OLYMPIÁDA O ŽIVOTNOM PROSTREDÍ - sazp.skold.sazp.sk/public/index/open_file.php?file=CPEP/... · Takéto rastliny sa nazývajú mäsožravé a niektoré z nich rastú aj na Slovensku

EnvirOtázniky 2010/2011

1

OLYMPIÁDA O ŽIVOTNOM PROSTREDÍ 2010/2011

VI. ročník celoslovenskej korešpondenčnej vedomostnej súťaže pre žiakov II. stupňa základných škôl venovaný problematike životného prostredia

SÚŤAŽNÉ OTÁZKY

1. Rastlinstvo NATURA 2000

2. Svet húb

3. Zodpovedný spotrebiteľ

4. Prírodné a kultúrne poklady Európy

5. Pohoria sveta

6. Jaskyne na Slovensku


2

1. RASTLINSTVO NATURA 2000 (Mgr. Jaroslav Košťál, PhD.)

1. Jedným z kritérií pre vyhlasovanie európsky

významných území v rámci NATURA 2000

je výskyt vzácnych a ohrozených biotopov.

Ich zoznam je uvedený v prílohe č. 1

k vyhláške 24/2003 a je rozdelený na

biotopy národného významu a biotopy

európskeho významu. Význam a ohrozenosť

biotopov je vyjadrená spoločenskou hodnotou, ktorú predstavuje finančná suma za 1 m2

plochy biotopu. Najohrozenejším biotopom je podľa najvyššej spoločenskej hodnoty

biotop ohodnotený sumou 247,95 € (7 470 Sk). Kde na Slovensku sa tento biotop

najčastejšie vyskytuje?

a) v Spišskej kotline

b) na Podunajskej nížine

c) v Turčianskej kotline

d) na Záhorskej nížine

2. Niet divu, že medzi európsky významnými

druhmi sú aj niektoré endemity. Jeden

z našich najvýznamnejších - lykovec muránsky

(Daphne arbuscula) rastie iba na Muránskej

planine. V Červenom zozname ohrozených

druhov Slovenska je uvedený v kategórii EN -

ohrozené. Zároveň je to druh uvedený aj

v Červenej knihe ohrozených druhov. Patrí do skupiny tzv. paleoendemitov, čiže

endemitov starého veku. Prežil najmä vďaka tomu, že sa viaže na skalné reliktné

stanovištia, ktoré mu poskytli útočisko a tiež ochranu pred vplyvom človeka. Do akej

geologickej epochy sa datuje vznik tohto druhu?

a) doba ľadová (pleistocén)

b) doba poľadová (holocén)

c) druhohory

d) treťohory


3

3. Vzácne teplomilné rastlinstvo sa vyskytuje

najmä na južnom Slovensku v tzv.

xerotermných (sucho a teplomilných)

biotopoch. Južne orientované svahy

viacerých karpatských predhorí zachytávajú

najviac slnečných lúčov a vytvárajú vhodné

podmienky, pre sucho a teplomilné rastliny.

Sú podmienené mikroklímou, ktorá je na malých plochách podobná ako klíma v južnej

Európe, odkiaľ sa k nám viaceré xerotermné rastliny dostali. Niektoré takéto druhy

majú na južnom Slovensku severnú hranicu rozšírenia, to znamená, že severnejšie sa už

pri svojom putovaní z južnej Európy nedostali. Okrem mikroklímy je pre ich výskyt

dôležitý aj charakter geologického podložia. Najčastejšími horninami na xerotermných

lokalitách sú vápence a dolomity, v oblasti sopečných pohorí sú to najmä andezity, tufy

alebo čadiče. Pri pohľade na geologickú mapu Slovenska tvoria tieto horniny pestrú

mozaiku. Sopečné horniny majú špecifickú flóru a najviac vzácnych druhov rastlín so

severnou hranicou rozšírenia sa koncentruje v malom sopečnom pohorí budovanom

andezitmi, kde na jedinej lokalite na Slovensku rastie pupenec kantabrijský (Convolvulus

cantabrica), bocianik obyčajný (Erodium ciconium). Z európsky významných druhov

hadinec červený (Echium russicum) a kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp.

hungarica). Ako sa nazýva toto pohorie, ktoré možno označiť ako najvýznamnejšie

územie výskytu xerotermnej flóry na sopečnom substráte?

a) Burda

b) Cerová vrchovina

c) Kremnické vrchy

d) Slovenský Kras

4. Na Slovensku nie je zvykom, aby sa verejní činitelia a politici aktívne

zaujímali o prírodu, chránené územia alebo biotopy. V roku 2000 navštívil

Slovensko dedič britského trónu princ Charles a postaral sa o rozruch,

pretože okrem iného sa zaujímal aj o návštevu Badínskeho pralesa,

jedného z najstarších chránených lesných území na Slovensku,

chráneného už od roku 1913. Nachádza sa v Kremnických vrchoch pri obci Badín

neďaleko Banskej Bystrice. Vyskytujú sa tam staré jedince stromov veku 200 - 400

rokov a vysoké až 46 metrov. Princ Charles so sprievodom sa prešiel po lese a do


4

Anglicka si zobral sadenice brestov, stromov, ktoré v Anglicku už vyhynuli na hubové

ochorenie grafiózu. Viete, v akom lesnom biotope sa v Badínskom pralese prechádzal?

a) dubohrabový les

b) jedľobukový les

c) smrekový les

d) tvrdý lužný les

5. Nie sú lúky ako lúky. Ak sa pravidelne kosia,

alebo spásajú, majú pestré druhové zloženie

a patria k najbohatším biotopom. Také lúky

možno vidieť napr. na poloninách Bukovských

vrchov, v Slovenskom raji a pod. V Bielych

Karpatoch sa zachovali vďaka

kopaničiarskemu spôsobu života. Rastú v nich

aj orchidey ako indikátory zachovalosti biotopu. Kosia ich obyvatelia kopaníc -

hospodári, alebo aj ochrancovia prírody a dobrovoľníci, ktorí brigádnicky pomáhajú kosiť

tie najkrajšie lúčne porasty najmä v chránených územiach. Bez starostlivosti ľudí by

lúky zarástli a ich druhová pestrosť by zanikla. Lúky takisto strácajú svoj charakter,

pokiaľ sa hnoja umelými hnojivami. Vtedy sa z nich stanú porasty niekoľkých tráv

a slúžia na dopestovanie krmovín pre zvieratá. Viete, koľko druhov vyšších rastlín možno

približne napočítať na druhovo najbohatších podhorských až horských lúkach na ploche 5

x 5 metrov?

a) 90

b) 220

c) 50

d) 160

6. Voda je pre rastlinstvo nevyhnutná.

V nárokoch na vodu sa ale jednotlivé biotopy

odlišujú. Suchomilným stačí málo, dokážu sa

prispôsobiť jej nedostatku a vyskytujú sa

preto v oblastiach, kde málo prší, alebo kde

sa voda rýchlo vyparí, resp. stečie po

povrchu. Vlhkomilné musia mať zasa vody

dostatok a môže to byť voda podzemná alebo aj zrážková. Nadbytok vody v pôdnom


5

substráte vytvára mokraď. V zamokrenom prostredí sa odumreté časti rastlín rozkladajú

pomaly a vytvára sa polorozložený substrát s vysokým podielom organických látok

a nízkym podielom anorganických živín, najmä dusíka, fosforu alebo vápnika. Takéto

stanovištia osídľujú špecializované rastliny, napr. kľukva močiarna, rojovník močiarny

alebo androméda sivolistá. Sú to vzácne rastliny, ktoré rastú v mokraďových biotopoch,

závislých predovšetkým od zvýšeného množstva zrážkovej vody. Viete, o aký biotop sa

jedná?

a) aluviálne lúky

b) aktívne vrchoviská

c) slatiny s vysokým obsahom báz

d) penovcové prameniská

7. Za európsky významné druhy rastlín, tzv.

„naturovské“, boli vybrané také, ktoré sú

ohrozené alebo inak významné

z celoeurópskeho pohľadu. V Prílohe č. 5 k

vyhláške č.24/2003 Z. z. sú zvýraznené

polotučným písmom. Také, ktoré sa vyskytujú

aj na území Slovenska, sú označené

symbolom SR. Sú medzi nimi aj endemity, rastliny s malým areálom výskytu,

obmedzeným územím, na ktorom tieto druhy aj vznikli. Podľa obdobia ich vzniku

rozoznávame kategórie paleoendemitov a neoendemitov. Paleoendemity sú vývojovo staré

z obdobia treťohôr. Neoendemity sú mladšie, ich vývoj sa datuje z obdobia štvrtohôr,

z doby ľadovej, alebo až poľadovej. Z hľadiska veľkosti areálu výskytu rozdeľujeme

endemity na euryendemity a stenoendmeity. Euryendemity majú väčší areál, napr. celé

Západné Karpaty. Stenoendemity majú zasa oveľa menšie územie výskytu, napr. jedno

pohorie alebo jeden kopec a pod. Endemity, predovšetkým z kategórie paleoendemitov

a stenoendemitov, patria medzi najvýznamnejšie rastliny našej flóry. Ktoré z európsky

významných druhov sú zároveň aj západokarpatskými endemitmi?

a) katran tatársky (Crambe tataria)

b) klinček lesklý (Dianthus nitidus)

c) črievičník papučkový (Cypripedium calceolus)

d) stračonôžka tatranská (Delphinium oxysepalum)


6

8. U niektorých rastlín sa vyvinul zvláštny spôsob výživy. Okrem fotosyntézy, ktorou si

väčšina zelených rastlín zabezpečuje organické látky ako zdroj živín, si dopĺňajú

„jedálniček“ aj iným spôsobom. Napr. lapajú drobný hmyz do rôznych pascí, usmrtia ho a

potom rozkladom bielkovín z jeho tela zužitkujú najmä dusíkaté látky ako zdroj živín.

Takéto rastliny sa nazývajú mäsožravé a niektoré z nich rastú aj na Slovensku. Sú to

väčšinou vzácne druhy a jeden z nich sa dostal aj do zoznamu európsky významných

druhov rastlín. Je viazaný na vodné biotopy a na území Slovenska bol známy z jednej

mokraďovej lokality, na ktorej už pravdepodobne vyhynul. Viete, o aký druh ide?

a) marsilea štvorlistá (Marsilea quadrifolia)

b) včelník rakúsky (Dracocephalum austriacum)

c) jazýčkovec východný (Himantoglossum caprinum)

d) aldrovanda pľuzgierkatá (Aldrovanda vesiculosa)

9. K najvzácnejším rastlinám nesporne patria

orchidey. Sú to vývojovo najmladšie rastliny

a ich vývojové centrum je v tropických

oblastiach sveta. Systematicky ich

zatrieďujeme k jednoklíčnolistovým rastlinám

do čeľade vstavačovitých (Orchidaceae). Je

to druhovo najbohatšia čeľaď na svete.

Vstavačovité majú aj veľký ekologický význam. Sú veľmi citlivé na zmeny

v ekosystémoch, napr. odvodnenie, vysušenie biotopov a pod. Preto sú dobrými

bioindikátormi, t. j. rastlinami, ktoré ako prvé reagujú na tieto zmeny a to tak, že

odumierajú. Aj na Slovensku rastú orchidey a to až 80 druhov a poddruhov. Vyskytujú

sa v rôznych biotopoch, od lesných cez lúčne, stepné, mokraďové až po vysokohorské.

Snáď iba vo vodných sa nevyskytujú. Aj v zozname európsky významných rastlín sa

nachádzajú orchidey. Viete koľko druhov?

a) 5

b) 7

c) 2

d) 4

10. Pri pohľade na zoznam európsky významných druhov je jasné, že najviac zastúpeným

rodom je poniklec s piatimi druhmi. Okrem týchto druhov na Slovensku rastú ešte


7

ďalšie, z ktorých iba jeden nie je v zozname európsky významných a ani národne

významných druhov. Viete, čím sa tento druh líši od ostatných poniklecov?

a) rastlina nie je chlpatá

b) rastlina má biele kvety

c) rastlina kvitne až koncom leta

d) jeho plody rozširuje vietor

2. SVET HÚB (Mgr. Milan Zemko)

1. Ektomykoríza (vonkajšia mykoríza) je známa takmer výlučne u drevín a tvoria ju najmä

mnohé bazídiové huby. Jedna veľmi chutná huba a na celom svete veľmi cenená je

zároveň najčastejšie konzumovanou ektomykoríznou hubou. Vyskytuje sa v celom

miernom pásme severnej pologule, v severnej Afrike a v Austrálii. V západnej Európe ju

vyhľadávajú viac ako napr. hríb smrekový. Trh tejto huby je v súčasnosti uspokojovaný

výhradne zberom vo voľnej prírode, ale vo Švédsku sú uskutočňované pokusy o jej

kultiváciu semikultúrou, podobne ako u hľuzoviek. Najčastejšie konzumovanou

ektomykoríznou hubou je:

a) hríb dubový

b) kuriatko jedlé

c) rýdzik sosnový

d) masliak obyčajný

2. V súčasnosti sa hubám venuje veľká pozornosť nielen z dôvodov ich zberu v prírode, ale

najmä s ohľadom na možnosti ich pestovania, využitia na medicínske účely, či možnosti

využitia symbiózy pri zalesňovaní poľnohospodárskych alebo iných nelesných pôd,

zalesňovaní pôd s vyšším obsahom toxických látok, devastovaných a erodovaných území,

pri introdukcii cudzokrajných drevín a pri výrobe sadbového materiálu vo veľkoškôlkach,

vrátane umelých substrátov. Hlavným dôvodom rozširovania pestovania je stále rastúci

dopyt po hubách vo svete, ako aj klesajúca produkcia niektorých druhov pochádzajúca zo

zberov vo voľnej prírode. Ako sa nazýva rod ektomykoríznych húb, ktorých pestovanie

je prakticky zvládnuté a úspešné?

a) Hliva

b) Hľuzovka


8

c) Uchovec

d) Podpňovka

3. Niektoré druhy húb dokážu vytvoriť veľmi zložité organické zlúčeniny, z ktorých sú

mnohé pre človeka jedovaté, až smrteľne jedovaté. V Európe je známych okolo 6 000

druhov húb a z nich je len asi 180 druhov jedovatých. Aj v našej prírode sa vyskytujú

smrteľne jedovaté huby. Ktorá huba sa označuje za „najzákernejšiu“ smrteľne jedovatú

hubu?

a) pavučinovec plyšový

b) muchotrávka tigrovaná

c) vláknica kužeľovitá

d) hríb satanský

4. Smrteľné prípady otravou hubami sa vyskytujú najmä po konzumácii našej

najjedovatejšej huby. V literatúre sa uvádza, že pre dospelého človeka je smrteľná

dávka už cca 50 gramov a pri deťoch je táto dávka niekoľkonásobne nižšia. Našou

najjedovatejšou hubou je:

a) vláknica Patouillardova

b) muchotrávka zelená

c) muchotrávka tigrovaná

d) hodvábnica veľká

5. Aj medzi muchotrávkami, ktoré ľudia všeobecne považujú za jedovaté huby, sa nájde

niekoľko druhov, ktoré sú jedlé. Jedna muchotrávka bola veľmi obľúbená už v antickom

Ríme a bola považovaná za lahôdku vhodnú pre patricijov a cisársky dvor. Okrem nej je

jedlých niekoľko ďalších druhov. Z týchto muchotrávok je jedlá:

a) muchotrávka červená

b) muchotrávka kráľovská

c) muchotrávka červenkastá

d) muchotrávka biela

6. Drevokaznými hubami sa všeobecne označujú huby rastúce na dreve. Väčšina druhov

rastúcich na dreve je nejedlá, ale nájdu sa medzi nimi aj chutné a veľmi vyhľadávané

druhy. Niektoré v starobe mávajú veľmi tuhú dužinu a nedajú sa konzumovať, ale

v mladosti sú jedlé. Z týchto drevokazných húb je nejedlá:


9

a) pečeňovec dubový

b) plamienka zimná

c) strapcovka zväzkovitá

d) koralovec jedľový

7. Takisto ako niektoré živočíchy a rastliny aj mnohé huby sa zaraďujú medzi ohrozené

organizmy. O chránených druhoch húb pojednáva Vyhláška Ministerstva životného

prostredia Slovenskej republiky z 28. júla 2006, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa

vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Medzi chránené huby

nepatrí:

a) hríb horský

b) koralovec ježovitý

c) suchohríb cudzopasný

d) hliva kotúčová

8. Niektoré huby sa oddávna využívajú na liečenie a liečivé účinky húb boli potvrdené aj

vedeckým výskumom. Sú druhy, ktoré majú účinky antibakteriálne, protirakovinové,

protizápalové, znižujú vysoký krvný tlak, znižujú hladinu tukov v krvi a pod. Mnohé

druhy sa pre liečivé účinky aj pestujú. Medzi liečivé huby nepatrí:

a) hliva ustricovitá

b) lesklokôrovka obyčajná

c) uchovec bazový

d) sírovec obyčajný

9. Hríby patria istotne medzi najznámejšie druhy húb. Je to rod z množstvom jednoducho

či pestro sfarbených druhov. U nás patria hríby medzi najvyhľadávanejšie a najviac

cenené huby, ale je medzi nimi aj množstvo chránených či nejedlých druhov. Ktorý

z týchto chránených druhov hríbov je nejedlý?

a) hríb Dupainov

b) hríb plavý

c) hríb purpurový

d) hríb zavalitý


10

10. Väčšina ľudí sa venuje zberu húb v prírode, ale čoraz častejšie sa huby začínajú

pestovať vo veľkom. Mnoho druhov húb sa pestuje pre potravinárske účely či pre ich

liečivé vlastnosti. V dnešnej dobe je vo svete komerčne pestovaných okolo 35 druhov, z

ktorých 20 je pestovaných aj vo veľkovýrobe. Ktorá z týchto húb sa zatiaľ nedá

pestovať?

a) hríb dubový

b) plamienka zimná

c) lesklokôrovka obyčajná

d) poľnička topoľová

3. ZODPOVEDNÝ SPOTREBITEĽ (Mgr. Božena Stašenková, PhD.)

1. Slovensko nepatrí medzi štáty s veľkým podielom využitia hydroenergetického

potenciálu riek, ktorý umožňuje ekologicky najčistejšiu výrobu elektrickej energie.

Vodné dielo Gabčíkovo má nainštalovaný výkon 720 MW. Na rovnakú výrobu

spotrebuje tepelná elektráreň milióny ton uhlia. Kým vyspelé krajiny využívajú svoj

hydroenergetický potenciál na 70 – 90 %, Slovensko ho využíva iba na:

a) 10 %

b) 20 %

c) 30 %

d) 40 %

2. Každý rok sa znižuje počet zvierat, ktoré sú testované pre chemické látky a

spotrebné tovary. Zatiaľ čo v roku 2002 padlo za obeť testov 140 000 zvierat,

v roku 2005 to bolo 100 000 a v roku 2007 už iba 80 000. Štatistiky zverejnené

Európskou úniou udávajú, že napriek tomu rastie počet zvierat využívaných

v základnom biologickom výskume. Stále viac myší je používaných vo výrobe

botulotoxinu pri liečbe kŕčov, ale najmä v kozmetike. Každá nová dávka prejde

skúškami na zvieratkách. V roku 2008 si tieto skúšky vyžiadali:

a) 27 000 zvierat

b) 87 000 zvierat

c) 10 000 zvierat

d) 50 000 zvierat


11

3. Každý z nás už asi počul o ozónovej vrstve, ozónových dierach a problémoch, ktoré s

nimi súvisia. Záchrana ozónovej vrstvy je už niekoľko rokov problémom, ktorým sa

zaoberajú mnohí vedci a rozličné medzinárodné výskumné projekty. Ozón však nie je

iba plyn, ktorý vytvára okolo našej planéty ochrannú vrstvu a chráni nás pred silným

ultrafialovým žiarením a jeho zhubným vplyvom. Ozón môže aj škodiť - a to najmä v

nižších vrstvách atmosféry. Odborníci NASA každý rok sledovali znižovanie ozónovej

vrstvy, a to najmä na miestach Antarktídy. V ktorom roku bola ozónová diera nad

Antarktídou najväčšia?

a) 1985

b) 1998

c) 2000

d) 2007

4. Jednotný trh výrobkov a služieb v Európskej únii umožňuje nakupovať výrobky

z jednotlivých členských krajín z pohodlia domova a ľahšie porovnávať ceny. Podľa

výsledkov prieskumu Eurobarometer 38 % európskych spotrebiteľov v roku 2009

nakupovalo prostredníctvom internetového obchodu. Zo spotrebiteľov, ktorí majú

prístup na internet nakupovalo vo Veľkej Británii 73 %, v Nemecku 70 %

spotrebiteľov. Koľko percent slovenských spotrebiteľov nakupovalo v roku 2009

prostredníctvom internetu?

a) 28 %

b) 35 %

c) 48 %

d) 60 %

5. Obezita obyvateľov Európskej únie je problémom 20 až 30 % občanov. Počet občanov

s nadváhou stále stúpa a prvenstvo patrí Američanom, kde až dve tretiny ľudí trpí

nadváhou. Nadváha znamená aj zdravotné problémy, ktoré v Európskej únie zoberú

osem percent zo všetkých nákladov na zdravotníctvo. Európska únia na podporu

zdravej výživy a dodávku lacnej zeleniny a ovocia vyčlenila 1,28 milióna €. Viete

koľko gramov ovocia a zeleniny denne odporúčajú lekári v rámci zdravej výživy?

a) Minimálne 100 gramov

b) Minimálne 200 gramov

c) Minimálne 300 gramov

d) Minimálne 400 gramov


12

6. Rýchlovarná kanvica je súčasťou takmer každej domácnosti. Podľa objemu od 0,8

litra do 2 litrov a príkonu od 1 100 W do 2 200 W v nej možno ohriať vodu za 2

až 3 minúty, čo je podstatne kratšia doba v porovnaní s ohrevom na elektrickom či

plynovom sporáku. Koľko elektrickej energie pri ohreve vody v rýchlovarnej kanvici

môžeme ušetriť oproti klasickému ohrevu na platni v kovovej nádobe ?

a) až 53 %

b) až 66 %

c) až 72 %

d) až 79%

7. Zelené pľúca Zeme, aj takto je nazývaný amazonský tropický prales produkujúci

kyslík a zachytávajúci CO2. Ekonomická vyspelosť ľudstva neustále rastie a príroda

je stále viac poškodzovaná a ničená. Za posledných tridsať rokov bolo vyrúbaných

takmer 17 % celkovej plochy pralesa. Medzi najväčších znečisťovateľov planéty

skleníkovými plynmi patria automobily. Okrem toho, že produkujú skleníkové plyny,

spotrebúvajú aj kyslík, čím prispievajú ku kritickej nerovnováhe v uhlíkovom cykle.

Koľkým ľuďom by vydržal kyslík, ktorý spotrebuje jeden automobil za jednu hodinu?

a) 520 ľuďom

b) 620 ľuďom

c) 720 ľuďom

d) 820 ľuďom

8. Hliník je v súčasnosti využívaný na výrobu jednorazových obalov, ako sú plechovky

na nápoje, kelímky, vrchnáky či obaly na jogurty. Okrem toho sa využíva aj

v stavebníctve a energetike. Táto surovina však značne zaťažuje životné prostredie.

Ak by boli všetky hliníkové plechovky v Európe recyklované, koľko energie by sme

ušetrili?

a) ako na použitie rúry počas 13 hodín

b) ako na sledovanie televízie počas 480 hodín

c) ako na jazdenie autom okolo sveta 675 000-krát

d) ako na vyslanie rakety na Mesiac päťkrát za sebou

9. Historickými predchodcami dnešnej reklamy boli vývesné štíty domov či vyvolávači na

trhoviskách. Po objavení kníhtlače v 15. storočí sa objavili prvé tlačené reklamy

v Číne a Holandsku. Náklady na reklamu každoročne stúpajú a reklama je významným


13

faktorom, ktorý sa podieľa na zvyšujúcej sa spotrebe. V prvom polroku 2010 sa

náklady na reklamu v USA zvýšili o 5,7 %, na 63,57 miliárd dolárov. Aké boli

výdavky na reklamu v USA v roku 2009 ?

a) 55,49 miliárd USD

b 69,33 miliárd USD

c) 50,11 miliárd USD

d) 60,14 miliárd USD

10. Doprava sa na európskych emisiách oxidu uhličitého podieľa približne jednou

štvrtinou. Predpokladá sa, že celkový počet automobilov sa v celosvetovom meradle

do roku 2030 zvýši zo súčasných 800 miliónov na dvojnásobok. Očakáva sa, že dopyt

po autách s najnižšími emisiami, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, dynamicky

vzrastie. O koľko percent v minulom roku vzrástol dopyt spotrebiteľov po takých

autách ?

a) 40 %

b) 35 %

c) 48 %

d) 59 %

4. PRÍRODNÉ A KULTÚRNE POKLADY EURÓPY (Mgr. Katarína Kosková)

1) Sú to diamanty gastronómie a odborníci o nich hovoria, že stupňujú ženskú nehu

a podporujú mužskú silu. Na Slovensku sa považovali za vyhynuté, pretože 50 rokov

nebolo po nich ani chýru. V roku 1995 bol opätovne zaznamenaný ich výskyt a zaradili sa

medzi chránené druhy s vysokou spoločenskou hodnotou. Krásky s nepekným výzorom

môžeme nájsť pod zemským povrchom v teplejších oblastiach Európy a Ázie, najčastejšie

v svetlých dubových lesoch a najmä vo vápenatých pôdach. Na ich vyhľadávanie sa

používajú špeciálne cvičení psi alebo prasatá. O ktorú lahôdku sa jedná?

a) hľuzovky

b) hliva ustricovitá

c) hnojník atramentový

d) hadovka smradľavá dvojitá

2) Patrí medzi 10 najmalebnejších ostrovov sveta a fascinuje svojím šarmom a krásou.

Pobyt na ostrove je slnečný a voňavý. Ostrov vyniká bohatou vegetáciou rozmarínových

polí, olivových hájov, oleandrov, viniča, pomarančovníkov a citrónovníkov. Očarí gýčovito


14

čistou morskou vodou, kamennými pobrežiami vhodnými pre plnohodnotný relax a aktívny

oddych. Je to najdlhší ostrov danej oblasti. Impozantnou dominantou ostrova je vysoko

položená pevnosť Španjola. Upúta pozornosť každého prichádzajúceho. Pochádza zo 16.

storočia a poskytuje čarokrásnu vyhliadku na záliv s prístavom. Námestie hlavného mesta

ostrova je svojou rozlohou najväčšie v Dalmácii a je lemované mnohými budovami

postavenými v rôznych stavebných štýloch. Ktorému ostrovu patria tieto komplimenty?

a) ostrov Madeira

b) ostrov Ugljan

c) ostrov Korčula

d) ostrov Hvar

3) Prekrásna bazilika, ktorá ako keby vyrástla zo zeme. Je príkladom organického

staviteľstva a dokonale vytvára jednotu s okolitým prostredí, čo sa týka formy aj

materiálu. Stavba nie je dokončená do dnešného dňa, no napriek tomu je skvostom

Európy. Vo výstavbe sa pokračuje podľa pôvodných autorových plánov, ktorý zomrel kvôli

svojej nepozornosti pod kolesami električky. Autor plánoval týmto dielom symbolizovať

Kristovi životnú púť: zrodenie, smrť, vzkriesenie a nový príchod. 12 veží poukazuje na

apoštolov, veža nad svätyňou znázorňuje Pannu Máriu a najvyššia veža je znázornením

samotného Krista. O ktorej stavbe sa dá povedať, že je to Boží dom s prvkami kubizmu

a secesie?

a) Katedrála v Canterbury, Veľká Británia

b) Sixtínska kaplnka, Vatikán

c) Sagrada Famíla, Španielsko

d) Dóm Santa Maria del Fiore, Taliansko

4) Na pobreží Baltského mora ležia tri malé štáty – Litva, Lotyšsko a Estónsko, výnimočné

svojou históriu a kultúrou. Skoro celé 20. storočie boli súčasťou Sovietskeho zväzu. Od

roku 1991 sú tieto národne uvedomelé krajiny opäť nezávislé. Pre národy baltských

štátov majú piesne, tance, hudba a remeslá nesmiernu hodnotu. Dodržiavanie ľudových

zvykov je mimoriadne dôležitou zbraňou v boji za národnú identitu. Tieto národy žijú

s úzkom spojení s prírodou. Vo svete je známe zlato z Baltu – jantár, teda skamenená

živica pravekých borovíc, ležiaca pod vrstvami piesku. Už v neskorej dobe kamenej bol

jantár veľmi obľúbený ako šperk, amulet a našiel svoje opodstatnenie aj v liečiteľstve

alebo strategickom priemysle. 90 % svetovej produkcie jantáru patrí:


15

a) jantár sa v pobaltských krajinách nikdy neťažil

b) pobrežiu Estónska

c) pobrežiu Litvy

d) pobrežiu Lotyšska

5) Počuli ste už niekedy o vertikálnych záhradách alebo vertikálnych zelených parkoch?

Človeka sprevádza pestrosť stromov, kvetov a tráv počas celého jeho vývoja.

Nepopierateľná je estetická a psycho–sociálna funkcia zelene najmä v mestskom

prostredí, ktorá dokáže znížiť spotrebu energie, zvlhčiť priestor, celkovo zvýšiť kvalitu

bytia, zútulniť a vniesť cit do chladných betónových areálov, komerčných budov,

nákupných centier či letísk alebo iných priestorov, kde prirodzene nič zelené nerastie.

Ide o jedinečné originálne diela, ktoré sú dizajnérsky navrhované podľa potrieb

konkrétneho miesta. Pri výsadbe interiérových alebo exteriérových vertikálnych stien sa

používa tisíce špecifických rastlín, ktoré dorastajú a priebežne kvitnú, takže ich vzhľad

sa môže meniť. Túto myšlienku propaguje botanik, vedec a umelecký dizajnér Patrick

Blanc, ktorý navrhuje steny s minimálnym využitím pôdy.

a) na Slovensku nemáme žiadne takéto dielo

b) je to každá záhrada, v ktorej sú vysadené trvalky

c) áno, máme takéto miesta v Badínskom pralese

d) máme jediné dielo v J&T BANKA Café, tzv. MUR VEGETAL, Bratislava

6) Fjordy sú symbolom Nórska. Sú to dlhé morské zálivy, ktoré sa zarezávajú do nórskeho

pobrežia. Vznikli činnosťou ľadovcov, ktoré stekali do mora a cestou vytvorili úžľabiny.

Predstavujú útočisko pre rybárov a roľníkov. Poľnohospodárska pôda sa nachádza zväčša

v dolnej časti fjordov, kde sa nachádzajú mnohé najvýznamnejšie farmy Nórska. Pri

meste Bergen sa nachádza:

a) ľadovec Jostedal

b) desivý Geirangerfjord

c) Sognefjord – najdlhší a najhlbší fjord Nórska

d) fjord Geiranger

7) Otvorený horizont oceánov vzbudzoval večnú túžbu po objavných cestách. Spoznávanie

nových krajín, kultúr či šírenie kresťanstva podnietili cestovateľov - objaviteľov

k cestám za neznámym. Rozvoj vedy a remeselníctva umožnil vyplávať prvým

moreplavcom na objavné cesty na rôzne kontinenty. Na prelome 15. a 16. storočia sa


16

Portugalsko stalo svetovou mocnosťou, ktorej odvážni objavitelia a obchodníci priniesli zo

sveta nesmierne bohatstvo. Lisabon sa tak stal výkladnou skriňou danej éry

a prechádzky jeho ulicami sú ako prechádzky dejinami. Možno tu pozorovať pozostatky

maurskej nadvlády, raného stredoveku, prepychu koloniálneho obdobia či prestavby po

veľkom zemetrasení, ale aj modernú architektúru, ktorá dotvára kolorit mesta. Ktorá

pamiatka na slanej rieke Tejo je symbolom návratu moreplavcov?

a) Cabo da Roca, najzápadnejší bod kontinentálnej Európy, Portugalsko

b) monument Marcues de Pombal, Lisabon

c) veža Torre de Belém, Lisabon

d) Pamätník objaviteľov Monumento aos Descomprimentos, Liasabon

8) Neoddeliteľnou časťou života človeka sú povery, mýty a legendy o nepolapiteľných

hrdinoch, strašidelných miestach, záhadných tvoroch, ktoré sa dajú viac alebo menej

logicky vysvetliť. Pristupujeme k nim s rešpektom a často sa stávajú výraznými

špecifikami pre danú krajinu alebo oblasť. Asi najznámejšou jazernou kráľovnou je

Nessie, ktorá sa spája s jazerom, ktoré vzniklo na konci poslednej doby ľadovej. Jazero

je 39 km dlhé a iba 1,5 km široké. Pokiaľ by skutočne existovala, mohla by byť vodnou

obdobou dinosaurov – plessiosaurus. Kde by Nesiie mala žiť?

a) Ladožské jazero, severozápadné Rusko

b) jazero Loch Ness, Severné Škótsko

c) jazero Lough Derg, juhozápadné Írsko

d) Ženevské jazero, hranica Francúzska a Švajčiarska

9) V meste je najlacnejším a najviac vyťaženým dopravným prostriedkom na svete. Má 182

staníc, 12 liniek s dĺžkou 300 kilometrov. Pre lepšiu orientáciu cestujúcim smerom do

centra mesta hlási stanice mužský hlas, v protismere ženský. Ročne prepraví skoro

tretinu obyvateľov Zeme. Pripomína svojrázne múzeum alebo galériu stavanú z mramoru

a dubového dreva. Niektoré stanice sú bohato zdobené sochami, maľbami, mozaikami

a výjavmi z jednotlivých období krajiny. Ktoré je to metro?

a) metro v Moskve

b) metro v Budapešti

c) metro v Londýne

d) metro v Paríži


17

10) Dub korkový je mohutný strom, ktorý rastie až do výšky 20 metrov. Z jeho kôry sa

vyrábajú rôzne úžitkové aj dekoratívne predmety. Podľa zákona sa kôra odstraňuje iba

každých deväť rokov, aby sa stromy mohli zregenerovať. Ktorá krajina je hlavným

výrobcom korkových zátok, dlaždíc, obkladačiek a častí bedmintonových košíkov? Korkové

lesy pokrývajú skoro 10 % tejto krajiny.

a) Španielsko

b) Grécko

c) Taliansko

d) Portugalsko

5. POHORIA SVETA (RNDr. Peter Bačkor, PhD.)

1) Pohoria, hory, končiare sú fascinujúci ekosystém, ktorý nájdeme na všetkých

kontinentoch, nevynímajúc napr. Antarktídu. Chýbajú len v Arktíde, nakoľko je to

v podstate zamrznutý oceán. Ich vznik súvisí so vznikom našej planéty Zem (asi pred

4,6 miliardami rokov). Prvé tektonické pohyby (vrásnenie), ktoré súviseli so vznikom

najstarších pohorí sveta, vedci datujú do obdobia 600 miliónov rokov. Podľa toho,

akými silami sú pohoria vytvorené, rozlišujeme viaceré typy vzniku pohorí. Vyber

správnu možnosť.

a) vrásové, sopečné a vulkanické

b) vulkanické, vrásové, ľadové a erózne

c) vrásové, kryhové, podmorské, ľadové, vulkanické

d) vrásové, kryhové a sopečné

2) Každý vie, že najvyšší vrch sa nachádza v Himalájach a volá sa Mont Everest. Podľa

najnovších meraní je jeho nadmorská výška 8 850 metrov nad morom. Miestni

obyvatelia ho nazývajú aj „Chomolungma“, v preklade bohyňa vesmíru, alebo

„Sagarmatha“, v preklade bohyňa oblohy. Len pred 57 rokmi naň ako prví vystúpili

Novozélanďan Edmund Hillary spolu s nepálskym nosičom Tenzing Norgey. Do

dnešného dňa vystúpili na vrchol stovky horolezcov. Keďže horské ekosystémy sú

veľmi vzácne, rozhodla sa nepálska vláda v roku 1976 vyhlásiť toto územie za

Národný park. Vieš, ako sa toto chránené územie volá?

a) Mont Everest Národný park

b) Národný park Sagarmatha

c) Národný park Khumbu

d) Chomolungma Národný park


18

3) Vo vysokých polohách sú neoddeliteľnou súčasťou reliéfu hôr ľadovce. Väčšinou sa

nachádzajú v nadmorských výška 2 800 metrov a vyššie. Preto ich nájdeme v Európe

len v Alpách a Pyrenejach. Aj naše územie však bolo pokryté v mohutnými masami

ľadu počas doby ľadovej. Zvyšky po nich môžeme vidieť hlavne v Tatrách ako

pozostatok vo forme vysokohorských jazier, tzv. plesá (napr. Veľké Hincove pleso)

alebo dolinách, ktoré majú tvar písmena „U“. Najväčší ľadovec v Alpách sa volá

Aletsch, má dĺžku 23 km a pokrýva územie s rozlohu 125 km2. Vieš, v ktorej alpskej

krajine na nachádza?

a) Švajčiarsko

b) Rakúsko

c) Taliansko

d) Francúzsko

4) Jedným z typov pohorí sú vulkanické čiže sopečné pohoria. Vedel si o tom, že aj na

Slovensku máme takéto pohoria? Samozrejme, tieto „sopky“ sú už vyhasnuté. Najviac

vyhasnutých sopiek nájdeme na strednom Slovensku. Patria medzi ne pohoria: Cerová

vrchovina, Javorie, Kremnické vrchy, Krupinská planina, Pohronský Inovec, Poľana,

Štiavnické vrchy a Vtáčnik. Slovensko sa môže pýšiť tým, že sa tu nachádza jedna z

najväčších sopiek v strednej Európe. Vedel by si rozlúštiť, ktorá to je?

a) Pohorie Poľana patrí medzi najväčšie vulkány v strednej Európe. Vznikla asi pred 3

miliónmi rokmi v treťohorách. Jej kráter, odborne nazývaný kaldera, má obdivuhodné

rozmery. Priemer je približne 18 km a na spodku sa nachádza horská usadlosť Kyslinky.

b) Pohorie Vtáčnik patrí medzi najväčšie vulkány v strednej Európe. Vznikla asi pred 13

miliónmi rokov v treťohorách. Do dnešných dní sa kráter nezachoval. Toto pohorie

oddeľuje Žiarsku a Hornonitriansku kotlinu.

c) Pohorie Poľana patrí medzi najväčšie vulkány na Svete. Vzniklo asi pred 15 miliónmi

rokov v treťohorách. Jej kráter, odborne nazývaný kaldera, má obdivuhodné rozmery.

Priemer je približne 18 km a na spodku sa nachádza horská usadlosť Kyslinky.

d) Pohorie Poľana patrí medzi najväčšie vulkány v strednej Európe. Vzniklo asi pred 15

miliónmi rokov v treťohorách. Jej kráter, odborne nazývaný kaldera, má obdivuhodné

rozmery. Priemer je približne 18 km a na spodku sa nachádza horská usadlosť Kyslinky.

5) Bol si už niekedy v nadmorskej výške 2 000 metrov nad morom? Ak nie, nevadí. Len

v dvoch pohoriach prekračujú túto hranicu najvyššie štíty. Čo tak 1 000 metrov nad

morom? Spolu máme až 39 pohorí, ktorých najvyššie vrcholy prekračujú túto výšku.


19

Vedci zistili, že každých 100 výškových metrov sa teplota vzduchu zníži o 0,6 ˚C.

Na koľko stupňov sa zníži teplota, keď pôjdeme zo Štrbského plesa (cca 1 300 m n.

m.) na Veľké Hincove pleso (zhruba 1 950 m n. m.), keď podľa predpovede počasia

bola ráno o 7.00 hod. na východzom bode teplota vzduchu 12,8 ˚C?

a) 7,9 ˚C

b) 8,9 ˚C

c) 8,6 ˚C

d) 7,6 ˚C

6) Medzi tri najvyššie pohoria na Slovensku patria Tatry (Gerlachovský štít 2 655 m),

Nízke Tatry (Ďumbier 2 043 m) a Oravské Beskydy (Babia hora 1 725 m). Reliéf,

aký poznáme dnes, je však výsledkom rôznych prirodzených (erózia, teplota, vietor)

alebo umelých (ľudská aktivita) činiteľov. Práve v minulosti boli hlavne pohoria na

strednom Slovensku ovplyvnené ľudskom činnosťou. V 14. až 17. storočí prichádzali

k nám pastieri (prevažne z Rumunska), vyrubovali a vypaľovali lesy, aby mali kde

pásť svoje stáda. Preto napríklad sú Veľká, Malá Fatra a Nízke, Západné

a Belianske Tatry hôľneho charakteru. Poznáš pomenovanie tohto vpádu pastierov na

územie Slovenska?

a) Banícka kolonizácia

b) Kopaničiarska kolonizácia

c) Valašská kolonizácia

d) Pastierska kolonizácia

7) Svet rastlín je v pohoriach neprekonateľne najfarebnejší. Prečo asi? Aj v rastlinnej

ríši existuje konkurencia. Čím sú kvety farebnejšie, tým majú väčšiu šancu na

prilákanie svojho opeľovača (hlavne hmyz). Niektoré rastliny to nepotrebujú a vyvinuli

si schopnosť samoopelenia. Vysokohorské rastliny prevažne vyrastú do malých

rozmerov, aby sa zbytočne nevystavovali prudkému a silnému vetru. Iné sú schopné

prežiť aj teploty niekoľko desiatok stupňov pod nulou. Len jedna rastlina patrí medzi

vysokohorských „extrémistov“. Dokázala sa prispôsobiť teplotám od -30 ˚C do + 40

˚C a vetru o sile aj 40 metrov za sekundu. Je kríčkovitého vzrastu, má kožovité

a zhrubnuté listy, silný koreňový systém a kvety sú ružovej farby. Poznáš jej meno?

a) kortúza Matthioloho (Cortusa matthioli)

b) skalienka ležatá (Loiseleuria procumbens)


20

c) šucha čierna (Empetrum nigrum)

d) medvedica lekárska (Arctostaphylos uva-ursi)

8) Okrem rastlín aj živočíchy sú vynikajúco prispôsobené životu v drsných podmienkach

hôr. Majú hustú viacvrstvovú srsť, relatívne väčšie srdce, viacej červených krviniek,

dokonale prispôsobené kopýtka na pohyb po skalách. Kým človeku sa pri výstupe do 3

500 metrov nad morom už krúti hlava a lapá po dychu, niektoré živočíchy nemajú

problém žiť aj vo výškach nad 4 000 metrov. Tak napríklad druhy ako Lama alpaka

(Južná Amerika), Tahr himalájsky (Himaláje) ale aj niektoré druhy vtákov dokonca

lietajú až do výšky nad 8 000 metrov (Orlosup bradatý). V Himalájach ale žije jeden

živočích (v súčasnosti aj domestifikovaný), ktorý patrí medzi párnokopytníky

a vyskytuje sa až vo výškach okolo 6 000 metrov nad morom. Poznáš jeho meno?

a) jak divý (Bos mutus)

b) argal tibetský (Ovis hodgsoni)

c) kudu horský (Tragelaphus buxtoni)

d) kozorožec vrchovský (Capra ibex)

9) Väčšinou sa píše o pohoriach s prívlastkom „naj“ ako najväčšie, najvyššie a podobne.

Lenže poznáme aj nízke a malé pohoria. Jedno také sa vyskytuje aj na Slovensku.

Drží si patronát najmenšieho a najnižšieho pohoria Slovenska. Nachádza sa v južnej

časti Slovenska, na sútoku dvoch významných riek do Dunaja. V blízkosti je hranica

s Maďarskom. Pohorie má rozlohu približne 26 km2. Najvyšší vrch má nadmorskú

výšku 388 metrov. Stačí ti toľko napovedať, aby si označil správnu odpoveď?

a) Malé Karpaty

b) Zemplínske vrchy

c) Burda

d) Cerová vrchovina

10) Ako sme už naznačili, horské ekosystémy majú z hľadiska biodiverzity opodstatnené

miesto. Vyskytuje sa tu mnoho vzácnych a chránených druhov organizmov,

nevynímajúc endemické a reliktné druhy. Skoro 70 % Slovenska leží v horskom

systéme Karpát. Jeho celková rozloha je 210 000 km2. Jedinečnosť tohto systému

spočíva ešte v jeho prirodzených a nedotknutých zákutiach. Žije tu medveď, vlk a

rys, nájdeme tu taktiež mnoho prirodzených lesných porastov, tzv. pralesov. Tieto

vzácnosti už nenájdeme nikde smerom na západ od našej krajiny! Karpaty vytvárajú


21

„oblúk“, ktorý sa stáča na juh a prechádza cez niekoľko štátov v strednej Európe.

Vedel by si vymenovať, cez koľko štátov prechádzajú Karpaty?

a) Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Ukrajina, Rumunsko

b) Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Ukrajina, Rumunsko

c) Rakúsko, Slovensko, Česká republika, Ukrajina, Rumunsko

d) Rakúsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Ukrajina, Rumunsko, Srbsko

6. JASKYNE NA SLOVENSKU (RNDr. Ľudovít Gaál, PhD.)

1) Jaskyne oddávna priťahovali ľudí. Poskytli im skrýšu pred nepriaznivým počasím, chránili

ich pred nepriateľom a niektoré jaskyne využívali aj na skladovanie potravín. Známe sú

aj jaskyne, ktoré slúžili na kultové alebo náboženské účely, iné jaskyne človek využil na

liečenie. Vieme však definovať, ktoré podzemné priestory nazývame jaskyňami?

a) jaskyne sú všetky podzemné priestory, ktoré človek využíva alebo využíval ako skrýšu, na

skladovanie materiálu, na rekreačné alebo na náboženské účely

b) jaskyňami nazývame prirodzeným spôsobom vzniknuté podzemné dutiny, ktoré vznikli

rozpúšťacou činnosťou vody obohatenej o oxid uhličitý v rozpustných, teda krasových

horninách

c) jaskyne sú prirodzené dutiny v zemskej kôre, dostupné dospelému človeku, ktorých

rozmery vchodu neprevyšujú ich dĺžku. Zákon o ochrane prírody a krajiny dĺžku jaskyne

definuje nad 2 m

d) jaskyne sú vodorovné, prirodzeným spôsobom vzniknuté podzemné priestory dlhšie ako 2 m.

Zvislé priestory nazývame priepasťami

2) Jaskyniari každý rok objavujú nové jaskyne, počet jaskýň teda stále pribúda. Dobrovoľní

jaskyniari sú na Slovensku organizovaní v Slovenskej speleologickej spoločnosti.

O ochranu jaskýň sa stará Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši a evidenciu

jaskýň na Slovensku zabezpečuje Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva

taktiež v Liptovskom Mikuláši. Podľa tejto evidencie sa najviac jaskýň vyskytuje

v Slovenskom krase, na Muránskej planine, v Slovenskom raji a v Nízkych Tatrách, kde

sa nachádza aj najdlhšia jaskyňa na Slovensku (Demänovské jaskyne s dĺžkou 35,290 km)

a najhlbšia jaskyňa (Hipmanove jaskyne s hĺbkou 495 m). Vieš, koľko jaskýň je

evidovaných koncom roka 2010 na území Slovenska?

a) 6 020

b) 2 500


22

c) 1 950

d) 150

3) Na povrchu má každý kus zeme svojho majiteľa. Je to tak aj s jaskyňami? Ak sú jaskyne

chránené zo zákona o ochrane prírody a krajiny ako prírodné pamiatky, najvýznamnejšie

jaskyne sú dokonca národnými prírodnými pamiatkami, potom kto je ich vlastníkom?

a) jaskyne vlastní orgán ochrany prírody, ktorý ich vyhlásil za prírodnú pamiatku, resp. za

národnú prírodnú pamiatku

b) jaskyne sú vo vlastníctve majiteľa pozemku, na ktorom sa jaskyňa nachádza

c) jaskyne na Slovensku sú vo vlastníctve Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši

d) jaskyne sú podľa Ústavy Slovenskej republiky vo vlastníctve Slovenskej republiky

a spravuje ich Správa slovenských jaskýň

4) Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny sú jaskyne chránené a vstup do nich je

zakázaný, s výnimkou starostlivosti o jaskyne alebo kontroly ich stavu. Ako sa potom

uplatňuje zásada „poznaj a chráň“, veď kde je zakázané vstúpiť, nemôžeme ani poznať,

teda ani chrániť. Je vôbec umožnené vstúpiť každodennému návštevníkovi do jaskyne?

a) je možné navštíviť len sprístupnené jaskyne

b) nemôžeme navštíviť žiadne jaskyne na Slovensku, pretože sú chránené

c) je možné navštíviť sprístupnené jaskyne a verejnosti voľne prístupné jaskyne

d) je možné navštíviť len verejnosti voľne prístupné jaskyne

5) Do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva sa zaraďujú objekty, ktoré

reprezentujú unikátne hodnoty z celosvetového hľadiska. Zo Slovenska tam patrí Banská

Štiavnica, Spišský hrad, ľudová architektúra v obci Vlkolínec, historické jadro

Bardejova, pralesy v Poloninách a patria tam aj niektoré jaskyne. Viete ktoré?

a) jaskyne Demänovskej doliny

b) jaskyne Slovenského krasu a Dobšinská ľadová jaskyňa

c) Domica a Ochtinská aragonitová jaskyňa

d) všetky sprístupnené jaskyne na Slovensku

6) Jaskyne sa vytvárajú v najrozličnejších horninách. Najviac jaskýň sa vyskytuje

v krasových horninách (vápenec, dolomit), ktoré sa rozpúšťajú vo vode obohatenej

o oxid uhličitý. V iných horninách (bazalt, andezit, granit, sopečný tuf, pieskovec) sa

taktiež vyskytujú jaskyne, tie sa však nevytvárajú krasovou cestou ale sopečnou


23

činnosťou, zosuvmi, mechanickým vyplavovaním, zvetrávaním a podobnými nekrasovými

procesmi. Viete, ako sa nazývajú také jaskyne, ktoré nevznikli krasovou cestou?

a) sopečné jaskyne

b) nepravé jaskyne

c) parakrasové jaskyne

d) pseudokrasové jaskyne

7) Jaskyne očarujú návštevníkov minerálmi a rôznymi tvarmi výzdoby. V prevažnej časti

jaskýň sú kvaple zložené z kalcitu, sú však známe aj podzemné priestory s aragonitovými

kryštálmi a s ľadovou výplňou. Visiace kvaple, tzv. stalaktity, rastú zhora nadol, kým

stojacie kvaple, čiže stalagmity, zdola nahor. Sú však známe aj sintrové štíty a bubny,

ktoré nerešpektujú zákon gravitácie a z jaskynnej steny vyrastajú do najrozličnejších

smerov. Prečo?

a) pretože jednotlivé plochy kalcitových klencov sú šikmo orientované a prirastaním ďalších

klencov sa vytvára šikmá plocha

b) štíty a bubny vždy sledujú úklon pukliny v materskej hornine, z ktorej sa pod

hydrostatickým tlakom vytláča pramienok vody. Po úniku oxidu uhličitého sa z vody (s obsahom

rozpusteného vápenca) vyzráža uhličitan vápenatý v smere pôvodnej pukliny

c) pretože uhličitan vápenatý sa z rozliatej vody vyzrážal na usadeninách dna jaskyne vo

forme sintrovej platne. Sypké usadeniny však boli neskôr vyplavené z jaskyne a zostali

zachované len tvrdšie zvyšky sintrov. Štíty a bubny teda vždy kopírujú úklon starých usadenín

v jaskyni

d) štíty a bubny vždy sledujú hlavný smer prúdenia vzduchu v jaskyni. Kryštáliky kalcitu sa

ukladajú v smere vzdušného prúdu a preto sú sintrové štíty a bubny dôležitým indikátorom

prúdenia vzduchu v jaskyni v minulosti

8) Jaskyne sú obvykle aj dôležitým zdrojom pozostatkov o dávnych kultúrach človeka.

K najvzácnejším nepochybne patrí Domica v Slovenskom krase, kde sa našiel celý rad

predmetov svedčiacich o vysokej úrovni života tunajších ľudí už v 5. tisícročí pred

Kristom, teda v neolite. V jaskyni zanechali za sebou rôzne znaky a kresby na stenách,

stopy po dolovaní hliny na výrobu nádob, kamenné drvidlá, závažia krosien, štiepané

kamenné nástroje, kostené šidlá, dláta, šípky, dýky, rybárske háčiky ale aj hrebene

a ihly. Z ďalších jaskýň Slovenského krasu sa objavili kultové masky vyrobené z ľudskej

lebky z bronzovej doby. Sú dôležitým svedectvom krvavých obetných rituálov. Z ktorých

jaskýň pochádzajú?


24

a) z Babskej diery a z Majda-Hraškovej jaskyne

b) z Archeologického dómu v spodnej úrovni Silickej ľadnice a z Čertovej diery

c) z Múrikovej jaskyne a z Majkovej jaskyne

d) z Čertovej diery a z blízko ležiacej Líščej diery

9) Jaskyne vyhľadávajú alebo trvalo v nich žijú početné spoločenstvá živočíchov, z ktorých

sú mnohé veľmi vzácne. Najhodnotnejšie sú tzv. troglobionty, ktoré sa úplne adaptovali

na tmavé a vlhké podzemné prostredie s nižšou teplotou. Niektoré z nich sú

navyše endemické, vyskytujú sa len v niektorých jaskyniach určitej geografickej oblasti.

Viete, ako sa volajú živočíchy, ktoré trvalo žijú v jaskynných vodách?

a) hydrobionty, čo je odvodené z gréckeho slova hydros = voda

b) hydrospeleonti, pričom hydros v gréčtine znamená vodu a speleos jaskyňu

c) stygobionty, pretože Styx v gréckej mytológii bol riekou podzemia, po ktorej

vstupovali mŕtvi do podsvetia

d) stygofily, čo vyjadruje afinitu jaskynných vodných živočíchov k podzemnej rieke Styx

10) Ochrana jaskýň nemôže zaostávať za objavom. Prvotnú ochranu prírodných a kultúrnych

hodnôt jaskýň zabezpečujú členovia Slovenskej speleologickej spoločnosti už v štádiu

prieskumu, praktická starostlivosť o jaskyne je však úlohou Správy slovenských jaskýň.

Otvory vzácnych a ohrozených jaskýň je potrebné uzatvoriť, neporušenosť podzemných

priestorov jaskýň pravidelne kontrolujú členovia speleologickej strážnej služby a

v niektorých prípadoch sa vyhlasujú povrchové ochranné pásma. Viete, ktoré by mohli

byť také prípady?

a) keď sa jaskyňa nachádza na maloplošnom chránenom území. Hranice ochranného pásma

v tomto prípade budú totožné s hranicami chráneného územia

b) keď je jaskyňa opakovane atakovaná ilegálnymi návštevníkmi

c) keď iné opatrenia, ako uzatváranie otvoru alebo kontrolná činnosť, nestačia na ochranu

hodnôt jaskyne

d) keď hodnoty jaskyne sú ohrozené hospodárskou činnosťou na povrchu

POZNÁMKA: Fotografie a obrázky sú ilustračné a nie vždy znázorňujú správnu odpoveď.

Documents

OLYMPIÁDA O ŽIVOTNOM PROSTREDÍ - sazp.skold.sazp.sk/public/index/open_file.php?file=CPEP/... · Takéto rastliny sa nazývajú mäsožravé a niektoré z nich rastú aj na Slovensku