Pôdohospodársky archív (1947/8 -1955)

školiteľ: doc. PhDr. Marta Dobrotková, Csc.

Mgr. Katarína Matavová

Význam archívu

• prvá archívna inštitúcia na Slovensku s vlastnou organizáciou,

• centrála v Bratislave a sieť ôsmich pobočiek po celom Slovensku,

• archív zachránil mnoho cenných rodinných i hospodárskych archívov, ktorým hrozilo zničenie v pôvodných poškodených, či neskoršie vyvlastnených a poštátnených budovách,

• pracovníci archívu patrili k nestorom slovenského archívnictva i historiografie.

Archívne pramene

• v Slovenskom národnom archíve sa nachádza samostatný fond venovaný Pôdohospodárskemu archívu, obsahujúci dokumenty súvisiace s organizačnou, hospodárskou i vedeckou agendou archívu i jeho pracovníkov,

• v tomto archíve sú aj fondy súvisiace s agendou archívu – napr. fondy Povereníctva vnútra, Povereníctva školstva a osvety, či Slovenského úradu pre veci cirkevné.

• dokumenty k dejinám archívu možno nájsť aj v dnešných archívoch s regionálnou územnou pôsobnosťou Pôdohospodársky archív bol ich právnym predchodcom,

• v pražskom Národnom archíve možno nájsť korešpondenciu medzi vedúcimi pracovníkmi archívov, ktorí mnohé metodické i organizačné otázky riešili spoluprácou so Státním archívom zemědelským, legislatívne otázky aj Ministerstvom vnútra, ide niektoré fondy Ministerstva vnútra, Ministerstva zemědelství...

Metódy výskumu

Vo výskume boli použité:

• priama metóda – archívny výskum, práca prameňmi, kritika prameňov,

• progresívna metóda – chronologická postupnosť výskumu,

• induktívna metóda – najmä pri regionálnych pobočkách nie sú pramene zachované vždy rovnako,

• historicko-štatistická metóda – pri vyjadrení objemu spracovaných a usporiadaných archívnych fondov, analýze hospodárskej stránky činnosti archívu a pod.

Doterajšie výsledky výskumuVznik archívu

• po roku 1945 ostalo množstvo patrimoniálnych (rodových i hospodárskych) archívov v budovách opustených predchádzajúcimi majiteľmi bez správcu a tieto dokumenty boli ničené,

• odozvou na túto situáciu bol návrh na zriadenie archívu, ktorý by zabezpečoval starostlivosť o tieto cenné historické dokumenty,

• okolnosti vzniku archívu v r. 1947- archív vznikol na základe Uznesenia Zboru povereníkov č. 476/1947, pričom veľkú zásluhu na jeho vzniku mal neskorší riaditeľ Július Barták,

• v roku 1948 bol prijatý Organizačný poriadok Pôdohospodárskeho archívu, na základe ktorého mohol začať svoju činnosť, archív v ňom bol klasifikovaný ako vedecký ústav pri Povereníctve pôdohospodárstva a jeho úlohami bolo „sústavne zbierať odborný a vedecký materiál k dejinám pôdohospodárstva“ na Slovensku a „umožniť a napomáhať jeho systematické štúdium“, čo v praxi znamenalo starostlivosť o všetky archívne dokumenty – teda nielen pôdohosp. charakteru – v budovách spravovaných Povereníctvom pôdohospodárstva,

• Organizačný poriadok obsahoval aj vymedzenie pôsobnosti oblastných pobočiek, pôvodne ich malo vzniknúť osem (v Bratislave, Nitre, Rimavskej Sobote, Martine, Banskej Bystrici, Levoči, Košiciach a Humennom), ich počet sa však menil.

Činnosť pobočiek

• pri vzniku pobočiek a počas ale aj počas celej ich činnosti pretrvávali priestorové problémy (archív sídlil de facto až na 22 rôznych miestach – okrem pobočiek boli jeho súčasťou aj archívne strediská),

• archívne strediská sídlili aj na hradoch a zámkoch (na obr. hrad Červený Kameň a Oravský hrad) v nevyhovujúcich priestoroch, kde sa napr. v zimných mesiacoch nedalo vôbec pracovať,

• personálne problémy - nedostatok nielen kvalifikovaných zamestnancov, ale aj pracovníkov vôbec,

• výsledky činnosti archívu: roztriedenie a spracovanie fondov v správe archívu, prvé archívne pomôcky, prvé štúdie vzniknuté na základe týchto dokumentov.

Zrušenie archívu jeho a zánik

• napriek prínosu, ktorý archív znamenal, sa už od r. 1952 uvažovalo o jeho zrušení – dôvodom bola nová legislatívna úprava archívnictva, podľa ktorej malo spadať pod jeden rezort (čím sa vyriešili dlhodobé kompetenčné spory na celoštátnej úrovni najmä medzi ministerstvami školstva a vnútra)

• archívy po r. 1954 na základe vládneho nariadenia o archívnictve č. 29/1954 spadali pod rezort vnútra,

• Pôdohospodársky archív a jeho pobočky sa k 1.1. 1956 začlenili do siete štátnych archívov ako druhé, tzv. pôdohospodársko-lesnícke oddelenia (fondy tohto archívu dnes tvoria napr. Oddelenie starších fondov v Slovenskom národnom archíve).

Osobnosti pôsobiace v archíve

• mnohí pracovníci archívu sú priekopníkmi v oblasti archívnictva/historickej vedy, medzi nimi napr.:

• Július Barták, • Michal Kušík, • Mária Jeršová – Opočenská, • František Sedlák,• Jozef Watzka, • Ctibor Matulay, • Richard Marsina.

Július Barták (1896–1959),

riaditeľ archívu