PA

TOK

A, FE

NOME

NOL

GIA,

DEJ

INY

FILO

ZOFI

E

PATOKA, FENOMENOLGIA,DEJINY FILOZOFIE

Vladimr Leko Milovan Jei Pavol Tholt

Modern vzdelvanie pre vedomostn spolonos / Projekt je spolufinancovan zo zdrojov E pod nzvom Vskum a vzdelvanie na UPJ smerovanie k excelentnm eurpskym univerzitm (EXPERT), kd ITMS projektu: 26110230056

Lek

o Je

i

Tholt

2013_023_FF_Patocka, fenomenologia_120x200mm_+ presah zalozky 7cm_V2_100+6 ks_3856_MATN LAMINO DIGI

ISBN 978-80-8152-018-1

ACTA FACULTATIS PHILOSOPHICAE UNIVERSITATIS AFARIKIANAE 31Monografia 2013

PATOKA, FENOMENOLGIA, DEJINY FILOZOFIE

Vladimr Leko Milovan Jei Pavol Tholt

Koice 2013

prof.PhDr.IvanBlecha,CSc.

doc.PhDr.EugenAndreansk,PhD. doc.Mgr.ErikaLalkov,PhD. Mgr.RbertStojka,PhD.VladimrLeko,MilovanJei,PavolTholtFilozofickfakultaUPJvKoiciach,2013Vetky prva vyhraden. Toto dielo ani jeho iadnu as nemonoreprodukova, ukladado informanch systmov alebo inak reprodukovabezshlasumajiteovprv.ISBN 978-80-8152-018-1 (tlaen verzia publikcie)

EAN 9788081520181

ISBN 978-80-8152-112-6 (e-publikcia)

3

OBSAH vod .................................................................................... 5

1. Fenomenolgia a dejiny filozofie ................................. 9 Husserl a dejiny filozofie ............................................. 10 Fink a dejiny filozofie ................................................. 13 2. Patoka a dejiny filozofie ............................................. 22 Jednota filozofie a dejn filozofie ............................ 23 Filozofia dejn a dejiny filozofie ............................... 29 Kritika Husserla a Heideggera .................................. 40 Staros o duu ............................................................. 44

3. Patoka a Descartes ....................................................... 55 Patokova recepcia Descartovej filozofie v ranej tvorbe ........................................................................ 58 Komeniologick skmania a Descartes ..................... 71 Patokova vek doktorsk dizertcia a Descartes ...... 84 Descartes v neskorej Patokovej tvorbe ...................... 93

4. Patoka a model asubjektvnej fenomenolgie .......... 107 Vznik modelu asubjektvnej fenomenolgie a jej ohlas .......................................................................... 108 Metafyzika, fenomenolgia a dejiny filozofie .......... 111 Fenomenolgia a kartezianizmus ............................... 130 Zjavovanie ako filozofick problm ............................. 141 Asubjektvna fenomenolgia nevyhnutnos a monos................................................................. 158

Literatra .............................................................................. 175

Menn index ........................................................................ 185

Summary ............................................................................... 189

5

vod

Filozofick dielo najvznamnejieho eskho filozofia

20. storoia Jana Patoku (19071977) vynik jedinenou myslitekou originalitou. U v dobe svojho vzniku vemi vrazne prekraovalo zke hranice dobovho eskoslovenskho duchovnho priestoru a neopakovatenm spsobom spojilo nau krajinu s najvyspelejmi filozofickmi ueniami zpadnho myslenia, v ktorom hrali dominantn lohu Husserlova fenomenolgia a Heideggerova fundamentlna ontolgia. Zaiste, bolo by vekou chybou, pokia by sme vak chceli redukova rozhodujcu pozciu Patokovej filozofickej tvorby len na recepciu a kritickotvoriv domanie Husserlovej a Heideggerovej filozofie. V tejto svislosti nemme v nijakom prpade vynecha najm rozhodujci podiel Eugena Finka, ktor uviedol Patoku do tajov Husserlovej a Heideggerovej filozofie. Obidvaja myslitelia potom celoivotne pokraovali v neustlom tvorivom filozofickom dialgu. Ale nemono tie nespomen Patokov intenzvny zujem aj o diela Schelera, Ingardena, Landgrebeho, ale tie aj Sartra a alch.

V Patokovom filozofickom vvoji sa uveden skutonosti premietali s rznou intenzitou. Kolektvna monografia, ktor ponkame itateom do pozornosti, je vsledkom viacronho spolonho silia jej autorov o vyrovnanie sa s Patokovm dedistvom. Draz sme poloili na vysvetlenie Husserlovho modelu fenomenolgie a hadali sme odpove na otzku, ak to mlo konzekvencie pre jeho chpanie dejn filozofie. Dvod je pochopiten, lebo prve tto vzba je jednm z pilierov Patokovho diela, ktor si zasli mimoriadnu pozornos. V naich domcich slovenskch podmienkach sa tejto skutonosti doteraz nevenovala vznamnejia teoretick pozornos, preto sme sa rozhodli urobi ju hlavnm predmetom nho historickofilozofickho skmania.

6

V prvej asti prce sa poksime naznai rozhodujce svislosti Husserlovej a Finkovej fenomenolgie k dejinm filozofie, na ktor nemono zabudn, pokia ich mme kritickoobjektvne vnma aj v Patokovej tvorbe.

Druh as prce je venovan Patokovmu chpaniu dejn filozofie od antiky po sasnos. V tom je osobitne dleit poznanie, e ovea viac ne vplyv Husserla i Heideggera sa zvl v ranej fze jeho vvoja prejavuje Hegelova filozofia s princpom jednoty systmu filozofie a dejn filozofie a osobitne s alm neodmyslitenm hegelovskm princpom, ktorm je princp historizmu.

Predkladan monografia si nenrokuje predloi syntetick podobu Patokovej historickofilozofickej koncepcie. To je prli rozsiahla loha, ne aby sa nm to mohlo podari na takom malom priestore, ak predstavuje tto monografia. Preto sme sa rozhodli podrobnejie predstavi iba jednu z dominantnch postv dejn filozofie, ktor oprvnene pta vrazn Patokovu celoivotn pozornos. Tm je filozofick odkaz franczskeho filozofa Ren Descarta.

Zveren as naej monografie vrchol v pokuse o identifikciu Patokovho modelu asubjektvnej fenomenolgie a podiele jeho historickofilozofickch vskumov na jej vzniku a formovan.

Do akej miery sa nm podarilo uveden zmery naej prce aj produktvne naplni, o tom sa kad itate me a mus presvedi sm. Jej autori si u len elaj, aby to bolo dostatone objektvne, ale zrove kritick tanie v prospech prehbenia poznania Patokovho diela v naich domcich podmienkach. Sme presveden, e Patoka nebol len zko esk myslite. Ide o myslitesk osobnos, ktor vraznm spsobom utvrala vo svojej dobe a do dnench dn stle spoluvytvra aj spsob filozofovania na Slovensku a je naase, aby sme tejto skutonosti venovali adekvtnu pozornos.

Autori chc zrove vyjadri svoju vek vanos za prejaven a zrove aj realizovan posudzovatesk pomoc, ktor sa im dostala od vedeckho redaktora tejto

7

monografie I. Blechu a jej dvoch recenzentov E. Lalkovej a R. Stojku. Bez ich pomoci by predkladan monografia nemala tu podobu, ktor itate njde v jej obsahu.

Koice, 15. mj 2013

V. Leko M. Jei P. Tholt

9

1. Fenomenolgia a dejiny filozofie Fenomenologick historickofilozofick reflexie sa dote

raz nestali takm filozofickm problmom, ktor by bol predmetom vnejch a intenzvnejch filozofickch vskumov. Pritom historickofilozofick vkony Edmunda Husserla, Eugena Finka a Jana Patoku patria urite k tomu najcennejiemu, o bolo prezentovan vo filozofii 20. storoia v tejto oblasti filozofickch bdan. Preto predmetom prvej asti naej monografie je predstavi rozhodujce historickofilozofick aktivity, ktor sa bytostne vzahovali k fenomenologickmu odkazu Husserla, Finka a Patoku a zrove nezastupitene spoluutvrali formovanie tohto spsobu filozofovania v minulom storo.

Fenomenolgia, od svojho vzniku a do sasnosti, ponka svojrznu filozofick metamorfzu vlastnho vzahu k dejinm filozofickho myslenia. Zkladn pozciu vyjadril jednoznane jej zakladate Edmund Husserl. V prci Filozofia ako prsna veda (1911) toti napsal: ... filozofmi sa nestaneme pomocou filozofie (kurz. aut.), a alej dodal: ... nie od filozofie, ale od vec a problmov mus vychdza' popud k bdaniu... (kurz. aut.)1 Ran Husserl teda tvrdil, e nov filozofia sa nesmie rodi z vlastnho lona. Dejinnofilozofick vedenie je preto takmer odsunut, nepovauje sa za hlavn prame produktvneho filozofickho uvaovania. Neskor Husserl vo svojej prci Krza eurpskych vied a transcendentlna fenomenolgia si u vznik tejto prce, nastolenie jej zkladnch problmov ani nevie a ani neme predstavi bez dejinnofilozofickch reflexi. Tento vek husserlovsk filozofick obrat je potrebn bra a prli vne na zrete, aby sme mohli porozumie vvinu nielen Husserlovej, ale aj Patokovej filozofie.

1 HUSSERL, E.: Filosofie jako psna vda. In: tanka z djin filosofie.

Praha: Sttn pedagogick nakladatelstv 1978, s. 378.

10

Husserl a dejiny filozofie Hoci Husserl nepsal vlune historickofilozoficky kon

cipovan prce v pravom zmysle slova, jeho uenie predstavuje svojrzny dialg s predchdzajcim filozofickm vedenm od poiatonho zjavnho odsunutia a k zrejmmu, takmer totlnemu vyuitiu. Z jeho obsiahlej tvorby poznme iba jednu prcu, ktor je venovan dejinm filozofie.1 Pritom je znme, e Husserl kadorone takmer tridsa rokov prednal kurzy z dejn filozofie na univerzitch v Halle, Gttingene a Freiburgu.

Pre Husserlove historickofilozofick skmania je prznan, e ich podriadil svojim fenomenologickm zujmom. Jednoznane ns o tom presviedaj najm tak prce, akmi s Kartezinske meditcie (1931) a Krza eurpskych vied a transcendentlna fenomenolgia (1936). Stratgia globlneho podriadenia dejn filozofie systematickej filozofii je prtomn aj v Hegelovej, Schellingovej, Marxovej i Nietzscheho tvorbe, ale u Husserla je doveden takmer do hraninej polohy a prekonva ju u len Heidegger. Jedinou lohou historickofilozofickch skman sa stva v Husserlovej tvorbe zdvodnenie fenomenolgie.

Plnenie tejto lohy sa odra v skutonosti, e vetky Husserlove historickofilozofick skmani