Upload
celina
View
36
Download
0
Embed Size (px)
DESCRIPTION
Perspektívy rozvoja cukrovarníckeho priemyslu v programovacom období 2014 – 2020. Ing. Dušan Janíček podpredseda SCS. Slovenský cukrovarnícky spolok. Záujmové združenie právnických osôb - PowerPoint PPT Presentation
Citation preview
Perspektívy rozvoja cukrovarníckeho priemyslu v programovacom období 2014 – 2020
Ing. Dušan Janíčekpodpredseda SCS
Slovenský cukrovarnícky spolok
• Záujmové združenie právnických osôb• prezentácia slovenského trhu s cukrom štátnym,
samosprávnym a iným orgánom verejnej správy Slovenskej republiky, záujmovým a profesijným združeniam a verejnosti
• Sleduje štatistiky spotreby cukru v Slovenskej republike z domácich zdrojov a z dovozu
• presadzuje oprávnené záujmy členov Spolku v Slovenskej republike i v zahraničí
Považský cukor a.s. Trenčianska Teplá(Nordzucker)
• založený: 1901• súčasná výrobná kvóta: 68 478,5 ton• denná spracovateľská kapacita:
5 800 ton
Slovenské cukrovary s.r.o., Sereď(AGRANA)
• založené: 1907• súčasná výrobná kvóta: 43 841 ton• denná spracovateľská kapacita:
4 600 ton
Obdobie po vstupe SR do EÚ (1.5.2004):
Obdobie po vstupe SR do EÚ:
SR vstúpila do EÚ s výrobnou kvótou 207 432 ton cukru
na Slovensku bolo v tom čase funkčných 5 cukrovarov (Dunajská Streda, Trenčianska Teplá, Sereď, Trnava a Rimavská Sobota)
pred cukrovarmi stála zložitá úloha – prispôsobiť sa konkurencii na trhu EÚ
bolo potrebné realizovať masívne investície s cieľom zvýšiť efektivitu a produktivitu práce, t.j. zabezpečiť rovnaký objem výroby pri zníženom počte výrobných jednotiek (od vstupu zahraničných investorov do r. 2006 investovali spoločnosti do rozvoja cukrovarníckej výroby viac ako 2 mld. Sk)
Obdobie po vstupe SR do EÚ:
znamelo ďalšie uzatváranie kapacít neperspektívnych cukrovarov- v.r. 2004 ukončil svoju činnosť cukrovar v Trnave a o rok neskôr cukrovar v Rimavskej Sobote
na Slovensku zostali v tom čase 3 funkčné cukrovary (Dunajská Streda, Trenčianska Teplá, Sereď)
v roku 2006 vstupuje EÚ do reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu
Realizácia reformy cukrovarníckeho priemyslu v EÚ:
Zavedenie cukornej reformy v EÚ:
znamenala obrat o 180 ° za odstúpenie od kvóty platila EÚ 730 EUR za
každú tonu kvótovaného cukru to využila spoločnosť Eastern Sugar a ukončila
výrobu vo vysoko efektívnom cukrovare - Dunajská Streda v roku 2007 a Slovensko tak prišlo okrem iného aj o výrobnú kvótu v objeme 70 133 ton cukru
na Slovensku zostali dva funkčné cukrovary
Ciele pôvodnej reformy z roku 2006:
zníženie výroby cukru v EÚ z 19 mil.t. na 13 mil.t postupné znižovanie cien cukru o 36% a cukrovej
repy o 42 % v priebehu 4 rokov zníženie konečnej referenčnej ceny cukru na 404
EUR/t a konečnej referenčnej ceny cukrovej repy na 26,29 EUR/t pri cukornatosti 16 %
Ciele pôvodnej reformy z roku 2006:
zosúladiť režim cukru (40 r. nezmenený) so systémom režimu jednotnej spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP),
zabezpečiť dlhodobo udržateľnú perspektívu výroby v rámci EÚ,
zlepšiť konkurencieschopnosť a trhovú orientáciu, cukrovarníckeho priemyslu
posilniť pozíciu EÚ v prebiehajúcich kolách rozhovorov s WTO.
Hlavné nástroje reformy
• dobrovoľný reštrukturalizačný režim (4 roky) financovaný odvodmi za kvóty
• preventívne stiahnutie cukru z trhu pre prispôsobenie produkcie potrebám, založené na ročnej báze
• možné finálne krátenie kvóty v roku 2010 v prípade nedosiahnutia cieľov reformy.
Reštrukturalizačná schéma:
• Reštrukturalizačná schéma je plne platná od roku 2006• Pred reformou bol repný cukor vyrábaný v 23 z 27 súčasných Členských štátov • Reforma mala za následok zatvorenie 83 výrobných
závodov a stratu viac ako 22 tis. priamych prac. miest• Od roku 2008/09 produkuje cukor len 18 ČŠ (PT, LV, SL, IE, BG sa vzdali 100% kvóty)• Výrazné zníženie v 6 ČŠ (FI, SK, HU, EL, IT, ES)• Koncentrácia produkcie ~75% kvóty vo FR, DE, PL, UK, NL a BE
Prehľad znižovania kvóty EÚ v jednotlivých HR
• 2006/2007 : 1 469 612.5 t• 2007/2008 : 708 767.1 t• 2008/2009 : 3 333 794.6 t• 2009/2010 : 261 189.8 t
• SPOLU : 5 773 364 t• CIEĽ : 6 000 000 t
Vývoj kvót v SR počas reštrukturalizácie
Slovenské cukrovary Považský cukor Eastern Sugar SR
Pôvodná kvóta v r. 2006 56 671 80 628 70 133 207 432
Odovzdanie kvóty v r. 2007 0 0 70 133 70 133
Nákup dodatočnej kvóty 2 732 5 872 0 8 604
Kvóta pre h.r. 2007/08 59 403 86 501 0 145 905
1. krok reštrukturalizácie 5 941 9 077 0 15 018
2. krok reštrukturalizácie 9 621 8 945 0 18 566
Zníženie kvóty SPOLU 15 562 18 022 0 33 584
Kvóta SR po reštrukturalizácii 43 841 68 479 0 112 320
VÝROBA CUKRU V TONÁCHSUGAR PRODUCTION IN TONS
2002/03
2003/04
2004/05
2005/06
2006/07
2007/08
2008/09
2009/10
2010/11
2011/12
2012/13
100,000120,000140,000160,000180,000200,000220,000240,000260,000280,000
183,6
92
164,9
32
233,0
04 263,7
67
205,6
84
125,9
35
101,8
46 135,3
03
139,8
12 175,1
68
127,5
48
roky/years
tony
/tons
SPRACOVANÁ CUKROVÁ REPA V TONÁCH
PROCESSED SUGAR BEET IN TONS
2002/03
2003/04
2004/05
2005/06
2006/07
2007/08
2008/09
2009/10
2010/11
2011/12
2012/13
600,000
800,000
1,000,000
1,200,000
1,400,000
1,600,000
1,800,000
2,000,000
1,428
,667
1,213
,233 1,5
96,10
0
1,872
,718
1,402
,881
901,1
98
669,6
01 904,7
75
1,019
,083
1,085
,595
883,3
59
roky/years
tony
/tons
POČET PESTOVATEĽOVNUMBER OF GROWERS
2002/03
2003/04
2004/05
2005/06
2006/07
2007/08
2008/09
2009/10
2010/11
2011/12
2012/13
0100200300400500600700
470
472
412
387
355
225
152 180
187
186
197
roky/years
mno
žstv
o/am
ount
CUKORNÁ VERTIKÁLA NA SLOVENSKU PO ROKU 2013
• Rozhodnutím Rady ministrov EU zo dňa 26.06.2012 sa uplatňovanie súčasne platného trhového poriadku, vrátane nástrojov na reguláciu trhu EU ukončia už v h.r. 2016/2017
• To znamená, že na stabilizáciu sektora a prípravu ostáva menej času, keďže ukončenie sme predpokladali v h.r. 2019/20
• V záujme zachovania existujúcich pracovných miest, ktoré tento sektor vytvára, bude nevyhnutné intenzívne pracovať na budovaní konkurencieschopnosti a zvýšení efektívnosti výroby cukru, ako aj cukrovej repy a príprave cukorného sektoru na liberálny trh
Problémy sociálneho dialógu• Veľkou prekážkou je politizácia odborov. Nezávislosť odborov má byť
základným pilierom ich činnosti.
• Zamestnávatelia očakávajú vyššiu kompetentnosť podnikového výboru ZO OZ, rozhodnosť, schopnosť postaviť sa za podpísanú kolektívnu zmluvu a dohodnuté podmienky vhodne komunikovať svojej členskej základni.
• Možným problémom je očakávaná generačná obmena odborníkov v sektore, ktorá nesie so sebou určité riziko, keďže odborné školstvo nie je pripravené na vzniknutý stav a nezabezpečuje prísun nových odborných pracovníkov
Budúcnosť sociálneho dialógu v období 2014 - 2020
• Situácia v oblasti sociálneho dialógu na Slovensku sa momentálne zdá byť uspokojivá pre všetky strany
• Prípadné zlepšenia zo strany zamestnávateľov by mohli byť v oblasti komunikácie s odbormi (vytvoriť si pevný partnerský vzťah a prestať sa navzájom vnímať ako oponentov)
• Prípadné zlepšenia zo strany odborov by sa mohli týkať presmerovania záujmu z finančných na nefinančné motivátory (podľa výskumu až 88 % zamestnancov odchádza z iných než finančných dôvodov (zdroj: Saratoga Institute, In: The 7 Hidden Reasons Employees Leave by Leigh Branham, 2005, Amacom publishers)
• Pre znovuzískanie kreditu by bolo potrebné obmedziť politické vplyvy.
• Rola odborov pri rozhodovaní o riadení podniku by mala byť viac konzultatívna, partnerská a menej vyjednávacia
Budúcnosť sociálneho dialógu v období 2014 - 2020
• Obdobie do konca hosp. roka 2016/17 bude prelomovým a rozhodne o ďalšej existencii cukornej vertikály na Slovensku
• Sociálny dialóg je jedným z dôležitých článkov k rozvoja trvalej udržateľnosti a vzájomnej symbiózy zamestnávateľov a zamestnancov
• Tradícia priemyselnej výroby cukru na Slovensku pretrváva už vyše 180 rokov a našou povinnosťou je zabezpečiť jej ďalšie pokračovanie aj pre nasledujúce generácie