ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

VydávajúPolitickí väzni

Zväz protikomunistického odboja – III. odboj

Obchodná 52811 06 Bratislava

Kto stratil majetok, nestratil veľa.

Kto stratil slobodu, stratil mnoho.

Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

11roãník 28

november 2018cena 1 euro

Obranca viery, vlasti a človekaPred troma rokmi, 24. ok-

tóbra 2015, zomrel kardinálJán Chryzostom Korec. Ná-sledne v novembrovom ãísleSvedectva vy‰iel ãlánok his-torika Petra Mulíka, ktor˘ sazaãínal slovami: „Ak niektobude o 20-30 rokov písaÈ de-jiny Slovenska, isto v nichnebude ch˘baÈ text o kardiná-lovi Korcovi. Politickí väzni,medzi ktor˘ch patril, o tomvôbec nepochybujú. Táto gi-gantická slovenská osobnosÈtotiÏ ist˘m spôsobom steles-Àuje slovensk˘ katolicizmus20. storoãia.“ Aj o tom, ako hovidí jeho nástupca prof. ThDr.Viliam Judák, PhD., biskupNitrianskej diecézy, je nasle-dujúci rozhovor.

Po troch rokoch od úmrtiaJána Chryzostoma kardinálaKorca v Nitre odhalili pamät-nú tabuºu. Iniciátorom bolana‰a organizácia, ktorej kardi-nál Korec bol ãlenom. Vy ste

v˘znamne pomohli projektuskutoãniÈ a treba povedaÈ,Ïe to nebolo vôbec jed-noduché. Napríklad aj s jejumiestnením. Kde sa teda ta-buºa nachádza a ão predchád-zalo jej odhaleniu?

Tabuºa je umiestnená na prieãelíkatedrálneho chrámu - Baziliky sv.Emeráma na Nitrianskom hrade. Po-Ïehnanie tabule sa uskutoãnilo pritreÈom v˘roãí smrti J. Em. J. Ch. kar-

dinála Korca. Je tieÏ venovaná 97prenasledovan˘m kÀazom Nitrian-skej diecézy v rokoch 1945-1989. Je-den z nich bol odsúden˘ na trestsmrti a ìal‰í spolu na 397 rokov a 8mesiacov nepodmieneãne. V tom jezarátan˘ch aj 18 kÀazov, ktorí boliv PTP. Na tabuli sú umiestnené ajmená ‰tyroch prenasledovan˘ch bo-hoslovcov.

Pokraãovanie na 10. strane

Kardinál Korec sa te‰il veºkému poãtu gratulantov pri kaÏdom svojom

Ïivotnom jubileu. V strede nitriansky biskup Mons. Viliam Judák.

Foto archív

Vč

ísle

Ján Litecký ŠvedaNovembrové impresie

2

Eva ZelenayováNenechajme sa kriviť mimovládkami 3

Rafael RafajOdvrátená strana výročia 1918 8

Vlado GregorMoje osmičkové roky 9

Zasadala výkonná rada PV ZPKO 4

Veľkolepá spomienkana kardinála Korca 5

O politických väzňoch20. storočia 6-7

Július HomolaPrečo nepovedať celú pravdu? 12

Anton SemešÚteky z jáchymovskýchtáborov 13

NÁŠ ROZHOVOR

KaÏdoroãne v novembri si pripomínamepád komunizmu, toho najniãivej‰ieho a najzlo-ãineckej‰ieho systému cel˘ch ºudsk˘ch dejín.Ale ako? Spraví sa pár koncertov e‰te za ko-munizmu proteÏovan˘ch umelcov s komentár-mi pln˘mi vyprchanej demokracie, v novinách,

ktoré ovládajú deti kedysi v‰evládnych komunistov a e‰tebá-kov si obãas preãítame nemastn˘-neslan˘ komentár, v ktoromsa veºmi ãasto medzi riadkami dozvieme, Ïe za komunizmu toaÏ také zlé nebolo. No a Ïeby sa taká RTVS obÈaÏovala nahlavn˘ pietny akt politick˘ch väzÀov pri pamätníku obetí ko-munizmu na cintoríne VrakuÀa, to nehrozí ani vo sne. Veì uÏsamotn˘ názov pre v˘roãie 17. novembra bol koncipovan˘tak, aby komunizmus sa tam neobjavil ani náhodou.

Keì sa obzrieme trochu dozadu zistíme, Ïe stále to i‰lot˘mto smerom. Najsamprv zatajiÈ, no a po dlhej príprave ajpoprieÈ, Ïe nejaké komunistické zloãiny tu vôbec boli. Jedennepríãetn˘ boº‰evik uÏ zaútoãil aj na obete ãerveného teroru,Ïe to boli iba k‰eftári, podvodníci a zlodejíãkovia... Mal˘ prí-klad – po dlhom naÈahovaní v októbri 2001 vy‰la známka„Pamiatke obetí politick˘ch procesov“. Îiadne obete komu-nizmu, kdeÏe! A namiesto nejakého sugestívneho obrázku,ako napríklad na známke vydanej pri príleÏitosti oslobodeniakoncentraãn˘ch táborov, je na nej kytiãka poºn˘ch kvetov.Asi si súdruhovia spravujúci filateliu povedali – buìte radi, Ïedostanete aspoÀ kytiãku a neotravujte. A keì sme uÏ prizberateºstve, na‰i súdruhovia sú ãinní aj na celoeurópskompoli. V materiáli, ktor˘ dodali vydavateºstvu Schantl Verlagpre katalóg euromincí sa pí‰e, Ïe 17. novembra si pripomí-name „protest ‰tudentov proti fa‰istickému Nemecku v roku1939“, no v roku 1989 to bola len nejaká anonymnᄉtudentská demon‰trácia v Prahe“. A tak˘chto príkladovz rozliãn˘ch oblastí by sme na‰li nespoãetné mnoÏstvo.

Vraj festival slobodyÚstav pamäti národa napríklad kaÏdoroãne usporadúva

„Festival slobody.“ Musím povedaÈ, Ïe tohto roku e‰te cel-kom ujde, no posledné roky to bola z pohºadu politick˘chväzÀov skôr provokácia. Nehanebná a mimoriadne bezoãivá,veì sme o tom písali aj na stránkach Svedectva. Ale nejdemsa o tom ìalej rozpisovaÈ, na‰i ãlenovia sú vnímaví ºudia a naj-lep‰ie vedia, v ãom Ïijú, v akej propagandistickej omáãke.

Hlavn˘ problém vidím v celkovom úpadku vzdelanostia kultúry v Európe po Francúzskej revolúcii. Veì keby v 19.storoãí e‰te existovali dobré monarchistické maniere, kaÏd˘ão i len priemerne múdry vládca by takého Marxa s Engel-

som v momente zavrel do blázinca. A u‰etril by svetu viacako 100 miliónov povraÏden˘ch. No po revolúcii sa odrazuzaãali objavovaÈ idey „pokroku“, ktoré v‰etk˘m hlupákomnaãisto zatemnili mozog. Aj u nás. Dobre vieme, z ak˘chkruhov sa grupovali komunisti – z t˘ch najchudobnej‰ích. âoznamená, Ïe na 90 percent z t˘ch najhlúpej‰ích a najle-nivej‰ích. Preto komunisti dodnes napríklad tak nenávidiapracovitého slovenského sedliaka.

Komunisti bez morálkyNo a ºudia s tak˘mto pôvodom a vzdelanostn˘m záze-

mím ani niã nedokáÏu vybudovaÈ, aj keì mali k dispozíciinajfantastickej‰ie technologické objavy modernej doby. Aku-rát dokázali napáchaÈ obrovské ekologické ‰kody a spraviÈz nás Ïobrákov Európy. Komunista nielen, Ïe nemá zdrav˘rozum, on nemá ani morálku vypestovanú európskym kres-Èanstvom, proti ktorému dodnes bojuje. A samozrejme, Ïe ajpreto si dodnes odmieta priznaÈ, aké ‰kody tu napáchal.âesÈ v˘nimkám, ktor˘ch je, Ïiaº, veºmi málo. Toto bolo vlast-ne to najväã‰ie sklamanie po novembrovom podvode, preto-Ïe nielen, Ïe sebakriticky neprestali pôsobiÈ na verejnosti, alenedokázali ani len povedaÈ také nieão ako „mea culpa“. Ajkeì títo na‰i „vedeckí“ materialisti uÏ majú priam vedeckydokázané, ak˘ nezmysel je komunizmus.

A morálny marazmusLen si spomeÀme na teror, ak˘ doteraz nikdy v ºudsk˘ch

dejinách neexistoval. Aj z toho vidno, aká je to „vyberaná“spoloãnosÈ. Medzi tú spodnú vrstvu treba zarátaÈ aj h⁄stkupredvojnov˘ch komunistick˘ch intelektuálov, na ktor˘chdokonale platí stredoveké oznaãenie „docta ignorantia“.Príznaãné je, Ïe po t˘chto hlupákoch máme dodnes po-menované ulice. Aj toto ukazuje, Ïe ani zìaleka sme sa e‰tenevydali na cestu poctivého budovania, iba ho podvodnekamuflujeme.

A tak na kaÏdom kroku zaÏívame úpadok – hlavne spo-loãensk˘, kultúrny, mravn˘, dokonca ani ekonomika sa ne-môÏe rozvinúÈ naplno, staãí spomenúÈ diaºnice. O katastrofev umení nehovoriac. Politika sa dodnes nestala nástrojom narie‰enie problémov, ale nenávistnou stokou boº‰evickyvychovan˘ch synãekov. Do nej e‰te prilievajú olej ìal‰í na‰istarí známi komunistickí „chudóÏnici“. Len aby nedo‰lok ozajstnému rie‰eniu problémov, ktoré by túto „avantgar-du“ koneãne mohlo zmiesÈ do zabudnutia.

Ján Liteck˘ ·vedapredseda PV ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja ● Šéfredaktorka: Eva Zelenayová ● Redakčná rada: Ján Košiar(predseda), Ján Litecký Šveda, Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo, Juraj Vrábel a Eva Zelenayová ● Adresa redakcie: 811 06 Bratislava,Obchodná 52 ● Telefón: 02-5263 8156 ● e-mail: uzpko@mail.t-com.sk ● webová stránka: www.pv-zpko.sk ● IČO: 00679879 ● Cena jedného výtlačku:1 EURO ● Celoročné predplatné: 10 EUR ● Predplatné pre zahraničných abonentov: 50 USD vrátane poštovného. ● Čislo účtu v Prima banka Slovensko, a.s.: SK74 3100 0000 0040 0012 8109 BIC: LUBASKBX ● EV: 3851/09 ● Tlač: PRINTLAND, s.r.o. ● Nevyžiadané rukopisy nevraciame● ISSN: 1338-404X ● MATERIÁLY uverejnené v rubrikách „Čitateľské fórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov.

Novembrové impresie

SLOVO NA ÚVOD

3

V novembri 1948odi‰li zo Slovenska doViedne niekoºkí ãlenoviaSlovenskej tajnej ochra-ny, ktorí sa dohodli zalo-ÏiÈ hnutie nenásilnejspoloãenskej sebaobra-

ny proti boº‰evizmu a za obnovu sloven-skej ‰tátnosti. Tak vznikla my‰lienkaBielej légie. Jej zakladateºmi boli AlbertPúãik, Jozef Vicen, Anton Tunega a JozefMikula. Neskôr k ním pribudol EduardTesár. Púãik, Tunega a Tesár boli absol-ventmi trenãianskeho gymnázia. Vo feb-ruári 1951 boli v‰etci traja popravení. Nav˘strahu, aby ich príklad nelákal ìal‰íchmlad˘ch ºudí.

Nedávno sa na internete objavilo vi-deo, na ktorom sa gymnazistka Líviavzoprela proti propagácii multikulturaliz-mu. Rovnako ako trenãianski gymnazisti,aj ona odmietla vnucovanie cudzej ideo-lógie. A rovnako ako trenãianski gymna-zisti, aj ona musí ãeliÈ organizovanémulynãu. Predov‰etk˘m od mimovládnychorganizácií a ich mediálnych aktivistov.

E‰te neubehlo ani tridsaÈ rokov odzmeny reÏimu a v spoloãnosti sa dejúprocesy veºmi pripomínajúce obdobiekomunistického teroru päÈdesiatych ro-kov. Prostredníctvom agendy ºudsk˘chpráv znovu vnucujú vybrané mimovládkya médiá obyvateºstvu ideológiu zaloÏenú

na rodovej rovnosti. Na jej zavedení dolegislatívy(!) pracujú viaceré rezorty a ta-ké ako ministerstvo práce, sociálnychvecí a rodiny i rezort diplomacie vypra-covali akãné plány rozvoja ºudsk˘ch právkontaminovan˘ch gender ideológiou.

Mimovládny sektor priamo sa podie-ºajúci na prev˘chove obyvateºstva k novejideológii sa vyznaãuje vysok˘m stupÀomsofistikovanosti. Má podporu zosieÈova-n˘ch nadácií, ale aj súkromn˘ch firiema ‰tátnych organizácií. Na Slovenskumedzi tie známej‰ie patrí IVO - In‰titút

pre verejné otázky (‰éfom je GrigorijMeseÏnikov) a Aliancia Fair-play. Medzidonorov IVO patria Nadácia otvorenejspoloãnosti, ESET, Úrad vlády SR, Minis-terstvo zahraniãn˘ch vecí a ministerstvov˘stavby a regionálneho rozvoja SR, Slo-venská akadémia vied, Open SocietyInstitute New York, Freedom House, rôz-ne ministerstvá zahraniãn˘ch ‰tátov,veºvyslanectvá a napríklad aj Svetovábanka ãi NATO. Podobn˘ch donorov máaj Aliancia Fair-play.

V novembri si pripomíname 45. v˘ro-ãie od zaãiatku vychádzania samizdatuORIENTÁCIA. Kedysi slúÏil na slobodné ‰í-renie názorov nekorektn˘ch s reÏimom.V súãasnosti je to naopak. SpoloãnosÈ O2napríklad vydáva magazín Sóda, ktor˘ vo

svojom samizdatovom ãísle k SvetovémudÀu slobody slova propagoval názory ria-diteºky Aliancie Fair-play Zuzany Wienk,novinárky denníka N Miroslavy Kernoveja ìal‰ích, ktoré sú v súlade s trendompropagujúcim nového ãloveka, vykorene-ného z ak˘chkoºvek kultúrnych stereoty-pov. TieÏ nemoÏno nevidieÈ, Ïe táto firmasponzorsky podporuje projekty, za ktor˘-mi sú ºudia tvrdo odsudzujúci tradiãnéhodnoty a propagujúci nové ºudské prá-va, ãi lep‰ie povedané rozvrat spoloãnos-ti postavenej na kresÈansk˘ch základoch.Daniel Hever napríklad v tomto roku zís-kal grant na „Dlhodob˘ kontaktn˘ pro-jekt na zmenu slovenského ‰kolstva zdo-la“ alebo fakulta masmédií Ivety Radião-vej na projekt „Pravda a loÏ“ ãi MiroslavaKernová, ktorá bude uãiteºov vzdelávaÈv mediálnej gramotnosti a rozvíjaní kritic-kého myslenia. Neprekvapuje, Ïe s novouideológiou prichádzajú jej propagátori do‰kôl. Len by bolo treba maÈ viac tak˘chriaditeliek, ako gymnázium v Spi‰skejNovej Vsi, kde ‰tuduje odváÏna Lívia. Tánedovolila úãasÈ Ïiakov na diskusii Zabud-nutého Slovenska, ktorého tvárou súAndrej Bán ãi Fedor Gál. Mimochodom,otec Bána bol normalizátorom v Roháãia jeho otec autorom sochy Stalina nabratislavskom Námestí SNP.

Eva Zelenayová

‰éfredaktorka

SLOVO SVEDECTVA

Nenechajme sa kriviť mimovládkami

Ostatné rokovanie v˘konnej rady PV ZPKO sa uskutoãni-lo 9. októbra t.r. v Ko‰iciach. Prítomn˘ch privítal a rokovanieotvoril predseda organizácie Ján Liteck˘ ·veda. Uviedol, Ïek zaslanej Ïiadosti o vyhlásenie blahoslaveného Titusa Zema-na za patróna politick˘ch väzÀov komunizmu dosiaº nemáorganizácia Ïiadnu odpoveì. Pamätná tabuºa kardinála Kor-ca na nitrianskom hrade po dlh˘ch peripetiách bude odhale-ná koncom októbra. Presn˘ termín vedenie organizácieoznámi. ëalej predseda PV ZPKO informoval prítomn˘ch, Ïeo.z. vydalo tohto roku dve kniÏky pomocou sponzorsk˘chdarov. Jedna z nich práve vy‰la, autorom je Ján Liteck˘ ·ve-da. Venovaná je stému v˘roãiu zaloÏenia âesko-Slovenska.

Odznela aj informácia o rokovaní s predsedom Maticeslovenskej. Obe organizácie majú záujem na uωej spoluprá-ci. V súvislosti so ÏiadosÈou, aby ãlenovia organizácie písalido ãasopisu Svedectvo svoje spomienky a postrehy povedal,Ïe aj v Nemecku majú b˘valí politickí väzni podobné problé-my ako u nás, aj podobné prosby na svojich ãlenov. Stále ve-dú boj s komunistami, ktorí sa nestratili, naopak, znova oÏí-vajú. „A podobne ako my, aj nemeckí politickí väzni uverej-Àujú vo svojom ãasopise v˘zvu na milodary,“ povedal.Poukázal na fakt, Ïe skutoãné pravicové strany získavajúv Európe i vo svete podporu. Uviedol Taliansko, ·védsko, Ar-gentínu. Povedal, Ïe ºudia sa spamätávajú a aj my sa musímepriãiniÈ o to, aby sme dokázali, Ïe si vieme váÏiÈ t˘ch, ão zo-mierali za tieto hodnoty. Zdôraznil, Ïe na Slovensku pravicanejestvuje. Predseda upozornil prítomn˘ch funkcionárov or-ganizácie na opatrnosÈ pri narábaní s osobn˘mi údajmi.

Nezáujem o centrálny pamätníkJán Liteck˘ ·veda vyslovil poìakovanie za zorganizovanie

slávnostného stretnutia pri príleÏitostí 20. v˘roãia odhaleniapamätníka politick˘m väzÀom v Îiline. Vyzdvihol kvalitu or-ganizácie i dobrú úãasÈ na podujatí.

O stave pamätníka na cintoríne VrakuÀa poskytol infor-mácie podpredseda PV ZPKO Rafael Rafaj: Organizácia po-slala ÏiadosÈ na Ministerstvo obrany SR s vyãíslením potreb-n˘ch finanãn˘ch prostriedkov. Na jednu tabuºu to predstavu-je sumu tri tisíc eur a v prvom kole sme chceli doplniÈ ‰tyritabule. Ministerstvo nám odsúhlasilo celkovo dve tisíc eur, ãonestaãí ani na jednu tabuºu. Organizácia preto peniaze ne-prevzala.

Ján Liteck˘ ·veda oznámil, Ïe ak dotácia pre organizáciubude vy‰‰ia, zorganizuje v˘stavu o zloãinoch komunizmu, le-bo na múzeum zatiaº prostriedky nie sú. V tejto súvislostioslovil pána Jána Brichtu, ktor˘ sºúbil, Ïe sa pozrie, ãi sa v sta-r˘ch priestoroch organizácie nenájdu e‰te nejaké zabudnutéexponáty. TieÏ vyzval úãastníkov rokovania v˘konnej rady,aby pomohli v tejto veci. - MládeÏi treba ukázaÈ, ako reÏimnarábal so svojimi obãanmi, - povedal. ëalej informoval, Ïepráve v t˘chto dÀoch zasiela organizácia list ·tátnemu peda-gogickému ústavu, v ktorom Ïiada, aby v komisii na prípravuuãebníc mala zastúpenie aj na‰a organizácia, - povedal jejpredseda. Kon‰tatoval, Ïe je to veºmi v˘znamná vec, lebo

organizácia by získala kontrolu a oboznámenie sa s najdô-leÏitej‰ími informáciami, ako sa formuje vyuãovanie na‰ichdetí.

Trestuhodný výrokJán Liteck˘ ·veda preãítal návrh podpredsedu organi-

zácie Rafaela Rafaja na podanie trestného oznámenia naneznámeho pachateºa i poslanca NR SR ªubo‰a Blahu za je-ho v˘rok: „Komunisti zobrali slobodu k‰eftárom, podvodní-kom, zlodejíãkom a nemorálnym cynick˘m a arogantn˘mmilionárskym prasatám.“ Prítomn˘ch ãlenov PV ZPKO v˘rokposlanca pobúril a s podaním trestného oznámenia súhlasili.

V diskusii sa Jozef Deão podelil o skúsenosÈ, Ïe ‰tudentisa obracajú na na‰ich ãlenov v súvoslosti s tematickou prá-cou. Povedal, Ïe je potrebné, aby na‰i ãlenovia to neodmie-tali. Ide o projekt Nenápadní hrdinovia. Mlad˘m ºuìom satieto Ïivotné príbehy zdajú ako ‰ialené. Margita Zimanová sausilovala vstúpiÈ do tohto projektu, ale podºa jej slov, pánFranti‰ek Neupauer z ÚPN jej chcel v tom zabrániÈ. Nedala saa jej príbeh získal prvú cenu v súÈaÏí Nenápadní hrdinovia.Juraj Vrábel povedal, Ïe ‰tudent, ktor˘ sa zúãastní súÈaÏe,napí‰e prácu a ÚPN overuje v‰etky údaje. Podotkol, Ïe prota-gonistov vyberá ‰kola a konkurencia je veºká. Ale odporúãal,aby ãlenovia na‰ej organizácie prijali ponuku na spoluprácu.Mária Dvorãáková poznamenala, Ïe organizovala diskusnéfórum, na ktoré pozvala aj pána Neupauera z ÚPN. Ale na vi-deu z podujatia, ktoré jej venoval, boli len ãlenovia KPVS.ëalej povedala, Ïe v rámci projektu Nenápadní hrdinovia na-hral svoj príbeh pán Hvizdo‰. KeìÏe zomrel, mali záujemo túto vzácnu nahrávku, ale ÚPN im ju nechce poskytnúÈ.Vraj len protagonistom, ibaÏe práve ten je uÏ m⁄tvy. MargitaZimanová spomenula, Ïe poÏiadala e‰te prvého predsedusprávnej rady ÚPN Jána Lamgo‰a, aby nahrávky s osudmi po-litick˘ch väzÀov nezostávali len v archívoch, ale aby ich ústavposkytol televízii. No nikto nemá na to peniaze, - skon‰tato-vala. Eva Litecká ·vedová poskytla predsedom regionálnychorganizácií a prítomn˘m informácie ohºadom inventarizáciea vyraìovania majetku. ·tefan Novák upozornil na to, Ïes médiami nemôÏu komunikovaÈ v‰etci ãlenovia, lebo nastá-va chaos. Je to vec vedenia organizácie, resp. vedúcichregionálnych organizácií. Eva Zelenayová

NA AKTUÁLNU TÉMU

4

Pravicové hodnoty na vzostupe

Zºava Mirko TuchyÀa a Jozef Deão pri v˘mene názo-

rov pred zasadnutím v˘konnej rady. Foto Eva Zelenayová

Pri príleÏitostí tretieho v˘roãia úmrtia Jána Chry-zostoma kardinála Korca odhalili na prieãelí katedrály- Baziliky sv. Emeráma v Nitre pamätnú tabuºu. Jevenovaná kardinálovi Korcovi a prenasledovan˘mkÀazom a rehoºníkom Nitrianskej diecézy.

SlávnosÈ sa zaãala sv. om‰ou, ktorú celebroval nit-riansky biskup Mons. Viliam Judák za úãastí mnoh˘chkÀazov. V homílii hovoril o svedectve viery zo stranyprenasledovan˘ch pre Krista. Predsedal aj obradu po-Ïehnania pamätnej tabule, ktorej autormi sú akad.arch. Ján Jura a akad. mal. Barbara Neumannová.

Predseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda pripomenul, Ïekardinál Korec bol od roku 1990 ãlenom organizácie politic-k˘ch väzÀov a aj preto PV ZPKO spolu s Nitrianskym biskup-stvom iniciovali osadenie pamätnej tabule. Vyzdvihol najmäpostoj kardinála Korca k Ïivotu v pravde a odvahe a vyslovilnádej, Ïe sa stane in‰piráciou aj pre ostatn˘ch. Vo svojompríhovore spomenul mená dvoch velikánov, ku ktor˘m, akopovedal, smelo môÏeme priradiÈ aj ná‰ho pána kardinála.Zmienil sa o známej vete Alexandra SolÏenicina: „NeÏitev klamstve“ a o v˘roku sv. Jána Pavla II. „Nebojte sa!“O SolÏenicinovi povedal, Ïe to bola nesmierna odvaha a jas-nozrivosÈ povedaÈ v roku 1974, aby ºudia neÏili v klamstve,keì „práve permanentná loÏ tak podkopala a vyprázdnilastavbu zaloÏenú na nezmyseln˘ch predpokladoch, Ïe sa na-koniec rozsypala. Îiaº, majstri lÏi, ktorí tú stavbu udrÏiavali,nám tu zostali aj naìalej. A ão je najhor‰ie, aj naìalej ‰íriasvoje lÏi, aj keì e‰te zatiaº nemajú za sebou takú zloãineckúma‰inériu, ako mali do roku 1989. Preto táto neokomin-terna musela zmeniÈ taktiku. Na‰u kresÈanskú a európskupravdu hodnôt, na ktorej vyrástla zatiaº najprekvitajúcej‰iacivilizácia ºudskej histórie, vyhlásili za nieão veºmi pochybnéa relatívne, len ako kon‰trukciu ãi názor v mori in˘ch ná-zorov“.

Ako sa dá vzdorovaÈ nezmyseln˘m kon‰truktom dne‰-n˘ch neoboº‰evikov? Ján Pavol II. to povedal: Nebojte sa!A J. Liteck˘ ·veda apeloval: „To teraz potrebujeme ako soº,

aby nás Kominterna nezahnala úplne aÏ do potkaních dier.Veì ide o cel˘ nበÏivot – ãi bude kvalitn˘ a v pravde a ãiv pravde budeme môcÈ vychovávaÈ aj na‰e deti. Pravdu ne-treba hovoriÈ iba doma, ale aj medzi priateºmi a hlavne naverejnosti. SpomeÀte si napríklad na smel˘ postoj kardinálaKorca, ktor˘ sa nebál v ãasoch ãerveného teroru odsúdiÈpropagandistické klamstvá filmu „KríÏ v osídlach moci“.Mimochodom, tieto klamstvá ‰íria komunisti dodnes.NebáÈ sa je na‰a morálna povinnosÈ. (red)

NA AKTUÁLNU TÉMU

5

Veľkolepá spomienka na kardinála Korca

Zºava Ján Liteck˘ ·veda, Július Binder a Ján Ko‰iar

pod pamätnou tabuºou kardinála Korca.

Foto Eva Litecká ·vedová

Ján Liteck˘ ·veda poãas príhovoru. ● Sv. om‰a za kardinála Korca. Foto Barbara Neumannová

Organizácia PV ZPKO zorganizovala v dÀoch 9. aÏ 11.októbra v Ko‰iciach odborn˘ seminár pod názvom Poli-tickí väzni 20. storoãia, III. ãasÈ. S odborn˘mi referátmi naÀom vystúpili Doc. ThDr. Michal Hospodár, PhD., Doc.PhDr. Ivan Mrva, CSc., PhDr. Martin Lacko, PhD., Mgr. Ju-raj Vrábel, Ing. Jozef Deão a Viliam Jablonick .̆

Témou doc. Hospodára bolo Prenasledovanie gréckokatolíckychkÀazov v 50. rokoch a obnovenie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.Treba povedaÈ, Ïe predná‰ka vzbudila veºk˘ záujem aj preto, Ïe histó-ria Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku nie je v‰eobecne známa.Tohto roku si táto cirkev pripomína 200 rokov od zriadenia Pre‰ovskejeparchie, 50 rokov od obnovenia Gréckokatolíckej cirkvi a 10 rokovod zriadenia Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie a Pre‰ovskej me-tropolie sui iuris.

„Gréckokatolícka cirkev na Slovensku vosvojom povedomí sa prirodzene povaÏuje zapriameho pokraãovateºa a dediãa cyrilo-metod-ského modelu, ktor˘ vo svojej podstate má trizákladné body: v˘chodnú spiritualitu, liturgiuv Ïivom ºudovom jazyku a jednotu s rímskouApo‰tolskou stolicou“, prihovoril sa úãastníkomseminára doc. Hospodár. O erigovaní novej Pre-‰ovskej eparchie povedal, Ïe prvotn˘ podnet vzi-‰iel od ãlenov mukaãevskej kapituly. Ale „aÏ 3.novembra 1815 vyhlásil jeho zriadenie s odvo-laním sa na svoje patronátne práva cisár Franti-‰ek I. Pri svojom vzniku malo Pre‰ovské biskupstvo 194 farností s asi150 tisíc veriacimi na území sedem západn˘ch komitátov Mukaãevskejeparchie.“

ëalej sa doc. Hospodár venoval bolestnej‰ej ãasti dejín Gréckoka-tolíckej cirkvi – jej prenasledovaniu v 20. storoãí. K tomu povedal:„V roku 1950, kedy nastala známa administratívna likvidácia Grécko-katolíckej cirkvi, podºa schematizmu Pre‰ovského biskupstva z roku1948 bol poãet gréckokatolíckych duchovn˘ch 316. K tomuto poãtutreba prirátaÈ e‰te rehoºníkov z Rádu sv. Bazila Veºkého, KongregácieNajsvätej‰ieho Vykupiteºa a Spoloãnosti JeÏi‰ovej, ktorí nie sú súãasÈoutohto poãtu.

Postup vládnych orgánov v roku 1950 bol pripravovan˘ s per-spektívou, Ïe sa má dosiahnuÈ zánik Gréckokatolíckej cirkvi v b˘valejâSR. Násilné obrátenie pastierov tejto cirkvi biskupov P. P. Gojdiãaa Dr. Vasiºa Hopka z katolíckej viery na pravoslávnu vieru malo byÈ po-ãiatkom tohto zániku. Úder na gréckokatolícke duchovenstvo bol ve-den˘ veºmi precízne. Poãítalo sa s t˘m, Ïe gréckokatolícki kÀazi sú väã-‰inou Ïenatí a majú mnohopoãetné rodiny. Ak budú postavení predrozhodnutie prestúpiÈ na pravoslávie, alebo úplne stratiÈ existenciu,tak vo väã‰ine prípadov zvolia pravdepodobne prestup.Tí, ktorí byzotrvali v odpore, mali byÈ preloÏení zo svojho pôsobiska inam, abyzbytoãne nekomplikovali a nespomaºovali „konsolidáciu“. Komunis-tická nomenklatúra rátala s hromadn˘m odpadom. Domnievali sa, Ïehrozbami, zastra‰ovaním a následne aj násilím zlomia ich rodiny a cezne aj ich. No nestalo sa tak. Nerátali s príkladn˘m postojom t˘chtokÀazov, s ich darom hrdinstva, lásky a najmä pevnej viery“.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku bola obnovená aÏ po

osemnástich rokoch. Prvá verejná gréckokatolícka sv. liturgia v Ko‰i-ciach sa uskutoãnila 2. júna 1968 na priestranstve pred KostolomSedembolestnej Panny Márie na ko‰ickej Kalvárii.

Politické perzekúcie počas prvej ČSRPod t˘mto názvom uviedol svoju predná‰ku doc. Ivan Mrva.

A hneì prvou vetou upútal pozornosÈ poslucháãov: „Americk˘ veºvy-slanec v Prahe James Addison v decembri 1934 takto charakterizovalãeskú demokraciu a pomery v âeskoslovensku: „Táto ãeská vláda jedemokratická len v mene. V skutoãnosti je âeskoslovensko policaj-n˘m ‰tátom....Krajina je v skutoãnosti ovládaná len malou skupinoumuÏov, ktorí potláãajú strany, zatvárajú politick˘ch protivníkov, vedútrestné stíhania z osobn˘ch dôvodov, prikazujú súdom aké rozhod-nutia musia urobiÈ a v‰eobecne úradujú tak ako sa im páãi bez veº-

k˘ch ohºadov na právo. Pochopiteºne je tu pred-stieranie demokracie, to znamená, Ïe ãlenoviaparlamentu majú dovolené hovoriÈ... Musí byÈurãitá miera dohadovania medzi rôznymi skupi-nami, ktoré tvoria parlamentnú väã‰inu. Tietomusia byÈ kúpené primeran˘mi ústupkami... Aleza touto fasádou a v zákulisí âeskoslovensko jev skutoãnosti krajinou, kde sa nedajú naplno vy-uÏívaÈ slobody demokratického ‰tátu...“ K tomupovedal: „Aj tieto slová amerického veºvyslancav˘stiÏne charakterizujú medzivojnové âeskoslo-vensko, v ktorom napriek dodnes usilovne ‰íria-

cej sa propagande demokracia bola len prázdnym pojmom. SlúÏilalen ako zásterka na udrÏanie moci skupiny prevratov˘ch prospechárova na udrÏanie nadvlády praÏského centra nad Slovenskom.“

ëalej sa podrobne venoval dokumentom, ktoré ãeská strana ig-norovala, v˘rokom predstaviteºov ‰tátu, ktoré mali ìaleko od zásaddemokracie a humanizmu. Ale najmä konkrétnym príkladom prena-sledovan˘ch osôb a potláãaniu slobody slova na Slovensku.

Za zmienku stojí v˘rok prezidenta Masaryka: „Katolíci budú maÈtoºko práv, koºko si ich vydobyjú.“ A ìal‰í ministra ‰kolstva Ivana Dé-rera: „Rad‰ej nech padne republika, neÏ aby u nás mali maÈ katolícisvoje ‰koly.“

Prenasledovanie Slovákov v ČSR (1945 – 1950)PhDr. Martin Lacko, PhD. na zaãiatku svojho príspevku kon‰tato-

val, Ïe „evidentné prípady prenasledovania Slovákov za prejavy ichnárodného povedomia a práv sú tu uÏ od roku 1944, a komunistiu nás absolútnu moc získali aÏ v roku 1948 – dovtedy sa o Àu delilis demokratmi. Spoloãn˘m menovateºom bola u nich ãechoslováckaideológia, teda téza, Ïe Slováci patria neodÀateºne do jedného ‰tátus âechmi, a kto hlása ich práva na samostatnosÈ, pácha trestn˘ ãin“.

Zdôraznil, Ïe „krátko po fronte v roku 1945 mali e‰te slovenskénárodné orgány na ãele so SNR a Zborom povereníkov pomerne veºképrávomoci. A treba povedaÈ, Ïe sami sa veºmi aktívne zapájali do bojaproti skutoãn˘m ãi domnel˘m nositeºom idey slovenskej ‰tátnosti, ãoukázali uÏ nariadenia SNR, najmä zavedenie a prax retribuãného súd-nictva. Postoj ãesk˘ch politick˘ch elít k slovenskej otázke zas v˘stiÏnevyjadril minister Václav Kopeck˘, keì v lete 1945 vyhlásil: „Musíme si

V ZRKADLE ČASU

6

V Košiciach o politických väzňoch 20. storočia

Vraždy a prenasledovanie za vieru i národ

Ján Liteck˘ ·veda (zºava) a Martin

Lacko na seminári v Ko‰iciach.

Foto Eva Zelenayová

uvûdomit, Ïe my‰lenka slovenské samostatnosti je my‰lenka hitlerov-ská.“ (A tak sa s jej nositeºmi aj zaobchádzalo).

Lacko poukázal na to, ak˘m spôsobom sa uÏ od roku 1945 naSlovensku vyrovnávalo s obdobím prvej SR. Personálne ãistky a pre-vierky v‰etk˘ch zamestnancov v ‰tátnom aparáte boli javom, ak˘nemal v dovtedaj‰ích slovensk˘ch dejinách obdobu. Nehovoriac o mi-moriadnych súdoch a ìal‰ích re‰trikãn˘ch opatreniach. Uviedol, Ïe„v protislovenskom ÈaÏení má v˘znamné miesto aj rok 1947. Exem-plárnym príkladom potrestania Slovákov za ‰esÈroãnú existenciu SR,a najmä odsúdenia my‰lienky ‰tátnej samostatnosti, sa malo staÈ od-súdenie a poprava Dr. Jozefa Tisu v apríli 1947. A krátko na to, v jese-ni 1947, ·tB, na pokyn komunistick˘ch predstaviteºov, vykon‰truovalatzv. proti‰tátne sprisahanie na Slovensku. âinnosÈ mal˘ch, neozbroje-n˘ch ilegálnych skupín poÏadujúcich obnovu slovenskej ‰tátnosti bolanafúknutá do obrovsk˘ch rozmerov, oznaãená dokonca za hor‰iea nebezpeãnej‰ie, ako boli útoky hitlerovského Nemecka a horthyov-ského Maìarska v rokoch 1938 – 1939“. Spomenul aj niektoré dosiaºneznáme obete povojnov˘ch perzekúcií.

O zavraždených kňazoch košickej arcidiecézyMgr. Juraj Vrábel poukázal na tragické osudy viacer˘ch kÀazov,

ktoré dosiaº neboli zaznamenané. Povedal, Ïe od Zeleného ‰tvrtka2008 sa môÏu náv‰tevníci Dómu sv. AlÏbety v Ko‰iciach priamo oboz-námiÈ s menami t˘ch kÀazov, ktorí trpeli pre svoju vieru, priãom mno-hí z nich poloÏili aj svoje Ïivoty za Krista. „Ko‰ická diecéza bola v 20.storoãí v˘nimoãná v tom, Ïe sa rozprestierala na území dvoch ‰tátov.Po prvej svetovej vojne sa postupne nov˘ reÏim aj na pôde Cirkvi zaãalpo svojom vyrovnávaÈ s t˘mi kÀazmi, ktorí boli spätí s Uhorskom“,povedal a pokraãoval: „ Osud prvého zabitého kÀaza na území ko‰ic-kej diecézy v 20. storoãí je zvlá‰tny v tom, Ïe ide o prvú obeÈ komu-nizmu u nás, a to e‰te dávno pred rokom 1948. Hovoríme o Franti‰-kovi Majochovi – národne uvedomelom kÀazovi, ktor˘ poloÏil Ïivot zaveãné hodnoty – Boha a národ.“

Spomedzi ìal‰ích zavraÏden˘ch kÀazov spomeÀme aspoÀ JánaNemca. Vrábel o Àom povedal: „Narodil sa 25. januára 1911 v ·ari‰-sk˘ch Bohdanovciach. Na kÀaza bol vysväten˘ 29. júna 1933. Akokaplán pôsobil v Trhovi‰ti, Humennom a Îalobíne. Farárom sa stalv Lieskovci 1. decembra 1939. Pastoraãne sa venoval mládeÏi a najmäRómom. Koniec jeho Ïivota ovplyvnili udalosti záveru druhej svetovejvojny. Dnes sa kaÏdoroãne kladú vence partizánom a t˘m ºuìom, kto-rí tak rok ão rok 29. augusta konajú uniká ten fakt, Ïe aj partizáni sa

dopú‰Èali zloãinov proti ºudskosti. Dne‰né právo by ich skutky nazvalojednoducho terorizmom, prípadne extrémizmom.

Právne aspekty SNP alebo Povstania časti slovenskej armády

„Viacerí intelektuáli tvrdia, Ïe slovenská spoloãnosÈ sa nevyrovna-la so svojou minulosÈou. Je tu v‰ak problém, slovenská spoloãnosÈ sanemôÏe vyrovnaÈ so svojou minulosÈou cez optiku Edvarda Bene‰a,ãechoslovakistov alebo komunistick˘ch historikov, ale pravdiv˘mv˘skumom histórie“, zaãal svoju predná‰ku Ing. Jozef Deão. Z jehoobsiahlej ‰túdie vyberáme niekoºko my‰lienok:

„Národ sa pred blíÏiacimi hrôzami vojny nezomkol (ako napr.Rumunsko), kaÏd˘ hºadal svoju cestiãku a nakoniec sa povstanie reali-zovalo sãasti proti Nemcom, ktorí zaãali okupovaÈ Slovensko, ale ão jehor‰ie, ãasÈ povstania sa obrátila proti vlastn˘m ºudom, vraÏdami poli-tick˘ch odporcov, rie‰ením star˘ch sporov, vraÏdami ºudí, ktorí sa v ne-správnom ãase ocitli na nesprávnom mieste.

Povstanie na samom zaãiatku uznávalo v‰etky zákony platné za1. SR (Nariadenie SNR 1/44 Sb.) okrem nedemokratick˘ch zákonov.Slovenská národná rada, vedúci orgán povstania sa vzápätí prihlásilak âSR s právnou kon‰trukciou subsumácie právneho poriadku SR doprávneho poriadku âSR, ktorá sa presadzuje v dne‰n˘ch právnych de-jinách Slovenska. T˘mto spôsobom SNR uznala existenciu prvej Slo-venskej republiky, jej zákony, ktoré si vyhradila meniÈ. Tu nastal rozpors bene‰ovskou ideou kontinuity prvej âSR a jej ústavy z roku 1920.

SNR nariadením 1/44 Sb. vyhlásila novú slovenskú ‰tátnosÈv údajn˘ch podmienkach, keì na Slovensku iná reálna moc neexisto-vala, uchopili moc z ulice. Sporná prirodzeno-právna kon‰trukcia novejautentickej ‰tátnosti v rámci SNP, ktorá sa kon‰truovala negatívnymzákonn˘m vymedzením voãi nedemokracii a následná vojenská aktivi-ta mala legitimizovaÈ túto právnu kon‰trukciu. SNR vyhlásila praktickyslovenskú ‰tátnosÈ, ale ju nevedela ukotviÈ do ‰tátneho celku. Základ-n˘ rozpor právnej kon‰trukcie SNP ‰tátnosti je v tom, Ïe vznikla z pri-rodzeno-právnej pozície a skonãila v formalistickej, pozitivisticko-práv-nej pozícii prvej âSR, ktorá bola potvrdená troma praÏsk˘mi dohoda-mi a medzinárodn˘mi aktami.

Tento fakt vyvolal rôzne právne polemiky a spory, ktoré do dne‰-n˘ch ãias nadobúdajú ìal‰ie zmeny.

Povstanie nesplnilo svoj úãel, nezjednotilo národ. Povstanieneskrátilo vojnu, iba prinieslo rozvrat slovenského hospodárstvaa ºudské obete.“ (red)

NA AKTUÁLNU TÉMU

7

Pohºad na úãastníkov seminára. Foto Eva Zelenayová

Máme za sebou azda najväã‰ie osmiãkovév˘roãie, ktorému politick˘ aj mediálny, nielenhlavn˘, ale aj verejnoprávny prúd venoval neví-danú pozornosÈ. Storoãnica ‰tátu by bola dôvodna takého pompézne celoroãné oslavy, keby ten‰tát v tomto ãase existoval. LenÏe on je uÏ 25rokov na politickom pohrebisku. Vo svete sa

zrejme e‰te nestalo, aby národ, dokonca jeden z najstar‰íchv Európe, ktor˘ poãas existencie spoloãného útvaru nepretrÏiteusiloval o svoje suverénne postavenie a vlastnú nezávislú‰tátnosÈ, oslavoval „spoloãn˘ ‰tát“, z ktorého dvakrát v históriiodi‰iel a ktorého najv˘znamnej‰ie osobnosti buì „odchádzali“za ãudn˘ch okolností alebo sedeli rovno vo väzení ãi odvisli na‰ibenici.

·tefánik zahynul za nevyjasnen˘ch okolností, rovnako akoDubãek. Navy‰e v ãase, keì sa lámal chlieb... Hlinku aj Husákaväznili, Tisu a ìal‰ích vlastencov obesili. Mnohotisíc demokratova kritikov kultu osobnosti, praktík totalitného komunistickéhoreÏimu za existencie âesko-Slovenska zatvorili za „proti‰tátnuãinnosÈ“ ãi „rozvracanie republiky“. Vo väzení trpeli aj veriaci,vrátane kÀazov a prevaÏne katolíckych cirkevn˘ch hodnostárov.Slovenské dejiny suverenizmu dostali hanlivú nálepku „klérofa-‰istické“... V prvej polovici spoloãného ‰tátu (1918-38) sa vládyujala ‰tátna ideológia ãechoslovakizmu. V druhej sa k praÏské-mu centralizmu (do r.1968) pridala najhor‰ia komunistická ideo-lógia s totalitn˘m reÏimom, ktor˘ likvidoval svojich „triednychnepriateºov“. Bratia âesi tam operatívne zaradili likvidáciuslovensk˘ch vlastencov. Prv˘m politick˘m väzÀom âesko-Sloven-ska bol Andrej Hlinka. Z väzenia ho dostal aÏ poslaneck˘mandát. Prv˘m politick˘m väzÀom „obnoveného“ spoloãnéhoútvaru a obeÈou pomsty za prvú slovenskú ‰tátnosÈ bol prezi-dent prvej Slovenskej republiky Jozef Tiso.

Z dažďa pod odkvapPre Slovákov bolo âesko-Slovensko nepochybne lep‰ou al-

ternatívou ako „Ïalár národov“ - Uhorsko. LenÏe v skutoãnostii‰li z daÏìa pod odkvap. âesko-Slovensko bolo tieÏ Ïaláromvlastencov a demokratov. Historici aj politici by o tom nemalimlãaÈ. Nenaplnili sa oãakávania rovného s rovn˘m, hoci saSlováci usilovali o plnenie Pittsburskej dohody s vlastnou sloven-skou administratívou a Snemom. Práve hodnota slobody,re‰pektovanie práv a identity, národnej aj kresÈanskej rozdeºova-li âechov a Slovákov 70 rokov. SpoluÏitie od zaãiatku poznaãilslovensk˘ odboj. Najskôr ten prv˘, kde zohral hlavnú úlohu M.R.·tefánik a jeho légie bojujúce proti boº‰evikom. Tretí (pro-tikomunistick˘) odboj sa zaãal rovnako na Slovensku a aj tuvyvrcholil: najskôr Bielou légiou, potom exulantmi, nakoniec po-kusom o reformu (1968). Po normalizácii svieãkovou manifestá-ciou a vystúpením bratislavsk˘ch ‰tudentov proti totalite uÏ16.novembra 1989. Slovensko pri‰lo za 1.âSR o územie Oravya Spi‰a v˘menou za Ostravsko; v roku 1945 o celú PodkarpatskúRus.

Veºa zla narobili aj dvaja pred/povojnoví prezidenti. „Tatí-ãek“ Masaryk spochybÀoval nielen existenciu Pittsburskej do-

hody, ale aj existenciu slovenského národa ako „v˘mysel ma-ìarskej propagandy“. Edvard Bene‰ ako „barón rulety“ mal„spadeno“ na ·tefánika za jeho otázky, kam sa stratili peniazeamerick˘ch Slovákov. Najskôr zbabelo zdupkal do Lond˘na, abysa poãas koketovania so Stalinom stal z neho tajn˘ agent NKVD(ã. XIX) a aby vo februári 1948 odovzdal moc do rúk Gottwal-dovi a komunistom. Bene‰, druh˘ najsilnej‰í a neskôr prv˘ muÏrepubliky, bol na noÏe so ·tefánikom najmä kvôli boº‰evizmu,ktor˘ ·tefánik ostro a verejne kritizoval. „Hovorím vám to z hæb-ky du‰e: boj proti boº‰evizmu vo v‰etk˘ch jeho prejavoch musíprevládaÈ v na‰ej morálke" – zjavne nezapadal do ºavicovo-boº-‰evickej orientácie Bene‰a.

Slováci – nepriatelia boľševizmuRozdielnosÈ politickej orientácie Bene‰a a ·tefánika a ne-

skôr Hlinku sa lámal práve na postoji k extrémistickej a zloãi-neckej ideológii komunizmu, ktorá nastoºovala zloãinecké bra-chiálne nedemokratické a totalitné reÏimy. „Vy rozumiete, Ïemusíme zostaÈ nepremoÏiteºn˘mi nepriateºmi boº‰evizmu“, za-ãal ·tefánik príhovor k legionárom na ìalekom v˘chode a varo-val pred plameÀom boº‰evickej ideológie a totalitou. „Boº‰eviz-mus je negácia demokratizmu...; boº‰evizmus buráca najniωímipudmi...; boº‰evizmus kupuje du‰e a v˘hody a tvorí strany ban-ditov a sektárov... Boº‰evizmus je rozklad, bieda, hlad... Boº‰e-vizmus je oslÀujúcim zábleskom traskaviny, demokracia - Ïiari-v˘m majákom spásy. Boº‰evizmus je nepriateºom ºudstva a musísa proti nemu bojovaÈ, “ zakonãil svoju reã generál, ktor˘ za zá-hadn˘ch okolností pri návrate na Slovensko zomrel.

Tento zásadn˘ rozdiel k marx-leninskej ideológii vidieÈ aj narozdielnej orientácii âechov a Slovákov. Nakoniec aj zakladateºslovenského národno-obrodného procesu, ªudovít ·túr, pár ro-kov po zrode komunistickej ideológie varoval pred komuniz-mom a jeho prorocké slová nedávna história potvrdila. „Nech bysa akokoºvek komunizmus namáhal a predstieral, Ïe chce ºu-ìom pomôcÈ k ich právam, niã nevie o ºudstve, Ïalostne ho po-niÏuje, a keìÏe lipne na ustanovizniach, ktoré sú nepraktickéa neuskutoãniteºné, patrí k najdiv‰ím v˘plodom, aké vôbec vzi‰liz ºudského mozgu.“

Îivotné hodnoty, politické kréda a orientácia troch najv˘-znamnej‰ích osobností slovenského národno-obrodného a ‰tá-totvorného pohybu – ªudovíta ·túra, Milana Rastislava ·tefánikaa Andreja Hlinku s jasn˘mi protiboº‰evick˘mi a protikomunistic-k˘mi postojmi nemohli koexistovaÈ v spoluÏití s národom, ktoré-ho ãelní predstavitelia ‰tát smerovali naºavo a k ãervenej ideoló-gii. Poãas trvania âesko-Slovenska sme zaÏili dve ‰tátne ideoló-gie. Prvá z nich potierala nielen národné práva Slovákov nasamourãenie, ale aj existenciu slovenského národa, druhá pre-sadzovala proletársky internacionalizmus, no najmä zaviedlakrutú komunistickú diktatúru s potieraním nielen práva nasamourãenie, ale aj práva na vierovyznanie a mnohé základnépolitické aj ºudské práva. OslavovaÈ tak˘to ‰tátny útvar v éreslobody a demokracie sa javí nielen ako rozpaãité, nevhodné,ale priam morbídne. Rafael Rafaj

podpredseda PV ZPKO

ÚVAHA

8

Odvrátená strana výročia 1918

Najpodstatnej‰ím osmiãkov˘m rokompre mÀa je rok 1958, lebo vtedy som sanarodil. Veºmi si to váÏim, rád to oslavu-jem a som za ubiehajúce roky stále vìaã-nej‰í, pretoÏe si uvedomujem, Ïe vìakamojim pohnut˘m a riskantn˘m príbehomsom tu uÏ vôbec nemusel byÈ.

V roku 1968 som napísal detsk˘ protestsong protisovietskej okupácii, i keì som s kamarátmi chodil zavojakmi do zákopov nad Záhorskou Bystricou a nosilim mrkvu a in˘ záhradn˘ proviant. Mladí Ukrajinci bolinesmierne vìaãní a ich veliteº nechal na na‰u poãesÈnastúpiÈ a salutovaÈ celú posádku. TakÏe mám aj neja-k˘ ten kolaborantsk˘ vrúbik…

VáÏnej‰ie veci som zaãal písaÈ v roku1978. Najprv to bol ãlánok in‰pirovan˘ 900náboÏensk˘mi samovraÏdami v Guayanea následne úvaha o úlohe náboÏenstvav spoloãnosti. Za pár mesiacov, v marci1979, som napísal „Scénku z dne‰ka“, kdesom sa kriticky a parodicky vyjadril k socia-listickému v˘kladu husitstva. Preãítal somtento text v najväã‰ej predná‰kovej miest-nosti FFUK, ãím sa skonãila moja vysoko-‰kolská kariéra.

Aby som nezabudol, celkom urãit˘mimpulzom k písaniu bol rok 1975. Utrpelsom vtedy ÈaÏk˘ úraz, tri mesiace ma skladali v trochnemocniciach a o tri roky nato som sa rozpísal. Asi takáriadna rana do hlavy je dobrá pre rozvoj tvorivosti, lenkeby ãlovek vedel odhadnúÈ správnu intenzitu... E‰teby som zo záveru totality spomenul rok 1988, kedysom hneì v pamätn˘ deÀ 25. marca napísal reportáÏzo Svieãkovej manifestácie.

A neprestal som Svoju tvorbu som do neÏnej revolúcie roz‰iroval

v rukopisoch, ale podpísan˘ch, takÏe nejaké ÈaÏkostis tajn˘mi sluÏbami sa vyskytli, priatelia a rodina byo tom vedeli rozprávaÈ. Keì nastala moÏnosÈ slobodné-ho vyjadrenia, ‰íril som svoje úvahy a glosy masovo,najprv xerokópiami a potom mailami. Zaujímavé je, Ïepochvalné a dobroprajné ohlasy som dostával hlavneod star‰ích ºudí. Tí mlad‰í obãas reagovali aj podráÏde-ne, akoby ma povaÏovali za nekvalifikovanú a nelegál-nu konkurenciu.

V hodnotení situácií a procesov pokraãujem aÏ do-teraz a chcem zdôrazniÈ, Ïe poãas toho dlhého obdo-bia som pri‰iel na to, Ïe Boha nemôÏeme uchopiÈ filo-zoficky, teologicky, alebo ináã teoreticky, ale len t˘m,Ïe ho úprimne a nekompromisne nasledujeme, najlep-‰ie podºa vzoru JeÏi‰a Krista. Nech mi k tomu naìalej

pomáha Boh a v‰etci svätí a to isté prajem aj vám, mo-jim ãasto uÏ dlhoroãn˘m ãitateºom.

Ľudské konšpirácieR˘chla doba si iste vyÏaduje r˘chle zmeny a rôzne

prispôsobenia, ale ako tvrdí stará ºudová múdrosÈ,dvakrát meraj a raz reÏ. Pouãenie z modernej‰ej skúse-nosti zase hovorí, Ïe hor‰í pohºad ako na mladéhopesimistu je uÏ len na starého optimistu. Naozaj bysom teda za v‰etk˘mi zmenami nehºadal len zlé záme-ry, to vedenie a múdrosÈ naozaj postupujú, dokoncastále intenzívnej‰ie prichádza k naplneniu JeÏi‰ov˘chslov, Ïe niã nie je skryté, ão by nevy‰lo najavo. Treba si

teda dávaÈ pozor na vyrábanie zmien v zá-kulisí, bez vedomia a schválenia tou pod-radnou ãlenskou základÀou...

Negatívnou tendenciou naozaj je to,Ïe sa vytráca nielen úcta medzi ºuìmi, aleaj úcta k Bohu. Boh je totiÏ nieão, ão pro-porãne nemoÏno porovnávaÈ s ãlovekoma jeho moÏnosÈami. My veríme v Trojicu,v dokonalosÈ a predurãenosÈ Krista akoveãného Slova a nezniãiteºného spojivamedzi minulosÈou, súãasnosÈou i budúc-nosÈou. Ale v‰imli sme si aj JeÏi‰ovu úctuk Bohu a zdôrazÀovanie neustálej, ba zvy-‰ujúcej sa potreby re‰pektu k nemu?

V jednej glose som citoval text, v ktorom JeÏi‰ hovorío sebe ako o ãloveku, ktorého chcú zabiÈ, lebo pove-dal, ão poãul od Boha. Takisto tvrdí, Ïe otec je väã‰í odneho a kto si ctí jeho, musí si ctiÈ aj jeho otca. PretoÏeúcta k Bohu je to, ão sa v dejinách pravidelne vytrácaa minimálne od Abraháma to priná‰a rôzne katastrofy.

Čo zasejeme...Úcta k Bohu a pokora pred ním iste nestrácajú

aktualitu ani zoãi-voãi r˘chlemu rozvoju vedeck˘cha technick˘ch moÏností. Obrovsk˘ pokrok v povojnov˘chrokoch a tieÏ optimizmus, ktor˘ prepukol aj po prveja e‰te viac po druhej svetovej vojne, viedli k nereálnymvíziám a strate pokory pred Bohom i pred ºuìmi, k skres-lenému videniu ºudsk˘ch moÏností a schopností.

Najhor‰í vo vzÈahu k Bohu nie je ateizmus, alezboÏÀovanie ãloveka a ºudstva. Práve to je podstatav‰etk˘ch heréz, vrátane slobodomurárstva, ktorémomentálne zvádza s kresÈanstvom smrteºn˘ boj a Ïiaº-bohu, takmer nikto to nechce vidieÈ a uÏ vôbec niktonechce o tom konkrétne a otvorene hovoriÈ. Konãímslovami apo‰tola Pavla, ktoré platia stále viac: „Never-te, moji milovaní, Boh sa nedá vysmievaÈ a ão ãlovekzaseje, to bude aj ÏaÈ.“ (GalaÈanom 6, 7)

Vlado Gregor

KULTÚRA

9

Moje osmičkové roky

Pokraãovanie z 1. strany

Krakovsk˘ arcibiskup Stani-s∏av Dziwisz v rozlúãkovom prí-hovore o kardinálovi Korcovipovedal, Ïe „bránil dôstojnosȺudskej osobnosti a právo naÏivot v slobode“. Ako ste hopoznali vy?

Bohatá ãinnosÈ kardinála J. Ch.Korca je odrazom takmer päÈdesiat-roãného dramatického diania v Cirkvia na politickej scéne na Slovenskuv minulom storoãí. Poãas komunistic-kého útlaku v‰etky úsilia ‰tátnej poli-tiky obmedziÈ ãinnosÈ Cirkvi smero-vali k jej zámernej likvidácii. Pretocelé úsilie zameral na dosiahnutieslobodného pôsobenia Cirkvi a naoslobodenie ãloveka vôbec.

Aj napriek nepriaznivej situácii,v ktorej sa nachádzal, ako pred väze-ním tak aj potom, neostal neãinn˘.Pokraãoval vo svojej neúnavnej ãin-nosti kÀaza – biskupa, spisovateºaa ãloveka, ktor˘ sa usiloval ‰íriÈKristove hodnoty.

V‰imnime si, prosím, jeho úsilieo slobodu – o hodnotu, ktorá vypl˘vaz podstaty evanjelia. Skutoãne bojza slobodu in‰piruje dejiny národova celého ºudstva. KresÈanstvo sa javíod poãiatku ako posolstvo slobody.Kristus pri‰iel „oznámiÈ zajat˘m oslo-bodenie a vrátiÈ slobodu utláãan˘m“(Lk 4, 18). Sv. Pavol pí‰e GalaÈanom:„Bratia, boli ste povolaní k slobode“(Gal 5, 13). Rie‰enie, ktoré sa kresÈa-nom podáva je v‰ak iné ako to vidí-me v mnoh˘ch formách ºudskéhoúsilia o slobodu. ªudia hºadajú hod-notu slobody zvrhnutím tyranov,spravodliv˘mi zákonmi, dobr˘musporiadaním spoluÏitia, v˘chovoua pod. To v‰etko patrí k Ïivotua môÏe to byÈ opravdivé a chvály-hodné, ale nikdy nedosiahneme pl-nosÈ slobody, o ktorú sa usilujeme,ako pí‰e veºk˘ spisovateº a mysliteº F.M. Dostojevskij: „âlovek sa stále usi-luje o slobodu a na kaÏdom krokuzisÈuje, Ïe je otrok.“ Len ten, kto saúplne stotoÏnil s Kristom, má záÏitokdokonalej slobody.

V knihe Sloboda ako dar - ãi zá-

huba? J. Ch. Korec zdôrazÀuje: „Slo-boda ãloveka je jeho veºká v˘sada.âlovek svojou slobodou na základepoznania sveta, jeho zákonov i svoj-ho poslania dotvára svet, ktor˘ mubol zveren˘. Rozvíja ho, tvorí kultúrua civilizáciu a t˘m tvorí a rozvíja ajsám seba. To ão utvoril zostáva vosvete ako dediãstvo pre ìal‰ie gene-rácie národa. âlovek v‰ak môÏe vosvojom dotváraní a rozvíjaní sveta ajzlyhaÈ, ‰kodiÈ sebe a in˘m. Slobodaãloveka teda nie je len nesl˘chanouv˘sadou, ale aj jeho veºkou zodpo-vednosÈou pred Bohom“

Naozaj, nemoÏno zabúdaÈ a tre-ba mu byÈ vìaãn˘ za jeho nebojácnyzápas o náboÏenskú a ºudskú slobo-du jednotlivca, o historickú pravdua kresÈanské Ïivotné hodnoty. Medzijeho Ïivotom a dielom panuje vnú-torná jednota, právom ho oznaãili,e‰te za Ïivota, Ïe je „Defensor fidei,patriae, hominis“ – Obranca viery,vlasti a ãloveka. (R. Kalisk˘)

Po zmene reÏimu predstavo-val kardinál Korec re‰pektovanúcirkevnú autoritu s vrúcnym vzÈa-hom k národu. Myslíte si, Ïedne‰ná slovenská spoloãnosÈe‰te dokáÏe akceptovaÈ tie hod-noty, ktoré kardinál Korec vyzná-val?

Nádejam sa, Ïe jeho Ïivotná mú-drosÈ vloÏená aj do desiatok kníh,jeho skryté obety a tiché modlitbybudú posilou i orientáciou do budúc-nosti pre dobro na‰ej diecézy, Cirkvina Slovensku i vo svete.

Urãite je potrebné, aby sme sauãili z jeho prebohatej Ïivotnej skú-senosti, utrpenia, súdov a väzenia,múdrosti, statoãnosti, viery v Boha,ºudskej blízkosti, vzdelanosti, jeholiteratúry, dejín, teológie, filozofie,najmä otvorenosti a tolerantnej, inte-ligentnej a kultúrnej slovenskosti.

DôstojnosÈ ºudskej osobnostia právo na Ïivot v slobode nie súlen atribúty ohrozované minul˘mreÏimom. Aj v súãasnosti ãorazviac spoloãnosÈ traumatizujúvnucované neprirodzené modelysprávania. PápeÏ Franti‰ek tonaz˘va ideologická kolonizácia.Veºmi aktívne jej vzdoruje otecMarián Kuffa. Ale aj predstavite-lia Katolíckej cirkvi odmietajú ak-ceptovaÈ, aby bol projekt EÚ zne-uÏívan˘ na pretláãanie kultúrnejvojny voãi národom, ktoréodmietajú podvoliÈ sa ideológiiútoãiacej na rodinu, Ïivot a man-Ïelstvo. Ak˘ je vበnázor?

Myslenie mnoh˘ch, aj vìakaniektor˘m médiám, ktoré sa staliak˘msi trhom, kde sa zdanlivo slo-bodne ponúkajú rôzne, aj choré po-hºady na svet, rôzne kultúry a Ïivotné‰t˘ly, je ovplyvnené neprirodzen˘mimodelmi správania. Pritom pravdazostáva v úzadí, obchádzaná, ne-chcená, zamlãiavaná. Propagujú sakadejaké sociálne experimenty, zne-uÏíva sa téma ºudsk˘ch práv, slobodasa oddeºuje od zodpovednosti, útoãísa na náboÏenstvo so v‰etkou silou.Podºa nich náboÏenstvo patrí do ra-ného ‰tádia ºudstva, brzdí pokroka konzervuje iracionálne predstavy.Preto ho treba potláãaÈ, prinajmen-‰om drÏaÈ uzavreté v súkromnejsfére. ZároveÀ presadzujú „rozmani-tosÈ“ a „inakosÈ“.

Îiaº, dnes sme sa uÏ prestali han-biÈ za mnohé veci. Dnes uÏ nie smehrie‰nici, len ºudia, ktorí si chcú uÏiÈ

NÁŠ ROZHOVOR

10

Obranca viery, vlasti a človeka

Mons. Viliam Judák, nitriansky

biskup. Foto archív

Ïivot naplno podºa svojich chúÈoka predstáv.

Pravdu v‰ak nemoÏno umlãaÈ:Jedine Boh je garantom dôstojnostiãloveka. „Jeho mravná dôstojnosÈspoãíva v správnom vyuÏívaní slobo-dy, v zodpovednosti pred sebou sa-m˘m a vlastn˘m svedomím, predspoloãenstvami, v ktor˘ch Ïije, a na-pokon pred Bohom“ (FriedrichRomig: Práva národa).

Prv˘m nitrianskym arcibisku-pom bol sv. Metod. Prejavuje sato nejak˘m spôsobom na jehopokraãovateºoch? Aké posolstvozanechal vám sv. Metod?

Pri pohºade na poÏehnanú ãin-nosÈ sv. Kon‰tantína-Cyrila a MetodanemoÏno nevidieÈ aj formu obety,ktorú poloÏili na oltár, ako formuobety za poÏehnanie ich diela medzina‰imi predkami. Obidvaja bratia tú-Ïili po klá‰tornom spôsobe Ïivota,ak˘ aj nejak˘ ãas praktizovali. Av‰akich poverenie mnoh˘mi úlohami v Ïi-vote Cirkvi i spoloãenskom imneumoÏnili viesÈ tento spôsob Ïivota.

Zajatie, utrpenie a poníÏenie sv.Metoda sú najbolestnej‰ím úsekomjeho plodného Ïivota. Ukazuje v‰akveºkosÈ jeho osobnosti i veºkosÈ spo-loãníkov, s ktor˘mi bol väznen˘. Pre-dov‰etk˘m syna „ná‰ho rodu“ sv.Gorazda. ZároveÀ nám ukazuje, Ïepre Kristove hodnoty aj my‰lienkusamostatnej hierarchie, závislej pria-mo od Ríma a uvedenie slovenskejbohosluÏby vedel nielen pracovaÈ, vy-jednávaÈ, ale aj trpieÈ.

Toto utrpenie sa vinie cel˘mi na-sledujúcimi obdobiami v Ïivote ná‰-ho národa a Cirkvi na na‰om území.

Zdá sa, Ïe si to nie veºmi uve-domujeme.

PripomeÀme si, Ïe od krutéhoprenasledovania Cirkvi nás delí lenniekoºko rokov. Cirkev sa po druhejsvetovej vojne stala u nás trpiacoua umlãanou. Drastick˘mi zásahmi jupostupne obrali o v˘znamné osob-nosti a jej najdôleÏitej‰ie vitálne in‰ti-túcie.

Na va‰u otázku chcem odpove-daÈ slovami kardinála J. Ch. Korca,ktor˘ ako sám svedok t˘chto udalostihovorí: „Nám na Slovensku sa ãastostávalo a stáva, Ïe zabúdame nakrásne a na Ïalostné situácie dejín,ktoré sú v˘reãné a majú nám stále ãohovoriÈ. „Barbarská noc“ svedãí nie-len o veºkej ºudskej zlobe, svedãí ajo veºkej BoÏej láske a moci. Rehoºní-ci, rehoºné sestry, diecézni kÀazi i na-‰i veriaci s BoÏou pomocou vydrÏali,preÏili a vydali svedectvo viery predtvárou celej Cirkvi i celého sveta tak-mer nesl˘chan˘m spôsobom odda-nosti Kristovi.“

Vìaka aj ich utrpeniu môÏemeÏiÈ v náboÏenskej slobode, ktorú námdaroval Boh, v rukách ktorého sú de-jiny sveta.

V osobe väzneného arcibiskupaMetoda môÏeme vidieÈ mnoh˘ch po-praven˘ch a tisíce uväznen˘ch, pre-nasledovan˘ch a ‰tvan˘ch príslu‰ní-kov ná‰ho národa, v období nedáv-neho komunistického reÏimu, ktorísa bez v˘hrad hlásili ku kresÈanstvu,k Cirkvi a chceli ÏiÈ dôstojne ako slo-bodní ºudia.

Sv. Kon‰tantín - Cyril a sv. Metodpoukázali na hodnoty, ktoré sa nahistorickej ceste národov osvedãiliako veºmi aktuálne aj pre na‰u dobu.Tá v dôsledku toºk˘ch zloÏit˘ch ná-boÏensk˘ch, kultúrnych, obãianskycha medzinárodn˘ch otázok hºadázdôvodnenú jednotu v skutoãnomspoloãenstve rôznych zloÏiek. Tietohodnoty sa v‰ak neprejavili bez obe-ty, ktorú moÏno povaÏovaÈ za nekr-vavé muãeníctvo.

Od nich vychádza aj pre dne‰-n˘ch kresÈanov a ºudí na‰ej dobyv˘zva, aby budovali toto spoloãen-stvo spoloãn˘mi silami a nebáli sa zatieto hodnoty aj obetovaÈ.

Nitra je povaÏovaná za najstar-‰ie slovenské mesto. Je dostatoãnearcheologicky aj duchovne zmapo-vaná? Nie sme jej v tomto smereveºa dlÏní? A napokon sami sebe?

V tomto smere nás urãite NitramôÏe e‰te príjemne prekvapiÈ. TrebabyÈ len vnímav˘ nielen na tajomn˘hlas histórie, ale aj duchovn˘ odkazgenerácií, na pleciach ktor˘ch sto-jíme. Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

11

Mini‰trantská olympiáda vo Svodine. Foto archív

VÏdy usmievav˘ biskup. Foto archív

(2. pokračovanie)A Slováci? PraÏskí komunisti sa ho r˘chlo

zbavili. Poslali ho na Slovensko. Trochu pobu-dol v Banskej Bystrici. Aj Dr. Balko ho vo svojichspomienkach trochu spomína. Niã slávne! Diev-ãatá boli opatrnej‰ie ako v Prahe a bystrickísúdruhovia rad‰ej mali maìarãinu neÏ ãe‰tinu.Potom ho presuniuli do Vrútok. Do redakcie ãa-

sopisu Pravda chudoby. Tam ho jedného dÀa prekvapila neãa-kaná náv‰teva. Mladá bacuºatá Moravanka v ºudovom krojia v deke zabalené maliãké dievãatko. Balíãek poloÏila na stôlpriamo pred prekvapen˘mi muÏmi: - Klemo, co si si udûlal, to siaj chovej! – a brala sa preã. A Klemo cel˘ ustrnut˘ vybehol zaÀou na ulicu. Koktajúc zmie‰aninu ãe‰tiny a nemãiny ju utí‰ila priviedol späÈ. ·éfredaktor Pravdy chudoby, Slováãisko rodomz dedinky Lovãice-Trubína neìaleko Îiaru nad Hronom, spomí-nal po rokoch na túto udalosÈ so ‰irok˘m úsmevom. VÏdy, keìsi na to ako starnúci dôchodca spomenul vo svojej záhrade.My, jeho náv‰tevníci, smiali sme sa tieÏ.

Ale Klemo sa nesmial. PoníÏili ho títo Slováãikovia. A ne-zabudol. Áno, zbavili sa ho. Poslali ho na dvojroãné politické ‰ko-lenie do Moskvy. Po návrate uÏ vedel o marxizme a politike ko-munistickej strany hovoriÈ súvisle – a ãítal a ãítal a reãnil. Áno, sú-druh Stalin je ten génius, ktor˘ s mohutn˘m Sovietskym zväzomzmenil svet. Zrútia star˘ kapitalistick˘, imperialistick˘, a na jehorumoch postavia nov˘ socialistick˘ komunistick˘ radostn˘ svet.Tak to preÏíval Klement Gottwald vyzbrojen˘ teóriou marx-leni-nizmu. Tak podobne to uchvátilo aj Vlada Clementisa.

Zaťatý komunistaTakto opísal svoje stretnutie JUDr. Ján Balko s Clementi-

som, keì jedného októbrového dÀa v roku 1928 pri‰li zavin‰o-vaÈ meniny pani Terézii Vansovej, známej slovenskej spisovateº-ke. Balko vo svojej knihe DesaÈ rokov v politike/Ïivot v piatich

reÏimoch z vydavateºstva Michal Va‰ko, 2005, na strane 363uvádza: „S Vladom sme si tykali. Obaja sme boli mladí právnici.On komunista-zaÈat˘, ja ºudák. Ale re‰pektoval som jeho zapá-lenosÈ za vec. Vin‰ovaÈ pri‰iel aj starosta mesta Banskej BystriceMons. Franti‰ek Mesík. V tichej diskusii me‰Èanosta poprosil p.Vladimíra, aby nám povedal, ako to vlastne teraz v Rusku je. âimá ãesk˘ spisovateº Alojs Jirásek pravdu, keì Ïalostne vyz˘vacelú na‰u republiku na pomoc Rusku, kde vraj niãia chrámya vraÏdia muÏov vedy. A vtedy Vlado Clementis dôrazne pove-dal: - Poãúvajte v‰etci, ja, Vladimír Clementis vám vyhlasujem,Ïe v Rusku sa dnes uskutoãÀujú ideály Veºkej francúzskej revo-lúcie: sloboda-rovnosÈ-bratstvo! Za tento ideál oplatí sa ÏiÈ,bojovaÈ, aj umrieÈ! A vy svojimi tmárskymi, spiatoãnick˘mi ná-zormi jedného dÀa zistíte, na ktorej strane je historická pravda.Rozhodne nie na va‰ej!

Do rozpálenej besedy sa smutne ozvala p. Terézia Vansová:- Vladko, Vladko, z takej poriadnej luteránskej rodiny a tak˘ ne-znaboh! Chlapãe, chlapãe! – Ale my sme vtedy e‰te ani netu‰i-li, Ïe skutoãná pravda o Rusku bola omnoho tragickej‰ia ako sao tom písalo v európskej tlaãi. V novembri 1952 pri poãúvaní

rozhlasového prenosu z procesu s Vladom Clementisom soms hrôzou poãúval z úst tohto fanatického komunistu priznanie:- Nikdy som nebol komunistom. Vkradol som sa do radov stra-ny, aby som ju rozbíjal. VÏdy som zrádzal stranu. VÏdy som bolproti Sovietskemu zväzu... - Poãúval som rádio s vytre‰ten˘mioãami, - pokraãuje Balko v kniÏke. – Prenikla ma hrôza. Prebo-ha, ão s t˘m Vladom urobili!? Veì som Vlada osobne poznal.Obdivoval som jeho obetav˘ fanatizmus za robotnícku triedu.A s hrôzou som poãul rozsudok: - Zrada. Trest smrti obesením.Bez milosti! Vlado a aj tí druhí obÏalovaní hlasno kriãali, Ïe niesú hodní odpustenia. Îiadajú robotnícku triedu o zaslúÏen˘najtvrd‰í trest.

Ako proces s bosorkamiToto v‰etko pripomínalo procesy s bosorkami pred niekoº-

k˘mi storoãiami. V roku 1963 V. Clementisa plne rehabilitovaliako nevinne odsúdeného. Dostal aj titul Hrdina âSR. A dva mi-lióny ãlenov komunistickej strany mlãalo a súhlasilo tak vtedy,ako aj teraz. Taká bola morálka robotníckej triedy. Taká boladiktatúra proletariátu.

Na strane 365-366 Balko pokraãuje v spomienkach. Po ne-jakom ãase cestoval vlakom do Lovinobane. Vo Zvolene na pe-róne stretol pani L˘diu, vdovu po Vladovi. Celá sa triasla. A priz-nala: - Vladova rodina ma vyhnala. ObviÀujú ma, Ïe ja som bolapríãinou celého ne‰Èastia. Odchádzam k príbuzn˘m do âiech.Ach, preão Vlado uveril Gottwaldovému uisteniu do telefónua vrátil sa zo zasadania OSN v Amerike späÈ domov? Preão? -Kto tú tragédiu – tucet m⁄tvol – Èarchu zloãinu – masového –hodil na celú komunistickú stranu a celú republiku? Presne o trimesiace umrel Stalin a o niekoºko dní za ním aj prezident âSRGottwald. A rodiny postihnut˘ch obetí trpeli, Ïalostili a predãas-ne umierali. Bol to krut˘ paradox diktatúry, keì nevinné obetepriznávali zloãiny, ktoré nijako nemohli spáchaÈ, Ïiadali pre sebaprísne potrestanie a ìakovali svojim vrahom. âo mali z posmrt-nej rehabilitácie manÏelia Vlado a Lydka Clementisovci a ichrodina? A ão mala z blahoÏelaní, darãekov napríklad pani Exná-rová z Banskej ·tiavnice, vdova po Ladislavovi Exnárovi, zakla-dateºovi partizánskej skupiny pod Sitnom uÏ v roku 1943?

V roku 1964 pri 20. v˘roãí SNP, ako bolo zvykom, pri‰li de-legáti z okresného i krajského v˘boru zo Îiaru nad Hronom ajz Banskej Bystrice. PoloÏili darãeky, mnoho darãekov a zaãaliblahoÏelaÈ. Po chvíºke ich smutná vdova preru‰ila: „ëakujemvám, ìakujem, ale ãoÏe teraz uÏ z toho v‰etkého mám? Vtedyma môj Laco nechal samotnú s tromi mal˘mi deÈmi. Túlal sa pohorách, naháÀal seberovn˘ch, partizánãil... A ja som v biedenemala ão daÈ deÈom do úst...“ Jazyky gratulantov zamrzli podÈarchou faktov. Áno, Ladislav Exnár má pomník v Banskej ·tiav-nici aj v Îiari nad Hronom. Ale môÏe byÈ príkladom pre na‰umládeÏ ãlovek, ktor˘ v roku 1943-1944 navrhoval „veºk˘ sabo-táÏny ãin proti nemeck˘m nacistom“ vyhodiÈ do vzduchu elek-trické stoÏiare a zastaviÈ takto prevádzku baní v Banskej ·tiavni-ci a Handlovej? Na‰Èastie kamarátov nepresvedãil.

Július Homola

pokraãovanie v budúcom ãísle

V ZRKADLE ČASU

12

Prečo nepovedať celú pravdu?

„My doma sme nepotrebovali âechov nato, aby sme sa nauãili jesÈ s príborom,“ taktov˘stiÏne komentuje Ján Liteck˘ ·veda usídlenéklamstvá o potrebe spojiÈ sa s âechmi dospoloãného ‰tátu. Kapitola sa naz˘va Mal˘úvod o politickej korektnosti a net˘ka sa lenspomienke na spoloãn˘ ‰tát. A znova mnohísa pote‰ia jeho argumentácii, Ïe skôr „ãesképlebejské maniere vyvolávali väã‰inou ibaútrpn˘ úsmev“. Dodnes, veì krádeÏ spoloãnejvlajky je azda ich posledn˘m zúfal˘m preja-vom nadradenosti.

Autor sa aj v ìal‰ej kapitole Trpaslíci,utópie a genocída venuje spoluÏitiu âechova Slovákov. V súãasnosti, keì globalistom ideo likvidáciu národn˘ch ‰tátov, je jeho definícianároda priam vitálnou záleÏitosÈou. A nie pre-to, Ïeby sám nevedel povedaÈ ão je národ, saopiera o mnoÏstvo v˘rokov domácich i svetov˘ch autorít. Jedno-ducho presvedãí ãitateºa, Ïe národy jestvovali skôr, neÏ sa zjaviliv modernej podobe. Pripomína, Ïe „ãerpaÈ z tradície znamená, Ïesa vieme lep‰ie vyhnúÈ nám blízkej hlúposti a naopak, ãerpaÈz múdrosti nám vlastnej, v súzvuku so svojimi predkami, pretoÏenie v‰etko sa dá analyticky a technokraticky presne definovaÈ“.Kto sa zaujíma napríklad o Istanbulsk˘ dohovor, vnucovan˘ ‰tátomEÚ vie, Ïe práve ten si zakladá na odburavaní stereotypov, ãiÏe tra-diãn˘ch hodnôt. V závere kapitoly sa venuje pojmom ãechoslova-kizmus a ãechizácia. Ten prv˘ bol vymyslen˘ na to, „aby sa ním

ukryla podstata procesu, ktor˘ tu prebiehal odroku 1918...“

Podtitulom tretej kapitoly je: âechoslova-kizmus ako stály zdroj paral˘zy. A zaãína savetou: „Za posledn˘ch 200 rokov dve témyh˘bu Európou: nacionalizmus a socializmus.“Táto kapitola je mnohovrstvová, vyberiemelen niekoºko citátov. Za b˘valého reÏimu „ajobsadzovanie jednotliv˘ch postov – od po-sledného udavaãa aÏ po dôstojníka – podlie-halo v˘beru nielen podºa vernosti marxizmu-leninizmu, ale v konkrétnom prostredí âSR ajpodºa toho, kto bol ako vysporiadan˘ soslovenskou otázkou. Tá bola pre ãesk˘ch ve-dúcich komunistov e‰te dôleÏitej‰ia ako nábo-Ïenská.“ A inde tvrdí: „Antikatolicizmus jenieão ako antisemitizmus ideologickej ºavice.“UpozorÀuje, Ïe dne‰ní na‰i súdruhovia „pod-

porujú najhorúcej‰ie ºaviãiarske trendy súãasnosti -homosexuálov,feministky, antibelo‰sk˘ rasizmus pod názvom multikulturalizmus,ale zanovito sa oznaãujú ako pravica.

Aj ìal‰ie dve kapitoly sú obrazom ducha humanistu, ktor˘ ãi-tateºovi má ão ponúknuÈ. Napokon ani zadná strana obálky nie jelen krátkou recenziou diela. Hoci obsahuje len tri vety, urãite súveºk˘m povzbudením: „Rozmarn˘ fin de siécle pred vy‰e storokmi sa niesol v zamení kráºov, ão Ïijú inkognito. Slovenskáaristokracia zase uÏ od konca vojny Ïije v ilegalite. Ale jej Sitno jecelé Slovensko.“ Eva Zelenayová

Neviem, kto zo stratégov na centrále táborov Ostrov maotipoval oznaãením: „vatikánsky ‰pión“. Ja som nebol nijak˘m‰piónom. Chcel som sa dostaÈ cez rieku Moravu do Rakúskaa z neho do Talianska. Môj cieº bolo mesto Turín. Tam som chcelabsolvovaÈ filozofiu a teológiu ako mnohí predo mnou. No prevysokú hladinu Moravy to skonãilo neúspechom, zajatím, vy‰etro-vaním a odsúdením na 14 rokov do uránov˘ch táborov.

A tak ma zaradili na v˘berov˘ mal˘ tábor Barbora pre 250väzÀov. Po príchode nás po skupinách vyvádzali na chodbu veliteº-ského baráku. Tam nás bezpeãák natlaãil tvárou k drevenej stene.Vyvolával mená podºa spisu. KaÏd˘ sa ozval svojím ãíslom. Ja sombol prv˘. Pri‰iel ku mne a posme‰ne vravel: „Tu bude‰ kopaÈ urán,tu skape‰, ty ‰pión“. Chytil ma za temeno hlavy a treskol matvárou o stenu. Krv z nosa sa valila nielen po mne, ale aj po ostat-n˘ch. Pridelili mi banícke o‰atenie a urãili ãíslo izby na baráku.

Ale mÀa si Kristus zamiloval a tú jáchymovskú tragédiu mizjemnil. O t˘ÏdeÀ odchádzal jeden väzeÀ do civilu. Po práci opra-voval väzenské baganãe a gumáky pre ‰achtu. Veãer pri rozkazesa veliteº op˘tal: „Kto je obuvníkom – ‰ustrom?“ Zdvihol som

ruku, lebo pred príchodom âA do Zemplína gymnázium nefungo-valo, takÏe som celé dni opravoval obuv u syna Kazanãíka. Tamsom vnikol do tohto remesla.

Toto zaradenie ma uchránilo od hladu, lebo som pre tábo-rov˘ch kuchárov opravoval nielen obuv, ale robil som aj ostatnéstolárske práce v kuchyni a v skladoch. KaÏd˘ veãer som dostal doveºkej vojenskej ‰álky „ná‰up“. O to sme sa na cimre delili. Bolo tohusté jedlo, dobre omastené. Tam sme pobudli s cirkevn˘mi pred-staviteºmi aÏ do roku 1953. Vtedy sa udiala v˘mena peÀazí.Robotníci v Plzni v ·kodov˘ch závodoch sa vybúrili. Vybran˘chorganizátorov urãili na nበtábor – „vyhlazovat“. Nás rozviezli potáboroch. Dostal som sa na tábor Bytíz s 2500 väzÀami. Tam bolidve ‰achty – X a XI. To bolo v strednom âesku v oblasti mestaPfiibram. Bolo to staré mariánske pútnické mesto. Tak sme sadostali pod ochranu Bohorodiãky.

Na uráne som preÏil takmer ‰esÈ rokov. Preto sa vám predsta-vujem len ãíslom: AO-5658. S t˘mto ãíslom v „Knihe Ïiv˘ch“ somzaevidovan˘ ako prenasledovan˘ pre vieru.

Anton Seme‰

RECENZIA /SPOMIENKY

13

Z jáchymovských táborov

Nádej pre slovenskú aristokraciuJán Litecký Šveda: Veľký brat na Slovensku

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

14

2. novembra 1938 sa v zámkuBelvedere vo Viedni zi‰li zahraniãníministri Nemeckej rí‰e a Talianskehokráºovstva Joachim von Ribbentropa Galeazzo Ciano a podpísali dohodu,ktorou „rie‰ili“ maìarsko-slovensk˘spor o pohraniãné územia. Senec,Galanta, Nové Zámky, Levice, Komár-no, Luãenec, Rimavská Sobota, RoÏÀa-va a Ko‰ice s okolím sa dostali podzvrchovanosÈ Maìarska. Ich slovenskíobyvatelia boli vystavení diskriminácii,odnárodÀovaniu, ba v niektor˘ch prí-padoch aj brutálnemu prenasledova-niu.

6. novembra 1887 odviezli zo Îi-liny ìal‰ích 192 katolíckych sloven-sk˘ch detí proti vôli ich rodiãov naDolnú zem, aby sa z nich stali Maìaria kalvíni. Aj v nasledujúcom roku e‰teodviezli 86 detí, medzi nimi aj 12-aÏ15-roãné dievãatá.

7. novembra 1992 zomrel Ale-xander Dubãek, politik a stúpenec so-cializmu s ºudskou tvárou.

15. novembra 1948 zákonomã. 248/1948 boli zriadené táborynúten˘ch prác (TNP) pre triednychnepriateºov a nepriateºov ºudo-

vodemokratického ‰tátneho zria-denia.

16. novembra 1999 ministerspravodlivosti Ján âarnogursk˘ ozná-mil, Ïe v rámci svojho ministerstvavytvorí oddelenie pre dokumentáciuzloãinov komunizmu.

16. novembra 1989 sa v Bratisla-ve konala ‰tudentská demon‰trácia.

17. novembra 1989 komunistic-ká polícia brutálne zasiahla proti de-mon‰trujúcim ‰tudentom v Prahe.

19. novembra 1989 sa v Bratisla-ve organizovalo hnutie VerejnosÈ pro-ti násiliu.

20. novembra 1953 uväznen˘mãlenom Katolíckej akcie oznámili, Ïe168 z nich udelil Zbor povereníkovamnestiu.

20. novembra 1959 poãas 50.rokov bolo na Slovensku pre náboÏen-skú ãinnosÈ odsúden˘ch 302 katolíc-kych kÀazov, z nich dvaja na doÏivotie.

25. novembra 1989 sa v Bratisla-ve na nám. SNP zi‰lo okolo 70 tisícobãanov, ktorí Ïiadali zru‰enie vedúcejúlohy KSâ a jej mocenského mono-polu.

25. novembra 1992 Federálne

zhromaÏdenie âSFR schválilo ústavn˘zákon o zániku âeskej a Slovenskejfederatívnej republiky uplynutím dÀa31. decembra 1992. Zákon vyhlásilza nástupnícke ‰táty âSFR âeskúrepubliku a Slovenskú republiku.Obidvom nástupníckym ‰tátom tentoústavn˘ zákon zakazoval pouÏívaȉtátne symboly âeskej a Slovenskejfederatívnej republiky. âeská repub-lika tento zákon beztrestne poru‰ujedodnes.

30. novembra 1989 parlamentv Prahe pod tlakom verejnosti zru‰ilãlánok 4 Ústavy âSSR o vedúcej úloheKSâ v ‰táte a v spoloãnosti. Zru‰il ajãlánok 16, ktor˘ uzákoÀoval marxiz-mus-leninizmus ako základn˘ princípv˘chovy a vzdelávania.

V novembri 1948 odi‰li Zo Slo-venska do Viedne niekoºkí ãlenoviaSlovenskej tajnej ochrany, ktorí sa do-hodli zaloÏiÈ hnutie nenásilnej spo-loãenskej sebaobrany proti boº‰evizmua za obnovu slovenskej samostatnosti.Tak vznikla my‰lienka Bielych légií. Ichzakladateºmi boli Albert Púãik, JozefVicen, Anton Tunega a Dr. Jozef Mi-kula.

■ Dp. Ján Ko‰iar zabezpeãí na ‰tvrtok 29. novembrao 16,00 hod. v refektári u Milosrdn˘ch bratov prezentáciuniekoºk˘ch publikácií, ktoré v roku 2018 vydali Politickí väzniZPKO, Ústav dejín kresÈanstva a vydavateºstvo Post Scriptum.Vhodné sú aj pod vianoãn˘ stromãek.

■ Vedenie na‰ej organizácie po viacer˘ch roko-vaniach zaslalo ·tátnemu pedagogickému ústavu menohistorika, nominovaného na‰ou organizáciou, do komisie preschvaºovanie uãebníc dejepisu.

■ Predseda organizácie Ján Liteck˘ ·veda po konzul-tácii s príslu‰n˘m referentom podal ÏiadosÈ na Dopravn˘ pod-nik mesta Bratislavy na premenovanie zastávky spoja ã. 29medzi Devínom a Devínskou Novou Vsou, kde je pozostatokpohraniãného múru. V súãasnosti sa naz˘va Morava II, navr-hujeme zmenu názvu na „Pri Ïeleznej opone“, aby sa taktonenásilne hlavne mlad˘m ºuìom pripomenula doba neslobo-dy. Prípadné v˘tvarné a plastické dotvorenie zastávky budepredmetom ìal‰ích rokovaní s príslu‰nou mestskou ãasÈou.

AKTIVITY PREDSEDNÍCTVA PV ZPKO

STALO SA

âlenovia regionálnej organizácie PVZPKO v Nitre nav‰tevujú hroby svojichzosnul˘ch ãlenov a pri zapálen˘ch svieã-kach na nich spomínajú. Pri prvom v˘roãíúmrtia pána Miroslava Sarva‰a poloÏi-li kvety na jeho hrob a venovali mu tichúmodlitbu. Pani Helenka Smejkalová jeuÏ ‰tyri roky na veãnosti a aj na jej hrobezapálili svieãky a spomínali predsedníãkaorganizácie AlÏbeta Loudová a ãlenoviaEva Sopóciová, Jozef Turãek, Jana Vere-‰ová, Agáta Fi‰erová a Mária BaláÏová.

(al)

ÚPN oceňovalV priestoroch úradu

Trenãianskeho samospráv-neho kraja 5. októbra pre-vzali z rúk podpredseduSprávnej rady Ústavu pa-mäti národa Jána Pálffyhovysoké ocenenie viacerí po-litickí väzni. Ocenenie imudelili za Ïivotn˘ postoj naznak úcty a vìaky za utrpe-nie poãas obdobia vlády ko-munistického reÏimu.

(mt)

Nezabúdajú na zosnulých členov

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

15

✞ Vo veku nedoÏit˘ch 90 rokov,26. septembra 2018, zomrel JánPATKA zo Sekúl, dlhoroãn˘ ãlen PVZPKO Bratislava - okolie. Poslednározlúãka sa konala 29. septembra2018 na miestnom cintoríne v Se-kuliach.

✞ Vo veku nedoÏit˘ch 87 rokov,29. septembra 2018, zomrel Ale-xander BARTA, dlhoroãn˘ ãlen ROPV ZPKO Nitra. Posledná rozlúãka sakonala 4. októbra 2018 v rímskoka-tolíckom kostole a na miestnom cin-toríne v Bádiciach. Poslednej rozlúãkysa zúãastnili ãlenky Janka Vere‰ová,Agáta Fi‰erová a predsedníãka ROPV ZPKO v Nitre AlÏbeta Loudová.

Pozostal˘m vyslovujemeúprimnú sústrasÈ

ROZLÚČILI SME SA

VýzvaVáÏení ãlenovia PV ZPKO, sympatizanti,

priatelia. Na‰a organizácia dlhodobo zápasís ne‰tandardnou situáciou, keì pripravujeplány svojej ãinnosti bez krytia finanãn˘miprostriedkami. Nedostatok peÀazí nás nútiobrátiÈ sa na Vás s v˘zvou o pomoc. Vydáva-nie Svedectva nie je ìalej moÏné zabezpeãiÈz prostriedkov ‰tátnej dotácie, preto sa obra-ciame na Vás s prosbou, vyhºadaÈ vo Va‰omokolí potenciálnych sponzorov ná‰ho ãaso-pisu. Ak nebude vychádzaÈ, akoby sme stra-

tili nástroj prezentácie vlastného jestvovania.Azda neprajníci by sa tomu aj pote‰ili. Verí-me v‰ak, Ïe sa nájdu podporovatelia ideálov,za ktoré sme trpeli, a ktoré hodláme aj na-ìalej chrániÈ a obhajovaÈ. Záujemcovia o po-moc pre na‰e Svedectvo môÏu poslaÈ svojpríspevok na ãíslo úãtu: SK74 3100 00000040 0012 8109, BIC: LUBASKBX, alebosa kontaktujte na tel. ãíslach 0902 199429 a 0905 737 790.

Darcom úprimne ìakujeme.Vedenie PV ZPKO a ãasopisu Svedectvo

■ Úradné hodiny v kanceláriiPredsedníctva PV ZPKO v Bratislavena Obchodnej ulici ã. 52 sú v pon-delok a v stredu od 9.00 hod. do13.00 hod.

UpozorÀujeme na‰ich ãlenov, Ïemimo úradn˘ch hodín sa telefonickynedovolajú do kancelárie Predsed-níctva PV ZPKO.

PRIPOMÍNAME SI PRISPELI NA ČINNOSŤ

JUDr. Peter BrÀák, Bratislava 50 EURMUDr. Dagmar Pechová, Bratislava

10 EURIng. Petra RŒhmanová, Bratislava 10 EURMária a Michal Kuriatnik, Ko‰ice

100 EURÚãastníci seminára v Ko‰iciach 11 EURMagda Suchy, Canada 100 EURValéria Hrnãariková, Hlohovec 6 EUR

Darcom vyslovujeme

úprimné poìakovanie

● Malé kníhkupectvo Svojeť v bratislavskej

Liga pasáži ponúka knihy, ktoré inde nekúpite.

Historickú, vlasteneckú literatúru bez politickej ko-

rektnosti, zborníky, kalendáre a časopisy vrátane

Svedectva. Otváracie hodiny v pondelok až štvrtok

sú od 10.00 do 13.00 a od 13.30 do 16.30, vo

štvrtok do 17.30 hod. V piatok od 9.00 do 13.00

a od 13.30 do 14.30 hod. Informácie na 0903

946 718.

Najstaršia členka vo večnostiVo veku nedoÏit˘ch 105 rokov, 9. septembra t.r.

zomrela pani Mária Korecová, dlhoroãná ãlenkanitrianskej organizácie PV ZPKO. Bola ‰vagrinou nebo-hého Jána Chryzostoma kardinála Korca. Posledná roz-lúãka sa konala 12. septembra sv. om‰ou v kostole sv.Martina a na Chrenovskom cintoríne v Nitre. Na pohre-be sa zúãastnili Eva Sopóciová, Jana Vere‰ová a JurajKónya. S láskou spomíname na na‰u vernú ãlenku.

AlÏbeta Loudová

V novembri si pripomíname v˘znamnéÏivotné jubileá t˘chto na‰ich ãlenov asympatizantov. Spomíname aj na t˘ch,ktorí sa tejto slávnosti nedoÏili.Îivotné jubileum 87 rokov oslávil 23.septembra ªubomír Hatala z Prievidze.Z technick˘ch príãin nebol uverejnen˘ vãasopise Svedectvo, za ão sa mu toutocestou ospravedlÀujeme.

50 rokov

Mgr. Zlatica Kri‰tiaková, âadca11.11.1968

·tefan Novák, Ko‰ice 2.11.1968

55 rokov

ªubomír Bátora, Veºké Chlievany17.11.1963

Anna Goldová, Svätoplukovo 29.11.1963

60 rokov

Beáta Verãimáková, Bratislava 28.11.1958

65 rokov

Marián Brázdoviã, Bratislava 10.11.1953

70 rokov

Franti‰ek PovaÏan, Hronsk˘ BeÀadik19.11.1948

Alexander ·tevík, Bratislava 11.11.1948

75 rokov

Elvíra Mazúrová, Kysucké Nové Mesto5.11.1943

80 rokov

Margita Kováãová, Tvrdo‰ín 1.11.1938

81 rokov

Ferdinand ·ebesta 3.11.1937

82 rokov

Margita JeÏová, Spi‰ské Vlachy 5.11.1936

83 rokov

Mária Pavlíková, Plechotice 1.11.1935

87 rokov

Karol Pribi‰, Borsk˘ Sv. Jur 14.11.1931Anna Dudoková, Trebi‰ov 18.11.1931

88 rokov

Irena Stanková , Luãenec 23.11.1930

89 rokov

Felix Ne‰trák, Sereì 19.11.1929Viliam Burian, Nitra 27.11.1929

90 rokov

Paulína Filová, Heºpa 3.11.1928Ing. Ján Brichta, Bratislava 8.11.1928

91 rokov

Franti‰ka Hlubíková, Bratislava 6.11.1927

92 rokov

Jozef Stanãík, Brezno 8.11.1926

Jubilantom srdeãne blahoÏeláme

AUTENTICKÝ DOKUMENT

16