Obyvate¾stvo sveta

  • View
    43

  • Download
    3

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Obyvateľstvo sveta. Na celom svete dnes žije viac jako 6, 787 miliárd ľudí . Žijú na všetkých kontinentoch , okrem zaľadnenej Antarktídy . Najviac obyvateľov má Ázia ,. Úloha: Priraď šípkami počty obyvateľov do jednotlivých častí sveta. 339 mil. 965 mil. 572 mil. - PowerPoint PPT Presentation

Text of Obyvate¾stvo sveta

Obyvatestvo sveta

Obyvatestvo sveta

Na celom svete dnes ije viac jako 6, 787 milird ud. ij na vetkch kontinentoch, okrem zaadnenej Antarktdy. Najviac obyvateov m zia,

Zdroj : sprva Oddelenia ekonomickch a socilnych vzahov OSN 4 030 mil.731 mil. 339 mil.572 mil. 965 mil. 34 mil.loha: Prira pkami poty obyvateov do jednotlivch ast sveta

Pozri sa na jednotliv obrzky a povedz, m sa udia na nich odliuj.

Obyvatelia Zeme maj rzny vzhad a hovoria rznymi jazykmi. Diferencicia ich vonkajieho vzhadu svis vo vekej miere s podmienkami vvoja jednotlivch skupn ud v pravekom obdob. Jazykov rozdiely s vsledkom odlinho vvoja jazyka Rozmanitos vyznania je vsledkom transformcie starch nboenstiev alebo vznikom celkom novch nboenstiev, i filozofickch prdov udstvo na celom svete tvor spoloenstvo rs, nrodov a etnickch skupn.

Rasa je skupina ud, ktor spja dlhodob spolon vvoj. V jeho priebehu sa vplyvom rozmanitho prostredia vytvorili rovnak morfologick a fyziologick znaky - farba pokoky, vlasov, tvar o, tvar lebky, nosa, vlastnosti kostry, krvi, at. Tieto znaky sa dedine prenaj na potomkov. Na zklade takchto podobnost zaraujeme ud do troch vekch udskch skupn rs:

RasyVetci udia naej planty patria k jedinmu ivoinmu druhu - Homo Sapiens biela europoidn rasa Eurpa, Amerika, Austrlia lt mongoloidn rasa zia ierna negroidn rasa AfrikaBiela - europoidn rasaSvetla a poern farba pokokyVlasy rovn a vlnitFarba vlasov a o vemi rznorodNos zky, zjavne vystupujcizke peryJe rozren v Eurpe, severnej Afrike, juhozpadnej zii, junej zii, Severnej Amerike a v okrajovch oblastiach Junej Ameriky, v AustrliiTvor asi 45% svetovej populcie

lt mongoloidn rasa Svetl a poern farba pokoky so lto-hnedm odtieom zemist telesn stavba Menia vka tela, krtke nohy Tvr irok a ploch, zka on trbina, zva mandovitho tvaru, mongolsk krycia riasa na hornom vieku oka. Vlasy rovn, hrub a tvrd Nos stredne irok, len severoamerick Indini maj vrazne vystupujci nos Pery stredne hrub Je rozren vo vchodnej, SV, JV zii. Patr k nej aj pvodn obyvatestvo Ameriky indini Tvor 40 % svetovej populcie.

ierna negroidn rasa Rasa sa oznauje aj ako ekvatorilna a del sa na dve skupiny negroidn a australoidn rasaierna matn a kovovoleskl farba koeVlasy vlnit a vemi kueravFarba vlasov a o vemi tmavNos irok mlo vystupujciMsit peryJe rozren v Afrike (june od Sahary) a na ostrove Madagaskar, v niektorch astiach junej zie a v MelanziiJej prslunci boli nsilne odvezen do AmerikyNachdzame v nej najvych ud sveta (Nilotidi, Masajovia) aj najnich ud (napr. Pygmeovia ).Tvor 10 % svetovej populcie

MieanciMieanm jednotlivch rs vznikli alie prechodn skupiny ud . Tvoria 5 % svetovej populcie: Najastejmi mieancami s:mestici - mieanci indinov a belochov mulati - mieanci ernochov abelochovzambovia - mieanci indinov aernochov

Rozmiestnenie rs vo svete

RasizmusRasizmus je diskriminan teria, ktor hlsa nerovnocennos udskch rs. Poda asti zstancov rasizmu mono udsk druh rozdeli do niekokch kategri poda rasy, ktor mono zoradi do hierarchickej truktry. danom zem.lovek, ktor zastva rasizmus sa oznauje slovom rasista.Rasistick nzory v minulosti v niektorch prpadoch viedli ku genocde, vyhladzovaniu menejcennej rasy nadradenou.Jedn sa o spoloensk presvedenie, ktor sme zskali vchovou a ktor meme zmeni. Spravidla sa spja s nejakou ideolgiou ako patriotizmus alebo nacionalizmus, teda lsku k vlasti spjame s odstrnenm nejakej inej rasy alebo nroda

Etnick skupiny, nrodyEtnick skupiny:

s historicky vzniknut skupiny ud spja ich jazyk, pvod, kultra a spolon zemie, na ktorom sa vyvjali zemie, na ktorom sa vyvjali nemus by toton s zemm, na ktorom ij vznikali zo skupn rodov, kmeov v prvotnopospolnej spolonosti za pvodn etnick skupiny s povaovan kmene, z ktorch neskr vznikali nrodnosti a nrody Etnick skupiny s poetn v JV zii a Afrike

Nrody:

s historicky vzniknut skupiny ud sformovali sa na zklade jazykovch, zemnch a hospodrskych znakov vznikli spjanm etnickch skupn v obdob feudlnej roztrietenosti a vytvrania spolonho trhu poet nrodov vo svete sa odhaduje na 3000 najpoetnejm nrodmi s : ania, Hindustnci, Ameriania, Benglci, Arabi, Brazlania, Rusi a Japonci. Nrodnostn menina: pojmom sa oznauj asti nrodov mimo zemia ttu, kde ije vina toho - ktorho nroda. Jazyky vo sveteNajrozrenejie jazyky:

ntina a jej rzne dialektyAnglitinapanielinaHindustninaArabina

Existuj vak aj jazyky, ktormi hovoria stovky milinov osb. Najvznamnejmi z nich s jazyky, ktormi je mon sa dorozumie v mnohch krajinch. Kedysi bola takmto jazykom latina, neskr francztina a dnes je takmto jazykom anglitina. rozprvaj mnohmi jazykmi. Odhaduje sa, e dnes na svete existuje viac ako 6 000 jazykov. Najviac jazykov - a 1 200, bolo zistench medzi Africkmi kmemi. Niektormi z nich hovoria len prslunci jednho z mnohch kmeov v Amaznii, i v Afrike. udia na Zemi Jazyky delme na jazykov rodiny. Najpoetnejie s: 1. Indoeurpske germnske, indick, romnske, slovansk, irnske a in 2. nsko-tibetsk3. Semito-hamitsk4. Altajsk rodina5. Uralsk rodina

Zakreslete do mapy polohu Austrlie barevnOtzky: Na jak polokouli se Austrlie nachz?Otzka: Jak je nejvhodnj obdob na cestovn do Austrlie jsou msce13 Predpoklad sa, e prvotn formy nboenstva spovali vo viere v oduevnen prrody, alebo jej asti, vo viere v duchov a due, rzne formy posmrtnho ivota a uctievania prrodnch sl. Vo svojom vvoji vystupovalo nboenstvo ako kmeov, nrodn a svetov.

Jednou z hlavnch prin vzniku nboenstva bola bezmocnos ud pred rznymi ivelnmi a socilnymi pohromami, ktor ich ovldali. V mnohch oblastiach sveta m dleit lohu a siln vplyv na myslenie ud, demokratick vvoj aj ekonomiku.

Nboenstvo je odrazom predstv medzi skutonosou a jej vysvetlenm.Zaklad sa na viere v urit kult, ritul a mtus. Svetov nboenstv

Svetov nboenstvNajvznamnejie nboenstv na Zemi s: Kresanstvo - 2,1 milird ud , Eurpa, Amerika, Austrlia Islam - 1,5 milird ud, severn Afrika, JZ zia, Arabi Hinduizmus - 944 milinov ud, jun zia Budhizmus - 708 milionov ud, vchodn a jun zia Judaizmus - 15 milinov ud, Izrael

NBOENSTVOMIESTOTTKresanstvoBetlehem, Nazaret, JeruzalemIzrael KatolckeVatiknVatikn Pravoslvne Kontantinopolis, AtnyTurecko, Grcko AngliknskeCanterburyVek BritniaIslamMekka, Medina, JeruzalemSaudsk Arbia, IzraelHinduismusVranasIndiaBudhismusLhsa, Bodh, Gaya, SarnathNepl, IndiaJudaizmusJeruzalemIzraelVybran svt miesta nboenstva

akujem za pozornos