Upload
truongdan
View
217
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
paradigmatický vývoj v 19. a 20. storočí
Úvod do regionálnej geografieLadislav Novotný
úvod
nástup a striedanie nových paradigiem sa stále zrýchľuje
prirodzene dochádza k prelínaniu a miešaniu starých a nových
koncepcií
často tým dochádza k nejednotnosti tak názorovej, ako aj
terminologickej
tento stav sa týka aj súčasnej RG, preto si potrebujeme priblížiť
vývoj a vnímanie RG pod vplyvom jednotlivých paradigiem
3 PARADIGMATICKÉ POSUNY
od dualistickej k monistickej paradigme
metaparadigma – sociologická paradigma – konštrukčná paradigma
dôsledky vplyvu dualistickej paradigmy
RG koncepcie po 2. svetovej vojne
hľadanie teoretickej bázy monistickej paradigmy RG
Od dualistickej k monistickej
paradigme
v 19. storočí pomaly končia objavy nových území, dobývanie
polárnych oblastí má skôr politický a nie hospodársky význam =>
pridaná hodnota novoobjavených území sa rýchlo vyčerpávala,
jednotlivé parciálne analytické prístupy (ktoré boli príznačné pre
dualistickú paradigmu) neboli schopné dôkladne určiť charakter
regiónu, a tým predostrieť možnosti jeho dlhodobého využívania
na ilustráciu: v novoobjavenom regióne fyzickí geografi objavia veľké
zásoby diamantov, kolonialisti na nich rýchlo zbohatnú, avšak po
vyčerpaní zásob tejto suroviny pre nich región stratí prínos
potreba hľadania trvalej udržateľnosti => tlak na syntézu medzi FG a HG => RG
Od dualistickej
k monistickej paradigme
potrebu oživenia RG tak čoraz viac presadzujú nielen geografi, ale
ide o celospoločenskú požiadavku
nemá však ísť o RG pôvodného popisného charakteru, ale o RG komplexne
syntetizujúcu poznatky parciálnych analytických vedných disciplín, čím má
pomôcť odhaliť hlbšiu podstatu regiónov umožňujúci ich dlhodobé
využívanie (TUR)
takýto charakter RG umožňuje len monistická paradigma v geografii
s rozvojom RG ako komplexnej syntetizujúcej vedy sa spájajú počiatky
modernej RG; dynamický rozvoj však zaznamenala najmä vďaka
francúzskej G škole na prelome 19. a 20. storočia
Od dualistickej k monistickej paradigme
intenzívne vyvstáva aj otázka objektu výskumu RG
okrem praktických dôvodov ide aj o dôvody prestíže – každá seriózna veda má už v tomto
období jasne definovaný objekt výskumu
Čo je teda objektom výskumu RG?
Od dualistickej k monistickej paradigme
RG, v tom čase nazývaná ešte špeciálna geografia sa už tradične zaoberala
regiónmi
Tento fenomén však doposiaľ nebol riadne pomenovaný, ani definovaný –
pôvodne označoval prírodnú krajinu, neskôr nadobudol skôr sociálny,
historický a politický rozmer. V diferenciačnom období opäť získava aj
prírodný rozmer, ale za cenu toho, že bol vnímaný buď ako región prírodný
alebo región sociálny
Vďaka nemeckej a francúzskej škole (zdôrazňujúcej previazanosť HG a FG
prostredia vzájomným ovplyvňovaním) sa v geografii koncom 19. stor.
presadzuje pojem región, ktorý nadobúda opäť význam komplexného javu
V 19. storočí sa tak na základe objektu štúdia začína „špeciálna geografia“
označovať regionálna geografia
dôsledky vplyvu
dualistickej paradigmy
hoci potreba monistického poňatia RG bola zrejmá už v 19. storočí,
cesta k takejto RG bola dlhá, a dá sa povedať, že trvá dodnes
kým monistická paradigma ešte aj na začiatku 20. storočia fungovala
viac-menej formálne, rozvíjali sa poznatky a metódy dualistickej
koncepcie
FG po 1. sv. vojne plynule nadväzuje na skúsenosti s výskumom prírodných
regiónov a vytvára regionalizácie na základe čoraz užších prírodných kritérií
stále rýchlejší vývoj humánno-geografickej sféry sa odrazil na radikálnejších
zmenách v sociálno-ekonomickej geografii
dôsledky vplyvu
dualistickej paradigmy
v tomto období vzniká množstvo prác, ktoré sa venujú
„regiónotvornému“ významu rôznych prvkov, ktoré nemuseli
byť nevyhnutne „nefyzickogeografického“ charakteru (zdroje
nerastných surovín, mesto, služby, ľudia)
dôsledky vplyvu
dualistickej paradigmy
v tomto období vzniká množstvo prác, ktoré sa venujú
„regiónotvornému“ významu rôznych prvkov, ktoré nemuseli
byť nevyhnutne „nefyzickogeografického“ charakteru (zdroje
nerastných surovín, mesto, služby, ľudia)
medzi najznámejšie z tohto obdobia patrí teória centrálnych
miest W. Christallera (1933) a teória územno-výrobných
komplexov N. N. Kolosovského (1961)
jednoduchá kvantifikovateľnosť ich väzieb a parametrov
umožnila široké uplatnenie týchto teórií pre potreby rôzne
veľkých súkromných i štátnych hospodárskych subjektov
RG koncepcie po 2.
svetovej vojne
RG – organizačná forma zjednocovania poznatkov FG a HG o reálnych regiónoch
RG – metóda výskumu zameraného na reálny región
RG – metóda vyjadrenia územnej kontinuity pomocou diskontinuálnych, ale reálne
neexistujúcich regiónov vymedzovaných podľa konkrétnych potrieb praxe
RG – geografia reálne existujúcich individuálnych regiónov
RG – vytvárajúca komplexnú syntézu reálneho integrálneho regiónu
hľadanie teoretickej bázy
monistickej paradigmy RG
organizačná forma zjednocovania
poznatkov FG a HG o reálnych regiónoch
dualistický rozkol celej geografie na FG a HG (Sociálnu) bol
obzvlášť silný v bývalom ZSSR
FG tu nadväzovala na hlboké tradície
HG (SG) bola postavená pred úlohy úplne iného charakteru ako
predtým (socialistická ideologická paradigma)
medzi prírodnou a sociálnou G vznikali čoraz väčšie rozdiely
obrovský ZSSR nemal v tom čase ešte dostatočne preskúmané
ani FG ani SG aspekty krajiny do takej miery, aby sa na nich
dala stavať uspokojivá syntéza
organizačná forma zjednocovania poznatkov
FG a HG o reálnych regiónoch
N. N. Baranskij sa v r. 1940 snaží vytvoriť koncepciu
jednotnej geografie
oficiálna ideológia mu však neumožňovala formulovať RG ako
vedu zaoberajúcu sa spoločným objektom FG a SG, ale len
ako „organizačne zabezpečovanú RG“
na jednej strane Baranskij výrazne posilnil pozíciu RG
na druhej strane ju výrazne oslabil
tým, že ju podľa jeho konceptu nebolo možné považovať za samostatnú
vedu, iba ako istú organizačnú formu zjednocovania rôznorodých
poznatkov o určitej krajine
metóda výskumu zameraného
na reálny región
v menších krajinách východného bloku (ako napr. ČSSR) nedošlo k až
tak hlbokému a ideológiou determinovanému rozkolu výskumu
prírodnej a sociálnej zložky krajiny
požiadavka regionálneho previazania prírodných a sociálnych
skutočností bola odvodzovaná nie z nutnosti zachraňovať RG, ale
z toho, že je to prístup vo všeobecnosti užitočný, a to nielen pre
geografov
otázka špecifického a špecifikami sa vyznačujúceho objektu RG ako
vedy však bola považovaná za bezpredmetnú
metóda výskumu zameraného
na reálny región
RG tak prestala byť považovaná za vedu, ale bola vnímaná ako
praktická metóda a zameranie výskumu uskutočňovaného v praxi
geografmi i negeografmi
zatiaľ čo „sovietsky organizačný“ smer sa neujal, tento
„metodologický“ smer patrí spolu s dualistickým aj dnes
k najrozšírenejším v RG praxi
z hľadiska integrovania poznatkov je často v praxi považovaný za
najefektívnejší
úplne však rezignuje na hľadanie všeobecných zákonitostí
regionálnej previazanosti FG a HG vlastností krajiny
metóda vyjadrenia územnej kontinuity
pomocou diskontinuálnych, ale reálne
neexistujúcich regiónov vymedzovaných
podľa konkrétnych potrieb praxe
predošlé metódy nepopierajú predpoklad objektívnej existencie
regiónov, len sa touto otázkou nezaoberajú
pri pokusoch o syntézu sociálnych, ekonomických a FG poznatkov sa
čoraz viac vynára problém rozdielnych hraníc týchto regiónov
vyvstáva otázka ako môže existovať objektívny komplexný región, ak
sa rôzni regionálni geografi nevedia zhodnúť ani na vyhraničení
parciálnych regiónov (príklad s kukuričným regiónom)
metóda vyjadrenia územnej kontinuity
pomocou diskontinuálnych, ale reálne
neexistujúcich regiónov vymedzovaných
podľa konkrétnych potrieb praxe
túto otázku sa pokúsil vyriešiť D. Whittlesey: ak 10 geografov vyčlení na základe
rovnakých informácií v danom území 10 rôznych regiónov, jediným vysvetlením je,
že žiaden región neexistuje. Jeho vyčleňovanie ale zbytočné nie je
región je subjektívna, hoci veľmi užitočná intelektuálna koncepcia
veľmi podnetná koncepcia, dodnes sa k nej hlási veľa geografov
otázka: Uveďte príklad objektívneho regiónu
metóda vyjadrenia územnej kontinuity
pomocou diskontinuálnych, ale reálne
neexistujúcich regiónov vymedzovaných
podľa konkrétnych potrieb praxe
protiargumentmi jeho koncepcie môžu byť v prírode viditeľné hranice
(svahy, zlomy...), ako aj to, že ak objektívne existuje krajinná sféra,
objektívne musia existovať aj jej časti – regióny
tieto protiargumenty však hovoria skôr o FG sfére ako o regióne
komplexnom
Whittlesey na jednej strane pomohol regionálnu geografiu presadiť
ako veľmi užitočnú vedu, na druhej strane jej dosah limitoval tým, že
ak región nemá objektívnu podstatu a jeho funkcia sa mení len podľa
konkrétnej momentálnej potreby praxe, nemožno hľadať ani nejaké
základné objektívne zákony jeho vývoja, ktorý by mal človek vo vlastnom
záujme čo najviac rešpektovať a využívať...
geografia reálne existujúcich
individuálnych regiónov
nemožnosť zovšeobecňovania nevyplýva len z neexistencie
objektívnych regiónov, ale aj z koncepcií jednostranne zdôrazňujúcich
vybranú vlastnosť regiónu
R. Hartshorn definuje región ako „územie so špecifickou polohou, ktoré
sa istým spôsobom odlišuje od iných území, a ktoré sa rozprestiera tak
ďaleko, ako sa rozprestiera vyčleňujúca vlastnosť“
špecifické vlastnosti regiónov pritom majú byť príčinou toho, prečo je
každý región vo svojich konkrétnych prejavoch jedinečný
a neopakovateľný.
jedna z koncepcií regionálnej geografie, ktorá aj dnes patrí
k najrozšírenejším, vyvodzuje záver, že „najdôležitejšou vlastnosťou
regiónu je jeho individualita“.
vytvárajúca komplexnú syntézu
reálneho integrálneho regiónu
koncepcie, ktoré dávajú do úzadia zovšeobecňujúcu stránku RG čoraz
menej zodpovedajú potrebám modernej praxe
tá pri zvýšenom tlaku ľudských aktivít na celú krajinnú sféru vyžaduje
nielen čiastkové poznatky o individuálnej podstate jednotlivých
regiónov, ale aj všeobecné poznanie ich spoločnej podstaty
kým predošlé koncepcie zdôrazňovali ako najvýznamnejšiu vlastnosť
regiónov ich individuálnosť, teraz sa do popredia dostáva
komplexnosť
živelná popisná komplexnosť však bola charakteristická už pre
starovekú a stredovekú RG
=> samotná komplexnosť negarantuje zovšeobecňovanie regionálnych
zákonitostí
vytvárajúca komplexnú syntézu
reálneho integrálneho regiónu
okrem komplexnosti regiónov sa začína zdôrazňovať aj ich ďalšia
príznačná vlastnosť: integrita (integrálnosť)
práve integrálnosť všetkých zložiek každej jedinečnej priestorovej
jednotky vytvára priestor na syntézu výsledkov predchádzajúcej
analýzy jej prvkov
nevylučuje to možnosť hľadať zákonitosti a pravidelnosti naprieč
individuálnymi regiónmi
najmä v rámci určitých typov regiónov
vytvára sa nová koncepcia, ktorá RG chápe ako jednotná komplexne
syntetizujúca veda
takto chápaná RG dominuje v súčasnosti v slovenskom prostredí
najmä v teoretických konceptoch, v praxi sa presadzuje ťažko
Vývoj regionálnej
geografie na Slovensku
Ján Sambucus z Trnavy (16. stor.)
jedna z prvých monografií o Uhorsku
David (Daniel) Fröhlich z Kežmarku (16./17. stor.)
teória: Medulla geographie practicae (Podstata geografickej práce)
slovenské regióny, najmä Tatry, príručky pre cestovateľov po Európe
obhajoval Galileovu teóriu rotácie Zeme
Matej Bel (rodák z Očovej; 17./18. stor.)
rektor evajnelického lýcea v BA – centra národného obrodenia
vrchol RG prác: Notitia Hungariae novae historico-geographica(4 zväzky 1735 – 1742)
opis 12 stolíc z územia Slovenska
zhromaždil rozsiahly materiál (dotazníky, práce v teréne)
Vývoj regionálnej
geografie na Slovensku
Ján Matej Korabinský z Prešova
prvá ekonomicko-geografická a etnografická mapa Uhorska
Andreas Jonas Czirbes zo Spišskej Novej Vsi
Vareniom inšpirovaná syntetická práca o Vysokých Tatrách
Ladislav Bartholomeides
prvá učebnica v jazyku zrozumiteľnom ľudu – češtine
RG monografia o Gemeri (1806-1808)
zavŕšil školu Mateja Bela
Vývoj regionálnej
geografie na Slovensku
Po vzniku ČSR (1. polovica 20. storočia)
Hromádka
Všeobecný zemepis Slovenska (1943)
Lukniš (nadviazal na Hromádku)
Jakubiany (1946)
Slovenská vlastiveda (1973)
Geografia krajiny Jura pri Bratislave (1977)
Regionálne členenie SSR z hľadiska jej racionálneho rozvoja
Lukniš, M. 1985: Regionálne členenie Slovenskej socialistickej republiky z hľadiska jej racionálneho rozvoja, Geografický časopis, 37, 137-163.
Vývoj regionálnej
geografie na Slovensku
1974: Katedra regionálnej geografie (Prif. UK)
Bašovský, Lukniš
Mičian, Mazúr, Drdoš, Lehotský, Ira, Huba, Paulov,
Lauko, Bezák
Christallerová teória
centrálnych miest
do googlu: Walter Christaller, Central place theory