Upload
others
View
1
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
Základná škola s materskou školou,
Školská 3, Poproč
„ POPROČSKÉ JEDLÁ
STARÝCH MATERÍ “
2017
ÚVOD
Vážení rodičia, starí rodičia, milí žiaci, zamestnanci a ostatní priaznivci a milovníci
domácich výrobkov, lokálnych produktov, ktorí ste za zachovávanie a udržiavanie
starých popročských tradícií.
V dnešnom uponáhľanom svete sa málokto zamyslí nad tým, čo konzumuje, či je to
zdravé, len aby to bolo rýchlo pripravené, sýte, chutné a tiež v rámci rodinného
rozpočtu. Čo teda jesť, aby to bolo v súlade s princípmi zdravej výživy, aby to dobre
chutilo a nezabralo veľa času pri príprave?
Naši predkovia pripravovali v minulosti naozaj jednoduché a zdravé jedlá z domácich
surovín (obilniny, strukoviny, mäso, mliečne výrobky, zemiaky, zelenina, ovocie...),
a dokázali pri svojej každodennej ťažkej a namáhavej robote a nedostatku času navariť
rýchlo, zdravo, bez konzervantov. Dokázali zužitkovať všetko, čo doma mali, ničím sa
neplytvalo, a dokonca v minulosti nebolo toľko rôznych civilizačných ochorení ako
dnes.
Aby sa zachovali naše tradičné popročské jedlá, zozbierali sme najznámejšie recepty,
ktoré boli zdravé, z domácich surovín, z čistej prírody. Možno sa niekomu zapáčia,
padnú do oka, a keď si aspoň jeden z nich vyskúšate a zaradíte do svojho jedálnička,
veľmi nás to poteší, že naša práca nebola zbytočná.
Všetky recepty určite spĺňajú kritériá z hľadiska 3 E – ekonomický, environmentálny
a etický rozmer potravín, pretože v tej dobe to boli kvalitné domáce potraviny,
lokálne suroviny, a hlavne zdravé výrobky, to čo si naši predkovia naozaj sami
vypestovali, doma vyrobili. V okolitých lesoch bolo dosť lesných plodov, ktoré sa
zbierali a doma spracovávali na sirupy, džemy, kompóty, prípadne sa sušili /aj liečivé
byliny, huby/, aby sa v zime mohlo všetko zužitkovať.
Základnými surovinami na prípravu jedál v minulosti boli: zemiaky, kyslá kapusta,
ražná múka, mlieko a výrobky z neho. Mäso sa jedlo len pri slávnostných
príležitostiach. Taktiež zeleninové jedlá, okrem kyslej kapusty, boli veľmi zriedkavé.
Hlavnou potravinou bol „chlieb náš každodenný“, ktorý nechýbal na stole ani v tých
najchudobnejších rodinách. Preto aj náš prvý recept je na domáci chlieb, ktorý sa
tradične piekol doma v peci (pekarniku).
DOMÁCI CHLIEB
Čo potrebujeme na upečenie 5 veľkých bochníkov chleba:
Kvások – zvyšok cesta z chleba z predchádzajúceho pečenia, ktoré dobre vykyslo
a čaká na ďalšie spracovanie aspoň jeden týždeň na suchom a chladnom mieste. Pred
použitím na prípravu nového cesta sa namočí do vlažnej vody, aby dobre nasiaklo
a potom sa pridá k droždiu, vode a múke.
2 – 3 l vody
10 kg chlebovej múky
10 dkg droždia, soľ
Postup:
V drevenom koryte sa spracuje časť múky, voda, droždie, kvas a nechá sa vykysnúť.
Po vykysnutí tejto spracovanej časti sa pridáva zvyšná múka a celé koryto cesta sa
poriadne vymiesi. Miesi sa tak dlho, kým sa cesto samo neodlepuje od rúk. Cesto kysne
do plného koryta 3,5 – 4 hodiny. Po vykysnutí sa vyberá na dosku, rozdelí sa a upraví
na bochníky do malých korýtok. Kým opäť vykysnú, upraví sa pec. Zhorené drevo v peci
– žeravé drevené uhlíky sa rozhrnuli po celej peci a pred sádzaním sa pahreba prihrnula
k dvierkam. Pec musí byť čistá, aby neostal uhlík, ktorý by spálil chlieb. Po nasádzaní
bochníkov dvierka pece ostávajú 10-15 minút potvorené, šuber sa zatvorí. Potom sa
dvierka zatvoria a chlieb sa dopeká ďalšie dve hodiny. Po upečení sa bochníky chleba
poumývali čistou studenou vodou, pozametali od uhlíkov, poukladali na dosku
a prikryli čistou bielou plachtou, obrusom.
Máte doma ešte takúto pec na pečenie domáceho chleba? Ak áno, tak skúste ju
vyčistiť a upečte si domáci chrumkavý chlebík. Stojí to za to. Je naozaj chutnejší, zdravší
a určite aj lacnejší ako z obchodu. Okrem toho vás určite čaká neopísateľný a príjemný
zážitok pri jeho pečení.
POLIEVKY
Polievka je, bola a vždy bude poštár do bruška, základom nášho jedla, stravovania.
V minulosti sa najmä v chudobných rodinách, často okrem polievky, druhé jedlo vôbec
nevarilo. Preto sa obyčajne varili sýte, mliečne polievky, u nás nazývané „juchy“, ktoré
sa jedli aj viac dní. Okrem toho sa varili také polievky, ktoré sa rýchlo pripravili,
a hlavne podľa surovín, ktoré boli práve dostupné v danej domácnosti.
KOZAROVA JUCHA (hubová mliečna polievka)
100-150 g sušených húb
1 kg „gruľa“ (zemiaky)
0,5 l mlieka
2 dl sladkej smotany
0,5 l „šedloho mleka“ (acidofilného mlieka, príp. ocot)
2-3 PL hladkej múky
2 l vody
1 PL soli
Do polovice hrnca dáme vodu, nasypeme polámané sušené huby a pridáme na malé
kúsky pokrájané zemiaky. Posolíme a necháme variť, kým zemiaky a huby nezmäknú.
Nakoniec to „zatrepeme“.
Zátrepka:
1. V mlieku dôkladne rozmiešame 2-3 PL hladkej múky a vlejeme do polievky. Necháme
prevrieť. Kyslú chuť urobíme octom.
2. „Šedle mleko“ (husté acidofilné mlieko) premiešame (rozhabarkujeme) so smotanou
alebo mliekom, pridáme hladkú múku. Túto zátrepku vlejeme do polievky, necháme
prevrieť a vypneme.
K „juche“ sa najlepšie hodí čerstvý chlieb s masťou a soľou.
FIZUĽA S JUCHU (fazuľová mliečna polievka)
200 g “haluškovej fizuľe“ (veľká fazuľa)
2 l vody
1 kg „gruľa“ (zemiaky)
2 dl sladkej smotany
0,5 l mlieka
0,5 l „šedloho mleka“ (acidofilného mlieka)
2-3 PL hladkej múky
1 PL soli
2-3 ks bobkového listu
„Fizuľu“ večer namočíme. Na druhý deň ráno nalejeme do polovice hrnca vodu a do
nej prelejeme namočenú fazuľu. Posolíme a necháme variť. Keď je fazuľa už skoro
mäkká, pridáme nadrobno pokrájané „gruľa“ (zemiaky), bobkový list a necháme to
variť, kým všetko nezmäkne. Potom to zatrepeme obdobným spôsobom ako pri
kozarovej juche.
Chudobnejší ľudia miesto smotanovej zátrepky použili mliečnu. Potom ešte popražili
cibuľku na masle a toto vliali do hotovej juchy. Z polievky vyberieme bobkový list.
ZAĽATE (halušková polievka)
voda z precedených halušiek
0,5 -1 l „šedle mleko“(acidofilné mlieko)
soľ, halušky
Do horúcej vody, ktorú sme scedili z halušiek, nalejeme „šedle mleko“, posolíme
a do toho pridáme jednu naberačku halušiek. Premiešame a už nenecháme prevrieť,
iba odstavíme.
ZAŠEKANA (fazuľová zeleninová polievka)
200 g „erži bab“ (malá strakatá fazuľa)
za hrsť krúp
zelenina - mrkva, kaleráb, petržlen
1 cibuľa, strúčik cesnaku
1 ČL celé korenie, nové korenie
1 PL soli
trochu červenej sladkej papriky
1 kg „gruľa“ (zemiaky)
200 g údeného mäsa
Fazuľu večer namočíme. Ráno túto fazuľu postavíme variť. Ak máme, pridáme
údené mäso, (nemusí byť), krúpy, celú očistenú cibuľu, nakrájaný cesnak, nakrájanú
koreňovú zeleninu, trochu červenej sladkej papriky, soľ a korenie. (Na jar môžeme
pridať nasekanú žihľavu.) Všetko sa spolu varí. Keď je to takmer mäkké, pridáme
nadrobno nakrájané „gruľa“ (zemiaky) a necháme dovariť.
Ako príloha k týmto fazuľovým polievkam sa najčastejšie piekli kysnuté koláče,
pampušky alebo čeregle.
BRYNDZOVA POLEVKA (bryndzová polievka)
2 l vody
200 -250 g bryndze
maslo, soľ
0,5 kg „gruľa“ (zemiaky)
V horúcej vode rozmiešame bryndzu. V inom hrnci uvaríme zemiaky. Keď sú zemiaky
hotové, pridáme kúsok masla, soľ. Do tejto zmesi pridáme bryndzu rozmiešanú
v horúcej vode a necháme zovrieť. Keď sa nám zdá polievka hustá, pridáme vodu.
RIČKAŠA (ryžová mliečna polievka)
2-3 dl ryže
1 l mlieka
2 l vody
cukor, soľ
Ryžu očistíme a umyjeme. V hrnci ju zalejeme väčším množstvom vody, podľa chuti
osolíme a ocukrujeme. Necháme variť na miernom ohni a občas premiešame. Keď je
ryža mäkká, pridáme mlieko, necháme prevrieť a odstavíme. Keď , občas premiešame,
aby sa na nej nevytvorila kožka.
ROSOLOVA POLEVKA (rôsolová polievka)
1-2 l rôsolu z kyslej kapusty
10 – 15 g masla (masti)
2- PL hladkej múky
červená sladká paprika
mleté korenie, soľ
hrsť cestoviny -„sceranka“
Rôsolovú vodu necháme prevariť. Môže v nej byť aj „dakus“ (trochu) kyslej kapusty.
Urobíme zápražku. Tú prilejeme do rôsolovej polievky, posolíme a pridáme cestoviny
„sceranku“. Necháme zovrieť a odstavíme.
Zápražka: Maslo popražíme, do toho pridáme hladkú múku, červenú sladkú papriku,
mleté čierne korenie. Zalejeme teplou vodou.
Často sa pripravovala „gruľová polevka“, pretože bola jednoduchá, uvarila sa veľmi
rýchlo a hlavné suroviny na jej prípravu – zemiaky - boli vždy dostupné. Obyčajne sa
polievky jedli s chlebom, aby lepšie zasýtili hladné žalúdky.
GRUĽOVA POLEVKA (zemiaková polievka)
2 l vody
1 kg „gruľa“ (zemiaky)
rasca, soľ, mleté korenie
petržlenová vňať
10-15 g masla (masti)
2-3 PL hladkej múky
Do väčšieho hrnca postavíme vodu. Zemiaky očistíme, pokrájame na malé kúsky a
dáme variť. Pridáme soľ, štipku rasce, mletého korenia a varíme, kým nie je všetko
mäkké. Nakoniec urobíme zápražku, ktorú vlejeme do polievky. Necháme zovrieť a
povaríme spolu aspoň 5 minút. Nakoniec pridáme petržlenovú vňať.
Zápražka: Maslo spražíme doružova, pridáme hladkú múku, popražíme spolu, zalejeme
teplou vodou a vylejeme do polievky.
HLAVNÉ JEDLÁ
Najdôležitejšou a najdostupnejšou potravinou v minulosti boli v našej obci zemiaky,
ktoré sa stali základnou surovinou pre prípravu mnohých jedál. Preto najlacnejšie
a najrýchlejšie jedlá boli práve zo zemiakov, pripravené na rôzny spôsob.
GRUĽA NA SUCHO S MLEKOM (zemiaky s mliekom)
1 kg zemiakov
10 -15 dkg slaniny
soľ, mlieko, cmar
Zemiaky očistíme, pokrájame na malé kúsky, osolíme a varíme domäkka. Potom ich
scedíme a vypracujeme hladkú kašu. Slaninku pokrájame na malé kúsky, spražíme. Keď
sa dobre spení, polejeme ňou zemiakovú kašu a dobre premiešame. Obyčajne
zapíjame kyslým mliekom alebo cmarom.
Veľmi často a jednoducho sa pripravovali najmä pri práci na poli alebo doma:
PEČENÉ GRUĽA (pečené zemiaky)
5-10 ks zemiakov
soľ, kyslá kapusta
Do pahreby sa vložilo podľa potreby 5-10 zemiakov, celé, neošúpané. Keď boli
mäkké, dobre upečené, vybrali sa z pahreby, šupka sa obyčajne ošúpala, posolili sa
a hneď konzumovali. Niekedy sa jedli aj so šupkou a ako príloha bola kyslá kapusta.
POĽNENÉ GRUĽA (plnené zemiaky)
6 -8 väčších zemiakov
2-3 vajíčka
3 suché rožky alebo chlieb
soľ, korenie, červená paprika
petržlenová vňať, cibuľa
masť (olej), voda
Zemiaky vydlabeme a naplníme plnkou, ktorú si pripravíme z ostatných surovín.
Plnka: Rožky namočíme vo vode, vyžmýkame a dáme do vyšľahaných vajíčok. Pridáme
soľ, korenie, papriku, vňať, dobre premiešame a naplníme zemiaky. Na oleji alebo
masti speníme cibuľku, podlejeme vodou, vložíme naplnené zemiaky a zvyšok, ktorý
sme z nich vydlabali. Dusíme (varíme) domäkka. Ako príloha môže byť omáčka alebo
chlieb.
K zemiakom sa často namiesto mäsa podávala:
ŚĽEPA KURA (zapekaná plnka, falošná fašírka)
3-4 vajíčka
3-4 suché rožky alebo chlieb
soľ, korenie, petržlenová vňať
sóda bikarbóna- na hrot noža
bravčová masť, (olej), voda
Rožky namočíme vo vode, vyžmýkame a dáme do vyšľahaných vajíčok. Pridáme soľ,
korenie, petržlenovú vňať, sódu bikarbónu, lyžicu masti a dobre premiešame. Na
panvici rozpálime masť alebo olej, vylejeme plnku a pomaly pečieme najprv z jednej
strany a potom z druhej. Upečenú plnku (śľepu kuru) rozrežeme na menšie kúsky
a podávame obyčajne k paprikovým zemiakom alebo k zemiakovej kaši.
Často sa stalo, že sa od obeda zvýšila zemiaková kaša alebo zemiaky. Aby sa
neplytvalo, nič nevyhadzovalo, tak sa z nej pripravovali ďalšie jedlá.
BEĎERY, GOMBOCA, GRUĽOVNÍKY (šúľance, guľky, zemiakové placky)
1 – 1,5 kg zemiakov
1-2 vajíčka
500 g hrubej múky
soľ, práškový cukor
100 -150 g kryštálového cukru
150 g masla
3- 4 PL strúhanky, (mak, orechy)
Zvyšnú zemiakovú kašu alebo uvarené, ošúpané a vychladnuté zemiaky zomelieme
alebo podrvíme, zmiešame s rozšľahanými vajíčkami, pridáme múku, práškový cukor,
soľ, (podľa chuti) a vypracujeme tuhšie cesto. Cesto potom rozdelíme na hrubšie pláty,
z ktorých potom tvarujeme približne 1,5 cm hrubé pásy (šúľky), ktoré vyšúľame
na šúľance podlhovastého alebo oválneho tvaru. Nakoniec ich nakrájame na malé asi
1-1,5 cm kúsky. Šúľance vysypeme do osolenej vriacej vody, po zovretí zľahka
premiešame. Keď vyplávajú na povrch, tak ich scedíme a necháme odkvapkať.
Zvlášť si spražíme strúhanku s maslom, vylejeme na šúľance, pridáme kryštálový
cukor, prípadne soľ, dobre a zľahka premiešame a môžeme servírovať. Namiesto
strúhanky môžeme ako posýpku použiť mak alebo orechy premiešané s cukrom.
Ak ostane cesto, vyvaľkáme ho, rozrežeme na malé štvorčeky (4x4), do stredu dáme
slivkový lekvár alebo sušenú slivku, ktorú obalíme cestom a vytvárame z neho malé
gulôčky (gomboce). Takisto sa uvaria vo vriacej vode a po scedení ich pridávame
k šúľancom so strúhankou. Podávali sa so sladkým, kyslým mliekom alebo cmarom.
Inokedy sa z cesta vymodelovali malé kruhové placky, ktoré sa piekli priamo na
platni pece. Upečené sa pomastili rozpusteným maslom, posypali kryštálovým cukrom
a hneď boli hotové chutné gruľovníky.
Najznámejším a najchutnejším jedlom boli „bagoš halušky“ alebo halušky
s tvarohom, sladkou alebo kyslou kapustou, prípadne bryndzové halušky. Varili sa
podľa toho, aké suroviny boli v danej domácnosti práve dostupné.
BAGOŠ-HALUŠKY (halušky so zemiakmi, tvarohom ...)
1 kg zemiakov
15 – 20 dkg slaniny
500 g hrubej múky
1 vajíčko,
soľ
Zemiaky ošúpeme, očistíme. 3 – 4 väčšie zemiaky postrúhame na cesto, ostatné
pokrájame na maličké kúsky, osolíme, uvaríme do mäkka a potom ich scedíme. Do
postrúhaných pridáme vajíčko, soľ, múku, podľa potreby trochu vody a vypracujeme
polotuhé cesto. Medzitým dáme do väčšieho hrnca zovrieť vodu. Keď začne voda vrieť,
z lopárika vidličkou hádžeme do vody malé kúsky cesta (halušky), jemne ich
zamiešame. Kým začnú vrieť, slaninku pokrájame na malé kúsky a na panvici ju jemne
spražíme doružova. Keď halušky vyplávajú na povrch, trochu ich povaríme (asi 5 min),
potom scedíme. Vodu z nich necháme, môžeme ju použiť na polievku zvanú „zaľate“.
K uvareným haluškám pridáme uvarené zemiaky, soľ a zalejeme spraženou slaninkou.
Všetko dobre premiešame a bagoš halušky sú hotové. Môžu sa zapíjať kyslým alebo
sladkým mliekom, najčastejšie však cmarom. U nás sa im hovorilo „uhľarske halušky.“
Namiesto zemiakov môžeme použiť dusenú sladkú alebo kyslú kapustu, tvaroh
alebo bryndzu. Podľa toho potom majú svoj názov – kapustové, tvarohové alebo
bryndzové. Bryndzové sa obyčajne tiež varia ako bagoš so zemiakmi, len sa na záver
polejú rozšľahanou bryndzou.
KUĽEŠA (kukuričná kaša)
½ l kukuričnej krupice
2 l vody
hrsť ryže ( 1 dl )
soľ, kryštálový cukor
150 g masla
Hrsť ryže uvaríme vo vode. Keď je už dobre rozvarená, pridáme umytú kukuričnú
krupicu, podľa chuti soľ a cukor a za stáleho miešania, aby neprihorela, povaríme asi 10
minút. Potom vylejeme na taniere, v strede urobíme jamku, do ktorej nalejeme
rozpustené, spražené maslo a posypeme cukrom. Najprv jeme pomaly od okraja
s maslom, potom ak už nie je maslo, jeme tak, že namočíme lyžičku kaše do mlieka
alebo ju zapíjame mliekom.
Niekedy sa nedávalo na kašu maslo a cukor, teda sa nerobilo na sladko, ale na slano.
Spražila sa slaninka a kuľeša sa poliala spraženou slaninkou.
PIROHY (lekvárové, tvarohové)
500 dkg hrubej (polohrubej múky)
1 – 2 vajíčka
voda, soľ
100 g kryštálového cukru
tvaroh, slivkový lekvár
150 -200 g masla
3 – 5 PL strúhanky
Z múky, vajíčka, trochu vody a soli vypracujeme polotuhé cesto, ktoré vyvaľkáme na
doske na tenkú vrstvu v tvare štvorca. Cesto rozkrájame na malé štvorčeky (4x4),
naplníme slivkovým lekvárom alebo osladeným tvarohom, prehneme na polovicu
a vytvárame pirohy. Medzitým jemne opražíme na masle strúhanku. Keď zovrie voda,
nasypeme do nej pirohy, asi 5- 10 minút povaríme. Keď vyplávajú nahor, tak ich
scedíme, zalejeme spraženou strúhankou, podľa chuti dosolíme a pridáme cukor.
Môžeme podávať so sladkým mliekom.
SLADKÉ JEDLÁ
V minulosti sa na svadbu, resp. pred svadbou alebo krstením ako dar pre krstných
rodičov piekli v peci kysnuté koláče, ktoré mali tradične naše pomenovanie – suchý
koláč (vianočka), beliš, tačky, rožky, šatočky s jablkovou, tvarohovou alebo lekvárovou
plnkou, hrebene s orechovou plnkou, makovník a orechovník u nás nazývané štrúdľa.
Pieklo sa vo veľkom. Zamiesilo sa naraz na cesto aj z 10 kg múky, vyrábali sa, tvarovali
a piekli rôzne druhy závinov, menila sa iba plnka.
KYSNUTÉ KOLÁČE ( makovník, orechovník, beliš, ...)
1 kg polohrubej múky Plnka: 250 g mletého maku ( orechov)
50 g práškového cukru 200 g cukru
1 vajíčko 1 bal. vanilkového cukru
0,5 l mlieka 1,5 dl mlieka
2 PL oleja 50 g hrozienok
štipku soli
Kvások: 2 dl vlažného mlieka
10 g kryštálového cukru
40 g droždia
Z vlažného mlieka, cukru a droždia pripravíme kvások, ktorý necháme vykysnúť.
Zmiešame s ostatnými prísadami, cesto dobre vypracujeme, až kým sa neoddeľuje od
misky. Prikryjeme utierkou a dáme na teplé miesto aspoň na 30 minút, aby dokyslo.
Potom cesto rozdelíme na dve časti. Každú časť rozvaľkáme, natrieme rovnomerne
makovou a orechovou plnkou a skrútime. Tú si pripravíme tak, že zomletý mak alebo
orechy zmiešame s cukrom, zalejeme vriacim mliekom a necháme spariť. Môžeme
pridať hrozienka, prípadne citrónovú kôru. Závin opatrne položíme na vymastený
plech, potrieme vajíčkom, popicháme vidličkou, aby pri pečení nepopraskal a pečieme
vo vyhriatej peci alebo rúre asi pol hodiny pri teplote 180 °C. Neskôr môžeme teplotu
znížiť na 150°C. Po upečení posypeme kysnutý závin práškovým cukrom.
Niekedy môžeme použiť namiesto maku a orechov aj tvarohovú, jablkovú alebo
kapustovú plnku, prípadne slivkový lekvár na beliše a tačky. Vtedy nemusíme skrútiť na
závin, ale necháme iba jednu vrstvu cesta a druhou prikryjeme plnku. Typické pre náš
región boli hrebene s orechovou plnkou. Boli to malé zahnuté rožky. Pred pečením sa
cesto na okrajoch zarezalo, takže po upečení vyzerali tieto rožky naozaj ako hrebene.
Na sviatky ako sú Vianoce a Veľká noc sa tradične piekol suchý kysnutý koláč -
dnešná vianočka. To bolo upiecť najjednoduchšie, pretože sa vykysnuté cesto rozdelilo
na tri časti, zaplietol sa z nich vrkoč, položil na vymastený plech a nechal sa na teplom
mieste, aby vykysol doplna. Potom sa natrel vajíčkom a asi hodinu sa pomaličky piekol
v mierne vyhriatej peci (rúre). Po upečení sa všetky kysnuté koláče natierali cukrovou
vodou, aby sa pekne leskli a nestvrdli.
ČEREGĽA
500 g polohrúbej múky Kvások: 20 g droždia
150 g masla ½ l kyslého (acidofilného) mlieka
2 hrste práškového cukru 1 PL sódy bikarbóny
2 vajíčka
soľ, olej
Najprv si z daných surovín pripravíme kvások, ktorý pridáme do misky k ostatným
surovinám a všetko spracujeme na polotuhé cesto. Podľa potreby je možné pridať ešte
acidofilné mlieko. Dobre vypracované cesto rozvaľkáme asi na hrúbku 1 cm
a vyrezávame kosoštvorce (5x5). V strede sa jemne narežú a jeden roh sa jemne
pretiahne cez narezaný stred. Necháme trochu na doske podkysnúť a potom sa
vyprážajú v oleji. Nakoniec ich posypeme práškovým cukrom.
Môžu sa podávať k mliečnym polievkam, u nás zvaným „juchám“, alebo ak máme
chuť na niečo sladké, tak aj samostatne na olovrant alebo večeru.
BELIŠ HNECENY (jablkový koláč)
2 vajcia Plnka: 1 kg jabĺk, (tvarohu)
500 g polohrubej múky 150 g kryštálového cukru
1-2dl cmaru 1 bal. škorice
1 „kokus“ (margarín)
10-15 g práškového cukru
1 prášok do pečiva
Všetky ingrediencie spojiť, poriadne zahniesť. Cesto si rozdelíme na polovicu. Obe
časti rozvaľkáme. Plech vymastíme, posypeme múkou a na to položíme jednu polovicu
cesta. Na vrch navrstvíme plnku, ktorú prikryjeme druhou polovicou rozvaľkaného
cesta. Okraje dobre zatlačíme. Cesto popicháme vidličkou a potrieme rozmiešaným
žĺtkom. Namiesto druhého cesta môžeme dať na vrch aj mrveničku. Pečieme krátko
(cca 10-15 min.) tak, aby bol „beliš“ na povrchu ružový.
Plnka: Postrúhané jablká premiešame s kryštálovým cukrom a škoricou. Pomiešame a
vytlačíme prebytočnú šťavu.
Miesto jabĺk môžeme použiť aj tvarohovú plnku: tvaroh, žĺtka, cukor, citrónová kôra.
Mrvenička: hrubá múka, maslo, kryštálový cukor
Pomer surovín približne rovnaký, iba cukru dáme menej. Všetko spolu v miske
zmiešame. Musia sa tvoriť sypké hrudky. Keď sa nám vidí mrvenička mastná, pridáme
múku. Mrveničkou posypeme „beliš“ a dáme piecť.
PRODUKTY Z OVOCIA A ZELENINY
Na dedine okolo každého domu bola záhrada, v ktorej rástlo množstvo ovocných
stromov, kríkov, ktoré dávali bohatú úrodu ovocia- slivky, jablká, hrušky, čerešne,
neskôr marhule, ríbezle, egreše atď. Tak to bolo aj u nás. Aj okolité lesy ponúkali lesné
plody - maliny, černice, čučoriedky, huby. Všetko, čo sa urodilo, dokázali naši predkovia
zužitkovať. Z týchto plodov sa pripravovali najmä lekváre, džemy, sirupy, kompóty. Boli
to zdravé, domáce výrobky a hlavne bez konzervantov. Zbierali sa aj liečivé byliny,
ktoré sa sušili a v zime používali na čaje proti rôznym ochoreniam.
V jeseni, keď bola bohatá úroda sliviek, varil sa skoro v každej domácnosti vo veľkom
kotli slivkový lekvár. Bola to veľká udalosť najmä pre deti.
SLIVKOVÝ LEKVÁR
50 l – 70 l odkôstkovaných sliviek
1- 2 kg cukru
masť alebo maslo
Deň predtým, ako sa mal variť lekvár, slivky sa striasli zo stromu, aby ich bolo čo
najviac. Očistili sa, umyli, odkôstkovali, dali do vo veľkých hrncov, aby bolo všetko
pripravené. Obyčajne to robila celá rodina. Skoro ráno sa pripravil veľký kotol, vymastil
sa maslom, aby lekvár neprihorel. Očistené slivky sa vysypali do kotla, dali na oheň
a veľkou drevenou varechou sa miešalo, kým sa slivky nerozpustili na šťavu, ktorá sa
potom varila aj 3 - 4 hodiny podľa množstva sliviek. Ak ich bolo veľa, tak sa postupne
pridávali do vriacej zmesi. Varilo sa tak dlho, kým sa všetka voda nevyparila a šťava
zhustla na lekvár. Pri miešaní, varení sa striedalo viac ľudí, hlavne keď už lekvár hustol.
Ten bol hotový vtedy, keď sa udržal na vareche. Tesne pred koncom varenia sa pridal
cukor, podľa chuti a sladkosti sliviek sa dalo potrebné množstvo. Asi 10 minút to spolu
povrelo, kotol s lekvárom sa zložil z ohňa a slivkový lekvár bol hotový. Potom sa už len
nakladal do suchých fliaš, uložil na suché miesto na pec, sporák, aby sa urobila šupka,
a až potom sa uzavrel, obyčajne celofánom. Deti pobehovali celý deň okolo kotla
a ochutnávali, lízali lekvár priamo z kotla. Veď slivkový lekvár sa varil len raz v roku.
DŽEMY (čerešňový, malinový, černicový, ríbezľový...)
2 l šťavy z daného ovocia
1 kg – 2 kg kryštálového cukru
Umyté, očistené a kôstok zbavené čerešne, višne alebo marhule zomelieme na
mäsovom mlynčeku. Černice, maliny alebo ríbezle prelisujeme na ovocnom mlynčeku.
Získanú šťavu dáme do väčšieho hrnca, pridáme cukor, dobre premiešame a necháme
postať niekoľko hodín, aby sa cukor dobre rozpustil. Občas zmes premiešame. Niekedy
je dobre nechať stáť zmes od večera do rána. Potom ju varíme po malých dávkach (4 –
5 naberačiek) v 2 – 3 plytkých nádobách, aby sa voda rýchlejšie odparovala. Treba
pritom stáť a priebežne to miešať, aby hmota neprihárala. Tá postupne hustne a mení
farbu. Miešame dovtedy, kým varecha nerobí v hmote „cestičku“. Takto uvarený lekvár
hneď nalievame do pripravených a studenou vodou vypláchnutých pohárov, zavrieme
viečkom a otočíme dnom hore. Necháme vychladnúť, otočíme ich a už nesterilizujeme.
Týmto spôsobom je možné robiť rôzne lekvárové zmesky, podľa toho čo nám práve
záhrada poskytne.
OVOCNÝ SIRUP (malinový, černicový, ríbezľový)
2 – 3 l ovocia, ( 1 l šťavy)
1 kg kryštálového cukru
Maliny, černice alebo ríbezle podrvíme, dáme do veľkej sklenenej fľaše, môžeme dať
trochu cukru, premiešame, zakryjeme a necháme asi 5 dní kvasiť na slnečnom mieste.
Potom zmes prepasírujeme, precedíme a šťavu vylejeme do väčšieho hrnca. Na 1 l
šťavy pridáme asi 1 kg cukru. Ak je šťava dosť sladká, môžeme dať aj menej. Občas
premiešame a necháme postať niekoľko hodín. Potom uvedieme zmes do varu, na
miernom ohni povaríme 5-10 minút. Pri varení odstraňujeme penu. Sirup nalejeme do
suchých fliaš, uzatvoríme a sterilizujeme nasucho (prikryjeme hrubšou dekou). Po
vychladnutí skladujeme na suchom a tmavom mieste.
V každej záhrade sa občas urodilo aj veľmi veľa jabĺk. Najčastejšie sa zlisovali na
jablčnú šťavu, z ktorej sa potom robil mušt alebo víno. Menšie jabĺčka sa nakrájali na
tenké plátky, kolieska, ktoré sa sušili a v zime z nich boli veľmi dobré a chutné sušienky.
Buď sa jedli samostatne, alebo sa z nich varil čaj. Neskôr sa z jabĺk pripravovala detská
výživa.
DETSKÁ VÝŽIVA (jablková)
4 kg jabĺk
4 dcl vody
2 bal. vanilkového cukru
0,5 kg kryštálového cukru
Jablká očistíme, nastrúhame, pridáme vodu a za stáleho miešania necháme rozvariť.
Potom pridáme vanilkový cukor, podľa chuti kryštálový cukor, a keď chceme alebo
máme, môžeme pridať aj iné ovocie. Spolu všetko dobre povaríme, prepasírujeme
a naplníme poháre. Nakoniec asi 15 -20 minút sterilizujeme. Po vychladnutí odložíme
na zimné uskladnenie.
Skoro v každej domácnosti sa v jeseni pozbierala z poľa úroda hlávkovej kapusty,
alebo sa kúpila a nakladala sa do suda na zimné uskladnenie. Po zemiakoch to bola
totiž hlavná potravina na konzumáciu či už ako samostatná príloha k zemiakom, alebo
na prípravu halušiek, do polievok, koláčov alebo sa jedla najmä v zime v surovom stave
ako prevencia proti ochoreniam.
KYSLÁ KAPUSTA
50 kg kapusty 0,5 kg soli
2- 3 kg cibule 1 kg jabĺk
1 bal. deko 2-3 vňate kôpru
1 bal. bobkového listu 1 koreň chrenu
1 bal. čierne korenie 1 ks malej cvikly
1 bal. nové korenie
Deň pred nakladaním si pripravíme sud tak, že ho zalejeme vriacou vodou a dobre
vydenzifikujeme. Vrchné listy z kapusty očistíme, zopár necháme na spodok do suda
a na vrch, vyrežeme hlúbiky. Taktiež očistíme cibuľu a jablká, ktoré porežeme na malé
kúsky. Na hoblíku porežeme kapustu a cibuľu a dáme do väčšej nádoby (koryta).
V miske rozmiešame jablká, soľ, deko, korenie a bobkový list a touto zmesou
posypeme kapustu, aby pustila šťavu. Do čistého suda dáme naspodok zopár
kapustových listov, kôpor, chren, cviklu a pridávame po trochu kapusty. Dobre ju
zašliapeme a postupne pridávame ďalšiu kapustu, poriadne ju zatlačíme a takto
pravidelne striedame vrstvy, až kým nie je plný sud. Ak je veľa šťavy, môžeme ju
odobrať zo suda. Nakoniec prikryjeme vrch kapustovými listami a zaťažíme. Takto
necháme kvasiť aspoň 3-4 týždne na teplom mieste. Keď je kapusta dobre vykvasená,
tak ju odložíme na tmavé a suché miesto do pivnice. Kyslá kapusta je takto uskladnená
a pripravená na použitie počas celej zimy a vydrží nám dlho až do neskorej jari, alebo
ak sa nezje, tak aj do konca leta.
LIEČIVÉ PRODUKTY
Podobne ako v ostatných dedinách aj v Poproči sa ľudia v minulosti liečili sami. Na
lekára nebolo peňazí. Spočiatku malo liečenie magický ráz (zariekanie), ale liečilo sa
i pomocou bylín. Boli to babky bylinkárky, ktoré vedeli, ktorá liečivá rastlina je
potrebná na danú chorobu, ako ich zbierať, sušiť, používať. Sušili sa najmä šípky na čaj
a čučoriedky na hnačku. Neskôr sa z liečivých rastlín vyrábali rôzne sirupy, ktoré
pomáhali najmä pri ťažkostiach dýchacích ciest a úľave pri kašli.
BAZOVÝ SIRUP
20 veľkých kvetov bazy
2 l vody
2 kg kryštálového cukru
2 veľké citróny
Kvety po prinesení opláchneme, odstránime hrubé stonky. Prevaríme si vodu
a necháme ju vychladnúť. Zatiaľ si dobre umyjeme citróny a nakrájame ich na jemné
kolieska. Tie pridáme do vychladnutej vody. Pridáme kvety, prikryjeme, prípadne
zaťažíme, aby boli celé pekne ponorené. Necháme postáť aspoň 24 hodín. Potom
scedíme cez látku, gázu, pridáme cukor a zahrejeme. Stále miešame, kým nezískame
sirupovú konzistenciu. Horúci sirup pomocou naberačky a lievika lejeme do umytých
a vyhriatych fliaš. Uzavrieme a odložíme na chladnejšie miesto.
PÚPAVOVÝ MED
500 ks púpavy
1 l vody
1 kg kryštálového cukru
2 citróny
Kvety púpavy zalejeme 1 l studenej vody, pridáme nakrájané citróny. Prevaríme
a necháme stáť 24 hodín. Na druhý deň precedíme cez plienku (gázu). Pridáme cukor
a privedieme do varu. Varíme 1 a pol hodiny. Necháme vychladnúť a potom plníme do
fliaš. Uzavrieme a odložíme na tmavé a suché miesto.
SIRUP ZO SMREKOVÝCH VÝHONKOV
smrekové výhonky
0,5 kg kryštálového cukru, (medu)
voda
Zo stromu natrháme mladé smrekové výhonky, ktoré zľahka umyjeme. Do
skleneného pohára postupne prekladáme smrekové výhonky striedavo s vrstvou cukru
alebo medu. Potom nádobu postavíme na okno a necháme 14 dní alebo až mesiac
pôsobiť na slnku a svetle, kým sa nevytvorí sirup. Potom precedíme, vytlačíme na gáze
alebo silonkovej pančuche a sladký smrekový sirup (med) je hotový. Nalejeme do fľaše
a v zime výborne pomáha pri suchom kašli. Najlepšie je dať si ráno a večer 1 čajovú
lyžičku pred jedlom.
ŽIHĽAVOVÝ SIRUP
2 l vody
20 stoniek žihľavy
2,5 kg kryštálového cukru
300 g citrónovej šťavy
Vodu prevaríme a necháme vychladnúť. Žihľavu umyjeme a nadrobno pokrájame,
nasekáme. Pridáme do vody spolu s citrónovou šťavou, pomiešame a necháme 24
hodín stáť. Občas premiešame. Potom zmes precedíme, pridáme kryštálový cukor
a miešame, kým sa nerozpustí. Hotový sirup nalejeme do čistých umytých fliaš,
uzavrieme a dáme na tmavé miesto.
SUŠENÉ ŠÍPKY (šípkový čaj)
Pri prechádzke jesennou prírodou si nazbierame šípky, umyjeme pod tečúcou vodou
a necháme uschnúť na utierke. Potom ich pomelieme alebo nasekáme v mixéri,
rozložíme na plytký plech s papierom na pečenie a necháme do druhého dňa voľne
sušiť pri izbovej teplote. Potom dosušíme v rúre pri teplote do 50°C pri otvorených
dvierkach aspoň hodinu, kým šípky nezblednú a nestvrdnú. Potom ich necháme
vychladnúť, uskladníme do pohárov a zatvoríme. Takto sú hotové k príprave zdravého
a chutného šípkového čaju.
Jednu čajovú lyžičku sušených šípok zalejeme horúcou vodou a necháme prikryté
vylúhovať 10 -15 minút. Potom premiešame, precedíme cez husté sitko a dochutíme
medom.
V našich okolitých lesoch rástlo i mnoho lesných plodov, ktoré ľudia zbierali pre
vlastné potreby. Najmä v jeseni sa zbierali „kozáre“ (huby), ktoré sa sušili, aby bolo čo
v zime dať do polievky „kozárovej juchy“. Taktiež sa zbierali a sušili „ borovnica“
(čučoriedky).
SUŠENÉ KOZÁRE (sušené huby)
Nazbierané huby očistíme, prípadne umyjeme, ak sú veľmi špinavé. Porežeme ich na
tenké plátky, ktoré poukladáme na sito či sieťku vedľa seba a necháme sušiť
v polotieni, nikdy nie priamo na slnku. V minulosti sa sušili na pôjde. Keď sú už huby
dobré vysušené, pozbierame ich, dáme do papierového vrecúška a skladujeme na
suchom mieste.
SUŠENÉ BOROVNICA (sušené čučoriedky)
Čučoriedky očistíme od špiny, zbavíme ich od lístkov, korienkov. Opláchneme ich
čistou vodou a necháme odkvapkať. Potom ich dáme na plech a taktiež ich pomaly
sušíme v polotieni. Usušené ich odložíme na suché a chladné miesto a v prípade
potreby sa jedli ako liek proti hnačke.
PRÍLEŽITOSTNÉ JEDLÁ
V našej obci sa zachovalo veľmi málo tradícií, ktoré by pretrvávali až dodnes. No
niektoré sa predsa zachovali. Máme svoje typické popročské jedlá, ktoré sa varili, resp.
varia ako slávnostné, príležitostné jedlá obyčajne len raz v roku. Na Veľkú noc sa varil
„sirec“, na Ondreja a Luciu sa varil „pečený cukor“ a na Vianoce to bola „lokša s
makom“ a „oštija“. A práve týmito jedlami sme sa stali naozaj originálni vo svojom
okolí a varia sa z pokolenia na pokolenie až dodnes.
SIREC (hrudka syra z vajíčok)
5-7 vajíčok
1 l mlieka
štipka soli
2 – 3 PL kryštálového cukru
Vajíčka rozšľaháme v trochu mlieka (asi 2 dcl), pridáme podľa chuti soľ a cukor.
Zvyšné mlieko dáme prevariť. Keď začne vrieť, vylejeme doň rozšľahané vajíčka a za
stáleho miešania, aby neprihorelo, uvedieme zmes do varu. Keď sa nám vytvára hustá
konzistencia, zrážajú sa hrudky syra, zmes scedíme na plienku alebo gázu. Všetko
dobre pritlačíme, vytvoríme guľovitú hrudku, ktorú zaviažeme špagátom a necháme
odkvapkať niekoľko hodín. Potom odkvapkanú hrudku syra rozbalíme a „sirec“ je
hotový.
Podľa farby vajíčok je krásne žltý. Na Veľkú noc sa potom s ostatnými jedlami dáva
do košíka a skoro ráno sa ide posvätiť do kostola.
Na Ondreja (30. novembra) sa vari najdlhšie udržala tradícia varenia cukru.
Predvečer sa dievčatá zídu, zoberú drevený košík a idú k známym chlapcom po drevo,
ktoré budú večer potrebovať na varenie cukru. Aj keď sa tento cukor vlastne varí,
voláme ho „pečený cukor“ a nemá v širokom okolí žiadnu konkurenciu. Je preto
jedinečný, náš originálny poprocký pečený cukor. Niekedy sa varil aj na Luciu (13.
decembra). V minulosti sa balil do papierikov a bol ozdobou na vianočnom stromčeku
ako dnešné salónky.
PEČENÝ CUKOR
1 kg kryštálového cukru,
pol litra mlieka,
200-250 g masla,
hrsť orechov,
1-2 PL kakao
Do väčšieho hrnca vysypeme cukor a zalejeme mliekom tak, aby pokrylo vrstvu
cukru. Občas miešame na miernom ohni, kým sa cukor nerozpustí. Potom zmes
uvediem do varu a za stáleho miešania dávame pozor, aby nám cukor nevykypel.
Varíme asi 1 hodinu. Pred koncom varenia pridáme orechy a kakao, ak chceme,
môžeme pridať aj trochu rumu. Keď sa pri miešaní vytvára brázda, cukor odstavíme
z ohňa, pridáme maslo a poriadne ešte vymiešame na chladnom mieste, aby bol
jemný a rozpustný na jazyku. Keď začne hustnúť, tak ho vylejeme na maslom
vymastený plech a necháme stvrdnúť a vychladnúť. Po vychladnutí „pečený cukor“
pokrájame na malé kúsky a môžeme ho podávať hosťom ku káve.
Na Vianoce sa u nás k štedrej večeri pripravovala, aj stále pripravuje, tradične známa
„lokša s makom“ a na stole nesmeli chýbať ani doma pečené „oštije“ (oplátky). Tie sa
najprv piekli iba na fare, neskôr vo viacerých rodinách.
LOKŠA S MAKOM (bobáľky s makom)
200-250 g mletého maku
100-200g kryštálového cukru
1 l prevarenej vody, soľ
0,5 kg bobáľok (5 suchých rožkov alebo upečeného suchého koláča)
Prevaríme asi 1 l vody, pridáme cukor, štipku soli a necháme vychladnúť. Podľa
toho, čo chceme použiť na lokšu, do vychladnutej vody pomrvíme buď upečený suchý
koláč, rožky alebo bobáľky. Necháme to rozmočiť, trochu napučať. Do misky dáme na
dno hrsť maku, cukru a rozmočené bobáľky. Takto striedame jednotlivé vrstvy, kým
neminieme všetky suroviny a nenaplníme misu. Vrstvenie končíme tým, že navrchu je
mak, ktorý nakoniec dobre posypeme cukrom. Ten dávame podľa toho, ako veľmi
chceme mať sladkú lokšu. Takto urobenú lokšu necháme stáť aspoň pol dňa do večera,
aby dobre vychladla a zmäkla. Ak je veľmi suchá, môžeme neskôr priliať trochu vody.
Večer ju môžeme servírovať na štedrovečernom stole.
OŠTIJE (oplátky)
0,5 l vody, (mlieka)
200-300g hladkej múky
1 PL kryštálového cukru
olej
Z vody a múky sa vypracuje polotuhé vláčne cesto tak, aby neboli žiadne hrudky,
pretože by potom nebolo vidieť na „oštijách“ obrázky. Medzitým sa na ohni zohriala
železná forma (kliešte) s náboženským motívom, namastila sa olejom a naliala sa do
formy 1 PL cesta. Dobre sa zatlačilo, forma sa dala na mierny oheň do pece (sporáka)
a prudko sa upieklo asi 1 sekundu z jednej strany a tak isto rýchlo z druhej strany.
Musela byť veľká zručnosť toho, kto piekol „oštije“, pretože musel dávať veľký pozor,
aby v kliešťach nezhoreli, ale boli pekné biele. Po upečení sa kuchynským nožíkom
obhorené časti, okraje orezávali. Po vybratí „oštije“ z formy sa potom ešte dôkladne
okraje obstrihávali nožnicami. Keď už bolo cesto ku koncu pečenia husté, pridala sa
voda. Upečené „oštije“ sa ukladali na papierové servítky a dávali sa na zaťaženie do
knihy medzi strany, aby sa neskrivili a aby vychladli. Na druhý deň sa z knihy povyberali
a balili sa po 10 kusov. Potom sa už len roznášali po domoch, aby mala každá rodina
na vianočný stôl.
Okrem týchto tradičných „oštijí“ sa piekli ešte dva druhy. Cesto sa líšilo iba tým, že
namiesto vody sa použilo mlieko. Posledné boli takzvané „sladké oštije“, kde sa do
cesta pridala 1 PL kryštálového cukru. Potom sa obidva druhy takisto piekli ako tie
prvé. Najväčšiu radosť pri pečení mali deti, ktoré vždy čakali na to, ktoré „oštije“ sa
polámu alebo sa pripália, aby ich mohli zjesť. Samozrejme, že najchutnejšie boli „sladké
oštije“.
ZÁVER
Tento projekt sme realizovali v rámci medzinárodného programu Zelená škola,
v ktorom sme získali a obhájili certifikát „Zelená škola“ a vlajku „EcoSchools“. V
projekte JEDLÁ ZMENA sme sa zamerali na zmenu stravovacích návykov, zdravý
životný štýl, zmenu postojov k jedlu, plytvaniu jedla, potravín., nákup zdravých
výrobkov, potravín od lokálnych výrobcov a najmä na to, ako má táto zmena dopad
na nás, na naše životné prostredie.
Jedným z cieľov tohto projektu bolo zozbierať staré tradičné popročské recepty,
z ktorých sa pripravovali jednoduché a zdravé jedlá z domácich surovín. Recepty,
ktoré priniesli naši žiaci, spracovala koordinátorka Zelenej školy pani učiteľka Milica
Juhásová a pani učiteľka Andrea Grabanová.
Touto cestou ďakujeme všetkým rodičom i starým rodičom, ktorí pomohli pri
realizovaní receptára. Odovzdali ste svojim deťom a najmä vnúčatám tieto recepty,
ktoré sme mohli takto zverejniť. Preto aj jeho názov „Popročské jedlá starých materí“
stojí za to.
Určite tu nie sú všetky recepty, ale aby sa zachovali naše popročské tradičné jedlá,
tie hlavné tu iste nájdete. Možno sa niekomu zapáčia. A keď si aspoň jeden z nich
vyskúšate a zaradíte do svojho jedálnička, veľmi nás to poteší, že naša práca nebola
zbytočná.
Mgr. Milica Juhásová
Mgr. Andrea Grabanová