Prečo je pre život človeka taká dôležitá?

PôdaPôda je najvrchnejšia časť zemskej kôry, ktorá vzniká na styku a za pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry a s ktorými má

sústavnú látkovú a energetickú výmenu.

Úrodnosť (produkcia biomasy)Zabezpečuje produkciu potravín pre človeka a iné organizmy

Zabezpečuje život rastlín a živočíchov a zároveň genetický potenciál nevyhnutný pre život človeka

Ekologická funkcia

Environmentálna funkciaZabezpečuje filtráciu, retenciu, transport a premenu látok pri ochrane životného prostredia

Zdroj surovínZásobáreň ílu, vody, piesku, minerálov, hornín, atď.

Kultúrne dedičstvo a súčasť krajinyPredstavuje priestorovú základňu pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel, turizmus...je súčasťou našej histórie

KOLOID

Mg2+Ca2+

Al3+

živiny

Zvetrávanie minerálov, rozklad organických látok...

Výmena iónov medzi pôdou a koreňmi rastlín

Mg2+

H+

Sorbovanie iónov napovrch koloidov

Vymývanie iónov pretekajúcou vodou

Pôda ako zásobáreň živín pre rastliny

(základ úrodnosti pôd)

Pôda ako štruktúrne a pórovité médium, ktoré

viaže vodu

Gravitačnými pórmi voda preteká do podložia

V kapilárnych a menších póroch dochádza k dlhodobejšiemu viazaniu vody – retencia vody!

Infiltrácia zrážkovej vody

Materský substrát

Minerálne a organické

častice rôznej veľkosti

Produkty zvetrávania (ílové

minerály, oxidy Fe, Mn, Al, hum.látky..)

zvetrávanie

Štruktúra pôdy:

Ílové častice zlepujú minerálne zrná do agregátov a vytvára sa štruktúra pôdy.

Textúra pôdy (pôdny druh):

Pôdny druh sa určuje na základe obsahu jemnozeme (piesok Ø 0.05-2 mm, prach Ø 0.05-0.002 mm, íl Ø < 0.002 mm), skeletu (Ø > 2 mm) a organických látok (u organických pôd)

1) Histické pôdy

2) Psefitické pôdy

3) Ľahké pôdy (P, HL-P)

4) Stredné pôdy (P-HL, HL, IL-HL)

5) Ťažké pôdy (ILOVITÉ, ÍL)

Pórovitosť pôdy (určuje vzdušný a vlhkostný režim pôd):

Gravitačné póry (Ø > 0.01 mm)Kapilárne póry (Ø 0.01 – 0.0002 mm)Veľmi jemné póry (Ø < 0.0002 mm)

Horizontálne vrstvy pôdy ako výsledok

pôdotvorných procesov – klasifikácia pôd

Pôsobením špeciálnych pôdotvorných procesov (napr. zvetrávania, brunifikácie, ilimerizácie, podzolizácie, akumulácie humusu a pod.) vznikajú horizontálne vrstvy, ktoré nazývame pôdne horizonty.

H1

H2

H3

H4

H5

Horizonty majú zákonité usporiadanie, ktoré je výsledkom špecifického pôdotvorného procesu (napríklad podzolizácie):O – nadložný horizontA – povrchový humusový horizontE – podpovrchový ochudobnený horizontB – podpovrchový obohatený horizontC – materský substrát

Horizonty sú ľahko viditeľné, ich usporiadanie je zákonité a rešpektuje špeciálne pôdotvorné procesy → preto ich používame na klasifikáciu pôd (t.j. určenie pôdneho typu)

Pedón (trojrozmerný výrez reálnej pôdy)

Polypedón (skupina pedónov rovnakej taxonomickej jednotky)

Pôdny profil (2D výrez pedónu, ktorý slúži na popis jeho vlastností)

Variabilita pôdneho krytu ako

výsledok pôdotvorných

faktorov

Materská hornina

Klíma

Živé organizmy

Podzemná voda

Reliéf

Vek

Človek

ČE

RN

OZ

EM

ČIE

RN

ICA

SM

ON

ICA

RE

ND

ZIN

A

PA

RA

RE

ND

ZIN

AH

NE

DO

ZE

ML

UV

IZE

MK

AM

BIZ

EM

AN

DO

ZE

MP

OD

ZO

LP

SE

UD

OG

LE

J

GL

EJ

OR

GA

NO

ZE

MS

LA

NE

C

SL

AN

ISK

O

LIT

OZ

EM

RE

GO

ZE

MF

LU

VIZ

EM

RA

NK

ER

AN

TR

OZ

EM

KU

LT

IZE

M

LITOZEME a RANKRESú to mladé iniciálne dvojhorizontové A-C pôdy vyvinuté zo silne skeletnatých zvetralín pevných a spevnených hornín. Rankre vznikajú z nekarbonátových hornín (žuly, andezity, kryštalické bridlice a pod.). Litozeme vznikajú z karbonátových aj nekarbonátových hornín.

AmAo

R

Au

R

Litozeme a rankre sú bežné vo všetkých pohoriach Slovenska. Využívajú sa ako lesná pôda a horské lúky.

RENDZINY a PARARENDZINYDvojhorizontové A-C pôdy vyvinuté z karbonátových a karbonátovo-silikátových pevných alebo spevnených hornín (dolomity, vápence a pod.) predovšetkým v horských oblastiach Slovenska. Spravidla sú stredne až silne skeletnaté.

Am

Cc

Regozeme sú veľmi časté pôdy karbonátových pohorí Slovenska a vytvárajú pôdne prostredie pre listnaté aj ihličnaté lesy, lúky a pasienky.

FLUVIZEMEÚrodné aj menej úrodné iniciálne pôdy v nivách riek. Ich vývoj je opakovane narušovaný záplavami. Dvojhorizontové A-C pôdy (niekedy aj viac C horizontov) vyvinuté z fluviálnych sedimentov (hliny, piesky, štrky). Fluvizeme sa využívajú ako poľnohospodárska aj lesná pôda.

Ao

C

G

Veľké rieky sú kolískou civilizácie lebo prinášali stále nové, na živiny bohaté vrstvy pôdy (fluvizeme)

REGOZEMEMladé dvojhorizontové A-C pôdy, ktorých vývoj je narúšaný rôznymi faktormi, prevažne eróziou. Vyvinuté sú z nespevnených nealuviálnych sedimentov (prevažne piesky a spraše). Regozeme sú využívané ako poľnohospodárska aj lesná pôda (predovšetkým Záhorská nížina)

Erózne fľaky regozemí v hnedozemnom regióne (poľnohospodárska pôda)

Akp

CcPiesočnaté regozeme na Záhorskej nížine (lesná pôda)

ČERNOZEME a SMONICE

Am

Cc

Černozeme sa využívajú prevažne v poľnohospodárstve ako orná pôda (asi 346 tis. ha)

Úrodné pôdy najsuchších a najteplejších oblastí Slovenka (nepremyvný až periodicky premyvný vodný režim). Dvojhorizontové A-C pôdy vyvinuté z nespevnených sedimentov, najčastejšie z karbonátových eolických spraší. Smonice vznikajú predovšetkým z ílových sedimentov a preto sú zrnitostne ťažšie.

ČIERNICEÚrodné pôdy širokých nív riek bez intenzívneho vplyvu záplav. Dvojhorizontové A-C(G) pôdy vyvinuté z aluviálnych sedimentov. Bývajú ovplyvnené vysokou hladinou podzemnej vody.

AmAm

A/C

C

Čiernice patria medzi naše najúrodnejšie pôdy. Využívajú sa predovšetkým ako poľnohospodárska pôda (asi 206 tis. ha).

HNEDOZEMEÚrodné pôdy menej suchších oblastí Slovenka (periodicky premyvný vodný režim). Trojhorizontové A-B-C pôdy vyvinuté prevažne z nespevnených sedimentov, najčastejšie z karbonátových eolických spraší a iných kvartérnych a neogénnych sedimentov.

Akp

Bt

Cc

Hnedozeme sa využívajú prevažne ako orná pôda (asi 317 tis. ha)

Povlaky ílu na stenách pórov ako dôsledok ilimerizácie

LUVIZEMEMenej úrodné pôdy vlhkejších a chladnejších oblasti Slovenska s premyvným vodným režimom. Sú to štvrohorizontové A-E-B-C pôdy, ktoré vznikajú z rôznych nespevnených substrátov (piesky, hliny a ílovité hliny). Spolu s hnedozemami ich označujeme ako ilimerizované pôdy.

Am

Akp

El

Bt

Luvizeme sa využívajú ako poľnohospodárska aj lesná pôda a sú prevládajúcim pôdnym typom našich kotlín.

KAMBIZEME a ANDOZEMEKambizeme (hnedé lesné pôdy) sú najrozšírenejším pôdnym typom Slovenska. Sú to stredne úrodné trojhorizontové A-B-C pôdy, ktoré vznikajú predovšetkým z nekarbonátových zvetralín pevných hornín. Andozeme sú horské pôdy vo vulkanických pohoriach s podobnou stavbou profilu ako kambizeme.

Am

C

Bv

A/B

AoO

Kambizeme sú využívané predovšetkým ako lesné pôdy, ale v podhorských a horských oblastiach často aj v poľnohospodárstve (orná pôda, lúky, pasienky)

PODZOLYPodzoly sú horské až vysokohorské pôdy veľmi chladných a vlhkých oblastí Slovenska (výnimku tvoria piesočnaté podzoly na Záhorskej nížine). Sú to štvorhorizontové A-E-B-C pôdy vyvinuté predovšetkým zo zvetralín kyslých hornín.

AmO

AE

Bs

B/C

C

Podzoly sa využívajú ako lesné pôdy (ihličnaté lesy a kosodrevina). V hôľnej oblasti vytvárajú pôdne prostredie pre vysokohorské lúky.

ORGANOZEME a GLEJEOrganozeme sú hydromorfné pôdy, ktoré vznikajú hromadením organických látok v prostredí s nadbytkom vody. Diagnostický je rašelinový Ot-horizont.

Gleje sú hydromorfné pôdy, ktoré vznikajú premenou materského substrátu vplyvom podzemnej vody. Diagnostický je glejový G-horizont.

A

C

GGlejový horizont je zafarbený do odtieňov hrdzavej a sivej, čo je spôsobené premiestňovaním železa.

Ot1

Ot2

Ot3

(D)

Organozeme a gleje sú typické pôdy pre mokraďové ekosystémy (rašeliniská, lužné lesy, jelšové lesy a pod.)

PSEUDOGLEJEPseudogleje vznikajú na plochách, ktoré sú kvôli zníženej priepustnosti pedónu periodicky zamokrené povrchovou vodou. Sú to štvorhorizontové A-E-B-C alebo trojhorizontové A-B-C pôdy. Spolu s organozemami a glejmi ich označujeme ako hydromorfné pôdy.

A

C

G

Ao

En

Bg Podobne ako u glejov, aj tu môžeme vidieť striedanie hrdzavej a sivej hmoty, čo je dôsledok pôsobenia vody.

Pseudogleje sa využívajú ako lesná aj poľnohospodárska pôda, kvôli nadmernému obsahu vody hlavne v jarnom období sú však málo úrodné.

SLANISKÁ a SLANCESpoločne ich nazývame ako salinické (zasolené) pôdy. Na ich vzniku sa podieľajú prevažne podzemné vody silne mineralizované soľami sodíka. Vyskytujú sa prevažne v alúviách väčších riek v teplých a suchých oblastiach Slovenska (výparný vodný režim). Sú veľmi málo úrodné.

Am

Bn

CG

Akp

(S)

Pukliny oddeľujú charakteristickú stĺpcovú štruktúru slancových pôd. Na povrchu vidieť bielu soľ sodíka (soľný kvet), ktorá sa vyzrážala pri odparovaní mineralizovanej podzemnej vody z povrchu pôdy.

Salinické pôdy sa využívajú prevažne ako poľnohospodárska pôda. Lokálne podmieňujú výskyt vzácnej slanomilnej vegetácie)

ANTROZEME a KULTIZEMEAntrozeme sú pôdy na človekom vytvorených materiáloch (po rekultivácii skládok, hrádze, násypy, urbánne pôdy a pod.). Kultizeme sú pôdy v prirodzenom prostredí silne ovplyvnené činnosťou človeka (napr. terasované alebo meliorované pôdy). Spoločne ich nazývame antropické pôdy.

Am

Ad

C

(A’)

Dg1

Dg2

Medzi antropické pôdy patria aj silne

kontaminované pôdy (obrázok ukazuje

kontamináciu pôd SR znečisťujúcimi látkami,

silná kontaminácia je označená červenou farbou)