Fotosa itateov Lesnka
Predaj dreva na pni
Lesnk, asopis zamestnancov ttneho podniku LESY Slovenskej republiky, Bansk Bystrica
redakn rada Ing. Jn Miovsk, CSc., Ing. Jozef Marko, Mgr. Anita Fkov, Ing. Lucia Hankov, Ing. Rudolf Bruchnik, PhD., JUDr. Milan Vano,
predseda redaknej rady Ing. Mgr. Edita Tomekov
vkonn redaktor Mgr. Peter Gogola, www.lesy.sk,e-mail: [email protected]
rada stlych prispievateov Ing. Jlius Burkovsk, Ji Junek, Ing. Radoslav orko, Ing. Igor Viszlai,Ing. Boris Pekarovi, Da Pavloviov,Ing. Jaroslav Kobza, Ing. Jozef Sokol, Jozef abo, Ing. ubo Tuak, Ing. Ladislav Dochn, Roman Podolinsk, Ing. Jn Bulla, Ing. Marek Tabernaus, Ing. Peter Patay, Ing. Jn Vavrek, Duan Dvid, Rudolf Halk, Martin Matys
grafi ck pravaMria Glov, Milo Sedlek
Nrodn lesncke centrum, T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolen
nklad: 3000 vtlakov
foto oblka Fotosa Lesnka:San snmok Michaely Hromadovej
adresa redakcie Nmestie SNP .8, 975 66 Bansk Bystrica, Tel.: 048/434 42 78, Fax: 048/434 41 91
registrciaISSN 1337-9380
Obsah16 Drevo v rukch loveka vera
a dnes
17 Ad: Ako som zachraoval smreiny
Levick poovncke hry
18 O uoch a potkanoch Kde je skuton prame ivota
ttnych lesov?
20 Nikoho netreba do nioho nti
22 Zrome sksenosti predchodcov a nae vedomosti
Analza lesnkov z Lesnej sprvy Par (OZ Nmestovo)
27 I. Meme by spokojn? Prrode blzke obhospodarovanie lesa
28 Fotosa itateov asopisu Lesnk postrehy, rady, odporania
30 Strom zabudnut v ase (iv foslia)
V nohch s tiscmi kilometrov O portovkyni a turistke Ing. Jozefne
KUERKOVEJ
31 Dovolili by sme si ma toko LS a LO aj ako vlastnci?
Jednm z rieen krzy je prehodnotenie sasnej organizanej truktry
Preo mm rd les
32 Uverte?
Krovka
33 Odznaky jelea s krom
Pikantn uiak
34 Pre deti
35 Kalendr podujat
Fotohdanka
ivotn jubile
36 Stretnutie s krsou
2 Obsah
3 Editorial
Sptali sme sa...
Tma mesiaca: Certifi kcia lesov
4 Certifi kcia lesov dkaz produkcie dreva z trvalo udratench zdrojov a jeho dodvok na trh
6 Na slovko... ...s vedcim Odboru lesnckej politiky
a certifi kcie lesov Ing. Frantikom tulajterom, CSc.
7 Certifi kcia lesov vysvedenie o kvalite obhospodarovania lesov
8 Certifi kcia ako inpircia
Jubilejn hjniky k 10. vroiu vzniku prvej SR
9 Rok 2009 bude krzov. Urobme vetko, aby sme z krzy vyli silnej
Generlny riadite J. Min na prvej tohtoronej porade s riaditemi OZ
v Turianskych Tepliciach
10 ...predaj dreva na pni! Zaujmav a odvne rieenia
12 Pohad z druhej strany
Ekonomika ruka v ruke s ekolgiou
Na vchodnom Slovensku vznamne stpne odbyt drevnej tiepky
13 Perspektva lesnctva? Bude tak, ak si urobme
Vedceho Lesnej sprvy Tlst Vrch Ing. Olivera KANSA
14 GPS je dobr pes
15 GPS u Lesov R
Ako skvalitni ochranu majetku a ete uetri
Inpiratvne prklady z troch odtepnch zvodov
28
20
Odznaky jelea s krom
Lesnk 22009 3
editorial | anketa
AnketaIng. Duan MIKU, vedci LS Duchonka, OZ Prievidza
Vymoitenos - to bude zlea od polcie. Osobne viem a mm sksenos, e s prpady, kedy sa s tm plne stotoujem: napr. skupina motorkrov brzdila lesn porasty takmer kad tde a lesnci mali pred nimi vie obavy ako pri stretnut s ozbrojenm pytliakom. Pokodzovali sadenice, zmladenie, spsobovali erziu pdy. Polcia zaala kona (vzhadom na to e ilo o priestupky) a vtedy, ke som kad miesto a porast (a nebolo ich mlo) rieil ako jeden trestn in. To som urobil cez kodu - vku pokodenia. Vtedy policajti zaali kona. Problematick vymoitenos bola aj pred prijatm novely trestnho zkona, ke na pozvnky domcich jazdcov prichdzali MOTOTURISTI z Nemecka i Rakska. Problm to ale bude. Bude treba vyriei naich dodvateov, mnostvo mono (tisce) chystaov samovroby. Vek problm bud aj prejazdy ns
samotnch (nkladn aut, i THZ skromn i sluobn aut) po cestch i zvniciach inch subjektov - tie o sme odovzdali. Ke ideme do nho porastu, lebo pre takto prpad by mala by dohoda i zmluva - to zo zkona o lesoch.
JUDr. Peter MKERA, prvnik
V prvom rade chcem upozorni na to, e kategria motorovch vozidiel je vemi irok a zkonodarca ju upresnil zkonom . 725/2004 Z. z. v prlohe slo 1. Z pohadu zkonodarcu by malo s o myseln konanie pchatea, ktor mohol alebo mal vedie, e jazd po lesnom alebo ponohospodrskom pozemku. Prax pravdepodobne pouke na to, e v SR s minimlne oznaen lesn a ponohospodrske pozemky. A tak isto zemia lyiarskych stredsk nachdzajce sa na lesnom alebo ponohospodrskom pozemku nie s presne hranicami vyznaen. alou problematickou skutonosou je to, e na lesnch a ponohospodrskych pozemkoch sa nachdzaj miestne a elov komunikcie. Pokia by pchate jazdil po tchto komunikcich za elom,
pre ktor boli zriaden, neme sa dopusti trestnho inu. Treba si alej uvedomi, e toto ustanovenie bolo prijman hlavne proti pirtom, ktor svojim chovanm s bezohadn voi prrode, ivochom, ale aj uom nachdzajcim sa v prrode. Prax pravdepodobne uke, e poet takchto pchateov nie je vek, len svojm agresvnym konanm ptaj na seba pozornos. Zadra pri ine takhoto pchatea bude vemi nron, pretoe na rozdiel od ochrancov prrody disponuj s najrchlejmi strojmi. Je sprvne, e bol prijat zkon a pokia djde konanm pchatea k naplneniu objektvnej a subjektvnej strnky skutkovej podstaty trestnho inu, tak djde aj k potrestaniu pchatea. Treba podotkn, e takto trest m pre spolonos hlavne preventvny charakter, o sa odrazilo v nvrhu zkona, vo vke trestu.
Milan VOJTEK, LS ilina, OZ ilina
Ako zamestnanec lesnej sprvy a len lesnej stre pri zisten zkazu vjazdu motorovm vozidlom na lesn pozemky mm svoje povinnosti, ale nemm patrin prvomoci. Take, pokia sa nebud
vykonva akcie na zkaz vjazdu lenmi lesnej stre v pote minimlne dvoch, resp. s prslunkmi polcie, vymoitenos prva bude asi minimlna, ak nie nulov. Najvie ance dvam v lesoch ttnych, kde vlastnkom je tt, no skoro iadne v lesoch nevysporiadanch neodovzdanch v sprve ttu.
Ing. Milan VALACH, technik LS Maluin, OZ Liptov-sk Hr-dok
no, ak bude tomuto ustanoveniu venovan nleit pozornos zo strany polcie, prokuratry a sdov. Istee potrestan bud len t, ktorch polcia alebo lesn str pristihne a usved, tak ako u ostatnch zkonov.
Ing. Ras-tislav VA-LUKA, vedci LS Strske, OZ Sob-rance
Dnes, ke sa prepaj teroristi, neodsdi sa za vradu, zrazenie na prechode pre chodcov je nrodnm portom, chcete vymc toto ustanovenie zkona ?! Je to z mjho pohadu smiene...
Sptali sme sa:Poda Zkona . 497 zo 6.11.2008, ktor novelizuje Trestn zkon, je vjazd motorovm vozidlom na lesn pozemok trestnm inom, za kto-r me by pchate potrestan odatm slobody a na 1 rok. Pokla-dte takto ustanovenie zkona za vymoiten?
Krza vel etri. Vetkch a vade. Nie inak je to aj v redakcii Lesnka. Hadme ces-ty, ako zlacni vrobu asopisu a necvnu od dosiahnutej kvality. Asi ste zaregistrovali, ven itate, sta dotyk ruky a zistte, e tlame asopis Lesnk na ten, lacnej pa-pier. Zmenili sme poet strn zo tyridsa na tridsa es. Tm uetrme estinu nkla-dov. Hadme spsob, ako uetri na distribcii Lesnka. Chceme tak vetkm itateom da na vedomie, e vnmame stav ekonomiky nho podniku ako vny. Musme sa vetci priini o to, aby sme ju dokzali prekona. Kad svojim spsobom. Nebude to ahk a urite sa to nepodar za krtky as. Ale to ns nesmie odradi. Stojme na prahu akho, naozaj akho obdobia. Nechcem maova erta na stenu, ale sasn kr-za m globlny charakter a jej dsledky poctime v dohadnej dobe zrejme vetci. U to nie je len o tom trhu s drevom. Stavebn, strojrsky, hutncky, automobilov, chemick i elektronick priemysel avizuj prepanie. Ekonomick experti reviduj svoje odhady vvoja ekonomiky a od plusovch sel sa priklaj k nule i k poklesu. O tom, ak dopady bude ma tto situcia na n ttny podnik, meme svojim dielom spolurozhodn aj my. Kad sm za seba. Tm, ako sa postav k svojej prci.
S pozdravom Lesu zdar!
Ing. Milan VALACHtechnik LS Maluin, OZ Liptov-sk Hr-dok
Ing. Ras-tislav VA-LUKA, vedci LS Strske, OZ Sob-rance
Ing. Duan MIKUvedci LS Duchonka, OZ Prievidza
Lesnk 22009 3
tma mesiaca
Certifi kcia lesov dkaz produkcie dreva
z trvalo udratench zdrojov a jeho dodvok na trh
Certifi kcialesov
Hubert PALU
Princp certifi kcie lesov je zalo-en na dodriavan defi novanch princpov a kritri obhospodaro-vania lesov, ktor s veobecne ak-ceptovan spolonosou. Zkladn princpy trvalo udratenho rozvoja boli globlne defi novan a prijat v roku 1992 na Konferencii OSN o i-votnom prostred a rozvoji (UNCED The United Nations Conference on Environment and Development) v Rio De Janeiro, ktorej vsledkom bola Deklarcia obsahujca 27 prin-cpov pre trvalo udraten rozvoj a zrove podpsan Deklarcia o rozvoji lesov. Nsledne bola vytvo-ren osobitn Komisia OSN pre trvalo udraten rozvoj, ktorej lohou je hodnoti pokroky, ktor sa dosiahnu v nadvznosti na prijat princpy trva-lo udratenho rozvoja.
Princpy trvalo udratenho hos-podrenia v lesoch boli nsledne de-fi novan a prijat na konferencich ministrov o ochrane lesov v trasbur-gu (1990), Helsinkch (1993), Lisabo-ne (1998) a Viedni (2003). Slovensk republika je jednm zo signatrskych ttov, ktor sa zaviazala plni es kritri trvalo udratenho rozvoja lesov. Zkladnm princpom trvalo udratenho rozvoja lesov je: Lesn zdroje a lesn pda by mali by trvalo obhospodarovan tak, aby vyhovo-vali socilnym, ekonomickm, eko-logickm, kultrnym a duchovnm potrebm udstva sasnej a bud-cich generci. Kritria trvalo udra-tenho rozvoja lesov s defi novan nasledovne: Rozvoj lesnch zdrojov a ich prspe-vok do globlneho kolobehu uhlka Zdravotn stav a vitalita lesnch ekosystmov Produkn funkcia lesa Ochrana a rozvoj biologickej diver-zity lesnch
