Upload
others
View
0
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Podstata a obsah procesu manažmentu
☺ Manažment je v podstate riadenie – t.j. usmerňovanie javov a procesov, ktoré prebiehajú v týchto systémoch:
- prírodných (riadenie živých organizmov, napr. kysnutie cesta)
- technických (napr. riadenie strojov)
- spoločenských (napr. riadenie podniku)
Z hľadiska manažmentu nás zaujíma riadenie spoločenských systémov
a) Vzťahová podstata riadenia
☺ Vyjadruje vzťah medzi riadiacim a riadeným prvkom – ide o obojstranný vzťah – riadiaci prvok vplýva na riadený (vzťah A) a súčasťou riadenia je aj spätný vplyv riadeného prvku na riadiaci (vzťah B), ktorý ovplyvňuje správanie sa riadiaceho prvku
RIADIACI PRVOK
RIADENÝ PRVOK
Vzťah A Vzťah B
(spätná
Väzba)
SYSTÉM
b) Informačná podstata riadenia
☺ Vychádza zo vzťahovej, dôraz sa kladie na informácie, ktoré prebiehajú v rámci jednotlivých systémov (prevádzkami, dielňami a pod) alebo medzi nimi, resp. medzi podnikom a okolím
c) sociálno-ekonomická podstata riadenia
☺ Riadenie sa chápe ako vzťah človek – človek
☺ Spravidla ide o konkrétne vzťahy nadriadeného a podriadeného v skutočnom ekonomickom prostredí. Vyznačuje sa množstvom vzájomných vzťahov – napr. finančných, informačných, vlastníckych...
Manažérske funkcie ☺ Základné sú: - plánovanie - organizovanie - vedenie ľudí - regulovanie - kontrola ☺ MAN funkcie sú základné úlohy, ktoré sú
predmetom činností manažérov 1. Plánovanie ☺ Má hlavné postavenie v procese manažmentu ☺ Je to proces stanovenia cieľov podniku a
spôsobov ich dosahovania. Zahŕňa: a) stanovenie cieľov b) stanovenie prostriedkov na dosahovanie cieľov c) stanovenie ciest a spôsobov na dosah. cieľov
a) Stanovenie cieľov – cieľ je budúci stav, ktorý sa má dosiahnuť k určitému časovému okamihu.
Musí sa dať: - vecne vymedziť – do akej oblasti podnikovej
činnosti je orientovaný. V podniku sú ciele v určitej hierarchii – na najnižšej úrovni sú ekonomické, nad nimi zamestnanecky orientované a na najvyššej úrovni spoločenské
- merať – ináč by sme nemohli zhodnotiť ich plnenie
- časovo ohraničiť – musí byť stanovený okamih, ku ktorému sa má cieľ splniť
b) Prostriedky na dosahovanie cieľov – ide vlastne o výrobné vstupy a to:
- pracovné (robotníci, manažéri...) - kapacitné (stroje, zariadenia, budovy...) - materiálové (materiál, suroviny...) - finančné (úvery, zisk, akciový kapitál...)
c) Stanovenie ciest a spôsobov na dosiahnutie cieľov - predstavujú rôzne varianty, ako dosiahnuť ciele
podniku ☺ Výsledkom plánovacieho procesu v podniku je
sústava plánov. Môžeme ich členiť podľa: - hierarchických úrovní – plán podniku, prevádzky,
dielne... - časového horizontu – krátkodobé, strednodobé,
dlhodobé - funkčného zamerania – plán výroby, odbytu,
finančný...
2. Organizovanie ☺ Zavádzame ním do riadeného objektu (podniku...)
také vzťahy, ktoré zabránia nekoordinovanému správaniu sa jeho jednotlivých prvkov
☺ Vytvára podmienky na harmonizované správanie sa
Poslanie organizovania: - vytvoriť organizáciu – nahradiť neusporiadanosť
poriadkom, neurčitosť určitosťou... Znamená to, že organizovaní ľudia vedia, čo, kde, kedy, ako majú urobiť, čo za to dostanú, kto ich riadi, práva a povinnosti a pod.
- vytvoriť podmienky pre vznik synergických efektov – vhodnou deľbou práce, jej dobrou organizáciou, správnou motiváciou a stimuláciou
- vytvoriť hierarchické vzťahy – najvyššia úroveň – vedenie podniku, zameriava sa na strategické ciele podniku. Smerom k nižším úrovniam narastá podiel každodenných rozhodovacích činností
- vytvárať stabilizačný účinok – aby bola organizácia v rovnováhe, neohrozovala ju konkurencia. Stabilizácia ale podporuje zotrvačnosť a brzdí tým vývoj
3. Vedenie ľudí ☺ Jedna z najdôležitejších MAN funkcií ☺ V užšom zmysle ide o bezprostredné pôsobenie
manažéra na podriadených, aby dosiahol ich potrebné správanie sa
☺ V širšom zmysle ide aj o vytváranie prostredia, v ktorom sú pracovníci ochotní podriaďovať svoje záujmy cieľom pracovného kolektívu
☺ Zahŕňa aj motiváciu a stimuláciu pracovníkov
4. Regulovanie
☺ MAN funkcia, ktorou zisťujeme prípadné odchýlky od plánu a prijímame opatrenia na ich odstránenie
☺ Regulátor kontroluje výstupy, porovnáva ich s plánom a prijíma opatrenia pri vzniku odchýlok
☺ Táto funkcia je úzko spojená s kontrolou
RIADENÝ OBJEKT
(podnik, prevádzka)
REGULÁTOR
vstup výstup
5. Kontrola
☺ Spočíva v hodnotení kontrolovaných javov, ktoré v riadenom objekte (podniku...) prebiehajú, prebehli, alebo očakávame, že nastanú
Podmienky fungovania kontroly:
- kontrolór má dostatok informácií
- sú známe kritériá na hodnotenie javov (plán)
- kontrolór musí vedieť zistiť príčinu vzniku odchý-lok (ak vzniknú) a dávať opatrenia na ich odstrá-nenie
Úloha kontroly:
- zistiť skutočný stav
- porovnať ho s plánom a zistiť prípadné odchýlky a príčiny ich vzniku
- vyvodiť závery pre ďalšie rozhodovanie
Druhy kontrol:
- Predbežná – kontrolujeme východiskový stav – pripravenosť na plnenie plánu
- Priebežná – v priebehu plnenia plánu (pri zistení odchýlok možno hneď urobiť zásahy na ich odstránenie). Je úzko spojená s regulovaním
- Výsledná – po zrealizovaní plánovaných úloh
Základné fázy kontroly:
- Získavanie informácií
- Výber informácií
- Overovanie pravdivosti inf.
- Zhodnotenie kontrolovaného javu na základe získaných inf.
- Návrhy opatrení
- Kontrola zrealizovania navrhovaných opatrení
Kontrolu môžu vykonávať:
- Nadpodnikové kontrolné orgány (polícia, daňový úrad, štátny zdravotný ústav, hasiči...)
- Vnútropodnikové:
a) profesionálni kontrolóri – napr. útvar podnikovej kontroly, útvar technickej kontroly...
b) vedúci pracovníci – v rámci výkonu svojich riadiacich funkcií (kontrolujú činnosť podriadených, plnenie úloh a príkazov...)
c) výkonní pracovníci – formou samokontroly
Manažment ako rozhodovací proces ☺ Rozhodovanie – činnosť, ktorou odhaľujeme a
rozoberáme problém, ktorý potrebujeme riešiť. Stanovujeme si rôzne riešenia a podľa zvolených kritérií vyberáme najvýhodnejšie riešenie
☺ Znaky rozhodovacieho procesu: - existuje možnosť výberu - výber riešenia je vedomý (založený na
myšlienkovom procese) - výber je cieľavedomý - výber sa deje podľa určitých kritérií - po rozhodnutí nasleduje realizácia (jedno rozhod-
nutie môže vyvolať rad ďalších rozhodov. činností) ☺ Rozhodovanie závisí od: - vlastností rozhodovateľa (odbornosť, právomoc...) - stavu riadeného systému a okolia - vybavenosti informáciami (ich kvality, množstva...) - používaných metód rozhodovania
Druhy rozhodovacích procesov:
1. Podľa stupňa informovanosti:
a) rozhodovanie v podmienkach istoty – v manaž-mente málo pravdepodobné, museli by sme poznať:
- všetky možnosti
- všetky stavy okolia (ako sa bude správať)
- účinnosť jednotlivých možností pri rôznom správaní sa okolia
b) Rozhodovanie v podmienkach rizika (neistoty) – ak nepoznáme, ako bude reagovať okolie na naše rozhodnutie (nevieme presne určiť všetky stavy okolia). Vtedy využívame pravdepodobnosť správania sa okolia (napr. zo štatistiky)
c) Rozhodovanie v podmienkach neurčitosti – máme k dispozícii informácie a možnosti, ale nepoznáme ani pravdepodobnosť správania sa okolia. Vtedy ju určíme odhadom alebo dáme spracovať odborníkom a potom postupujeme ako pri rozhodovaní v podmienkach rizika
2. Podľa formalizácie:
a) Empiricko-intuitívne – ide o rozhodovanie na základe skúsenosti (empírie) a pocitov, vnuknutí (intuície). Dá sa použiť pri jednoduchých rozhodovacích procesoch
b) Exaktné – využívame tu matematické metódy a algoritmy, využíva sa tu aj výpočtová technika
c) Heuristické – kombinácia predchádzajúcich – ak sa nedá využiť exaktné, použijeme skúsenosti a intuíciu
3. Podľa závažnosti:
a) Strategické rozhodovanie – stanovujú sa pri ňom dlhodobé ciele a ako ich splniť. Je tu veľký stupeň neistoty – môžu nastať veľké výkyvy v správaní sa okolia. Takéto rozhodnutia prijíma vrcholové vedenie
b) Taktické rozhodovanie – na kratšie obdobie ako strategické, máme viac informácií, menšia neis-tota a riziko (väčšinou ide o opakujúce sa rozhod-nutia). Vykonávajú ho nižšie úrovne riadenia
c) Operatívne rozhodovanie – bežné každodenné rozhodovacie procesy, napr. či prijať alebo odmietnuť zákazku
4. Podľa subjektu rozhodovania:
a) individuálne rozhodovanie – kde je potrebné rýchlo rozhodnúť, rozhodovanie je nenáročné a kde je potrebná individuálna zodpovednosť
b) kolektívne rozhodovanie – pri riešení zložitých problémov a kde rozhodnutie presahuje rozhodovaciu právomoc jednotlivca
Fázy rozhodovacích procesov:
☺ Rozhodovací proces možno rozdeliť do niekoľkých po sebe nasledujúcich fáz:
DF – zistíme východiskový stav a rozhod., čo ďalej AF – hľadáme možnosti riešenia (vytvárame varianty) 0F – z variantov vyberáme optimálne riešenie RF – prijaté riešenie zavedieme do praxe SV – ak sa nedarí zrealizovať prijaté rozhodnutie, zisťujeme, v ktorej fáze sme urobili chybu
Diagnostická (DF)
Optimalizačná (OF)
Realizačná (RF)
Analytická (AF) Spätná
väzba
(SV)
Informácie a manažment
☺ Informácia – správa alebo oznámenie o určitom jave, činnosti...
☺ Nie každá správa je v manažmente považovaná za informáciu
☺ Za inf. považujeme iba také správy, ktoré sú:
a) v určitom vzťahu k objektu riadenia
b) určitým spôsobom znižujú riziko pri rozhodovaní
☺ Inf. systém zahŕňa:
- súbor informácií
- materiálno-technické prostriedky na spracovanie a prenos informácií
- pracovníkov, potrebných pre prácu s inf.
☺ Úloha informačného systému – zabezpečovať informácie pre účinné riadenie
☺ Medzi hlavné úlohy patrí:
- zber a prenos informácií
- uchovávanie informácií
- spracovanie informácií
- distribúcia (odovzdávanie) informácií
☺ Základné požiadavky kladené na inf. systém:
a) má sprostredkovať potrebné informačné vstupy do podniku a výstupy do okolia
b) pripraviť všetky vnútorné informácie potrebné na riadenie
c) poskytnúť všetkým pracovníkom a organizačným zložkám podniku potrebné informácie vo vhodnej forme a potrebnom čase, ktoré sú potrebné pre riadenie a rozhodovanie