Prehľad environmentálnych manažérskych systémov podľa požiadaviek medzinárodných noriem ISO radu 14000

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED

Prehľad environmentálnych manažérskych systémov podľa

požiadaviek medzinárodných noriem ISO radu 14000

Bakalárska práca

bd4ef548-cb9d-4aaa-8b19-affe88b7a741

Banská Bystrica, 2010 Lukáš Lehoťan

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED

Prehľad environmentálnych manažérskych systémov podľa

požiadaviek medzinárodných noriem ISO radu 14000

Bakalárska práca

bd4ef548-cb9d-4aaa-8b19-affe88b7a741

Študijný program: Environmentálne manažérstvo výchovných zariadení Študijný odbor: 4.3.3 Environmentálny manažment Katedra: Environmentálneho manažérstva Vedúci bakalárskej práce: Ing. Gabriel Fabian Stupeň kvalifikácie: bakalár (Bc.) Dátum odovzdania práce: 2010-05-21 Dátum obhajoby: 2010-06-15

Banská Bystrica, 2010 Lukáš Lehoťan

Čestné prehlásenie

Prehlasujem, že zadanú bakalársku prácu som vypracoval samostatne pod

odborným vedením Ing. Gabriela Fabiana a použil som literatúru, ktorú uvádzam

v zozname bibliografických údajov.

V Banskej Bystrici ........................................

Lukáš Lehoťan

Abstrakt

LEHOŤAN, Lukáš: Prehľad environmentálnych manažérskych systémov podľa

požiadaviek medzinárodných noriem ISO radu 14 000 [Bakalárska práca] / Lukáš Lehoťan.

– Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Fakulta prírodných vied; Katedra

environmentálneho manažérstva. Školiteľ: Ing. Gabriel Fabian. – Stupeň odbornej

kvalifikácie: Bakalár (Bc.) – Banská Bystrica: FPV UMB, 2010, 62 s.

Predložená bakalárska práca opisuje význam a prínos environmentálnej politiky pre

organizácie. Ďalej pojednáva o celkovom prehľade a štruktúre environmentálnych

manažérskych systémov, ktoré sú zavádzané podľa noriem radu ISO 14 000. Práca sa

zameriava hlavne na popis všeobecných požiadaviek noriem radu ISO 14000 a popis

vývojových smerov a samotnej prípravy noriem ISO radu 14000.

Kľúčové slová: environmentálny manažérsky systém; sústava noriem ISO radu

14000; environmentálna politika; environmentálne správanie.

Abstract

LEHOŤAN, Lukáš: An overwiev of environmental management systems in

according with the requirements of ISO 14000 standards [Bachelor´s thesis] / Lukáš

Lehoťan. – Matej Bel University Banská Bystrica. Faculty of natural sciences; Department

of environmental management. Advisor: Ing. Gabriel Fabian. – Qualification degree:

Bachelor (BS.) – Banská Bystrica: FPV UMB, 2010, 62 p.

Presented bachelor´s thesis describes the importance and benefits of environmental

policy for the organizations. Further it discusses about overall review and structure of

environmental management systems implemented according to ISO 14000 standards. This

thesis is mainly focused on describing the general requirements of ISO 14000 standards

and description of development tracks and preparation of ISO 14000 standards.

Key words: environmental management system; ISO 14000 family; environmental

policy; environmental performance.

Predhovor

Túto tému bakalárskej práce som si vybral preto, lebo s vývojom dnešnej doby, keď

je na všetko kladený dôraz presnosti a určitej systematickosti, považujem za veľmi žiaduce

venovať pozornosť určitým presne definovaným systémom a postupom. Sú nimi

environmentálne manažérske systémy, a práve tieto poskytujú úžitok pre nás jednotlivých

ľudí, celú spoločnosť a v neposlednom rade hlavne pre naše okolie – náš environment.

Považujem za správne zaoberať sa touto problematikou, t.j. riadením aktivít

ovplyvňujúcich životné prostredie, z dôvodu čo najlepšieho zachovania pôvodného stavu

životného prostredia v intenciách TUR. Ďalej ide aj o ochranu nás spotrebiteľov, alebo

využívateľov služieb, aby sme boli plne informovaní a mali záruku, že spotrebovávame

naozaj zabezpečené produkty z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie. Funkcia ochrany

prírody už dávno nie je v rukách ekológa, ale je nutné do tejto funkcie zapojiť všetkých

zamestnancov firiem a tieto aktivity musia byť riadené, následne sa tomu hovorí

environmentálny manažment. Veľmi dôležitá je práve prevencia ako jeden z hlavných

nástrojov environmentálneho riadenia, teda kľúč k zachovaniu okolitého prostredia, ešte

skôr ako by nastal nejaký negatívny zásah do nej.

Touto cestou by som sa chcel poďakovať môjmu školiteľovi Ing. Gabrielovi

Fabianovi za poskytnutú pomoc a cenné rady pri tvorbe tejto bakalárskej práce.

Lukáš Lehoťan

Obsah

Úvod ...................................................................................................................................... 9

1 Úvod do manažmentu environmentu ......................................................................... 11

1.1 Základné pojmy a definície týkajúce sa environmentálnych

manažérskych systémov ............................................................................................. 11

1.2 Podstata a význam environmentálneho manažérstva ................................................ 12

1.3 Význam a úloha environmentálnej politiky organizácií ............................................ 14

2 Systémy environmentálneho manažérstva podľa noriem ISO radu 14000 .............. 18

2.1 Základná charakteristika EMS .................................................................................. 18

2.2 Sústava noriem ISO radu 14000 ................................................................................ 21

3 Požiadavky noriem ISO radu 14000 ........................................................................ 23

3.1 Environmentálny manažérsky systém ....................................................................... 23

3.1.1 Štruktúra normy STN EN ISO 14001:2004 ....................................................... 23

3.2 Požiadavky normy ISO 14001 ................................................................................... 25

3.3 Environmentálne označovanie výrobkov .................................................................. 37

3.4 Hodnotenie environmentálneho správania ................................................................ 39

3.5 Posudzovanie životného cyklu výrobkov .................................................................. 41

3.6 Skleníkové plyny ....................................................................................................... 45

4 Vývojové smery v oblasti schvaľovania nových noriem v rámci ISO radu 14000 ... 51

4.1 Postup vývoja nových noriem .................................................................................... 51

4.2 Typy dokumentov ISO .............................................................................................. 53

4.3 Pripravované normy ISO ........................................................................................... 54

Záver ................................................................................................................................... 57

Zoznam bibliografických odkazov ................................................................................... 58

Zoznam príloh .................................................................................................................... 62

Zoznam ilustrácií a tabuliek

Obrázok 1 Zlúčenie Demingovho cyklu a štruktúry normy ISO 14001 (Zdroj: Priesol,

Fabian, 2008b), s.25

Obrázok 2 Vzťahy medzi operatívnym riadením prevádzky a inými prvkami EMS (Zdroj:

Virčíková, Palfy, 2001), s. 33

Obrázok 3 Vzťahy medzi jednotlivými prvkami systému environmentálneho manažérstva

(Zdroj: Virčíková, Palfy, 2001), s. 36

Obrázok 4 Schéma klasifikácie environmentálneho označovania (Zdroj: Rusko, 2004),

s. 38

Obrázok 5 Hodnotenie environmentálneho správania (Upravené podľa: STN EN ISO

14031, 1999), s. 40

Obrázok 6 Príklad systému produktu pre LCA (Upravené podľa: STN EN ISO 14044,

2006), s. 43

Obrázok 7 Vzťah medzi časťami ISO14064 (Upravené podľa: STN ISO 14064-1, 2006),

s. 49

Tabuľka 1 Štruktúra noriem radu ISO 14000 (Upravené podľa: International Organization

for Standardization, 2010), s. 21

Tabuľka 2 Typy normatívnych dokumentov (Zdroj: Priesol, Fabian, 2008c), s. 53

Zoznam skratiek a značiek

BAT – najlepšia dostupná technika

DEFRA – Ministerstvo životného prostredia, potravín a vidieka

EMAS – schéma environmentálneho manažérstva a auditu

EMS – environmentálny manažérsky systém

EN – Európska norma

EPE – hodnotenie environmentálneho správania

EÚ – Európska únia

GEN – globálna sieť environmentálneho označovania

GHG – skleníkový plyn

ISO – Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu

LCA – posudzovanie životného cyklu

LCI – inventarizačná analýza životného cyklu

LCIA – posudzovanie vplyvov životného cyklu

SR – Slovenská republika

STN – Slovenská technická norma

SÚTN – Slovenský ústav technickej normalizácie

TC – technická komisia

ŽP – životné prostredie

9

Úvod

Od nepamäti sa ľudstvo snaží ochraňovať životné prostredie, aby v čo najmenej

porušenom stave jeho potenciál odovzdalo ďalším generáciám. Dialo sa to prirodzeným

systémom zneškodňovania odpadov prírodou. V súčasnej dobe je však enormný nárast

množstva odpadov produkovaných ľudskou činnosťou, ale aj aspektov vplyvu človeka na

životné prostredie.

V 90. rokoch 20. storočia sa začali do popredia dostávať otázky predchádzania

vzniku znečisťovania životného prostredia, ale i otázky riadenia a monitoringu

environmentálnych aspektov. Ochrana životného prostredia sa tak dostáva do pevne

určených legislatívnych mantinelov pod záštitou Európskej únie, našej národnej legislatívy

či trendov vývoja vo svete. Samozrejmosťou sa stáva environmentálna certifikácia

organizácií a zavádzanie environmentálnych manažérskych systémov napomáhajúcich

k zlepšeniu chodu výroby či ponúk služieb. Súčasťou certifikácie je aj motivácia v podobe

prestížneho imidžu organizácií, zvýšenie konkurencieschopnosti, zabezpečenia hmotného a

sociálneho blahobytu a zlepšenia kvality životného prostredia. Tieto systémy sa zavádzajú

formou dobrovoľnosti a dopĺňajú tak celkový systém vrcholového manažmentu

organizácie. Zavádza ich čoraz viacej organizácií a integrujú ich do výrobných činností

ako ich prirodzenú súčasť. Environmentálne manažérske systémy sa stávajú efektívnym

nástrojom na konkurenčnom trhu, pretože nesporne prispievajú k ekonomickej efektivite

výroby organizácií a v mnohých prípadoch sú rozhodujúce pri získaní podnikateľskej

zákazky. Výhodou noriem je ich integrovateľnosť do akéhokoľvek systému riadenia, ktorú

zabezpečuje celková forma a rozpracovanosť noriem ISO radu 14 000. Norma zahrňuje tak

všetky dôležité oblasti pre ochranu životného prostredia a chodu či rozvoja organizácie,

a to environmentálne manažérske systémy, hodnotenie environmentálneho zlepšovania,

environmentálny audit, posudzovanie životného cyklu výrobkov a environmentálne

označovanie výrobkov.

Požiadavky medzinárodnej normy ISO 14001 sú kompatibilné s EMS, ktorý je

možné zaregistrovať podľa definovaných kritérií v schéme EMAS (z ang. Eco

Management and Audit Scheme). V súčasnosti je na Slovenku certifikovaných niečo vyše

600 podnikov a organizácií, čo je veľmi pozitívny smer v ochrane životného prostredia.

10

Badateľný nárast počtu certifikácií má pozitívny ohlas aj v stúpaní Slovenskej republiky

v rebríčku certifikácie v porovnaní s okolitými krajinami.

Hlavným cieľom mojej bakalárskej práce je spracovanie základných princípov

environmentálnych manažérskych systémov, riadiacich sa sústavou medzinárodných

noriem ISO radu 14000 so zameraním sa na ich základnú štruktúru a požiadavky. Práca

predkladá spracovanie základnej normy ISO 14001 a ďalších vybraných noriem, a to:

environmentálne označovanie výrobkov, hodnotenie environmentálneho správania,

posudzovanie životného cyklu výrobkov a skleníkové plyny. Čiastkovým cieľom je

stanovenie vývojových smerov v schvaľovaní nových noriem ISO radu 14000.

11

1 Úvod do manažmentu environmentu

1.1 Základné pojmy a definície týkajúce sa environmentálnych manažérskych

systémov

Normy STN EN ISO 14001 (2004) a STN ISO 14 050 (2009) uvádzajú definície

pojmov z oblasti environmentálneho manažérstva nasledovne:

Environmentálna politika – celkové zámery a smerovanie organizácie, formálne vyjadrené

vrcholovým manažmentom, ktoré súvisí s jej environmentálnym správaním.

Environmentálna politika poskytuje rámec na činnosti a na stanovenie dlhodobých

a krátkodobých environmentálnych cieľov.

Systém environmentálneho manažérstva – časť systému manažérstva organizácie, ktoré sa

používa pri príprave a implementácii jej environmentálnej politiky a manažovaní jej

environmentálnych aspektov. Taktiež je to súbor súvisiacich prvkov používaných na

vytvorenie politiky a dlhodobých cieľov a na dosahovanie týchto cieľov. Systém

manažérstva obsahuje organizačnú štruktúru, plánovanie činností, povinnosti, praktiky,

postupy, procesy a zdroje.

Environmentálne správanie – merateľné výsledky manažérstva environmentálnych

aspektov organizácie.

Interný audit – systematický, nezávislí a zdokumentovaný proces získavania

a objektívneho vyhodnocovania dôkazov auditu o tom, ako sa plnia kritériá auditu systému

environmentálneho manažérstva stanovené organizáciou.

Environmentálny aspekt – časť činností alebo výrobkov alebo služieb organizácie, ktoré

môže súvisieť so životným prostredím.

Environmentálny vplyv – akákoľvek priaznivá alebo nepriaznivá zmena životného

prostredia, ktorá úplne alebo čiastočne vyplýva z environmentálnych aspektov.

12

Zainteresovaná strana – zainteresovaný alebo environmentálnym správaním organizácie

ovplyvnený jednotlivec alebo skupina.

Posudzovanie životného cyklu LCA - zostavovanie a hodnotenie vstupov a výstupov

a možných environmentálnych vplyvov systému produktu počas jeho životného cyklu.

Hodnotenie environmentálneho správania EPE – proces uľahčujúci manažérske

rozhodnutie týkajúce sa environmentálneho správania organizácie, ktorý sa zabezpečuje

výberom ukazovateľov, zhromažďovaním a analyzovaním údajov, posudzovaním

informácií vo vzťahu ku kritériám environmentálneho správania, podávaním správ

a komunikovaním, pravidelným preskúmavaním a zlepšovaním tohto procesu.

Environmentálna značka – tvrdenie, ktoré vyjadruje environmentálne aspekty produktu

alebo služby. Môže mať formu nápisu, symbolu alebo grafického vyjadrenia na produkte

alebo na etikete na obale, v dokumentácii k produktu, v technických bulletinoch, v inzeráte

alebo v reklame a pod.

Skleníkový plyn GHG1 – plynná zložka atmosféry prírodného alebo antropogénneho

pôvodu, ktorá absorbuje a emituje žiarenie so špecifickými vlnovými dĺžkami v rámci

spektra infračerveného žiarenia emitovaného povrchom Zeme, atmosférou a oblakmi.

1.2 Podstata a význam environmentálneho manažérstva

Priemyselná výroba sa už dlhšiu dobu považuje za negatívny zdroj väčšiny

environmentálnych svetových problémov, počnúc znečisťovaním vôd a pôd. Má závažný

vplyv na kvalitu životného prostredia, ale aj na ľudské zdravie. Celkový systém

priemyselnej výroby, ale aj nevýrobných služieb má schému vstupno-výstupného systému,

kde pri vstupe materiálov a energií, ich spracovaní a pri výstupe vznikajú nadbytočné látky

a energie, ktoré nazývame odpadom (Majerník, 2002).

1 GHG – Greenhouse gas (z ang.). K významným skleníkovým plynom antropogénneho pôvodu patria: oxid uhličitý, metán, oxid dusný, fluórované skleníkové plyny.

13

V 50. až 60. rokoch boli známe prístupy riedenia, teda boli snahy vypúšťať do

prírody škodlivé látky v malých koncentráciách napríklad budovaním vysokých komínov.

Zameriavať na koncové účinky sa začalo v 70. rokoch, ktoré znamenali zavádzanie

lapačov škodlivín na koniec technologických liniek výroby. V 80. rokoch mala významnú

úlohu recyklácia, ktorá bola zameraná na možnosť opakovaného využitia odpadov. Dôraz

na predchádzanie vplyvov na životné prostredie priniesli 90. roky a zavádzanie

environmentálnych manažérskych systémov, a taktiež to bolo zavádzanie nových

technológií, ktoré nahradzovali tie staré a zabezpečovali tak prevenciu (Veber, 2006).

V súčasnej dobe predstavuje manažment veľmi špecializovanú činnosť, ktorá je

súčasťou každej väčšej organizácie. K aktuálnym otázkam patrí starostlivosť o životné

prostredie ako hlavný faktor predchádzania negatívneho dopadu ľudskej činnosti na

životné prostredie. Niektoré podnikové aktivity môžu mať nielen lokálny a národný rámec,

ale aj rámec nadnárodný, ktorý nerešpektuje národné hranice. Ide spravidla najmä

o znečisťovanie ovzdušia emisiami, znečisťovanie vôd, ale aj poškodzovanie ozónovej

vrstvy, preto téma ochrany životného prostredia bude stále viac pod medzinárodným

tlakom. Podľa správy Komisie OSN pre životné prostredie a rozvoj z roku 1987 G. H.

Brundtlandová charakterizuje pojem trvalo udržateľného rozvoja ako nástroja

predchádzajúceho celosvetovému ohrozeniu životného prostredia. Práve táto téma bola

nosnou na svetovej konferencii v Rio de Janeiro v roku 1992, na ktorej vznikol

medzinárodný dokument Agenda 21 pojednávajúca o trvalo udržateľnom rozvoji. Na

základe tohto dokumentu sa v rezolúcii z 1. februára európska únia zaviazala presadzovať

trvalo udržateľný rozvoj. Medzi ďalšie aktivity patrí tzv. Montrealský protokol (z roku

1987), ktorý je dohodou o obmedzení produkcie emisií látok, ktoré trvale poškodzujú

ozónovú vrstvu a tzv. Kjótsky protokol (z roku 1997), ktorý zaväzuje členov znížiť emisie

skleníkových plynov o 5,6% v rokoch 2008 až 2012 oproti roku 1990 (Veber, 2006).

Politika a stratégia ochrany životného prostredia je iba začiatkom procesu ochrany

životného prostredia pre organizácie. Jedným z účinných nástrojov, pomocou ktorého sa

dosiahnu ciele stratégie, je zavedenie systému environmentálneho manažérstva (EMS –

Environmental Management System). Tieto užitočné a dobrovoľné systémy sú

podporované vládnymi orgánmi a sú rešpektované na medzinárodnej úrovni ako nástroje

zlepšenia realizácie ochrany životného prostredia. Medzinárodná organizácia pre

normalizáciu (International Organization for Standardization - ISO) začala so

14

štandardizáciou a certifikáciou a pripravila normy EMS, ktoré napomáhajú ochrane

životného prostredia a určujú ďalšie smerovanie vývoja medzinárodného obchodu

a priemyslu. Ďalšie normy na európskej a medzinárodnej úrovni sú Britská norma pre

SROŽP (British Standard for EMS – BS 7750) a Eko manažment a schéma auditu (Eco

Management and Audit Scheme - EMAS) (Majerník, 2002).

Podľa normy ISO 14000 je pojem environment vo význame okolitého prostredia,

v ktorom organizácia prevádzkuje svoju činnosť a súčasne má vplyv na ovzdušie, vodu,

pôdu, živé zložky životného prostredia, prírodné neobnoviteľné zdroje. Zároveň

ovplyvňuje aj ich vzájomné vzťahy. Tento pojem sa preto chápe v globálnom význame

(Veber, 2006).

1.3 Význam a úloha environmentálnej politiky organizácií

Environmentálna politika je reakciou na problémy súvisiace s ochranou a tvorbou

životného prostredia, ktorá musí byť zahrnutá v štátnych politikách a politikách

jednotlivých organizácií. Zastrešuje pritom oblasti ekonomiky, sociálneho systému a musí

byť nastavená na potreby regiónov, štátu a medzinárodných systémov. K preferovaným

prioritám environmentálnej politiky patria ochrana ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami,

dostatočné zabezpečenie ochrany vôd, prevencia degradácie pôd, minimalizovanie vzniku

odpadov a vhodné nakladanie s nimi, racionálne využívanie prírodných zdrojov

a zachovanie biologickej rozmanitosti prostredia (Majerník,. 2002).

Požiadavka na environmentálnu politiku je, aby bola dostatočne silným nariadením

v organizácii, aby bola dosiahnuteľná a aby jej rozumeli všetci zamestnanci. Musí byť

presne nastavená environmentálnym vplyvom organizácie a obsahovať záväzky zhody

s legislatívou vzťahujúcou sa na organizáciu a záväzky pre sústavné zlepšovanie

a prevenciu. Taktiež musí byť príslušne zdokumentovaná, zavedená do praxe a udržiavaná

aby bola prístupná všetkým zamestnancom a aj verejnosti (Šudý, 2008).

Medzi najbežnejšie postupy vytvorenia environmentálnej politiky patrí tzv. princíp

piatich priamych A:

- Prístup (Attitude) – pre efektívny účinok politiky musí mať každý v organizácii

kladný postoj k životnému prostrediu.

15

- Presnosť (Accuracy) – environmentálna politika musí klásť iba reálne zámery

a ciele v ochrane životného prostredia, zároveň zodpovedá za čestnosť organizácie.

- Primerané zdroje (Adequate Resources) – finančné, materiálne a ľudské zdroje sú

najdôležitejšími zložkami tvorby environmentálnej politiky.

- Uvedomenie (Awareness) – do samotnej realizácie politiky sú zahrnutí nielen všetci

zamestnanci ale aj dodávatelia a odberatelia, aby sa dosiahol dostatočný pocit

uvedomenia.

- Činnosť (Action) – environmentálna politika musí určovať realizáciu auditu

a monitoringu v záujme dosiahnutia určených cieľov (Sablik, 1998 Zdroj: Šudý,

2008).

Rola environmentálnej politiky výrobných a komerčných organizácií je veľmi

dôležitá z hľadiska obmedzovania tlaku na životné prostredie, ktorý ich činnosť vo veľkej

miere predstavuje. Organizácie sa musia prispôsobovať dopytu spotrebiteľov, ktorí

preferujú výrobky vyrobené v súlade s ochranou životného prostredia. Organizácie tiež

ovplyvňujú svoje ekologické správanie navzájom, a to dodávaním ekologicky označených

výrobkov (ecolabelling) na trh, čím vytvárajú kvalitnejší trh a podnecujú konkurenciu,

dodávateľov a odberateľov k environmentálnej uvedomelosti. Reťazec dodávateľ-

spracovateľ-odberateľ je tak vzájomne ovplyvňovaný požiadavkami jednotlivých strán na

výrobky, ktoré boli vyrobené v súlade zo životným prostredím. Jednou z hlavných

požiadaviek je zavedenie manažérskeho systému ochrany životného prostredia. Práve tieto

environmentálne manažérske systémy sú v organizáciách zavádzané v dôsledku tlaku,

ktorý je vyvinutý v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Práve tento princíp

dobrovoľnosti sa stáva bežnou súčasťou politiky organizácií, tak ako v zahraničí, kde sa

považuje už takmer za samozrejmosť (Mezřický, 2005).

Konkurenčné pravidlá organizácií sa rozširujú o dobrovoľné environmentálne

požiadavky, ktoré napomáhajú približovaniu sa celého trhu k trvalo udržateľnému rozvoju.

Súčasne prispievajú k rozdeleniu podnikov z hľadiska ich postoju k životnému prostrediu.

Ak sa chce podnik uberať smerom k trvalej udržateľnosti musí vo svojej environmentálnej

politike zohľadniť, aby boli zvolené environmentálne vhodné technológie, aby bola

zavedená výroba environmentálne vhodných výrobkov, a taktiež sa musí klásť dôraz na

optimalizáciu jestvujúcich výrobných procesov a ich vplyvu na životné prostredie. Pre tieto

kroky je potrebné uskutočniť vyhľadanie a zníženie existujúcich negatívnych vplyvov na

16

životné prostredie, ktoré súvisia s činnosťou organizácie, či už primárne alebo sekundárne.

Ide napríklad o znižovanie spotreby alebo nahradenie množstva materiálov a energií

získavaných z neobnoviteľných zdrojov za materiály vyrobené recyklačným procesom

alebo energie pochádzajúce z alternatívnych zdrojov (Ladomerský, 2007).

Environmentálne zosúladenie organizácie s jej ekonomickým profitom možno

dosiahnuť pristúpením k certifikácii environmentálneho manažérskeho systému. Ide

o dlhodobý a náročný proces, s určitými počiatočnými nákladmi, ktoré sú pri zavedení

nevyhnutné, na druhej strane je však vysoko pravdepodobná ich návratnosť. Keď

organizácia pristúpi k takejto environmentálnej politike, ktorá vyplýva

z niekoľkomesačného prípravného procesu, začne byť pozitívne vnímaná nielen zo strany

verejnosti, ale i rámci štátnych orgánov, bude jasná jej environmentálna profilácia a spôsob

riadenia (Bahula, 2007).

„Body environmentálnej politiky

- dodržiavať záväzky vyplývajúce z environmentálnej legislatívy Slovenskej

republiky,

- uplatňovať princíp trvalého zlepšovania organizácie vo vzťahu k ochrane životného

prostredia,

- uplatňovať princíp trvalého zlepšovania ekologickej uvedomelosti všetkých

zamestnancov ich systematickým školením v tejto oblasti,

- prenášanie ťažiska činností z naprávania nežiaducich následkov v oblasti

životného prostredia na prevenciu,

- uplatňovať princíp znižovania energetickej náročnosti všetkých činností

organizácie,

- neustále znižovať negatívne vplyvy činností na životné prostredie prijímaním a

realizáciou Programov ochrany životného prostredia,

- informovať verejnosť a štátnu správu o aktivitách v riešení otázok životného

prostredia a o dosahovaných výsledkoch.“ (Bahula, 2007, s. 299)

Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu (ISO) pred štrnástimi rokmi uviedla

prvé medzinárodné normy environmentálneho manažérstva a už viac ako 500 podnikov

v Slovenskej republike zavádza ich metódy do svojich environmentálnych politík.

Organizačná zložka Slovenskej agentúry životného prostredia – Centrum

17

environmentálneho manažérstva v Trnave sa už od roku 1996 zaoberá dobrovoľnými

nástrojmi environmentálnej politiky, a to environmentálnym označovaním a schémou

environmentálneho manažérstva a auditu v rámci noriem radu 14000. Toto centrum

zabezpečuje administratívne a technické aktivity v celej SR, podieľa sa na udeľovaní

certifikácie, podporuje činnosti pre rozvoj environmentálnych manažérskych systémov

a podieľa sa na preberaní medzinárodných noriem radu 14000 do sústavy domácich noriem

(Boďová, 2008).

V roku 2004 bol Európskou úniou vypracovaný dokument s názvom Udržateľná

spotreba a výroba v Európskej únii, ktorá je návodom pre udržateľnú spotrebu a výrobu

v EÚ. V SR z nej vychádza Stratégia uplatňovania dobrovoľných nástrojov

environmentálnej politiky v Slovenskej republike. Jej primárnym cieľom je poukázať na

to, že sústavným zlepšovaním environmentálneho správania je možné dosiahnuť zníženie

environmentálnych vplyvov na životné prostredie. Najlepším príkladom sú dobrovoľné

nástroje environmentálnej politiky, medzi ktoré patria: Schéma európskeho spoločenstva

pre environmentálne manažérstvo a audit, environmentálne označovanie produktov, zelené

verejné obstarávanie, environmentálne technológie a dobrovoľné dohody (Záhoranová,

2008).

Aktívny prístup organizácií a verejnosti zohrávajú dôležitú úlohu pri plnení

požiadaviek právnych predpisov, a to najmä pri posudzovaní, identifikácii, hodnotení

a riadení environmentálnych vplyvov. Existujú dve skupiny právnych predpisov. V prvej

skupine tzv. aktívneho prístupu organizácie sa všetky právne predpisy dodržiavajú povinne

a môžu byť za nesplnenie sankcionovateľné. V druhej skupine tzv. dobrovoľnej účasti

právo nepredpisuje povinné zavedenie týchto právnych predpisov. Ide napríklad

o Nariadenie európskeho parlamentu a Rady č. 1980/2000 o schéme Spoločenstva pre

udeľovanie environmentálnej značky (Dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky,

2000).

18

2 Systémy environmentálneho manažérstva podľa noriem ISO radu

14000

2.1 Základná charakteristika EMS

Tento systém zastrešuje dobrovoľné záväzky organizácií k zlepšeniu stavu

životného prostredia a minimalizovaniu vplyvov ich činností na okolité životné prostredie.

Základná sústava dokumentov, ktorá upravuje a presne definuje zavádzanie

environmentálnych manažérskych systémov je súbor medzinárodných technických noriem

ISO radu 14000 „Systémy environmentálneho manažérstva“ – EMS, alebo tiež pre krajiny

európskej únie Nariadenie Rady 1836/93/EEC o dobrovoľnej účasti priemyselných

podnikov v schéme Spoločenstva pre environmentálny manažment a audit – EMAS.V roku

1993 v rámci medzinárodnej organizácie pre normalizáciu vznikol Technický výbor

ISO/TC 207 Environmentálne manažérstvo, ktorý pripravil normy radu 14000. Od roku

1996 začalo ich zavádzanie do sústavy Slovenských technických noriem. Základná norma

špecificky určuje požiadavky kladené na systém environmentálneho manažérstva. Je to

norma STN EN ISO 14001:2005 (83 9001) „Systémy environmentálneho manažérstva.

Špecifikácia s návodom na použitie“ a zameriava sa na:

- záväzok vrcholového manažmentu k EMS,

- vypracovanie environmentálnej politiky,

- plánovanie EMS,

- zavedenie EMS,

- udržiavanie a neprestajné zlepšovanie EMS,

- preskúmanie EMS manažmentom.

Po splnení týchto požiadaviek akreditovaná certifikačná organizácia ako tretia strana môže

udeliť organizácii certifikát EMS (Dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky, 2000).

V súvislosti so zavedením EMS je potrebné stanoviť postupnosť aktivít v logickom

slede, ktoré zabezpečia jeho realizáciu do praxe. Tieto etapy je potrebné vopred

naplánovať, kvôli časovému rozvrhnutiu jednotlivých subsystémov procesu budovania

EMS. Z praxe možno hovoriť o troch etapách, a to rozhodnutie o zavedení EMS,

19

budovanie EMS a vyžívanie EMS. Organizácia musí zvoliť taký metodický postup

budovania EMS v podniku, aby boli naplnené a realizované čiastkové aktivity

v jednotlivých etapách procesu budovania (Environmentálne manažérske systémy

v malých a stredných podnikoch, 2001).

„Vypracovanie environmentálnej koncepcie podniku (formulovanie

environmentálnej politiky) je rozhodujúcim krokom budovania EMS. Rozhodujúca úloha

pri realizácii tohto kroku pripadá vrcholovému manažmentu podniku, ktorý

- formuluje zámer podniku zaviesť EMS,

- deklaruje záväzok podniku pripraviť a implementovať EMS a starať sa o jeho

udržiavanie a rozvoj,

- organizačne, personálne a finančne zabezpečuje aktivity, spojené s prípravou

a zavedením EMS,

- zosúlaďuje ciele EMS so strategickými zámermi rozvoja podniku,

- významne sa podieľa na príprave environmentálnej politiky podniku a vyhlasuje

ju.“ (Environmentálne manažérske systémy v malých a stredných podnikoch, 2001,

s. 22)

Vypracovanie environmentálnej politiky je dôležité najmä z hľadiska posúdenia

vplyvu činnosti organizácie na životné prostredie identifikovaním všetkých

environmentálnych aspektov. Zameriava sa takisto na možnosti minimalizovania vplyvov

týchto aspektov stanovením cieľových limitov pre jednotlivé aspekty. Organizácia musí

dodržiavať platnú legislatívu zaoberajúcu sa životným prostredím a v medziach týchto

zákonov predchádzať negatívnemu vplyvu na zložky životného prostredia.

Identifikáciou súčasného vplyvu organizácie na životné prostredie, ako čiastkovým

cieľom environmentálneho plánovania sa zisťuje úroveň starostlivosti o životné prostredie

v jeho zložkách (voda, pôda, ovzdušie a pracovné prostredie). Konkrétnu identifikáciu

vykonáva buď externá auditorská firma alebo zložka organizácie, ktorá má na starosti

životné prostredie. Výsledkom tohto postupu je tzv. environmentálny profil podniku.

V rámci kroku realizácie a prevádzky EMS sa organizácia sústreďuje na personálne

a informačné zabezpečenie EMS, a to rozdelením zodpovednosti v kolektíve, a taktiež

školením personálu. Všetkými predchádzajúcimi procesmi organizácia nakoniec dospeje

20

k spracovaniu dokumentácie EMS, ktorej cieľom je zostavenie súhrnného výstupného

dokumentu, ktorý obsahuje ciele v oblasti starostlivosti o životné prostredie, popis

spôsobov ako ich dosiahnuť, dané právomoci a uložené zodpovednosti, súhrn postupov

v prípade havárie a spôsob vypracovania auditorských správ. Dokumentácia EMS musí

byť aktuálna a pri každej zmene aktualizovaná. Najhlavnejšia a najdôležitejšia časť

dokumentácie EMS je príručka EMS, ktorá je základným, strategickým a cieľovým

dokumentom. Medzi ostatné dokumenty, ktoré tvoria celkovú dokumentáciu EMS patria:

normy, záznamy, reglementy, pracovné postupy, skúšobné postupy, smernice, organizačné

dokumenty, environmentálna politika a podnikateľská stratégia. Potrebná dokumentácia

musí predstavovať zavádzanie postupov v organizácii, ktoré sa pre ňu ukážu ako efektívne

a potrebné.

Neustále zdokonaľovanie a kontrolovanie zavedeného EMS v organizácii má za

úlohu audit EMS. Auditorskou previerkou EMS sa posudzuje efektívnosť zavedeného

EMS z hľadiska dosahovania cieľov, aktuálnosti environmentálnej koncepcie organizácie

a dodržiavania funkčnosti EMS. Environmentálny audit vykonávajú nezávislí odborníci

z externej auditorskej organizácie, kedy sa jedná o externý audit, alebo odborníci z radov

zamestnancov organizácie, ak ide o interný audit. Výsledný produkt procesu auditu je

písomná správa. Správa auditu je súborným dokumentom posudzovaných aktivít, na

základe ktorej sa písomne potvrdí súlad alebo nesúlad cieľovej hodnoty a skutočnej

hodnoty environmentálnej veličiny. Obsahuje výsledky kontrol, ich zhodnotenie

a následný návrh opatrení na odstránenie negatívnych javov s cieľom ďalšieho neustáleho

zlepšovania profilu a chodu organizácie.

Záverečným krokom metodického postupu zavádzania a budovania EMS je

samotné vyhlásenie, teda certifikácia. Certifikát ako dokument môže vydať jedine

akreditovaný certifikačný orgán na základe priebežných predauditov a záverečného

certifikačného auditu. Udelený certifikát má platnosť 3 roky s možnosťou ďalšieho

predĺženia. Dĺžka budovania celého procesu závisí od prístupu samotnej organizácie

k procesu a zvyčajne neprekračuje 12 – 18 mesiacov aj s využitím externých poradcov

v intenzívnej spolupráci (Environmentálne manažérske systémy v malých a stredných

podnikoch, 2001).

21

2.2 Sústava noriem ISO radu 14000

Ide o súbor štandardov, ktoré popisujú systém environmentálneho riadenia a určujú

jeho podporné nástroje, ktoré majú spoločné označenie ISO 1400X. Úlohu spracovávania

systémov a nových metód ochrany životného prostredia v organizáciách do sústavy noriem

ISO 1400X zabezpečuje technická komisia ISO/TC 207, ktorá vznikla v roku 1993.

Medzinárodné normy ISO 1400X sú štrukturované tak, aby ich bolo možné využiť

v rôznych oblastiach a organizáciách (priemysel, energetika, výrobná sféra, nevýrobná

sféra, poľnohospodárstvo, atď.). Poskytujú praktické návody ako vytvárať a zlepšovať

EMS a zároveň poskytujú prostriedky, pomocou ktorých možno hodnotiť aspekty EMS

(Virčíková, Palfy, 2001).

Podľa Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (International Organization for

Standardization, s.a.) možno rozdeliť sústavu noriem obsiahnutých v rade ISO 14000

podľa Tabuľky 1.

Tabuľka 1 Štruktúra noriem radu ISO 14000 (Upravené podľa: International Organization for

Standardization, 2010)

ISO 14001:2004 Systémy environmentálneho manažérstva

Špecifikácia s návodom na použitie

ISO 14004:2004 Systémy environmentálneho manažérstva

Všeobecné pokyny obsahujúce zásady, systémy a podporné techniky

ISO 14015:2001 Environmentálne manažérstvo

Environmentálne posudzovanie miest a organizácií (EASO)

ISO 14020:2000 Environmentálne značky a vyhlásenia

Všeobecné zásady


Vlastné vyhlásenie tvrdení o environmentálnych vlastnostiach

(Environmentálne označovanie typu II)


Environmentálne označovanie typu I. Zásad a postupy


Environmentálne vyhlásenia typu III


Hodnotenie environmentálneho správania. Pokyny

22


Posudzovanie životného cyklu. Princípy a štruktúra


Posudzovanie životného cyklu. Požiadavky a pokyny


Posudzovanie dopadu životného cyklu. Príklady aplikácie ISO 14042


Posudzovanie životného cyklu. Formát dátových dokumentov


Posudzovanie životného cyklu. Príklady používania ISO 14041 pri

definovaní cieľa predmetu a inventarizačnej analýze


Integrovanie environmentálnych aspektov do návrhu a vývoja

výrobkov

ISO 14063:2006 Environmentálny manažment

Environmentálna komunikácia. Pokyny a príklady

ISO 14064-1:2006 Skleníkové plyny

Špecifikácia s návodom na úrovni organizácie pre kvantifikáciu

a vykazovanie emisií skleníkových plynov a ich znižovanie


Špecifikácia s návodom na úrovni projektu pre kvantifikáciu,

monitorovanie a podávanie správ o znižovaní emisií skleníkových

plynov


Špecifikácia s návodom pre validáciu a verifikáciu produkcie

skleníkových plynov

ISO 14065:2007 Skleníkové plyny

Požiadavky na overovanie emisií skleníkových plynov orgánmi pre

použitie v akreditácii

ISO Guide 64:2008 Pokyny na začlenenie environmentálnych aspektov do noriem na

výrobky

ISO 14051:2009 Environmentálny manažment

Slovník

23

3 Požiadavky noriem ISO radu 14000

3.1 Environmentálny manažérsky systém

Realizácia systému riadenia ochrany životného prostredia závisí hlavne od budovaného

systému v organizácii, jej možností a potrieb, celkovej stratégie organizácie

a personálneho zabezpečenia. Norma ISO 14001 uvádza iba základné požiadavky, na

základe ktorých môže organizácia budovať svoj vlastný systém riadenia, avšak musí byť

následne overený certifikačným orgánom. Naplnenie požiadaviek normy ISO 14001 je

základom toho, aby bol zavedený EMS účinný. Norma nepredpisuje presné ciele a úlohy,

ale hlavne definuje čo všetko treba zohľadniť pri plánovaní. Preto po zavedení EMS

v rôznych organizáciách bude jeho efektivita rôzna (Virčíková, Palfy, 2001).

3.1.1 Štruktúra normy STN EN ISO 14001:2004

Systémy riadenia v praxi vychádzajú z Demingovho modelu riadenia, ktorý sa

skladá zo častí (fáz). V prvej počiatočnej fáze ide o naplánovanie veškerých budúcich

činností na základe získaných úvodných vstupných informácií a strategických cieľov.

Druhou fázou je zavedenie naplánovaných opatrení na základe zhodnotenia nazbieraných

činností. V tretej fáze prebieha retrospektívna kontrola plnenia zavedeného plánu. Štvrtou

fázou sa hodnotí výkonnosť riadiaceho systému v praxi a auditovanie celého systému

s následnou revíziou na základe nedostatkov a nových zistení. Cirkulácia tohto modelu

zabezpečuje neustále zlepšovanie a kontrolu. Na tomto cykle sú postavené požiadavky

normy ISO 14001 (Virčíková, Palfy, 2001).

Podľa Virčíkovej a Palfyho (2001) možno štrukturovať normu ISO 14001

nasledovne:

1. Predmet normy

2. Odkazy pre normy

3. Definície

4. Požiadavky systému environmentálneho manažérstva

4.1 Všeobecné požiadavky

4.2 Environmentálna politika

24

4.3 Plánovanie

4.3.1 Environmentálne aspekty

4.3.2 Právne a iné požiadavky

4.3.3 Dlhodobé a krátkodobé ciele

4.3.4 Programy environmentálneho manažérstva

4.4 Zavedenie a prevádzka

4.4.1 Štruktúra a zodpovednosť

4.4.2 Príprava pracovníkov, povedomie a spôsobilosť

4.4.3 Komunikácia

4.4.4 Dokumentácia EMS

4.4.5 Operatívne riadenie dokumentácie

4.4.6 Operatívne riadenie prevádzky

4.4.7 Havarijná pripravenosť a odozva

4.5 Kontrola a nápravná činnosť

4.5.1 Monitorovanie a meranie

4.5.2 Nezhoda, nápravná a preventívna činnosť

4.5.3 Záznamy

4.5.4 Audit EMS

4.6 Preskúmanie manažmentom

PRÍLOHA A (informatívna) Návod na použitie špecifikácie

PRÍLOHA B (informatívna) Vzájomný vzťah medzi ISO 14001 a ISO

9001

PRÍLOHA C (informatívna) Literatúra

Ako uvádzajú Priesol, Fabian (2008b) Demingov cyklus možno zlúčiť so

štruktúrou environmentálneho manažérskeho systému podľa normy ISO 14001. Na

Obrázku 1 je načrtnuté uvedené zlúčenie podľa štruktúry P-D-C-A cyklu (Plan-Do-Check-

Act).

25

Obrázok 1 Zlúčenie Demingovho cyklu a štruktúry normy ISO 14001 (Zdroj: Priesol, Fabian, 2008b)

Majerník (2002) uvádza, že kľúčové prvky Demingovho cyklu sú algoritmom pre

prípravu a implementovanie systému environmentálneho manažérstva v organizácii. Tento

cyklus je rozdelený o štyroch fáz:

1. Plánovacia fáza (Plánuj) – špecifikujú sa celkové ciele a úlohy podniku, vrátane

metodológie na ich dosiahnutie.

2. Fáza činnosti (Rob) – zavádza sa plán a opatrenia na dosiahnutie cieľov podniku.

3. Fáza vyhodnocovania (Kontroluj) – prebieha kontrola efektívnosti činností, ktoré

boli vykonané podľa plánu a s ním sa aj porovnávajú.

4. Fáza opravnej činnosti (Zlepši) – odstránia sa všetky nedostatky a chyby zistené pri

kontrole a môže sa uskutočniť prispôsobenie plánu a postupov zmeneným

podmienkam.

3.2 Požiadavky normy ISO 14001

Táto norma špecifikuje požiadavky na systém environmentálneho manažérstva tak,

aby organizácii umožnila pripraviť a implementovať politiku a dlhodobé ciele zohľadňujúc

právne požiadavky a významné environmentálne aspekty (STN EN ISO 14001, 2004).

26

Všeobecné požiadavky

Norma vyžaduje, aby zavedený a udržiavaný systém v organizácii bol v súlade so

všetkými požiadavkami obsiahnutými v norme. Vyžaduje sa, aby do systému riadenia boli

začlenené základné prvky periodického hodnotenia a štrukturovaného procesu neustáleho

zlepšovania. Základným a najdôležitejším cieľom je dosiahnutie všetkých krátkodobých

a dlhodobých cieľov environmentálnej politiky organizácie, ale hlavne neustále

zdokonaľovanie samotného systému. Environmentálny výkon organizácie tak bude rásť

s pravidelnosťou hodnotenia systému.

Environmentálna politika

Environmentálna politika je definovaná vrcholovým manažmentom, buď ako

jedincom alebo skupinou ľudí a zlepšuje sa neustálym zlepšovaním celého systému

environmentálneho manažérstva. Požiadavky na politiku sú, aby bola primeraná činnosti

organizácie a jej rozsahu vplyvu na životné prostredie, a aby bola dosiahnuteľná. Súčasťou

environmentálnej politiky musí byť záväzok, že budú rešpektované všetky legislatívne

predpisy týkajúce sa ochrany životného prostredia a zároveň vlastné vnútorné predpisy. Na

základe environmentálnej politiky sa určuje tzv. environmentálny profil na základe

merateľných výsledkov riadenia environmentálnych aspektov v organizácii.

Plánovanie

Jedná sa o prvok výroby organizácie, ktorý má vplyv na životné prostredie.

Stanovenie a dodržiavanie identifikácie environmentálnych aspektov v procesoch

organizácie patrí medzi požiadavky normy. Najvýznamnejšie identifikácie z hľadiska

vplyvu na životné prostredie je potrebné priebežne aktualizovať a zohľadniť ich v ďalšej

stratégii organizácie. Environmentálne aspekty organizácie sa dajú rozdeliť na priame

(napr. emisie do ovzdušia) a nepriame (napr. využívanie prírodných zdrojov). Významné

sú práve priame kvôli možnosti ich priameho ovplyvnenia organizáciou (Virčíková, Palfy,

2001).

Podľa požiadavky normy STN EN ISO 14001 (2004) je potrebná všetky

environmentálne aspekty identifikovať a posúdiť z hľadiska významnosti. V norme nie je

však dané, ako to urobiť. Každá organizácia pomocou subjektívneho hodnotenia určí

významnosť jednotlivých aspektov, avšak podľa určitej vypracovanej metodiky. Medzi

dve metódy určenia významnosti environmentálnych aspektov patria:

27

- posúdenie z hľadiska významnosti na základe číselnej stupnice od 1 do 4,

- posúdenie na základe priority vplyvov.

Požiadavkou normy je aj identifikácia relevantných právnych a iných požiadaviek

vo vzťahu k jej organizácii. Virčíková a Palfy (2001) zaraďujú do kategórie predpisov

súvisiacich s možným vplyvom na životné prostredie:

- limity pre emisie vzduchu,

- licencie na „procesy znečisťovania“,

- obmedzenia vypúšťania odpadu do regulovaných vôd,

- abstrakciu vody,

- podmienky pre spracovanie odpadu,

- predpisy o recyklácia obalového materiálu,

- schémy eko-označovania,

- obmedzenie nakladania s nebezpečným odpadom,

- obmedzovanie prevádzkových hodín dopravných prostriedkov,

- zmluvné a nezmluvné záväzky,

- požiadavky poisťovacej politiky.

Norma požaduje, aby organizácia udržiavala prístup k právnym požiadavkám, ktoré

súvisia s environmentálnymi aspektmi činností, a ktoré musí plniť. Musí mať prístup

k predpisom, ktoré sú pre ňu platné. Napríklad formou firemných právnikov, ktorí

poskytujú pravidelné správy s možnosťou detailného poradenstva. Ďalším zdrojom

právnych informácií môžu byť rôzne školenia a semináre. Právne požiadavky je nutné brať

do úvahy pri čiastkových procesoch plánovania od návrhu až po zavedenie. Taktiež musí

organizácia zvážiť právne požiadavky aj svojich dodávateľov a odberateľov.

Dlhodobé a krátkodobé ciele

Environmentálny cieľ je zámerom vychádzajúcim z environmentálnej politiky

organizácie. Krátkodobý environmentálny cieľ je taký, ktorý je podrobne popísaný,

vychádza z dlhodobých cieľov a prispieva k naplneniu týchto dlhodobých cieľov.

Dlhodobý environmentálny cieľ je celkový cieľ organizácie, ktorý chce v danom časovom

úseku dosiahnuť. Medzi environmentálne ciele môžu patriť napríklad zníženie

environmentálnych vplyvov zavedením nových technológií, zníženie množstva produkcie

odpadov alebo eliminácia znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia. Priebežné

28

plnenie cieľov možno vyhodnocovať pomocou environmentálnych indikátorov (napr.

množstvo investícií vyčlenených k ochrane ŽP, množstvo recyklovaného odpadu alebo

množstvo emisií). Organizácia musí mať všetky environmentálne ciele zdokumentované

a zaradené do environmentálnej politiky. Všetky ciele musia mať vlastnosti ako

konkrétnosť, merateľnosť a musia byť termínované. Organizácia musí zvážiť svoje

technické možnosti a finančné požiadavky. Norma ISO 14001 radí, aby organizácia

zaviedla novšie technológie tam, kde to je možné a najefektívnejšie (napr. technológie

BAT). Nie je možné, aby organizácia využila všetky svoje finančné zdroje na ochranu

životného prostredia, certifikačný orgán však berie do úvahy vzťah organizácie k zlepšeniu

environmentálneho výkonu a posudzuje priority, ktoré súvisia s dlhodobými

a krátkodobými cieľmi organizácie.

Program environmentálneho manažérstva

Podľa požiadavky normy ISO 14001 na splnenie dlhodobých a krátkodobých

environmentálnych cieľov musí organizácia vytvoriť a udržiavať program. Náplňou

programu musí byť určenie zodpovednosti za splnenie cieľa, vymedzenie časového rámca

a vyčlenené prostriedky. Program musí byť postupne aktualizovaný s pribúdajúcimi

novými položkami jeho obsahu. Popisom špecifických cieľov a činností za účelom

ochrany životného prostredia sa zaoberá Program riadenia a ochrany životného prostredia.

Jeho úlohou je syntéza špecifických postupov, ako dosiahnuť opatrenia k ochrane

životného prostredia v danom mieste a uviesť ho do praxe.

Zavedenie a prevádzka

Požiadavky normy kladú za úlohu rozpracovať úlohy, zodpovednosti a právomoci

tak, aby ich zavedenie do programu environmentálneho manažérstva bolo efektívne

a prehľadné (Virčíková, Palfy, 2001).

Podľa Virčíkovej a Palfyho (2001) norma definuje požiadavky na organizácie:

- určenie úloh, zodpovedností a právomocí,

- poskytnutie zdrojov pre zavedenie a riadenie EMS,

- vymenovanie zástupcu pre environmentálne manažérstvo.

29

Pre splnenie požiadaviek normy je potrebné zdokumentovať zodpovednosti

zamestnancov v rámci EMS a zároveň je potrebné, aby s nimi boli oboznámení všetci

zainteresovaní zamestnanci.

Virčíková a Palfy (2001) uvádzajú typickú špecifikáciu úloh, zodpovedností

a právomocí:

- názov pracovného zaradenia,

- komu sa jednotlivec zodpovedá,

- oblasť zodpovednosti,

- umiestnenie,

- celková úloha,

- zhrnutie zodpovedností a právomocí,

- špecifická zodpovednosť,

- ciele zlepšenia environmentálneho výkonu.

Pri úlohách s významným vplyvom na životné prostredie je vyžadovaná

podrobnejšia špecifikácia, inak vo všeobecnosti stačí, keď bude úloha vysvetlená súhrnne

a jasne. Je možné zapojiť aj samotného zamestnanca do stanovení svojich vlastných

osobných environmentálnych cieľov.

Manažment má, podľa druhej požiadavky, poskytnúť zdroje pre zavedenie

a riadenie EMS. Do tejto množiny patrí personál, schopnosti, finančné prostriedky,

vybavenie a technika. Pri posudzovaní zdrojov certifikačným orgánom je potrebné posúdiť

spôsobilosti personálu poskytnuté organizácii, venovaný čas pre manažérstvo, investície do

školení a rozpočet organizácie vyhradený pre EMS.

Podľa tretej požiadavky je potrebné aby organizácia vymenovala špecifického

zástupcu manažmentu, ktorého úlohou je hlavne kontrolovať, aby bol EMS zavedený

a dodržiavaný v súlade s ISO 14001, a tiež aby podával správy o environmentálnom

výkone vrcholovému manažmentu za účelom preskúmania EMS a jeho možného

neustáleho zlepšovania. Vymenovaný zástupca by mal byť súčasťou vrcholového vedenia,

alebo by mal mať vyššie postavenie ako vedúci pracovník s osobnostnou kvalitou

dôveryhodnosti a schopnosti.

30

Zamestnanci, ktorí vykonávajú činnosti s možnosťou vážneho vplyvu na životné

prostredie musia byť kompetentní, t.j. schopní vykonávať konkrétnu činnosť podľa

predpísaného postupu, a musia ovládať zásady environmentálnej politiky a poznať zásadné

environmentálne aspekty. Podľa svojho vplyvu na environmentálnu výkonnosť organizácie

musia interpretovať svoje znalosti potrebné na zavedenie nových programov.

Školenia by mali byť prispôsobené kompetenciám jednotlivcov a sústreďovať sa na

ich konkrétne krátkodobé a dlhodobé ciele. Musia pokryť všetky skupiny jednotlivcov

kľúčových pre chod organizácie, ako napríklad zástupca manažmentu, vrcholové vedenie,

technický personál, stredné vedenie, odbyt a dodávatelia (Virčíková, Palfy, 2001).

Podľa normy ISO 14001 uvádzajú Virčíková a Palfy (2001) požiadavky od

organizácie:

- určenie potreby a oblasti školení,

- zabezpečenie vyškolenia všetkých zamestnancov, ktorých práca má vplyv na

životné prostredie,

- stanovenie postupov, aby zamestnanci organizácie boli poučení o dôležitosti súladu

s environmentálnou politikou, vplyvoch ich pracovných činností na životné

prostredie, úlohách a zodpovednostiach, reakciách v prípade havárie

a potenciálnych následkoch nedodržania prevádzkových postupov.

Virčíková a Palfy (2001) uvádzajú podľa požiadavky normy ISO 14001, že

organizácia musí stanoviť a udržiavať postupy pre:

- internú komunikáciu medzi úrovňami organizácie,

- príjem, zdokumentovanie a odozvu na podnety od externých záujmových skupín,

- externú komunikáciu, týkajúcu sa environmentálnych vplyvov.

Komunikácia musí byť účinná vo všetkých smeroch a to zdola nahor, zhora nadol,

ale aj v horizontálnej línii. Vnútorná komunikácia slúži najmä na zvýšenie uvedomelosti

v rámci environmentálnej politiky a cieľov. Ďalej sa pomocou nej podporujú nové

myšlienky podporujúce zvýšenie environmentálneho výkonu a rozširujú sa aktuálne a nové

informácie. K procesom externej komunikácie patrí sprístupnenie environmentálnej

politiky verejnosti, komunikácia so štátnou správou, reagovanie na sťažnosti, distribúcia

environmentálnych informácií formou médií alebo hlásení, diskusia s miestnou komunitou

31

alebo exkurzie v podnikových prevádzkach. Externá komunikácia je dôležitá z hľadiska

proaktívnych administratívnych postupov vybavovania korešpondencie a telefónnych

hovorov.

Je potrebné aby dokumentácia bola primerane detailná, a aby zachytila všetky

kľúčové prvky celého systému environmentálneho manažérstva. Pre dokumentáciu EMS je

vhodný model rozdelenia dokumentácie do troch úrovní:

1. Najvyššia úroveň – príručka EMS + environmentálna koncepcia.

2. Stredná úroveň – zákony, normy, príkazy a pokyny generálneho riaditeľa,

technicko-organizačné smernice.

3. Najnižšia úroveň – pracovné a technologické postupy, vykonávacie predpisy,

kontrolné postupy, plány (Virčíková, Palfy, 2001).

Požiadavky normy určujú, aby organizácia vytvorila a udržiavala zdokumentované

informácie, ktoré sa týkajú základných prvkov EMS a vzťahujú sa na ich vzájomnú

súčinnosť. Podľa Virčíkovej a Palfyho (2001) je táto dokumentácia rozdelená do štyroch

úrovní:

Úroveň 1 – Príručka EMS

Úroveň 2 – Postupy najvyššej úrovne, t.j. základné smernice a postupy EMS

Úroveň 3 – Podporná dokumentácia (operatívne a technické inštrukcie)

Úroveň 4 – Záznamy a údaje a dodržiavaní požiadaviek EMS

Dokumentácia EMS musí popisovať systém environmentálneho manažérstva

celkovo, viesť, akým spôsobom sú realizované požiadavky normy a zhŕňať najvyššie ciele

organizácie – environmentálnu politiku. Po následnom schválení dokumentácie musí byť

dostupná na rôznych miestach a priebežne hodnotená zodpovedným personálom.

Dokumentácia môže byť aj integrovaná s dokumentáciou iného manažérskeho systému.

Podľa znenia normy ISO 14001 je stanovená požiadavka na postupy, ktorá

zabezpečuje, aby bola hlavne prístupná a pravidelne evaluovaná a revidovaná podľa

potreby. Dokumentácia musí byť zrozumiteľná, ľahko prístupná a archivovaná. Podľa

normy ISO 14001 je potrebné stanoviť zodpovednosti pre operatívne riadenie

dokumentácie. Ide o čiastkové procesy zodpovedností, ako sú: riadenie dokumentácie;

vytváranie a zmeny v dokumentácii; schvaľovanie dokumentácie a cirkulácia

32

dokumentácie. Je potrebné, aby bola dokumentácia pridelená na tých miestach

v organizácii, na ktorých je potrebná z hľadiska riadenia procesov a kontroly činností. Celú

dokumentáciu je možné zverejňovať aj elektronicky.

Podľa požiadavky normy ISO 14001 sa vyžaduje, aby organizácia vopred

identifikovala časti organizácie, v ktorých prebieha činnosť, ktorá má súvis s určitým

environmentálnym aspektom významným pre životné prostredie. Potrebná je identifikácia

postupov, podľa ktorých prebieha daná činnosť v organizácii. Tieto postupy sú spracované

vo forme smerníc, ktoré popisujú, ako sa majú riadiť činnosti personálu, zariadení. Toto

riadenie má byť hlavne účelové a operatívne. Samozrejmé je prispôsobenie riadenia

rôznym situáciám, ktoré môžu vzniknúť pri prevádzke v organizácii. Sú to najmä:

normálna prevádzka, mimoriadna prevádzka a havarijný stav.

Aplikácia riadenia prevádzky je dôležitá najmä v častiach procesov a organizácie,

v ktorých vychýlenie od normálneho stavu môže spôsobiť odklon od zásad

environmentálnej politiky, jej cieľov a úloh. V miestach, kde je potrebná kontrola musí byť

zavedená prevádzková kontrola, napríklad vo forme monitorovania jednotlivých aspektov.

Operatívne riadenie je potrebné aj v súčinnosti s dodávateľmi a odberateľmi, ak je predmet

týchto vzťahov určitý environmentálny aspekt (Virčíková, Palfy, 2001).

33

Obrázok 2 Vzťahy medzi operatívnym riadením prevádzky a inými prvkami EMS (Zdroj: Virčíková, Palfy,

2001)

Virčíková a Palfy (2001) uvádzajú, že podľa požiadavky normy ISO 14001 sa

vyžaduje identifikovať potenciálne možnosti vzniku havárií a stanoviť postupy, ktoré budú

popisovať:

- preventívne zabránenie vzniku havárií,

- ako reagovať, eliminovať a zmierniť negatívne vplyvy na ŽP, keď vznikne takáto

situácia,

- odstraňovanie následkov havárií.

Havarijné plány je potrebné kontrolovať a revidovať podľa potreby. Pravidelné

preskúšavanie by malo byť nielen teoretické ale i praktické. Vždy po vzniku havárie je

potrebné podľa požiadaviek tento postup revidovať. Havarijné plány prevádzky by mali

byť v súlade s ostatnými plánmi pre núdzové situácie. Možná je však i integrácia rôznych

havarijných plánov (napríklad ochrana zdravia a bezpečnosti práce, protipožiarna ochrana).

Havarijné plány by mali byť predovšetkým orientované na určenie zodpovednosti a úloh

pracovníkov, predbežný scenár havárie, informácie o rizikách, postupy monitorovania

stavu a postupy pre odstránenie následkov havárie.

34

Kontrola a nápravná činnosť

Veľmi dôležitou zložkou systému environmentálneho manažérstva je podľa

požiadavky normy ISO 14001 monitorovanie základných a kľúčových charakteristík

systému. Do tejto kategórie spadá environmentálny výkon, prevádzkové ukazovatele

činností a zhoda s environmentálnymi cieľmi.

Monitorovacie zariadenia musia byť kalibrované podľa noriem a zozbierané údaje

musia byť náležite archivované. Monitorovaniu podliehajú najmä významné

environmentálne aspekty (ich hladiny) a činnosti, ktoré podliehajú zákonom a predpisom.

V monitorovacích postupoch sú hlavne definované spôsoby zberu informácií, starostlivosť

o monitorovacie zariadenia (údržba a kalibrácia), efektívne spracovanie nameraných

informácií a následne kontrola a prezentácia výsledkov meraní s ich porovnaním za rôzne

časové obdobie. Z hľadiska dobrovoľnosti je možné namerané hodnoty monitorovaných

aspektov poskytnúť verejnosti s cieľom dokázania, že organizácia spĺňa limity v rámci

ochrany životného prostredia. Monitoring má hlavne účel poskytnutia údajov pri kontrole

a predpokladaní vzniku rizík. Monitorovanie nemusí byť vždy konkrétne, napríklad pri

monitorovaní environmentálneho výkonu ide o vzájomné sledovanie viacerých oblastí

organizácie, napríklad výroby, logistiky a údržby.

Podľa požiadavky normy ISO 14001 je potrebné stanoviť zodpovednosti pre

sledovanie prípadných odklonov od zavedeného systému. Taktiež je to potrebné pri vzniku

akýchkoľvek škôd a pri začatí nápravných alebo preventívnych opatrení. Nápravné

opatrenia musia byť vždy prispôsobené daným vzniknutým problémom a situáciám.

Hlavne je dôležité, aby boli primerané rozsahu a následne zaznamenané v dokumentácii.

Tieto opatrenia vytvárajú spätnú väzbu v celom systéme, a tým dotvárajú kruh neustáleho

zlepšovania. Môže sa vyskytnúť aj nezhoda zo systémom EMS, ktorá môže byť

zapríčinená odklonom od požiadaviek normy ISO 14001 alebo postupov EMS.

Organizácia vyberá zamestnanca, ktorý má za úlohu zodpovedať pri plnení zhody

organizácie s požiadavkami EMS. Na túto úlohu sa bežne vyberá interný audítor EMS.

Externá audítorská organizácia pri zistených nezhodách vyžaduje kontrolu

nápravných a preventívnych opatrení. Pri tejto činnosti je dôležitá komunikácia

pracovníkov certifikačnej organizácie so zástupcami organizácie. Výsledky tejto

35

komunikácie sa zapisujú do hlásení. Logicky potom zistenie nezhody spúšťa dve činnosti,

a to prijatie a realizovanie nápravného opatrenia.

Požiadavka normy ISO 14001 pre organizácie stanovuje zavedenie postupov pre

identifikáciu, vedenie a likvidáciu záznamov súvisiacich s ochranou životného prostredia

(patria sem aj výsledky auditov a záznamy o školeniach). Záznamy musia mať charakter

zrozumiteľnosti, identifikovateľnosti, komplexnosti, prístupnosti a chránenosti (Virčíková,

Palfy, 2001).

Virčíková a Palfy (2001) uvádzajú súhrn základných environmentálnych záznamov:

- knižnica zákonov, noriem a vyhlášok,

- hodnotenie environmentálnych aspektov,

- rozhodnutia orgánov štátnej správy,

- správy z environmentálnych auditov,

- plány auditov,

- údaje o nezhodách, haváriách a prijatých nápravných opatreniach,

- správy o preskúmaní EMS manažmentom,

- záznamy monitoringu,

- informácie o zamestnancoch,

- informácie o environmentálnych problémoch, prehláseniach a správach,

- informácie o dodávateľoch,

- informácie o pracoviskách a ich činnostiach v rámci organizácie.

Hlavné účely environmentálneho auditu je to, či EMS zodpovedá požiadavkám

normy, a či je správne zavedený a udržiavaný. Po prebehnutí konania audit poskytuje

informácie pre vedenie organizácie. Program a harmonogram audítorského konania sa

pružne prispôsobuje environmentálnemu významu preverovaných činností a výsledkom

predošlých auditov. Rozsah auditu je navrhovaný individuálne pre každú organizáciu

a závisí hlavne od počtu environmentálnych aspektov, počtu cieľov a počtu pracovísk

organizácie. Predmet a cieľ auditu má na starosti vedúci audítor. Audítorský tím by mal

byť náležite spôsobilý, objektívny a nestranný. Je to dôležité z hľadiska efektívnosti celého

zavedeného systému (Virčíková, Palfy, 2001).

36

Preskúmanie manažmentom

Podľa Virčíkovej a Palfyho (2001) požiadavka normy ISO 14001 určuje, aby

hodnotenie EMS:

- bolo vykonávané v pravidelných intervaloch,

- bolo vhodné a účinné pre zavedený systém,

- bolo zdokumentované,

- bolo vykonané vrcholovým vedením, ktoré následne zozbiera potrebné informácie

a tie sú východiskom správy o systéme,

- sa zaoberalo potrebou zmeny environmentálnej politiky, cieľov a úloh na základe

získaných výsledkov interného auditu.

Preskúmanie manažmentom má pokrývať predmet systému environmentálneho

manažérstva, avšak nie je potrebné preskúmavať všetky prvky systému environmentálneho

manažérstva súčasne, proces skúmania sa má uskutočniť počas časového úseku (STN EN

ISO 14001, 2004).

Obrázok 3 Vzťahy medzi jednotlivými prvkami systému environmentálneho manažérstva (Zdroj: Virčíková,

Palfy, 2001)

Pri prípadnej následnej zmeny systému je potrebné preveriť, či sú dostupné

potrebné zdroje k vykonaniu tejto zmeny. Dôležité prvky hodnotenia systému je frekvencia

hodnotenia, zodpovednosti hodnotenia a metódy hodnotenia. Medzi najčastejšie metódy

37

hodnotenia EMS je porada vedenia, na ktorej sa využívajú hodnotenia, informácie a údaje

o EMS, ktoré sú neskôr obsiahnuté v správe o systéme (Virčíková, Palfy, 2001).

3.3 Environmentálne označovanie výrobkov

Na princípe dobrovoľnosti je založený tzv. ecolabelling (z ang. eco-labelling –

ekoetiketovanie, teda označovanie produktov alebo služieb, ktoré sú ohľaduplné

k životnému prostrediu), ktorý je jednou z foriem preventívnej environmentálnej stratégie.

Hlavným cieľom je podporovať ochranu životného prostredia v rovnováhe so

socioekonomickými potrebami. Ako prvé vzniklo nemecké environmentálne označovanie

v roku 1977. V roku 1994 bola založená globálna sieť environmentálneho označovania

GEN (Global Ecolabelling Network) ako nezisková mimovládna organizácia so súčasnými

26 členmi (Rusko, 2004).

Environmentálne označovanie výrobkov môžeme kategorizovať do troch skupín

podľa rozdelenia Medzinárodnej organizácie pre štandardizáciu (ISO).

Typ I: Tento typ označovania je spravovaný v súlade s normami a zásadami ISO

(ISO 14020, ISO 14024). Tento systém zabezpečuje, že používanie environmentálneho

označenia je schválené treťou stranou na základe nezávislého a mnohostranného štandardu.

Označenie typu I sa vzťahuje na celú životnosť výrobku (ťažba suroviny, výroba,

distribúcia, používanie, zneškodňovanie, recyklácia). Ak je posúdenie a schválenie

predložených výrobkov úspešné, bude im udelené environmentálne označenie typu I.

Typ II: Jedná sa o tzv. samovyhlásenie produktu výrobcom, že sa jedná

o environmentálne vhodný produkt.. Nie je tu vyhodnotenie tretej strany. Označovanie

typu II zastrešuje norma ISO 14021.

Typ III: Označovanie tohto typu podlieha norme ISO 14025 (environmentálne

vyhlásenia) a jedná sa o overovanie a zverejňovanie vplyvov výrobku na životné

prostredie. Poskytuje kvantitatívne informácie od ťažby surovinových zdrojov až po

výrobu/montáž, distribúciu, používanie a vyradenie/recykláciu. Spoľahlivosť zverejnených

dát je overovaná a hodnotenie produktu je ponechané na spotrebiteľa (Yamamoto, 2009).

38

Podľa Ruska (2004) sa environmentálne označovanie výrobkov môže rozdeliť do

troch kategórií:

- reklamné označovanie – informácie týkajúce sa životného prostredia sú

nekonkrétne a neoveriteľné, majú za cieľ upútať pozornosť,

- latentné alebo nepriame označovanie – majú za účel informovať o konkrétnych

vlastnostiach výrobku (bezpečnosť, zdravotná nezávadnosť), avšak tieto vlastnosti

sa prioritne netýkajú životného prostredia,

- vlastné alebo pravé označovanie – do tejto skupiny patria všetky označenia, ktoré

poskytujú pravdivý obraz o vplyve výrobku na životné prostredie.

V celkovej schéme environmentálneho označovania, týkajúceho sa výrobkov

a služieb, rozlišujeme rôzne typy z hľadiska vzťahu k životnému prostrediu, a to: typy

normalizované v rámci ISO/TC/207, typy normalizované mimo noriem radu ISO 14000,

typy nenormalizované, značenia s environmentálnymi aspektmi (normalizované alebo

nenormalizované formy) (Rusko, 2004).

Obrázok 4 Schéma klasifikácie environmentálneho označovania (Zdroj: Rusko, 2004)

39

3.4 Hodnotenie environmentálneho správania

Hodnotenie environmentálneho správania (Environmental Performance Evaluation

- EPE) podľa normy STN EN ISO 14031:2002 zabezpečuje vyvinutie a implementáciu

procesu hodnotenia environmentálneho správania organizácie, ktoré slúži ako nástroj

kontroly a zlepšovania zavedeného environmentálneho manažérskeho systému. Toto

hodnotenie sa realizuje na základe environmentálnych indikátorov a poskytuje

manažmentu spoľahlivé a overiteľné informácie ohľadom environmentálneho správania

organizácie. Proces EPE nie je certifikovateľný (Priesol, Fabian, 2008a).

Podľa Putnama (2002) prináša hodnotenie environmentálneho správania tieto

výhody:

- lepšie pochopenie vplyvu organizácie na životné prostredie,

- poskytuje základ pre benchmarking, prevádzkovú a environmentálnu výkonnosť,

- identifikuje možnosti na zlepšenie využívania energií a zdrojov,

- posúdenie plnenia environmentálnych cieľov,

- demonštrácia zhody s normami alebo predpismi,

- určenie správneho využívania zdrojov,

- zvýšenie informovanosti zamestnancov,

- zlepšenie vzťahov zo zákazníkmi.

Norma ISO 14 031 má za úlohu asistovať organizáciám pri získavaní certifikátu

podľa normy ISO 14001. EPE je interný proces, ktorý využíva informácie, získané

pomocou indikátorov, na porovnanie environmentálneho správania organizácie za určité

časové obdobie. Pomáha ďalej preverovať dosahovanie krátkodobých a dlhodobých cieľov

environmentálnej politiky (Priesol, Fabian, 2008a).

Ako súčasť všeobecného prehľadu uvádza norma STN EN ISO 14031 (1999)

zameriavanie sa na model manažovania „Plánuj-Urob-Kontroluj-Konaj“ v rámci EPE

a následne jeho kroky:

a) Plánuj

- plánovanie EPE,

- výber indikátorov EPE.

40

b) Urob

- zhromažďovanie príslušných údajov k vybraným ukazovateľom,

- analyzovanie a premena údajov na informácie, ktoré opisujú

environmentálne správanie organizácie,

- posudzovanie informácií, ktoré opisujú environmentálne správanie

organizácie v porovnaní s kritériami environmentálneho správania

organizácie,

- podávanie správ a komunikovanie o informáciách, ktoré opisujú

environmentálne správanie organizácie.

c) Kontroluj a konaj

- preskúmavanie a zlepšovanie EPE.

Obrázok 5 Hodnotenie environmentálneho správania (Upravené podľa: STN EN ISO 14031, 1999)

41

Ako uvádzajú Priesol a Fabian (2008a), hodnotenie environmentálneho správania je

založené na báze environmentálnych indikátorov. Norma ISO 14031 definuje dve

kategórie indikátorov EPE:

- indikátory environmentálneho správania,

- indikátory stavu životného prostredia.

Indikátory environmentálneho správania sa ďalej rozdeľujú na:

- indikátory správania manažmentu (informácie o snahách manažmentu ovplyvniť

environmentálne správanie organizácie),

- indikátory prevádzkového správania (poskytujú informácie o environmentálnom

správaní pri prevádzke organizácie).

Manažment organizácie sa musí nevyhnutne zaviazať implementovať EPE. EPE má

byť primerané veľkosti, umiestneniu a typu organizácie, ako aj jej potrebám a prioritám.

Zároveň musí byť nákladovo efektívne a má byť súčasťou bežných funkcií a činností

organizácie. Informácie získané pomocou EPE môžu organizácii pomôcť: určiť potrebné

činnosti na dosiahnutie kritérií environmentálneho správania; zistiť významné

environmentálne aspekty; zistiť možnosti lepšieho manažovania environmentálnych

aspektov (napríklad prevencia znečisťovania); zistiť trendy v environmentálnom správaní;

zvýšiť výkonnosť a efektívnosť organizácie a zistiť strategické možnosti (STN EN ISO

14031, 1999).

3.5 Posudzovanie životného cyklu výrobkov

Jednou z techník, ktorá sa zaoberá možnosťami porozumenia a určenia vplyvov

spojených s vyrobenými aj spotrebovanými produktmi, je posudzovanie životného cyklu

(LCA). LCA určuje environmentálne aspekty a možné environmentálne vplyvy počas

celého životného cyklu produktu od získavania surovín, cez výrobu, používanie,

nakladanie po skončení životnosti, recyklovanie až po konečné zneškodňovanie. Štúdia

LCA pozostáva zo štyroch fáz, a to: fáza definovania cieľa, fáza inventarizačnej analýzy,

fáza posudzovania vplyvov a fáza interpretácie.

Predmetom normy STN EN ISO 14040 je opis princípov a štruktúr na

posudzovanie životného cyklu. Štúdie LCA pozostávajú z fáz definovania cieľa

42

a predmetu, inventarizačnej analýzy, posudzovania vplyvov a interpretácie. Následne

výsledky LCA môžu byť ako vstupy do rôznych rozhodovacích procesov. Fáza

inventarizačnej analýzy (LCI) je druhou fázou LCA. Ide o súpis vstupných a výstupných

údajov dôležitých pre daný systém. Fáza posudzovania životného cyklu (LCIA) je treťou

fázou. Cieľom tejto fázy je poskytnúť dodatočné informácie na pomoc pri hodnotení

výsledkov systému produktu na lepšie pochopenie ich environmentálnej významnosti.

Konečnou fázou LCA je interpretácia životného cyklu, v ktorej sa sumarizujú výsledky

LCI alebo LCIA alebo oboch súčasne (STN EN ISO 14044, 2006).

Všeobecné požiadavky

Štúdie LCA musia zahŕňať definovanie cieľa a predmetu, inventarizačnú analýzu,

posudzovanie vplyvu a interpretáciu výsledkov. Cieľ a predmet LCA sa musia jasne

definovať a musia byť v súlade s predpokladaným používaním. Pri definovaní cieľa LCA

musia byť jednoznačne vyjadrené tieto položky: predpokladané používanie, dôvody na

spracovanie štúdie a predpokladaní adresáti štúdie (STN EN ISO 14040, 2006).

Norma STN EN ISO 14044 (2006) uvádza zvažovanie nasledujúcich položiek pri

definovaní predmetu LCA:

- skúmaný systém produktu,

- funkcie systému alebo systémov produktu,

- funkčná jednotka,

- hranice systému,

- priraďovacie postupy,

- metodika LCIA a typy vplyvov,

- použitá interpretácia,

- požiadavky a údaje,

- predpoklady,

- výber hodnôt a voliteľné prvky,

- obmedzenia,

- požiadavky na kvalitu údajov,

- typ kritického preskúmania,

- typ a forma správy, ktorá sa vyžaduje k štúdii.

43

Systém môže mať niekoľko rôznych funkcií a ich výber závisí od cieľa a predmetu

LCA. Funkčná jednotka kvantifikuje funkcie produktu a zabezpečuje identifikáciu vzťahu

medzi vstupmi a výstupmi.

LCA sa vykonáva definovaním systémov produktu a opisom kľúčových prvkov

hmotných systémov. Hranica systému určuje jednotlivé procesy, ktoré patria do systému.

Ideálne modelovanie systému je také, že vstupy a výstupy cez jeho hranice sú základnými

tokmi. Výber prvkov hmotného modelového systému závisí od definovaného cieľa

a predmetu štúdie. Pre úspešné dosiahnutie cieľov je dôležité správne určiť hranice. Pri

definovaní hranice je potrebné brať do úvahy štádiá životného cyklu, ako napríklad:

získavanie surovín; vstupy a výstupy hlavnej výrobnej postupnosti; distribúcia/doprava;

výroba a použitie palív, energií a tepla; používanie a údržba výrobkov; nakladanie

s odpadmi a produktmi procesov; opätovné získanie použitých produktov; výroba

vedľajších materiálov; výroba, údržba a vyradenie výrobného zariadenia; doplnkové

operácie, ako sú osvetlenie a kúrenie (STN EN ISO 14040, 2006).

Obrázok 6 Príklad systému produktu pre LCA (Upravené podľa: STN EN ISO 14044, 2006)

Dôležitú úlohu zohráva určenie vplyvu, indikátorov oblastí vplyvov

a charakterizačné modely, ktoré sa zahrnú do štúdie LCA. Vstupné údaje na LCA závisia

od cieľa a predmetu štúdie a môžu sa zozbierať z výrobných miest. Tieto údaje môžu byť

44

zmesou zmeraných, vypočítaných a odhadovaných údajov. Vstupy môžu zahŕňať

používanie nerastných zdrojov. Ďalším identifikačným parametrom môžu byť emisie

vypúšťané do ovzdušia, hluk vibrácie, využívanie krajiny, žiarenie, zápach a odpadové

teplo. Pre materiálové vstupy sa analýza začína prvotným výberom skúmaných vstupov.

Cieľom je identifikovať významné vstupy spojené s každým jednotkovým procesom.

Prvotné zhrnutie vplyvov sa musí opísať a následne v záverečnej správe zhodnotiť ich

vplyv na závery štúdie.

Zozbierané údaje o vstupoch a výstupoch majú zahŕňať časové, geografické

a technologické pokrytie. Tieto údaje musia byť kompletné, reprezentatívne, jednotné

a reprodukovateľné (STN EN ISO 14044, 2006).

Inventarizačná analýza životného cyklu (LCI)

Inventarizácia životného cyklu vychádza z definovaného cieľa a predmetu štúdie

LCA. Pre každý jednotkový proces v rámci ohraničenia systému sa musia zozbierať

kvalitatívne a kvantitatívne údaje a použijú sa ako vstupy a výstupy procesu. Pre lepšiu

identifikáciu sa musí pri každom zozbieranom údaji (zmeraný, vypočítaný alebo

odhadnutý) uviesť aj nákres schém nešpecifických procesných tokov, podrobný opis

jednotkových procesov, opis zberu údajov a zoznam tokov spojených s každým procesom.

Všetky postupy výpočtov sa musia presne dokumentovať, aby odrážali presné spôsoby

výroby produktu. Počas zberu údajov je potrebná taktiež kontrola platnosti údajov za

účelom preukázania kvality údajov. Potrebné je presné určenie hraníc systému, kvôli

určeniu významnosti údajov významných pre daný systém. Vstupy a výstupy sa musia

priradiť k produktom podľa jasne určených postupov. Suma priradených vstupov

a výstupov jednotkového procesu sa musí rovnať vstupom a výstupom jednotkového

procesu pred priradením (STN EN ISO 14044, 2006).

Posudzovanie vplyvov životného cyklu (LCIA)

LCIA je odlišné od iných techník posudzovania, pretože ide o relatívny prístup

založený na funkčnej jednotke. LCIA môže využívať zhromaždené informácie. Táto fáza

sa musí naplánovať a koordinovať na dosiahnutie cieľa a predmetu štúdie LCA. Fáza

LCIA zahŕňa zber výsledných hodnôt indikátorov pre rôzne oblasti vplyvu, ktoré spolu

predstavujú profil LCIA pre daný systém produktu (STN EN ISO 14044, 2006).

45

Ako uvádza norma STN EN ISO 14044 (2006) fáza LCIA zahŕňa povinné

a voliteľné prvky nasledovne:

Povinné prvky: - výber oblastí vplyvov, indikátorov oblastí vplyvov a charakteri-

začných modelov,

- priradenie výsledkov LCI k vybraným oblastiam vplyvov,

- výpočet výsledných hodnôt indikátorov oblastí vplyvov.

Voliteľné prvky: - normalizovanie – výpočet veľkosti výsledných hodnôt indikátorov

v porovnaní s referenčnou hodnotou,

- zoskupovanie – triedenie a možné zoraďovanie oblastí vplyvov,

- váženie – možné zlučovanie výsledných hodnôt indikátorov v rám-

ci oblastí vplyvov,

- analýza kvality údajov – lepšie pochopenie spoľahlivosti výsled-

ných údajov.

Interpretácia životného cyklu

Interpretačná fáza životného cyklu sa skladá z nasledujúcich prvkov: identifikácia

významných záležitostí založená na výsledkoch fáz LCI a LCIA; hodnotenie, ktoré

zohľadňuje kontrolu úplnosti, citlivosti a jednotnosti; závery, obmedzenia a odporúčania.

Interpretačná fáza má priniesť výsledky, ktoré sú v súlade s definovaným cieľom

a predmetom, a ktoré dosiahnu závery, objasnia obmedzenia a poskytnú odporúčania.

Interpretácia odráža fakt, že výsledky sú relatívne a uvádzajú potenciálne účinky na

životné prostredie, a jej výsledky majú formu záverov a odporúčaní pre manažment

organizácie (STN EN ISO 14040, 2006).

3.6 Skleníkové plyny

Nasledujúcou problematikou sa zaoberá norma ISO 14064, ktorá špecifikuje zásady

a požiadavky na kvantifikáciu emisií a odstránení skleníkových plynov a reportingu na

úrovni organizácie. Obsahuje požiadavky na navrhovanie a vytvorenie inventúr

skleníkových plynov na úrovni organizácie.

Emisie na úrovni organizácie môžu pochádzať z viacerých prevádzok organizácie,

tieto viaceré zdroje sú následne posudzované spoločne. Organizácia musí zlúčiť emisie

46

a odstránenia emisií skleníkových plynov zo všetkých prevádzok buď započítavaním

všetkých kvantifikovaných emisií alebo na základe spravodlivého podielu, keď si

organizácia započíta svoju časť emisií z príslušných prevádzok. Metóda na zlučovanie

musí byť vo všetkých prevádzkach rovnaká a musí byť presne uvedená v dokumentácii.

Organizácia musí v prvom rade stanoviť a zdokumentovať svoje operačné hranice,

v rámci ktorých kategorizuje svoje emisie a odstránenie emisií. Kategorizované emisie sa

ďalej rozdeľujú na priame emisie (priamo produkované organizáciou, alebo prevádzkami)

a nepriame emisie (emisie pri výrobe dodávanej energie alebo tepla) (STN ISO 14064-1,

2006).

Norma ISO 14064-1 (2006) uvádza postup kvantifikácie skleníkových plynov

nasledovne:

- identifikácia zdrojov a záchytov skleníkových plynov,

- výber metodiky kvantifikácie,

- výber a zber údajov o činnosti,

- výber a vytvorenie emisných faktorov alebo faktorov odstránenia skleníkových

plynov,

- výpočet emisií skleníkových plynov a odstránení skleníkových plynov záchytmi.

Identifikácia zdrojov a záchytov skleníkových plynov

Organizácia musí identifikovať a zdokumentovať zdroje skleníkových plynov,

ktoré prispievajú k priamym emisiám skleníkových plynov, a tak isto zdroje nepriamych

skleníkových plynov, ktoré prispievajú k nepriamym emisiám. Taktiež musí identifikovať

a zdokumentovať záchyty skleníkových plynov. V rámci dokumentácie musí organizácia

zdokumentovať aj dodávateľov elektrickej energie alebo tepla.

Výber metodík kvantifikácie

Organizácia musí vybrať a používať metodiky, ktoré budú viesť k presným,

jednotným a reprodukovateľným výsledkom. Metodiky sú často súčasťou predpísaných

programov a možno ich rozdeliť na výpočty, merania a kombinácie výpočtov s meraniami.

47

Výber a zber údajov o činnosti

Organizácia musí zozbierať všetky údaje o svojej činnosti v súlade s požiadavkami

metodiky kvantifikácie, ak sa na samotnú kvantifikáciu používajú dané údaje.

Výber alebo vytvorenie emisných faktorov alebo faktorov odstránenia

skleníkových plynov

Organizácia musí vybrať alebo vytvoriť emisné faktory, ktoré sú: odvodené od

uznávaného zdroja; sú vhodné pre daný zdroj alebo záchyt; sú aktuálne v čase

kvantifikácie; sú vypočítané spôsobom, ktorý vedie k presným výsledkom; sú v súlade

s používaním inventúry skleníkových plynov.

Výpočet emisií skleníkových plynov a odstránení skleníkových plynov

záchytmi

Organizácia musí vypočítať emisie skleníkových plynov a odstránenia

skleníkových plynov záchytmi v súlade so zvolenou metodikou. Ak sa na kvantifikáciu

emisií používajú údaje o činnosti, emisie sa vypočítajú vynásobením údajov o činnosti

emisným faktorom alebo faktorom odstránenia skleníkových plynov (STN ISO 14064-1,

2006).

Podľa normy STN ISO 14064-1 (2006) musí organizácia dokumentovať

nasledovné kvantifikované údaje:

- priame emisie každého skleníkového plynu,

- odstránenia skleníkových plynov,

- energetické nepriame emisie skleníkových plynov,

- iné nepriame emisie skleníkových plynov,

- priame emisie CO2 zo spaľovania biomasy.

Organizácia môže naplánovať a zaviesť cielené akcie na zníženie produkcie emisií

skleníkových plynov alebo na zvýšenie záchytov skleníkových plynov. Všetky cielené

akcie sa následne zdokumentujú a je možné ich zahrnúť do výpočtov emisií a odstránení.

Medzi cielené akcie môžu patriť napríklad: technologické alebo procesné zlepšenia,

zachytenie skleníkových plynov v rezervoári, riadenie dopravy a cestovania, alternatívny

zdroj energie, zalesňovanie.

48

Pri inventarizovaní skleníkových plynov je potrebné určiť historický základný rok,

pre potrebu porovnávania vývoja. Pri každej organizačnej zmene alebo zmene operačných

hraníc musí dôjsť k prepočítaniu inventúry skleníkových plynov. Výsledným dokumentom

podľa požiadaviek normy je správa o skleníkových plynoch. Na nestranné a objektívne

preskúmanie správy o emisiách a odstráneniach slúži overovacia činnosť prevádzkovaná

overovateľmi podľa registra oprávnených overovateľov (STN ISO 14064-1, 2006).

STN ISO 14064-2

Predmetom tejto časti normy je špecifikácia zásad a požiadaviek a uvádza pokyny

na kvantifikáciu a monitorovanie činností, ktorých cieľom je zníženie emisií alebo

zvýšenie odstránení skleníkových plynov, a podávanie správ o týchto činnostiach na úrovni

projektu. Zahŕňa požiadavky na plánovanie projektu, identifikáciu a výber zdrojov,

záchytov a rezervoárov významných pre projekt a základný scenár na monitorovanie,

kvantifikáciu, dokumentovanie a podávanie správ o účinnosti projektu a na riadenie kvality

údajov (STN ISO 14064-2, 2006).

STN ISO 14064-3

Táto časť normy špecifikuje zásady a požiadavky a poskytuje pokyny pre subjekty

vykonávajúce validáciu výrokov o skleníkových plynoch. Ďalej špecifikuje požiadavky na

výber validátorov a na určenie stupňa istoty, cieľov, kritérií a predmetu, stanovenie

overovacieho prístupu, posudzovanie údajov o skleníkových plynov a prípravu vyhlásenia

o validácii (STN ISO 14064-3, 2006).

49

Obrázok 7 Vzťah medzi časťami ISO 14064 (Upravené podľa STN ISO 14064-1, 2006)

PAS 2050:2008

Verejne dostupné normy vyvinuté Britským normalizačným inštitútom v spolupráci

s organizáciou Carbon Trust a DEFRA, ako súčasť súboru s normami radu ISO,

reprezentujú nástroje určené pre organizáciu pre riadenie emisií skleníkových plynov

založenom na inventarizačnom súpise skleníkových plynov organizácie, podávaní správ

a ich overovaní a hodnotení životného cyklu skleníkových plynov výrobkov a služieb

(PAS 2050:2008 – Guide).

Norma PAS 2050:2008 špecifikuje požiadavky na posudzovanie životného cyklu

emisií skleníkových plynov výrobkov a služieb na základe techník a princípov

posudzovania životného cyklu. Táto norma je aplikovateľná pre organizácie, ktoré

50

posudzujú emisie skleníkových plynov produktov počas ich životného cyklu. Jeden z

účelov tejto normy je poskytnutie možnosti porovnania emisií skleníkových plynov

výrobkov a možnosti zverejnenia informácií o týchto produktoch.

Požiadavky sú stanovené pre identifikáciu systémových hraníc, zdroje emisií

skleníkových plynov spojených s výrobkami, ktoré spadajú do hraníc systému

a požiadavky na údaje pre vykonanie analýzy a výpočet výsledkov. Posudzovanie emisií

z výrobkov je vykonávané pomocou LCA techník, alebo popisom vstupov a výstupov,

ktorým sú priradené atribúty množstva skleníkových plynov na jednu funkčnú jednotku

(PAS 2050:2008).

51

4 Vývojové smery v oblasti schvaľovania nových noriem v rámci ISO

radu 14000

4.1 Postup vývoja nových noriem

Prvou publikovanou normou, ktorá popisovala systém environmentálneho riadenia

bola norma British Standard BS 7750 z roku 1992. Počiatočným návodom pre podnikovú

ochranu životného prostredia bol model dobrovoľnej kontroly ochrany životného

prostredia, ktorý vyšiel v roku 1989 pod záštitou Medzinárodnej obchodnej komory (ICC).

V roku 1991 bola zriadená skupina SAGE (Strategic Advisory Group on

Environment), ktorej cieľom malo byť definovanie oblastí environmentálneho

manažmentu, ktoré by podliehali medzinárodnému štandardu. V roku 1993 po splnení

mandátu sa ujala štandardizácie Medzinárodná normalizačná organizácia (International

Organization for Standardization - ISO) vytvorením technickej komisie ISO/TC 207 –

Environmental management, ktorá pripravuje a schvaľuje návrhy noriem radu ISO 14000

(Rusko, 2004).

ISO je celosvetovou organizáciou, ktorá zastrešuje 157 krajín a koordinuje vývoj

a publikáciu noriem v medzinárodnom meradle. Nové normy pritom reagujú na

požiadavky jednotlivých priemyselných odvetví, ale hlavne v medzinárodnom meradle, čo

je jedným z kritérií pre získanie podpory zo strany väčšiny členov technickej komisie ISO.

Samotnú normu potom vyvíja technická komisia v zložení viacerých odborníkov

z priemyselných, technických a obchodných odvetví, ale i s členmi vedeckých, vládnych

a mimovládnych kruhov. Navrhnutá norma sa prejednáva a diskutuje sa o nej v rámci

národných delegácií odborníkov komisií. Ak dôjde ku konsenzu a norma je medzinárodne

schválená, môže byť predložená k tzv. „fast-track“ spracovaniu. Následne je dokument

rozposlaný všetkým členom ISO, ktorí ho odhlasujú alebo prípadne pripomienkujú. Ak

hlasovanie prebehne úspešne, tak je dokument (aj s prípadnými zmenami) rozposlaný

všetkým členom ISO ako konečný návrh medzinárodnej normy. Pri poslednom kroku, ak

prejde konečný návrh pozitívnym hlasovaním medzinárodných odborníkov, je zverejnený

52

ako medzinárodná norma. Hlasovanie je úspešné, keď v prospech návrhu zahlasujú aspoň

dve tretiny národných členov ISO (Priesol, Fabian, 2008c).

Národný orgán pre normalizáciu pre Slovensko, teda Slovenský ústav technickej

normalizácie (SÚTN) ustanovil normalizačnú komisiu TK č. 72 – Environmentálne

manažérstvo. Táto komisia postupne preberá normy radu ISO 14000, tak ako sú postupne

tvorené to nášho systému STN. Každé nové návrhy noriem, zoznamy vydaných alebo

zrušených noriem medzinárodnej organizácie pre normalizáciu vychádzajú v mesačnej

periodicite v časopise ISO Focus. Tieto zoznamy sú s mesačnou obmenou zverejňované aj

na internetovej stránke SÚTN. Verejnosť si ich môže zakúpiť aj v predajni alebo

preštudovať v študovni SÚTN. medzinárodne vydané normy môže SÚTN preberať do

sústavy našich národných noriem (Rusko, 2004).

Priesol a Fabian (2008c) uvádzajú postup vývoja medzinárodných noriem

technickými komisiami ISO v šiestich krokoch:

1. Návrh – Potvrdenie potreby konkrétnej normy hlasovaním členov komisie.

2. Príprava – Zriadenie pracovnej skupiny odborníkov na prípravu návrhu dokumentu

(CD) a vytvorenie vzájomného konsenzu.

3. Konsenzus v komisii – Návrh je registrovaný na sekretariáte ISO, potom je

distribuovaný na pripomienky alebo hlasovanie. Po dosiahnutí konsenzu je

dokument podaný ako návrh medzinárodnej normy (DIS).

4. Anketa – Návrh medzinárodnej normy je rozposlaný členským organizáciám ISO

na pripomienky a hlasovanie. V prípade úspechu je dokument schválený ako

konečný návrh medzinárodnej normy (FDIS). Ak dokument neprejde hlasovaním,

vracia sa späť na revíziu.

5. Schválenie – Konečný návrh je rozposlaný všetkým členom ISO na finálne

odsúhlasenie. Dokument je následne schválený za medzinárodnú normu, ak prejde

hlasovaním u dvoch tretín členov komisií.

6. Zverejnenie – Finálny dokument (IS) je odoslaný na sekretariát ISO, ktorý ho

následne vydá.

Po uplynutí troch rokov je každá norma revidovaná. Po prvej kontrole je následne

každých päť rokov opäť revidovaná. V tomto procese sa rozhoduje, či bude norma

potvrdená, revidovaná alebo zrušená (Priesol, Fabian, 2008c).

53

4.2 Typy dokumentov ISO

Tabuľka 2 Typy normatívnych dokumentov (Zdroj: Priesol, Fabian, 2008c)

ISO Standard ISO norma

ISO/PAS Publicly Available Specification ISO/PAS verejne dostupná špecefikácia

ISO/TS Technical Specification ISO/TS technická špecifikácia

ISO/TR Technical Report ISO/TR technická správa

IWA International Workshop Agreement IWA medzinárodná workshop dohoda

ISO Guide ISO návod

ISO norma:

- spracovaná na základe konsenzu členov komisie ISO,

- zverejnená sekretariátom ISO.

ISO/PAS:

- verejne dostupná špecifikácia,

- predstavuje konsenzus v rámci pracovnej skupiny odborníkov,

- prijatie dokumentu vyžaduje súhlas väčšiny odborníkov.

ISO/TS:

- predstavuje technický konsenzus v rámci komisie ISO,

- zverejnenie pracovného bodu do technickej špecifikácie závisí od rozhodnutia

dvojtretinovej väčšiny členov komisie/subkomisie,

- vyhlasuje centrálny sekretariát,

- ak nie je podpora pri schválení štandardnej normy, vyústi daný dokument do

technickej špecifikácie.

ISO/TR:

- informatívny dokument obsahujúci informácie líšiace sa od informácií obvykle

zverejnených v normatívnom dokumente,

- podporné informácie pri schvaľovaní dokumentu,

- o jej zavedení rozhoduje generálny tajomník ISO.

54

IWA:

- medzinárodná dohoda predstavujúca dokument ISO,

- vypracovaná prostredníctvom workshopu a nie prostredníctvom štandardného

procesu technickej komisie,

- workshop organizuje člen orgánu ISO za účasti zainteresovaných strán,

- odzrkadľuje požiadavky rýchlo sa rozvíjajúceho trhu,

- môže byť prekurzorom medzinárodnej normy.

ISO návod:

- sprievodca pre technické komisie na prípravu medzinárodných noriem,

- vyvíjaný komisiami zriadenými technickým riadiacim výborom (TMB) (Priesol,

Fabian, 2008c).

4.3 Pripravované normy ISO

Technická komisia ISO/TC 2O7 pôsobnosť svojej činnosti v publikovaných

a pripravovaných normách zameriava na:

- environmentálne manažérske systémy,

- environmentálny audit a posudzovanie životného prostredia,

- hodnotenie environmentálneho správania,

- environmentálne označovanie,

- posudzovanie životného cyklu,

- environmentálna komunikácia,

- environmentálne aspekty návrhu a rozvoja výrobkov,

- environmentálne aspekty produktových štandardov,

- pojmy a definície,

- manažment skleníkových plynov a súvisiace aktivity,

- meranie uhlíkovej stopy produktov.

Normy radu ISO 14000 odrážajú medzinárodnú zhodu pri environmentálnych

a obchodných praktikách, ktoré môžu byť uplatňované medzinárodne v špecifickom

kontexte. Postupný a neustály vývoj noriem zabezpečuje možnosti prispôsobovania sa

potrebám a prioritám organizácií, aj tým budúcim. Taktiež sa tým zabezpečuje záväzok

55

neustáleho zlepšovania. Technická komisia ISO/TC 207 pokračuje vývojom nasledovných

noriem:

ISO 14045

Táto norma bude obsahovať princípy a požiadavky posudzovania eko-efektívnosti

a zavedie medzinárodný metodický rámec pre posudzovanie eko-efektívnosti. Zároveň

zabezpečí jej komplexnú, zrozumiteľnú a transparentnú prezentáciu.

ISO 14051

Bude poskytovať návod pre základné princípy a rámce účtovníctva nákladov

materiálových tokov (MFCA). MFCA je interný manažérsky nástroj efektívneho

zužitkovania zdrojov predovšetkým v oblasti výroby a distribúcie s cieľom znížiť spotrebu

zdrojov a materiálových nákladov. MFCA meria tok a zásoby materiálov a energií v rámci

organizácie. Následne ich hodnotí v súlade s výrobnými nákladmi.

ISO 14067

Norma bude poskytovať štandardizáciu ohľadom uhlíkovej stopy produktov.

Poskytne požiadavky pre kvantifikáciu a zdieľanie správ o skleníkových plynoch

spojených s produktmi a službami. Tento štandard bude budovaný na existujúcich normách

o posudzovaní životného cyklu výrobkov a environmentálnom označovaní. Cieľom normy

bude vyčísliť uhlíkovú stopu a harmonizovať metodiku pre oznamovanie informácií

o uhlíkovej stope pre každú organizáciu.

ISO 14069

Bude poskytovať poradenstvo pre organizácie na výpočet uhlíkovej stopy ich

produktov, služieb a zásobovacieho reťazca.

ISO 14005

Norma bude poskytovať usmernenie pre postupné zavádzanie EMS, jeho rozvoj

a implementáciu, najmä do malých a stredne malých podnikov. Taktiež bude zahŕňať

použitie hodnotenia environmentálneho správania.

ISO 14006

Bude poskytovať usmernenie o ekodizajne.

ISO 14033

Poskytne usmernenie a príklady na spracovanie kvantitatívnych environmentálnych

informácií.

56

ISO 14066

Táto norma bude špecifikovať kompetenčné požiadavky pre overovacie

a schvaľovacie orgány zaoberajúce sa skleníkovými plynmi (Environmental management,

2009).

57

Záver

Proaktívny environmentálny manažment je spolupráca cieľavedomosti a sústavnej

činnosti, ktorá by mala zabezpečiť sústavné zlepšovanie organizácie a napĺňať tak ciele

vytýčené v rámci environmentálnej politiky organizácie. Environmentálny manažérsky

systém využíva svoju podstatu na to, aby pomohol zlepšovať najmä kvalitu produktov

uvedených na trh, a tým zároveň chránil naše zdravie, a taktiež prírodné zdroje. Zavedené

environmentálne manažérske systémy nám, a organizáciám samotným, zabezpečujú istú

spoločenskú zodpovednosť aj voči budúcim generáciám. Istá jednotnosť spomínaných

manažérskych systémov ich predurčuje na to, aby boli integrované v rámci organizácie

a tvorili tak celok vzájomne sa podporujúcich pilierov manažérstva. Je celkovo badateľný

nárast počtu certifikovaných organizácií nielen na Slovensku, ale na celom svete, čo

naznačuje pozitívne napredovanie environmentálneho uvedomenia sa celej spoločnosti.

Cieľom mojej bakalárskej práce bolo zosumarizovať základnú štruktúru

environmentálnych manažérskych systémov podľa normy ISO radu 14000 a stanoviť

vývojové smery v oblasti schvaľovania nových noriem. Základným kameňom všetkých

environmentálnych manažérskych systémov je cyklus P-D-C-A, ktorý vedie všetky

systémy k sústavnému zlepšovaniu. Napredovanie aktuálneho vývoja v oblasti týchto

noriem má pre budúcnosť nesmierny úžitok z hľadiska pozitívneho vplyvu na životné

prostredie a udržateľného rozvoja nášho okolia a našej planéty.

58

Zoznam bibliografických odkazov

BAHULA, P. 2007. Ekonomicko-environmentálna harmonizácia v podnikoch. In DANIŠ,

D., BAHULA P. (eds): Ekológia a environmentalistika 2007. Zvolen : JANKA

ČIŽMÁROVÁ – PARTNER, 2007. s. 294 - 301.

BOĎOVÁ, E. 2008. Environmentálne manažérstvo – nevyhnutná súčasť environmentálnej

politiky. In Enviromagazín, 2008, roč. 13, č. 4, s. 16 – 17.

Certifikácia EMS v Slovenskej Republike [online]. Aktualizácia 2010-03-03. [citované 30.

apríla 2010]. Dostupné na <http://www.sazp.sk/public/index/go.php?id=1557&lang=sk>.

Dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky. Bratislava : Ministerstvo životného

prostredia Slovenskej republiky, 2000. 77 s. ISSN 1335-1564.

Environmental management. The ISO 14000 family in International Standards. Geneve :

ISO Central Secretariat, 2009. 12 s. ISBN 978-92-67-10500-0.

Environmentálne manažérske systémy v malých a stredných podnikoch : Metodická

príručka. Bratislava : Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, 2001. 108 s.

ISSN 1335-1564.

Environmentálne vhodný produkt „EVP“ [online]. Aktualizácia 2010-04-30. [citované 10.

mája 2010]. Dostupné na <http://www.sazp.sk/public/index/go.php?id=1571&lang=sk>.

FABIAN, G., PRIESOL, J. 2008. Medzinárodné normy riadenia emisií skleníkových

plynov [online]. Banská Bystrica : Katedra environmentálneho manažérstva FPV UMB,

2008. 6 s. [citované 11. mája 2010]. Dostupné na <http://www.jozefpriesol.sk/odborne-

clanky/>.

International Organization for Standardization (ISO). ISO Standards : TC 207 –

Environmental management [online]. Aktualizácia 2010 [citované 8. apríla 2010].

59

Dostupné na <http://www.iso.org/iso/iso_catalogue/catalogue_tc/catalogue_tc_browse

.htm?commid=54808>.

LADOMERSKÝ, J. 2007. Svetový environmentálny sektor a úlohy environmentalistov. In

DANIŠ, D., BAHULA P. (eds): Ekológia a environmentalistika 2007. Zvolen : JANKA

ČIŽMÁROVÁ – PARTNER, 2007. s. 277 – 283.

MAJERNÍK, M. et al. 2002. Systémy environmentálneho manažérstva – teória a metodika.

Košice : Technická univerzita v Košiciach, 2002. 299 s. ISBN 80-7099-976-4.

MEZŘICKÝ, V. 2005. Teorie a praxe environmentální politiky. In MEZIŘICKÝ, V. (ed.):

Environmentální politika a udržitelný rozvoj. Praha : Portál, s.r.o., 2005. s. 55 – 74.

Nástroje podpory GPP [online]. [citované 29. apríla 2010]. Dostupné na

<http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/CE351EA795A1D6DEC1257384003DCCE

9/$FILE/Pr%C3%ADloha%201.doc>.

PAS 2050: 2008, Specification for the assessment of the life cycle greenhouse gas

emissions of goods and services.

PAS 2050: 2008, Guide. How to assess the carbon footprint of goods and services.

PRIESOL, J., FABIAN, G. 2008. Hodnotenie environmentálneho správania organizácií

[online]. Banská Bystrica : Katedra environmentálneho manažérstva FPV UMB, 2008. 8 s.

[citované 2. mája 2010]. Dostupné na <http://www.jozefpriesol.sk/odborne-clanky/>.

PRIESOL, J., FABIAN, G. 2008. Systémy riadenia životného prostredia uplatňované

v organizáciách dobrovoľne [online]. Banská Bystrica : Katedra environmentálneho

manažérstva FPV UMB, 2008. 12 s. [citované 8. apríla 2010]. Dostupné na

<http://www.jozefpriesol.sk/odborne-clanky/>.

PRIESOL, J., FABIAN, G. 2008. Základné princípy medzinárodnej normalizácie systémov

riadenia životného prostredia [online]. Banská Bystrica : Katedra environmentálneho

60

manažérstva FPV UMB, 2008. 8 s. [citované 29. apríla 2010]. Dostupné na

<http://www.jozefpriesol.sk/odborne-clanky/>.

PUTNAM, D. 2002. ISO 14031: Environmental Performance Evaluation [online]. Ontario

: Altech Environmental Consulting Ltd., 2002. 10 s. [citované 2. mája 2010]. Dostupné na

<http://www.aipa.org/Adobe_Files/Conservation_Efficiency_Productivity_Etc/2002_09_I

SO_14031_Environmental_Performance_Evaluation_David_Putnam.pdf>.

RUSKO, M. 2004. Environmentálne orientovaný manažment v praxi manažéra. Žilina :

STRIX, 2004. 190 s. ISBN 80-969257-1-7.

SABLIK, J. 1998. Organizačné a ekonomické aspekty budovania environmentálnych

systémov riadenia. Žilina : MASM, 1998. 84 s. ISBN 80-85348-39-X. Zdroj: ŠUDÝ, M.

2008. Systém environmentálneho manažérstva podľa normy ISO 14 001. In PIATRIK, M.,

ŠUDÝ, M. (eds): Environmentálne manažérske systémy. Banská Bystrica : Fakulta

prírodných vied UMB Banská Bystrica, 2008. s. 15 - 39. ISBN 978-80-8083-691-7.

STN EN ISO 14001: 2004, Systémy environmentálneho manažérstva. Požiadavky

s pokynmi na použitie.

STN EN ISO 14031: 1999, Environmentálne manažérstvo. Hodnotenie environmentálneho

správania. Pokyny.

STN EN ISO 14040: 2006, Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu.

Princípy a štruktúra.

STN EN ISO 14044: 2006, Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu.

Požiadavky a pokyny.

STN ISO 14050: 2009, Environmentálne manažérstvo. Slovník.

STN ISO 14064-1: 2006, Skleníkové plyny. Časť 1: Pokyny na kvantifikáciu emisií

a odstránení skleníkových plynov a podávanie správ na úrovni organizácie.

61

STN ISO 14064-2: 2006, Skleníkové plyny. Časť 2: Pokyny na kvantifikáciu

a monitorovanie zníženia emisií alebo zvýšenia odstránení skleníkových plynov

a podávanie správ na úrovni projektu.

STN ISO 14064-3: 2006, Skleníkové plyny. Časť 3: Pokyny pre validáciu a overovanie

výrokov o skleníkových plynoch.

Systém environmentálneho manažérstva – ISO 14 001 (EMS) [online]. Aktualizácia 2008

[citované 30. apríla 2010]. Dostupné na <http://enviroportal.sk/indikatory/detail.php?

kategoria=4&id_indikator=463>.

ŠUDÝ, M. 2008. Systém environmentálneho manažérstva podľa normy ISO 14 001. In

PIATRIK, M., ŠUDÝ, M. (eds): Environmentálne manažérske systémy. Banská Bystrica :

Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica, 2008. s. 15 - 39. ISBN 978-80-8083-691-

7.

VEBER, J. et al. 2006. Management kvality, environmentu a bezpečnosti práce. Praha :

Management Press, 2006. 358 s. ISBN 80-7261-146-1.

VIRČÍKOVÁ, E., PALFY, P. 2001. Environmentálne manažérstvo – teória a metodika.

Košice : Vydavateľstvo Štroffek, 2001. 267 s. ISBN 80-88896-15-0.

Worldwide number of ISO14001 [online]. [citované 1. mája 2010]. Dostupné na

<http://www.ecology.or.jp/isoworld/english/analy14k.htm>.

YAMAMOTO, R. 2009. Eco-products Directory 2009 [online]. Tokyo : Asian

Productivity Organisation, 2009. 445 s. [citované 2. mája 2010]. Dostupné na <

http://www.apo-tokyo.org/00e-books/GP-16_EcoPro Dir2009/001_EcoProDir2009_front

.pdf>.

ZÁHORANOVÁ, S. 2008. Stratégia uplatňovania dobrovoľných nástrojov

environmentálnej politiky v SR. In Enviromagazín, 2008, roč. 13, č. 1, s. 10 – 13.

62

Zoznam príloh

Príloha A Vývoj certifikácie EMS podľa normy STN EN ISO 14001 v Slovenskej

republike (Zdroj: Systém environmentálneho manažérstva – ISO 14 001

(EMS), 2008)

Príloha B Počet organizácií certifikovaných každoročne v rokoch 1996 – 2008

v Slovenskej republike (Zdroj: Certifikácia EMS v Slovenskej republike,

2010)

Príloha C Počet certifikovaných organizácií podľa rozdelenia VÚC Slovenskej republiky

v roku 2009 (Zdroj: Certifikácia EMS v Slovenskej republike, 2010)

Príloha D Celosvetový počet organizácií certifikovaný normou ISO 14001 a systémom

EMAS (Zdroj: Worldwide number of ISO14001, s.a.)

Príloha E Skrátený register environmentálne vhodných výrobkov (Upravené podľa:

Environmentálne vhodný produkt, 2010)

63

Príloha A

Príloha B

Certifikácia EMS podľa normy ISO 14001 v SR v jednotlivých rokoch 1996 - 2008

1 2 9 14 16 2843 42

54 6276

122

175

1 6 60

50

100

150

200

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

roky

poč

et

Udelené certifikáty

Odobraté certifikáty

Zdroj: SAŽP CEM TrnavaAktualizácia: 01/2009

64

Príloha C

Certifikácia EMS podľa normy ISO 14001 v SR podľa príslušnosti k VÚC

57

142

96

54 55

8364

86

0

50

100

150

BB BA KE NR PO TN TT ZA

VÚC

poč

et o

rga

niz

áci

í

Zdroj: SAŽP CEM TrnavaAktualizácia: 01/2009

Príloha D

65

Príloha E

PRODUKTY, KTORÉ MAJÚ PRÁVO POUŽÍVA Ť ZNAČKU

„ENVIRONMENTÁLNE VHODNÝ PRODUKT „

NÁZOV PRODUKTU / DRŽITEĽ

ZNAČKY

ČÍSLO

SMERNICE/

VÝNOSU/

OZNÁMENIA

DOBA

PLATNOSTI

1. Laminované drevotrieskové dosky SM

dosky na báze dreva

KRONOSPAN SK, s.r.o. Prešov

07/08 2008 – 2011

2. Obkladové panely dosky na báze dreva

KRONOSPAN SK, s.r.o. Prešov 07/08 2008 – 2011

3. Plávajúce podlahy-podlahové dielce s triedou

zaťaženia AC 3 trieda 31

dosky na báze dreva

KRONOSPAN SK, s.r.o. Prešov

07/08 2008 – 2011

4. Univerzálny adsorpčný materiál CPH 5040

HAPPY END spol. s r.o. Pezinok 0025/2006 2008 – 2011

5. Hydrofóbny adsorpčný materiál OPH 5040

HAPPY END spol. s r.o. Pezinok 0025/2006 2008 – 2011

6. MaMaison Residence Sulekova, Bratislava-služba

apartmánový hotel

MaMaison Bratislava, s.r.o.

01/08 2008 – 2011

7. Drevobetónové tvarovka Durisol DM 15/9

nenosná tvarovka

DURISOL-STAV spol. s r.o. Bratislava

04/08 2008 - 2011

66

8. Ekocell Agro veľmi jemne mletý vápenec na úpravu

pôdy

Cementáreň Lietavská Lúčka, a.s.

1/2006 2008 – 2011

9. Ekocell Vita 7 veľmi jemne mletý vápenec na

stavebné účely

Cementáreň Lietavská Lúčka, a.s.

1/2006 2008 – 2011

10. BLOCK-SK gabiónová stavebnicová konštrukcia

COMPAG SK s.r.o. Bratislava 05/08 2009 – 2012

11. Univerzálny adsorpčný materiál E1000

Johan ENVIRO, s.r.o. Bratislava 2/09 2009 - 2012

12. Univerzálny sorpčný materiál EU500 EKO


13. Hydrofóbny sorpčný materiál E150M EKO


14. Hydrofóbny sorpčný materiál E150SM


15. Hydrofóbny sorpčný materiál E150SM EKO


Documents

Prehľad environmentálnych manažérskych systémov podľa požiadaviek medzinárodných noriem ISO radu 14000