Základná škola s materskou školou,

Školská 3, Poproč

„ POPROČSKÉ JEDLÁ

STARÝCH MATERÍ “

2017

ÚVOD

Vážení rodičia, starí rodičia, milí žiaci, zamestnanci a ostatní priaznivci a milovníci

domácich výrobkov, lokálnych produktov, ktorí ste za zachovávanie a udržiavanie

starých popročských tradícií.

V dnešnom uponáhľanom svete sa málokto zamyslí nad tým, čo konzumuje, či je to

zdravé, len aby to bolo rýchlo pripravené, sýte, chutné a tiež v rámci rodinného

rozpočtu. Čo teda jesť, aby to bolo v súlade s princípmi zdravej výživy, aby to dobre

chutilo a nezabralo veľa času pri príprave?

Naši predkovia pripravovali v minulosti naozaj jednoduché a zdravé jedlá z domácich

surovín (obilniny, strukoviny, mäso, mliečne výrobky, zemiaky, zelenina, ovocie...),

a dokázali pri svojej každodennej ťažkej a namáhavej robote a nedostatku času navariť

rýchlo, zdravo, bez konzervantov. Dokázali zužitkovať všetko, čo doma mali, ničím sa

neplytvalo, a dokonca v minulosti nebolo toľko rôznych civilizačných ochorení ako

dnes.

Aby sa zachovali naše tradičné popročské jedlá, zozbierali sme najznámejšie recepty,

ktoré boli zdravé, z domácich surovín, z čistej prírody. Možno sa niekomu zapáčia,

padnú do oka, a keď si aspoň jeden z nich vyskúšate a zaradíte do svojho jedálnička,

veľmi nás to poteší, že naša práca nebola zbytočná.

Všetky recepty určite spĺňajú kritériá z hľadiska 3 E – ekonomický, environmentálny

a etický rozmer potravín, pretože v tej dobe to boli kvalitné domáce potraviny,

lokálne suroviny, a hlavne zdravé výrobky, to čo si naši predkovia naozaj sami

vypestovali, doma vyrobili. V okolitých lesoch bolo dosť lesných plodov, ktoré sa

zbierali a doma spracovávali na sirupy, džemy, kompóty, prípadne sa sušili /aj liečivé

byliny, huby/, aby sa v zime mohlo všetko zužitkovať.

Základnými surovinami na prípravu jedál v minulosti boli: zemiaky, kyslá kapusta,

ražná múka, mlieko a výrobky z neho. Mäso sa jedlo len pri slávnostných

príležitostiach. Taktiež zeleninové jedlá, okrem kyslej kapusty, boli veľmi zriedkavé.

Hlavnou potravinou bol „chlieb náš každodenný“, ktorý nechýbal na stole ani v tých

najchudobnejších rodinách. Preto aj náš prvý recept je na domáci chlieb, ktorý sa

tradične piekol doma v peci (pekarniku).

DOMÁCI CHLIEB

Čo potrebujeme na upečenie 5 veľkých bochníkov chleba:

Kvások – zvyšok cesta z chleba z predchádzajúceho pečenia, ktoré dobre vykyslo

a čaká na ďalšie spracovanie aspoň jeden týždeň na suchom a chladnom mieste. Pred

použitím na prípravu nového cesta sa namočí do vlažnej vody, aby dobre nasiaklo

a potom sa pridá k droždiu, vode a múke.

2 – 3 l vody

10 kg chlebovej múky

10 dkg droždia, soľ

Postup:

V drevenom koryte sa spracuje časť múky, voda, droždie, kvas a nechá sa vykysnúť.

Po vykysnutí tejto spracovanej časti sa pridáva zvyšná múka a celé koryto cesta sa

poriadne vymiesi. Miesi sa tak dlho, kým sa cesto samo neodlepuje od rúk. Cesto kysne

do plného koryta 3,5 – 4 hodiny. Po vykysnutí sa vyberá na dosku, rozdelí sa a upraví

na bochníky do malých korýtok. Kým opäť vykysnú, upraví sa pec. Zhorené drevo v peci

– žeravé drevené uhlíky sa rozhrnuli po celej peci a pred sádzaním sa pahreba prihrnula

k dvierkam. Pec musí byť čistá, aby neostal uhlík, ktorý by spálil chlieb. Po nasádzaní

bochníkov dvierka pece ostávajú 10-15 minút potvorené, šuber sa zatvorí. Potom sa

dvierka zatvoria a chlieb sa dopeká ďalšie dve hodiny. Po upečení sa bochníky chleba

poumývali čistou studenou vodou, pozametali od uhlíkov, poukladali na dosku

a prikryli čistou bielou plachtou, obrusom.

Máte doma ešte takúto pec na pečenie domáceho chleba? Ak áno, tak skúste ju

vyčistiť a upečte si domáci chrumkavý chlebík. Stojí to za to. Je naozaj chutnejší, zdravší

a určite aj lacnejší ako z obchodu. Okrem toho vás určite čaká neopísateľný a príjemný

zážitok pri jeho pečení.

POLIEVKY

Polievka je, bola a vždy bude poštár do bruška, základom nášho jedla, stravovania.

V minulosti sa najmä v chudobných rodinách, často okrem polievky, druhé jedlo vôbec

nevarilo. Preto sa obyčajne varili sýte, mliečne polievky, u nás nazývané „juchy“, ktoré

sa jedli aj viac dní. Okrem toho sa varili také polievky, ktoré sa rýchlo pripravili,

a hlavne podľa surovín, ktoré boli práve dostupné v danej domácnosti.

KOZAROVA JUCHA (hubová mliečna polievka)

100-150 g sušených húb

1 kg „gruľa“ (zemiaky)

0,5 l mlieka

2 dl sladkej smotany

0,5 l „šedloho mleka“ (acidofilného mlieka, príp. ocot)

2-3 PL hladkej múky

2 l vody

1 PL soli

Do polovice hrnca dáme vodu, nasypeme polámané sušené huby a pridáme na malé

kúsky pokrájané zemiaky. Posolíme a necháme variť, kým zemiaky a huby nezmäknú.

Nakoniec to „zatrepeme“.

Zátrepka:

1. V mlieku dôkladne rozmiešame 2-3 PL hladkej múky a vlejeme do polievky. Necháme

prevrieť. Kyslú chuť urobíme octom.

2. „Šedle mleko“ (husté acidofilné mlieko) premiešame (rozhabarkujeme) so smotanou

alebo mliekom, pridáme hladkú múku. Túto zátrepku vlejeme do polievky, necháme

prevrieť a vypneme.

K „juche“ sa najlepšie hodí čerstvý chlieb s masťou a soľou.

FIZUĽA S JUCHU (fazuľová mliečna polievka)

200 g “haluškovej fizuľe“ (veľká fazuľa)

2 l vody

1 kg „gruľa“ (zemiaky)

2 dl sladkej smotany

0,5 l mlieka

0,5 l „šedloho mleka“ (acidofilného mlieka)

2-3 PL hladkej múky

1 PL soli

2-3 ks bobkového listu

„Fizuľu“ večer namočíme. Na druhý deň ráno nalejeme do polovice hrnca vodu a do

nej prelejeme namočenú fazuľu. Posolíme a necháme variť. Keď je fazuľa už skoro

mäkká, pridáme nadrobno pokrájané „gruľa“ (zemiaky), bobkový list a necháme to

variť, kým všetko nezmäkne. Potom to zatrepeme obdobným spôsobom ako pri

kozarovej juche.

Chudobnejší ľudia miesto smotanovej zátrepky použili mliečnu. Potom ešte popražili

cibuľku na masle a toto vliali do hotovej juchy. Z polievky vyberieme bobkový list.

ZAĽATE (halušková polievka)

voda z precedených halušiek

0,5 -1 l „šedle mleko“(acidofilné mlieko)

soľ, halušky

Do horúcej vody, ktorú sme scedili z halušiek, nalejeme „šedle mleko“, posolíme

a do toho pridáme jednu naberačku halušiek. Premiešame a už nenecháme prevrieť,

iba odstavíme.

ZAŠEKANA (fazuľová zeleninová polievka)

200 g „erži bab“ (malá strakatá fazuľa)

za hrsť krúp

zelenina - mrkva, kaleráb, petržlen

1 cibuľa, strúčik cesnaku

1 ČL celé korenie, nové korenie

1 PL soli

trochu červenej sladkej papriky

1 kg „gruľa“ (zemiaky)

200 g údeného mäsa

Fazuľu večer namočíme. Ráno túto fazuľu postavíme variť. Ak máme, pridáme

údené mäso, (nemusí byť), krúpy, celú očistenú cibuľu, nakrájaný cesnak, nakrájanú

koreňovú zeleninu, trochu červenej sladkej papriky, soľ a korenie. (Na jar môžeme

pridať nasekanú žihľavu.) Všetko sa spolu varí. Keď je to takmer mäkké, pridáme

nadrobno nakrájané „gruľa“ (zemiaky) a necháme dovariť.

Ako príloha k týmto fazuľovým polievkam sa najčastejšie piekli kysnuté koláče,

pampušky alebo čeregle.

BRYNDZOVA POLEVKA (bryndzová polievka)

2 l vody

200 -250 g bryndze

maslo, soľ

0,5 kg „gruľa“ (zemiaky)

V horúcej vode rozmiešame bryndzu. V inom hrnci uvaríme zemiaky. Keď sú zemiaky

hotové, pridáme kúsok masla, soľ. Do tejto zmesi pridáme bryndzu rozmiešanú

v horúcej vode a necháme zovrieť. Keď sa nám zdá polievka hustá, pridáme vodu.

RIČKAŠA (ryžová mliečna polievka)

2-3 dl ryže

1 l mlieka

2 l vody

cukor, soľ

Ryžu očistíme a umyjeme. V hrnci ju zalejeme väčším množstvom vody, podľa chuti

osolíme a ocukrujeme. Necháme variť na miernom ohni a občas premiešame. Keď je

ryža mäkká, pridáme mlieko, necháme prevrieť a odstavíme. Keď , občas premiešame,

aby sa na nej nevytvorila kožka.

ROSOLOVA POLEVKA (rôsolová polievka)

1-2 l rôsolu z kyslej kapusty

10 – 15 g masla (masti)

2- PL hladkej múky

červená sladká paprika

mleté korenie, soľ

hrsť cestoviny -„sceranka“

Rôsolovú vodu necháme prevariť. Môže v nej byť aj „dakus“ (trochu) kyslej kapusty.

Urobíme zápražku. Tú prilejeme do rôsolovej polievky, posolíme a pridáme cestoviny

„sceranku“. Necháme zovrieť a odstavíme.

Zápražka: Maslo popražíme, do toho pridáme hladkú múku, červenú sladkú papriku,

mleté čierne korenie. Zalejeme teplou vodou.

Často sa pripravovala „gruľová polevka“, pretože bola jednoduchá, uvarila sa veľmi

rýchlo a hlavné suroviny na jej prípravu – zemiaky - boli vždy dostupné. Obyčajne sa

polievky jedli s chlebom, aby lepšie zasýtili hladné žalúdky.

GRUĽOVA POLEVKA (zemiaková polievka)

2 l vody

1 kg „gruľa“ (zemiaky)

rasca, soľ, mleté korenie

petržlenová vňať

10-15 g masla (masti)

2-3 PL hladkej múky

Do väčšieho hrnca postavíme vodu. Zemiaky očistíme, pokrájame na malé kúsky a

dáme variť. Pridáme soľ, štipku rasce, mletého korenia a varíme, kým nie je všetko

mäkké. Nakoniec urobíme zápražku, ktorú vlejeme do polievky. Necháme zovrieť a

povaríme spolu aspoň 5 minút. Nakoniec pridáme petržlenovú vňať.

Zápražka: Maslo spražíme doružova, pridáme hladkú múku, popražíme spolu, zalejeme

teplou vodou a vylejeme do polievky.

HLAVNÉ JEDLÁ

Najdôležitejšou a najdostupnejšou potravinou v minulosti boli v našej obci zemiaky,

ktoré sa stali základnou surovinou pre prípravu mnohých jedál. Preto najlacnejšie

a najrýchlejšie jedlá boli práve zo zemiakov, pripravené na rôzny spôsob.

GRUĽA NA SUCHO S MLEKOM (zemiaky s mliekom)

1 kg zemiakov

10 -15 dkg slaniny

soľ, mlieko, cmar

Zemiaky očistíme, pokrájame na malé kúsky, osolíme a varíme domäkka. Potom ich

scedíme a vypracujeme hladkú kašu. Slaninku pokrájame na malé kúsky, spražíme. Keď

sa dobre spení, polejeme ňou zemiakovú kašu a dobre premiešame. Obyčajne

zapíjame kyslým mliekom alebo cmarom.

Veľmi často a jednoducho sa pripravovali najmä pri práci na poli alebo doma:

PEČENÉ GRUĽA (pečené zemiaky)

5-10 ks zemiakov

soľ, kyslá kapusta

Do pahreby sa vložilo podľa potreby 5-10 zemiakov, celé, neošúpané. Keď boli

mäkké, dobre upečené, vybrali sa z pahreby, šupka sa obyčajne ošúpala, posolili sa

a hneď konzumovali. Niekedy sa jedli aj so šupkou a ako príloha bola kyslá kapusta.

POĽNENÉ GRUĽA (plnené zemiaky)

6 -8 väčších zemiakov

2-3 vajíčka

3 suché rožky alebo chlieb

soľ, korenie, červená paprika

petržlenová vňať, cibuľa

masť (olej), voda

Zemiaky vydlabeme a naplníme plnkou, ktorú si pripravíme z ostatných surovín.

Plnka: Rožky namočíme vo vode, vyžmýkame a dáme do vyšľahaných vajíčok. Pridáme

soľ, korenie, papriku, vňať, dobre premiešame a naplníme zemiaky. Na oleji alebo

masti speníme cibuľku, podlejeme vodou, vložíme naplnené zemiaky a zvyšok, ktorý

sme z nich vydlabali. Dusíme (varíme) domäkka. Ako príloha môže byť omáčka alebo

chlieb.

K zemiakom sa často namiesto mäsa podávala:

ŚĽEPA KURA (zapekaná plnka, falošná fašírka)

3-4 vajíčka

3-4 suché rožky alebo chlieb

soľ, korenie, petržlenová vňať

sóda bikarbóna- na hrot noža

bravčová masť, (olej), voda

Rožky namočíme vo vode, vyžmýkame a dáme do vyšľahaných vajíčok. Pridáme soľ,

korenie, petržlenovú vňať, sódu bikarbónu, lyžicu masti a dobre premiešame. Na

panvici rozpálime masť alebo olej, vylejeme plnku a pomaly pečieme najprv z jednej

strany a potom z druhej. Upečenú plnku (śľepu kuru) rozrežeme na menšie kúsky

a podávame obyčajne k paprikovým zemiakom alebo k zemiakovej kaši.

Často sa stalo, že sa od obeda zvýšila zemiaková kaša alebo zemiaky. Aby sa

neplytvalo, nič nevyhadzovalo, tak sa z nej pripravovali ďalšie jedlá.

BEĎERY, GOMBOCA, GRUĽOVNÍKY (šúľance, guľky, zemiakové placky)

1 – 1,5 kg zemiakov

1-2 vajíčka

500 g hrubej múky

soľ, práškový cukor

100 -150 g kryštálového cukru

150 g masla

3- 4 PL strúhanky, (mak, orechy)

Zvyšnú zemiakovú kašu alebo uvarené, ošúpané a vychladnuté zemiaky zomelieme

alebo podrvíme, zmiešame s rozšľahanými vajíčkami, pridáme múku, práškový cukor,

soľ, (podľa chuti) a vypracujeme tuhšie cesto. Cesto potom rozdelíme na hrubšie pláty,

z ktorých potom tvarujeme približne 1,5 cm hrubé pásy (šúľky), ktoré vyšúľame

na šúľance podlhovastého alebo oválneho tvaru. Nakoniec ich nakrájame na malé asi

1-1,5 cm kúsky. Šúľance vysypeme do osolenej vriacej vody, po zovretí zľahka

premiešame. Keď vyplávajú na povrch, tak ich scedíme a necháme odkvapkať.

Zvlášť si spražíme strúhanku s maslom, vylejeme na šúľance, pridáme kryštálový

cukor, prípadne soľ, dobre a zľahka premiešame a môžeme servírovať. Namiesto

strúhanky môžeme ako posýpku použiť mak alebo orechy premiešané s cukrom.

Ak ostane cesto, vyvaľkáme ho, rozrežeme na malé štvorčeky (4x4), do stredu dáme

slivkový lekvár alebo sušenú slivku, ktorú obalíme cestom a vytvárame z neho malé

gulôčky (gomboce). Takisto sa uvaria vo vriacej vode a po scedení ich pridávame

k šúľancom so strúhankou. Podávali sa so sladkým, kyslým mliekom alebo cmarom.

Inokedy sa z cesta vymodelovali malé kruhové placky, ktoré sa piekli priamo na

platni pece. Upečené sa pomastili rozpusteným maslom, posypali kryštálovým cukrom

a hneď boli hotové chutné gruľovníky.

Najznámejším a najchutnejším jedlom boli „bagoš halušky“ alebo halušky

s tvarohom, sladkou alebo kyslou kapustou, prípadne bryndzové halušky. Varili sa

podľa toho, aké suroviny boli v danej domácnosti práve dostupné.

BAGOŠ-HALUŠKY (halušky so zemiakmi, tvarohom ...)

1 kg zemiakov

15 – 20 dkg slaniny

500 g hrubej múky

1 vajíčko,

soľ

Zemiaky ošúpeme, očistíme. 3 – 4 väčšie zemiaky postrúhame na cesto, ostatné

pokrájame na maličké kúsky, osolíme, uvaríme do mäkka a potom ich scedíme. Do

postrúhaných pridáme vajíčko, soľ, múku, podľa potreby trochu vody a vypracujeme

polotuhé cesto. Medzitým dáme do väčšieho hrnca zovrieť vodu. Keď začne voda vrieť,

z lopárika vidličkou hádžeme do vody malé kúsky cesta (halušky), jemne ich

zamiešame. Kým začnú vrieť, slaninku pokrájame na malé kúsky a na panvici ju jemne

spražíme doružova. Keď halušky vyplávajú na povrch, trochu ich povaríme (asi 5 min),

potom scedíme. Vodu z nich necháme, môžeme ju použiť na polievku zvanú „zaľate“.

K uvareným haluškám pridáme uvarené zemiaky, soľ a zalejeme spraženou slaninkou.

Všetko dobre premiešame a bagoš halušky sú hotové. Môžu sa zapíjať kyslým alebo

sladkým mliekom, najčastejšie však cmarom. U nás sa im hovorilo „uhľarske halušky.“

Namiesto zemiakov môžeme použiť dusenú sladkú alebo kyslú kapustu, tvaroh

alebo bryndzu. Podľa toho potom majú svoj názov – kapustové, tvarohové alebo

bryndzové. Bryndzové sa obyčajne tiež varia ako bagoš so zemiakmi, len sa na záver

polejú rozšľahanou bryndzou.

KUĽEŠA (kukuričná kaša)

½ l kukuričnej krupice

2 l vody

hrsť ryže ( 1 dl )

soľ, kryštálový cukor

150 g masla

Hrsť ryže uvaríme vo vode. Keď je už dobre rozvarená, pridáme umytú kukuričnú

krupicu, podľa chuti soľ a cukor a za stáleho miešania, aby neprihorela, povaríme asi 10

minút. Potom vylejeme na taniere, v strede urobíme jamku, do ktorej nalejeme

rozpustené, spražené maslo a posypeme cukrom. Najprv jeme pomaly od okraja

s maslom, potom ak už nie je maslo, jeme tak, že namočíme lyžičku kaše do mlieka

alebo ju zapíjame mliekom.

Niekedy sa nedávalo na kašu maslo a cukor, teda sa nerobilo na sladko, ale na slano.

Spražila sa slaninka a kuľeša sa poliala spraženou slaninkou.

PIROHY (lekvárové, tvarohové)

500 dkg hrubej (polohrubej múky)

1 – 2 vajíčka

voda, soľ

100 g kryštálového cukru

tvaroh, slivkový lekvár

150 -200 g masla

3 – 5 PL strúhanky

Z múky, vajíčka, trochu vody a soli vypracujeme polotuhé cesto, ktoré vyvaľkáme na

doske na tenkú vrstvu v tvare štvorca. Cesto rozkrájame na malé štvorčeky (4x4),

naplníme slivkovým lekvárom alebo osladeným tvarohom, prehneme na polovicu

a vytvárame pirohy. Medzitým jemne opražíme na masle strúhanku. Keď zovrie voda,

nasypeme do nej pirohy, asi 5- 10 minút povaríme. Keď vyplávajú nahor, tak ich

scedíme, zalejeme spraženou strúhankou, podľa chuti dosolíme a pridáme cukor.

Môžeme podávať so sladkým mliekom.

SLADKÉ JEDLÁ

V minulosti sa na svadbu, resp. pred svadbou alebo krstením ako dar pre krstných

rodičov piekli v peci kysnuté koláče, ktoré mali tradične naše pomenovanie – suchý

koláč (vianočka), beliš, tačky, rožky, šatočky s jablkovou, tvarohovou alebo lekvárovou

plnkou, hrebene s orechovou plnkou, makovník a orechovník u nás nazývané štrúdľa.

Pieklo sa vo veľkom. Zamiesilo sa naraz na cesto aj z 10 kg múky, vyrábali sa, tvarovali

a piekli rôzne druhy závinov, menila sa iba plnka.

KYSNUTÉ KOLÁČE ( makovník, orechovník, beliš, ...)

1 kg polohrubej múky Plnka: 250 g mletého maku ( orechov)

50 g práškového cukru 200 g cukru

1 vajíčko 1 bal. vanilkového cukru

0,5 l mlieka 1,5 dl mlieka

2 PL oleja 50 g hrozienok

štipku soli

Kvások: 2 dl vlažného mlieka

10 g kryštálového cukru

40 g droždia

Z vlažného mlieka, cukru a droždia pripravíme kvások, ktorý necháme vykysnúť.

Zmiešame s ostatnými prísadami, cesto dobre vypracujeme, až kým sa neoddeľuje od

misky. Prikryjeme utierkou a dáme na teplé miesto aspoň na 30 minút, aby dokyslo.

Potom cesto rozdelíme na dve časti. Každú časť rozvaľkáme, natrieme rovnomerne

makovou a orechovou plnkou a skrútime. Tú si pripravíme tak, že zomletý mak alebo

orechy zmiešame s cukrom, zalejeme vriacim mliekom a necháme spariť. Môžeme

pridať hrozienka, prípadne citrónovú kôru. Závin opatrne položíme na vymastený

plech, potrieme vajíčkom, popicháme vidličkou, aby pri pečení nepopraskal a pečieme

vo vyhriatej peci alebo rúre asi pol hodiny pri teplote 180 °C. Neskôr môžeme teplotu

znížiť na 150°C. Po upečení posypeme kysnutý závin práškovým cukrom.

Niekedy môžeme použiť namiesto maku a orechov aj tvarohovú, jablkovú alebo

kapustovú plnku, prípadne slivkový lekvár na beliše a tačky. Vtedy nemusíme skrútiť na

závin, ale necháme iba jednu vrstvu cesta a druhou prikryjeme plnku. Typické pre náš

región boli hrebene s orechovou plnkou. Boli to malé zahnuté rožky. Pred pečením sa

cesto na okrajoch zarezalo, takže po upečení vyzerali tieto rožky naozaj ako hrebene.

Na sviatky ako sú Vianoce a Veľká noc sa tradične piekol suchý kysnutý koláč -

dnešná vianočka. To bolo upiecť najjednoduchšie, pretože sa vykysnuté cesto rozdelilo

na tri časti, zaplietol sa z nich vrkoč, položil na vymastený plech a nechal sa na teplom

mieste, aby vykysol doplna. Potom sa natrel vajíčkom a asi hodinu sa pomaličky piekol

v mierne vyhriatej peci (rúre). Po upečení sa všetky kysnuté koláče natierali cukrovou

vodou, aby sa pekne leskli a nestvrdli.

ČEREGĽA

500 g polohrúbej múky Kvások: 20 g droždia

150 g masla ½ l kyslého (acidofilného) mlieka

2 hrste práškového cukru 1 PL sódy bikarbóny

2 vajíčka

soľ, olej

Najprv si z daných surovín pripravíme kvások, ktorý pridáme do misky k ostatným

surovinám a všetko spracujeme na polotuhé cesto. Podľa potreby je možné pridať ešte

acidofilné mlieko. Dobre vypracované cesto rozvaľkáme asi na hrúbku 1 cm

a vyrezávame kosoštvorce (5x5). V strede sa jemne narežú a jeden roh sa jemne

pretiahne cez narezaný stred. Necháme trochu na doske podkysnúť a potom sa

vyprážajú v oleji. Nakoniec ich posypeme práškovým cukrom.

Môžu sa podávať k mliečnym polievkam, u nás zvaným „juchám“, alebo ak máme

chuť na niečo sladké, tak aj samostatne na olovrant alebo večeru.

BELIŠ HNECENY (jablkový koláč)

2 vajcia Plnka: 1 kg jabĺk, (tvarohu)

500 g polohrubej múky 150 g kryštálového cukru

1-2dl cmaru 1 bal. škorice

1 „kokus“ (margarín)

10-15 g práškového cukru

1 prášok do pečiva

Všetky ingrediencie spojiť, poriadne zahniesť. Cesto si rozdelíme na polovicu. Obe

časti rozvaľkáme. Plech vymastíme, posypeme múkou a na to položíme jednu polovicu

cesta. Na vrch navrstvíme plnku, ktorú prikryjeme druhou polovicou rozvaľkaného

cesta. Okraje dobre zatlačíme. Cesto popicháme vidličkou a potrieme rozmiešaným

žĺtkom. Namiesto druhého cesta môžeme dať na vrch aj mrveničku. Pečieme krátko

(cca 10-15 min.) tak, aby bol „beliš“ na povrchu ružový.

Plnka: Postrúhané jablká premiešame s kryštálovým cukrom a škoricou. Pomiešame a

vytlačíme prebytočnú šťavu.

Miesto jabĺk môžeme použiť aj tvarohovú plnku: tvaroh, žĺtka, cukor, citrónová kôra.

Mrvenička: hrubá múka, maslo, kryštálový cukor

Pomer surovín približne rovnaký, iba cukru dáme menej. Všetko spolu v miske

zmiešame. Musia sa tvoriť sypké hrudky. Keď sa nám vidí mrvenička mastná, pridáme

múku. Mrveničkou posypeme „beliš“ a dáme piecť.

PRODUKTY Z OVOCIA A ZELENINY

Na dedine okolo každého domu bola záhrada, v ktorej rástlo množstvo ovocných

stromov, kríkov, ktoré dávali bohatú úrodu ovocia- slivky, jablká, hrušky, čerešne,

neskôr marhule, ríbezle, egreše atď. Tak to bolo aj u nás. Aj okolité lesy ponúkali lesné

plody - maliny, černice, čučoriedky, huby. Všetko, čo sa urodilo, dokázali naši predkovia

zužitkovať. Z týchto plodov sa pripravovali najmä lekváre, džemy, sirupy, kompóty. Boli

to zdravé, domáce výrobky a hlavne bez konzervantov. Zbierali sa aj liečivé byliny,

ktoré sa sušili a v zime používali na čaje proti rôznym ochoreniam.

V jeseni, keď bola bohatá úroda sliviek, varil sa skoro v každej domácnosti vo veľkom

kotli slivkový lekvár. Bola to veľká udalosť najmä pre deti.

SLIVKOVÝ LEKVÁR

50 l – 70 l odkôstkovaných sliviek

1- 2 kg cukru

masť alebo maslo

Deň predtým, ako sa mal variť lekvár, slivky sa striasli zo stromu, aby ich bolo čo

najviac. Očistili sa, umyli, odkôstkovali, dali do vo veľkých hrncov, aby bolo všetko

pripravené. Obyčajne to robila celá rodina. Skoro ráno sa pripravil veľký kotol, vymastil

sa maslom, aby lekvár neprihorel. Očistené slivky sa vysypali do kotla, dali na oheň

a veľkou drevenou varechou sa miešalo, kým sa slivky nerozpustili na šťavu, ktorá sa

potom varila aj 3 - 4 hodiny podľa množstva sliviek. Ak ich bolo veľa, tak sa postupne

pridávali do vriacej zmesi. Varilo sa tak dlho, kým sa všetka voda nevyparila a šťava

zhustla na lekvár. Pri miešaní, varení sa striedalo viac ľudí, hlavne keď už lekvár hustol.

Ten bol hotový vtedy, keď sa udržal na vareche. Tesne pred koncom varenia sa pridal

cukor, podľa chuti a sladkosti sliviek sa dalo potrebné množstvo. Asi 10 minút to spolu

povrelo, kotol s lekvárom sa zložil z ohňa a slivkový lekvár bol hotový. Potom sa už len

nakladal do suchých fliaš, uložil na suché miesto na pec, sporák, aby sa urobila šupka,

a až potom sa uzavrel, obyčajne celofánom. Deti pobehovali celý deň okolo kotla

a ochutnávali, lízali lekvár priamo z kotla. Veď slivkový lekvár sa varil len raz v roku.

DŽEMY (čerešňový, malinový, černicový, ríbezľový...)

2 l šťavy z daného ovocia

1 kg – 2 kg kryštálového cukru

Umyté, očistené a kôstok zbavené čerešne, višne alebo marhule zomelieme na

mäsovom mlynčeku. Černice, maliny alebo ríbezle prelisujeme na ovocnom mlynčeku.

Získanú šťavu dáme do väčšieho hrnca, pridáme cukor, dobre premiešame a necháme

postať niekoľko hodín, aby sa cukor dobre rozpustil. Občas zmes premiešame. Niekedy

je dobre nechať stáť zmes od večera do rána. Potom ju varíme po malých dávkach (4 –

5 naberačiek) v 2 – 3 plytkých nádobách, aby sa voda rýchlejšie odparovala. Treba

pritom stáť a priebežne to miešať, aby hmota neprihárala. Tá postupne hustne a mení

farbu. Miešame dovtedy, kým varecha nerobí v hmote „cestičku“. Takto uvarený lekvár

hneď nalievame do pripravených a studenou vodou vypláchnutých pohárov, zavrieme

viečkom a otočíme dnom hore. Necháme vychladnúť, otočíme ich a už nesterilizujeme.

Týmto spôsobom je možné robiť rôzne lekvárové zmesky, podľa toho čo nám práve

záhrada poskytne.

OVOCNÝ SIRUP (malinový, černicový, ríbezľový)

2 – 3 l ovocia, ( 1 l šťavy)

1 kg kryštálového cukru

Maliny, černice alebo ríbezle podrvíme, dáme do veľkej sklenenej fľaše, môžeme dať

trochu cukru, premiešame, zakryjeme a necháme asi 5 dní kvasiť na slnečnom mieste.

Potom zmes prepasírujeme, precedíme a šťavu vylejeme do väčšieho hrnca. Na 1 l

šťavy pridáme asi 1 kg cukru. Ak je šťava dosť sladká, môžeme dať aj menej. Občas

premiešame a necháme postať niekoľko hodín. Potom uvedieme zmes do varu, na

miernom ohni povaríme 5-10 minút. Pri varení odstraňujeme penu. Sirup nalejeme do

suchých fliaš, uzatvoríme a sterilizujeme nasucho (prikryjeme hrubšou dekou). Po

vychladnutí skladujeme na suchom a tmavom mieste.

V každej záhrade sa občas urodilo aj veľmi veľa jabĺk. Najčastejšie sa zlisovali na

jablčnú šťavu, z ktorej sa potom robil mušt alebo víno. Menšie jabĺčka sa nakrájali na

tenké plátky, kolieska, ktoré sa sušili a v zime z nich boli veľmi dobré a chutné sušienky.

Buď sa jedli samostatne, alebo sa z nich varil čaj. Neskôr sa z jabĺk pripravovala detská

výživa.

DETSKÁ VÝŽIVA (jablková)

4 kg jabĺk

4 dcl vody

2 bal. vanilkového cukru

0,5 kg kryštálového cukru

Jablká očistíme, nastrúhame, pridáme vodu a za stáleho miešania necháme rozvariť.

Potom pridáme vanilkový cukor, podľa chuti kryštálový cukor, a keď chceme alebo

máme, môžeme pridať aj iné ovocie. Spolu všetko dobre povaríme, prepasírujeme

a naplníme poháre. Nakoniec asi 15 -20 minút sterilizujeme. Po vychladnutí odložíme

na zimné uskladnenie.

Skoro v každej domácnosti sa v jeseni pozbierala z poľa úroda hlávkovej kapusty,

alebo sa kúpila a nakladala sa do suda na zimné uskladnenie. Po zemiakoch to bola

totiž hlavná potravina na konzumáciu či už ako samostatná príloha k zemiakom, alebo

na prípravu halušiek, do polievok, koláčov alebo sa jedla najmä v zime v surovom stave

ako prevencia proti ochoreniam.

KYSLÁ KAPUSTA

50 kg kapusty 0,5 kg soli

2- 3 kg cibule 1 kg jabĺk

1 bal. deko 2-3 vňate kôpru

1 bal. bobkového listu 1 koreň chrenu

1 bal. čierne korenie 1 ks malej cvikly

1 bal. nové korenie

Deň pred nakladaním si pripravíme sud tak, že ho zalejeme vriacou vodou a dobre

vydenzifikujeme. Vrchné listy z kapusty očistíme, zopár necháme na spodok do suda

a na vrch, vyrežeme hlúbiky. Taktiež očistíme cibuľu a jablká, ktoré porežeme na malé

kúsky. Na hoblíku porežeme kapustu a cibuľu a dáme do väčšej nádoby (koryta).

V miske rozmiešame jablká, soľ, deko, korenie a bobkový list a touto zmesou

posypeme kapustu, aby pustila šťavu. Do čistého suda dáme naspodok zopár

kapustových listov, kôpor, chren, cviklu a pridávame po trochu kapusty. Dobre ju

zašliapeme a postupne pridávame ďalšiu kapustu, poriadne ju zatlačíme a takto

pravidelne striedame vrstvy, až kým nie je plný sud. Ak je veľa šťavy, môžeme ju

odobrať zo suda. Nakoniec prikryjeme vrch kapustovými listami a zaťažíme. Takto

necháme kvasiť aspoň 3-4 týždne na teplom mieste. Keď je kapusta dobre vykvasená,

tak ju odložíme na tmavé a suché miesto do pivnice. Kyslá kapusta je takto uskladnená

a pripravená na použitie počas celej zimy a vydrží nám dlho až do neskorej jari, alebo

ak sa nezje, tak aj do konca leta.

LIEČIVÉ PRODUKTY

Podobne ako v ostatných dedinách aj v Poproči sa ľudia v minulosti liečili sami. Na

lekára nebolo peňazí. Spočiatku malo liečenie magický ráz (zariekanie), ale liečilo sa

i pomocou bylín. Boli to babky bylinkárky, ktoré vedeli, ktorá liečivá rastlina je

potrebná na danú chorobu, ako ich zbierať, sušiť, používať. Sušili sa najmä šípky na čaj

a čučoriedky na hnačku. Neskôr sa z liečivých rastlín vyrábali rôzne sirupy, ktoré

pomáhali najmä pri ťažkostiach dýchacích ciest a úľave pri kašli.

BAZOVÝ SIRUP

20 veľkých kvetov bazy

2 l vody

2 kg kryštálového cukru

2 veľké citróny

Kvety po prinesení opláchneme, odstránime hrubé stonky. Prevaríme si vodu

a necháme ju vychladnúť. Zatiaľ si dobre umyjeme citróny a nakrájame ich na jemné

kolieska. Tie pridáme do vychladnutej vody. Pridáme kvety, prikryjeme, prípadne

zaťažíme, aby boli celé pekne ponorené. Necháme postáť aspoň 24 hodín. Potom

scedíme cez látku, gázu, pridáme cukor a zahrejeme. Stále miešame, kým nezískame

sirupovú konzistenciu. Horúci sirup pomocou naberačky a lievika lejeme do umytých

a vyhriatych fliaš. Uzavrieme a odložíme na chladnejšie miesto.

PÚPAVOVÝ MED

500 ks púpavy

1 l vody

1 kg kryštálového cukru

2 citróny

Kvety púpavy zalejeme 1 l studenej vody, pridáme nakrájané citróny. Prevaríme

a necháme stáť 24 hodín. Na druhý deň precedíme cez plienku (gázu). Pridáme cukor

a privedieme do varu. Varíme 1 a pol hodiny. Necháme vychladnúť a potom plníme do

fliaš. Uzavrieme a odložíme na tmavé a suché miesto.

SIRUP ZO SMREKOVÝCH VÝHONKOV

smrekové výhonky

0,5 kg kryštálového cukru, (medu)

voda

Zo stromu natrháme mladé smrekové výhonky, ktoré zľahka umyjeme. Do

skleneného pohára postupne prekladáme smrekové výhonky striedavo s vrstvou cukru

alebo medu. Potom nádobu postavíme na okno a necháme 14 dní alebo až mesiac

pôsobiť na slnku a svetle, kým sa nevytvorí sirup. Potom precedíme, vytlačíme na gáze

alebo silonkovej pančuche a sladký smrekový sirup (med) je hotový. Nalejeme do fľaše

a v zime výborne pomáha pri suchom kašli. Najlepšie je dať si ráno a večer 1 čajovú

lyžičku pred jedlom.

ŽIHĽAVOVÝ SIRUP

2 l vody

20 stoniek žihľavy

2,5 kg kryštálového cukru

300 g citrónovej šťavy

Vodu prevaríme a necháme vychladnúť. Žihľavu umyjeme a nadrobno pokrájame,

nasekáme. Pridáme do vody spolu s citrónovou šťavou, pomiešame a necháme 24

hodín stáť. Občas premiešame. Potom zmes precedíme, pridáme kryštálový cukor

a miešame, kým sa nerozpustí. Hotový sirup nalejeme do čistých umytých fliaš,

uzavrieme a dáme na tmavé miesto.

SUŠENÉ ŠÍPKY (šípkový čaj)

Pri prechádzke jesennou prírodou si nazbierame šípky, umyjeme pod tečúcou vodou

a necháme uschnúť na utierke. Potom ich pomelieme alebo nasekáme v mixéri,

rozložíme na plytký plech s papierom na pečenie a necháme do druhého dňa voľne

sušiť pri izbovej teplote. Potom dosušíme v rúre pri teplote do 50°C pri otvorených

dvierkach aspoň hodinu, kým šípky nezblednú a nestvrdnú. Potom ich necháme

vychladnúť, uskladníme do pohárov a zatvoríme. Takto sú hotové k príprave zdravého

a chutného šípkového čaju.

Jednu čajovú lyžičku sušených šípok zalejeme horúcou vodou a necháme prikryté

vylúhovať 10 -15 minút. Potom premiešame, precedíme cez husté sitko a dochutíme

medom.

V našich okolitých lesoch rástlo i mnoho lesných plodov, ktoré ľudia zbierali pre

vlastné potreby. Najmä v jeseni sa zbierali „kozáre“ (huby), ktoré sa sušili, aby bolo čo

v zime dať do polievky „kozárovej juchy“. Taktiež sa zbierali a sušili „ borovnica“

(čučoriedky).

SUŠENÉ KOZÁRE (sušené huby)

Nazbierané huby očistíme, prípadne umyjeme, ak sú veľmi špinavé. Porežeme ich na

tenké plátky, ktoré poukladáme na sito či sieťku vedľa seba a necháme sušiť

v polotieni, nikdy nie priamo na slnku. V minulosti sa sušili na pôjde. Keď sú už huby

dobré vysušené, pozbierame ich, dáme do papierového vrecúška a skladujeme na

suchom mieste.

SUŠENÉ BOROVNICA (sušené čučoriedky)

Čučoriedky očistíme od špiny, zbavíme ich od lístkov, korienkov. Opláchneme ich

čistou vodou a necháme odkvapkať. Potom ich dáme na plech a taktiež ich pomaly

sušíme v polotieni. Usušené ich odložíme na suché a chladné miesto a v prípade

potreby sa jedli ako liek proti hnačke.

PRÍLEŽITOSTNÉ JEDLÁ

V našej obci sa zachovalo veľmi málo tradícií, ktoré by pretrvávali až dodnes. No

niektoré sa predsa zachovali. Máme svoje typické popročské jedlá, ktoré sa varili, resp.

varia ako slávnostné, príležitostné jedlá obyčajne len raz v roku. Na Veľkú noc sa varil

„sirec“, na Ondreja a Luciu sa varil „pečený cukor“ a na Vianoce to bola „lokša s

makom“ a „oštija“. A práve týmito jedlami sme sa stali naozaj originálni vo svojom

okolí a varia sa z pokolenia na pokolenie až dodnes.

SIREC (hrudka syra z vajíčok)

5-7 vajíčok

1 l mlieka

štipka soli

2 – 3 PL kryštálového cukru

Vajíčka rozšľaháme v trochu mlieka (asi 2 dcl), pridáme podľa chuti soľ a cukor.

Zvyšné mlieko dáme prevariť. Keď začne vrieť, vylejeme doň rozšľahané vajíčka a za

stáleho miešania, aby neprihorelo, uvedieme zmes do varu. Keď sa nám vytvára hustá

konzistencia, zrážajú sa hrudky syra, zmes scedíme na plienku alebo gázu. Všetko

dobre pritlačíme, vytvoríme guľovitú hrudku, ktorú zaviažeme špagátom a necháme

odkvapkať niekoľko hodín. Potom odkvapkanú hrudku syra rozbalíme a „sirec“ je

hotový.

Podľa farby vajíčok je krásne žltý. Na Veľkú noc sa potom s ostatnými jedlami dáva

do košíka a skoro ráno sa ide posvätiť do kostola.

Na Ondreja (30. novembra) sa vari najdlhšie udržala tradícia varenia cukru.

Predvečer sa dievčatá zídu, zoberú drevený košík a idú k známym chlapcom po drevo,

ktoré budú večer potrebovať na varenie cukru. Aj keď sa tento cukor vlastne varí,

voláme ho „pečený cukor“ a nemá v širokom okolí žiadnu konkurenciu. Je preto

jedinečný, náš originálny poprocký pečený cukor. Niekedy sa varil aj na Luciu (13.

decembra). V minulosti sa balil do papierikov a bol ozdobou na vianočnom stromčeku

ako dnešné salónky.

PEČENÝ CUKOR

1 kg kryštálového cukru,

pol litra mlieka,

200-250 g masla,

hrsť orechov,

1-2 PL kakao

Do väčšieho hrnca vysypeme cukor a zalejeme mliekom tak, aby pokrylo vrstvu

cukru. Občas miešame na miernom ohni, kým sa cukor nerozpustí. Potom zmes

uvediem do varu a za stáleho miešania dávame pozor, aby nám cukor nevykypel.

Varíme asi 1 hodinu. Pred koncom varenia pridáme orechy a kakao, ak chceme,

môžeme pridať aj trochu rumu. Keď sa pri miešaní vytvára brázda, cukor odstavíme

z ohňa, pridáme maslo a poriadne ešte vymiešame na chladnom mieste, aby bol

jemný a rozpustný na jazyku. Keď začne hustnúť, tak ho vylejeme na maslom

vymastený plech a necháme stvrdnúť a vychladnúť. Po vychladnutí „pečený cukor“

pokrájame na malé kúsky a môžeme ho podávať hosťom ku káve.

Na Vianoce sa u nás k štedrej večeri pripravovala, aj stále pripravuje, tradične známa

„lokša s makom“ a na stole nesmeli chýbať ani doma pečené „oštije“ (oplátky). Tie sa

najprv piekli iba na fare, neskôr vo viacerých rodinách.

LOKŠA S MAKOM (bobáľky s makom)

200-250 g mletého maku

100-200g kryštálového cukru

1 l prevarenej vody, soľ

0,5 kg bobáľok (5 suchých rožkov alebo upečeného suchého koláča)

Prevaríme asi 1 l vody, pridáme cukor, štipku soli a necháme vychladnúť. Podľa

toho, čo chceme použiť na lokšu, do vychladnutej vody pomrvíme buď upečený suchý

koláč, rožky alebo bobáľky. Necháme to rozmočiť, trochu napučať. Do misky dáme na

dno hrsť maku, cukru a rozmočené bobáľky. Takto striedame jednotlivé vrstvy, kým

neminieme všetky suroviny a nenaplníme misu. Vrstvenie končíme tým, že navrchu je

mak, ktorý nakoniec dobre posypeme cukrom. Ten dávame podľa toho, ako veľmi

chceme mať sladkú lokšu. Takto urobenú lokšu necháme stáť aspoň pol dňa do večera,

aby dobre vychladla a zmäkla. Ak je veľmi suchá, môžeme neskôr priliať trochu vody.

Večer ju môžeme servírovať na štedrovečernom stole.

OŠTIJE (oplátky)

0,5 l vody, (mlieka)

200-300g hladkej múky

1 PL kryštálového cukru

olej

Z vody a múky sa vypracuje polotuhé vláčne cesto tak, aby neboli žiadne hrudky,

pretože by potom nebolo vidieť na „oštijách“ obrázky. Medzitým sa na ohni zohriala

železná forma (kliešte) s náboženským motívom, namastila sa olejom a naliala sa do

formy 1 PL cesta. Dobre sa zatlačilo, forma sa dala na mierny oheň do pece (sporáka)

a prudko sa upieklo asi 1 sekundu z jednej strany a tak isto rýchlo z druhej strany.

Musela byť veľká zručnosť toho, kto piekol „oštije“, pretože musel dávať veľký pozor,

aby v kliešťach nezhoreli, ale boli pekné biele. Po upečení sa kuchynským nožíkom

obhorené časti, okraje orezávali. Po vybratí „oštije“ z formy sa potom ešte dôkladne

okraje obstrihávali nožnicami. Keď už bolo cesto ku koncu pečenia husté, pridala sa

voda. Upečené „oštije“ sa ukladali na papierové servítky a dávali sa na zaťaženie do

knihy medzi strany, aby sa neskrivili a aby vychladli. Na druhý deň sa z knihy povyberali

a balili sa po 10 kusov. Potom sa už len roznášali po domoch, aby mala každá rodina

na vianočný stôl.

Okrem týchto tradičných „oštijí“ sa piekli ešte dva druhy. Cesto sa líšilo iba tým, že

namiesto vody sa použilo mlieko. Posledné boli takzvané „sladké oštije“, kde sa do

cesta pridala 1 PL kryštálového cukru. Potom sa obidva druhy takisto piekli ako tie

prvé. Najväčšiu radosť pri pečení mali deti, ktoré vždy čakali na to, ktoré „oštije“ sa

polámu alebo sa pripália, aby ich mohli zjesť. Samozrejme, že najchutnejšie boli „sladké

oštije“.

ZÁVER

Tento projekt sme realizovali v rámci medzinárodného programu Zelená škola,

v ktorom sme získali a obhájili certifikát „Zelená škola“ a vlajku „EcoSchools“. V

projekte JEDLÁ ZMENA sme sa zamerali na zmenu stravovacích návykov, zdravý

životný štýl, zmenu postojov k jedlu, plytvaniu jedla, potravín., nákup zdravých

výrobkov, potravín od lokálnych výrobcov a najmä na to, ako má táto zmena dopad

na nás, na naše životné prostredie.

Jedným z cieľov tohto projektu bolo zozbierať staré tradičné popročské recepty,

z ktorých sa pripravovali jednoduché a zdravé jedlá z domácich surovín. Recepty,

ktoré priniesli naši žiaci, spracovala koordinátorka Zelenej školy pani učiteľka Milica

Juhásová a pani učiteľka Andrea Grabanová.

Touto cestou ďakujeme všetkým rodičom i starým rodičom, ktorí pomohli pri

realizovaní receptára. Odovzdali ste svojim deťom a najmä vnúčatám tieto recepty,

ktoré sme mohli takto zverejniť. Preto aj jeho názov „Popročské jedlá starých materí“

stojí za to.

Určite tu nie sú všetky recepty, ale aby sa zachovali naše popročské tradičné jedlá,

tie hlavné tu iste nájdete. Možno sa niekomu zapáčia. A keď si aspoň jeden z nich

vyskúšate a zaradíte do svojho jedálnička, veľmi nás to poteší, že naša práca nebola

zbytočná.

Mgr. Milica Juhásová

Mgr. Andrea Grabanová