to ukzal prbeh premirky Ivety Radiovej. Ani naj-vyia pozcia ju neubrnila pred nepriatestvom takzvanch stranc-kych pozad , ktorm prekal jej draz na transparentnos a jej boj s politickou korupciou. Radiovej vlda, ktor po ase vzbudila v ob-anoch ndej na zmenu, padla. Odvtedy nm vldne jedna strana, t navye vznikla na zkladni bvalej KSS. Nie je to radostn obraz, po 25 rokoch. Ne-ficovsk strany sa nespjaj, ale drobia. Mdia skupuj finann raloci , odvodnene spjan s politickou korupciou. Zmena je u iba v rukch obanov, me prs u len od nich, zdola. Tomu po-mha Zmena zdola, ktor otvra dvere sksenm aktivistom z tretieho sektoru, alebo odbornkom, ktor nenosia strancke trik. Pomte nm ozdravi slovensk demokraciu infziou nestrankov a ud, ktor stoja na vaej strane!

    STRANA - 09STRANA - 08

  • STRANA - 11STRANA - 10

    0

    5

    25

    75

    95

    100

    Osobny list Ruzinov_OUT_do tlace 1 strana

    31. oktbra 2014 16:59:09

    ... aj takto by mohol vyzera Ruinov

    List obanom Ruinova

    Ing. arch. Branislav Kalisk, kandidt do Ruinova, tvorca projektu EUROVEA,

    je aj autorom mylienky na PRV Bratislavsk Bulvr v Ruinove alej piatich radov stromov o rke 60 m

    na dke 2,55 km. Spolu by pribudlo 153 000 m2

    novej zelene a verejnch priestorov.

  • STRANA - 12

    0

    5

    25

    75

    95

    100

    Osobny list Petrzalka_OUT_do tlace

    31. oktbra 2014 16:30:40

    List obanom Petralky

    www.obcianska-koalicia.sk

    ... aj takto by mohla vyzera Petralka

    STRANA - 13

    Ing. Andrej Uhliarik z STU preniesol mylienku Linerneho parku a Zelenej chrbtice Petralky do svojej diplomovej prce. / Viac njdete na www.petrzalka.otvorene.sk

  • STRANA - 15STRANA - 14

    V minulch vobch kandidovala ZZ Jna Budaja na primtora, ktor skonil tret s potom cca 24 000 hlasov voliov, o bolo necelch 20 % zo zastnench voliov. Dostal sa ale do Mestskho zastupitestva (zastupitestvo m 45 poslancov). Pracoval ako radov poslanec, popri tom aj len komisie zemnho a strategickho plnova-nia, ivotnho prostredia a vstavby. Z Programu ZZ mohol presadzova rieenia spolu s poslancom ZZ Petrom Hochschornerom iba argumentmi a pomocou obianskych iniciatv zvonku. Pozrite, o vetko sa spolu s obanmi podarilo/nepodarilo z programu ZZ z roku 2010 zrealizova:

    Z programu ZZ pod nzvom Bratislava mesto fair play, ako ani v inch programoch ZZ sa nepodarilo zmeni prax stranckych nomin-ci. Partokrati zatia dria nau Bratislavu pevne v hrsti. Ale:

    - Projekty, tie vie, sa prezentovali pred obanmi. Do rieenia verejnch projektov sa zaali zapja obania.- Vznikol participatvny rozpoet (o asti peaz nerozhodn poslanci, ale obania).- Rokovania MsZ sa vysielali v priamom prenose, bez niekdajch manipulci.

    Z programu ZZ Bratislava v pohybe sa nepodarilo vybra vedenie Dopravnho podniku konkurzom. Op zasiahla strancka moc miesta manaerov sa podelili medzi strany. Jn Budaj verejne protestoval, strany ho za to nezvolili viceprimtorom. Ale aj s podporou ZZ: - Vytvorilo sa niekoko kilometrov cyklotrs. Cyklistick doprava zaala by tmou! Splnila sa poiadavka ZZ na koncepn pln cyklistickej dopravy v Bratislave.- Vzniklo jedno zchytn parkovisko no ZZ kritizuje pomal postup pri vytvran alch.- Vlda akceptovala nevyhnutnos vstavby nultho okruhu, u prebiehaj prpravy.- Zaala vstavba novej trate do Petralky, rekontrukcia starch (trova ul.), obmen sa vye polovice vozidiel MHD (!).- Zaala aj vstavba novho (Starho) mostu.

    V programe Mesto s dobrou vziou dosiahla ZZ:

    - Obnovenie funkcie hlavnho architekta, ktor ostvala roky neobsaden. Sa odbornkov napokon vyhrala nezvisl odbornka, architektka Inge Konrad, dosiahli sme prijatie etickch kodexov zamestnancov aj poslancov.- Mesto prejavovalo nulov toleranciu voi iernym stavbm, tak ako to iadal program ZZ.

    V programe Bratislava miesto pre ivot sa ZZ podarilo z nho programu zrealizova:

    - Spolu s hlavnou architektkou nastoli tmu ochrany verejnch priestorov pred drancovanm zo strany developerov. - Po prv raz verejn priestory nemizli, ale sa vracali. Napr. vazne sa dotiahol skoro 20-ron zpas o park na Belopotockho. - Po rokoch sa v spoluprci J. Budaja, aktivistov a expertov, ako aj hlavnej architektky zaali v meste pripravova projekty revitalizcie verej nch priestorov: Kamenn nmestie, nmestie SNP, Nmestie slobody, projekt prekrytia dianice - Staromestskej ulice.

    V projekte Zdrav Bratislava dosiahla ZZ:

    - Rozhodnutie o zjednoten sprvy mestskej zelene, ktor bola pod 8 rznymi organizciami. - Zabrnili sme spolu s 22 000 petiiarmi zastavaniu Krovej hory developermi.- Pri likvidcii a boji proti iernym skldkam sa presadilo zavedenie tzv. fotopasc, aj spoluprcu so Zelenou hliadkou.- Zapojili sme Bratislavu do medzinrodnch projektov na adaptciu nho mesta pri zmench klmy.- Brnili sme a dosia ubrnili mesto pred ropovodom a tvorprdovkou cez Petralku.- Presadili sme obmedzenie aby a poovnctva v Lesoparku, zastavili sme predaje parkovsk a zelene v Petralke.

    V programe Kultrna Bratislava dosiahla ZZ napr. :

    - Uhjili sme zachovanie PKO ako najhodnotnejie sly pre kultru v Bratislave. - Podporovali sme vznik Kunsthale, u sa v nej vystavuje.- Pomohli sme zmonitorova vetky sochrske diela na uliciach Bratislavy.- Jn Budaj navrhol a presadil pravidl pre osadzovanie sch a pamtnkov na verejnch priestranstvch mesta.- ZZ podporuje vznik pamtnka Nenej revolcie, priom MsZ vyhradilo pre pamtnk priestor v hornej asti Nmestia slobody,(teraz u prebieha sa).

    V Programe Bratislava uiton obanom sme dosiahli napr.:

    - ZZ podporovala zapojenie aktivistov do mestskej politiky, o sa aj podarilo.- Dosiahli sme, e na kadom rokovan MsZ sa zaviedlo vystpenie obanov, od 16.00. - Presadili sme nov grantov programy mesta pre aktivistov. - Pri doch otvorench dver organizovala ZZ obianske stany na Primacilnom nmest, kde sa prezentovali u desiatky obianskych iniciatv.- Vo vetkch oblastiach prce radnice presadzovala ZZ transparentnos a informovanie obanov, ktorch vyzvala ku spoluprci.

    Bratislavsk obianska koalcia program

    pracujeme pre vs

    Kresanskodemokratick hnutie, OBYAJN UDIA a nezvisl osobnosti, Zmena zdola, Demokratick nia Slovenska, NOVA, Obianska konzervatvna strana,

    Konzervatvni demokrati Slovenska, Strana maarskej komunity Magyar kzssg prtja

    Priority volebnho programu pre Bratislavu 2014 2018

    OBAN NA PRVOM MIESTE / BRATISLAVA MESTO FAIR PLAY. Navrhujeme dokoni dobr projekty, zaa realizova nevyhnutn zmeny1. Zvi profesionalitu, transparentnos a efektvnos riadenia magistrtu. Obsadi rad magistrtu i vedenie mestskch podnikov odbornkmi, vybratmi vo frovch vberovch konaniach. 2. Otvori radnicu verejnosti cez elektronizciu sluieb magistrtu. Zavies elektronick spisov slubu, ktor umon kedykovek skontrolova stav vybavenia spisu.3. Zvi spoluas obanov a informovanos obanov a organizci o plnoch, koncepcich, vznamnch investinch projektoch a zapoji ich do verejnho rozhodovania. 4. Zrui neefektvne zmluvy medzi mestskmi podnikmi a asto umelo nastrenmi dodvatemi sluieb.5. Zverejova vetky budce i sasn dokumenty, zmluvy, faktry, predaje, obstarvania a plnovan projekty mesta a mestskch podnikov na internete.

    EFEKTVNA DOPRAVA / BRATISLAVA V POHYBE

    1. Zabezpei plynulos dopravy v spoluprci mesta, mestskch ast a reginu, definova kad rok 3 meraten a vyhodnotiten projekty, ktor zlepia kvalitu dopravy v meste.2. Dokoni Bratislavsk integrovan dopravu v meste s drazom na systmov podporu vetkch typov prepravy v meste a fungujci spsob prepojenia na alie spoje. 3. Podpori systmov rieenie parkovania vrtane vstavby mestskch zchytnch parkovsk s prestupom na MHD, vstavby garovch domov mimo zelene a rieenia rezidennho parkovania v nadvznosti na funknos pech trs.4. Zlepova stav ciest a chodnkov. Vytvori sie bezpench, bezbarirovch a atraktvnych pech trs a priestorov vrtane bezbarirovch verejnch intitci.5. Pri plnovan vstavby budov i tvrt vdy aj vyhodnoti dopravn za v irom okol a finann dopady na mesto; pri zemnom plnovan vyhodnocova sasn stav vrtane prepravnej prce pech a cyklistov.

    URBANIZMUS A ARCHITEKTRA / BRATISLAVA MESTO S JASNOU VZIOU

    1. Dokoni obstaranie novho zemnho plnu mesta, so zapojenm verejnosti do jeho prpravy a ktorho sasou bude vkov regulcia, generel dopravy a zoznam nedotknutench zelench plch.2. Zapoji do prpravy vetkch strategickch dokumentov a pripomienkovania vznamnch investinch projektov zainteresovan verejnos so sptnou vzbou o tom, ako boli pripomienky zapracovan.3. Spracova vkov koncepciu zstavby Bratislavy so zohadnenm nielen estetickch, ale aj zaovch kritri.4. Dodra nulov toleranciu voi iernym stavbm a iniciova zmenu stavebnho zkona.5. Spracova koncepciu suburbanizcie a minimalizova tak rozsiahle dopravn a urbanistick problmy v Bratislave a jej predmestiach. Zastavi nekoncepn zmeny zemnho plnu mesta a netransparentn vydvanie stanovsk pri vstavbe.

    VEREJN PRIESTORY A SLUBY / BRATISLAVA DOBR MIESTO PRE IVOT

    1. Zastavi iveln zaberanie verejnch priestorov. Zrevitalizova nmestia, parky a zhrady ako zelen centr mesta a jeho mestskch ast na zklade Programu obnovy verejnch priestorov (Nmestie slobody, Kamenn nmestie, Nm. SNP, Nm. A. Dubeka, afrikovo nmestie, in...) za aktvnej asti verejnosti. 2. Spracova koncepciu otvorench zelench priestorov a zelench ciest v meste (greenways), podpori vznik miestnych trhovsk. Podpori rozvoj umeleckch, kultrnych a komunitnch aktivt na verejnch priestranstvch Bratislavy.3. Stanovi rmce reklame, najm iernej reklame a vekoplonm bilboardom. Vytvori cenov mapu mesta pre umiestovanie reklamnho zariadenia. Urobi audit existujcich zmluvnch zvzkov mesta a reklamnch spolonost.4. Rozvja Bratislavu ako mesto vzdelvania, vedy a inovci: podpori budovanie tudentskch kampusov, vytvori systm mestskch tipendi a grantov na tmy, svisi ace s rozvojom Bratislavy.5. Vytvori infratruktru pre uahenie podnikania (informan centrum, inkubtory, podpora novch technolgi).

    IVOTN PROSTREDIE / BRATISLAVA ZDRAV MESTO

    1. Obnovi funkciu mestskho hygienika s cieom monitorova faktory, ovplyvujce zdravie Bratislavanov (kvalitu pitnej vody, ovzduie, hlunos, vibrcie, przemn ozn a in exhalty z dopravy a vroby) a vetky informcie o stave ivotnho prostredia zverejova.2. Podporova stavbu plch a zariaden pre portovanie Bratislavanov, od det a po seniorov. 3. Vytvori podmienky pre jogging, koruovanie a alie porty vo vybratch parkoch a verejnch priestoroch pre aktvny oddych v prrode.4. Zefektvni systm istenia iernych skldok, podpori rozvoj zbernch dvorov komunlneho odpadu a potu odpadkovch koov na zklade analzy.5. Zvi innos mestskej polcie, stanovi presn rozdelenie loh polcie pre mestsk asti a posilni zodpovednos nelnka polcie za vkon policajtov. Prispieva prtomnosou policajtov v meste ku vyej miere pocitu bezpeia a ochrany v meste. Zefektvni prcu Mestskej polcie, posilni pochdzkarov a okrskrov so stabilnm rajnom.

    OCHRANA DEDISTVA / UMENIE A KULTRA / KULTRNA BRATISLAVA

    1. Zasadi sa za zlepenie stavu aj tch pamiatok, ktor nie s vo vlastnctve mesta, ale zhoruj vzhad a funknos historickho jadra (napr. zdevastovan Esterhzyho palc na Kapitulskej). 2. Podporova irok spektrum kultrnych aktivt v meste, od hlavnho prdu a po miestnu a alternatvnu kultru. 3. Zasadi sa za obnovu Podhradia tak, aby sa obnovili jeho najznmejie historick pamiatky a urbanistick charakter.4. Pri spracovan zemnch plnov zn a dostavbe historickch tvrt v Starom Meste dsledne dohliada na zachovanie a obnovu pamiatkovch hodnt.5. Otvori diskusiu s verejnosou o vtvarnch dielach existujcich vo verejnom priestore Bratislavy (tch z bvalej ry, aj novie), diskusiu o nprave neodbornch zsa- hov do chrnench pamiatok a o dohade mesta nad ochranou archeologickch nlezov pri vstavbe.

  • STRANA - 16

    Kresanskodemokratick hnutieOBYAJN UDIA a nezvisl osobnostiZmena zdola, Demokratick nia SlovenskaNOVA Obianska konzervatvna strana Konzervatvni demokrati SlovenskaStrana maarskej komunity Magyar kzssg prtja

    Strana Obyajn udia a nezvisl osobnosti podporuje :

    V Starom Meste pod slom 39 Matej Vaga, Ing. nezvisl aktivistaV Novom Meste pod slom 22 Andrej tefko, kreatvny riaditeV Dbravke pod slom 15 Karol Zrnek, prevdzkrV Petralke pod slom 67 Milan Vetrk, JUDr., PhD. prvnik, nezvisl protikorupn aktivistaV Rusovciach pod slom 1 Jana Jamborov, obianska aktivistka

    Zmena zdola, Demokratick nia Slovenska podporuje :

    V Ruinove pod slom 19 Branislav Kalisk, Ing. arch., architektV Ruinove pod slom 23 Andrej Kovarik, enviromentalista, ochranrV Ruinove pod slom 45 Katarna imoniov, Ing, iniciatva Bratislava otvorene, ochranrka V Dbravke pod slom 6 Andrea Chorvthov, Ing., obianska aktivistkaV Karlovej Vsi pod slom 13 Ldia Ovekov, Ing., ekonmka a obianska aktivistka Detsk ihriskV Karlovej Vsi pod slom 15 Jaromr bl, RNDr., PhD., ekolg, ochranr a obiansky aktivistaV Petralke pod slom 12 Jn Budaj, politik a ochranrV Petralke pod slom 28 Peter Hochschorner, trner - vodn slalomV Petralke pod slom 55 Elena Ptoprst, Ing. arch., Mgr. art., dizajnrka, protikorupn akti-vistka

    Njdete ns na kandidtke Bratislavskej obianskej koalcie:

    Strany ktor podporuj najm nestrankov a aktivistov: