Monografiu Starho Tekova odprevadili do ivota zava znmy fotograf Milan Hlka, starosta tefan Peter apredseda NSK Milan Belica.

JOZEF PACALA

STAR TEKOV - Jedna z najstarch obc reginu doteraz nemala spracovan monografiu. Terajie vedenie pred dvomi rokmi zostavilo autorsk kolektv, predstavi-lo vlastn nvrh osnovy ado-hodlo asov harmonogram prc na jednotlivch kapito-lch. Koordinciou za vede-nie obce poverili Stanislava Bahla, poslanca obecnho

zastupitestva. Kolektv auto-rov bol zmiean. Boli vom tekovsk rodci, ktor do ob-sahu vloili prvky reprezen-tujce charakter obce, ivot v nej a udalosti s charak-teristick pre ivot v Starom Tekove. Mono dfa, e vlo-enm tchto prvkov, dopl-nench fotografickm doku-mentanm materilom, sa obania v monografii nj-du a prijm ju za pralivo

(11)

Levick televzna spolonos, s.r.o.poskytuje reklamu

za bezkonkurenn cenytel: 0903422924

e-mail:redakcia@levickatelevizia.skwww.levickatelevizia.sk

facebook.com/levickatelevizia.sk

FIRMA REGINU

... dobr meno pre dobr priadzu ...

Vaz sae firiem okresu Levicena zklade hodnotenia odbornej poroty. Ronk LXIX cena 0,46slo 30 26. augusta 2014

AMPINKOU JE JLIA - 3. STRANA

Vaz sae firiem okresu Levicena zklade hlasovania verejnosti.

FIRMA REGINU

UPRATOVACIE A ISTIACE PRCE

0903537703ktlux@kredit.sk

www.ktlux.sk

(61)

(71)

ANDRITZ Kufferath s.r.o., Ku Bratke 5, 934 05 Levice, Slovakia Tel.: +421 (36) 635 63 24, www.andritz.com

Vroba vetkch typov formovacch st pre papierensk a drevrsky priemysel a vroba technickch st pre irok klu pouitia v rznych odvetviach.

Nosite Ceny primtora Levc za najvyiu pridan hodnotu na jednho zamestnanca v roku 2012.

Nosite Ceny predsedu Nitrianskeho samosprvneho kraja pre najlepiu mal firmu reginu.

DISKONTN PREDAJA KOLSKCH

a KANCELRSKYCH POTRIEB

ervenej armdy 22, LEVICE (veda predajne KAMI)Tel./fax: 036/622 9065,

E-mail: discont@miraoffice.skwww. miraoffice.sk

Viac

na st

r. 6

Tdennk POHRONIE vmestch aobciach okresu Levice

AJ STAR TEKOV M OBECN MONOGRAFIU

(17)

Sasn autori dielo zavili

(pokraovanie na 6. strane)

(50)

LEVICE (Ivan Valachovi) - Ani cez leto neustvaj aktivity Obianskeho zdruenia Za obnovu a vyuvanie pamtnka bojov Sovietskej armdy na vrchu Vpnik (Levianom viac znmy ako vrch ikl). T, ktor miesto dvnejie nenavtvili, bud prekvapen vhadmi na Levice aj na Atmo-v elektrre v Mochovciach. Po odstrnen viac ako dvadsaronch nletovch krovsk, ktor donedvna zaclali vhadu, sa tieto dominanty odkryli.

Aj v minulch doch napriek dovolenkm sa na brigde pri pamtnku zastnilo nie-koko lenov zdruenia. Informan tabua, ktor krtko po osaden zniila skupina ne-znmych vandalov, u op stoj na vlastnch nohch. Pracovalo sa aj na budovan oplote-nia, ktor m chrni nvtevnkov pred p-dom do hlbn priahlho kameolomu. Ak poasie vydr, oplotenie by malo by v priebehu niekokch dn ukonen.

Stle sa vak ak na projekt odbornho architekta, na zklade ktorho sa prikro k vlastnej obnove pamtnka. Samozrejme za predpokladu, e na obnovu a prce v okol prispej al dobrovon darcovia najm z organizci v meste i v okol.

Pri prleitosti 70. vroia Slovenskho nrodnho povstania chyst obianske zdru-enie v prpade priaznivho poasia vo tvr-tok 28. augusta okolo 20. hodiny zaplenie

slvnostnej vatry na vine spoje-n s menm ohostrojom, na ktor pozva verejnos.

Foto: Karol Szp

LEVICE (tefan Rchela) - Rekontruovan Trojin stp pri vstupe do Levickho hradu bol v utorok 19. augusta zbaven leenia a ukzal sa okoloidcim v plnej krse. Prcu retaurtorov, manelov Duana a Adriany Tarikovcov z Vekch Kozmloviec, u mu okoloidci obdivova. Na druh de osadili okolo stpu aj kovov ohradu.

Na hlavici Trojinho stpu s tri kpie kamennch sch (Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svt v podobe holubice, pred nimi je kaiaca Panna Mria). Na podstavci s tyri sochy svtcov spredu je Svt Jn Nepomuck, vavo od neho Svt Sebastin, naavo Svt Rochus a na zadnej strane je Svt Jn Krstite, tak ako boli

pvodn sochy. Origi-nly vetkch sch s uloen v depozitri Tekovskho mzea.

Po revitalizovanej levickej Kalvrii je to al spech Obian-skeho zdruenia Patri-monium Servandi. "U len aby ssoie ulo pozornosti vandalov," vzdychla si podpredsed-nka Katarna Holbo-v. Hne sa chyst zjs za nelnkom Mestskej polcie, aby sem policajti astejie nahliadli, km nebude objekt pod dohadom bezpenostnej kamery.

Retaurovan ssoie nie je prvm dielom manelov Tarikovcov. Zdruenie Patrimonium Servandi ich oslovilo na zklade dobrch referenci. Vaka nim obnoven sochy a ssoia mu obdivova domci i nvtevnci viacerch obc a miest v tomto regine. Ich dielom je aj retaurovan Trojin stp na nmest v Btovciach i Socha Panny Mrie v Psiaroch a inde.

Aj ke nemaj retaurtorsk vzdelanie, kvalitu ich prce oceuj po celom Slovensku. Zaali sme pred desiatimi rokmi s malmi sochami a postupne sme preli aj na vie ssoia. Spolupracujeme aj s dvomi akademickmi sochrmi, povedala Adriana Tarikov.

Prce na Slovensku by bolo vea, lebo je vea sch a sso, ktor potrebuj obnovu. Sta-rostlivos zo stany ttu, ale aj cirkv, nie je patrin. Vinou sa sochy obnovuj len vaka zbierkam ochot-nch ud. Trojin stp bude po-svten v pondelok 15. septembra.

MLYNEKY/ LEVICE (Peter Benek) - V rekreanom zariaden SK, v chate Henryho Dunanta v Mlynekoch, vo Vysokch Tatrch, sa od 9. augusta do 15. au-gusta konal u piaty letn rekondin pobyt pod ztitou zemnho spolku SK v Leviciach.

Zdravotne oslabenm deom od 6 do 15 rokov ich vedci Peter Benek, Oga Szalmov, Martin Ma a Radka Lizkov zabezpeili bohat program s prihliad-nutm na ich vek, zujmy, osobitosti, zdravotn indikcie, ale aj s cieom ich ve-strannho pohybovho a osobnostnho rozvoja. Hlavnou nplou bola turistika, relaxan a portov aktivity, hry a oddych v krsnej prrode, vzdelvanie v prvej pomoci, v neodkladnej starostlivosti zranenho do prchodu profesionlnych z-chranrov, osvojenie si nvykov a zrunost, potrebnch pri zchrane udskho i-vota.

Poas tda deti navtvili hrad a mze v Kemarku, Tatransk Lomnicu, trb-sk Pleso, portovisk v obci Mlyneky. V bazne, v saune a vrivkch zrelaxovali vo welnes centre v Kemarskch aboch, absolvovali asn, niekoko kilometrov, try, spojen s poznvanm tatranskej flry a fauny. Viac na www.scklevice.sk

(Autor je podpredseda zS SK v Leviciach) Spolu na trbskom plese

STAR HRDOK (r) - V sobotu 9. augusta sa konal v miest-nom parku De obce. Na podujat plnom dobrej zbavy, ktor sa konalo pri prleitosti 775. vroia prvej psomnej zmienky o obci, privtala starostka Helena Szabov predstaviteov samosprvy okolitch obc, predsedu Nitrianskeho samosprvneho kraja Mila-na Belicu, rodkov a alch host.

V bohatom kultrnom programe vystpil Detsk folklrny s-bor Tekovanek zo Starho Tekova, Folklrny sbor Ponitran z Nitry, Stano Vitlo so skupinou Eminem, veer bola diskotka pod holm nebom. Konala sa aj sa o najlepiu miestnu pecia-litu. Nechbala zbava pre najmench. Sasou podujatia bola vstava Star Hrdok v plynut asu a propagan vstava drobnochovateov z Juru nad Hronom.

Na slvnosti uviedli do ivota monografiu obce pod nzvom Star Hrdok v plynut asu. Posypanm pperm ju odpreva-dili k itateom starostka obce Helena Szabov a upan Milan Belica.

O MONOGRAFII

U po formlnej strnke pta tto publikcia pozornos. M 184 strn, na kvalitnom papieri, v peknom viazan, s mnostvom historickch fotografi i fotografi zo sasnosti (autor Duan Hudk ml.). itate sa presved, e publikcia je hodnotn aj po obsahovej strnke. V siedmich kapitolch s opsan prrodn pomery, histria od praveku cez stredovek, etapy novoveku a po sasnos, dejiny kolstva, nboensk pomery obce a tradcie udovej kultry. Monografiu zostavila Jarmila Btovsk, ktor spracovala aj najnovie dejiny obce. Serizne je spracovan aj hkliv obdobie histrie po 2. svetovej vojne vysdovanie Ma-arov do eskch Sudet a vmena obyvatestva medzi Sloven-skom a Maarskom. Prrodn pomery obce spracovali Vladimr Smetana a Anna Smetanov. V zostave odbornkov nechba reno-movan archeolg Jozef Btora, autor asti pravek a vasno-historick osdlenie obce. Stredovek a novovek a do roku 1918 spracoval Peter Kereste, roky 1919 a 1945, dejiny kolstva, nboensk pomery a tradcie udovej kultry Ladislav Vincze. Kniha m aj resum v anglitine (preklad Desana volkov) a v maarine (preklad Margarta Novkov).

Publikcia vyla v nklade 500 kusov. Starohrdoanom ju me zvidie aj mnoho vch obc i dokonca miest.

BTOVCE (Branislav tefa-nick) - V doch 13. 15. au-gusta sa na akumulanej ndri Lipovina konal povodov v-cvik OR HaZZ v Leviciach a v Zlatch Moravciach a ostatnch zloiek poskytuj-cich pomoc v Integrovanom zchrannom systme. Cieom vcviku bolo precvii obsluhu zchrannch lnov pri rznych situcich vodcami malch plavi-diel, ncvik rutinnch innost pri rieen loh vyplvajcich z nsledkov mimoriadnych uda-lost, precvii vykonvanie povodovch zchrannch prc budovanm zajach hrdzok a ncvik poskytovania predlekr-skej prvej pomoci a ivot zachra-ujcich konov.

Po nstupe cviiacich boli vytvoren tyri skupiny. Kad bola odoslan na urit pracovi-sko, kde precviovali namodelo-

van situcie. Po splnen loh na pokyn riadiaceho cvienia pre-behla rotcia skupn na pracovis-kch.

Aj napriek zlmu poasiu m-eme pozitvne hodnoti zujem o takho cvienie, hlavne zo strany dobrovonch hasiskch zborov. V tomto roku za tri dni cviilo viac ako 160 osb z OR HaZZ v Leviciach a Zlatch Moravciach, ZH Transpetrol Tup, zS SK Levice, Sprvy p o vo d i a do l n ho Hr o na a dolnho Ipa, KZS Slovakia Nrovce, DHZ Btovce, DHZ Kaln nad Hronom, DHZ Sazdi-ce, DHZ Vek Ludince, DHZ Nov Dedina, DHZ Tekovsk Luany, DHZ Vek Kozmlov-ce, DHZ Saany a DHZ Topo-ianky.

(Autor je riadite OR HaZZ v Leviciach)

NITRA (r) - Uplynul t-de, 21. a 24. augusta, sa ko-nal vNitre 41. ronk celott-nej ponohospodrskej vstavy AGROKOMLEX. V rmci nej sa uskutonil aj 9. ronk N-rodnej vstavy hospodrskych zvierat. Pravidelnmi a spe-nmi astnkmi s Ponohos-podrske drustv Kozrovce aBtovce splemenom dobytka Slovensk strakat. Chovatelia zokresu Levice naprzdno ne-obili ani tento roku. Ba priam excelovali.

Hodnotenie zvierat sa kona-lo vstredu 20. augusta, prihl-sench bolo 11 chovateov, 36 plemennch bkov a jalovc aj 11 krv.

Kozrovania predstavili najkrajiu prvoteku (prvst-ku) Jliu, ktor sa sasne stala ampinkou plemena a zskali

sou aj cenu asopisu Sloven-sk chov Najkrajie zviera v-stavy. Poda hlavnho zootech-nika Milana Szaba je tto krava naozaj vo vynikajcej kondcii, vi 875 kg. Najkrajou kra-vou po druhej aalej laktcii sa stala tie kozrovsk Malina, ktor bola vyhodnoten aj ako krava s najkrajm vemenom. iestym ocenenm pre Koz-rovanom bolo tretie miesto v kategrii krv po 2. a alej laktcii pre ich kravku Matildu.

Vek spech, zatia najv-, dosiahlo aj PD Btovce. Ich jalovica Soa bola vyhodnote-n ako najkrajia jalovica aako najkrajia bola vyhodnoten aj ich kolekcia jalovc. Je to oce-nenie prce hlavnho zootech-nika Frantika Cibiru a jeho kolektvu. Takto ocenenie pote, - povedal s smevom

atypickou skromnosou btov-sk zootechnik.

Ceny boli odovzdan vo tvr-tok 21. augusta za asti minis-tra pdohospodrstva a roz-voja vidieka ubomra Jahnt-ka, bvalho prezidenta Ivana Gaparovia, alch predsta-viteov ministerstva aodbornej verejnosti. Odmenou boli po-hre, diplomy avecn ceny od sponzorov. Je to predovet-km morlne ocenenie naej prce a dobr reklama, kon-tatoval Milan Szabo.

Kozrovania okrem obno-vovania vlastnho chovu vy-vaj plemenn zvierat aj do zahraniia a snaia sa tak vy-lepi rentabilitu chovu. Ve-k zujem oich tece je vRus-kej federcii, pretoe Slovensk strakat plemeno sa vborne osvedilo v drsnch ruskch podmienkach. V piatok ma-li rokovania sdelegciou zAs-trachanu. Na otzku ohadom embarga na vvoz do Rus-ka nevedel poveda, i plat aj na vvoz plemennho dobyt-ka. Embargo vak nebude tr-va vene a dnes rokujeme aj so zstupcami z Kazachstanu a Mongolska, ktor maj tie zujem o nae kravy, dodal kozrovsk zootechnik.

Napriek kadoronm spe-chom nie je situciu naich chovateov jednoduch. V-kupn cena mlieka je 35 centov za liter. Prjmy zpredaja mlieka nestaia, aby kravika dostala to, o potrebuje, dodal Szabo.

POHRONSK RUSKOV (=LV=, -r-) - So-bota 23. augusta bola v obci mimoriadne slv-nostn. Vrmci tradinho, u ptnsteho Da obce si pripomenuli aj 745. vroie prvej psom-nej zmienky oPohronskom Ruskove.

Dopoludnia sa konalo vKantne miestnom kultrnom dome slvnostn zasadnutie obec-nho zastupitestva. Starosta obce udovt Nagy privtal Pla Cskyho, poslanca Eurpskeho par-lamentu, Ivna Farkasa, poslanca NR SR, staros-tov okolitch obc, rodkov aalch host.

Jubileum je dvodom na oslavu, na chvu zastavenia, zamyslenia sa, na bilancovanie, ale aj premanie o budcnosti. Vroie obce je dvodom uvedomi si spolupatrinos k mies-tu, kde ijeme, ktor sme zdedili a ktor odk-eme budcim genercim, povedal na vod slvnostnho prejavu starosta udovt Nagy. Po-tom vkrtkosti pripomenul dejiny obce, okto-rej je prv zmienka z roku 1269, ke sa volala Wruz. Histria obce pripomna poda . Nagya drmu s tromi dejstvami. Prv bolo najdlhie, ke obec snzvom Orosz, Kis Oroszka, Oroszi, Kis Oroszi, Oroszka bola bezvznamnou obcou avyvjala sa vtieni okolitch sdiel, hlavne Lek-ra, aty aeliezoviec.

Druh obdobie trvalo storoie, ke sa obec v roku 1893 stala priemyselnm centrom zn-mym vaka potravinrskemu kombintu Orosz-ka aj za hranicami Uhorska aneskorie Sloven-

ska. Vtedy sa tu usadzovalo k pvodnm Ma-arom aj obyvatestvo inch nrodnost. Vtedy obec dostvala charakter malho mesta. Tretie dejstvo, sasn, trv od roku 1993, ke obyvate-lia obce ale iokolia, stratili svojho hlavnho za-mestnvatea - cukrovar.

Napriek sasnmu zloitmu obdobiu chcem naich obanov povzbudi k alej spo-loenskej aktivite aobianskej hrdosti, aby sa aj naalej snaili budova azveaova svoju obec, vyzval obanov starosta.

Potom si zaslil obania obce prevza-li zrk starostu pamtn listy. Boli medzi nimi Jzsef Disi, Sndor Fthy, Jzsef Holop, Istvn Lrincz, Sndor Nmeth, Mria Ortutay, Attila Sveg a in memoriam Mria Compl a rpd Horvth.

Popoludn sa na futbalovom ihrisku zaal bo-hat program. Vystpili v om iaci miestnej Zkladnej koly, Zkladnej koly Gbora Ba-rossa vate, Zkladnej umeleckej koly Franza Schuberta v eliezovciach, sbory Csemadoku z Hronoviec, Pohronskho Ruskova a Rubne, Folklrny sbor akanka zaky, Country sku-pina Arizona zHronoviec, zaspieval tefan u-dai aSandy duo.

Sailo sa v pit piva a vo varen gulu. Nechbala zbava pre deti, ani oberstvenie. Ani podveern d nemohol prekazi dobr npa-du vydarenej obecnej slvnosti.

BTOVCE (tefan Rche-la) - V sobotu 23. augusta sa konal v Btovciach II. ronk festivalu folklru, kultry atra-dinch jedl pod nzvom B-tovce otvraj brny. Pripra-vilo ho Obianskej zdruenie

Btovan v snahe oivi kul-trny aspoloensk ivot vob-ci, bvalom okresnom meste i meste krovien.

V Gazdovskom dvore pro- gram s prehadom a vtipom uvdzal Peter Frank. V me-

ne organiztorov privtal Peter Buro poslanca Nitrianskeho samosprvneho kraja Miloa Zaujeca a poakoval sa spon-zorom a medilnym partne-rom.

Na vod zaspieval Evanje-lick spevokol Sonta. Spevo-kol psob od roku 1996. Po-slednch 11 rokov je to najm o stretvan sa ud, ako pove-dala Vierka Gaprov, ktor spevokol vedie. Spievaj pies-ne, ktor zaujm nielen mel-diou, ale aj textom.

ilejkrsky folklr v rozto-milom podan priniesol Detsk folklrny sbor Tekovanek zo Starho Tekova. Vo svojom psme predstavil spevy a tan-ce od jari do jesene. Sbor ve-d manelia Veronika a Jakub Ozikovci. Nie je samozrej-mosou, e m vlastn detsk udov hudbu, ktor vedie Eri-ka Beuov.

Po nich zahrala slvna Pee-nick dychovka od najblich susedov zPeenc. Je to vzcny fenomn na tak mal dedinu . M u dvesto rokov, celch p-desiat rokov ju vedie kapelnk Jozef Bonta (prv zava). Zaa-li, ako inak, svojim najvm hitom, Peenickou polkou. Po-tom u znme piesne spievali Janka Bontov atefan Valko.

Po nich patrilo pdium do-mcej Muskej spevckej sku-pine Btovan. Chlapi sa da-li dokopy pred dvoma rokmi na nult ronk podujatia B-tovce otvraj brny. Odvtedy ich asto pozvaj vystupova

do okolia. Ako povedal Peter Frank,len sboru, za najv- spech zatia povauj as na Folklrnom festivale vHos-t atohto roku vHruove, kde vystpili v hlavnom veernom programe. Ich piliermi s har-monikr ubo Somsi ana kon-trabase tvrdiaci muziku Peter Hansko. Btovsk spevci sa predstavili vnovch oblekoch, ktor si zakpili vaka podpo-re Nitrianskeho samosprvne-ho kraja.

Podujatie vrcholilo tesne pred prichdzajcim daom vystpenm Folklrneho sbo-ru Podzman zPodzmoku.

V rmci sprievodnho programu si mohli nvtev-nci pozrie mal obecn m-zeum v Krii. Zatia pozost-va z dvoch izieb: v jednej s vystaven historick artefak-ty (zariadenie sedliackej izby, pracovn nstroje na gazdov-

stve, vinohradncky ktik...) a v druhej s fotografie na t-mu Btovce vera adnes arz-ne psomn dokumenty z his-trie. V tejto miestnosti mohli nvtevnci vidie aj vsta-vu krojovanch bbik Jarosla-va Burjaniva, ktor ptala ve-

k pozornos azonala obdiv. Okrem bohatej zbierky sloven-skch bbik tu mohli vidie b-biky zcelej Eurpy, ale aj zKa-zachstanu, Egypta i Indie. Naj-bohatia vak bola zbierka rus-kch bbik.

Pred Gazdovskm dvorom zase mohli obdivova vsta-vu motocyklovch veternov, na ktorch sem prili nadenci zNovej Bane aarnovice.

VGazdovskom dvore bola aj zaujmav vstava historickho ponohospodrskeho nradia. Nechbali tradin remeseln-ci, ani bohat ponuka tradi-nch jedl prance, kaacina, loke, trdle, gue

Vydaren podujatie ponk-lo poetnm nvtevnkom na-ozaj bohat program a zd sa, e vznikla tradcia. Je to al prklad ako spontnne vznik-nut obianske zdruenie me kladne ovplyvni ivot vobci.

3POHRONIE PUBLICISTIKA

Chovatelia dobytka z okresu Levice na Agrokomplexe excelovali Ptnsty ronk Da obce sa vydaril

MESTO KROVIEN OTVORILO BRNY

AMPINKOU KOZROVSK PRVSTKA JLIA

Jubileum s bohatou histriou

FESTIVAL TRADINEJ KULTRY

26. augusta 2014

Dobr nlada nechbala. Foto: r

Minister pdohospodrstva ubomr Jahntek odovzdva ocenenie predsedovi PD Kozrovce Petrovi Repiskmu.

Foto: Marin Dukes, Slovensk chov

Spieva tefan udai. Foto: =LV=

Sa vo varen gulov. Foto: =LV=

Krojovan bbiky zo zbierky J. Burjaniva. Foto: r

Deti priniesli na javisko rados. Foto: r

Domci spevokol Sonta. Foto: r

(Pokraovanie)

DODHPUR

Mojim nasledujcim cieom bolo moje tretie psobisko v Indii Dodhpur. Tu mi mj priate Pradhu zabezpeil uby-tovanie v penzine, ktor vlast-

n jeho brat. Pradhu pochdza z Dodhpuru. Podobne, ako to bolo v Dajpure, aj tu historic-k centrum ostalo takmer ne-zmenen, no okrajov asti sa zmenili na nepoznanie. Len vemi ako som naiel dom, kde som bval takmer rok. Dnes tam u bva niekoko rodn. N sused doktor bol v slube v nemocnici. spenej- som vak bol pri hadan alch priateov. Garima bval miss Marvarskho festi-valu, sa vydala a prve jej syn ma objavil asi pred polrokom na internete, a tak sme obnovili nae priatestvo s jej rodinou cez internet. Take jej rodina vedela o mojom prchode. Na bazre som naiel mal obcho-dk jej otca. Zvtali sme sa ve-mi srdene. Jeho dve dcry a syn maj nov rodiny a tak v dome ostal len on so svojou

enou. Prve v ten de mali u jeho syna rodinn stretnutie pri prleitosti vroia mrtia jeho matky. Motocyklovou rik-ou sme sa odviezli na miesto. Po osemnstich rokoch to bolo vemi zaujmav stretnutie. Z malch dievat vyrstli sle-

ny a niektor sa povydvali. V rodine pribudlo vea det a hne ma vetky obletovali. Prila dokonca aj moja mal kamartka Dipa, z ktorej je u

slena na vydaj. Jej staria setra Neha, s ktorou som ich filmoval, ako tancuj na terase ich domu, je u vydat a ije mimo mesta. No kontaktovali sme sa telefnom.

Znovu som si po rokoch peo pochodil cel mesto, pevnos,

historick chrmy. Na pamiat-kach sa nezmenilo takmer ni. Dokonca aj kola v starom chrme Mahamandir funguje ako pred rokmi. V tdni sa

medzi stporadm natiahne pltno, sa oddelia triedy a me sa vyuova. V nedeu sa chrm stva chrmom. Na chrme s namaovan vzcne maby s jgou.

Mimo mesta som si pozrel aj zhrady a chrmy Mandore. Oproti minulm nvtevm tu pribudlo mzeum.

Kad de som nachodil peo kilometre. Veer som to

ctil v nohch. Prve preto som bol celkom rd, e som iel do Indie sm a nemusel som sa obmedzova a prispsobova.

BIKANER

Z Dodhpuru som si napl-noval cestu do alieho histo-rickho centra .Radasthanu, do Bikaneru. Bolo to pre ma nieo nov, o som pred rokmi nestihol vidie. Okrem toho sa do Bikaneru vydala alia moja znma Babli, sestra Gari-my. Aj ju som fotografoval na Marvarskom festivale sai-la v maovan henou. I tu som mal astie na rodinn stretnu-tie Babli mala prve narode-niny a na jej oslavu sa zila cel jej nov rodina z man-elovej strany. Tak som zskal op mnostvo novch priate-ov. V Bikaneri som si pozrel pevnos, palce, star mesto, chrmy. Babli a jej manel ma vzali do Denoku, ktor je vzdialen od Bikaneru asi 20 km. Je tam znmy chrm pln potkanov. Nie je to sce prjem-n, ale urite zaujmav.

V hinduistickem nboenstve sa traduje, e jeden z ich bohov jazd na potkanovi, a tak tieto potkany s tu posvtn. Dobre ich kmia, preto nie je obava,

e by boli agresvne. Bablin manel podnik v s koreninami. Melie, bal a predva garam masalu, kurkumu a alie.

V Bikanri som strvil dva dni. Potom som sa vrtil sp

do Dodhpuru. V Dodhpure som ete ponavtevoval alch priateov. Jedna z mojich mo-deliek z Marvarskho festivalu, Pajal, sa vydala do Gudartu, ale navtvil som jej rodiov a brata. Poznal som ho ete ako tudenta. Dnes aj on m svoju rodinu a podnik. Vemi sa poteil, ke som mu dal monos skoprova oskenova-

n fotografie, na ktorch bola ich rodina.

Z Dodhpuru som sa op vrtil do Dill. Op som sa stretol s bvalm kolegom

a navtvil ete niektor alie pamiatky, ktor boli len nedv-no sprstupnen verejnosti.

Aj tie, ako vina pamiatok v Dill, pochdzaj z ias mos-limskej okupcie. V Dill som

sa teraz zdral len krtko, aby som si zabezpeil lstky na al-iu cestu do Hyderabatu. Tam som sa mal stretn s almi priatemi. Vydala sa tam jedna z mojich znmych a prve boli u nej na nvteve aj jej rodiia, s ktormi sme sa tie spriatelili poas mojej prce na produk-tovode.

(autor ije v Tlmaoch)

JAROSLAV BURJANIV

V Indii som pracoval na dvoch projektoch a strvil som tam skoro tri roky. Najhlbie dojmy vo mne zanechal pobyt v Radastne, kde som pracoval najdlhie. Opustil som ho pred osemnstimi rokmi. Urobil som tam vemi vea fotografi a prve vaka nm som nadviazal vea priatestiev. Niektor som udriaval a do sasnosti, in sa asom stratili, alie sa zase vaka internetu obnovili. Mj prv pobyt v Indii bol v ase, ke ete neexistovali digitlne fotoaparty, ale aj napriek tomu som vyfotografoval 200 farebnch filmov a priniesol som si domov mnostvo obrzkov - mnoh z nich som publikoval v rznych novinch a asopisoch. Dnes, ke mm kvalitnej fotoapart a vaka digitlnej technike mem urobi vemi lacno mnostvo zberov, som zatil op cestova po Indii. Jednak som chcel navtvi znme miesta, ale chcel som aj pozrie nieo, o som poas mojich pracovnch pobytov vidie nestihol. Dlho som plnoval takto cestu, nakoniec som si ju daroval sm sebe k okrhlym narodeninm. Vydal som sa na u plne sm. No vedel som, e v Indii sm nebudem, lebo takmer vade, kam som mal namieren, som niekoho poznal.

Najv bazr v Dodhpure, nad nm sa nie pevnos.

Hrobka maharadu Dasjwant Thada - nealeko pevnosti v Dodhpure.

Mandore bolo pvodne sdlom maharadov. Zachovali sa tam parky a chrmy.

Hindiuistick chrm v Bikaneri

Chrm v Denoku je zasvten potkanom.

Pevnos v Bikaneri

Na stretnut rodiny Arora som stretol starch priateov i novch lenov rodiny.

JN HAMAR Prevan as naej spolonosti sa spolu s ete ijcimi astnk-

mi pripravuje na oslavy 70. vroia Slovenskho nrodnho povsta-nia (SNP). Z pohadu histrie 70 rokov nie je a tak vea. No asto, aj ke len tak letmo, sa vdy pohadom zastavme pri nejakom po-mnku, pamtnku i pamtnej tabuli SNP a mylienkami na okamih zabldime do tchto, pre Slovkov, tak hektickch dn. Ubehnut roky od Povstania ns vdy oprvuj k tomu, aby sme s hlbokm presvedenm povedali, e trapy, vynaloen silie a obete, neboli mrne.

SNP vec celonrodn

SNP bolo vecou celonrodnou, pretoe bez rozdielu na politick, spoloensk, i nboensk presvedenie a tie s odlinmi predsta-vami o budcej orientcii naej republiky, sa prevan as ud Slovenska jednoznane prihlsila k odstrneniu faistickej tyranie a vazala, vldy Slovenskho ttu. Povstanie sa zrodilo z domcich koreov a bolo vlastnm prstupom malho nroda k rieeniu svojho osudu a postavenia v Eurpe, ale aj v oslobodenej eskoslovenskej republike. Toto revolun vystpenie malo svoj medzinrodn as-pekt, pretoe popri slovenskom ude sa ho zastnili i obania 30 nrodov a nrodnost. Vetci spolone, pred zrakom celho sveta, so zbraou v ruke a v hlbokom obken, vyjadrili svoj postoj k nemeckm okupantom a ich domcim prisluhovaom.

Ako to bolo

Spontnny nrast revolunho hnutia na Slovensku bolo mono sledova zhruba od konca jarnch mesiacov r. 1944. No malo to aj svoje pozadie a to v neustlych sprvach o zverstvch Nemcov v Sovietskom zvze, v ich porkach pri Stalingrade, Kursku, Ukra-jine a priblenm sa frontu k nam hraniciam. Zakladali sa nov a nov partiznske skupiny a Revolun nrodn vbory. Zaali sa pripravova plny na celonrodn vystpenie. Bola vytvoren Slo-vensk nrodn rada ako riadiaci orgn SNP. Vlde Slovenskho ttu sa situcia na Slovensku vymykala z rk. Preto pozvala na potlaenie tohto revolunho vbuchu nemeck vojsk. Na zklade toho SNR vyhlsila Slovensk nrodn povstanie a mobilizciu do 1.eskoslovenskej armdy na Slovensku. Zaali sa ak obrann boje pri Strene, Ruomberku, Telgrte, Vrtkach, Prievidzi, v iari nad Hronom, pred Zvolenom a na inch povstaleckch obrannch sekoch. V druhej polovici oktbra padla Bansk Bystrica, hlavn mesto povstaleckho zemia. Dolo k doasnmu stupu povstalec-kch vojsk do hr a k prechodu na partiznsky spsob boja. Ten ukonili prechodom k vojskm A, ktor prenikli na nae zemie, v snahe pomc SNP.

SNP m svoje miesto v dejinch

Treba dnes otvorene poveda, e SNP nebolo nikdy porazen, ako to dnes mnoho pseudo historikov, ale i niektor mdia, vysvetuj. no, prevan as naej spolonosti si v tchto doch bude pripomna toto okrhle vroie. No dnes, v obdob celosvetovej hospodrskej, menovej, finannej, verovej no naj-m socilnej, krzy spolonosti sa vytvraj ob-jektvne predpoklady vzniku nespokojnosti asti obyvatestva, ktor had vchodisk z tohto ma-razmu. A prve preto udia podliehaj rznym preja-vom intolerancie, xenofbie, rasizmu, nacionalizmu, ovinizmu, no najm neofaizmu. oraz astejie sa prejavuj snahy ospevovania Slovenskho klrofa-istickho ttu, jej predstaviteov, stavania pomn-kov a pamtnch tab exponentom faizmu a udctva. No s tu i snahy o skresovanie vz-namu SNP, e to bol vojensk pu voi Slovenskej vlde a e povstanie nemalo iadny zmysel, lebo prinieslo mnoho obet. Partiznov zaali charakteri-zova (na zklade dnes asto pouvanch a mdnym slov) ako teroristov, lebo nemali unifor-my. Bume hrd na Slovensk nrodn povstanie a zachovajme mu to historick miesto v slovenskch dejinch, ktor mu prvom patr ! Nedajme ancu pohrobkom faizmu a strme si jeho odkaz, ale i jeho hlavn postult, e sme sa zalenili do demo-kratickch a protifaistickch sl vo svete.

(autor je predseda Oblastnho vboru SZPB Levice)

Pri prleitosti 70. vroia Slovenskho nrodnho pov-stania Oblastn vbor Slovenskho zvzu protifaistic-kch bojovnkov v Leviciach, v spoluprci s Okresnm radom v Leviciach, Mestskm radom v Leviciach a 13. mechanizovanm prporom v Leviciach organizuje piet-ny akt kladenia vencov.

Pietna spomienka sa uskuton da 28. augusta o 9.30 hodine na Nmest hrdinov v Leviciach za asti predsta-viteov ttnych a samosprvnych orgnov mesta a ok-resu Levice.

Organiztori pozvaj zstupcov politickch strn a hnut, zstupcov spoloenskch organizci a obanov mesta i okolia, aby si prili ucti pamiatku tch, ktor poloili svoje ivoty v boji proti faizmu.

MRIA KURECOV Prosba o ivot v mieri

Pomnk mramorov tu nehybn stoj, zavzdych slasou naa zem. Vazi nenavrtia sa k milenkm, matkm, deom, a tak tili po objat, a tak chceli i. Slobodu svetu vydobyli a rovnos vetkm nrodom. Domov sa nevrtili a nevrtia sa viac. Neprijme ich tu rodn dom, le tu Rus, Poliak, Francz, Slovk vetci spolu, za nau slobodu. Bola to smr o z diel bublala? Z puiek zarachotila a siala hrob za hrobom. Hrob za ivot a v kadom hrobe brat. A teraz tu stojme, spomname a akujeme. Spomname a smutno je nm v dui, e na ich hroboch pomenej je kvetov a ete menej vaky. No jeden bsnik vrav: Darmo, lovek je u tak Zabudn vak nie je sprvne a najm na vojnov hrzy. Ve t stran tragdia stle udstvu hroz. Oi k zemi upret a vek strach mme. Ve u susedov bojuj, teie krv a po uliciach, mtvych znaj. Nerozumiem tomu, som u star? Vojnu som zaila, ale bola som mal, no pamtm si t hrzu, ten strach. Dnes vldnu peniaze, olej sa leje a zlato sa chudobe smeje. Ja, ena, matka a sestra k mocnm tohto sveta dvham hlas. V mieri a pre mier chceme nae deti vychovva.

TEFAN RCHELA LEVICE - V zvere tohto tda si pripomenieme 70. vroie

Slovenskho nrodnho povstania, jednho z najvznamnejch povstan na zemiach obsadench hitlerovskm Nemeckom. Na-priek tomu, e zlyhala organizcia povstania, malo neastn a as-to kontroverzn priebeh, bolo po dvoch mesiacoch potlaen a vy-iadalo si obete a trapy aj civilnho obyvatestva, Slovensko sa nm zaradilo k ttom protihitlerovskej koalcie, prihlsilo sa k tradcii, na ktorej je budovan aj sasn spolon Eurpa.

Povstali aj v okrese Levice

Do Povstania sa vzname zapojil aj dnen Levick okres, aj ke vina zemia patrila po Viedenskej arbitri do horthyovskho Maarska. Severn as okresu patrila do vtedajch okresov Zlat Moravce, Nov Baa, Bansk tiavnica a Krupina. Po vyhlsen SNP vznikali spontnne v obciach revolun nrodn vbory. Do 15. septembra bola v severovchodnej asti dnenho Levickho okresu prakticky obnoven eskoslovensk republika. Po vyhlsen mobilizcie 1. septembra boli zlonci do veku 40 rokov zmobili-zovan do 1. eskoslovenskej armdy na Slovensku prakticky vo vetkch obciach, ktor patrili do Slovenskho ttu.

Situciu v Levickom okrese pred vypuknutm SNP a poas neho vemi serizne spracoval Jozef Melicher v tzach Od Mnchova cez Povstanie k oslobodeniu (Vlastivedn spravodaj Levickho okresu, 1967, . 3, str. 1-4). Z nich sme vybrali:

Situciu pred Povstanm v severovchodnej asti okresu ovplyv-ovala innos organiztorov protifaistickho hnutia v pod-sitnianskom kraji a na strednom Pohron Ladislava Exnra a Karola Dolinskho. V tejto asti bola v porovnan so zabranm zemm podstatne odlin situcia. V mnohch obciach vznikli ile-glne revolun vbory.

Spomedzi agilnch organiztorov protifaistickho hnutia v naom okrese treba spomen aspo tchto: tefana Chovana, Jna Debnra, Daniela Kalinu, Jna Zamboja, Jna Teliara, Mar-tina Drdoa, tefana Pacalu, Juraja tamma a Milana Vydru.

Mlad odchdzali do hr

Slovensk pohranin obce, izolovan od administratvnych cen-tier, sa stali toiom mnohch dezertrov z maarskej armdy a sovietskych uteencov z nemeckch a maarskch zajateckch tborov. Naprklad z Plavch Vozokn ulo v lete 1944 na Sloven-

sko ptns vojakov a brancov. Zbeh maarskej armdy Vojtech Pkozdy z Levc bojoval ako partizn na Slovensku a po oslobode-n bolo jeho telo njden v masovom hrobe pri Kovovej. V lete 1944 bolo ovzduie mimoriadne priazniv pre zaatie aktvnych protifaistickch akci. V obciach a blzkych horch sa skrvalo niekoko desiatok zajatcov Sovietskej armdy a zbehov maarskej armdy. Slovensk finann str a andrske stanice nielene sa nesnaili zakroi proti tmto osobm, ale vo vine prpadov s nimi spolupracovali a zsobovali ich. U pred vyhlsenm Povsta-nia mnoh mlad udia z Deviian, Starho Tekova, Tlm a z inch obc odchdzali do hr k tvoriacim sa partiznskym brigdam.

Bojovali najm v brigdach Za slobodu Slovanov, Jnok a v brigde kapitna Nlepku. Mobilizan vyhlky v slovenskej asti okresu uverejnili hne v prvch septembrovch doch roku 1944. Miestni funkcionri Hlinkovej gardy po relnom zhodnoten situcie nezmohli sa ani na chab protest proti revolunej vlne a skr i neskr i sami nastpili do povstaleckch jednotiek.

Do povstaleckej armdy nastpilo zo slovenskej asti okresu okolo dvetisc vojakov zlonkov. Niekoko desiatok ich zahynulo v bojoch, niekoko stoviek ich padlo do zajatia a bolo odvleench do koncentranch tborov, odkia sa ich asi tretina nevrtila. Nai zlonci z obc, patriacich do Novobanskho okresu, narukovali zva k 3. peiemu pluku do Zvolena a z obc, patriacich do Ban-skotiavnickho okresu, k posdkovmu velitestvu v Banskej Bystri-ci. V bojovch akcich sa zastnili ako prslunci tretej taktickej skupiny v jednotkch s krycm oznaenm Labe, Topa a Hron, sas-ti v Jazdeckom priezvednom oddiele 2., ale i v inch jednotkch. Spomnan jednotky na sekoch Svt Kr (teraz iar nad Hro-nom) a Bansk tiavnica odrali npor SS pluku Shill ako asti 22. SS divzie a na seku Podkriv Zvolen npor 18. SS divzie Horst Wessel. V hornatej asti okresu a do prchodu Sovietskej armdy vyvjal bojov innos partiznsky oddiel Sitno, ktormu velil poruk Jusko, alej as 6. oddielu partiznskej brigdy Za slobodu Slovanov Novobanskho, andrska skupina tbneho strmajstra Mikula Bia a skupina spravodajskho dstojnka kapitna Tomeeka. Tieto skupiny podnikali spolon akcie pod veden tbu Sitno.

Situcia bola zloit

Slovci, ale i znan as maarskch pracujcich na zabranom zem, videli v Povstan znik faistickho reimu a obnovenie SR. Spojenie s povstalcami a partiznskymi skupinami na Sloven-

sku ovplyvnilo a zaktivizovalo ileglnu innos na okupovanom zem. Aktivita starch komunistov z predmnchovskej SR a protifaisticky orientovanch Slovkov nadobudla tak rozmery, e iba obrann charakter povstaleckch akci spsobil, e na junom Slovensku nedolo k prejavom otvorenho boja a k vyhlseniu za-branho zemia za sas SR. Ani pri najvom sil sa nm nepodarilo dkladne zrekontruova zloenie ohniviek spravodaj-skho centra na slovensko-maarskej iare v Leviciach, preto uv-dzame iba niekoko mien ileglnych pracovnkov, ktor spoza hranc poskytovali slovenskm povstalcom cenn informcie: Imrich Ivan, Ondrej Makovec, Dezider Hlka, Jn kolnk, Jn Dobrovon, Jon Btovsk, Michal Melicher, Jozef Repisk a Jn Stribula. Po iastonom potlaen povstania do hr bola na okol Levc dos zloit situcia. Mnoh lenovia revolunch nrodnch vborov, niektor financi a andri, pre udavastvo domcich zradcov ne-mohli sa vrti na svoje predchdzajc psobisk a k svojim rodi-nm. Avak as financov a androv pokraovala v slube na hraniciach a do prchodu Sovietskej armdy a podvala partiz-nom cenn sprvy o pohyboch nemeckch vojsk na slovensko-maarskch hraniciach.

Strana povch krov na zabranom zem rozptala rozsiahle zatkanie komunistov, ale u nijak teror nemohol zabrni vntor-nmu rozkladu maarskho faistickho ttu a oddiali prchod oslobodeneckej Sovietskej armdy.

Toko o priebehu tejto vznamnej udalosti dejn v naom regine napsal Jozef Melicher.

Najviac povstalcov z Rybnka

SNP m dstojn priestor aj v monografich obc, ktor patrili v rokoch 1939-1944 do Slovenskho ttu.

Najviac muov sa zapojilo do Povstania v Rybnku, kde bolo zmo-bilizovanch 120 zlonkov, traja v bojoch padli, dvaja boli ako ranen a letecky prevezen ete poas povstania do ZSSR. Asi 60 bolo zajatch a odvleench do koncentranch tborov. V ajkove bolo zmobilizovanch 63 muov, zajatch bolo 19, piati v koncentranch tboroch zahynuli. Z Kozroviec narukovalo 26 zlonkov a jeden dobrovonk, 11 bolo zajatch a odvleench do koncentranho tbora. Z Podluian bolo odvedench 28 muov. Zo Santovky, ktor patrila vtedy do Krupinskho okresu, narukovalo 38 muov. Jeden v povstan zahynul.

Tento vznamn mnik v dejinch nroda si dstojne pripom-name aj v tomto regine. Aj po sedemdesiatich rokoch je povstalec-k tradcia v obciach v severnej asti okresu Levice stle iv. Ka-dorone sa tu spontnne organizuj oslavy, kladenie vencov, plia sa vatry. Na hrdinov a ich obetu potomkovia nezabdaj.

JN HAMAR Prevan as naej spolonosti sa spolu s ete ijcimi astnk-

mi pripravuje na oslavy 70. vroia Slovenskho nrodnho povsta-nia (SNP). Z pohadu histrie 70 rokov nie je a tak vea. No asto, aj ke len tak letmo, sa vdy pohadom zastavme pri nejakom po-mnku, pamtnku i pamtnej tabuli SNP a mylienkami na okamih zabldime do tchto, pre Slovkov, tak hektickch dn. Ubehnut roky od Povstania ns vdy oprvuj k tomu, aby sme s hlbokm presvedenm povedali, e trapy, vynaloen silie a obete, neboli mrne.

SNP vec celonrodn

SNP bolo vecou celonrodnou, pretoe bez rozdielu na politick, spoloensk, i nboensk presvedenie a tie s odlinmi predsta-vami o budcej orientcii naej republiky, sa prevan as ud Slovenska jednoznane prihlsila k odstrneniu faistickej tyranie a vazala, vldy Slovenskho ttu. Povstanie sa zrodilo z domcich koreov a bolo vlastnm prstupom malho nroda k rieeniu svojho osudu a postavenia v Eurpe, ale aj v oslobodenej eskoslovenskej republike. Toto revolun vystpenie malo svoj medzinrodn as-pekt, pretoe popri slovenskom ude sa ho zastnili i obania 30 nrodov a nrodnost. Vetci spolone, pred zrakom celho sveta, so zbraou v ruke a v hlbokom obken, vyjadrili svoj postoj k nemeckm okupantom a ich domcim prisluhovaom.

Ako to bolo

Spontnny nrast revolunho hnutia na Slovensku bolo mono sledova zhruba od konca jarnch mesiacov r. 1944. No malo to aj svoje pozadie a to v neustlych sprvach o zverstvch Nemcov v Sovietskom zvze, v ich porkach pri Stalingrade, Kursku, Ukra-jine a priblenm sa frontu k nam hraniciam. Zakladali sa nov a nov partiznske skupiny a Revolun nrodn vbory. Zaali sa pripravova plny na celonrodn vystpenie. Bola vytvoren Slo-vensk nrodn rada ako riadiaci orgn SNP. Vlde Slovenskho ttu sa situcia na Slovensku vymykala z rk. Preto pozvala na potlaenie tohto revolunho vbuchu nemeck vojsk. Na zklade toho SNR vyhlsila Slovensk nrodn povstanie a mobilizciu do 1.eskoslovenskej armdy na Slovensku. Zaali sa ak obrann boje pri Strene, Ruomberku, Telgrte, Vrtkach, Prievidzi, v iari nad Hronom, pred Zvolenom a na inch povstaleckch obrannch sekoch. V druhej polovici oktbra padla Bansk Bystrica, hlavn mesto povstaleckho zemia. Dolo k doasnmu stupu povstalec-kch vojsk do hr a k prechodu na partiznsky spsob boja. Ten ukonili prechodom k vojskm A, ktor prenikli na nae zemie, v snahe pomc SNP.

SNP m svoje miesto v dejinch

Treba dnes otvorene poveda, e SNP nebolo nikdy porazen, ako to dnes mnoho pseudo historikov, ale i niektor mdia, vysvetuj. no, prevan as naej spolonosti si v tchto doch bude pripomna toto okrhle vroie. No dnes, v obdob celosvetovej hospodrskej, menovej, finannej, verovej no naj-m socilnej, krzy spolonosti sa vytvraj ob-jektvne predpoklady vzniku nespokojnosti asti obyvatestva, ktor had vchodisk z tohto ma-razmu. A prve preto udia podliehaj rznym preja-vom intolerancie, xenofbie, rasizmu, nacionalizmu, ovinizmu, no najm neofaizmu. oraz astejie sa prejavuj snahy ospevovania Slovenskho klrofa-istickho ttu, jej predstaviteov, stavania pomn-kov a pamtnch tab exponentom faizmu a udctva. No s tu i snahy o skresovanie vz-namu SNP, e to bol vojensk pu voi Slovenskej vlde a e povstanie nemalo iadny zmysel, lebo prinieslo mnoho obet. Partiznov zaali charakteri-zova (na zklade dnes asto pouvanch a mdnym slov) ako teroristov, lebo nemali unifor-my. Bume hrd na Slovensk nrodn povstanie a zachovajme mu to historick miesto v slovenskch dejinch, ktor mu prvom patr ! Nedajme ancu pohrobkom faizmu a strme si jeho odkaz, ale i jeho hlavn postult, e sme sa zalenili do demo-kratickch a protifaistickch sl vo svete.

(autor je predseda Oblastnho vboru SZPB Levice)

Pri prleitosti 70. vroia Slovenskho nrodnho pov-stania Oblastn vbor Slovenskho zvzu protifaistic-kch bojovnkov v Leviciach, v spoluprci s Okresnm radom v Leviciach, Mestskm radom v Leviciach a 13. mechanizovanm prporom v Leviciach organizuje piet-ny akt kladenia vencov.

Pietna spomienka sa uskuton da 28. augusta o 9.30 hodine na Nmest hrdinov v Leviciach za asti predsta-viteov ttnych a samosprvnych orgnov mesta a ok-resu Levice.

Organiztori pozvaj zstupcov politickch strn a hnut, zstupcov spoloenskch organizci a obanov mesta i okolia, aby si prili ucti pamiatku tch, ktor poloili svoje ivoty v boji proti faizmu.

MRIA KURECOV Prosba o ivot v mieri

Pomnk mramorov tu nehybn stoj, zavzdych slasou naa zem. Vazi nenavrtia sa k milenkm, matkm, deom, a tak tili po objat, a tak chceli i. Slobodu svetu vydobyli a rovnos vetkm nrodom. Domov sa nevrtili a nevrtia sa viac. Neprijme ich tu rodn dom, le tu Rus, Poliak, Francz, Slovk vetci spolu, za nau slobodu. Bola to smr o z diel bublala? Z puiek zarachotila a siala hrob za hrobom. Hrob za ivot a v kadom hrobe brat. A teraz tu stojme, spomname a akujeme. Spomname a smutno je nm v dui, e na ich hroboch pomenej je kvetov a ete menej vaky. No jeden bsnik vrav: Darmo, lovek je u tak Zabudn vak nie je sprvne a najm na vojnov hrzy. Ve t stran tragdia stle udstvu hroz. Oi k zemi upret a vek strach mme. Ve u susedov bojuj, teie krv a po uliciach, mtvych znaj. Nerozumiem tomu, som u star? Vojnu som zaila, ale bola som mal, no pamtm si t hrzu, ten strach. Dnes vldnu peniaze, olej sa leje a zlato sa chudobe smeje. Ja, ena, matka a sestra k mocnm tohto sveta dvham hlas. V mieri a pre mier chceme nae deti vychovva.

TEFAN RCHELA LEVICE - V zvere tohto tda si pripomenieme 70. vroie

Slovenskho nrodnho povstania, jednho z najvznamnejch povstan na zemiach obsadench hitlerovskm Nemeckom. Na-priek tomu, e zlyhala organizcia povstania, malo neastn a as-to kontroverzn priebeh, bolo po dvoch mesiacoch potlaen a vy-iadalo si obete a trapy aj civilnho obyvatestva, Slovensko sa nm zaradilo k ttom protihitlerovskej koalcie, prihlsilo sa k tradcii, na ktorej je budovan aj sasn spolon Eurpa.

Povstali aj v okrese Levice

Do Povstania sa vzname zapojil aj dnen Levick okres, aj ke vina zemia patrila po Viedenskej arbitri do horthyovskho Maarska. Severn as okresu patrila do vtedajch okresov Zlat Moravce, Nov Baa, Bansk tiavnica a Krupina. Po vyhlsen SNP vznikali spontnne v obciach revolun nrodn vbory. Do 15. septembra bola v severovchodnej asti dnenho Levickho okresu prakticky obnoven eskoslovensk republika. Po vyhlsen mobilizcie 1. septembra boli zlonci do veku 40 rokov zmobili-zovan do 1. eskoslovenskej armdy na Slovensku prakticky vo vetkch obciach, ktor patrili do Slovenskho ttu.

Situciu v Levickom okrese pred vypuknutm SNP a poas neho vemi serizne spracoval Jozef Melicher v tzach Od Mnchova cez Povstanie k oslobodeniu (Vlastivedn spravodaj Levickho okresu, 1967, . 3, str. 1-4). Z nich sme vybrali:

Situciu pred Povstanm v severovchodnej asti okresu ovplyv-ovala innos organiztorov protifaistickho hnutia v pod-sitnianskom kraji a na strednom Pohron Ladislava Exnra a Karola Dolinskho. V tejto asti bola v porovnan so zabranm zemm podstatne odlin situcia. V mnohch obciach vznikli ile-glne revolun vbory.

Spomedzi agilnch organiztorov protifaistickho hnutia v naom okrese treba spomen aspo tchto: tefana Chovana, Jna Debnra, Daniela Kalinu, Jna Zamboja, Jna Teliara, Mar-tina Drdoa, tefana Pacalu, Juraja tamma a Milana Vydru.

Mlad odchdzali do hr

Slovensk pohranin obce, izolovan od administratvnych cen-tier, sa stali toiom mnohch dezertrov z maarskej armdy a sovietskych uteencov z nemeckch a maarskch zajateckch tborov. Naprklad z Plavch Vozokn ulo v lete 1944 na Sloven-

sko ptns vojakov a brancov. Zbeh maarskej armdy Vojtech Pkozdy z Levc bojoval ako partizn na Slovensku a po oslobode-n bolo jeho telo njden v masovom hrobe pri Kovovej. V lete 1944 bolo ovzduie mimoriadne priazniv pre zaatie aktvnych protifaistickch akci. V obciach a blzkych horch sa skrvalo niekoko desiatok zajatcov Sovietskej armdy a zbehov maarskej armdy. Slovensk finann str a andrske stanice nielene sa nesnaili zakroi proti tmto osobm, ale vo vine prpadov s nimi spolupracovali a zsobovali ich. U pred vyhlsenm Povsta-nia mnoh mlad udia z Deviian, Starho Tekova, Tlm a z inch obc odchdzali do hr k tvoriacim sa partiznskym brigdam.

Bojovali najm v brigdach Za slobodu Slovanov, Jnok a v brigde kapitna Nlepku. Mobilizan vyhlky v slovenskej asti okresu uverejnili hne v prvch septembrovch doch roku 1944. Miestni funkcionri Hlinkovej gardy po relnom zhodnoten situcie nezmohli sa ani na chab protest proti revolunej vlne a skr i neskr i sami nastpili do povstaleckch jednotiek.

Do povstaleckej armdy nastpilo zo slovenskej asti okresu okolo dvetisc vojakov zlonkov. Niekoko desiatok ich zahynulo v bojoch, niekoko stoviek ich padlo do zajatia a bolo odvleench do koncentranch tborov, odkia sa ich asi tretina nevrtila. Nai zlonci z obc, patriacich do Novobanskho okresu, narukovali zva k 3. peiemu pluku do Zvolena a z obc, patriacich do Ban-skotiavnickho okresu, k posdkovmu velitestvu v Banskej Bystri-ci. V bojovch akcich sa zastnili ako prslunci tretej taktickej skupiny v jednotkch s krycm oznaenm Labe, Topa a Hron, sas-ti v Jazdeckom priezvednom oddiele 2., ale i v inch jednotkch. Spomnan jednotky na sekoch Svt Kr (teraz iar nad Hro-nom) a Bansk tiavnica odrali npor SS pluku Shill ako asti 22. SS divzie a na seku Podkriv Zvolen npor 18. SS divzie Horst Wessel. V hornatej asti okresu a do prchodu Sovietskej armdy vyvjal bojov innos partiznsky oddiel Sitno, ktormu velil poruk Jusko, alej as 6. oddielu partiznskej brigdy Za slobodu Slovanov Novobanskho, andrska skupina tbneho strmajstra Mikula Bia a skupina spravodajskho dstojnka kapitna Tomeeka. Tieto skupiny podnikali spolon akcie pod veden tbu Sitno.

Situcia bola zloit

Slovci, ale i znan as maarskch pracujcich na zabranom zem, videli v Povstan znik faistickho reimu a obnovenie SR. Spojenie s povstalcami a partiznskymi skupinami na Sloven-

sku ovplyvnilo a zaktivizovalo ileglnu innos na okupovanom zem. Aktivita starch komunistov z predmnchovskej SR a protifaisticky orientovanch Slovkov nadobudla tak rozmery, e iba obrann charakter povstaleckch akci spsobil, e na junom Slovensku nedolo k prejavom otvorenho boja a k vyhlseniu za-branho zemia za sas SR. Ani pri najvom sil sa nm nepodarilo dkladne zrekontruova zloenie ohniviek spravodaj-skho centra na slovensko-maarskej iare v Leviciach, preto uv-dzame iba niekoko mien ileglnych pracovnkov, ktor spoza hranc poskytovali slovenskm povstalcom cenn informcie: Imrich Ivan, Ondrej Makovec, Dezider Hlka, Jn kolnk, Jn Dobrovon, Jon Btovsk, Michal Melicher, Jozef Repisk a Jn Stribula. Po iastonom potlaen povstania do hr bola na okol Levc dos zloit situcia. Mnoh lenovia revolunch nrodnch vborov, niektor financi a andri, pre udavastvo domcich zradcov ne-mohli sa vrti na svoje predchdzajc psobisk a k svojim rodi-nm. Avak as financov a androv pokraovala v slube na hraniciach a do prchodu Sovietskej armdy a podvala partiz-nom cenn sprvy o pohyboch nemeckch vojsk na slovensko-maarskch hraniciach.

Strana povch krov na zabranom zem rozptala rozsiahle zatkanie komunistov, ale u nijak teror nemohol zabrni vntor-nmu rozkladu maarskho faistickho ttu a oddiali prchod oslobodeneckej Sovietskej armdy.

Toko o priebehu tejto vznamnej udalosti dejn v naom regine napsal Jozef Melicher.

Najviac povstalcov z Rybnka

SNP m dstojn priestor aj v monografich obc, ktor patrili v rokoch 1939-1944 do Slovenskho ttu.

Najviac muov sa zapojilo do Povstania v Rybnku, kde bolo zmo-bilizovanch 120 zlonkov, traja v bojoch padli, dvaja boli ako ranen a letecky prevezen ete poas povstania do ZSSR. Asi 60 bolo zajatch a odvleench do koncentranch tborov. V ajkove bolo zmobilizovanch 63 muov, zajatch bolo 19, piati v koncentranch tboroch zahynuli. Z Kozroviec narukovalo 26 zlonkov a jeden dobrovonk, 11 bolo zajatch a odvleench do koncentranho tbora. Z Podluian bolo odvedench 28 muov. Zo Santovky, ktor patrila vtedy do Krupinskho okresu, narukovalo 38 muov. Jeden v povstan zahynul.

Tento vznamn mnik v dejinch nroda si dstojne pripom-name aj v tomto regine. Aj po sedemdesiatich rokoch je povstalec-k tradcia v obciach v severnej asti okresu Levice stle iv. Ka-dorone sa tu spontnne organizuj oslavy, kladenie vencov, plia sa vatry. Na hrdinov a ich obetu potomkovia nezabdaj.

6 POHRONIE26. augusta 2014 TEKOVSK FOLKLRNE SLVNOSTI

apravdivo zachyten ivot Sta-rho Tekova.

Druh as kolektvu autorov tvorili odbornci. Ich lohou bolo pozbiera o najviac faktov najm zarchvnych materilov ostarotekovskej minulosti. Ko-ordinciou takto zskanch in-formanch zdrojov a ich vz-jomnm prepojenm vznikol bohat aobsiahly materil, kto-r na takmer 400 stranch za-plnil obsah monografie. Kniha sce oneskorene vporovnan aj s menmi obcami ako je tto, bude iste prnosom pre pozna-nie Tekovskho reginu aj sa-motnho Starho Tekova, kto-r si zachoval po cel stroia vo svojom nzve nzov Tekov-skej upy.

Monografia bola verejnos-ti predstaven pred poetnm publikom poas 23. ronka slvnost pod nzvom Tekov tancuje a spieva, v nedeu 17. augusta. Predstavil ju staros-

ta Peter tefan za prtomnosti predsedu Nitrianskeho samo-sprvneho kraja Milana Belicu. Krstil ju tekovsk rodk anaj-star len autorskho kolekt-vu Milan Hlka. Ako povedal publiku na amfitetri, tto kni-ha mu chbala aStar Tekov ju u vemi potreboval. Pretoe mnoh okolit obce u mono-grafiu spracovali avydali, zda-lo sa mu, e Star Tekov str-ca dominantnos, ktor mu prislcha. A preto, ke dr-te vruke knihu reprezentujcu rodn obec, je to ako pohlade-nie, je to rados a ovldne vs nadenie, poznamenal Milan Hlka.

Ako znmy fotograf pove-dal, tto knihu vStarom Teko-ve pripravovali ete pred vye 40-mi rokmi, pred oslavou 900. vroia prvej psomnej zmien-ky vroku 1975. Obec oslovila zaiatkom 70. rokov niekoko osobnost, medzi nimi Jozefa Melichera,. Jozefa Kupu, Petra

Teska, tefana Solmoiho ma aalch, avytvorila tak redak-n kolektv, ktor mal pripravi monografiu obce kspomnan-mu vroiu. Bolo to vdobe po okupcii spojeneckmi vojska-mi 1968 avase u tvrdej nor-malizcie. Prv stretnutie re-daknho kolektvu bolo vroku 1971, aby sme stihli termn v-roia. Mnoh autori boli politic-ky nespoahliv anemohli pub-likova atak monografia nebo-la ukonen anevyla. Aaj via-cer autori u nie s medzi na-mi, kontatoval Milan Hlka. Te ho, e po vye 40-tich ro-koch je tui monografia, ktor pripravil kolektv mladch au-torov. Poakoval im za prcu, ktor urobili v takom pomer-ne krtkom ase. Viem, koko silia aasu treba vynaloi, aby sme nazbierali materil, pripra-vili si ho na papier a dali kni-he aj patrin pravu, aby bola nielen vzhadn, ale aj poun, uviedol M. Hlka. Monografii

zloil poctu apovedal, e by sa mala dosta do kadej starote-kovskej rodiny, aj ku kadmu rodkovi ijcemu mimo svo-jej rodnej obce atie ksympa-tizantom Starho Tekova. Ma-li by sme vnej hada inform-cie, inpirciu k naej innosti amali by sme znej erpa md-ros. Je to kniha, ktor by sme nemali odklada do kninice, ale oboznamova sa s jej kapi-tolami z histrie i sasnosti, zkultry i portu, spamiatka-mi aj sudovou kultrou atra-dciami. Jedna naa rodka, ijca v echch mi raz pove-dala: Milan, ja t tvoju knihu (Od Tekova vietor veje) drm astejie v ruke ako modliteb-n kniku. Nu, mohol by som popria to ist aj tejto monogra-fii, uviedol uznvan starote-kovsk rodk. Na zver Milan Hlka poakoval vedeniu ob-ce, ktor podporila tento pro-jekt adoviedla ho do spen-ho konca.

STAR TEKOV (Milan Hlka) - V polovici augusta, na tekovsk hostinu, prichdza-j do rzovitej obce kolotoiari, aby poteili tch najmench, ale itrochu vch. Avtomto ter-mne sa tu konaj aj Tekovsk folklrne slvnosti, vtomto ro-ku u vporad 23. Prs na ne je pre ma vek zitok stretn

znmych a kamartov, vidie krsne tekovsk kroje a pou krsne piesne, ktor ma pren-aj do obdobia mladosti.

Nmestie je vo sviatonom, skolotomi, strelnicami astn-kami a v kultrnom dome v-stava tekovskho odevu. V-stava ponka pohad na odev tekovskch ien a muov na

dni pracovn i na dni sviato-n, s doplnkami gazdovskho dvora. Vstava ako sprievod-n akcia slvnost psobivo naintalovan, zaujmav apo-un.

A popoludn sa amfiteter nealeko obecnho radu za-pal obecenstvom, slvnost-n program suboval zaujmav podujatie. Jeho motv sa niesol v znamen ivota loveka. Te-kovsk mldenci priniesli ob-razy pozoruhodnch objektov Starho Tekova na fotografi-ch Vladimra Huku st. a po-tom zaala veselica. Tak, ako na hostinu bvala. udia tancova-li a spievali, zbliovali a veseli-li sa. Po veseliach prichdzala prca a po ase sa narod no-v lovek. Diea je radosou pre svojich rodiov, hadia na neho vkolske s lskou avychovva-j ho k zbonosti a skromnos-ti. Adiea rastie. Hr sa sroves-nkmi, u sa spieva atancova a ke dospeje, dievkam venuje svoje pohady, aby v jednej na-iel zabenie. Potom prich-dza svadba, nevesta dostane na hlavu partu. Po svadobnej hos-tine ju zaepia a mlad za si ju odvdza na rukch domov. Z dievky sa stane ena, aby sa so svojm muom mohla tei zvlastnch det aaby ich moh-la vychovva tak, ako ju vycho-vvali jej rodiia. Takto stru-n a rchly spd nm ponkal slvnostn galaprogram Tekov-skch folklrnych slvnost,

v ktorom inkovali folkloristi zo Starho Tekova Tekovanek i Tekovan, Vesel chlapi z Ve-kch Kozmloviec, spevokol zo Starho Tekova a al. Scnic-k program pln tanca aspevu ns preniesol do doby mladosti adospelosti, vktorej sme povy-strjali detsk pestv aibalstv

a kde boli aj zaben pohady na dievat itobn stretnutia. Bol to obraz ivota ajeho kolo-behu.

Star Tekov vydal monogra-fiu obce, ktor sme na tomto podujat uvdzali do ivota.

Folklrne slvnosti v Starom Tekove obohatil svojm progra-

mom folklrny sbor Poana zo Zvolena tancami z Podpoania a Horehronia. Nvtevnci po-tleskom odmenili tanenkov a modertorka u len poako-vala vetkm inkujcim za krsny zitok.

Foto: Milan Hlka aAnzelma Hlkov

AJ STAR TEKOV M OBECN MONOGRAFIU

TEKOVSK FOLKLRNE SLVNOSTI OAMI MILANA HLKU

SASN AUTORI DIELO ZAVILI

V ZNAMEN KOLOBEHU IVOTA

(dokonenie z1. strany)

Poas krstu monografie predseda Nitrianskeho samosprvneho kra-ja Milan Belica astarosta tefan Peter.

OBLASTN MAJSTROVSTV 4. kolo ajkov Plav Vozokany 2:2, Vek ur emberovce 3:0, Nov Tekov ata 3:2, Lok Podluany 4:3, Hronsk Kaany Nov Dedina 1:2, Plovce Star Tekov 2:6, Jur nad Hronom Pohronsk Ruskov 4:1, ahy Horn Turovce 3:1 1. Vek ur 4 4 0 0 16:2 12 2. Star Tekov 4 4 0 0 17:6 12 3. Nov Dedina 4 4 0 0 14:3 12 4. Podluany 4 3 0 1 24:7 9 5. Lok 4 3 0 1 10:7 9 6. Nov Tekov 4 2 2 0 10:6 8 7. Hr. Kaany 4 2 0 2 10:10 6 8. ahy 4 2 0 2 10:10 6 9. ajkov 4 1 2 1 6:7 5 10. P. Vozokany 4 1 1 2 6:12 4 11. ata 4 1 0 3 16:10 3 12. P. Ruskov 4 1 0 3 10:15 3 13. Jur n. Hr. 4 1 0 3 5:21 3 14. emberovce 4 0 1 3 2:11 1 15. H. Turovce 4 0 0 4 3:14 0 16. Plovce 4 0 0 4 6:24 0

II. TRIEDA 4. kolo Bory Hronsk Kosihy 4:0, Vek Turov-ce Ke 6:1, Pukanec aka 7:0, arovce Rybnk 3:0, Mtne Ludany Tlmae 2:2, Btovce Hronovce 2:1, Vek Koz-mlovce Vykovce nad Ipom 3:0, Doln Pial Horn Semerovce 7:1 1. Pukanec 4 4 0 0 17:3 12 2. Tlmae 4 3 1 0 12:3 10 3. arovce 4 3 1 0 8:2 10 4. V. Turovce 4 2 1 1 14:8 7 5. Bory 4 2 1 1 9:5 7 6. Doln Pial 4 2 0 2 9:5 6 7. V. Kozmlov. 4 2 0 2 6:4 6 8. Rybnk 4 2 0 2 4:5 6 9. Btovce 4 2 0 2 6:9 6 10. M. Ludany 4 1 1 2 8:9 4 11. Hr. Kosihy 4 1 1 2 6:13 4 12. H. Semerov. 4 1 1 2 4:13 4 13. Vykov. n.Ip. 4 1 0 3 3:7 3 14. Ke 4 1 0 3 6:14 3 15. aka 4 1 0 3 6:14 3 16. Hronovce 4 0 1 3 2:6 1

III. TRIEDA 4. kolo Hokovce Mal Ludince 2:1, Tup Far-n 1:2, Ipesk Sokolec vono, Mal Kozmlovce Ipesk any 3:2, Pastovce Lontov 2:0, Demandice Mla 3:2, Hontianske Trsany Bea 2:0

1. Hont. Trsany 4 4 0 0 9:3 12 2. Ipesk any 4 3 0 1 15:5 9 3. Ip. Sokolec 3 3 0 0 13:5 9 4. Lontov 4 2 1 1 10:10 7 5. Farn 3 2 0 1 9:9 6 6. M. Kozmlov. 4 2 0 2 12:14 6 7. Mal Ludince 3 1 1 1 6:5 4 8. Tup 4 1 1 2 8:9 4 9. Mla 4 1 0 3 7:9 3 10. Hokovce 3 1 0 2 4:6 3 11. Demandice 4 1 0 3 7:12 3 12. Bea 4 1 0 3 6:11 3 13. Pastovce 4 0 1 3 4:12 1

WEYER (DF) - Juniorka Ivonka Miklov zskala v sobotu 23. augusta strieborn medailu na duatlonovch ME v Raksku. Preteky sa konali za hustho daa v akch podmienkach, ale ani to neprekazilo nau rados.

Po 5 km behu sme netuili, e sa Ivonka chyst vykona pardny ksok. Rozbiehala sa sce pomaly, ale na zver prekvapila vetkch a hdam i seba. To preto, lebo v asti 20 km cyklistiky mala urit problmy, ktor vak prekonala. Dotiahla sa na vedcu skupinu a beh na zver jej vyiel nad oakvanie. Finio-vala o zlato, ale Talianka Parodi jej to prekazila a zvazila asom 01:09:27 iba 9 seknd pred Ivonou.

Tade Fazeka mal na dosah medailu tie, lebo do zverenho behu vchdzal medzi koridor na 3. mieste. Lene nedolieen zranenie sa prejavilo a ke v pravom ltkovom svale mu prekazili vraznejie umiestnenie ako 8. miesto (as 00:58:59). Slzy bolesti vystriedal s-mev a rados z spechu kamartky.

Mat Verbovsk zskal nielen pekn 12. miesto (01:00:58), ale hlavne zitok z vekch pretekov, ktor zaiste zro u v budcej sezne.

KARLOVE VARY (M. Kuriakov) - Slovensk vprava desia-tich pretekrov vycestovala 15. augusta do znmeho kpenho mesta na preteky olympijskch ndej v triatlone. V konkurencii triatlonis-tov tyroch krajn (okrem Slovkov tam boli esi, Maari a Poliaci) si zmerali sily traja Leviania z K Atm.

Vekm spechom pre Slovensko bolo absoltne vazstvo v print triatlone juniora Tadea Fazekaa a vazstvo Mata Verbovskho v kategrii dorastencov, ktor dobehol dokopy s juniormi na 4. mies-te. Juniorka Ivonka Miklov obsadila tvrt prieku. Obaja sa z-astnili aj tvorlennej tafety, kde kad plval 250 m, bicykloval 4 km a beal 1 km. V sai tafiet sa Slovensko umiestnilo na 2. mies-te za eskou tafetou.

Plvalo sa v areli Rolava odkia triatlonisti bicyklovali smerom do krsneho starobylho kpenho centra mesta, kde sa aj bealo. Trate lemovalo mnostvo fanikov a kpench nvtevnkov.

Dvojzpas pred domcim turnajom

- HP 5HT

Prpravn dvojzpas HK Levice vs. HC Nov Zmky, to s dva zpasy po 3 x 15 min. istho asu na cel ihrisko. S vdy dve mustv vekovo a vkonnostne podobne zloen a naraj na seba i vyrovnan pky (strieda sa na pskanie). Hri s veden k modernmu poatiu hokeja, neustlemu pohybu, kreativite a aktivite. Drustvo je zloen z maximlne 15 hrov a 2 brank-rov. Hraj sa dva zpasy (jeden doma, jeden vonku), 3x15min. istho asu, rozcvika mimo ad.

Zpas doma odohraj mlad Leviania v stredu 27. augusta o 12. hodine na Zim-nom tadine HK Levice. Zpas vonku sa odohr v nedeu 31. augusta o 9. hodine na Zimnom tadine HC Nov Zmky.

Trnersk dvojica mldenkov HK Levice - 3,4HP a 5HT Marin Fliega a Michal Dvid v rmci etapy zaiatonej pecializcie mldenkov z prpraviek 3,4HP a 5HT HK Levice sa pecializuje v prebiehajcom tr-ningovom procese na nadchdzajcu seznu 2014/15, hlavne na ncvik hokejovch zru-nost, k ich zdokonaovaniu a neskr aj k ncviku sinnost hrov (hern kombin-cie). alm cieom je vestranne rozvja zkladn pohybov schopnosti so zameranm na potreby adovho hokeja.

Zdroj: MMo_HK Levice - HP 5HT

HK Levice vazom hokejovho turnaja prpraviek

RUOMBEROK (Marin Moravk)

- V sobotu 24. augusta sa konal turnaj prpraviek 3,4HP. Kad zo tyroch t-mov odohral tri zpasy. V tvorlennej

konkurencii si najlepie ponali hri hokejovej prpravky 3,4HP HK Levice (na snmke). Pod vedenm trnerskej dvojice Michal Dvid - Jaroslav Matejov nai prpravkri preli turnajom bez jedinho zavhania. V Ruomberku sme odohrali vborn turnaj, v ktorom sme jednoznane dominovali. Po vazstve 18:0 s HK Nmestovom sme si poradili 11:0 s HK 32 Liptovsk Mikulom. Cel-kov vazstvo sme potvrdili vynikajcim zpasom proti domcej "rui" MHK Ru-omberok s vsledkom 6:1.

Dominoval ton hokej s vynikajcou oporou v brnach (Julo Adamk, Cyril Tarika). Ke robme veci s radosou, ovea viac sa nm dar, ako keby sme robili veci na silu.

Vbornm vstupom do sezny 2014/15 sa prpravka HK Levice teila z krs-neho pohra i zlatch medail.

Zdroj: MMo_HK Levice - 3,4HP

LEVICE (Martina Zigov) - Po spenej sezne 2013/2014 bas-ketbalisti z BK JUNIOR Levice nezahaj ani poas przdnin. Ok-rem prpravy na nov seznu, ktor zaiatkom augusta zaali 3 iacke drustv a kadeti, pripravil klub pod organizanou taktovkou Jozefa Itoka, ftrnera klubu na parkovisku pri Intersporte v sobotu 23. augusta podujatie s nzvom Streetbasket 2014. Rann d nevetil ni dobr, ale nakoniec vykuklo slnko a turnaj sa konal za prjemnho slnenho poasia. Primrne bol zameran na mldencke kategrie, ale prleitos zasai si dostali aj dospel. Turnaja sa zastnilo 5 drustiev v kategrii dospelch a 5 drustiev v kategrii do 15 rokov. Zpasy hrali trojlenn drustv doplnen o jednho pendlujceho hra systmom kad s kadm poda FIBA pravidiel s pravou hracieho asu a hernm systmom na jeden k

KTO S VAZI?

V kategrii do 15 rokov zvazilo drustvo Wild Lemons v zloen Patrik Admik, Adam Povraznk, Michal Arvaj a Bruno Benek. V kategrii OPEN (dospel) zase drustvo Peienky v zloen Dvid Pstor, Adam Blaha, Jakub Lehocky, Ladislav Tlosi. Na konci sa odohralo super finle, kde tesne zvazilo drustvo Wild Lemons.

V individulnych saiach v strebe trestnch hodov zvazil Mar-tin Frts a v strebe z trojkovch hodov Jakub Zigo, obaja hri dru-stva starch iakov v BK JUNIOR.

Drustv umiestnen na prvch troch miestach v oboch kategrich zskali ceny venovan BK JUNIOR a Intersportom. Tieto ceny odo-vzdvali Gabriel Sirotk, prezident klubu a Duan Foltn, majite Intersportu.

ZAPOJI DET DO PORTOVANIA JE DLEITM CIEOM

Turnaj sme zorganizovali za podpory Intersportu v rmci irieho projektu MY SME TU DOMA, do ktorho je aj n klub zapojen a z kadho nkupu v Intersporte me zska 2 %. Zkladnm cieom tohto turnaja bolo ukza deom, e maj monos a priestor urobi nieo pre seba, prve prostrednctvom basketbalu, hovor Gabriel Sirotk, prezident klubu. Zrove dodal, e klub m snahu udra o najv zujem det a mladch ud o port, aktvny pohyb a chu pracova na sebe.

BUD AJ ALIE AKCIE PRE IRIU VEREJNOS

Vedenie klubu nekon len pri tejto jednorazovej akcii. Cieom je systematick a celoron prca. Preto kad kto m zujem o pohyb a port a to u od 1. triedy Z sa me zapoji do pred prpravky. Do jednotlivch tmov sa mu zapoji aj star hri. Vetky informcie mme na webovch strnkach klubu.

V septembri sa bude kona medzinrodn turnaj v kategrii U15 (star iaci), v decembri tradin Basketbal s Mikulom a prekva-penm po Vianociach bude akcia, ktorej nzov ete v tejto chvli ne-prezradme.

OBLASTN MAJSTROVSTV 4. kolo ajkov Plav Vozokany 2:2, Vek ur emberovce 3:0, Nov Tekov ata 3:2, Lok Podluany 4:3, Hronsk Kaany Nov Dedina 1:2, Plovce Star Tekov 2:6, Jur nad Hronom Pohronsk Ruskov 4:1, ahy Horn Turovce 3:1 1. Vek ur 4 4 0 0 16:2 12 2. Star Tekov 4 4 0 0 17:6 12 3. Nov Dedina 4 4 0 0 14:3 12 4. Podluany 4 3 0 1 24:7 9 5. Lok 4 3 0 1 10:7 9 6. Nov Tekov 4 2 2 0 10:6 8 7. Hr. Kaany 4 2 0 2 10:10 6 8. ahy 4 2 0 2 10:10 6 9. ajkov 4 1 2 1 6:7 5 10. P. Vozokany 4 1 1 2 6:12 4 11. ata 4 1 0 3 16:10 3 12. P. Ruskov 4 1 0 3 10:15 3 13. Jur n. Hr. 4 1 0 3 5:21 3 14. emberovce 4 0 1 3 2:11 1 15. H. Turovce 4 0 0 4 3:14 0 16. Plovce 4 0 0 4 6:24 0

II. TRIEDA 4. kolo Bory Hronsk Kosihy 4:0, Vek Turov-ce Ke 6:1, Pukanec aka 7:0, arovce Rybnk 3:0, Mtne Ludany Tlmae 2:2, Btovce Hronovce 2:1, Vek Koz-mlovce Vykovce nad Ipom 3:0, Doln Pial Horn Semerovce 7:1 1. Pukanec 4 4 0 0 17:3 12 2. Tlmae 4 3 1 0 12:3 10 3. arovce 4 3 1 0 8:2 10 4. V. Turovce 4 2 1 1 14:8 7 5. Bory 4 2 1 1 9:5 7 6. Doln Pial 4 2 0 2 9:5 6 7. V. Kozmlov. 4 2 0 2 6:4 6 8. Rybnk 4 2 0 2 4:5 6 9. Btovce 4 2 0 2 6:9 6 10. M. Ludany 4 1 1 2 8:9 4 11. Hr. Kosihy 4 1 1 2 6:13 4 12. H. Semerov. 4 1 1 2 4:13 4 13. Vykov. n.Ip. 4 1 0 3 3:7 3 14. Ke 4 1 0 3 6:14 3 15. aka 4 1 0 3 6:14 3 16. Hronovce 4 0 1 3 2:6 1

III. TRIEDA 4. kolo Hokovce Mal Ludince 2:1, Tup Far-n 1:2, Ipesk Sokolec vono, Mal Kozmlovce Ipesk any 3:2, Pastovce Lontov 2:0, Demandice Mla 3:2, Hontianske Trsany Bea 2:0

1. Hont. Trsany 4 4 0 0 9:3 12 2. Ipesk any 4 3 0 1 15:5 9 3. Ip. Sokolec 3 3 0 0 13:5 9 4. Lontov 4 2 1 1 10:10 7 5. Farn 3 2 0 1 9:9 6 6. M. Kozmlov. 4 2 0 2 12:14 6 7. Mal Ludince 3 1 1 1 6:5 4 8. Tup 4 1 1 2 8:9 4 9. Mla 4 1 0 3 7:9 3 10. Hokovce 3 1 0 2 4:6 3 11. Demandice 4 1 0 3 7:12 3 12. Bea 4 1 0 3 6:11 3 13. Pastovce 4 0 1 3 4:12 1

WEYER (DF) - Juniorka Ivonka Miklov zskala v sobotu 23. augusta strieborn medailu na duatlonovch ME v Raksku. Preteky sa konali za hustho daa v akch podmienkach, ale ani to neprekazilo nau rados.

Po 5 km behu sme netuili, e sa Ivonka chyst vykona pardny ksok. Rozbiehala sa sce pomaly, ale na zver prekvapila vetkch a hdam i seba. To preto, lebo v asti 20 km cyklistiky mala urit problmy, ktor vak prekonala. Dotiahla sa na vedcu skupinu a beh na zver jej vyiel nad oakvanie. Finio-vala o zlato, ale Talianka Parodi jej to prekazila a zvazila asom 01:09:27 iba 9 seknd pred Ivonou.

Tade Fazeka mal na dosah medailu tie, lebo do zverenho behu vchdzal medzi koridor na 3. mieste. Lene nedolieen zranenie sa prejavilo a ke v pravom ltkovom svale mu prekazili vraznejie umiestnenie ako 8. miesto (as 00:58:59). Slzy bolesti vystriedal s-mev a rados z spechu kamartky.

Mat Verbovsk zskal nielen pekn 12. miesto (01:00:58), ale hlavne zitok z vekch pretekov, ktor zaiste zro u v budcej sezne.

KARLOVE VARY (M. Kuriakov) - Slovensk vprava desia-tich pretekrov vycestovala 15. augusta do znmeho kpenho mesta na preteky olympijskch ndej v triatlone. V konkurencii triatlonis-tov tyroch krajn (okrem Slovkov tam boli esi, Maari a Poliaci) si zmerali sily traja Leviania z K Atm.

Vekm spechom pre Slovensko bolo absoltne vazstvo v print triatlone juniora Tadea Fazekaa a vazstvo Mata Verbovskho v kategrii dorastencov, ktor dobehol dokopy s juniormi na 4. mies-te. Juniorka Ivonka Miklov obsadila tvrt prieku. Obaja sa z-astnili aj tvorlennej tafety, kde kad plval 250 m, bicykloval 4 km a beal 1 km. V sai tafiet sa Slovensko umiestnilo na 2. mies-te za eskou tafetou.

Plvalo sa v areli Rolava odkia triatlonisti bicyklovali smerom do krsneho starobylho kpenho centra mesta, kde sa aj bealo. Trate lemovalo mnostvo fanikov a kpench nvtevnkov.

Dvojzpas pred domcim turnajom

- HP 5HT

Prpravn dvojzpas HK Levice vs. HC Nov Zmky, to s dva zpasy po 3 x 15 min. istho asu na cel ihrisko. S vdy dve mustv vekovo a vkonnostne podobne zloen a naraj na seba i vyrovnan pky (strieda sa na pskanie). Hri s veden k modernmu poatiu hokeja, neustlemu pohybu, kreativite a aktivite. Drustvo je zloen z maximlne 15 hrov a 2 brank-rov. Hraj sa dva zpasy (jeden doma, jeden vonku), 3x15min. istho asu, rozcvika mimo ad.

Zpas doma odohraj mlad Leviania v stredu 27. augusta o 12. hodine na Zim-nom tadine HK Levice. Zpas vonku sa odohr v nedeu 31. augusta o 9. hodine na Zimnom tadine HC Nov Zmky.

Trnersk dvojica mldenkov HK Levice - 3,4HP a 5HT Marin Fliega a Michal Dvid v rmci etapy zaiatonej pecializcie mldenkov z prpraviek 3,4HP a 5HT HK Levice sa pecializuje v prebiehajcom tr-ningovom procese na nadchdzajcu seznu 2014/15, hlavne na ncvik hokejovch zru-nost, k ich zdokonaovaniu a neskr aj k ncviku sinnost hrov (hern kombin-cie). alm cieom je vestranne rozvja zkladn pohybov schopnosti so zameranm na potreby adovho hokeja.

Zdroj: MMo_HK Levice - HP 5HT

HK Levice vazom hokejovho turnaja prpraviek

RUOMBEROK (Marin Moravk)

- V sobotu 24. augusta sa konal turnaj prpraviek 3,4HP. Kad zo tyroch t-mov odohral tri zpasy. V tvorlennej

konkurencii si najlepie ponali hri hokejovej prpravky 3,4HP HK Levice (na snmke). Pod vedenm trnerskej dvojice Michal Dvid - Jaroslav Matejov nai prpravkri preli turnajom bez jedinho zavhania. V Ruomberku sme odohrali vborn turnaj, v ktorom sme jednoznane dominovali. Po vazstve 18:0 s HK Nmestovom sme si poradili 11:0 s HK 32 Liptovsk Mikulom. Cel-kov vazstvo sme potvrdili vynikajcim zpasom proti domcej "rui" MHK Ru-omberok s vsledkom 6:1.

Dominoval ton hokej s vynikajcou oporou v brnach (Julo Adamk, Cyril Tarika). Ke robme veci s radosou, ovea viac sa nm dar, ako keby sme robili veci na silu.

Vbornm vstupom do sezny 2014/15 sa prpravka HK Levice teila z krs-neho pohra i zlatch medail.

Zdroj: MMo_HK Levice - 3,4HP

LEVICE (Martina Zigov) - Po spenej sezne 2013/2014 bas-ketbalisti z BK JUNIOR Levice nezahaj ani poas przdnin. Ok-rem prpravy na nov seznu, ktor zaiatkom augusta zaali 3 iacke drustv a kadeti, pripravil klub pod organizanou taktovkou Jozefa Itoka, ftrnera klubu na parkovisku pri Intersporte v sobotu 23. augusta podujatie s nzvom Streetbasket 2014. Rann d nevetil ni dobr, ale nakoniec vykuklo slnko a turnaj sa konal za prjemnho slnenho poasia. Primrne bol zameran na mldencke kategrie, ale prleitos zasai si dostali aj dospel. Turnaja sa zastnilo 5 drustiev v kategrii dospelch a 5 drustiev v kategrii do 15 rokov. Zpasy hrali trojlenn drustv doplnen o jednho pendlujceho hra systmom kad s kadm poda FIBA pravidiel s pravou hracieho asu a hernm systmom na jeden k

KTO S VAZI?

V kategrii do 15 rokov zvazilo drustvo Wild Lemons v zloen Patrik Admik, Adam Povraznk, Michal Arvaj a Bruno Benek. V kategrii OPEN (dospel) zase drustvo Peienky v zloen Dvid Pstor, Adam Blaha, Jakub Lehocky, Ladislav Tlosi. Na konci sa odohralo super finle, kde tesne zvazilo drustvo Wild Lemons.

V individulnych saiach v strebe trestnch hodov zvazil Mar-tin Frts a v strebe z trojkovch hodov Jakub Zigo, obaja hri dru-stva starch iakov v BK JUNIOR.

Drustv umiestnen na prvch troch miestach v oboch kategrich zskali ceny venovan BK JUNIOR a Intersportom. Tieto ceny odo-vzdvali Gabriel Sirotk, prezident klubu a Duan Foltn, majite Intersportu.

ZAPOJI DET DO PORTOVANIA JE DLEITM CIEOM

Turnaj sme zorganizovali za podpory Intersportu v rmci irieho projektu MY SME TU DOMA, do ktorho je aj n klub zapojen a z kadho nkupu v Intersporte me zska 2 %. Zkladnm cieom tohto turnaja bolo ukza deom, e maj monos a priestor urobi nieo pre seba, prve prostrednctvom basketbalu, hovor Gabriel Sirotk, prezident klubu. Zrove dodal, e klub m snahu udra o najv zujem det a mladch ud o port, aktvny pohyb a chu pracova na sebe.

BUD AJ ALIE AKCIE PRE IRIU VEREJNOS

Vedenie klubu nekon len pri tejto jednorazovej akcii. Cieom je systematick a celoron prca. Preto kad kto m zujem o pohyb a port a to u od 1. triedy Z sa me zapoji do pred prpravky. Do jednotlivch tmov sa mu zapoji aj star hri. Vetky informcie mme na webovch strnkach klubu.

V septembri sa bude kona medzinrodn turnaj v kategrii U15 (star iaci), v decembri tradin Basketbal s Mikulom a prekva-penm po Vianociach bude akcia, ktorej nzov ete v tejto chvli ne-prezradme.

8 POHRONIEKULTRA26. augusta 2014

Vs srdene pozvaj na spomienkov slvnos

30. augusta 2014 o 14:00 hod.

na uhrake, pamtnom mieste bojov SNP.

Program:

2. Poloenie vencov k pamtnej tabuli

3. Kultrny program - o zbavu sa postar

skupina Driak a in. 4. Turistick vstup na Priesil

5. Streby

1. Otvorenie, privtanie host a astnkov

Nvraty k prameom slobody

AJKOV N. DEDINA PUKANEC

LEVICE

TLMAE

M. KOZMLOVCEV. KOZMLOVCE

PODLUANY

LESY SRMLAD SOCILNI

DEMOKRATI

O oberstvenie bude postaran

(22)

Festival bizarnch plavi-diel UTOPENEC, jazero Vindachta tiavnick Bane, 16. august 2014 stlo na pla-gte, ktor lkal vetkch n-mornkov, aby sa zastnili tejto sae. Napriek nepriaz-nivmu poasiu, ke fkal sil-n studen vietor azdalo sa, e kad chvu sa strhne brka, sa na svoju plavbu po jazere vyda-lo 10 plavidiel. Vetky plavidl museli by na udsk pohon.

Niektor vyuili vodn bicyklo-vanie, inch posdka pdlovala.

Dobrovon hasii z Kalnej nad Hronom vyrobili plavidlo hasisk auto. A nie hocijak. erveno-biele autko malo re-flektory asvetielka, ktor svie-tili a blikali. Samozrejme ne-mohol chba ani majk astrie-kanie vody poas plavby. es-lenn posdka so zapnutm majkom za zvuku sirny do-pdlovala do ciea na 3. mieste.

Rchlej bol Chron prie-voznk mtvych du a tank. Na vodnej ploche odtartovalo aj lietadlo, expres taxi i snky kraky. Svoje sluby ponkala retaurcia Das Caf Vindach-ta aplvajce palacinky. Posd-ka tohto plavidla poas plavby naozaj piekla palacinky. ertk Bertk bol jedin astnk fes-tivalu, ktor nedoplval do cie-a. Pr seknd po tarte spadol do vody a vzdal to. Sae sa

zastnil aj vlak pozostvajci zrua advoch vozov. Poas prehliadky plavidiel sa rue prevrtil aruovodi sposd-kou skonili vo vode. Podari-lo sa im ho znovu postavi. S-ce s problmami, ale napokon sa dokonili. Ich snahu or-ganiztori ocenili a ponorn vlak zskal putovn trofej ako najbizarnejie plavidlo celej s-ae.

DHZ Kaln nad Hronom

vmestch aobciach okresu LeviceTdennk POHRONIE 26. august 201430/2014

OZNAMRiaditeka Materskej koly Ul. kolsk 11,

Kaln nad Hronom, oznamuje rodiom det, ktor bud navtevova matersk kolu vkolskom roku 2014 / 2015, aby

si vdoch 27. a 28. augusta 2014 v ase od 8.00 hod. do 16.00 hod. prili prevzia eky na stravu september

azrove priniesli do materskej koly posten prdlo aostatn osobn veci dieaa.

POZVNKAKomisia pre rozvoj vzdelvania akultry aObec Kaln nad

Hronom Vs srdene pozvaj na SLVNOSTN PIETNY AKT KLADENIA VENCOV

pri prleitosti 70. vroia Slovenskho nrodnho povstania v piatok 29. augusta o 18:00 hod.

pri Dome bojovej slvy.

OSPRAVEDLNENIERedakcia POHRONIE sa Miestnej organizcii

Strany maarskej komunity vKalnej nad Hronom ospravedluje za chyby vozname opodujat

Pomaly sa li leto zverejnenom vmaarskom jazyku.

Vte si starch ud! Oni s t, ktor vea pre vs uro-bili. Oni s t, ktor vea zla preili. Preili II. svetov voj-nu ako deti. Otcov mali na bojiskch, namiesto hraiek nad ich hlavami lietali bom-by agranty. Zlo sa skonilo, ale nai otcovia sa vetci ne-vrtili, mnoh padli na bojis-kch Eurpy.

Potom prilo vea zla, chu-doba, aj ich ponenie. Na naej genercii bolo vetko vyskan. Chodili sme do kl, potom sme sa stali bu-dovatemi republiky ako ro-

botnci, ininieri, radnci. Od Koc po Komrno, Nitru aBratislavu.

bime svoju rodn zem. Tu ili aj nai predkovia, ktor ns uili cte, dobrote alske.

Pracovali sme za rozkvet naej vlasti, deti sme vy-chovvali, tak komu sme tu vceste, neiaduci?

Zostarli sme, ale sme bo-li dobr, udsk, tak preo ns niektor udia uraj, ohrozuj aaj nm ubliuj?

Kto ns ochrni pred zlo-bou ud, ktor sa vyvaj

v tom, e ubliuj druhm aponiuj ich? Ete som ne-poula, ani som netala, kto ns, starch a slabch, bu-de chrni pred zlom uritej skupiny neprajnkov.

Vak nm mu akova za pekn mest a dediny, za spokojn ivot, vktorom i-jeme.

Vme si naich starch u-d, ktor sa ototo vetko svo-jim silm, dobrotou a ud-skosou priinili.

Magdalna Kovov, roden Bajanov,

Kaln nad Hronom

SLOVO OBYVATEKY KALNEJ NAD HRONOM

VTE SI STARCH UD!

Vsledky vkendovch zpasov naich mustiev

V. liga Vchod Dorast 4. kolo KFC Kaln n/Hronom - Nesvady 6:0 (4:0)

Gly za KFC: Dvid , po, Bogr, Rafael, Patrnk 2. al zpas odohraj nai dorastenci vsobotu 30. augusta o14.30 hod.

vBnove.

IV. liga Juhovchod Mui 4. kolo FC Nitra juniori - KFC Kaln n/Hronom 6:1 (3:1)

Gl za KFC: Pnik

POZVNKA Vedenie KFC Kaln nad Hronom pozva svojich fanikov

na 5. san kolo, ktor sa odohr 30.8.2014 (sobota) o17.00 hod. Naim sperom bud Vlany. Verme, e ns prdete podpori vhoj-nom pote asvojim povzbudzovanm nm dopomete kvazstvu.

Vedenie KFC

Slovensk erven krSlovensk erven krzemn spolok v Leviciach

v spoluprci s Nrodnou transfznou slubou v Nitre

Vs pozvana odber krvina odber krvi

II. II. RONKRONK M MEMORILUEMORILU S SONIKYONIKY S SLDEEKOVEJLDEEKOVEJ

Da 27. augusta 2014 /streda/v ase od 8:00 do 11:00 hod.

v jedlni zS SK v Leviciach, Ul. Pon . 6

Prineste si so sebou:- Obiansky preukaz - Kartu poistenca (legitimciu darcu krvi)

Pred odberom si doprajte ahk raajky.Na tomto odbere je mon darova krv priamo onkologicky

chormu dievatku Veronike Pisrovej.

NAI HASII NA FESTIVALE BIZARNCH PLAVIDIEL

NEUTOPILI SA A SKONILI NA TREOM MIESTE

Festival bizarnch plavi-diel UTOPENEC, jazero Vindachta tiavnick Bane, 16. august 2014 stlo na pla-gte, ktor lkal vetkch n-mornkov, aby sa zastnili tejto sae. Napriek nepriaz-nivmu poasiu, ke fkal sil-n studen vietor azdalo sa, e kad chvu sa strhne brka, sa na svoju plavbu po jazere vyda-lo 10 plavidiel. Vetky plavidl museli by na udsk pohon.

Niektor vyuili vodn bicyklo-vanie, inch posdka pdlovala.

Dobrovon hasii z Kalnej nad Hronom vyrobili plavidlo hasisk auto. A nie hocijak. erveno-biele autko malo re-flektory asvetielka, ktor svie-tili a blikali. Samozrejme ne-mohol chba ani majk astrie-kanie vody poas plavby. es-lenn posdka so zapnutm majkom za zvuku sirny do-pdlovala do ciea na 3. mieste.

Rchlej bol Chron prie-voznk mtvych du a tank. Na vodnej ploche odtartovalo aj lietadlo, expres taxi i snky kraky. Svoje sluby ponkala retaurcia Das Caf Vindach-ta aplvajce palacinky. Posd-ka tohto plavidla poas plavby naozaj piekla palacinky. ertk Bertk bol jedin astnk fes-tivalu, ktor nedoplval do cie-a. Pr seknd po tarte spadol do vody a vzdal to. Sae sa

zastnil aj vlak pozostvajci zrua advoch vozov. Poas prehliadky plavidiel sa rue prevrtil aruovodi sposd-kou skonili vo vode. Podari-lo sa im ho znovu postavi. S-ce s problmami, ale napokon sa dokonili. Ich snahu or-ganiztori ocenili a ponorn vlak zskal putovn trofej ako najbizarnejie plavidlo celej s-ae.

DHZ Kaln nad Hronom

vmestch aobciach okresu LeviceTdennk POHRONIE 26. august 201430/2014

OZNAMRiaditeka Materskej koly Ul. kolsk 11,

Kaln nad Hronom, oznamuje rodiom det, ktor bud navtevova matersk kolu vkolskom roku 2014 / 2015, aby

si vdoch 27. a 28. augusta 2014 v ase od 8.00 hod. do 16.00 hod. prili prevzia eky na stravu september

azrove priniesli do materskej koly posten prdlo aostatn osobn veci dieaa.

POZVNKAKomisia pre rozvoj vzdelvania akultry aObec Kaln nad

Hronom Vs srdene pozvaj na SLVNOSTN PIETNY AKT KLADENIA VENCOV

pri prleitosti 70. vroia Slovenskho nrodnho povstania v piatok 29. augusta o 18:00 hod.

pri Dome bojovej slvy.

OSPRAVEDLNENIERedakcia POHRONIE sa Miestnej organizcii

Strany maarskej komunity vKalnej nad Hronom ospravedluje za chyby vozname opodujat

Pomaly sa li leto zverejnenom vmaarskom jazyku.

Vte si starch ud! Oni s t, ktor vea pre vs uro-bili. Oni s t, ktor vea zla preili. Preili II. svetov voj-nu ako deti. Otcov mali na bojiskch, namiesto hraiek nad ich hlavami lietali bom-by agranty. Zlo sa skonilo, ale nai otcovia sa vetci ne-vrtili, mnoh padli na bojis-kch Eurpy.

Potom prilo vea zla, chu-doba, aj ich ponenie. Na naej genercii bolo vetko vyskan. Chodili sme do kl, potom sme sa stali bu-dovatemi republiky ako ro-

botnci, ininieri, radnci. Od Koc po Komrno, Nitru aBratislavu.

bime svoju rodn zem. Tu ili aj nai predkovia, ktor ns uili cte, dobrote alske.

Pracovali sme za rozkvet naej vlasti, deti sme vy-chovvali, tak komu sme tu vceste, neiaduci?

Zostarli sme, ale sme bo-li dobr, udsk, tak preo ns niektor udia uraj, ohrozuj aaj nm ubliuj?

Kto ns ochrni pred zlo-bou ud, ktor sa vyvaj

v tom, e ubliuj druhm aponiuj ich? Ete som ne-poula, ani som netala, kto ns, starch a slabch, bu-de chrni pred zlom uritej skupiny neprajnkov.

Vak nm mu akova za pekn mest a dediny, za spokojn ivot, vktorom i-jeme.

Vme si naich starch u-d, ktor sa ototo vetko svo-jim silm, dobrotou a ud-skosou priinili.

Magdalna Kovov, roden Bajanov,

Kaln nad Hronom

SLOVO OBYVATEKY KALNEJ NAD HRONOM

VTE SI STARCH UD!

Vsledky vkendovch zpasov naich mustiev

V. liga Vchod Dorast 4. kolo KFC Kaln n/Hronom - Nesvady 6:0 (4:0)

Gly za KFC: Dvid , po, Bogr, Rafael, Patrnk 2. al zpas odohraj nai dorastenci vsobotu 30. augusta o14.30 hod.

vBnove.

IV. liga Juhovchod Mui 4. kolo FC Nitra juniori - KFC Kaln n/Hronom 6:1 (3:1)

Gl za KFC: Pnik

POZVNKA Vedenie KFC Kaln nad Hronom pozva svojich fanikov

na 5. san kolo, ktor sa odohr 30.8.2014 (sobota) o17.00 hod. Naim sperom bud Vlany. Verme, e ns prdete podpori vhoj-nom pote asvojim povzbudzovanm nm dopomete kvazstvu.

Vedenie KFC

Slovensk erven krSlovensk erven krzemn spolok v Leviciach

v spoluprci s Nrodnou transfznou slubou v Nitre

Vs pozvana odber krvina odber krvi

II. II. RONKRONK M MEMORILUEMORILU S SONIKYONIKY S SLDEEKOVEJLDEEKOVEJ

Da 27. augusta 2014 /streda/v ase od 8:00 do 11:00 hod.

v jedlni zS SK v Leviciach, Ul. Pon . 6

Prineste si so sebou:- Obiansky preukaz - Kartu poistenca (legitimciu darcu krvi)

Pred odberom si doprajte ahk raajky.Na tomto odbere je mon darova krv priamo onkologicky

chormu dievatku Veronike Pisrovej.

NAI HASII NA FESTIVALE BIZARNCH PLAVIDIEL

NEUTOPILI SA A SKONILI NA TREOM MIESTE

TEFAN RCHELA Turistick magistrla, ktorej modr znaenie

vedie Hodruskou hornatinou, sa zana na tl-maskej elezninej stanici a kon a v Hodrui-Hmroch. Jej podstatn as vedie severnou hranicou Levickho okresu, ktor tvor hrebe hornatiny. Nachdza sa na nej mnostvo zauj-mavch miest.

Od elezninej stanice v Tlmaoch viedol chodnk popri elezninej trati k elezninmu mostu, ale dnes je zarasten a treba radej s obchdzkou po miestnych cestch. Pred mostom odbome poveda Hrona ku Galibe - kameolo-mu, ktor tu hyzd zaujmav prrodn vtvor - Slovensk brnu, prielom Hrona cez tiavnick vrchy a krter u zana by viden aj z Podunajskej niny. Trasa potom vedie lkami popri Hrone, proti jeho prdu. Oproti Kozrov-ciam minieme ruiny Beniakovho mlyna, ktor tu stl a mlel na jednom z hronskch ramien. Pre-chdzame popri Maacom brode, kde voda sia-hala make po brucho. Tu sa m poda povesti udia posledn bitka pred koncom sveta. Dnes je u koryto prebagrovan. Potom sa dostaneme pod Mal Krivn. Tam bol v st Krivnskej doli-ny vybudovan prrodn amfiteter, ktor je dnes totlne zdevastovan. Z pamtnka fronto-vch bojov s elitnou nemeckou divzou Grossde-utschland tu tr len podstavec. Delo u dvno ukradli. stie do doliny je zarasten. Nlet krov a burina aspo zakryli npisy neofaistov. Voa-kedy stavba mldee - dnes hanba mldee (a tch, o ju vychovvaj).

Turistick chodnk potom stpa na Mal Kri-vn a alej na Vek Krivn. S tu zvyky valov starch opevnen z mladej doby eleznej i z ias slovanskch. Z Krivna je pekn vhad na irok kotlinu, Svtobeadick kltor, Pohronsk Ino-vec s dominujcim Vekm Inovcom, Slovensk brnu i na vzadu, za Zadnm vrchom, k oblohe stpajcu paru z ve mochovskej atmky.

Pod vekm Krivnom je Zlejkova diera, do andezitovch skl vytesan jaskya, kde vraj bval zbojnk Zlejko. Pvodne to bolo jedno zo signlnych miest protitureckho signalizanho systmu na Pohron. Hne veda Krivna je Pi-pka, skaln ostroha s tromi ostrohami, o s vraj tri zakliate, a na skalu premenen, klebetn eny. Znaka ns vedie alej po hrebeni, mame alie valy starho hradiska. Hrebe sa potom zahba doprava, aby sa pripojil na hlavn hre-be hornatiny. Po avej strane je iapovsk dolina, nad ktorou, na protiahlej strane svahu, s Kan skaly. Aj na nich s zvyky hradiska.

Star poves hovor, e za dvnych ias tu ila kan, ktor mala rada maky chovala ich nespoetn mnostvo. Ke krajinu postihol hla-domor, vybral sa kaz za kanou, aby dala zo svojich zsob poddanm. Ke priiel na hradi-

sko, vrhli sa na neho maky. On vak vytiahol zo zhrenia kr a ten ke maky uvideli, vetky utiekli. Beali ozlomkrky, a prebehli cez Hron. To u vyie spomnan miesto sa vol odvtedy Maac brod.

Chodnk vedie lesnou cestou, a sa pod Bukov-skm vrchom napja na lesn cestu, ktor vedie od Rybnckeho domca a pokrauje po hrebeni starou buinou. Dovedie ns na pekn horsk lku, prznane zvan Rovn, obkolesen jasnou zeleou stromov, ktor kontrastuje s belasm nebom.

Turistick magistrla pokrauje po hrebeni lesnou cestou do Luchtovho sedla, potom zo-stupuje do doliny, k prameu ajkovskho poto-ka, kde sa zana (i kon?) ajkovsk dolina a Suchm prscom, starou buinou, stpame na najvy vrch okresu Levice, Priesil (747 m). Zava sa pripja zelen znaka od Tekovskej Breznice a Breznickho hradu. Spolu ved na Priesil, odkia je pekn vhad na Nov Bau. Obe znaky ved alej spolone cez Rakovec do Sedla pod Rakovcom, kde sa rozdeuj. Zelen vedie doprava, do Sovej doliny, k poovnckemu zmoku uhraka a alej do Deviian, modr pokrauje po hrebeni hornatiny na vrch Agra a z neho zostpime do sedla Biela baa, okolo ktorho s zvyky starch banskch diel bansk-ho mesta Pukanec.

V Bielej bani sa ailo striebro do roku 1889. Posledn pokus o obnovenie aby bol v roku 1935. Geologick prieskum v 50. rokoch potvrdil nerentabilnos aby.

Pokraujeme na Tatiar, menovca pukanskho hostinca, a z neho zdeme do sedla Krny buk, cez ktor viedla star cesta spjajca bansk mest Pukanec a Nov Bau. Po 300 metroch kriujeme rozpadvajcu sa asfaltku - bval strategick vojensk cestu z ias relsocializmu, dnes hodne vyuvan skratku medzi Pukancom a Novou Baou. Potom obdeme po vrstevnici Ve-k Veternk a pokraujeme po hrebeni a pod vrch Vtnik, do sedielka Sdenica, kde sa prip-ja lt znaka z Rudnianskej doliny, od bvalej kamenrskej chaty. Modr znaka vedie po vrs-tevnici do dediny Uhlisk a ulicou hore Uhliska-mi sa dostaneme a na zver dediny do sedla Lchtrisk, dleitej kriovatky turistickch ciest a najsevernejieho bodu okresu. Tu namodro znaen chodnk pretna pretna naerveno zna-en Rudn magistrla.

POZBA (SYSA) V tejto nevekej obci za hra-nicou Levickho okresu nedvno dokzali pripravi nasledovaniahodn udalos: dedina sa zomkla a vetci spolu, mlad rodiny i babky, miestne zdruenia aj pekn sleny, pripravili nezabudnute-n zitky pre najmench. Sobota 16. augusta tak plynula v duchu hesla: De (a vetko) pre detiky.

Vo vyzdobenom areli miestnej Z a M bolo vetko, o v takto krsny de neme chba: maovanie - na tvr, telo, vlasy aj tabule, hudba - v kadom tle a pre vetkch, sae - pre naj-mench aj pre ich rodiov a dobroty - od vmyslu sveta a miestnych kuchrok - babiiek.

Jednotliv san stanovitia slili okrem z-bavy aj k nazbieraniu potrebnch peiatok, ktor si astnci mohli neskr zameni za lngo, kolik, pagik, buchtu, palacinku, ovocie i kukuricu. Ndiel-ka gula bola povinn pre kadho, osvieujce npoje zabezpeili dobr udia rovnako zadarmo pre vetkch zastnench. Ochutnvku vna a aliu alko ponuku priniesli miestni poovnci pre tch skr narodench.

Vekm prekvapenm bolo asn vystpenie cirkusu Marion. Priniesli tigra psa, holuba, klokana, aa a hlavne vea-vea smiechu a zbavy. Po nich, ako alie ndhern prekva-penie, vystpila ndejn budca ta-nenica, Pozbanka Hanka so svojm partnerom Filipkom z Levc. Aplauz po tancoch ete znsobili neposlun aty, ktor vyiadali aj repete.

Aby sme po hodovan vemi nepri-brali, pac bol pripraven aj pre bud-ce flowiky - Lvia z Bei ukzala zklady tohto nronho, no vemi inne formujceho druhu cvienia.

Unaven noiky najmench po-prenal krsny konk na originlnom voze, neskr aj oteckovia na svojich

dvojkolesovch ttooch. Zver da patril peka-km, tborovmu ohu, spolonmu tancu a dopjaniu vetkho, o zostalo. Tak sa mohli aj prtomn oteckovia dounavi a spolu s u ledva krajcimi detikami zavrie za sebou kolsk brnu. Ve z przdnin zostalo ete niekoko ast-nch tdov, no nie?

Takto rozlka s letom, i rozveselenie za deti-kami smtiacej koliky je urite motivciou pre hlavnch organiztorov, aby z toho spravili v obci Pozba krsnu tradciu: ke kad pome a prispeje tm, m vie, aj bez dotci a z (prakticky) nioho sa d vyarova nezabudnu-ten de pre nau budcnos - pre detiky.

akujem za pozvanie!

Obecn rad v Ini usporiada v sobotu 30. augusta

SA VO VAREN GULU so zaiatkom o 15.00 hodine

Najlep kuchri bud odmenen.

Prihlsi sa mete do 28. augusta

osobne na Obecnom rade alebo na tel. . 036/63