2. roč. 1. číslo - marec 2009 Univerzitný mesačník nitrianskych študentov Zadarmo

Z obsahu:

Kritika spoločnosti, politika, hudba, verejnosť, literatúra,

recenzia, umenie, veda, informácie, atď. SK

JANA LIBOVÁ

V pondelok 16. februára, v hlavnej budove Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, si spoločne so študentmi sadol za okrúhly stôl poľský veľvyslanec na Slovensku, jeho excelencia J.E. Andrzej Krawczyk.

Témou hodinového stretnutia bola zahraničná politika Poľskej republiky. V prvej polovici vys-vetlil jej tri hlavné priority. Prvou a najdôležitejšou je upevnenie pozície v oboch veľkých pilieroch - Európskej únii a Nato. Ako odstrašujúci príklad spomenul si-tuáciu z roku 2006. Rusko vtedy podpísalo zmluvu s EU, no pre Poľsko mali špeciálne požiadavky a to aj napriek tomu, že v tej dobe už bolo jedným z členských štátov. Spor vyústil zákazom dovozu poľského mäsa do Ruska a medzinárodným škandálom.

Druhou prioritou je docieliť zmenu prístupu Európskej únie vo vzťahu k jej susedom. J.E. Andrzej Krawczyk uviedol, že južným susedom sa venuje 70% pozornosti a východným iba zos-távajúcich 30%.

(pokračovanie na strane 2)

Prvý rok––––––––––––––––

Róbert Kollár––––––––––––––––

Jánošíkje náš

Ach, to EuroTak ho tu konečne máme, to vytúžené a dlho očakávané Euro! To, pre ktoré boli naši politici v Bruseli ochotní nasadiť vlastné životy, len aby sa im jednoduchšie nakupovalo v Pandorfe.

14. strana

Voľba medzi mužom a ženouOkrem toho, že rok 2009 bude spojený s celosvetovou ho-spodárskou krízou a plynovou krízou, pre Slovensko to bude rok aj „supervolebný“. Max-imálne sa občania môžu ocitnúť až päťkrát pred volebnými urnami.

12. strana

Kult tela pomali ovláda aj mužovNarastá počet ľudí trpiacich na rôzne psychické ochorenia, čo ich môže dohnať až k smrti. Jed-ným z mnohých zabijakov duše

je aj anorexia. 6. strana

Pokoj v duši„Silný príbeh odohrávajúci sa na pozadí drsnej scenérie hôr, so znakmi, ktoré sú pre stredné Slovensko typické

– patriarchátom, pytliactvom, rasovou neznášanlivosťou, krádežami dreva, ale aj silnou tradíciou súdržnosti rodiny, viery, priateľstva a lásky nesie všetky znaky klasickej drámy.

8. strana

z OBsahu MarcOvéhO Čísla

DoD, Pedagogická Fakulta - Foto: PRESStige - A. Laczko

PrezIdeNt OdPOVedAL NA OtÁzky študeNtOV

Besedy sa zúčastnil aj rektor UKF Libor Vozár, predseda Nitri-anskeho samosprávneho kraja M. Belica, poslanec NRSR T. Glen-da, primátor Nitry Jozef Dvonč, rektor SPU Mikuláš Látečka a prednosta obvodného úradu v Nitre J. Horváth. Stretnutie otvo-ril primátor Jozef Dvonč. Ten da-roval pánovi prezidentovi aj novú publikáciu o Nitre.

Hlava štátu sa najprv vyjad-rila, že chce, aby sa stretnutie nieslo v priateľskom duchu bez protokolárnych formalít. Na začiatku pripomenul, ako ho stretnutia s mladými zakaždým obohacujú o spomienky na svoje vlastné školské časy. „Som hrdý na to, že som Slovák. Za tých 16 rokov sme dosiahli už veľa

a mnohí nás preto obdivujú,“ povedal pán Gašparovič. Spo-menul aj hospodársku krízu, ku ktorej podotkol, že ju zapríčinili tí najsilnejší a najmocnejší. Vyzd-vihol význam sociálno trhovej

ekonomiky a štátu pre fungovanie spoločnosti. Zdôraznil, že heslom tohto roka je solidarita. A o nielen medzi politikmi, ale aj občanmi a podnikmi. Na záver svojho krátkeho príhovoru zadefinoval ďalšiu z charakteristík Slovenska keď povedal, že tradičným zákla-dom dobrého štátu je rodina. Po-tom už nasledovali otázky z pub-lika. Pán prezident podotkol, že študenti sa môžu pýtať na všetko, no nesľubuje, že na všetko bude poznať odpoveď.

Prvými otázkami od rozhorčenej občianky bol doslova bombardovaný primátor Nitry Jozef Dvonč. Ten musel obhajovať ľudovo veľmi neobľúbené odme-ny pre poslancov.

(pokračovanie na 2. strane)

––––––––––––V Divadle Andreja

Bagara v Nitre uskutočnilo nefor-málne stretnutie

študentov s prezi-dentom Slovenskej republiky Ivanom

Gašparovičom.–––––––––––––––––––––––––––

FOTO: PRESSTIGE - RóbERT KOlláR

Presne pred rokom som držal v ruke výtlačok prvého vydania slovenského PRESStige. Bol to zaujímavý pocit, najmä pri spo-mienke na prípravu novín a prvé ponocovanie pri zalamovaní. O to viac som si užíval, keď som videl čierne na bielom všetky články a obrázky. Škoda, že sme si niek-toré prvé chyby všimli až pri lis-tovaní...

Počas minulého roka sa v našej redakcii vystriedalo viacero ľudí, no nakoniec sa vytvoril tím, na ktorý sa dá kedykoľvek spoľahnúť. Spoločne sme pripravili a spustili vlastnú internetovú stránku www.presstigeonline.sk.

Na našu nedávno novou-pravenú stránku sme začali pridávať videospravodajstvo. Nie sme profesionálni kamera-mani a strihači, ale aj touto for-mou vám chceme priblížiť ak-tuálne dianie. O novinkách vás budeme informovať prostredníc-tvom redakčného blogu, ktorý je dostupný na www.presstigeonline.sk/blog/redakcia. V komentároch príslušných príspevkov sa môžete pýtať a hodnotiť jednotlivé kom-ponenty a moduly. Mnohé z nich sú plne funkčné len pre zaregis-trovaných užívateľov.

Myslím si, že v priebehu predošlého roka sme sa naučili, čo a ako máme robiť, preto môžeme tento rok napredovať správnym smerom a byť bližšie k vytvore-niu plnohodnotného študentského spravodajsko-publicistického mé-dia.

UKF otvorila svoje brány

Univerzita Konštantína Filo-zofa v Nitre je vrcholnou vzde-lávacou , vedeckou a umeleckou ustanovizňou. Modifikuje sa ako moderná univerzita, v ktorej do-minuje veda, duchovná kvalita, vysoká odbornosť, pedagogické majstrovstvo, rozsiahla po-nuka študijných programov a inovatívnosť. Ročne zaznamená tisícky uchádzačov na všetky od-bory. Preto sa už pomaly stáva tradíciou, že každý rok majú mat-uranti možnosť rozhodnúť sa o svojej budúcnosti aj na základe návštevy budov fakúlt tejto uni-verzity. 12. 2. 2009 sa konal Deň otvorených dverí pre záujemcov o štúdium na tejto vysokej škole.

Študenti mali možnosť prejsť sa po chodbách fakulty prírod-ných vied, fakulty sociálnych vied a zdravotníctva, fakulty stre-doeurópskych štúdii, filozofickej fakulty a pedagogickej fakulty. Záujem bol naozaj veľký. V miest-nostiach katedier boli študentom poskytnuté všetky informácie o študijných programoch všetkých katedier.

Otvorenie udalosti sa konalo v Aule, kde bola prezentácia jed-noodborových študijných pro-gramov. Ďalej nechýbala prezen-tácia študijných programov študijného odboru učiteľstvo aka-demických predmetov. Nakoniec nasledovala prehliadka katedier a študijných priestorov filozofickej fakulty UKF spojená s individuál-nym získaním informácií o zvo-lených študijných programoch a o podmienkach a priebehu prijí-macích skúšok.

(Pokračovanie na 2. strane)

Sviečková manifestácia

dANIeLA BeLIcOVÁ

Pokrik „Kosovo je Srbija“ sa stalo hlavným motívom sobotňajšej (21.2.) sviečkovej manifestácie, počas ktorej sa na Svätoplukovom námestí v Ni-tre zišlo zopár desiatok národne zmýšľajúcich občanov, aby pod-porili snahu Srbska o opätovné zjednotenie.

Stretnutie sa nieslo v poko-jnom duchu a na poriadok dohli-adali okrem policajného zboru aj organizátori. Tým hlavným bolo združenie Slovenské hnutie obro-dy (SHO), ktoré je známe svojou nacionalistickou orientáciou.

Za plápolania niekoľkých sviečok si prítomní mohli vypočuť príhovory predstaviteľov spriatelených zoskupení. Silné slová použil práve predseda SHO, Róbert Švec, ktorý vyzval prítom-ných k boju proti neslovanským a neslovenským „silám“.

(Pokračovanie na 2. strane)

Cigaretový dym nezmizne!AlžbetA Mičková

Fajčenie si každoročne vyžiada milióny ľudských obetí a práve preto väčšina krajín Európskej únie už prijala zákony na úplný, alebo čiastočný zákaz fajčenia v reštauráciách a baroch. Na Slov-ensku v súčasnosti fajčí približne 34% populácie a krivka fajčenia je stále vzostupnejšia. Poslanci však odvahu na schválenie záko-na za úplný zákaz fajčenia v stra-vovacích zariadeniach nenašli.

Fajčenie je najsilnejšou závislosťou a tabak patrí medzi najznámejšie príčiny zbytočných a predčasných úmrtí na svete. Spôsobuje desiatky ochorení a to najmä ochorenia onkologické, srdcovo-cievne, choroby trávi-aceho traktu, ústnej dutiny ale aj množstvo iných.

V rámci zlepšenia podmienok ochrany nefajčiarov na verejných miestach sa na Slovensku aspoň z časti obmedzil predaj taba-kových výrobkov a aktuálnou sa stala otázka ohľadom fajčenia v reštauráciách a baroch, ktorú vyriešili slovenskí poslanci kompromisom - v podnikoch, v ktorých sa dá stravovať musia byť povinne oddelené fajčiarske a nefajčiarske priestory. Pre krčmy, podniky a kaviarne kde sa jedlo nepodáva, tento zákon neplatí.

Spokojnosť občanov s týmto rozhodnutím je však diskutabil-ná.

Väčšina obyvateľov Sloven-skej republiky je za úplný zákaz fajčenia v priestoroch reštaurácií, barov a spomínané rozhodnu-tie poslancov Národnej rady SR nepovažuje za dostačujúce.

(celý článok na strane 15)

Nenechaj za seba rozhodovať iných 21. marca

SpravodajStvo2. strana www.presstigeonline.sk

Sviečková manifestácia v centre Nitry

(Pokračovanie zo strany 1)

Silné slová použil práve predseda SHO, Róbert Švec, ktorý vyzval prítomných k boju proti neslovanským a nesloven-ským „silám“ a svoju reč ukončil vyhlásením, že Kosovo „bolo, je a bude slovanským“. Prítomní si tiež mohli vypočuť menný zoz-nam poslancov NRSR, ktorí pred

desiatimi rokmi svojimi hlasmi podporili prelet amerických lieta-diel nad územím Slovenska. Pri mnohých menách zaznelo aj slovo „hanba“. Napriek vážnym nepres-nostiam a jednostranným vyh-láseniam v príhovoroch rečníkov zožali od manifestujúcich búrlivý potlesk. Po viac ako pol hodine sa celé zhromaždenie pomaly rozp-týlilo.

Jánošík je predsa náš, priznal to aj poľský veľvyslanec na Slovensku

(pokračovanie zo strany 1)

V tejto otázke by sme sa podľa jeho excelencie mali spojiť, pretože Rusko a Ukrajina sú k Slovensku rovnako blízko ako k Poľsku a ich vzťah k Európskej únii nie je o nič menej dôležitý

ako napr. vzťah Maroka. Tretím cieľom zahraničnej

politiky nášho severného suseda je zlepšiť regionálnu politiku s okolitými štátmi, ktoré majú podobné záujmy a problémy.

Všetky spomenuté priority poukazujú na nevyhnutnosť do-

brých a úzkych vzťahov Poľskej a Slovenskej republiky pre do-siahnutie čo najúspešnejších spoločných výsledkov, ktoré by mali prispieť k rovnoprávnosti so zakladajúcimi štátmi EU.

Nakoniec prišli na rad aj otáz-

ky študentov, ktorých zaujímalo napríklad či je verejná mienka v Poľsku naklonená k prijatiu eura, čo si pán veľvyslanec myslí o našej zmene meny, no nevynecha-la sa ani téma protiraketového radaru a ako je to vlastne s naším národným hrdinom.

NajtArt 3: večer plný umeniaV priestoroch kaviarne Style caffé sa v stredu 11.2.2009 už po tretíkrát stretli milovníci umenia na podujatí NajtArt. Okrem besedy so slovenským literátom Ivan Štrpkom bola pre nich pripravená vernisáž a výstava fotografií z ďalekého Nového Zélandu a celý večer ich spre-vádzala príjemná hudba skupiny La Bon.

dANIeLA BeLIcOVÁ

Umelecký večer zorganizovalo občianske združenie Artéria, ktorej zakladajúcimi členmi sú študenti odboru estetika na Univer-zite Konštantína Filozofa v Nitre v spolupráci s Literárnym klubom. Cieľom NajtArtu, ako povedala koordinátorka projektu a študentka odboru estetika, Lenka Konôpková, je prepojiť nielen rozličné druhy umenia, ale rovnako spojiť profesionálnych umelcov s amatérmi, hlavne výtvarníkmi, ktorí zväčša nedostávajú možnosť ukázať svoju tvorbu. „Podtitul ́ Večer plný umenia ´presne vystihuje snahu vytvoriť multi-podujatie s rôznymi zložkami - výtvar-ným umením, hudbou a literatúrou.“

Na NajtArt 3 výtvarné umenie prezentovali

výstavou fotografií z Nového Zélandu dvaja mladí fotografi z Trenčína Lukáš Ondrišák a Anita Sekerešová, ktorí porozprávali veľmi živo a zaujímavo o svojich cestovateľských zážitkoch z tejto pre mnohých vzdialenej kra-jiny. Nových fanúšikov si bezpochyby našla aj hudobná skupina LaBon, ktorá spríjemnila večer svojou pomalou a hĺbavou hudbou.

Po dvoch predchádzajúcich besedách so

spisovateľmi Vladimírom Ballom a Agda Bavi Pain mali diváci možnosť stretnúť sa so slovenským básnikom Ivan Štrpkom, ktorý predstavil vydanie zväzku zozbier-aných básní prvých štyroch vlastných bás-nických zbierok v poradí akom vyšli, Básne I. Moderátormi večera boli vedúci pracovník Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie v Nitre a známy literárny vedec, doc. Zoltán Redey, a vydavateľ Koloman Kertész Ba-gala. Obaja spolupracovali s Ivanom Štrpkom na spomínanej zbierke - K. K. Bagala ako vydavateľ ucelených básnických textov Osamelých bežcov, ktoré vyšli v poslednom

období a Zoltán Redey ako autor doslovu. Okrem Štrpkovej tvorby sa páni porozprávali aj o spolupráci a priateľstve s hudobníkom Dežom Ursinym, o niekedy neľahkej práci šéfredaktora literárneho časopisu Romboid a o živote človeka obklopeného literatúrou vôbec. Veľký ohlas získali najmä otázky z publika, kedy sa Ivan Štrpka nečakane priznal k snahe skladať hudbu a zhudobniť vlastné texty.

Na najbližšom NajtArte s číslom štyri sa

môžete tešiť na prezentáciu knihy Samko Tále a študovanú fotografku z Prahy.

O OZ Artéria a jej činnosti sme sa poroz-

právali s jej zakladajúcim členom Róbertom Špotákom.

Predstav nám OZ Artéria, kto ste, kedy ste vznikli a prečo?

- Vznikli sme minulý rok v marci. Všetci členovia sú študentmi vyšších ročníkov od-boru estetika na UKF. Prvou ideou bolo robiť akcie spojené s kultúrou, s naším štúdiom, preniesť do praxe teoretické znalosti, ponúknuť a prezentovať ich širšiemu publiku. Najlepšou cestou aj kvôli získavaniu grantov bolo založiť občianske združenie, ktoré sa o ne môže uchádzať.

Na akých projektoch pracujete? - Prvým projektom bol časopis Artéria, ktorý vychádza dodnes, pričom by sme chceli zvýšiť jeho náklad. Prináša informácie z kultúry a umenia a hlavne študenti dostávajú možnosť publikovať v ňom. Ďalej je to Semi-nár slovenského filmu, ktorého prvý ročník sa uskutočnil v novembri minulého roka a druhý ročník plánujeme opäť na november. Ide o prehliadku slovenských filmov vyberaných na základe určitej témy. Minulý rok to bola téma „Homo Certamens - Človek zápasiaci“, teda človek v rozličných podobách zápasu. Tento rok predstavíme tému pod názvom „Bod zlo-mu“, v rámci ktorej by sme chceli prezentovať filmy od roku 1985 až 1995 a zachytiť zmenu poetiky konca socializmu a začiatku demokra-cie. Pri príležitosti 20. výročia pádu komu-nizmu budú premietnuté filmy viažuce sa na túto udalosť a rovnako by sme chceli ako spri-evodnú akciu uviesť pásmo dokumentárnych filmov.

Aké sú vaše plány na najbližšie obdobie?

- Okrem organizácie NajtArtu by sme chceli v apríli zorganizovať Dni hispánskej kultúry s premietaním filmov a možno hu-dobným hosťom zo zahraničia, čo by bola akási upútavka na veľký projekt plánovaný na budúci rok.

Novinky na našich univerzitách

Koncom januára vláda schválila niektoré zmeny vo vysokoškolskom zákone. Verejné vysoké školy napríklad budú môcť použiť svoj majetok ako vklad do obchod-ných spoločností. Univerzita Konštantína Filozofa sa ale do podnikateľskej činnosti nehrnie.

eLeNA POLekOVÁ

Podľa kvestorky Ing. Ľubice Ehrenholdovej o tom univer-zita zatiaľ neuvažuje, pretože ani nemá priestory, s ktorými by mohla obchodovať. Iná situácia je na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. Kvestorka Ing. Ale-na Jančušková: „Samozrejme,

chceme využiť túto možnosť ak to bude pre univerzitu výnosné. Momentálne hľadáme možnosti čo najvýhodnejšej spolupráce.“

Ďalšou novinkou je aj možnosť poskytovať diétne stravovanie pre študentov so šetriacou, be-zlepkovou a diabetickou diétou. Výrazného uľahčenia výberu jedál v školských jedálňach sa pravdepodobne od marca dočkajú aj stravníci UKF, keďže niek-toré jedlá budú označené číslami 1 až 11. Vo vysvetlivkách pod jedálnym lístkom bude každé z nich predstavovať jeden alergén nachádzajúci sa v danom jedle. Aj alergickí študenti si teda budú môcť sami zistiť, ktorým jedlám sa majú vyvarovať.

OpravaRedakcia sa ospravedlňuje svojim čitateľom a Univerzitnej knižnici UKF za nepresnosti v článku Knihy blízko študentov v decembrovom vydaní.

Knižnica sa nepresťahovala na Pedagogickú fakultu, ale do areálu Pedagogickej fakulty na Dražovskej ceste. Sťahovanie trvalo od 31.10. do 18. 11. 2008 t.j. 10 pracovných dní, kedy bola knižnica otvorená pre čitateľov. Študovňa je súčasťou knižnice. V novej knižnici je menej počítačov, ako bolo na Javorovej, dôvodom je nedostatok rozvodov na pripojenie počítačov. Po dokončení druhej etapy knižnice sú nap-lánované aj literárne večery. Knižničný fond je vo voľnom výbere, čiže voľne prístupný pre čitateľov a len malá časť (možno šestina) je viazaná v kompaktných regáloch. Z týchto fondov si musia čitatelia objednať literatúru a dostanú ju na druhý deň. Výpožičné oddelenie je otvorene pondelok až štvrtok do 18.00 hod. piatok do 16.00 a v sobotu do 13.00 a študovňa pondelok až štvrtok do 20.00, v piatok do 16.00 a v sobotu do 13.00 hod.

(red)

FOtO: PresstIge - dANIeLA BeLIcOVÁ

V sobotu 24. januára sa konal druhý ročník spoločného univerzitného plesu Slovenskej poľnohospodárskej univerzi-ty a Univerzity Konštantína filozofa, ktorý sa opäť konal v estrádnej sále nitrianskeho PKO.

Pri vstupe do sály vítali hostí rektori oboch univerzít spolu s manželkami. Na tejto reprezen-tatívnej udalosti sa zišli mnohé významné osobnosti z aka-demickej aj spoločenskej oblasti, pozvanie prijali mnohé osobnosti

z kultúrneho a spoločenského života, primátor Nitry Jozef Dvonč a predseda NSK Milan Belica.

Moderátormi večera boli Jana Lengyelová a Vladimír Vondrák, do tanca hrala skupina ORION. Veľký úspech mala opäť Cim-bálová muzika Jožky Severína z moravských Kostíc, ktorá spríjemňovala ochutnávku vín z Topoľčianok. Ples sa otváral úvodným vystúpením valčíkovej choreografie “Blankytný valčík”, v podaní tanečníkov z TK UNI-

DANCE z Bratislavy. Neskôr vystúpenie v podobe ukážok štandardných a latinsko-americk-ých tancov.

Program plesu spestrila aj herečka Daniela Šinkorová, ktorá zaspievala niekoľko známych muzikálových piesní. Hudobné vystúpenie mali aj herci DAB Alena Pajtinková a Milan Ondrík, ktorí predviedli niekoľko piesní z aktuálneho muzikálu “Modrá ruža”.

Na plese bolo opäť všetko, čo

má mať ples na vysokej úrovni: nádherne upravená sála, bohaté stoly, chutné jedlá a nápoje, ob-rovské množstvo cien v tombole, výborná zábava na parkete aj na poschodí pri “cimbalovke”. ktorá trvala až do rána.

Druhý ročník plesu jednoznačne určil termín tretieho januárového víkendu pre konanie tohto plesu pre ďalšie obdobie. Podľa veľmi pozitívnych ohlasov táto tradícia pretrvá a bude mať svoju prestíž nielen akademickú, ale aj spoločenskú.

Róbert Kollár

2. akademický ples nitrianskych univerzít

foto: presstige - ZuZana kováčová

2009. marec - Spravodajstvo 3. strana

teória vs. PraxDva pojmy, ktoré by mali ísť bok po boku, no napriek tomu často stoja proti sebe. Denne sa stretávame s názormi - načo sa to učíš, aj tak to v živote nikdy nepoužiješ, prí-padne život ťa aj tak naučí.

Práve z tohto dôvodu je pre nás ako študentov veľmi dôležité a aj vzácne, ak máme príležitosť si naše poznatky vyskúšať aj na niečom praktickom v reálnom živote. Tým aspoň jedným očkom nazrieť do skutočného sveta, sve-ta praxe.

Takúto možnosť poskytla v zimnom semestri tohto roka svojim študentom Katedra mar-ketingu na Fakulte ekonomiky a manažmentu (SPU) v spolupráci s reklamnou agentúrou Eduinfo. Príležitosť otestovať si svoje zručnosti mali študenti v rámci predmetu Marketingová komu-nikácia (vyučujúci: prof. Ing. Ľudmila Nagyová, PhD.).

Na začiatku semestra sa študenti štvrtého ročníka zúčastnili prednášky, ktorú vie-dol PharmDr. Ing. Andrej Belaj (country manager agentúry Edu-info). Prednáška sa niesla v du-chu marketingovej komunikácie a konkrétnych riešení v praxi. Počas prednášky PharmDr.Ing. Belaj zadal dve témy, ktorých cieľom bolo vytvoriť marketin-gový plán. V prvom prípade išlo o vypracovanie marketingové-ho plánu Športového centra na Ďumbierskej ulici v Nitre, druhé zadanie bolo vypracovať mar-ketingový plán zvýšenia predaja výživového doplnku Hliviačik. Študenti mali možnosť vybrať si a v skupinách vypracovať jedno zo zadaní.

Potom mali niekoľko týždňov na to, aby plán vytvorili a použili v ňom všetky svoje zručnosti a tvorivé myslenie. Práca na pro-jekte prebiehala počas celého semestra, pričom sa študenti stre-távali najmä vo svojom voľnom čase a strávili tak nad projektmi veľa užitočných hodín.

Na záver semestra boli prezen-tované jednotlivé plány a vybrali

sa najlepšie práce, ktoré postú-pili do finále. Vo finále práce posudzovala trojčlenná porota v nasledovnom zložení: predseda poroty PharmDr. Ing. Andrej Be-laj, prof. Ing. Ľudmila Nagyová, PhD. a Ing. Katarína Kleinová. Týmto ľudom patrí vďaka za možnosť realizovať teóriu v praxi a tak otestovať svoje schopnosti v oblasti marketingu. Vo finále bojovali o titul najlepšieho mar-ketingového plánu tri skupiny s prvým zadaním a tri skupiny s druhým zadaním.

Porota pri rozhodovaní mala pred sebou neľahkú úlohu vzhľadom na naozaj dobrú úroveň jednotlivých plánov. Plány boli prepracované a plné nových ná-padov a myšlienok, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani skúsený marketér, či kreatívec v reklamnej agentúre.

Nakoniec však porota určila

na základe vopred stanovených kritérií víťazov najlepšieho mar-ketingového plánu, ktorými sa stal team v zložení: Miloš Gajdoš, Tibor Baracký a Filip Mátel. Víťazný projekt bol ocenený finančnou odmenou a aj ostatné teamy, ktoré sa so svojimi práca-mi prebojovali až do finále, boli odmenené hodnotnými cenami od spoločnosti Eduinfo. Avšak práca na projekte a implementácii marketingového plánu nekončí – spoločnosť Eduinfo s víťazmi najlepšieho projektu nadviazala aj ďalšiu spoluprácu.

Práve takéto príležitosti posúvajú študentov vpred, dávajú im šancu vytŕčať z radu a dokázať, čo sa v nich naozaj skrýva. Ideálne by bolo, ak by každý predmet podobne ako tento, študentom dával aj svoj praktický rozmer. Jedného dňa sa určite dočkáme...

(P)

MilujeM, A Preto dArujeM!

V tomto duchu sa niesla Valentínska kvapka krvi 2009, ktorá neminula ani Nitru.

eLeNA POLekOVÁ

Pracovníci a dobrovoľníci Slovenského Červeného kríža odoberali darcom túto vzácnu tekutinu v stredu 18. februára na internáte Bernolák. Počas celých štyroch hodín sa nemohli sťažovať na nedostatok práce, keďže pod ruky sa im dostalo

88 darcov, prevažne študentov. Tí okrem vyplnenia dotazníka o spôsobilosti byť darcom a odberu vzorky krvi z prsta absolvovali zhruba desaťminútový odber 450 ml krvi. Našli sa medzi nimi stáli darcovia aj takí, ktorí boli na od-bere po prvýkrát v živote. Za svo-ju ochotu a pomoc pri záchrane ľudských životov dostali všetci malé občerstvenie na posilnenie organizmu, energetický nápoj a stravný lístok. „Najdôležitejší bol pocit, že som niekomu fakt

pomohla a vďaka mne prežije. Chodím na tieto akcie vždy keď sa dá, lebo je to jedna z mála nezištných vecí, ktoré dnes môžem urobiť. A možno tá krv raz pomôže aj mne alebo nieko-mu z mojich blízkych,“ povedala študentka Zuzana.

Ak ste sa aj vy rozhodli darovať krv, nemusíte čakať len na výjazdové odbery, ale môžete tak urobiť denne v Národnej transfúznej službe na Špitálskej ulici.

Prezident odpovedal na otázky študentov

(Pokračovanie zo strany 1)

Pán Gašparovič zas prirovnal skrachované nebankové sub-jekty ku hazardu v hre Športka a apeloval aj na to, že našim ex-portom nie je žiaden tovar ani nerastné suroviny, ale vzdelanie. Študentov zaujímalo aj to, ako plánujú poslanci zamedziť odlivu našej inteligencie do zahraničia a ako je to so získaním akreditá-

cie pre jednotlivé odbory. Počas hodinovej diskusie musel pán prezident odpovedať na mnohé (ne)opodstatnené otázky hlavne z oblasti školstva, no nevyhol sa ani otázke prečo by sme mali za prezidenta zvoliť opäť jeho. V odpovedi spomínal hlavne svoje zásluhy z minulosti pri budo-vaní Slovenskej republiky. Za pomoc v ťažkých časoch sa I. Gašparovičovi slušne poďakoval

aj bývalý riaditeľ Agrokomplexu výstaviska Nitry, pán Ladislav Švihel.

Neformálne stretnutie s hlavou našej republiky bolo pre mnohých študentov oživením ich bežného dňa stráveného v posluchárňach, čo dokazovali aj občasné búrlivé aplauzy pri trefných výrokoch besedujúcich.

Elena Poleková

Svetový deň SPrievodcov v hIstOrIckeJ NItre

V sobotu 21. februára si Nitra, podobne ako iné mestá na Slov-ensku, pripomenula Svetový deň sprievodcov cestovného ruchu podujatím Poďte s nami za pamiatkami.

eLeNA POLekOVÁ

Niekoľkoročnú tradíciu bez-platných prehliadok historického centra mesta organizovalo mesto Nitra a Nitriansky informačný systém v spolupráci s Univer-zitou Konštantína Filozofa, ktorej študenti katedry manažmentu kultúry a turizmu sprevádzali záujemcov v dopoludňajších hodinách. Popoludní sa k nim pripojili aj profesionálni spriev-odcovia.

Ranné husté hmly vys-triedalo teplé slnečné počasie, a tak mali prehliadky Horného a Dolného mesta úspech najmä medzi náhodnými okoloidúcimi, ktorých vylákalo do mesta krásne počasie. Turisti, ale aj miestni, mali možnosť dozvedieť sa veľa zaujímavých historických detai-lov o centre mesta, ktorým denne prechádzajú. Najmä na pešej zóne sa nachádza niekoľko ľahko prehliadnuteľných artefaktov pripomínajúcich obdobie Veľkej Moravy. Sprievodkyne, študentky Mária a Anna sa na svoju úlohu pripravovali už niekoľko dní vo-pred: „Je to pre nás prax, keďže si robíme kurz sprievodcov ces-tovného ruchu. Takto si môžeme vyskúšať možno naše budúce

povolanie. Niektorí ľudia nás aj prekvapili, lebo vedeli veľa vecí z histórie a z toho, čo sme roz-právali.“

Zahraniční turisti mali možnosť absolvovať prehli-adky aj v angličtine a nemčine. Tematické prehliadky mapovali hlavne Nitriansky hrad, Pribino-vo námestie, Synagógu, kostol v Horných Krškanoch, Misijný dom a Misijné múzeum, Kalváriu a Dražovské kostoly. Nezabudlo sa ani na deti, pre ktoré bol prip-ravený kútik plný hier a súťaží.

Svetový deň sprievodcov cestovného ruchu si každoročne pripomíname 21. februára už od roku 1985, kedy vznikla WFTGA – Svetová federácia asociácií turi-stických sprievodcov.

FOTO: PRESSTIGE - RóbERT KOlláR

FOTO: PRESSTIGE - RóbERT KOlláR

2009. marec - Spravodajstvo4. strana

Štipendiá pre nemecky hovoriacich absolventov VŠNemecká spolková nadá-cia pre životné prostredie – DBU (www.dbu.de) vyp-isuje každý rok štipendiá pre kvalifikovaných absolventov vysokých škôl v Strednej a Východnej Európe, zamer-aných na štúdium rôznych oblastí ochrany a tvorby životného prostredia.

Žiadať o štipendium môžu ab-solventi VŠ do 30 rokov, do troch rokov od ukončenia magister-ského alebo inžinierskeho štúdia. Štipendijný program podporuje 6–12 mesačné pobyty na odborných pracoviskách: na nemeckých vysokých školách, v podnikoch, výskumných ústavoch, mimov-ládnych organizáciách, úradoch apod. Miesto štipendijného poby-tu si môžu zvoliť sami žiadatelia alebo zabezpečí DBU podľa zvolenej odbornej oblasti/ od-borného zámeru žiadateľa.

Zoznam ponúk štipendijných miest je aj na http://www.dbu.de/618.html (Stipendien/MOE-Ausstauschstipendienprogramm der DBU/Praktikumsplätze).

Výška štipendia je1060 €

mesačne a začiatok štipendiá je spravidla v marci.

DBU hradí okrem mesačného štipendia taktiež náklady na poist-

enie, súvisiace s pobytom v SRN aj na prípravný jazykový kurz nemčiny. Žiadosť o štipendium sa predkladá v júni predchádza-júceho roka.

Vybraní žiadatelia budú pí-somne pozvaní k prijímaciemu pohovoru, ktorý sa koná na jeseň, pre českých uchádzačov v Prahe, pre slovenských uchádzačov v Bratislave (aktuálne v 38. kalen-dárnom týždni).

Od žiadateľov sa vyžaduje aspoň priemerná znalosť nemeck-ého jazyka a schopnosť prezen-tácie projektu v nemčine alebo angličtine, komunikácia v mieste pobytu môže byť v angličtine. Žiadať o štipendium nemožno opakovane.

Aktuálne termíny, informácie aj formuláre nájdete na: http://www.dbu.de/stipendien_inter-national (Stipendien/MOE-Aus-stauschtipendienprogramm der DBU).

Kontakt pre ČR a SR: Společnost pro Lužické hory, za-stoupení DBU v ČR a SR, ing. Romana Cermanová, Lidická 321, 463 34 Hrádek nad Nisou, tel.: 48 5108960, 777 216852, E-mail: r.cermanova(at)gmail.com, skype: luzicke.hory

Romana cermanová, Společnost pro Lužické hory

Fašiangové finále

Nitra sa 24. februára lúčila s obdobím fašiangov vo veľkom štýle na Svätoplukovom námestí jarmokom i bohatým sprievodným programom.

jozef ziMA

Od desiatej hodiny si návštevníci na jarmočnom rínku vyberali

darčeky z diel rôznych ľudových umelcov od vkusnej keramiky po tradičné kožené výrobky. Vo vzduchu sa príjemne miešali vône zabíjačkových špecialít s arómami grogu či vareného vína, ktoré by si podľa kresťanskej tradície mali ľudia odoprieť až do Veľkej noci. Zaujímavý stá-nok fialovej farby nitrianskeho

Lion’s clubu ponúkal presne takéto občerstvenie za malý príspevok na pomoc pre núdzové ubytovanie v Klasove.

Fašiangovú atmosféru a dobrú zábavu umocňoval veselý spri-evod, ktorý dorazil na námestie o šestnástej hodine. Prezentácie starých slovenských zvykov sa striedali s muzikou Swingless

Jazz Ensemble. Za zmienku stojí tanečný výkon kultúrne založeného bezdomovca – poeta Alexan-dra, ktorý bol prinajmenšom neprehliadnuteľný.

„Celý program sa za žalostného náreku končil o osemnástej ho-dine pochovávaním basy,“ ako sa vyjadril návštevník Michal z Hlohovca.

Univerzita Konštantína Filozofa otvorila svoje brány

(Pokračovanie z 1. strany)

Záujemcovia mali tiež možnosť zakúpiť si zborníky na prijímacie skúšky 2009/2010.

Názory návštevníkov boli rôzne. Niekomu sa na univerzit-nej pôde veľmi páčilo a dokonca sa tam už teraz cítil dobre. Niek-torí boli zas dezorientovaní a tvrdili, že na univerzite vládne chaos. Veľa záujemcov sa chys-talo na prijímacie skúšky na filozofickú fakultu, veľký záu-jem bol aj o prírodné vedy. Množstvo opýtaných uchádzačov sa okrem tejto školy zaujímalo aj o iné univerzity. Najčastejšie boli spomínane vysoké školy z Bratislavy, ale i tie ostatné z okolitých miest.

Univerzita Konštantína Filo-zofa v Nitre má širokú ponuku, z ktorej si každý môže vybrať to svoje. Táto vysoká škola už

roky pripravuje pedagógov pre základne a stredné školy, má pod dozorom oblasť sociálnych pracovníkov, odborníkov pre kultúrne zariadenia, politológov, katechétov, žurnalistov, arche-ológov, historikov a ďalších od-borníkov.

Tohoročný deň otvorených dverí mal veľký úspech, čo doka-zovali zaplnené chodby všetkých fakúlt už v skorých ranných hodinách.

Stredoškoláci sa prišli presvedčiť o kvalite UKF aj na Pedagogickú fakultu

V útrobách Pedagogickej fakulty sa 12. 02. 2009 zišlo množstvo stredoškolákov, ktorí majú záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole, aby zistili aké možnosti im ponúka štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa. Svoje študijné programy propa-govala Pedagogická fakulta, ale i Fakulta stredoeurópskych štúdií.

Nádejní študenti Pedagogickej fakulty sa zišli v miestnosti D1, kde im boli o 9.00 podané základ-né informácie o fakulte, o jednot-livých katedrách i o možnostiach štúdiu v zahraničí.

Podobný program čakal aj na uchádzačov Fakulty stredoeuróp-skych štúdií. Po úvodných slovách čakali na stredoškolákov propagačné stolíky, kde zain-teresovaní pracovníci fakúlt podávali bližšie informácie, odpovedali na rôzne otázky, ale i poskytovali písomné materiály. Pripravené boli mnohé prezentácie v jednotlivých miestnostiach po celej budove. Katedra výtvarnej výchovy a tvorby poskytla voľný vstup do ateliérov katedry na pi-atom poschodí, ale i inštruktáže a informačné projekcie o akciách pracoviska. Okrem tohto si záu-jemcovia mohli prezrieť výstavu výtvarných prác študentov PF UKF v galérii „UniverzUM“.

Fakulty podávali všeobecné informácie o prijímacom konaní, o prijímacích skúškach samot-ných, o hodnotení pri prijímacích skúškach, ale i o akreditovaných bakalárskych študijných pro-gramoch. Mnohé prezentácie presvedčili stredoškolákov o kvalite štúdia na Pedagogickej fakulte, či Fakulte stredoeuróp-skych štúdií UKF, iní boli presvedčení, že chcú na UKF študovať ešte pred samotným dňom otvorených dverí, no našli sa aj takí, ktorí sa už dávnejšie ro-zhodli pre inú školu, no zvedavosť ich priviedla aj na spomínané fakulty UKF.

Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva sa na tento deň sve-domito pripravila

Nádejní prváci zblízka i zďaleka mali možnosť v priebehu niekoľkých hodín dozvedieť sa všetko, čo trápi ich vystrašené dušičky v období, keď sa ro-

zhodujú, akým smerom sa bude ich život uberať.

Program Dňa otvorených dverí sa na Kraskovej 1 začal tak-mer na minútu presne o 9. hodine príhovorom dekanky prof. PhDr. Evy Sollárovej, Csc. Prítomných oslovila: „Milí priatelia,” a svo-jím vystupovaním navodila nao-zaj príjemnú atmosféru. Podala všeobecné informácie o univer-zite, o histórii fakulty, stručne sa vyjadrila aj o jej štruktúre a o už fungujúcich i nových akredi-tovaných študijných programoch otváraných v akademickom roku 2009/2010.

K maturantom a ich rodičom sa prihovorili aj zástupcovia jednotlivých katedier, ktorí in-formovali o konkrétnom obsahu študijných programov, o pod-mienkach prijímacieho konania, o tých najrôznejších aktivitách

katedier a o budúcom uplatnení absolventov.

Každé pracovisko navyše pri-pravilo aj osobitý program pre záujemcov o štúdium. Okrem toho, že si mohli obzrieť priestory a dokonca i nazrieť na prednášky, zástupcovia katedier im boli ochotní vo všetkom poradiť a niektoré katedry mali prip-ravené aj praktické ukážky svo-jej činnosti. Katedra klinických disciplín a urgentnej medicíny ukázala budúcim záchranárom la-ickú resuscitáciu na figuríne, kat-edra ošetrovateľstva prezentov-ala svoje výučbové priestory vo Fakultnej nemocnici na Špitálskej ulici a Ústav aplikovanej psy-chológie zorganizoval výstavu ilustrácií “Tvorivosť ako most medzi umením a vedou.

Iarka VatlavicMichaela Michaleová Katarína Trnovcová

FOTO: PRESSTIGE - RóbERT KOlláR foto: presstige - ZuZana kováčová

FOTO: PRESSTIGE - RóbERT KOlláR

2009. marec - Partneri 5. strana

Ergo Sum6. strana www.presstigeonline.sk

Kult tela pomaly ovláda aj mužov Dnešná moderná doba si už začína vyberať svoje dane. Najhoršie však je, že sa to odzrkadľuje na našej psychike. Narastá počet ľudí trpiacich na rôzne psychické ochorenia, čo ich môže dohnať až k smrti. Jedným z mnohých zabijakov duše je aj anorexia.

líviA SzoMorová

Manorexia Mentálna anorexia je dlhodo-

bé odmietanie potravy vyvolané strachom z priberania. Jedlo sa stáva nepriateľom, neprimeraný šport je najlepším priateľom a mozog človeka funguje ako vyso-korýchlostná kalorická tabuľka. Čím je postihnutý človek chudší a chudší, tým ho jeho duševné zr-kadlo viac a viac klame.

Odborné literatúry charakteri-zujú anorexiu ako typicky ženskú poruchu, ktorá sa odkrýva, proti ktorej sa bojuje...no málokomu však napadne, že bojovať by proti nej mali aj muži. Médiá už pre pánsku verziu tejto poruchy vymysleli výstižný názov- ma-norexia. Štatistiky hovoria, že ňou trpí až 10% populácie a čo je najhoršie, počet manorektikov narastá. V Anglicku sa priznalo k manorexii 100 000 mužov, no od-haduje sa, že v skutočnosti ich je až dvojnásobne viac. Naši českí bratia uvádzajú, že u nich je po-mer manorektikov a anorektičiek 1:30, zatiaľ čo v západných kraji-nách je to 1:12.

Ale prečo?! Príčiny tohto ochorenia u žien

a mužov je rozdielny. Ženy láka túžba byť krásnou a štíhlou ako modelky z predvádzacích mól, prípadne sú otrokmi svojich de-spotických matiek, priateľov, majú nízke sebavedomie,... Jed-noducho - chcú byť príťažlivé pre druhých. Muži chcú byť dokonalí, chcú uspieť u žien a v pracovnej oblasti, pretože sexi vyšportova-né telo im môže zaručiť úspech. Britské štúdie však tvrdia, že ano-rexiu u chlapcov a dievčat môže ovplyvniť aj tehotenstvo matky. Tieto výskumy dokázali, že dôvo-dom vypuknutia choroby boli asi u tretiny anorektikov stavy úzkos-ti u matiek v čase tehotenstva.

„Výhodou“ manorektika je, že svoj stravovací problém do-káže ľahšie skryť ako žena. Veď nikomu by predsa nenapadlo, že

precitlivený, nervózny, náladový, vzťahovačný muž, ktorého do-movom sa postupne stáva posil-ňovňa, odmietajúci vzťahy a sex, môže trpieť poruchou stravova-nia. Je ťažké vymedziť, koho sa tento problém týka, no ohrozovať môže najmä tanečníkov, hercov, modelov, športovcov, ošetrovate-ľov, kuchárov, čašníkov... Okrem iného postihuje hlavne teenagerov a osamelých mužov, treba však podotknúť, že aj inteligentných a cieľavedomých.

Železná vôľa (bez hraníc)

Anorexia začína rovnako aj u mužov. Odmietanie jedla, rátanie kalórií, nadmerné cvičenie aj o tretej v noci, zvracanie, anaboli-ká, preháňadlá...Rozdiel je však v tom, že muž si nepripúšťa, že má problém. Prvým historicky dolo-ženým mužom, ktorý trpel touto

smrteľnou poruchou stravovania, bol známy filozof Friedrich Nietz-sche. Jeho choroba mala hysteric-ký podklad a spôsobila, že celý svoj život jedol len varenú zeleni-nu. Vrcholom všetkého bolo, keď začal raňajkovať a obedovať len teplú vodu. Jedným z prvých mu-žov, ktorý sa k manorexii verejne priznal, bol bývalý britský minis-ter John Prescott. Touto formou stravovania riešil svoje pracovné stresy. V súčasnosti dúfa, že jeho priznanie odkryje tento problém a pomôže mnohým mužom otvore-ne hovoriť o manorexii.

Tak, ako aj dámske vydanie anorexie, tak aj to pánske môže spôsobiť v niektorých prípadoch smrť. Je dôležité podchytiť ju čím skôr. Pretože anorexia všeobecne je ako droga. Liečenie je však o to ťažšie, že so svojou drogou je postihnutý v dennodennom kon-takte, je s ňou neustále konfron-tovaný, kým narkoman to svoje piko na tanieri mať nesmie.

Kult ideál.

To, čo globolizovaná doba spôsobila, proti tomu aj bojuje. Vytvoríme si sexsymboly - ľudí, ktorí majú vypracované bruš-ká, sú nádherní, vyžaruje z nich energia, sex a my sme z nich namäkko. Nevediac, že väčšina našich idolov je najmä práca pho-toshopu. Následne ich obdivu-jeme, chceme byť takí ako oni a už to začína. Niektorí však tomu prepadnú tak, že na konci svojej „úspešnej cesty“ sú z nich trosky,

prípadne aj mŕtvoly. Nárast týchto vychudnutých kostier si všimnú rôzne organizácie, psychológo-via, módne impériá a nastáva boj. Napríklad ako v Španielsku, kde na mólo nepustia modelku, ktorej BMI (index telesnej hmotnosti) je nižšie ako 18 atď.

Je dôležité, aby sa na ten-to problém upozorňovalo viac, aby sa mu predchádzalo, aby stúpal počet vyliečených ľudí a aby klesalo percento populácie, ktoré na (m)anorexiu trpí. Rast (m)anorektikov totiž stúpa čoraz viac a viac...

Secesia – rozprávkový svet Vysvetlenie slova „sece-sia“ nájdeme v slovníku ako „odštiepenie; odchod, odlúčenie; výtvarný smer z konca 19. a začiatku 20. storočia vyznačujúci sa dekoratívnosťou, najmä v užitom umení a architektúre“.

kAtAríNA Móciková

Úžitkovo – krásne Secesia je posledným z univer-

zálnych medzinárodných výtvar-ných slohov, ktorému sa podarilo vniesť svoj umelecký rad všetkým prejavom a veciam moderného života. Vytvorila módu a životný štýl na konci 19. a začiatkom 20. storočia. Ťažisko secesie neleží vo vysokom umení, v maľbe a so-chárstve, ale v dekorácii a úžitko-vom umení. Tento umelecký štýl vznikal v dobe, keď priemyslový brak začal prenikať do všetkých oblastí života a ako reakcia proti priemyslovej civilizácii, ktorá sa dovolávala návratu k remeselnej výrobe, ktorá bola považovaná za liek proti škaredosti.

Ako to vyzerá?

Za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentál-nosť, plošnosť a záľuba v ne-obyčajných farbách a estetickom využití rozličných materiálov. Se-cesné cítenie sa vyhýba citovým výkyvom i silnému vypätiu vôle a tiahne sa k vyrovnanej náladovos-ti. Secesná línia je plynulá vlniaca sa krivka, ktorá vyvoláva v divá-kovi dojem nenásilného pohybu

v ploche, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou. Secesia vyhľadáva neobvyklé farebné od-tiene a viaže ich podľa princípu harmónie a kontrastu. Ústredným znakom je štylizácia, secesia sa snaží prekonať gravidnú tematiku historických slohov a obracia sa priamo k prírodným tvarom (lis-ty, kvety, ľudské a zvieracie telo). Secesia sa prejavovala v architek-túre, výtvarnom umení, v úžitko-vom umení (bytové zariadenie, vitráže) a v literatúre.

V literatúre sa nositeľmi se-cesného slohu stali prúdy ozna-čované ako symbolizmus a deka-dencia. Charakteristickým rysom

secesie je i v literatúre tendencia k ornamentálnosti, v rovine jazy-kovej s tým súvisí rytmizácia vety a verša, opakovanie slov a hlás-kových skupín.

Predstaviteľmi architektúry sú Belgičan Victor Horta (Dom Tasselových v Bruseli), Francúz Hector Guimard (vstupy do pa-rížskeho metra), alebo z Česka Antonín Balšánek a Osvald Po-lívka (Obecní dům v Prahe). Vo výtvarnom umení sa preslávili Gustav Klimt a Alfons Mucha, ktorého obrazy ma vždy fascino-vali. Ľahké kvetinové farby, ktoré používal vás lákajú stať sa ich sú-

časťou. Vojsť do sveta preplnené-ho pokojom a radosťou – presne tak pôsobia. Predstaviteľmi úžit-kového umenia sú Francúz Emilé Galop, Charles Rennie Macintosh a mnohí ďalší.

V prírode sa sila našla

Ako inšpiračný zdroj hrala úlohu príroda a jej princípy po-hybu, premeny, dynamiky a rastu. Ak by som mala žiť secesný ži-vot, určite by som si z dvoch prú-dov, ktoré secesiu tvoria, vybrala zoomorfný - naturalistický. Ten chcel vyjadriť energiu sily a po-hyb v najzákladnejších prejavoch a bunkách. Radšej sa prikláňam k

symbolom ako sú zvieratá a rast-liny. Brezy, topole, tuje a cyprusy predstavujú náladovosť v krajine. Páv, labuť, motýľ, mak, ľalia, kosatec sú symbolmi vznešenos-ti, exkluzívnosti a erotiky. Ešte dodám, že charakteristické pre druhý smer secesie boli umierne-nosť, chladnosť s ornamentálnos-ťou založenou na geometrických zákonitostiach.

Secesia znamenala únik od skutočnosti do sna a fantázie. Vy-užila kult erotiky a smrti, bol to odraz nihilizmu, ale i sentimenta-lizmu. Skúmala duševné nálady, bola introvertná i optimistická,

výbušná a energická, ale aj vnú-torne rozporná a zložitá. Inšpi-rovala sa gotikou, manierizmom, novoromantizmom, symboliz-mom, japonským, keltským a krétskym umením.

Svoju symboliku v secesii mala i farebnosť. Žltá znamenala radosť, život a svetlo; modrá a ze-lená neskutočno a fantáziu; čierna bola poslom ducha; biela sklama-nou nádejou alebo smrťou.

Kto a kde.

Ak si chcete predstaviť život podľa secesie, stačí, ak sa zadí-vate napríklad na výtvory Antoni Gaudího. Pri stavbe paláca Guell, ktorý postavil pre bohatého prie-myselníka Dona Casetria Guella, použil nápadité oblúky, boha-to členil interiér a využil drahé materiály. Uchvátili ma mestské obytné domy Casa Milà a Casa Battló s dynamicky zvlnenými priečeliami pripomínajúcimi prí-rodné útvary. Určite každý pozná aj jeho ďalší výtvor: park Guell s pestrými keramickými obkladmi a jedinečnými farebnými jašterič-kami. Pohľad na park vás prenesie do rozprávky. Akoby ste sa ocitli na inej planéte. Veľmi známy je tiež kostol Sagrada familia.

Na záver chcem dodať, že secesia je podľa môjho názoru nádherná, hlavne pokiaľ ide o ar-chitektúru. Oblé tvary budov ako-by naznačovali jemný tok života navôkol a nesnažili sa byť kon-trastom, tak ako sú ostatné budo-vy so svojimi ostrými hranami.

2009. marec - Ergo sum 7. strana

Dva póly jedného sveta V poslednej dobe sa nestačím diviť. Ako keby sa označenie feministka stalo nadávkou. Ako náhle si slobodná žena otvorí ústa na muža, odmietne ho, dostane sa do významnej funkcie, alebo dosiahne nejaký úspech, už obdrží titul „femi-nistka“.

MicHAelA deMíNová

Femi – čo?! Začínam si myslieť, že niekto-

rí ľudia ani nevedia, čo to slovo znamená. Mnohí si to okamžite spájajú s tým, že feministka ozna-čuje ženu, ktorá nenávidí mužov. Ale v skutočnosti ide o ženské hnutie, ktoré začalo vznikať v 18.storočí a ktorého cieľom je odstrániť spoločenskú a právnu nerovnoprávnosť medzi oboma pohlaviami.

O čo vlastne feminizmu šlo? O volebné právo pre ženy, o ich právo na vzdelanie a uplatnenie v zamestnaní. Je to hnutie, ktoré bude potrebné dovtedy, kým sa ženy nestanú naozaj rovnopráv-nymi členmi spoločnosti, kým nebude v každom rozhodovaní zohľadnená ženská stránka. Boj za tento problém bude potrebný, až kým sa vo všetkých oblastiach života nebudú uplatňovať oba princípy - ženský i mužský. Kto z koho.

Emancipácia žien je prirodze-

nou a hlavne normálnou súčasťou dnešnej modernej doby. Minulosť je už minulosťou a dnešné mo-derné ženy chcú žiť svoje životy naplno nielen ako matky, ale aj na profesionálnej úrovni. Nechcú byť všetky len ženami v domác-nosti, chcú rásť a rozvíjať svoju osobnosť i po kariérnej stránke.

Patriarchálne myslenie tu bolo a podľa mňa stále je ešte živé, aj keď občas v skrytej podobe, v zmysle súťaže oboch pohlaví, kto je úspešnejší, alebo kto je múdrej-ší. Muži často podceňujú ženy a myslia si, že nemôžu byť rovno-cennými partnermi.

Vezmime si ako príklad za-

mestnanie. Prečo muži zarábajú viac? Prečo je bežným javom, že dostanú lepšiu prácu i keď majú rovnakú kvalifikáciu ako ženy ? Lebo sú muži! Z čoho vyplýva niekoľko výhod pre zamestnáva-teľa: nemusí sa báť, že opustia miesto kvôli dieťaťu, nemusí mať strach o to, že nebudú pracovať keď dieťa ochorie, nemusia mu držať miesto počas materskej...Lebo....samé výhovorky a prázd-ne frázy.

Je naozaj smutné, ale je to tak, práca, ktorú žena vykonáva pri výchove detí a starostlivosti o domácnosť, je hodnotená spô-sobom, ktorý väčšina z nás po-važuje oprávnene za výsmech. Málokto si uvedomuje to, akú významnú úlohu zohráva žena. A namiesto vďaky, čo všetko stíha, lebo musí, lebo ona porodí dieťa, lebo ona je na materskej, lebo ona potom ide do práce a kým sú deti malé ťahá dvojitú šichtu, sa čas-to stretáva s nepochopením ba až s diskrimináciou. A prečo sú to len ženy, ktoré musia robiť stále doma? Prečo?!

Tak sa zamyslime nad tým a priznajme si, že z globálneho hľa-diska, ženy to majú ťažšie. A kým si mužský rozum aspoň trochu neprizná, že je to tak a nepodporí nás, ženy, v osobnom raste, bude tento svet o stálom boji medzi dvoma pólmi - ženským a muž-ským.

DISKRIMINUJEM,DISKRIMINUJEŠ,DISKRIMINUJEME....

Nový zákon prikazuje pod-nikom vytvoriť stenu, aby boli oddelení fajčiari od nefajčiarov, alebo aby úplne zakázali fajčenie. Nie je však aj to obmedzovanie práv? Stále sa hovorí len o diskriminácii nefajčiarov, ale čo diskriminá-cia fajčiarov? Keď sa niekto opije v bare, to môže tiež niekomu prekážať ,a predsa sa nedelia miestnosti na opitých a neopitých...

MArtA jANáčová

Všade okolo nás A takto je to všade. Nielen pri

fajčiaroch, diskriminujú sa ženy, muži, škaredí, plešatí, čierni, bie-li, žltí... .

Svet je prosto plný predsud-kov, ktoré máme určitým spôso-bom zakorenené. Je to vrodený status každého človeka, meniaci sa len podľa sociálneho prostre-dia, v ktorom vyrastal. Málo komu sa však podarí postupom

času ( s pribúdajúcim rozumom ), odbúrať svoju zaujatosť a dať ľu-ďom šancu ukázať akí sú v sku-točnosti. Ak to však už raz spra-víte, nebudete ľutovať, a ľudia vás možno prekvapia. Už som sa nespočetne veľakrát presvedčila, že ľudia môžu byť aj iní ako sa nám na prvý pohľad môžu javiť (to však môže platiť aj v negatív-nom zmysle slova).

Diskriminujme pozitívne Áno aj to sa dá. Diskriminá-

cia je, keď sa s jedným človekom alebo skupinou ľudí zaobchádza inak (zväčša horšie), ako s iným človekom alebo skupinou. Platí to však aj z pozitívneho hľadiska. Napríklad, keď niekoho príjmu na školu len pre to, že je telesne postihnutý, ale všetci zdraví mu-sia robiť prijímačky...

Nerobiť rozdiely je zjavne nemožné. Najlepšie je skúsiť sa pozrieť na vec z pohľadu toho druhého... možno uvidíme niečo, čo sme ani nečakali...

Karmické pravdy - nepravdyThe Fountain. Fontána. Film kultového režiséra Dar-rena Aronofského, ktorému Akadémia asi nikdy neudelí Oscara, no napriek tomu má svojich stálych nemain-streamových divákov. Film Fontána sleduje intímny príbeh muža a ženy, ktorí sa stretli v troch rôznych historických epochách a inkarnáciách. V každej časovej línii boli niekým iným, no zakaždým ich „osud“ karmicky spojil. Existoval totiž medzi nimi tzv. karmický vzťah.

ĽubkA Sekerková

Karma verzus osud. Filozofia karmy býva medzi

ľuďmi nesprávne interpretova-ná, pretože je poznamenaná zá-padným myslením. Väčšina ľudí si myslí, že karma je to isté ako osud. Nič však nemôže byt vzdia-lenejšie pravde ako toto mylné tvrdenie. Osud znamená predur-čenie, karmu je však možné zme-niť. Okrem toho prevláda názor, že karma musí automaticky pred-pokladať vieru v reinkarnáciu. Opäť to nie je pravda. Ak chce-me lepšie pochopiť zmysel svojej vlastnej karmy, nemusíme nevy-hnutne veriť aj v reinkarnáciu. Aká „náhodička!“

Z hľadiska karmy neexistu-jú žiadne súhry náhod. Ľudia sa nevracajú do našich životov čis-tou náhodou. My ich k sebe pri-volávame, a tým tieto vzájomné vzťahy podporujeme. Ak sa kar-my dvoch ľudí prepletú, vznikne partnerský vzťah. Ten sa môže postupne krásne vyvíjať alebo po čase skončiť. Na tomto mieste je potrebné si uvedomiť, že každý človek má svoju vlastnú karmu. Nikoho preto nemôžeme nútiť, aby pri nás ostal. Občas sa stane, že človek pocíti túžbu stále sa

vracať k predošlému partnerovi. Práve tu môže vzniknúť spomí-naný karmický kruh. Človek sa v ňom môže točiť aj do konca života, pokiaľ správne nepochopí zmysel tohto karmického kruho-vého pôsobenia.

Existuje veľa párov, ktoré sa fatálne ľúbia, avšak ich problémy sa tykajú vždy tej istej veci. Žijú v domnení, že sa situácia nedá zmeniť ani zlepšiť. Pritom všetko, čo človek skutočne potrebuje, už má sám v sebe. Sami si vytvára-me karmu svojim konaním. Veď už aj doslovný význam karmy je príčina a následok. Našimi voľba-mi vytvárame príčiny pre násled-ky, takže slovo ako predurčenie či fatalizmus tu, logicky, nemajú miesto. Karma nie je na vine.

Niekedy obviňujeme iných ľudí za niečo, čo sa nám priho-dilo. Skutočnosť je taká, že sa tým len zbavujeme vlastnej zod-povednosti. Naše podvedomie, ktoré si bežne neuvedomujeme, môže vytvárať príčiny. My sa po-tom divíme nad udalosťami, ktoré nás v živote stretli. Ak začneme detailnejšie pozorovať svoje ko-

nanie, uvidíme zodpovednosť za neskutočne veľa veci okolo nás. Karmický kruh.

Prednedávnom som sa zú-častnila zaujímavej buddhistickej prednášky, kde som sa okrem iné-ho dozvedela bližšie informácie o fenoméne zvanom karmický kruh. Pre lepšie pochopenie to vysvet-lím na príklade: Každý z nás má vo svojom živote niekoho, kto ho dokáže vyprovokovať aj kvôli ab-solútnym banalitám. Nedáva nám zmysel, prečo práve tento človek robí niečo, čo nás privádza do šialenstva. Podľa buddhistické-ho učenia môžeme mať s týmto „problematickým“ človekom ne-uzavretý karmický kruh. Bude-me v ňom uväznení dovtedy, kým nepochopíme, že uzavrieť ho môžeme jedine my sami. V pod-state je to náročná cesta úprim-ného odpúšťania, sebaovládania a trpezlivosti nenechať sa týmto človekom kedykoľvek negatívne pohltiť. Nakoniec tým robíme aj službu sami sebe, pretože sa na-učíme ovládať nižšie emócie. Reinkarnácia: uhol pohľadu.

Karmický kruh býva úzko spätý s reinkarnáciou, pomocou

ktorej sa môžeme vyrovnať s vlastnou karmou počas mnohých životov. Existuje tvrdenie, že rein-karnácia je vlastne spôsob ako sa dá dokončiť niečo, čo sme nestih-li v minulom živote. Táto teória môže byť takisto aplikovaná na oblasť vzťahov. Niektoré vzťahy sa totiž neustále opakujú, aby sa stali hlbšími a zmysluplnejšími. Iné sa môžu opakovať preto, aby sa ukončili raz a navždy. Takouto cestou sa uzavrie karmický kruh medzi partnermi.

V podstate nezáleží na tom, ako sa veci nazývajú, ale aký zmysel v sebe skrývajú. Karma je stále pre mnohých ľudí okult-né slovo, ktoré v nich vyvoláva nedôveru. Pritom už v mnohých výrokoch môžeme nájsť perly karmickej múdrosti ako:

„Každý si je strojcom svojho šťastia.“

Rovnaké myšlienky propagujú rôzne Kurzy rozvoja osobnosti a pod. Tie nehovoria priamo o kar-me, ale o sile našej mysle.

Inými slovami, sami si vytvá-rame vlastný život a vždy budeme bezvýhradne zodpovední za všet-ko, čo sa nám v živote prihodí.

art rEgnum8. strana www.presstigeonline.sk

„Silný príbeh odohrávajúci sa na pozadí drsnej scenérie hôr, so znakmi, ktoré sú pre stredné Slovensko typické – patriarchátom, pytliactvom, rasovou neznášanlivosťou, krádežami dreva, ale aj silnou tradíciou súdržnosti rodiny, viery, priateľstva a lásky nesie všetky znaky klasickej drámy. Kto by povedal, že sa tento príbeh odohráva v dvadsiatom prvom storočí, v srdci Európy, iba päťdesiat kilometrov od krajského mesta?“

MArtA jANáčová

Aj takto opisuje novy sloven-sky film režiséra, známeho skôr ako dokumentaristku – Vladimíra Balka, stránka jemu venovaná. Film mal premiéru 29. januára 2009.

Pokoj v duši je práve to, čo sa hlavný hrdina Tono (v podaní At-tilu Mokosa) snaží nájsť odkedy ho prepustili z väzenia, kde si od-sedel 5 rokov. Pokoj nachádza až na konci filmu tým, da sa povedať, najprostejším spôsobom.

A čo mu ten pokoj z duše vlastne vzalo?

Hlavného hrdinu pozname-nali nie len zážitky z väzenia, ale aj fakt, že ho niekto udal, že jeho syn nie je jeho, že ho zradil najlepší priateľ, že ho nikto v meste nechce zamestnať a že keď si aj prácu našiel, tak ako pomoc-

ník cigánovi...

No povedzte, kto by sa na jeho mieste nezastrelil...?

Odkedy Tona prepustili z väzenia, snažia sa mu pomôcť jeho dvaja najlepší priatelia. Nie je to však jednoduché, keďže aj oni majú svoje problémy a musia sa pasovať s vlastným osudom.

Snažil sa pre to sám prinavrátiť pokoj svojej duši. Nie je to však také jednoduché, lebo jeho priateľ, ktorý mu počas jeho neprítomnosti postavil veľký dom a staral sa mu o ženu a dieťa, ho núti k nelegálnej činnosti. Keďže ju Tono odmietne, tento jeho „najlepší priateľ“ si vymyslí, že mu za dom dlží 1,5 milióna (vo filme sa to uvádza v slovenských korunách, nie v eurách!) a má mu ich vrátiť do dvoch dní.

Nerátal však s tým, že sa to Tonovi podarí, a tak si hľadá opäť nové a nové vyhrážky, len aby ho k činnosti donútil.

Pozrieť či nepozrieť. Sloven-ská kinematografia sa len pomaly prebúdza z dlhého spánku, preto si myslím, že každá snaha sa cení. A tento pocit zjavne nemám len ja, keďže návštevnosť tohto filmu dokonca láme rekordy! (to môžem dosvedčiť- skoro sa mi neušiel lístok). No v konečnom dôsledku by som tento film zaradila do kat-egórie: POZERATEĽNÝ (raz).

Viac Rómov ako v Cinka panne.Pokoj v duši je film,

ktorému rozhodne treba uznať jeho autentickosť. Odohráva sa v dedine Čierny Hron (pri Čiernom Balogu), a vedľajšie postavy si v ňom zahrali aj jeho „originál“

obyvatelia, s ich originál pova-hovými črtami. V rámci zacho-vania autenticity oslovil režisér Balko obyvateľov tamojšej róm-skej osady.

„Všetko v rómskej osade sme mali dohodnuté. Okrem jednej pani a jedného pána. A práve ten na mňa v momente, keď som k nemu podišiel, vytiahol hrdzavý

nôž s tým, že okolo jeho domu nepôjdeme.“

Páčilo sa mi ako režisér zo-brazil ich snahu predať všetko! (najme to čo nevlastnia ).

Kedysi dávno navrhli, aby bol Walter Elias, známejším menom Walt Disney, starostom mesta Los Angeles. On na túto výzvu reagoval nasledovne: „Prečo mám zastávať funk-ciu starostu, keď môžem byť kráľom?”

AttILA rusNÁk

Dnes už vieme, že preháňal len trochu, lebo sa stal prvotným predstaviteľom animovaného filmového umenia. Disney patril k filmovej avantgarde, ktorá bola poháňaná nutkaním vymýšľať stále niečo nové. Táto hodnosť však pod ťarchou všetkých produktov s jeho menom dávno zanikla…

V skutočnosti sa technika kre-sleného filmu vyvíjala zo zošitov: na každej strane bol zobrazený výjav a nasledujúci sa len máličko odlišoval od prvého. Keď tieto stránky rýchlo obracali, výjavy sa s pohybmi spojili a vzbudzovali dojem, akoby ožili. Takéto pami-atky sa zachovali zo 17.storočia. V nasledujúcom storočí vzni-kali rozličné predmety a prístroje (premietačky), ktoré mali za úlo-hu vytvárať ilúziu pohybu (napr. Parisov Thaumatrope; Plateauov Phenakistoscope, Stampferov Stroboscop, Edisonov Vitascop, alebo Cinematograph bratov Lu-miérovcov).

Umenie nemožnéhoPrvý animovaný šot vyt-

voril Albert E. Smith v roku 1898. Medzníkom sa stalo dielo

Francúza Georgesa Meilesa (Let na Mesiac, 1902), dymové vý-javy Jamesa S. Blackbourna (Hu-morous Phases of Funny Faces, 1906), alebo kreslené príbehy Winsora McCaya (Little Nemo a Gertie, The Dinosaur). Animá-cia sa tešila značnej popularite, aj napriek tomu, že bola časovo náročná: umelec na jednu minútu musel vytvoriť približne 1440 obrázkov. Okolo roku 1910 sa situácia zmenila: začali používať celuloid, čiže druh priesvitnej umelej hmoty. Namiesto kresby celej scény stačilo prekresliť postavičky a preniesť ich na nemenné pozadie. Disneyho prvým počinom v Los Angeles bola nízkorozpočtová rozprávka Alice in Cartoonland, ktorá spá-jala hrané a kreslené segmenty v jeden celok. Za hodnotnejšie dielo pokladajú príbehy Zajaca Oswalda (Oswald the Rabbit), ale ani tie nedosahovali úroveň vtedajších projektov.

V roku 1923 Walt Disney vyt-voril animovaný príbeh s názvom Plane Crazy (asi Bláznivé lietad-lo), v ktorom sa po prvý raz pred-stavil jeho najpopulárnejší hrdina a zároveň alter-ego Mickey Mouse, alebo Myšiak Mickey. V niektorých literatúrach sa uvádza, že otcom tejto postavičky bol Ub Iwerks (Disneyho kamarát), ktorého meno bolo znázornené na prvých plánoch a animovaných skečoch, potom sa však „my-sticky“ stratilo. O päť rokov neskôr nemé filmy vystriedali zvukové a Disney stvoril svoju prvú hlasnú kreslenú grotesku s

názvom Parník Willie (Steamboat Willie). Po rokoch nato vniesol do animácie svet farieb a pod-vihol jej umeleckú hodnotu až k hraniciam kompozície ( séria Silly Symphonies a film Fantá-zia). Vďaka sérii Silly Sympho-nies sa stal Disney mnohonásob-ným držiteľom ceny Akadémie. Medzi najznámejšie patria Tanec kostlivcov (The Skeleton Dance) a farebné kreslené filmy Kvety a stromy (Flowers and Threes), Tri

malé prasiatka (The Three Little Pigs), Korytnačka a zajac (Tor-toise and the Hare) a iné. Medzi rokmi 1932 a 1942 získal Disney 8 Oscarov za najlepší animovaný film.

Postupom času aj k Mickey-ovej garde pribudli ďalšie známe postavičky, trebárs káčer Don-ald, pes Pluto, Goofy a i. K nim už osud nebol taký zhovievavý, nájdeme medzi nimi dyslektika (Donald), negramotného (Goofy)

a tieto nedostatky absorbujúceho psa (Pluta).

Nesúťažní konkurenti V tej dobe si chcela vybudovať

svoju povesť aj Warner Bros. V roku 1934 skupina animátorov (medzi sebou sa nazývali Ter-mite Terrace) začala produkovať nový druh animovaných postáv, odlišné od Disneyho, ktoré žili vo svete fiktívnych deštrukcií a násilia, napríklad Road Runner (z dielne Chucka Jonasa), Bugs Bunny a Daffy Duck (od Texa Averyho). V štúdiu Metro Gold-vyn Mayer (ďalej len MGM) sa zrodil oskarový Tom a Jerry, ale aj Flinstonovci, Jetstonovci, Scooby-Doo a mnohé iné diela kreatívneho Williama Hana a Jo-sepha Barbera.

Prvý „celovečerák“Projekt Snehulienka a sedem

trpaslíkov (1937) bol sprevádza-ný množstvom rekordných čísiel, a ako vôbec prvý celovečerný animovaný film v histórii, získal Oskara (ku ktorému Akadémia pridala ešte sedem maličkých sošiek, aby si slávu užili aj všetci trpaslíci). Kritici vychvaľovali novátorstvo a predovšetkým technickú dokonalosť, avšak boli aj takí, ktorým sa nepáčil odklon od originálneho príbehu a Sne-hulienkin posun od hlavnej, až k „vedľajšej“ postave po príchode trpaslíkov.

Či je to tak, či onak, právom zaraďujeme tento projekt k najväčším úspechom v de-jinách filmu, ktorý upevnil Dis-

neyho nárok na označenie za najprestížnejšie animačné štúdio na svete.

Po úspechu tohto Block-busteru, Disneyho dielňa začala „chrchliť” ďalšie, predovšetkým sentimentálne, než humorné, avšak umelecky nespochybniteľné, celovečerné rozprávky. Štúdio sa stalo továrňou na zábavu, ktorá produkovala nové a nové variácie osvedčených modelov, rozprávačských aj kreslených. Collodiho Pinocchio (1940) bolo natočené tzv. multipláno-vou kamerou, ktorá umožňovala ilúziu 3D prostredia. Tento príbeh je najdynamickejší, ale aj najstrašidelnejší.

Dumbo (1941) patrí medzi najlacnejšie a najrýchlejšie produ-kované diela: animátori využili neprítomnosť „maximalistick-ého“ šéfa, ktorý bol na služobnej ceste. Naturalistické spracovanie Saltinovho Bambiho (1942) ne-splnilo predpokladané očakávania a malo o milión dolárov menšiu tržbu, ako celý rozpočet filmu. Nastala éra odmlky, napokon prírodopisné a hrané celovečerné filmy i televízne projekty vytlačili animované rozprávky na peri-fériu.

Najziskovejšia investícia Wal-ta a Roba Disneyovcov bola ot-vorenie Disneylandu v Kalifornii (v roku 1955), ktorý im pomohol pred totálnym krachom a navyše poskytoval ideálny priestor na propagáciu vlastných produk-tov (napríklad mydlo s potlačou Mickeyho, knihy o Snehulienke a iné).

Pokoj v duši

Zázračný svet Walta Disneyho (1. časť)

Fanúšikovia írskej skupiny U2 sa môžu tešiť na nový album, ktorý vyjde už 2. marca. Skladby sa nahrávali v rodnom Dubline, v Londýne, v New Yorku a v neposlednom rade v Maroku, kde skupina získa-vala najväčšie inšpirácie. Ide v poradí o dvanásty štúdiový album, na ktorom sa podieľajú Daniel Lanois, Brian Eno a Steve Lillywhite.

líviA SzoMorová

Bono chcel dať skladbám niečo nové- väčší priestor hlasu a akustickej gitare. Inšpiráciu na tvorbu novinky im vnukli Led Zeppelin a skladateľ Jack White. Kým tracky ako “I’ll Go Crazy if I Don’t Go Crazy Tonight” a “Get on Your Boots” patria ku klas-ickým U2 rockovým nárezom, iné odbočujú z tejto línie, ako napríklad experimentálna sedem minútovka “Moment of Surren-der” a “Fez -- Being Born.” Al-bum bude mať zaručene úspech, no nevie sa, či až taký, aký kapela zožala pri Joshua Tree a Achtung

Baby. Už spomínaný singel „Get

on Your Boots“ je prvým, ktorý zaznel v rádiách. Fanúšikovia a zberatelia majú možnosť zakúpiť si od 16. februára tri rôzne verzie tejto skladby. Prvá verzia vyjde v obmedzenom množstve, ktorá ponúkne aj titulnú pieseň k albu-mu. Singel však bude v remixovej podobe, na ktorej sa podieľa Will.i.am z Black Eyed Peas. Jedna z ďalších verzií prinesie aj tanečný remix tejto piesne.

Zaujímavostí na albume „No Line on The Horizon“ je mno-ho. Na verejnosť sa dostal jeho finálny obal. Ide o dielo japon-ského fotografa Hiroshiho Sugi-mota, kde členov kapely ťažko

uvidíte. Obal albumu pozostá-va zo sivého obrazu dvoch línií na horizonte, kde sa more stretáva s oblohou. Celá tématika novinky od U2 sa točí okolo veľkých svetových udalostí. Vo finálnom songu „Cedars of Lebanon“ si Bono zahrá dokonca vojenského korešpondenta.

Okolo albumu nastal aj menší problém, keď si Bono púšťal nahlas čerstvý album. Jasné, že nejakému dobrákovi sa podarilo niektoré získať. Štyri skladby boli hneď zverejnené na YouTube. Následne boli odstránené, no ako to väčšinou býva, na YouTube sa objavili znova- kópie. Bonovi tak ostali oči pre plač, no hádam sa poučí. Skupina U2 totiž prip-ravuje ďalšiu novinku a bola by škoda, keby sa aj tieto skladby dostali medzi ľudí skôr. Na Brod-wayi uvidia diváci nový muzikál o Spidermanovi, na ktorom sa ka-pela podieľa. Gitarista The Edge priznal, že už je napísaných mno-ho piesní a dúfa, že Spidermana si budú môcť ľudia užiť už tento rok. Takže rok 2009 je naozaj ro-kom výslnia U2.

Po päťročnej pauze nový album

*** FILMOVÝ KLUB NITRA ***aula ukf, tr. A.Hlinku 1

info: 0905 580 297, 0903 912 081

Nečlenovia filmového klubu - vstupné 3,00 €... Predaj preukazov FK pred predstavením alebo v kníhku-pectve pod Vŕškom

marec 2009 (konverzný kurz: 1 € = 30,1260 Sk)

jeden z dvoch „súčasný taliansky film“ pondelok 2.3., 18.00***cinema italia*** Ľudská komédia o čakaní, zbavení sa strachu a objavovaní nových hodnôt. Všetko čo Lorenzo vlastní, získal vďaka svojej odhodlanosti ísť za každú cenu vpred – dom; priateľov, čo mu závidia; ženu, ktorá ho miluje; postavenie... V okamihu uzatvorenia veľkého obchodu vstúpi do jeho života choroba a každý jeho krok sa stane neistým a bolestným. Nejasná hranice medzi životom a smrťou mu pri opustení nemocnice dodá silu vydať sa smerom, ktorý je vzdialený „starému“ Lorenzovi a ide hľadať niečo autentickejšie... Réžia: Eugenio Cappuccio. (Uno su due ; Taliansko, 2006, 100´, 1,70 €)

tango s komármi pondelok 2.3., 20.00Dvaja emigranti prichádzajú po rokoch na pár dní domov. Karol (Ady Hajdu) sa potrebuje rozviesť, lebo sa chce znovu šťastne a výhodne oženiť. Rudo (Roman Luknár) má na neho nenápadne dohliadnuť. Najala si ho Karolova snúbenica, ktorá chce mať všetko poistené. Po príchode do Bratislavy sa situácia oboch nečakane skomplikuje... Film Miloslava Luthera rozpletá tajomstvá ľudských osudov, ktoré by mohli dospieť aj k ozajstným drámam. Ďalej hrajú: Tereza Brodská, Tereza Nvotová, Diana Mórová, Zuzana Fialová... (Cyklus: Novinky slovenskej tvorby, SR-ČR, 2009, 97´, 2,00 €)

Paranoid Park utorok 3.3., 20.00Skejťák Alex je zástupcom „grunge“ generácie – nenaplnenej, nepokojnej a stále pátrajúcej po adrenalínových skúsenostiach... Gus Van Sant nakrútil podľa autentickej predlohy nevšedný a zaujímavý portrét rozorvanej teenagerskej mentality. Jeho tvorba je zvaná aj ako odvrátená tvár Ameriky, ktorá odvracia oči od horúcich tém života najmä mladej generácie.

(PREMIÉRA!, Cyklus: Svet mladých, Umenie života, Francúzsko – USA, 2007, 85´, 2,00€)

Môj brat je jedináčik „súčasný taliansky film“ pondelok 9.3., 18.00***cinema italia*** Život a životné postoje stavajú súrodencov Accia a Manrica, žijúcich na talianskom vidieku 60. rokov, do vzájomnej konfrontácie. Ich smerovanie je až nepredstaviteľne odlišné, čo provokuje takmer neuveriteľné situácie plné vášní. Stávajú sa tak skúškou ich búrlivého vzťahu, v ktorom je však stále prítomný pocit vzájomnej solidarity a lásky. Réžia: Daniele Luchetti. (Mio fratello è figlio unico, Taliansko, 2007, 100´, 1,70 €)

Po svadbe pondelok 9.3., 20.00Nezabudnuteľný severský zážitok v réžii Susanne Bier. Jacob (Mads Mikkelsen) je vyliečený alkoholik a idealistický humanitárny pracovník. Potrebuje zabudnúť a preto kdesi v Indii riadi sirotinec, ktorý je vo finančných problémoch. Jedinou možnosťou záchrany je Jacobova cesta do rodného Dánska, odkiaľ prichádza ponuka finančnej pomoci od boháča Jorgena. Pôvodne obchodná cesta sa však nečakane stáva skúškou meniacou Jacobov život od základov... (PREMIÉRA!, Cyklus: CSE, Dánsko –Švédsko, 2006, 120´, 2,00 €)

Ako sa varia dejiny utorok 10.3., 20.00Vojenskí kuchári z rôznych končín Európy sú hrdinami nového dokumentu Petra Kerekesa (66 sezón). Bez kuchárov stráca armáda svoju silu, pretože práve od poľnej kuchyne závisí úspešnosť vojakov a ich „ozbrojených žalúdkov“. Film je postavený na receptoch kuchárov od druhej svetovej vojny až po vojnu v Čečensku, od Francúzska, cez Balkán až po Rusko... (Cyklus: Novinky slovenskej tvorby, 2008, 84´, 2,00 €)

Náš vodca pondelok 16.3., 18.00„Volám sa Karo a chodím na strednú školu. Všetci moji spolužiaci sa nechali nahovoriť na desivý experiment – vytvorili skupinu, nazvali sa VLNA, všetci sa obliekajú rovnako, majú dokonca svoj pozdrav... ale nikto z nich si neuvedomuje, že to už nie je zdravé, že to začína byť nebezpečné, ale nikto ma nepočúva. Všetko to

má na svedomí náš učiteľ, ich vodca, ktorý ich v rámci školského projektu presvedčil, že nacizmus a vládu jedného muža najlepšie pochopia tak, že v ňom budú žiť. Lenže všetko sa im vymklo z rúk a ja sa bojím, ako to dopadne...“ Film podľa skutočnej udalosti. (Cyklus: CSE, Nemecko, 2008, 110´, 2,00 €)

vicky cristina barcelona pondelok 16.3., 20.00Život je najväčším umeleckým dielom. Aj o tom hovorí väčšina filmov Woodyho Allena. Tentoraz je to milostný list z Barcelony. Rebecca Hall, Scarlett Johansson, Javier Bardem a Penélope Cruz sú viacerými náhodami a okolnosťami spojení a je z toho veľmi príjemný koktail krásy, nevery, žiarlivosti, sexu i Gaudího diela... (Cyklus: Láska je láska, USA - Španielsko, 2008, 96´, 2,00 €)

AustrÁLIA utorok 17.3., 20.00Nicole Kidman a Hugh Jackman v romantickej dráme Baza Luhrmanna. Anglická aristokratka a miestny chovateľ dobytka sa vydávajú na cestu k záchrane farmy koní a možno aj manželstva... Prehnať však 1500 koní drsným austrálskym stredozemím sa javí ako takmer nerealizovateľný nápad... Príbeh o mocnej austrálskej prírode, o nenávisti i láske a aj o sebapoznaní a vôli zmeniť svoj život. (Austrália-USA-VB, 2008, 166´, 2,00 €)

coming out pondelok 23.3., 18.00Ľúbostný príbeh mladého učiteľa, vnútorne sa vyrovnávajúceho so sebou samým i s okolitým svetom, ktorý len ťažko prijíma formy lásky (vraj) vymykajúcej sa spoločenským konvenciám... Režisér Heiner Carow spracoval tematiku veľmi presvedčivo a vnímavo a bez náznaku senzačnosti, či vulgárnosti, za čo bol odmenený na MFF v Berlíne. Tento prvý film s tematikou sexuálnej inakosti v našich kinách je zameraný proti diskriminácii, nenávisti i ľahostajnosti.(Cyklus: Láska je láska, Nemecko (NDR), 1989, 107´, 2,00 €)

Pink floyd: the Wall pondelok 23.3., 20.00Podobenstvo o dospievajúcom mladom človeku 20. storočia. Svoju originalitu a silný dojem vyťažilo toto kultové dielo Alana Parkera z dokonalého ilustrovania hudby zo slávneho albumu skupiny Pink Floyd... (Film uvádzame posledný raz – koniec monopolu!!! Cyklus: Podoby hudobného filmu, V. Británia, 1982, 95´, 2,00 €)

výmena utorok 24.3., 20.00Pre záchranu syna urobila to, čoho sa všetci báli. Emotívny príbeh ženy (Anjelina Jolie), ktorej osud pripraví nečakane ťažké skúšky. Po záhadnom zmiznutí 9-ročného syna sa štátnej polícii nedarí nájsť žiadnu stopu. Keď ho však po piatich mesiacoch nájdu a pompézne odovzdajú zúfajúcej matke – ona tvrdí, že nájdený chlapec nie je jej nezvestný syn... Režisér Clint Eastwood vytvoril fascinujúcu kriminálnu drámu z 20. rokov minulého storočia. (USA, 2008, 141´, 2,00 €)

Hanák, jakubisko, Havetta pondelok 30.3., 18.00Pásmo študentských filmov trojice známych slovenských režisérov z časov ich štúdia na FAMU v Prahe. Hanák ponúka zaujímavé profily osobností – legendy (6 otázok pre Jána Wericha) i zblúdilej vysokoškoláčky (Alcron). Jakubisko priblíži pocity mladíkov pred nástupov na vojnu (Čakajú na Godota) a pocity neuznaného hudobníka (Mlčanie) a Havettove štúdium SK, Československo, 1963-1966, 102´, 1,70 €

)

Pokoj v duši pondelok 30.3., 20.00Osudy mužov štyridsiatnikov v hranom debute Vlada Balka prinášajú jeden z obrazov nášho súčasného sveta. Každý z priateľov sa nachádza v nejakej životnej križovatke, ktorá ponúka výzvu. Hľadajú cestu prekonávania rozdielov medzi predstavou a realitou života. Tvorcovia využili drsnosť prírody, strmosť kopcov a zároveň baladickosť v duši, ktoré filmu ponúkla scenéria hôr. Attila Mokos, Jan Vondráček, Robert Więckiewicz i Roman Luknár a Helena Krajčiová v príbehu o priateľstve i zrade. (Cyklus: Novinky slovenskej tvorby, SR, 2009, 97´, 2,00 €)

rolling Stones „Shine a light“ utorok 31.3., 20.00Hudobný dokument Martina Scorseseho z koncertu legendárnej kapely vznikol v priebehu dvoch dní v New Yorku a zachytáva silu tejto viac ako 45-ročnej kapely. Ako hostí uzrieme a vypočujeme tiež kolegov z brandže – Christinu Aquilera, Jacka Whitea, či bluesmana Buddyho Guya.

(Cyklus: Podoby hudobného filmu, USA, 2008, 122´, 2,00 €)

Pripravujeme v budúcich mesiacoch :

FEBIOFEST 2009 ; VALKÝRA ; MILIONÁR Z CHATRČE ; CHE ; NEBO, PEKLO, ZEM

2009. marec - Art Regnum 9. strana

Film čarodejnice z Eastwicku videl snáď takmer každý z nás ( a to, či už chcel alebo nie, toľkokrát ho reprízovali ). Málokto však vie, že auto-rom námetu bol americký spisovateľ John Updike, ktorý našu, napriek všetkému, točiacu sa Zem, opustil 27.1 2009.Správu o smrti tohto popred-ného autora povojnovej amer-ickej generácie, ktorý písal o malomestskom americkom živote, poslal do sveta jeho vydavateľ, Alfred Knopf.

MArtA jANáčová

Za 76 rokov svojho života vyšlo z jeho neúnavnej dielne vyše pol stovky kníh a bol laureátom dvoch Pulitzerových cien. Updike začal svoju kariéru v 50. rokoch minulého storočia. Tento rodák z Pennsylvánie bol všestranným autorom, písal romány, novely, ako aj krátke epické žánre, básne a kritické state. Do povedomia ľudí sa však dostal najmä svojimi „ králičími“ románmi. Začalo to dielom Králik, utekaj! , Králik sa vracia, Králik je bohatý až po Králik na odpočinku.

„Muži sú srdce a ženy sú celé telo.

Neviem však kto má mozog. Azda Boh“.

(Králik, utekaj!)

Darmo by ste však nejakého králika v texte hľadali. V románoch

sa zaoberal manželskými či mile-neckými vzťahmi, ktoré boli ústrednými námetmi pre viaceré jeho knihy.

Nebál sa siahnuť i po bio-grafických námetoch a tak v románoch Kentaur či O Farme ro-zoberal vzťahy detí k rodičom.

Pracoval na prepise ságy o Tristanovi a Izolde. Venoval sa taktiež poézii a próze, písaniu recenzií a článkov, ktoré od roku 1954 uverejňoval v časopise New Yorker.

Updike napriek pokročilému štádiu rakoviny pľúc stihol ešte

pred smrťou dokončiť svoju záverečnú zbierku básní. Pôvodne mala vyjsť v septembri, ale jeho vydavateľ sa rozhodol dátum posunúť už na apríl, vzhľadom k tragickej udalosti.

Tento rok vyjdú ešte dve jeho knihy a to My Father´s Tears and Other Stories v júny a The Maples Stories v auguste.

Či už máte radi jeho „králikáreň“ alebo si radi začarujete s Eastwickými čarodejnicami, Updika si smrť našla, jeho diela však zostanú navždy živé.

via litEra10. strana www.presstigeonline.sk

Keď slovenská zem zrodí velikána, má právo si ho aj vziať. To je zákon prírody. Tak sa stalo aj v prípade ikony slovenskej modernej literatúry, Milana Rúfusa. Po mnohých domácich i zahraničných úspechoch, množstve vydaných kníh a získaných ocenení, zom-rel dňa 11.01. 2009 v bratislav-skej Nemocnici Staré Mesto.

kAtAríNA trNOVcOVÁ

Je považovaný za básnika ticha, pokory, pravdy, skrom-nosti, lásky k životu... Takto ho najčastejšie označujú literárni znalci a kritici. Je zvláštne krásne, že jedného básnika možno počastovať toľkými pomenova-niami. Myslím, že Rúfus naozaj tým všetkým bol. Písal pre ľudí – pre úplne obyčajných, i úplne neobyčajných, pre Slovákoch i celé ľudstvo. Jeho verše sú jedno-duché a komplikované zároveň, láskavé i karhajúce. Zakaždým však vyjadrujúce lásku – k ľuďom, k životu, rodnej zemi i Bohu. Predstavujú morálne po-solstvo pre generácie minulé, súčasné i budúce. V jeho tvorbe je možné badať silné sociálne cíte-nie a spätosť s domovom, ktorý je jeho morálnou istotou.

Už jeho prvotina Až dozrieme znamenala posun dobového chá-

pania literatúry. Šablónovitosť, ktorá v ére komunizmu pred-stavovala velebenie myšlienok režimu, bola v Rúfusovej tvorbe nahradená jeho svojským bás-nickým talentom. Táto zbierka obsahuje básne o detstve, domov-ine, rodičoch, ale taktiež obsahuje básne, ktoré reagujú na vtedajšiu politickú situáciu. Jeho tvorba dostala do vienka neuveriteľný dar. Pri ich čítaní sa zdajú byť veľmi krehké a jemné a s tým je spojený pocit, akoby samotný autor naťahoval k nám ruku a hladil nás. Neklamným znakom, že Rúfus svojimi posolstvami patrí medzi obľúbených autorov je, že jeho zbierky vychádzajú na Slovensku v desaťtisícových nákladoch. Knihou lyrických miniatúr s pozadím kresťanských modlitieb je zbierka Modlitbičky (1992), ktorá vyšla vo viacerých reedíciách, a za ktorú získal v novembri 2000, pri príležitosti 50. výročia vzniku vydavateľstva Mladé letá, cenu Zlatá kniha. Pre deti napísal ešte napríklad Knihu rozprávok, Lupienky, Nové modlitbičky, Zvieratníček, Pamätníček a tohto roku nový cyklus krátkych modlitbičiek pre najmenšie deti Anjeličku, môj strážničku.

Hoci je Milan Rúfus známy predovšetkým svojím básnickým dielom, nemožno opomenúť i esejistickú, či prekladateľskú

tvorbu. Jeho esejistické dielo je bohaté či už množstvom, alebo obsahom. Človek, čas a tvorba, Štyri epištoly k ľuďom, O lit-eratúre, Epištoly staré i nové, Život básne a básne života či Rozhovory s tebou i so sebou. Tu odhalil svoje úvahy o spoločnosti, kultúre, umení, národe a jeho es-eje sa skloňujú s pojmom filo-zoficko – meditatívny charakter. Prekladal českých a ruských

autorov, ale taktiež z nórskeho a španielskeho jazyka.

Výber z diela Milana Rúfusa nazvaný Nepokoj srdca preložený do francúzštiny vyšiel v roku 2002 ako vôbec prvé vydanie prekladu slovenského literárneho diela v edícii UNESCO. V marci 2002 ho vydalo vydavateľstvo La Différence a objavilo sa na francúzskom knižnom trhu. Jeho básne vyšli v prekladoch v 30

jazykoch sveta. Knižné prekla-dy vyšli napríklad v Taliansku, Poľsku, Maďarsku, Gruzínsku, Španielsku, Nemecku, Bulharsku, Rusku, Rumunsku, Macedón-sku, Francúzsku, Nórsku. V španielčine vyšla osobitne aj jeho zbierka Zvony.

Milan Rúfus získal za svoju tvorbu nespočetné množstvo literárnych ocenení. Národnú cenu Svetového kongresu Slovákov (1990), Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy (1991), Rad Ľudovíta Štúra I. triedy (1995). Získal viackrát ocenenia Slov-enského spolku spisovateľov, Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Toto vydavateľstvo mu v roku 2004 udelilo jednu z dvoch výročných cien za zbierku básní Čakanka - knihu, ktorá patrí k najosobnejším výpovediam au-tora. Za básnickú zbierku Báseň a čas dostal Cenu Slovenského spisovateľa za rok 2005. Rúfus získal v júni 2008 Cenu Literárne-ho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za básnickú zbierku Vernosť. Jeho zatiaľ posledná zbierka potvrdzuje, že základné etické hodnoty, ktoré vyznáva, nie sú vonkoncom samozrejmé. Tiež sa stal laureátom medz-inárodnej Ceny Crane Summit za poéziu 2008. Cenu mu slávnostne odovzdali 11. decembra v bratislavskom Divadle Astorka.

Jeho básne v rámci ceny vydajú aj v čínštine. Od roku 1991 ho trikrát navrhli na Nobelovu cenu za literatúru. Prezident SR Ivan Gašparovič udelil na návrh vlády SR Milanovi Rúfusovi štátne vyz-namenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, jeho národný a sociálny étos. Ocene-nie prevzala 8. januára básnikova žena Magda.

Tiché papradie

Tajnosnubné/ len v podpalubí krásy/zaberá veslom,/ koráb

poháňa./ Nemo ho tlačí/ a kvet-mi spieva si/ o tom, čo vidí/v

hĺbke trvania./ Možno preto/tak mlčí svoje sólo,/ nevyzradiac

sa/ani ozvenou,/ že vidí všetko,/ kdekoľvek by bolo/smrteľným

očiam/skryté pod zemou./Možno sú oči/vidiaceho nemé/a šťastne slepí/krásne spievajú./Hlasivky

detí/nad tajomstvom zeme/škovrančím krídlom/pozam-etajú/tú ľudskú cestu/dlhým nebom pustým,/svet rozosvi-

etia/zhora piesňami./No nás to nikdy,/nikdy neopustí:/uvidieť,

čo zem/skryla pred nami./V kratučkom blesku,/zajedno so životom,/raz porozumieť/jeho záhade./ Raz, v jánsku noc./A potom nič už o tom./Do konca

tichí/ako papradie...

literatúra nie je iba Matkin, vasilková, či Gogoľ. literatúra je aj Hnoj. Hnoj a jeho au-tor Wojciech kuczok ako najmladší laureát najprestížnejšej poľskej literárnej ceny Niké. MicHAl ANdel

Hnoj ako dezilúzia, rozpad, rozklad a implózia jednej aris-tokratickej rodiny v troch dejst-vách: Predtým, Vtedy a Potom. Rodina ako zlá, sadistická, plná krutosti, pýchy a pokrytectva. Zlo ako najzákladnejší princíp fun-govania vo vzťahu k svetu. Svet v konflikte s rodinou, rodina so svetom, avšak odrážajúca mnohé historické a sociálno-psycho-logické fakty. Predtým akási pre-

história, vznik a vývoj vzťahov, ale aj domov, ulíc, či stromov. Vtedy hlavne vzťah starého K. k svojmu synovi, plný trestov, bolesti, sadizmu a krutosti. Po-tom neodkladné vyústenie do apokalyptického zániku, prepadu do žumpy sveta ako nevyhnutého trestu. História jednej meštiacko-inteligentskej rodiny zo sliezskeho baníckeho prostredia ako symbol-ická história vývoja spoločnosti za posledných päťdesiat rokov s jej postupným odhnívaním, po-tupnou a ponižujúcou degradá-ciou človeka, s metaforickým „opľúvaním“ ideálov a hodnôt aj ľudí, ktorí ich vyznávajú, spejúca do nevyhnutného konca. Hnoj ako vyzreté a pozoruhodné literárne dielo.

Nebyť nebolí. To vraví Fernando Aramburu v rovnomennej knihe a nám neostáva nič iné, než súhlasiť.

Zakomplexovaný 45 ročný lekárnik žijúci s matkou, cho-lerik spovedajúci umierajúceho človeka kvôli námetu na povied-ku, špinavý, samozvaný trubkár a pestovaná akademička s utkvelou predstavou o neznesiteľnom zá-pachu jej dlaní.

Aj to sú všedno-nevšedný hrdinovia tejto zbierky dvanástich poviedok. Fernando v nej opisuje príhody ľudí, okolo ktorých možno každý deň prejdeme a ani si ich nevšimneme. Ich zvláštne príbehy opisuje však tak bravúrne a realisticky, že doslova hltáte každé slovo a neviete od nich odtrhnúť oči. Príbehy možno tro-chu scestné a absurdné, avšak vý-sostne ľudské...

Dvaja chlapi s pevnými lana-mi a samovražednými úmyslami natrafili na seba zhodou okolností práve pri kmeni stromu, ktorý ako jediný široko-ďaleko v okolí poskytoval možnosť obesiť sa. Len čo sa pod ním stretli, poháda-li sa a za okamih sa už častovali čoraz hrubšími nadávkami. Slovná roztržka sa na vražedne páliacom poludňajšom slnku na-koniec skončila krvavou bitkou, pri ktorej sa obidvaja mlátili ako žito päsťami, kopancami a kameňmi. Po zápase zostal jeden z nich ležať v prachu zeme. Skr-vavený víťaz sa trochu upravil a poriadne si uhol z čutory. Potom si našiel dostatočne silný konár, uviazal naň slučku, naposledy sa zadíval na obzor a obesil sa.

Básnik zomrel, jeho básne však budú žiť večne

2 = 3 + 12 john updike (1932 – 2009)

2009. marec - Partneri 11. strana

12. strana www.presstigeonline.sk

rES publicaHrozí svetu somálsky terorizmus?Naozaj sa zo Somálska stáva nová teroristická základňa pre islamských radikálov, alebo si americká paranoja našla svoju ďalšiu obeť? Kto v skutočnosti predstavuje hrozbu pre koho?

dANIeLA BeLIcOVÁ

Somálsko, štát nachádzajúci sa na východe afrického konti-nentu, sa v poslednom období skloňovalo hlavne v súvislosti s vyčíňaním novodobých pirátov, ktorým sa za rok 2008 podarilo až stokrát zaútočiť na dopravné lode a 40 z nich uniesť. Dôvod, prečo sa pirátstvo tak hojne rozšírilo práve v oblasti Adenského zálivu, je prostý. Ročne tadiaľto prepláva až 20 000 nákladných lodí smeru-júcich cez Suezský prieplav do Európy a späť. Plus zlá sociálna situácia somálskych obyvateľov, vidina tučného výkupného a pirát „hrdina“ je na svete. Lebo pirá-tom nejde o náboženstvo, ani o akúsi vyššiu ideu. Biznis, drahé vína, pekné ženy, rýchle autá. Iní zabíjali a kradli aj pre „nižšie“ ciele. Európska únia sa rozhodla proti pirátom rázne zakročiť a k somálskemu pobrežiu vyslala niekoľko lodí pod hrdou značkou misie Atalanta, aby chránili počas jedného roka plavidlá pred útok-mi. A napriek múdrym slovám

európskych politikov, že Somál-sko potrebuje aj čosi viac ako len zastaviť pirátov, iného sme sa nedočkali. Krajina je totiž príliš ďaleko a nebezpečne spojené s americkými záujmami, aby sa ňou Európska únia hlbšie zao-berala. Aby sa ňou zaoberal celý svet.

Momentálna situácia v Somál-sku sa stala neprehľadnou pre väčšinu politológov a odborníkov. Nehovoriac o bežnej verejnosti. Tá pozná len zopár trápnych vtipov týkajúcich sa neustáleho somálskeho hladomoru. Lebo súčasné Somálsko nie je nič iné iba obrovská krajina rozdelená klanmi na niekoľko desiatok či stoviek oblastí, ktoré medzi se-bou už roky vedú vojny. Aj preto jej patrí jedno z popredných mi-est medzi najnebezpečnejšími krajinami sveta. Nezaslúžili sa o to dnes už svetoznámi somál-ski piráti, ani tušené priateľstvo s islamistickými teroristami. Len bežný život bežných ľudí.

V prípade tohto štátu sa totiž už roky nehovorí o humanitárnej katastrofe, lebo podmienky pre život dávno prešli za hranicu významu tohto slova. Čo sa však naozaj každý deň odohráva na území štátu si radšej pracovníci humanitárnych organizácií a zos-kupení na ochranu ľudských práv

ani nechcú predstavovať. Radšej. Lebo pravdu by zniesli len silné žalúdky.

Krajina si vlastnú nezávislosť užila iba deväť rokov do nástupu diktátora Muhammad Siyaad Barre-ho v roku 1969, ktorý dl-hých 22 rokov masakroval civilné obyvateľstvo za hojnej podpory a tichého zvolenia Spojených štátov amerických. Lebo práve oni využívali „nevinný“ štátik pri vy-bavovaní si účtov so Sovietskym zväzom v časoch Studenej vojny. Ani upozornenia politológov, odborníkov na africkú otázku či OSN nedokázali presvedčiť USA, aby nepodporovali Barreho, ktorý dohnal obyvateľov Somálska ku krvavým nepokojom a neskôr občianskej vojne. A od roku 1991, kedy bola jeho diktatúra zvrhnutá, sa krajina zmieta v neuveriteľnom kolotoči násilia a vojen. Prezidentom striedajúcim sa na čele krajiny sa nikdy nepo-darilo nad ňou získať skutočnú kontrolu, vždy viedli iba nepatrnú časť územia. Ten zvyšok zostal v rukách miestnych klanov.

Krádeže, stovky múrov a checkpointov, ozbrojení mužíci bez hanby a svedomia zabí-jajúci pre potešenie - taká bola každodenná realita somálskeho obyvateľstva. Až prišli islamské súdy ako rytier na bielom koni,

ktoré „zachraňovali“ krajinu pred tým najhorším(?). A tu kdesi sa znovuobjavuje záujem USA o svojho niekdajšieho „parťáka“. Tentoraz však z úplne iných dôvodov.

Zväz islamských súdov bol v podstate súdny systém, ktorý sa v časoch bezvládia a úplného cha-osu snažil vyriešiť spory nielen medzi jednotlivými klanmi, ale bojoval aj proti kriminalite vo všeobecnosti. Ako vzor si (pre svet veľmi nevhodne) vybral islam-ský zákon šaríja, ktorý hlásal pre kriminálnikov tie najstrašnejšie tresty - odsekávanie končatín, popravy a kameňovanie. Bežní občania si nachvíľu vydýchli a verili, že síce tvrdé, ale potrebné zákony prinesú bezpečnosť pre ich rodiny. Svet si však myslel čosi iné. Neexistencia funkčného aparátu a súdy držiace sa islam-ských zákonov začali veľmi silne pripomínať situáciu v Afgani-stane.

Netrvalo dlho a ktosi si spojil Somálsko s teroristickou orga-nizáciou al-Káida. A v boji proti medzinárodnému terorizmu sa objavil nový, „nebezpečný“ hráč, ktorého podľa, dnes už bývalého, amerického prezidenta USA George Busha ovládli „extrémi-stické islamské sily“. A USA ho museli v mene „ochrany celého

demokratického sveta a jeho obyvateľov“ odstrániť.

S pomocou etiópskych jed-notiek sa v roku 2006 podarilo dočasnej vláde ovládnuť časť kra-jiny a predstaviteľov islamských súdov zahnať do partizánskeho boja.

Vplyv a postavenie dočasnej vlády sú však dodnes nepodstatné a po odchode medzinárodných

podporných jednotiek má vláda len malú šancu udržať sa.

Afganistan a Somálsko majú len pramálo spoločného. Či by terorizmus našiel odozvu v tejto až žalostne chudobnej krajine zostáva otázkou. Lebo „warlordi“ (rozumej bojoví náčelníci) medzi seba iba ťažko pustia inú „silu“. A somálski obyvatelia už dávno neveria na pomoc zvonka.

Voľba medzi mužom a ženouOkrem toho, že rok 2009 bude spojený s celosvetovou hospodárskou krízou a plyno-vou krízou, pre Slovensko to bude rok aj „supervolebný“. Maximálne sa občania môžu ocitnúť až päťkrát pred voleb-nými urnami.

MArcel MArcišiAk

Postupne si budeme voliť pre-zidenta, europoslancov a poslan-cov do VÚC. O necelý mesiac, presne 21. marca nás čaká voľba hlavy štátu. Na kandidátskej lis-tine je sedem mien. Menovite Ivan Gašparovič, Iveta Radičová, František Mikloško, Zuzana Mar-tináková, Milan Melnik, Dagmar Bollová a Milan Sidor. Pries-kumy najväčšie šance dávajú Ivanovi Gašparovičovi, ktorý má za sebou podporu politických strán Smer-SD a SNS. Tieto dve strany si od toho sľubujú ďalšie

ničím nerušené vládnutie. Za jeho najväčšiu súperku sa považuje Iveta Radičová, ktorá je spoločná opozičná kandidátka (SDKÚ-DS, KDH, SMK).

Opozícia si od prípadného víťazstva zakladá na vyvážení politických pomerov, ktoré sú mo-mentálne v jej hlboký neprospech a je dostatočne drvená opätkom vládnucej garnitúry. Ostatní kan-didáti nedostávajú vysoké šance, dalo by sa povedať, že ich šance na úspech sú mizivé. No ale pre oponentúru treba dodať, že práve terajší prezident bol v podobnej situácii v roku 2004 a na koniec „vypálil rybník“ dvom najväčším vtedajším rivalom Eduardovi Ku-kanovi a Vladimírovi Mečiarovi.

Teraz by „čiernym koňom“ mohol byť Milan Melnik, ktorý je uznávaný vedec v USA a Kanade. Pri zbieraní podpisov nazbieral

najviac zo všetkých, cca 124000. Za jeho chrbtom stojí strana ĽS-HZDS a jeho úspech by bolo veľké zadosťučinenie pre Vladimíra Mečiara, ktorý patrí k najväčším odporcom Ivana Gašparoviča pre jeho odchod z vtedajšej HZDS.

Protipól k Ivete Radičovej je Zuzana Martináková. Je považovaná za pravicovú političku s podporou svojej strany Slobod-né fórum. František Mikloško je braný ako intelektuálny politik s kresťanskými hodnotami. Je pod-porovaný nedávno vytvorenou stranou KDS.

Posledný dvaja kandidáti Dagmar Bollová a Milan Sidor sú komunisti, i keď Bollová vystu-puje ako občianska kandidátka. Na Slovensku sú prezidentské voľby založené na princípe dvoch kôl, ale len v prípade, že jeden z uchádzačov nezíska viac ako

polovicu všetkých možných hla-sov. Podľa zákona sa predvoleb-ná kampaň môže začať len 15 dní pred voľbami. Samozrejme sme svedkami obchádzania tejto nezmyselnej normy zo strany predvolebných tímov. Takmer v každej obci vidíme plagáty s kan-didátmi a v médiách sa začínajú objavovať rôzne slovné útoky a vyjadrenia pre získanie plusových hlasov na svoju stranu.

Ivanovi Gašporovičovi je vytýkané, že je pasívny prezi-dent a je len posluhovač terajšej vlády. Jeho nadstraníckosť sa ab-solútne vytratila. Ivete Radičovej spätne vyhadzujú na oči, že bola poradkyňa ministra Ľudovíta Kaníka, ktorý je tvorcom „anti-sociálnych“ zákonov a že sa stala ministerkou zásluhou takzvaného kupovania poslancov v roku 2005. Tieto tvrdenia neobstoja a skôr sú len medveďou službou

pre terajšieho prezidenta. Jej najväčšou nevýhodou je to, že je žena.

Nik nevie presne odhadnúť, či naša konzervatívna spoločnosť dospela už do tej úrovne, aby pri-

jala fakt, že náš prezident môže byť aj ženského pohlavia.

No či už to bude tak alebo onak, prezident by mal byť nadstranícky, mal by dobre prezentovať našu vlasť a hlavne by tu mal byť pre ľudí.

13. strana2009. marec - Res Publica

Pád neoliberálnej doktrínyPodnikatelia si pília konár, na ktorom sedia a ešte si k tomu hlasno sťažujú, že im to pílenie ide pomaly. Takýto obraz sa nevyhnutne naskytne každému, kto sa bližšie pozrie na správanie sa podnikateľov v trhovom prostredí. Tí totiž doteraz robili všetko pre to, aby ich firmy, podniky a banky skrachovali. Pripúšťam, že sa takéto tvrdenie javí ako absurdné a nelogické, ale v spoločnosti, kde je zisk najsvätejším cieľom a cesta k nemu nepozná morálne alebo etické zábrany, to však presne takto funguje.

jurAj čerNotA

Začiatok konca

V polovici 70. rokov, po konci éry sociálneho štátu, sa v ho-spodárstve západného sveta (u nás na Slovensku to bolo až po páde štátneho kapitalizmu v roku 1989) začali uplatňovať ekonomické poučky neoliberalizmu. V praxi to znamenalo, že vo vzťahu k zamestnancovi prevládali sna-hy o udržiavanie nízkych príj-mov, zvyšovanie jeho pracovnej záťaže a skracovanie voľna na regeneráciu. Vo vzťahu k štátu išlo o obmedzenie jeho zásahov do ekonomiky, znižovanie daní a vytváranie daňových prázdnin. Cieľom, ktorý tieto opatrenia sle-dovali, bolo zvýšenie konkuren-cieschopnosti firiem, ktorá mala pre široké vrstvy obyvateľstva zabezpečiť raz v budúcnosti bla-hobyt. Každá minca má však svoju druhú stranu a v tomto v prípade to platilo zvlášť.

Spomínaný sociálny štát mal svoju nenahraditeľnú úlohu. Na jednej strane silné odbory zabezpečovali vyššie príjmy zamestnancov a na druhej strane vyššie zdaňovanie podnikov prinášalo do štátnej pokladnice viac peňazí. Tie potom prúdili na

podporu pre nezamestnaných, na rozvoj vzdelávania, na zlepšenie zdravotnej starostlivosti.

Sociálny štát tak síce podnikateľom znižoval zisky, ale vytváral im vzdelaných, zdravých zamestnancov; a čo je dôležitejšie, tlak na vysoké mzdy a štedré dávky v nezamestnanosti viedli k vyššej spotrebe obyvateľstva. Výsledkom bol vznik strednej vrstvy, ktorá predstavovala význ-

amné spotrebiteľské prostredie.

Podnikateľskému sektoru sa však nechcelo sponzorovať štát a v domnení, že ich zisky môžu byť vyššie, využili globalizáciu a začali svoje výroby sťahovať do krajín s tzv. ,,priateľnejším podnikateľským prostredím“ (čo znamenalo lacná pracovná sila a rôzne výhody zo strany štátu). Lenže takto prišli vlády o svoj významný finančný zdroj, ktorého

strata znemožňovala podporu ne-zamestnaných, zdravotníctva, školstva. Odbory, zastrašované odchodom zamestnávateľov, už nemohli požadovať vyššie mzdy.

(Pred potenciálnymi požiadavkami zamestnancov sa v krajinách s „výhodným podnikateľským prostredím“ akým je aj Slovensko vytvoril zo strany médií určitý typ ochran-nej propagandy, ktorá sa ak-tivizovala v prípade obmedzenia spomínaného podnikateľského prostredia. Preto všade tam, kde chcel štát zvýšiť daňové zaťaženie podnikov, kde chcel siahnuť na ich výhody, kde sa teda štát snažil zabezpečiť spravodlivejšie prerozdeľovanie, všade tam sa zd-vihla vlna nesúhlasu, obviňovania z totalitarizmu a návratu k cen-trálne riadenému hospodárstvu. Porovnajte si kritiku médií voči vláde neoliberála Mikuláša Dzuridu a voči vláde súčasného premiéra Róberta Fica )

Podniková turistika začala rozkladať strednú triedu vo vyspelých kapitalistických kra-jinách. A rozpadanie strednej triedy, ktorej členovia sa stali samozrejme chudobnejšími, zna-menalo stratu odbytu pre podniky tj.- stratu ich zisku.

Takáto situácia nepochybne viedla ku hospodárskej kríze a podnikatelia si to veľmi dobre

uvedomovali.

Ovca mala zostať celá a vlk sýty...

Na zvrátenie tohto trendu bola umelo vytvorená stredná trieda v USA, ktorá mala zabezpečovať celosvetovú spotrebu výrob-kov. Podstata vysokej spotrebnej schopnosti strednej triedy však nespočívala v sociálnom štáte, ale v neustálom sa zadlžovaní jej členov. Vytvoril sa tak stav, ktorý z dlhodobého hľadiska nebol udržateľný.

Ľudia, ktorí si vzali pôžičku v utopickej nádeji, že ju z malých príjmov pokryjú, sa museli zn-ovu zadĺžiť. A banky im vyšli v ústrety. Úvery často poskytli aj ľuďom, ktorí ich nemali čím kryť alebo ich záruky mali príliš malú hodnotu. Banky prostredníctvom reklamy nabádali ľudí, aby sa zadlžovali ešte viac. Viac pôžičiek totiž znamenalo vyššie zisky a koniec koncov aj kúpyschopnosť obyvateľstva. (Musíme priznať, že v tomto smere mal prsty aj štát. I keď odlišným spôsobom ako nám chcú naznačiť neoliberálni ekonómovia.

Vlády v USA sa zaručovali za niektoré úvery svojich občanov, čo viedlo k požičiavaniu peňazí zo strany bánk bez prísnejších podmienok. Týmto „štátnym zásahom“ na trh sa banky vô-bec nebránili, pretože im to pochopiteľne prinášalo zisky). Percento zadlžených a miera zadlženosti sa tak nepredstaviteľne zväčšovali až po bod, kedy banky už neboli schopné viac úverovať svojich klientov. Vtedy sa celý systém začal rozkladať a s ním aj stredná trieda (spotrebné prost-redie) v Spojených štátoch.

Cieľom tohto experimentu bol stav, kedy neoliberálny štát mohol existovať paralelne so st-

rednou triedou. Teda spojenie neúmerného zvyšovania ziskov podnikateľov so zvyšovaním spotreby obyvateľstva. Takáto spoločenská ,,harmónia“ ale nemala dlhú životnosť a podni-katelia, ktorí sa ňou snažili kríze zabrániť, ju len oddialili.

Stručný doslov

Podnikateľský sektor, ktorý sa snažil implementovaním neo-liberálnych myšlienok do eko-nomiky docieliť všeobecný bla-hobyt, sa vďaka týmto krokom dnes nachádza pravdepodobne v jednej z najväčších hospodár-skych kríz.

Čo je v tejto skľučujúcej si-tuácii asi najtragikomickejšie, je prosba podnikateľov o pomoc, ktorú žiadajú od svojho úhlavného nepriateľa - štátu. Ten sa im ale natoľko podarilo oslabiť, že im už nedokáže pomôcť. Ako nás však história učí, pád konáru, ktorý podnikatelia dlhé roky pílili, bude znovu stlmený hlavami tých dole – teda najchudobnejšími.

Spojené štáty na pokraji zmeny (2)Hľadanie alternatívy

Kontroverzné rozhodnutia vlády Georga W. Busha, o ktorých sme podrobnejšie písali v minulom čísle PRESS-tigu, viedli k postupnému vz-rastaniu nespokojnosti širokej verejnosti. Obavy z politick-ých krokov republikánov sa však začali prejavovať aj v najvyšších politických kruhoch. Išlo hlavne o tábor Demokratickej strany, ktorá bola od roku 2000 v opozícii.

jurAj čerNotA

Prvou príležitosťou ako zmeniť politiku Georga W. Busha boli prezidentské voľby, ktoré sa konali 2. novembra 2004. Proti republikánovi Bushovi bol post-avený demokrat John Kerry, sená-tor za štát Massechutes a bývalý hovorca veteránov Vietnamskej vojny. Ten však, pravdepodobne po zmanipulovaných voľbách na Floride, prehral. I keď to vt-edy vyzeralo na trpkú stratu, demokrati získali novú zbraň - Baracka Obamu.

Vtedy ešte senátor za štát

Ilinois bol Obama poverený manažérkou volebnej kampane Johna Kerryho Mary Beth Ca-hillovou, predniesť na demokrat-ickom konvente v Bostone hlavný prejav. (Úloha konventu je zvoliť si za danú stranu kan-didáta, ktorý sa bude uchádzať o prezidentský úrad. Demokratický národný konvent si vtedy zvolil už spomínaného Johna Kerryho a ako kandidáta na viceprezi-denta Johna Edwardsa). Barack Obama vo svojej slávnej reči, ktorú môžeme považovať za zlo-mový bod v jeho ďalšej politickej kariére, predostrel ideu tzv. Jednej Ameriky („one America“), čím

mal na mysli Spojené štáty, ktoré sa neviažu k žiadnej ideológií, národnosti či rase. Dôležitým bo-dom prejavu bola aj ostrá kritika vlády neokonzervatívcov.

„Chceme sa zúčastňovať na politike cynizmu alebo na politike nádeji?“ spýtal sa Obama amer-ických občanov.

Odkaz jeho prejavu bol jasný, nájsť alternatívu k politike Geor-ga W. Busha. V tých časoch ju Obama a Demokratická strana vi-deli práve v tandeme John Kerry a John Edwards. Alternatíva však v tejto podobe nenašla u voličov odozvu. Na jednej strane to bolo zapríčinené už spomínanými volebnými podvodmi, na druhej strane čiastočným zdiskredi-tovaním Demokratickej strany podporou neokonzervatívcov. Väčšina demokratov totiž zo začiatku vládnutia republikánov hlasovala za ich konfrontačnú politiku. Napríklad Hillary Clin-tonová alebo John Kerry zdvihli ruku za inváziu do Iraku. Tým sa vymedzovanie voči bushovej administratíve stalo omnoho zložitejším.

V tomto smere však mal Obama výhodnejšiu pozíciu. Nesedel v senáte a teda nemohol hlasovať. Médiá tento fakt, často označujú za Obamovo šťastie, čím nepriamo dávajú najavo, že ak by zastával post senátora za repub-likánske návrhy vrátane invázie do Iraku, hlasoval by aj on. Je to však veľmi mylná predstava.

,,Radikál“ Obama

Ako senátor štátu Illinois totiž 02. 10. 2002 predniesol pred anti-vojnovým zhromaždením prejav, v ktorom sa vyjadril jednoznačne proti vojnovému konfliktu. Teda takmer pol roka pred jeho sa-motným vypuknutím. V prejave Obama predstavil aj svoju kon-cepciu politického myslenia, ktorá bola v ostrom protiklade k Bushovmu štýlu politiky.

V prvom rade odmietol proti-teroristickú politiku Georga W. Busha: ,,Chceš boj, prezident Bush? Tak bojuj s Bin Ládinom a Al – kajdov; znič prostred-níctvom efektívnej koordinácie tajných služieb finančné siete podporovateľov terorizmu....“.

Je to nespochybniteľný dôkaz, že Obama nepovažoval priamy útok na Irak za najlepšie riešenie. Dokonca črtajúci sa konflikt označil za ,,hlúpy“ a ,,unáhlený“. Uprednostňoval skôr nenásilné kroky vedúce k elim-inácií príčin terorizmu; pričom, a to veľmi odvážne, upozornil aj na situáciu v krajinách, ktoré sa zaraďovali medzi strategických blízkovýchodných spojencov USA – Saudskú Arábiu a Egypt. A to si v tej dobe iba málokto zo sveroamerických politikov dovo-lil. Georga W. Busha preto vyz-val, aby zastavil ,,útlak ich ľudu, potláčanie disidentov, tolerovanie korupcie a nerovnosti a zlé ho-spodárenie ich ekonomík, ktoré je príčinou, že mladí vyrastajú bez vzdelania, bez príležitostí, bez nádeje, a sú takto pripravení vstúpiť do teroristických skupín.“

Obama ďalej v prejave jasne pomenoval skutočné problémy, s ktorými Spojené štáty za svo-jimi hranicami zápasia, a ktoré nekorešpondujú s problémami, o ktorých hovoril George W. Bush. Pritom sa prekvapivo dotkol témy vplyvu nadnárodných korporácií na politiku.

,,Urob nás (Bush) nezávis-lých na rope z Blízkeho východu. Energetická politika nemôže po-driadená záujmami Exxon and Mobile. Toto sú bitky, ktoré mu-síme vybojovať. Toto sú bitky, ku ktorým sa ochotne pripájame. Bitky proti ignorancii a intoler-ancii. Korupcii a chamtivosti. Chudobe a beznádeji.“

Keďže sa Obama časť svojho života angažoval ako aktivista medzi sociálne slabšími, uvedo-moval si, čo väčšinu spoločnosti v Spojených štátov najviac trápi. Lenže, a to pripúšťajú aj poradcovia jeho neskoršej pre-zidentskej kampane, musel sa Obama takýchto vyhlásení vzdať. Čím mal k sebe pritiahnuť umi-ernených voličov. Z ľavicovej ré-toriky tak prechádzal postupne k stredovým názorom. Každopádne Obamova minulosť nezaťažená ,,kolaboráciou“ s Bushovou ad-ministratívou, jeho tvrdá kritika a malá spätosť s Washington-skou byrokraciou urobili z neho skutočnú alternatívu pre Spojené štáty.

(pokračovanie v budúcom čísle)

14. strana www.presstigeonline.sk

názory

Ach, to Euro!Tak ho tu konečne máme, to vytúžené a dlho očakávané Euro! To, pre ktoré boli naši politici v Bruseli ochotní nasadiť vlastné životy, len aby sa im jednoduchšie nakupovalo v Pandorfe.

dorkA čerMANová

V hlavnom spravodajskom bloku nemenovanej súkromnej televízie sa babka-záhoráčka bez-zubým úsmevom raduje, že ju v miestnom obchode pri premene na euro neoklamali a mne moja matka milostivo vydala niekoľko rokov našetrené eurá od uja z Nemecka. Takže teraz by sme mali byť všetci spokojní a šťastní, že sme zase o niečo menej Slová-ci a o niečo viac Európania...alebo nie?

Čo euro dalo, čo euro vzalo

Dalo nám predovšetkým zvyšovanie cien. Aj keď sa páni vo vláde dušovali, že takéto niečo sa nestane, stalo sa. Môžeme sa o tom denno-denne presvedčiť napríklad pri kupovaní lístku MHD a SAD, ktorého cena sa pre jednoduchšie a rýchlejšie zaobchádzanie zaokrúhlila na desiatky eurocentov, samozrejme ako ináč- nahor. Aj obľúbené ry-bie prsty miesto 19,90 SKK teraz stoja 1 euro. Euro nám vzalo aj kúsok našej národnej identity. Stratou vlastnej meny sme len

jednými z mnohých, len ďalší bezmenný kus zo stáda. Samoz-rejme, že sa tým búrajú hranice a nemusíme si pracne vymieňať koruny za eurá, ale aj tak pred cestou do mnohých krajín ešte stále musíme zájsť k malému ok-ienku s nápisom „EXCHANGE“, takže toto víťazstvo až také gi-gantické rozmery nemá. Naozaj zvíťazila lenivosť Slovákov nad prirodzenou potrebou národného sebaurčenia prostredníctvom vlastnej meny?

A výber z bankomatu...to je hotová morová rana pre študenta! Keď sa na nás z displeja vyškiera

9, 48 eur, ktoré žiaľ nemôžete vybrať, lebo bankomat vydáva bankovky v minimálnej hodnote 10 eur. Preklínali sme časy, keď sa dalo vybrať len 100 korún, ale teraz by som mohla s tými 9,48 eurami začať nový život. Nuž, 280 korún je predsa len 280 korún. Nehovoriac o našich doterajších peňaženkách, ktoré teraz praskajú vo švíkoch a more mincí nás doslova nútia zakúpiť si jednu z europeňaženiek a euromešcov. Nechceme predsa naše ťažko zarobené peniaze naháňať po chodníku, keď sa naša 4 roky dobre slúžiaca peňaženka už nedokáže viac vysporiadať s

týmto náporom. A ziskuchtiví ob-chodníci si môžu zase raz spoko-jne pomädliť ruky.

Samé drobné

Hrôza a des. Pri každom platení v obchode zažívam niekoľko sekúnd trvajúci nervový záchvev pri pohľade do peňaženky. Prsty sa mi trasú ako nedobrovoľne ab-stinujúcemu alkoholikovi, hodnú chvíľu sa prehrabávam asi pol kilom drobných a modlím sa, nech narazím na nejakú tú dvo-jeurovku. Proste pri pohľade do peňaženky ani len netuším, koľko vlastne mám peňazí a či mi o chvíľu predavačka neve-nuje ten hrdosť zničujúci pohľad a ja so stiahnutým chvostom bu-dem musieť vrátiť pár životne dôležitých vecí. Pri vydávaní po-tom starostlivo pozbieram všetky

centíky do jedného, pričom ma niekto zdrví prirovnaním ku strýkovi držgrošovi, keďže jeden eurocent má zhruba hodnotu 30 halierov. Neskôr večer nechám v bare 60 centové díško a zistím, že som čašníkovi vlastne zaplatila malé pivo.

Kto sa teraz zamýšľa nad tým, či si kúpi šampón za 3, 29 alebo za 3, 59? Mávneme nad tým rukou, veď pár centov hore-dole. Ale keď bol šampón za 100 korún a za 115 korún, to už sme sa za-mysleli. Euro je proste založené na princípe ľahkého utrácania bez výčitiek. A potom sa ku koncu mesiaca obzrieme a nechápeme, kde sme preboha mohli toľko minúť.

No, gratulujem, je to naozaj obdivuhodná stratégia. Snáď vyrieši hospodársku krízu.

Stratené autorityČasto pretriasaná téma násilia na školách znova vzbudila záujem bežnej i politickej verejnosti. Tentoraz však nejde o násilie páchané medzi žiakmi. Terčom útokov sa totiž stávajú samotní učitelia. Je zrejmé, že hlavným dôvodom je ich klesajúca autorita. Takmer priamo úmerne k zvyšovaniu priemerného veku pedagógov sa množia prípady, kedy žiak alebo rodič zaútočili na učiteľa. Pravdou je, že tieto prípady sa vyskytujú najmä na učilištiach (čo sa mimochodom nepriamo dotýka aj rómskej otázky), no známe sú aj prípady z gym-názií a základných, či stred-ných škôl. gABrIeLA šVANtNerOVÁ

Ministerstvo sa preto rozhodlo slabú autoritu väčšiny pedagógov obrniť novým zákonom. Od nové-ho roka by im mal byť pridelený status „verejný činiteľ“. V praxi to znamená, že učitelia by mali rovnaké postavenie ako policajti, poslanci či prezident. Je jasné, že väčšine pedagógov sa takýto status viac než pozdáva. Zákon je pre nich totiž nádejou na získanie rešpektu. Ktovie či vedia o tom, že tieto zmeny so sebou prinesú i nevyhnutné povinnosti.

A to nielen v podobe každoročne podávaného majet-kového priznania. Zákaz podni-

kania by mohol urobiť škrt cez rozpočet nejdenému pedagógovi. Nehovoriac o tom, že očakávaný status im možno ani väčšiu vážnosť, či rešpekt neprinesie.

Na druhej strane treba ale uznať, že nízke platové ohod-notenie nielenže uberá na au-torite ale bezpochyby znižuje motiváciu. M. Zelina, poradca ministerstva školstva si myslí, že pokiaľ má učiteľ podpriemerný plat, je to jeho spoločenské ocen-enie. Zvýšenie platu učiteľov ale pravdepodobne nepomôže, tak ako by nepomohlo zvýšenie trest-nej zodpovednosti detí. V oboch prípadoch by šlo len o strach zo sankcií a nie krok ku zlepšeniu spoločenského statusu.

Odborári sa však myslia že hlavné je, aby si aj rodič a žiak uvedomili, že ak zaútočia na učiteľa, hrozia im vyššie sadz-by. Nevýhody spojené s novým zákonom sa snažia „skresať“ tým že, „učiteľ by bol verejným činiteľom len pri vyučovaní a prácach s tým spojenými“, ako sa vyjadril šéf školských odborárov J. Gašperan. Táto alternatíva sa zdá ako rozumné riešenie. A tak ostáva len vyčkať, čo sa stane ak zákon schvália.

Azda učiteľom, ktorí si nedokážu získať autoritu sami, pomôže. No ak nie, možno zabe-rie ak učiteľom oblečú policajné uniformy.

strAch ALeBO IgNOrÁcIA?

Nastane veľká tma, ktorá potrvá 72 hodín. Súčasne bude krupobitie spojené s bleskami a hrmením a Zem postihne zemetrasenie. Kto sa nadýcha prachu, dostane kŕč a zomrie. Počas jednej noci zomrie viac ľudí ako v predchádzajúcich dvoch svetových vojnách. Hov-ädzí dobytok zahynie, tráva zožltne a uschne. Mŕtvi ľudia nadobudnú žltú a čiernu farbu. Vietor odveje smrtiace mraky na východ...

líviA SzoMorová

V poslednej dobe sa disku-tuje o mnohých témach. Niektoré nás trápia, niektoré pohoršujú a nad ostatnými len mávneme rukou. Na internete sa nedá vyhnúť jedenásťročnému otcovi, “pornoučiteľke” , hospodárskej kríze...a v neposlednom rade predpovediam.

Tie v nás vzbudzujú prekvap-enie, ignoráciu, niekedy strach. Chvíľkový alebo dlhotrvajúci. Mám známu, ktorú predpoveď o možnej tretej svetovej vojne veľmi vzala. Pesimistické názory ju priviedli do hlbokej depresie a trvali u nej niekoľko dní. Je preto dôležité, aby sme sa na pred-povede pozerali s nadhľadom. Budúcnosť v dlhšom časovom horizonte je totiž premenlivejšia a tým náročnejšie sa dá predvídať. Pretože čím ďalej v čase idete, tým viacej možností sa objaví. Každé rozhodnutie môže zmeniť konečný výsledok.

Hroziaca tretia svetová vo-jna a možný koniec sveta sú dve najobávanejšie predpovede, ktoré hýbu diskusiami. Už v novembri 2010 možno zistíme, či je jedna z veštieb baby Vangy pravdivá. Táto nežijúca slepá tetuška pre nás vypracovala zaujímavé pro-roctvá. Hrozivé je na tom to, že mnohé jej už vyšli. Ako napríklad presný dátum Stalinovej smrti, smrť princeznej Diany, potopenie ruskej ponorky Kursk, ba aj teror-istický útok z 11. septembra 2001. Podľa Vangy nás má postihnúť vojna, ktorá úplne vyľudni Európu. Skončí sa v roku 2014 a bude znamenať nový začiatok všetkého. Jej proroctvá končia rokom 5079, kedy Zem zanikne. Medzitým však svet príde na všetko to, čo bolo preň obrovským tajomstvom. Poznanie Boha, komunikácia s ním, záhady Me-

siaca a vesmíru budú rozlúštené a podobne. Nové vynálezy a ob-javy ako pozastavenie starnutia, vznik nového náboženstva, novej rasy, lieky na rakovinu, dosiahnu-tie nesmrteľnosti a mnoho mnoho iného nás nakoniec privedú k záhube. Planéta Zem už totiž nezvládne ten nápor, ktorý na ňu od začiatku svojho vzniku ľudia kladú.

V polke vojny, ktorú pred-povedala baba Vanga, nás však môže prekvapiť ešte jeden dátum. 22. december 2012 má byť presne ten deň, kedy sa možno posled-nýkrát nadýchneme, kedy posled-nýkrát uvidíme svojich blízkych. Tento deň budeme mnohí na tejto planéte v napätí kvôli tomu, že

kalendár legendárneho indiánske-ho kmeňa Mayov končí. Uvidíme ako to dopadne. Každopádne, ak sa predpoveď ľudí, ktorí prišli z morských hlbín, splní, nemusíme sa aspoň obávať toho, že zažijeme všetko to, čo máme určené oso-bou, ktorú obdivujú mnohí ľudia.

Predpovede by mali ľuďom pomáhať. Sú len upozorneniami, aby sme zmenili náš doterajší život. Mnohí z nás si ich veľmi pripúšťajú, veria im a podľa nich sa riadia.

V proroctvách Nostradama, spomínaných Mayov a baby Van-gy je množstvo nevysvetliteľných a nepochopiteľných vecí. Je teda len na nás, na ľuďoch, či im budeme veriť alebo nie.

––––––––––––

„euro je proste

založené na

princípe ľahkého

utrácania bez

výčitiek. ”

––––––––––––

15. strana2009. marec - Názory

Cigaretový dym z barov a kaviarní nezmizne!

Fajčenie si každoročne vyžiada milióny ľudských obetí a práve preto väčšina krajín Európ-skej únie už prijala zákony na úplný, alebo čiastočný zákaz fajčenia v reštauráciách a baroch. Na Slovensku v súčasnosti fajčí približne 34% populácie a krivka fajčenia je stále vzostupnejšia. Poslanci však odvahu na schválenie zákona za úplný zákaz fajčenia v stravovacích zariadeniach nenašli.

AlžbetA Mičková

Fajčenie je najsilnejšou závislosťou a tabak patrí medzi najznámejšie príčiny zbytočných a predčasných úmrtí na svete. Spôsobuje desiatky ochorení a to najmä ochorenia onkologické, srdcovo-cievne, choroby trávi-aceho traktu, ústnej dutiny ale aj množstvo iných.

V rámci zlepšenia podmienok ochrany nefajčiarov na verejných miestach sa na Slovensku aspoň z časti obmedzil predaj taba-kových výrobkov a aktuálnou sa stala otázka ohľadom fajčenia v reštauráciách a baroch, ktorú vyriešili slovenskí poslanci kompromisom - v podnikoch, v ktorých sa dá stravovať musia byť povinne oddelené fajčiarske a

nefajčiarske priestory. Pre krčmy, podniky a kaviarne kde sa jedlo nepodáva, tento zákon neplatí.

Spokojnosť občanov s týmto rozhodnutím je však diskutabil-ná. Väčšina obyvateľov Sloven-skej republiky je za úplný zákaz fajčenia v priestoroch reštaurácií,

barov a spomínané rozhodnutie poslancov NR SR nepovažuje za dostačujúce. Oddeliť priestory pre fajčiarov a nefajčiarov, aj to len v stravovacích zariadeniach, nie je tak progresívnym krokom, ktorý by mal viesť k zlepšeniu životnej úrovne krajiny. Prijatý bol ten najmiernejší z troch návrhov a tak sa fajčiarska menšina naďalej ne-musí nijako výrazne obmedzovať ani ustupovať nefajčiarom. Či sa reštaurácie vrhnú do prestavieb svojich priestorov, alebo prestanú variť, je pre množstvo, najmä menších zariadení, otázne.

Prestavbu zariadenia sú ma-jitelia povinní vykonať do sep-tembra. V prípade nevybudovania nefajčiarskej časti stravovacích zariadení, bude prevádzkar sank-ciovaný pokutou do výšky 3319

eur, alebo zákazom činnosti.

Je otázne či bude mať toto rozhodnutie pozitívny vplyv na obmedzenie fajčenia u fajčiarov. Efektivita záko-na by pravdepodobne mohla nadobudnúť účinnosť len v prí-pade úplného zákazu fajčenia vo všetkých typov zariadení, tak ako v iných krajinách únie. Zákon o ochrane nefajčiarov teda nefajčiarov chrániť nebude a prístupnosť tabakových výrob-kov bude mládeži naďalej široko dostupná. Zdravie mladých ľudí bude týmto aj naďalej ohro-zované a pasívny fajčiari síce budú chránený pri konzumácií jedla, no pri požívaní nápojov v baroch, kaviarňach a na dis-kotékach budú ďalej vystavovaní nebezpečenstvu.

Stále v šachu

Študenti stále s niečím bo-jujú. S hľadaním miesta v spoločnosti, so skúškami a v neposlednom rade s uby-tovaním. Nepríjemné skúsen-osti (z vlastných i nevlastných skúseností) sú predovšetkým spojené s bývaním na priváte. Nitra je veľké vysokoškolské mesto, s dvoma univerzitami a je pravdepodobne nemožné ubytovať všetkých študentov pri kapacite internátov, ktorá je v súčasnosti. Je dosť možné, že študenti uprednostňujú možnosť bývať v podnájme z komfortného hľadiska. Nech už je dôvod jeden alebo druhý, faktom zostáva, že každoročne si množstvo vysokoškolákov hľadá takúto formu ubytova-nia. Nie vždy je to však šťastná alternatíva.

kAtAríNA trNOVcOVÁ

Majitelia bytov, ktoré sa na pár mesiacov pre nás stanú prechod-ným bydliskom vidia do tejto si-tuácie veľmi dobre. Zdá sa, že si myslia, že študenti zvládnu všetko. Pri telefonátoch, či mailových správach tak nejako omylom zabudnú spomenúť, že byt, ktorý je k dispozícií bohužiaľ nie je zariadený a sú veľmi prekvapení, keď po zhliadnutí bytu zostane v očiach študentov šok. Veď ak sa vám nepáči, v poradovníku majú ďalších, ktorým nebude takýto stav prekážať. A študent s kufra-mi a prekvapeným výrazom nemá v podstate inú možnosť. Veď všetko ostatné je už obsadené. A tak si nás držia v šachu. Prvotne dohodnutá paušálna cena za byt sa razom zdvihne o dve tisícky, pretože majiteľ surfoval na in-ternete a zistil, že na Klokočine stojí byt síce o tisícku menej, ale tento je v centre mesta. Takže sa opäť môžete prispôsobiť alebo nájsť si dvere a odísť. To že „takýto“ byt mimo centra je však zrekonštruovaný a plne zariadený však akosi zabudne spomenúť. To je už nepodstatná informá-cia. Neskôr ani nemusíte byť prekvapení, keď sa vrátite po sviatku Všetkých svätých späť na privát a ten vyzerá ináč ako keď ste ho opúšťali. Možno nič nezmizlo, len veci sú tak nejako zvláštne popremiestňované a voda z červeného kohútika nevykazuje žiadnu známku tepla. OK. Možno niečo opravujú a nejde v celej by-tovke. Keď sa však pár dní sprchu-jete v ľadovej vode, je to jasným dôkazom toho, že chyba sa stala niekde inde. A ochotný ušľachtilý majiteľ vám v telefóne, ktorý sa mu po niekoľkých týždňoch uráčilo zdvihnúť oznámi, že je to váš problém a máte si ho vyriešiť. Ale keďže je dobráčisko od kosti, nadiktuje vám číslo na opravára,

ktorý túto situáciu určite vyrieši. Samozrejme, nie na jeho nákla-dy. Po niekoľkých minútach ro-zhovoru s pánom opravárom a vysvetľovania mu, kam sa má vlastne dostaviť môže človek veľmi ľahko prísť na to, že síce hovorí o Nitre, lenže dotyčný pán je z Košíc a nebol by to preňho asi najlukratívnejší kšeft. A po-tom príde veľké rozhodnutie: Na tomto byte už nikdy viac! Nájdete si iný byt, na ktorom síce teplá voda funguje, ale uprostred se-mestra niekto zazvoní na dvere a ospravedlňujúcim úsmevom vás odpojí od elektriny. A začína opäť kolotoč nezdvíhaných hovo-rov, prípadne replika z telefónu: „Volaný účastník je momentálne nedostupný“. Môže sa stať, že je „dočasne nedostupný“ aj niekoľko dni. To asi nie je tým, že by sa majiteľ nachádzal „dočasne“ v podzemí. Potom množstvo výhovoriek typu: Chyba musela nastať v elektrárni, ja som všetky účty platil. Študent si môže zasa ísť pískať. Tento krát po tme.

Čím viac ľudí bývajúcich na priváte poznám, tým viac som presvedčená, že sa medzi prenajímateľmi nenachádza ani jeden seriózny človek. Od študentov žiadajú serióznosť: platenie načas, nepoškodenie nábytku (ak v byte samozrejme nejaký je), dodržiavanie nočného pokoja a podobne, no oni sami nevykonávajú ani takú základnú „dospelácku“ vec, akou je plate-nie si účtov. Komunikácia je na bode mrazu, lebo akonáhle zis-tia, že sa vyskytol problém, majú pocit, že ak nebudú dvíhať tele-fón, problém sa z ničoho nič vyp-arí. Veď študent je aj tak v šachu.

Prenajímateľom bytov, ktorí nič z tohto tu uvedeného nerobia sa hlboko ospravedlňujem a tým, ktorí by sa v tomto článku mohli nájsť odkazujem, aby sa zamysleli nad tým, že by bolo oveľa lepšie, keby o nich nemusel nikto písať.

––––––––––––

„čím viac ľudí

bývajúcich na

priváte poznám,

tým viac som

presvedčená,

že sa medzi

prenajímateľmi ne-

nachádza ani jeden

seriózny človek.”

––––––––––––

Viac LAZLO ilustrácií na www.presstigeonline.sk

presstigeonline.sk

VideoreportážeSpravodajstvoPublicistikaBlogy

2009. marec - Vydanie podporili, Tiráž16. strana

Riaditeľ: Alexander Laczko: alexander.laczko@presstige.sk, tel.: 0915 707 204 ▪ Šéfredaktor: Ákos Bokora: akos.bokora@presstige.sk, tel.: 0918 232 386 ▪ Zástupca šéfredaktora/ hlavný editor slovenského vydania: Róbert Kollár: robert.kollar@presstige.sk, tel.: 0903 832 085 ▪ Zodpovedný redaktor: Róbert Kollár ▪ Vydavateľ: ZMŠ JUGYIK, Fraňa Mojtu 10, 949 01 Nitra ▪ Grafika: Vladislav Žemba ▪ Branislav Hradiský ▪ Michaela Lukyová ▪ Tlačová príprava: Al-exander Laczko ▪ Editori rubrík: Michal Andel: Via Litera - michal.andel@presstige.sk; Dor-ota Čermanová: Art Regnum - dorka.cermanova@presstige.sk; Juraj Černota: Res Publica - juraj.cernota@presstige.sk; Marta Janáčová: Ergo Sum - marta.janacova@presstige.sk; Jana Kožejová: Parnass, Separé - jana.kozejova@presstige.sk; Elena Poleková: Spravodajstvo - ele-na.polekova@presstige.sk; Katarína Trnovcová: Názory - katarina.trnovcova@presstige.sk ▪ Spolupracovníci: Daniela Belicová, Michaela Demínová, Tibor Gáspár, Roman Hromník, Jana Libová, Marcel Marcišiak, Peter Mikulášik, Michaela Michaleová, Katarina Móciková, Milan Ondruš, Michaela Provazníková, Ľubica Sekerková, Lívia Szomorová, Jana Šlinská, Katarína Trnovcová, Alexandra Varcholová, Iarka Vatlavic, Helena Werle, Jozef Zima ▪ Fotografi: Michal

Andel, Dorota Čermanová, Ivan Horváth, Danica Kleinová, Róbert Kollár, Zuzana Kováčová, Alexander Laczko, Lenka Lukačovičová, Peter Mikulášik, Ivan Sebeš, Gabriel Varga ▪ Ja-zykoví korektori: Lucia Berežná, Mária Hrdličková, Eva Kalivodová, Elena Poleková, Monika Rodáková ▪ Členovia redakčnej rady: Alexander Laczko, Marek Finta, Gregor Lacza, Róbert Kollár ▪ Tlač: Petitpress a.s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava ▪ Registračné číslo: EV 2432/08 ▪ Adresaredakcie/ administrácia: PRESStige, Fraňa Mojtu 10, 949 01 Nitra ▪ Ostatné kontakty: www.presstigeonline.sk, redakcia@presstige.sk ▪ Webmaster: Ladislav Szép - ladislav.szep@presstige.sk ▪ Distribúciu zabezpečuje: Redakcia ▪ Garant novín: H. Nagy Péter, vysokoškolský pedagóg a publicista – h.nagy@presstige.sk ▪ S podpo-rou: Ministerstva kultúry Slovenskej Republiky a Nitrianskej komunitnej nadácie ▪ Publikovanie článkov a fotografii v akejkoľvek forme je možné len s písomným súhla-som PRESStige-u ▪ Poďakovanie Katedre Areálový Kultúr na FSŠ UKF za podporu ▪ Články publikované v novinách nemusia predstavovať názor redakcie! ▪ Neoznačené fotografie: google.com, stockphoto.com, sxc.hu ▪

tiRáž

www.presstigeonline.sk

redakcia@presstige.sk