O živote a zvykoch SlovÆkov v Markovci Naıickomms-markovac.com/publikacije/obicaji.pdfnie Matice chorvÆtskej Naıice. Keïže som už dlhıí Łas rozmýı¾ala o potrebe, aby

O �ivote a zvykochSlovákov v Markovci

Na�ickom

ZVÄZ SLOVÁKOV V CHORVÁTSKU

MATICA SLOVENSKÁ MARKOVEC NA�IÈKI

2005

Vesna Baksová

FINALNO SLOVACKI-HRVATSKI Obicaji Slovaka Markovac.qxd 12. 12. 05 19:27 Page 1

VYDAL:ZVÄZ SLOVÁKOV V CHORVÁTSKU A MINISTERSTVO VEDY,VZDELAVANIA A �PORTU V CHORVÁTSKU

AUTORKA:Vesna Baksová

Preklad:Andrej Kuric, Ján �irka

Lektori:Vesna Kovaèeviæ-Tomiæ, Ru�ica Vinèak, Ján �irka

Naslovna stranica:Petar Jedvaj

Grafická úprava:Aliæ&Vidiæ d.o.o.

Vytlaèila:Grafika Osijek 2005

Náklad 300 výtlaèkov

Izdavaè:SAVEZ SLOVAKA U HRVATSKOJ I MINISTARSTVO ZNANOSTI,OBRAZOVANJA I �PORTA U RH

Autorica:Vesna Baksa

Prijevod:Andrej Kuric, Ján �irka

Lektori:Vesna Kovaèeviæ-Tomiæ, Ru�ica Vinèak, Ján �irka

Naslovna stranica:Petar Jedvaj

Grafièka priprema:Aliæ&Vidiæ d.o.o.

Tisak:Grafika Osijek, 2005.

Naklada 300 primjeraka

ISBN 953-7277-02-X


U� viac ako storoèie v na�ickom kraji sú prítom-ní Slováci, ktorí sa do týchto krajov pris�ahovali napodnet �¾achtickej rodiny Pejaèeviæ. Na�li tu novúvlas�, zalo�ili dve nové osady � Jelisavec a MarkovecNa�ický a vtkali èas� svojej kultúrnej tradície do �ivo-ta tejto èasti Slavónie. Ich prítomnos� znamenala no-vú kvalitu na tomto priestore bohatom nielen na de-diènos� chorvátskeho národa, ale aj v�etkých inýchnacionálnych entít, známym práve svojou multiet-nickos�ou a multikultúrnos�ou. �ia¾bohu, prítom-nos� Slovákov a ich prínos k chorvátskej kultúre, de-jinám a hospodárstvu zostal neoprávnene dlho mi-mo záujmu odbornej a vedeckej verejnosti. V snahetieto nedostatky odstráni�, ve¾kú úlohu má aj se-baorganizovanie slovenských súborov v osadách, kto-ré sú tradiène osídlené Slovákmi, ako je MarkovecNa�ický, dedina známa pestovaním slovenského fol-klóru. Vïaka èinnosti Slovenského kultúrno-ume-leckého spolku �Fraòo Strapáè�, zalo�eniu odboruMatice slovenskej, spolupráci s Ústrednou kni�nicouSlovákov v RCh, ktorá má sídlo v Na�iciach a vïakapevným stykom na relácii Slovensko � Chorvátsko,narastala potreba, aby sa èas� kultúrneho dedièstvaSlovákov z Markovca Na�ického spísala, zverejnila atak odtrhla od zabudnutia.

K 1. vydaniu tejto publikácie pri�lo vïaka spolu-práci s Maticou chorvátskou z Na�íc. Toti� vo februáriroku 2002 redaktor �Na�ického zborníka 7 � prof. Zlat-ko Kováè ponúkol mi napísa� nieèo o Slovákoch vMarkovci, aby som tým obsahom obohatila toto vyda-nie Matice chorvátskej Na�ice. Keï�e som u� dlh�íèas rozmý�¾ala o potrebe, aby sa v Markovci ako osa-de na�ického kraja nieèo uverejnilo v rámci Na�ické-ho zborníka, ponuku som hneï prijala. Te�ilo ma, �easpoò jedna èas� roky zbieraného materiálu �vyjde�z môjho poèítaèa a uzrie svetlo sveta. Pristúpila somk výberu textov a vo¾be najreprezentatívnej�ích fo-tografií.

Iste by sa aj vo¾akedaj�í markovský uèite¾ AndrejKoza te�il tejto udalosti. Veï jeho rukopisy DejinyMarkovca Na�ického a Etnografická pamätnica bolidlho neprístupné verejnosti, a ich zverejním stali sazdrojom na lep�ie oboznámenie s dejinami na�ejosady. V týchto dejinách mô�ete preèíta�, ako vzni-kol Markovec, jeho geografické príznaènosti, údaje ovodstve, podnebí, rastlinstve a �ivoèí�stve, mô�ete sa

dozvedie� èo-to o telesnej �truktúre prvých generá-cií pris�ahovaných Slovákov, o jazyku, ako lieèili se-ba a ako svoje zvieratá, aké náèinie pou�ívali v práci,love a rybolove, po¾nohospodárstve a pri výkone jed-notlivých remesiel. Verne je opísaný dvor a dom, po-ste¾ná bielizeò, spôsob prípravy potravín a naklada-nia s nimi, riad, kurivo, spôsob obliekania, zdobeniaa èesania. Fotokópie týchto materiálov sa dostali domojich rúk pri príle�itosti osláv jubilea 120 rokov odpris�ahovania Slovákov do Markovca. Na�la som vnich mnoho zaujímavostí, ktoré som chcela podeli�so v�etkými, ktorí zo zvedavosti a lásky k rodnej osa-de chceli vedie� nieèo viac o jej minulosti. Odvtedysom zaèala zaznamenáva� udalosti v Markovci, �ivotjeho obyvate¾ov a rôzne zaujímavosti zo svojej de-diny, vedomá toho, �e sme aj my tvorcovia dejín osady,ktorú naèim dokumentovane zaznaèi� budúcim skú-mate¾om. Vyzdvihla by som predov�etkým výnimoènezaujímavý fotografický materiál, ktorý dokumentujetext uèite¾a Kozu. Sú to fotografie, na ktorých je zaz-namenaný dne�ný �ivot Markovca, ale zvlá�� vyzdvi-hujem tie fotografie, èo verne potvrdzujú texty napí-sané pred vy�e 60 rokmi, svedèiac, �e je èas� tradíciee�te v�dy súèas�ou dediny skrytá za prieèelím skrom-ných markovských domov. Ïakujem v�etkým, ktoríma ochotne pustili do svojich dvorov a domov. Zvlá��vyzdvihujem pani Anku Korpákovú, (+), tie� Sofiu aEvu Zajacové, na�e �tety�, ktoré sú v�dy ochotné po-môc� èinom, radou alebo zaujímavou informáciou.

V poslednej kapitole tejto kni�oèky nájdete nie-ko¾ko menej známych rozprávok. Tieto vznikli z roz-hovorov so starkou Katou Kuba�ovou, so SlavkomBudo�om-Cacom, z mojich mnohopoèetných èlán-kov v èasopise pre slovenskú národnostnú men�inuv Chorvátskej republike Prameò. Vznikli poèas mo-jich potuliek s fotoaparátom vo vrecku, z odpoèúva-nia rozhovorov iných alebo vlastnou aktívnou úèas�ouv udalostiach. Pre túto prácu som zvolila tzv. Roz-právku starkej Katy, lebo sú tak ona ako aj jej roz-právka naozaj zaujímavé a ve¾mi �ivotné. Rozprávkao neobyèajnej lodi si zasluhuje by� zaradená, lebo jejaktér do nej vlo�il nemerate¾ne mnoho práce, zrie-kania a lásky. Je tu aj zhustená Rozprávka o folklori-stoch, ktorí koncom roku 2003 vydali chroniku 30 ro-kov práce Slovenského kultúrno-umeleckého spol-ku �Fraòo Strapaè� z Markovca Na�ického.

3

Úvod


Zvlá�� sa poïakujem Matici slovenskej v Mar-kovci Na�ickom a Matici chorvátskej Na�ice, za po-moci ktorej sme príspevok o Markovci Na�ickom zNa�ického zborníka vytlaèili aj ako osobitnú publi-káciu.

Na konci, ve¾ka vïaka aj Ministerstvu vedy, vzde-lavania a �portu Chorvátska za finanènú podporu prevydanie tejto publikácie dvojazyène. Som ��astná, �ejej pou�itím v �kole, �iaci slovenskej národnosti takprispejú k uchovaniu slovenskej kultúry, obyèajova zvykov. Tak tie�, táto kni�oèka pomô�e èitate¾omlep�iemu spoznaniu slovenského a chorvátskeho ná-roda.

Vesna Baksadecember 2005

4


Veæ vi�e od jednog stoljeæa na�ièki kraj obilje�avanazoènost Slovaka koji su u ove krajeve doseljeni napoticaj plemiæke obitelji Pejaèeviæ. Ovdje su na�li svo-ju novu domovinu, utemeljili dva nova naselja � Je-lisavac i Markovac Na�ièki i utkali dio svoje kultur-ne tradicije u �ivot ovoga dijela Slavonije. Njihova na-zoènsot znaèila je novu kvalitetu na ovom prostoru,bogatom ne samo ba�tinom hrvatskog naroda, veæ isvih drugih nacionalnih entiteta, prepoznatljiv upra-vo po svojoj multietiènosti i multikulturalnosti.Na�alost, prisutnost Slovaka i njihov doprinos hrvat-skoj kulturi, povijesti i gospodarstva ostala je neo-pravdano dugo izvan kruga zanimanja struène iznanstvene javnosti. U poku�ajima da se ti nedosta-ci uklone veliku ulogu ima i samoorganiziranje slo-vaèkih dru�tava u mjestima koja su tradicionalno na-stanjena Slovacima, kao �to je Markovac Na�ièki, se-lo prepoznatljivo po njegovanju slovaèkog folklora.Zahvaljujuæi djelatnosti Slovaèke kulturno-umjet-nièke udruge «Franjo Strapaè», utemeljenju ogrankaMatice slovaèke, suradnji sa Sredi�njom knji�nicomSlovaka u RH, koja svoje sjedi�te ima u Na�icama ièvr�æim vezama na relaciji Slovaèka-Hrvatska, raslaje potreba da se dio ba�tine Slovaka iz Markovca Na�iè-kog opi�e, objavi i tako otme od zaborava.

Do 1. izdavanja ove publikacije do�lo je zahvalju-juæi suradnji s Maticom hrvatskom iz Na�ica. Naime,u veljaèi 2002. godine urednik «Na�ièkog zbronika7»,prof. Zlatko Kovaè, ponudio mi je da napi�em ne�too Slovacima u Markovcu i tim sadr�ajem obogatimovo izdanje Matice hrvatske Na�ice. Kako sam veædu�e vrijeme razmi�ljala o potrebi da se o Markovcu,kao naselju na�ièkog kraja, ne�to objavi u okviru«Na�ièkog zbornika», ponudu sam odmah prihvati-la. Radovalo me �to æe barem jedan dio godinama pri-kupljenog materijala «iziæi» iz mog raèunala i ugle-dati svjetlo dana. Pristupila sam odabiru tekstova iizboru najreprezentativnijih fotografija.

Vjerojatno bi se i nekada�nji markovaèki uèiteljAndrej Koza radovao tom dogaðaju. Naime, njegovirukopisi Povijest sela Markovca Na�ièkog i Etnograf-ska spomenica dugo su bili nedostupni javnosti, a nji-hovim objavljivanjem postali su izvor za bolje poz-navanje povijesti na�ega mjesta. U njima mo�ete proèi-tati kako je nastajao Markovac, kakve su njegove geo-grafske znaèajke, podatke o vodama, klimi, flori i fau-

ni, jesnom pejsa�u. Mo�ete saznati kakav je bio tjele-sni ustroj prvih generacija doseljenih Slovaka, kak-vim su jezikom govorili, kako su lijeèili sebe, a kakosvoje �ivotinje, kakvim su se alatima slu�ili u radu, ulovu i ribolovu, poljodjelstvu, u pojedinim zanatima.Vrlo vjerno opisan je izgled dvori�ta i kuæe, postelji-ne, naèin spremanja i upotreba hrane, posuðe, ogr-jev, naèin odijevanja, kiæenja i èe�ljanja. Fotokopijeovih materijala dospjele su u moje ruke prigodomobilje�avanja jubileja 120 godina od doseljavanja Slo-vaka u Markovac. Prona�la sam u njima mno�tvo za-nimljivosti koje sam po�eljela podijeliti sa svima oni-ma koji iz znati�elje i ljubavi prema rodnom mjestu�ele doznati ne�to vi�e o njegovoj pro�losti. Bio je totrenutak kada sam i sama poèela bilje�iti dogaðanjau Markovcu, �ivot njegovih stanovnika i razlièite za-nimljivosti svoga sela, svjesna da smo i mi stvaratel-ji povijesti mjesta, koju treba dokumentirano zapi-sati buduæim istra�ivaèima. Istaknula bih prije sve-ga izuzetno zanimljiv fotografski materijal kojim jepopraæen tekst uèitelja Koze. To su recentne fotogra-fije na kojima je zabilje�en dana�nji �ivot Markovca,ali posebno istièem one fotografije koje vjerno osli-kavaju tekstove napisane prije vi�e od �ezdeset godi-na svjedoèeæi da je dio tradicije jo� uvijek sastavni diosela, skriven iza proèelja skromnih markovaèkih kuæa.Zahvaljujem svima koji su me susretljivo primali usvojimdvori�tima i domovima. osobito istièem go-spoðe Anku Korpak (�) te Sofiju i Evu Zajac, na�e «te-te» koje su uvijek spremne pomoæi djelom, savjetomili zanimljivom informacijom.

U posljednjem poglavlju ove knji�ice naæi æete ne-koliko manje poznatih prièa. One su nastale iz raz-govora s bakom Katom Kuba�a, sa Slavkom Budo�om-Cacom, iz mojih mnogobrojnih èlanaka u èasopisuza slovaèku nacionalnu manjinu u Republici Hrvat-skoj «Prameò». Nastale su iz mojih skitnji s fotoapa-ratom u d�epu, slu�anjem drugih kako razgovarajuili aktivnim sudjelovanjem u dogaðajima. Za ovaj radodabrala sam Prièu bake Kate jer su i ona i njezinaprièa zaista zanimljive i vrlo �ivotne. Prièa o neobiè-nom brodu zaslu�uje da bude uvr�tena jer je u njuulo�eno neizmjerno mnogo truda, odricanja i ljuba-vi. Ovdje je i sa�eta Prièa o folklora�ima (malo nado-punjena u odnosu na 1. izdanje), koji su krajem 2003.godine izdali ljetopis 30 godina rada Slovaèke kultur-

5

PREDGOVOR


no-umjetnièke udruge «Franjo Strapaè» iz MarkovcaNa�ièkog.

Posebnu zahvalu upuæujem Matici slovaèkoj Mar-kovac Na�ièki i Matici hrvatskoj Na�ice, uz èiju smopomoæ prilog o Markovcu Na�ièkom iz «Na�ièkogzbornika 7» tiskali i kao zasebnu publikaciju.

Na kraju, hvala i Min za dvojezièno izdavanje ovepublikacije. Veseli me �to æe njezinim prouèavanjem�kolarci doprinijeti oèuvanju slovaèke kulture i ba�-tine, kao i boljem upoznavanju hrvatskog i slovaèkognaroda, a naroèito zavièaja.

Vesna Baksaprosinac 2005.

6


Prvé �tyri kapitoly predstavujú prepracované ru-kopisy z roku 1940, ktorých zberate¾mi boli uèiteliaz ¼udovej �koly v Markovci (Andrej N. Koza, Katarí-na M. Kozová, M. J. Jagetiæ). Materiály pomenovali:Dejiny dediny Markovec Na�ický a Etnograficképamiatky. Piata kapitola je výsledkom osobného vý-skumu autorky práce.

1. PRIS�AHOVANIEA �IVOTNÉ PODMIENKYRoku 1878 pris�ahovali sa na priestranstvo dne�-

ného Markovca prvé rodiny Slovákov katolíkov (Mar-tikan, Zeman, Jamuliak, Tribuliak, Pri�è, Drozd (Obraz1 a 2) z okolia Èadce, Novej Bystrice, �iliny a Trenèí-na (Obraz 3). Ten kraj aj dnes volajú Horniaky, èo jepomenovaním pre tých, èo pri�li zo severných krajovRakúsko-Uhorska, t. j. tí zhora. Toti� �¾achtická ro-dina Pejaèeviæ vlastnila ohromné komplexy pôdy v �i-r�om okolí Na�íc, vlastne lesy medzi Osijekom a Na�i-cami. Keï�e domáci staroosadlíci nemali záujemo ináè namáhavú prácu � exploatáciu lesov, lebo ne-boli prinútení, ve¾ký �upan a chorvátsky ban Ladis-lav Pejaèeviæ poh¾adal robotníkov v Hornom Rakú-sku a na Slovensku.

�ia¾bohu, mnohí poèas aklimatizácie zomreli nazimnicu (najmä star�í a dospelí). Vystriedanie hor-skej oblasti ní�inou, plnou barín a moèarísk, �a�koporu�ilo ich zdravie.

Pris�ahovaným chudobným a biednym rodinámurèili pôdu na zalo�enie budúcej kolónie. Na prvýchurèených parcelách, asi v strede dediny klèovali prvédubové a bukové stromy a stavali prvé domy. Pris�aho-valci platili za jedno katastrálne jutro záhumienka 50forintov a stavebný materiál dostávali zdarma.

Osada dostala meno pod¾a syna rodiny Drozdo-vej. Jeho narodenie roku 1880 bolo nielen ve¾kou ra-dos�ou pre rodinu, ale aj pre celú dedinu. Veï on bolprvým die�a�om narodeným v dedine, a keï�e to bo-lo aj prvé mu�ské die�a, verili, �e to celej dedine pri-nesie ��astie. Grófka Gabriela, Ladislavova man�el-ka, bola jeho krstnou mamou a dala mu meno Mar-ko pod¾a svojho predèasne zosnulého syna. Tak aj de-dinu nazvali Markovec.

Táto grófka roku 1892 dala postavi� sochu svä-tého Marka, presne v strede dediny (Obrázok 4), asitam, kde je vybudovaný prvý dom pris�ahovalcov.Ohradený je �tvoruholníkovou ohradou a do ka�dé-ho jej rohu posadili jednu lipu.

Markovskí Slováci v zime klèovali lesy ve¾kostat-kára Pejaèeviæa a od jari do jesene vykonávali po¾no-hospodárske práce na majetkoch tohto istého pána.Zárobok im vyplácali èas�ou v naturáliách (p�enica,potravné èlánky, stavebný materiál) a èas�ou v pe-niazoch. Vyúètovanie (tzv. komput) sa konalo raz roè-ne � v januári. Ka�dá rodina sa sna�ila denne na ná-mezdnú rabotu (robotu) na pánov majetok vysla�aspoò jedného èlena rodiny. Peèat, peòa�ná odmenaza vykonávanú dennú prácu bola 4 seksery.

Poèas prvých troch rokov ako osobitnú odmenuza klèovanie lesov dostávali vyklèovaný pozemok bez-platne na pou�ívanie. Po trojroènom období platili zaka�dé katastrálne jutro vyklèovaného pozemku 5 fo-rintov roène. Táto árenda bola zvý�ená roku 1900 prvýraz na 6 forintov roène, roku 1901 na 7, a tak postupnea� do roku 1919, keï pri�la na � 20 forintov roène.

Sedliaci �ili �ivotom podobným �ivotu stredove-kého sedliaka � poddaného. Poèas volieb do saborov,zhroma�dení boli povinní hlasova� za ve¾kostatkáraPejaèeviæa. Keï�e boli od neho materiálne celkom zá-vislí, museli mu by� poslu�ní a verní. Boli mu po-vïaèní za to, �e im dával najnevyhnutnej�ie pro-striedky na skromný �ivot. Aj napriek v�etkému bo-li mierni a spokojní, najmä star�í. Takej mentalite do-pomohol feudalizmus, na ktorý si zvykli aj na Slo-vensku.

Markovèania nemali niè okrem záhumienka, naktorom vystavali skromné domy s e�te skromnej�í-mi hospodárskymi budovami a kúskom záhrady. Potom, ako sa po ukonèení èiastoèného klèovania le-sných území zjavili ornice, dostávajú ako náhradu u�-lého zárobku ako lesní pracovníci do nájmu to¾ko or-nice (rudine), ko¾ko rodina mohla obrobi�. Poèetudelených katastrálnych jutár závisel od poètu èle-nov. Priemerne dostávali po 6 katastrálnych jutár,najviac 10. Zvy�ok vo¾ného èasu trávili na majetkuzemepána (na tej èasti, ktorú obrábal vo vlastnej ré�ii)ako námezdní robotníci.

Po zakonèení 1. svetovej vojny (1914 � 1918) vi-

7

O �ivote a zvykochSlovákov v Markovci Na�ickom


dia sa obrysy nového sociálneho zriadenia. Oèakáva-la sa zahlásená agrárna reforma. Aby sa vyhli ne-priaznivým následkom tejto reformy, Pejaèeviæovcizaèali predáva� èas� svojich majetkov, a to hlavne ko-lonistom (Obrázok 5); ak kolonisti nemohli kúpi�v hotovosti, umo�nená im je kúpa na splátky. Jednarodina kúpila najviac do 10 katastrálnych jutár, nomnohí pre zlé finanèné mo�nosti kupovali aj pod po-trebné minimum. �ia¾bohu, aj holdovanie alkoholu,ktoré bolo typické pre chudobnej�ie vrstvy sloven-ského obyvate¾stva, dopomohlo k úpadku jednotli-vých rodín. Tieto svoje pozemky, aby získali peniazepotrebné na tento neduh, predali zámo�nej�ím rodi-nám, preto je dnes v dedine viacej po¾nohospo-dárskych robotníkov ako gazdov (ro¾níkov). Synoviatýchto rodín �li na remeslá, najmä murárske. No v�et-kým sa nevydarilo sta� sa samostatnými remesel-níkmi, ale robili ako robotníci u druhých remeselní-kov v okolitých mestách.

Poèet domácej inteligencie je skromný. Traja ¾udiaso zakonèenou strednou �kolu (kòaz, stavebník aj ob-chodník) odi�li do sveta, tak�e dedina z nich ani ne-má nejaký priamy ú�itok. Vïaka blízkosti Na�íc niek-torí bystrej�í �iaci nav�tevujú me�tiansku �kolu a pozakonèenej druhej triedy èi �tvrtej prechádzajú na ob-chodnú alebo remeselnícku. Nieko¾ko Markovèanovrobí na �eleznici.

Od zalo�enia dediny a� do roku 1940 dedinu ri-adil dedinský výbor na èele s richtárom. Richtár zvo-láva dedinèanov na dedinské schôdze, oboznamujeich s novovzniknutými potrebami dediny a �iados�amijednotlivcov a riadi aj celé zhroma�denie. Richtár jesplnomocnený predstavite¾ dediny v Obecnej radeobce Na�ice � trg a jeho výkonný orgán. Do spome-nutej Obecnej rady obyèajne volia po �tyroch pos-lancov z dediny Markovec.

Noèného strá�cu, bochtera, ktorý strá�i noèný po-koj v dedine, platí dedina z vlastných prostriedkov.

Roku 1904 splnili príkaz dedinského zhroma�de-nia, aby sa cez dedinu z oboch strán ulice vybudova-li chodníky. Toho istého roku vysadili cez dedinu dvarady jabloní. Tieto sadenice pre nezodpovedajúcu pô-du dnes väè�inou zhynuli. Boli toti� vysadené v bý-valom kanáli.

Markovský dobrovo¾ný hasièský spolok zalo�iliroku 1907 ako filiálku na�ického spolku. Samostat-nos� získal roku 1923 po vykonanej reorganizácii. To-ho roku za pomoci dediny hasièi vystavali spolkovýdom, v ktorom sa konajú aj dedinské schôdze. Prvúve¾kú po�iarnickú striekaèku (Obrázok 6) spolok za-bezpeèil roku 1925 za 25.000 dinárov.

Maïarský Juliánsky spolok za pomoci MÁV (Mag-yar Allamvasutak , Maïarská �eleznica) vystaval ro-ku 1912 na kultúrno-propagaèné ciele na stanici Na�i-ce (ved¾a pravej strany cesty Na�ice � Djakovo) 50 me-trov dlhú jednoposchodovú budovu (Obrázok 7), v kto-rej do roku 1918 bola takzvaná �maïarská �kola�.Vybudovaná bola (na ten èas) pod¾a najmodernej�íchstavebných �kolských �tandardov a vybavená ve¾mikomfortne: 10 uèební dimenzií 10x6,20x4,20 m, prie-stranné chodby, vodovod, anglické záchody, ve¾kágymnastická sieò. Táto sieò slú�ila v nede¾u a poèassviatkov ako modlitebnica. O rok neskôr na nádvorítejto budovy vybudovali men�iu jednoposchodovúbudovu so �tyrmi komfortnými bytmi pre uèite¾ov.Jediným nedostatkom �kolskej budovy je, �e jej prieèe-lie je obrátené na sever. Do tejto �koly chodili väè�i-nou deti �eleznièiarov. Markovské a na�ické deti dotejto �koly ne�li, lebo si ich rodièia boli vedomí jej cie¾a� propagandy maïarskej vysokej kultúry. Poèas pre-vratu roku 1918 �kola prestala pracova�. Modernýnábytok a iný inventár väè�inou odniesli a budova zo-stala takmer prázdna a pustá. U� toho istého roku bu-dova pre�la do majetku Juhoslovanských �tátnych�elezníc, vlastne Riadite¾stva �elezníc v Záhrebe, kto-rá ju adaptovala na obytné úèely pre svoj personál. Lendve uèebne v pravom krídle prízemia vydali do náj-mu novozalo�enej �kole v Markovci roku 1922. Ne-skôr, asi roku 1933, do podnájmu bola daná e�te jed-na uèebòa na poschodí, ktorú vyu�ívala do roku 1935miestna Sokolská èata. U� roku 1936 spomenutá uèe-bòa po adaptovaní a roz�írení dvojtriednej �koly natrojtriednu prechádza do u�ívania �koly.

Roku 1913 vybudovali naproti soche svätého Mar-ka malú kaplnku, ktorú roku 1923 venovali taktie� svä-tému Markovi, patrónovi dediny. Práce vykonávali sa-mi Markovèania (Obrázok 8) a v�etok stavebný materi-ál daroval gróf Teodor Pejaèeviæ. Z vlastných pro-striedkov dedina roku 1922 zabezpeèila zvon hmotno-sti 41 kg. V Deò svätého Marka (25. apríla) toho isté-ho roku bola v tejto kaplnke prvá svätá om�a. Odvtedysa v tento deò oslavujú cirkevné dedinské hody. Predom�ou sa koná markovská procesia za posviacky p�eni-ce. Obraz svätého Marka na oltári venovali v roku 1927.

Rozhodnutím Pokrajinskej správy pre Chorvát-sko a Slavóniu Oddelenie pre osvetu a nábo�enstvá od22. septembra roku 1922 èíslo 37.189/922 sa otvorila13.novembra toho istého roku dvojtriedna ni��ia ¾udo-vá �kola. Od zalo�enia do 25. novembra roku 1935 v nejúradoval uèite¾ský man�elský pár Josip a Darinka Ra-daniæovci. V ten deò prelo�ili na túto �kolu man�elovAndreja a Katarínu Kozovcov. Keï�e Slováci v Mar-

8


kovci boli dovtedy ponechaní asimilácii a národnost-nému zániku, uèite¾ Koza, Slovák, dostal za úlohu ná-rodne ich uvedomi�. Bolo to na iniciatívu kultúrnychin�titúcií juhoslovanských Slovákov z Báèky a Sriemu.Koza hneï zaèal s prípravnými prácami na schvále-nie men�inového �kolského úseku, ktorý otvorili roz-hodnutím Ministerstva osvety z 25. januára roku 1937.S prácou zaèal 3. marca toho istého roku pod vedenímuèite¾a Andreja Kozu. Otvorením jedného men�ino-vého oddelenia v slovenskom jazyku dvojtriedna �ko-la je roz�írená na trojtriednu. Dovtedaj�í národný spá-

nok zamenili �ivým záujmom o podniknutú akciu pos-lovenèovania hodne odnárodnených Slovákov. �ia¾bo-hu, domáci staroosadlíci sa vzpierali tejto národnejobrode. Chorváti zhroma�dení v politickej strane HSSmylne pova�ovali obrodenie Slovákov za zámienku,v ktorej sa koná v prospech JRZ (Jugoslovenska radi-kalna zajednica), strany ktorá bola protichodná HSS.�ia¾, markovskí Slováci sú chudobní bez vlastnej iden-tity a kultúry (k èomu aj sami dopomohli), preto ichdomáci Chorváti nere�pektujú, dokonca sa im po-smievajú.

9

Obrázok 1 - Dreváky, v ktorých pris�ahovalci pri�liSlika 1. Drvene cipele u kojima su doseljenici stigli (Dreváky)

Obrázok 2 - Drevené debny (skrine), v ktorýchpris�ahovalci priniesli svoje veci Slika 2. Drveni sanduci u kojima su doseljenicidopremili svoje stvari (Drevené debne)

Obrázok 8 - Dokument o savbárov kaplnky sv. MarekaSlika 8. Dokument o graditeljima kapelice sv. Marka

Obrázok 4 - Socha svätého Marka, patróna dedinySlika 4. Kip svetoga Marka, za�titnika sela


10

Obrázok 5 - Kúpnopredajná zmluva medzi Jo�om Javorèekom a grófom Ladislavom PejaèeviæomSlika 5. Kupoprodajna pogodba Joze Javorèeka (Kúpnopredajná zmluva Jozu Javorèeka)


11

Obrázok 6 - Prvá po�iarnická striekaèka privezená zOsijeka 15. júna roku 1923, na ktorú ka�dý dom dal 30 kgp�eniceSlika 6. Prva vatrogasna �trcaljka (Prva po�iarnickastriekaèka) dovezena je iz Osijeka 15. lipnja 1923. godine iza nju je svaka kuæa u selu dala 30 kg �ita

Obrázok 7 - Budova �maïarskej �koly" (Na�ice, Fotomo-nografia 1999)Slika 7. Zgrada "maðarske" �kole (Na�ice, fotomonografi-ja, 1999.)

Obrázok 3 -Územie Slovenska, z ktorého pris�ahovalci pri�li Slika 3. Podruèje Slovaèke iz kojega su potekli doseljenici ("Horniaky")


1. Doseljavanje i �ivotne prilike

(Povijest sela Markovac Na�ièki, preraðeni ma-terijal u konceptu iz 1940. godine, èiji su prikupljaèibili uèitelji narodne �kole u Markovcu (Andrej M. Ko-za, Katarina M. Koza, M. J. Jagetiæ); materijal se sa-stoji od pet araka papira formata 34 cm x 20 cm pro-naðenih u markovaèkoj �koli)

Godine 1878. doselile su na prostor dana�njegMarkovca prve porodice Slovaka katolika (Marti-kan, Zeman, Jamuliak, Tribuliak, Pri�è, Drozd), (sli-ke 1 i 2), iz okoline Èadce, Nove Bystrice, �iline i Tre-nèina (slika 3, taj kraj i danas nazivaju �Horniaky�).Naime, vlastelinska porodica Pejaèeviæ bila je u pos-jedu ogromnih zemlji�nih kompleksa u �iroj okoli-ni Na�ica, odnosno �uma izmeðu Osijeka i Na�ica.Buduæi da domaæi starosjedioci nisu bili zainteresi-rani za naporan posao eksploatacija �uma, jer nisubili primorani, veliki �upan i hrvatski ban TeodorPejaèeviæ potra�io je radnike iz Gornje Ugarske, Slo-vaèke.

Na�alost, mnogi su za vrijeme aklimatizacije umr-li od groznice (naroèito stariji i odrasli). Zamjena pla-ninskog podneblja s nizinskim, punim bara i moè-vara, te�ko je naru�ila njihovo zdravlje.

Prispjelim siroma�nim i bijednim porodicamaodreðeno je zemlji�te za osnivanje buduæe kolonije.Na prvim odreðenim parcelama, negdje u sredini sa-da�njeg sela, krèila su se prva hrastova i bukova sta-bla te podizali prvi domovi. Doseljenici su plaæali jed-no katastarsko jutro potkuænice 50 forinti, a graðu sudobivali besplatno.

Naselje je dobilo ime po sinu obitelji Drozd. Nje-govo roðenje 1880. godine nije bila velika radost sa-mo za obitelj, veæ i za èitavo selo. Naime, on je bioprvo seosko roðeno dijete i njegov mu�ki spol naja-vio je cijelom selu sreæu. Grofica Gabrijela, Ladisla-vova supruga, bila je njegova krsna kuma i nadjenu-la mu ime Marko, po svom prerano preminulom si-nu. Tako je i selo prozvano Markovcem.

Ista grofica dala je 1892. godine postaviti kip sve-toga Marka toèno u sredini sela (slika 4), otprilike ta-mo gdje je podignuta prva kuæa doseljene obitelji.Ograðen je èetverouglastom ogradom, a na svakomuglu posaðena je po jedna lipa.

Markovaèki Slovaci zimi su krèili �ume vlasteli-na Pejaèeviæa, a od proljeæa do jeseni obavljali pol-jodjelske radove na imanjima istih gospodara. Zara-da im je isplaæivana dijelom u naravi (u �itu, �ive�nimnamirnicama, graðevnom materijalu), a dijelom unovcu. Obraèun (tzv. komput) obavljao se jednomgodi�nje, i to u mjesecu sijeènju. Svaka obitelj nasto-jala je dnevno u nadnicu (rabotu) na vlastelinsko do-bro poslati barem jednoga èlana obitelji. �Peèat�, iz-nos jedne nadnice, bio je 40 novèiæa (4 seksera). Ti-jekom prve tri godine, kao posebnu nagradu za krèen-je �uma, dobivali su iskrèeno zemlji�te besplatno nau�ivanje. Nakon toga plaæali su za svako katastarskojutro iskrèenog zemlji�ta pet forinti godi�nje. Ovaarendacija povi�ena je 1900. godine prvi puta na 6 fo-rinti godi�nje, 1901. na sedam i tako sukcesivno svedo 1919. godine, kada je postigla vrhunac od 20 fo-rinti godi�nje.

Seljani su �ivjeli �ivotom nalik �ivotu srednjovje-kovnog seljaka - kmeta. Za vrijeme saborskih izborabili su obvezni glasovati za vlastelina Pejaèeviæa. Bu-duæi da su o njemu bili materijalno potpuno ovisni,morali su mu biti poslu�ni i odani. Bili su mu zah-valni na pru�anju najpotrebnijih sredstava za skro-man �ivot. Usprkos svemu, bili su prilièno mirni i za-dovoljni. Naroèito stariji. Takvom mentalitetu pri-donio je feudalizam na koji su navikli i tamo gore, uSlovaèkoj.

Markovèani nisu imali ni�ta osim potkuænice nakojoj su sagradili skromne domove s jo� skromni-jim gospodarskim zgradama i ne�to vrta. Nakon �tosu se, po zavr�etku djelomiènog krèenja �umskihpodruèja, pojavile oranice, dobivaju, kao naknadudijelom izgubljenog posla kao �umski radnici, u na-jam onoliko oranice (rudine) koliko je koja obiteljmogla obraditi. Broj dodijeljenih katastarskih juta-ra ovisi o broju èlanova. Prosjeèno su dobivali po�est katastarskih jutara, a najvi�e deset. Vi�ak slo-

12

O NAÈINU �IVOTA I OBIÈAJIMASLOVAKA DOSELJENIH UMARKOVAC NA�IÈKI


bodnog vremena provodili su na imanju feudalca(na onom dijelu koje je obraðivao u vlastitoj re�iji)kao nadnièari.

Nakon zavr�etka Prvog svjetskog rata (1914. -1918.) naziru se prvi obrisi novog socijalnog ureðen-ja. Oèekivala se najavljena agrarna reforma. Kako biizbjegli nepovoljne posljedice ove reforme, Pejaèeviæizapoèinju prodavati dio svojih posjeda, i to uglavnomkoloniziranom �ivlju (slika 5). Ako nisu mogli kupi-ti za gotovinu, omoguæena im je otplata. Jedna obi-telj kupila je najvi�e do deset katastarskih jutara zeml-je. No, mnogi su, zbog lo�ih financijskih moguæno-sti, kupovali i ispod potrebnog minimuma. Na�alost,i odanost alkoholu, koja je bila tipièna za siroma�ni-je slojeve slavenskog �ivlja, pridonijela je propadan-ju pojedinih obitelji. One su svoja zemlji�ta, kako binamaknule novac potreban za ovaj porok, ustupilenaprednijim obiteljima, stoga danas u selu ima vi�ezemljoradnika, nego gospodara (ratara). Sinovi ro-ditelja alkoholièara izuèavali su zanate, naroèito zi-darske. No, nisu se uspijevali plasirati kao samostal-ni obrtnici, veæ su radili kao radnici kod drugih obrt-nika u okolnim mjestima.

Broj domaæe inteligencije neznatan je. Troje lju-di sa zavr�enom srednjom �kolom (sveæenik, gradi-telj, akademski trgovac) otisnulo se u svijet pa selood njih i nema neke direktne koristi. Zahvaljujuæi bli-zini Na�ica, poneki bistriji ðaci pohaðaju graðansku�kolu te po zavr�enom drugom ili èetvrtom razreduprelaze u trgovinu ili obrt. Nekoliko Markovèana ra-di na �eljeznici.

Od osnutka sela pa do danas (1940. godine) naèelu je sela seoski odbor kojim rukovodi seoski knez(rychtár). On saziva seljane na seoske sastanke, izv-je�tava ih o nastalim potrebama sela i �eljama poje-dinaca, a rukovodi i samom skup�tinom. Knez je opu-nomoæeni predstavnik sela u opæinskom vijeæu opæi-ne Na�ice trg. i izvr�ni organ. U spomenuto opæinskovijeæe obièno se biraju po èetiri vijeænika (odborni-ka) iz sela Markovca.

Noænog èuvara (bohter), koji odr�ava noæni miru selu, izdr�ava selo iz svojih sredstava.

Godine 1904. izvr�ena je odredba seoske skup�-tine da se kroz selo, s obje strane ulice, sagradi nogo-stup (chodník). Iste godine zasaðena su kroz selo dvadrvoreda jabuka, èije su sadnice zbog neodgovara-juæeg tla danas veæinom uginule. Naime, bile su za-saðene u biv�em kanalu.

Markovaèko Dobrovoljno vatrogasno dru�tvoosnovano je godine 1907. kao filijala na�ièkog dru�t-va. Potpuno samostalno postalo je 1923. godine na-

kon izvr�ene reorganizacije. Te godine, uz pomoæ se-la, vatrogasci su izgradili dru�tveni dom, u kome seodr�avaju i seoski sastanci. Prvu veliku vatrogasnu�trcaljku (slika 6) dru�tvo je nabavilo godine 1925. za25000 dinara.

Maðarsko Juliansko dru�tvo, uz pomoæ MAV-a(Maðarske �eljeznice), izgradilo je 1912. godine ukulturno-propagandne svrhe, na �eljeznièkoj posta-ji Na�ice (uz desnu stranu ceste Na�ice-Ðakovo), 50metara dugu jednokatnicu (slika 7), u kojoj je do1918. godine djelovala tzv. maðarska �kola. Bila jegraðena (za ono vrijeme) po najmodernijim graðe-vinskim �kolskim zahtjevima i opremljena vrlo kom-forno: deset uèionica dimenzija 10x620x420 m, pro-strani hodnici, vodovod, engleski zahodi, velika gim-nastièka dvorana. Ova dvorana slu�ila je nedjeljomi praznikom kao bogomolja. Godinu dana kasnije udvori�tu ove zgrade sagraðena je manja jednokatni-ca s èetiri komforna stana za uèitelje. Jedini nedo-statak �kolske zgrade jest okrenutost proèelja premasjeveru. Ovu �kolu pohaðala su veæinom djeca �el-jeznièara. Markovaèka i na�ièka djeca istu nisu po-lazila jer su roditelji bili svjesni njezine svrhe - pro-pagande visoke kulture �na�eg vjeènog ugnjetaèaMaðara�. Za vrijeme prevrata 1918. godine �kola jeprestala s radom. Moderan namje�taj i ostali inven-tar veæinom su odneseni, a zgrada je ostala gotovopotpuno prazna i pusta. Veæ iste godine ova zgradaprelazi u vlasni�tvo Jugoslavenskih dr�avnih �eljez-nica, odnosno direkcije �eljeznica u Zagrebu, koja juje adaptirala u stambene svrhe za svoje osoblje. Tekdvije uèionice u desnom krilu prizemlja iznajmljenesu novoosnovanoj �koli u Markovcu 1922. godine.Kasnije, oko 1933. godine, iznajmljena joj je jo� jed-na uèionica na katu, koju je koristila do 1935. godi-ne mjesna Sokolska èeta. No, veæ 1936. godine spo-menuta uèionica, nakon pro�irenja dvorazredne �ko-le u trorazrednu, prelazi u �kolsku upotrebu. I danasje u spomenutim prostorijama smje�tena Narodna�kola sela Markovca.

Godine 1913. podignuta je preko puta kipa sv.Marka mala kapelica, koja je 1923. posveæena takoðersv. Marku, za�titniku sela. Radove su obavljali samiMarkovèani (slika 8), a svu graðu poklonio je grofTeodor Pejaèeviæ. Iz svojih sredstava selo je 1922. go-dine nabavilo zvono te�ko 41 kg. Na Markovo (25.travnja) iste godine odr�ana je u ovoj kapelici prvasveta misa. Otada se na taj dan uvijek slavi crkvenigod sela. Prije mise obavlja se markovaèka procesijauz posvetu �ita. Slika sv. Marka na oltaru posveæenaje 1927. godine.

13


Rje�enjem Pokrajinske uprave za Hrvatsku i Sla-voniju, Odjeljenje za prosvjetu i vjere od 22. rujna1922. godine broj 37.189/922, otvorena je 13. stu-denog iste godine dvorazredna ni�a puèka �kola. Odosnutka do 25. studenog 1935. godine u njoj suslu�bovali uèiteljski supruzi Josip i Darinka Rada-niæ. Naime, toga dana premje�teni su na ovu �kolusupruzi Andrej i Katarina Koza. Buduæi da su Slo-vaci u Markovcu bili do tada prepu�teni asimilacijii nacionalnom propadanju, uèitelj Koza, Slovak, do-bio je zadatak nacionalno ih osvijestiti. Bilo je to nainicijativu kulturne institucije jugoslavenskih Slo-vaka iz Baèke i Srijema. Koza je odmah zapoèeo spripremnim radovima oko odobrenja manjinskogslovaèkog �kolskog odjela, koje je otvoreno odlukomMinistarstva prosvjete Onbroj 3298 od 25. sijeènja

1937. godine, a poèelo je s radom 5. o�ujka iste go-dine pod vodstvom samog uèitelja Andreja Koze.Otvaranjem ovog manjinskog odjela na slovaèkomjeziku dvorazredna �kola pro�irena je na trorazred-nu. Dotada�nja nacionalna uspavanost zamijenjenaje �ivim zanimanjem za poduzetu akciju poslovaèi-vanja prilièno odnaroðenih Slovaka. No, na�alost,domaæi starosjedioci opirali su se tome osvje�æi-vanju. Hrvati okupljeni u politièkoj partiji HSS po-gre�no su smatrali da je nacionaliziranje Slovaka sa-mo veo pod kojim se radi u korist JRZ (Jugoslaven-ske radikalne zajednice), partije koja je bila u opre-ci s HSS-om. Na�alost, markovaèki Slovaci siroma�nisu, bez vlastitog identiteta i kulture (èemu su i samipridonijeli), stoga ih domaæi Hrvati ne po�tuju, da-paèe, èak ih i izruguju.

14


2. GEOGRAFICKEPRÍZNAÈNOSTIMARKOVCA,FYZIOGNÓMIA A JAZYKMARKOVÈANOV

2.1. Geografické príznaènosti

2.1.1. Umiestnenie

Od stredu okresného mesta Na�ice smerom navýchod, vzdialený 2,5 km nachádza sa Markovec Na�ic-ký. Spojené sú v smere �elezniènej stanice 2 km dlhouUlicou bratov Radiæovcov (vo¾akedy Ulicou krá¾aAleksandra s preru�ením 500 � 600 m nevybudova-nej èasti). Ved¾a pravej strany cesty (od Markovcak Na�iciam), vydlá�dený je chodník na ¾ah�í pristúpk �elezniènej stanici, do ktorej zaviedli aj verejné elek-trické osvetlenie. (Vtedy elektrina nebola ani v dedi-ne, ani v súkromných domoch). Markovec sa len pod¾asvojho geografického umiestnenia mohol nazva� pred-mestím, v skutoènosti bol ve¾mi malý. Rovná, 1800m dlhá ulica (Obrázok 9) v smere severozápad � ju-hovýchod medzi stanicou Na�ice a �tátnou cestou Osi-jek � Na�ice s obyèajnou zemnou cestou mala 180biednych domcov, s e�te biednej�ími hospodársky-mi budovami. V jeseò roku 1940 podnikli potrebnéopatrenia na budovanie tejto cesty (na útraty dedinyza eventuálnej pomoci banoviny). No do januára ro-ku 1940 vybudovali len z ka�dej strany ulice po stometrov. Markovec roku 1940 mal asi tisíc obyvate¾ov,z toho 99% rímskokatolíckeho vierovyznania.

Tri kilometre na sever sa rozprestiera Velimiro-vac známy pod menom Seli�te, 4 km severovýchod-ne je Jelisavec a 3 km juhovýchodne Vukojevci.

2.1.2. Hory a vodstvo

Naju��ie okolie Markovca je väè�inou rovina. 250m od �elezniènej stanice, vlastne od ju�ného koncadediny, sa rozprestiera v smere východ � západ prvýsvah Krndije, zvaný Kuklja�. Tento malý horský svahobrastený bukovým, hrabovým a dubovým lesom dá-va, najmä na jar a jeseò zvlá�tnu krásu u��iemu oko-liu Markovca. Lesom Kuklja� teèie k¾ukatý Vujno-

vacký potok, ktorý sa èasto rozvodní a zvy�ok vodyzasiela do moèiara Fi�erov bajer. Tento vznikol z jámpo dolovaní hliny na výrobu tehál v tehelni majite¾aFi�era, ktorá tam bola do roku 1932. Na druhom bre-hu tohto potoka a pri priemyselnej úzkokorozchod-nej trati pôda postupne stúpa. Naèim iba 150 � 200m mierne stúpa� po vrch horského svahu Kuklja�,ktorý sa tu roz�iruje na plo�inu. Túto plo�inu pre rôz-ne druhy vysadených jabloní nazvali Jabuèik. Ináè jepopulárnym výletným miestom. Tam mo�no prís�za najviac 15 �20 minút. U� poèas ve¾kostatkára Pe-jaèeviæa tento ovocný sad bol dos� starý, lebo ani ten-to nevkladal mnoho do jeho obnovy. Priestor Jabuèi-ka je porastený ihliènatými stromami, èo mu dávaneka�dodenné èaro a krásu poèas kvitnutia. Za ihliè-nanmi pokraèujú listnaté stromy. Od Jabuèika sme-rom na západ nachádza sa men�ie, ale dos� strméúdolie pod menom Markovský jarok. Kraj medzi Mar-kovským jarkom, dedinou Vukojevci a cestou Mar-kovec � Vukojevci � Podgoraè sa volá Vukojevskýpa�njak, úradne lug, lebo len pred rokom 1940 ta-moj�í les vyklèovali a celý terén sa premenil na pa-sienok.

Vujnovacký potok (preteká Kuklja�om) po �tát-nej ceste Markovec � Vukojevci � Djakovo mení svo-je meno na Komarovacká rieka, ktorá sa v chotári Po-reèki Gaj spája s potokom Lapovac, teèie istý èas ved¾atrate Na�ice � Osijek a za Jelisavcom prechádza cez�elezniènú tra� a cestu Na�ice � Osijek, po ktorej saspája s Na�ickou riekou, a táto zasa s Kara�icou, prí-tokom Dravy.

Medzi Na�icami a Markovcom chotárna hranicav dedine Markovac ide �elezniènou tra�ou Osijek �Na�ice � Záhreb. ¼avo od oznaèenej èiary sa nachád-za vo vlastníctve dediny pôda urèená na cintorín (èi�evon z dediny). Hranica ide poved¾a samej trate a� po�eleznièné priecestie a mostík cez potok Na�ická ri-eka a zahýna smerom na východ pravým brehom svoj-ho toku a� 1 km pred Jelisavcom. Tu zanecháva Na�ic-kú rieku a náhle zahýna na juh prechádzajúc �tátnucestu Na�ice � Osijek po �elezniènú tra� Na�ice � Osi-jek. Zaèína sa od trate, tiahne a� do Jelisavských zá-humienkov a asi 200 m pred �elezniènou zastávkouJelisavec opú��a tra� a naberá smer rovno k potokuLapovac (Obrázok 10). Potom ide hlavne Lapovcoma� do priecestia cesty Markovec � Vukojevci. Pri mo-ste necháva Lapovac a zahýna na západ a na 100 �150 m od cesty ide západným smerom ved¾a cesty(na spomenutej vzdialenosti) a� po asi 100 m predmostom, pod ktorým preteká Vujnovacký potok,vlastne Komarovská rieka. Prechádza potom cez ce-

15


stu Markovac � Na�ice � Vukojevci a ide smerom kpriecestiu �elezniènej trate Na�ice � Záhreb, tiahnecez túto cestu, a potom zasa tra�ou (k ceste Na�ice �Osijek). V rámci uvedených hraníc chotára sú tietopolia alebo ako to dedinèania volajú rudine, lúky a pa-sienky: terén medzi Na�icami a Jelisavcom, a na se-ver po hraniènú líniu, ktorú tvorí �tátna cesta Na�ice� Osijek smerom na juh po asfaltku Na�ice � Vuko-jevci � Podgoraè po most, pod ktorým preteká Vuj-novacký potok, vlastne Komarovacká rieka a potokLapovac je známy pod menom Poreèki Gaj. Èas� te-rénu, ktorá sa rozprestiera z oboch strán �tátnej cestyNa�ice � Osijek asi 1000 m po Jelisavec, je známy akoOra�je. Men�ia èas� územia, vlastne lúka, ktorá jeved¾a ¾avého brehu Komarovskej rieky, je nazvanáPoreèki Gaj � lúka, kým územie z pravej strany spo-menutého potoka Komarovce - livade.

Terén medzi Komarovskou riekou a Lapovcomje známy ako Srdjelovec. Jeho èas�, ktorá sa nachád-za v rohu medzi Komarovskou riekou a Lapovcom,nazývajú Ro�ec (deminutívum zo slovenského slov-ka Roh). Ju�nej�ie sa nachádza 5 katastrálnych jutárornice nazvaných Babiæ (asi pod¾a bývalého majite¾a)potom Selske livade, ktoré sú èasto zaplavené. Na od-vodòovanie vykopali kanál Kitu�njak, ktorý vedie vo-du do Lapovca. Èas� Srdjelovca, ktorá sa nachádzamedzi Lapovcom a �tátnou cestou Na�ice � Podgo-raè nazvaná je Mesarka.

Èasti markovského chotára vystavené sú èastýmzáplavám a pre zaplavovanie, najmä na jar, poèas to-penia snehu a vôd z miernych západných svahovKrndije, ktorú kanály a potoky nemô�u prija�, ne-menia sa na ornice, ale zostávajú lúky. Okrem Vuko-jevského lugu a Komarovskej livady po silnýchda�ïoch záplavám je vystavené aj centrum dediny.

Pôda je zväè�a ílovitá a pokrytá brestovaèou. Je tohorná tenká vrstva pôdy sivotmavej farby, trochuúrodnej�ia a priaznivej�ia na obrábanie od ílu. Podòou sa nachádza hlb�ia vrstva ílu, èo neprepú��a vo-du, preto sa tu vytvárajú moèiare, ktoré po da�di ponieko¾kých dòoch miznú. Vlastne, zrá�ky sú hlavnýmproblémom úrodnosti pôdy. Nadbytok da�ïa spô-sobuje záplavy a jeho nedostatok sucho. Z 1.500 ka-tastrálnych jutár, ko¾ko je vo vlastníctve dediny Mar-kovec, 1.200 sú ornice (rudine) a ostatných 300 jutársú lúky a pasienky. Keï�e v dedine �ije okolo 1.500obyvate¾ov, znamená to, �e na jedného pripadá jed-no katastrálne jutro orníc, èo nestaèí na ob�ivu v�et-kých obyvate¾ov. Znaèná èas� obyvate¾stva muselapreto do robotníckej (sedliacko-robotníckej) triedy.Práve tieto najchudobnej�ie vrstvy majú mnoho de-

tí (taký je prípad v celej vlasti). Na priemerný �ivotjednej rodiny s dvoma de�mi je potrebné najmenej 6katastrálnych jutár ornice a aspoò jedno jutro lúky.Av�ak v Markovci väè�ina rodín má 4 a� 6 detí, èoznamená, �e sú ¾udia v tejto dedine ve¾mi chudobní.

Jedno katastrálne jutro pôdy (ornice, lúky, pa-sienky) predáva sa hlavne za 4.000 dinárov.

2.1.3. Klíma

Podnebie je výrazne kontinentálne. Celý kraj jeotvorený proti severu, preto z Panónskej ní�iny na-jèastej�ie prúdi chladný severák, ktorý nará�ajúcna svahy po�egských hôr, mení smer, najèastej�iev opaèný a tým vyvoláva nerovnomerné prúdeniea mie�anie vzduchu, preto je u��ie okolie dediny vysta-vené silnej�ím a slab�ím vetrom. Ka�dý vietor, bezoh¾adu z ktorej strany fúka, obyvatelia nazývajú vie-ter. Roèné obdobia nazývajú jar, leto, jeseò, zima.

Poèas zimy, ktorá oplýva snehom, je najchladne-j�ie na Hromnice t. j. zaèiatkom fa�iangov. Na jar súznáme Ïurovské da�de. Po letných horúèavách sa sta-ne, �e padá ¾ad, ¾adovec. Najteplej�ie jesenné dni poMichale volajú sa babské leto.

Pod¾a rozprávania star�ích rozli�ujú sa hlavne lendve roèné obdobia � leto a zima. Pravý prechod med-zi nimi vlastne ani nie je. Po ostrej�ej zime nasledujeiba nieko¾ko stredne chladných a da�divých dní a ponich hneï teplé letné dni. Podobne je to aj pri pre-chode z leta na zimu.

2.1.4. Flóra

Okolitý kraj je bohatý hlavne na stredoeurópskuní�innú flóru.

Okrem kultúrneho rastlinstva, v�etkých druhovobilia, darí sa tu rôznym trávam a korovu, burine. Popoliach, najmä zanedbaných rastie zubaèa (pýr), kto-rú je �a�ko vykoreni�. V �ite (p�enici) jesto chvoste,vika a kúko¾. Ved¾a ciest vidie� èiernoby¾, ��avinu,divý mak, èièek, titrica (harmanèek). Na dvoroch ra-stie divá paprika, lopúch, habzda, o�ina. Ved¾a oh-rád a ciest poèetné sú trnky, glog (hloh), èiernice, ko-locer (skorocel), �uga (kukuèina), svinský korenek (èe-merica). Lekvár sa varí z chabzdy, trniek, èerníc a �íp-ku. Ako potrava pre ¾udí zbierajú sa e�te aj huby a ja-hody, lesné a záhradné.

Z lieèivých rastlín na èaj známe sú repík (jagodn-jak) a titrica (harmanèek) Na èistenie rán sa pou�íva-

16


jú trpka, kolocerov list, maèie chvosty, ropov (repový)list. Na podstielku a krmivo sa nepou�íva burina. Pod-stielka je zo slamy a na krmivo sa pou�ívajú úèelovopestované rastliny.

Farbenie súkna a vlny sa koná orechovým listoma farbenie ko�e dubovou kôrou, �i�kom a jel�ovou kô-rou.

Domy a ostatné budovy nepokrývajú sa trstinou,roho�ou ani �a�inou. Roho� sa pou�íva na výrobuhú�vy (povrazov).

Na ozdobu pestujú záhradné kvety (Markovèaniapre záhradu pou�ívajú slovko ba�èa), ru�marin, zim-ské ru�e (chryzantémy), nochtíky, orgován, pivonku,¾a¾iu, tulipán, jorgiòe (georgíny), �abky, rôzne druhymu�katlov a fuksionu (fuksiu).

Na jar sa de�om zhotovujú hraèky. Na pí��alkusa pou�íva vàba, na pukalky a prskalky bez (baza).Ob¾úbená hraèka, ktorú deti samy vyrábajú, je strel-ka. Z prúta urobia luk, ktorý pripevnia na latu.

Usilovnej�í gazdovia vykonávajú jarné èistenieozimných siatin tzv. stýèekom od chvosta, viky, kú-ko¾a a sneti. Vlastne, v malej p�enici ich je mo�né¾ah�ie a dôkladnej�ie vykoreni� ako neskôr; poèas�atvy je to prakticky nemo�né.

2.1.5. Fauna

Celý okolitý kraj je bohatý na stredoeurópske�ivoèí�stvo. Hoci sa poèet lesnej zveriny poèas zme-n�ovania lesných komplexov zni�oval, e�te jej je hod-ne. No, vlci a medvede sú u� vykyno�ené. Keï ideo tzv. vysokú zverinu, v okolitých lesoch jesto jelene,srny a divých svíò, tie� zajacov. Lí�ka, tchor a divámaèka sú mäso�ravce, ktoré tu mo�no nájs�. Jazvec,lasica a kuna u� miznú, lebo sa poèítajú do �kodcova lov na nich je neobmedzený. Ved¾a väè�ích poto-kov, v ktorých je hodne rýb, je u� zriedkavý vydrí kus.Drobných �kodcov a najmä my�í a potkanov jestohodne, ale ani jeden rok to¾ko, aby spôsobili ve¾ké�kody. V�eobecne hovoriac zverina ve¾ká, èi malá ne-zaviní väè�ie �kody.

Herèok, chrèek v týchto krajoch je nie èastý, asipre nízkole�iace územie a �a�ké neporózne bresto-vaèe, èím sa mu znemo�nilo v pôde kopa� úkryty.

V okolí jesto hodne rôznych nes�ahovavých vtá-kov a s�ahovavých. Vrabec je ve¾mi roz�írený, pretosa v dedine a po poliach mô�u vidie� väè�ie kàdle. Èa-sté a ob¾úbené sú lastovièka a jurík. (Je to lastovièka,ktorá buduje svoje hniezda z vonkaj�ej strany budov).Bocianích hniezd, zvestovate¾ov jari, v dedine zried-

kavo vidie�. V dedine je aj �kovránok (nes�ahovavýa s�ahovavý. Prvý (labtu�ka) sa poèas zimy s�ahujedo dediny a s�ahovavý vèas na jar sa pred bocianmivracia z juhu. Z nes�ahovavých vtákov sú známe sý-korky a �ltovolky.

Po poliach, lúkách a lesíkoch sú straky, vrany, ha-vrany, �korce, drozdovia, datele, �tiglice, palèeky a v le-soch divý holub, hrdlièka a z dravcov jastrab, so-va, zriedkavo orel.

Z vtákov v moèiari najznámej�ie sú divá kaèka,divá húska, èap¾a, ronka, lyska. V okolitých rybní-koch medzi Jelisavcom a Breznicou sú moèiarky, prektoré tunaj�í ¾udia nemajú názvy. V potokocha moèiaroch �ijú najobyèajnej�ie druhy rýb (sumec,kapor, lieò, ��uka, belièka a bandar, ostrie�) a mô�usa nájs� i raky a korytnaèky. Z plazov sú známe e�tedva druhy ja�teríc, ja�terica zelená a sivá a ve¾ký poèet�iab. A to chrastaèa, kreketu�a, katalinka a iné. Oby-vate¾stvo vie jedine o chrastaèi, ropuche, �e je u�itoè-ná, lebo nièí po záhradách rôzne èervy. Jedovaté hadynevidie� èasto, a neútoèia ani na dobytok na pa-sienkoch, ani na ¾udí. Najznámej�ia je vretenica. Z ne-jedovatých mo�no stretnú� u�ovku a slepúcha, kto-rého ¾ud pova�uje za hada, hoci patrí ja�tericiam. Jetu e�te nieko¾ko druhov hadov, ale im obyvate¾stvonevie názvy.

Chrobákov v okolitom kraji je mnoho. Na ¾udskételo sa usadili v�i a blchy a do odevu mo¾a. V ¾udskejpotrave sa mô�u nájs� rôzne druhy èervov, v starejmúke mo¾. V domoch, a najmä star�ích a zanedba-ných sa javí domáci hmyz, chrobáky a �váby. Doby-tok napáda vo� kravská a svinská a zeleniny leptir ku-pusniar (hoci je správne slovko motý¾), buvaè a rôz-ne húsenice. Na p�enici a trávach vidno rôzny hmyza �kodcov, ale im Markovèania nepoznajú názvy. ¼udjedine vie, �e motý¾ nie je �kodlivý, ale u�itoèný prerozná�anie pe¾u a �e sú �kodlivé húsenice, ktoré savyliahnu z ich vajíèok. Keï ide o nebezpeèný hmyz,známy je str�eò a osa. V záhradách a �ivých plotochsa nachádzajú rôzne druhy slimákov ako záhradnýpú� a sopliak. Potravou �abám sú hlísty, ktoré vychád-zajú zo zeme po da�di.

2.2. Telesná �truktúra

Slováci v Markovci sú ¾udia strednej vý�ky, spodlhovastou hlavou, pravidelných èàt tváre a nosa,s ga�tanovými èasto aj brnèavými vlasmi, tmav�ejpleti a sivých oèí. Asi �tvrtina z nich sú výrazne chlpa-tí, o 30 percent sú silnej�í od domáceho staroosad-

17


líckeho obyvate¾stva. Priemerný dospelý chlap má70-80 kg. Na pleciach mô�e nosi� do 100 kg. V dedi-ne jesto aj nieko¾ko neobyèajne silných ¾udí. Siluskú�ajú udvihovaním kolesa nalo�eného voza. Ko¾komô�e �aha� pár koní po suchej ceste, to¾ko mô�e ajèlovek zdvihnú� zo zeme. Hovorí sa, �e aj vo¾akedyboli ¾udia silní.

Jedna rodina má priemerne 6 a� 8 detí. Dospelízomierajú vo veku 50 a� 65 rokov, najèastej�ie na su-chotiny a deti najviac v prvom roku, a to na èrevnýkatar. Ve¾mi starých ¾udí osemdesiatnikov je dnesove¾a menej ako skôr, lebo sa pre rýchle tempo �ivo-ta skôr vysilia. Skôr �ili pokojnej�ie.

Jednotlivé èasti tela: chrbát, krk, palce (prsty), mi-halnice, brucho, laby (chodidlá).

Èloveka s ve¾kými perami nazývajú gambatý, s or-lím nosom k¾ukatý, s ve¾kým zadkom ritnatý,s ve¾kým bruchom bachratý.

Ple�ivého èloveka volajú ple�ivý, �edivého �edivý,hrbatého hrbatý, chromého chromý a h¾adiaceho nakrí� �urí.

Pre nich je ka�dá choroba jednoducho choroba,chorota. Najobyèajnej�ia choroba je zimnica. Toti�,tak nazývajú väè�inu chorôb, s horúèkou. Infekènéchoroby ako �arlach, týfus, osýpky, diftéria, javia salen obèas, a to bez �a��ích následkov.

Vonkaj�ie a rôzne úrazy: jazva je oznaèenie, plech;vred, poranil sa, ublí�il si, stlukol, oporel; opálel.

Vnútorné choroby: bolesti hlavy je lúpanie v hla-ve; angína je keï má hrèe (mand¾ové �¾azy bývajúopuchnuté, preto vznikajú hrèe); nádcha je prskavi-ca. Keï majú �alúdoèné choroby, hovoria, �e ich �alú-dok bolí; èlovek s karpinami je kapravý.

�enské choroby: pri men�truácii hovoria, �e máèas, dostáva na seba; pri pôrodných bolestiach bu-dúca matka koleso láme.

Du�evné choroby: bláznivý je èlovek blázen; ajsmutný; sprostý, hlúpy; kretén, karas (v dedine poèasvýskumov boli dvaja-traja kreténi).

2.3. Jazyk

Markovskí Slováci hovoria materinským sloven-ským jazykom a chorvátskym, ktorý sa medzi sebouprepletajú. Pou�ívajú západoslovenské náreèie z oko-lia Turèianskeho svätého Martina, ktoré je ve¾mi podo-bné spisovnému slovenskému jazyku. Pri pou�ívaníchorvátskeho jazyka cíti� slovenský prízvuk a mie�a-nie slovenských výrazov. A naopak. V slovenskomjazyku pou�ívajú èasto aj chorvátske slovká. Toti� zí-skal sa dojem, �e je v slovenskej konverzácii ka�détretie alebo �tvrté slovko chorvátske, a naopak. Èo-raz èastej�ie pou�ívanie chorvátskych výrazov bada�najmä u mladých; títo, napríklad, namiesto správne-ho Musím zosta� doma povedia Moram ostát doma.

18

Obrázok 9 - Vtáèí poh¾ad na Hlavnú ulicu (Fraòa Stra-páèa) z 50 m vý�ky z Papukovho sila v Deò svätej KatarínySlika 9. Izgled glavne ulice (Franje Strapaèa), pogled svisine od 50 m s Papukovog silosa na dan svete Kate 1999.godine

Obrázok 10 - Rybaèka na jazere Lapovec dnesSlika 10. Pecanje na jezeru Lapovac danas


2. Geografske znaèajkeMarkovca, fizionomija ijezik Markovèana(Etnografska spomenica, neznatno preraðen ma-

terijal u konceptu iz 1940. godine, èiji su prikupljaèibili uèitelji narodne �kole u Markovcu, Andrej M. Ko-za, Katarina M. Koza, M. J. Jagetiæ)

2.1. Geografske znaèajke

2.1.1. Priroda oko èovjeka

Od centra kotarskog mjesta Na�ica prema istoku,udaljen 2,5 km, nalazi se Markovac Na�ièki. Meðu-sobno su u smjeru �eljeznièke postaje povezani 2 kmdugom Ulicom braæe Radiæa (nekada Ulicom kraljaAleksandra, s prekidom od svega 500-600 m neiz-graðenog dijela). Uz desnu stranu zidane ceste (odMarkovca prema Na�icama) ozidan je nogostup ra-di lak�eg pristupa �eljeznièkoj postaji, do koje je pro-vedena i javna elektrièna rasvjeta. (Tada je u samomselu nije bilo, pa niti u privatnim kuæama.) Marko-vac se samo po svom smje�taju mogao nazvati pred-graðem. Ustvari, bio je vrlo jadan. Ravna, 1800 m du-ga ulica (slika 9) (u smjeru sjeverozapad-jugoistokizmeðu �eljeznièke postaje Na�ice i zidane ceste Osi-jek-Na�ice), s obiènom prtenom cestom, sadr�avalaje 180 bijednih kuæa s jo� bjednijim gospodarskimzgradama. U jesen 1940. godine poduzete su potreb-ne mjere za zidanje ove ceste (na tro�ak sela uz even-tualnu pripomoæ banovine). No, do prosinca 1940.(kada je pisana ova spomenica), ozidano je samo sasvake strane ulice po 100 m. Markovac je 1940. godi-ne imao oko 1000 stanovnika, i to 99% rimokatoliè-ke vjeroispovijesti.

Tri kilometra sjeverno le�i Velimirovac poznatpod imenom Seli�te, èetiri kilometra zapadno nalazise Jelisavac, a tri kilometra ju�no Vukojevci.

2.1.2. Gore i vode

Naju�a okolina Markovca veæim je dijelom rav-nica. Dvije stotine i pedeset metara od �eljeznièke po-staje, odnosno ju�nog kraja sela, prote�e se u smjeruistok-zapad prvi ogranak Krndije zvan Kuklja�. Ovamala gorska kosa, obrasla bukovom, grabovom i hra-

stovom �umom, daje, naroèito u proljeæe i jesen, po-sebnu ljepotu u�oj okolini Markovca. Podruèjem �u-me Kuklja� protjeèe vijugavi Vujnovaèki potok, kojièesto nabuja i vi�ak vode �alje u moèvaru zvanu Fi�e-rov bajer. On je nastao od jama preostalih nakon isko-pavanja ilovaèe za pravljenje opeka u ciglani vlasni-ka Fi�er, koja je tamo djelovala do 1932. godine. Nadrugoj strani ovog potoka i kod industrijske prugeuzanog kolosijeka teren se postepeno uzdi�e. Potrebnoje svega 150-200 m laganog uspona do vrha gorskekose Kuklja�, koja se tu pro�iruje u neku vrstu viso-ravni. Ova je visoravan zbog raznih vrsta zasaðenihjabuka prozvana Jabuèik i omiljeno je izleti�te. Do ta-mo se stigne za svega 15-20 minuta. Veæ tada je ovajvoænjak bio prilièno star jer onda�nji biv�i vlasnik vla-stelin Pejaèeviæ nije puno ulagao u njegovu obnovu.Prostor Jabuèika oivièen je unaokolo crnogoriènimstablima, �to daje naroèitu dra� i ljepotu u vrijemecvjetanja. Na crnogoricu nastavlja se dalje listopad-no drveæe. Od Jabuèika prema zapadu nalazi se man-ja, ali dosta strma uvala, pod imenom Markovaèki ja-rak. Kraj izmeðu Markovaèkog jarka, sela Vukojeva-ca i zidane ceste Markovac-Vukojevci-Podgoraè, proz-van je Vukojevaèki pa�njak, slu�beno lug jer je tekprije 1940. tamo�nja �uma iskrèena i cijeli teren pret-voren u pa�njak.

Vujnovaèki potok (protjeèe Kuklja�em), nakonprijelaza zidane ceste Markovac-Vukojevci-Ðakovo,mijenja svoje ime u Komarovaèka rijeka, koja se upredjelu hatara zvan Poreèki Gaj spaja s potokom La-povac, teèe neko vrijeme uz prugu Na�ice-Osijek teiza Jelisavca prelazi �eljeznièku prugu i cestu Na�ice-Osijek, da bi se spojio s Na�ièkom rijekom, a ova opets Kara�icom, pritokom Drave.

Izmeðu Na�ica i Markovca granica hatara selaMarkovca ide �eljeznièkom prugom Osijek-Na�ice-Zagreb. Lijevo od oznaèene crte nalazi se u posjedusela zemlji�te odreðeno za groblje (dakle, izvan sela).Granica se provlaèi tik uz prugu, sve do prijelaza pru-ge preko potoka Na�ièka rijeka i zakreæe u istoènompravcu desnom obalom svog potoka sve do 1 km predJelisavac. Sada ostavlja Na�ièku rijeku i naglo zakreæeprema jugu, presijecajuæi zidanu cestu Na�ice-Osijekdo �eljeznièke pruge Na�ice-Osijek. Polazi uz prugusve do jelisavaèkih potkuænica i otprilike 200 metarapred �eljeznièkim stajali�tem Jelisavac napu�ta pru-gu i uzima ravan pravac prema jugu do potoka La-povca (slika 10). Zatim kreæe uglavnom Lapovcemsve do prijelaza ceste Markovac-Vukojevci. Kod mo-sta ostavlja Lapovac i zakreæe prema zapadu i na 100-150 m od ceste polazi zapadnim pravcem uz cestu (u

19


spomenutoj udaljenosti) sve do na otprilike 200 mispred mosta, ispod kojega protjeèe Vujnovaèki po-tok, odnosno Komarovaèka rijeka. Prelazi zatim nacestu Markovac (Na�ice)-Vukojevci i pru�a se cestomsve do prijelaza �eljeznièke pruge Na�ice-Zagreb pre-ko ove ceste, a sada opet prugom (prema cesti Na�i-ce-Osijek). U okviru navedenih granica hatara nala-ze se sljedeæa polja, ili kako to seljani zovu rudine, li-vade i pa�njaci:

? Teren koji se nalazi izmeðu Na�ica i Jelisavca, ana sjever do graniène crte koju èini zidana cesta Na�i-ce-Osijek, prema jugu do zidane ceste Na�ice-Vuko-jevci-Podgoraè do mosta ispod kojega protjeèe Vuj-novaèki potok, odnosno Komarovaèka rijeka i potokLapovac,

poznat je pod imenom Poreèki Gaj. Dio terenakoji se pru�a s obje strane zidane ceste Na�ice-Osijekdo 1000 m ispred Jelisavca poznat je i pod imenomOra�je. Manji dio zemlji�ta, zapravo livada, koje sesmjestilo uz lijevu stranu Komarovaèke rijeke naz-van je Poreèki Gaj - livada, dok onaj s desne stranespomenutog potoka Komarovce - livade.

? Teren izmeðu Komarovaèke rijeke i Lapovcapoznat je po imenu Srðelovec. Njegov

dio, koji se nalazi u kutu (rogu) izmeðu Koma-rovaèke rijeke i Lapovca, nazivaju Ro�ec

(deminutiv od slovaèke rijeèi rog). Malo ju�nijenalazi se 5 katastarskih jutara oranice nazvanih Ba-biæ (vjerojatno po biv�em vlasniku) te Selske livade,koje su èesto poplavljene; za odvodnjavanje proko-pan je kanal Kitu�njak, koji odvodi vodu u Lapovac.Dio Srðelovca koji se nalazi izmeðu Lapovca i zidaneceste Na�ice-Podgoraè nazvan je Mesarka.

Predjeli markovaèkog hatara izlo�eni èestim po-plavama, zbog nadola�enja vode, naroèito u proljeæeza vrijeme kopnjenja snijega s blagih zapadnih obro-naka Krndije, koju kanali i potoci ne mogu prihvati-ti, ne pretvaraju se u oranice, veæ ostaju livadama.Osim Vukojevaèkog luga i Komarovaèke livade, na-kon jaèih ki�a poplavi je izlo�ena i sredina sela.

Tlo je veæim dijelom ilovasto i prekriveno bre-stovaèom. Brestovaèa je gornji tanak sloj tla sivkastotamne boje, ne�to plodniji i pogodniji za obradu odilovaèe. Ispod brestovaèe nalazi se deblji sloj ilovaèekoji ne propu�ta vodu pa se zato ovdje stvaraju moè-vare, koje prestankom ki�e nakon nekoliko dana ne-staju. Naime, oborine su glavni problem za plodnosttla. Previ�e ki�e uzrokuje poplave, a premalo su�e. Od1500 katastarskih jutara zemlji�ta koliko je u posje-du sela Markovca, 1300 jutara su oranice (rudine), apreostalih 300 jutara livade su i pa�njaci. Buduæi da

u selu �ivi oko 1000 �itelja, znaèi da na jednog od njihotpada jedno katastarsko jutro oranica, �to je nedo-voljno za prehranu svih �itelja. Prilièan dio stanov-nika upuæen je, stoga, u radnièku (zemljoradnièkoradnièku) klasu. Upravo ovi najsiroma�niji slojeviimaju puno djece (takav je sluèaj u cijeloj domovini).Za prosjeèan �ivot jedne obitelji s dvoje djece potrebnoje najmanje 6 katastarskih jutara oranice i barem jed-no jutro livade. No, u Markovcu veæina obitelji imaod èetvero do �estero djece, �to znaèi da su ljudi u se-lu vrlo siroma�ni.

Jedno katastarsko jutro tla (oranice, livade, pa�n-jaka) prodaje se uglavnom za 4000 dinara.

2.1.3. Klima

Podneblje je izrazito kontinentalno. Cijeli kraj ot-voren je prema sjeveru pa iz Panonske nizine veæi diogodine struji hladan sjevernjak, koji udarajuæi o obron-ke po�e�kih planina mijenja pravac, najèe�æe u su-protni smjer, i time izaziva neuravnote�eno mije�anjezraka, stoga je u�a okolina sela izlo�ena jaèim i slabi-jim vjetrovima. Svaki vjetar, bez obzira s koje stranepuhao, �itelji zovu �vieter�. Godi�nja doba nazivaju:jar (proljeæe), leto (ljeto), jeseò (jesen), zima (zima).

Tijekom zime koja obiluje snehom (snijegom) naj-veæa je studen na Hromnice (Svijeænicu), to jest poèet-kom fa�iangov (poklada). �Na jar� (u proljeæe) poz-nate su Durovske dazde (Ðurðevske ki�e). Poslije ljet-ne omare (horuèavy) ponekad pada led, grad ili tuèa(lad). Najtopliji jesenski dani poslije Miholja zovu seBabske leto (Bablje ljeto).

Po prièanju starijih razlikuju se uglavnom samodva godi�nja doba - ljeto i zima. Pravog prijelaza iz-meðu njih zapravo i nema. Poslije o�tre zime nastu-pa svega nekoliko srednje hladnih i ki�ovitih dana ionda odmah topli ljetni dani. Slièno je i pri prelaskuljeta u zimu.

2.1.4. Flora

Okoli�ni kraj obiluje uglavnom srednjoeurop-skom nizinskom florom.

Osim kultiviranog bilja, svih vrsta �itarica, uspi-jeva razna trava i draè (korov). Po njivama, naroèitozapu�tenijim, javlja se pirika (zubaèa) koju je te�koiskorijeniti. U �itu se (v �ite) javlja boca (hvoste), graor(vika) i kukolj (kukol). Kraj putova viða se èiernobil,�tavina (kiseljak), divý mak (mak turèinjak), èièek

20


(èièak), titrica (kamilica). Po dvori�tima raste divápaprika, lopuch, habzda (habda), o�ina (ostruga). Uzograde i putove brojne su trnky (trnjina), glog (glog),èiernice (kupine), kolocer (trpulac), �uga (vilina ko-sa), svinský korenek (kukurijek). Pekmez se ukuhavaod habde, trnjina, kupina i �ipka. Za hranu ljudimaskupljaju se jo� i huby (gljive) i jahody (jagode), �um-ske i vrtne.

Od ljekovitog bilja za èaj poznati su repik (ja-godnjak) i titrica (kamilica). Za èi�æenje rana koristese trpka, kolocerov list (trpulèev list), maèie hvosty,ropov list (repin list).

Za stelju i stoènu hranu ne koristi se korov. Stel-ja je od slami (slame), a za hranu se koristi namjen-sko odgajano bilje.

Bojanje sukna i vune izvodi se orechovim listom(orahovim listom), a bojanje ko�e dubovom kôrom(hrastovom korom), �i�kom (�i�kom) i jel�ovom kô-rom (johinom korom).

Kuæe i ostale zgrade ne pokrivaju se trstinom(trskom), rogo�om (rogozom) niti �a�om (�a�om).Rogoz se upotrebljava za pravljenje hú�ve (u�adi).

Za nakit rabe posebno odgajano vrtno cvijeæe (ia-ko je ispravna rijeè za vrt zahrada, Markovèani kori-ste rijeè ba�èa), kao �to su ru�marin (ru�marin), zim-ske ru�e (krizanteme), nochtíky, orgován (jorgovan),pivonka (bo�ur), lalia (ljiljan), tulipan (tulipan), jor-giòe (georgine), �abky (�abice), razne vrsti mu�kat-lov (mu�tla), te fuksiona (fuksija).

U proljeæe se djeci prave razne igraèke. Za pi�-taljku se koristi vrba (vrba), za pukalky (puckaljke) iprskalky (prskaljke) bez (bazga). Omiljena igraèka ko-ju djeca sama prave jest strelka (strjelica). Od �ibenaèine luk, koji prièvrste na letvu.

Vrjedniji gospodari provode proljetno èi�æenjeozimih usjeva s tzv. stýèek-om od chvosta (boce), vi-ký (grahorika), kukolja i sòet-i (snijeti). Naime, u ma-lom �itu moguæe ih je lak�e i temeljitije iskorijenitinego kasnije, odnosno u vrijeme �etve to je praktièkinemoguæe.

2.1.5. Fauna

Cijeli okoli�ni kraj bogat je srednjoeuropskomfaunom. Iako broj �umske divljaèi zbog smanjivanja�umskih kompleksa pada, jo� je uvijek ima prilièno.No, vukovi i medvjedi veæ su iskorijenjeni. Od viso-ke divljaèi po okolnim �umama ima jelena, srna i divl-jih svinja (divih sviòa), pa i zeèeva (zajaca). Lí�ka (li-sica), tchor (tvor) i divá maèka grabe�ljivci su koji se

ovdje mogu pronaæi. Jazavec (jazavac), lasica (lasica)i kuna (kuna) ponestaju, jer su uvr�teni u �tetoèine ilov na njih je neogranièen. Uz veæe potoke, koji obi-luju ribom, naðe se i pokoji primjerak vidre (vidre).Sitnih �tetoèina, a naroèito my�-ov (mi�eva) i potka-nov (�takora) ima u priliènom broju, ali niti jedne go-dine toliko da bi izazvali velike i lako primjetne �te-te. Opæenito govoreæi, od zvjeradi, bilo krupnije ili sit-nije, nema veæih �teta.

Herèok (hrèak) u ovim krajevima nije èest, najv-jerojatnije zbog podvodnosti tla i te�ke neporoznebrestovaèe, èime mu je onemoguæeno u zemlji�tu ko-pati skloni�ta.

Okolina obiluje raznim pticama stanaricama i se-licama. Vrabec (vrabac) je vrlo rasprostranjen, pa setako u selu i po poljima mogu vidjeti njihova veæa ja-ta. Èeste i omiljene jesu lastovièka (lastavica) i jurik(lastavica koja gradi svoja gnijezda s vanjske stranezgrada). Gnijezdo rode, vjesnika proljeæa, u selu semo�e rijetko pronaæi. U selu je poznat i �kovránek (�e-va krunèica i vintulija). Krunèica se u zimsko dobapovlaèi u selo, a �eva vintulija ptica je selica, koja seu rano proljeæe, prije rode, vraæa s juga. Od ptica sta-narica poznate su sýkoske (sjenice) i �utovolke (�uto-voljke).

Po poljima, livadama i �umarcima zadr�avaju sestraka (svraka), vrana (vrana), havran (gavran), èvo-rek (èvorak), drozd (kos), datel (djetliæ), �tiglic (èe�l-jugar), palèek (palèiæ), a po �umama divý holub (divl-ji golub), hrlièka (grlica) te od grabe�ljivaca jastrab(jastreb), sova (sova) i rjeðe orel (orao).

Od ptica moèvarica najpoznatije su divá kaèka(divlja patka), divá huska (divlja guska), èaplja (èapl-ja), ronka (liska). Na obli�njim ribnjacima izmeðu Je-lisavca i Breznice ima moèvarica za koje ovda�nji lju-di ne znaju nazive. U potocima i moèvarama �ive na-jobiènije vrste riba (som, �aran, linjak, �tuka, bjelicai bandar), a mogu se naæi i raky (raci) i kornjaèe. Odgmazova (plázov) poznate su dvije vrste ja�terica (gu�-terice), zelembaæ i siva gu�terica, te bezbroj vrsta �aba(�aby): chrastaèa (krastaèa), kreketu�a, gatalinka idruge. �ivalj zna jedino za krastaèu da je korisna jeruni�tava po vrtovima razne crve. Zmije otrovnice (je-dovaté hady) ne viðaju se èesto i ne napadaju ni sto-ku po pa�njacima, niti ljude. Najpoznatija je riðovka(ú�ovka). Od neotrovnih susreæu se bjelou�ka i slje-piæ (vretenica), kojega narod smatra zmijom, iako pri-pada porodici gu�tera. Postoje jo� neke vrste zmija,ali im �ivalj ne zna nazive.

Kukaca (chrobáka) u okoli�nom kraju ima mno-go. Na èovjeèje tijelo smjestile su se u�i (v�i) i buhe

21


(blche), a u odijelo prtena u�. U ljudskoj hrani moguse naæi razne vrste �i�aka (u starom bra�nu moljac).Po kuæama, a naroèito starijim i zapu�tenijim, javljase kuæna gamad - �ohari, rusi i �vabe. Blago muèi stoè-na u� (kravlja i svinjska), a povræe leptir kupusar (lep-tir kupusniar) (iako je ispravna rijeè za leptira motýl),buvaè i razne gusjenice (húsenice). Po �itu i travamaviðaju se razni kukci, pa i �tetoèine, ali im Marko-vèani ne znaju imena. Narod jedino zna da leptir ni-je �tetan, veæ koristan, zbog razno�enja pra�ka -cvjet-nog peluda, a da su �tetne gusjenice (húsenice), kojese legu iz njihovih jaja�aca. Od otrovnih kukaca poz-nat je str�ljen (str�eò) i osa (osyka). Po vrtovima i �ivi-cama nalaze se razne vrste pu�eva, a neke od njih suvrtni pu� (zahradny pú�) i pu� blavnjak (sopliak). Kaohrana �abama slu�e zemljane gliste, koje izlaze na po-vr�inu zemlje poslije ki�e.

2.2. Tjelesni ustroj

Slovaci u Markovcu ljudi su srednje visine, du-goljaste glave, pravilna lica i nosa, kestenjave kose(èesto i kovrèave (brnèavé vlasy)), tamnije puti ko�ei sivih oèiju. Otprilike ¼ njih izrazito su kosmati. Za30% jaèi su od domaæeg starosjedilaèkog �ivlja. Pros-jeèna je te�ina odraslog mu�karca 70-80 kg. Na ra-menu mogu ponijeti do 100 kg. U selu ima i nekoli-ko neobièno jakih ljudi. Snagu oprobavaju dizanjemtoèka natovarenih kola. Onoliko koliko mo�e odignutièovjek od zemlje, toliko mo�e vuæi i par konja na su-hoj cesti. Prièa se da je prije bilo i jaèih ljudi.

Jedna obitelj ima prosjeèno 6-8 djece. Odrasli umi-ru izmeðu 50 i 65 godina, i to najèe�æe od tuberkulo-ze (suchotine), a djeca najvi�e u prvoj godini starosti,i to od crijevnih katara. Vrlo starih ljudi (osamdese-togodi�njaka) danas ima puno manje nego prije jerse zbog br�eg tempa �ivota prije �istro�e�. Prije su�ivjeli umjerenije.

Pojedine dijelove tijela nazivaju slovaèkim �ar-gonom: chrbát = leða; krk = vrat; palce = prsti; mi-halnice = trepavice; brucho = stomak; laby = stopa-lo.

Èovjeka s velikim usnama nazivaju gambaty, s or-lovskim nosom klukaty, s velikom stra�njicom rit-natý, s velikim trbuhom bachratý.

Æelava èovjeka zovu ple�ivy (ple�ivec), sijedog �e-divý, grbava hrbaty, �epavca chromy, a onoga koji gle-da u kri� �urí.

Za njih je svaka bolest jednostavno bolest (cho-roba, chorota). Najobiènija bolest jest groznica (zim-nica). Naime, tako nazivaju veæinu bolesti koje su po-praæene visokom temperaturom. Epidemijske bole-sti kao �arlah, tifus, ospice, difterija javljaju se samopovremeno, i to bez te�ih posljedica.

Vanjske ozljede i razne ozljede: brazgotina, o�il-jak = oznaèenie, plech; èir = vred; ozlijedio se = ubli�ilsi; stukao = stlukol; ofurio = oporel; opekao = opálel.

Unutra�nje bolesti: glavobolja = lúpanie v hlave;angina = má hrèe (�lijezde krajnika bivaju pojaèane,pa nastaju kvrge (hrèe); hunjavica = prskavica; bo-lest �eluca = �alúdok ma bolí; krmeljiv èovjek = ka-pravý.

�enske bolesti: mjeseènica = má èas, dostáva naseba (ima vrijeme, dobiva na sebe); trudovi = kolesálamat ((kolesa) toèkove lomiti).

Du�evne bolesti: lud = blázen; �alostan = smutny;bedak = hlúpy, sprosty; kreten = karas (u selu je tadabilo 2-3 kretena).

2.3. Jezik

Markovaèki Slovaci slu�e se materinjim slovaè-kim jezikom i hrvatskim jezikom, koje meðusobnoisprepliæu. Koriste zapadni slovaèki dijalekt, (iz oko-line Turèianskog sv. Martina), koji je vrlo slièanknji�evnom slovaèkom jeziku. Pri upotrebi hrvatskogjezika primjeæuje se slovaèka akcentuacija i mije�an-je slovaèkih izraza. U slovaèkom jeziku koriste pri-lièno i hrvatske izraze. Naime, stjeèe se dojam da je uslovaèkoj konverzaciji svaka treæa ili èetvrta rijeè hrvat-ska, i obratno. Naroèito se sve veæa upotreba hrvat-skih izraza uoèava kod mlaðih generacija, na prim-jer: Moram ostát doma (Moram ostati kod kuæe.Ispravno bi bilo Musím ostat doma.)

22


3. KA�DODENNÝ �IVOT

3.1. Lieky

Mnohé choroby obyvatelia Markovca ako aj oby-vatelia väè�iny okolitých dedín lieèia jednoducho od-poèívaním, tak aj zapálenie p¾úc, osípky (osýpky) a tý-fus. Pri zápale p¾úc a týfuse sa lieèia aj diétou. �alú-doèné choroby, reumu, �lè a èemer (istý druh zimni-ce) pova�ujú za symptóm �a��ieho ochoreniaa vyu�ívajú masá�. Masá� vykonávajú najèastej�ie sta-r�ie a skúsenej�ie �eny. Vyu�ívajú ako prostriedoksvinskú mas� alebo gáfor�piritus (zmes gáforus ostrým). Ani jednu chorobu nelieèia pú��aním krvi,hoci vedia, ako to majú robi�. Toti� v dedine niet ni-koho, èo by vedel lieèi� na takýto spôsob.

Ak sa niekto pichne tàòom alebo zapiraèom (za-drela mu trieska), tàò alebo triesku vyberajú obyèaj-nou ihlou bez predchádzajúcej dezinfekcie (páleniana plameni a podobne).

Zriedkavo vyh¾adávajú pomoc zubára, zuby sitrhajú sami. Na dedine mo�no takmer v�dy nájs� nie-koho, kto svojimi zvlá�tnymi klie��ami mô�e vytrhnú�zub.

Pri pôrodoch najmä tých �a��ích volajú babicu. Na èary a zariekania neveria, tak�e na tento spô-

sob ani nelieèia choroby.Pri lieèení vyu�ívajú rôzne ¾udové lieky ako na-

príklad kravinec. Na rýchle hojenie rán vyu�íva sa svinské a zajaèie

sa(d)lo, jazveèia a pl�ia mas�. Do svinského �lèové-ho mechúra, z ktorého je vytlaèená �lè dávajú naèassvinské sadlo. Neskôr sa toto vytláèa (ako napríkladzubná pasta z tuby) a prikladá na èerstvé rany. Jaz-veèia mas� slú�i na lieèenie oèných bionov. Kolo-cierový (skorocelový) list sa prikladá na zapálenérany, ktoré sa zbierajú, aby opuchlina èi hnisavé mie-sto zmizlo. Na rany sa obyèajne prikladajú aj èerni-cový (ostru�inový) aj lipový list. Na opuchliny sapou�íva vínny ocot. Ocot sa naleje do èistejhliny, zmiesi s blatom a prikladá na opuchnutú èas�tela ako obklad. Proti boleniu bojujú pálením po-mie�aným s paprikou alebo drobným korením. Ako¾udový liek proti prechladnutiu pou�íva sa varenévíno so �koricou a cukrom. Nachladnutie sa lieèi e�-te aj naparením nôh v teplej vode, vlastne èajmi z har-manèeka a lipového kvetu. Ináè, keï ide o zvieratá,na regulovanie stolice sa pou�íva víno varené s hor-kou so¾ou.

3.2. Hubenie �kodlivých zvierata hmyzu

Nadrobnuèko roztlèené sklo v chlebe sa hodí pso-vi, ktorý potom rýchlo uhynie.

Ako jed proti potkanom pou�íva sa nátron vare-ný s kukurièným �rotom. Týmto povadení susedianièia jeden druhému hydinu.

Morská cibu¾a, ktorú mo�no dosta� v obchodoch,sa drobno pokrája a dáva uvari� do hrnca s vodou.Potom sa do toho nasype kukurièná múèka. Z ta-kýchto �gancov sa potkan nafúka a zahynie.

Predsa najznámej�í prostriedok na hubenie my�ía potkanov je pasca.

Petrolejom sa nièia v�i, ktorých je pre neèistotuhodne. Ostatný hmyz ako blchy, �váby sa nièí prá�-kom z buhaèa, divej paliny, ktorý dosta� v obcho-doch.

3.3. Práca

a) Lov a rybolov Na po¾ovaèku chodia zámo�nej�í a najèastej�ie

zo zábavy. Lovcov z povolania niet. Lovná sezónatrvá od 15. novembra do 15. februára. Vtedy je po-volený lov na zajace, herèoke, srny, lí�ky, kuny, di-vé kaèice a husi, sluky. Pre �kodcov v�ak ako ja-straba a vranu nejestvuje zákaz lovu a lovia sa poèascelého roka. Zver sa loví obyèajne z postrie�kya zriedkavej�ie na hon. Pravda, na po¾ovaèke mo�noprichyti� aj rab�icára (pytliaka). Pri love divej zverya vtákov sa pou�íva flinta, najèastej�ie obyèajná,dvojhlavòová. Lí�ky a tchory sa lovia zvlá�tnymi pa-scami.

Nieko¾ko dedinèanov sa zaoberá rybaèkou. Èa-sto odchádzajú do susedných rybníkov ako pytliacia tajne lovia rybu v samých rybníkoch alebo vo vý-chodových kanáloch. Pri rybolove sa pou�íva udica,sie�, buben a ko�ík.

b) Ro¾níctvo (stroje a náèinie)Na obrábanie pôdy slú�i pluh, brána, valec a moty-

ka. P�enica sa v Markovci ne�nie, lebo je to pomalý

spôsob zberania úrody, ale sa kosí kosou. Na zbiera-nie skoseného obilia slú�i kosák.

Mlátenie �ita (p�enice) neprebieha viac na oso-bitných humnách a tlaèením mlatbou koòmi (dupa-ním), ale modernými mlá�aèkami.

23


Na oèistenie zrna, najmä na jar, od prachu a ostat-ných neèistôt, ktoré sú na obilí na povalách, pou�ívasa veterník alebo rieèica.

c) Stroje na spracovanie vlny, ¾anua konôp. V Markovci a v bli��om okolí niet oviec, tak�e

sa vlna ani nespracuje. Konopa a ¾an sa nesejú prenezodpovedajúcu pôdu a pre rozvinutý textilnýpriemysel, vlastne �e sa výroba neoplatí po domácky.

d) Prístroje na prípravu potravy. Dnes má ka�dá dedina a tak aj Markovec svoj

mlyn, v ktorom sa mele múka v�etkých druhov; odhladkej po hrubú. Keï�e je Markovec relatívne mla-dá dedina, v òom ani nepoznajú starý spôsob výrobymúky v domácich mlynoch.

Na krájanie kapusty sa pou�ívajú zvlá�tne no�e(Obrázok 11). Je to vlastne �ir�ia doska, v ktorej je vprierezovej èasti ulo�ené bokom �tyri-pä� no�ov, nadktorými sa zvlá�tnym �liabkom posúva trochu �ir�írám, do ktorého sa vlo�í kapustná hlávka. Posúvanímtohto rámèeka napred-nazad kapusta sa krája na re-zance.

Ovocie, najèastej�ie slivky su�ia sa na slnku ale-bo v obyèajnej chlebovej peci.

Pálenka je ob¾úbený nápoj a národ ju páli takmerzo v�etkého na legálny, a nelegálny spôsob. V dedinejesto mnoho kotelov na pálenie pálenky zo sliviek, ja-båk, hru�iek, moru�í. Ovocné plody (ako hru�ky a jabl-ká najprv sa pokrájajú a potom) sa kladú do väè�íchsudov bez veka èi vrchnáka). Sud je obyèajne dolu ro-z�írený a hore úzky. Ovocné plody po nieko¾kýchdòoch zaènú kvasi� (pre proces zmeny ovocného cu-kru na alkohol) a potom sa táto hmota skvasenýchroztokov ovocných �tiav (komina) zohreje. Kvasenieprestáva po nieko¾kých dòoch v závislosti od druhuovocia. Vidno to pod¾a povrchu roztokov, na ktorýchsa chytí takzvaná krovina. Táto sa tesne pred pálenímpálenky odstraòuje, lebo nie je dobre mie�a� ju s ko-minou. Ak je komina hustá, naèim ju rozriedi� vo-dou. Komina sa potom lieva do medeného kot(e)la(Obrázok 12), ktorý sa hermeticky zatvorí medenýmvrchnákom, z ktorého vychádza medená rúrka dozvlá�tneho suda, tzv. kadarky, �pirálovite prechádzasudom a pri dne suda vychádza von. Do suda sa na-leje studená voda. Komina sa zahrieva, ale aby ne-prihorela, mie�a sa vbudovanou mie�aèkou. Pri te-plote 80°C alkohol sa mení na paru a mie�a s vodnouparou, ktorá sa vyparuje z kominy. Táto zmes pár pre-chádza do rúr kadarky, kde kondenzuje a keï�e je rú-

ra v studenej vode, zrá�a sa, mení sa na kvapalinua vyteká z rúry von. Prvé pálené je najsilnej�ie, lebomá najviac alkoholu a neskôr je èoraz slab�ie. Odo-berá sa pod¾a toho, akú silnú pálenku chceme ma�.Pri silnej menej a pri slab�ej viac. Nakoniec vytekátakmer sama voda (s nízkym obsahom alkoholu), kto-rá sa obyèajne naleje do nasledujúceho kot(e)la.V súèasnosti, najmä v malých dedinách, nestavajú sapálenice, lebo sú úèelovo vhodnej�ie mobilné, pohy-blivé.

Markovèania nemajú nízke kopce obrátené najuh, vlastne zodpovedajúcu pôdu na pestovanie vi-nièa so �¾achtenými odrodami hrozna, tak�e pestu-jú tzv. direktor (priamo rodiaci viniè) èi tudum. Tej-to odrode sa darí na rovine a nevy�aduje si mnohopráce (nenaèim ju strieka� modrou skalicou, lebo nieje vystavená peronospóre a oidiu), preto vyhovujechudobnej�ím vrstvám obyvate¾stva. Víno sa pri-pravuje na dva spôsoby. V prvom sa bobule odde¾ujúod strapcov a v sude tlaèia, aby ��ava vytiekla a zo-stala v sude a aby mu�t prevrel. Po vykvasení víno sastoèí do èistého suda. Pri druhom spôsobe hrozno savylisuje a mu�t sa hneï dá do suda, v ktorom hornýmalý otvor zostáva otvorený, kým sa kvasný procesneukonèí. Víno sa obyèajne popije cez zimu, av�ak aknáhodou zostane do jari, stáèanie sa koná pri zmeneteploty pod¾a roèných období.

e) Dopravné prostriedky(Stroje na prepravu)

Koè (Obrázok 13) je známy dopravný prostrie-dok. Tvoria ho: koleso, hlavèina, �bice, naplatek, �ín,levèa, os, rozvoza, lojtry, �aragle, ruda, roje, prekoru-da a potega.

Osobitné druhy koèov na výkon jednotlivých prác(na prepravu dreva, sena alebo len ¾udí) niet. Ten istýkoè s drobným prispôsobovaním vyu�íva sa na v�etkypráce. Pri prevoze dreva lojtry sa obyèajne strhnú a koèpredl�uje. Naproti tomu pri prevoze sena a obilia pri-dávajú sa aj pomocné lojtry, takzvané pomocníèky.

Poèas zimy ako dopravný prostriedok slú�ia sane,dlhé a krátke (Obrázok 14).

Keï�e v blízkosti niet riek, niet ani vodných do-pravných prostriedkov.

f) Prístroje a náèinie na výrobu rôznehostavebného materiálu

Aj dnes takmer ka�dý dom má strúhacu stolicua oberuèný nô� � ktoré sa pou�ívajú v domácnosti pri

24


výrobe z dreva (Obrázok 15). Vyu�ívajú sa na výro-bu porísk, toporísk sekery, kosísk kosy, porísk motykya ostatných drobnej�ích potrieb, ktoré mô�e èlovek strochou vôle a úsilia sám urobi�, aby ne�iel pre ka�dúmalièkos� ku kolárovi. Na kutie kosy sa pou�íva bab-ka a mlatek a na jej ostrenie vyu�íva sa osla.

Okrúhly rotaèný brús dnes majú e�te iba reme-selníci.

Na spracovanie dreva sa vyu�íva tento halát (náèi-nie): na sekanie a kálanie sekera � sekera, na tesanieplankaèa a �varba (men�ia od plankaèe), na pílenie �rôzne pílky alebo píly: dlhá lesná, obyèajná krátka naprácu s jednou ruku, malá na obsekávanie haluzí. Do-mácnosti, ktoré obrábajú vinohrady, obyèajne má-vajú aj zvlá�tne no�nice na orezávanie. Takmerv ka�dom dome nájs� aj dlátko, pílnik, nebo�iec, klie�-te a mlatek.

g) Remeselnícke náèinie

Tesár alebo cimerman pou�íva pri výkone svojhoremesla okrem náèinia u� napoèítaného na spraco-vanie dreva (sekery, plankaèe, �varby, nebo�ieca, dlát-ka a pílky ako pomocné náèinie aj klonfu, kram¾u,ktorou doèasne spája jednotlivé èasti stavebného dre-va a slú�i aj ako náèinie na pripevòovanie dreva (Obrá-zok 16).

Murár pri práci pou�íva murársky mlatek a inénáèinie.

Kolár pou�íva pri svojom remesle takmer rovna-ké náèinie ako tesár. Ka�dá kolárska vyhòa má hobl-bank, lavièku na hob¾ovanie.

Kováè vo svojej vyhni má �eleznú nákovu, mechy,rôzne druhy a ve¾kosti mlatkov, klie�te (Obrázok 17).

V dedine do zaèiatku roku 1941 nebolo ani jed-ného pintera, hrnèiara, krpèiara, klobuèiara, klobuè-níka a èi�mára.

3.4. Napájanie statku a hydiny

Ka�dá domácnos� má aspoò jeden druh domá-cich zvierat. Kone, kravy, svine a ovce nazývajú spo-loèným menom stotek. Ovce nemajú, ale o to viac ma-jú iné zvieratá.

Statok kàmia tri razy cez deò a to senom, seèkou,ïatelinou. Kukuricu a zriedkavo ovos dávajú akoobrok. Kravy a svine sa vyháòajú na pa�u, kde ichstrá�ia dedinskí pastieri alebo èorda�i.

Kone èe�ú èesadlom a potom ich dobre vy�úcha-jú suchou slamou rajbovníkom a eventuálne potomvykefujú kefou alebo �tetkou. �ia¾bohu, práve koèi�izaobchádzajú s koòmi surovo. Kone majú mená akoSultán, Dorat, Cvetko (ak má na èele bielu srs�), Ri-ïov (�ltú srs�).

�rebnej kobyle a te¾nej krave osem-desa� dní predo�rebením èi�e pred telením sa venuje zvlá�tna po-zornos�. Vtedy ich nepriahajú do koèa a kravu ne-pú��ajú na pa�u. Delia ich od ostatného dobytka a èa-sto kontrolujú aj v noci. Kravám obyèajne dávajú me-ná ako Milna, Milava, Jagoda, �aru¾a, Cifra a lákajúich s na, mala, na.

Psov a maèky má takmer ka�dý dom. Psov nazý-vajú �arov, Bundá�, Cigáò (ak je èierny).

Vèelárstvo zaniká, mizne, lebo je kraj nie zvlá��zodpovedajúci na vèelárstvo. Skôr vèely pestovali vko�nicah a dnes zostali dvaja-traja vèelári, ktorí pe-stujú vèely v �katuliach.

3.5. Choroby a lieèenie zvierat

Kone bývajú choré na bolenie, sakagije, sop¾av-ku, zustal sika� (neschopnos� moèenia), zazubice (popleve a otave). Kravy sa nadujú alebo majú ochvat,slintaèku, �op (krívaèku), zapálenie vemena. Svine súchoré na hospice, �opu a horúèku. Ovce sa nakazia me-tý¾om, motolicou a psy a maèky dostávajú �ugu (svrab)a besnotu. Choroba sa lieèi zmesou pálenky a papriky,ktorá sa dáva cez nos alebo na ústa.

Víno varené s horkou so¾ou sa vyu�íva na od-stránenie stolice u zvierat.

Sakagija, sop¾avka pri koòoch sa lieèi na nieko¾kospôsobov: 1. kúko¾ sa zomelie na múèku a potom sato dá do páleného, v ktorom má odstá� 24 hodín apotom sa lieva na nos. 2. svinský korenek, èemericasa dáva na ko�u, na prsia, keï sa ko�a zozbiera, najeho stred sa prilo�í malé mno�stvo medu alebo hu-sej masti a potom prichádza k výtoku. 3. ra�, ovos ale-bo jaèmeò sa varí s pridaním jednej ly�ice husacejmasti a potom sa tak sparený kladie do zobnice a nanos s tým, �e sám nos nemá by� v styku s touto du-snou masou.

Na vyrie�enie zustal sika�, neschopnosti moèe-nia je potrebné v hnojisku urobi� väè�iu jamu a donej vovies� koòa. Vyparovanie hnoja vyvolá potrebumoèenia.

25


26

Obrázok 11 - No�e na krájanie kapustySlika 11. Ribe� za kupus

Obrázok 12 - Kotel na pálenie pálenaSlika 12. Kotao za peèenje rakije

Obrázok 14 - Saneslika 14. Saone

Obrázok 13 - Koè (Drevený model vyrobil Josip Komjetan)Slika 13. Zapre�na kola (model u drvetu, izradio JosipKomjetan)

Slika 15. "Kobila", "makla", nakovanj


27

Obrázok 16 - Náèinie na udr�iavanie ohòa pri kutí �eleza Slika 16. Sjekira, drveni kutnik, srp

Obrázok 18 - �raftokSlika 18. Drvena stega

Obrázok 17 - Sekera, drevená uhelnica, kosákSlika 17. Pribor za odr�avanje vatre pri kovanju �eljeza(Náèinie na udr�iavanie ohòa pri kuti �eleza)

Obrázok 19 - Oberuèný nô� a maèkaSlika 19. "Makla", "maèka" (kuka za kantu)


3. Svakodnevni �ivot

(Povijest sela Markovac Na�ièki, preraðeni ma-terijal u konceptu iz 1940. godine, èiji su prikupljaèibili uèitelji narodne �kole u Markovcu (Andrej M. Ko-za, Katarina M. Koza, M. J. Jagetiæ); materijal se sa-stoji od pet araka papira formata 34 cm x 20 cm pro-naðenih u markovaèkoj �koli); fotografije su snimlje-ne na izlo�bi 1999. godine, odr�ane prilikom proslave120 godina doseljavanja Slovaka u Markovac

3.1. Lijekovi

Mnoge bolesti �itelji Markovca, kao i veæine okol-nih sela, lijeèe jednostavno mirovanjem, pa tako i upa-lu pluæa (zapalenie plúc), ospice (osipkov) i tifus. Kodupale pluæa i tifusa prakticiraju i dr�anje dijete. �eluèa-ne bolesti, reume i èemer (neke vrste groznice) sma-traju predznacima nekog te�eg oboljenja i pristupajumasiranju (trljanju). Masiranje obavljaju redovito sta-rije i iskusnije �ene, koristeæi za sredstvo svinjsku mastili kamfor�piritus (mje�avinu kamfora sa �estom). Ni-ti jednu bolest ne lijeèe pu�tanjem krvi, iako znaju dadrugi to primjenjuju. Naime, u selu nema niti jedneosobe koja bi znala obavljati taj posao. Ako se netkoubode na trn ili zapiraèi (zadrela trieska), trn ili tre-sku vade obiènom �ivaæom iglom bez prethodne de-zinfekcije (paljenja na plamenu i slièno).

Rijetko tra�e pomoæ zubara. Zube vade sami. Uselu se uvijek naðe netko tko svojim posebnim kli-je�tima mo�e izvaditi zub.

Kod poroðaja, naroèito te�ih, pozivaju babicu.U vraèanje i bajanje ne vjeruju, pa time i ne lijeèe

bolesti.Pri lijeèenju koriste razne narodne vrste lijekova,

pa tako i kravlju balegu (kravinec).Za br�e zacjeljivanje rana koristi se svinjsko i zeè-

je salo, jazavèja i puhova mast. U svinjsku �uènu vreæi-cu, iz koje je izbaèena �uèna tekuæina, stavlja se naneko vrijeme svinjsko salo. Kasnije se ono istiskuje(kao npr. zubna pasta iz tube) i stavlja na svje�e ra-ne. Jazavèja mast slu�i za lijeèenje oènih biona. Trpu-tèev list stavlja se na upaljene rane, koje se nabiru, ka-ko bi se oteklina, odnosno zagnojeno mjesto, prijeprekinulo. Na rane se slièno stavljaju i ostrugin i li-pov list. Za otekline (otoke) rabi se vinsko siræe (ocat).Ono se nalije u èistu ilovaèu i umijesi se blato, koje sestavlja kao oblog. Protiv gri�e bore se rakijom pomi-je�anom s paprikom ili sitnim biberom (paprom).

Kao narodni lijek protiv prehlade rabi se kuhano vi-no s cimetom i �eæerom. Prehlada se lijeèi jo� i pa-renjem nogu u toploj vodi, odnosno èajevima od ka-milice i lipovog cvijeta. Inaèe, za ureðivanje stolicekod �ivotinja koristi se vino kuhano s gorkom soli.

3.2. Tamanjenje �ivotinja i gamadi

Sitno tucano staklo u kruhu baca se psu, koji za-tim brzo ugine.

Kao otrov za �takore slu�i natron (luk�ija) uku-hana s kukuruznim �rotom. Ovom �mekom� zavaðenisusjedi tamane jedan drugome �ivad.

Morski luk (kupuje se u trgovinama) sitno se iz-re�e i stavi prokuhati u lonac s vodom. Zatim se u tostavlja kukuruzno bra�no. Od ovakvih �ganjaca �ta-kor (parac) nadme se i ugine.

Ipak, najpoznatije je sredstvo za tamanjenje mi�e-va i �takora klopka (past).

Petroleumom tamane se u�i, kojih zbog neèistoæeima prilièno. Ostala gamad, kao �to su buhe, �vabe,rusi i �ohari, tamane se pra�kom buhaèa, koji se na-bavlja u trgovinama.

3.3. Rad

a) Lov i ribolovLovom se bave imuæniji �itelji i to najvi�e zbog

zabave. Profesionalnih lovaca nema. Lovna sezonazakonom je predviðena u razdoblju od 15. 11. do 15.2. Tada je dozvoljen lov na zeèeve, hrèke, srne, lisice,kune, divlje patke i guske, �ljuke. Za �tetoèine, kao�to su jastrebi, vrane, nema lovostaja, veæ se one lo-ve tijekom cijele godine. Zvjerad love obièno na poèek,a rjeðe hajkom. Naravno, naðe se i poneki krivolovac(�rab�icar�). Za lov divljaèi i ptica upotrebljava se na-jèe�æe pu�ka (flinta), i to obièna dvocijevka. Lisice itvorovi love se i posebnim zamkama.

Prilièan broj �itelja bavi se pecanjem. Èesto odla-ze na susjedne ribnjake te kriomice love ribu u samimribnjacima ili na izlaznim kanalima. U ribolovu se ko-riste udica, mre�a, bubanj (buben) i korpa (ko�ik).

b) Poljodjelstvo (sprave i oruðe)Za obradu zemlji�ta slu�e: plug (pluh), brana

(drljaèa, zubaèa, brnjaèa), valjak (válek) i motika.�ito se u Markovcu ne �anje jer je to spor naèin

skupljanja priroda, veæ se kosi kosom. Srp slu�i zaskupljanje poko�enih �itarica.

28


Vr�idba (èi�æenje priroda) ne obavlja se vi�e po-sebnim gumnima i ga�enjem konjima, veæ moder-nim vr�ilicama (mlataèkami). Za proèi�æavanje zrna,naroèito u proljeæe, od pra�ine i ostalih neèistoæa ko-je se skupe na plodove �itarica tijekom ostave po ta-vanima, rabi se vjetrenjaèa (veternik) ili re�eto.

c) Sprave za prireðivanje vune, lana ikonopljeU Markovcu i bli�oj okolici nema ovaca pa se vu-

na ne preraðuje. Zbog nepogodnog tla i razvijene tek-stilne industrije ne siju se konoplja i lan.

d) Sprave za prireðivanje �ive�aDanas svako selo, pa tako i Markovac, ima po-

sebne mlinove u kojima se proizvode sve vrste bra�-na, od najfinijih do najprostijih. Buduæi da je Mar-kovac relativno mlado selo, u njemu nije ni bilo sta-rog naèina prireðivanja bra�na u domaæim seoskimmlinovima.

Za ribanje kupusa koristi se poseban ribe� (slika11). To je zapravo �ira daska kojoj je na proreznomdijelu smje�teno ukoso 4-5 no�eva, preko kojih se uposebnom �lijebu pomièe ne�to dublji okvir u koji sestavlja glavica kupusa. Pomicanjem toga okvira na-prijed i natrag kupus se sijeèe u rezance.

Voæe, a najèe�æe �ljive, su�e se na suncu ili u obiè-noj kru�noj peæi.

Rakija je omiljeno (oblubene) piæe i narod je peèeod svega i svaèega, na legalan i ilegalan naèin. U seluima puno sprava za peèenje rakije - kazana (kotel).Legalni su naèini peèenja rakije peèenje od �ljiva, ja-buka, kru�aka, dudova. Voæni plodovi (ako su kru�-ke i jabuke, prethodno se isijeku) stavljaju se u oveæuburad, kace (baève bez jednog dna, dolje obièno �ire,a gore u�e). Voæni plodovi nakon nekoliko dana poè-nu vreti (zbog procesa pretvaranja voænog sladora ualkohol) te se ova masa, tzv. kom, zagrije. Vrenje pre-staje nakon nekoliko dana, ovisno o vrsti voæa, a napovr�ini koma hvata se kora, tzv. krovina. Ona se ne-posredno prije samog peèenja rakije skida jer je nevalja pomije�ati s komom. Ako je kom pregust, tre-ba ga razrijediti s vodom. Kom se stavlja u bakrenikotao (slika 12), koji se hermetièki zatvori bakrenimpoklopcem, s èijega vrha vodi bakrena cijev u poseb-no bure, tzv. kadarku, zavija u spiralama kroz bure ina dnu bureta izlazi van. U bure se stavlja hladna vo-da. Kom se zagrijava, ali kako ne bi zagorio, mije�ase s posebno ugraðenom mje�aljkom. Kod tempera-ture od 80°C alkohol se pretvara u paru i mije�a s vo-denom parom koja nastaje od vode u komu. Ta smje-

sa para prelazi u cijev kadarke, gdje se kondenzira ibuduæi da je cijev u hladnoj vodi, pretvara se u tekuæestanje i izlazi iz cijevi van. Prva je rakija najjaèa jerima najvi�e alkohola, a kasnije biva sve slabija. Hva-ta se toliko kolika se jakost �eli - kod �e�æeg piæa man-je, a kod slabijeg vi�e. Na kraju izlazi gotovo èista vo-da (sadr�aj alkohola vrlo je nizak), koja se obièno uli-je u sljedeæi kazan. U dana�nje vrijeme, naroèito umalim selima, ne grade se posebne pecare, jer su nam-jenski prikladniji pokretni kazani.

Markovèani nemaju bre�uljke okrenute premajugu, odnosno pogodnog zemlji�ta za uzgoj vinogra-da s plemenitim vrstama gro�ða, pa uzgajaju tzv. �di-rektor� (direktno rodeæa loza) ili tudum. Ova sortauspijeva u ravnicama i ne zahtijeva mnogo truda (netreba je prskati modrom galicom jer nije izlo�ena pe-ronospori i vidiumu) pa je pogodna za siroma�nijeslojeve �ivlja. Vino se prireðuje na dva naèina. U prvomsluèaju bobe se odjeljuju od stapaka i u baèvi, izgn-jeèe kako bi sok iscurio i ostave u buretu da mo�t pro-vri. Po zavr�etku vrenja vino se ocijedi u èistu baèvu.Kod drugog sluèaja gro�ðe se ispre�a, a mo�t se od-mah stavi u baèvu u kojoj gornji mali otvor ostaje ot-voren sve dok se ne dovr�i proces vrenja. Vino se obiè-no popije tijekom zime, ali ukoliko ga sluèajno osta-ne do proljeæa, pretakanje se vr�i pri promjeni topli-ne po godi�njim dobima.

e) Sprave za vo�njuKola (hoè) (slika 13) poznato su prijevozno sredst-

vo, a njega èine sljedeæi elementi: toèak (koleso), gla-vèina (hlavèina), �bice (�bice), naplatok (naplatek),�inja (�ín), lijevèa (levèa), osovina (os), srèanica (roz-voza), lojtre (lotri), �arage (�aragle), ruda (ruda, ro-je), prekoruda (prekoruda), potega (potega).

Posebne vrste kola za obavljanje pojedinih pos-lova (za vo�nju drva, sijena ili samo ljudi) nema. Jed-na te ista kola, uz sitne prilagodbe, koriste se za sveposlove. Pri prijevozu drva lojtre se obièno skidaju,a kola produ�uju. Suprotno tome, pri prijevozu sije-na i �itarica, dodaju se i pomoæne lojtre, tzv. po-moænice.

Tijekom zime kao prijevozno sredstvo slu�e sao-ne (saòe), slika 1, duge i kratke.

Buduæi da u blizini nema rijeke, nema niti po-moænih sredstava na vodi.

f) Sprave i oruða za izraðivanje razne graðeI danas jo� uvijek gotovo svaka kuæa ima �kobi-

lu� (struháca stolica) i �maklu� (oberuèný no�) - no�za obje ruke, kojima se slu�e u domaæinstvu pri iz-

29


raðivanju (delanju) drveta (slika 15). Koriste ih za iz-raðivanje dr�alica za sjekiru, kosu, motiku i ostalihsitnijih potrep�tina, koje mo�e èovjek s malo volje itruda sam napraviti, kako ne bi za svaku sitnicu i�aokolaru. Za klepanje kose rabe se �babica� (babka) iposebni èekiæ (mlatek), a za njezino popravljanje ko-risti se brus (osla).

Okrugli rotacioni brus ili tocilo danas imaju jo�samo obrtnici.

Za obradu drveta koristi se sljedeæe oruðe ili alat(halát): za sijeèenje i cijepanje - sjekira (sekera), zatesanje - plankaèa i ��varba� (manja od plankaèe), zapiljenje - razlièite pile ili testere (pile): duga �umska,obièna kratka za rad s jednom rukom, mala za obre-zivanje grana. Domaæinstva koja obraðuju vinogradredovito imaju i posebne �kare za obrezivanje (no�ni-ce). Gotovo u svakoj kuæi naðe se i dlijeto (dlátko),turpija (pilnik), svrdlo (nebo�iec), klije�ta (kle�te) ièekiæ (mlatek).

g) Zanatlijske spraveTesar ili �cimerman� (tesár) rabi u svom zanatu

pored sprava nabrojanih za obradu drveta (sjekire,plankaèe, �varbe, svrdla, dlijeta i testere) kao pomoænosredstvo i �klamfu� (klonfu), kojom privremeno ve-zuje pojedine dijelove graðe, a ista mu slu�i kao oruðeza prièvr�æivanje drveta kojega dijela (te�e) za pod-lo�ke na koje stavlja isto (slika 16).

Zidar (murár) u svom poslu koristi zidarski èe-kiæ (murarský mlatek) i ostale sprave.

Kolar (kolár) pri radu koristi u svom obrtu uglav-nom ista oruða kao i tesar. Svaka kolarska radionicaima kobilu (�hoblbank�), klupu za hoblanje.

Kovaè (kováè) u svom vignju (vihòa) ima �eljez-ni nakovanj ili ambus (nákoveò), mje�ine (mechy),razne vrste i velièine èekiæa, klije�ta� (slika 17).

U selu do poèetka 1941. godine nije bilo niti jed-nog baèvara (pintera), lonèara (hrnèiara), opanèara(krpèiara), �e�ird�ije (klobuèiara) i èizmara (èizmá-ra).

3.4. Pojenje stoke i �ivadi

Svako gazdinstvo ima barem neku vrstu domaæih�ivotinja. Konje (kone), krave (kravy), svinje (svine)i ovce (ovce) nazivaju zajednièkim imenom stoka (sto-tek). Ovaca nema, ali zato preostalih �ivotinja imapodjednak broj.

Stoku hrane tri puta dnevno, i to sijenom, seè-kom, djetelinom. Kukuruz u zrnu, i ne�to rjeðe zob,

daju za obrok. Krave i svinje tjeraju na pa�u, gdje ihèuvaju seoski pastiri ili èorda�i.

Konje èiste èe�agijom (èesadlom), a zatim dobroistrljaju suhom slamom - rajbetlom (rajbovnikom) ieventualno poslije toga i�èetkaju kefom ili èetkom.Na�alost, upravo koèija�i s konjima postupaju priliè-no surovo. Konji nose imena poput Sultan, Dorat, Cvet-ko (ako na èelu ima bijele dlake), Riðov (�ute dlake).

�drijebnoj kobili i stelnoj kravi 8-10 dana prije�drijebljenja (zrebenia), odnosno prije teljenja (tele-nia), posveæuju posebnu pa�nju. Tada ih ne upre�uu kola, a kravu ne pu�taju na pa�u. Odvajaju ih odostale marve ili stoke, a èesto pregledavaju i noæu.Kravama obièno daju imena kao �to su Milna, Mila-va, Jagoda, �arulja, Cifra. Mame ih s �na, mala, na�.

Psa i maèku ima gotovo svaka kuæa. Pse naziva-ju �arov, Bunda�, Cigaò (ako je crn).

Pèelarstvo izumire jer kraj nije osobito pogodanza pèelarenje. Prije su se pèele uzgajale u pletarama(ko�nicah), a danas, ova preostala 2-3 pèelara, uzga-jaju pèele u sanducima (v �katulach).

3.5. Bolesti i lijeèenje �ivotinja

Konji pobolijevaju od gri�e, sakagije, zatvorenjamokraæe (zustal sikat), zazubice (poslije pleve i ota-ve). Kravama se dogodi nadimanje, pre�deravanje(ochvat), slinavka, �op, upala vimena (zapalenie vä-mena). Svinje pobolijevaju od ospica (hospice), �o-pa i vruæice (horúèka). Ovce se zara�avaju metiljem,a psi i maèke dobivaju �ugu i bjesnoæu.

Gri�a se lijeèi smjesom rakije i paprike koja sedaje kroz nos ili na usta.

Vino ukuhano s gorkom soli koristi se za ureði-vanje stolice kod �ivotinja.

Sakagija kod konja lijeèi se na nekoliko naèina:1. kukolj se samelje na bra�no, a zatim se to stavi urakiju u kojoj stoji 24 sata te se sipa na nos; 2. listkukurijeka stavlja se na ko�u u predjelu prsa; kad sepojavi nabrano mjesto, na njegovu sredinu stavi semala kolièina meda ili gu�èje masti te dolazi do pre-kida i istjecanja; 3. ra�, zob ili jeèam ukuhava se uzdodatak jedne �lice gu�èje masti, a zatim se tako upa-ren stavlja u zobnicu (zobnica) i na nos, s tim da samnos ne smije biti u doticaju s ovom zagu�ljivom ma-som.

Za izljeèenje od zatvora mokraæe potrebno je ugnoji�tu (ðubri�tu) napraviti oveæu jamu i u nju uve-sti konja. Isparivanje gnoja izaziva potrebu za mo-krenjem.

30


4. KA�DODENNOS�

4.1. Dedina a okolie

Markovec je dedina dlhá tri kilometre, ktorá le�ív ní�ine na svahoch Krndije, ved¾a samej �elezniènejtrate Záhreb � Osijek. Z neho sa mô�e prís� z Na�íczo severozápadnej strany �tátnou cestou Na�ice � Osi-jek, z ktorej sa asi kilometer od Na�íc má zahnú� naobyèajnú cestu do dediny, tie� z juhozápadnej stranyz cesty Na�ice � Djakovo. Takmer pred samotnou sta-nicou sa zahne v¾avo a znovu v¾avo. Za dedinskýmidomami sa nachádzajú záhrady a poza nich záhu-mienka. Polia, role, lúky, le�ia ¾avo a pravo ved¾a cestyNa�ice � Vukojevci � Djakovo a do nich sa mô�e prís�uvedenou cestou.

Dedinský cintorín ohradený takmer u� znièenouohradou sa nachádza na západnej strane dediny.

Markovec pozostáva z dvoch rovných radov do-mov; a domy delia dvory. Då�kou dediny vedie cesta.Táto cesta je cez zimu neschodná a nezjazdná a cezleto prikrytá hrubou vrstvou prachu. Preto sa obyva-telia rozhodli budova� cestu. Domy stoja v radoch.Prieèelím sú obrátené k ceste a podobajú sa jeden dru-hému ako vajce vajcu (Obrázok 20).

4.2. Dom a dvor

Dvor, priestor pred domom, je najèastej�ie ohra-dený. Do dvora sa vchádza z cesty cez vráta k ohrade.Koè a dobytok vchádzajú a vychádzajú na bránu.V�etky dedinské dvory sú hlavne rovnaké a lí�ia sajedine pod¾a èistoty a rozvrhu. U chudobnej�ích jedvor ohradený pletenou ohradou z haluzí, latiek, uzámo�nej�ích murovanou.

Dom sa nachádza v¾avo alebo vpravo vo dvore(Obrázok 21). Niekedy sa na òu opierajú hospodár-ske budovy. Keï�e je dedina dos� chudobná, ham-bár je zriedkavý (Obrázok 22). Preto sa obilie a ostat-ná úroda vyná�a na povalu (Obrázok 23). O nieèo ïa-lej od domu je stajòa alebo staja (Obrázok 24), sto-dola, kôlòa a �opa (Obrázok 25). Neïaleko od domusú ulo�ené drevá, ktoré sa tu pília a �tiepajú, preto satu nachádza väè�í klát, sekera a pílka.

Stajòa je obyèajne malá. Na jednom mieste mámen�í otvor, ktorý slú�i na vyhadzovanie hnoja zostajne na hnojisko (Obrázok 26). Je to ni��í priestorpoza stajòu, do ktorého odteká hnojovka. Toto slú�i

aj ako smetisko. K nemu sa prichádza chodníkomspod �opy, na povale je senník.

Ved¾a týchto budov na dvore je studòa (Obrázok27). Neïaleko je aj chlebová pec (Obrázok 28), podktorú sa umiestnil domáci pes. E�te ïalej od domu jeobyèajný drevený chlievik a nad ním kurín.

Dvor je zriedka upravený a èistý. Najèastej�ie jezarastený trávou a burinou. Cez zimu dvor je saméblato, preto je vymurovaný chodník z tehál, ktorý ve-die od vchodu po domáce dvierka (Obrázok 29).

V tieni nieko¾kých ovocných stromov domáci vlete oddychujú. Ak sú susedia zvlá�� v dobrýchstykoch, mo�no prejs� z dvora do dvora cez ohraduobyèajným priechodom. Zo stajne vedie chodník doba�èe, kde mo�no nájs� domácu na jar a v lete. De-dinské domy sú vystavané z nepálenej tehly, ktorú ro-bia sami alebo z pálenej tehly. Domy sa pokrývajú ère-pom a ve¾mi zriedkavo aj slamou. V�etky domy súprízemné a od dedinskej cesty ich delí chodník, poktorom sa pohybujú ¾udia. Koè a statok idú po ceste.Pri vchode do domu najprv sa vchádza do malej kuchy-ne s murovanou pecou ��parhertom, obyèajným sto-lom, nieko¾kými stolièkami, policou na kuchynskýriad a lavièkou na nádoby s vodou. V¾avo alebo vpra-vo sú izbové dvere a niekedy aj dvere do �pajzu. V�pajzi sa pripravujú, odkladajú v�etky potravné èlánkya ak nieto pivnice, alebo trap, hroble, potom sa do nejodkladajú aj zemiaky, repa, kyslá kapusta a ostatné.

Izba je spálòou pre v�etkých domácich, preto jev nej to¾ko postelí, ko¾ko èlenov má rodina. Táto iz-ba má obyèajne dve okná, medzi ktorými je stôl pokry-tý obrusom a ved¾a neho nieko¾ko stolièiek. K tomutostolu sa sadá pri slávnostných príle�itostiach, alebokeï prídu hostia na náv�tevu. V kúte je kasòa na bie-lizeò a slávnostné háby, �aty (Obrázok 30). Na ste-nách visia obrazy svätcov a obrázky rodiny a pria-te¾ov (Obrázok 31). V izbe je aj pec (zelezná alebo mu-ruvaná), lebo sa domáci cez zimu zdr�ujú v izbe (Obrá-zok 32). Záchod v dome je zriedkavý, a to za samýmhnojiskom, zbitý zo starých dosák (Obrázok 26).

Mlad�í svet v lete spí v senníku na sene alebo von-ku. V zime sa domáci zdr�ujú v dome. V lete dospelírobia vonku a pri dome je iba stará matka, �ena s ma-lým die�a�om a deti.

Seno je ulo�ené do senníka (Obrázok 25), alebozozbierané v kôpkach, ktoré sú na dvore alebo ved¾aneho. Na povale je obilie, fazu¾a. Cez zimu sa pod �o-pou nachádzajú koè, pluh, brána, sane a iné po¾no-hospodárske náèinie.

Ve¾ký poèet domov v dvore má aj letnú kuchyòu,ktorá v zime slú�i ako sklad. U niektorých ba�èach,

31


záhradách sa nachádza aj vèelín. Stu(d)òa je èasto blí-zo hnojiska (èo nie je hygienické) a z nej sa voda �ahápomocou vretena a kolesa. Ohradená je drevenou oh-radou. Ved¾a nej je válov èi betónové alebo drevenékoryto, �¾ab z ktorého dobytok napájajú ráno a veèer.

Von z dvora niet zvlá�tnych stavísk, lebo sú po-lia, lúky a ostatné tesne ved¾a dediny. Na vhodnýchmiestach vysadené sú malé vinohrady divými viniè-mi noja (direktor). Sú tu e�te úkryty strá�cov vinoh-radov jednoducho pokryté slamou.

4.3. Potrava a riad

Keï sa kone a statok viac nedajú pou�íva�, pre-dávajú sa na jarmokoch mäsiarovi, ktorý ich zare�e.Re�e sa statok, svine, hydina a iné. Zabíjaèku, za-ká¾aèku obyèajne vykonáva mäsiar, vo¾akto z rodinyalebo domáci. V tento deò je vlastne hostina na kto-rej je prítomná blízka rodina a priatelia. Postup prácpri zabíjaèke je takýto: vèas ráno sa zohreje potrebnávoda. Brav sa zare�e no�om, krv sa nevylieva, ale juzachytávajú do nádoby a neskôr sa pou�íva na výro-bu krvavníc, huriek. Zarezaného brava kladú do ve¾ké-ho dreveného koryta, kde sa obára. Obára sa vriacouvodou a srs� sa �krabe tupou ly�icou a potom oholíno�om. Tak oèistený brav sa zavesí na hák, roztvoriaho a vyberú èrevá a v�etky vnútornosti. Potom sa roz-polí, ostrým no�om sa oddelí slanina a od nej neskôrko�a. Hrubá slanina sa krája na kúsky a pripravujena topenie a tenká, najmä podbru�ina necháva naúdenie (kedi�, su�i�). Slanina sa spú��a, topí v kotle.Zvy�ok slaniny po vypra�ení ��kvarky sa jedia a z nichsa pripravujú �kvarkové pagáèe. Ostatné mäso zo za-rezaného brava sa podelí najprv na nieko¾ko hlav-ných kusov: prsia, chrbtina, stehno alebo �unka, lo-patka... Zo zvlá�tneho mäsa robia sa klbásy, klobásy.Z varenej hlavy a p¾úc robia hurky a tlaèenku. Robo-ta sa konèí pred veèerou. Pri veèeri sú prítomní aj ho-stia. Podáva sa mnoho druhov jedál z mäsa o�ípanýcha príle�itostné koláèe, tzv. salovky. V tento istý deò sasna�ia mäso osoli�. Do suda vlo�ia mäso, dobre po-solia a prelejú rôso¾ou, ktorá pozostáva: z octu, vody,cesnaku a korenia. Rôso¾ vzniká neskôr z posolené-ho mäsa, slaniny, �unky. Je to so¾ zmie�aná so ��ava-mi z mäsa èi �unky, slaniny, ev. vodou. Mäso zostá-va v sude tri-�tyri tý�dne a �unka aj dlh�ie, aby sa to-to nepokazilo. Potom sa mäso vyná�a na povalu ale-bo do udiarne údi�, aby sa dobre vyúdilo, osu�ilo.Takto osu�ené mäso sa je cez zimu surové, varenés rôznymi jedlami, najèastej�ie s kyslou kapustou. Keï

kapusta v jeseò dozrie, seká sa no�om a hlávky sa ne-chávajú nieko¾ko dní odstá�. Potom sa krája tzv.no�mi, ukladá do suda, utláèa, gazí a dobre osolí. Med-zi vrstvy nakrájanej kapusty sa vlo�í aj nieko¾ko ce-lých hlávok.

Do trapu, hroble sa ukladajú zemiaky a repa (akneexistuje pivnica). V ba�èi, záhrade sa nahrubo pre-strie slama, na ktorú sa na hàbu vysypú zemiaky ale-bo repa a potom znovu pokryjú slamou. Z bokov sana slamu hrubo navrství zem, aby zemiaky a repapoèas zimy nezmrzli. Do zvlá�tnych flia� sa nakladáovocie a zelenina, ktorá sa je kyslá s mäsom. Hlavnoupotravinou je akiste múka (Obrázok 33). Poznajú via-cej druhov: nuler, chlebovú, ra�nú, kukuriènú... Me¾úju v dedinskom mlyne.

Takmer niet domu, ktorý nemá kravu, preto mlieè-ne výrobky patria medzi hlavné jedlá. Dojenie krávnebýva práve v súlade s po�iadavkami na èistotu. Stá-va sa, �e domáca pred dojením predsa poumýva rukya naleje do �echtáru trochu vla�nej vody, ktorou pou-mýva krave vime, vemeno a potom ho vy�úcha èistouhandrou. Èerstvo podojené mlieko sa precedí cez ce-dilo, husté sitko do keèagov (mlieènikov) (Obrázok 34).Pre domácich mlieko sa prevarí, trochu èerstvého sapredá a ostatné sa dá kysnú�. Mlieko stojí dva-tri dni,odhrieva sa, kým sa na òom nevytvorí smotana, z kto-rej sa v zbenke, zvlá�tnej drevenej nádobe zmúti mas-lo (Obrázok 35). Zbenka je drevená nádoba vysoká asi50-70 centimetrov, �iroká 20-25 centimetrov dolu �i-roká a hore úzka. Zatvára sa dreveným vrchnákoms otvorom, cez ktorý prechádza drevená tyè, na ktorejje na vnútornom konci pripevnená okrúhla drevenádo�tièka s dieroèkami. Dvíhaním a spú��aním tejtotyèe vytvára sa zo smotany maslo. Biela tekutina, kto-rá zostane po smotane volá sa stepky. Na syr sa mlie-ko dáva na �porák, �porhét kde vïaka miernemu zah-rievaniu kysne. Ský�ené nábrzlé mlieko sa vyleje cezriedke plátené syrové vrecko, vrecú�ko ktorým vyteèiesrvátka a vo vrecku zostáva èerstvý syr (Obrázok 36).

V lete deti a dospelí oberajú jahody. Predávajúich, jedia èerstvé a z nich varia lekvár. Po letných a je-senných da�ïoch chodia na hríby. Pripravujú ichèerstvé alebo su�ia na slnku na zimu. Maliny, èerni-ce a lieskovec a trnky sa zriedkavo oberajú

Varia sa obyèajné domáce jedlá zo v�etkých do-mácich výrobkov: mäsa, zeleniny... Chlieb je hlavnápotravina a väè�inou ho peèú doma raz tý�denne. Najeden chlieb naèim cez sito osia� 4-5 kilogramov múky.V hrnci sa v troche vla�nej vody rozpustia kvasnice akvások. Kvások je kúsok cesta, ktorý domáca pone-cháva z minulého peèenia chleba. S osolenou múkou

32


pomie�ajú sa rozpustené kvasnice a potom s vla�nouvodou zamiesi chlieb. Chlieb sa miesi, kým sa cestoneprestane lepi� na ruky. Zamiesený chlieb dáva sado slamienka, do ktorého sa prestrie uterák a posypesa múkou. Chlieb sa potom kladie na teplé miesto,aby nakysol a odná�a do pekárne. Kým neboli peká-ri, chlieb sa piekol v dome v chlebových peciach.

Peèivo predáva pekár.Poèas ve¾kých sviatkov sa peèie peèienka na ro�-

te (prasa alebo jahòa). Ináè, mäso sa v pracovné dnizriedkavo konzumuje. Odkladá sa na nede¾u a sviatky.V zime sa varí ka�dý deò, a v lete poèas po¾ných prácsa nesie do po¾a studená potrava (chlieb, slanina, ci-bu¾a a iné). Pôst je nie prísny, no ak ho dodr�iavajú,je sa chlieb, mlieko, cibu¾a, fazu¾a a niektorí jedia ajrybu. V zime sa je v kuchyni a v lete v kuchyni, na dvo-re alebo v robote. Ináè, v lete sa je trikrát denne: rá-no, napoludnie a veèer a v zime ráno a veèer. Keï�e�a�ké práce vy�adujú silnej�iu potravu, vtedy sa najedle ne�etrí. Taktie� sa na jedle a pití ne�etrí na svad-bách, zabíjaèkách a iných významných príle�itostiach.

4.4. Odev, obuv a poste¾ná bielizeò

Pris�ahovalci svoj kroj nedoniesli zo Slovenska.Keï�e sa Markovec nachádza neïaleko trhu Na�icea v Osijeku, ich odev sa nelí�i od mestského. Odev ku-pujú hotový alebo �ijú z kúpeného materiálu.

Aj chlapcov, aj dievèatá v kolíske obliekajú do jed-noduchých blúz alebo suknièiek, bielych alebo fa-rebných a na hlavu im kladú èiapky. Zakrúcajú, po-víjajú ich do obyèajných handár alebo plienok. Keïzaènú chodi�, chlapcov obliekajú do nohavièiek a die-vèatá do suknièiek. Pri vychádzkach s die�a�om mat-ka sa sna�í, aby bolo èisté a lep�ie odeté. V lete chlaprobí v ko�eli s vyhrnutými rukávmi, v nohaviciach,bosý, èi obutý naboso a èiapkou alebo klobúkom nahlave. V zime oblieka zimný kabát, obúva �a�ké to-pánky alebo èi�my a na hlave nosí èiapku, klobúk ale-bo baranicu. V nede¾u a vo sviatok sa oblieka ako ajcez tý�deò, ale do sviatoèného obleku. Zbraò nosialen na svadby, na jarmok alebo v niektorých iných ne-bezpeèných situáciách.

�enské �aty sú hlavne mestské � plus ruèník, �at-ka na hlave. Star�ie �eny sa obliekajú do tmav�ieho.Poèas pracovného tý�dòa �eny si obliekajú blúzky, su-kòu, zásteru a �atku. V nede¾u a poèas sviatkov siobliekajú to isté, len�e kraj�ie a zachovanej�ie. Poèassmútku sa obliekajú do èierneho alebo si uvia�u èiernyruèník.

V lete sa zriedka obúvajú a bosé sú najmä �enya deti. Topánky a pono�ky sa u� kupujú v obchodoch.Pred zimou sa chránia hrubými �atkami a zimnýmikabátmi, rukavicami a pred da�ïom dá�dnikom.

V posteli (Obrázok 37) je slamiaèa, slamník a nanej je perina, duchna (nie v�ade). V�etko to sa pokry-je pokrovcom alebo plachtou, na ktorej sa le�í. Pri-krýva sa hornou perinou, v ktorej je husacie perie.Cez deò je poste¾ pokrytá prikrývkou (dekou). Domasa pripravuje jedine perie a v�etko ostatné sa zado-vá�i v obchode.

Po umývaní sa utierajú uterákmi. �enská ruènápráca je nie ve¾mi bohatá na vzorky (Obrázok 35).

Pri odchode na jarmok, do po¾a alebo do lesa sed-liak so sebou nosí potravu v ko�enej ta�ke. Kone pri-krýva pokrovcami a handrovkami, tkanými z handára v koèi má vrecia, ktoré zadová�il u mlynára.

4.5. Ozdobné predmety a úèesy

Tvár líèia skromne a to len poèas sviatkov, alebokeï idú na svadbu. Star�í nosia mo�no iba hodinkyalebo prsteò a �eny náu�nice. Mládenec sa venèí kvet-mi (èerstvými alebo umelými). Ovenèený je ru�ou, ka-rafiátom alebo fialkou a za klobúkom má pierko (Obrá-zok 38) alebo zelený list. Fúzy a bradu nosia iba sta-r�í. Holia sa a strihajú sami, jeden druhého alebo de-dinský holiè. Holièa platia roène v naturáliách (p�e-nicou alebo kukuricou). Holia sa obyèajne raz do tý�dòa(v sobotu alebo nede¾u) a strihajú sa pred sviatkami.

�eny zapletajú vlasy do dvoch vrkoèov, ktoré sav zátylku zalo�ia a pripevnia kovovými ihlicami, vlá-snièkami. Úèesy dievok a �ien sú rovnaké. Poèas ro-bôt si via�u �atku, na sviatky ich nenosia.

Chlapcom sa vlasy strihajú a dievèatám krátia ale-bo zapletajú do vrkoèov, ktoré skrá�lia ma�¾ami (Obrá-zok 39).

4.6. Kurivo a osvetlenie

Kúria v kuchynských �parhertoch, sporákoch,ktoré sami vymurujú z tehál, alebo kúpia �elezné v ob-chodoch. Èasto takéto pece dajú do spálne, ktorá v zi-me slú�i aj ako kuchyòa, aby sa nekúrilo na dvochmiestach. Dlhé zimné noci domáci krátia sediac oko-lo pece v rozhovoroch o denných udalostiach. Sediana stolièkách, na obyèajných stolcoch a lavièkách.Gazdiná vstáva prvá a zakúri do pece (dubovým, hra-bovým, topo¾ovým, bukovým a jaseòovým drevom).

33


V strede kuchyne aj v najchudobnej�ích domcochvisí z povaly obyèajná kuchynská lampa, ktorá sa pá-li len za krat�ích dní. V lete sa v�etky práce zakonèiaskôr, ako sa zotmie, tak�e domáci líhajú spa� bez pá-lenia lampy. Svetlo sa �etrí na �enské práce, na �itie,plátanie a ruèné práce, ktoré sa vykonávajú v zime.V stajni sa pou�íva lampá� so slabým svetlom. Naveèerný odchod do dediny, na vlak alebo na cestu lam-pá� nahradí elektrické osvetlenie.

Na osvetlenie sa vyu�íva v�eobecne známa pe-trolejová lampa.

4.7. Fajèenie

Ve¾ká väè�ina chlapov zaèína fajèi� u� vo rannejmladosti a v òom pokraèuje a� do neskorej staroby.Väè�inou fajèia cigarety (hotové, alebo ich sami�ú¾ajú), zriedkavo fajku. Najchudobnej�í krútia na-jobyèajnej�í tabak do novinového papiera. Zvy�ok ta-baku vo fajke nazývajú bagu�. Málokto �nupe, vdychu-je tabak, lebo je tento ve¾mi drahý a nemô�u si hov nijakom prípade dovoli�.

34

Obrázok 21 - Umiestnenie domu vo dvoreSlika 21. Polo�aj kuæe u dvori�tu

Obrázok 24 - Staja (stajòa), jasle pre kozy, skôr pre kravy(z jedného kusa, vysoké 70 cm, asi 120 rokov)Slika 24. Staja (�tala), jasle za koze (prije za krave)

Obrázok 22 - HambárSlika 22. Hambar (Ambar)

Obrázok 20 - DomSlika 20. Izgled kuæe

Obrázok 23 - Stubeò, truhlana obilieSlika 23. Stubeò, truhla naobilie, (bukovo drvo izjednoga komada, visina 70cm, oko 120 godina)


35

Obrázok 27 - Stuòa (studòa)Slika 27. Bunar

Obrázok 28 - Chlebová pec (rodina Duïaková, FraòaStrapáèa 170)Slika 28. Kru�na peæ (obitelj Dudjak, Franje Strapaèa 170)

Obrázok 25 - �opaSlika 25. �upa

Obrázok 26 - Hnoj (hnojisko) za stajòouSlika 26. Ðubri�te (gnoji�te) iza staje


36

Obrázok 29 - Tehlový chodníkSlika 29. Ciglena staza

Obrázok 30 - Kasne (skrine)Slika 30. Ormari

Obrázok 31 - Obrázky na stenách v izbeSlika 31. Slike obje�ene na zidovima sobe

a) nábo�enské obrazy prinesené zo Slovenska, svätý Jozef a svätý Antona) svete slike donesene jo� iz Slovaèke, sveti Josip i sveti Antun


37

c) obrázky, rodinné fotografie a obrazy svätcovc) slike roðaka i svete slike

b) obraz Bohorodièky (drevený rám 40x 40 cm, asi 160 rokovb) slika Majke Bo�je (drveni okvir, 70 cm x 40 cm, oko 160godina)

d) krucifix, krí�ová cestad) raspelo, kri�ni put

Obrázok 32 - �elezná pecSlika 32. �eljezna peæ


38

Obrázok 36 - Tlaèidlo na syrSlika 36. Pre�a za sir

Obrázok 35 - Zbenka Slika 35. Mutilice za kajmak (maslo)

Obrázok 37 - Poste¾Slika 37. Krevet

Obrázok 34 - Hlinené hrnce a keèage, mlieèniky Slika 34. Zemljani lonci

Obrázok 33 - Drevené misky na múkuSlika 33. Drvene posude za bra�no


4. �ivotne potrep�tine

(Povijest sela Markovac Na�ièki, preraðeni ma-terijal u konceptu iz 1940. godine, èiji su prikupljaèibili uèitelji narodne �kole u Markovcu (Andrej M. Ko-za, Katarina M. Koza, M. J. Jagetiæ); materijal se sa-stoji od pet araka papira formata 34 cm x 20 cm pro-naðenih u markovaèkoj �koli; rukopis je razlièit u od-nosu na onaj u preostala dva dijela);fotografije ekspo-nata snimljene su na veæ spomenutoj izlo�bi, dok susnimljene kuæe vlasni�tvo Anke Korpak te Eve i SofijeZajac u Ulici Franje Strapaèa 85, odnosno 103

4.1. Selo i okolina

Markovac je selo dugo 3 km koje le�i u dolini, napodno�ju Krndije, uz samu �eljeznièku prugu Zagreb-Osijek. U njega se mo�e doæi iz Na�ica sa sjeveroza-padne strane, dr�avnom cestom Na�ice-Osijek, s ko-je se otprilike 1 km od Na�ica skrene mekanim pu-tem u selo te s jugozapadne strane s puta Na�ice-Ða-kovo. Gotovo pred samom postajom skrene se lijevoi opet lijevo. Iza seoskih kuæa nalaze se potkuænice, aiza njih zavrtnice. Polja, njive, livade le�e lijevo i de-sno na drumu Na�ice-Vukojevci-Ðakovo pa se u njihsti�e navedenim putem.

Seosko groblje ograðeno dotrajalom ogradomsmje�teno je na zapadnoj strani sela.

Markovac se sastoji od dva ravna reda kuæa, akuæe dijele dvori�ta. Duljinom sela vodi mekani put.On je zimi zbog blata neprohodan, a ljeti pokriven de-belom pra�inom. Zbog toga su mje�tani odluèili gra-diti kameniti drum. Kuæe stoje u redu. Èelom su okre-nute na put i nalik su jedna drugoj (slika 20).

4.2. Kuæa i dvori�te

Dvori�te, prostor ispred kuæe, redovito je ograðen.U dvori�te se ulazi s puta kroz vrata�ca na ogradi. Ko-la i marva ulaze i izlaze na kapiju. Sva seoska dvori�-ta uglavnom su jednaka i razlikuju se jedino po èi-stoæi i ureðenju. Kod siroma�nijih dvori�te je ograðe-no pleterom, tj. ogradom od granja, letava, a kod imuæ-nijih zidanom ogradom.

Kuæa je smje�tena u dvori�tu lijevo ili desno (sli-ka 21). Ponekad je na nju vezana neka od gospodar-skih zgrada. Buduæi da je selo dosta siroma�no, ham-bar je rijedak (slika 22), pa se �itarice i ostali prirod

spremaju na tavan (slika 23). Ne�to dalje od kuæe su�tala ili staja (slika 24), �tagalj i uvoz (�upa), slika 25.Nedaleko od kuæe smje�tena su drva, koja se tu re�ui cijepaju, zato se tu nalaze oveæi panj, sjekira i teste-ra.

�tala je obièno skromna. Na jednom mjestu imamali otvor, koji slu�i za izbacivanje ðubra iz �tale naðubri�te ili gnoji�te (slika 26), a to je ni�i prostor iza�tale u koji otjeèe i gnojnica. Ono slu�i i za smetli�te,a do njega se dolazi putem ispod �upe na èijem je ta-vanu sjenik.

Pored ovih zgrada u dvori�tu se nalaze bunar (sli-ka 27). Nedaleko je i kru�na peæ (slika 28), ispod ko-je se smjestio kuæni pas. Podalje od kuæe obièan jedrveni svinjac, a nad njim koko�injac.

Dvori�te je rijetko uredno i èisto. Uglavnom jeobraslo travom i korovom. Preko zime dvori�te je pu-no blata pa je zato sagraðena staza od cigle koja vodiod izlaza do kuænih vrata (slika 29).

U hladovini ponekih zasaðenih voæaka ukuæanise ljeti odmaraju. Ako su susjedi posebno meðusob-no dobri, mo�e se prijeæi iz dvori�ta u dvori�te prekoograde kroz obièan prolaz. Iza staje vodi staza u ba�èu(vrt), gdje mo�emo naæi domaæicu u proljeæe i ljeti.Seoske kuæe graðene su od prijesne (nepeèene) ciglekoju izraðuju sami ili od peèene cigle (opeke). Po-krivaju se crijepom, a vrlo rijetko i slamom. Sve sukuæe prizemne, a od seoskog puta dijeli ih staza ko-jom se kreæu ljudi. Kola i marva idu putem. Pri ula-sku u kuæu najprije se dolazi u malu kuhinju sa zida-nom peæi (�parhetom), obiènim stolom, nekoliko sto-lica, policom za kuhinjsko suðe i malenom klupomza posude s vodom. Lijevo ili desno sobna su vrata, aponegdje i vrata za smoènicu (�pajzu). U smoènicuse spremaju sve �ive�ne namirnice, a ako nema po-druma ili trapa, onda se u nju spremaju i krumpir,repa, kiseli kupus i ostalo.

Soba je spavaæa soba za sve ukuæane pa se u njojnalazi onoliko kreveta koliki je broj èlanova obitelji.Takva soba obièno ima dva prozora, izmeðu kojih senalazi stol pokriven stolnjakom i nekoliko stolica. Zaovaj stol sjeda se u sveèanim zgodama ili kada naiðugosti. U kutu je ormar za rublje i sveèana odijela (sli-ka 30). Po zidovima vise pobo�ne slike, slike roðakai prijatelja (slika 31). U sobi se nalazi i peæ (�eljeznaili sagraðena) jer se ukuæani u njoj preko zimezadr�avaju (slika 32). Zahod se u kuæi nalazi vrlo ri-jetko, i to uza samo ðubri�te, zbit od starih dasaka(slika 26).

Mlaði svijet ljeti spava na sjeniku ili vani. Zimise ukuæani zadr�avaju u kuæi. Ljeti odrasli rade va-

39


ni, a kod kuæe je samo stara baka, �ena s malim dje-tetom i djeca.

Sijeno je spremljeno na sjeniku (slika 25) ili saml-jeveno u plastove, koji su negdje u dvori�tu ili blizunjega. Na tavanu su spremljene sve �itarice, grah. Pre-ko zime se pod �upom nalaze kola, plug, brana, sao-ne i ostalo poljsko oruðe.

Velik broj kuæa ima u dvori�tu i ljetnu kuhinju,koja zimi slu�i kao spremi�te. Kod nekih se u ba�èinalazi i pèelinjak. Bunar je èesto nedaleko ðubri�ta(�to nije ni najmanje zdravo), a iz njega se voda vadipomoæu vretena i toèka. Ograðen je drvenom ogra-dom. Uz njega se nalazi valov, odnosno betonsko ilidrveno korito, iz koga se marva napaja ujutro i na-veèer.

Izvan dvori�ta nema posebnih zgrada jer se pol-ja, livade i ostalo nalaze skoro uz samo selo. Na po-desnijim mjestima zasaðeni su mali vinogradi divljeloze zvane noja (direktor). Ovdje se mogu vidjeti sklo-ni�ta èuvara vinograda, jednostavno pokrivena sla-mom.

4.3. Hrana i posuðe

Kad konji i goveda vi�e nisu za upotrebu, pro-daju se na va�aru mesaru koji ih zakolje. Kolje se mar-va, svinje, �ivad i ostalo. Klanje (klanje svinja u kuæi,kolinje, svinjokolja) obièno obavlja mesar, netko odroðaka ili ukuæana. Taj dan zapravo je sveèanost ko-joj prisustvuju bli�i roðaci i prijatelji. Postupak klan-ja odvija se sljedeæim redom. Ujutro rano zagrije sepotrebna voda. Svinjèe se kolje no�em. Krv se ne ba-ca, veæ otjeèe u zdjelu, i kasnije se upotrebljava zapravljenje krvavica. Zaklano svinjèe stavlja se u ve-liko drveno korito, gdje se �uri (skida mu se dlaka).�uri se vruæom vodom, a dlaka se skida tupom ka�i-kom (�licom) te se poslije brije no�em. Tako oèi�æe-no svinjèe objesi se na za to pripremljen stalak, ra-spori ga se i izvade mu se crijeva i cijela utroba. Za-tim se rasijeèe po polovici. O�trim no�em skida seslanina koja se kasnije odjeljuje od ko�e. Debela sla-nina re�e se u komadiæe i sprema za topljenje, a tan-ka, naroèito od trbuha, ostavi se za su�enje. Slaninase topi u kotlu. Ostatak slanine - èvarci, jedu se, odnjih se prave kolaèi ili se spremaju. Preostalo mesood zaklane svinje rasijeèe se na nekoliko komada:prsa, karmenadle, but ili �unka, lopatica� Od po-sebnoga mesa prave se kobasice. Od kuhane glave ipluæa prave se krvavice, �varglovi. Posao zavr�avanegdje pred veèer. Naveèer se spremi veèera kojoj

prisustvuju svi, pa i neki uzvanici. Veèera se sastojiod mnogo vrsta jela od svinjskog mesa i prigodnihkolaèa (salovnjaka).

Istoga dana nastoji se meso posoliti. Stavlja se uza to odreðenu kacu, dobro nasoli i prelije rasolom,koji se napravi od octa, vode, bijelog luka i bibera.Meso ostaje u kaci 3-4 nedjelje, a �unke i vi�e, kakose ne bi pokvarilo. Zatim se to meso odnosi na tavanili pu�nicu kako bi se dobro odimilo, to jest osu�ilo.Ovako suho meso jede se preko zime prijesno, kuha-no i s raznim drugim jelima, a najèe�æe s kupusom.Kad je kupus zreo, u jesen, posijeèe se no�em i te seglavice ostave nekoliko dana stajati. Zatim se izriba-ju na poseban ribe�, sla�u u kacu i dobro osole. Iz-meðu ribanog kupusa stavi se i nekoliko cijelih gla-vica.

U trap se spremaju krumpir i repa (ako ne postojipodrum). Negdje u ba�èi debelo se prostre slama nakoju se smjesti na hrpu krumpir ili repa i onda opetpokrije slamom. Zemlja se sa strane debelo sla�e naslamu, kako tijekom zime ne bi smrzlo. U posebnimbocama sprema se razno povræe i voæe, koje se jedekiselo uz razne vrste mesa.

Jedna je od glavnih �ive�nih namirnica bra�no(slika 33) i ima ga vi�e vrsta: nuler, kru�no, ra�eno,kukuruzno� Izraðuje se u mjesnom mlinu.

Rijetko koja kuæa nema kravu pa su mlijeèni proiz-vodi meðu glavnim jelima. Dojenje krave ne provo-di se ba� u skladu sa zahtjevima èistoæe. Poneka kuæa-nica prije mu�nje opere ruke, ulije u muzlicu ne�tomlake vode kojom opere kravi vime, a zatim ga ota-re èistom krpom. Pomuzeno mlijeko procijedi krozgusto cjedilo u zemljane lonce (slika 34). Za domaæuuporabu mlijeko prokuha, ne�to proda svje�e, a osta-lo kiseli. Mlijeko stoji dva do tri dana, dok se nad mli-jeko ne digne kajmak, od kojega se u posebnoj drve-noj posudi (mutilici), slika 35, lupanjem uèini mas-lac ili putar. Mutilica je drvena posuda visoka oko 50-70 cm, �iroka oko 20-25 cm, dolje �ira, a gore u�a. Zat-vorena je �upljim drvenim poklopcem kroz koji seprovlaèi drveni �tap, na èijem je unutra�njem krajuprièvr�æena okrugla drvena da�èica koja ima po sebirupice. Dizanjem i spu�tanjem toga �tapa lupa se kaj-mak te se tako dobije putar ili maslac. Bijela voda ko-ja ostane nakon nastanka putra zove se stepki. Uki-seljeno mlijeko stavi se na �tednjak, gdje se zahvalju-juæi maloj toplini dobije sir. Usireno mlijeko nalije seu rijetku platnenu vreæicu kroz koju se ocijedi sirut-ka, a u vreæici ostaje svje�i sir (slika 36).

Ljeti djeca i odrasli beru jagode. Prodaju ih, jedusvje�e i od njih prave pekmez. Poslije ljetnih i jesen-

40


skih ki�a beru gljive. Za jelo ih spremaju svje�e ili su�ena suncu za zimu. Maline, kupine, lje�njaci i glogin-je slabo se beru.

Kuhaju se obièna domaæa jela od svih domaæihproizvoda, mesa, povræa�Kruh je glavna hrana iuglavnom ga peku kod kuæe, jednom tjedno. Za je-dan kruh potrebno je kroz sito prosijati 4-5 kg bra�-na. U loncu s ne�to mlake vode rastopi se germa i kvas.Kvas je komadiæ tijesta koji je domaæica ostavila odpeèenja posljednjeg kruha. S osoljenim bra�nom po-mije�a se rastopljeni kvas te se s mlakom vodom za-mijesi kruh. Kruh se mijesi tako dugo dok se tijestone prestane hvatati za ruke. Umije�en kruh stavlja seu simlicu (slamnatu okruglu ko�aricu), koju se pro-stre pe�kirom i posipa bra�nom. Kruh se zatim stavl-ja na toplo mjesto, kako bi se dignuo, i odnosi u pe-karu. Dok pekara nije bilo, kruh se pekao kod kuæe ukru�nim peæima.

Pecivo prodaje pekar. Na dane velikih blagdana peèe se peèenica na

ra�nju (prase ili janje). Opæenito, meso se obiènimdanima rijetko jede. Ono se èuva za nedjelje i blag-dane. Zimi se kuha svaki dan, a ljeti, za vrijeme polj-skih radova, nosi se u polje hladna hrana (kruh, sla-nina, luk i drugo). Obavljanje posta nije strogo. No,ako se to èini, jede se kruh, mlijeko, luk, grah, a nekii ribu. Zimi se jede u kuhinji, a ljeti u kuhinji, dvo-ri�tu ili na poslu. Inaèe, ljeti se uzimaju tri obroka -ujutro, u podne i naveèer, a zimi dva - ujutro i na-veèer. Buduæi da te�i poslovi zahtijevaju bolju hranu,tada se u hrani ne oskudijeva. Takoðer se u jelu i piæune oskudijeva na svadbama, na klanju i drugim znaèaj-nim zgodama.

4.4. Odijelo i obuæa, posteljina

Doseljenici svoju no�nju jednostavno nisu doni-jeli iz Slovaèke. Buduæi da se Markovac nalazi neda-leko trgovi�ta Na�ice, pa i Osijeka, njihova se odjeæane razlikuje od graðanske. Odijela kupuju gotova iliih �iju od kupljenog materijala.

I mu�ka i �enska djeca u kolijevci odijevaju se ujednostavne, bijele ili u boji bluzice ili haljinice, a naglavu im se stavlja kapica. Povijaju se u obiène krpeili pelene. Kad prohodaju, mu�ko se dijete odijeva uhlaèice, a �ensko zadr�ava svoju haljinicu. Prilikomizlaska s djetetom, majka nastoji da ono bude èisto ine�to bolje odjeveno.

Ljeti mu�karac radi u ko�ulji zasukanih rukava,hlaèama, bos ili obuven na golu nogu te s kapom ili s

�e�irom na glavi. Zimi odijeva kaput, zimski kaput,obuva te�ke cipele ili èizme, a na glavi mu je kapa,�e�ir ili �ubara. Nedjeljom i blagdanom odijeva se kaoi preko tjedna, osim �to je to odijelo saèuvano za tedane. Oru�je nosi samo u svatovima, kada ide na va�arili u nekim opasnim prilikama.

�enski svijet odijeva se uglavnom graðanski, uzdodatak marame na glavi. Starije �ene nose odijelotamnijih boja nego mlaðe �ene. Radnim danom �eneimaju na sebi bluzu, suknju, pregaèu i maramu. Ned-jeljom i blagdanom nose to isto, samo ljep�e i oèuva-nije. Za vrijeme �alovanja nosi se crnina, a najmanjecrna marama.

Ljeti se rijetko obuva, a naroèito su bose �ene idjeca. Razne cipele i èarape nabavljaju se u duæani-ma. Od zime se brane debelim maramama, zimskimkaputima, rukavicama, a od ki�e ki�obranom.

Na dnu kreveta (slika 37) nalazi se slamnjaèa, ana njoj perina (ne svagdje). Sve to pokriveno je pon-javom ili plahtom na kojoj se le�i. Pokriva se gorn-jom perinom ispunjenom gu�èjim perjem. Tijekomdana krevet je prekriven pokrivaèem (dekom). Kodkuæe se sprema jedino perje, a sve ostalo nabavlja seu trgovini.

Iza umivanja bri�u se pe�kirima ili ruènicima.�enski ruèni rad nije ba� bio bogat (slika 35).Prilikom odlaska na va�ar, u polje ili �umu seljak

sa sobom nosi hranu u ko�natoj torbi. Konje pokri-va æebetima, �arenicama (tkano od krpa), a u kolimasu mu vreæe koje je nabavio kod mlinara.

4.5. Nakit i èe�ljanje

Kite se vrlo skromno i to samo u dane blagdanaili svadbe. Kod starijih ljudi jedini je nakit mo�da satili prsten, a kod �ena nau�nice. Momak se kiti cvi-jeæem (svje�im ili umjetnim). Zakiæen je ru�om, ka-ranfilom ili ljubicom, a za �e�irom mu je zataknutopero (slika 38) ili zeleni list. Brkove i bradu nose sa-mo stariji. Briju i �i�aju se sami, jedan drugoga ili toèini seoski brico. Bricu plaæaju godi�nje u naravi (�itomili kukuruzom). Briju se obièno jednom na tjedan(subotom ili nedjeljom), a �i�aju pred blagdane.

�ene kosu pletu u dvije pletenice koje otraga nazatiljku slo�e i prièvrste s metalnim iglama (ukosni-cama). Èe�ljanje djevojaka i �ena jednako je. Za vri-jeme posla glavu pove�u maramom, a blagdanom istune nose.

Mu�koj se djeci kosa �i�a, a �enskoj skrati ili ple-te u pletenice koje ukrase ma�nama (slika 39).

41


4.6. Ogrjev i rasvjeta

Griju se pri kuhinjskim �tednjacima ili ��parhe-tima�, koje sami sazidaju od opeke ili �eljezni naba-ve u trgovini. Èesto se ovakva peæ smjesti i u spavaæusobu koja zimi slu�i i za kuhinju, kako se vatra ne bilo�ila na dva mjesta. Duge zimske veèeri ukuæani kra-te sjedeæi oko peæi u razgovorima o dnevnim do-gaðajima. Sjede na stolicama, obiènim stolcima iliklupama. Domaæica prva ustaje i nalo�i vatru u peæi(hrastovim, grabovim, topolovim, bukovim, jaseno-vim drvima).

Nasred kuhinje, i u najsiroma�nijim kuæama, vi-si na stropu obièna kuhinjska lampa, koja se ukljuèujesamo za kraæih dana. Ljeti se svi poslovi zavr�e prijemraka pa ukuæani bez svjetla legnu na spavanje. Svjet-lo se �tedi uglavnom za �enske poslove �ivanja, krpan-

ja i ruènog rada, koji se obavljaju zimi. U �tali se ko-risti lampa� slabog svjetla. Za veèernji odlazak u se-lo, na vlak ili na neki drugi put lampa� zamjenjujeelektrièna svjetiljka.

Za rasvjetu koristi se i opæe poznata petrolejskalampa.

4.7. Pu�enje

Velik dio mu�karaca zapoèinje pu�iti veæ u naj-ranijoj mladosti i s tim nastavlja sve do kasne staro-sti. Veæinom pu�e cigarete (gotove ili ih sami prave),a rjeðe lulu. Poneki najsiroma�niji zamataju najo-bièniji duhan u novinski papir. Ostatak duhana u lu-li zove se bagu�. Rijetko tko �mrèe duhan jer je takavskup pa si ga ne mogu priu�titi.

42


5. NIEKTORÉ MENEJZNÁME ROZPRÁVKY ZMARKOVCA

5.1. Rozprávka starkej Katy (KataKuba�ová, rodená Èavajdová, 1913).

Pod¾a rozhovoru z marca 2001Starí ¾udia vedia ve¾a rozprávok, a starí ¾udia spo-

kojní s vlastným �ivotom vedia ve¾a pekných roz-právok. Èlovek v�dy mnoho získa, ak ich poèúva. Pek-né rozprávky rozpráva aj starká Kata.

Je rodièia sa pris�ahovali zo Slovenska, ale onanikdy nebola vo svojej pravlasti. Predsa jej jazyk aspôsob �ivota dosvedèujú, �e je pravá Slovenka.

Aj v starobe je veselá a v mladosti bola jedna zhlavných markovských speváèok a taneèníc. Tanco-valo sa a spievalo vtedy v Markovci (práve ako aj dnes)èasto, a to hlavne valèík, polka, èardá�, kolo alebo ta-nec s metlou. Tance bývali u U�áka v Na�iciach (sme-rom na ve¾trh), u Katarinèeka, u Horáka a v krème uStrapáèovcov (dne�ná F. Strapaèa 17). U Strapáèov-cov bola jej svadba, po tom èo sa pe�o vrátili z Na�íc.Hudobníci boli jej brat Jo�ko na príme a Budo� (Ca-cov otec na harmonike). Teplým stareckým hlasomspieva starká Kata staré markovské piesne Citrón, CezMarkovec, Dievèa, nieko¾ko vianoèných, ve¾konoè-ných a svadobných piesní.

Pamätá sa starká na udalosti súvisiace s prvýmmarkovským kòazom, otcom Edmundom. Dostal saaj do novín. Toti� vzdialil neposlu�ných �iakov z ho-diny nábo�enstva, aby sa ostatní mohli uèi�, no tívzdialení z hodiny sa ve¾mi pobili pred �kolou a pri-tom si potrhali odev. Ba aj �andári museli interveno-va�. Niektorí zlomyse¾níci podozrievali, �e im to uro-bil otec Edmund, ale ho deti zachránili tým, �e pove-dali pravdu, �e ich on len vyhnal, kým neprejde ho-dina nábo�enstva.

Starká Kata robila 15 rokov ako �kolníèka v mar-kovskej �kole poèas slu�by uèite¾ského páru Koza.�Bol Slovák, ale nebol dobrý�, rozpamätáva sa star-ká Kata na �a�ké fyzické práce (pílenie a kálanie dre-va). Vtedy boli tri uèebne, dve v prízemí a jedna naposchodí.

Na dedine sa vtedy pila hlavne pálenka slivovicaalebo vínovica. �Rakija pálená borovièka, v tebe je vo-dièka polovièka, ja za teba dávam striebro, zlato, a tyma tam hodí�, kde je blato�.

Na Vianoce sa ve¾mi dbalo na pôst a modlitbu.Deti na Ve¾ký piatok odpoludnia �li s rodièmi na od-poludòaj�iu om�u. Hasièi strá�ili Je�i�ov hrob (obrá-zok 40). V ten deò jedli sa �tedraci, druh závinu, alebez masti (obrázok 41). Dodá sa so¾ a cukor. Upletúsa vianoèky, pletenky. Dávali sa aj de�om na milo�æe.Otcovia robili de�om korbáèe z vàby. ��ibi, ryby, mast-né ryby, kus koláèa do korbáèa�, � spieva starká Ka-ta. Deti pritom dostávali ve¾konoèné vajíèka a najèa-stej�ie peniaze. Ináè peniaze rovnako ako aj dnes ma-li najrad�ej. Mládenci polievali dievky, ktoré nesme-li ís� do dediny. Ináè by ich vyhnali.

S Betlehemom (bábkou na slame na tácni) sa �lona Vianoce a� do Podgoraèa. To smeli robi� aj die-vèatá. Dnes je to u� nieèo celkom iné. Svätý Mikulá�takmer nestaèí preèíta� ve¾ký poèet listov a detské�iadosti a staèi� aj do �koly, aj do kostola a na folklór.Darèeky sú väè�ie. Jablká a cukríky nikto ani nespo-mína, ani chudáka Krampusa si viac ne�elajú na ka�dýraz. Deti spievajú, tancujú, recitujú a modlia sa.

Pri krstinách dávali peniaze. Màtvym sa do truhly museli da� okrem iného aj

peniaze na cestu, lebo sa v opaènom prípade mohlosta�, �e vám v�etok statok zhynie. Dávam ti striebro,zlato, ale nám nechajte v�etko za to � uzavierala sa do-hoda so zosnulým.

Na svätého Marka v dedine v�dy bolo mnoho ¾udí.Om�e boli na poludnie a veèer. V poliach sa po�eh-návala p�enica.

�idovská rodina Weiss vo¾akedy v Markovci ma-la mliekáreò, pílu v (záhrade Belajovcov, Radnièka 5)a tehelòu. Chudobní �li k bohatým na námezdnú prá-cu �a� na ris. Za jedno jutro skosenej p�enice dostalicent p�enice, vlastne za ka�dú desiatu kôpku 13 sno-pov. Pri dedine Kele�inke je Markovská hora. Prvéfutbalové ihrisko sa nachádzalo v Jabuèníku. V tomèase do Osijeka sa cestovalo vlakom dve hodiny (star-ká Kata tam slú�ila rok). Dievky sa farbili farebnýmipapiermi a prosili Boha pritom, aby nepr�alo.

Starká Kata mala cestova� do Brazílie, ale neod-cestovala a dnes sa na dôvod ani nemô�e rozpamä-ta�.

Kuba�ovci vtedy, ako aj väè�ina obyvate¾ov, bo-li chudobní, ale nie aj hladní. Najviac sa jedli cesto-viny na rôzne spôsoby � so syrom, s fazu¾ou, biele�gance, knedle, mehové halu�ky. Tieto halu�ky sa ro-bia z nastrúhaných zemiakov, múèky a soli. Urobe-né nokle sa kladú do vriacej vody. Po uvarení sa vybe-rajú, pomastia a pridá sa cibu¾a. V piatok sa v�dy jed-la nemastná fazu¾a. Ak ste nevedeli, polesòake (obrá-zok 42) je lep�ie piec� na panvici ako na plechu, tvrd�ie

43


sú. Ináè, tieto sa robia zo strúhaných zemiakov, múèky,vajec, soli a korenia a peèú sa na masti a tvarujú akopagáèe. S nimi sa pije kyslá smotana.

5.2. Rozprávka o neobyèajnej lodi

Pod¾a rozhovoru so Slavkom Budo�om; knihy doj-mov z výstavy; èlánku zverejnenom v Arene 8. no-vembra 2001 (autor Dubravko Mihiæ).

Slavko Budo�-Caco sa narodil roku 1945 v Mar-kovci Na�ickom. Je najväè�ím slavónskym kolekcio-nárom secesných znakov a modelárom lodí. U� 40 ro-kov Caco sa zaoberá skúmaním historických obdobív architektúre a lodiarstve. In�pirovaný kapitánomJamesom Cookom (objavite¾om Austrálie a NovéhoZélandu) Caco v rodinnom dome u� takmer 40 rokovstavia neobyèajnú loï. Je to loï, ktorá nikde neplá-va, bez s�a�òa, bez plachiet, zakotvená. Je to vlastnenámorná galéria so siedmimi ve�ami na rozlohe 500m2. Presnej�ie, na hlavnej ceste v Markovci Na�ic-kom poh¾ady púta nedokonèená viacposchodová bu-dova v secesnom �týle s nápadnou ornamentikou le-vov, ru�íc, pletencových ornamentov, konzol a sôchodliatych do sadry (Obrázok 43).

Pán Caco je neoblomný v úsilí realizova� svoj mlá-denecký sen, sen o ve¾kých a nebezpeèných moriach,ïalekých a neznámych krajinách, dôle�itých a slávnychnámorných bitkách.

Do lodí sa za¾úbil ako mladík na vojenskej slu�bev námorníctve (najprv v Pule a potom v novosadskejrieènej flotile). Tam z hobby zaèal robi� makety pla-chetníc. Na zaèiatku bolo ve¾mi �a�ko sa dosta� kvhodným skiciam pre tak precíznu a komplikovanúprácu s maketami, tak�e improvizoval. No dnes u�pou�íva, ako aj v�etci modelári, poèetný existujúcivýstroj a skice. Ako pravému Slovákovi sedí mu prá-ca s drevom. Jeho makety zví�azili na mnohýchsú�a�iach a výstavách modelárov lodí, vyvolávajúcodu�evnenie náv�tevníkov a lodných znalcov. Im-presívnu kolekciu pozostávajúcu zo 70 makiet lodí zostredoveku urobil poèas nieko¾ko desiatok rokov.Mnohé predal do Dubrovníka, Splitu a zahranièia,tak�e z tých peòazí vystaval dom. Niektoré makety ajdaroval. 30 makiet lodí v súèasnosti má na povalesvojho domu, kde tieto, �ia¾bohu, pre neadekvátnepodmienky prepadávajú skaze. Medzi nimi sú galejez gréckeho a perzského obdobia, britské a turecké ga-leje, vojnové lode, fregaty, korvety, dubrovnícka na-va, benátske galeje, boke¾ská a egyptská loï, SantaMaria, Bounty a mnohé iné. Exponáty sú verné, lebo

vyu�ívajúc literatúru z londýnskeho, parí�skeho a ne-meckého múzea, tento rojko re�pektuje originály. Ma-kety najèastej�ie vyrába z lipového a orechového dre-va. Práca modelára lodí je ve¾mi nároèná, dlhá, pi-plavá. Loï då�ky 2 metre a vý�ky 60 centimetrov Ca-co urobí za 6 mesiacov do dvoch rokov, v závislostiod po�iadaviek a detailov. Ak loï má nieko¾ko ve¾kýchs�a�òov, na spájanie týchto plachiet je potrebné aj dodvadsa� kilometrov nití.

Galériu bude krá�li� 50 portrétov ve¾kých kapi-tánov a admirálov Ïurïanovskej maliarky VioletyNovákovej, 30 makiet lodí, ktoré zhotovili jeho usi-lovné ruky a a� 5 tisíc rôznych reliéfnych symbolov.Týchto nieko¾ko desiatok ornamentov skopíroval zbudov v celom Chorvátsku. V�etky tieto symboly súurèené na vnútornú a vonkaj�iu dekoráciu. U� nie-ko¾ko rokov na vchode do tejto monumentálnej bu-dovy ved¾a starostlivo pestovanej kvetinovej záhrady,chodcov pozdravujú so�ka boha Posejdona a morskésirény. Túto galériu pán Caco venoval de�om, aby saz exponátov uèili základom modelárstva lodí. Tak�etoto námorné múzeum malo by umeleckú, ale aj vzde-lávaciu hodnotu.

Mnohí nerozumejú tomu, èo robí. U� mnoho ro-kov sa zrieka takmer v�etkého, aby splnil svoj sen.Jednoducho nevidí dôvod preèo by námorná galériav strede panónskej roviny bola divná. Cez deò robí�a�ké fyzické a stavbárske práce, odpoludnia vyko-náva práce súvisiace s domom a len veèer sa venujesvojmu koníèku, maketám a námornej galérii.

Pri príle�itosti vo¾akedaj�ieho Dòa mladosti vroku 1969 usporiadal v Na�iciach výstavu. V knihedojmov zachovanej do- dnes mnohí �iaci, deti, voja-ci, èlenovia rôznych organizácií, horolezci, brigád-nici, výletníci a spoluobèania mu vzdali uznanie zaneúnavnos�, vytrvalos�, precíznu a �a�kú prácu,vlo�ený èas a úsilie, vô¾u, lásku a umeleckú hodno-tu. Odu�evnení mnohopoèetní náv�tevníci výstavyvyjadrili svoje dojatie nad jeho nadaním, jemnos�oua vlo�enými citmi, láskou k dejinám, vytrvalos�ou abujnou fantáziou. Niektorí, ktorí ho ináè stretali vmlyne s vrecami na pleciach ako robotníka alebo akofutbalistu, boli prekvapení jeho druhou stránkouosobnosti. Podobné dojmy zaznamenané boli aj ro-ku 1984. Vtedy bola v júni výstava vo vtedaj�om na�ic-kom dome JNA, v Ïurïanovci, v osijeckej Bielej la-di a v jeseò v Belom Manastire. Výstava mala 27 ex-ponátov. Mnohí ju zhodnotili ako zaujímavú, hod-notnú a vzdelávaciu. Divila ich Cacova vytrvalos�,�¾achetnos� a láska ku kráse, zruènos�. Boli mienky,�e táto výstava umelca samouka si zasluhuje stálu ex-

44


pozíciu. �Fantáziu, trpezlivos� i lásku cíti� v ka�domvesle, plachte, koliesku�.

Roku 1997 sa zúèastnil na 2. chorvátskej sú�a�nejvýstave makiet lodí v Rijeke v organizácii Strediskapre technickú kultúru Rijeka pod zá�titou vtedaj�ie-ho prezidenta Chorvátskej republiky Franja Tudj-mana. Táto výstava je vlastne manifestácia, ktorou saoslavuje Deò námorníctva, patrón námorníkov svä-tý Mikulá� a ktorá triedi najlep�ích modelárov pod¾apravidiel na známkovanie nacionálnych tried. Med-zi 40-timi úèastníkmi zo Splitu, Rijeky, I�u, Kastva,Kostreny, Kraljevice, Dubrovníka, Puly, Lovranu,Krku, Rovinja, Bakru, Záhrebu, boli aj traja Slavónci- z Po�egy, Valpova a Na�íc. Súhrnne vystavili 75 ex-ponátov, z èoho 4 boli Slavkove. Boli to grécka gale-ja, galijun Golden Hinde (Obrázok 44), dubrovníckagaleja (trieda HR-A), dubrovnícka galeja (HR-A) aSanta Maria.

5.3. Rozprávka o folkloristoch

Pod¾a archívy SKUS �Fraòo Strapaè� MarkovecNa�ický a osobnej zbierky textového a fotografickéhomateriálu o folklórnom spolku a samej dedine.

Slováci �ili dlho ïaleko od svojho rodného krajaa nevedeli jedni o druhých. Vo svojom novom pro-stredí mali len svoje obyèaje, ktoré priniesli so sebou,ale ich aj museli prispôsobi� novému prostrediu. Mi-ra a Julka Závadové, Vesna Kri�tofíková a prvá cho-reografka Slavica Æuteková navrhli v tunaj�ej hudobnej�kole, aby sa zalo�il folklórny súbor. S návrhom súh-lasili a Jo�ko Belák a Mirko Kanis, vedúci hudby a je-ho zástupca pomohli pri organizácii súboru za pod-pory star�ích obèanov Slavka a Márie Janto�íkovcov,Ivana Podmanického, Ivana Hovaneca. Dva roky za-kladatelia nad�enci robili neregistrovaní a potom 6.marca roku 1974 táto skupina odu�evnená za slo-venskú kultúru a tradíciu aj úradne registrovala Kul-túrno-umelecký spolok FD Slováci so 72 èlenmi. Ná-zov spolku navrhol Stjepan Zuzjak. Slavko Janto�ík(zomrel roku 1983) bol prvý a viacroèný predsedaspolku a bol vedúcim aj hudby. Hral na husliach. Je-ho man�elka � ktorá aj dnes �ije � pani Mária Jan-to�íková od samého zalo�enia �ila na�e pekné kroje.Súbor bol èinný 6 mesiacov a potom sa pre nedosta-tok odborných kádrov rozpadol. Preto zvolali pol-roèné volebné zhroma�denie, na ktorom dovteda-j�ieho tajomníka Darka Cingela vystriedal uèite¾ IvanPodmanický a zvolili aj nový správny výbor a novýchchoreografov. Ináè, Ivan Podmanický (Markovec

Na�ický 1943), zaèal fakultatívne vyuèova� sloven-ský jazyk v markovskej základnej �kole (od prvej do�tvrtej triedy) v �kolskom roku 1975/ 76. Dlhú dobubol tajomníkom folklórneho súboru, hral a robil vovtedaj�ej divadelnej skupine. Za svoj prínos k uèeniuslovenského jazyka získal roku 1992 Plaketu JánaAmosa Komenského. Dnes sa na slovenèinu rozho-dujú v�etci �iaci, lebo im je to materinský jazyk, ev.jazyk spoloèenského prostredia. Uèenie slovenskéhojazyka významne prispieva k pozdvihnutiu národneja kultúrnej identity.

Roku 1979 meno súboru na návrh tohto uèite¾apremenili na FD �Fraòo Strapaè�. Fraòo Strapáè bolprvý antifa�istický bojovník a partizán z Markovca.Narodil sa 16. apríla roku 1917 v Markovci Na�ickom.Zahynul 11. februára roku 1945 v Trenkove ako prís-lu�ník Èeskoslovenského bataliónu Jána �i�ku z Troc-nova (tvorili ho bojovníci Èesi a Slováci z partizánskychjednotiek z celej Slavónie, ktorých jadro tvorila 12èlenná skupina bojovníkov, medzi ktorými bol ajFraòo).

Roku 1983 pod vedením Bo�ice Tankosiæovej zaèí-na èinnos� spevácka �enská skupina, ktorú neskor�ievedie Margita �agarová.

Prvý folklórny súbor zo Slovenska, ktorý nav�tí-vil Markovec bol Oravan z Ni�nej roku 1978. Bol tozaèiatok plodnej spolupráce. U� roku 1979 na Slo-vensko odcestoval prvý autobus rozcítených Mar-kovèanov na spätnú náv�tevu do Ni�nej a do Krásnanad Kysucou, do kraja svojich predkov. Nieko¾kí tamaj naozaj odhalili svoju ïal�iu rodinu. Folklórny sú-bor Oravan nav�tívil Markovèanov e�te nieko¾ko-krát a Drevár z Krásna nad Kysucou nás èasto nad-chýnal svojimi rýchlymi a bezchybne nacvièenýmitancami. Neskor�ie prichádzali spolky Ve¾ké Rov-né, Rozsutec zo �iliny, Ponitran z Nitry, Kýèera z Èier-neho Balogu, Studienka a Kvapôèky z Bratislavy, Je-lenèek z Jelenca, Inovec zo Zlatých Moraviec, Púèikz Brna (Èeská republika), Sala�an z Nadlaku (Ru-munsko) a e�te mnoho iných. Èasom sa menili ajmiestnosti a priestory, v ktorých sa cvièilo � od �kol-skej uèebne, domu hasièského spolku, krèmy, podne�né miestnosti, ktoré spolku do pou�ívania dalfutbalový klub. Roku 1997 èlenovia súboru svojoudobrovo¾nou prácou vybudovali letné javisko (obrá-zok 45). Koncom leta roku 2001 urobená je kulisa,ktorá predstavuje taneèný pár na fotografovanie(obrázok 46).

Dnes súbor má tieto skupiny: malú, strednú,ve¾kú, spevácku a hudobnú. Hlavná choreografkaBranka Baksová, ktorá v òom pôsobí u� vy�e 20 ro-

45


kov, zaèala ako malá taneèníèka, keï �la do základ-nej �koly. No, dnes sa hlá�aju aj jej nové následníèky.Dlho rokov vedúcim hudobnej skupiny bol harmo-nikár Mirko Kelemen. Dnes je ním Aleksandar Do-kiæ a predseda spolku Mirko Kuba�a. Vedúcou spe-váckej skupiny je Nada Bere�ová. Predseda je MirkoKuba�a a tajomníèka Branka Baksa. Poèas 30 rokovmnoho sa toho urobilo. Súbor zaznamenal okolo 750vystúpení. Boli to celoveèerné samostatné výstupy,úèas� na v�etkých roèných prehliadkach slovenské-ho folklóru v Chorvátsku, v okolí Na�íc, na miestnychoslavách. Osemkrát tento spolok predstavoval Slová-kov z Chorvátska na Detve v hlavnej folklórnej mani-festácii vys�ahovaných Slovákov z celého sveta (1978,1981, 1986, 1991, 1994, 1997, 2001 a 2004). Roku 1997ich vybrali na otvárací program Svetového roku Slo-vákov v Martine na Slovensku.

SKUS �Fraòo Strapáè� organizoval pä�krát Preh-liadku slovenského folklóru v Chorvátsku (1983, 1986,1991, 1995 a 1998) a roku 1991 aj prvú detskú preh-liadku. Organizovali aj 2. festival Keï sa ru�a rozví-jala (festival slovenských piesní v RCh). SKUS FraòaStrapaèa poèas svojich výstupov po Slovensku malprogramy v mnohých mestách a dedinách: vo Zvole-ne, Bardejove, Èadci, Vrútkach, Komárne, v Bratis-lave, Turzovke, Orave, Sebechleboch, Osikove, Jelen-ci, Zlatých Moravciach, v Martine a Nitre. Zúèastnilisa aj na prehliadke v Èeskej republike a na festivalochv Rumunsku a vojvodinskej Pivnici. Pred vlastenec-kou vojnou vystupovali vo Vojvodine aj taneèníci.V�etko to boli priate¾ské stretnutia, ktoré umo�òujúoboznamovanie sa so slovenskou kultúrou, jej tradí-ciou a ¾uïmi. No aj v Chorvátsku taktie� dobre poz-najú tento folklórny súbor. Veï vystupovali na mno-hých manifestáciách, prehliadkach, festivaloch a vmnohých mestách (v Rijeke, Záhrebe, Osijeku, Dja-kove, Valpove, Dolnom Miholjci, Jelisavci, Ve¾kej, Li-povljanoch, Medjuriæi, Iloku, Orachovici, Pleternici,Pitomaèi, Podgoraèi, Djurdjenovci, Visokom, Brod-jancoch, Na�iciach, Ljeskovici, Daruvare, Ostro�in-ciach, Starých Jankovciach, Josipovci, Donjej Pu�æi,Vukojevciach, Velimirovcu, Donjoj Motièini, Konèa-nici, Pi�korevciach, Soljanoch, Zokovom Gaji), a vna�om hlavnom meste Záhrebe na 27. medzinárod-nej prehliadke folklóru roku 1993, kde predstavova-li slovenskú národnostnú men�inu ako aj v roku 1998na 1. Prehliadke národnostných men�ín v Chorvát-sku. V�etko sú to nároèné vystúpenia, preto sa mu-sia dobre pripravi�, ale èlenovia spolku sa te�ia, �eich pozývajú a tak mô�u predstavi� èas� bohatstvaslovenskej kultúry. Pozývajú nás na otvorenie výstav,

na predná�ky, na posviacky kostolov, otvorenie dô-le�itých organizácií a ich priestorov. Svojim spoluo-bèanom organizuje príle�itostné programy pri prí-le�itosti Ve¾kej noci, svätého Mikulá�a a Vianoc. Roè-ne sa èlenovia tohto spolku predstavia aj tridsa�krát.V�etko to si vy�aduje ve¾a zriekania, ve¾a cvièeniaa èasu, ale aj lásky. No isté je, �e aj ïalej budú na-d�encami, ktorí sú ��astní, keï ich za prácu odme-nia potleskom.

O aktívnej práci tohto spolku svedèia aj poèetnédiplomy a uznania, ktoré na znak spomienky visia nastenách spolkového priestoru. Okrem toho spolokviackrát nasnímali a nahrali pre televíziu a rádio, oòom pí�u aj chorvátske a slovenské noviny. Sloven-skú reè Markovèania �íria vo svojej vlasti v Chorvát-sku, ale ju obnovujú aj svojou dru�bou s inými slo-venskými folklórnymi súbormi zo Slovenska a dia-spóry. Asi 60-70% markovských detí nieko¾ko rokovtrávi vo folklóre. To, èo deti a ich rodièov púta k to-muto súboru je starostlivos�, ktorú im venuje u� dlhýrad rokov vedenie súboru, tie� zájazdy, vzdelávacie azábavné výlety.

SKUS �Fraòo Strapaè� má bohatý repertoárrôznych tancov a piesní, ktoré spolu s bohatými kroj-mi predstavujú èas� jazykového kultúrneho bohatst-va slovenského národa v Chorvátsku. Nacvièuje sadvakrát tý�denne a pod¾a potreby aj èastej�ie. Spoèiat-ku sem zo Slovenska prichádzali choreografi do Mar-kovca. Pán Cibulka, Zdena Vaòová, Janko Blaho, Pa-vol Bútor, èo bolo ove¾a lep�ie ako dnes, keï len na�ipredstavitelia (obyèajne jeden pár) odchádza na zim-ný choreografický kurz na Slovensko. Toti�, keï oniprichádzali k nám, v�etci taneèníci sa uèili naraz aspolu. Choreografka Branka Baksová (MarkovacNa�ický 1965) zakonèila tri kurzy slovenskej choreo-grafie (1983, 1985 a 1992), a prvý tanec ktorý uèilabol Kapura, kapura. Mnohé tance, ktoré spolok ajdnes predvádza, sú výsledkom jej práce, uèenia nakurzoch, z kaziet a z kníh (napr. Na starú babu, Naheli�ku, �ari�ská, Fri�ká, Myjavský (tri choreografie),Jahoda, jahoda, Na potoku, Voda, Rapkaèový, Mar-cegany a iné). Branka je jedným z hlavných organi-zátorov zakladania Matice slovenskej (dnes Zväz Slo-vákov) v Chorvátsku. Od roku 1991 do roku 2000 jepredsedníèkou súboru a potom predsedníèkou Ma-tice slovenskej v Markovci. Viackrát bola predsed-níèkou organizaèného výboru Prehliadky slovenské-ho folklóru v RCh. Bola medzi prvými dopisovate¾miPrameòa. Dnes je tajomníèka Zväzu Slovákov. Dvamomenty vytýèila ako naj�a��ie v práci s taneèník-mi; zaèiatok uèenia novej generácie a chví¾a, keï nac-

46


vièená a kvalitná generácia pre �kolenie opú��a sú-bor. Prvé tance, ktoré súbor nacvièil a ktorými dlhorokov odu�evòoval chorvátsku a slovenskú verejnos�sú Cipovièka a Jáno�ík. Dnes sa tancujú tance z Myjavy,�ari�a, Marceganu, Východného Slovenska, Nitry,Zemplína, Terchovej. Pre ka�dý tanec jestvuje aj zod-povedajúci ¾udový kroj z toho kraja. V�etky vedo-mosti sa získali zo slovenských katalógov a kníh. Ho-ci sú ochotníci èlenovia spolku, sna�ia sa robi� kva-litne. V spolku sa pestuje slovenský jazyk, obyèaje,dbá sa na kultúru a folklórne dedièstvo, na ktoré jeslovenský národ ve¾mi bohatý.

V�etkých 5 sekcií je èinné a jej príslu�níci poèascelého �kolského roka usilovne cvièia. Taneèníci nac-vièili 30 choreografií a nieko¾ko desiatok piesní. Ta-neènice ovládli 40 piesní, z èoho 10 starých markov-ských.

Kto sleduje na�ich folkloristov, ten vie, �e majúve¾mi mnoho rôznorodých ¾udových krojov a väè�i-nu z nich u�ila teta Mária Janto�íková (Ru�evo 1929).Toti� ako sa pí�e v Pamätnici uèite¾a Kozu z roku1940, pris�ahovalci zo Slovenska, ktorí osídlili prie-stor dne�ného Markovca, so sebou nepriniesli �iadnykroj. Keï�e je Markovec frekventovanou dedinou,neïaleko trhu Na�ice aj Osijeka, pris�ahovalci prija-li mestský spôsob obliekania. Jedine sú autentickévrkoèe skrá�lené stu�kami. Preto bol zaèiatok výrobykrojov výnimoène �a�ký. Prakticky sa nemalo z èo-ho zaèa�. No dnes markovskí folkloristi majú ve¾kýpoèet ¾udových krojov, ktoré im poèetné súbory mô�uzávidie� (Obrázky 47, 48, 49, 50, 51, 52, 53).

Teta Mária zaèiatkom ka�dého �kolského rokumusela vynovi� aspoò 5 mu�ských a �enských ko�e-lí. Naj�a��ie bolo �i� dvojstranný èerveno-ka�míro-vý kroj, lebo pásky idú z oboch strán, potom nadrobnoplisované diolénové sukne. O to jej je tento dvojstrannýkroj ved¾a myjavského najob¾úbenej�í. Keï ide o kroja �itie, na�a neúnavná krajèírka teta Marka sa radilas choreografkou Brankou Baksovou, ktorá skúma od-bornú literatúru a kroje iných slovenských folklórnychsúborov. Plátno sa kupuje v Osijeku a stu�ky na Slo-vensku.

Poèas týchto dlhých rokov usilovnej práce mar-kovský SKUS mal mnoho úspechov. Predstavuje ja-dro a srdce Matice slovenskej v Markovci. Markovecbol aj zakladate¾om Matice slovenskej v Chorvátskuroku 1992. Spolok vyniká vlastnou výnimoènou ak-tivitou, ktorú stále zve¾aïuje. Tak v jeseò roku 2000sa zaèal tradièný program Veèer polesòakov (pole-sòak � pagáè z nastrúhaných zemiakov), ktorým sachce propagova� okrem tanca a piesne aj slovenská

kuchyòa. V tomto programe sa zúèastòuje ve¾ký poèetMarkovèanov ako aj èlenov skupín, ktorí peèú pole-sòaky, ako úèastníci kultúrneho programu alebo akopublikum èi hostia. Pri tej príle�itosti hos�ujú aj rôz-ne priate¾ské kultúrno-umelecké súbory. Poèas tých-to 30 rokov v rámci folklórneho súboru sa dru�ilo asi700 èlenov. Dnes SKUS poèíta okolo 120 èlenov.

Ka�dý folklorista vynakladá mnoho práce a úsi-lia a vo¾ného èasu pre dobro súboru, ale aj pre sebaosobne. Mnohopoèetné cesty a zájazdy umo�òujúmlad�ím ¾uïom zoznámi� sa s pravlas�ou, vlas�ou,roz�íri� obzory, v�eobecnú kultúru a získa� mnohýchnových známych a priate¾ov. Za svoju prácu folklo-risti boli odmenení nielen náhodnými, ale aj �pecia-lizovanými výletmi. Boli úèastníci 17. medzinárod-ného rijeckého karnevalu, videli krásy horského Chor-vátska (Rijecká zátoka, Opatija, jaskyòa Lokvarka),Plitvické jazerá, Zagorje a historické, kultúrne a prí-rodné krásy po celom na�om Slovensku. Kúpali sa vDaruvarských a Bizovackých tepliciach, vo Ve¾kej azabávali sa na jazere Lapovec. Nechýbajú anipríle�itostné darèeky svätého Mikulá�a. Zaujímavésú aj tradièné sprievody masiek cez dedinu a v pos-ledných rokoch aj �portové sú�a�e na konci vyuèo-vacieho roku.

13. a� 16. mája roku 1999 Výbor mladých ma-tièiarov (OMM) Matice slovenskej, medzi ktorými súväè�inou èlenovia SKUS �Fraòo Strapáè� vo veku 15a� 35 rokov, organizoval úspe�né oslavy 120. výroèiapris�ahovania Slovákov do Markovca. Hlavná orga-nizátorka a iniciátorka týchto osláv Vesna Baksovámienila, �e je toto posledná príle�itos�, aby sa poèu-li od starých generácií a zapamätali, vlastne zazna-menali rozprávky z minulosti. Úlohou je zamestná-va� sa odpoveïami na otázky skadia¾ a naèo pri�lina�i predkovia, ako �ili vo¾akedy, kto sú ¾udia, kto-ré rodiny a ktoré spolky dopomohli, aby sa zachova-li markovské �pecifiká. Asimilácia pravda existuje,ale existuje aj nieèo, èo sa e�te v�dy nedá. Malo sa od-hali�, èo je to nieèo.

A tak v�etci èlenovia spolku, od najmlad�ích ponajstar�ích, bez oh¾adu na nedostatok èasu poèas ko-nèenia �kolského roku a prác v záhrade, v�etci sa da-li na prípravu, vlastne organizovanie týchto jubileí.Pomoc dostali aj od miestneho dobrovo¾ného hasiè-ského spolku, ktorý im dal svoj priestor (Obrázok 54),Vlastenecké múzeum Na�ice, Ústredná kni�nica Slo-vákov v RCh v Na�iciach, miestny odbor... V�etky fi-nanèné trovy zná�ala Matica slovenská v Markovci.Magister Jozef Waller bol spoluautorom tejto výstavy,lebo nám jeho skúsenos� v tejto na�ej pionierskej prá-

47


ci bola prepotrebná. Za presný rok zaèiatku pris�aho-vania zvolili sme rok 1879 z troch dôvodov: 1. roku1954, Markovèania oslavovali 75. výroèie, 2. Vít U�ákautor knihy Slováci v Chorvátsku taktie� si zvolil ten-to rok a 3. tento rok je medzi rokom 1878, keï sa spo-mína v klá�tornej kronike Franti�kánskeho rádu a ro-kom 1880, ktorý spomínajú druhí autori. V tomtoistom roku aj mesto Na�ice oslávilo 770. výroèie prvé-ho písomného záznamu vlastného mena.

Túto výstavu pod názvom Markovec cez 120 ro-kov nav�tívilo 800 náv�tevníkov. Na otvorení boli prí-tomní mnohí významní hostia. Stoly, vitríny, stenypútali pozornos� svojím bohatstvom exponátov, èonám prepo�ièali alebo priniesli sami obyvatelia. Pred-metov a dokumentov bolo naozaj mnoho, èo svedèíaj o starostlivosti Slovákov o zachovanie vlastnej kul-túry, tradície a dedièstva. Náv�tevníci mohli vidie�tradièné náèinie, prístroje, pomôcky (Obrázok 55),predmety, sochy, obrazy, èasti nábytku, nádoby vyro-bené z rôznych materiálov, ruèné práce, vý�ivky, su-veníry (Obrázok 56), spoloèenské a rodinné fotogra-fie, osobné preukazy a dokumenty... Pri star�ích ge-neráciách to vyvolalo nostalgiu a rozpomienky nadetstvo a u mladých zvedavos�. Na výstave miestona�li aj exponáty súkromnej Zoo záhrady rodiny Bi-zikovej, modely lodí ná�ho umelca Slavka Budo�a-Cacu a stará hasièská striekaèka. V rámci programuosláv boli v kostole svätého Marka evanjelistu pred-ná�ky Mgr. Jozefa Wallera Slováci v Markovci, na kto-rých bol okrem iných prítomný aj ve¾vyslanec Slo-venskej republiky v RCh Ján Petrík so spolupracov-níkom Pavlom Danièom.

Program sa ukonèil celoveèerným výstupom SKUS�Fraòo Strapáè� na letnom javisku, kde sa zhroma�dilomnoho milovníkov slovenskej piesne a tanca. V�etkysúbory striedali kroje, hudbu a piesne.

V�etci zainteresovaní náv�tevníci týchto oslávmohli vidie� v akej miere sa Markovcu aj napriekve¾kému poètu rokov, ktoré uplynuli, podarilo za-chova� duchovné a materiálne dôkazy existencie slo-venského èloveka v týchto priestoroch. Mohli sa in-formova� o tom, kde pris�ahovalci zo Slovenska e�-te skusovali ��astie, aké boli na�e obyèaje a èo sa odv-tedy zachovalo podnes, kto pestuje slovenský jazyk,kto piesne a tance, kto zdedil zmysel pre typické re-meslá (tesár, kolár, kováè), kto v sebe nesie lásku kzvieratám a vtákom e�te od èias �a�kej a namáhavejpráce po horách...

30. výroèie spolku oslavovalo sa bohatým kul-túrnym programom od 28. mája do 1. júna 2003 ro-ku. V rámci osláv bola organizované posedenie pod

názvom « Rozprávky o folklóristoch �,Výstava «V�etkyna�e kroje» a celoveèerný kultúrny a zábavný pro-gram.

Na Deò na�ej �upy 2. júna 2003 roku v Osijeku,tajomníèka a choreograf Spolku Branka Baksová pri-jíma v mene Spolku Odmenu, uznanie a plaketu Osi-jecko- baraòskej �upy v oblasti kultúry, pre úspechya a umelecké dosahy v zachovaní kultúrneho dedièstvaza rok 2002. V miestnostiach radnici mesta Na�icebolo 6. novembra 2003 predstavovanie knihy 30 ro-kov práce Slovensko kultúrno - umeleckého spolku�Fraòo Strapaè� z Markovca Na�ického, autorky VesnyBaksovej. Organizátori boli MS Markovec a Ústred-ná kni�nica Slovákov v Chorvátsku.

Matica slovenská v Markovci Na�ickom je za-lo�ená 18. júna 1993. Dobre spolupracuje so ZväzomSlovákov v RCh, s ostatnými MS, Domom zahraniè-ných Slovákov, etnológmi a inými krajanskými kul-túrnymi in�titúciami. Nieko¾ko mladých Markovèa-nov úspe�ne vyu�íva získané právo na �tipendium,potrebné na �tudovanie v Slovenskej republike. Poèasletných �kolských prázdnin nieko¾ko èlenov MS na-v�tevovalo letné �koly slovenského jazyka a rôzne tá-bory v SR. V posledných nieko¾kých rokoch predsta-vitelia MS sú pravidelne prítomní na prijatí uve¾vyslanca Slovenskej republiky v Chorvátsku, kto-ré býva v Záhrebe pri oslavách Dòa slovenskej nezá-vislosti, èím upevòujú spoluprácu s ve¾vyslanectvom.Matica slovenská v Markovci pravidelne spolupra-cuje s redakciou èasopisu slovenskej národnostnejmen�iny v Chorvátsku Prameò a redakciou rozhla-sového vysielania v slovenskom jazyku, v ktorých in-formuje o �ivote a práci svojich obyvate¾ov a spolkova pomáha pri organizovaní Slovenského Lidrana. Dnesje predsedníèka MS Branka Baksová a tajomníèkaInes Kvak. Matica slovenská má asi 500 èlenov.

5.4. Rozprávka o Pamiatkezosnulých (nie práve ekologická)

Pamiatku zosnulých oslavujeme 2. novembra.Okrem svieèok a kvetov, vzdávania lásky a poïako-vania na hroboch svojich najmil�ích Markovèaniapestujú e�te jednu tradíciu. Toti� veèer vo SviatokV�etkých svätých, V�echsvätých (1. novembra) pre-sne o 19. hodine veèer sa zaèína pálenie starých pneu-matík z traktorov, kamiónov, automobilov (Obrázok57). Oheò musí by� èo väè�í, lebo tým aj noc bude ja-snej�ia a màtvi budú vidie�, èo dostali na hrob. Niek-torí hovoria, �e je oheò jednoducho symbolom sviat-

48


ku a niektorí, �e aj poèet iskier oznaèuje poèet zach-ránených du�í. Vo¾akedy sa pneumatiky (skôr �tiepya kukurièie) pálili a� na piatich dôle�itej�ích mie-stach v dedine a za posledných nieko¾kých rokov sapália iba na jednom. U� aj ústredné miesto pred ha-sièským domom zamenili pre èmudenie koncom Pe-jaèovièovej ulice (úvrate smerom k lesíku). Namie-sto dne�ných petárd, skôr sa vyu�íval karbid.Vo¾akedy sa aj zvonilo cez celú noc. Na Pamiatku zo-snulých sa doma pália svieèky a modlí za tých, kto-rých hroby sú ïaleko.

A e�te jeden zaujímavý moment. Poèas týchtodvoch dní stále sa lúskajú �pice (tekvicové semiaèka),no to iste nie je preto, �e je sezóna, ale preto �e sa údaj-ne � tak hovoria aj Jelisavèania � ich lúskaním vyku-pujú du�e tých na nebi. Ko¾ko sa �picov vylúska a zje,to¾ko sa du�í oslobodí.

Rozprávok by e�te bolo ....

49

Obrázok 41 - �tedraci, ve¾konoèný koláèSlika 41. "�æedraci" (uskrsni kolaèi)

Obrázok 42 - Polesòacislika 42. "Polesnjaci"

Obrázok 40 - Markovský hasiè strá�i Je�i�ov hrob, Ve¾ká noc 2002, Kostol sv. Antona Paduánskeho, Na�iceSlika 40. Markovaèki vatrogasac de�ura na Isusovom grobu, Uskrs 2002., crkva Sv. Antuna Padovanskoga Na�ice


50

Obrázok 43 - Neobyèajná loï - námorná galéria(marec 2000)Slika 43. "Neobièan brod" - pomorska galerija(o�ujak 2000.)

Obrázok 44 - Caco a jeho Zlatá laò (Golden Hinde) navýstave v Markovci roku 1999Slika 44. Caco i njegova "Zlatna ko�uta" (Golden Hinde)na izlo�bi u Markovcu 1999. godine

Obrázok 45 - Letné javiskoslika 45. Ljetna pozornica


51

Obrázok 54 - Majpan, ktorý hasièi stavajú ka�doroène vpredveèer 1. mája pred DHDSlika 54. "Majpan", kojeg vatrogasci podi�u svake godineuoèi 1. svibnja ispred doma DVD-a

Obrázok 55 - Kolibaèka, po¾ná kolíska Slika 55. Kolibaèke za èuvanje djece u polju za vrijemeradova

Obrázok 49 - Teta Mária �ijeSlika 49. Zaposlena teta Marija

Obrázok 56 - Jasle Andely �itniakovej, rod. Kolembusovej,zo �úpolia 24. decembra roku 2001Slika 56. Jaslice Anðele �itnjak (roðene Kolembus) odkukuruzovine (�upolia), 24. prosinca 2001.

Obrázok 57 - Pálenie starých pneumatík, Sviatok V�etkýchsvätých 1. novembra roku 2001Slika 57. Paljenje starih guma, 1. studenog 2001.


5. Neke manje poznate prièe

5.1. Prièa bake Kate (Kata Kuba�a,roðena Èavajda, 1913.)

(razgovor, u o�ujku 2001.)Stari su ljudi puni prièa, a stari ljudi zadovoljni

svojim �ivotom puni su lijepih prièa. Èovjek uvijekpuno dobije ako ih poslu�a. Lijepe prièe prièa i bakaKata.

Njeni su roditelji do�li iz Slovaèke, ali ona nika-da nije bila u svojoj pradomovini. Ipak, njezin jezik inaèin �ivota potvrðuju da je prava Slovakinja.

I pod stare je dane vesela, a u mladosti bila je jed-na od glavnih markovaèkih pjevaèica i plesaèica. Ple-salo se i pjevalo tada u Markovcu (ba� kao i danas)èesto, i to uglavnom valcer, polka, èarda�, poneko ko-lo ili �tanec s metlou�. Glavna mjesta za plesanje bilasu kod U�aka u Na�icama (prema sajmi�tu), kod Ka-tarinèeka, kod Horaka i u gostionici Strapaèevih (da-na�nja F. Strapaèa 17). Kod Strapaèevih su bili njezi-ni i Franjini svatovi, nakon �to su se pje�ke vratili izNa�ica. Sviraèi su bili njezin brat Jo�ko (na primi),Budo� (Cacin otac, na harmonici). Toplim staraèkimglasom pjeva baka Kata stare markovaèke pjesme Ci-trón, Cez Markovec, Dievèa, neke bo�iæne, uskrsne isvatovske pjesme.

Sjeæa se baka dogaðaja vezanog uz prvog marko-vaèkog sveæenika, oca Edmunda. Stigao je èak i u no-vine. Udaljio je zloèeste uèenike sa sata vjeronaukakako bi mogli uèiti oni koji to �ele. No, ti udaljeni uèe-nici dobrano su se potukli ispred �kole i pri tome po-kidali odjeæu. Èak je i milicija morala uredovati. Ne-ki su zlonamjernici posumnjali da im je to uèinio otacEdmund, ali djeca su ga spasila rekav�i istinu da ih jeon samo otjerao dok proðe vjeronauk.

Radila je baka Kata petnaest godina kao �pod-vornica� u markovaèkoj �koli, za vrijeme uèiteljevanjasupru�nièkog para Koza. �Bol Slovak, ale nebol dobry�,prisjeæa se baka Kata te�kih fizièkih radova (rezanjai cijepanja drva). Tada su postojale tri uèionice, dvi-je u prizemlju i jedna na katu.

U selu se pila uglavnom rakija �ljivovica ili paklozovaèa: �Rakija pálená borovièka, v tebe je vodièkapolovièka, ja za teba dávam striebro, a ty ma tam ho-dí�, kde je blato.�

Za Uskrs se jako dr�alo do posta i molitve. Djecasu na Veliki petak popodne i�la s roditeljima na po-podnevnu misu. Vatrogasci su èuvali Isusov grob (sli-

ka 40). Na taj dan jeli su se �æedraci (slika 41), kolaèiod tijesta kao za gu�varu, samo bez masti. Doda sesoli i �eæera. Ispletu se pletenice. Davali su se i djeciza milo�te. Oèevi su djeci pravili korbaèe od vrbe. ��i-bi riby masne riby, kus kolaèa do korbaèa�, pjevu�i ba-ka Kata. Djeca bi tom prilikom dobivala uskrsna ja-ja i najèe�æe novac. Novac su ipak, kao i danas, naj-vi�e voljeli. Mladiæi su polijevali djevojke koje nisusmjele hodati po selu. Bile bi istjerane.

S �Betlehemom� (jednom lutkom na slami na tan-ci) hodalo se za Bo�iæ èak do Podgoraèa. To su smje-le èiniti i djevojèice. Danas je ne�to sasvim drugo. Sve-ti Nikola jedva sti�e proèitati silna pisma i djeèje �el-je te doæi i u �kolu, i u crkvu, i na folklor. Pokloni suveæi. Jabuke i svilene bombone nitko i ne spominje.Ni jadnog Krampusa vi�e ne �ele ba� svaki puta. Dje-ca pjevaju, ple�u, recitiraju i mole se.

Za krstitke se davao novac.Mrtvima se u lijes morao izmeðu ostaloga dati i

novac �za put� jer se u protivnome moglo dogoditida vam sva stoka ugine. �Dávam ti striebro, zlato, alenám nechajte v�etko za to!� - sklapao se dogovor s pre-minulim.

Za Markovo je u selu uvijek bilo puno ljudi. Mi-se su bile u podne i naveèer. U polju se blagoslivljalo�ito.

�idovska obitelj Weiss nekada je u Markovcu ima-la mljekaru, pilanu (u vrtu Belajevih, Radnièka 5) iciglanu. Siroma�ni su kod bogatih i�li u nadnicu ko-siti za ris. Za jedno jutro poko�enog �ita dobili su 1m3 �ita, odnosno za svaku 10. granicu 13 snopova.Kod sela Kele�inke nalazi se Markovaèka gora. Prvonogometno igrali�te nalazilo se u Jabuèiku. U ono vri-jeme do Osijeka putovalo se �eljeznicom dva sata (ba-ka Kata slu�ila je tamo godinu dana). Djevojke su se�minkale papiriæima u boji i molile Boga da ne pad-ne ki�a.

Ona je isto trebala otputovati u Brazil, ali nije, idanas se vi�e ne sjeæa razloga tomu.

Kuba�evi su tada, kao i veæina, bili siroma�ni, aline i gladni. Najvi�e se jelo tijesto na razne naèine: sasirom, s grahom, bijeli �ganci, knedle, mehove ha-lu�ki. Ove halu�ke dobiju se iz naribanog krumpira,bra�na i soli. Dobivene noklice bacaju se u vrelu vo-du. Nakon �to se skuhaju, izvade se, pomaste i dodase crveni luk. Petkom se uvijek jeo nemasni grah. Akoniste znali, polesnjake (slika 42) je bolje peæi u tavicinego u tepsiji. Tvrði su. Inaèe, oni se prave od riba-nog krumpira uz dodatak bra�na, jaja, soli i papra, apeku se na masti u obliku pogaèa. Uz njih je ukusnopiti kiselo vrhnje.

52


5.2. Prièa o neobiènom brodu

(Arena, Dubravko Mihiæ, 8.11.2001.; razgovor,knjige utisaka s izlo�bi)

Slavko Budo� - Caco (Markovac Na�ièki, 1945.)najveæi je slavonski kolekcionar secesijskih obilje�jai brodomodelar. Veæ èetrdesetak godina Caco se ba-vi prouèavanjem povijesnih razdoblja u arhitekturi ibrodogradnji. Nadahnut kapetanom Jamesom Co-okom (otkrivaèem Australije i Novog Zelanda) Cacou obiteljskoj kuæi (svojih roditelja) veæ skoro èetrde-setak godina gradi neobièan brod. Brod je to koji ni-kamo ne plovi, bez jarbola i bez jedara, usidren. Za-pravo je to pomorska galerija sa sedam kula na 500m2. Toènije, na glavnoj cesti u Markovcu Na�ièkompogled plijeni nedovr�ena dvokatnica prepoznatljivesecesijske gradnje i upadljive ornamentike lavova, ro-zeta, pletera, konzola i statua izlivenih u gipsu (slika43).

Gospodin Caco nepokolebljiv je u nastojanju darealizira svoj mladenaèki san, san o velikim i opasnimmorima, dalekim i nepoznatim zemljama, va�nim islavnim pomorskim bitkama. U brodove se zaljubiokao mladiæ na odslu�enju vojnog roka u mornarici(prvo u Puli, a zatim u novosadskoj rijeènoj floti). Ta-mo je iz hobija poèeo izraðivati makete jedrenjaka. Upoèetku je bilo te�ko doæi do valjanih nacrta za takoprecizan i kompliciran rad s maketama pa je impro-vizirao. No, danas veæ koristi, kao i svi modelari, sil-nu postojeæu opremu i nacrte. Kao pravom Slovaku,�le�i� mu rad s drvetom. Njegove su makete pob-jeðivale na mnogim natjecanjima i izlo�bama bro-domodelara, izazivajuæi ushit posjetitelja i brodskihznalaca. Impresivnu kolekciju od sedamdesetak ma-keta brodova iz srednjeg vijeka izradio je u nekolikodesetaka godina. Mnoge je prodao u Dubrovnik, Spliti inozemstvo te od toga novca sagradio kuæu. Neke jemakete i poklonio. Tridesetak maketa brodova tre-nutno èuva na tavanu svoje kuæe, gdje one, na�alost,zbog neadekvatnih uvjeta, propadaju. Meðu njima sugalije iz grèkog i perzijskog doba, britanske i turskegalije, ratni brodovi, fregate, korvete, dubrovaèka na-va, mletaèka galija, bokeljski i egipatski brod, �San-ta Maria�, �Bounty� i mnogi drugi. Izlo�ci su mu vrlovjerodostojni jer, koristeæi literaturu iz londonskog ipari�kog muzeja, iz njemaèkih muzeja, ovaj sanjarpo�tuje originale. Makete najèe�æe radi iz lipova drvai orahovine. Posao brodomodelarstva vrlo je zahtje-van, dugotrajan, �pipkav�. Brod pribli�ne du�ine 2metra i �ezdesetak centimetara visine Caco izraðuje

od �est mjeseci do dvije godine, ovisno o zahtjevno-sti detalja. Ako brod ima nekoliko velikih jarbola, zaspajanje svih jedara potrebno je do dvadesetak kilo-metara konca.

Galeriju æe krasiti pedesetak portreta ðurðeno-vaèke slikarice Violete Novak velikih kapetana i ad-mirala, 30 maketa brodova �to su ih sastavile njego-ve vrijedne ruke te èak 5000 razlièitih reljefnih sim-bola. Ovih nekoliko desetaka ornamenata prekopi-rao je sa zgrada po cijeloj Hrvatskoj. Svi ti reljefni sim-boli namijenjeni su unutarnjoj i vanjskoj dekoraciji.Veæ nekoliko godina na ulazu u ovo monumentalnozdanje, iz bri�no njegovanog ru�iènjaka, prolaznikepozdravljaju likovi boga Posejdona i morske sirene.Ovu galeriju gospodin Caco namijenio je djeci, kakobi iz eksponata uèila osnove brodomodelarstva. Da-kle, ovaj pomorski muzej imao bi umjetnièku, ali iobrazovnu vrijednost.

Mnogi ne razumiju to �to on radi. Veæ dugo go-dina odrièe se gotovo svega kako bi sagradio, odno-sno ostvario svoj san. On jednostavno ne vidi razlogzbog kojeg bi pomorska galerija usred panonske rav-nice bila èudna. Danju radi te�ke fizièke i graðevin-ske poslove, popodne obavlja poslove vezane za kuæu,a tek naveèer posveæuje se maketarstvu i pomorskojgaleriji.

Povodom nekada�njeg Dana mladosti (25. svibn-ja) godine 1969. odr�ao je u Na�icama izlo�bu. U knji-zi zapa�anja (saèuvanoj do danas) mnogi su mu uèe-nici, djeca, vojnici, èlanovi razlièitih organizacija (pla-ninari, brigadiri, ekskurzije) i sugraðani odali priz-nanje za neumornost, izdr�ljivost, precizan i te�akrad, utro�eno vrijeme i trud, volju, ljubav i umjetniè-ki znaèaj. Mnogobrojni posjetitelji izlo�be iskazali susvoje divljenje, odu�evljenje i impresioniranost nje-govim talentom i nadareno�æu, nje�no�æu i utkanimosjeæajima, ljubavlju prema povijesti, uporno�æu, buj-nom ma�tom. Neki, koji su ga inaèe susretali u mli-nu s vreæama na ramenu kao radnika, ili pak kao no-gometa�a, bili su iznenaðeni njegovom drugom stra-nom osobnosti. Sliène impresije zabilje�ene su i go-dine 1984. Tada je izlo�ba u mjesecu lipnju odr�anau onda�njem na�ièkom Domu JNA, u Ðurðenovcu, uosjeèkoj Bijeloj laði te na jesen u Belom Manastiru.Izlo�ba je sadr�avala 27 eksponata. Mnogi su je oci-jenili zanimljivom, vrijednom i obrazovnom. Zadivi-la ih je Cacina ustrajnost, plemenitost i ljubav za lje-potu, umijeæe. Smatrali su da ova izlo�ba samoniklogumjetnika zavreðuje stalnu postavu. (��ma�tovi-tost, strpljenje i ljubav primijete se u svakom veslu, je-dru, kolutiæu��)

53


Godine 1997. sudjelovao je na 2. hrvatskoj ocjen-skoj izlo�bi maketa brodova, odr�anoj u Rijeci u or-ganizaciji Centra tehnièke kulture Rijeka, a pod viso-kim pokroviteljstvom tada�njeg predsjednika Repu-blike Hrvatske dr. Franje Tuðmana. Ova je izlo�ba za-pravo manifestacija kojom se slavi Dan pomorstva,za�titnik pomoraca sv. Nikola i koja razluèuje najboljebrodomaketare prema pravilima za ocjenjivanje na-cionalnih razreda. Od èetrdesetak sudionika iz Spli-ta, Rijeke, I�a, Kastva, Kostrene, Kraljevice, Dubrov-nika, Pule, Lovrana, Krka, Rovinja, Bakra, Zagreba,na�la su se i tri Slavonca - iz Po�ege, Valpova i Na�i-ca. Ukupno su izlo�ili 75 izlo�aka, od èega su èetiri bi-la djelo Slavka Budo�a. Bile su to grèka galija, galijun�Golden Hinde� (slika 44), dubrovaèka galijica (raz-red HR-A), dubrovaèka galija (razred HR-A) i �San-ta Maria�.

5.3. Prièa o folklora�ima

(arhiv SKUU �Franjo Strapaè� Markovac Na�ièkii osobna zbirka tekstualnog i slikovnog materijala ofolklornoj udruzi i samome selu)

Slovaci su dugo �ivjeli daleko od svoga rodnogakraja i nisu znali jedni za druge. U svojoj novoj sre-dini imali su samo svoje obièaje koje su ponijeli sasobom, ali i njih su morali prilagoditi novoj sredini.

Omladinke (Mira i Julka Zavada, Vesna Kri�tofikte prva koreografkinja Slavica Æutek) iznijele su svojprijedlog onda�njoj sviraèkoj �koli da se osnuje fol-klorno dru�tvo. Prijedlog je prihvaæen, a Jo�ko Belaki Mirko Kanis, voditelj glazbe i njegov zamjenik, po-mogli su u organizaciji dru�tva, uz podr�ku starijihmje�tana (Slavka i Marije Janto�ik, Ivana Pod-manyckog, Ivana Hovanjeca). Dvije godine osnivaèientuzijasti radili su neregistrirani, zatim je 6. o�ujka1974. godine ova skupina odu�evljenih slovaèkomkulturom i tradicijom i slu�beno registrirala kultur-no-umjetnièko dru�tvo FD �Slovaci� sa 72 èlana. Imedru�tva predlo�io je Stjepan Zuzjak. Slavko Janto�ik(preminuo 1983. godine) bio je prvi i vi�egodi�njipredsjednik dru�tva, a vodio je i glazbu. Svirao je vio-linu. Njegova supruga - i danas �ivuæa - gospoða Ma-rija Janto�ik od samog osnutka �ila je sve na�e lijepeno�nje. Dru�tvo je radilo aktivno �est mjeseci, a on-da se èlanstvo, zbog pomanjkanja struènog kadra,poèelo osipati. Stoga je sazvana polugodi�nja izbor-na skup�tina, na kojoj je dotada�njeg tajnika DarkaCingela zamijenio uèitelj Ivan Podmanicky, a izabranje i novi upravni odbor te koreografi. Inaèe, Ivan Pod-

manicky (Markovac Na�ièki, 1943.) zapoèeo je s fa-kultativnim pouèavanjem slovaèkog jezika u marko-vaèkoj podruènoj osnovnoj �koli (od 1. do 4. razre-da) �kolske godine 1975./1976. Dugo vremena bio jetajnik folklornog dru�tva, svirao i radio u tada�njojkazali�noj skupini. Za svoj doprinos u pouèavanjuslovaèkog jezika dobio je 1992. godine plaketu J. A.Komenského. Danas se za slovaèki jezik opredjelju-ju gotovo svi uèenici jer ili im je to materinji jezik, ilijezik dru�tvene sredine. Uèenje slovaèkog jezika bit-no pridonosi razvoju nacionalnog i kulturnog iden-titeta.

Godine 1979. ime dru�tva, na prijedlog ovoga uèi-telja, promijenilo se u FD �Franjo Strapaè�. (Franjoje bio prvi antifa�istièki borac i partizan iz Markov-ca, roðen 16. travnja 1917. godine u Markovcu Na�iè-kom. Poginuo je 11. veljaèe 1945. godine u Trenkovukao pripadnik èehoslovaèkog bataljona �Ján �i�ka zTrocnova�. Saèinjavali su ga borci Èeha i Slovaka izpartizanskih jedinica �irom Slavonije, èiju je jezgrusaèinjavala dvanaestoèlana grupa boraca, meðu ko-jima je bio i Franjo).

Godine 1983. pod vodstvom Bo�ice Tankosiæpoèinje djelovati pjevaèka �enska skupina, koju ka-snije vodi Margita �agar.

Prvo folklorno dru�tvo iz Slovaèke koje je posje-tilo Markovac bio je �Oravan� iz Ni�ne, i to 1978. go-dine. Bio je to poèetak bogate suradnje. Veæ 1979. go-dine u Slovaèku je otputovao prvi autobus uzbuðe-nih Markovèana u uzvratni posjet u Ni�nu i u Krasnona Kysucu, u kraj svojih predaka. Neki su uistinu ta-mo i prona�li svoje daljnje roðake. Folklorno dru�t-vo �Oravan� posjetio je Markovèane jo� mnogo pu-ta, a �Drevar� iz Krasna na Kysuci èesto nas je odu�evl-javao svojim brzim i besprijekorno uvje�banim ple-sovima. Kasnije su dolazila dru�tva: �Velké Rovné�,�Rozsutec� iz �iline, �Ponitran� iz Nitre, �Kyèera� izÈiernog Baloga, �Studienka� i �Kvapôèky� iz Bratis-lave, �Jelenèek� iz Jelenca, �Inovec� iz Zlatih Morav-ca, �Púèik� iz Brna (Èe�ke Republike), �Sala�an� izNadlaka (Rumunjska) i jo� mnogi drugi. S vremenomsu se mijenjali i prostori u kojima se vje�balo - od�kolske uèionice, doma vatrogasnog dru�tva, gostio-nice, pa do dana�nje prostorije koju je dru�tvu dodi-jelio nogometni klub. Godine 1997. èlanovi dru�tvasvojim dobrovoljnim radom sagradili su i ljetnu po-zornicu (slika 45). Krajem ljeta 2001. godine osmi�l-jena je i izraðena kulisa (drveni plesni par prikladanza fotografiranje, slika 46).

Danas dru�tvo ima sljedeæe skupine: malu, sredn-ju, veliku, pjevaèku i glazbenu. Glavna je koreograf-

54


kinja dru�tva, koja u njemu radi veæ vi�e od 20 godi-na, a poèela je kao mala plesaèica, kada je pohaðalajo� osnovnu �kolu, Branka Baksa. No, danas se javl-jaju i njezine nove nasljednice. Dugo godina voditeljglazbene skupine bio je harmonika� Mirko Kelemen.Danas to èini Aleksandar Dokiæ, a predsjednik je dru�t-va Mirko Kuba�a. Voditeljica je pjevaèke skupine Na-da Bere�.

Predsjednik je Mirko Kuba�a, a tajnica BrankaBaksa.

U proteklih tridesetak godina puno se toga uèi-nilo. Dru�tvo je zabilje�ilo oko 750 nastupa. Bili su tocjeloveèernji samostalni nastupi, sudjelovanje na svimgodi�njim smotrama slovaèkog folklora u Hrvatskoj,u okolici Na�ica, na mjesnim sveèanostima. Osamputa ovo je dru�tvo predstavljalo Slovake iz Hrvatskena Detvi (glavnoj folklornoj manifestaciji iseljenihSlovaka iz cijelog svijeta) (1978, 1981, 1986, 1991,1994, 1997, 2001. Godine 1997. bili su odabrani zaprogram otvorenja Svjetske godine Slovaka u Marti-nu, u Slovaèkoj.

SKUU �Franjo Strapaè� organizirala je pet putaSmotru slovaèkog folklora u Hrvatskoj (1983,1986.,1991,1995,1998), a 1991. uvela je i prvu djeèjusmotru. Organizirali su i 2. festival �Ked� sa ru�a roz-vijala� (festival slovaèkih pjesama u RH). SKUU �Fran-jo Strapaè� prilikom svojih nastupanja po Slovaèkojdavao je programe u mnogim mjestima i selima: Zvo-len, Bardejov, Èadca, Vrútky, Komárno, Bratislava,Turzovka, Orava, Sebechleby, Osikov, Jelenec, ZlateMoravce, Martin, Nitra. Sudjelovali su i na smotri uÈe�koj Republici te na festivalima pjesama u Ru-munjskoj i vojvoðanskoj Pivnici. Prije Domovinskograta u Vojvodini su nastupali i plesaèi. Sve su to pri-jateljski susreti, koji omoguæuju upoznavanje slovaèkekulture, njezine tradicije i ljudi. No, i u Hrvatskoj ta-koðer dobro poznaju ovo folklorno dru�tvo. Nastu-pali su na mnogim manifestacijama, smotrama, fe-stivalima i u mnogobrojnim mjestima (u Rijeci, Za-grebu, Osijeku, Ðakovu, Valpovu, Donjem Miholjcu,Jelisavcu, Velikoj, Lipovljanima, Meðuriæu, Iloku,Orahovici, Pleternici, Pitomaèi, Podgoraèu, Ðurðe-novcu, Visokom, Broðancima, Na�icama, Ljeskovi-ci, Daruvaru, Ostro�incima, Starim Jankovcima, Jo-sipovcu, Donjoj Pu�æi, Vukojevcima, Velimirovcu,Donjoj Motièini, Konèanici, Pi�korevcima, Soljani-ma, Zokovom Gaju�) te na�em glavnom gradu Za-grebu na 27. meðunarodnoj smotri folklora 1993. go-dine, gdje su predstavljali slovaèku nacionalnu man-jinu, kao i 1998. na Prvoj smotri nacionalnih manji-na u Hrvatskoj. Sve su to zahtjevni nastupi, stoga se

mora dobro pripremiti, ali èlanovima dru�tva dragoje �to ih pozivaju i �to tako mogu pokazati barem diobogatstva slovaèke kulture. Pozivaju nas na otvaran-je izlo�bi, na predavanja, na posveæenja crkvi, otva-ranje va�nih organizacija i njihovih prostorija. Svo-jim mje�tanima pak organiziramo prigodne progra-me povodom Uskrsa, Blagdana svetog Nikole, Bo�iæa.Godi�nje se èlanovi ove udruge predstave i po tride-setak puta. Sve to zahtijeva puno odricanja, punovje�banja i vremena, ali i ljubavi. No, vjerojatno æe idalje biti entuzijasta koji æe biti sretni kada za svojrad budu nagraðeni pljeskom.

O aktivnom radu ovog dru�tva svjedoèe i mno-gobrojne diplome i priznanja izlo�ene u znak uspo-mene na zidovima dru�tvene prostorije. Osim toga,dru�tvo je bilo puno puta snimano za televiziju i ra-dio, o njemu pi�u i hrvatske i slovaèke novine. Slo-vaèku rijeè Markovèani �ire svojom domovinomHrvatskom, ali i obnavljaju je svojim dru�enjima sdrugim slovaèkim folklornim dru�tvima iz Slovaèkei iseljeni�tva.

Oko 60-70% markovaèke djece nekoliko godinaprovede na folkloru. Ono �to djecu i njihove roditel-je privlaèi ovom dru�tvu jest briga koju im posveæu-je veæ dulji niz godina vodstvo dru�tva, putovanja,obrazovni i zabavni izleti.

SKUU �Franjo Strapaè� ima bogat repertoar raz-nih plesova i pjesama koji zajedno s rasko�nim no�n-jama predstavljaju dio jeziènog i kulturnog bogatst-va slovaèkog naroda u Hrvatskoj. Vje�be se odr�ava-ju dva puta tjedno, a po potrebi i èe�æe. U poèetku suiz Slovaèke dolazili koreografi u Markovac (gospodinCibulka, Zdena Vaòova, Janko Blaho, Pavol Butor),�to je bilo puno uspje�nije nego danas kada tek samona�i predstavnici (obièno jedan par) odlazi na zim-ski teèaj koreografije u Slovaèku. Naime, kada su onidolazili k nama, svi su plesaèi uèili odjednom i za-jedno. Koreografkinja Branka Baksa (MarkovacNa�ièki, 1965.), zavr�ila je tri teèaja slovaèke koreo-grafije (1983, 1985. i 1992. godine), a prvi ples koji jepouèavala bio je Kapura, kapura. Mnoge plesove ko-je dru�tvo danas izvodi rezultat su njezinoga rada,uèenja na teèajevima, s kaseta, iz knjiga (npr. Na sta-ru babu, Na heli�ku, �ari�ka, Fri�ka, Myjavsky (tri ko-reografije), Jahoda, jahoda, Na potoku, Voda, Rap-kaèovy, Margecany i drugi.). Branka je jedan od glav-nih organizatora osnivanja Matice slovaèke (danasSaveza Slovaka) u Hrvatskoj. Od 1991. do 2000. obavl-ja zadatke predsjednice dru�tva, a zatim predsjedni-ce Matice slovaèke u Markovcu. Vi�e puta bila je preds-jednicom organizacijskog odbora Smotre slovaèkog

55


folklora u RH. Bila je meðu prvim dopisnicima �Pra-mena�. Danas je tajnica Saveza Slovaka. Dva su jojnajte�a trenutka u radu s plesaèima poèetak uèenjanove generacije i trenutak kada usavr�ena i kvalitet-na generacija zbog �kolovanja napu�ta dru�tvo. Prveplesove koje je dru�tvo nauèilo i kojim je dugo godi-na odu�evljavalo hrvatsku i slovaèku publiku jesu Ci-povièka i Jáno�ik. Danas se ple�u plesovi iz Myjave,�ari�a, Margecana, Istoènog dijela, Nitre, Zemplina,Terchove. Za svaki ples raspola�e se i prikladnom na-rodnom no�njom toga kraja. Sve je to nauèeno po-moæu slovaèkih kataloga i knjiga. Iako smo amateri,trudimo se biti kvalitetnima. U dru�tvu se njeguje slo-vaèki jezik, obièaji, èuva se kultura i folklorna ba�ti-na kojima je slovaèki narod vrlo bogat.

Svih pet sekcija vje�ba vrlo marljivo tijekom cije-le �kolske godine. Plesaèi raspola�u s tridesetak uv-je�banih koreografija i nekoliko desetaka pjesama.Pjevaèice su ovladale s èetrdesetak pjesama, od èegaje desetak starih markovaèkih.

Tko god prati na�e folklora�e, taj zna da oni ima-ju jako puno razlièitih narodnih no�nji, a veæinu jesa�ila teta Marija Janto�ik (Ru�evo, 1929.) Naime,kao �to pi�e u Spomenici uèitelja Koze iz godine 1940.,doseljenici iz Slovaèke, koji su naselili prostor da-na�njeg Markovca, nisu sa sobom donijeli nikakvuno�nju. Buduæi da je Markovac oduvijek na promet-nom mjestu, nedaleko trgovi�ta Na�ice, pa i Osijeka,doseljenici su prihvatili graðanski naèin odijevanja.Jedino su autentiène pletenice ukra�ene vrpcama. Za-to je poèetak izrade no�nji bio izuzetno te�ak. Prak-tièki se nije imalo od èega krenuti. No, danas marko-vaèki folklora�i imaju velik broj narodnih no�nji nakojima im mnogobrojna dru�tva mogu pozavidjeti(slike 47, 48, 49, 50, 51, 52, 53).

Teta Marija je poèetkom svake �kolske godine ob-navljala barem pet mu�kih i �enskih ko�ulja i slièno.Najte�e joj je bilo �iti dvostranu crven-ka�mir no�n-ju jer trake idu s obje strane, te sitno plisirati diolen-suknje. No, zato joj je ta dvostrana no�nja uz myjav-sku najdra�a. Pri krojenju i �ivanju na�a se neumor-na krojaèica teta Marija savjetovala s koreografkin-jom Brankom Baksa, koja prouèava struènu literatu-ru i no�nje drugih slovaèkih folklornih dru�tava. Plat-no se kupuje u Osijeku, a trake i vrpce u Slovaèkoj.

Za ove duge godine marljivog rada markovaèkaSKUU do�ivjela je puno uspjeha. Predstavlja jezgru isrce Matice slovaèke u Markovcu. Naime, Markovacje bio i osnivaèem Matice slovaèke u Hrvatskoj (da-nas Saveza Slovaka) godine 1992. Dru�tvo se istièesvojom izvanrednom aktivno�æu koju stalno pro�i-

ruje. Tako je u jesen 2000. zapoèela tradicija �Veèerpolesnjaka� (pogaèa od ribanog krumpira), kojom se�eli promicati uz ples i pjesmu i slovaèka kuhinja. Uovom programu sudjeluje izuzetno velik broj Mar-kovèana, kao èlanovi skupina koje peku polesnjake,kao izvoðaèi kulturnog programa, ili kao publika, od-nosno gosti. Tom prilikom gostuju i razna prijatelj-ska kulturno-umjetnièka dru�tva. Tijekom ovih tri-desetak godina u okviru folklornog dru�tva dru�ilose i djelovalo oko sedam stotina èlanova. Danas SKUUbroji oko sto i dvadeset èlanova.

Svaki folklora� ula�e puno truda i svoga slobod-nog vremena za dobrobit udruge, ali i za sebe osob-no. Mnogobrojna putovanja omoguæuju mladim lju-dima upoznavanje pradomovine, domovine, �irenjevidika, opæe kulture i mno�tvo novih poznanika i pri-jatelja. Za svoju marljivost folklora�i su nagraðeni nesamo usputnim, veæ i specijaliziranim izletima. Bilisu sudionici 17. meðunarodnog rijeèkog karnevala,upoznali ljepote gorske Hrvatske (Rijeèki zaljev, Opa-tiju, spilju Lokvarku), èar Plitvièkih jezera, Zagorja,te naravno, èitavu pregr�t povijesnih, kulturnih i pri-rodnih zanimljivosti i krasota �irom �na�e Slovaèke�.Kupali su se u Daruvarskim i Bizovaèkim toplicama,u Velikoj i zabavljali na jezeru Lapovac. Ne manjka-ju niti prigodni darovi svetog Nikole. Zanimljive su itradicionalne povorke ma�kara kroz selo, a posljednjihgodina i sportsko natjecanje na kraju nastavne godi-ne.

U mjesecu svibnju (13.-16.) 1999. godine Odbormladih matièara (OMM) Matice slovaèke (veæinom ièlanovi SKUU Franjo Strapaè, ali oni izmeðu 15 i 35godina starosti) organizirali su vrlo uspje�nu prosla-vu obljetnice 120 godina doseljavanja Slovaka u Mar-kovac. Glavna organizatorica ove proslave, èija je ovoi bila ideja, Vesna Baksa, smatrala je kako je krajnjaprilika da se èuje od starijih generacija i zapamte, od-nosno zabilje�e prièe iz pro�losti. Zadatak je bio po-zabaviti se odgovorima na pitanja odakle su i za�todo�li na�i preci, kako su �ivjeli nekada? Koji su ljudi,koje obitelji i koja dru�tva pridonijeli oèuvanju mar-kovaèke specifiènosti? Asimilacija, naravno, postoji,ali postoji i ne�to �to se jo� uvijek ne da. Trebalo je ot-kriti �to je to ne�to.

I tako, svi èlanovi dru�tva, od najmlaðih do naj-starijih, bez obzira na gu�vu oko zavr�etka nastavnegodine i poslova u vrtu, zdu�no su se bacili na pri-premu, odnosno organiziranje ovoga jubileja. Pomoæje pru�ilo mjesno DVD ustupiv�i svoj prostor (slika54), Zavièajni muzej Na�ice, Sredi�nja knji�nica Slo-vaka u RH iz Na�ica, Mjesni odbor� Sve financijske

56


tro�kove snosila je Matica slovaèka Markovac. Magi-star Josip Waller bio je koautor ove izlo�be jer nam jenjegovo iskustvo u ovom na�em pionirskom poslubilo neophodno. Za toènu godinu poèetka doselja-vanja odabrali su 1879. iz tri razloga: 1. 1954. Mar-kovèani su slavili svoju 75. godi�njicu, 2. Vít U�ák,autor knjige Slovaci u Hrvatskoj odabrao je takoðerovu godinu, 3. ova se godina nalazi izmeðu godine1878. koja se spominje u samostanskoj kronici fran-jevaca i 1880. koju neki drugi autori spominju. Istegodine i grad Na�ice slavio je 770. godi�njicu od prvo-ga pismenoga spominjanja svoga imena.

Ovu izlo�bu pod nazivom �Markovac kroz 120godina� posjetilo je 800 posjetilaca. Na otvorenju subili nazoèni mnogi ugledni gosti. Stolovi, vitrine i zi-dovi plijenili su pa�nju svojim bogatstvom ekspo-nata koje su nam posudili ili donijeli sami mje�tani.Predmeta i dokumenata bilo je zaista mnogo, �to svje-doèi o brizi Slovaka za oèuvanje njihove kulture, tra-dicije i naslijeða. Posjetitelji su mogli vidjeti tradi-cijske alate, naprave, pomagala (slika 55), predme-te, kipove, slike, dijelove namje�taja, posude iz raz-nih materijala, ruène radove i vezove, suvenire (sli-ka 56), pregr�t dru�tvenih i obiteljskih fotografija,osobnih isprava i dokumenata� Kod starijih gene-racija to je izazvalo nostalgiju i prisjeæanje na dje-tinjstvo, a kod mlaðih radoznalost. Na izlo�bi su svo-je mjesto na�li i kutci privatnog ZOO obitelji Bizik,modeli brodova na�eg umjetnika Slavka Budo�a-Ca-ce i stara vatrogasna �trcaljka. U okviru programaproslave odr�ano je u Crkvi svetoga Marka evanðe-liste predavanje magistra Josipa Wallera �Slovaci uMarkovcu�, kojemu je, izmeðu ostalih, bio nazoèani veleposlanik SR u RH Ján Petrík sa suradnikom Pa-volom Danièom.

Program je zavr�io cjeloveèernjim nastupomSKUU �Franjo Strapaè� na ljetnoj pozornici, gdje seokupilo mno�tvo zaljubljenika u slovaèku pjesmu iples. Sve su skupine redale no�nju, glazbu i pjesmu.

Svi zainteresirani posjetitelji ove proslave moglisu vidjeti koliko je to Markovac, usprkos velikom ni-zu godina koje su pro�le, uspio saèuvati duhovnih imaterijalnih dokaza slovaèkog èovjeka. Mogli su seinformirati i o tome gdje su ti jadni doseljenici jo� po-ku�avali naæi sreæu, kakvi su im bili obièaji i �to je odtog saèuvano do danas, tko to njeguje slovaèki jezik,tko pjesme i plesove, tko je naslijedio smisao tipiènihzanimanja (tesara, kolara, kovaèa), tko u sebi nosiljubav prema �ivotinjama i pticama jo� od vremenate�kog i mukotrpnog rada po �umskim prostranstvi-ma�

U vremenu od 28. svibnja do 1. lipnja 2003. vrlobogatim i uspje�nim programom proslavljena je 30.obljetnica dru�tva. U okviru proslave odr�ano jedru�enje pod nazivom «Prièa o folklora�ima», izlo�ba«Sve na�e no�nje» te cjeloveèernji kulturno-umjet-nièki program.

Na Dan na�e �upanije 2. lipnja 2003. godine u Osi-jeku tajnica i koreografkinja Dru�tva Branka Baksapreuzima u ime Dru�tva plaketu i priznanje u okviruNagrade Osjeèko-baranjske �upanije u podruèju kul-ture za naroèite uspjehe i umjetnièke dosege u oèu-vanju i promicanju kulturne ba�tine za 2002. godinu.Dana 6. studenog iste godine u Gradskoj vijeænici uNa�icama u organizaciji MS Markovac Na�ièki i Sre-di�nje knji�nice Slovaka u RH predstavljen je ljetopis30 godina rada Slovaèke kulturno-umjetnièke udruge«Franjo Strapaè» iz Markovca Na�ièkog autorice Ve-sne Baksa.

Matica slovaèka Markovac Na�ièki osnovana je18. lipnja 1993. godine. Dobro suraðuje sa SavezomSlovaka u RH, ostalim MS, Domom iseljenih Slova-ka, etnolozima te drugim zavièajnim kulturnim in-stitucijama. Nekoliko mladih Markovèana/ki uspje�-no koristi dobiveno pravo na stipendiju potrebnu zastudiranje u Slovaèkoj Republici. Tijekom ljetnih �kol-skih praznika nekoliko èlanova MS pohaðalo je ljet-ne �kole slovaèkog jezika i razne tabore u SR. Unazadnekoliko godina predstavnici MS redovno su nazoè-ni prijemu kod veleposlanika SR u RH, koji se odr�avau Zagrebu povodom Dana slovaèke nezavisnosti tetako podr�avaju suradnju i s veleposlanstvom. MSMarkovac redovito suraðuje s redakcijom èasopisaslovaèke nacionalne manjine u RH �Prameò� i ured-ni�tvom radioemisije na slovaèkom jeziku, u kojimaizvje�tava o �ivotu i radu svojih mje�tana i udruga, apoma�e i pri organiziranju Slovaèkog Lidrana. Danasje predsjednica MS Branka Baksa, a tajnica Ines Kvak.MS broji pribli�no pet stotina èlanova.

5.4. Prièa o Du�nom danu(ne ba� ekolo�ka)

Du�ni dan ili spomen svih vjernih mrtvih slavi-mo 2. studenog, �spomendan svih du�a�. Osim svi-jeæa i cvijeæa, odavanja ljubavi i zahvala na grobovi-ma svojih najmilijih, Markovèani njeguju jo� jednutradiciju. Naime, na veèer Dana svih (1. studenog)svetih, toèno u 19,00 sati poèinje paljenje starih pneu-matika (guma s traktora, kamiona, automobila), (sli-ka 57). Vatra mora biti �to veæa jer æe noæ biti osv-

57


jetljenija i �mrtvi æe vidjeti �to su dobili na grobu�. Ne-ki ka�u da je vatra jednostavno simbol slave, a neki ida broj iskri oznaèava broj spa�enih du�a. Nekada suse gume (odnosno prije cjepanice i kukuruzovina)palile èak na pet va�nih mjesta u selu, a posljednjihgodina pale se samo na jednom. Veæ je i centralnomjesto kod vatrogasnog doma, zbog èaðenja obli�njimstanarima, zamijenjeno samim krajem Pejaèeviæeveulice (lenije, prema gaju). Umjesto dana�njih petar-di prije se koristio karabit. Nekada se i zvonilo tije-kom cijele noæi.

Na Du�ni dan kod kuæe se zapale svijeæe i moli seza one èiji su grobovi daleko.

I mo�da jo� jedna zanimljivost. Tijekom ta dvadana stalno se grickaju ��pice� (sjemenke bundeve).No, to nije najvjerojatnije zbog njihove sezone, veæzbog toga �to se navodno (tako ka�u Jelisavèani) nji-hovim grickanjem otkupljuju du�e onih koji su na ne-bu. �Koliko se �pica pojede, toliko se du�a oslobodi!�

slika 57. Paljenje starih guma, 1. studenog 2001.

Prièa bi bilo jo��

58


59

Obrázok 39 - Vrkoèe spletené so stu�kamiSlika 39. Pletenice ukra�ene ma�nama (kod �enske djece)

Obrázok 46 - Kulisový pár v terchovskom kroji na fotogra-fovanieSlika 46. Kulisni par u terchovskoj no�nji za fotografiranje

Obrázok 38 - Pierko za klobúkom (u mládencov)Slika 38. Pero zataknuto za �e�ir (kod mladiæa)

Obrázok 47 - Vítanie hostí chlebom a so¾ou na domácomprahu Slika 47. Doèek gostiju na kuænom pragu s kruhom i solju


60

Obrázok 50 - Malá skupina na 6. detskej prehliadkeslovenského folklóru v Chorvátsku, Jurjevec 2000Slika 50. Mala skupina na 6. djeèjoj smotri slovaèkogfolklora u Hrvatskoj, Jurjevac 2000.

Obrázok 48 - Folkloristi pred svojimi miestnos�amiSlika 48. Folklora�i ispred svojih prostorija, 1996.

Obrázok 52 - Vianoèný koncert Slovákov v Osijeku 2001Slika 52. Bo�iæni koncert Slovaka u Osijeku, 2001.

Obrázok 51 - Detva 2001, Prehliadka zahranièných súborov Slika 51. Detva 2001. (Smotra iseljenih Slovaka)

Obrázok 53 - Hudobná a taneèná skupina v roku 2002Slika 53. Glazbena i pjevaèka skupina, 2002.


Documents

O živote a zvykoch SlovÆkov v Markovci Naıickomms-markovac.com/publikacije/obicaji.pdfnie Matice chorvÆtskej Naıice. Keïže som už dlhıí Łas rozmýı¾ala o potrebe, aby