Pohoria Afriky

Vypracoval: L. Petrovič

Afrika je tretím svetadielom s najvyššou priemernou nadmorskou výškou (750 m) po Antarktíde a Ázii.Povrch Afriky je veľmi rozmanitý, tvoria ho pohoria, panvy, plošiny,prepadliny. Nížiny sa v Afrikenachádzajú len pri pobreží. Najväčšiu časť povrchu Afriky zaberajú náhorné plošiny (rovné územia vovyššej nadmorskej výške ako je 200 m n. m.). Najvyššie sú vovýchodnej Afrike. K veľkým pohoriam patria: najvyššie pohorie Kilimandžáro(Uhuru /Kibo/ 5 895 m n.m.), plošne najrozsiahlejšia Etiópska vysočina, na severozápade pohorie Atlas, najvyššie pohorie južnejAfriky Dračie vrchy, Guinejská vysočina, Adamauská vysočina. Panvy zaberajú veľkú časť Afrikyako Konžská panva a Čadská (Kalaharská) panva vyplnená púšťou Kalahari. Púšte sú najväčšímpovrchovým celkom v Afrike, z ktorých najrozsiahlejšia je Sahara, najväčšia púšť sveta. Púšte sanachádzajú v oblasti obratníkov. Východnou časťou Afriky sa ťahá Východoafrická priekopováprepadlina. Tu sa Afrika trhá na dve časti, vyplnená vodou. Najnižší bod Afriky sa nachádza v Assalskejpreliačine.

Kilimandžáro

Kilimandžáro je ľadom pokrytý horský masív vo Východoafrickej priekopovej prepadline, tvorenýtroma stratovulkánmi: Kibo/Uhuru (5 895 m) – navyšší bod Afriky, Mawenzi (5 149 m) a Shira (3 962 m),nachádzajúci sa na území Tanzánie a čiastočne Kene. Masajský názov hory je Oldoinyo Oibor - biela hora,

svahilský Kilima Njaro - svietiaca hora.

Geológia

Pred pol miliónom rokov na území Východoafrickej priekopovej prepadliny prebiehala intenzívna sopečnáčinnosť, čoho dôsledkom bol aj vznik masívu Kilimandžára. Sopečná činnosť prebieha však naďalej.Vrcholový kráter Kibo vypúšťa sopečný plyn priamo na strane vrcholu Uhuru. Kibo má vrcholový krátero priemere 2,4 km s hĺbkou 300 m. Vedci zistili, že v roku 2003 bola tekutá láva len 400 m pod špičkoukrátera. Aj keď sa žiadna nová vulkanická činnosť neočakáva, sú obavy, že sa časti hory môžu zrútiť.Zaniknutými vulkánmi v pohorí sú Mawezi a tretí najvyšší vrch Afriky Shira.

Etiópska vysočina

Etiópska vysočina je horský systém rozkladajúci sa na území Etiópie, Eritreia severozápadného Somálska.Najvyšším vrcholom je Ras Dašen v oblasti Simienských hôr, ktorý je súčasne najvyššou horou Etiópie adesiatou najvyššou horou Afriky.

Geografia

Horský masív je rozdelený Východoafrickou priekopovou prepadlinou na východnú a západnú časť.Priemerná výška celej oblasti je 2 000 až 2 500 m n. m. Preto býva tiež nazývanástrechou Afriky. Množstvovrcholov je nad 4 000 m. Medzi ne patria napríklad Buahit (4 510 m), Tullu Demtu (4 377 m), Talo (4 413m) či Batu (4 307 m). Horský systém je pramennou oblasťou mnohých riek, vrátane Modrého Nílu.Najvyšším pohorím sú Simienské hory, ktoré sa nachádzajú severne od jazera Tana. Južne od jazera ležípohorie Čoke. Vo východnej časti sú významné pohoria Ahmar a Urgoma. Oblasť ovplyvňujú monzúnya zrážok výrazne ubúda smerom k juhovýchodu.

Geológia

Podložie tvoria paleozoické kryštalické horniny, ktoré prekryli mezozoické piesočné, vápenaté a hlinitéusadené horniny. Tieto však na povrch vystupujú iba v najhlbších údoliach riek. Celé územie totižv treťohorách, asi pred 30 miliónmi rokov, pokryla asi 2 000 m hrubá vrstva lávy a vulkanického tufu. Tátovulkanická činnosť sa spája so vznikom Východoafrickej priekopovej prepadliny. Vulkanická činnosť tuprebieha aj v súčasnosti (sopka Erta Ale). Pri neskorších pohyboch zemskej kôry sa niektoré miestavyzdvihli do výšok nad 4 000 m n. m. a iné poklesli pod 1 500 až 2 000 m.

Atlas

Atlas (arabsky Džabál Atlas) je pohorie v severozápadnej Afrike, tiahnuce sa v dĺžke 2 400 km cez Maroko,Alžírsko a Tunisko. Za jeho pomyselné predĺženie môžeme chápať Sicíliu a Apeniny. K Atlasu patrí ajseveromarocké pohorie Rif a a geologicky aj Gibraltar. Najvyšším vrcholom je Džaval Tubkal s nadmorskouvýškou 4 167 m na západe Maroka. Atlas oddeľuje Stredozemné more a Atlantický oceán od Sahary.

Geografia

Pohorie môžeme rozdeliť na niekoľko pásiem

Vonkajšie vrásové pásmo, kam patrí pohorie Rif a Malý Atlas (Pobrežný Atlas)

Vnútorné vrásové pásmo s pohoriami Vysoký Atlas, Antiatlas a Veľký Atlas

Vrása alebo

Stredný Atlas

Rastlinstvo pohoria je stredomorské. Na severe pohoria rastú vždyzelené kroviny, korkovéduby, zmiešané a ihličnaté lesy, vnútorné hrebene a plošiny sú polopúšťami.

Geológia

Za svoj vznik vďačí Atlas alpínskemu vrásneniu pri zrážke Afriky s Európou. Preto má Atlas s Pyrenejamimnohé spoločné, zatiaľ čo oblasti za týmito pohoriami sa výrazne líšia. Atlas však nevznikol celý naraz.Africká doska je stará viac ako miliardu rokov, aj keď niektoré horotvorné procesy v nej prebiehali eštev prvohorách (pred 300 mil. rokov). Vtedy, počashercýnskeho vrásnenia vznikol Antiatlas. V druhohorách(pred 65 mil. rokov) sa vytvorila priekopa medzi severoamerickou a eurázijskou, resp. africkou doskou.Vznikol Atlantický oceán a Antiatlas sa oddelil od Apalačských hôr. Napokon v treťohorách (pred 65 až 1,8mil. rokov) bol pri zrážke africkej a eurázijskej dosky vyzdvihnutý zvyšok Atlasu.

Dračie vrchy

Dračie vrchy (afrikánsky Drakensberg) je najvyššie pohorie Južnej Afriky s najvyšším vrcholom Thabana

Ntlenyana (3 482 m). V jazyku Zulu uKhahlamba („bariéra oštepov“) a v jazyku Sesoto Maluti. Od obdobiarokov 1997/98 sa pohorie stalo súčasťou národného parku, ktorý bol v roku 2000 zapísaný do zoznamusvetového dedičstva UNESCO.

Geografia a geológia

Pohorie je charakterizované početnými roklinami, hrebeňmi, jaskyňami, prevismi, vrcholkami a z tohovyplýva aj jeho pomenovanie. Bolo vytvorené počas Jury pred 180 miliónmi rokov, keď bola v tejto oblastirozšírená sopečná činnosť. Geologicky je pohorie podobné masívuSämen v Etiópii. Dračie vrchy sarozprestierajú pozdĺž juhovýchodného pobrežia Južnej Afriky a sú rozčlenené na severnú, centrálnu a južnúčasť. Medzi zaujímavé útvary patrí najmä druhý najvyšší vodopád na svete Tugela Falls (948 m) aleboviaceré národné parky a prírodné rezervácie.

Guinejská vysočina

Guinejská vysočina (anglicky Guinea Highlands, francuzsky Dorsale Guinéenne) je náhorná plošinatiahnuca sa z juhu od Fouta Džallon, cez juhovýchod Guinei, severu Sierra Leone a Libériuk severozápadnej časti Pobrežia Slonoviny.

Geografia

Náhorná plošina sa skladá z žulových rúl a kremencov v priemernej nadmorskej výške 460 m. Oblasť mádobré klimatické podmienky, zrážky padajú počas celého roka. Plošinu pokrýva vlhká savana a dažďovýprales, v ktorom rastú rôzne druhy stromov. Medzi vyššie horské pásma patrí pohorie Nimba, ktoré satiahne pozdĺž hraníc Guinei, Pobrežia Slonoviny a Libérie. Najvyšším bodom pohoria je Mount Nimba (1 752m). Ďalšie hrebene vysočiny nájdeme v Sierra Leone, kde sa nachádzajú aj najvyššie vrcholyako Bintimani (1 948 m) v pohorí Loma a Sankanbiriwa (1 752 m) v pohorí Ťing.

Adamauská vysočina

Adamauská vysočina (anglicky Adamawa, francúzsky Adamaoua) je pohorie a náhorná plošinarozprestierajúca sa na území Nigérie, Kamerunu a Stredoafrickej republiky. Má stupňovitý charakter atvoria ju predovšetkým prekambrické ruly a vyvreliny. Z plošiny vo výške 1 000-1 500 m n. m. sa vypínajúosamotené vrchy (Bamboutos a ďalšie). Pramenia tu rieky Benue, Logone a Sanaga. Podnebie tu vládnerovníkové, so savanou aj lesnatými porastami. Boli tu objavené veľké ložiská bauxitu.

Východoafrická priekopová prepadlina

Východoafrická priekopová prepadlina (anglicky Great Rift Valley) je priekopová prepadlina vo východnejčasti Afriky. Prebieha tu proces rozpadu (extenzie) africkej platne a jej vzďaľovanieod arabskej a somálskej.

Geografia

Prepadlina sa tiahne v dĺžke 5 000 km od severu Sýrie na blízkom východe až po stredMozambiku vjuhovýchodnej Afrike. Šírka údolia sa pohybuje v rozsahu 30 až 100 kilometrov a hĺbka od sto po niekoľkotisíc metrov. Na severe sa tento proces začal asi pred 35 miliónmi rokov, v Afrike asi pred 15 miliónmirokov. Pomenovanie dostala od bádateľa Johna Waltera Gregoryho. Najsevernejšia časť prepadliny tvoríúdolie Biká v Libanone, ktoré oddeľuje pohoria Libanon a Antilibanon. V Izraeli prechádza doúdolia Chula nachádzajúceho sa medzi pohorím Galilea a Golanskými výšinami a pokračuje Jordánskymúdolím cez Galilejské jazero, Mŕtve more, Arabah, Akabský záliv až po Červené more. Tento segment saoznačuje aj ako zlom Mŕtveho mora. Afarská panva (Danakilská preliačina) v Eritrei je miestom stretutrhlín, z ktorých jedna smeruje Adenským zálivom do Indického oceánu a druhá, ktorá je súčasťou Veľkejpriekopovej prepadliny, smerom na juh do východnej Afriky. Najprv prechádza Etiópskou vysočinou, ktorúdelí na dve časti, a južnejšie, v oblasti Veľkých afrických jazier, sa rozchádza do Východoafrickejpriekopy a Stredoafrickej priekopy.

Použitá literatúra:

Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.

H., Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE

www.worldatlas.com

www.wikipedia.com

Zdroj obrázkov:

http://www.amazon.com/Atlas-World-15th-Edition-free/dp/product-description/0195374517

http://earth.imagico.de/large.php?site=kilimanjaro2

http://www.pbase.com/bmcmorrow/image/47145948

http://www.eosnap.com/tag/ouarzazate/

http://www.karryon.com.au/around-the-world-in-pictures/

http://en.wikipedia.org/wiki/Ras_Dashen

http://kwekudee-tripdownmemorylane.blogspot.sk/2013/08/koma-people-ancient-leaves-dressing-and.html

http://www.uoguelph.ca/geology/geol2250/glossary/HTML%20files/greatriftvalley.html