1

1. Trendy vkomunitnej zdravotnej starostlivosti. Oetrovatesk starostlivos vkomunitnom prostred akomunitn oetrovatestvo. Komparcia nemocninej akomunitnej oetrovateskej starostlivosti.

Komunitn oetrovatestvo je:

- aplikovanm odborom oetrovatestva. Je zameran na primrnu, sekundrnu ansledn starostlivos ojedincov, rodiny askupiny nachdzajce sa vkomunite.

- zaha vsebe oetrovatesk sluby, ktor s zvyajne organizovan mimo nemocnice, poskytujce potrebn starostlivos oobanov vetkch vekovch skupn avzahujce sa na podporu zdravia, prevenciu ochoren, starostlivos ochorch arehabilitciu.

Komunitn oetrovatestvo je profesionlne orientovan na klienta, zaloen na zdrav aholistickom prstupe. Efektivita oetrovateskch intervenci je zvisl od vzahu medzi klientom asestrou avyaduje si komplex vedomost.

Oetrovatestvo vkomunitnej zdravotnej starostlivosti, zasahuje do vetkch oblast ivota od narodenia a po smr. Zaha vsebe oetrovatesk sluby, ktor s zvyajne organizovan mimo nemocnice azameriavaj sa na podporu zdravia, prevenciu ochoren, starostlivos ochorch arehabilitciu.

Hlavn trendy, ktor ovplyvuj rozvoj komunitnej starostlivosti:

Globlne starnutie populcie

Meniace sa truktry rodiny

Socilne ukazovatele (emancipcia, rozvodovos, migrcia, multikulturalita)

Pokrok vtechnolgii aprstrojov technika vterne

Informovan prjemca zdravotnej starostlivosti

Politick, ekonomick aspoloensk zmeny, ktor maj za nsledok zmeny vzdravotnctve, teda aj voetrovatestve aoetrovateskej praxi

Systm zdravotnej starostlivosti znamen vetky sluby, poskytovan jednotlivmi zdravotnmi odbormi.Poskytuje 2 typy sluieb :

- sluby chorm lieba

- sluby zdravm maj zlepova zdravie apomha vprevencii chorb

Osobitn draz sa kladie na innosti sestry vpreventvnej oblasti.

Rola sestry, ako poskytovateky preventvnej starostlivosti azlepenia zdravia sa vyvinula pomaly aasto sa lieba pre svoju naliehavos uprednostovala pred prevenciou.

Vposlednch rokoch sa stle viac posva aisko prce sestier znemocnice do ternu. Viac ako polovica sestier vo svete, dnes pracuje samostatne vterne, vkomunite, star sa ochorch vdomcnostiach, vedie obanov kzlepovaniu spsobu ivota, vyhadva rizikov skupiny.

Komunitn oetrovatestvo je predovetkm zameran na zdravie avprimrnej starostlivosti pln funkciu ochrany zdravia aprevenciu vzniku chorb.Primrna starostlivos je starostlivos poskytovan vrmci zdravotnej starostlivosti pri prvom kontakte klientom. Ide osstavn akomplexn starostlivos, ktor zaha podporu zdravia, prevenciu chorb, ich vasn odhaovanie aliebu.

Formy zdravotnej starostlivosti:

- ambulantn veobecn : pre dospelch, pre deti adorast

- pecializovan : gynekologick azubn

- pecializovan in

- stavn starostlivos

- lekrensk starostlivos

Ambulantn starostlivos sa poskytuje osobe, ktorej zdravotn stav nevyaduje nepretrit poskytovanie ZS dlhie ako 24 hodn.

stavn starostlivos sa poskytuje osobe, ktorej zdravotn stav vyaduje nepretrit poskytovanie ZS dlhie ako 24 hodn

Mimonemocnin starostlivos- zdravotn sluby : ( financovan zdravotnou poisovou ), ADOS, DOS- socilne sluby : ( financovan rozpotom ), DSS, DD, ZCHB, ZOSVhody mimonemocninej starostlivosti : pacient je vznmom prostred, m pocit bezpeia aistoty, uspokojen vetky potreby, prbuzn maj uetren asNevhody mimonemocninej starostlivosti : pri komplikcich transport do nemocnice, urit lieba sa ned aplikova. Prbuzn musia poskytova starostlivos sami 24 hodn Veobecnm cieom oetrovateskch intervenci oetrovatestva vkomunitnej zdravotnej starostlivosti je: zlepenie zdravia populcie celej komunity.

innosti zahaj:

vchovu ku zdraviu avedenie ud sdrazom na sebestanos asebakoncepciu jednotlivca, rodiny akomunity

vubu avedenie alch zdravotnckych pracovnkov,

starostlivos ochorch, vprpade potreby odporanie alch zdravotnckych sluieb

spoluprcu so socilnymi, ekonomickmi apolitickmi zlokami komunity, ktor prispievaj kcelkovmu rozvoju starostlivosti.2. Komunitn sestry, lohy, role akompetencie sestry. Charakteristick rty modernho profesionlneho oetrovatestva. Koncepcia komunitnej oetrovateskej starostlivosti.

Komunitn sestra:

- pracuje samostatne aautonmne, priom rozsah pecifickho profesionlneho smerovania sa me poda potrieb lenov komunity rozri na oblasti, ktor pomhaj riei aktulny alebo potencionlny problm.

Zdravotn starostlivos ( ZS ) sa poskytuje vzdrav aj chorobe, vmaterstve ainch stavoch, vyadujcich zdravotncku pomoc.

Zaha ambulantn astavn starostlivos .

Skracuje sa doba hospitalizcie astarostlivos ochorch sa presva do prirodzenho socilneho prostredia. Oetrovatestvo sa zameriava na podporu zdravia aprostrednctvom edukcie zdrazuje zodpovednos za vlastn zdravie.

loha sestier vkomunitnom oetrovatestve poda potrieb klientov sa del na:

Podporn psobenie

Edukciu

Starostlivos vplnom rozsahu

Role sestry vkomunitnom oetrovatestve slia na objasnenie rznych povinnost sestry:

Oetrovateka

Komuniktorka

Uiteka

Poradkya

Advoktka

Nositeka zmien

Lderka

Manarka

VskumnkaSamostatn innosti sestry akompetencie vkomunitnej starostlivosti:

Vchova kzdraviu avedenie ud sdrazom na sebestanos asebakoncepciu jednotlivca, rodiny akomunity

Vuba avedenie alch zdravotnckych pracovnkov

Starostlivos ochronicky anevylieitene chorch azdravotne postihnutch

Odporanie alch zdravotnckych sluieb aspoluprcu so socilnymi, ekonomickmi apolitickmi zlokami komunity, ktor prispievaj kcelkovmu rozvoju starostlivosti

Kompetencie sestry vkomunitnej starostlivosti maj systmov arelatvne nezvisl charakter. Sestry sa mu uplatova ako samostatn pracovnky vkomunitnej starostlivosti, preventvnej starostlivosti, vo vchove kzdraviu, vstarostlivosti ozdravie, vedukcii, starostlivosti ochronicky anevylieitene chorch azdravotne postihnutch.

Princpy komunitnej starostlivosti:

asov dostupnos zkladnej pomoci spojen skrzovou intervenciou

Jednoduch dostupnos zdravotnch asocilnych sluieb

Odovzdanie klienta zodpovedajcim slubm vsystme pre zaistenie optimlnej starostlivosti

Nadvznos starostlivosti

Multidisciplinrna spoluprca akoordincia innost poskytovateov

Monos voby klienta pri vbere sluieb

Individulny prstup vrepektovan jedinenosti loveka ajeho aktulnych potrieb

Diskrtnos pri odovzdvan informcii

elnos nkladov pre komunitn systm apodporu zdrojov komunity

Sestra m vedomosti zrznych oblast (komunikcia, psycholgia, pedagogika, manament ain)

Koncepcia komunitnej oetrovateskej starostlivosti:

Holistick chpanie zdravia

Identifikcia hlavnch zdravotnch potrieb komunity

Dostupnos sluieb zaloench na princpoch rovnosti aspravodlivosti

Komplexnos sluieb obsahujcich liebu, vasn identifikciu, intervencie apodporu zdravia

as jednotlivcov akomunt na otzkach tkajcich sa ich zdravia

Multidisciplinrny prstup apodporu zdravia prostrednctvom spoluprce sinmi sektormi so zameranm na spoloensk, enviromentlne faktory ovplyvujce zniujce zdravie

Komunitn oetrovatesk prax:

Ambulantn starostlivos Agentra domcej oetrovateskej starostlivosti

Hospic domcej starostlivosti

Oetrovatesk oddelenie

Centrum pre liebu drogovch zvislosti

Zariadenie opatrovateskej sluby

Krzov centrum

Charitatvne centrum

Domov socilnych sluieb pre mlde

Domov socilnych sluieb pre dospelch

Prepravn sluba

3. Oetrovatesk proces vkomunite. pecifick schopnosti, vedomosti aosobn prstupy komunitnch sestier. Posdenie zdravia komunity, diagnostika, plnovanie intervenci na rieenie zdravotnch problmov vkomunite ana ich prevenciu.

Oetrovatesk proces je systematick, racionlna metda plnovania a poskytovania oetrovateskej starostlivosti.

Jeho cieom je:- vplva na zdravie komunity,- uri pacientov / klientov zdravotn stav, skuton alebo potencilne problmy starostlivosti ozdravie,

- naplnova uspokojenie zistench potrieb ,- vykona pecifick oetrovatesk zsahy na ich uspokojenie,- zisti innos a efektvnos oetrovateskho psobenia. Klientom/pacientom pri oetrovateskom psoben mono rozumie jednotlivca, rodinu i komunitu.

Oetrovatesk proces je mylienkov algoritmus (intelektulna innos), spsob myslenia, alebo metda rieenia oetrovateskch problmov, ktor sestry pouvaj kuspokojovaniu vetkch potrieb pacientov.

Potreba alebo problm s z hadiska oetrovatestva chpan pozitvne ako poiadavka nie ako nedostatok.Kroky oetrovateskho procesu :

1.krok posudzovanie

2.krok diagnostika

3.krok plnovanie

4.krok realizcia

5.krok vyhodnotenie

1. POSUDZOVANIE

- posudzovania v komunitnom oetrovatestve predstavuje proces zhromaovania relevantnch existujcich dajov tkajcich sa zdravia komunity, vytrieovanie chybnch dajov a interpretciu validizovanch dajov. Je potrebn na stanovenie oetrovateskej diagnzy.

Je sasou vetkch innost, ktor rob sestra pre pacienta alebo spacientom.

Zahruje zber dt aich validizciu.

Vykonva sa poas vetkch fz OP je nepretritm procesom.

Predpoklad sa aktvna as pacienta isestry na posudzovan.

Pramene dajov :- primrne : poskytuje pacient sm je to hlavn zdroj subjektvnych dajov- sekundrne : vznamn osoby, zdravotncki pracovnci, zdravotn zznamy, in zznamy asprvy, literatraInformcie od jednotlivca :- vetky zkladn informcie opacientovi zskan: oetrovatesk anamnza, fyziklne vyetrenie, vsledky laboratrnych adiagnostickch testov ain materily opacientovom zdrav. stave.Typy dajov :

Objektvne Zisten pozorovateom alebo testovan tandardami.

Mono ich vidie, pou, cti alebo ucha,

napr. bledos, hodnoty FF, pla, trasenie rk apod. Nazvaj sa aj znakmi i vonkajmi prejavmi.

Subjektvne

S zrejm iba danej osobe, ktor ich me opsa i verifikova, napr. svrbenie, boles, strach... .

Zahruj vlastn klientovo vnmanie zdravotnho stavu i ivotnej situcie.

Patria sem aj informcie poskytnut rodinnmi prslunkmi i inmi osobami.

Nazvame ich aj symptmami i vntornmi prejavmi.Metdy posudzovania :1. metdy priameho zberu dajov

rozhovor,

pozorovanie,

dotaznk a anketa

fyziklne vyetrenie

2. metdy, ktor erpaj daje zo zznamov o komunite, zdravotnckych pracovnkov a pracovnkov inch profesi (zdravotncke tatistiky a pod.) a analza dostupnch tatistickch dajov, zdravotncke zznamy, sprvy, laboratrne vsledky; konzultovanie.Fyziklna vyetrenie:

pohadom aspexia posluchom auskultcia pohmatom palpcia poklepom perkusia Vsledky vyetren si sestra zapisuje.

Konzultovanie:

Sestra konzultuje stav potrieb pacienta/klienta V sesterskom odbornom tme V multidisciplinrnom zdravotnckom tme S odbornkmi inch pracovsk 2. DIAGNOSTIKA

Definuje sa ako:

umenie uri chorobu na zklade jej znakov aprznakov

vyhlsenie i zver tkajci sa podstaty nejakho javu

analza priebehu apodstaty stavu, situcie i problmu oetrovatesk diagnza je klinick zver oodpovediach jednotlivca, rodiny i komunity na skuton, alebo potencionlne zdravotn problmy, i ivotn proces. Oetrovatesk diagnzy poskytuj zklad pre vber oetrovateskch zsahov, na dosahovanie vsledkov, za ktor je sestra zodpovedn vchodiskom oetrovateskej diagnzy je zdravotn problm

zdravotn problm znamen akkovek stav i situciu, vktorej klient/pacient vyaduje pomoc pri upevovan, udriavan i znovuzskan zdravia alebo pri zabezpeen pokojnej smrti. Nie vdy sa to tka chorobnho stavu, me s osituciu, ke pacient potrebuje len pomoc sestry.Oetrovatesk diagnzy mu by : - dvojzlokov : problm + rizikov faktor ( P + RF )

- trojzlokov : problm + svisiace faktory + urujce znaky ( P + SF + UZ ) ( PES problm + etiolgia + symptmy )Oetrovatesk diagnzy udvaj: a) skuton zdravotn problmy (odklon od zdravia)

b) potencilne zdravotn problmy ( pri existencii rizikovch faktorov, ktor predisponuj osoby i rodiny na zdravotn problmy) c) edukan - oblasti obohatenia osobnho rastu.Fzy diagnostickho procesu:

Spracovanie dajov = akt interpretcie zhromadench dt. M tieto asti:

a) usporiadanie dajov,

b) porovnanie dajov so tandardami,

c) zoskupovanie dajov,

d) zistenie medzier arozporov.

Zistenie pacientovch zdravotnch problmov, zdrav. rizk apozitvnych strnok.

Formulovanie sesterskej diagnzy.

3. PLNOVANIE- proces vytenia oetrovateskch stratgi (intervenci, zsahov) s cieom prevencie, redukcie alebo elimincie pacientovch zdravotnch problmov, ktor boli zisten a validizovan poas diagnostickej fzy OP.Na plnovan sa mu zastova:

jedna alebo viac sestier

pacient

lenovia rodiny

podporn osoby alebo poskytovatelia

oetrovateskej starostlivosti

lenovia inch zdravotnckych profesi

(lenovia multidisciplinrneho zdravotnckeho tmu)Sasti plnovania : Vytenie priort Vytenie pacientovch cieov Plnovanie oetrovateskch stratgi Napsanie oetrovateskch ordinci Napsanie plnu oetrovateskej starostlivosti

konzultovanie

Defincia ciea :

Pacientov cie je elan vsledok i zmena na jeho ceste za zdravm.

Ciele mu odra:

- Navrtenie zdravia

- Udranie zdravia

- Upevovanie zdravia

Stanovenie dky plnenia ciea :

- krtkodob : niekoko hodn, alebo 2-3 dni

- strednodob : 1-2 tdne- dlhodob : niekoko tdov, mesiacov

Sasou plnovania s alej vsledn kritri (oakvan vsledky) VK s zvery, ktor sa odvodzuj od ciea a vzahuj sa knemu. Pre jeden cie je vhodnch apotrebnch min. 3 a 6 VK.Charakteristika dobre stanovench VK: kad vsledn kritrium svis sdanm cieom vsledok stanoven kritriom je dosiahnuten kad vsledn kritrium sa tka jedinho pecifickho vsledku kad vsledn kritrium m by o najpecifickejie ao najkonkrtnejie kad VK je objektvne = zhodnotiten, meraten, tj. vsledok mono vidie, pou, cti alebo inak odmera inou osobouOetrovatesk stratgie zsahy - intervencie = s innosti sestier

zvolen na liebu ... s zameran na odstrnenie alebo zmiernenie priny ...

slia na dosiahnutie pacientovch cieov

asti intervenci :

Dtum - kedy boli naordinovan

Akn sloveso sloveso, ktorm zana prkaz. Mus by presn

Obsahov as pecifikcia - kde, o a kto v danom prkaze

asov prvok dva odpove na otzky kedy, ako dlho, ako asto sa m oetrovatesk innos vykonva.

Podpis sestry je zkonn preberanie zodpovednosti za ordinciu. Plnovan intervencia mus by: bezpen azodpovedajca pacientovmu veku, zdravotnmu stavu, at. dosiahnuten spouitm existujcich prostriedkov, zluiten spacientovm systmom hodnt a viery,

zluiten sinmi lieebnmi metdami

4. REALIZCIA

Vykonanie alebo zsah, je uplatnenie oetrovateskch stratgi, zaznamenanch vplne oetrovateskej starostlivosti, vpraxi.

Je to oetrovatesk innos zameran na dosiahnutie elanho vsledku i pacientovch cieov, cieov komunity.

Pacient je vdy prvoradm astnkom vrealizcii plnu oetrovateskej starostlivosti, hoci sestra me kona za neho.

Stupe pacientovej asti zvis od jeho zdravotnho stavu.

Na oetrovateskej starostlivosti sa mu zastova sestry i in zdravotncki pracovnci, podporn osoby alebo opatrovatelia.Typy oetrovateskch innost :

- nezvisl

- zvisl

- sinn

Nezvisl oetrovatesk innosti iniciuje sestra na zklade vlastnch vedomost azrunost.

sestra rozhodne, i pacient potrebuje urit oetrovatesk zsahy, ktor vykonva bu sama, alebo ich deleguje na in o. personl.

sestra pritom zodpoved za rozhodnutie, aj za ich vykonanie /nesie zodpovednos pred zkonom/.Zvisl oetrovatesk innosti sestra vykonva na prkaz lekra, pod lekrskym dohadom alebo poda stanovench predpisov.

s zvyajne v priamom vzahu kpacientovej chorobe aich dleitos nemono podceova.Sinn oetrovatesk innosti sestry vykonvaj bu spolone

sinm lenom zdravotnckeho tmu,

alebo ako vsledok spolonho

rozhodnutia sestry ainho lena

tmu. Zznamy ahlsenia osesterskch innostiach komunikcia sesterskch innost

Sestersk innosti zaznamenva psomne alebo slovne po ich vykonan.

Nezaznamenva vopred! pri optovnom posden me sestra rozhodn, e sa dan innos nebude vykonva /napr. upacienta sa objavilo bradypnoe nepod morfn ap./, me nasta zmena situcie.

niekedy je potrebn urobi zznam hne , aby bol aktulny, pln, presn podanie lieku, obrtenie pacienta...,

inokedy me sestra urobi zznam na konci zmeny urobenie kpea, oetrenie D...

Oetrovatesk zsahy sa mu komentova stne pri aktulnom stave, monos pouitia diktafnov, psomne hlsenia na konci sluby. 5. VYHODNOTENIE

- vyhodnoti voetrovatestve znamen zisti, i sa dosiahli pacientove ciele ado akej miery. Jeho zvery uruj, i sa maj oetrovatesk zsahy skoni, pokraova, revidova alebo zmeniVyhodnocovac proces m es sast:1) Urenie vslednch kritri /noriem na meranie spechu/, ktor sa pouij na meranie dosiahnutia cieov.

2) Zskanie dajov vzhadom na vsledn kritri.

3) Porovnvanie zozbieranch dajov so stanovenmi kritriami aposdenie, i sa ciele dosiahli.

4) Porovnanie oetrovateskch innost svsledkami upacienta.

5) Revzia pacientovho plnu oetrovateskej starostlivosti.

6) Modifikcia plnu. Hodnotenie dosiahnutia ciea

Existuj tri mon vsledky hodnotenia :

Prklady:

Cie sa splnil. Pacient si zachoval celistv kou poas imobility (terminlne hodnotenie).

Cie sa splnil iastone. Pacient si zachoval celistv kou, ale imobilita pretrvva.

Cie sa nesplnil. Upacienta sa na piaty de objavilo zaervenanie koe vpredileknch miestach dekubitovVyhodnotenie je mon uskutoni aj iastkovo (sben proces) poas uskutoovania oetrovateskho plnu, napr. pri odovzdvan sluby, prostrednctvom formulru SOAP kde opeme subjektvne (S) hodnotenie pacientovmi slovami,

objektvne (O) zhodnotme momentlny stav pacienta, prostrednctvom vslednch kritri,

analyzujeme (A), ktor vsledn kritri sme u dosiahli aktor nie

a na zklade toho urme, ktor sestersk intervencie ete plnujeme (P) alej vykonva.

4. kolsk sestra vsystme zdravotnej starostlivosti odeti. kolsk oetrovatestvo, historick pohad, sasn kolsk oetrovatesk prax. Vzvy pre kolsk oetrovatestvo v21.storo, zabezpeovanie zmien vpraxi. kolsk oetrovatestvo ( K OE ) je disciplna vrmci pecializovanej praxe komunitnho oetrovatestva. Jeho rola spova vpozitvnom ovplyvovan zdravia apohody det kolskho veku.

K OE sa del do nasledovnch kategri :

- posudzovanie zdravia asledovanie

- oetrovanie alieba

- podpora zdravia

kola je prostredie, vktorom deti trvia znan as svojho ivota aje tu monos pozitvne ovplyvova ich zdravie aivotn tl.

Na rozdiel od mnohch krajn E aUSA, kde je zkonom zakotven aj K OE, na Slovensku tto aplikovan oe disciplna chba.

kolsk sestra - je nezvisl odbornka, schopn posudzova potreby kolkov. Je schopn spolupracova vspojen medzi kolou, rodinou aalmi odbornkmi airou komunitou. Kontakt so kolkmi jej umouje, aby pozitvne ovplyvovala ivotn tl det, adolescentov aich rodn atak prispievala kredukcii vysoko rizikovho sprvania azvyovaniu monost dosahovania zdravia vrmci miestnych komunt.kolsk sestry s povaovan za :- prv kontakt pre kolsk personl

- preberaj zodpovednos za poskytovanie rd apodpory kole, dieau arodine- nadvzuj kontakty sprslunmi odbornkmi aorganizciami zabezpeujcimi starostlivos odeti

Funkcia arola kolskej sestry

- Voetrovateskom procese pln kolsk sestra rzne lohy ako napr. : koordintora, manara, eduktora akonzultanta.

- Pracuje na zklade oe procesu avyuva pre svoju prcu aj tandardy.

- Hlavnm cieom vetkch loh e zvyovanie zdravia iaka.

- Sestra je povinn by hlavnm spolupracovnkom lekra, starajca sa ozdravie iaka vmieste iase jeho vzdelvania. Roly kolskej sestry: Poskytovate oetrovateskej starostlivosti

Eduktor

Poradca

Vskumnk

Vodca

Starostlivos oiaka zaha:- predchdzanie chorb

- skor odhaovanie chb adysfunkci udet aadolescentov

- ohranienie faktorov, ohrozujcich zdravie det vkole

- pomoc kzdraviu iaka

- intelektulny apsychick vvoj- zdravotn vchova, potrebn pre rozvoj azdravie

Podpora zdravia azdravotn vchova s zkladn lohy K OE.

Sestry ich vykonvaj prostrednctvom prevencie chorb, identifikcie problmov, podporuj zdrav ivotn tl, zabezpeuj starostlivos oiakov so pecilnymi potrebami.

Kompetencie kolskej sestry: Prevencia akontrola prenosnch ochoren

Starostlivos ochorch alebo poranench iakov

Zodpovednos za oetrovanie iakov so pecilnymi potrebami

Vedenie skrningovch programov skrning zraku, sluchov skrningy, optimlna vka ahmotnos, skoliza

Podpora amonitorovanie bezpenho azdravho prostredia

Zdravotn podpora, edukcia, poradenstvo

Zdravotn manament

Vyhodnotenie programu akvality bezpenosti azlepenia

innosti sestry s zameran na:

- prevenciu akontrolu prenosnch ochoren ( imunizcia, izolcia, kontrola infekci )

- starostlivos ochorch alebo poranench iakov ( prv pomoc, zabezpeenie potrebnej starostlivosti, lieba apodvanie liekov )

- zodpovednos za oetrovanie iakov so pecilnymi potrebami ( starostlivos ohendikepovan deti, pomoc rodinm uspokoji ich pecilne potreby, zabezpeenie individulneho edukanho plnu )

- vedenie skrningovch programov ( zrak, sluch, optimlna vka, hmotnos, skoliza )- podpora amonitorovanie bezpenho azdravho prostredia

- zdravotn podpora, edukcia aporadenstvo

- zdravotncky manament ( sestry by mali ma primeran vybavenie na poskytovanie sluieb )

- vyhodnotenie programu akvality bezpenosti azlepenia

Integrovan program zdravia detPrimrna prevencia zaha nasledujce komponenty:

Viva

Fyzick aktivita

Vchova krodiovstvu

Redukcia stresu vkole

Posilovanie sebakoncepcie asebapoatia iaka

Vchova kzdraviu iakov je zameran na:

Poznvanie svojho tela

Starostlivos osvoje zdravie

Osvojenie zdravch nvykov azodpovednosti za seba

Samostatn rozhodovanie za svoje zdravie, zdravie rodiny akomunity

eln vyuvanie zdravotnckych sluieb

Ciele programu Zdravie 21:

3. Zdrav tart do ivota, 4. Zdravie mladch ud, 9. Zni vskyt pokoden znsilia anehd, 10. Zdrav abezpen prostredie, 12. Zni pokodenia zalkoholu, drog atabaku, 14. Multirezortn zodpovednos za zdravie

Program WHO kola podporujca zdravie:

Bol vytvoren ako nstroj stratgie komplexnej premeny nrodnho kolstva kadej zastnenej krajiny na zklade celostne poatej podpory zdravia za elom prevencie civilizanch chorb adetruktvnych zvislosti.

Vytvoren projekty sa vyskali vtyroch skobnch kolch vechch, Maarsku, Posku ana Slovensku. Odvtedy sa tto sie roziruje aprekroila u vye 38 krajn. Eurpska sie kl podporujcich zdravie sa sna ospoluprcu na medzinrodnej, nrodnej, regionlnej amiestnej rovni.

Preventvna starostlivos prebieha vtroch rovniach :

Primrna prevencia: je zameran na aktvnu podporu aochranu zdravia det amldee, osvojenie vedomost osvojom tele, sprvnom ivotnom tle, aktivity na osvojenie sprvnych nvykov, vyhadvanie rizikovch faktorov

Sekundrna prevencia: je zameran na pomoc deom saktnymi achronickmi ochoreniami, aby dodriavali lieebn arehabilitan reim, podvanie liekov, vykonvanie oetrovateskch aktivt na vylieenie alebo stabilizovanie zdravotnho stavu.

Tercilna prevencia: je zameran na prevenciu pred opakovanm vskytom zdravotnch problmov, pomoc apodporu vprocese adaptcie na chronick ochorenie aprevenciu komplikcii.

kola by mala podporova zdravie !!!5. Komunitn oetrovatesk starostlivos odospelch. Charakteristika arozdelenie dospelosti, preventvna starostlivos odospelch, podporn programy zdravia, oetrovatesk proces, zameran na zmenu sprvania, konania, zodpovednos jednotlivca za zdravie.

Vekov charakteristika dospelosti :

- Mlad dospel vek : 20 35 rokov

- Stredn dospel vek : 35 45 rokov

- Star dospel vek : 45 60 rokov

Posdenia stavu jednotlivca :

- meranie telesnej vky ahmotnosti

- posdenie telesnej zdatnosti vyetrovanie rozmerov tela, hrbky konch rias, step-test, posdenie sily avytrvalosti aohybnosti kbov

- biochemick vyetrenie krvi

- meranie krvnho tlaku afrekvencie pulzu

- posdenie vivy

- posdenie zdravotnho rizika

- posdenie zdravotnho tlu

- posdenie postojov kstarostlivosti ozdravie

- posdenie ivotnho stresu

- zmeny zraku asluchu

- vynechvanie mentrucie- spokojnos vzamestnan

- spoloensk aktivita

- vzahy vrodine avzahy sdemi

- zdravotn preventvne prehliadky

- okovanie

- bezpenos : smrten razy pri dopravnch nehodch, pdy, poiare, popleniny, otravy, utopenie, pracovn razy

- viva : zameriavame sa na preferenciu prjmu vyvenho mnostva potravy, dostatonho prjmu bielkovn avpnika, ako aj obmedzovanie cholesterolu, mastnch jedl aznenie celkovho energetickho prjmu, pri problmoch shmotnosou odporame jedincom, aby si vybrali zviacerch programov, zameranch na upevnenie zdravia

- telesn aktivita : odpora sa, aby kad dospel lovek vykonval primeran telesn aktivitu t.j. 30 a 60 mint denne, alebo minimlne 3x do tda

- osteoporza : zabezpei dostatok vpnika, vitamnu D pohybovej aktivity

- menopauza / andropauza

- sebakoncepcia

Vrmci upevnenia duevnho zdravia sa zameriava na pomoc pri prekonvan vvinovch tdi tohto obdobia odporame :

- venova sa obbenm vonoasovm aktivitm, portu, lenstvu v spolku, alebo inej odbornej spolonosti, vzdelvaniu, alebo nstupu do novho zamestnania

- venova pozornos svojmu zovajku, akceptova zmeny, ktor vek prina

- chpa svoje deti, ktor dorastaj aopaj domov, snai sa im pomc vkadodennch innostiach

- udriava star priatestv anadvzova nov znmosti, rozirova okruh priateov aspoloensk aktivity

- rozprva sa ozloitej lohe pri starostlivosti osvojich starncich rodiov

- plnova dchodok, povzbudzova jednotlivcov imanelsk dvojice, aby sa na toto obdobie pripravili finanne aj spoloensky ato aj vasovom predstihu

Rizikov faktory, ovplyvujce zdravie - medzi ovplyvniten rizikov faktory patr : viva, obezita, fajenie, konzumcia alkoholu, hypertenzia, vysok koncentrcia cholesterolu, DM, telesn hmotnos

Podpora zdraviaNavrhovan stratgie programu Zdravie 21 pre zdravie dospelch, sa sstreuj na prevenciu jednotlivch rizikovch faktorov aprevenciu chorb : zdrav abezpen fyzick prostredie, zdravie itie, zmenenie kd vplyvom alkoholu, tabaku adrog, ustanovizne podporujce zdravie zdrav obydlia aich okolie, pracovisk, dostatok predkolskch akolskch zariaden, kl, miestne komunity, obce amest, monosti aprleitosti pre zdravotne postihnutch, mnohorezortn zodpovednos na zdraviePrimrna prevencia : ochrana apodpora zdravia, preventvna prehliadka upraktickho lekra pre dospelch, gynekolga, urolga, zubnho lekra

Sekundrna prevencia

Tercirna prevenciarovnestarostlivostiozdravieobanov vSR

Prv rove starostlivosti ozdravie (individulna) je realizovan na rovnisamotnhoobana,iajjehonajblichudetastarchobanov.Jetonapr.vyhbaniesafyzickmuohrozeniu,samooetreniemalchzranen,akoajzdravtlivota.

Potencilrozvojaprvejrovnejenajmvoblastiprevencieprostrednctvomzdravhotluivota.

Paradoxne vo vyspelch krajinch je viditen padok prvej rovne starostlivostiuirokch vrstiev obyvatestva charakterizovan obezitou, nedostatkomfyzickhopohybu,fajenm,alkoholom, drogami.

Jetoadresnzdravotnstarostlivos.Druh rovestarostlivosti ozdravie jerealizovan na rovniintegrovanej komunitnejzdravotnej asocilnejstarostlivosti.

Tupatriaformyvzjomnejpomocimedziobanmi,prcaobianskychaktivistov, klubyzdravia,telovchovnspolky, charitatvneorganizcie, tulky pre bezdomovcov, aktivity socilnych komunitnch pracovnkov zameranchnaprevenciudrogapoulinejkriminalityapo zdravotnslubynakomunitu orientovanejprimrnejstarostlivosti veobecnchlekrov,zdravotn sestry,psycholgovvterne,rehabilitanchpracovnkov, lekrnikov,pracovnkov ervenho kra... ktor sa vetciintegruj do jednej zdravotno - socilnej siete na podklade psobenia v spolonomkomunitnompriestoreanies platenzosystmu solidrnehozdravotnhopoistenia.

Tretiarovestarostlivostiozdravie(profesionlna)jerealizovannazkladedebyprcevspolonosti, kde vznikli profesie a organizan truktry, ktor sa venuj adresneprofesionlnej starostlivostiozdravieinchobanov.

Ideooblasposkytovaniazdravotnejstarostlivostinapr.neodkladnej,ambulantnej,lkovej,pecializovanejazdravotnckychsluieb.

Osobitn kategria na pomedzdruhej a tretej rovne jeoblas darcovstva (napr. krvi,orgnov). Zo strany darcu ide oakt na rovni komunitnej, ale samotn vkonodberuadistribcieje pecializovaninnoszabezpeovantreourovou.

tvrt rove starostlivosti ozdravie (verejn) je realizovan neadresne, na rovniverejnhozdravia.

Ide napr. oriadenie environmentlnych, epidemiologickchrizk aichdopadov nazdravie obanov,tatistickvyhodnocovanie aposudzovaniedeterminantovzdravia, inicializciainnost na ovplyvovanie determinantov zdravia ttom. Keeproblematika verejnho zdravia presahuje monosti loklnych subjektov, je zvyajnerealizovannarovniverejnejsprvyasamosprvy.

Vznamnouzlokouvtvrtejrovnisradyverejnhozdravotnctva.

Medzinrodn anrodn komunitn programyPresta avyhraj 2006 medzinrodn sa pre fajiarov

QUITLINE telefonick poradenstvo pri odvykan od fajenia

CINDI integrovan program intervenci proti infeknm chorobm (poradne zdravia)

Program podpory zdravia znevhodnench komunt na Slovensku na roky 2007 2015

Sledovanie vivovho stavu vybranch vekovch skupn dospelej populcieVyzvi srdce kpohybu celonrodn, medzinrodne koordinovan kampa na zvenie pohybovej aktivity dospelej populcie

Zdrav pracovisk

Nrodn akn pln opatren proti alkoholu legislatvne obmedzi reklamu na alkoholick npoje, represvnejie postihova priestupky atrestn iny, spchan pod vplyvom alkoholu, zvi ceny destiltov, vytvra apodporova preventvne programy, orientovan na znenie rizikovho pitia, zvi vekov hranicu pre nkup apitie alkoholu na 21 rokov.6. Komunitn oetrovatesk starostlivos ostarch ud. Prevencia vstarobe, lohy komunitne sestry so zameranm na geriatriu, starostlivos oimobilnch pacientov, starostlivos oseniorov, intitcie, poskytujce dlhodob starostlivos.

Vekov charakteristika :

- vy star vek, rann staroba , mlad seniori : 60 74 rokov

- vysok stareck vek, vlastn staroba, star seniori : 75 89 rokov

- dlohovekos : nad 90 rokov

Posdenie jednotlivca :

- funkn geriatrick vyetrenie

- posdenie socilnej situcie seniora :

fyziklne prostredie typ bvania - dostatok prostredia, poet miestnost, teplota prostredia, voda, krenie, ventilcia, vybavenie domcnosti, existujce monosti skladovania potravn, prprava stravy vskyt rizk vdomcnosti nedostaton osvetlenie, prekky vprostred, schodisko, labiln zbradlie, pouvanie spotrebiov, dostupnos hasiacich prstrojov

dostupnos obchodnch centier vzdialenos, monos azauvan spsoby dopravy, vah apod.

socilne prostredie dostupn zdroje pomoci asl

- postoj kproblematike starnutia akstarm uom

- duchovn strnka ivota seniorov

Rizikov faktory, ovplyvujce zdravie

-> geriatrick klinicky vznamn situcie, typick pre vy vek

-> biologick imobilizan syndrm, dekubity, zmeny tkajce sa farmakoterapie, poruchy spnku, dehydratcia, poruchy defekcie, poruchy vivy, dlhovekos, hluchota alebo slepota, pdy arazy, GMS, retencia mou, inkontinencia mou astolice, poruchy termoregulcie, ortostatick hypotenzia, perimortlne syndrmy

-> psychick 3D syndrm, poruchy sprvania, poruchy adaptcie

-> socilne dysfunkcia rodiny, socilna izolcia, nsilie na starom loveku, strata sebestanosti, zvislos od pomoci druhch

Podpora zdravia Zdrav starnutie / Zdravie 21

Zkladnm princpom zdravho starnutia je preferencia dobrho zdravia vstarobe, sdrazom na potrebu prpravy ud na starnutie vzdrav, systematickou podporou aochranou ich zdravia poas celho ivota.Zdravie starch ud zlepuje ich nezvislos ainorod aktivita, ktor treba podporova radom opatren kls draz na nevyhnutnos vstavby viacgeneranch domov abytov, potrebu prispsobenia dopravy, oznaenia intitci, i ulc, umoni alie vzdelvanie na univerzitch tretieho veku, vytvra materilno technick podmienky na uskutoovanie aktivt, vytvra monosti pre socilne kontakty kluby, dovoz stravy, pranie bielizne, vyuvanie verejnej dopravy, cenovch av, poskytn opatrovatesk aasistenn sluby, poradensk sluby, rekondin pobyty...Primrna prevencia je zameran na prevenciu predasnho starnutia, prevenciu chorobnosti vo vyom veku, prevenciu i zmiernenie tzv. bremien staroby

Primrna prevencia kladie draz na ochranu zdravia seniora pred vznikom ochorenia scieom :

- zabezpei primeran socilne aekonomick zzemie

- vyhadva rizikov faktory najastejie sa vyskytujcich ochoren

- zabezpei dostupnos zdravotne asocilnej starostlivosti- vyhadva rizikovch seniorov, rizikov prostredie, rizikov situcie

- zaloi evidenciu rizikovch seniorov, ich dispenzrnu starostlivos

Sekundrna prevencia preventvne vyetrenia aprehliadky

Tercilna prevencia

Medzinrodn anrodn komunitn programy- Zdravie 21 zdravie pre eurpsky regin v21. storo

- Nrodn program ochrany starch ud

- Jednota dchodcov na Slovensku

- Mm 65 ate ma, e ijem zdravo7. Komunitn oetrovatesk starostlivos odeti adorast. lohy komunitnej starostlivosti onovorodenca, deti, potreby dieaa, ciele komunitnej starostlivosti odeti, proces prevencie vstarostlivosti odeti vkomunite.Vekov charakteristika- prenatlne obdobie

- novorodeneck obdobie

- dojeneck obdobie

- batoliv obdobie

- predkolsk obdobie

Vtomto obdob je dleit zaa vtepova dieau do pamti, e zdravie je dleit hodnota

- kolsk obdobie

mlad kolsk vek : do 12. roku ivota

star kolsk vek : do 15. roku ivota- puberta medzi 11. 15. rokom ivota

- adolescencia medzi 15. 22. rokom ivota

Detsk mrtnos

- demografick vvoj vSlovenskej republike je na zaiatku 21. storoia charakterizovan postupnm zniovanm prodnosti azvyovanm strednej dky ivota

Eurpska stratgia starostlivosti odeti adorast zameran na zlepenie zdravia zahruje sedem priort starostlivosti odeti adorast:

1. Zdravie matky anovorodenca

2. Vivu

3. Infekn choroby

4. razy ansilie

5. ivotn prostredie

6. Dorastov vek

7. Psychosocilny rozvoj a mentlne zdravie

Komponenty posudzovania sa vymedzuj zaktulnych problmov danej komunity so zameranm na detsk populciu. Sestra sa pri posudzovan zameraiava na:

Hodnotenie rastu avvoja dieaa

Domce akolsk prostredie

ivotn tl

Vyuvanie systmu zdravotnej starostlivosti

lohy komunitnej starostlivosti odeti:

Vychdzaj zEurpskej stratgie (sedem priort).

Nevyhnutnmi ciemi starostlivosti odiea vkomunite je podpora zdravia, prevencia, predchdzanie ochoreniam, edukcia det amladej genercie. Kdosiahnutiu cieov je nutn posudzovanie potrieb dieaa, odhaovanie rizikovch skupn, vykonvanie dispenzrnej starostlivosti na zlepenie zdravotnho stavu arozvoj zdravia udet zdravch ana zdrav ohrozenchprinvratenie zdravia asebestanosti, zabrnenie manofestovaniu akomplikciam choroby.

innosti komunitnej detskej sestry minimalizuj trvel pokodenia zdravia dieaa, zniuj invaliditu amorbiditu vdetskom aj vyom veku.

Posdenie stavu jednotlivca

Npl preventvnych prehliadok je uren zkonom . 577 / 2004 orozsahu zdravotnej starostlivosti na zklade verejnho zdravotnho poistenia.- preventvna prehliadka

- hodnotenie rastu avvinu : hmotnos, dka/vka dieaa, BMI

- hodnotenie psychomotorickho vvinu : rozvoj hrubej ajemnej motoriky, rozvoj rei, rozvoj socilneho sprvaniasa apoznvania

Rodina

- identifikcia lenov rodiny, zdravotn stav lenov rodiny

- posdenie prostredia

- finann situcia rodiny

- vzdelanie lenov rodiny

- socilne prostredie rodiny

Apgarovej skre rodiny skrningov nstroj, ktorm posudzujeme funknos rodiny ( adaptcia, partnersk vzah, citov prejavy arozhodnutia )

Rizikov faktory, ovplyvujce zdravie

- zdravie matky anovorodenca ( vznamne ovplyvuj psychoaktvne ateratognne initele )- viva : sprvne nvyky, tkajce sa vivy astravovania je potrebn zska u vtlom detstve as jednm znajlepch preventvnych opatren. Dojenie je zkladom zdravho vvoja dieaa. Nezdrav viva vedie knarueniu zdravia anaruen zdravie zapriuje alie zhorovanie vyivovacieho stavu.

Medzi najastejie chyby pri stravovan patr : jednotvrnos, mal pestros stravy, nedostatok ovocia azeleniny, nadbytok cukrov apokrmov svysokm obsahom tuku, povanie npojov, obsahujcich kofen achinn nedostaton vvin imunity, kazivos chrupu, obezita kolopovinnch det, zvenie rizika kardiovaskulrnych ainch systmovch ochoren valom veku

- infekn choroby : aktne respiran choroby, hnakov ochorenia, zubn kaz aochorenia parodontu

- Syndrm nhleho mrtia dojiat (SIDS)- razovos : udusenie vpostieke, zakrtenie predmetmi, zavesenmi na krku, zadusenie aspirovanm mliekom, prehltnutmi predmetmi, pd zpostele, popleniny, rezn abodn rany, elektrick ok aotravy, razy pri dopravnch nehodch

- syndrm CAN (child abuse and neglect) : spolon nzov pre tran, zneuvan azanedbvan diea fyzick tranie, sexulne zneuvanie, emocionlne tranie, zanedbvanie dieaa aintitucionlne tranie

Podpora zdravia koleruje aj scieom Zdrav tart do ivota programu WHO Zdravie pre vetkch v21. storo

Vetky intervencie na podporu zdravia by mali zahrova :- posilovanie vzahu medzi rodimi ademi atak rozvja spoloensk aduevn pohodu medzi demi- udriavanie zdravia abezpenosti dieaa

- zdrav vivu azven pohybov aktivitu

- podporu dojenia

- prevenciu infeknch ochoren

- prpravu na kolsk dochdzku asprvne uenie sa

- vasn detekciu porch rastu arizikovch faktorov obezity

- vasn detekciu oneskorenho vvinu, chorb arizk razov

- identifikciu naruench rodinnch vzahov

Primrna prevencia : nrodn program starostlivosti odeti adorast vSlovenskej republike na roky 2008 2015 podpora rastu avvinu dieaa, viva, ochrana abezpenos, okovanie (Nrodn imunizan program), dentlna hygiena, prprava na rodiovstvo.Viva : draz kladieme na prirodzen vivu novorodenca adojaa, edukujeme rodiov osprvnej vive, ale aj na uenie azvldnutie technk prpravy sprvnej vivy, na prpravu jedl so sprvnou nutrinou hodnotou, vytvranie adodriavanie pitnho reimu

Ochrana abezpenos : edukujeme rodiov obezpenosti dieaa vaute, predchdzan nebezpenm pdom, obezpench hrakch, vyuvan bezpenostnch pomcok, venujeme sa dopravnej vchove, bezpenosti det pri portovch aktivitch prilby, chrnie, in pomcky

Sekundrna prevencia : riei u vzniknut zdravotn problmy dieaa, rodiia maj zska informcie oindividulnej starostlivosti odiea, omonch zmench, oliekoch, pomckach at.

Tercirna prevencia : pomhame rodiom adeom predchdza opakovaniu zdravotnch problmov dieaa audra optimlny aktulny zdravotn stav.

Sasou sekundrnej atercirnej prevencie je aj dispenzarizcia dieaa.

Zdravm dieaa arodiny sa zaoberaj nasledujce programy aprojekty : - Baby friendly hospital initiative Iniciatva nemocnc priateskch kdeom

- Nrodn program starostlivosti odeti adorast

- Nrodn imunizan program- koly podporujce zdravie

- Preventvny program pre matersk azkladn koly Zlat smev

Vekov charakteristika

Pubescencia prepuberta apuberta -> 11. a 15. rokom- hormonlna nerovnovha vtomto obdob me by prinou znenej odolnosti proti infekcim, zvenej chorobnosti aakost spsobench neurovegetatvnou nerovnovhou

Adolescencia medzi 15. 22. rokom ivotaPosdenie stavu jednotlivca

- telesn apohlavn vvin poda Tannera Chlapci : vvin genitlu, Dievat : vvin prsnkov, obe pohlavia : pubick ochlpenie

- hodnotenie vitlnych funkci

- hodnotenie stavu koe

- viva

- pohybov aktivita

- odpoinok aspnok

- vyprzdovanie

- bezpenos pouvanie bezpenostnch psov vaute, nosenie prilby, chrniov, plvanie, fyzick ohrozovanie

- sexulna aktivita pouvanie kondmu, inch antikoncepnch metd, vskyt sexulne prenosnch ochoren, mentrucia, polcia

- aktivity na udranie zdravia uvanie liekov, vivovch doplnkov, pravideln samovyetrovanie prsnkov asemennkov, zujem ourit aspekty vlastnho zdravia

- kola

- vzahy

- rove vedomost oivotosprve

Rizikov faktory, ovplyvujce zdravie

- zranenia portov razy, nehody

- stravovanie obezita, mentlna anorexia, bulmiaJednotlivci neraajkuj, vynechvaj desiatu, mnohokrt neobeduj alebo obeduj a vase olovrantu, konzumuj fast food

- fyzick inaktivita jednou zmnohch prin je nadmern sledovanie televzie atrvenie vonho asu pri potai- fajenie

- nadmern konzumcia alkoholu je spojen sdopravnmi nehodami, nechrnenou sexulnou aktivitou amnostvom zdravotnch rizk vneskorom veku

- drogy obdobie adolescencie je obdobm najastejieho vzniku zvislosti od psychoaktvnych ltok, i patologickho hrstva. Vsasnosti sa na Slovensku najastejie zneuvaj amfetamny, rastlinn drogy, kanabinoidy, kokan aheron.

- sexulna aktivita riziko prenosu pohlavnch chorb, AIDS, hepatitdy aneplnovanej tehotnosti

- duevn zdravie dospievanie je zvl citliv obdobie, vktorom je zjavn nrast samovrd asebapokodzovania

Podpora zdravia

Na podporu zdravia vo vekovej skupine dospievajcich aadolescentov je zameran cie . 4 programu WHO Zdravie mladch udProces prevencie vstarostlivosti odeti adorastPrimrna prevencia podpora normlneho rastu avvinu dieaa, vvoj pozitvnych vzahov medzi rodimi ademi, ochrana zdravia apredchdzanie zdravotnm problmom dieaa, zaistenie bezpenho prostredia, skrning aelimincia potencionlnych zdravotnch problmov dieaa. Vedome predchdza nehodm arazom, edukova adolescentov ovhodnom stravovan apotrebe fyzickej aktivity, nemenej dleitmi tmami s hygiena avchova krodiovstvu, prevencia drogovej zvislosti.

Stravovanie : adolescentov treba edukova osprvnom vbere potravn, ato doma aj mimo domova. Jedl by mali by zloen zpotravn zkladnej potravinovej pyramdy -> vpnik, fosfor, vitamn D, zinok, kalcium, elezo ... najvhodnejie je rozdeli celodenn stravu na 5 energeticky primeranch jedl spribline 3-hodinovm odstupom, odpora sa konzumcia aspo 2-3 porci ovocia azeleniny denne

Hygiena : poui dospievajcich otelesnch zmench anevyhnutnosti dodriava hygienu, najm udievat vobdob mentrucie, dleit je edukcia opravidelnej adslednej starostlivosti ozmenen kou tvre, poskytnutie podpory, nepodliehanie depresii afrustrcii

Vchova krodiovstvu : poskytnutie faktickch dajov osexulnej aktivite, jej nsledkoch, oprvach jedinca rozhodn sa, akm spsobom sa sexulne prejav, aposkytn informcie okontrole prodnosti arznych antikoncepnch metdach, sasou vchovy je aj vytvorenie nvyku na pravideln samovyetrovanie prsnkov asemennkov

Prevencia drogovej zvislosti : odporania na prevenciu fajenia zvisia od veku dieaa, vie deti ume okodlivosti fajenia anvyku na fajenie, adolescentom odporame zosta, alebo sta sa nefajiarom. Vprevencii povania alkoholu postupujeme podobne, dleit je aj celospoloensk podpora zkaz nkupu tabakovch vrobkov aalkoholu osobm mladm ako 18 rokov aprevencia vrodine akole. Medzi pecifick programy prevencie drogovch zvislost zarauje rovesncke (peer) programy cieom je vykoli rovesnkov, pomocou ktorch sa bude realizova prevencia na kolch, ale aj vneformlnych kamartskych vzahoch.

Sasou primrnej prevencie je aj aktvna imunizcia okovacmi vakcnami

Sekundrna prevencia odhalenie alieba ochorenia vrannom tdiu azabrnenie progresi, inn starostlivos pri existujcich zdravotnch problmoch vkontexte lieby aktneho stavu aelimincia zdravotnch problmov dieaa. Neoddelitenou sasou je skrining.Tercirna prevencia lieebn rehabilitcia aintegrcia det do irieho socilneho, kolskho prostredia aprostredia vrstovnkov. Stabilizcia pokodench funkci organizmu aprevencia recidv problmov azhorovania zdravotnho stavu.

Vedukcii sa zameriavame na tieto oblasti :- charakteristika ochorenia aprznaky signalizujce zhorenie stavu- podvanie liekov

- lieebn procedry apecifik starostlivosti

- obmedzenie aktivt

- potrebn vybavenie

- potrebn kontakty

- komunitn podporn systm

Medzinrodn anrodn komunitn programy

- Nrodn program starostlivosti odeti adorast

- Kardiovaskulrny program pre deti adorast Zdrav srdce pre Slovensko

- Nrodn program kontroly tabaku

- Nrodn program boja proti drogm

- Nrodn program ochrany sexulneho areproduknho zdravia vSR

- koly podporujce zdravie- Projekt E sa nefajiarskych tried

- Projekt HELENA (Healthy lifestyles in Europe by nutrition in adolescence) zameran na tdium ivotnho tlu avivovch zvyklost eurpskej mldee

8. Komunitn oetrovatesk starostlivos oenu. pecifick aspekty zdravotnej starostlivosti oenu, model prevencie starostlivosti oenu, monosti spoluprce prodnej asistentky vkomunitnej starostlivosti, dojenie edukcia aprprava eny na dojenie.Starostlivos oenu vkomunite

Hlavnm cieom komunitnej starostlivosti vprodnej asistencii je udranie dobrho zdravotnho stavu azlepenie kvality zdravia ien, ich det, rodn akomunt.

pecifick aspekty vstarostlivosti oenu:

eny vyuvaj systm zdravotnej starostlivosti astejie ako mui

eny s asto ekonomicky slabie vporovnan smumi

eny bvaj obeami predsudkov anesprvnych postojov spolonosti

Prirodzen fyziologick prejavy ien sa medicnsky posudzuj vinou zmuskho pohadu

Starostlivos oenu vkomunite:

Zabezpeenie komplexnej starostlivosti vkoordincii sambulantnou astavnou starostlivosou

Znenie nkladov na zdravotn starostlivos

sporu lok vnemocniciach

Obmedzenie pobytu vlkovch zariadeniach iba na nevyhnutn as zvldnutia aktneho stavu rozrenie spektra starostlivosti adostupnosti pre vetkch poistencov

Umonenie voby liei sa vprirodzenom socilnom prostred apod odbornm dohadom

Spoluprca prodnej asistentky vkomunitnej starostlivosti

- sodbornkmi zo vetkch medicnskych odborov, najm sgynekolgom, prodnkom aneonatolgom

- sodbormi zklinickho oetrovatestva gyn. oetrovatestvo, neonatologick oetrovatestvo

- so psycholgmi asocilnymi pracovnkmi aostatnmi zdravotnmi pracovnkmi

- sorganizciami ttnej sprvy asamosprvy

- spodpornmi skupinami

Oblasti komunitnej starostlivosti oenu:

Posdi postoj eny kzdraviu

Posdi kvalitu gynekologickho zdravia

Vyhadva rizikov faktory aeliminova ich negytvny dopad na zdravie eny

Zapja enu do aktivt smerujcich kpodpore audraniu gynekologickho zdravia

Hodnoti kvalitu sexulneho ivota apartnerskho ivota

Posdi ivotosprvu aivotn tl vo vzahu ku gynekologickmu zdraviu eny

lohy komunitnej starostlivosti pri udraiavan apodpore zdravia tehotnej eny:

Posdi postoj tehotnej ktehotenstvu

Posdi aeliminova vplyv rizikovch faktorov

Hodnoti priebeh tehotenstva aedukova tehotn

Podporova tehotn kaktvnemu prstupu kprenatlnym skrningovm vyetreniam

Posdi postoj rodiny, partnera, komunity ktehotenstvu aprchodu novho lena

By poradcom vprocese psychickej, fyzickej amaterilnej prpravy na prod anovorodeneckej vbavy

Psychicky podporova klientku vjej rozhodnutiach azmene ivotossprvy anaj ivotnho tlu

By poradcom voblasti socilnej aprvnej podpory vtehotenstve apo prode vslade splatnmi legislatvnymi opatreniami vtejto oblasti

Starostlivos oestonedeku vkomunite

- je to obdobie 6 tdov po naroden dieaa

Pri posudzovan ahodnoten stavu sa prodn asistentka zameriava na bio-psycho-socilne potreby eny, dieaa arodiny

Posudzuje :

- meria FF pri kadej nvteve (TT, TK, P)

- involciu maternice zvenie fundu maternice, krvcanie

- stav hrdze stav sutr, farba koe, edm, boles, vpotok, hematm, hemoroidy

- pou enu poas estonedelia odslednej hygienickej starostlivosti najm voblasti rodidiel, sprchovanie po kadom vyprzdnen, ast vmena vloiek, sedav kpele- upozorni na mon prznaky vzniku komplikci vrane zaervenanie, opuch, hematm, vpotok zrany

- stav prsnkov vekos, tvar, citlivos, naplnenie, nstup laktcie, stav bradaviek, prtomn kolostrum, sprvne priloenie dieaa kprsnku, edukuje ospsobe prpravy prsnkov na dojenie, oetrenie prsnkov pred apo dojenNajastejie problmy, spojen sdojenm bolestiv, naliate prsnky, bolestiv bradavky, zl technika dojenia, upchat mliekovody, mastitda, nesprvne anedostaton vyprzdovanie prsnkov- vyprzdovanie H kedy nastalo spontnne vyprzdovanie (2-3 dni po prode), hemoroidy, zhodnotenie prjmu tekutn astravy (kaovit, ahko strviten strava bohat na vlkniny)

- vyetrovanie asledovanie DK farba, opuch- viva ahydratcia dostatok tekutn (2-2 l denne), bylinkov aovocn aje, rieden ovocn avy, mlieko, nesten minerlky. Vynecha : korenen, drdiv, mastn jedl, strukoviny, citrusy

- spnok aoddych dopria si dostatok spnku aodpoinku. Sexulny ivot aantikoncepcia a po ukonen estonedelia

- posdenie psycho-socilnych potrieb emocionlny stav, sprvanie

Poprodn poruchy: smtok, apatia, plalivos. Je potrebn monitorova ahodnoti starostlivos matky odiea.

Dojenie edukcia, prprava eny na dojenie

Hlavn edukan zloky vedukcii matky odojen zahaj : - poskytovanie vedomost ovzname materskho mlieka

- ovzname dojenia pre matku adiea

- otechnikch apolohch pri dojen

- prprava prsnkov astarostlivos one pred apo dojen

Vysvetuje ademontruje sprvnu techniku dojenia, sprvne dranie prsnka, sprvnu techniku priloenia dieaa kprsnku.

enu pou onevyhnutnosti vyprzdovania prsnkov po dojen, ospsoboch atechnikch odstriekavania aodsvania mlieka.

Prenatlna prprava:

Informcie

Praktick pomoc

Postnatlna starostlivos:

Zaa do pol hodiny po prode anajneskr do dvoch hodn

Bez obmedzenia frekvencie adky

Vlune dojenie bez prkrmov do 6. mesiaca dieaa

Problmy aprekky dojenia:

1. Prekky zo strany matky:

Vne ochorenie matky (srdcov zlyhanie, TBC, choroba pc aobliiek, psychzy, postnatlne depresie, laktan psychza) ochorenia ako HIV, herpesov infekcia, hepatitda B nie s kontraindikovan, zlei od tdia ochorenia amonosti zaokovania dieaa

Nepravideln prsnkov bradavky

Nesprvna technika dojenia

Retencia mlieka

Presvedenie, e nemaj dos mlieka alebo maj riedke mlieko

2. Prekky zo strany dieaa:

Metabolick poruchy

Vroden vvojov anomlie tvrovej asti hlavy

Vroden poruchy priechodnosti trviaceho traktu

Prechodnou prekkou s infekcie dchacch ciest, ikterick diea

3. Dojenie vo zvltnych situciach:

Prod cisrskym rezom

Dvojat

Rtep podnebia

Novorodenc snzkou prodnou hmotnosou

4. Lieky, nvykov acudzorode ltky:

Kontraindikovan lieky

Relatvne kontraindikovan lieky

Bezpen lieky

Kofen

Alkohol

Tabakov vrobky

Polychlorovan bifenyly cudzorode ltky, kt. sa nachdzaj vo vonkajom prostred astvaj sa sasou potravinovho reazca9. Starostlivos oduevn zdravie. Charakteristiky duevnho zdravia, indiktory duevnho zdravia, stratgie podpory duevnho zdravia WHO, politika duevnho zdravia na Slovensku.Defincia duevnho zdravia WHO :

- je stav telesnej aduevnej pohody, vktorom si jedinec uvedomuje svoje schopnosti, doke zvldnu obvykl stres, me pracova produktvne aspene, doke by prnosom pre svoju spolonos.

Duevn zdravie (DZ) mono chpa ako neprtomnos duevnch porch, ako stav rovnovhy medzi jednotlivcom aokolitm svetom.

Indiktory duevnho zdravia :

- primeran vnmanie reality

- sebapoznanie (motvy, pocity)

- schopnos ovlda svoje chovanie (sprvanie)

- sebacta aakceptcia (primeran sebavedomie)- schopnos vytvra citov vzby (blzke auspokojiv vzahy)

- inorodos (uplatova svoj talent aschopnosti vinorodej aktivite)

Stratgie podpory DZ WHO, politika DZ na Slovensku

Zdravie pre vetkch v21. storo

Cie 4 : Zdravie mladch ud - mlad udia vregine by mali by zdrav aschopnej plni svoje lohy vspolonosti.

- pomc zska informcie, na zklade ktorch mu rozhodova o svojom zdrav - zni pomer mladch ud podliehajcim neefektvnej vchove /zvislosti/

Cie 5 : Zdrav starnutie- udia star ako 65 rokov bud ma monos tei sa zplnho zdravia ahra aktvnu rolu

- usmerova ud strednho veku v prprave na odchod do dchodku

- podporova seniorov v komunite v nezvislosti a socilnej integrite

Cie 6 : Zlepenie duevnho zdravia- zlepi psychosocilnu pohodu ud. - udia spsychickmi problmami maj ma kdispozcii lepie dostupn akomplexn sluby. - zni vskyt adopad nepriaznivch psychickch problmov na zdravie.

- zvi schopnos ud vyrovna sa so stresujcimi ivotnmi udalosami.

- zni vskyt samovrd najm vkrajinch askupinch obyvatestva so sasnm najvym vskytom.

Cie 12 : Zmenenie pokodenia zalkoholu, drog atabaku

- vreginoch podstatne zni nepriazniv zdravotn inky z konzumcie nvykovch ltok - tabak, alkohol, psychoaktvne ltky

- v komunite zamera pozornos na zraniten skupiny (bezdomovci, uteenci, opusten, ijci v zmenench podmienkach). Nrodn program podpory zdravia

ciele aktualizovanho NPPZ r. 2011 :

zdrav ivotn tl, kde sa predpoklad zlepenie verejnho zdravia kombinciou vchovy kzdraviu ainnej stratgie podpory zdravia,

starostlivos ozdravie sapelom

na prevenciu,

znenie kd spsobench alkoholom, drogami atabakom,

prevencia razovosti, znenie vskytu infeknch aneinfeknch chorb,

zdrav rodina ako zklad zdravej spolonosti

Zelen kniha : Zlepovanie duevnho zdravia obyvatestva. K stratgii duevnho zdravia pre Eurpsku niu

Zmer - podnieti diskusiu o :

vzname duevnho zdravia pre E

potrebe stratgi na rovni E

problematike duevnch porch

podpore duevnho zdravia na rovni E

Nrodn program duevnho zdravia

Vypracovan v zmysle uznesenia vldy SR .911/2002 v intencich ttnej politiky zdraviaZmer NPDZ : vytvori systm starostlivosti o duevn zdravie, ktor :

posiln duevn zdravie a predchdza duevnm poruchm

vedie k oslobodeniu ud s duevnou poruchou od izolcie formou socilneho vylenia z komunity alebo prehlbovania zvislosti od intitci

Nrodn program boja proti drogm

Abzus celosvetov a celospoloensk problm.

Neustle sa zniujca hranica veku experimentujcich a zvislch.

Vrazn zmeny v hodnotovom systme - kriminalita

Prioritn oblas prevencia u det a mldee.

Nrodn akn pln pre problmy salkoholom

Eurpsky regin dvojnsobne vyia spotreba alkoholu na obyvatea ako celosvetov priemer

Alkohol najzvanej rizikov inite pokodenia zdravia u mladch ud.

Alkohol najastej rizikov faktor, ktormu je mon preds pri pokoden zdravia u mladch ud v Eurpe.

Cie programu - Zdrazni zodpovednos obana za svoje pitie

podpora duevnho zdravia (vychdza zo stratgi programov) + prevencia duevnch ochoren =zklad starostlivosti o duevn zdravie

Sluby poskytovan v komunitnej starostlivosti

irok paleta poskytovanch sluieb

monos prispsobi sa individulnym potrebm klienta

skalia:

- neschopnos orientcie klienta v ponuke

- ast zmena v stave klienta zmena v potrebe podpory

Vysok potreba koordincie poskytovanch sluieb

Denn centr alternujcu Denn stacionre psychiatrick

Non stacionre hospitalizciu

Terapeutick a rehabilitan sluby

Intenzvny kontakt

Zujem a spoluprca klientov

Sluby v podpore bvania

Byty a domy na pol cesty posilnenie praktickch zrunost, posilnenie sebadvery.

Chrnen bvanie - nrok na asistenciu, obmedzenie skromia, viac osb spolu.

Chrnen dielne zkladn pracovn rehabilitcia, ncvik soc. zrunost a vzahov, upevovanie pracovnch nvykov.

Primrna prevencia :

- zameriava sa na identifikciu, znenie vskytu rizk duevnch ochoren vkomunite

- zniovanie aelimincia stresu, vasn identifikcia aintervencie pre osoby vkrzovch situcich

- sbor zdravotnch asocilnych aktivt

- spoluprca skomunitami vplnovan arealizovan preventvnych sluieb

Primrna prevencia sa del :

- univerzlna : intervencie s zameran na cel verejnos, alebo vie populan skupiny bez identifikovanho zvenho rizika

- selektvna : programy s pre jednotlivcov askupiny, kde je riziko vzniku duevnch alebo behaviorlnych porch

- indikovan : programy s uren pre vysoko rizikovch jedincov

Sekundrna prevencia :- zameriava sa na vasn identifikciu problmov

- skrtenie trvania problmov

- kvalitn liebu aefektvnu oetrovatesk starostlivos

Cieom je o najrchlejia resocializcia areintegrcia do rodinnho apracovnho prostredia

Tercirna prevencia :

- orientuje sa na minimalizovanie nsledkov psychickch porch

- eliminciu recidv

- sli na podporu rodiny pri rieen problmov duevnho zdravia

- vyuva monosti napr. rehabilitanej liebySpsob prstupu komunitnch sestier ku klientom :- pasvna pozcia : duevne chor sa posva do pasvnej zvislosti, sestra direktvna pozcia

- aktvna pozcia : duevne chor je aktvny, spolupracuje, spolurozhoduje, potrebuje adekvtne aprimeran informcie

Zkladn prvky terapeutickej komunikcie :

- Empatia : pochop emocionlny stav klienta, neobmedzuje, ale uahuje vyjadrenie klienta, uklienta je via ochota prevzia zodpovednos

- Repekt : uznanie jeho prva by odlin, zvyuje rozhodnos klienta

- Autentickos : postoje, presvedenia ahodnoty sestry, ktor sprejavuj vjej sprvan. Uklienta je ochota spolupracova.

Postoj rodiny kchormu svnym duevnm ochorenm

- potvrdenie diagnzy je trauma pre rodinu, je to za pre vetkch lenov vrznej miere aintenzite

Reakcia rodiny :

1. fza ok apopretie2. fza iaston prijatie skutonosti

3. fza spracovanie problmu

4. fza nava, rezigncia

5. fza realistick postoj

10. Oetrovatestvo vdomcej starostlivosti. Defincia domcej oetrovateskej starostlivosti, histria, DOS vsasnosti, ciele ahlavn zloky DOS. Sasnos abudcnos rodinnho oetrovatestva, ciele alohy ADOS.

Domca oetrovatesk starostlivos ( DOS ) - je sasou domcej starostlivosti ako integrovanej zdravotnej asocilnej starostlivosti.- je ambulantn forma zdravotnej starostlivosti, poskytovan vdomcom prostred, alebo vinom prirodzenom socilnom prostred, fyzickm osobm, ktor spaj nasledovn kritri :

- vyaduj oe starostlivos. DOS je poskytovan sestrou, alebo prodnou asistentkou sprslunm odbornm spsobom, prostrednctvom ADOS- s iastone, alebo plne imobiln, s neschopn samostatne prs do ambulancie, alebo zdravotnho zariadenia

- nevyaduje ich stav stavn zdravotn starostlivos, prpadne ju odmietaj

Histria

Domca starostlivos je prirodzenm spsobom starostlivosti existujci od najstarch ias. udia vo vlastnch domovoch rodili, lieili sa, zomierali za asti vetkch lenov rodiny. Neexistovali zdravotncki odbornci ani intitcie zabezpeujce zdravotn starostlivos, domca starostlivos existovala ako jedin forma starostlivosti.

Histria domcej starostlivosti do konca 19. storoiaWiliam Rathbon aFlorence Nightingaleov boli zakladatemi novej koncepcie domcej starostlivosti v roku 1859 a koly pre sestry nvtevnej sluby, ktor poskytovali oetrovatesk starostlivos chudobnm a odkzanm uom.

Poskytovanie domcej starostlivosti v Amerike sa zaalo v roku 1885 v Buffale poda pokynov lekrov. Nsledne vznikli vo Philadelphii (1887) spolonos domcej starostlivosti a v Bostone (1888) oblastn asocicia DS, riaden neprofesionlmi. Profesionlne sluby riaden sestrami (Lilian Waldovej a Mary Brewsterovej) vznikli a v r. 1893 pod ztitou MZ, kedy bol zaveden termn verejn zdravotn sestra. Koncom 19. storoia nastal rozvoj DS v Eurpe, kde sa poskytovala domca starostlivos hlavne starm uom. Histria domcej starostlivosti v 20. storo a do sasnosti

eskoslovensk erven kr zaal realizova mylienku odbornej oetrovateskej pomoci v domcnostiach a vznikom prvej SR. A do roku 1950 sestry a opatrovateky SK uskutoovali oetrovatesk a opatrovatesk starostlivos v rodinch. V roku 1950 bola zaloen Masarykova kola zdravotnej a socilnej starostlivosti, ktor pripravovala prv poskytovateky domcej starostlivosti.

V roku 1952 bola domca starostlivos zalenen v systme organizcie zdravotnctva do kompetencie obvodnch ambulanci a geriatrickch sestier.

Po roku 1989 nastali zmeny vo vetkch oblastiach ivota naej spolonosti, rovnako aj v zdravotnej a domcej starostlivosti. V eskej republike v roku 1990 zaali vznika prv agentry domcej starostlivosti pri eskej katolckej charite a v januri 1991 MZ R innos agentr legalizovalo. V roku 1991 sa uskutonil v trasburgu prv kongres domcej starostlivosti, ktor podnietil rozmach domcej starostlivosti v echch, ako aj vznik Asocicie domcej starostlivosti. V sasnosti tu psob asi 500 ADOS.

V Slovenskej republike sa vvoj domcej starostlivosti zaal a v roku 1994, kedy vznikli prv ttne agentry domcej oetrovateskej starostlivosti. Vestnkom MZ SR z roku 1995 (iastka 12-13) boli zaraden ADOS do siete zdravotnckych zariaden a v tom istom roku vznikla Asocicia domcej starostlivosti na Slovensku. Po tomto dtume zaali vznika aj nettne agentry domcej starostlivosti. V roku 2003 bolo na MZ SR registrovanch 163 ADS, v sasnosti je to 120 ADS. Mnoh agentry zanikli pre zl financovanie prostrednctvom zdravotnch poisovn a mnoh s nten vybera od klientov priame platby. Ciele domcej starostlivosti

V slade s ciemi programu WHO sa DOS v komunite zameriava na podporu , upevovanie a posilovanie zdravia, prevenciu chorb a pozitvnu spoluas jednotlivcov, rodn a komunt na rozvjan zdravia spolonosti, o predstavuje primrnu prevenciu. Zrove sa podiea na aktivitch smerujcich k prinavrteniu zdravia a pomha uom zlepova zdravie po prekonanch zdravotnch problmoch, zapja sa do sekundrnej prevencie. Predchdzanie komplikci chronickch ochoren a poskytovanie techy a lskavej opatery uom v rmci hospicovej starostlivosti je sasou tercirnej prevencie v DOS

Cieom domcej starostlivosti je: Pomha jednotlivcovi a jeho rodine dosiahnu telesn, duevn a socilne zdravie a pohodu v slade s jeho socilnym prostredm.

Zachova kvalitu ivota a umoni chorm v terminlnom tdiu ivota umiera v kruhu svojich blzkych a vo svojom domcom prostred.

Zabezpei komplexn starostlivos v koordincii s stavnou starostlivosou a almi zdravotnckymi a socilnymi zariadeniami prostrednctvom multidisciplinrneho tmu a sluieb.

Udriava a zvyova sebestanos klienta v bench dennch innostiach.

Vies pacienta/ klienta a jeho rodinu k zodpovednosti za vlastn duevn a telesn zdravie.

Zaisova dodriavanie lieebnho reimu a zniova negatvny vplyv choroby na celkov zdravotn a duevn stav pacienta arodiny.Poda Odbornho usmernenia MZ SR o poskytovan DOS (26.februr 2007, l. III) je cieom domcej oetrovateskej starostlivosti:

Udranie a zlepenie kvality ivota

Zmierovanie utrpenia

Predchdzanie zdravotnm komplikcim

Dolieovanie po skonen stavnej zdravotnej starostlivosti

Zdravotn vchova a edukcia osoby, rodiny a komunity

Prevencia, rehabilitcia a poradenstvo.

Hlavn zloky DOS :

- ADOS

- lekr prvho kontaktu

- rodinn prslunci

- opatrovatesk slubaDOS je poskytovan osobm vetkch vekovch skupn. Navrhuje ju lekr veobecnej zdravotnej starostlivosti, vktorej m osoba uzavret dohodu oposkytovan ZS. Nvrh na DOS me odporui :- lekr pecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti

- oetrujci lekr stavnej ambulantnej starostlivosti- oetrujca sestra

- oetrujca prodn asistentka

Nvrh na poskytovanie DOS schvauje prslun ZP.

ADOS je samostatne funkn jednotka, zdravotn zariadenie, ktor patr do ambulantnej, primrnej starostlivosti.

Personlne obsadenie ADOS :

- sestra manarka

- prodn asistentka

- fyzioterapeut

- ternna sestra

- in zdravotncky pracovnk (asistent, .....)

- nezdravotncky pracovnk ( tovnk, ......)

- socilni pracovnciVybavenie ADOS :

- telefn so zznamnkom, PC, uzamykaten psacie stoly, stoliky, skrinka na nstroje, k, skrinka na lieky azdravotncky materil, chladnika na lieiv, veiak...Taka pre sestru :

- TK, fonendoskop, teplomer, stne lopatky, emitn miska, pomcky na podvanie injeknej terapie aodber biologickho materilu, dezinfekn roztok, tampny, rukavice, ......., obvzy, tvorec, steriln chirurgick nstroje, pinzeta, nonice, leukopor, pomcky na klyzmu, rka, vrece na odpadov materilDokumentcia : vstupn posdenie zdravotnho stavu, dekurz, dohoda oposkytovan zdravotnej starostlivosti, nvrh, oe prepacia sprva, ...innosti sestry vADOS :

- na zklade vyhlky MZ SR . 364/2005 Z.z., ktor bola doplnen novou vyhlkou 470/2006 orozsahu oetrovateskej praxe, poskytovanej sestrou samostatne avspoluprci slekrom.

11. Etika vkomunitnom oetrovatestve. Veobecn etick aspekty. Zkladn princpy avchodisk. Etick kdexy. udsk prva aich aplikcia vzdravotnckej starostlivosti. Etick aspekty eutanzie.

Etikajefilozofick disciplna, ktor sa zaober udskm sprvanm, skmamorlkualebo morlne relevantn konanie a jeho normy. Slovo etika pochdza z grckehoethos, o v preklade znamen zvyk, nzor, charakter, spsob myslenia. Etika je disciplnou praktickej filozofie. Etika je teoretick tdium hodnt a princpov, ktor usmeruj udsk konanie v situcich, ke je mon vber. Etika sa len poda toho, m (akm prostredm) sa zaober, naprklad medicnska etika, etika v obchode, ekonomick etika. Etika vyleuje etick kdex. Je to shrn pravidiel sprvania sa v danej spolonosti. S to vlastne zkladn pravidl slunho sprvania a kee tie s v kadej profesii in, men sa poda profesie aj etick kdex. Zjednoduene by sme mohli etiku charakterizova ako vedu omorlke.Etika nuka aprax omravnosti, ktor skma ahodnot, i sa kon morlne dobro alebo zlo.

Morlka sstava hodnt apravidiel udskho konania

Morlne dobro je vedom adobrovon konanie, ktor podporuje pozitvny vvoj afunkciu udskej bytosti

Morlne zlo je vedom adobrovon konanie, ktor podporuje negatvny vvoj afunkcie udskej bytosti

Mravn konanie mravne dobrm sa stva lovek, ktor sa rozhodol pre princp cty kloveku.Etick princpy: /vahy, argumenty/. S konkretizciou a istm zdvodnenm knonov. Podvaj dvody ktor viedli k stanoveniu kritri, do istej miery slia ako nvod na rieenie konkrtnych situci.

Zkladn princpy beneficiencie medicnskej etiky Princp beneficiencie (dobr Pokusy nacistickch lekrov poas 2. svetovej vojny

TALIDOMIDOV afra aplikcia lieku CONTERGAS (anxiolytikum gravidnm enm)

Vskum na bezbrannch pacientoch (deoch, psychicky chorch a pod. 70 roky pokus o definciu zkladnch princpov medicnskej etiky

obdobie principializmu,

V Eurpe v obdob 80 rokoch- prijatie princpov viedlo k vzniku kolskej bioetiky

Princpy:

P. repektovania hodnt ivota chrni ivot, ma ctu k udskmu ivotu

P. zabezpeenia o najplnohodnotnejieho ivota a udskho blaha vetkm ktor s odkzan na zdrav. a oetrovatesk starostlivos

P. profesionlneho zvldania OSE praxe

Zkladn princpy biomedicnskej etiky eurpsky pohad

dobroinnosti (beneficiencie) - robi to, o je dobre (prospene)

nekodnosti (non-maleficiencie)- nerobi to, o inho pokodzuje

autonomie - repektova schopnos a monos loveka rozhodova o vetkom, o sa ho tka

spravodlivosti - kona v slade so spravodlivosou, bez nespravodlivej diskrimincie

solidarity - da zo spolonch dobier primeran podiel tm, ktor ich (najviac) potrebuj

subsidiatrity - umoni, aby sa dan problm rieil na o najniej rovni organizcie (vyia rove organizcie iba dopa to, o nie je mone vyriei na niom stupni)

transparentnosti - rozhodovacie procesy vo verejnch veciach urobi verejne znmymi a verejne kontrolovatenmi

opatrnosti - v prpade neprimeranej neistoty alebo rizika sa zdra zamanho konania

Etick kdex - objasuje zsady a poiadavky organizcie na sprvanie zamestnanca v rznych situcich

- dva najavo, e zmerom a oakvanm organizcie je vtepi personlu etick dimenzie svojej politiky ainnosti Poslanm zdravotnckeho pracovnka jevykonva zdravotncke povolanie: svedomito, statone, shlbokm udskm vzahom kloveku,

vslade sprvnymi predpismi,

sdostupnmi poznatkami lekrskych vied abiomedicnskmi vedami as prihliadnutm natechnick avecn vybavenie zdravotnckeho zariadenia, vktorom poskytuje zdravotn starostlivos.

Ciele etickho kdexu

Tvor zkladu na regulciu vzahov medzi sestrou, pacientom, spolupracovnkmi, spolonosou i profesijnm zdruenm

Vytvra tandardy na potrestanie bezohadnej sestry, ale aj na ochranu sestry nespravodlivo obvinenej

Sli ako zklada pre profesionlnu profilciu i pre orientciu novej absolventky v oetrovateskej praxi

Pomha verejnosti porozumie profesionlnemu sprvaniu sestry

Typy etickho kdexu- apiran kdex : obsahuje idely, ciele udskho snaenia

- vchovn kdex : poukazuje na vznam kdexu pri rieen etickch problmov vpraxi

- regulan kdex : sbor pravidiel riadenia asprvania apodklad pri rieen sanost

Ani jeden ztypov kdexu neexistuje samostatne

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez shlasu pacienta:

- neodkladn starostlivos (predpokladan shlas)- ochrann lieenie, uloen sdom

- stavn starostlivos, ak ide oosobu, ktor ri prenosn chorobu

- ambulantn astavn starostlivos, ak ide opsychicky chor osobu, ohrozujcu seba, alebo okolie

Hospitalizovanie bez shlasu pacienta:

- zdravotn starostlivos je povinn do 24hodn hlsi sdu, aj vtedy, ak je osoba prijat so shlasom, ale je obmedzen vo vonom pohybe, stykom zvonkajm prostredm.

- predmetn rozhodnutie do 5dn, od obdobia, kedy dolo kobmedzeniu

Mlanlivos zdravotnho pracovnka

- zdravotn pracovnk, pri poskytovan zdravotnej starostlivosti, je povinn zachova mlanlivos oskutonostiach, oktorch sa dozvedel vsvislosti svkonom povolaniaEutanziavmedicneje umel skrtenie akho smrtenho stavu.

O prpustnosti alebo neprpustnosti eutanzie sa v dsledku existencie monosti jej ahkho zneuitia ivo diskutuje vetike, medicne,prvnej vedeanboenstve.

V niektorch krajinch je eutanzia povolen, vo vine je zakzan. Na Slovensku je eutanzia trestn. Hovor to aj stava Slovenskej republiky: nikto nesmie by pozbaven ivota.

Etick aspekty eutanzie- dobrovon eutanzia : na iados pacienta

- nedobrovon eutanzia: pacient ju neiada

- nsiln eutanzia: proti vli pacienta

- aktvna eutanzia: priame usmrtenie (podanie jedu)

Argumenty za eutanziu :

- draz na autonmiu pacienta

- pomoc pacientovi zmierni aukoni utrpenie

- otzka kvality ivota

- socilne aekonomick dopady

Argumenty proti eutanzii :

- prvo na ivot, ako najvyia hodnota loveka

- myseln zbavenie ivota je vdy usmrtenm

- tba po smrti je asto volanm pacienta opomoc

Prvne aspekty eutanzie :

- viadnom prvnom dokumente nie je zahrnut prvo na smr- stava SR zaruuje kadmu prvo na ivot

- n prvny systm chpe eutanziu ako trestn in vrady

- prvo na ivot je najvyia hodnota loveka

Zkladn dokumenty oudskch prvach

Veobecn deklarcia udskch prv

Charta prv pacienta :

1. prvo na prevenciu

2. prvo na prstup kzdravotnm slubm3. prvo na informcie

4. prvo vyjadri shlas

5. prvo slobodnho vberu

6. prvo na skromie

7. prvo na repektovanie pacientovho asu

8. prvo na kvalitu

9. prvo na bezpenos

10. prvo na ......

11. prvo predchdza utrpeniu

12. prvo na zohadnenie osobnch potrieb13. prvo na nhradu spsobenej kody

12. Zkladn legislatvne aprvne normy vsvislosti so zdravotnckou aoetrovateskou starostlivosou. Celoivotn vzdelvanie sestier. Prva apovinnosti zdravotnckych pracovnkov. Prva apovinnosti pacienta.

Legislatva voetrovateskej praxi:

ZKONY

Zkon NR SR . 311/2002 Z.z. opovolan sestry apovolan prodnej asistentky, oSlovenskej komore sestier apsrodnch asistentiek.

Vznik SKSaPA, povinnosti akompetencie komory

Povinn lenstvo vkomore

Etick kdex sestier aetick kdex prodnch asistentiek

Zkon NR SR . 576/2004 Z.z. ozdravotnej starostlivosti, slubch svisiacich sposkytovanm zdravotnej starostlivosti aozmene adoplnen niektorch zkonov vznen neskorch zkonov NR SR.

Definuje:

Oetrovatesk starostlivos

Oetrovatesk prax + o zaha oetrovatesk prax

Oetrovatesk proces

Upravuje zvislosti so zdravotnou dokumentciou

Zkon NR SR . 577/2004 Z.z. orozsahu zdravotnej starostlivosti uhrdzanej na zklade verejnho zdravotnho poistenia aohradach za sluby svisiace sposkytovanm zdravotnej starostlivosti vznen neskorch zkonov.

Zkon NR SR . 578/2004 Z.z. oposkytovateoch zdravotnej starostlivosti, zdravotnckych pracovnkoch, stavosvskch organizciach vzdravotnctve aozmene adoplnen niektorch zkonov.

Povinnos registrcie sestier vSKSaPA

Vydvanie licenci sestr aprodnm asistentkm

Sstavn vzdelvanie zdravotnckych pracovnkov

Kategrie zdravotnckych pracovnkov

Bol novelizovan: zkonom NR SR . 192/2009, kde sa menia kategrie zdravotnckych pracovnkov na zdravotncke povolanie (24) anovelizciazkonom NR SR . 133/2010 definuje zdravotnckeho pracovnka ako fyzick osobu vykonvajcu zdravotncke povolanie Zkon NR SR . 579/2004 Z.z. ozchrannej zdravotnej slube

Zkon NR SR . 580/2004 Z.z. ozdravotnom poisten

Zkon NR SR . 581/2004 Z.z. ozdravotnch poisovniach, dohade nad zdravotnou starostlivosou

NARIADENIA VLDY PRI POSKYTOVAN ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

Nariadenie vldy SR . 296/2010 Z.z. oodbornej spsobilosti na vkon zdravotnckeho povolania, spsobe alieho vzdelvania zdravotnckych pracovnkov, sstave pecializanch odborov asstave certifikovanch pracovnch innost

VYHLKY PRI POSKYTOVAN ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI Vyhlka MZ SR . 306/2005, ktorou sa ustanovuje zoznam sesterskch diagnz

Vyhlka MZ SR . 470/260 Z.z. (novelizcia . 364/2005), ktorou sa uruje rozsah oetrovateskej praxe poskytovanej sestrou samostatne avspoluprci slekrom arozsah praxe prodnej asistancie poskytovanej prodnou asistentkou samostatne avspoluprci s lekromODBORN USMERNENIA PRI POSKYTOVAN ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI Odborn usmernenie MZ SR . 07594/2009 OZS oveden zdravotnej dokumentcie (24.9.2009)a) Zdravotncke zariadenia:

Zpis vstupnho posdenia zdravotnho stavu osoby

Zpisy oposkytnute oetrovateskej starostlivost

Oetrovatesk prepacie sprva

b) DO, ADOS, ZSS:

Zpis vstupnho posdenia zdravotnho stavu

Zpisy oposkytnutej oetrovateskej starostlivosti

Za vedenie zdravotnej dokumentcie vZZ zodpoved poskytovate zdravotnej starostlivosti.Prvne postavenie astnkov zdravotnej starostlivosti - zdr. zariadenie, pracovnk, pacientZkladnmi prvnymi predpismi s: zkon . 576/2004 Z.z. - ozdr. starostlivosti, slubch svisiacich sposkytovanm zdr. starostlivosti aozmene adoplnen niektorch zkonov

zkon . 577/2004 Z.z. - orozsahu zdr. starostlivosti uhrdzanej na zklade verejnho poistenia a o hradch za sluby svisiace sposkytovanm ZS

zkon . 578/2004 Z.z. - oposkytovateoch zdr. starostlivosti, zdr. pracovnkoch, stavovskch organizcich vzdr., aozmene adoplnen niektorch zkonov

zkon . 579/2004 Z.z. - ozchrannej zdravotnej slube a o zmene adoplnen niektorch zkonov

zkon . 580/2004 Z.z. - ozdr. poisten aozmene adoplnen zkona 95/2002 Z.z. opoisovnctve

zkon . 581/2004 Z.z. - ozdr. poisovniach, dohade nad zdr. starostlivosou aozmene adoplnen niektorch zkonov

741/2004 Z.z. - vyhlka MZ SR, ktorou sa stanovuj niektor podrobnosti ozchrannej slube

742/2004 Z.z. - nariadenie vldy SR oodbornej spsobilosti na vkon zdr. povolania

743/2004 Z.z. - nariadenie vldy SR ospsobe alieho vzdelvania zdr. pracovnkov, osstave pecializanch odborov asstave certifikovanch pracovnch innost

751/2004 Z.z. - nariadenie vldy SR overejnej minimlnej sieti poskytovateov zdr. starostlivosti

752/2004 Z.z. - nariadenie vldy SR, ktorm sa vydvaj indiktory kvality na hodnotenie poskytovania ZS

753/2004 Z.z. - oznmenie MZ SR ovydan opatrenia, ktorm sa vydva zoznam dietetickch potravn plne hradench alebo iastone uhrdzanch na zklade verejnho zdr. poistenia

322/2006 Z.z. nariadenie vlda SR ospsobe alieho vzdelvania zdr. pracovnkoch, sstave pecializovanch odborov asstave certifikovanch pracovnch innost

211/2007 Z.z. nariadenie vldy SR, ktorm sa men adopa nariadenie vldy SR . 322/2006 Z.z. ospsobe alieho vzdelvania zdr. pracovnkoch, sstave pecializovanch odborov asstave certifikovanch pracovnch innost vznen nariadenia vldy SR 589/006 Z.z.

Prvne postavenie astnkov vprocese zdravotnej starostlivosti:

Zdr. pracovnci zamestnanci, ktor podpsali so zamestnvateom pracovn zmluvu, s teda v pracovno- prvnom vzahu so zamestnvateom avzahuje sa na nich Zkonnk prce. Zdr. pracovnci musia by spsobil na prvne kony vcelom rozsahu, odborne spsobil na vkon svojho povolania, bezhonn, zdravotne spsobil.

Prvne postavenie zdravotnckych pracovnkov

- poslanm zdr. pracovnka je vykonva zdr. povolanie svedomito, statone, shlbokm udskm vzahom kloveku, vslade sprvnymi predpismi, sdostupnmi vedomosami voblasti lekrskej vedy abiomedicnskych vied, sprihliadnutm na technick avecn vybavenie ZZ

- je povinn sstavne sa vzdelva tak, aby vykonval zdr. povolanie vslade sjeho poslanm

- je povinn zachovva mlanlivos oskutonostiach, oktorch sa dozvedel vsvislosti svkonom svojho povolania. Tejto povinnosti ho me zbavi iba osoba, ktorej sa skutonosti dotkaj, alebo ten orgn ttnej sprvy, ktor ZZ zriadil, a to na iados orgnov innch vtrestnom konan. Povinn mlanlivos sa neporu postpenm zdr. dokumentcie opacientovi medzi lekrmi, informciami medzi zdravotnkmi.

- povinnos zachovva ivot, chrni, podporova a obnovova zdravie, zmierova utrpenie

- poskytn bez mekania prv pomoc kadej osobe, ak by bez nej bol ohrozen jej ivot alebo zdravie.

- vi si udsk ivot, udsk prva a dstojnos loveka

- ochraova pacientovo prvo na skromie

- chrni pacienta pred nekompetentnm, neetickm, nezkonnm konanm

- sstavne prehlbova svoje teoretick vedomosti a praktick zrunosti

- zodpoved za svoje vlastn oe rozhodnutia a vkony

- zodpoved za profesionlnu kvalitu oe starostlivosti

- zodpoved za realizciu delegovanch konov, ktor prevzala

- povinnos podieesa na vchove verejnosti k zdravmu spsobu ivota

- povinnos spolupracova so zdr pracovnkmi a inmi pracovnkmi v zdravotnctve

- povinnos spolupracova s orgnmi ttnej sprvy, zemnej samosprvy a obianskou verejnosou

Pacienti ich prva apovinnosti vychdzaj z Charty prv pacienta, ktor bola prijat na rokovan vldy da 11.4.2001.

Veobecn prva apovinnosti pacientov :- p. m prvo na tak ochranu zdravia, vrtane prevencie, ak zaruuj prvne predpisy upravujce zdravotn starostlivos

- p. m prvo usilova sa dosiahnu najvyiu mon rove zdravia

- p. m prvo na poskytnutie zdr. starostlivosti na zklade svojho zdravotnho stavu apoda stupa zdr. postihnutia. tt vytvra podmienky na to, aby sa zdr. star. poskytovala na odbornej rovni, plynulo, sstavne abola dostupn.- p. m prvo na rovnak prstup kzdr. starostlivosti

- p. m prvo na vber azmenu lekra azdr. zariadenia, svnimkou obmedzen, ktor stanovuje zkon- p. m vprpade vneho ohrozenia zdravia alebo ivota prvo na lekrske oe vnajbliom zdr. zariaden vakomkovek ase

- prvo na to, aby ho lekr poskytujci ambulantn starostlivos vprpade potreby poslal na vyetrenie klekrovi poskytujcemu sekundrnu ansledn star.

- m prvo zastova sa procesu zdr. starostlivosti, spolurozhodova ojej poskytovan alieen

- m prvo na zdr starostlivos. ktor sa vyznauje vysokou profesionlnou rovou, vyuvanm modernej techniky, dstojnm, etickm ahumnnym prstupom

- dodriava lieebn reim

- spolupracova pri poskytovan zdr starostlivosti, kontrole

- podrobi sa preventvnym prehliadkam

- dodriava opatrenia na predchdzanie prenosnm chorobmPacienti maj prva apovinnosti aj voi zdr. poisovni :- prvo na vber poisovne 1x do roka

- prvo na hradu nkladov

- monos kontroly poskytnutej zdravotnej starostlivosti

- povinnos prihlsi sa do poisovne

- preukza sa platnm preukazom poistenca

- plati poistn

- plni oznamovaciu povinnos vurench lehotch

- oznmi ZP dlhodob pobyt mimo SR

- oznmi pri vstupe do zamestnania zdravotn poisovuPovinnosti poskytovatea zdravotnej starostlivosti- zko nadvzuj na pravu obsiahnut v zdr. zkonoch, a v tomto kontexte ich treba vnma.

- povinnos poskytovatea zdr. starostlivosti poskytova zdr. starostlivos v slade so zkonom . 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti je potrebn vnma v zkej svislosti sjednotlivmi ustanoveniami zkona, ktor upravuj spsob a postup pri poskytovan zdr starostlivosti, priom povinnos postupova predpsanm spsobom alebo v slade s ustanovenm postupom vyplva z 79 ods.1 psmeno a/ zkona o poskytovateoch zdr. starostlivosti.

- vzhadom na to, e poskytnutie neodkladnej zdr. starostlivosti vyplva z bezprostrednho ohrozenia ivota alebo vneho ohrozenia zdravia osoby, ustanovuje sa povinnos bezodkladne poskytn neodkladn zdr. starostlivos kadej osobe a poskytovateovi stavnej zdr. starostlivosti aj povinnos bez zbytonho odkladu prevzia osobu od poskytovatea zchrannej zdr. sluby.

- povinnos poskytovatea zdr. starostlivosti vyiada si od zdravotnej poisovne potvrdenie skutonosti, i ide o neodkladn zdr. starostlivos pri jej poskytnut v taxatvne ustanovench prpadoch v 79 odsek 1 psmeno d/druh atret bod svis s ustanoveniami 9, odsek 2-3 zkona . 580/2004 Z.z. o zdravotnom

poisten - m prvo len na hradu neodkladnej zdr. starostlivosti.

Z hadiska informovanosti osoby, ktorej sa poskytuje zdr. starostlivos, je poskytovate povinn :- povinnos umiestni na viditenom mieste zoznam zdr. poisovn, s ktormi m poskytovate uzatvoren zmluvu., ak ide o ambulanciu, v ktorej sa poskytuje zdr. starostlivos aj obcou schvlen ordinan hodiny.

- povinnos umiestni na viditenom mieste cennk zdr. vkonov uskutoovanch na iados osoby.

- povinnos informova vopred osobu, jej zkonnho zstupcu alebo osobu blzku o rozsahu a podmienkach nm poskytovanej zdr. starostlivosti a o tom, i m uzatvoren zmluvu oposkytovan zdr. starostlivosti so zdr. poisovou, v ktorej je osoba poisten.

- povinnos vyda osobe doklad o vke hrady za poskytnut zdr. starostlivos a sluby svisiace sposkytovanm zdr. starostlivosti.

- vedenie zdr. dokumentcie je poda 4, odsek 5 zkona . 576/04 Z.z. ozdr. starostlivosti neoddelitenou sasou poskytovania zdr starostlivosti. S ohadom na vznam zdr. dokumentcie sa stanovuje povinnos poskytovatea zdr. starostlivosti vies zdr. dokumentciu poda osobitho predpisu.

- povinnos spracva, poskytova a sprstupova daje zo zdr. dokumentcie a povinnos uchovva zdr. dokumentciu - 50rokov po smrti pacienta.- povinnos odovzda zdr. dokumentciu je spojen s 23 zkona 576/04 Z.z., priom ho treba ponma aj ako umonenie jej prevzatia do schovy lekrovi prslunho samosprvneho kraja.

- povinnos oznmi zdr. poisovni, s ktorou m uzatvoren zmluvu, vykonanie preventvnej prehliadky v odbore zubn lekrstvo do 7 dn od jej poskytnutia.

- zdr. vkony v zkladnom preveden poskytnut v svislosti so zubnm kazom sa plne uhrdzaj z poistenia, ak poistenec v predchdzajcom roku absolvoval preventvnu prehliadku.

13. Potreba uenia voetrovatestve. Edukan proces vkontexte skomunitnm oetrovatestvom. Edukan formy ametdy. Edukcia vprimrnej, sekundrnej atercilnej prevencii.

Edukcia vchova, vzdelvanie, komplexn celoivotn rozvjanie osobnosti loveka, jeho znalost, schopnost, postojov a alch kvalt osobnosti psobenm formlnych vchovnch a vzdelvacch intitci a neformlneho prostredia.Voetrovatestve pod ou rozumieme vchovu avzdelvanie, pri ktorej odovzdvame urit sstavu vedomost amanulnych zrunost anvykov.

initele edukcie :

- EDUKANT pacient, klient, rodina, podporn osoby

- EDUKTOR sestra, fyzuoterapeut, ostatn lenovia oe tmu

Ciele edukcie :

- behaviorlne : tkaj sa sprvania, zrunost aspsobilosti- kognitvne : s poznvacie ciele ako napr.: informcie, vysvetovanie- emocionlne : zmena postojov, presveden, nzorov, hodntEdukan kontanty (terie, modely, plny)

- edukan tandardy

- edukan programy (pln pre edukantov)

- edukan didaktick materily (literatra, asopisy, webov strnky)

- edukan listy, metodick prrukyEdukan tandardy: je urit dosiahnut profesijn rove kvality edukanch innost, je zvzn norma pre kvalitn edukan innos aumouje objektvne hodnotenie vykonanej edukcie

Edukan tandardy obsahuj :- Zameranie tma edukcie

- Mieru zvanosti komu je uren edukcia

- Cie vsledok edukcie

- Urenie kritri pre zabezpeenie plnenia tandardu trukturlne kritri, o eduktor na edukciu potrebuje

- Materilne predpoklady nzorn pomcky, dokumentcia

- Uenie (kompliancia) pojem vyjadrujci ochotu, je zmena schopnost loveka, ktor m urit asov trvanie, je dleit pri zskavan vedomost, je tba apotreba jedinca nieo nov sa naui, aj priama as na obohacovan sa novmi poznatkamiFaktory napomhajce ueniu :

- dostaton motivcia

- aktvna as- pri tvorbe plnov, na priebehu ahodnoten edukanho plnu

- zabezpeenie optimlneho prostredia

- sptn vzba kontrola nauenho, spojen aj spraktickou ukkou- opakovanie

Faktory prekajce vuen :

- fyziologick ochorenie, hluchota, slepota

- psychologick zkos, strach, depresie

- kultrne asocilne jazykov barira, zl zzemie vrodine alebo vkole

- protichodnos hodnt napr. : pacient, ktor neuznva thlos, me ma problm pri osvojovan si zkladov reduknej dity

Tvorba uebnho plnu- stanovenie priort vo vube informcie poda dleitosti

- stanovenie uebnho zmeru aciea

- zmer vyjadruje veobecn adlhodobejie ciele

- cie pecificky krtkodob .........procesu uenie

- voba metd uenia- rozplnovanie uiva

- realizcia

- vyhodnotenie

Diagnza vdy vychdza zpotreby pacienta

Ciele :

- krtkodob

- dlhodobCiele musia obsahova tieto informcie :- Vkon o bude uiaci schopn urobi na naplnenie ciea- Podmienky ktor mus pacient dodriava (napr. pacient sa prejde na koniec chodby asp)

- Kritri vyvodzuje tandardn vkon, ktor sa poklad za prijaten

- Zznam oedukcii tma edukcie, edukan potreby, kto edukuje, kedy sa edukuje, forma edukcie, pomcky, reakcia na edukciu

Druhy edukcie :

- zkladn predstavuje zkladn, kov osvojovanie si vedomost zoblasti problmu pacienta

- komplexn ir rozsiahlej rozsah informci, vyaduje si prpravu ahodnotenie

- reedukan me by pokraujca, rozvjajca anaprvajca

Didaktick formy apomcky

Formy vchovy :

Organizan forma vchovy vyjadruje zkladn spsob organizcie vchovy avzdelvania

Organizan formy charakterizuj 2 dimenzie : as apriestor

Organizan formy vyuovania :

1. Poda potu klientov individulne, skupinov, hromadn

2. Poda dky uenia krtkodob (vyuovacie hodiny), dlhodob (vlet, exkurzia)

3. Poda druhu aobsahu innosti teoretick vyuovanie, polytechnick vzdelvanie, praktick innos

4. Poda organizovanosti organizovan formy, spontnny vznik innosti

5. Poda aktivity aktivizujce formy (sae, krky), pasvne formy (nvteva podujat)Didaktick prostriedky

- materilne

- nematerilne vyuovacie metdy, organizan formyUebn pomcky

- auditvna technika gramofn, magnetofn, nahrvka

- vizulne pomcky diaprojektor, pohadnice, obrazy, fotografie

- audiovizulne TV, DVD, domce kino, PC

Edukan prostredie

- rodinn, kolsk, skupinov, neformlne, skupinov formlne, profesijn, zdravotncke, vojensk, portov, nboensk, intmne

Edukan prostredie je vnman cez psycho-socilne vzahy avplyvy aje dotvran klmou aatmosfrou miesta, kde prebieha edukan proces.14. Sociolgia zdravia achoroby. Socilne aspoloensk dsledky choroby vkomunite. Vznam aloha podpornch osb, posdenie rodiny vkomunitnom oetrovatestve.Sociolgia je veda osocilnom sprvan, osocilnych skupinch, osocilnych vzahoch, ovzjomnom psoben ud, osocilnej truktre, okultre, osocilnych javoch.Sociolgia zdravia, choroby arodiny

- skma vplyv socilnych aspektov na duevn atelesn zdravie, rozvoj starostlivosti ozdravie loveka

Pacient ajeho sprvanie

Rola chorho :

1. chor je povaovan za nezodpovednho, za vznik svojho stavu, neschopn odstrni akosti svojou vou2. je zbaven doterajch povinnost

3. je povinn dva najavo svoje problmy ochorobe avyhada odbornka achce spolupracova

Chorch delme :1.Hospitalizovan, ktor prijali rolu pacienta, aj pacienti doma, ktor nestratili kontakt s rodinou2. Chor, ktor pracuj, rzne role naraz, ale akonhle prde do nemocnice, pln rolu pacienta3. Relatvne zdrav, ani radu, ani oetrovanie - konzultuj slekrom, sestrou

4. Podieaj sa na prevencii, nezaujmaj rolu pacienta (preventvne prehliadky)

5. Problematick prpady toxikomnia, m rolu pacienta, ale neuznva povinnosti, predchdzanie chorb6. Skupina rodiky, tehotn, novorodenci potrebuj pomoc, ale nie s chor

Proces adaptcie na chorobu

- choroba znamen pre jedinca zaov situciu, ktor mus zvlda as ktorou sa mus vyrovna

Adaptcia obnovenie biologickej, psychickej alebo socilnej rovnovhy medzi jedincom aprostredm, organizciou a osobnosouMaladaptcia neprimeran prispsobenos

Fzy adaptcie :1. Prtomnos neuritch akost, ktor vyvolva