1

Učebné osnovy vyučovacích predmetov pre 3. ročník OBSAH: Charakteristika výstupov žiakov 3. ročníka ...................................................................... 2

Vzdelávacia oblasť: jazyk a komunikácia ..................................................................... 3 Slovenský jazyk a literatúra 3. ročník............................................................................... 3 Anglický jazyk 3. ročník.................................................................................................... 8

Vzdelávacia oblasť: príroda a spoločnosť .................................................................. 14 Prírodoveda 3. ročník..................................................................................................... 14 Vlastiveda 3 ročník......................................................................................................... 18

Vzdelávacia oblasť: človek a hodnoty ........................................................................ 22 Etická výchova 3. ročník ................................................................................................ 22

Vzdelávacia oblasť: matematika a práca s informáciami............................................ 24 Matematika 3. ročník...................................................................................................... 24 Informatická výchova 3. ročník....................................................................................... 29

Vzdelávacia oblasť: Umenie a kultúra ........................................................................ 32 Výtvarná výchova 3. ročník............................................................................................ 32

Vzdelávacia oblasť: zdravie a pohyb.......................................................................... 39 Telesná výchova 3. ročník ............................................................................................. 39

2

Charakteristika výstupov žiakov 3. ročníka Žiaci 3. ročníka sa zoznámili s hodnotením známkou – päť stupňov hodnotenia,

spoznali vnútroškolskú stupnicu a vedia vopred, ktoré kritéria musia splniť. Vlastiveda a informatická výchova sú pre nich už známe predmety. Samostatná práca sa stala už súčasťou každej vyučovacej hodiny, zdokonalili sa v čítaní s porozumením, pracovali v skupinách, spolupracovali, navzájom sa tolerovali a organizovali si svoju prácu tak, aby výsledky svojej práce vedeli primeraným spôsobom odprezentovať. Vo vyjadrovaní sú samostatnejší, tvoria ucelené vety a správne ich štylizujú, na začiatku viet neopakujú rovnaké slová. Informácie, ktoré sa naučili získavať z rôznych zdrojov, vedia spracovať podľa vyšších nárokov, tvoria jednoduché projekty. Sú zbehlejší v regulovaní svojho správania.

Celkom novou skúsenosťou bude pre žiakov 3. ročníka vyjadrovať sa v inom ako v slovenskom jazyku. Zoznámia sa s anglickým alebo nemeckým jazykom, budú tvoriť svoju prvú slovnú zásobu cudzích slov. Budú pokračovať v tvorbe projektov, zdokonaľovať sa v spracovávaní získaných informácií a v ich prezentácií. Budú tvoriť tematické knihy. I naďalej sa budú zdokonaľovať v čítaní s porozumením. Popri učeniu nebudú zabúdať ani na svoju osobnostnú stránku, na normy spoločenského a tolerantného správania. Svoje telesné zručnosti si obohatia o plavecké. Úlohou učiteľa v 3. ročníku je, aby pomohol dieťaťu zvládnuť požiadavky predmetu cudzí jazyk, v spolupráci so spolužiakmi vytvoril tematickú knihu, zdokonaľoval sa v čítaní s porozumením a podporoval ho na ceste k poznaniu a učeniu sa. Žiaci 3. ročníka absolvujú základný plavecký výcvik.

Žiaci sa zoznámia s novým vyučovacím predmetom – cudzí jazyk anglický a s jeho požiadavkami na výstup, budú tvoriť svoju prvú slovnú zásobu z anglických alebo nemeckých slov.

Žiaci sa na začiatku školského roka rozdelia do rovnako početných skupín na vyučovanie cudzieho jazyka. V jednej skupine je najviac 17 žiakov. Pri rozdeľovaní sa budeme snažiť zohľadňovať záujem zákonných zástupcov o konkrétny cudzí jazyk. Na prvých vyučovacích hodinách sa zoznámia s obsahom predmetu ako aj požiadavkami na výstup. Počas vyučovania bude so žiakmi vyučujúca komunikovať v cudzom jazyku, na začiatku školského roka aj po slovensky, postupne bude slovenčiny ubúdať. Naučia sa anglicky alebo nemecky pomenovávať predmety okolitého sveta, pozdraviť sa, poďakovať, predstaviť sa.

V rámci každého predmetu vyučujúci volí metódy, postupy a spôsoby tak, aby žiakom čo najlepšie priblížil učivo, zaujímavou formou ho utvrdzoval a dával priestor žiakom na ďalšiu aplikáciu získaných poznatkov, vytváral im také problematické situácie, v ktorých žiaci pochopia praktické využitie poznatkov, dokážu ich použiť pri hľadaní a riešení problematických situácií samostatne alebo skupinovou prácou. Poznatky, ktoré žiak získal pri práci s rôznymi zdrojmi informácií, spracováva ako jednoduché projekty, z ktorých si spoločne so spolužiakmi vytvoria tematické knihy.

V rámci všetkých predmetov žiaci riešia úlohy zamerané na čítanie s porozumením. Aby tieto úlohy zvládli čo najlepšie, počas celého školského roka ich vyučujúce preverujú čiastkovými úlohami, ktoré majú rôznu formu, častejšie sa objavuje test – výber z viacerých možností. Žiaci sa pri riešení učia samostatne sa rozhodovať a vyvodzovať správne závery.

3

V rámci telesnej výchovy si žiaci zdokonaľujú svoje kondičné a koordinačné zručnosti, venujú sa sezónnym činnostiam podľa podmienok školy. Súčasťou telesnej výchovy v 3. ročníku ja aj základný plavecký výcvik, ktorý budú žiaci absolvovať v rozsahu 20 vyučovacích hodín za týždeň v mesiaci jún podľa osobitného plánu.

Učebné osnovy pre každý predmet majú nasledovnú štruktúru: 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu 2. Ciele vyučovacieho predmetu 3. Obsah vyučovacieho predmetu 4. Metódy a formy práce 5. Učebné zdroje 6. Hodnotenie predmetu

Vzdelávacia oblasť: jazyk a komunikácia

Slovenský jazyk a literatúra 3. ročník Počet hodín týždenne: 9 Jazyková zložka Písanie ( integrované ) Slohová výchova Čítanie a literárna výchova 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu

Základnou funkciou vyučovania slovenského jazyka na I. stupni základnej školy je naučiť žiakov spisovnú podobu materinského jazyka, osvojiť si správny pravopis a gramatiku a najmä rozvíjať vyjadrovacie schopnosti a to na úrovni ústnej i písomnej. Predmet slovenský jazyk a literatúra má komplexný charakter, pretože spája jazykovú, slohovú zložku, písanie, literárnu zložku a čítanie. Do literárnej výchovy ako integrujúci prvok možno zahrnúť tzv. tvorivé písanie. Považujeme ho i za prostriedok preniknúť do významovej a estetickej hĺbky literárneho diela. Tvorivé písanie sa tak stáva pre žiaka zdrojom poznania v oblasti lexiky, syntaxe, štylistiky, noetiky a poetiky, v neposlednom rade aj čítania. Ide teda o nejaké spojené nádoby, kde vedomostná úroveň a zručnosti sa spätne využívajú v jednotlivých zložkách predmetu. V minulosti, tým chápeme obdobie posledných desaťročí, sa kládol v materinskom jazyku akcent najmä na zvládnutie jazykovej zložky predmetu, kde učiteľ zdôrazňoval potrebu ovládať pravopis jazyka (syntax, morfológiu, lexikológiu), pričom písomná a ústna komunikácia bola podhodnotená.

Jazyk slovenský ako vyučovací jazyk má primárne a nezastupitelné miesto vo vyučovacích predmetoch, pretože vytvára predpoklady na zvládnutie ďalších vyučovacích predmetov. Slovenčina je štátnym jazykom na území SR. Ovládanie

4

štátneho jazyka na dobrej úrovni zabezpečuje žiakom možnosť nielen dobre zvládnuť školské vzdelanie, ale aj úspešné uplatnenie na trhu práce. Jazyk musí žiak dobre poznať, aby ho mohol dobre využívať, aby ním mohol myslieť, cítiť. Bez jazyka niet komunikácie, je stavebným materiálom nášho konania, je pilierom vedomostí. Každá zložka jazyka vplýva na jazykový prejav žiaka a odráža sa v jeho myslení. Najväčší akcent sa pritom kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať. 2. Ciele vyučovacieho predmetu: Cieľom vyučovania slovenského jazyka na I. stupni ZŠ je:

• Položenie základov komunikačných zručností žiakov. • Osvojiť a zmechanizovať návyky správneho a estetického písania. • Zvládnuť základy pravopisnej a výslovnostnej normy. • Pestovať lásku a úctu k materinskému jazyku. Čiastkové ciele: Správne, čitateľne, esteticky a primerane rýchlo písať; osvojiť si techniku písania

Osvojiť si výslovnostnú normu, cvičiť sa v správnej artikulácií a v správnej výslovnosti Osvojiť si základy pravopisnej normy (vybrané slová, veľké začiatočné písmená, diakritické a interpunkčné znamienka atď.); učiť sa rozoznávať a používať správne tvary slov, slovné väzby od nesprávnych.

Učiť sa analyzovať text, vyhľadávať jazykové javy, triediť ich, vyhodnocovať a postupne zatrieďovať do systému.

Získavať základné poznatky o význame lingvistických pojmov. Učiť sa orientovať v jazykových príručkách. Učiť sa reprodukovať text (doslovne, podrobne, stručne). Cvičiť sa v tvorení kultivovaných jazykových prejavov s dôrazom na rozoznávanie

a používanie štylisticky primeraných prostriedkov od štylisticky neprimeraných prostriedkov. 3. Obsah vyučovacieho predmetu:

Slovenský jazyk na I. stupni zahŕňa jazykovú zložku, čítanie a literatúru, slohovú zložku a písanie. Jazyková a slohová zložka nie sú vzájomne oddeľované, ale tvoria integrálnu súčasť vyučovania materinského jazyka. Písanie je organicky spojené s jazykovou a slohovou zložkou. V rámci časovej dotácie sa uvádza týždenný počet hodín.

Učivo je osnované na základe vyčlenenia: a) poznatkov z písania b) jazykových javov z oblasti zvukovej stránky jazyka a pravopisu, lexikológie

(vrátane slovotvorby), morfológie a syntaxe c) javov v slohovej výchove zameraných na komunikatívnosť

PÍSANIE: Žiaci dostávajú veku primeranou formou základné poznatky z písania, zo

zvukovej stránky jazyka a pravopisu, z lexikológie, morfológie, v minimálnej miere zo syntaxe. Učia sa reprodukovať prečítané texty a na základe toho tvoriť prvé vlastné texty, písomne zaznamenať jednoduchú myšlienku, formulovať ju s ohľadom na adresáta, dodržiavať kvalitatívne znaky písma .

5

ČÍTANIE A LITERÁRNA VÝCHOVA Čítanie a literárna výchova umožňuje žiakovi orientovať sa v systéme literatúry ,

zoznamuje ho s faktom, že umelecká literatúra je jedným zo spôsobov estetického zobrazenia sveta. Špecifickosť predmetu čítanie a literárna výchova spočíva v tom , že základným princípom osnovania učiva je tematicko – žánrové osnovanie. Témy a žánre sa striedajú počas celého roka. Získané čitateľské zručnosti a návyky tvoria predpoklady pre ďalšie literárne vzdelávanie.

Cieľom literatúry aj čítania je viesť žiakov od základnej gramotnosti k získavaniu čitateľských návykov a okrem orientácie na knihu aj k pozitívnemu prijímaniu kultúry. Cieľom je aj pochopenie umeleckej literatúry na primeranej úrovni ako nejednoznačného, otvoreného pohľadu na svet .

Obsahom vyučovania je súbor umeleckých ukážok najmä z národnej literatúry. Výber ukážok je založený na dôslednom rešpektovaní kritéria vekuprimeranosti textov i spôsobov narábania s nimi a súčasne na dôslednom rešpektovaní tých poznatkov, ktoré o literatúre pre deti a o detskom čitateľovi získala literárna veda, estetika, psychológia, etika a pedagogika. Obsah čítania

a) Nácvik správneho a plynulého čítania náročných viacslabičných slov. b) Nácvik čítania slov so správnym slovným prízvukom. c) Pokračovanie v nácviku správneho a pekného čítania s porozumením. d) Nácvik orientácie v prečítanom texte a prerozprávanie textu. e) Rozširovanie slovnej zásoby žiakov.

Obsah literatúry: a) Výcvik vo vnímaní literárneho umeleckého textu. b) Práca s ilustráciami ukážok z literatúry pre deti. c) Nácvik reprodukcie textov. d) Nácvik recitácie básní, nácvik dramatizácie. e) Nácvik chápania vzťahov literatúry a ostatných druhov umenia. f) Jednoduchý rozbor literárnych textov. g) Práca s knihou , literárnymi slovníkmi. h) Práca so spoločnou mimočítankovou literatúrou. i) Nácvik orientácie v knižnici

Na spoločné mimočítankové čítanie sa odporúča prečítať 2 knihy podľa výberu učiteľa. Prednesom 4 básní alebo kratších prozaických úryvkov majú žiaci vyjadriť pochopenie obsahu a estetickej pôsobnosti textu.

Kľúčové kompetencie: Obsah vyučovacieho predmetu Slovenský jazyk a literatúra v 3.ročníku vedie k

postupnému osvojovaniu a rozvíjaniu týchto kľúčových kompetencií: • sociálne komunikačné kompetencie • kompetencia učiť sa, učiť sa • kompetencia riešiť problémy • osobné, sociálne a občianske kompetencie • kompetencia vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry.

V časti Slovenský jazyk – Sloh rozvíjame tieto kompetencie: Kompetencia komunikačná:

6

Prostredníctvom vyučovania tematických celkov a komunikačných činností sa žiak učí korektne komunikovať (počúvať iných, prispôsobiť sa komunikačným okolnostiam, ale aj vyjadrovať vlastný postoj, názor, pocit, želanie). Vyučovanie slovenského jazyka prebieha tak, aby sa spontánne jazykové vedomie dieťaťa postupne modifikovalo na poučené a kultivované.

Kompetencia kognitívna: Pri poznávaní jazyka rozvíjať logicko-myšlienkové operácie podporujúce prechod

od štádia konkrétnych operácií k abstraktnému mysleniu. Formou hier s hláskami a písmenami, slovami a vetami rozvíjať fluenciu, flexibilitu a originalitu myslenia. Učiť sa vyhľadávať informácie o jazyku v tlačených slovníkoch, encyklopédiách a v elektronických zdrojoch. Prostredníctvom aktivít, ktoré slúžia na spracovanie informácií, sa žiak učí učiť sa. Prostredníctvom rozvíjania schopností pýtať sa a formuláciou otázok k obsahu textu podporovať zvedavosť žiakov a vytvárať predstavu o tom, že so získanými vedomosťami prichádzajú nové otázky a proces učenia a poznávania sa stáva celoživotnou záležitosťou.

Kompetencia sociálna: Prostredníctvom komunikačných aktivít rozvíjať schopnosť žiaka participovať na

spoločnej komunikácii a na tímovej práci. Rozvíjať schopnosť akceptovať názor iných, ale súčasne sa aj kultúrne (neagresívne) prezentovať.

Integrovanou súčasťou vzdelávacieho obsahu Slovenského jazyka a literatúry sú tieto prierezové témy:

• Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke Abeceda. Delenie slov na slabiky. Členenie textu na odseky. Číslovky. Ako súrodenci zostrojili prvé motorové lietadlo. A predsa sa točí. Prečo kráčame po zemi

• Osobnostný a sociálny rozvoj Opakovanie s Opkom Hopkom. Rozprávanie príbehu. ybrané slová po S - syn Blahoželanie. Vlastné podstatné mená. Aká je moja mama.

• Environmentálna výchova Vybrané slová po B – bylina, dobytok, kobyla, býk, Vybrané slová po M - šmýkať sa, Precvičovanie a opakovanie vybraných slov po M - priemysel, myš, hmyz, Vybrané slová po P - pýr, pysk, kopyto, pytliak. Vybrané slová po R – ryba, rys, korytnačka Vybrané slová po S - syr, sychravý, syčať, sýkorka, syseľ. Vybrané slová po V - vydra, vyžla, výr. September, Pán Snehulianko, Zimné pranostiky. Zimná záhada. V ľadovom zrkadle. Jar Jeleňvízor. O zelenom vodníkovi. Komár a medveď.

• Ochrana života a zdravia Vybrané slová po M – mydlo, umývať sa, Vybrané slová po R – hrýzt, ryža, bryndza, Vybrané slová po S - sýty Dievčatko so zápalkami. Zelené ríbezle.

• Regionálna výchova Vybrané slová po B – bývať Slovanskí vierozvestci Sv. Cyril a sv. Metod. Vlastné mená miest a obcí, pohorí, riek. Mená ulíc, námestí, mestských častí, hradov a zámkov. Bebek z Krásnej Hôrky. O bratislavskom Valdherovi. Ľudové hádanky o zime. Po stopách umenia. Čo povedali naši prarodičia. Slovanskí vierozvestci Sv. Cyril a sv. Metod.

7

4. Metódy a formy práce

Učiteľ využíva rozličné metódy (napr. heuristickú, analyticko-syntatickú atď.) a rozličné formy práce. Ich výber a použitie závisí od konkrétnych podmienok pri rešpektovaní zásady primeranosti veku. Významné miesto má samostatná práca s dôrazom na diferencovanosť úloh a individuálny prístup učiteľa k žiakom. Ďalej je to práca vo dvojiciach či skupinách, ktorá má byť účelná a má sa využívať funkčne. Dôležité je rozvíjať invenciu žiakov a využívať ich hravosť prostredníctvom didaktických hier. Dôsledne uplatňovať zásadu názornosti. Využívať akusticko-auditívne pomôcky a opticko-akustický kanál (televízia, video, interaktívna tabuľa). 5. Učebné zdroje HIRSCHNEROVÁ, Z – ADAME, R.: SLOVENSKÝ JAZYK pre 3. ročník základných škôl (učebnica). 1. vyd. 2011. Bratislava : Aitec, 2011. 120 s. ISBN 978-80-89375-50-9. HIRSCHNEROVÁ, Z – ADAME, R.: SLOVENSKÝ JAZYK pre 3. ročník základných škôl (pracovný zošit) HAVELKOVÁ, S – KRIŽANOVÁ, D.: HRDINOVIA DEJÍN. 1. vyd. 2010. Bratislava : vl. n., 2010. 66 s. ISBN 978–80–970456-9-2. 6. Hodnotenie predmetu

Dôležitou súčasťou vyučovacieho procesu je hodnotenie a klasifikácia vedomostí a zručností žiaka. Klasifikácia má byť objektívna podľa platných pokynov a zásad. Hodnotí sa veku primerané ovládanie ortvepickej, ortografickej a pravopisnej normy. Zároveň sa hodnotí schopnosť stručne a podrobne reprodukovať čítaný text, reprodukovať vlastný zážitok či rozprávanie inej osoby, vytvoriť jednoduchý, veku primeraný vlastný text, čitateľské zručnosti – plynulosť, tempo, čítanie s porozumením. Ďalej sa hodnotia: kontrolné diktáty:

1. Vybrané slová po b 2. Vybrané slová po m 3. Vybrané slová po p 4. Vybrané slová po r 5. Vybrané slová po s 6. Vybrané slová po v a z 7. Veľké začiatočné písmená.

Tri kontrolné práce: 1. Vstupná kontrolná práca 2. Polročná práca 3. Výstupná kontrol. Práca.

Písomné práce po každom tematickom celku. Bleskovky – päťminútovky - ich počet a spôsob nie je presne stanovený, určí ho konkrétny vyučujúci podľa potreby preverovania vedomostí a zručností. Slohové práce – schopnosť vytvoriť jednoduchý, veku primeraný vlastný text. Predmet bude hodnotený známkami podľa metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov ZŠ: Predmet hodnotíme známkou: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný 5 – nedostatočný

8

Žiakov oceňujeme i slovne počas vyuč. hodiny. Hodnotíme, ako sa žiak aktívny zapája do vyuč. procesu a spolupracuje.

Anglický jazyk 3. ročník Počet hodín týždenne: 3 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu

Cieľom predkladaných učebných osnov z cudzích jazykov je ponúknuť učiacim sa nielen súhrn jazykových kompetencií, ale aj kompetencie všeobecné tak, aby ich jazyková príprava efektívne zodpovedala požiadavkám moderného európskeho demokratického občana pripraveného na život v spojenej Európe. Učenie sa cudzích jazykov podporuje otvorenejší prístup k ľuďom. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú občanom plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Orientácia jazykového vzdelávania na kompetencie v nemalej miere vytvára podmienky pre nadpredmetové a medzipredmetové vzťahy, ktoré pomáhajú učiacemu sa chápať vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta, v ktorom existujú. Chápanie jazykového vzdelávania ako „vzdelávania pre život“ umožňuje každému jedincovi žiť podľa vlastných predstáv a uspokojenia. 2. Ciele vyučovacieho predmetu

Podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky pri používaní a učení sa jazyka sa rozvíja celý rad kompetencií. Učiaci sa využíva nielen všeobecné kompetencie, ale aj celý rad komunikačných jazykových kompetencií, ktoré spolupôsobia v rozličných kontextoch a v rôznych podmienkach. Zapája sa do jazykových činností, ktoré sa týkajú jazykových procesov, pri ktorých si vytvára a/alebo prijíma texty vo vzťahu k témam z konkrétnych oblastí. Pri tomto procese aktivuje tie stratégie, ktoré sa mu zdajú na splnenie úloh najvhodnejšie. Kompetencie definujeme ako súhrn vedomostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré umožňujú osobe konať. Preto základným princípom jazykového vzdelávania na báze kompetencií je zabezpečiť, aby učiaci sa:

• dokázal riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine a v ich riešení pomáhal cudzincom, ktorí sú v jeho vlastnej krajine,

• dokázal vymieňať si informácie a nápady s mladými ľuďmi a dospelými, ktorí hovoria iným jazykom a sprostredkúvajú mu svoje myšlienky a pocity,

• viac a lepšie chápal spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo.

a) Všeobecné kompetencie

Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane jazykových činností. Učiaci sa na úrovni A1 rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:

• získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti, • opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,

9

• uvedomovať si stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka, • opísať rôzne stratégie učenia s cieľom pochopiť ich a používať, • pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku, • dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, prepájať ich s poznaným,

systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život, • kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti

svojho rozvoja, • udržať pozornosť pri prijímaní poskytovaných informácií, • pochopiť zámer zadanej úlohy, • účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách, • aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk, • využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu, • byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

b) Komunikačné jazykové kompetencie

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa konať s použitím konkrétnych jazykových prostriedkov. Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň A1:

• rozumie známym každodenným výrazom a najzákladnejším frázam, ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb, tieto výrazy a frázy dokáže používať,

• dokáže predstaviť seba aj iných, dokáže klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná a o veciach, ktoré vlastní,

• dokáže sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť.

Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni A1:

• používa iba základný rozsah jednoduchých výrazov týkajúcich sa osobných údajov a potrieb konkrétneho typu,

• má základný repertoár slovnej zásoby izolovaných slov a slovných spojení vzťahujúcich sa na dané konkrétne situácie,

• prejavuje iba obmedzené ovládanie základných gramatických štruktúr a typov viet, ktoré sú súčasťou osvojeného repertoáru,

• ovláda výslovnosť obmedzeného repertoáru naučených slov a slovných spojení zrozumiteľnú pre rodených hovoriacich, ktorí sú zvyknutí komunikovať s cudzincami,

• dokáže odpísať známe slová a krátke slovné spojenia, napríklad jednoduché pokyny alebo inštrukcie, názvy každodenných predmetov, názvy obchodov a bežne používané ustálené spojenia,

• dokáže vyhláskovať svoju adresu, štátnu príslušnosť a ostatné osobné údaje.

10

Sociolingvistická kompetencia • dokáže nadviazať základnú spoločenskú konverzáciu tak, že použije

najjednoduchšie spôsoby vyjadrenia zdvorilosti: dokáže pozdraviť aj rozlúčiť sa, predstaviť sa, poďakovať, ospravedlniť sa, atď.

Pragmatická kompetencia

• dokáže spájať slová alebo skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spojovacích výrazov, napríklad „a“ alebo „potom“,

• dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované a väčšinou vopred naučené výpovede, ktoré sú poznamenané mnohými pauzami, nevyhnutnými na hľadanie výrazových prostriedkov, na artikuláciu menej známych slov a na pokusy o vhodnejšiu formuláciu.

c) Komunikačné zručnosti

Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú (integrované zručnosti). Počúvanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A1:

• dokáže rozoznať známe slová a najzákladnejšie slovné spojenia týkajúce sa jeho samého, jeho rodiny a bezprostredného konkrétneho okolia, keď ľudia hovoria pomaly a jasne,

• rozumie, ak sa hovorí veľmi pomaly a pozrozumie jednoduchým pokynom, ktoré sú pomaly a zreteľne adresované a dokáže porozumieť krátkemu jednoduchému popisu cesty.

Čítanie s porozumením

• rozumie známym menám, názvom, slovám a veľmi jednoduchým vetám, napríklad na oznámeniach a plagátoch alebo v katalógoch, na pohľadniciach,

• rozozná základné slovné spojenia v jednoduchých oznamoch z každodenného života,

• dokáže si pri jednoduchšom informačnom materiály a krátkych, jednoduchých opisoch urobiť predstavu o obsahu, najmä ak má k dispozícii vizuálnu pomoc,

• rozumie krátkemu jednoduchému písomnému popisu cesty. Písomný prejav

• dokáže napísať krátky osobný list alebo pohľadnicu, napríklad pozdrav z dovolenky,

• dokáže vyplniť jednoduché registračné formuláre s osobnými údajmi ako meno, štátna príslušnosť, adresa, telefón a podobne,

• dokáže napísať jednoduché slovné spojenia a vety o sebe a iných ľuďoch, o tom kde žijú a čo robia,

• vie si písomne vyžiadať informácie alebo ich podať ďalej, • vie napísať jednoduché slovné spojenia alebo vety a použiť v nich spojovacie

výrazy ako „a“, „ale“ alebo „pretože“.

11

Ústny prejav Ústny prejav – dialóg

• dokáže komunikovať jednoduchým spôsobom za predpokladu, že jeho partner v komunikácii je pripravený zopakovať alebo preformulovať svoju výpoveď pri pomalšej rýchlosti reči, a že mu pomôže sformulovať, čo sa pokúša povedať,

• dokáže klásť a odpovedať na jednoduché otázky z oblasti jeho základných potrieb alebo na známe témy,

• používať jednoduché zdvorilostné formulácie ako pozdrav, lúčenie, opýtať sa niekoho ako sa má,

• vie predstaviť seba a iných a reaguje, keď ho predstavujú, • rozumie každodenným výrazom, ktoré sú zamerané na uspokojenie

jednoduchých konkrétnych komunikačných potrieb a vie reagovať na jednoduché informácie, ktoré sa dozvie,

• rozumie otázkam a pokynom, jednoduchému opisu cesty, vie niekoho o niečo požiadať a niekomu niečo oznámiť.

Ústny prejav – monológ • dokáže využívať jednoduché slovné spojenia a ucelenými vetami opísať seba,

miesto, kde žije, čo robí a ľudí, ktorých pozná. d) Komunikačné spôsobilosti a funkcie komunikácie

V prvej časti osnov boli pre všetky jazyky rovnako zadefinované jednotlivé všeobecné kompetencie podľa referenčných úrovní.

Samotná koncepcia je vytvorená za účelom konštruovania obsahu podľa presne stanovených kritérií. Jednotlivé časti osnov sú uvedené v komunikačnom kontexte a v nadväznosti na ostatné časti komunikačných kompetencií, čím vytvárajú komunikačný kontext.

Napríklad spôsobilosti súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj písomnom prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie. Funkcie sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré musí žiak ovládať, aby sa mohla komunikácia v cudzom jazyku uskutočniť, pričom s niektorými z nich sa žiak stretne až na vyšších úrovniach, v logickej nadväznosti po zvládnutí základných jazykových funkcií. Časť Aplikácia funkcie je zoznamom vyjadrujúcim pragmatické zručnosti, ktorý nie je uzavretý a charakterizuje jednotlivé úrovne. Jeho cieľom je poskytnúť učiteľovi základný rámec pre rozvoj jazykových zručností v súlade s príslušnou úrovňou. Jednotlivé formulácie musia zodpovedať príslušnej úrovni, čím je úroveň vyššia, tým sa možnosti jazykového prejavu rozširujú. Vyššie úrovne jazykového prejavu sú charakteristické úzkou prepojenosťou na všeobecné a sociolingvistické kompetencie. Jazykové prostriedky charakterizujú uvedené funkcie a ich ovládanie by nemalo byť samostatným cieľom, ale prostriedkom na správne použitie, resp. vyjadrenie jednotlivých funkcií komunikácie. Časť Jazykový register má za úlohu dať do pozornosti základné sledované ciele. V súlade s jednotlivými úrovňami SERR rekapituluje požiadavky kladené na žiaka. Priamo prepája jazykovú a všeobecnú časť osnov a umožňuje tiež tvorcom spresniť svoj prístup a naznačiť cestu na dosiahnutie sledovaných cieľov. Ovládanie Jazykovej a interkultúrnej dimenzie umožní žiakovi, aby sa prispôsobil od najnižšej úrovne ovládania jazyka zásadám sociálnej kohézie v cieľovej/vých krajine/ách. Patria sem aj interkultúrne kompetencie, t. j. znalosti o rôznych etnických, kultúrnych a sociálnych skupinách

12

žijúcich v európskej spoločnosti a akceptácia ľudí z iných kultúr s ich rozdielnym správaním a hodnotami.

Jazyková a interkultúrna dimenzia vo vyučovaní cudzích jazykov sa dá budovať nielen v škole, ale aj v rámci samovzdelávania na základe využitia autentických materiálov (hudba, literatúra, video, internet, DVD). V školskom prostredí budovanie interkultúrnej kompetencie zahŕňa:

• rozvoj interkultúrnych postojov (otvorenosť, zvedavosť,...), • vedomosti o sociálnych skupinách a procesoch v spoločnosti, • schopnosť interpretovať udalosti, dokumenty z vlastnej kultúry a iných kultúr, • schopnosť kriticky hodnotiť produkty vlastnej kultúry aj iných kultúr.

Najdôležitejšie a pravdepodobne rozhodujúce kompetencie „učiacich sa“ a „učiteľov“ pri vytváraní a udržovaní interaktívneho učebného prostredia v škole potom sú:

• kritické myslenie, t. j. schopnosť nachádzať, analyzovať a vyberať informácie využívaním interdisciplinárnych znalostí, rozmanitých zručností a kritického prístupu; prijímanie informovaných rozhodnutí založených na dôkazoch a zmena pozícií zoči voči presvedčivým a pádnym argumentom;

• kreatívne myslenie, t. j. schopnosť nachádzať nové, nezvyčajné spôsoby spájania faktov v procese riešenia problémov, ktoré minimalizujú nežiadúce zovšeobecnenia, predsudky a stereotypy;

• prosociálne a prospoločenské myslenie, t. j. schopnosť analyzovať fakty a problémy a vyberať si v súvislosti s potrebami iných a spoločnosti ako celku, boj proti sebectvu a etnocentrizmu; otvorenosť pri komunikácii s inými a schopnosť poučiť sa zo skúseností iných;

• myslenie orientované na budúcnosť, t. j. schopnosť vnímať problémy a hodnotiť rozhodnutia s ohľadom na skúsenosti s cieľom vybudovať spravodlivejšiu budúcnosť.

• Chceli by sme zdôrazniť, že jednotlivé spôsobilosti na seba nenaväzujú, ale vytvárajú samostatný základný komunikačný kontext. Z daného dôvodu ich môže učiteľ kombinovať a neustále tak vytvárať nové komunikačné kontexty podľa vyučovacích potrieb žiakov v triede. Časti Jazykový register a Jazyková a interkultúrna dimenzia nie sú povinné, ale odporúčané. Učiteľ ich môže dopĺňať podľa potrieb efektívneho jazykového vzdelávania v triede.

Obsah vyučovacieho predmetu Anglický jazyk v 3. ročníku vedie k postupnému

osvojovaniu a rozvíjaniu týchto kľúčových kompetencií: • Sociálne komunikačné kompetencie • Kompetencie v oblasti matematického a prírodovedného myslenia • Kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií • Kompetencia učiť sa učiť sa • Kompetencia riešiť problémy • Osobné, sociálne a občianske kompetencie • Kompetencia vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry.

Integrovanou súčasťou vzdelávacieho obsahu predmetu Anglický jazyk sú tieto

prierezové témy:

13

• Osobnostný a sociálny rozvoj Hello- škola, Hračky, Ľudské telo,Povolania, Park, Moja rodina, Môj dom, Jedlo- pitie, Číslovky

• Environmentálne výchova ZOO, Slovesá

• Mediálna výchova Ľudské telo, Povolania

• Multikultúrna výchova Ľudské telo, Pláž, Ochrana života a zdravia, Ľudské telo, Moja rodina

• Tvorba projektu a prezentačné zručnosti Môj obedový box, Moje oblečenie, Ľudské telo, Moja rodina, Tvorba vlastných prezentácií 3. Metódy a formy práce

O metódach a formách práce rozhoduje učiteľ. Musí však: tolerovať potreby a individuálne odlišnosti žiakov, vytvárať podmienky na úspešnosť každého jednotlivca, samostatné myslenie a konanie, vytvárať podmienky na pozitívnu pracovnú atmosféru využívať metódy voľného výberu riešenia úloh žiakmi, motivovať ich k aktívnemu učeniu, podporovať sebahodnotenie žiakov, aby poznali svoje prednosti i chyby, aktivizovať žiakov situáciami, úlohami a problémami, využívať a rozvíjať tvorivé myslenie, využívať metódy a formy práce, ktoré nedovoľujú tvoriť stereotypy

Metódy a formy – didaktická hra, dramatizácia, rolové čítanie, kreatívne úlohy, motivačné otázky, práca s kartičkami, riešenie problémov, brainstorming, heuristický rozhovor, relaxačné cvičenia, samostatná práca, frontálna, individuálna práca, práca v skupinách, vo dvojiciach, v komunite, ...vyhľadávanie materiálov, údajov, návšteva divadelných predstavení, mestskej knižnice, rôznych súťaží, ... 4. Učebné zdroje Mary Bowen, Liz Hocking : English World 1 (učebnica, pracovný zošit), vlastné materiály učiteľa, internet. 5. Hodnotenie predmetu .

V prvom polroku 3. ročníka sú žiaci hodnotení slovne, v druhom polroku známkou. Pri vyučovaní anglického jazyka sa:

• sleduje a zisťuje prírastok vedomostí dieťaťa • slovným hodnotením zohľadňujú jeho vyjadrovacie schopnosti, kreativita,

sociálne správanie a rečové zručnosti • uspokojuje prirodzená potreba dieťaťa informovať sa o vlastnom pokroku

správnymi formami bez toho, aby sme sa dotkli osobnosti dieťaťa • učiteľ vedie dieťa k správnemu sebahodnoteniu, ako aj hodnoteniu spolužiakov

(rozvoj sociálneho správania, self-assessment). Pri sebahodnotení učiteľ spočiatku usmerňuje, aby nedošlo k preceňovaniu alebo podceňovaniu svojej práce.

14

Pri hodnotení sa učiteľ sústredí na pozitívnu motiváciu, hodnotenie musí byť objektívne a kritické. Nehodnotíme to, čo žiak nevie, ale vyzdvihujeme čo sa mu darí, čo zvládol. Ak žiak zle vyrieši úlohu, s pomocou učiteľa ju opraví.

Vedomosti preverujeme po každom tematickom celku – formu zvolí učiteľ (spolu 9 výstupov):

• Hello, Mr Jolly • Mr Jolly's Shop • Good morning! • Bella and Biffo • Mrs Goody and Pirate Jack • Happy Birthday! • Where is King Tub? • This is my family • Miss Silver Na konci školského roka vypracuje každý žiak jednoduchý projekt podľa vlastného

výberu.

Vzdelávacia oblasť: príroda a spoločnosť

Prírodoveda 3. ročník Počet hodín týždenne: 2 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu

Predmet Prírodoveda predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu.

Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.

Vyučovací predmet Prírodoveda v 3. ročníku, má tri rozsiahle tematické okruhy: • Veci okolo nás, vlastnosti látok, meranie vlastností látok, voda, vzduch • Technika, technické objavy • Živé organizmy.

2. Ciele vyučovacieho predmetu

15

Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Cieľ je možné bližšie špecifikovať; prírodoveda má deti viesť ku:

• spoznávaniu životného prostredia, k pozorovaniu zmien, ktoré sa v ňom dejú, k vnímanie pozorovaných javov ako častí komplexného celku prírody

• rozvoju schopnosti získavať informácie o prírode pozorovaním, skúmaním a hľadaním v rôznych informačných zdrojoch

• rozvoju schopnosti pozorovať s porozumením prostredníctvom využívania všetkých zmyslov a jednoduchých nástrojov, interpretovať získané informácie objektívne

• opisovaniu, porovnávaniu a klasifikácii informácií získaných pozorovaním • rozvoju schopnosti realizovať jednoduché prírodovedné experimenty • nazeraniu na problémy a ich riešenia z rôznych uhlov pohľadu • tvorbe a modifikácii pojmov a predstáv, ktoré opisujú a vysvetľujú základné

prírodné javy a existencie • uvedomeniu si potreby prírodu chrániť a k aktívnemu zapojeniu sa do

efektívnejšieho využívania látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje • poznaniu fungovania ľudského tela, k rešpektovaniu vlastného zdravia a k jeho

aktívnej ochrane prostredníctvom zdravého životného štýlu. Čiastkové ciele predmetu Jedným z parciálnych cieľov predmetu je efektívny a postupný rozvoj myslenia

dieťaťa. Dieťa, ktoré ešte nie je schopné abstraktne myslieť a jeho logické myslenie je zatiaľ nasmerované na konkrétnu realitu (empíriu) je systematicky vedené tak, aby získalo čo najviac empirického materiálu o všeobecných prírodných javoch a aby sa na týchto konkrétnych javoch postupne učilo základným logickým operáciám. Tretí ročník Prírodovedy je preto zameraný najmä na aktívnu manipuláciu s materiálmi, s ktorými sa deti bežne stretávajú. Deti sú vyučovaním usmerňované k skúmaniu čiastkových aspektov bežných situácií tak, aby: sa rozvíjala ich schopnosť pozorovať detaily vzhľadom na celok (s čím neskôr súvisí schopnosť syntézy), sa naučili porovnávať (s čím neskôr súvisí schopnosť dedukcie), sa naučili identifikovať premenné skúmanej situácie (s čím neskôr súvisí schopnosť tvorby testov hypotéz a predpokladov), vedeli identifikovať podstatné znaky objektov a ich premenlivé znaky (s čím neskôr súvisí schopnosť identifikovať výnimku alebo pravidlo), sa učili zovšeobecňovať vyslovovaním záveru z niekoľkonásobných pozorovaní (s čím neskôr súvisí schopnosť aplikovať osvojené vysvetlenie na podobné javy a modifikovať ho, ale aj schopnosť indukcie), sa naučili vyjadrovať svoje predstavy o javoch slovom a obrazom (s čím neskôr súvisí schopnosť modifikácie predstáv abstraktnou manipuláciou – analýzou javu s imaginárnym druhým ja – využitie egocentrickej reči ako prostriedku myslenia), si rozvíjali schopnosť argumentácie s využívaním kauzality (s čím neskôr súvisí schopnosť tvoriť hypotézy opodstatnené vlastnou teóriou), dokázali zdieľať svoje predstavy s vrstovníkmi v pracovnej skupine (s čím neskôr súvisí schopnosť efektívnej kooperácie).

Rozvoj kognitívnych schopností dieťaťa je prvoradým cieľom, s ktorým sa neoddeliteľne spája rozvoj poznatkového systému dieťaťa v oblasti prírodných vied. Žiaci sú vedení vo vzdelávacom procese tak, aby si správne naplnili a vzájomne

16

poprepájali základné prírodovedné pojmy, ktoré charakterizujú bežne pozorované skutočnosti pochopiteľné v ich veku (s čím neskôr súvisí schopnosť flexibilnejšieho používania pojmov), si osvojili základy vedeckej terminológie a vedeli ju odlíšiť od bežnej, nevedeckej komunikácie (s čím neskôr súvisí chápanie vedeckej systematiky), napríklad názvy rôznych druhov rastlín a živočíchov, si osvojili vedomosti o vzťahoch živej a neživej prírody (s čím neskôr súvisí chápanie ekologických a environmentálnych problémov), napríklad potravové reťazce, ekosystematické vzťahy apod., aby si modifikovali obsahy vybraných pojmov, ktoré majú v bežnom živote nevedecký obsah (s čím neskôr súvisí lepšia schopnosť modifikovať obsahy iných pojmov ako aj schopnosť rozširovať a naopak zužovať aplikovateľnosť pojmov na javy a predmety) – napríklad pojmy rozpúšťanie a roztápanie, hmotnosť, príťažlivosť.

Spolu s rozvojom poznatkového systému a spôsobov jeho obohacovania a modifikácie súvisí aj rozvoj špecifických postojov, ktoré vedú dieťa k uvedomelejšiemu využívaniu svojich vedomostí. Učiteľ svojim správaním a najmä spôsobom myslenia vplýva na postoje dieťaťa. U dieťaťa sa tak v postojovej oblasti rozvíjajú nasledovné charakteristiky:

• Dieťa dokáže vnímať spojitosť jeho prírodovedných poznatkov a vedy ako takej (prejaví sa najmä motiváciou k poznávaniu).

• Dieťa chápe význam vedy pre každodenný život a objektívne posudzuje pozitívne a negatívne vplyvy vedy a jej produktov na prírodu a celkové životné prostredie (prejaví sa najmä dokonalejším chápaním vedeckej práce).

• Dieťa citlivo pristupuje k živej prírode (prejaví sa najmä praktickým prístupom k živým organizmom).

• Dieťa vie, že každá skutočnosť je vysvetliteľná (prejaví sa najmä ústupom fantázie a preferenciou logických princípov myslenia).

• Dieťa dokáže meniť svoje predstavy o skutočnosti, ak je ovplyvňované logickou argumentáciou (prejaví sa najmä rozvážnosťou a zdravým úsudkom v diskusiách).

Rozvoj poznatkového systému, rozvoj spôsobov nadobúdania a modifikácie poznatkov a rozvoj špecifických postojov majú v edukačnom pôsobení učiteľa vzájomne ekvivalentnú hodnotu a postavenie. Dieťa nezískava len poznatky, ale postupne sa stáva prírodovedne gramotným.

Obsah vyučovacieho predmetu Prírodoveda v 3. ročníku vedie k postupnému osvojovaniu a rozvíjaniu týchto kľúčových kompetencií:

• Sociálne komunikačné kompetencie • Kompetencia v oblasti matematického a prírodovedného myslenia • Kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológii • Kompetencia učiť sa učiť sa • Kompetencia riešiť problémy • Osobné, sociálne a občianske kompetencie • Kompetencia vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry. Integrovanou súčasťou vzdelávacieho obsahu predmetu Prírodovedy sú tieto

prierezové témy: • Regionálna výchova

Pitná voda. Podzemná voda. Vznik minerálnej vody. • Osobnostný a sociálny rozvoj

17

Objektívny a subjektívny čas. • Environmentálna výchova

Chystáme sa na plavbu. Zdroje vody. Kolobeh vody v prírode. • Dopravná výchova

Horenie. • Ochrana života a zdravia

Meranie hmotnosti. Meranie teploty. Objavujeme ľudské telo. 4. Metódy a formy práce

Vo výchovno–vzdelávacom procese vyučovania prírodovedy je možné voliť a uplatňovať rôzne metódy a formy práce, ktoré u mladších žiakov vzbudzujú záujem o preberané učivo, sústredia ich pozornosť na obsahové prvky, ovplyvnia postup myslenia každého žiaka a umožnia im čo najlepšie si ozrejmiť a dokonale osvojiť príslušné vedomosti a zručnosti. Pri realizácii cieľov a úloh prírodovedy sa najčastejšie uplatňujú tieto metódy:

• pozorovanie • rozhovor • rozprávanie • vysvetľovanie • beseda • práca s demonštračným materiálom • práca s diafilmom a videozáznamom • práca s internetom a IKT • práca s encyklopédiou • práca s modelmi • využitie čítania a reprodukcie zvukovej nahrávky • pokus, experiment, projekt • práca s PZ, s kalendárom a pod. • didaktické hry, súťaže, dramatizácia, vychádzka, exkurzia.

Organizačné formy si volí učiteľ podľa charakteru učiva, cieľa vyuč. hodiny, špecifických potrieb žiakov, tiež od ich individuálnych schopností, zručností a možností:

• frontálne vyučovanie • skupinové vyučovanie • kooperatívne učenie • diferencované vyučovanie • projektové vyučovanie a vyučovanie v blokoch • domáca – individuálna práca žiakov – projekty. Ako veľmi efektívny spôsob zámerného rozširovania sociálnych zručností sa

pokladá proces kooperatívneho učenia. 5. Učebné zdroje

• Návrh na TVVP Prírodoveda pre 3. ročník, (Mgr. R.Adame, Mgr. O.Kováčiková)

• PRÍRODOVEDA 3 pracovná učebnica pre 1. stupeň základných škôl, (Mgr. R.Adame, Mgr. O.Kováčiková) Vydal: AITEC, s.r.o.

18

• METODICKÉ KOMENTÁRE K PRACOVNEJ UČEBNICI PRE UČITEĽA - PRÍRODOVEDA 3 (Mgr. R.Adame, Mgr. O.Kováčiková) , Vydal: AITEC, s.r.o.

• Pracovný zošit k Prírodovede pre 3. ročník • rôzne texty a obrázky – z internetu, encyklopédií • stavebnice a modely • manipulačné pomôcky • využitie IKT v elektronických médiách a využitie internetu.

6. Hodnotenie predmetu

Podstatou kontroly a hodnotenia je zisťovanie vedomostí, schopností, zručností a postojov žiaka podľa cieľa výučby. Je to súbor činností, ktoré vykonávajú súčasne žiak aj učiteľ. Žiak zapájaný do hodnotenia sa stáva viac subjektom, ako objektom ( úlohy na sebareflexiu, sebakontrolu a sebahodnotenie ). Je zamerané na poskytovanie spätnej väzby a odkrývanie možností ďalšieho zlepšovania. Ide o rozvoj hodnotenia ako personálnej kompetencie žiaka. Žiak vie:

• hodnotiť seba • hodnotiť svet • prijať hodnotenie iných. Hodnotíme :

1. ústne odpovede, prácu v skupinách – schopnosť spolupracovať, výsledky skupinovej práce, schopnosť odprezentovať zistené skutočnosti pred spolužiakmi, aktivitu, pohotovosť reakcií na otázky, podnety, úlohy

2. písomné práce po každom tematickom celku, bleskovky, 3. úroveň splnenia výkonového štandardu každý štvrťrok a na konci polroka

a školského roka

Vlastiveda 3 ročník Počet hodín týždenne: 1 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu

Predmet vlastiveda sa venuje poznávaniu svojej vlasti, svojho kraja, vlastnej obce a bezprostredného okolia. Vyučovanie je zamerané na zážitkové objavovanie, na spoznávanie a sledovanie najbližšieho okolia i celého Slovenska. Využívanie priameho pozorovania na výletoch, na exkurziách a v školách v prírode prispieva ku komplexnému pochopeniu života a členitosti krajiny v danej oblasti Slovenska a hlbšiemu zapamätaniu si prítomných skutočností.

Zatiaľ čo v druhom ročníku spoznávali žiaci bezprostredné okolie školy a svojho bydliska, v treťom ročníku sa ich obzor rozšíri. Cez tvorbu plánov a máp najbližšieho okolia prejdu k spoznávaniu krajiny celého Slovenska.

Vo vlastivede tretieho ročníka je ústredným prvkom jednotlivých tém mapa. Pomocou mapy žiaci spoznajú krajiny Slovenska. Naučia sa pracovať s atlasom, s mapou, s plánom obce a pokúsia sa načrtnúť takýto plán. Naučia sa pracovať s časovou priamkou a jej prostredníctvom spoznávať dejiny Slovenska, históriu Slovenska chápať cez významné historické osobnosti. Spoznajú významné pamiatky a mestá Slovenska.

19

Spoja zemepisné i historické poznatky a zručnosti. S históriou sa žiaci budú zoznamovať hlavne prostredníctvom literatúry, povestí, rozprávok, príbehov, piesní, pranostík a pomocou ľudovej slovesnosti. Tým sa prispieva aj k rozvoju čitateľskej gramotnosti a k rozvoju čitateľských schopností a zručností žiakov. Opisujú Slovensko a jeho časti pomocou obrázkov. 2. Ciele vyučovacieho predmetu

Cieľom predmetu je, aby sa žiaci naučili spôsobom, ktorý je primeraný veku, spoznávať Slovensko, jeho históriu, kultúru, spôsob života ľudí, súčasnosť, a najmä sa zorientovať vo svojom bezprostrednom okolí. Ciele vyučovania:

1. Získavať vzťah k rodnému kraju – ku kraju, v ktorom žijú. 2. Zoznámiť sa pomocou príbehov, rozprávok, piesní s históriou našej vlasti,

stručne prerozprávať dej týchto príbehov a rozprávok. 3. Rozprávať o svojom rodnom kraji, o obci, o ľuďoch, ktorí tu žili a žijú. O tom, čo

vytvorili, čím sú známi. 4. Primerane veku odlíšiť vzťahy prírodného a spoločenského rázu vo svojej obci,

doma a v škole. 5. Využívať poznatky zo svojich pozorovaní a skúseností v ďalšom vzdelávaní a

vyhľadávaní informácií. 6. Vyhľadávať v kalendári významné dni. 7. Orientovať sa v rodnom kraji pomocou svetových strán, významných objektov,

orientačného plánu obce a mapy. 8. Pomocou obrázkov opísať pojmy, krajinu, pohoria, jaskyne, rieky, mestá.

Kľúčové kompetencie, ktoré predmet rozvíja:

1.

Rozvíjať schopnosť učiť sa. Osvojiť si primerané spôsoby práce. Pri osvojovaní poznatkov uplatňovať rôzne techniky učenia. Uvedomovať si význam vytrvalosti a iniciatívy pre vlastný pokrok a pri systematizácii poznatkov.

2. Interpretovať prečítaný text. Rozvíjať čitateľskú gramotnosť reprodukovaním povestí a rozprávok, ich prezentáciou pred spolužiakmi a opisom obrázkov a kresieb.

3. Rozvíjať kultúrne kompetencie v súvislosti s čítaním umeleckých textov. Ceniť si kultúrne a historické dedičstvo a ľudové tradície.

4.

Učením rozvíjať podmienky pre celoživotné učenie. Využívať získané poznatky, čítanie plánov a máp pri orientácii v neznámom kraji. Pri tejto činnosti dochádza k hodnoteniu krajiny na základe estetických zážitkov. Vnímanie okolia a histórie umožňuje zvoliť si motív pre vlastné výtvarné, literárne, hudobné alebo iné spracovanie.

5. Témy vlastivedy využiť na celoškolské krátkodobé aj dlhodobé projekty. Týmto spôsobom aplikovať poznatky z viacerých predmetov a dokazovať nadpredmetový charakter vednej oblasti.

6. Získať informácie z rôznych zdrojov, pracovať s nimi, triediť ich, spracovávať ich a prezentovať pred spolužiakmi.

7. Kreatívne používať vybrané média, nástroje, materiály, vyjadrovacie prostriedky a technické postupy za účelom znázornenia zážitku, fantázie, predstavy alebo myšlienky.

20

3. Obsah vyučovacieho predmetu I. Ako sa vyznať vo svojom okolí

• Slovensko na mape a obrázkoch, na internete, v knihách, obrázkoch • Orientácia podľa svetových strán, tvorba plánov, ako vzniká mapa, ukážky

máp, mierka II. Objavujeme Slovensko

• Kde sa Slovensko nachádza • Naše najvýznamnejšie pohoria, chránené územia, rieky, lesy, jaskyne,

termálne pramene III. Spoznávame dejiny

• Slovensko v minulosti a dnes • Časová priamka, predmety ako svedkovia doby

IV. Naše starobylé pamiatky a ich krása • Slávne mestá Slovenska, hrady a zámky Slovenska. • Povesti z veľkých a starých miest Slovenska. Povesti o slávnych hradoch a

zámkoch. • Svetoznáme pamiatky Slovenska - UNESCO. Integrovanou súčasťou vzdelávacieho obsahu predmetu Prírodovedy sú tieto

prierezové témy: • Regionálna výchova

Kronika obce. Jaskyne . Minerálne a termálne vody. Povesť o Svätoplukových prútoch. Nárečia na Slovensku. Slávne mestá

• Osobnostný a sociálny rozvoj Orientácia v minulosti a dnes. Povesti o hradoch

• Environmentálna výchova Krásy našich hôr. Národné parky a chránené územia. Rieky dar života.

• Dopravná výchova Prečo chodíme do školy.

• Ochrana života a zdravia Lesy naše pľúca. 4. Metódy a formy práce

Vo výchovno – vzdelávacom procese vyučovania predmetu Vlastiveda je možné voliť a uplatňovať rôzne metódy a formy práce, ktoré u mladších žiakov vzbudzujú záujem o preberané učivo, sústredia ich pozornosť na obsahové prvky, ovplyvnia postup myslenia každého žiaka a umožnia im čo najlepšie si ozrejmiť a dokonale osvojiť príslušné vedomosti a zručnosti.

Pri realizácií cieľov v predmete Vlastiveda sa uplatňujú verbálne, názorové, demonštračné a praktické metódy. Najčastejšie sú:

• rozhovor, výklad, vysvetľovanie, rozprávanie, opis, diskusia, • vychádzky, • pozorovanie, predvádzanie projekcie, prezentácia • rozbor, aplikácia teoretických poznatkov do praktickej činnosti

Organizačné formy si volí učiteľ podľa charakteru učiva, cieľa vyučovacej hodiny, špecifických potrieb žiakov, tiež od individuálnych schopností, zručností a možností, pričom rešpektuje regionálne podmienky. Ďalšími vhodnými sú:

21

• skupinové vyučovanie, • frontálne vyučovanie, • diferencované vyučovanie, • projektové vyučovanie a vyučovanie v blokoch, • formy zážitkového učenia, skúsenostného učenia, • kooperatívne učenie, • samostatná práca, • začleňovanie reálnych situácií, ktoré žiaci zažívajú vo vlastnom okolí.

5. Učebné zdroje

Učebnice: Kožuchová, M. – Matúšková, R. – Šimunková, M.: Vlastiveda pre 3. Ročník ZŠ, Bratislava: EXPOL PEDAGOGIKA, 2009

Odborná literatura: • Atlas sveta pre deti • Atlas pre deti: Svet a člověk • Encyklopédie Učebné pomôcky: • Fotografie • Obrázky obce, krajiny

Materiálne učebné prostriedky: • CD a DVD s povesťami a rozprávkami • Knihy s povesťami a rozprávkami Ďalšie zdroje: • Mapa Slovenska, Európy, sveta • Rôzne druhy máp Slovenska • Plán obce • Internet

6. Hodnotenie predmetu

Čo hodnotíme: Úroveň zvládnutia výkonového štandardu, ktorú zisťujeme ústnou formou (ústne

odpovede, prezentácia výsledkov skupinovej práce, práce vo dvojiciach, samostatnej práce, práce s mapou) alebo písomnou formou (bleskovky, písomné práce po prebratí každého tematického celku)

Kedy hodnotíme: • Priebežne, každú vyučovaciu hodinu • Po opakovaní prebratého tematického celku – písomná práca • Na konci každého štvrťroku a polroku

Ako hodnotíme: • Známkou – piatimi stupňami • Slovne – slovný komentár • Pri hodnotení sa zameriavame nielen na úroveň dosiahnutých vedomostí, ale

hodnotíme aj ako žiak „rastie“, a to vedomostne, v zručnostiach pri práci s

22

mapou, ako dokáže spolupracovať v skupine či vo dvojici, vzťah, ktorý má k predmetu vlastiveda.

Vzdelávacia oblasť: človek a hodnoty

Etická výchova 3. ročník Počet hodín týždenne: 1 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu

Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi.

Etická výchova sa prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevencii porúch správania a učenia. 2. Ciele vyučovacieho predmetu

Cieľom etickej výchovy je vychovať osobnosť, ktorá: • má svoju vlastnú identitu, je sama sebou a pritom táto identita zahŕňa v sebe aj

prosociálnosť • má pozitívny vzťah k životu a ľuďom spojený so zdravou kritickosťou, • jej správanie je určované osobným presvedčením a interiorizovanými etickými

normami, vyplývajúcimi z univerzálnej solidarity a spravodlivosti, a preto je do istej miery nezávislá od tlaku spoločnosti,

• má zrelý morálny úsudok opierajúci sa o zovšeobecnené zásady, preto je schopná správne reagovať aj v neočakávaných a zložitých situáciách,

• charakterizuje ju spojenie správneho myslenia a správneho konania, • koná v súlade so svojimi zásadami, ale aj s citovou zaangažovanosťou - súlad

medzi emóciami a chcením – nekoná len z povinnosti a bez nadšenia s pocitom sebaľútosti,

• prijíma iných v ich rozdielnosti, akceptuje ich názory a je ochotná na prijateľný kompromis, ktorý ale nie je v rozpore so všeľudskými hodnotami,

• je ochotná a schopná spolupracovať a iniciovať spoluprácu. Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií

osobnosti:

23

• kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť, riešiť problémy

• emocionalizácia, cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie, prežívanie, rozvíjať jeho city

• motivácia, cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej aktivity

• socializácia, jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich komunikovať, tvoriť progresívne medziľudské vzťah

• axiologizácia , ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu osobnosti, učiť hodnotiť

• kreativizácia, cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života 3. Obsah vyučovacieho predmetu

Obsah etickej výchovy je orientovaný na atribúty, ktoré treba v dieťati rozvíjať, aby sme dosiahli výchovné ciele. Tieto atribúty sa premietajú v tematických celkoch učebných osnov. Ide o tzv. desať základných tém a šesť aplikačných tém: 1. otvorená komunikácia 2. dôstojnosť ľudskej osoby, sebaúcta, pozitívne hodnotenie seba 3. pozitívne hodnotenie iných 4. tvorivosť a iniciatíva 5. vyjadrovanie citov 6. empatia 7. asertivita 8. reálne a zobrazené vzory 9. prosociálne správanie – pomoc, darovanie, delenie sa, spolupráca, priateľstvo 10. komplexná prosociálnosť 11. etika – hľadanie koreňov prosociálneho správania 12. etika a ekonomické hodnoty 13. etika a náboženstvá – tolerancia a úcta 14. rodina, v ktorej žijem 15. výchova k manželstvu a rodičovstvu 16. ochrana prírody a životného prostredia

Integrovanou súčasťou vzdelávacieho obsahu predmetu Prírodovedy sú tieto prierezové témy:

• Regionálna výchova Čo by som porozprával o našej škole priateľovi zo zahraničia.

• Osobnostný a sociálny rozvoj Objektívnosť prijímania pravdy o sebe a o iných. Odovzdávanie radosti a zmierňovanie smútku u najbližších Význam odpúšťania v medziľudských vzťahoch. Podieľam sa na vytváraní dobrej atmosféry na našej škole?

• Environmentálna výchova Vnímanie, prežívanie prosociálnosti – starostlivosť o prírodu, ochrana zvierat.

• Dopravná výchova Dodržiavame dohodnuté pravidlá v triede. Nácvik bezpečného správania

• Ochrana života a zdravia

24

Záujem o zdravotne postihnutých, starých a chorých ľudí. Zámerné robenie dobra iným, rozdiel medzi psychickou a materiálnou pomocou. 4. Metódy a formy práce

Vo vyučovaní etickej výchovy uplatňujeme predovšetkým hravé formy, zážitkové učenie. Striedanie metód a foriem práce, meníme tak, aby boli primerané veku. Využívame rozhovory, dramatizáciu, dialóg a diskusiu, nastolenie problému, modelové situácie, učenie posilňovaním žiaduceho správania, učenie disciplinovaním, prácu s obrázkami a samozrejme IKT zdroje. Pre udržanie pozornosti žiakov často meníme činnosti, uplatňujeme variabilné motivačné postupy. Snažíme sa vytvoriť priestor na tvorivosť a sebarealizáciu žiakov, aktivitu, iniciatívu, samostatnosť a rozvoj komunikačných zručností. Používame nenásilné formy učenia, ktoré pomáhajú žiakom osvojiť si základné etické normy a emocionálne sa s nimi stotožniť. K najvyužívanejším formám patria práca vo dvojiciach a v skupinách, práca s interaktívnou tabuľou, čím vytvárame priestor na rozvoj sociálnych vzťahov. 5. Učebné zdroje Vo vyučovaní etickej výchovy pracujeme s týmito materiálmi: PaedDr. Ivanová E.- PhDr. Kopinová Ľ.- Mgr. Líšková E.: Etická výchova pre 3. roč. základných škôl, pracovné listy. Bratislava, SPN, 2006 PaedDr. Ivanová E.- PhDr. Kopinová Ľ.: Etická výchova v 3. roč. základnej školy. Metodická príručka pre učiteľov. Bratislava, Metodicko – pedagogické centrum motivačné texty – výber konkrétnych textov je na rozhodnutí učiteľa, pričom je dôležité vyberať veku primerané vecné a umelecké texty z rôznych oblastí

• obrázky • IKT zdroje

6. Hodnotenie predmetu

Na hodine etickej výchovy žiakov hodnotíme známkou. Je vhodné a žiaduce jednotlivcov oceniť slovne počas hodiny a skupinu žiakov priebežne i na konci hodiny. Hodnotíme ako sa žiak aktívne zapája do vyučovacieho procesu a spolupracuje. Žiakom tiež poskytneme priestor na sebahodnotenie a reflexiu.

Vzdelávacia oblasť: matematika a práca s informáciami

Matematika 3. ročník Počet hodín týždenne: 4 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu

Učebný predmet matematika 3. ročníka ZŠ je založený na realistickom prístupe k získavaniu nových vedomostí a na využívaní manuálnych a intelektových činností žiakov. Osvojené základné matematické vedomosti umožňujú získať matematickú gramotnosť novej kvality, ktorá by sa mala prelínať celým základným matematickým

25

vzdelaním a vytvárať predpoklady pre ďalšie úspešné štúdium matematiky a pre celoživotné vzdelávanie.

Učebný predmet matematika na 1. stupni ZŠ zahŕňa: • elementárne matematické poznatky, zručnosti a činnosti s matematickými

objektmi rozvíjajúce kompetencie potrebné v ďalšom živote, • vytváraním presných učebných návykov rozvoj žiackych schopností, presného

myslenia a formovania argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj algoritmického myslenia,

• súhrn veku primeraného matematického a informatického poznania, ktoré tvoria východisko k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka,

• informácie dokumentujúce potrebu matematiky a informatiky pre spoločnosť. 2. Ciele vyučovacieho predmetu

Cieľom učebného predmetu matematika v 3. ročníku ZŠ je rozvoj tých schopností žiakov, pomocou ktorých sa pripravia na samostatné získavanie poznatkov. Na dosiahnutie tohto cieľa, majú získať také skúsenosti, ktoré vyústia do poznávacích metód zodpovedajúcich veku žiakov. Na základe vyžitia induktívnych metód získavania nových vedomostí, zručnosti a postojov rozvíjať matematické nazeranie, logické a kritické myslenie. Dôležitejším činiteľom pri dosahovaní učebných cieľov vyučovania matematiky je aj učiteľ, ktorý aktivizuje žiakov vo všetkých fázach vyučovania. Dbá o to, aby žiaci porozumeli učivu, o čom sa presviedča častým kladením otázok, pričom žiada od žiakov aj zdôvodnenie svojich odpovedí.

Vyučovanie matematiky má smerovať na rozvoj žiackej osobnosti: • Primerane veku presné použitie materinského a odborného jazyka a správna

aplikácia matematickej symboliky. • Rozvíjať numerické zručnosti žiakov prostredníctvom numerických výpočtov

spamäti, písomne aj na kalkulačke. • Rozvíjať orientáciu žiakov v rovine a v priestore. • Riešením úloh a problémov postupné budovanie vzťahu medzi matematikou a

realitou. • Spolu s ostatnými predmetmi sa podieľať na primeranom rozvíjaní schopností

žiakov používať prostriedky IKT k vyhľadávaniu, spracovaniu a uloženiu informácií.

3. Obsah vyučovacieho predmetu

Prehľad tematických celkov a ich obsahu I. Násobenie a delenie prirodzených čísel v obore do 20

• Zavedenie násobenia. • Súvislosť medzi násobením a sčítaním. • Nácvik násobenia v obore do 20. • Počítanie spamäti. Automatizácia spojov. • Riešenie slovných úloh na násobenie. • Prepedeutika úloh na násobenie s kombinatorickou motiváciou. • Tvorenie slovnej úlohy k danému numerickému príkladu na násobenie v obore

do 20. • Riešenie nepriamo sformulovaných slovných úloh na násobenie v obore do 20.

26

• Slovné úlohy na priamu úmernosť (ako preopedeutika) v obore do 20. • Zavedenie delenia. • Propedeutika zlomkov (rozdeľovanie na polovice, tretiny,...) • Delenie, ako postupné odčítanie rovnakého čísla. • Nácvik delenia v obore do 20. • Počítanie spamäti. Automatizácia spojov. • Súvislosť medzi delením a násobením. • Riešenie slovných úloh na delenie. • Tvorenie slovnej úlohy k danému numerickému príkladu na delenie v obore do

20. • Riešenie slovných úloh na násobenie a delenie.

II. Vytváranie prirodzených čísel v obore do 10 000

• Vytváranie čísel. Rozšírenie prirodzených čísel oboru do 10 000. • Zobrazovanie čísel na číselnej osi, porovnávanie čísel a ich zaokrúhľovanie na

desiatky, stovky. • Propedeutika rozvoja prirodzeného čísla v desiatkovej sústave. • Číselná os. • Nerovnice (propedeutika). • Slovné úlohy na porovnávanie v obore do 10 000. • Tvorenie slovnej úlohy k danému príkladu na porovnávanie v obore do 10 000. • Zavedenie jednotiek dĺžky: mm, km. • Jednotky dĺžky mm, cm, dm, m, km a ich premieňanie.

III. Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 10 000 • Pamäťové a písomné sčítanie a odčítanie prirodzených čísel. • Zoznámenie sa s kalkulačkou a jej displejom. • Sčítanie a odčítanie s využitím kalkulačky. • Riešenie jednoduchých a zložených slovných úloh. • Tvorenie textov k numerickým príkladom. • Riešenie nepriamo sformulovaných slovných úloh. • Riešenie slovných úloh s neprázdnym prienikom.

IV. Geometria Meranie dĺžky úsečky v milimetroch a v centimetroch. Meranie väčších vzdialeností:

• približne (napr. krokmi) • s presnosťou na metre.

Odhad dĺžky: • kratšej v centimetroch (milimetroch) • dlhšej v metroch.

Rysovanie – základné zásady rysovania. Rysovanie priamok a úsečiek. Vyznačovanie úsečiek na priamke a danom geometrickom útvare. Rysovanie rovinných útvarov v štvorcových sieti. Zväčšovanie, zmenšovanie rovinných útvarov vo štorcovej sieti. Stavba telies z kociek na základe plánu (obrázka).

27

Kreslenie plánu stavby z kociek. V. Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúcich špecifické matematické myslenie

Úlohy na propedeutiku kombinatoriky (vytváranie všetkých možných skupín predmetov z daného počtu predmetov po dvoch, troch, manipulatívnou činnosťou a symbolmi).

Vytváranie skupín podľa daného i objaveného pravidla. Úlohy na propedeutiku pravdepodobnosti (pozorovanie istých udalostí, možných

ale neistých udalostí a nemožných udalostí). Vytváranie tabuliek z údajov získaných žiakmi. Riešenie úloh na delenie s kombinatorickou motiváciou.

Prierezové témy: Environmentálna výchova

Cieľom je, aby žiaci získali vedomosti a zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im premerané a vhodné – chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám, ale aj k zvieratám v prírode, starať sa o svoje okolie a pod.

Osobnostný a sociálny rozvoj Rozvíja sa ľudský potenciál žiakov, poskytuje im základy na plnohodnotný a zodpovedný život.

Riešenie jednoduchých slovných úloh charakterizovaných vzťahmi: viac, menej, rovnako. Slovné úlohy charakterizované vzťahmi n-krát viac; n-krát menej, Rozdeľovanie určitého počtu predmetov na 2, 3, 4... časti. Rozklad dvojciferného čísla na desiatky a jednotky.

Ochrana života a zdravia Cieľom vzdelávania je poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti, praktické poznatky a formovať ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života a tiež zdravia a života iných

Slovné úlohy charakterizované vzťahmi a + b + c; a + b – c. Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra

Využíva rôzne formy a metódy vyučovania, najmä besedy s ľuďmi rôznych zamestnaní, na poznávanie okolia Tisovca a jeho kultúrnych pamiatok a zapájanie žiakov do súťaží

Rozdeľujeme na rovnaké časti v obore do 80. Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke

Dĺžka úsečky, Meriame dĺžky úsečiek v centimetroch a v milimetroch. Rysovanie trojuholníka. 4. Metódy a formy práce

Pri vyučovaní matematiky je dôležité akceptovať a didakticky využívať možnosti a schopnosti detí mladšieho školského veku: emotívnosť, hravosť, kladný vzťah k manipulačným činnostiam,...

Metódy, ktoré rozvíjajú samostatnosť, aktivitu a tvorivosť žiakov, sú už od najnižších ročníkov nielen prostriedkom, ale aj obsahom vzdelávania. Podmienkou úspešného učenia sa žiakov pre učebnú činnosť a to nenásilnou, prirodzenou motiváciou. Hlavným motívom je radosť z osvojeného poznatku, z vyriešeného problému, z objaveného postupu riešenia. V 3.ročníku je vhodné uplatňovať: názornosť, pozorovanie, využitie praktických poznatkov zo života, manipulačné metódy, postupnosť

28

riešenia problémov, formy skupinovej práce, aktivizačné metódy, porovnávacie metódy. Ďalšie používané vyučovacie metódy:

• motivačné (rozprávanie, rozhovor, demonštrácia, problémová, pochvala, povzbudenie)

• expozičné (rozprávanie, opis, rozhovor, dramatizácia, beseda, demonštrácia, práca, hra)

• fixačné (opakovania, precvičovania, zdokonaľovania, zručností, vedomostí a spôsobilostí)

• diagnostické a klasifikačné (hodnotenia a kontroly). 5. Učebné zdroje ČERNEK, P.: Matematika pre 3. ročník základnej školy – učebnica. 2. vyd. Bratislava : Mladé letá, 2012. ČERNEK, P.: Matematika pre 3. ročník základnej školy – pracovný zošit I. a II. časť. 2. vyd. Bratislava : Mladé letá, 2012. ISBN 978-80-1002254-0. BERO, P. – BEROVÁ, Z.: Zbierka úloh z matematiky pre 3. ročník ZŠ. 1. vyd. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 1998. ISBN 978-80-7158-668-5. Doplnkové Pracovné listy schválené MŠVVaŠ SR ITK zdroje 6. Hodnotenie predmetu

Predmet je hodnotený známkami podľa metodického pokynu č.22/2011 na hodnotenie žiakov ZŠ.

Dôraz sa kladie hlavne na sebahodnotenie, na pozitívne, motivujúce hodnotenie prejavov a výsledkov práce žiaka.

Hodnotí sa jeho samostatnosť, tvorivosť, schopnosť analyzovať zovšeobecňovať a aplikovať získané matematické vedomosti a zručnosti. Hodnotenie matematiky (geometrie) ako predmetu je súčasťou súhrnného hodnotenia žiakov 3. ročníka. Učiteľ hodnotí u žiakov matematickú zdatnosť, ktorá obsahuje:

Povinnú oblasť tvorí ho súbor vstupných, tematických, polročných a výstupných prác (matematika, geometria). (1.polrok – 3 písomné práce, 2. polrok – 3 písomné práce)

Tematické písomné práce: a) Násobenie a delenie prirodzených čísel v obore do 20. b) Vytváranie prirodzených čísel v obore do 10 000. (zobrazovanie čísel na číselnej osi, porovnávanie, nerovnice, rozvinutý zápis čísla, zaokrúhľovanie, jednotky dĺžky a ich premena..,) c) Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 10 000. d) Geometria (odmerať dĺžku úsečky v mm a cm; narysovať úsečku danej veľkosti a jej označenie; rysovanie priamok a ich označovanie; rysovať rovinné útvary v štvorcovej sieti; premena jednotiek dĺžky...)

Ústna odpoveď – najmenej jedenkrát za polrok. Hodnotenie grafického prejavu žiakov (presnosť, úhľadnosť, správnosť) na

geometrii. Priebežné osvojenie osvojených poznatkov z aktuálne prebraného tematického

celku: päťminútovky, bleskovky.

29

Ďalej sa hodnotí:

• práca v skupinách, práca vo dvojiciach – ohodnotená celá skupina alebo dvojica

• práca v iných predmetoch ako je matematika, schopnosť samostatne tvoriť, triediť a aplikovať získané matematicko-analytické vedomosti. Prejavenie sa v tvorivej hre.

• pracovné listy zhotovené pedagógmi • pracovné listy zhotovené žiakmi • práca s IKT zdrojmi • aktivita na hodinách • kvalita vypracovaných domácich úloh • úprava zošita

Informatická výchova 3. ročník Počet hodín týždenne: 1 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu

Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako matematika rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie.

Poslaním informatickej výchovy na 1. stupni ZŠ je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácii v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológii a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatická výchova a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzipredmetových projektov, celoškolských programov a pri riadení školy. 2. Ciele vyučovacieho predmetu

Cieľom informatickej výchovy na 1. stupni ZŠ je zoznámenie sa s počítačom a možnosťami jeho využitia v každodennom živote. Prostredníctvom aplikácii obsahom aj ovládaním primeraných veku žiakov získať základné zručnosti v používaní počítača. V rámci medzi- predmetových vzťahov si žiaci pomocou rôznych aplikácii precvičujú základné učivo z ostatných predmetov a rozvíjajú svoju tvorivosť a estetické cítenie v rôznych grafických editoroch. Dôraz klásť pri tom nie na zvládnutie ovládania aplikácie, ale na pochopenie možností, ktoré môžeme využiť pri každodenných činnostiach. Najvhodnejšie sa javí využitie programov určených špeciálne pre žiakov, prostredníctvom ktorých by sa zoznámili s najbežnejšími činnosťami vykonávanými na počítači (aplikácie určené pre dospelých nie sú vhodné činnosti).

Žiak má: • získať prvé skúsenosti a zručnosti s počítačom

30

• rozumieť základným pojmom a postupom pri práci s počítačom (v informatike) • vedieť využívať IKT aj v iných predmetoch • vedieť využívať aplikácie v každodenných činnostiach

3. Obsah vyučovacieho predmetu

Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť tematických okruhov:

• Informácie okolo nás - text, obrázky, multimédia • Komunikácia prostredníctvom IKT - email, web, vyhľadávanie • Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie - návody, algoritmy,

riešenie problémov pomocou IKT • Princípy fungovania IKT - vstupno-výstupné zariadenia, softvér, súbory a

priečinky • Informačná spoločnosť - IKT v bežnom živote, riziká, etické aspekty.

a) Informácie okolo nás Žiaci sa budú učiť pracovať so základnými počítačovými aplikáciami.

• naučia sa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou • získajú prvé zručnosti pri kreslení v grafickom prostredí a spracovávaní

grafických informácii • porozumejú nahrávaniu a prehrávaniu zvukov • pochopia spôsoby reprezentácie základných typov informácii (reprezentovanie

farieb a obrázkov) • pomocou IKT dokážu realizovať čiastkové úlohy a výstupy z projektového

vyučovania b) Komunikácia prostredníctvom IKT

V tematickom celku sa žiaci naučia využívať nástroje internetu na komunikáciu, na vlastné učenie sa, na riešenie školských problémov, na získavanie a sprostredkovanie informácii. Žiaci:

• sa naučia pracovať s elektronickou poštou • pochopia spôsob a mechanizmy vyhľadávania informácii na internete • uvedomia si bezpečnostné riziká pri práci s internetom • pochopia spôsob definovania kľúčového slova, vyhľadávanie podľa kľúčového

slova • zvládnu výber potrebných informácii

c) Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie Žiaci sa zoznámia so špecifickými postupmi riešenia problémov prostredníctvom

IKT. Zoznámia sa s pojmami ako algoritmus, program, programovanie. Najväčším prínosom tohto okruhu bude to, že žiaci získajú základy algoritmického myslenia a schopnosť uvažovať nad riešením problémov pomocou IKT. Naučia sa uvažovať nad rôznymi parametrami efektívnosti rôznych riešení problémov, naučia sa rôzne postupy a mechanizmy pri riešení úloh z rôznych oblastí. d) Princípy fungovania IKT

Tematický celok sa venuje popisu a pochopeniu mechanizmov informačných a komunikačných technológii. Žiaci sa zoznámia:

• s možnosťami výstupných a výstupných zariadení rôznych oblastí určenia softvér

31

• so získavaním základných zručností pri práci so súbormi a priečinkami • s elementárnymi funkciami lokálnej siete a internetu.

e) Informačná spoločnosť Tematický celok sa zaoberá etickými, morálnymi a spoločenskými aspektami

informatiky. Oboznamuje s možnými rizikami a metódami na riešenie týchto rizík. Žiaci: • sa oboznámia s ukážkami využitia IKT v bežnom živote • pochopia, že používanie IKT si vyžaduje kritický a zvažujúci postoj k

dostupným informáciám • sú vedení k zodpovednému používaniu interaktívnych médii – rozumieť

rizikám, ktoré sa vyskytnú v súvislosti z ich používaním. Obsah vyučovacieho predmetu Informatická výchova v 3. ročníku vedie k

postupnému osvojovaniu a rozvíjaniu týchto kľúčových kompetencií: • sociálne komunikačné kompetencie • kompetencia učiť sa učiť • kompetencia riešiť problémy • osobné, sociálne a občianske kompetencie • kompetencia vnímať a chápať IKT a vyjadrovať sa nástrojmi IKT • tvorba projektu a prezentačné zručnosti • kompetencia v oblasti matematického a prírodovedného myslenia. Integrovanou súčasťou vzdelávacieho obsahu Informatickej výchovy sú tieto

prierezové témy: • Osobnostný a sociálny rozvoj

Základné komponenty počítača, Skicár, USB – kľúč, CD, DVD, Veľkosť písma, Typ písma, Skicár, Práca s oknom, Obrázok – podľa návodu, Geometrické útvary, Skicár – prevrátenie, otočenie obrázka

• Mediálna výchova Počítačové hry, Stránka školy, Vyhľadávanie informácii, Internet, Filmy a hudba.

• Regionálna výchova Skicár – kreslenie krajiny

• Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke Geometrické útvary

• Ochrana života a zdravia Bezpečnosť pri práci s počítačom, Hudba a filmy, Detské webové hry, Bezpečnosť na internete, Hry.

• Environmentálna výchova Skicár – kreslenie krajiny, Digitálny fotoaparát, Interaktívne CD Tomík

• Multikultúrna výchova Detské webové hry, Vyhľadávanie informácii, Obrázok – podľa návodu 4. Metódy a formy práce

Vyučovacie metódy a formy práce budú zamerané na aktívne učenie sa žiakov. • individuálna práca • skupinová práca • problémové vyučovanie • pozorovanie, predvádzanie projekcie, prezentácia

32

• experiment • diferencované vyučovanie • vlastné formy zážitkového učenia, skúsenostného učenia • kooperatívne učenie • samostatná práca • začleňovanie reálnych situácii, ktoré žiaci zažívajú v okolí

5. Učebné zdroje

• počítačová učebňa s pripojením na internet, tlačiarňou a skenerom, multimediálne CD

• odborná literatúra : V kráľovstve počítačov., Ako na to, počítač ľahko a rýchlo • internetové stránky odporúčané učiteľom

6. Hodnotenie predmetu

Počas celého školského roka bude učiteľ priebežne hodnotiť výkony žiaka pozitívne a bude sledovať zvyšovanie jeho osobných výkonov – formálnym hodnotením. Dôraz budeme klásť na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. Optimálne je sebahodnotenie so stručným komentárom k výkonu žiaka.

Výstupom tematických celkov: • praktické preukázanie vedomostí a zručností v danej problematike.

Vo výstupoch tem. celkov v maximálne možnej miere budeme využívať sebahodnotenie žiakov na základe spoločne stanovených kritérií a následným pridelením bodov, percentuálnym vyhodnotením – výsledkom bude známka. Ide o komplexné hodnotenie, súčasťou ktorého je schopnosť prezentovať výsledky svojej práce.

Výstupom celoročnej práce bude záverečný projekt realizovaný počas celého mesiaca jún, v ktorom žiak preukáže, či:

• učivo pochopil, • získal vedomosti a zručnosti vyplývajúce zo štandardu, • vie riešiť problémové úlohy, • vie prezentovať výsledky svojej práce.

Hodnotiť ho budeme rovnako ako výstupy tematických celkov.

Vzdelávacia oblasť: Umenie a kultúra

Výtvarná výchova 3. ročník Počet hodín týždenne: 2 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu

Výtvarná výchova /ďalej VYV/ je predmet, ktorý prostredníctvom autentických skúseností získaných výtvarnou činnosťou – intenzívnych zážitkov dobrodružstva tvorby

33

a sebavyjadrovania – rozvíja osobnosť žiaka v úplnosti jej cítenia, vnímania, intuície, fantázie i analytického myslenia – vedomých i nevedomých duševných aktivít.

Výtvarné aktivity predstavujú širokú škálu činností, ktorú na jednej strane vymedzuje prirodzený detský záujem, duševný, citový rozvoj a rozvoj schopnosti vyjadrovať svoje predstavy – a na druhej strane bohatosť vyjadrovacích foriem /jazyka/, ktorú ponúkajú rôzne druhy vizuálnych umení súčasnosti / zahŕňajúc intermediálnosť aj interdisciplinárnosť /.

Predmet VYV v sebe zahŕňa okrem tradičných a nových výtvarných disciplín aj ďalšie druhy vizuálnych umení – dizajn v jeho rôznych polohách / výrobkový, komunikačný, odevný, textilný, telový, vizuálnu reklamu /, fotografiu, architektúru, elektronické médiá a multimédiá /video a film /

Na primárnom stupni VYV plynulo nadväzuje na prirodzený záujem dieťaťa o výtvarné vyjadrovanie svojich predstáv, na bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosti, zvedavosť a príťažlivosť objavovania nových možností, pretože výtvarné činnosti predstavujú pre väčšinu detí hravú činnosť a priamy prostriedok materializácie vlastných predstáv.

Edukačný proces VYV vedie žiaka od detskej spontánnosti k svojbytnému vyjadrovaniu –formuje vlastné spôsoby sebavyjadrovania / štýl / a vlastné postoje a hodnotiace názory.

Edukačný proces pozostáva zo zložky vyjadrovacej a interpretačnej, výchovnej a vzdelávacej. Tieto zložky sa vo VYV prelínajú. Výtvarné činnosti predstavujú zároveň poznávanie umenia a chápanie jeho zmyslu. Otvárajú tak žiakovi možnosti jeho aktívneho začleňovania sa do kultúry. 2. Ciele vyučovacieho predmetu

Kognitívne ciele Učiť jazyk vizuálnych médií učiť ho poznať používať jazykové prostriedky,

základné kompozičné princípy, vybrané techniky a procesy vizuálnych médií. Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie umeleckých diel. Poznávať vybrané typické diela vizuálnej kultúry.

Senzomotorické ciele Umožniť žiakovi rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť, fantáziu,

podporovať jeho nápaditosť a tvorivú sebarealizáciu. Formovať a rozvíjať gramotnosť žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami. Socioafektívne ciele

Vychovávať žiaka smerom k vytváraniu si primeraných kultúrnych postojov, názorov a hodnotových kritérií. Formovať celistvú osobnosť. Rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie. 3. Obsah vyučovacieho predmetu

Obsah predmetu tvorí sústava edukačných tém. Každá z tém zodpovedá riešeniu určitého výtvarného problému. Témy sú zoradené v metodických radoch. Metodický rad predstavuje riešenie príbuzných výtvarných problémov. Takéto zoradenie sleduje stupňovanie náročnosti pri štruktúrovaní osobnosti žiaka. Sieť edukačných tém predstavuje model, s ktorým môže učiteľ dynamicky pracovať – podľa potreby preraďovať témy v časovom pláne jedného ročníka. Témy dopĺňa konkrétnymi úlohami / zadaniami pre žiakov / učiteľ. Niektoré edukačné témy sú alternatívne .

34

Obsah vyučovacieho predmetu VYV vedie k postupnému osvojovaniu týchto kľúčových kompetencii:

• Sociálne komunikačné kompetencie • Kompetencie učiť sa a učiť sa • Kompetencia riešiť problémy • Osobné, sociálne a občianske kompetencie • Kompetencia chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry

Integrovanou súčasťou vzdelávacieho obsahu sú tieto prierezové témy: • dopravná výchova • osobnostný a sociálny rozvoj • environmentálna výchova • mediálna výchova • multikultúrna výchova • ochrana života a zdravia • tvorba projektu a prezentačné zručnosti Integrovanou súčasťou vzdelávacieho obsahu Informatickej výchovy sú tieto

prierezové témy: • Osobnostný a sociálny rozvoj

Kreslíme príbeh. Doplňovanie fotografií. Podnety z reči - maľujeme vetu. • Mediálna výchova

Stránka školy, Vyhľadávanie informácii, Internet, Filmy a hudba. • Regionálna výchova

Podnety z tradičných remesiel – bábka. Erb, zástava rytiera. • Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke

Geometrické tvary – obraz. Znaky a značky. • Ochrana života a zdravia

Zimná krajina. • Environmentálna výchova

Modelujem zvieratko. Farby svetla a tmy. Reliéf . Superzviera. • Multikultúrna výchova

Obrázok – podľa návodu 4. Metódy a formy práce

Metódy a formy práce si volí učiteľ. Zvolené formy a metódy majú byť veku primerané. Medzi metódy, ktoré prispievajú k rozvoju výtvarných zručností patria tradičné aj netradičné vyučovacie metódy. V procese vyučovania výtvarnej výchovy majú veľký význam tieto metódy:

• metóda praktickej činnosti • výkladovo - ilustratívne metódy • metódy výkladovo - problémové • heuristické metódy • výskumné metódy

Mnohé aktivity tvorí hra, súťaž, dramatizácia. Organizačné formy, ktoré môže učiteľ použiť vo vyučovaní:

• frontálne vyučovanie

35

• skupinové vyučovanie • diferencované a individualizované vyučovanie

5. Učebné zdroje L.Čarný, K.Ferliková, R.Pondeliková.D. Čarná, N.Lacko, Učebnica Výtvarnej výchovy pre 3.ročník ZŠ Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje: odborné publikácie k daným témam, encyklopédie, webové stránky, materiálno-technické a didaktické prostriedky, pomôcky k jednotlivým vyučovacím jednotkám Interaktívna tabuľa, výstavy, časopisy, fotografie, detské ilustrácie, umelecké diela, IKT, 6. Hodnotenie predmetu

Hodnotíme škálou od 1 do 5. Nie je nutné známkovať každú prácu a každý výkon žiaka. Žiak by mal byť hodnotený z úloh v rámci rozličných metodických radov, aby bola vyváženosť výkonu žiaka, nakoľko môžu byť rozdiely vzhľadom na rôznorodosť záujmov a schopností žiakov.

Ťažiskovou formou hodnotenia je osobný rozhovor so žiakom, v ktorom učiteľ žiakovi poskytne citlivú, veku primeranú, analyticky podloženú spätnú väzbu. Túto formu je dobré príležitostne kombinovať aj so sebahodnotením žiaka.

Hodnotenie má v prvom rade funkciu pozitívne motivovať žiaka a usmerniť jeho osobnostný vývoj.

Učiteľ musí brať ohľad na jeho schopnosti, nadanie, ambície a vkus. Pri hodnotení žiaka má prednosť porovnávanie jeho výkonu s jeho predchádzajúcimi výkonmi a s nastavenými kritériami pre porovnávanie s výkonmi iných žiakov. Pri zohľadnení osobitostí každého žiaka poskytuje obraz o rozvrstvení škály kvality prístupu, výkonu, poznania, schopnosti zaujať stanovisko a výsledku činnosti v porovnaní medzi jednotlivými žiakmi. Nehodnotíme teda len/ ale v prvom rade/ výsledok činnosti/vytvorený artefakt/,ale celý proces a prístup žiaka v rámci tohto procesu.

Forma hodnotenia • ťažiskovou formou hodnotenia je osobný rozhovor so žiakom • túto formu príležitostne kombinovať so sebahodnotením • škálovanie – 4 stupne slovného hodnotenia Kritéria hodnotenia Učiteľ berie ohľad na to, že výtvarný prejav súvisí s fantáziou, sebaprojekciou,

záujmami a intímnym svetom žiaka • uprednostňovať osobný, diferencovaný prístup • hodnotiť žiaka primerane veku • hodnotiť výtvarný prejav na každej vyučovacej hodine

Hudobná výchova 3. ročník Počet hodín za týždeň: 1 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu

Hudobná výchova je predmetom činnostným a zážitkovým, kde na báze hudobných hrových činností sa žiaci učia orientovať vo svete hudby, prebúdza sa v nich

36

záujem o elementárne muzicírovanie. Nadväzuje sa na posilňovanie vrodených a prirodzených predpokladov detí a ich sklonov k hravosti, spontánnosti, na ich schopnosť celostného vnímania obrazov sveta. Hudba má byť pre žiakov súčasne hrou a predmetom detského experimentovania, zdrojom objaviteľských prístupov k hudobnému poznávaniu so zámerom všestranne zapojiť žiakov do hudobného procesu. Majú prevahu hudobné prejavy: vokálno-intonačné, hudobno-pohybové , inštrumentálne, podporené percepčnými a hudobno – dramatickými činnosťami. Hudobné činnosti učiteľ usmerňuje tak, aby prinášali radosť ,aby sa každý žiak prejavil v jemu blízkych hudobných prejavoch tak, aby sa zvyšovalo jeho sebavedomie a sebaúcta. Prostredníctvom individuálneho prístupu pri vedení hudobno- výchovného procesu by sa mali zapájať do jednotlivých hudobných činností všetky skupiny žiakov. Je potrebné dodržiavať postup od hudobných zážitkov k vedomostiam. Hudobné činnosti nemôžu byť izolované , ale sa majú vzájomne dopĺňať a podporovať. 2. Ciele vyučovacieho predmetu

Cieľom hudobnej výchovy je nadviazať na činnosti prvého a druhého ročníka , pokračovať v nich a prehĺbiť ich. Cieľom je prostredníctvom :

• poznania a precítenej interpretácie slovenských ľudových piesní si osvojiť hudobný materinský jazyk a takto prispieť k rozvíjaniu kultúrnych kompetencií žiakov ,

• poznania slovenského zvykoslovia , umeleckého spracovania ľudových piesní hudobnými skladateľmi získať základy národnej identity ,

• postupného poznávania umeleckých artefaktov ich chápať ako prirodzenú súčasť svojho života .

Kognitívne ciele: • Poznávať svet zvukov a hudby na princípoch detskej hry a jej rôznych foriem. • Prostredníctvom hudobných aktivít postupne získať elementárne základy

hudobných vedomostí , hudobného jazyka , výrazových prostriedkov, učiť sa snimi tvorivo pracovať.

• Prispievať k rozvoju hudobnosti žiaka, k rozvíjaniu hudobnosti prostredníctvom hudobných činností.

• Zvládnuť postupný prechod od spontánnych a napodobňujúcich hudobných hier k hrám s pravidlami , k zámernej práci s hudobným materiálom .

• Poznávať zákonitosti tvorby hudobných diel ,veku primerané umelecké diela chápať, rozpoznávať a interpretovať výpovede o nich.

• Získať základy hudobného myslenia, elementárne základy hudobno – estetického vedomia v sústave hudobných vedomostí a postojov.

Socioafektívne ciele: • Uvedomovanie si a rozlišovanie mravných a estetických hodnôt, otvorenosť a

tvorivosť. • Empaticky pristupovať k precíteniu a pochopeniu umeleckých diel a asertívne

vyjadrovať vlastné názory a postoje. • Získať schopnosť spolupracovať v tíme, prezentovať vlastnú i skupinovú prácu. • Chápať umenie v jeho mnohorakých podobách nielen ako ušľachtilý spôsob

vypĺňania voľného času, ale aj ako prostriedok skultúrnenia svojho života.

37

Psychomotorické ciele: • Realizovať na primeranej úrovni na základe získaných zručností svoje hudobné

predstavy v súčinnosti s výtvarnými , pohybovými a literárnymi predstavami. • Dokázať zostavovať auditívne, vizuálne i dramatické prvky.

3. Obsah vyučovacieho predmetu

Obsahom hudobnej výchovy je: Hudobný materiál

• detské, ľudové a umelé piesne z folklórnych oblastí Slovenska • inonárodné piesne s primeranou tematikou • tanečné, pochodové, lyrické, zbojnícke, inštrumentálne tanečné, náladové

skladby • úryvky skladieb s detskou tematikou • hudobno – pohybové tanečné hry • hudobné rozprávky

Sústava hudobných činností • vokálne • inštrumentálne • percepčné • hudobno – pohybové • hudobno – dramatické • hudobné pojmy vyvodené z hudobného materiálu

Integrovanou súčasťou vyučovania bude aj zapracovanie prierezových tém:

1. Multikultúrna výchova: ľudové piesne: Dú valasi, dú; Detské anglické hry: If Yor´e Happy, Old MacDonald Had a Farm umelé piesne: Ako Mopkovia putovali hudobno-pohybové hry: Zahrajme sa s drakom

2. Multimediálna výchova: umelé piesne: Belo Felix: Trpaslíci v makovici hudobno-pohybové hry: Kytička pre mamičku

3. Osobnostný a sociálny rozvoj: ľudové piesne: Hlboký jarček; Dú valasi, dú; Pôjdeme my do lesíka umelé piesne: Belo Felix: Teta Zima, Ako sa Mopkovia divili; Belo Felix: Tulajdina; Belo Felix: Ženích pre slečnu Myšku počúvanie hudby: Iris Szeghyová: Ťaví pochod, Namrzený papagáj; Camille Saint-Saens: Labuť; Všade dobre, doma...; Rozprávka v hudbe: Šípová Ruženka hudobno-pohybové hry: Detské hry: Skočila mi myška, A ty, Hana, Mám ručníček, mám; O. Vysockij: Náš orchester

4. Enviromentálna výchova: ľudové piesne: Hlboký jarček; Dú valasi, dú; Pôjdeme my do lesíka umelé piesne: Belo Felix: Teta Zima, Ako sa Mopkovia divili; Belo Felix: Tulajdina; Belo Felix: Ženích pre slečnu Myšku

38

počúvanie hudby: Iris Szeghyová: Ťaví pochod, Namrzený papagáj; Camille Saint-Saens: Labuť; Všade dobre, doma...; Rozprávka v hudbe: Šípová Ruženka hudobno-pohybové hry: Detské hry:Skočila mi myška, A ty, Hana, Mám ručníček, mám; O. Vysockij: Náš orchester

5. Ochrana života a zdravia: ľudové piesne: Vandruvala blška umelé piesne: Patejdl – Hevier: Pieseň pre tvoje uši; Ako sa Mopkovia divili počúvanie hudby: Kráľka, Janko; Eugen Suchoň: Keď sa vlci zišli; Fúzačikov špás

6. Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra: ľudové piesne: Železnica; Pôjdeme mi do lesíka; regionálne piesne zo spevníka Slávik Slovenska

7. Tvorba projektov a prezentačné zručnosti: ľudové piesne: Piesne o ovocí: Zasadiu som; Moje milé premilené jahody; Červené jabĺčko; opakovanie piesní hudobno-pohybové hry: Kytička pre mamičku

8. Výchova k manželstvu a rodičovstvu: ľudové piesne: uspávanky; Fašianky, turice 4. Metódy a formy práce

Učiteľ sa usiluje o to, aby poskytoval podnety pre hudobnú aktivitu žiakov prostredníctvom: skupinového, projektového, diferencovaného vyučovania, návštevou hudobných podujatí. Na hodinách sa uplatňujú:

• metódy slovné – monologické (rozprávanie, vysvetľovanie), dialogické (rozhovor, dialóg)

• metódy názorné • zážitkové, kognitívne, skúsenostné metódy, dialóg a diskusia, metódy hrania

rol • špecifické metódy: intonačná metóda s použitím relatívnej solmizácie, imitačná

a kombinovaná metóda osvojovania piesní, riadené objavovanie hudby ,informačno-receptívna metóda, improvizácia

5. Učebné zdroje

Medzi hlavné učebné zdroje patrí : • Učebnica hudobnej výchovy pre 3. ročník základnej školy • Iné hudobné materiály podľa uváženia učiteľa • IKT, ktoré sú aplikovateľné v rámci predmetu

6. Hodnotenie predmetu

Koncepcia hodnotenia predpokladá : dobré poznanie žiaka

• formatívne hodnotenie v rôznych formách (ústne, písomné, symbolické, grafické, prezentácia výsledkov práce žiaka). Formatívne hodnotenie poskytuje žiakovi spätnú väzbu, poukazuje na klady, resp. nedostatky, aby bolo možné cielene ovplyvňovať priebeh hodnotenej činnosti

39

• sebahodnotenie žiakov v rôznych formách • záverečné hodnotenie žiaka - štyri stupne slovného hodnotenia Hodnotíme: úroveň zvládnutia výkonového štandardu.

Vzdelávacia oblasť: zdravie a pohyb

Telesná výchova 3. ročník Počet hodín za týždeň: 2 1. Charakteristika vyučovacieho predmetu

Zameranie telesnej výchovy v primárnej edukácii je dominantne na telesné, funkčné a pohybové zdokonaľovanie, čím sa prispieva k upevňovaniu zdravia, zdravotne orientovanej zdatnosti a pohybovej výkonnosti. Telesná výchova poskytuje elementárne teoretické a praktické vzdelanie z oblasti pohybu a športu, významne prispieva k psychickému, sociálnemu a morálnemu vývinu žiakov, prispieva k formovaniu kladného vzťahu k pohybovej aktivite a plní aj významnú kompenzačnú funkciu v procese edukácie.

Svojím zameraním má telesná výchova výnimočné a špecifické postavenie v rámci vzdelávania žiakov mladšieho školského veku. Využíva predovšetkým široké spektrum pohybových prostriedkov, ktoré prispievajú k celkovému vývinu osobnosti s akcentom na hrubú i jemnú motoriku. Prostredníctvom pohybu - pohybových cvičení, hier a súťaží pozitívne ovplyvňuje zdravotný stav žiakov.

Do obsahu telesnej výchovy patria aj piesne, vyčítanky a pod., ktoré zvyšujú príťažlivosť vyučovacích hodín. 2. Ciele vyučovacieho predmetu

Ciele telesnej výchovy v primárnej edukácii vychádzajú zo všeobecných cieľov vzdelávacej oblasti „Zdravie a pohyb" platných pre celú školskú telesnú výchovu a zároveň postupné plnenie cieľov primárnej edukácie prispieva k naplneniu týchto všeobecných cieľov. 3. ročník rovnako ako druhý je prechodný. Ide v ňom o postupný, primerane gradovaný prechod od spontánnosti a hravosti k prevažne riadenej činnosti. Narastá podiel súťaživých činností, športových prvkov a výkonov. Tomu zodpovedá primeraný nárast poznatkov. I naďalej sa venuje pozornosť cvičeniam, ktoré pozitívne vplývajú na správne držanie tela žiakov. Dominuje snaha o priebežný rozvoj bioenergetickej a funkčnej kapacity organizmu, ktorá pozitívne vplýva na proces osvojovania i zdokonaľovania pohybových zručností.

Všeobecné ciele vzdelávacej oblasti sú: • hlavným cieľom telesnej výchovy v primárnej edukácii je pozitívna stimulácia

vývinu kultúrne gramotnej osobnosti prostredníctvom pohybu s akcentom na zdravotne orientovanú zdatnosť a radostné prežívanie pohybovej činnosti.

• stimulovať reč a myslenie počas telovýchovných činností,

40

• podporovať procesy sebapoznávania a sebakontroly pri aktívnej pohybovej činnosti,

• podporovať aktivitu, fantáziu a kreativitu žiakov pri pohybových aktivitách, formovať pozitívny vzťah k telesnej výchove, pohybovým aktivitám, športu, kultivovať pohybový prejav s akcentom na správne držanie tela, vytvárať podmienky pre optimálny rozvoj zdravotne orientovanej zdatnosti,

• podporovať získavanie poznatkov o otázkach vplyvu pohybu na zdravie, uplatňovať zásady hygieny a bezpečnosti pri pohybovej činnosti.

Časová dotácia Tematický celok 1.ročník 2.ročník 3.ročník 4.ročník

Základné lokomócie a nelokomočné pohyb.zručnosti

30% 30% 30% 30%

Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry

30% 30% 30% 30%

Kreatívne a estetické pohybové činnosti

15% 15% 15% 15%

Psychomotorické cvičenia a hry 15% 15% 15% 15%

Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti

10% 10% 10% 10%

Obsah vyučovacieho predmetu Telesná výchova v 3. ročníku vedie k

postupnému osvojovaniu a rozvíjaniu týchto kľúčových kompetencií: Pohybové kompetencie:

• Žiak si vie vybrať a vykonávať pohybové činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako prevencia civilizačných chorôb.

• Žiak dokáže rozvíjať všeobecnú pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie a zlepšenie zdravia.

• Žiak má osvojené primerané množstvo pohybových činností vo vybraných odvetviach telesnej výchovy a športu a vie ich uplatniť vo voľnom čase.

Kognitívne kompetencie • Žiak vie vysvetliť dôvody potreby vykonávania pohybovej činnosti v dennom

režime so zameraním na úlohy ochrany vlastného zdravia. • Žiak používa odbornú terminológiu osvojených pohybových činností a oblastí

poznatkov. • Žiak vie zostaviť a používať rozcvičenie pred vykonávaním pohybovej činnosti. • Žiak dodržiava osvojené pravidlá pri vykonávaní pohybových činností

súťažného charakteru. • Žiak vie, ktoré sú základné olympijské idey a riadi sa nimi vo svojom živote.

41

• Žiak vie posúdiť a diagnostikovať úroveň svojej pohybovej výkonnosti a telesného rozvoja podľa daných noriem.

• Žiak vie poskytnúť prvú pomoc pri úraze v rôznom prostredí. • Žiak dodržiava bezpečnostné a hygienické požiadavky pri vykonávaní

pohybovej činnosti. • Žiak pozná životné priority a priority v starostlivosti o vlastné zdravie. • Žiak pozná negatívne účinky návykových látok na organizmus.

Komunikačné kompetencie • Žiak sa dokáže jasne a zrozumiteľne vyjadrovať. • Žiak používa správnu odbornú terminológiu v edukačnom procese i počas

voľnočasových aktivít. Učebné kompetencie

• Žiak vie zdôvodniť potrebu zaradenia pohybových aktivít do svojho denného režimu.

• Žiak vie zdôvodniť potrebu rozohriatia organizmu a rozcvičenie pre športový výkon i ako prevenciu pred zranením.

Interpersonálne kompetencie • Žiak prejavuje pozitívny vzťah k sebe i iným. • Žiak efektívne pracuje v kolektíve. • Žiak vie racionálne riešiť konfliktné situácie, najmä v športe. • Žiak sa vie správať empaticky a asertívne pri vykonávaní telovýchovných a

športových činností. Postojové kompetencie

• Žiak má zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti. • Žiak dokáže vysvetliť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať

kvality súpera. • Žiak dodržiava princípy fair-play. • Žiak sa zapája do mimoškolskej telesnej a športovej aktivity. • Žiak využíva poznatky, skúsenosti a zručnosti z oblasti telesnej výchovy a

športu a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života a ochrany prírody.

Integrovanou súčasťou vzdelávacieho obsahu Telesnej výchovy sú tieto prierezové témy:

• Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke Bezpečnostné pokyny na TEV. Rytmická gymnastika – chôdza, poklus, tanečné kroky, obraty, zmeny smeru.

• Osobnostný a sociálny rozvoj Preťahovanie lanom. Cvičenie vo dvojiciach. Súťaživé hry s loptou v družstvách. Preliezanie a podliezanie prekážok. Beh cez prekážky.

• Environmentálna výchova Vychádzka, púšťanie šakranov. Preskoky cez kozu – roznožka, skrčka. Hry v prírode.

• Regionálna výchova Rytmické cvičenie – nácvik tanečných prvkov miestneho ľudového tanca.

• Ochrana života a zdravia

42

Plavecký výcvik. Motorické testy: sed-ľah. Prvá pomoc pri zranení, prenos raneného. Jogové a relaxačné cvičenia. 4. Metódy a formy práce

• vysvetľovanie • slovné • názorná ukážka • frontálna výučba • skupinová práca • individuálna práca • telovýchovné chvíľky počas vyučovacích hodín (denne niekoľkokrát na

všetkých predmetoch, keď učiteľ pozoruje u žiakov únavu resp. nekoncentrovanosť)

• rekreačné využívanie prestávok (denne predovšetkým cez veľkú prestávku využívať možnosti školského dvora, voľných priestorov ap.)

• vyučovacia hodina telesnej výchovy (hlavná organizačná forma) 5. Učebné zdroje Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú:

• telocvičné náradie a náčinie • Učebné osnovy z telesnej výchovy • video projekcie • multimédia • encyklopédie, časopisy, odborné metodiky z jednotlivých športov

6. Hodnotenie predmetu K dosiahnutiu cieľov TEV je v popredí záujmu:

• optimálne pre život potrebné množstvo vedomostí a zručností, • zdravé, nenásilné rozvíjanie prirodzených daností jedinca so zreteľom na citlivý

prístup k výkonnostnému chápaniu telesnej výchovy, najmä v medziosobnom porovnávaní motorických výkonov žiakov.

Pri hodnotení žiakov v telesnej výchove sledujeme tieto kritéria: 1. Úroveň rozvoja všeobecnej pohybovej výkonnosti, ktorú zisťujeme podľa

úrovne základných pohybových schopností (rýchlosť, sila, obratnosť, vytrvalosť) prostredníctvom nasledovných motorických testov, ktoré robíme na začiatku a na konci školského roku ako vstupné a výstupné testy.

• skok do diaľky z miesta - úroveň výbušnej sily dolných končatín • vytrvalostný beh na 5 min.- všeobecná vytrvalosť • hod kriketovou loptičkou • hod plnou loptou - úroveň výbušnej sily paží a trupu • beh na 60 m - úroveň bežeckej rýchlosti 2. Stupeň zvládnutie základného učiva zo športových hier (vybíjaná) a z

gymnastiky prostredníctvom testov pohybových zručností a prevedením jednoduchej tanečnej alebo gymnastickej zostavy.

• Test pohybových zručností

43

• vedenie lopty • prihrávka lopty obojručne zhora • chytanie lopty • prehodenie lopty jednoručne

3. Prístup študenta a jeho aktivita na hodine, reprezentácia školy. • študent je povinný nosiť si úbor na cvičenie, ktorý zodpovedá podmienkam

hodiny (cvičenie v telocvični a na školskom dvore ), • vplyv na celkové hodnotenie má opakované a bezdôvodné necvičenie.