11
1/2013 ·'¶›‚‹…”…› D†´‚„‰¿‚-·„´ ‚'…„·þ©°¾ '·„‚'‹'‚› '„‹´„‹¯Ï ••›‚„´? …„˘–¶'‰„´? ·'•”'2 „¿´…'•› ’'¶;†›fi†…›•‚) ”5D†&·…‚›

pohotovost - ssp

Embed Size (px)

DESCRIPTION

pohotovost, sprevodca, svet poziciek, pozicka

Citation preview

Page 1: pohotovost - ssp

1/2013

Page 2: pohotovost - ssp

ÚV

OD

NÍK

Vá�žení  èčitatelia,aj  pre  vás  je  �život  na  konci  zimy  a  zaèčiatkom  jari  plný  otáznikov?  Vianoce  sú  u�ž  za  nami,  predsavzatí  je  mnoho.  Dni  sú  e�šte  krát-ke,   von  sa   ís�śť  nedá...  Mimochodom,  èčo   robíte,   keïď  práve  nie  ste  v  práci?  Preèčítate  si  noviny,  postaráte  sa  o  deti,  upratujete,  varíte  alebo  si  zájdete  do  bufetu  na  kávu  alebo  do  krèčmy  na  piv-ko?  Dá  sa  poveda�śť,  �že  nerobíte  nièč?  Urèčite  nie.  Nieèčím  sa  v�ždy  zamestnáte,  aj  keïď  práve  nie  ste  v  zamestnaní.  Nemáte  práve  zamestnanie?  Nieèčím  sa  urèčite  zamestnávate.  Roboty   je  dos�śť  aj  bez  zamestnania.  Celý  háèčik   je   v   tom,  èči   si   tým,  èčo   robíte,  aj  slu�šne  zarobíte.  Alebo  u�ž  zarábate  na  tom,  èčo  robíte  dobre,  lebo  to  robíte  lep�šie  ako  ostatní?  Ponúkli  by  ste  takúto  prácu  niekomu,  kto  ju  potrebuje?  Poznáte  niekoho,  kto  by  takú  prácu  ocenil?  Zájdite  za  ním.  Urobte  to  pre  niekoho,  kto  to  potrebuje.  ÈČasom  príde  aj  to,  �že  za  to  bude  schopný  a  ochotný  niekto  aj  zaplati�śť.  To  u�ž  ale  budete  ma�śť  výbornú  prax  a  svoju  cenu.  Stane-te  sa  �živnostníkom,  aj  bez  �živnosti.  Skúste  to!  Keïď  vám  to  pôjde  dobre,  zalo�žíte  si  popri  �živnosti  aj  s.r.o.  a  stanete  sa  podnika-te¾ľ.  Nie  je  to  �śťa�žké.  Nemusíte  sa  stále  iba  nieèčím  zamestnáva�śť,  podniknite  nieèčo.  Podnikavých  je  a  bude  stále  viac  a  majú  �život  aj  budúcnos�śť  pred  sebou.  A�ž  by  sa  chcelo  zvola�śť:  �Živnostníci  v�šetkých  krajín...

Tím  marketingu

*  voláte  v  cene  miestneho  hovoru 3*  voláte  v  cene  miestneho  hovoru

Page 3: pohotovost - ssp

Slovenský  rozhlas  zahájil  svoje  vysielanie  v  roku  1920.  Po  takmer  70-tich  rokoch  vysielania    k  nemu  zaèčali  postupne  pribúda�śť  ïďal�šie  �štátne  aj  súkromné  stanice.  Za  takmer  100  rokov  existencie  rozhlasu  na  Slovensku  sme  si  zvykli  na  jeho  ka�ždodennú  spoloèčnos�śť.

Dnes  poèčúvame  rádio  ako  ranný  budíèček,  alebo  cestou  do  práce  a  z  práce,  kedy  nám  dopravné  spravodajstvo  radí,  ako  sa  vyhnú�śť  zápcham.  V  práci  ako  "podmaz",  aby  nám  i�šli  jednotlivé  pracovné  úlohy  akosi  �„¾ľah�šie  od  ruky�“.  Veèčer  s  èčajíkom  v  ruke  a  nohami  na  stole.  U�ž  to  nie  sú  iba  nudné  obèčasné  relácie,  ale  pomocník,  ktorý  nám  poradí,  kamarát,  s  ktorým  sa  zasmejeme  pri  sú�śťa�žiach  èči  spo-loèčník,  ktorý  nám  zaspieva  peknú  pieseòň.Prihovori�śť  sa  prostredníctvom  rozhlasových  våĺn  vyu�žíva  ve¾ľa  spo-loèčností,  preto�že  patria  medzi  dôle�žité  masové  komunikaèčné  mé-dium  dne�šnej  doby.  Ani  my  sme  nezaspali  na  vavrínoch  a  prihová-rame  sa  na�šim  klientom  vtedy,  keïď  nás  potrebujú.  Starostlivo  sme  vyberali  také  rozhlasové  stanice,  ktoré  pova�žujete  za  smerodajné  a  radi  ich  poèčúvate.  Na  vlnách  Rádia  Slovensko,  Rádia  Expres  a  rádia  Jemné  melódie  budete  môc�śť  poèčas  februára  a  marca  poèču�śť  na�šu  rozsiahlu  rozhlasovú  a  sponzoringovú  kampaòň.  Z  éteru  rádia  budete  o  nás  poèču�śť  a�ž  279-krát!  Aj   vïďaka  nám  si  budete  môc�śť   vypoèču�śť  dopravný   servis   v  Rádiu  Expres  alebo  Rádiu  Slovensko.  V  reklamnom  bloku  zaznejú  na�še  spoty  v  podaní  slovenskej  hereckej  elity,  pána  Du�šana  Jamricha.  Pán  Jamrich  bol  hlasom  na�šej  kampane  aj  minulý  rok  a  jeho  cha-rizmatický  prejav  je  neprieh¾ľadnute¾ľný.

Pred  desiatimi  rokmi  mala  internet  pribli�žne    ka�ždá  siedma  domácnos�śť.  Poväèč�šine  to  boli    domácnosti,  v  ktorých  �študovali  deti  na  strednej    a  vysokej  �škole.  �Štúdium  vïďaka  vyh¾ľadávaniu  informácií  na  webe  bolo  ove¾ľa  jednoduch�šie,  rýchlej�šie  a  pohodlnej�šie.  Pre  ostatných  èčlenov  rodiny,  resp.  mlad�ších  súrodencov,  bol  internet  iba  hraèčka  na  chatovanie  na  vtedy  �štartujúcej  anonymnej  sociálnej  sieti  Pokec,  resp.  Zoznamka.  Dospelí  si  k  nemu  na�šli  cestu  postupne  tie�ž.

Po  desiatich   rokoch   je   situácia  na   trhu  diametrálne  odli�šná.   Je  príjemným  prekvapením,  ako   rýchlo   internet  prenikol  medzi   ¾ľudí  

a  stal  sa  akoby  ïďal�ším  èčlenom  rodi-ny.  Takmer  ka�ždý  ho  denne  vyu�žíva  �–   v  práci   na   vyh¾ľadávanie  potreb-ných  pracovných  informácií,  doma  na  èčítanie  novín,  pozeranie  filmov,  poèčúvanie  pesnièčiek,  na  náv�števu  sociálnych  sietí...  

Popri  rozhlasovej  a  televíznej  reklame  sa  dnes  do  popredia  stále  viac  tlaèčí  aj  internetová  reklama.  Toto  mladuèčké  komunikaèčné  mé-dium  na  Slovensku  aktívnej�šie  vyu�žívajú  firmy  aj  jednotlivci  nieèčo  viac  ako  15  rokov.  Preèčo  je  internetová  reklama  zaujímavá?  

*  voláte  v  cene  miestneho  hovoru  

AK

TU

ÁL

NA

KA

MP

5

Rozhlasová kampaň alebo  akú  dôle�žitú  funkciu  plní  rozhlas  v  na�šom  �živote

Internetová kampaň -  newsletter  vo  va�šej   e-mailovej  schránke

AK

TU

ÁL

NA

KA

MP

4

Newsletter

je niečo ako leták

vo vašej e-mailovej

schránke

Page 4: pohotovost - ssp

*  voláte  v  cene  miestneho  hovoru

BUDE  VÁS  ZA

UJÍMA�Ť

7

AK

TU

ÁL

NA

KA

MP

6

Forma,  akou  vás  osloví,  je  nevtieravá.  Vïďaka  tomu,  �že  sa  netlaèčia  tony  papiera,  je  to  ove¾ľa  ekologickej�šia  forma  reklamy.  Staèčí,  �že  si  zapnete  internet  a  ona  si  vás  nájde  sama.  

Poznáme tri základné typy internetovej reklamy:Prvý  typ  je  tzv.  bannerová (obrázková) reklama,  ktorá  sa  vám  na  monitore  zobrazuje  automaticky.  Je  to  obraz  alebo  séria  obra-zov,  ktorá  vytvorí  animované  video.  Tento  obraz  sa  sám  objaví  a  zasa  odíde  preèč  bez  toho,  aby  ste  nieèčo  museli  spú�š�śťa�śť.  Od  sep-tembra  minulého  roka  sme  aj  my  spustili  bannerovú  kampaòň  v  sieti  slovenského  prevádzkovate¾ľa  internetu  Azet.  

Druhá   forma,   informatívna,   je   viac   cielená   na   spotrebite¾ľa.  Spotrebite¾ľ  si  sám  h¾ľadá  informácie,  ktoré  ho  zaujímajú  a  nav-�števuje  stránky,  ktoré  mu  informácie  poskytujú.  Staèčí  zada�śť  k¾ľú-èčové  slovo  alebo  samotnú  webstránku  a  podstatné  informácie  nájdete  v  priebehu  chví¾ľky.

Tretia   forma  �–  e-mailová komunikácia s klientom.  Takmer  ka�ždý,  kto  chodí  na  internet,  si  zriadi  aj  svoju  e-mailovú  schrán-ku.  Je  to  v  podstate  virtuálna  forma  po�štovej  schránky,  akú  má  ka�ždá  domácnos�śť.  Do   tejto  schránky  nám  mô�žu  chodi�śť   rôzne  ponuky  reklamy.  Newsletter = internetový letákTak,  ako  denne  dostávate  do  schránok   letáky  nákupných  re�śťaz-cov,  aj  vo  svete   internetu  dostávate  "newslettre"  so  zaujímavými  ponukami.    Z¾ľavové  portály,  módne  salóny,  kozmetické  a  finanèčné  produkty.  Informácie,  ktoré  vás  mô�žu  zauja�śť  a  prídu  samé  bez  toho,  aby  ste  vy  museli  vynalo�ži�śť  námahu.    Firmy  zasielanie  "newslettrov"  vyu�žívajú  na  aktívne  oslovenie  klientov.  Aj  my  sme  zaèčali  oslovo-va�śť  klientov  touto  formou  reklamy.  Ak  vám  pri�šiel  do  schránky  ná�š    newsletter  s  ponukou  slu�žieb,  je  iba  na  vás,  èči  ponuku  prehliad-nete  v  záplave  ïďal�ších  e-mailov,  alebo  ju  vyu�žijete,  prípadne  o  nej  budete  informova�śť  niekoho,  kto  by  ju  mal  záujem  vyu�ži�śť.  

Po  èčínsky  sa  had  nazýva  SHE  �–  pre  nás  predstavuje  zlý  symbol,  no  v  Ázii  je  pova�žovaný  za  múdreho  a  ve¾ľmi  cenného.  Je  známy  svojím  humorom  a  filozofickým  zmý�š¾ľaním.

Hada  èčasto  vidíme  na  vysokých  pracovných  pozíciách,  kde  dis-ponuje  ve¾ľkou  mocou.  Rýchlo  sa  orientuje  v  zlo�žitých    situáciách,  rie�ši  ich  rýchlo  a  úèčinne.  Je  rád  svojím  vlastným  pánom,  má  rád  nezávislos�śť   aj   v   povolaní;   hodia   sa  mu   napr.   profesie   spojené    s  cestovaním,  preto�že  tie  vyluèčujú  mo�žnos�śť,  �že  by  ho  niekto  ob-medzoval  èči  vnucoval  mu  svoje  predstavy.  Had  má  logický  úsu-dok,  je  disciplinovaným  a  trpezlivým  pracovníkom  �–  dokonca  aj  

vtedy,  keïď  si  má  nanovo  osvoji�śť  ne-jaké  zruèčnosti.  Má  vynikajúcu  pa-mä�śť,  a  práve  tá  je  jeho  obrovským  a  neocenite¾ľným  pomocníkom  pri  zvládnutí   jeho   úloh.   Jeho   pova-he   nechýba   odvaha,   rozhodnos�śť    a   schopnos�śť   pohotovo   odhadnú�śť  problémy  a  rie�ši�śť  ich.  Keïď  dosiah-

ne  cie¾ľ,  ktorý  si  vytýèčil,  stiahne  sa  do  úzadia,  oddychuje  a  pracuje  na  usporiadaní  si  vlastných  my�šlienok.  Len  èčo  získa  nové  sily,  je  opätovne  pripravený  na   rie�šenie  nových  úloh,   ktoré  ho  èčakajú    a  ktoré  sú  mu  predkladané.  Uplatnenie  nájde  najmä  v  zamest-naniach,  kde  vyu�žije  styk  s  verejnos�śťou,  s  politikou  právnej  praxe  alebo  v  oblasti  slu�žieb.  Je  to  rodený  typ  podnikate¾ľa/�živnostníka,  resp.  èčloveka,  ktorý  pracuje  rád  sám  na  seba  a  berie  zodpoved-nos�śť  do  vlastných  rúk.

Rok  2013  je rokom hada

Had je rodený typ

podnikateľa, resp.

človeka, ktorý rád

pracuje sám na seba

a  zodpovednos�śť  berie  do vlastných rúk

Page 5: pohotovost - ssp

Preh¾ľad  najdôle�žitej�ších  termínov  pre  samostatne  zárobkovo  èčinné  osoby.

31. január   Zdravotná  pois�śťovòňa  je  povinná  oznámi�śť  samostatne  zárobkovo  èčinnej  osobe  vý�šku  preddavku  na  rok  2013.   V  prípade  prírastku  nehnute¾ľnosti  alebo  relevantných  zmien  tre-ba  poda�śť  priznanie  k  dani  z  nehnute¾ľnosti.   Uplynie  lehota  splatnosti  za  psa,  za  predajné  automaty  a  za  ne-výherné  hracie  prístroje.  Miestne  dane  vyberajú  obce  a  mestá.   Kto  pou�žíva  auto  na  podnikanie,  musí  poda�śť  priznanie  k  dani  z  motorových  vozidiel.  V  tejto  lehote  musí  aj  zaplati�śť.  Cestnú  daòň  vyberajú  daòňové  úrady.

8. február   Je  to  posledný  deòň  splatnosti  odvodov  za  január.   Samostatne  zárobkovo  èčinná  osoba,  ktorá  k  1.   januáru  zmenila  zdravotnú  pois�śťovòňu,  musí  vykáza�śť  vý�šku  preddavku  novej  pois�śťovni.

6. marec   �Štatistický  úrad  zverejní  vý�šku  priemernej  mzdy  v  roku  2012.

2. apríl   Uplynie  lehota  na  priznanie  príjmov  za  rok  2012  a  na  zaplatenie  dane.  Daòň  z  príjmov  vyberajú  daòňové  úrady.

1. júl   V   sociálnom   poistení   zaèčne   zále�ža�śť   na   príjme   za   rok   2012.    Povinnos�śť  plati�śť  odvody  vznikne,  ak  je  príjem  vy�š�ší  ako  4  716  eur.

8. júl   Na  koho  sa  zaèčne  vz�śťahova�śť  povinné  sociálne  poistenie,  musí  sa  prihlási�śť  v  Soc.  pois�śťovni.  Naopak,  kto  nemal  taký  príjem,  aby  musel  pokraèčova�śť  v  povinnom  poistení,  sa  musí  odhlási�śť  zo  systému.

8. august   Je  to  posledný  deòň  splatnosti  odvodov  za  júl.

30. september   Zdravotná  pois�śťovòňa  vykoná  zúèčtovanie  poistného  za  predchá-dzajúci  kalendárny  rok.

RADÍME  �ŽIVNOSTN

ÍKOM

RADÍME  �ŽIVNOSTN

ÍKOM

*  voláte  v  cene  miestneho  hovoru8 9

Kalendárpre  �živnostníkov na  rok  2013

Ko¾ľko  eur  treba  odvádza�śť  sa  �živnostník  dozvie  vïďaka  zmene  zákona.

Výpoèčet   sumy,   z   ktorej   sa   vymeriavajú   odvody   do   zdravotnej  pois�śťovne,   sa   zmení  u�ž   v   januári.  Ko¾ľko  eur   treba  odvádza�śť   sa  ka�ždý  dozvie  z  nedávnej  zmeny  legislatívy.  Novela  zákona  o  zdra-votnom  poistení  z  29.  novembra  hovorí,  �že  pois�śťovòňa  je  povinná  vypoèčíta�śť  samostatne  zárobkovo  èčinnej  osobe  preddavok  na  rok  2013  a  oznámi�śť  jej  jeho  vý�šku  do  31.  januára.  

55,02  eura  sú  nové  najni�ž�šie  odvody  do  zdravotnej  pois�śťovne.

Základ  dane  z  príjmov  sa  sèčíta  nie-len  s  výdavkami  na  zdravotné,  ale  aj  na  sociálne  poistenie,  a  pomer-ná   èčas�śť   sa   vydelí   novou   kon�štan-tou.   Pois�śťovne   len   pred   nieko¾ľký-mi   dòňami   dostali   potrebné   údaje    

a  záujemcov  o  vý�šku  odvodov  odkazujú  na  internet.  Napr.  na  inter-netovej  stránke  www.vszp.sk  záujemcovia  nájdu  kalkulaèčku,  ktorá  im  pomô�že  pri   výpoèčte  preddavku.   Jednotlivé   sumy   vypoèčítané  pois�śťovòňami  mô�žu  by�śť  najmenej  vo  vý�ške  minimálnych  preddav-kov.   Najni�ž�ší   vymeriavací   základ   od   tohto   roka   predstavuje   50  percent  priemernej  mzdy  v  predminulom  roku,  minimálne  odvo-dy  �živnostníka  bez  zdravotného  postihnutia  stúpnu  o  7,44  eura.  Novú  vý�šku  preddavku  na  zdravotné  poistenie  za   január  museli  SZÈČO  zaplati�śť  do  8.  februára  2013.     (Zdroj:  Hospodárske  noviny)

Zdravotná                    pois�śťovòňa po�šle  list

Na internetovej stránke

www.vszp.sk nájdete

kalkulačku, ktorá vám

pomô�že  pri  výpoèčte  preddavku

Page 6: pohotovost - ssp

RADÍME  �ŽIVNOSTN

ÍKOM

10

Tento  rok  bude  nároèčný.  Minimálne  odvody  idú  strmo  nahor,  vymeriavací  základ  sa  vypoèčíta  nevýhodným  spôsobom.  Pre  zmeny  v  zákonoch  zaèčne  ubúda�śť  samostatne  zárobkovo  èčinných  osôb,  ktoré  platia  minimálne  odvody.  

"Sociálka"  mô�že  pýta�śť  viac  dvakrát  za  rokNajni�ž�ší  vymeriavací  základ  na  oba  druhy  poistenia  sa  dosia¾ľ  menil  iba  na  základe  vývoja  ekonomiky.  Od  1.  januára  je  v�šak  vy�š�šia  aj  jeho  sadzba  �–  namiesto  44,2  percenta  priemernej  mzdy  v  pred-minulom  roku  ide  o  rovných  50  percent.  Do  Sociálnej  pois�śťovne  treba  najbli�ž�šie  odvies�śť  o  17,61  eura  viac.  Samostatne  zárobkovo  èčinná  osoba,  ktorá  doteraz  platila  112,66  eura,  bude  plati�śť  130,27  eura.  Prvé  vy�š�šie  poistné  bolo  treba  uhradi�śť  do  8.  februára.  Neza-budli  ste  si  zmeni�śť  trvalý  príkaz  v  banke?  ÏĎal�šie  zvý�šenie  odvodov  do  "sociálky"  mô�že  prís�śť  v  polovici  roka.  Suma,  z  ktorej  sa  vymeria-vajú,  sa  vypoèčíta  nevýhodným  spôsobom.  Základ  dane  z  príjmov  sa  na  rozdiel  od  minulosti  sèčíta  s  odvodmi  a  pomerná  èčas�śť  tejto  sumy  sa  vydelí  ni�ž�šou  �živnostenskou  kon�štantou.  Kým  vlani  mala  hodnotu  dve  celé,  teraz  má  1,9  a  postupne  klesne  na  1,486.

Dohodli saSociálna  pois�śťovòňa  registruje  vy�še  220-tisíc  samostatne  zárob-kovo  èčinných  osôb.  Minimálne  poistné  platí  takmer  87  percent  z  nich.  Ministerstvo  práce  odhaduje  ich  postupný  úbytok  na  70  percent.  Na  novele  zákona  o  sociálnom  poistení  z  10.  augusta  2012  sa  vláda  dohodla  so  zástupcami  �živnostníkov.  

�Živnostník  sa  musí  uskromni�śť,  èčoskoro

zaèčne  odvádza�śť  viac

RADÍME  �ŽIVNOSTN

ÍKOM

*  voláte  v  cene  miestneho  hovoru 11

130,27 eura sú nové minimálne odvody do Sociálnej

pois�śťovne

Ďalej od povinných odvodovJedinou   pozitívnou   zmenou   je   zvý�šenie   hranice   celoroèčných  príjmov,  nad  ktorou  vzniká  povinné  sociálne  poistenie.  Zdanený  príjem  za  rok  2012  musí  by�śť  vy�š�ší  ako  4  716  eur.  V   júli,  keïď  sa  posudzuje  povinnos�śť  plati�śť  odvody,  sa  to  bude  týka�śť  u�ž  aj  autorov    a  umelcov.  Dôle�žité  sú  takzvané  aktívne  príjmy  �–  na  základe  zmlu-vy  o  vytvorení  diela  a  za  umelecký  výkon.

Zvyšujú sa aj maximálne základyNemocenské  poistenie  si  mô�že  vy�žiada�śť  trikrát  vy�š�šie  odvody.  V  januári  sa  zvy�šujú  aj  maximálne  vymeriavacie  základy  na  jednot-livé  druhy  sociálneho  poistenia  obmedzené  1,5-násobkom  alebo  �štvornásobkom  priemernej  mzdy  v  predminulom  roku.  Po  novom  dosahujú   pä�śťnásobok   �–   3   930   eur   mesaèčne.   Najvidite¾ľnej�ším  dôsledkom  týchto  zmien  bude  zvý�šenie  nemocenských  odvodov.  Vlani  sa  mohli  vymera�śť  najviac  z  1  153,50  eura.  Urèčite  to  bude  zna-mena�śť  nárast  poisteného,  je  to  zvý�šenie  o  viac  ako  trojnásobok.  Povinne  poistený  �živnostník  prispieva  na  nemocenské  a  dôchod-kové  poistenie  a  do  rezervného  fondu  solidarity.  

Zmeny v kocke   �Živnostník  s  vymeriavacim  základom  nad  1  153,50  eura  bude  odvádza�śť  viac  na  nemocenské  poistenie.   Kto  má  viac  ako  3  076  eur,  bude  plati�śť  viac  na  ostatné  druhy  sociálneho  poistenia  aj  na  zdravotné  poistenie.   Maximálny  základ  bude  3  930  eur  mesaèčne.

Maximálne  poistené  pre  SZÈČO  bude  v  sume  1  302,79  eura.  Prvýkrát   je  splatné  8.   februára  2013.  Najvy�š�ší   vymeriavací   zá-klad  na  zdravotné  poistenie  bol  obmedzený  trojnásobkom  prie-mernej  mzdy.  Od   januára   tohto   roka   ide  o  pä�śťnásobok.  Nový  maximálny  preddavok  �živnostníka  bez  zdravotného  postihnutia  je  550,20  eura.   (Zdroj:  Hospodárske  noviny)

Page 7: pohotovost - ssp

DA

NE

DA

NE

*  voláte  v  cene  miestneho  hovoru12 13

Zmenili  sa  �štatistické  údaje,  ktoré  sa  pou�žívajú    v  daòňovom  priznaní,  a  tie�ž  zákon  o  dani  z  príjmov.  

1. Výška nezdaniteľných častí

Obe  nezdanite¾ľné  èčasti  základu  dane  �–  na  daòňovníka  a  na  man-�želku  �–  mô�žu  dosiahnú�śť  3  644,74  eura.  Tieto  sumy  vychádzajú  zo  �životného  minima,  ktoré  sa  ka�ždý  rok  valorizuje.

2. Zdanenie autorských príspevkov

Autor  príspevkov  do  novín,  rozhlasu  alebo  televízie  má  na  výber  dva  spôsoby  zdanenia.  Ak  uprednostní  zdanenie  zrá�žkou,  u�ž  si  nemô�že  príjem  zní�ži�śť  o  pau�šálne  výdavky.  Druhou  mo�žnos�śťou  je  daòňové  priznanie.  Kto  ju  vyu�žije,  mô�že  si  uplatni�śť  pau�šálne  výdavky  aj  iné  nároky.  Na  druhej  strane  mu  hrozí  povinnos�śť  plati�śť  odvody  do  Sociálnej  pois�śťovne.

3. Podmienky daňového bonusu

Nárok  na  daòňový  bonus  si  mô�že  uplatni�śť   len  daòňovník  s  aktívnymi  príjmami,  teda  zo  závislej  èčinnosti  alebo  z  podnikania.  U�ž  sa  nerátajú  príjmy  z  prenájmu  ani  z  pou�žitia  diela  a  pou�žitia  umeleckého  výkonu.  

4.  Povinnos�śť  plati�śť  preddavkyPovinnos�śť  plati�śť  preddavky  bude  pri  dani  vy�š�šej  ako  2  500  eur.

5. Termín daňového priznania

Odklad  daòňového  priznania  bude  mo�žný  iba  v  prípade  príjmov  zo  zahranièčia.  V�šetci  ostatní  musia  priznanie  poda�śť  do  troch  mesia-cov  po  uplynutí  zdaòňovacieho  obdobia,  teda  do  31.  marca.  V  roku  2013  tento  deòň  pripadne  na  nede¾ľu  a  na  nasledujúci  deòň  bude  Ve¾ľkonoèčný  pondelok.  Termín  na  priznanie  uplynie  2.  apríla.  Zvy�šuje  sa  aj  sadzba  dane  z  príjmov.  U  �živnostníkov  sa  to  prejaví  a�ž  v  daòňovom  priznaní  za  rok  2013.

Naposledy  si  mô�žete  odèčíta�śť  od  príjmov    40  percent  bez  oh¾ľadu  na  to,  o  akú  sumu  ide.

�Živnostníci  by  mali  zvá�ži�śť,  èči  sa  im  neoplatí  zbiera�śť  nákupné  bloèčky.  Takzvané  pau�šálne  výdavky  za  rok  2013  mô�žu  dosiahnu�śť  najviac    5  040  eur.  Pri  vyèčíslení  daòňovej  povinnosti  za  rok  2012  vychádza  daòňovník  zo  zákona  o  dani  z  príjmov  v  znení  platnom  do  konca  roku  2012.  Znamená  to,  �že  v  daòňovom  priznaní  za  rok  2012  uplatní  za  

zákonom  stanovených  podmienok  percentuálne   výdavky   bez   limitu  vý�šky.   Pau�šál   predstavuje   najjed-noduch�ší   spôsob   administratívy.    Z   príjmov   odpoèčítate  40  percent,  pripoèčítate   odvody   a  máte   základ  

dane.  Ak  sa  daòňovník  rozhodne  pre  pau�šál,  nepotrebuje  doklado-va�śť  výdavky.  Nemusí  si  odklada�śť  bloèčky,  nemusí  vies�śť  úèčtovníctvo.  Povinne  si  vedie  iba  evidenciu  o  príjmoch,  zásobách  a  poh¾ľadáv-kach.   Obmedzenie   pau�šálnych   výdavkov   sa   negatívne   dotkne  ka�ždého,  komu  roèčný  príjem  presiahol  12  600  eur.  Tento  spôsob  zní�ženia  základu  dane  mô�že  vyu�žíva�śť  140-tisíc  �živnostníkov.  

420  eur  mesaèčne  mô�žu  dosiahnú�śť  pau�šálne  výdavky  v  da-

ňovom priznaní za rok 2013

�„Predpokladáme,  �že  na  úèčtovanie  o  svojich  výdavkoch  prejde  10  percent  dotknutých  subjektov,�“  napísalo  ministerstvo  financií.  Kto  urèčite  nebude  ma�śť  na  výber,  sú  prenajímatelia  nehnute¾ľností.  No-vela  zákona  o  dani  z  príjmov  zo  4.  decembra  minulého  roka  zru�šila  mo�žnos�śť  pau�šálnych  výdavkov  pri  príjmoch  z  prenájmu.  

Nezabudnite na cestnú daňTri  z  ôsmich  �žúp  zvý�šili  sadzby  na  rok  2012.    Kto  vlani  pou�žíval  auto  na  podnikanie,  musel  do  31.  januára  poda�śť  priznanie  k  dani  z  motorových  vozidiel  a  tie�ž  túto  daòň  zaplati�śť.  Daòň  na  rok  2012  je  vy�š�šia  v  troch  krajoch.  Pre�šovská  �župa  zvý�šila  v�šetky  sadzby  pre  osobné  autá,  Nitrianska  a  Trenèčianska  �župa  len  pre  autá  s  obje-mom  nad  1  200  kubických  metrov.  Pri  výpoèčte  dane  za  rok  2012  sa  vychádza  zo  v�šeobecne  záväzného  nariadenia  vy�š�šieho  územ-ného  celku  platného  na  rok  2012.  Priznanie  si  vy�žaduje  aj  údaj  o  predpokladanej  vý�ške  dane  v  novom  zdaòňovacom  období.  Ak  ide  o  viac  ako  660  eur,  daòňovník  je  povinný  plati�śť  �štvr�śťroèčné  alebo  mesaèčné  preddavky.  Pri  výpoèčte  predpokladanej  dane  na  zdaòňo-vacie  obdobie  roku  2013  sa  vychádza  zo  v�šeobecne  záväzného  nariadenia  platného  na  rok  2013.  Sadzby  na  rok  2013  sú  vy�š�šie    v  Trnavskom  a  Banskobystrickom  kraji.   (Zdroj:  Hospodárske  noviny)

po novom

Vydavateľ:POHOTOVOS�Ť,  s.r.o.Pribinova  25,  811  09  BratislavaIÈČO:  35  807  598

Šéfredaktor:MgArt.  Michal  Hatinae-mail:  [email protected]

Redakčný tím:Mgr.  Bronislava  Kreiselová

Mgr.  Vladimír  �Šimonèčièč  ,  Eunika  Kaèčová

Grafické spracovanie:Mgr.  Vladimír  �Šimonèčièče-mail:  [email protected]

Foto: sxc.hu  a  archív  redakcie

Príjem inzercie:Na  adrese  vydavate¾ľa.

Redakčná rada:Jaroslav  Fuchs,  Michal  Hatina

Spoloèčnos�śť  POHOTOVOS�Ť,  s.r.o.  za  chyby  tlaèče  nezodpovedá.

ISSN: 1336-2046 Evidenčné číslo: EV 3704/09 NEPREDAJNÉ

Sprievodca  svetom  pô�žièčiek  spoloèčnosti  POHOTOVOS�Ť, s.r.o.�štvr�śťroèčník  o  pô�žièčkách,  èčíslo  1/2013,  roèčník  10,  Dátum  vydania:  15.2.2013

Zvá�žte,  èči  sa  vám  neoplatí  odklada�śť  si nákupné bločky

Page 8: pohotovost - ssp

BUDE  VÁS  ZA

UJÍMA�Ť

14

Cítite  sa  unavený  a  vy�š�śťavený?  Márne  pátrate  po  prvotnom  pracovnom  nad�šení,  nasadení  èči  dravosti,  ktoré  sprevádzali  vá�š  príchod  do  firmy  a  ktoré  na  vás  obdivovali  kolegovia  aj  �šéf?  Máte  problém  sa  sústredi�śť  a  vnímate  svet  skepticky?  Odstrkujete  neustále  svojich  kolegov  u�štipaèčnými  poznámkami  a  reagujete  podrá�ždene?

Ak  ste  odpovedali  áno  na  niektoré  z  týchto  otázok,  je  mo�žné,  �že  èčelíte  vá�žnej�šiemu  problému,  ako  by  ste  mysleli.  Mo�žno  trpíte  stále  roz�šírenej�ším  syndrómom  vyhorenia  (burn  out).

Čo je syndróm vyhorenia?Syndrómom  vyhorenia  trpia  èčasto  ¾ľudia,  ktorí  vo  svojej  práci  pri-chádzajú  do  styku  s   inými   ¾ľuïďmi.  Prejavuje  sa  celkovou  únavou  a  vyèčerpaním  �–  emocionálnym,  du�ševným  aj   telesným.  ÈČloveka,  ktorý  trpí  týmto  syndrómom,  èčasto  trápi  pocit  beznádejnosti,  nemá  chu�śť  do  práce  a  celkovo  stratil  rados�śť  zo  �života.

Tento  stav  je  o  to  nebezpeèčnej�ší,  �že  takíto  ¾ľudia  len  ve¾ľmi  neradi    a  ve¾ľmi  �śťa�žko  priznávajú  svoje  problémy.  Uvedomujú  si  toti�ž,  �že  iné  osoby  sú  od  nich  závislé  a  oni  so  svojím  vrodeným  zmyslom  pre  zodpovednos�śť  ich  nechcú  sklama�śť.  Preto  idú  na  doraz,  èčasto  a�ž  nad  rámec  vlastných  síl  a  na  úkor  potrebného  oddychu.

Ako sa syndróm prejavuje? Výsledok  na  seba  nenechá  dlho  èčaka�śť.  V  prvých  fázach  sa  pre-javuje   psychickým   vyèčerpaním,   ktoré   je   spôsobené   dlhodobým  stresom  a  vysokou  zá�śťa�žou.  Rados�śť  z  práce  sa  postupne  vytráca    a  jej  miesto  v  èčoraz  väèč�šej  miere  zaberá  nervozita  a  podrá�ždenos�śť.  Zatia¾ľ  èčo  pred  tým  takého  èčloveka  te�šilo  pomáha�śť  iným,  teraz  sú  mu  takéto  úlohy  na  obtia�ž  a  robí  ich  len  s  ve¾ľkou  nechu�śťou.  Typic-kým  príkladom  takého  správania  sú  napríklad  sociálni  pracovníci,  o�šetrovatelia,  èči  zdravotné  sestry.  K  syndrómu  vyhorenia  majú  mi-moriadne  blízko  zodpovedné  osoby,  ktoré  len  ve¾ľmi  �śťa�žko  a  ve¾ľmi  neradi  delegujú  prácu  na   iných  kolegov.  Týmto  problémom  tie�ž  mô�žu   trpie�śť   ¾ľudia   s   poruchou   sebavedomia,   pre   ktoré   je   ve¾ľmi  dôle�žité,  aby  ich  okolie  uznávalo  a  re�špektovalo.  Ak  nedoká�žete  poveda�śť  �„nie�“  a  rad�šej  pracujete  dlhodobo  pod  tlakom,  ne�ž  by  ste  po�žiadali  o  pomoc,  ste  na  najlep�šej  ceste  k  vyhoreniu.

vyhorenia

*  voláte  v  cene  miestneho  hovoru

BUDE  VÁS  ZA

UJÍMA�Ť

15

Nebezpečná špirála stresu Postupnos�śť  vývojových  fáz  syndrómu  vyhorenia:   Nad�šenie  �–  príchod  do  nového  pracovného  prostredia  sprevá-dzajú  vysoké  oèčakávania,  ideály  a  ve¾ľká  dávka  nad�šenia.     Stagnácia  �–  akonáhle  èčlovek  zistí,  �že  jeho  predstavy  sa  lí�šia  od  reality,  dostavuje  sa  stagnácia  a  po�žiadavky,  ktoré  by  inak  pova�žo-val  za  oprávnené  a  plnil  by  ich  s  rados�śťou,  ho  zrazu  ob�śťa�žujú.     Frustrácia  �–  väèč�šinu  vecí  vníma  èčlovek  na  pracovisku  negatívne.  Celý  pracovný  proces  pre  neho  predstavuje  jedno  ve¾ľké  sklamanie.     Apatia  �–  èčlovek  u�ž  takmer  rezignoval  na  akúko¾ľvek  aktivitu.  Medzi  ním  a  zvy�škom  firmy  vládne  viac  èči  menej  nepriate¾ľská  atmosféra    a  ani  jedna  zo  strán  sa  necíti  by�śť  povolaná  na  tomto  nieèčo  meni�śť.     Vyhorenie  �–  pokia¾ľ  sa  situácia  nerie�ši,  dochádza  k  samotnému  syndrómu  vyhorenia.  Ide  o  �štádium  úplného  vyèčerpania  organiz-mu,   ktoré   sprevádza   strata   zmyslu  pre  prácu,   radosti   zo   �života,  vysoká  miera  cynizmu  a  otvorené  nepriate¾ľstvo  voèči  èčomuko¾ľvek,  èčo  sa  práce  týka.  V  tejto  fáze  je  jediným  odporúèčaným  rie�šením  zmena  zamestnávate¾ľa,  príp.  celkom  zmena  odboru  èčinnosti.    Zdravé telo, zdravý duch... ale aj naopak Toto  ochorenie  býva  èčasto  spojené  s  poruchami  telesných  funkcií.  Takýto  èčlovek  mô�že  ma�śť  problémy  so  spánkom,  srdcom  a  dýcha-ním,  trpie�śť  nechutenstvom,  a  pomerne  rýchlo  sa  unaví.  ÈČastým  prí-znakom  je  tie�ž  vysoký  krvný  tlak  èči  pocity  napätia  a  nervozity.

Cesta von existujeSituáciu   je  preto  treba  podchyti�śť  èčo  najskôr.  Aby  nedo�šlo  k  cel-kovému  úplnému  vyhoreniu,  ideálne  je  podchyti�śť  problém  vo  fáze  stagnácie  alebo  frustrácie,  najneskôr  v�šak  vo  fáze  apatie.

Aj  v  týchto  fázach  èčlovek  èčasto  �žije  s  my�šlienkou  �„Musím  zmeni�śť  prácu�“.  Radikálny  krok  v�šak  nie  je  v  mnohých  prípadoch  nevyh-nutný,  ba  dokonca  sa  ním  nièč  nevyrie�ši,  pokia¾ľ  nenájdete  jadro  problému.  Ak  by  ste  okam�žite  hodili  na  stôl  výpoveïď,  mohlo  by  sa  vám  sta�śť,  �že  budete  v  ïďal�šom  zamestnaní  èčeli�śť  o  pár  mesiacov  rovnakým  problémom.

Page 9: pohotovost - ssp

PÔ�ŽIÈČK

ÁREÒŇ

*  voláte  v  cene  miestneho  hovoru16

Pilotný  program  otvorenia  tzv.  Firemných  Pô�žièčkár-ní  nám  priniesol  nových  klientov  a  ponúkol  prácu  nezamestnaným  priamo  v  mieste  ich  bydliska  èči  neïďalekom  okolí.  V  priebehu  druhej  polovice  roka  2012  sme  otvorili  6  �„Firemných  Pô�žièčkární�“.

Ako  prvé  vznikli  v  Ko�šiciach  v  nákupnom  centre  Dargov  a  v  Pre�šo-ve  na  Hlavnom  námestí.  V  druhej  fáze  pribudli  v  centre  Luèčenca  a  v  Poprade  v  polyfunkèčnom  objekte  Palace  Hill.  Koncom  roka  2012  sme  otvorili  dve  nové  prevádzky  v  Nitre  a  Trnave.

Kde  vznikajú  nové  Pô�žièčkárne?V  centre  mesta,  na  pe�šej  zóne,  neïďaleko  banky,  po�šty,  potravín...  Jednoducho  tam,  �„kde  to  �žije�“.  Budúce  priestory  Pô�žièčkární  ne-boli  v�ždy  na  prvý  poh¾ľad  dokonalé,  dôle�žitá  bola  v�šak  ich  lokalita  a  prístup  z  ulice.  V  Trnave  sme  mali  �š�śťastie  na  krásny  priestor  a  vytvorili  sme  z  neho  e�šte  kraj�ší.  V  Nitre  sme  z  pôvodnej  predajne  �šatstva,  ktorá  bola  v  dezolátnom  stave,  vytvorili  v  rekordne  krát-kom  èčase  príjemné  pracovisko.  Na   týchto  príkladoch   je   vidno,  �že  ani  krátky  èčas  rekon�štrukcie  nie  je  preká�žkou.  Staèčí  chu�śť  do  práce,  kolektív  správnych  ¾ľudí  a  odhodlanie  pracova�śť.  

Máte  aj  vy  vo  svojom  meste  záujem  prevádzkova�śť  Firemnú  Pô�žièč-káreòň?  Na  na�šej  webstránke  www.pozickaren.sk  nájdete  kon-takt  na  príslu�šnú  regionálnu  agentúru  a  jej  riadite¾ľ  s  vami  preberie  vá�š  návrh  a  podmienky  spolupráce.  Prípadne  za�šlite  svoj  struèčný  �životopis  na  adresu  [email protected].  Mo�žno  práve  vy  budete  novým  pracovníkom  vo  �„Firemnej  Pô�žièčkárni�“.

BUDE  VÁS  ZA

UJÍMA�Ť

17

Sneh  a  zimné  radovánky  pote�šia  nielen  detskú  du�šièčku.  Aj  dospelí  si  radi  za�šantia  na  sánkach  alebo  ly�žiach.  Zimné  �športy  boli  v�ždy  finanèčne  nároèčné  �–  veïď  u�ž  len  kúpa  ly�žiarskeho  výstroja  poriadne  za�śťa�ží  peòňa�ženku,  obzvlá�š�śť  pri  de�śťoch,  ktoré  rastú  z  roka  na  rok  ako  z  vody.  Na�š�śťastie  existujú  internetové  bazáry,  kde  sa  dá  kupova�śť  za  celkom  prijate¾ľné  ceny.

Priná�šame  nieko¾ľko  rád  ako  si  zimu  vychutna�śť  tak,  aby  vás  finanèčne  nezruinovala:

1.   Malé  deti  ocenia  sánkovaèčku  a  stavanie  snehuliaka.  Pre  ne  je  dôle�žitá  hlavne  aktivita  a  pozornos�śť  rodièčov,  preto  staèčia  aj  star�šie  sánky.  2.   V  prípade,  �že  sa  chystáte  ly�žova�śť,  nav�štívte  internetové  bazáry  �–  aj  v  nich  èčlovek  nájde  vhodné  obleèčenie,  ly�že  alebo  iný  výstroj.3.   Lístky  na  vlek  sa  dajú  výhodne  kúpi�śť  aj  na  z¾ľavových  portáloch.  4.   Nezabudnite  na  úrazové  poistenie  �–  nièč  neznepríjemní  dovolen-ku  viac  ako  zlomená  ruka  èči  noha  a  následná  hospitalizácia  a  PN.  5.   Pozor  na  prírodné  klziská!  ¼Ľad  sa  mô�že  prelomi�śť  a  nebezpeèčen-stvo  utopenia  je  vysoké.  Kúpanie  v  jazere  si  nechajte  na  leto.6.   Myslite  aj  na  prevenciu.  Jedzte  ve¾ľa  ovocia  a  zeleniny.  Nezakon-èčite  va�še  snehové  radovánky  chrípkou  v  posteli.Ak  e�šte  stále  h¾ľadáte  vhodný  termín  ly�žovaèčky,  pre  in�špiráciu  priná-�šame  preh¾ľad  jarných  prázdnin  pre  jednotlivé  kraje:  

Bratislavský,  Nitriansky  a  Trnavský  kraj:  4. – 8. marec 2013

Ko�šický  a  Pre�šovský  kraj:  18. – 22. február 2013

Banskobystrický,  �Žilinský  a  Trenèčiansky  kraj:    25. február – 1. marec 2013

Slasti  a  strasti  zimyDo  konca  roka  2013chceme  ma�śť  a�ž  30"Firemných  Pô�žièčkární"

Pô�žièčkáreòň  Trnava

Page 10: pohotovost - ssp

BUDE  VÁS  ZA

UJÍMA�Ť

19

Premý�š¾ľate  nad  kúpou  auta?  Neviete  sa  rozhod-nú�śť  èči  vyu�ži�śť  úver  alebo  lízing?  ÈČi  je  lacnej�šie  na  kúpu  auta  pou�ži�śť  lízing  alebo  úver,  je  individuál-ne.  Investícia  nemalých  financií  takéhoto  rozme-ru  závisí  od  zvá�ženia  kladov  aj  záporov  oboch  alternatív.  Priná�šame  výhody  a  nevýhody,  ktoré  by  vám  pri  va�šom  rozhodovaní  mohli  pomôc�śť.

Kúpa auta na lízingVýhody:   Lízingové   spoloèčnosti   neposudzujú   príjem   tak   prísne  ako  banky.  Majú  záruku  vo  vlastníctve  auta.  Preto  je  lízing  èčasto  istej�šou   vo¾ľbou   napríklad   pre   zaèčínajúcich   podnikate¾ľov.   Banky  na  poskytnutie  úveru  po�žadujú  daòňové  priznanie,  a   to  napríklad  nový  podnikate¾ľ  hneïď  zabezpeèči�śť  nemô�že.  Zaèčínajúci  podnikate-lia  mô�žu  ma�śť  preto  hor�šie  podmienky  ako  zabehaná  firma.  Je  tam  zvý�šené  riziko  nesplácania,  a  preto  mô�že  lízingová  spoloèčnos�śť  vy-�žadova�śť  30-  a�ž  50-percentnú  akontáciu.  Naopak,  fungujúca  firma  mô�že  získa�śť  lízing  aj  s  nulovou  akontáciou  a  výhodnej�šie  podmien-ky.  Výhodou  lízingu  pre  firmy  je  aj  rýchlej�ší  daòňový  odpis.  Lízing  sa  mô�že  viac  vyplati�śť  aj  pri  kúpe  nového  auta,  keïď  vám    lízingové  spoloèčnosti  mô�žu  ponúknu�śť  rôzne  výhody.  V  porovnaní  s  úverom  mô�že  by�śť  lízing  aj  rýchlej�šie  vybavený.  Lízingové  spoloèčnosti  èčasto  vedia  vybavi�śť  aj  z¾ľavy  na  poistenie.

Nevýhody:  Ak  si  kúpite  auto  na  lízing,  majite¾ľom  je  lízingová  spo-loèčnos�śť,  nie  vy.  Auto  si   len  prenajímate,  nie  ste   jeho  vlastníkom.    V  prípade  neplatenia  vám  lízingová  spoloèčnos�śť  ihneïď  stiahne  auto  a  mô�že  ho  preda�śť  niekomu   inému.  V  prípade  nehody  a   totálnej  �škody  na  aute   je  najskôr  od�škodnená   lízingová  spoloèčnos�śť   ako  majite¾ľ   auta   a   a�ž   potom   po   odpoèčítaní   amortizácie   (opotrebe-nia  auta   v   èčase)   vy   ako   jeho  nájomca.  Vo   väèč�šie  prípadov   v�šak    nájomca  dostane  omnoho  menej,   ako   zaplatil.  Nevýhodou   je  aj  povinnos�śť  plati�śť  havarijné  poistenie.  Pri  ojazdených  vozidlách  má  pou�žitie  lízingu  obmedzenia.  Preto  sa  oplatí  skôr  úver.  Úroky  sa  pohybujú  pri  nových  autách  od  7  do  10  percent.

Kúpa auta na úverLen   niektoré   banky   ponúkajú   úèčelový   spotrebný   úver   na   kúpu  auta.  Ak  ho  banka  neponúka,  na  kúpu  auta  si  budete  môc�śť  vzia�śť  bezúèčelový  úver.  Ten  v�šak  máva  èčasto  vy�š�šie  úroky.  Na  vý�šku  úro-kov  vplýva  mnoho   faktorov,  preto   je   rozpätie  �široké.  Úèčelové  sa  

BUDE  VÁS  ZA

UJÍMA�Ť

18

pohybujú  od  7,9  percenta  do  12  percent  a  bezúèčelové  od  9,9  percenta  a�ž  do  16  percent  roèčne.  Najèčastej�šie  sú  v�šak  úroky  od  10  do  14  percent.  

Výhody:  Kupujúci   je  hneïď  vlastníkom  auta.  Nie  v�ždy  musí  plati�śť  havarijné  poistenie.  Nemusí  plati�śť  �žiadnu  akontáciu,  èčím  sa  k  autu  dostane  bez  potreby  vlastných  zdrojov.  Aj  splácanie  mo�žno  rozlo-�ži�śť  na  dlh�šie.  Maximálna  dåĺ�žka  splácania  je  v  závislosti  od  banky    6  a�ž  10  rokov.  Pri  bezúèčelových  úveroch  mô�že  by�śť  výhoda  aj  me-nej  obmedzení  od  banky  �–  nezávisí  od  veku  auta,  jeho  stavu,  typu  èči  najazdených  kilometrov.  

Nevýhody:  Na  úver  treba  splni�śť  prísnej�šie  podmienky.  Ak  ste  mali  v  minulosti  men�šie  �śťa�žkosti  so  splátkami,  nemusí  vám  banka  úver  poskytnú�śť.  Mô�že  si  klás�śť  ïďal�šie  podmienky,  a  to  najmä  pri  úèčelo-vom  úvere  na  kúpu  auta.  V  prípade  ojazdeného  auta  mô�že  chcie�śť,  aby  malo  najviac  �štyri  a�ž  pä�śť  rokov.  Úver  mô�že  podmieni�śť  aj  tým,  �že  auto  kúpite  v  autorizova-nom  bazári.  Aj  pri  úvere  mô�že  banka  �žiada�śť  havarijné  poistenie  èči  zálo�žné  právo  na  auto.  Rovnako  mô�že  vy�žadova�śť  podiel  vlastných  zdrojov  vo  vý�ške  20  a�ž  30  percent  z  ceny  auta.  Pri   financovaní  auta  zo  zahranièčia  je  potrebný  test  originality.  U�ž  pred  vybavova-ním  úèčelového  úveru  musíte  ma�śť  vybraté  auto.  Spracovanie  úveru  potom  mô�že  trva�śť  nieko¾ľko  dní.

Ma�śť  auto  je  príjemné,  ale  povedzme  si  na  rovinu  �–  aj  finanèčne  ná-roèčné.  Nech  premý�š¾ľate  nad  kúpou  alebo  lízingom  auta,    dobre  si  zvá�žte,  èči  doká�žete  následné  splátky  aj  uhradi�śť.Ak  vám  chýba  napr.   iba  èčas�śť  peòňazí,  aby  ste  si  mohli  kúpi�śť  va�še  vysnené  auto,  opýtajte  sa  na  úver  ná�šho  pracovníka  obchodnej  slu�žby  alebo  na  na�šej  infolinke.

Ideme kupova�śť  auto...

*  voláte  v  cene  miestneho  hovoru

Page 11: pohotovost - ssp

Chýbajú vám peniaze na dane?

* voláte v cene miestneho hovoru

Volajte  medzi  8:00  a  20:00  h  na  tel.  číslo

0850 111 155*