Banská BystricaNitra

2 0 1 2O u t d o o rg a l l e r y

Obsah –01 – Anketa _

„Umelecké Ak tivit y vO

vere jnOm priestOre“

05 – vladimír kovařík (cZ)

07 – matej rosmány (sk)

09 – skupina AvO AvO (sk)

11 – markéta kubačáková (cZ)

15 – václav magid (cZ)

17 – jaroslav kyša (sk)

19 – cUrricUlUm vitAe

21 – list adresovaný Galérii

Oc mlyny nitra

Poďakovanie

Ďakujem Galérii OC Mlyny Nitra a mestu Banská Bystrica za poskytnutie priestorov na prezentáciu Outdoor gallery. Všetkým návštevníkom a oko-loidúcim, rodine a priateľom. Špeciálna vďaka autorom za ich nápady a preve-denia vytvorené pre priestory Outdoor gallery _ Nitra a Outdoor gallery _ Banská Bystrica. V neposlednom rade všetkým finančným a nefinančným partnerom a špeciálne Ministerstvu kultúry Sloven-skej republiky.

Nina Šošková

Založiť a úspešne prevádzkovať galériu súčasného umenia je u nás stále veľmi náročné, ak ide o neziskovú galériu vo verejnom priestore, je to ešte zložitejšie. Ako vôbec vznikol nápad založiť prvú „kamennú“ galériu vo verejnom priestore na slovensku? Bola to zhoda okolností, že sa našiel vhodný podstavec v centre nitry a nákupné stredisko mlyny bolo ochotné na tomto projekte participovať? Alebo si / ste už dlhšiu dobu mala /mali záujem o prezentáciu umenia vo verejnom priestore a hľadala si / hľadali ste vhodnú lokalitu? podstavec v Banskej Bystrici pribudol ten-to rok tiež len šťastnou náhodou, alebo si mala dlhodobejšie ambície rozšíriť aktivity Outdoor gallery aj do iného mesta?

Projekt Outdoor gallery bol založený v spolupráci s Danielom Didom (1986) na jeseň roku 2009. V máji 2010 sme odštartovali prvú výstavu. Myšlienkou bolo vytvoriť „24 / 7“ otvorený priestor určený prezen-tácii súčasného vizuálneho umenia. Dovtedy nevyužitý betónový podstavec, ktorý je súčasťou výstavby Galérie OC Mlyny Nitra, bol pre našu myšlienku výzvou. Podarilo sa nám ho získať. Vedeli sme, že pre-zentácia tohto druhu nebola vo svete novinkou. Našim cieľom bolo nadviazať spoluprácu s vedením Galérie OC Mlyny a následne osloviť mladých výtvarníkov (študentov výtvarných škôl) ako aj odborných garantov, mladých kurátorov, teoretikovi či kritikov výtvarného ume-nia nie len na Slovensku. Médium - betónový podstavec o rozmere cca 400 x 370 cm sa stal verejným priestorom pre súčasné umenie. V súčasnosti sa snažím organizovať galériu sama. Vybudovať ďalší priestor pre Outdoor gallery _ Banská Bystrica (bývalý podstavec V. I. Lenina na Námestí slobody) som mala v pláne už dlhšie (na podnet mladej kurátorky a teoretičky Niny Vrbanovej), avšak z hľadiska času a financií to nebolo ľahké zrealizovať. Napriek tomu som oslovila mesto a príslušné úrady. Od roku 2011 sa realizujú projekty aj na tomto mieste. Priestor bývalého pomníka V. I. Lenina je inšpiratívny a vhodný k autorským prezentáciám predovšetkým z hľadiska práce s historickou pamäťou. Tento rok (2012) vychádza katalóg súbežne s prezentáciami Outdoor gallery Nitra a Banská Bystrica. Do výstav-ného programu som sa snažila osloviť etablovaných výtvarníkov a kurátorov s medzinárodnou účasťou. Spolu vzniklo 6 autorských výstav (tri v Nitre a tri na podstavci v Banskej Bystrici). V tomto roku sme založili OZ Outdoor Gallery s myšlienkou možnej expanzie aj do nových miest a priestorov so špecifickým významom. Všetko záleží od pochopenia okolia a predovšetkým verejných či súkromných inštitúcií, ktoré majú nad umením takejto prezentácie moc v rámci priestorovej či finančnej podpory (prenájmu).

01

Anketa _ Omar mirza1 _ odpovedá Nina Šošková2

„Umelecké Aktivity vO verejnOm priestOre“

Outdoor gallery funguje na veľmi špeci-fických miestach: v nitre na betónovom podstavci (základnom kameni) pred nákupno-zábavným centrom mlyny; na námestí slobody v Banskej Bystrici je to žulový podstavec, na ktorom v minulosti stála socha v. i. lenina. nemá takáto loka-lita a jej história či prítomnosť príliš veľký vplyv na dielo a jeho interpretáciu? môžu tu vystavené diela fungovať aj v inom kontexte?

ktoré projekty u teba najviac zarezono-vali a ktoré mali najväčší divácky ohlas? Dá sa tu vôbec hovoriť o nejakej spätnej väzbe? predsa len, galéria je vo verejnom priestore, prístupná non stop, tým pádom je nemožné mať prehľad o návštevníkoch a zaznamenať ich reakcie. Ako vnímajú projekty, ktoré v Outdoor gallery pre-zentuješ, súkromná spoločnosť na jednej strane, a mestský úrad na strane druhej?

Obidva podstavce majú svoje špecifické vlastnosti z hľadiska vzniku, pamäte, umiestnenia a spôsobu komunikácie s okoloidúcim divákom. Projekty na podstavci v Nitre viac využívajú interaktívnu spoluprácu s divákom, a to predovšetkým s konzumentom - návštev-níkom obchodného centra. V Banskej Bystrici to tak nie je, keďže sa podstavec nachádza v oddychovej – parkovej časti mesta na menej frekventovanom mieste. Na podstavcoch boli prezentované aj práce, ktoré nemali priamy súvis s priestorom, no napriek tomu tvorili súčasť kontextu. Boli to autorské projekty - diplomové práce (Alžbeta Lišková _ Neoremeselník, 2010, a Miroslav Trubač _ Ruky - nomádske sociologické laboratórium, 2011). Viac na outdoorgallery.sk. Projekty nadobudli na mieste novú, inú rovinu významu či myšlienky. To sa týka aj nedávno prezentovanej práce Špeka_Špekáč (objekt z ružového vápenca) od Mateja Rosmányho na podstavci V. I. Lenina, ktorú mal autor takmer hotovú ešte pred oslovením ju prezentovať na tomto mieste. Práca zožala nielen mediálny úspech, ale aj kritiku, najmä od obyvateľov mesta Banská Bystrica. Pre zaujímavosť a bližšie pochopenie odporúčam navštíviť stránku http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/regiony/gyc-alebo-umenie-namiesto-lenina-spekacik.htmlS autormi sa snažím konzultovať návrhy aj ideovo, no predovšetkým technicky. Do ich koncepcie si nedovoľujem zasahovať, skôr s nimi riešim otázku realizovateľnosti, či uchopenia diela z bezpečnostného hľadiska.

Pre mňa je osobne blízka práca sochárky Alžbety Liško-vej (SK) s názvom 1. máj _ Neoremeselník (2010), ktorá ako prvá zahájila výstavnú činnosť na podstavci Outdoor gallery _ Nitra 2010. Realizáciou objektu komponova-ného z umelých materiálov, a nie z tradičného dreva, sa snažila interpretovať konzumné prostredie a jeho komerčný charakter. Autorka vniesla slovenský folklórny prejav „stavania májov“ do frekventovaného mestského prostredia, kde sa vymykal zvyčajnej prítomnosti pred domom slobodného dievčaťa.3

3Pozri viac: Sikorová, Mira: Alžbeta LíškováNeoremeselník, In: Outdoorgallery2010-2011, s. 8-9http://nitra.sme.sk/c/5365231/vianocny-stromcek-ako-maj.html

02

4Pozri viac: Mirza, Omar: Martin Kochan - O.S.P. (Objekt Strážený Psom), In: Outdoorgallery 2010-2011, s. 6

5Viac na: http://www.outdoorgallery.sk/exhibitions/sk/Marketa-Kubacakova#vystavy

6http://www.bystricoviny.sk/spravy/spekacik-na-podstavci-po-leninovi-vystriedala-„ukryta-socha/

7http://tv.sme.sk/v/24618/15-tonovy-spekacik-namiesto-lenina-aj-taketo-je-umenie.html

V roku 2011 bola pre mňa zaujímavá spolupráca s autorom Martinom Kochanom (SK) a jeho performancia „Objekt strážený psom“ (2011), keď autor spoločne s jeho psom na podstavci (Outdoor gallery _ Nitra) reagovali na kultúrnu politiku na Slovensku.4 Tento rok to bola performancia „Tady jsem se snažila hodinu na nic nemyslet“ od autorky Markéty Kubačákové (CZ).5

V rámci novovzniknutej Outdoor gallery _ Banská Bystrica komerčnými médiami otriasla prezentácia Špeka_Špekáč od sochára Mateja Rosmányho (SK). Bol to prvý projekt prezentovaný na tomto mieste, ktorý zožal predovšetkým kritiku od obyvateľov mesta. Z pohľadu reflexie pamäti a miesta vznikli hodnotné práce od autora Jaroslava Kyšu (SK) s projektom „Červená skalka“, ako aj drevená inštalácia „Ukrytej sochy“ od autora Václava Magida (CZ).6 Samozrejme, že sa dá hovoriť o spätnej väzbe. Z pohľadu médií, internetových portálov a predovšetkým od ľudí, ktorí túto činnosť sledujú, ako aj od ľudí, ktorí galériu v živote nenavštívili... Pre mňa je každá reakcia zrkadlom. Je to zaujímavá sociálno-kritická sonda doby, v ktorej žijeme. Kuriózne sú mediálne ohlasy zo strany obyvateľov mesta Banská Bystrica, ktorí majú po viac ako 20. rokoch po od-stránení sochy V. I. Lenina do neznámeho depozitu, náhle chuť riešiť stav podstavca. Prichádzajú dokonca s návrhmi na prezentácie typu: prinavrátiť naň sochu V. I. Lenina alebo umiestniť naň sochu Pána Boha... 7

Na podstavci v Nitre vznikli viaceré diela, ktoré upria-mili pozornosť na „verejné“ nákupno-zábavné centrum. Priestor, ktorý sa pred nami slepo mení na privátny či „súkromný“ bez možnosti doň slobodnejšie zasahovať. Toto si mnoho ľudí neuvedomuje! Súkromná spoločnosť OC Mlyny hľadí na pritiahnutie divá-ka – konzumenta a na reklamu. Naopak Vodohospodársky úrad v Banskej Bystrici, ktorý je vlastníkom pozemku, ako aj mesto Banská Bystrica, sú k prezentáciám benevo-lentnejší, keďže s podstavcom nemajú v najbližšej dobe žiadne plány. V mnohých prípadoch som však nútená ešte pred realizáciami diel obhajovať ich myšlienku s vyšším vedením, ktoré sa tvári často nepochopene až pohoršene. Často krát sa tak dostávam spolu s autormi do cenzúry z pozície úradov či nadriadených. Vtedy si zvyknem opako-vať „robím to preto, lebo ma to baví“.

Na Slovensku je stále príjemným prekvapením nájsť kvalitné umenie tam, kde ho najmenej očakávame (mám na mysli mimo kamenných galérií). Obyvateľ či návštevník má u nás doma stále veľmi malú šancu stretnúť stabilné súčasné umenie určené verejnému priestoru...

Ak je náhodný okoloidúci konfrontovaný s umením vo verejnom priestore – teda na mieste, kde by ho nečakal – a toto umenie ho určitým spôsobom zaujme, myslíš si, že takýto človek potom skôr zavíta aj do kamennej inštitúcie – galérie? je pre teba dôležitý aj určitý edukačný a osvetový rozmer tvojej organizačnej a produkčnej práce v Outdoor gallery?

03

V rámci kamenných galérií na Slovensku môžeme skúsiť iniciovať väč-šiu aktivitu návštevníkov aj tak, že im budeme zdarma rozdávať lístky, ako som sa o to pokúsila v projekte „Atrakcia“ pre PGU Žilina (2011). V takomto prípade stúpne počet návštevníkov http://www.ninasoskova.sk/?go=foto&album=atrakciaa. Na prezentáciu kamennej galérie je potrebné mať dobré vzťahy s verejnosťou a tiež dobrú reklamu. Na prezentáciu typu Outdoor gallery je potrebné mať predovšetkým trpezlivosť pri komunikácii s verejnosťou, inštitúciami pri vybavovaní úradných povolení, ako aj snahu získavať financie od investorov či sponzorov, až potom dobrú reklamu a napokon pochopenie od laických či cielených divákov.Vyžaduje si to veľa byrokracie, ktorá je niekedy časovo náročnejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Toto si máloktorý výtvarník či kolega uvedomuje. Umenie je potrebné predovšetkým cítiť - a ten kto ho necíti, ťažko za nim príde. Pripravovať edukačný materiál a šíriť dobré meno projektu aj za hranice Slovenska je taktiež mojou snahou. Avšak doháňať západné krajiny a ich prístup k prezentáciám a pochopenu tohto typu je náročnejšie. Produkčná práca si vyžaduje v prvom rade komu-nikatívnosť, úsilie spolupracovať, rozvíjať nápady a byť manažérsky zdatný. Mojou snahou je byť aspoň jedno z toho...

1 Omar Mirza

– 1981 (SK)

Vyštudoval dejiny umenia na Vieden-skej univerzite. Od roku 2006 pracuje ako kurátor v Nitrianskej galérii, kde okrem iných povinností koordinuje dva výstavné priestory – Bunker a Galériu mladých. Už piatu sezónu je moderáto-rom, dramaturgom a režisérom on-line relácie o súčasnom vizuálnom umení Hore bez, ktorá vychádza týždenne na internetovej televízii denníka SME (tv.sme.sk). Od roku 2011 je šéfkurátorom bratislavskej Galérie Faica – galérie kritikov Slovenskej sekcie AICA. Publi-kuje recenzie a články o dianí na scéne súčasného umenia. Angažuje sa ako kurátor, organizátor či účastník rôznych kultúrnych i nekultúrnych aktivít. Pre-bytočnú energiu uvoľňuje trieskaním do bubnov v post-apokalyptickej kapele Kotúče DM.http://tv.sme.sk/relacia/hore-bez

2 Nina Šošková

– 1983 (SK)

V roku 2009 absolvovala magisterské štú-dium v ateliéri socha a aplikované média na Katedre Sochárstva Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici (doc. Juraj Sapara, akad. soch.) Od roku 2009 sa stala internou doktorandkou na Katedre Sochárstva FVU AU v Ateliéri Socha a aplikované médiá. V Júni 2012 bola pripustená k štátnej obhajobe akademickej hodnosti a obhájila titul artis doktor. V období 2011 a 2012 absolvovala ročnú pracovnú stáž na Akadémií výtvarných umení v Prahe (CZ) v ateliéri Intermedia 3, ateliér koncepuálního zkoumání u Mgr. Tomáše Vaňka akad. mal. a Prof. Miloše Šejna. Je organizátorkou a zakladateľkou projektu OZ Outdoor gallery. Žije a tvorí v Žiline a priebežne v Košiciach. www.ninasoskova.sk

04

12, 24, 168 …. uhranutí čisly je syno-nymem dneška. Přesnost / vypočitatelnost je požadavkem, který stejně nakonec není možno splnit. Vždy se vyskytne moment, který nás vy-chýlý z předem vypočítaného směru. Ihned po vychýlení se opět snažíme přimknout k jakékoli jistotě, nejlépe vyjadřéné číselně. Magie čísel nás provází celým životem 3, 7, 13 nebo 6, 12, 24. Stejně tak jako se snažíme najít vnitřní logiku věcí, procesů které nás obklopují, i zdůvodňování náhod, které náš život ovlivňují v míře ještě vetší, je nekonečným procesem, který nelze uchopit, ochočit vysvětlit. Při tvorbě vystaveného objektu mně hlavou běželo množství asociací, na které jsem už zapoměl, ale věřím, že jsou součástí díla. Má snaha vytvořit objekt, který vyvolává různé asociace a pocity se zhmotnila ve struktuře, která je pro někoho výtrazem matematiky, symetrie, pravidelnosti, řádu. Pro jiného jistou mírou nepravidelnosti pramenící z použití přírodního materiálu, který stárne a mění svůj objem i tvar nepravidelně, zcela v souladu s podstatou každé organické struktury. Kontrast mezi dřevěnými díly, kdy se stárnutím projevuje jedinečnost každého jednoho z nich a strojově přesnými vzá-jemně zaměnitelnými kovovými díly - zdánlivě inertními, vytváří další možnost výkladu symboli-ky objektu.

V kontextu místa prezentace „Mlyny“ může někdo nacházet také tvarové aluze. Věřím, že si každý divák najde „svůj“ osobní výklad pro vystavený objekt a jeho kontext - v prostoru či době. Budu velmi rád, když se z diváků stanou „dotýkači“ protože jsem přesvědčen, že haptické kvality a fyzický kontakt jsou neméně důležitým prvkem vnímání světa kolem nás než pouze vizu-ální vjem a to zvlášť u prostorových „věcí“.

text: Vladimír Kovařík (autor)

05

VladimírKovařík (CZ)168

– Nitra Apríl / Jún 2012

prostorový objekt nesoucí název 168 vytvořil vladimír kovařík během mezinárod-ního výtvarného sympozia panta rhei 2010, které se od roku 2009 pravidelně koná na uherskohradišťsku v obci Bílovice. sympozium účastníky nijak tematicky nesvazuje, autoři po-uze dostávají prostor k využití materiálů a tech-nologií užívaných při výrobě prvků městského mobiliáře společností mmcité. Decentně propojený dvojkruh je vytvořen multiplikací několika výchozích tvarů trojúhel-níků a již při prvotním kontaktu zaujme diváka měřítkem a také zahuštěnou geometrickou strukturou dvou základních vrstev. Číslo 168 odkazuje nejen k počtu různě dlouhých jato-bových částí objektu, ale také k času, během něhož byl důkladně promyšlen a také zhotoven – 7 x 24 hodin je přesně doba jednoho týdne.

jatobové dřevo má zprvu teplý červe-nohnědý odstín, působením povětrnostních vli-vů se dřevo přůběžně odbarvuje až se nakonec barevnost ústálí na šedostříbrné.Objekt 168 však není jen prostorovou kompozi-cí s průběžně se měnící barevností, autor vnímá svá geometrická díla předeším jako svědectví o obecných zákonitostech života a mezilidských vztazích.

text: richard vodička (kurátor projektu)

01 materiál: jatoba (brazilská třešeň), závitové tyče – variabilní rozměry

06

01

Skulptúra z ružového vápenca, predsta-vuje tepelne upravený špekáčik. Táto socha bola od jej vzniku koncipovaná do verejného priestoru, nie však na konkrétne miesto . Pokúsil som sa hľadať objekt, ktorý by rezonoval vo verejnom priestore. Myslím si že v dnešnej dobe spoločnosť nevníma verejný priestor ako svoj. Väzby sú mi-nimálne, pôsobí skôr odcudzenie spôsobené do veľkej miery komunistickou diktatúrou. Dalo by sa povedať, že vôbec nenastala zmena vo vnímaní priestoru ako svojho priestoru, priestoru za ktorý nesie človek osobnú zodpovednosť.

Socha vo verejnom priestore v podstate demonštruje moc, peniaze, heroizmus často spo-jený s mýtusom a pátosom, skrátka superlativizuje ideu. Mojím zámerom bolo odkloniť sa práve od týchto konkrétnych ideových dogiem. Vytvoril som preto objekt, úplne čo najobyčajnejší a mož-no čo najmasovejší, možno až archetyp jednodu-chosti. To znamená akísi pseudo romantický pocit vo vzťahu k minulosti, k niečomu čo pozná každý z nás od detstva až po starobu. Takýmto spôso-bom som sa pokúsil relatizovať dogmu verejného priestoru a priblížiť sa ku idei antimonumentu. Materiálový verizmus, ktorý najviac vyčnieva nad formu sochy bol pre mňa dôležitý.

Vonkajšie znaky skulptúry by mohli odkazovať v prvom momente k pop artovej zále-žitosti, ale práve materiál, vizuálne podobný mäsu podľa mňa skôr stavia do popredia kontrast sú-kromného s verejným a jeho následné prelínanie.

text: Matej Rosmány (autor)

07

Matej Rosmány (SK)ŠPEKA_ŠPEKÁČ

– Banská Bystrica Máj / Jún

”Strateného Lenina nahradil na prázdnom podstavci Špekáčik”

– www.bystricoviny.sk/spravy/strateneho-lenina-nahradil-na-prazdnom-podstavci-spekacik/

Banskobystričania už roky chodia na Námestí slobody okolo prázdneho mramorového podstavca, na ktorom pred rokom 1990 stála veľká bronzová socha Lenina. Teraz sa nestačia diviť, lebo vodcu proletariátu vystrie-dalo iné umelecké dielo „Špekáčik“. Niektorí najmä starší okoloidúci nad týmto výtvorom krútia hlavou, iní mladší sú za každú srandu. Tak si vyberte. Autorom ležatej dvojmetrovej plastiky „Špeka-Špekač“ z ružového vápenca je mladý sochár Matej Rosmány. Svoje dielo vytvoril v rámci projektu vý-tvarníčky Niny Šoškovej, ktorého cieľom je preniesť umenie z galérií a výstavných siení von medzi ľudí.

01 materiál: ružový vápenec drevený kmeň, rozmery objektu 190 X 85 X 90 cm

08

01

„Umenie by malo vyvolať emócie a toto je ten prípad. Ide o zobrazenie pokrmu, ktorý nesie v sebe stretnutie ľudí a formálnu zmenu tvaru pomocou ohňa,“ povedal pre TASR po inštalácii svojho diela sochár Matej Ros-mány. „Špekáčik“ by mal na „Leninovom“ podstavci vydržať do 24.júna. Bolo by zaujímavé vedieť, čo si o tom myslí autor podstavca, na ktorom pred 23 rokmi stála socha Lenina.Faktom je, že sa o našom meste bude aspoň hovoriť a „Špekáčik“ na podstavci miesto Lenina priláka zvedavcov aj odinakadiaľ. A možno táto recesia pomôže aj cestovnému ruchu. Inak sochár Matej Rosmány s architektom Karolom Rosmánym v roku 2008 vyhrali verejnú súťaž na pamätník Jánovi Lango-šovi s názvom „Odkrývanie“, ale ich dielo v tvare stolca sa dodnes nerealizovalo.Leninove sochy stáli pred rokom 1989 prakticky v kaž-dom väčšom meste ako symbol socializmu pod soviet-skym dohľadom. Pamätníci si možno spomenú aj na obrovský kosák s kladivom z nerezového plechu, ktorý bol osadený na Huštáku blízko cestného nadjazdu. Ten slúžil bezdomovcom ako dočasné bývanie, kým ho po novembri 1989 neodstránili a jeho oceľové diely skonči-li v zberných surovinách.Pamätník V.I. Lenina sa zrodil na prelome 70-tych a 80-tych rokov minulého storočia na banskobystric-kom Stavoprojekte ako súčasť dotvorenia námestia pri Dome kultúry (autor architekt Jozef Chrobák). Zvláštny červený vysokoleštený mramor bol dovezený až z Ruska a jednotlivé kusy sa osádzali do špeciálneho lôžka s originálnym škárovaním. Aj na vtedajšiu dobu to bola značná investícia.

Až prišla novembrová revolúcia v roku 1989 a padol socializmus. Z Československa odišli sovietske vojská a postupne sa z miest odstraňovali sochy vodcu svetové-ho proletariátu aj so symbolmi socializmu. Začiatkom 90-tych rokov odstránili aj obrovskú bronzovú sochu Lenina v Banskej Bystrici a priestor pred ňou dostal symbolický názov Námestie slobody. Socha mala podľa pamätníkov skončiť v areáli vtedajších Technických služieb mesta a potom akoby sa po nej zľahla zem. Na mieste zostal iba podstavec, ktorý už 23 rokov viac či menej odoláva zubu času. Z času na čas sa stáva mies-tom tréningu skaterov alebo stretnutí mladých ľudí, občas si na mramorových stenách zgustnú sprayeri s nie celkom vydarenými grafickými výtvormi. V škárach mramorových platní rastie burina a nikto nevie, čo s tým.

Naša redakcia sa pred dvomi rokmi prostredníctvom čitateľov snažila nájsť stopu po bronzovej Leninovej soche. Ohlásil sa nám dokonca istý zahraničný Slovák z Ameriky, ktorý nám poslal fotografiu z jednej výstavy sôch Lenina v Seattle. Nebol to ten však banskobystric-ký…No môžeme si myslieť o vápencovom Špekáčiku na Námestí slobody svoj, ale aspoň sa v našom meste nie-čo deje. Omnoho užitočnejšie by však bolo, keby sme v Banskej Bystrici dokázali vyriešiť omnoho dôležitejšie problémy ekonomického charakteru, vrátane získania nejakého strategického investora.

01

09

Skupina AVO AVO (SK)Katarína BoborováEmília Rigová

RANDEZ-VOUS

– Nitra Jún / Júl

Projekt RANDEZ-VOUS (AVO AVO)* upriamuje pozornosť na súčasné anonymné zoznamovania ľudí prostredníctvom rôznych portálov a sociálnych sieti. Virtuálne pro-stredie stretnutia dvoch a viac. ľudí ironicky zamieňa za verejný priestor objektu, ktorý asociuje drevený zdvojený objekt - „kadi-budku“, ktorý sa stáva dejiskom náhodných či cielených stretnutí. Skupina AVO AVO vychádza z tvorby Kataríny Boborovej a Emílie Rigovej, ktoré sa názorovo stretli v postoji k femi-nizmu v umení. Základným vyjadrovacím prvkom v ich spoločnej tvorbe sa stala citá-cia, ktorú posúvajú za hranice feminizmu a zámerne sa vracajú k „ne–feminizmu“. Svoje programové východiská stavajú na žene ako takej v konfrontácii s feministickými umelky-ňami, od ktorých sa dištancujú. Upriamujú divákovu pozornosť na telo a telesnosť, ktorú úmyselne maskujú – desexualizujú. Ženskosť tak vedome potláčajú a svojim vizuálom – používaním pracovných overalov pri performanciách – sa štylizujú do polohy asexuálnych bytostí vystupujúcich v stred-nom rode.

text: Zuzana Malcová (kurátorka projektu)*Meno skupiny AVO AVO je priamo odvodené zo ženského priezviska a jeho prípony –OVÁ. Tým, že sa chcú dištancovať od prejavov ženskosti v tvorbe, využívajú zrkadlový prepis prípony. Ich tvorbu môžeme nájsť na viacerých internetových portáloch.

http://www.myspace.com/420572090/videos

01 – 02 materiál: drevo, akryl rozmery objektu 164/99/212 cm

02 Do inštalácie ružových objektov bolo možné interaktívne zasahovať a zaznamenávať rôzne odkazy od návštevníkov, čím sa navrstvovali ďaľšie významy.

10

MarkétaKubačáková (CZ)TADy JSEM SESNAŽILA HODINU NA NIC NEMySLET

– Nitra Júl / August

První poznámka k realizaci Markéty Kubačákové

„Ve veřejném prostoru je horizontální poloha nežádoucí“, shrnula Markéta Kubačáková náš rozhovor o tom, co se děje, když si někdo lehne na veřejnosti, o právu kráčet městem či stát na místě a povinnosti sedat si pouze tam, kde to je vyznačeno, i o tom, jak si to některé obce vymiňují vyhláškami a pod hrozbou postihu. Zá-roveň jsme tak označovali první množinu dosahů Markétiny akce, při které si lehne na frekventova-ném místě v Nitre a hodinu se bude snažit na nic nemyslet. Život jedinců v anonymním urbánních společenstvích provází obezřetnost a podezříva-vost k abnormálnímu jednání. V nepřímé úměře k hustotě sociálních interakcí ve veřejném prostoru (veřejný prostor chápu coby apriorně sociální) se rozšiřuje rejstřík projevů potenciálně „mimo normu“. V našich kulturách, české a slovenské, je spektrum sociálních interakcí spíše řídké. Zdravý člověk uléhá pouze v soukromí. Ležící postava ve veřejném prostoru je znakem vzbuzujícím ostražitost. Bezdomovec rozvalený

na plechovém krytu plynovodu není neviditelný, naopak je ho vidět zcela jasně; je tak zřetelným bodem, že je nutné potlačit ho: nevidět a nepři-pustit tak jeho další sociální existenci. Instituce státu beztak sejmou z jedince jakýkoliv případný nárok. Lehnout si na veřejnosti je symptomem nemoci: ve fyzickém nebo sociálním smyslu. Čím je ale Markétina snaha lehnout si a na hodinu na nic nemyslet? Její ryze individuál-ní pokus o přerušení toku myšlenek nemá žádný přímý sociální dopad, ze sociálního prostředí ovšem vyvstává a reaguje na něj. I její laická me-ditace je vlastně protikladem bezmyšlenkovitosti, již často konstatujeme v běžném životě a kterou lze považovat spíš za nesoustředěnost myšlenek než jejich absenci. Jako lidé myslíme na každém kroku, i tehdy, když si myslíme, že nemyslíme. Pokus o absenci je pokusem o vytvoření efemér-ní mezery, soukromým experimentem s aktivní pauzou mezi mnoha soukromými a vzájemně interagujícími jednotkami lidských myslí. Zkusit nemyslet lze v podstatě kdekoliv a jestliže Marké-ta zkouší nemyslet na soklu u obchodního domu, obrací introvertní v demonstrativní a soukromé v angažované.

11

Ex post / Erratum Druhá poznámka k akci a výstavě Markéty Kubačákové

V textu napsaném před akcí Tady jsem snažila hodinu na nic nemyslet jsem neodpusti-telným způsobem podcenil společnost. Když Mar-kéta Kubačáková ulehla na dřevěnou platformu a zavřela oči, vyfotografoval jsem ji a šel na limo-nádu. Do deseti minut jsem byl zpátky. Markétu „probrala“ ochranka obchodního domu a Nina Šošková musela telefonicky ujistit nadřízené, že tam dívka leží kvůli výstavě. Ochrance nešlo vyčí-tat, že konala svou povinnost a po podání vysvět-lení Markéta mohla začít nanovo. Přesto tato epi-zoda připomněla, že „veřejný prostor“ je mnohdy pouze zamaskovaným soukromým prostorem - za veřejný je vydáván jen tehdy, když to vyhovuje soukromému zájmu. Minuty jedné hodiny odtikávaly pomalu a Mar-kétu někdo oslovil přibližně po každých pěti. Opatrné ženy se ptaly, jestli jí není špatně. Místní zevlouni jí činili nemravné návrhy. Druhou polovi-nu času jsem stál nedaleko od ní a lidem podával vysvětlení. Část mi ho nevěřila, části bohužel stačilo, aby situaci („jde o umění“) hodili za hlavu. Zevlouni na mě doráželi. Moje domněnka, že akce bude přehlíže-na, ztrácela na věrohodnosti s přibývajícími do-tazy a projevy péče o ležící dívku. Markétina akce vnášela mezi lidi víc starostí než jsem očekával.

Druhého dne jsme na podstavec připevnili trojrozměrnou dokumentaci akce. Rovněž práce na podstavci přitaho-vala oči kolemjdoucích. Nebylo to tím, že práce na veřejnosti výrazně ubylo? Křeh-ká skulptura z tenkých listů průhledné plastové fólie zůstala na podstavci jako doklad Markétiny přítomnosti, vystavená možné nepřízni počasí a obyvatel města. Na místě měla setrvat mnohonásobně delší čas jako prostorová metafora krát-kého okamžiku pokusu o vytržení ze všednodennosti.

text: Jiří Ptáček (kurátor a kritik umění)

12

01

02

13

03

14

01 perfOrmAnce02 perfOrmAnce03 materiál: plastová fólia, kancelářské spony - rozměry 160 x 30 x 45 cm

15

Václav Magid (CZ)UKRyTÁ SOCHA

Projekt odkazuje na způsob uchovávání významných pomníků v době válečných kon-fliktů nebo při sociálních nepokojích. Dřevěné bednění chrání artefakt před zničením a zároveň ztěžuje jeho rozpoznávání ze vzduchu během bombových útoků. Při dlouhotrvajícím obležení se nahrubo postavené konstrukce stávají nedíl-nou součástí městské krajiny. V daném případě ochranné bednění však neukrývá sochu, ale prázdné místo, které zbylo po odstranění Lenino-vy sochy se změnou režimu. Různá slova, kterými lze daný postup označit – ukrytí, konzervace, maskování – v sobě nesou poněkud odlišné významy. Věci ukrýváme, aby nikdo neviděl, že je máme, konzervujeme, aby v původním stavu přečkaly nepříznivou dobu, a maskujeme, aby byly zaměněny za něco jiného. Na akt ukrytí již odstraněné sochy Vladi-mira Iljiče Lenina bychom mohli aplikovat který-koli z těchto výrazů s odpovídajícím symbolickým obsahem: komunistická idea je stále přítomná, ale ve skrytu, je zakonzervovaná a maskovaná. Navzdory rýsování tlustých čar za minulostí, od-straňování pomníků a přejmenovávání ulic nadá-le přežívá v naší paměti i v naších institucích.

Záměrem projektu je vyjádřit přežívá-ní komunistické ideje. Jeho vyznění nemá být hodnotící – neříká nic o tom, zda se máme pří-padného návratu komunistické ideje k moci bát, nebo v něj naopak doufat. Ostatně podobně am-bivalentně vyznívají i první slova Komunistického manifestu: „Evropou obchází strašidlo…“

text: Václav Magid (autor)

http://www.bystricoviny.sk/spravy/spekacik-na-podstav-ci-po-leninovi-vystriedala-„ukryta-socha/

– Banská Bystrica Júl / August

01

02

01 – 02 materiál: dřevo, dřevěné palety, textílie, variabilní rozměry cca 300 x 150 cm

16

01

17

Jaroslav Kyša (SK)ČERVENÁ SKALKA

– Banská Bystrica August / September

“Pamäť vyvoláva predstavu akéhosi vykúpenia. Čokoľvek je zachované v pamäti, bolo spasené pred ničotou. Čo je zabudnuté je ponechané napospas.”

John Berger

Na podstavci Outdoor gallery _ Banská Bystrica (bývalý Leninov pamätník) som vytvoril Červenú Skalku našej kolektívnej pamäte. Kovové piliny sa vplyvom magnetu zoskupujú a vytvára-jú v štrbinách pamätníka amorfné útvary (mach, rastliny), ktoré znázorňujú našu “metaforu zabud-nutia”. Tak ako sa vymieňajú (odpiľujú = piliny) sochy s každou zmenou politického režimu, tak sa s nimi mení aj naša kolektívna pamäť. Keďže magnetické zákony sú rovnaké pre každý magnet stačí, aby na jednotlivom mag-nete bolo o par gramov pilín viac alebo štrbina na podstavci menšia, a celý útvar zmení svoj tvar. Je to ako s našou kolektívnou pamäťou v čase a mieste neustále sa meniacou. Najväčšia koncen-trácia útvarov je v mieste odkiaľ bola socha Leni-na vyrezaná a odstránená do zabudnutia. Zostala po nej len diera v bronzovej platni.

Inštalácia je procesuálna, a po určitom čase piliny zoxidujú – zhrdzavejú, až sa napokon rozpadnú a premenia na prach.

text: Jaroslav Kyša (autor)

02

18

Všetko, čo kedysi vzniklo, rástlo, ťa-halo sa do výšky má korene. Monument nie je výnimkou. Vznikol z potreby umocniť pamäť, myšlienku, hmotne podčiarknuť. Vznikol z túžby pripomínať, umocňovať, zvýrazniť, za-kričať, presvedčiť. Monument nie je anuelou, ale trvalkou. (Perena alebo trvalka, trvalá rastlina je v užšom zmysle bylina plodiaca v niekoľkých za sebou idúcich vegetačných obdobiach. Nadzemné časti na jeseň odumie-rajú, v zime pretrvávajú korene, podzemky, hľuzy).

Vo svojom projekte “Červená Skalka” Jaroslav Kyša objavuje korene bývalého Le-ninovho pomníka v Banskej Bystrici a svojou pozornosťou kriesi zárodky sochy, ktorá tu kedysi stála. Metaforický prach sochy, ktorá sa tu kedysi týčila a zdanlivo zmizla, sa organicky dvíha spomedzi plátov ruského červeného mramoru.

Opäť si ho privlastňuje a tým, že znovu vkra-čuje do sveta viditeľného voľným okom, ako-by hovoril: nedovolím vám zabudnúť.

Text: Katarína Hrušková (výtvarníčka)

01 - 02 materiál: magnety, kovové piliny, variabilné rozmery

Vladimír Kovařík

– 1965 v (CZ)

Je absolventom VŠUP v Praze (CZ) obor produkt design u doc. Otakara Diblíka. Věnuje se designu a volné tvorbě. Je ředitelem ústavu vizuální tvorby Fakulty multimediálních komuniací Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně (CZ). Od roku 1999 je spoluorganizátorem mezinárního sympo-zia Proudění / Strömungen v Řehlovicích (CZ), od roku 2009 iniciátorem a spoluor-ganizátorem mezinárodního sympozia panta rhei v Bílovicíc (CZ). Zabývá se tvorbou objektů a site specific instalací. Kontextem daného času a prostoru, aktiv-ním zásahem v konkrétní lokalitě vytváří nové vztahy resp. vytváří prostor pro jejich alternativní interpretace. Díla jsou zpra-vidla tvořeny z nalezeného materiálu ( arte povera ) a důležitým aspektem je jejich stárnutí. Nedílnou součástí děl jsou jejich názvy, které ponoukají diváka k hledání další významové vrstvy. Žije a pracuje v Uherském Hradišti (CZ).http://web.fmk.utb.cz

Katarína Boborová

– 1982 v (SK)

Je absolventkou Akadémie umení v Banskej Bystrici (SK), odboru voľná grafika (doc. Robert Brun) na Katedre grafiky Fakulty výtvarných umení, kde v roku 2010 ukončila interné doktorandské štúdium. Venuje sa grafike a videu, kde používa ako vyjadrovací prvok telo a telesnosť. Vo svojej tvorbe pracuje s postupmi citácie, apropriácie a úzko sa dotýka nábožen-ských a duchovných tém. V roku 2008 vznikla spolupráca s Emíliou Rigovou na projekte AVO AVO, v ktorom sa vymedzuje ako antifeministická autorka a kde jej tvor-ba nadobúda nové súvislosti a rozmery. V súčasnosti pôsobí na Technickej univerzite vo Zvolene (SK) na Katedre dizajnu nábyt-ku a drevárskych výrobkov. Žije a tvorí vo Zvolene (SK).www.avoavo.estranky.sk/clanky/katarina-boborova.html

Emília Rigová

– 1980 v (SK)

Študovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici (SK) kde v roku 2011 ukončila doktorandské štúdium (doc. J. Sapara) na tému Metalepsa v dobe digitálnych obra-zov. Momentálne pôsobí na SSUŠ Zvolen (SK), odbor animovaná tvorba. Autorkina tvorba sa pohybuje v oblasti videa, akcie a site-specific prezentácií , ktoré následne konzervuje cez výstup manipulovanej foto-grafie. Jej tvorba sa zaoberá otázkou trhlín v identite. Žije a tvorí súbežne vo Zvolene a Trnave (SK).www.avoavo.estranky.sk/clanky/emilia-rigova.html

Matej Rosmány

– 1981 v (SK)

Je absolventom VŠVU Bratislava (2008). V roku 2007 bol jedným z finalistov ESSL Award. V tvorbe naráža na sociálne kontexty, ktoré si jasne uvedomujú svoj historický kontext. Práve táto poloha vtipu mu je blízka. Zaoberá sa najčastejšie objektami vo verejnom priestore a je vyznávačom tradičných sochárskych materiálov. Žije a tvorí v Bratislave (SK).

CURRICULUM VITAE –

19

Markéta Kubačáková

– 1984 v (CZ)

Vystudovala obor Dějiny a teorie nových médií a designu na VŠUP v Praze (CZ). Po studiích na Fakultě multimediálních komu-nikací na Univerzitě Tomáše Bati ve Zlíně (CZ) absolvovala magisterské studium na Fakultě výtvarných umění VUT v Brně (CZ), v Ateliéru video. Působí jako umělkyně, kurátorka a kritička umění. Žije v Praze. Je redaktorkou česko-slovenské mutace ča-sopisu Flash Art. Samostatně vystavovala v pražské Galerii Jelení (Jelení, 2011), spolu s Václavem Magidem v pražské Galerii 35m2 (Až na vrchol povrchnosti, až na dno mělkosti, 2011), spolu s Danielou Baráčko-vou a Šárkou Teleckou v Galerii Akademie výtvarných umění v Praze (Sóstrast, 2012). V Nitre se představuje podruhé: v roce 2009 zde v prostoru Bunker uspořádala samostatnou výstavu Home nets: To be continued...http://www.marketakubacakova.wz.cz/

Václav Magid

– 1979 v (CZ)

Žije a pracuje v Praze (CZ). Studia výtvar-ného umění nedokončil, v současné době studuje filozofii na Filozofické fakultě Univerzity Karlovy v Praze. Od roku 2006 působí na Vědecko-výzkumném pracovišti Akademie výtvarných umění v Praze. Je redaktorem časopisu Sešit pro umění, teorii a příbuzné zóny (http://vvp.avu.cz/en/sesit/sesit). Kurátorsky připravil řadu skupinových přehlídek (Věcné stavy, 2006; Místo pro projekt, 2007; Současný český kubismus, 2008). Je členem sdružení P.O.L.E. (http://polebyro.org/). Ve svých uměleckých a kurátorských projektech se zabývá tématy institucionální kritiky, každodennosti a kulturní paměti. http://cs.wikipedia.org/wiki/Václav_Magid

Jaroslav Kyša

– 1981 v (SK)

Vyštudoval 2000 - 2007 Ateliér slobodnej kreativity 3D, Prof. Juraj Bartusz, akad. Sochár, Katedra výtvarných umení a inter-médií, Fakulta Umení TU Košice (SK), 2003 semestrálna stáž, Ateliér priestorových komunikácií, Mgr. art Anton Čierny, VŠVU Bratislava (SK). Žije a pracuje v Londýne (UK).

Autorova tvorba zahŕňa objekt, inštaláciu, fotografiu a video, no všetky jej oblasti charakterizuje používanie apropriácie a estetizácie nielen nájdených bežných pred-metov a komodít, ale aj výsekov z reality, každodenne zaužívaných a banálnych. Relativizuje funkčnosť vybraného predme-tu či javu, nachádzaním jeho odvrátených stránok im spravidla prisudzuje novú fun-kciu, ktorá ich posúva do sféry umenia, no súčasne tým kladie otázku, kde je hranica medzi umením a bežnou realitou. Tieto stratégie používa aj v intervenciách do verejných priestorov, kde sa do popredia dostáva aj autorova snaha o vyvolávanie tzv. “testovacích situácií”, ktoré vznikajú korekciami zvyčajnej tváre reality. Pros-tredníctvom často nenápadných a na prvý pohľad marginálnych zásahov do reality mení kontexty jej percepcie. V konkrét-nom časopriestore vytvára pre náhodne zúčastnených podmienky na iné nazeranie a interpretovanie každodennosti či histo-rických a politických súvislostí, o ktorých sa málo hovorí a veľa mlčí. Jeho povrchové úpravy v kontraste s okolitým prostredím zviditeľňujú stopy dávnej minulosti, ale aj premeny v čase, no nie ako monumentálne gestá, ale ako efemérne mikrokomentáre. Jeho samozvaná archeologická a pa-miatkárska činnosť okrem iného odkrýva mechanizmy tvorenia histórie a života s ňou. Práce Jaroslava Kyšu nie sú konečným cieľom, ale skôr impulzom pre aktívneho diváka, aby sa v procese interpretácie a konfrontácie zúčastnil na spoluvytváraní ich obsahu.www.jaroslavkysa.com

20

Vážená pani Tóthová,

dovoľte, aby som vyjadril rozčarovanie z incidentu, ktorý sa včera (nedeľa, 17. 6. 2012) stal pred Vašim nákupným centrom Galéria Mlyny v Nitre. Pre denník SME, konkrétne pre internetovú televíziu tv.sme v rámci on-line vydania SME (tv.sme.sk) pripravujem týždennú reláciu o súčasnom vizuálnom umení s názvom Hore bez. S pani Ninou Šoškovou som bol dohodnutý, že v ten deň prídeme natočiť galériu na betónovom podstavci Outdoor gallery, ktorú organizačne a programovo koordinuje, spolu s dielom Randez vous (05. 06. 2012 - 20. 07. 2012) od autorskej dvojice Avo Avo, ktoré tam je momentálne vystavené.

Pôvodne sme plánovali prísť cez deň, keď sa tam pohybuje viac ľudí, no keďže sme boli predtým ešte nakrúcať v Banskej Bystrici, pred Mlynmi sme začali s natáčaním až zhruba o 20:30. Najprv sme si spravili malú anketu s okoloidúcimi, kde sme sa pýtali na ich názor na spomínané dielo a celkovo na umenie vo verejnom priestore. Následne si kameraman chcel urobiť niekoľko ilustračných záberov. Vtom však prišiel zamestnanec SBS, starší pán, ktorý sa nás veľmi nepríjemným tónom spýtal, či máme povolenie.

Keď som mu odpovedal, že oficiálne povolenie od Galérie Mlyny nemá-me, máme to však dohodnuté s p. Šoškovou, tak zvýšeným hlasom a arogantným spôsobom povedal, že máme okamžite prestať, keďže bez povolenia od riaditeľstva nemôžeme natáčať, pretože sme na súkromnom pozemku. Keď som sa mu slušne predstavil, ukázal mu novinársky preukaz a snažil sa mu vysvetliť celú situáciu a to, že potrebujeme len pár exteriérových záberov, dookola opakoval, že jeho to nezaujíma a keď nemáme povolenie, musíme prestať. Následne ma zavolal dnu k infopultu , kde mi k telefónu dal svojho kolegu (aspoň tak predpokladám, keďže dotyčný pán sa mi ani neunúval predstaviť ), ktorému som sa opäť snažil všetko pokojným tónom vy-svetliť - žiaľ márne. Opäť som dostal arogantnú odpoveď v zmysle: nemáte povolenie, okamžite prestaňte nakrúcať.

Keďže už zapadalo slnko a potrebovali sme aspoň zopár záberov, vyšiel som von za kameramanom a povedal som mu, nech si rýchlo niečo natočí. Túto reláciu robím už tri a pol roka, nakrúcal som na mnohých miestach na Slovensku i v zahraničí, no za ten čas som sa s ničím podobným nestretol. Svoje novinárske práva však poznám, tak som sa nazdával, že keď netočíme v interiéri, ale vonku, vo verej-nom priestore, kde sa voľne pohybujú ľudia, tak mi nikto nemôže brániť vo vykoná-vaní mojej práce. No zjavne som sa mýlil, pretože zanedlho vyšiel ďalší pracovník SBS, mladší pán, ktorý nás hrubým a agresívnym spôsobom začal vyhadzovať, opakujúc tie isté frázy ako jeho kolega, a keďže neprejavil ani najmenšiu snahu vypočuť si naše argumenty, radšej sme odišli skôr, než by prišlo z jeho strany k fyzickému útoku.

To, že na nakrúcanie na súkromnom pozemku, resp. v interiéri nákupného strediska potrebujeme povolenie, samozrejme viem, avšak to, že chodník pred Mlyn-mi je súkromným pozemkom, som žiaľ naozaj netušil. Ak to tak je, a pre tento pries-tor platia tie isté pravidlá ako pre súkromný pozemok, mali by ste si tento chodník ohradiť, resp. dať tam aspoň tabuľku s upozornením, že sa tam nesmie fotiť, natáčať, vodiť psa, vstupovať so zmrzlinou a pod.

21

Pani Šošková bola s tým, že budeme natáčať galériu, ktorú koordinuje, upovedomená a súhlasila s tým, preto som necítil povinnosť obracať sa aj na vedenie Galérie Mlyny so žiadosťou o natáčanie pred Galériou Mlyny. Mám „argumentáciu“ SBS-károv chápať tak, že ak by som prešiel na protiľahlú stranu cesty, na chodník, kto-rý patrí mestu, tak tam by som exteriéry Mlynov už mohol pokojne nakrúcať? Mám tento incident chápať tak, že Galéria Mlyny nemá záujem zviditeľniť svoje aktivity v mienkotvornom médiu s celoslovenským dosahom?

Prečo títo nepríjemní páni, ktorí tam nie sú na to, aby šikanovali novinárov, ale aby dohliadali na bezpečnosť, radšej nestrážia samotné umeleckého dielo a ne-starajú sa o to, aby nebolo poškodzované, aby tam ľudia nehádzali odpadky, prípad-ne aby na podstavci Outdoor gallery a okolitých lavičkách neposedávali pochybné indivíduá? Na moje otázky nepotrebujem odpovede, len Vás úctivo žiadam, aby ste sa nad týmto incidentom zamysleli a aby ste sa snažili nabudúce vyvarovať situácií, ktoré môžu na Vaše nákupné centrum vrhnúť veľmi negatívnu reklamu.

Ďakujem.

S pozdravom

Mag. phil. Omar Mirza(režisér, dramaturg a moderátor tv.sme)

V Bratislave, dňa 18. 6. 2012

22

vydala – Nina Šošková

autorka koncepcie – Nina Šošková

autori textov – Václav Magid Jiří Ptáček Zuzana Malcová Jaroslav Kyša Katarína Hrušková Richard Vodička Vladimír Kovařík Omar Mirza

fotografie – archív autorov a Outdoor gallery

grafická úprava – Jakub Benda

príprava na tlač - Vlado Eliáš

jazyková korektúra – Denisa Ivaničová

náklad – 300 ks

outdoorgallery@gmail.comwww. outdoorgallery.sk

betónový podstavec _ Štefánikova trieda Nitrabývalý Leninov podstavec _ Námestie slobody Banská Bystrica

*Projekt a katalóg organizujemeza podpory Ministerstva kultúry SR

I S B N 9 7 8 - 8 0 - 9 7 1 1 5 2 - 7 - 2

outdoor gallery

2012Outdoor gallery

— Banská Bystrica Nitra—