Click here to load reader

Opakovanie 8051

  • View
    49

  • Download
    2

Embed Size (px)

DESCRIPTION

Opakovanie 8051. 9415. 10. 8E. H. 752. 8. VII. Číselné sústavy. 10110010. 2. Základné pojmy. Číselná sústava je systém jednoznačných pravidiel pre zobrazenie číselných hodnôt pomocou konečného počtu znakov (číslic, cifier) - PowerPoint PPT Presentation

Text of Opakovanie 8051

  • Opakovanie 8051

  • seln sstavyVII101100102

  • Zkladn pojmyseln sstava je systm jednoznanch pravidiel pre zobrazenie selnch hodnt pomocou konenho potu znakov (slic, cifier)

    slo je reprezentovan v danej selnej sstave postupnosou slic

    seln sstavu charakterizuje z vonkajieho pohadu pouit mnoina znakov - slic

  • Delenie selnch sstavPolyadick (pozin) vznam slice vdy zvis od jej pozcie v zpisePozin sstavy s napr. desiatkov, osmikov, dvojkov, estnstkov

    Nepolyadick (nepozin) vznam slice nemus vdy zvisie od jej pozcie v zpiseNepozin sstavy s napr. rmska alebo pivn

    Vo vpotovej technike sa pouvaj len pozin sstavy

  • PrkladPrklad: Prevete slo 39 z desiatkovej do dvojkovej sstavy.

    Dan:Nc=Nc0=39z=2A=?

    Vzahy:ai = zvyok po delen (Nci /z)Nci je celoseln podiel Nci-1/zVZNAM(39)10 = (100111)2

  • PrkladPrklad: Prevete slo 100111 z dvojkovej do desiatkovej sstavy.

    Dan:z=2a5=1,a4=0,a3=0,a2=1,a1=1,a0=1Nc=?

    Vzahy:

    (100111)2 = (39)10Rieenie:

    Nc = a5*25 + a4*24 + a3*23 + a2*22 + a1*21 + a0*20 Nc = 1*32 + 0*16 + 0*8 + 1*4 + 1*2 + 1*1 Nc = 32 + 0 + 0 + 4 + 2 + 1Nc = 39

  • PrkladPrklad:Prevee slo 1110011.1101 z dvojkovej do osmikovej sstavy

    Rieenie:Zklad dvojkovej sstavy je 2=21, teda j=1. Zklad osmikovej sstavy je8=23, teda k=3.

    1. K celej asti pridme nuly zava tak, aby poet slic bol nsobkom k.Poet slic celej asti je 7. Najbli nsobok sla 3 je 9. Teda cel assla bude ma 9 slic => 001110011

    2. K desatinnej asti pridme nuly sprava tak, aby poet slic bol nsobkom k.Poet slic desatinnej asti je 4. Najbli nsobok sla 3 je 6. Tedadesatinn as sla bude ma 6 slic => 110100

  • Prklad3. Z cifier ai vytvorme k-tice, ktor potom prevdzame na cifry pi. Teda z cifier sla 001110011.110100 vytvorme trojice, ktor potom prevdzame.

    001 | 110 | 011 . 110 | 100

    1 6 3 . 6 4(1110011,1101)2 = (163,64)8

  • PrkladPrklad:Prevee slo 163.64 z osmikovej do dvojkovej sstavy

    Rieenie:Zklad osmikovej sstavy je 8=23, teda j=3. Zklad dvojkovej sstavy je2=21, teda k=1.

    1. Jednotilv slice ai prevdzame na trojice

    1 6 3 . 6 4

    001 110 011 . 110 100(1110011,1101)2 = (163,64)8

  • Zhrnutie

  • Reprezentciainformcie vpotai

  • vodInformcie v potai sa reprezentuj prostrednctvom hodnt uritch fyziklnych velinV relnych potaoch mu tieto fyziklne veliiny nadobda hodnoty iba z istej konenej mnoiny hodnt Otzka: Ak fyziklna veliina je nositeom informcie v potaoch?Odpove: Elektrick naptie.

  • Analgov zobrazovanie informciPri analgovom zobrazen ide o spojit zobrazenie, tj. kadej hodnote vstupnej veliiny zodpoved ist hodnota fyziklnej veliiny (ktor je nositeom informcie)

    Tento spsob zobrazenia sa pouval v analgovch potaoch a v sasnosti sa s nm nestretneme.

  • slicov zobrazenie informciPri slicovom zobrazovan informcie sa na uchovanie informci pouvaj pamov prostriedky, ktor sa nazvaj registre a pamte.Registre a pamte sa skladaj z pamovch elementov, tzv. buniek, ktor s schopn uchovva jednu z dvoch hodnt a to:H (high) vysok rove fyziklnej veliinyL (low) nzku rove fyziklnej veliiny

  • slicov zobrazenie informciTmto dvom hodnotm meme priradi logick hodnoty 0 a 1.V kladnej logike reprezentuje H logick 1 a L logick 0. V zpornej je to naopak.Register je usporiadan n-tica pamovch buniek. Poet tchto buniek vyjadruje vekos registra.

    Otzka: V om sa vyjadruje vekos registrov a pamt?Odpove: V bitoch.

  • RegistreJednotliv bity registra sa oznauj sprava doava a slovanie bitov zana od 0.Posledn bit osembitovho registra bude ma poradov slo 7.

  • PamtePam je mnoina rovnakch buniek, z ktorch kad je samostatne identifikovaten svojou pozciou - adresou.

    Pre reprezentciu informci v pamti islicovho potaa sa pouva kdovanie pomocou postupnosti slic 0 a 1 .

    S to slice, ktor pouva dvojkov (binrna) seln sstava. Preto uveden postupnosti 0 a 1 budeme nazva binrny kd .

  • Pamte vs. registrePamte maj viu vekos ako registre, ich vekos sa udva v nsobkoch Byte-ovRegistre maj meniu vekos ako pamte, ich vekos sa udva v bitoch alebo byte-ochV registroch ns vinou zaujmaj jednotliv bity a v pamtiach byte-y

  • Typy informciV slicovom potai s binrne (bitovo) zobrazovan (kdovan) vetky druhy informci: daje (dajov truktry) - informcie, ktor s predmetom alebo vsledkom spracovania (operandy, vsledky) intrukcie - informcie, ktor definuj spsob spracovania (opercie s operandami, opercie bez operandov)

  • ArchitektryP

  • Zkladn pojmyPota je stroj na spracovanie dajov, ktor pracuje samoinne poda programu vopred zadanho a uloenho v pamti.Program je postupnos intrukci vyjadrujcich postup rieenia uritho problmuProcesor je zkladn jednotka potaa, t.j. logick automat pre spracovanie informci.

  • ProcesorHlavnmi stavebnmi prvkami procesora je ALJ a RJALJ aritmeticko logick jednotka sli na vykonvanie aritmetickch a logickch operci ( v anglitine sa oznauje ako ALU )RJ riadiaca jednotka pomocou riadiacich signlov riadi innos potaa

  • ProcesorProcesor okrem ALJ a RJ obsahuje ete:Registre (ACC, B, ...)Programov potadlo (PC)Register intrukciHodinyDekder intrukci...

  • Architektra von Neumanna

  • Architektra von NeumannaSpojenie pamte + ALU + RJ sa nazva centrlna jednotka.Styk potaa s okolm sa realizuje prostrednctvom V/V obvodov (jednotiek)Sled intrukci program, je uloen v pamti, ktorej asto hovorme operan pam.innos P riadi riadiaca jednotka.

  • Architektra von NeumannaPota von Neumanna pouva jednu pam pre program a pre dta a jeho jadrom je procesor, ktor pozostva z:Intruknho registrataa intrukciAkumultoraALJRJ

  • Architektra von NeumannaIntruknregisterProgramovpotadloAkumultorn-bitov obojsmernzbernica

  • Architektra von NeumannaV intruknom registry je v uloen kd prve vykonvanej intrukcieV tai intrukci je v uloen adresa nasledujcej intrukcie. Inkrementuje sa po vykonan intrukcie.Akumultor zapamtva dta, ktor bud spracovvan alebo vsledky operciALJ vykonva opercie s dtami na vstupoch A,B a vsledok je na vstupe CArchitektra je sstreden okolo obojsmernej zbernice, po ktorej sa prenaj dta aj intrukcie

  • Architektra von NeumannaHlavnou zsadou von Neumana je, e pota by sa nemal prispsobova potrebm konkrtnej aplikcie svojou vntornou truktrou, ale len programovm vybavenm.Typick znaky architektry rieenia von Neumana:pevn intrukn sadapevn operan kdpevn dekodr intrukci.

  • Harvardsk architektra

  • Harvardsk architektraPouva dve oddelen pamte pre dta a programPam dtRiadiaca pamALJRiadiacajednotka

  • Harvardsk architektraRiadiaca pam obsahuje informcie o riaden systmu. Informcie z tejto riadiacej pamte s dekdovan riadiacou jednotkou, ktor zabezpeuje nslednos vberu riadiacich signlov z riadiacej pamti.Podstatnm znakom, ktor odliuje tto architektru od von Neumanna je, e zmenou obsahu riadiacej pamte je mon meni riadenie systmu, tj. meni intrukn sadu systmu a operan kd.

  • Rozdiel architektr

  • Rozdiel architektrPC register u von NEUMANovskej koncepcie adresuje RAM pam a u HARWARDskej adresuje ROM pam. HARWARDsk architektra nem v intruknom cykle krok prenajci kd intrukcie z RAM pamte do Registra intrukci. ROM pam supluje funkciu Registera intrukci. Jej vstup je priamo napojen na RJ a tak sta ma v PC registri adresu intrukcie, ktor sa bude vykonva.U von NEUMANovskej koncepcie v RAM sa nachdzaj intrukcie aj dta (t.j. premenn aj kontanty), u HARWARDskej sa v RAM nachdzaj z len premenn dta a v ROM sa nachdzaj intrukcie a z dt len kontanty (zapsuj sa tam spolu s programom).

  • Blokov truktra mikropotaa Intel 8051

  • Blokov schmaCPU

  • CPUCPU (central processor unit) centrlna procesorov jednotka sli na vykonvanie intrukci a riadi innos potaa CPU=ALJ + RJ CPU potrebuje k svojej innosti tzv. hodiny, ktor udvaj taktovaciu frekvenciu, teda poet impulzov za sekundu, poas ktorch doke CPU vykona prve jednu operciu

  • PamteMikropota Intel 8051 m dva typy pamt:ROM read only memory, nazva sa tie riadiaca pam a obsahuje intrukcie, ktor m vykona procesorRAM random access memory, nazva sa tie pam dt a obsahuje dta, ktor vstupuj do vpotu, resp. z neho vystupuj

  • Vstupno-vstupn jednotkyRealizuj styk potaa s okolmVstupn jednotka sli na natanie informci z okolia potaa, je akmisi oami a uami potaaVstupn jednotka poskytuje informcie z potaa do okolia, je akmisi stami potaaV/V jednotky komunikuj so svojim okolm prostrednctvom elektrickch signlov

  • PortyAko vstupno-vstupn jednotky slia v P 8051 takzvan porty8051 m 4 porty (P0 a P3)Na porty je mon zapisova daje alebo z nich meme daje tadaje, ktor chceme zapsa/ta zapisujeme/tame do/z RAM (oblas SFR), kde m kad port vyhraden svoje miesto o vekosti 1B

  • Stykov jednotka a magnetick pamMagnetick pam je prdavn pam, ktor sa d pripoji ako alia RAM v prpade, e zkladn RAM nepostauje k riadnemu chodu programu Stykov jednotka sli na styk potaa s magnetickou pamou

  • ZberniceS to paralelne veden vodie, po ktorch sa vysiela binrny kd ku rznym astiam potaaPoda toho, ak signly sa vysielaj po zbernici, rozliujeme zbernice na:Dtov prenaj sa po nej dtaAdresov prenaj sa po nej adresyRiadaciu prenaj sa po nej riadiace signly

  • Pzdro a piny 8051

  • Porty P0-P3P0 - P3 s tvoren pecilnym zapojenm registrov, ktor umouje vyuva porty oboma smermi. Aby sme mohli preta vstupujci daj z pinu danho portu, musme najprv na port vysla logick "1". Pri retarte potaa sa tento stav nastavuje automaticky.

  • Pin EA (External Access) M vznam len pre I8051 a ovplyvuje pouvanie CODE memory (ROM) v ktorej sa nachdza programov kd. V prpade e EA = 0 tak sa program vykonva iba z vonkajej CODE pamti. Ak sa EA = 1 potom sa kombinuje vntorn pam pre kd od adresy 0-0FFFH a extern pam 1000H-FFFFH. Do prekrytej externej pamte (internou pamou) sa pristupuje cez rozdielne intrukcie.

  • ALE, PSEN*, RD*, RW*ALE - Adress Low EnablePretoe nich 8 bitov adresovej zbernice sa mus deli o port P0 s dtovou zbernicou, riei sa to v priebehu intruknho cyklu tak, e najprv sa na porte objav adresa a jej prtomnos signalizuje signl ALE. Ten sa vyuva na zpis adresy do pomocnch externch registrov. Po odovzdan adresy signl ALE sa vracia na pvodn hodnotu "1" a port P0 je uvonen pre dtov zbernicu.PSEN*,RD*,WR*S riadiace signly, ktor s generovan pri vykonvan intrukci MOV, MOVX a MOVC. Spolu s Adresnou a Dtovou zbernicou (Porty P0 a P1) a so signlom ALE sa podieaj na komunikcii s externou ROM pamou (PSEN* - tanie) a s externou RAM pamou (RD*- tanie, WR*- zpis).Hviezdika (*) znamen, e signl je aktvny, ak je na prslunom pine logick 0

  • Ostatn pinyINT0*, INT1* - obsluha externch preruenRXD, TXD pin pre prijmanie a vysielanie dajov pri sriovej komunikcii dvoch zariadenT0,T1 umouj riadi vntorn asovae pre synchronizciu toku dtVCC, GND pin pre napjanie mikropotaa (VCC) a pre uzemnenie mikropotaa (GND)

  • Intrukn cyklus

  • Intrukn cyklusJe to postupnos krokov, poas ktorch procesor vyberie intrukciu, dekduje intrukciu, spracuje intrukciu a ulo vsledky vykonania intrukciePo ukonen IC sa programov potadlo zvi o poadovan hodnotu, najastejie o 1

  • Fzy intruknho cykluF (Fetch) fza vberu intrukcieD (Decode) fza dekdovania intrukcieO (Operate) fza vberu operanduE (Execute) fza vykonania intrukcie S (Store) fza uloenia vsledku

  • Vvojov diagram ICTARTVyslanie adresyintrukciePrenos intrukcie zROM do dekderaDekdovanieoperanho kduIntrukcieNastavenie novejhodnoty PCVber operandovVykonanie intrukcieUloenie vsledku

  • PamteRegistreZbernice

  • Rozdelenie pamovho priestoruMikroprocesor 8051 m oddelen pamov priestory pre pam programov apam dt, ktor s prstupn rznymi intrukciami. Jednoipov mikropota Intel 8051 m 3 pamov moduly:64kB pam programu intern ROM aj extern ROM64kB pam vonkajia pam dt extern RAM4kB vntorn pam programu intern ROM256B vntorn pam dt intern RAM

  • Adresov priestor pamte programu ROMintern as iROM (vo vntri jednoipovho mikropotaa)extern as eROM (samostatn extern modul)Prznak EA ur, ktor as ROM bude pouit

    Ak EA = 1, potom CPU realizuje program zvntornej ROM, pokia adresa neprekro hodnotu 0FFFH. Ak je adresa vrozmedz 1000H a FFFFH, potom CPU realizuje program zexternej ROM. Ak EA = 0, potom vetky intrukcie alebo prkazy sa vyberaj zexternej ROM.

  • Adresov priestor pamte dt RAMVntorn as iRAMVonkajia as eRAM

    Vntorn pam dt (iRAM) sa del na 2 fyzicky oddelen bloky:nich 128 Bytov RAMvych 128 Bytov tvoriacich registre pecilnych funkci (SFRs)

  • Pouitie externch pamtPre prcu s dtami v externch pamtiach sa pouvaj pecilne funkcie (napr. MOVX, MOVC)Zrove sa pri:tan z externej pamte ROM aktivuje signl PSEN* (nastav sa na logick 0)tan z externej pamte RAM aktivuje signl RD* (nastav sa na logick 0)Zapisovan do externej pamte RAM aktivuje signl RW* (nastav sa na logick 0)

  • truktra vntornej RAMRAM m 256B rozdelench na dve astiPrv as - FREE RAM (vntorn dtov RAM) - zaha byty od adresy 00H a do 7FH.Druh as SFR (pecilne funkn registre) zaha byty od adresy 80H a do FFH.SFRpecilne funkn registre

    128 byteovFREE RAM

    128 byteovFFH80H7FH00H

  • Banka 0Banka 1Banka 2Banka 3Bytovadresovanie00H08H10H18H07H0FH17H1FH20H21H22H23H24H25H26H27H28H29H2AH2BH2CH2DH2EH2FH30H7FHBanky registrov s 8 bytov (8 registrov po 1 byte)Umouj vyuva rzne byty ako registre R0 R7To, ktor banka je pouvan uruje stavov slovo programuVber banky registrov je uskutoovan pomocou definovania obsahu registrov RS0 a RS1 v stavovom sloveBanky registrov

    RS0RS1Banka000011102113

  • Bitovo adresovaten oblas (zelen)Bity v tejto oblasti mu by spracvan jednm z nasledovnch spsobov:Priamym adresovanm bytov 20H a 2FH.Pomocou prkazov pre manipulciu s bitmi. V tomto type prkazu je kad bit adresovan priamo a m svoju vlastn 8-bitov adresu. Naprklad prkaz SETB 0F nastav bit s adresou 0F na hodnotu 1.Banka 0Banka 1Banka 2Banka 3Bytovadresovanie00H08H10H18H07H0FH17H1FH20H21H22H23H24H25H26H27H28H29H2AH2BH2CH2DH2EH2FH30H7FH

    7F7E7D7C7B7A797877767574737271706F6E6D6C6B6A696867666564636261605F5E5D5C5B5A595857565554535251504F4E4D4C4B4A494847464544434241403F3E3D3C3B3A393837363534333231302F2E2D2C2B2A292827262524232221201F1E1D1C1B1A191817161514131211100F0E0D0C0B0A09080706050403020100

  • Bytovo adresovaten oblas (modr)Obyajn oblas priamej RAM, ktor ma 80 bytov a siaha od adresy 30H do 7FV tejto oblasti u nie je mon pristupova priamo k jednotlivm bitom, ale len k bytomBanka 0Banka 1Banka 2Banka 3Bytovadresovanie00H08H10H18H07H0FH17H1FH20H21H22H23H24H25H26H27H28H29H2AH2BH2CH2DH2EH2FH30H7FH

    7F7E7D7C7B7A797877767574737271706F6E6D6C6B6A696867666564636261605F5E5D5C5B5A595857565554535251504F4E4D4C4B4A494847464544434241403F3E3D3C3B3A393837363534333231302F2E2D2C2B2A292827262524232221201F1E1D1C1B1A191817161514131211100F0E0D0C0B0A09080706050403020100

  • SFRDruh as pamte RAM nazvan SFR obsahuje byty, ktor s v skutonosti pecilne registreExistuj osobitn prkazy pre prcu s takmito registramiKad z tchto registrov m svoju funkciu.Registre s usporiadan trocha neobvyklm spsobom nie vetky byty SFR s vyuit a s rezervovan Intel-om pre al vvoj I8051

  • Zbernice

  • ZberniceS to paralelne veden vodie, po ktorch sa vysiela binrny kd ku rznym astiam potaaPoda toho, ak signly sa vysielaj po zbernici, rozliujeme zbernice na:Dtov prenaj sa po nej dtaAdresov prenaj sa po nej adresyRiadaciu prenaj sa po nej riadiace signly

  • Dtov zbernicaPo tejto zbernici sa prenaj dta k rznym zariadeniam potaa naprklad medzi pamou a procesoromPoda rky zbernice sa potae delia na 8,16,32,64 bitovPota Intel 8051 m 8 bitov dtov zbernicu a preto ho zaradzujeme medzi 8 bitov potae

  • Adresov zbernicaVysielaj sa po nej adresy zariaden a adresy pamovch buniek v RAM pamtiV potai Intel 8051 je 16 bitov adresov zbernica, ktor doke zaadresova 216=65535 pamovch buniek

  • Riadiaca zbernicaSli na prenos riadiacich signlov medzi zariadeniami potaa

    Vysiela naprklad signly, ktor sprstupuj pam pre tanie resp. zapisovanie alebo napr. prenos kdu intrukcie z pamte do intruknho registra

  • Opercie stania a odtania v binrnej sstave

    Inverzn a doplnkov kd 111010110+1101110011110001111

  • Stanie troch binrnych jednobitovch sel

  • Stanie v binrnej sstave1110+101=???Postup: Napeme si sla pod seba, doplnme na rovnak poet slic a spotavame slice v jednotlivch rdoch.01110+ 001011

  • Odtanie v binrnej sstaveOdtanie v binrnej sstave sa riei pripotanm zpornho sla.65-37=65+(-37)Kladn sla sa v binrnej sstave vyjadruj pomocou priameho kdu (to je ten, ktor dostaneme pri prevdzan sel napr. z desiatkovej do dvojkovej sstavy)Zporn sla sa v binrnej sstave vyjadruj pomocouinverznho kdudoplnkovho kdu

  • Inverzn kdInverzn kd binrneho sla sa vytvor tak, e sa kad jedna slica vbinrnom sle neguje (to znamen ez jednotiek bud nuly a z nl sa stan jednotky)

    (-37)D=(-100101)B=(011010)IK

  • Doplnkov kdDoplnkov kd binrneho sla sa vytvortak, e sa k inverznmu kdu slapripota jednotka

    (-37)D=(-100101)B=(011010)IK+000001(011011)DK

  • Odtanie v inverznom kdeObe sla si upravme na rovnak poet bitov (pripsanm nl zava) slo, so zpornm znamienkom prevedieme do inverznho kduSpotame obe slaAk po spotan vznikne prenos tak ho pripotame k nultmu rduAk je vsledok kladn (teda kladn slo bolo vie ako zporn) tak je vsledok v priamom kdeAk je vsledok zporn (teda kladn slo bolo menie ako zporn) tak je vsledok v inverznom kde

  • Odtanie v doplnkovom kdeObe sla si upravme na rovnak poet bitov (pripsanm nl zava) slo, so zpornm znamienkom prevedieme do doplnkovho kduSpotame obe slaAk po spotan vznikne prenos tak ho zanedbmeAk je vsledok kladn (teda kladn slo bolo vie ako zporn) tak je vsledok v priamom kdeAk je vsledok zporn (teda kladn slo bolo menie ako zporn) tak je vsledok v doplnkovom kde

  • Prklad odtanie v IK(65)D=(1000001)B(-37)D=(-0100101)B(-0100101)B=(1011010)IK1000001+10110101001101165-37=65+(-37)=???+ 10011100

  • Prklad odtanie v DK(65)D=(1000001)B(-37)D=(-0100101)B(-0100101)B=(1011011)DK1000001+101101110011100Prenos zanedbme65-37=65+(-37)=???X

  • Prklad odtanie v IK(37)D=(0100101)B(-65)D=(-1000001)B(-1000001)B=(0111110)IK0100101+0111110110001137-65=37+(-65)=???Vsledok je v inverznom kde!

  • Prklad odtanie v DK(37)D=(0100101)B(-65)D=(-1000001)B(-1000001)B=(0111111)DK0100101+0111111110010037-65=37+(-65)=???Vsledok je v doplnkovom kde!

  • StavovslovoprogramuPSW

  • PSWPSW je register, ktor obsahuje prznakyPSW je na adrese 0D0HPrznaky s jednobitov pamov bunky v CPUKad prznak m svoje vlastn meno a pracuje nezvisle na ostatnchlohou prznakov je umoni vykonvanie prkazov na podmienen vetvenie a skoky

  • Prznaky v PSWPSW je 8 bitov register, ktorho jednotliv bity sa oznauj takto:CY carryAC aux carryF0 flag zeroRS0, RS1 register bank selectOV overflowP - parity

  • CY - carryCY je prznak prenosu, ktor sa nastav na 1, ke vznikne deviaty bit ako vsledok opercie vykonanej v ALUNaprklad: 10110011+011100111 00100101

  • AC aux carryAC je prznak pomocnho prenosuKeby sa v ase vykonvania opercie uskutonil prenos z bitu 3 (tvrtho v porad) na bit 4, vznikne tento prznakPrznak je potrebn, ke prkazy pracuj so tvoricou bitov.Je to pomocn prznak pre CPU

  • F0 zero flag F0 sa nazva prznak nuly Vo veobecnosti prznak vznik automaticky pri nulovom vsledku opercie a pouva sa pri podmienench skokoch a vetveniach Pri mikropota 8051 tento prznak nevznik ani nezanik automaticky, ale poda prkazov pre manipulciu s bitmi, pre podmienen skoky a vetvenia sa pouva akumultor (ACC) Pri 8051 me by tento prznak vyuit programtorom ako prznak pre ubovon ely

  • OV - overflowOV je prznak preteeniaTento prznak naznauje, e mohol by zskan nesprvny vsledok v prpadoch, kde programtor pouva cel sla so znamienkomNastavuje sa ak vznikne prenos na siedmom ALEBO (nie A) smom bite pri stavan/odtavan sel

  • P - parityP je prznak parityAk vo vsledku opercie je prny poet jednotiek, prznak sa nastav na 0Ak vo vsledku opercie je neprny poet jednotiek, prznak sa nastav na 1Tento prznak je dleit pre komunikciu medzi dvoma potami

  • Spsoby adresovania v 8051

  • vodNa to, aby CPU mohla vykonva prkazy, potrebuje dta.Dta s uloen v pamti (RAM alebo ROM), odkia ich meme vyvola.Na zskavanie dt alebo ich uloenie existuj rzne metdy zvan spsoby adresovania

  • Spsoby adresovaniaPriame adresovanie s registromAdresovanie s priamym operandomPriame adresovanieNepriame adresovanieManipulcia s bitmi

  • Intrukcia MOVPre ukku pouitia adresovania pouijeme intrukciu MOV, ktor sli na presun dt a m nasledovn syntax

    MOV cie, zdroj

    cie a zdroj s miesta v pamti alebo operandy

  • Priame adresovanie s registromV prkaze ako je tento s adresovan iba registre, nie pamte. Prkazov kd oznauje osobitn register alebo registre, s ktormi pracujemeNapr: Presu obsah R0 do A: MOV A, R0R0A

    Prkaz zaber iba 1 pamov bunku.

  • Adresovanie s priamym operandomV prkaze ako je tento s prenan priame operandy (sla) do registrov alebo pamovch buniekNapr: Presu obsah R0 do A: MOV A, #5555A

    Prkaz zaber 2 pamov bunky pri 8-bitovom priamom operande alebo 3 pamov bunky pri 16-bitovom operande.

  • Adresovanie s priamym operandomPriamy operand sa zapisuje so znakom mrieka (#)sla sa daj zapisova ako desiatkov (55d), estnstkov (5Ah), dvojkov (10111101b) alebo osmikov (37o)

  • Priame adresovanieV priamom adresovan mus by oznaen pamov bunka obsahujca dta, kee prkaz, ktor bude vykonvan, bude vyuva dta z tejto pamovej bunkyV 8051 je tento adresov md vyuvan iba v iRAM, ie adresa oznaenej bunky je 1-byteov slo

  • Priame adresovanieNapr: Presu obsah pamovej bunky .55 do A: MOV A, 55(55)A

    Prkaz zaber 2 byte-y.Pozn: Niektor pamov bunky v RAM s pecilne registre alebo portyAdresovanie eRAM alebo ROM nie je mon vykona priamym adresovanm!

  • Nepriame adresovanieV nepriamom adresovan nie s oznaen ani dta, ani ich adresa, ale je pouit zvltny register DPTR (data pointer ukazovate dt) Pred jeho pouitm je naplnen adresou, na ktor m ukazova. V prkaze, ktor ho pouva, sa poadovan dta nachdzaj na adrese oznaenej tmto registrom.

  • Nepriame adresovanieNapr: Presu obsah pamovej bunky s adresou v DPTR do A: MOVX A, @DPTR((DPTR))A

    Prkaz MOVX sli na prenos dt z externej pamte

  • Nepriame adresovaniePri nepriamom adresovan je mon miesto DPTR vyui aj registre R0 a R1 pre adresovanie RAM (vekos RAM je 256B, teda nm na adresovanie posta 8 bitov register)

    Napr: Presu obsah pamovej bunky s adresou v R0 do A: MOV A, @R0( (R0) )A

  • Manipulcia s bitmiV 8051 sa vo FREE RAM nachdza oblas s adresami pre kad bit. Adresovanie tchto bitov sa vykonva prostrednctvom pecilnych prkazov.

    Napr: Nastav bit na adrese 91 na 1: SETB 911(91)

  • PoznmkaJednotliv vizulne prklady (animovan obrzky) pouitia adresovacch mdov njdete v prezentcii, ktor sa venuje tejto problematike

    Link na prezentciu je TU