ODKAZ PRE NAŠU ZEM

Prečo je Zem pre nás taká dôležitá?Zem je tretia planéta slnečnej sústavy, na ktorej sa nachádza voda v kvapalnom skupenstve. Zatiaľ vieme, že život je len na planéte Zem. Zem okolo Slnka obehne za 365 dní. Okolo svojej osi sa otočí za 24 hodín (vďaka tomuto procesu sa na Zemi strieda deň a noc). Nazvali sme ju „modrou planétou“ preto, lebo jej povrch tvorí približne 80% vody (oceány, moria, jazerá, rieky...), zvyšok Zeme tvorí pôda. Vďaka pôde získavame rôzne suroviny, ktoré poskytujú potravu nielen nám, ale aj ostatným živočíchom. Zem nám okrem vody, pôdy a života poskytuje aj rôzne nerastné suroviny (ropa, uhlie, zemný plyn...). Ale bohužiaľ si my ľudia túto pozoruhodnú planétu ničíme a nevážime si ju tak, akoby sme si mali. Znečisťujeme ju, a tým narušujeme jej prirodzenú harmóniu a biorytmus.

MY ĽUDIA ZNEČISŤUJEME A NIČÍME ZEM RÔZNYMI SPÔSOBMI.

Ako znečisťujeme Zem

Znečisťovanie pôdyNa pôdu pôsobia dve skupiny znečisťujúcich látok:

1. Látky pochádzajúce z poľnohospodárstva. Sú to rezíduá rozličných chemických prípravkov, ktoré prenikajú do pôdy v dôsledku chemizácie poľnohospodárstva a patria sem aj rozličné odpady organického charakteru, pochádzajúce priamo z poľnohospodárskej výroby. Z poľnohospodárskych chemikálií pôdy znečisťujú najmä pesticídy a priemyselné hnojivá. Z nečistôt produkovaných samotnou poľnohospodárskou výrobou sú, pokiaľ ide o množstvo a škodlivosť, najvýznamnejšie odpady z veľkochovov a odpady zo zle utesnených silážnych jám a hnojísk.

2. Látky pochádzajúce z rôznej nepoľnohospodárskej činnosti. Ich zdrojom je predovšetkým priemysel, energetika a automobilizmus. Nečistoty z nepoľnohospodárskej činnosti prichádzajú najmä vo forme vzdušných emisií, niekedy sa dostávajú do pôdy aj pri závlahách znečistenou vodou. Znečistenie pôdy teda úzko súvisí aj s celkovým znečistením ovzdušia a vody.

1.Stupeň znečistenia 2.Stupeň znečistenia 3.Stupeň znečistenia 4.Stupeň znečistenia 5.Stupeň znečistenia

Úroveň znečistenia pôdy na Slovensku

Znečisťovanie vody

• Znečistenie vôd patrí ku globálnym problémom. Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej znečisťovateľom je človek. Celková svetová spotreba sladkej vody vzrástla v r. 1950-1990 približne 3,5-krát. V súčasnosti je jej ročná spotreba takmer 4 000 miliárd m³.

KEDY JE VODA ZNEČISTENÁ:

• je veľmi kyslá alebo zásaditá, preto má korozívne účinky

• obsahuje organické látky, zahníva a páchne a môže byť nositeľom infekcií

• obsahuje toxické látkyje mikrobiálne znečistená a vyžaduje dezinfekciu

• obsahuje tiež odpadky, ktoré z nej možno znova získať a vo výrobe využiť

NAJVÄČŠÍ ZNEČISŤOVATELIA VODYVoda je nenahraditeľná zložka životného prostredia. Najviac sa znečisťuje využívaním v priemysle a poľnohospodárstve.Človek znečisťuje vodu buď priamo, alebo nepriamo. Najväčšou hrozbou pre vodu je priemyselná výroba (ropa, ropné produkty, organické - anorganické látky: olovo , ortuť, arzén, rádioaktívne látky), poľnohospodárstvo (umelé hnojivá; pesticídy; odpadové vody), sídla (produkcia kvapalného a tuhého odpadu) a doprava (exhaláty, ropné produkty).

Mapa zobrazujúca chemický stav podzemných vôd

Dobrý chemický stav Zlý chemický stav

Znečisťovanie ovzdušia• Neznečistený vzduch je základnou zložkou zdravého životného prostredia. Čistý

vzduch je taký, ktorý nespôsobuje žiadne nepríjemné alebo škodlivé účinky na rastlinstvo, živočíšstvo i človeka krátkodobo ani dlhodobo.V priebehu vývoja našej Zeme neexistovalo úplne čisté ovzdušie. Vzduch vždy obsahoval okrem základných zložiek niektoré znečisťujúce látky kozmického prachu, vulkanickej činnosti, zemský prach, látky pochádzajúce z rozkladu rastlín a živočíchov, lesných požiarov a pod. Toto prirodzené znečisťovanie v minulosti bolo celosvetovo zanedbateľné, bolo spravidla lokálne a časovo krátko obmedzené.Nová situácia vzniká v posledných desaťročiach v dôsledku silnej a často neuváženej industriálnej činnosti človeka spojenej najmä s rastúcou spotrebou všetkých druhov fosílnej energie (hlavne uhlia) a produkciou veľkého množstva rôznych emisií, odpadov pri súčasnom znižovaní plôch Trvalej zelene (tropických pralesov).Celosvetovo pevninu denne znečisťuje obrovské množstvo (odhaduje sa vyše 800 miliónov) najrôznejších zdrojov produkujúcich látky škodlivé pre živú i neživú prírodu.

Minimálne znečistené ovzdušie Mierne znečistené ovzdušie Stredne znečistené ovzdušie Zvýšené znečistenie ovzdušia Silné znečistenie ovzdušia

Mapa znečistenia ovzdušia

Ozónová diera

• Ozónová diera je oblasť - najmä nad Arktídou a Antarktídou - s prudko zníženou koncentráciou ozónu v dôsledku antropogénneho znečistenia.

VÝSKYT A VZNIK• Pri póloch je už ozónová vrstva veľmi tenká a v Austrálii bol zaznamenaný prudký

nárast kožných nádorov. Situácia teda ešte niekoľko desaťročí nebude lepšia. Od 80. rokov 20. storočia vedci pozorujú nad Antarktídou jav, ktorý nazývame ozónová diera. Je to viac ako 50% dočasná strata ozónu v stratosfére. Vzniká v jesenných mesiacoch (september až november) a každoročne sa zväčšuje. Vytvára sa vďaka súhre niekoľkých podmienok. Počas zimy sa v Antarktíde vplyvom neprítomnosti slnečného svitu extrémne ochladí. To vytvára obrovský rotujúci polárny vír, ktorý zabraňuje, aby sa dovnútra víru dostal vzduch bohatší na ozón. Teplota tu klesá až na -90 °C a vytvárajú sa mrznutím riedkej vodnej pary stratosferické mraky. V priebehu zimy sa molekuly freónov a iných, ozón rozkladajúcich plynov nad Antarktídou zachytávajú v kryštáloch ľadu. Keď sa tieto kryštáliky v lete rozpustia, uvoľní sa naraz veľké množstvo týchto látok, čo má za následok rozklad veľkého množstva ozónu. Po dvoch, troch mesiacoch sa masa vzduchu s menším množstvom ozónu dáva do pohybu z Antarktídy do iných častí sveta. Tak vzniká škodlivá ozónová diera v atmosfére planéty.

• Dôkladné prehodnotenie pozemných údajov ukázalo štatisticky významné, dlhodobo klesajúce trendy v koncentrácii ozónu. Výsledky boli čiastočne ovplyvnené výsledkami z Antarktídy, ale poklesy boli zaznamenané prakticky všade. Najväčšie straty (asi 7 %) boli zaznamenané v pásme šírok 53 ° až 64 ° ale s poklesom na hodnotu 5 % smerom na juh zhruba po 40 ° severnej zemepisnej šírky. Nezvyčajne nízke koncentrácie ozónu boli zistené v stredných zemepisných šírkach južnej pologule (nad Austráliou a Novým Zélandom) počas neskorej jari a v lete. Ďalšie opakované analýzy potvrdili pokles koncentrácie ozónu v zimných mesiacoch a naznačili, že ubúdanie ozónu sa bude zrýchľovať. Okrem toho, pozorované straty ozónu sú dvojnásobné resp. až trojnásobné oproti stratám predpovedaným najlepšími 2D modelovými výpočtami, ktoré sa používajú pre svoju rýchlosť, ale nie sú presné.

Freóny• Freón alebo dichlórdifluórmetán je kvapalina, ktorá

sa používala ako náplň do chladničiek, hasiacich prístrojov a sprejov. Freóny sú silno prchavé, majú dlhú životnosť, čím sa neustále zvyšuje ich koncentrácia v ovzduší. Prenikajú až do stratosféry, kde sa ich molekuly štiepia pôsobením UV žiarenia Slnka a vzniká voľný chlór. Ten sa ihneď zlučuje s kyslíkom v ozónovej vrstve na oxid chlórny. Následkom toho klesá množstvo ozónu.

FREÓN

OZÓN

Denis Rusín IX.B

&

Vladimír Hric IX.BZákladná škola ulica Angyalova 401/26 Kremnica

Túto prezentáciu vypracovali: