Upload
elite-solutions
View
236
Download
3
Embed Size (px)
DESCRIPTION
pohotovost, sprevodca, svet poziciek, pozicka
Citation preview
1/2013
ÚV
OD
NÍK
Vá�žení èčitatelia,aj pre vás je �život na konci zimy a zaèčiatkom jari plný otáznikov? Vianoce sú u�ž za nami, predsavzatí je mnoho. Dni sú e�šte krát-ke, von sa ís�śť nedá... Mimochodom, èčo robíte, keïď práve nie ste v práci? Preèčítate si noviny, postaráte sa o deti, upratujete, varíte alebo si zájdete do bufetu na kávu alebo do krèčmy na piv-ko? Dá sa poveda�śť, �že nerobíte nièč? Urèčite nie. Nieèčím sa v�ždy zamestnáte, aj keïď práve nie ste v zamestnaní. Nemáte práve zamestnanie? Nieèčím sa urèčite zamestnávate. Roboty je dos�śť aj bez zamestnania. Celý háèčik je v tom, èči si tým, èčo robíte, aj slu�šne zarobíte. Alebo u�ž zarábate na tom, èčo robíte dobre, lebo to robíte lep�šie ako ostatní? Ponúkli by ste takúto prácu niekomu, kto ju potrebuje? Poznáte niekoho, kto by takú prácu ocenil? Zájdite za ním. Urobte to pre niekoho, kto to potrebuje. ÈČasom príde aj to, �že za to bude schopný a ochotný niekto aj zaplati�śť. To u�ž ale budete ma�śť výbornú prax a svoju cenu. Stane-te sa �živnostníkom, aj bez �živnosti. Skúste to! Keïď vám to pôjde dobre, zalo�žíte si popri �živnosti aj s.r.o. a stanete sa podnika-te¾ľ. Nie je to �śťa�žké. Nemusíte sa stále iba nieèčím zamestnáva�śť, podniknite nieèčo. Podnikavých je a bude stále viac a majú �život aj budúcnos�śť pred sebou. A�ž by sa chcelo zvola�śť: �Živnostníci v�šetkých krajín...
Tím marketingu
* voláte v cene miestneho hovoru 3* voláte v cene miestneho hovoru
Slovenský rozhlas zahájil svoje vysielanie v roku 1920. Po takmer 70-tich rokoch vysielania k nemu zaèčali postupne pribúda�śť ïďal�šie �štátne aj súkromné stanice. Za takmer 100 rokov existencie rozhlasu na Slovensku sme si zvykli na jeho ka�ždodennú spoloèčnos�śť.
Dnes poèčúvame rádio ako ranný budíèček, alebo cestou do práce a z práce, kedy nám dopravné spravodajstvo radí, ako sa vyhnú�śť zápcham. V práci ako "podmaz", aby nám i�šli jednotlivé pracovné úlohy akosi �„¾ľah�šie od ruky�“. Veèčer s èčajíkom v ruke a nohami na stole. U�ž to nie sú iba nudné obèčasné relácie, ale pomocník, ktorý nám poradí, kamarát, s ktorým sa zasmejeme pri sú�śťa�žiach èči spo-loèčník, ktorý nám zaspieva peknú pieseòň.Prihovori�śť sa prostredníctvom rozhlasových våĺn vyu�žíva ve¾ľa spo-loèčností, preto�že patria medzi dôle�žité masové komunikaèčné mé-dium dne�šnej doby. Ani my sme nezaspali na vavrínoch a prihová-rame sa na�šim klientom vtedy, keïď nás potrebujú. Starostlivo sme vyberali také rozhlasové stanice, ktoré pova�žujete za smerodajné a radi ich poèčúvate. Na vlnách Rádia Slovensko, Rádia Expres a rádia Jemné melódie budete môc�śť poèčas februára a marca poèču�śť na�šu rozsiahlu rozhlasovú a sponzoringovú kampaòň. Z éteru rádia budete o nás poèču�śť a�ž 279-krát! Aj vïďaka nám si budete môc�śť vypoèču�śť dopravný servis v Rádiu Expres alebo Rádiu Slovensko. V reklamnom bloku zaznejú na�še spoty v podaní slovenskej hereckej elity, pána Du�šana Jamricha. Pán Jamrich bol hlasom na�šej kampane aj minulý rok a jeho cha-rizmatický prejav je neprieh¾ľadnute¾ľný.
Pred desiatimi rokmi mala internet pribli�žne ka�ždá siedma domácnos�śť. Poväèč�šine to boli domácnosti, v ktorých �študovali deti na strednej a vysokej �škole. �Štúdium vïďaka vyh¾ľadávaniu informácií na webe bolo ove¾ľa jednoduch�šie, rýchlej�šie a pohodlnej�šie. Pre ostatných èčlenov rodiny, resp. mlad�ších súrodencov, bol internet iba hraèčka na chatovanie na vtedy �štartujúcej anonymnej sociálnej sieti Pokec, resp. Zoznamka. Dospelí si k nemu na�šli cestu postupne tie�ž.
Po desiatich rokoch je situácia na trhu diametrálne odli�šná. Je príjemným prekvapením, ako rýchlo internet prenikol medzi ¾ľudí
a stal sa akoby ïďal�ším èčlenom rodi-ny. Takmer ka�ždý ho denne vyu�žíva �– v práci na vyh¾ľadávanie potreb-ných pracovných informácií, doma na èčítanie novín, pozeranie filmov, poèčúvanie pesnièčiek, na náv�števu sociálnych sietí...
Popri rozhlasovej a televíznej reklame sa dnes do popredia stále viac tlaèčí aj internetová reklama. Toto mladuèčké komunikaèčné mé-dium na Slovensku aktívnej�šie vyu�žívajú firmy aj jednotlivci nieèčo viac ako 15 rokov. Preèčo je internetová reklama zaujímavá?
* voláte v cene miestneho hovoru
AK
TU
ÁL
NA
KA
MP
Aň
5
Rozhlasová kampaň alebo akú dôle�žitú funkciu plní rozhlas v na�šom �živote
Internetová kampaň - newsletter vo va�šej e-mailovej schránke
AK
TU
ÁL
NA
KA
MP
Aň
4
Newsletter
je niečo ako leták
vo vašej e-mailovej
schránke
* voláte v cene miestneho hovoru
BUDE VÁS ZA
UJÍMA�Ť
7
AK
TU
ÁL
NA
KA
MP
Aň
6
Forma, akou vás osloví, je nevtieravá. Vïďaka tomu, �že sa netlaèčia tony papiera, je to ove¾ľa ekologickej�šia forma reklamy. Staèčí, �že si zapnete internet a ona si vás nájde sama.
Poznáme tri základné typy internetovej reklamy:Prvý typ je tzv. bannerová (obrázková) reklama, ktorá sa vám na monitore zobrazuje automaticky. Je to obraz alebo séria obra-zov, ktorá vytvorí animované video. Tento obraz sa sám objaví a zasa odíde preèč bez toho, aby ste nieèčo museli spú�š�śťa�śť. Od sep-tembra minulého roka sme aj my spustili bannerovú kampaòň v sieti slovenského prevádzkovate¾ľa internetu Azet.
Druhá forma, informatívna, je viac cielená na spotrebite¾ľa. Spotrebite¾ľ si sám h¾ľadá informácie, ktoré ho zaujímajú a nav-�števuje stránky, ktoré mu informácie poskytujú. Staèčí zada�śť k¾ľú-èčové slovo alebo samotnú webstránku a podstatné informácie nájdete v priebehu chví¾ľky.
Tretia forma �– e-mailová komunikácia s klientom. Takmer ka�ždý, kto chodí na internet, si zriadi aj svoju e-mailovú schrán-ku. Je to v podstate virtuálna forma po�štovej schránky, akú má ka�ždá domácnos�śť. Do tejto schránky nám mô�žu chodi�śť rôzne ponuky reklamy. Newsletter = internetový letákTak, ako denne dostávate do schránok letáky nákupných re�śťaz-cov, aj vo svete internetu dostávate "newslettre" so zaujímavými ponukami. Z¾ľavové portály, módne salóny, kozmetické a finanèčné produkty. Informácie, ktoré vás mô�žu zauja�śť a prídu samé bez toho, aby ste vy museli vynalo�ži�śť námahu. Firmy zasielanie "newslettrov" vyu�žívajú na aktívne oslovenie klientov. Aj my sme zaèčali oslovo-va�śť klientov touto formou reklamy. Ak vám pri�šiel do schránky ná�š newsletter s ponukou slu�žieb, je iba na vás, èči ponuku prehliad-nete v záplave ïďal�ších e-mailov, alebo ju vyu�žijete, prípadne o nej budete informova�śť niekoho, kto by ju mal záujem vyu�ži�śť.
Po èčínsky sa had nazýva SHE �– pre nás predstavuje zlý symbol, no v Ázii je pova�žovaný za múdreho a ve¾ľmi cenného. Je známy svojím humorom a filozofickým zmý�š¾ľaním.
Hada èčasto vidíme na vysokých pracovných pozíciách, kde dis-ponuje ve¾ľkou mocou. Rýchlo sa orientuje v zlo�žitých situáciách, rie�ši ich rýchlo a úèčinne. Je rád svojím vlastným pánom, má rád nezávislos�śť aj v povolaní; hodia sa mu napr. profesie spojené s cestovaním, preto�že tie vyluèčujú mo�žnos�śť, �že by ho niekto ob-medzoval èči vnucoval mu svoje predstavy. Had má logický úsu-dok, je disciplinovaným a trpezlivým pracovníkom �– dokonca aj
vtedy, keïď si má nanovo osvoji�śť ne-jaké zruèčnosti. Má vynikajúcu pa-mä�śť, a práve tá je jeho obrovským a neocenite¾ľným pomocníkom pri zvládnutí jeho úloh. Jeho pova-he nechýba odvaha, rozhodnos�śť a schopnos�śť pohotovo odhadnú�śť problémy a rie�ši�śť ich. Keïď dosiah-
ne cie¾ľ, ktorý si vytýèčil, stiahne sa do úzadia, oddychuje a pracuje na usporiadaní si vlastných my�šlienok. Len èčo získa nové sily, je opätovne pripravený na rie�šenie nových úloh, ktoré ho èčakajú a ktoré sú mu predkladané. Uplatnenie nájde najmä v zamest-naniach, kde vyu�žije styk s verejnos�śťou, s politikou právnej praxe alebo v oblasti slu�žieb. Je to rodený typ podnikate¾ľa/�živnostníka, resp. èčloveka, ktorý pracuje rád sám na seba a berie zodpoved-nos�śť do vlastných rúk.
Rok 2013 je rokom hada
Had je rodený typ
podnikateľa, resp.
človeka, ktorý rád
pracuje sám na seba
a zodpovednos�śť berie do vlastných rúk
Preh¾ľad najdôle�žitej�ších termínov pre samostatne zárobkovo èčinné osoby.
31. január Zdravotná pois�śťovòňa je povinná oznámi�śť samostatne zárobkovo èčinnej osobe vý�šku preddavku na rok 2013. V prípade prírastku nehnute¾ľnosti alebo relevantných zmien tre-ba poda�śť priznanie k dani z nehnute¾ľnosti. Uplynie lehota splatnosti za psa, za predajné automaty a za ne-výherné hracie prístroje. Miestne dane vyberajú obce a mestá. Kto pou�žíva auto na podnikanie, musí poda�śť priznanie k dani z motorových vozidiel. V tejto lehote musí aj zaplati�śť. Cestnú daòň vyberajú daòňové úrady.
8. február Je to posledný deòň splatnosti odvodov za január. Samostatne zárobkovo èčinná osoba, ktorá k 1. januáru zmenila zdravotnú pois�śťovòňu, musí vykáza�śť vý�šku preddavku novej pois�śťovni.
6. marec �Štatistický úrad zverejní vý�šku priemernej mzdy v roku 2012.
2. apríl Uplynie lehota na priznanie príjmov za rok 2012 a na zaplatenie dane. Daòň z príjmov vyberajú daòňové úrady.
1. júl V sociálnom poistení zaèčne zále�ža�śť na príjme za rok 2012. Povinnos�śť plati�śť odvody vznikne, ak je príjem vy�š�ší ako 4 716 eur.
8. júl Na koho sa zaèčne vz�śťahova�śť povinné sociálne poistenie, musí sa prihlási�śť v Soc. pois�śťovni. Naopak, kto nemal taký príjem, aby musel pokraèčova�śť v povinnom poistení, sa musí odhlási�śť zo systému.
8. august Je to posledný deòň splatnosti odvodov za júl.
30. september Zdravotná pois�śťovòňa vykoná zúèčtovanie poistného za predchá-dzajúci kalendárny rok.
RADÍME �ŽIVNOSTN
ÍKOM
RADÍME �ŽIVNOSTN
ÍKOM
* voláte v cene miestneho hovoru8 9
Kalendárpre �živnostníkov na rok 2013
Ko¾ľko eur treba odvádza�śť sa �živnostník dozvie vïďaka zmene zákona.
Výpoèčet sumy, z ktorej sa vymeriavajú odvody do zdravotnej pois�śťovne, sa zmení u�ž v januári. Ko¾ľko eur treba odvádza�śť sa ka�ždý dozvie z nedávnej zmeny legislatívy. Novela zákona o zdra-votnom poistení z 29. novembra hovorí, �že pois�śťovòňa je povinná vypoèčíta�śť samostatne zárobkovo èčinnej osobe preddavok na rok 2013 a oznámi�śť jej jeho vý�šku do 31. januára.
55,02 eura sú nové najni�ž�šie odvody do zdravotnej pois�śťovne.
Základ dane z príjmov sa sèčíta nie-len s výdavkami na zdravotné, ale aj na sociálne poistenie, a pomer-ná èčas�śť sa vydelí novou kon�štan-tou. Pois�śťovne len pred nieko¾ľký-mi dòňami dostali potrebné údaje
a záujemcov o vý�šku odvodov odkazujú na internet. Napr. na inter-netovej stránke www.vszp.sk záujemcovia nájdu kalkulaèčku, ktorá im pomô�že pri výpoèčte preddavku. Jednotlivé sumy vypoèčítané pois�śťovòňami mô�žu by�śť najmenej vo vý�ške minimálnych preddav-kov. Najni�ž�ší vymeriavací základ od tohto roka predstavuje 50 percent priemernej mzdy v predminulom roku, minimálne odvo-dy �živnostníka bez zdravotného postihnutia stúpnu o 7,44 eura. Novú vý�šku preddavku na zdravotné poistenie za január museli SZÈČO zaplati�śť do 8. februára 2013. (Zdroj: Hospodárske noviny)
Zdravotná pois�śťovòňa po�šle list
Na internetovej stránke
www.vszp.sk nájdete
kalkulačku, ktorá vám
pomô�že pri výpoèčte preddavku
RADÍME �ŽIVNOSTN
ÍKOM
10
Tento rok bude nároèčný. Minimálne odvody idú strmo nahor, vymeriavací základ sa vypoèčíta nevýhodným spôsobom. Pre zmeny v zákonoch zaèčne ubúda�śť samostatne zárobkovo èčinných osôb, ktoré platia minimálne odvody.
"Sociálka" mô�že pýta�śť viac dvakrát za rokNajni�ž�ší vymeriavací základ na oba druhy poistenia sa dosia¾ľ menil iba na základe vývoja ekonomiky. Od 1. januára je v�šak vy�š�šia aj jeho sadzba �– namiesto 44,2 percenta priemernej mzdy v pred-minulom roku ide o rovných 50 percent. Do Sociálnej pois�śťovne treba najbli�ž�šie odvies�śť o 17,61 eura viac. Samostatne zárobkovo èčinná osoba, ktorá doteraz platila 112,66 eura, bude plati�śť 130,27 eura. Prvé vy�š�šie poistné bolo treba uhradi�śť do 8. februára. Neza-budli ste si zmeni�śť trvalý príkaz v banke? ÏĎal�šie zvý�šenie odvodov do "sociálky" mô�že prís�śť v polovici roka. Suma, z ktorej sa vymeria-vajú, sa vypoèčíta nevýhodným spôsobom. Základ dane z príjmov sa na rozdiel od minulosti sèčíta s odvodmi a pomerná èčas�śť tejto sumy sa vydelí ni�ž�šou �živnostenskou kon�štantou. Kým vlani mala hodnotu dve celé, teraz má 1,9 a postupne klesne na 1,486.
Dohodli saSociálna pois�śťovòňa registruje vy�še 220-tisíc samostatne zárob-kovo èčinných osôb. Minimálne poistné platí takmer 87 percent z nich. Ministerstvo práce odhaduje ich postupný úbytok na 70 percent. Na novele zákona o sociálnom poistení z 10. augusta 2012 sa vláda dohodla so zástupcami �živnostníkov.
�Živnostník sa musí uskromni�śť, èčoskoro
zaèčne odvádza�śť viac
RADÍME �ŽIVNOSTN
ÍKOM
* voláte v cene miestneho hovoru 11
130,27 eura sú nové minimálne odvody do Sociálnej
pois�śťovne
Ďalej od povinných odvodovJedinou pozitívnou zmenou je zvý�šenie hranice celoroèčných príjmov, nad ktorou vzniká povinné sociálne poistenie. Zdanený príjem za rok 2012 musí by�śť vy�š�ší ako 4 716 eur. V júli, keïď sa posudzuje povinnos�śť plati�śť odvody, sa to bude týka�śť u�ž aj autorov a umelcov. Dôle�žité sú takzvané aktívne príjmy �– na základe zmlu-vy o vytvorení diela a za umelecký výkon.
Zvyšujú sa aj maximálne základyNemocenské poistenie si mô�že vy�žiada�śť trikrát vy�š�šie odvody. V januári sa zvy�šujú aj maximálne vymeriavacie základy na jednot-livé druhy sociálneho poistenia obmedzené 1,5-násobkom alebo �štvornásobkom priemernej mzdy v predminulom roku. Po novom dosahujú pä�śťnásobok �– 3 930 eur mesaèčne. Najvidite¾ľnej�ším dôsledkom týchto zmien bude zvý�šenie nemocenských odvodov. Vlani sa mohli vymera�śť najviac z 1 153,50 eura. Urèčite to bude zna-mena�śť nárast poisteného, je to zvý�šenie o viac ako trojnásobok. Povinne poistený �živnostník prispieva na nemocenské a dôchod-kové poistenie a do rezervného fondu solidarity.
Zmeny v kocke �Živnostník s vymeriavacim základom nad 1 153,50 eura bude odvádza�śť viac na nemocenské poistenie. Kto má viac ako 3 076 eur, bude plati�śť viac na ostatné druhy sociálneho poistenia aj na zdravotné poistenie. Maximálny základ bude 3 930 eur mesaèčne.
Maximálne poistené pre SZÈČO bude v sume 1 302,79 eura. Prvýkrát je splatné 8. februára 2013. Najvy�š�ší vymeriavací zá-klad na zdravotné poistenie bol obmedzený trojnásobkom prie-mernej mzdy. Od januára tohto roka ide o pä�śťnásobok. Nový maximálny preddavok �živnostníka bez zdravotného postihnutia je 550,20 eura. (Zdroj: Hospodárske noviny)
DA
NE
DA
NE
* voláte v cene miestneho hovoru12 13
Zmenili sa �štatistické údaje, ktoré sa pou�žívajú v daòňovom priznaní, a tie�ž zákon o dani z príjmov.
1. Výška nezdaniteľných častí
Obe nezdanite¾ľné èčasti základu dane �– na daòňovníka a na man-�želku �– mô�žu dosiahnú�śť 3 644,74 eura. Tieto sumy vychádzajú zo �životného minima, ktoré sa ka�ždý rok valorizuje.
2. Zdanenie autorských príspevkov
Autor príspevkov do novín, rozhlasu alebo televízie má na výber dva spôsoby zdanenia. Ak uprednostní zdanenie zrá�žkou, u�ž si nemô�že príjem zní�ži�śť o pau�šálne výdavky. Druhou mo�žnos�śťou je daòňové priznanie. Kto ju vyu�žije, mô�že si uplatni�śť pau�šálne výdavky aj iné nároky. Na druhej strane mu hrozí povinnos�śť plati�śť odvody do Sociálnej pois�śťovne.
3. Podmienky daňového bonusu
Nárok na daòňový bonus si mô�že uplatni�śť len daòňovník s aktívnymi príjmami, teda zo závislej èčinnosti alebo z podnikania. U�ž sa nerátajú príjmy z prenájmu ani z pou�žitia diela a pou�žitia umeleckého výkonu.
4. Povinnos�śť plati�śť preddavkyPovinnos�śť plati�śť preddavky bude pri dani vy�š�šej ako 2 500 eur.
5. Termín daňového priznania
Odklad daòňového priznania bude mo�žný iba v prípade príjmov zo zahranièčia. V�šetci ostatní musia priznanie poda�śť do troch mesia-cov po uplynutí zdaòňovacieho obdobia, teda do 31. marca. V roku 2013 tento deòň pripadne na nede¾ľu a na nasledujúci deòň bude Ve¾ľkonoèčný pondelok. Termín na priznanie uplynie 2. apríla. Zvy�šuje sa aj sadzba dane z príjmov. U �živnostníkov sa to prejaví a�ž v daòňovom priznaní za rok 2013.
Naposledy si mô�žete odèčíta�śť od príjmov 40 percent bez oh¾ľadu na to, o akú sumu ide.
�Živnostníci by mali zvá�ži�śť, èči sa im neoplatí zbiera�śť nákupné bloèčky. Takzvané pau�šálne výdavky za rok 2013 mô�žu dosiahnu�śť najviac 5 040 eur. Pri vyèčíslení daòňovej povinnosti za rok 2012 vychádza daòňovník zo zákona o dani z príjmov v znení platnom do konca roku 2012. Znamená to, �že v daòňovom priznaní za rok 2012 uplatní za
zákonom stanovených podmienok percentuálne výdavky bez limitu vý�šky. Pau�šál predstavuje najjed-noduch�ší spôsob administratívy. Z príjmov odpoèčítate 40 percent, pripoèčítate odvody a máte základ
dane. Ak sa daòňovník rozhodne pre pau�šál, nepotrebuje doklado-va�śť výdavky. Nemusí si odklada�śť bloèčky, nemusí vies�śť úèčtovníctvo. Povinne si vedie iba evidenciu o príjmoch, zásobách a poh¾ľadáv-kach. Obmedzenie pau�šálnych výdavkov sa negatívne dotkne ka�ždého, komu roèčný príjem presiahol 12 600 eur. Tento spôsob zní�ženia základu dane mô�že vyu�žíva�śť 140-tisíc �živnostníkov.
420 eur mesaèčne mô�žu dosiahnú�śť pau�šálne výdavky v da-
ňovom priznaní za rok 2013
�„Predpokladáme, �že na úèčtovanie o svojich výdavkoch prejde 10 percent dotknutých subjektov,�“ napísalo ministerstvo financií. Kto urèčite nebude ma�śť na výber, sú prenajímatelia nehnute¾ľností. No-vela zákona o dani z príjmov zo 4. decembra minulého roka zru�šila mo�žnos�śť pau�šálnych výdavkov pri príjmoch z prenájmu.
Nezabudnite na cestnú daňTri z ôsmich �žúp zvý�šili sadzby na rok 2012. Kto vlani pou�žíval auto na podnikanie, musel do 31. januára poda�śť priznanie k dani z motorových vozidiel a tie�ž túto daòň zaplati�śť. Daòň na rok 2012 je vy�š�šia v troch krajoch. Pre�šovská �župa zvý�šila v�šetky sadzby pre osobné autá, Nitrianska a Trenèčianska �župa len pre autá s obje-mom nad 1 200 kubických metrov. Pri výpoèčte dane za rok 2012 sa vychádza zo v�šeobecne záväzného nariadenia vy�š�šieho územ-ného celku platného na rok 2012. Priznanie si vy�žaduje aj údaj o predpokladanej vý�ške dane v novom zdaòňovacom období. Ak ide o viac ako 660 eur, daòňovník je povinný plati�śť �štvr�śťroèčné alebo mesaèčné preddavky. Pri výpoèčte predpokladanej dane na zdaòňo-vacie obdobie roku 2013 sa vychádza zo v�šeobecne záväzného nariadenia platného na rok 2013. Sadzby na rok 2013 sú vy�š�šie v Trnavskom a Banskobystrickom kraji. (Zdroj: Hospodárske noviny)
po novom
Vydavateľ:POHOTOVOS�Ť, s.r.o.Pribinova 25, 811 09 BratislavaIÈČO: 35 807 598
Šéfredaktor:MgArt. Michal Hatinae-mail: [email protected]
Redakčný tím:Mgr. Bronislava Kreiselová
Mgr. Vladimír �Šimonèčièč , Eunika Kaèčová
Grafické spracovanie:Mgr. Vladimír �Šimonèčièče-mail: [email protected]
Foto: sxc.hu a archív redakcie
Príjem inzercie:Na adrese vydavate¾ľa.
Redakčná rada:Jaroslav Fuchs, Michal Hatina
Spoloèčnos�śť POHOTOVOS�Ť, s.r.o. za chyby tlaèče nezodpovedá.
ISSN: 1336-2046 Evidenčné číslo: EV 3704/09 NEPREDAJNÉ
Sprievodca svetom pô�žièčiek spoloèčnosti POHOTOVOS�Ť, s.r.o.�štvr�śťroèčník o pô�žièčkách, èčíslo 1/2013, roèčník 10, Dátum vydania: 15.2.2013
Zvá�žte, èči sa vám neoplatí odklada�śť si nákupné bločky
BUDE VÁS ZA
UJÍMA�Ť
14
Cítite sa unavený a vy�š�śťavený? Márne pátrate po prvotnom pracovnom nad�šení, nasadení èči dravosti, ktoré sprevádzali vá�š príchod do firmy a ktoré na vás obdivovali kolegovia aj �šéf? Máte problém sa sústredi�śť a vnímate svet skepticky? Odstrkujete neustále svojich kolegov u�štipaèčnými poznámkami a reagujete podrá�ždene?
Ak ste odpovedali áno na niektoré z týchto otázok, je mo�žné, �že èčelíte vá�žnej�šiemu problému, ako by ste mysleli. Mo�žno trpíte stále roz�šírenej�ším syndrómom vyhorenia (burn out).
Čo je syndróm vyhorenia?Syndrómom vyhorenia trpia èčasto ¾ľudia, ktorí vo svojej práci pri-chádzajú do styku s inými ¾ľuïďmi. Prejavuje sa celkovou únavou a vyèčerpaním �– emocionálnym, du�ševným aj telesným. ÈČloveka, ktorý trpí týmto syndrómom, èčasto trápi pocit beznádejnosti, nemá chu�śť do práce a celkovo stratil rados�śť zo �života.
Tento stav je o to nebezpeèčnej�ší, �že takíto ¾ľudia len ve¾ľmi neradi a ve¾ľmi �śťa�žko priznávajú svoje problémy. Uvedomujú si toti�ž, �že iné osoby sú od nich závislé a oni so svojím vrodeným zmyslom pre zodpovednos�śť ich nechcú sklama�śť. Preto idú na doraz, èčasto a�ž nad rámec vlastných síl a na úkor potrebného oddychu.
Ako sa syndróm prejavuje? Výsledok na seba nenechá dlho èčaka�śť. V prvých fázach sa pre-javuje psychickým vyèčerpaním, ktoré je spôsobené dlhodobým stresom a vysokou zá�śťa�žou. Rados�śť z práce sa postupne vytráca a jej miesto v èčoraz väèč�šej miere zaberá nervozita a podrá�ždenos�śť. Zatia¾ľ èčo pred tým takého èčloveka te�šilo pomáha�śť iným, teraz sú mu takéto úlohy na obtia�ž a robí ich len s ve¾ľkou nechu�śťou. Typic-kým príkladom takého správania sú napríklad sociálni pracovníci, o�šetrovatelia, èči zdravotné sestry. K syndrómu vyhorenia majú mi-moriadne blízko zodpovedné osoby, ktoré len ve¾ľmi �śťa�žko a ve¾ľmi neradi delegujú prácu na iných kolegov. Týmto problémom tie�ž mô�žu trpie�śť ¾ľudia s poruchou sebavedomia, pre ktoré je ve¾ľmi dôle�žité, aby ich okolie uznávalo a re�špektovalo. Ak nedoká�žete poveda�śť �„nie�“ a rad�šej pracujete dlhodobo pod tlakom, ne�ž by ste po�žiadali o pomoc, ste na najlep�šej ceste k vyhoreniu.
vyhorenia
* voláte v cene miestneho hovoru
BUDE VÁS ZA
UJÍMA�Ť
15
Nebezpečná špirála stresu Postupnos�śť vývojových fáz syndrómu vyhorenia: Nad�šenie �– príchod do nového pracovného prostredia sprevá-dzajú vysoké oèčakávania, ideály a ve¾ľká dávka nad�šenia. Stagnácia �– akonáhle èčlovek zistí, �že jeho predstavy sa lí�šia od reality, dostavuje sa stagnácia a po�žiadavky, ktoré by inak pova�žo-val za oprávnené a plnil by ich s rados�śťou, ho zrazu ob�śťa�žujú. Frustrácia �– väèč�šinu vecí vníma èčlovek na pracovisku negatívne. Celý pracovný proces pre neho predstavuje jedno ve¾ľké sklamanie. Apatia �– èčlovek u�ž takmer rezignoval na akúko¾ľvek aktivitu. Medzi ním a zvy�škom firmy vládne viac èči menej nepriate¾ľská atmosféra a ani jedna zo strán sa necíti by�śť povolaná na tomto nieèčo meni�śť. Vyhorenie �– pokia¾ľ sa situácia nerie�ši, dochádza k samotnému syndrómu vyhorenia. Ide o �štádium úplného vyèčerpania organiz-mu, ktoré sprevádza strata zmyslu pre prácu, radosti zo �života, vysoká miera cynizmu a otvorené nepriate¾ľstvo voèči èčomuko¾ľvek, èčo sa práce týka. V tejto fáze je jediným odporúèčaným rie�šením zmena zamestnávate¾ľa, príp. celkom zmena odboru èčinnosti. Zdravé telo, zdravý duch... ale aj naopak Toto ochorenie býva èčasto spojené s poruchami telesných funkcií. Takýto èčlovek mô�že ma�śť problémy so spánkom, srdcom a dýcha-ním, trpie�śť nechutenstvom, a pomerne rýchlo sa unaví. ÈČastým prí-znakom je tie�ž vysoký krvný tlak èči pocity napätia a nervozity.
Cesta von existujeSituáciu je preto treba podchyti�śť èčo najskôr. Aby nedo�šlo k cel-kovému úplnému vyhoreniu, ideálne je podchyti�śť problém vo fáze stagnácie alebo frustrácie, najneskôr v�šak vo fáze apatie.
Aj v týchto fázach èčlovek èčasto �žije s my�šlienkou �„Musím zmeni�śť prácu�“. Radikálny krok v�šak nie je v mnohých prípadoch nevyh-nutný, ba dokonca sa ním nièč nevyrie�ši, pokia¾ľ nenájdete jadro problému. Ak by ste okam�žite hodili na stôl výpoveïď, mohlo by sa vám sta�śť, �že budete v ïďal�šom zamestnaní èčeli�śť o pár mesiacov rovnakým problémom.
PÔ�ŽIÈČK
ÁREÒŇ
* voláte v cene miestneho hovoru16
Pilotný program otvorenia tzv. Firemných Pô�žièčkár-ní nám priniesol nových klientov a ponúkol prácu nezamestnaným priamo v mieste ich bydliska èči neïďalekom okolí. V priebehu druhej polovice roka 2012 sme otvorili 6 �„Firemných Pô�žièčkární�“.
Ako prvé vznikli v Ko�šiciach v nákupnom centre Dargov a v Pre�šo-ve na Hlavnom námestí. V druhej fáze pribudli v centre Luèčenca a v Poprade v polyfunkèčnom objekte Palace Hill. Koncom roka 2012 sme otvorili dve nové prevádzky v Nitre a Trnave.
Kde vznikajú nové Pô�žièčkárne?V centre mesta, na pe�šej zóne, neïďaleko banky, po�šty, potravín... Jednoducho tam, �„kde to �žije�“. Budúce priestory Pô�žièčkární ne-boli v�ždy na prvý poh¾ľad dokonalé, dôle�žitá bola v�šak ich lokalita a prístup z ulice. V Trnave sme mali �š�śťastie na krásny priestor a vytvorili sme z neho e�šte kraj�ší. V Nitre sme z pôvodnej predajne �šatstva, ktorá bola v dezolátnom stave, vytvorili v rekordne krát-kom èčase príjemné pracovisko. Na týchto príkladoch je vidno, �že ani krátky èčas rekon�štrukcie nie je preká�žkou. Staèčí chu�śť do práce, kolektív správnych ¾ľudí a odhodlanie pracova�śť.
Máte aj vy vo svojom meste záujem prevádzkova�śť Firemnú Pô�žièč-káreòň? Na na�šej webstránke www.pozickaren.sk nájdete kon-takt na príslu�šnú regionálnu agentúru a jej riadite¾ľ s vami preberie vá�š návrh a podmienky spolupráce. Prípadne za�šlite svoj struèčný �životopis na adresu [email protected]. Mo�žno práve vy budete novým pracovníkom vo �„Firemnej Pô�žièčkárni�“.
BUDE VÁS ZA
UJÍMA�Ť
17
Sneh a zimné radovánky pote�šia nielen detskú du�šièčku. Aj dospelí si radi za�šantia na sánkach alebo ly�žiach. Zimné �športy boli v�ždy finanèčne nároèčné �– veïď u�ž len kúpa ly�žiarskeho výstroja poriadne za�śťa�ží peòňa�ženku, obzvlá�š�śť pri de�śťoch, ktoré rastú z roka na rok ako z vody. Na�š�śťastie existujú internetové bazáry, kde sa dá kupova�śť za celkom prijate¾ľné ceny.
Priná�šame nieko¾ľko rád ako si zimu vychutna�śť tak, aby vás finanèčne nezruinovala:
1. Malé deti ocenia sánkovaèčku a stavanie snehuliaka. Pre ne je dôle�žitá hlavne aktivita a pozornos�śť rodièčov, preto staèčia aj star�šie sánky. 2. V prípade, �že sa chystáte ly�žova�śť, nav�štívte internetové bazáry �– aj v nich èčlovek nájde vhodné obleèčenie, ly�že alebo iný výstroj.3. Lístky na vlek sa dajú výhodne kúpi�śť aj na z¾ľavových portáloch. 4. Nezabudnite na úrazové poistenie �– nièč neznepríjemní dovolen-ku viac ako zlomená ruka èči noha a následná hospitalizácia a PN. 5. Pozor na prírodné klziská! ¼Ľad sa mô�že prelomi�śť a nebezpeèčen-stvo utopenia je vysoké. Kúpanie v jazere si nechajte na leto.6. Myslite aj na prevenciu. Jedzte ve¾ľa ovocia a zeleniny. Nezakon-èčite va�še snehové radovánky chrípkou v posteli.Ak e�šte stále h¾ľadáte vhodný termín ly�žovaèčky, pre in�špiráciu priná-�šame preh¾ľad jarných prázdnin pre jednotlivé kraje:
Bratislavský, Nitriansky a Trnavský kraj: 4. – 8. marec 2013
Ko�šický a Pre�šovský kraj: 18. – 22. február 2013
Banskobystrický, �Žilinský a Trenèčiansky kraj: 25. február – 1. marec 2013
Slasti a strasti zimyDo konca roka 2013chceme ma�śť a�ž 30"Firemných Pô�žièčkární"
Pô�žièčkáreòň Trnava
BUDE VÁS ZA
UJÍMA�Ť
19
Premý�š¾ľate nad kúpou auta? Neviete sa rozhod-nú�śť èči vyu�ži�śť úver alebo lízing? ÈČi je lacnej�šie na kúpu auta pou�ži�śť lízing alebo úver, je individuál-ne. Investícia nemalých financií takéhoto rozme-ru závisí od zvá�ženia kladov aj záporov oboch alternatív. Priná�šame výhody a nevýhody, ktoré by vám pri va�šom rozhodovaní mohli pomôc�śť.
Kúpa auta na lízingVýhody: Lízingové spoloèčnosti neposudzujú príjem tak prísne ako banky. Majú záruku vo vlastníctve auta. Preto je lízing èčasto istej�šou vo¾ľbou napríklad pre zaèčínajúcich podnikate¾ľov. Banky na poskytnutie úveru po�žadujú daòňové priznanie, a to napríklad nový podnikate¾ľ hneïď zabezpeèči�śť nemô�že. Zaèčínajúci podnikate-lia mô�žu ma�śť preto hor�šie podmienky ako zabehaná firma. Je tam zvý�šené riziko nesplácania, a preto mô�že lízingová spoloèčnos�śť vy-�žadova�śť 30- a�ž 50-percentnú akontáciu. Naopak, fungujúca firma mô�že získa�śť lízing aj s nulovou akontáciou a výhodnej�šie podmien-ky. Výhodou lízingu pre firmy je aj rýchlej�ší daòňový odpis. Lízing sa mô�že viac vyplati�śť aj pri kúpe nového auta, keïď vám lízingové spoloèčnosti mô�žu ponúknu�śť rôzne výhody. V porovnaní s úverom mô�že by�śť lízing aj rýchlej�šie vybavený. Lízingové spoloèčnosti èčasto vedia vybavi�śť aj z¾ľavy na poistenie.
Nevýhody: Ak si kúpite auto na lízing, majite¾ľom je lízingová spo-loèčnos�śť, nie vy. Auto si len prenajímate, nie ste jeho vlastníkom. V prípade neplatenia vám lízingová spoloèčnos�śť ihneïď stiahne auto a mô�že ho preda�śť niekomu inému. V prípade nehody a totálnej �škody na aute je najskôr od�škodnená lízingová spoloèčnos�śť ako majite¾ľ auta a a�ž potom po odpoèčítaní amortizácie (opotrebe-nia auta v èčase) vy ako jeho nájomca. Vo väèč�šie prípadov v�šak nájomca dostane omnoho menej, ako zaplatil. Nevýhodou je aj povinnos�śť plati�śť havarijné poistenie. Pri ojazdených vozidlách má pou�žitie lízingu obmedzenia. Preto sa oplatí skôr úver. Úroky sa pohybujú pri nových autách od 7 do 10 percent.
Kúpa auta na úverLen niektoré banky ponúkajú úèčelový spotrebný úver na kúpu auta. Ak ho banka neponúka, na kúpu auta si budete môc�śť vzia�śť bezúèčelový úver. Ten v�šak máva èčasto vy�š�šie úroky. Na vý�šku úro-kov vplýva mnoho faktorov, preto je rozpätie �široké. Úèčelové sa
BUDE VÁS ZA
UJÍMA�Ť
18
pohybujú od 7,9 percenta do 12 percent a bezúèčelové od 9,9 percenta a�ž do 16 percent roèčne. Najèčastej�šie sú v�šak úroky od 10 do 14 percent.
Výhody: Kupujúci je hneïď vlastníkom auta. Nie v�ždy musí plati�śť havarijné poistenie. Nemusí plati�śť �žiadnu akontáciu, èčím sa k autu dostane bez potreby vlastných zdrojov. Aj splácanie mo�žno rozlo-�ži�śť na dlh�šie. Maximálna dåĺ�žka splácania je v závislosti od banky 6 a�ž 10 rokov. Pri bezúèčelových úveroch mô�že by�śť výhoda aj me-nej obmedzení od banky �– nezávisí od veku auta, jeho stavu, typu èči najazdených kilometrov.
Nevýhody: Na úver treba splni�śť prísnej�šie podmienky. Ak ste mali v minulosti men�šie �śťa�žkosti so splátkami, nemusí vám banka úver poskytnú�śť. Mô�že si klás�śť ïďal�šie podmienky, a to najmä pri úèčelo-vom úvere na kúpu auta. V prípade ojazdeného auta mô�že chcie�śť, aby malo najviac �štyri a�ž pä�śť rokov. Úver mô�že podmieni�śť aj tým, �že auto kúpite v autorizova-nom bazári. Aj pri úvere mô�že banka �žiada�śť havarijné poistenie èči zálo�žné právo na auto. Rovnako mô�že vy�žadova�śť podiel vlastných zdrojov vo vý�ške 20 a�ž 30 percent z ceny auta. Pri financovaní auta zo zahranièčia je potrebný test originality. U�ž pred vybavova-ním úèčelového úveru musíte ma�śť vybraté auto. Spracovanie úveru potom mô�že trva�śť nieko¾ľko dní.
Ma�śť auto je príjemné, ale povedzme si na rovinu �– aj finanèčne ná-roèčné. Nech premý�š¾ľate nad kúpou alebo lízingom auta, dobre si zvá�žte, èči doká�žete následné splátky aj uhradi�śť.Ak vám chýba napr. iba èčas�śť peòňazí, aby ste si mohli kúpi�śť va�še vysnené auto, opýtajte sa na úver ná�šho pracovníka obchodnej slu�žby alebo na na�šej infolinke.
Ideme kupova�śť auto...
* voláte v cene miestneho hovoru
Chýbajú vám peniaze na dane?
* voláte v cene miestneho hovoru
Volajte medzi 8:00 a 20:00 h na tel. číslo
0850 111 155*