PREVENCIA DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ

1. Základné pojmy

Adiktológia novokoncipovaný multidisciplinárny odbor, zameraný na liečbu, prevenciu a výskum užívania návykových látok 

Droga akákoľvek látka, ktorá po vstupe do živého organizmu je schopná zmeniť jednu alebo viac funkcií, pôsobí priamo alebo nepriamo na CNS a môže maž priznané postavenie lieku

Abúzus zneužívanie, vzniká nadmerným užívaním drogy, ktorá výrazne poškodzuje zdravie človeka, neraz sa spája s vytvorenými návykmi, ktoré nútia jednotlivca pokračovať v prijímaní drogy

Úzus užívanie drogy v záujme jednotlivca, aby dosiahol duševnú alebo telesnú pohodu, drogu má pod kontrolou, nedochádza k poškodeniu zdravia

Tolerancia znížená odpoveď organizmu na účinky drogy, ktorú musí prijať konzument na dosahovanie rovnakého účinku drogy

Abstinenčný syndróm súhrn príznakov, ktorá sa prejavuje v psychickej alebo fyzickej oblasti prípadne v oboch obvykle po vysadené drog

Abstinent človek, ktorá neužíva žiadne drogy

Komorbidita výskyt dvoch alebo viacerých závislostí u jedného jedinca

MKCH10 Duševné poruchy a poruchy správania vyvolané účinkom psychoaktívnych látok F10 – F19

F10 alkoholF11 opioidyF12 kanabinoidy F13 sedatíva a hypnotiká F14 kokaínF15 iné stimulanciá vrátane kofeínu F16 halucinogény F17 tabakF18 organické rozpúšťadlá F19 niekoľké látky s používaním iných psychoaktívnych látok

1

SLANGY

mariánka, tráva marihuana

zhulený nadrogovaný

bongo fajčenie marihuany cez dvojitú fľašu

koláčiky, kolesá extáza

herák, matroš, háčko heroín

koks kokaín

haluza stav po užití drogy s halucinogénnym účinkom

piko, pedro, péčko pervitín

šleha, dielik, čiara jedna dávka drogy

skladačka dávka drogy zabalená do papierika príp. alobalu

pumpa inj. striekačka

2

3. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA DROG

Drogy sa užívali a užívajú asi vo všetkých kultúrach a vo všetkých obdobiach vývoja ľudstva. Niektoré civilizácie používajú drogy v súlade s prirodzeným spôsobom života, v súlade s prírodou. Zaujímavé je, že vedecké poznatky nedokázali, že by im užívanie drog spôsobovalo negatívne zdravotné následky. Zrejme majú drogy pod kontrolou do takej miery, že majú silu a vôľu si uvedomovať jej účinky, pozitíva, dobu užívania, množstvo drogy, kvalitu drogy a podobne. Určite v tom zohráva úlohu sila vyzretej osobnosti, psychická odolnosť, zvláštny vzťah k prírode, duchovnosť a pod. Väčšinou sa však jedná o kmene zaostalých civilizácií, v mnohom nám vzdialené nielen vzdušnou čiarou, ale aj úplne odlišným spôsobom života, správaním, kvalitou života, prežívania a druhom spoločenského usporiadania.

Slovo droga má anglický pôvod a jej význam by sa dal označiť ako liek i jed. Z pohľadu farmakológie je droga látkou, pomocou ktorej sa dá dosiahnuť zmenený stav vedomia, nálady, povzbudenie alebo utlmenie psychických alebo somatických funkcií, prípadne vyvolanie mimoriadnych psychosomatických zážitkov, akými sú halucinácie, ilúzie a pod. Svetová zdravotnícka organizácia WHO odporúča nasledovnú charakteristiku drogy: Droga je akákoľvek látka, ktorá po vstupe do živého organizmu je schopná pozmeniť jednu alebo viac funkcií, pôsobí priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém a môže mať priznané postavenie lieku.

Na Slovensku sa od 90 tych rokov nebezpečne zvyšuje drogová závislosť nielen v mestách ale aj na vidieku. Pred rokom 1989 bolo zneužívanie návykových látok zriedkavé a v prevažnej miere zamerané na spotrebu liekov s psychotropnými účinkami. K okresom s evidovaným nízkym počtom drogovo závislých patrí Stará Ľubovňa, Svidník, Gelnica, Čadca, Námestovo, Bardejov, Vranov nad Topľou, Bytča, Turčianske Teplice, Stropkov. Naopak za rizikové okresy možno považovať okresy Senec, Pezinok, Galanta, Hlohovec. Najhoršia situácie je v Bratislave a jej blízkom okolí. Bratislava ako silné ekonomické centrum s najväčšími zárobkami a kúpnou silou obyvateľstva, ako aj pomerne dobre rozvinutou sieťou importérov a dílerov drog, je na prvom mieste v organizovaní dovozu, distribúcie, predaja a konzumácie drog na Slovensku. Časť zaostalejšieho stredného Slovenska, a najmä východoslovenský región, vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti a nižšie príjmy zaznamenáva dlhodobo najnižšiu úroveň konzumácie tvrdých drog.

4. DRUHY A ROZDELENIE DROG

V odbornej literatúre sa vyskytujú viaceré delenia drog odvodzujúce sa vždy od určitého hľadiska vystihujúceho hlavnú vlastnosť drogy, prípadne jej pôvod. Za základné rozdelenie drog by sa dalo použiť delenie drog na mäkké (legálne) a tvrdé (nelegálne).

Legálne drogy sú látky alebo prípravky, ktoré môžu ovplyvňovať psychiku a často môžu vytvoriť aj určitú závislosť. Ich nebezpečnosť spočíva v každodennom užívaní, ktoré je spôsobené ľahostajnosťou spoločnosti a vysokým prahom tolerantnosti voči osobám užívajúcim tieto drogy. Dôležitým faktorom je tak vytváranie negatívneho príkladu zo strany dospelých, na ktorého základe vzniká kladný postoj mládeže k legálnym drogám. Do tejto skupiny drogy sú zaradené alkoholické nápoje, káva, čaj, tabak, kakao, čokoláda a iné.

Nelegálne drogy sú drogy zjednodušene povedané tie, ktoré sú konzumované v rozpore s platnou legislatívou.

3

Ďalšie delenie, ktoré vystihuje a zároveň kategorizuje drogy podľa ich účinku je na stimulanty, depresanty, halucinogény, inhalanty, a iné:.

Stimulanty, patria sem kokaín, amfetamíny, khat, diétne tabletky, nikotín, kofeín. Povzbudzujú nervový systém, zvyšujú srdcový pulz a krvný tlak, energetické zásobovanie svalov, znižujú pocitu hladu, vyvolávajú mentálne efekty, ako pocit dôvernosti, ľahkého vyjadrovania sa, vzrušenia a eufórie. Predávkovanie spôsobuje pocity úzkosti, paranoje a duševného zmätku, predávkovanie môže spôsobiť zlyhanie srdcovej alebo mozgovej činnosti.

Depresanty, opiáty (ópium, heroín, kodeín, metadon a iné), sedatíva (hypnotiká, barbituráty, benzodiazepany) a alkohol (pivo, víno, destiláty). Malé dávky spôsobujú zníženie srdcového tepu, dýchania, svalovej koordinácie, potlačenie zmyslov. Hlavne opiáty môžu vyvolať pocity zdesenia, zvracania a sexuálnej neschopnosti. Psychické efekty malých dávok depresantov môžu byť povzbudzujúce, avšak vo väčšine prípadov spôsobujú otupenie myslenia, malátnosť. Môže vznikať eufória spojená s pocitom pohody, odvážnosti, odblokovanie spoločenských zábran a mantinelov.

Halucinogény, sú charakteristické svojím pôsobením na vnímanie prostredia a vytvorenie si vlastného obrazu sveta, kde realita je potlačená intenzívnymi pocitmi. Medzi najznámejších predstaviteľov tejto skupiny drog by sme mohli zaradiť LSD, huby rodu Psilocibe, peyotl, mescalin, MDA, MDMA (extáza), metylpemolyn, kanabinoidy a iné. Spôsobujú zvracanie a závrate. Marihuana zvyšuje chuť do jedla. MDM, MDMA a LSD pôsobia ako stimulanty, avšak fyziologické efekty nie sú také dôležité ako účinky psychické. Mentálne účinky halucinogénov sú spôsobené pokrivením alebo posilnením pocitov alebo vnemov. Často sa tvoria v mozgu imaginárne obrazy.

Inhalanty sú plynné alebo kvapalné substancie, ktoré sú vdychované a absorbované cez pľúca. Jedná sa o organické rozpúšťadlá vo forme náterov, farieb, sprejov a pod. Fyziologické účinky inhalantov sú veľmi často depresívne. Vyskytujú sa pocity pomätenia, neartikulovaná reč, nestabilná chôdza, ospalosť. Rozpúšťadlá môžu byť toxické pre pľúca, mozog, pečeň, obličky. Mentálne efekty sa pri malých množstvách prejavujú impulzívnosťou a vzrušením. U niektorých užívateľov môžu nastať halucinácie a ospalosť. Niektoré inhalanty znižujú TK a spôsobujú závrate, podráždenosť.

Iné drogy do tejto skupiny sú zaradené drogy, ktoré nie je možné priradiť ani do jednej z predchádzajúcich skupín. Sú to napríklad steroidy a iné športové drogy, psychotropné medikamenty.

4

5. ÚČINKY DROGY NA ORGANIZMUS

Na základe uvedených údajov sa dá teda hovoriť o veľkej variabilite drog. Jedna skupina pôsobí na organizmus povzbudzujúco až provokujúco, kým druhá utlmuje a organizmus brzdí. Droga má však vo všeobecnosti na organizmus konzumenta tri účinky:

a) euforizujúci účinok - príjemný stav telesnej a duševnej pohody, naplnený radosťou zo života, spokojnosťou, sebavedomím, dobrou náladou,

b) zmocňujúci účinok – človek žije vo veľkom klame, že ,,má všetko pod kontrolou“, pričom sa dostáva do zajatia drogy, všetko jeho úsilie sa koncentruje na zháňanie a konzumovanie drogy,

c) zhubný účinok – skracuje život človeka, poškodzuje životne dôležité orgány, postupne ho vyčleňuje z rodinného a spoločenského života a len ťažko sa mu dá ubrániť.

6. SPOLOČENSKY TOLEROVANÉ DROGY

ALKOHOLIZMUS, najviac tolerovaná a rozšírené droga v našej spoločnosti. Práve mládež svoje prvé samostatné kroky v dospelosti spája práve s alkoholom, prípadne so zážitkom s ním spojeným. Alkoholizmus je chorobný stav, ktorý vznikol na základe dlhoročného užívania alkoholu. Vývin závislosti na alkohole možno rozdeliť do štyroch štádií:

1) Predalkoholické štádium – pitie alkoholu pri spoločenských príležitostiach, hladina alkoholu sa pohybuje od 1 do 1,5 promile. Človek je uvoľnený, ľahšie nadväzuje kontakty.

2) Prodromálne štádium – varovné, zvyšuje sa frekvencia pitia, hladina alkoholu v krvi je 1,5 – 3 promile. Strácajú sa zábrany, pije viac koncentrátov, často neovláda pohyb a reč.

3) Kruciálne štádium – centrom záujmu človeka je len alkohol. Pridávajú sa telesné príznaky ako trasenie rúk, bolesti hlavy a nechutenstvo, charakteristické je okno Nastávajú konflikty doma i v zamestnaní.

4) Terminálne štádium – je charakteristické výrazne zníženou toleranciou na alkohol. Človek je opitý už po malých dávkach alkoholu a neraz prichádza aj k otrave alkoholom. Rozpadá sa osobnosť človeka a postupne sa v spoločnosti degraduje. (Kačániová, 2005).

TABAKIZMUS, chorobná závislosť od nikotínovej zložky, prispieva k zvýšeniu chorobnosti i predčasnej smrti jednotlivcov, ktorí si zvykli na pravidelnú konzumáciu tabakových výrobkov. Tabakový dym spôsobuje závislosť a smrteľná dávka je okolo 50 mg. Medzi negatívne účinky fajčenia patria chronický zápal hrtana, priedušiek, kašeľ, nespavosť, zhoršená pamäť a pozornosť, rôzne cievne ochorenia. Opätovnú túžbu po cigarete spôsobuje hormón šťastia dopamín, ktorý pri fajčení uvoľňuje v mozgu nikotín.

5

NELÁTKOVÉ ZÁVISLOSTI, gamblerstvo. Najmä v posledných rokoch prudko vzrastá počet jednotlivcov, ktorí podľahli tomuto fenoménu doby. Nebezpečenstvo je rovnako dôležité ako pri iných závislostiach, pričom je znásobené tým, že spolu s ním sa vyskytujú ďalšie závislosti. Navodzuje telesnú a duševnú závislosť. V organizme hráča pod vplyvom vzrušenia z hry sa tvoria látky podobné opiátovým drogám, ako sú endorfíny, enkefalíny a dopamíny.

7. SPÔSOB VSTUPU DROGY DO ORGANIZMU

Droga ako látka môže do organizmu vstúpiť viacerými cestami. Spôsoby jej aplikácie sa menia od návyku každého jedinca. Od miesta a spôsobu aplikácie priamo závisia účinky drogy na organizmus konzumenta. Poznáme viacero spôsobov aplikácie drog:

A) INHALÁCIA

Pri tomto spôsobe užitia drogy sa droga dostáva do organizmu cez dýchaciu sústavu konzumenta. Niektoré druhy drog sú priamo určené na tento spôsob užitia, nakoľko ich psychoaktívne látky, ktoré obsahujú, sa neničia vplyvom vysokých teplôt (marihuana, hašiš, niektoré opiáty). Tento druh užitia drogy často nahrádza vnútrožilovú aplikáciu drogy, pričom sa tým sleduje menej agresívny a invazívny spôsob jej dodania do organizmu. Príkladom je fajčenie – vdychovanie výparových spalín heroínu. Tento spôsob prevláda u konzumentov začiatočníkov, teda u väčšiny mládeže, ktorá začína týmto spôsobom prvé experimenty s touto drogou. Samostatnou kapitolou sú psychoaktívne látky vdychované za studena. Väčšinou sú to prchavé organické rozpúšťadlá, ktorých molekuly sa dostávajú cez sliznice dýchacích orgánov do krvného riečišťa, pľúc a veľkého krvného obehu. Devastujúce účinky takto dopravovaných látok sú na mladom organizme alarmujúce. Často začnú nezvratné biologické zmeny v organizme, ktoré si daný konzument začne uvedomovať až už je neskoro. Takáto aplikácia sa stala fenómenom doby na konci 20. storočia, prevažne u osôb rómskej národnosti a sociálne slabších vrstiev. Aj keď heroín a ostatné drogy nebol problém v uliciach našich miest zohnať, predsa len fľaša toulénu alebo riedidla bola veľkým lákadlom aj z hľadiska ich ceny a ľahkej dostupnosti.

B) REZORPCIA

Jedná sa o vstup drogy do organizmu cez sliznicu. Vo väčšine prípadov sa pre tento účel aplikácie drog využívajú sliznice tráviacej sústavy – aplikácia per os. Dôležitou podmienkou pre túto aplikáciu je aby psychoaktívne látky obsiahnuté v droge neboli predčasne rozkladané pomocou enzýmov v slinách, prípadne žalúdočnou kyselinou. Vhodným typom drog pre toto použitie sa ukázali niektoré druhy opiátov, psychofarmaká, halucinogény. Menej používanou alternatívou tohto spôsobu aplikácie je vstrebávanie sliznicou pošvy (per vaginam) a konečníka (per rectum). Ak hovoríme o aplikácii drogy cez sliznice musíme zákonite spomenúť azda najznámejší spôsob, a to rezorpciu kokaínu cez sliznicu nosa (per nasim). Rýchly nástup takto podanej drogy je následkom prieniku drogy cez čuchové nervy priamo do mozgu. Dlhodobé užívanie kokaínu týmto spôsobom má za následok postupné odumieranie sliznice nosa a rozpad nosnej priehradky. V dôsledku vysokej ceny tejto drogy na čiernom trhu (80 € až 100 € za gram) je u našej mládeže zaužívaný variant, pri ktorom je kokaín nahradený metamfetamínom (pervitínom). Nebezpečenstvo je aj v dostupnosti tejto drogy v populácii našej mládeže, keď jedna dávka tejto syntetickej drogy sa pohybuje v cene 10 €.

6

V súčasnosti sa dostáva do popredia otázka aplikácie drog cez ľudskú kožu. V medicínskej sfére je tento spôsob už dávno známy a často využívaný z dôvodu vysokej účinnosti. Od rôznych mastí a gélov pre lokálnu anestéziu až po masti nahradzujúce nedostatok hormónov v tele a poruchy srdca. Touto cestou sa dajú do organizmu dostať aj rôzne psychoaktívne látky obsiahnuté v drogách. Najčastejšie je ako príklad uvádzané LSD. U detí a mládeže je toto nebezpečenstvo znásobené tým, že detská koža obsahuje menšie množstvo spevňujúcich kolagénnových vláken než koža dospelého jedinca. Vyskytli sa prípady keď vynaliezavosť obchodníkov s drogami viedla až k vývoju ,,samolepiek a tetovačiek“ pre deti. O tom, že tieto obrázky sú impregnované drogou, ktorá je aktivovaná obliznutím a nalepením na kožu dieťaťa treba hovoriť v prijateľnej forme so samotnými deťmi a samozrejme s rodičmi, ktorí toto nebezpečenstvo nesmú podceňovať.

C) PARENTERÁLNA CESTA

Takto sa nazýva spôsob aplikácie drogy intravenózne, čiže injekčné vpravenie látky priamo do krvného obehu. Takouto cestou užívajú drogu už skúsenejší konzumenti, čo však nevylučuje ich nízky vek. Neplatí, že vnútrožilové užitie drogy je výsadou len starých a skúsených narkomanov. Takáto metóda nesie so sebou aj ďaľšie nebezpečenstvá. Pretože je to invazívna metóda, sú miesta vpichu bránou pre vstup rôznych infekcií, ktoré môžu vyústiť až do tak závažných ochorení ako sú hepatitída a čoraz nástojčivejšie sa tlačiace do popredia zlyhanie imunitného systému - AIDS. V rámci získania čo najväčšieho zisku priekupníkov drog sú ešte do samotnej drogy primiešané aj iné látky ako sadra, sóda, zoškrabaná omietka, kakao. Je veľa možností ako si môžu konzumenti drog dostať do tela svoju obľúbenú drogu. V tomto ohľade ich fantázia a obrovská potreba užiť drogu zohrávajú svoju rolu. Miesta ako očnice, penis, prsníky, koža medzi prstami už nie sú výnimkou. Bolesť v týchto prípadoch je zatlačená do pozadia nutnosťou užitia drogy.

8. DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ ako sociálno patologický jav v spoločnosti

Sociálna patológia je súhrnný pojem na označenie chorých, nenormálnych, všeobecne nežiaducich spoločenských javov. Vyskytujú sa v každej spoločnosti, pretože sú pre spoločnosti nežiaduce a škodlivé, otázky sociálnej patológie sú predmetom záujmu viacerých vedných disciplín. Durkheim považoval sociálnu patológiu za vedu o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach, činoch a správaní, ktoré sa odchyľujú od stanovených noriem, ale súčasne sú organickou súčasťou, komponentom života sociálnych celkov.

Medzi sociálno patologické javy patrí aj drogová závislosť, v súčasnosti a aj dlhodobo sú okrem drogovej závislosti považované za sociálno patologické javy aj:

- kriminalita, - nezamestnanosť, - asociálne správanie,- násilie, - agresivita,- samovraždy, - rozvodovosť, - potratovosť,- prostitúcia,- alkoholizmus.

7

Psychológovia sa zhodujú v tom, že správanie vyplývajúce zo sociálno patologických javov je dôsledkom narušenej osobnosti už v období detstva a úpadku vnútorných morálnych hodnôt. Niektorí odborníci pripúšťajú genetickú podmienenosť vzniku závislosti, napríklad alkoholizmu. Všeobecne však možno skonštatovať, že popri faktoroch porúch osobnosti a dedičnosti zohrávajú veľkú úlohu sociálne podmienky prostredia spoločnosti a života rodiny, životnú úroveň, sociálne a psychické podmienky vývinu osobnosti a podmienky výchovy.

Často sa jednotlivé sociálno patologické javy navzájom kombinujú a spolu súvisia. Nie je zriedkavé, že v rodinách s nízkou životnou úrovňou sa vyskytuje naraz chudoba, alkoholizmus, nezamestnanosť, kriminalita, drogová závislosť a pod., rovnako u detí tak aj dospelých. Preto je úsilie o odstránenie sociálno patologických javov, ich znižovanie veľmi ťažké a z časového hľadiska dlhodobé.

Oblasť správania jednotlivcov v dôsledku sociálno patologických javov je rozmanitá. Hranice správania, kedy je už niečo nežiaduce a škodlivé sa v rôznych krajinách posudzuje odlišne. Napríklad prostitúcia sa v niektorých kultúrach v rámci turizmu považuje za jav sociálne pozitívny. Aj v oblasti drogovej závislosti existujú kultúry a prírodné kmene, kde sú drogy legálne a netaja sa  pozitívnymi účinkami drog na ľudský organizmus. Pre kultúrne spoločenstvá, ktoré odmietajú súkromné vlastníctvo je krádež normálnym javom. Z týchto príkladov je zrejmé, že sociálno patologické správanie sa v jednotlivých krajinách a kultúrach posudzuje odlišne.

Problematika sociálno patologických javov na Slovensku začala vstupovať do popredia po roku 1989 z dôvodu prijatia novej demokracie, ktorá priniesla okrem množstva pozitív aj negatíva, práve v podobe nárastu nežiaducich sociálnych javov. Narástla najmä kriminalita, nezamestnanosť, chudoba a drogová závislosť. Tieto javy začali po tomto období až do súčasnosti výrazne ovplyvňovať život obyvateľov a sú vážnym sociálnym a politickým problémom. Najefektívnejším spôsobom boja proti týmto sociálno patologickým javom je prevencia.

9. DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ

Pri vzniku drogovej závislosti zohrávajú úlohu viaceré rizikové faktory. Tieto rizikové faktory majú tendenciu sa často opakovať. Rizikové faktory by sme mohli rozdeliť na dve základné skupiny:

A. Spoločenské faktory

a) hospodárska deprivácia – hospodárska situácia krajiny má osobitý vplyv na kvalitu prevencie a na úroveň vzdelávania a výchovy, práce v zdravotníctve, polície a národnej stratégie boja proti drogám,

b) bývanie v lokalite s vysokou kriminalitou – častým javom pri tomto faktore je ľahká dostupnosť drogy v mieste bydliska mládeže v rizikových lokalitách, deti a mládež preberajú modely správania rovesníckych skupín,

c) prechody a sťahovania – každá zmena bydliska a prostredia je stresujúci faktor, ktorý zvlášť u mladších jedincov vyvoláva potrebu sa s touto situáciou vyrovnať po svojom,

d) dostupnosť alkoholu a drog – čím je lepšia dostupnosť k alkoholu a drogám, tým je väčšia možnosť ich zneužitia,

e) spoločenské normy tolerované k užívaniu alkoholu a iných drog – tolerancia spoločnosti k užívaniu návykových látok zväčšuje pravdepodobnosť zneužitia týchto látok deťmi.

8

B. Individuálne faktory

a) alkoholizmus v rodine – ak je alkoholizmus v rodine sú narušené emocionálne väzby, rodina sa stáva dysfunkčná a poskytuje nesprávne vzory,

b) genetická predispozícia – faktor, ktorý sa nedá ovplyvniť,

c) nevhodné metódy výchovy v rodine – strata prirodzenej autority a dieťa ľahšie podľahne, vonkajším vplyvom,

d) zlyhávanie v škole – dieťa, ktoré je vystavené tlaku neúspechu, vyhľadáva spoločenské skupiny, v ktorých je jeho prípadný neúspech v škole chápaný ako súčasť vzdoru a bude tak pozitívne hodnotené,

e) nízky stupeň naviazanosti na školské prostredie – dieťa necíti potrebu osvojovať si postoje, hodnoty a normy, ktoré sú mu sprostredkovávané školou, čo býva pri direktívnom vedení vyučovania a neosobnom prístupe pedagógov,

f) predčasná prvá skúsenosť s užitím drogy – vek dieťaťa zohráva zásadnú úlohu zvlášť vtedy, ak je príliš nízky a nie je u neho dostatočne vybudovaná osobnostná štruktúra.

10. ŠTÁDIÁ DROGOVEJ ZÁVISLOSTI

Aj človek pôvodne nezávislý od drogy postupným užívaním drogy stráca schopnosť slobodného rozhodovania a začína byť od nej závislý. Závislosť vzniká postupne a neraz si dotyčný a jeho okolie tento fakt príliš nevšímajú. Vývoj závislosti u mladistvých osôb je možné rozdeliť do štyroch štádií drogových závislostí:

- prvé štádium – obdobie experimentovania, prvých pozitívnych účinkov pri spoločenských stretnutiach, v skupine kamarátov, pri prvých problémoch,

- druhé štádium - jedinci už aktívne vyhľadávajú zmeny nálady navodené užívanou látkou. Majú drogu v zásobe a užívajú ju častejšie ako raz týždenne. Nepovažujú drogu za príčinu nepriaznivých následkov. Nastávajú psychosociálne zmeny, napr. školský výkon sa postupne zhoršuje, môžu sa prejaviť prvé problémy so zákonom, bývajú hostilní k rodine,

- tretie štádium – droga je považovaná za najdôležitejšiu vec pre život. Ide o skorú závislosť, ktorá sa vyvinula z tolerancie a adolescenti užívajú často viac drog. Majú záujem o dosiahnutie eufórie navodenej drogou, antisociálne správanie, možná kombinácia s alkoholom, droga sa stáva únikom z nepohody a bolesti,

- štvrté štádium – označované aj ako "vyhorenie". Drogy sa užívajú skôr pre prevenciu negatívnych pocitov ako pre získanie eufórie, dochádza k strate kontroly nad drogou, prichádza k opakovanému umiestňovaniu do liečebných zariadení, ale aj do väznice, či dokonca môže viesť k úmrtiu.

Pre prácu pedagógov a rodinu je dôležité komunikovať s deťmi a sledovať ich správanie. Týmto sa môžeme dopracovať k zisteniam, ktoré vedú priamo, prípadne nepriamo k diagnostikovaniu drogovej závislosti u jedinca. Pri podozrení, že dieťa je užívateľom drog by sme mali sledovať tieto štyri základné ukazovatele:

1. fyziologické prejavy – farba kože, častejšie potenie, triaška, zlá práca zreníc, červené fľaky,

9

2. zmeny v správaní – iné držanie tela, nesprávna chôdza, zmena nálady od mlčanlivosti k výbuchu smiechu či hnevu, pojašenosť, všetko v priebehu krátkeho času,

3. zmeny v obliekaní a doplnkoch – tetovania, zvýšená ležérnosť, zmena hygieny,

4. zmena najlepšieho priateľa – iní kamaráti, štýl hudby, opadáva záujem o predtým uprednostnované záujmy.

Bolo zistené, že pri výskyte jedného, prípadne dvoch prejavov v jednej skupine sa síce jedná o zmenu v správaní, avšak nemusí to ešte byť alarmujúca situácia. Ak sa ale vyskytnú spolu aspoň jeden prejav z každej skupiny, je to signál, že dieťa prechádza ťažkým obdobím začiatku, možno už aj pokročilým štádiom závislosti.

11. DRUHY ZÁVISLOSTÍ

Drogová závislosť ako taká, môže mať v podstate dve základné podoby. Psychickú a fyzickú závislosť.

a) Psychická závislosť navodzuje zmenu duševného stavu jednotlivca. Je často sprevádzaná túžbou po príjemných zážitkoch spolu s potrebou ďalšieho prijímania drogy. Konzument si uvedomuje nebezpečenstvo svojho konania, avšak túžba po droge u neho pretrváva. (Janík-Dušek,1990,s.72).

b) Fyzická závislosť „vzniká v dôsledku častého a pravidelného prísunu drogy do organizmu, kedy sa samotná psychoaktívna látka stáva súčasťou metabolizmu organizmu konzumenta drogy.“ (Janík-Dušek, 1990, s.72).

TYPY DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ:

- Opiátový typ (heroín, ópium) – všeobecná eufória, tiché snívanie, ľahostajnosť. Rýchlo sa vyvíja psychická aj fyzická závislosť a začínajú sa prejavovať povahové zmeny ako podráždenosť, strácanie pamäti, dezorientácia. Závislí sú často v útlme a stávajú sa apatickí, postupne upadajú psychicky a fyzicky.

- Kanabisový typ (marihuana, hašiš) – závislá osoba má pocity ľahostajnosti, uvoľnenia, eufórie a niekedy straty orientácie v čase a priestore. Charakteristické je sucho v ústach a v krku a nevoľnosť.

- Kokaínový typ – charakteristický je nepokoj, podráždenosť, strata hmotnosti, úzkostné stavy. Osoby sú schopné na krátky čas väčších výkonov, čo má za následok pomerne rýchly vznik psychickej závislosti.

- Amfetamínový typ (pervitín, extáza) – závislosť charakteristická aktivitou a prílevom sily, osoba dokáže dlhodobo vykonávať určitú činnosť. Po určitom čase však prichádza štádium únavy.

- Kathový typ (listy kríku kath) – osoby s touto závislosťou sa stávajú družnejšie, zvyšuje sa im sebadôvera, klesá potreba spánku. Na orgánoch tráviacej sústavy vznikajú zápaly a degeneratívne zmeny. Poškodené je aj srdce. Nastáva postupný telesný a duševný kolaps.

- Halucinogénový typ (LSD) – účinné látky týchto drog pôsobia na CNS a vyvolávajú stavy halucinácie a ilúzie. Mieša sa realita so snením a euforické stavy striedajú depresie.

- Solvenciálny typ (toulén, acetón) – nebezpečnosť tejto závislosti spočíva v pomerne ľahkom získaní drogy a degeneračným účinkom na dýchacie orgány a CNS. Charakteristický je výtok sekrétu z nosa, striedanie eufórie a letargie. Neskôr vznikajú poruchy reči.

10

- Barbiturátový typ (rôzne druhy liekov) – vysoké tlmivé účinky drog spôsobujú poškodenie CNS. Pri väčších dávkach hrozí zástava dýchania a srdca. Lieky spôsobujú zmätenosť, emočnú labilitu a poruchy reči.

12. OSOBNOSŤ UŽÍVATEĽA DROG

Svetová zdravotnícka organizácia charakterizuje toxikomana ako osobu závislú na toxických látkach alebo osobu psychicky závislú, prípadne ktorá je závislá psychicky i na toxických látkach. Užívateľ drog má zmenené správanie, iné reakcie, ktorú sú vždy sprevádzané nutkaním brať drogu stále alebo pravidelne pre jej účinky na psychiku a niekedy aj pre to, aby sa zabránilo nepríjemným pocitom tzv. abstinenčným príznakom.

Svetová zdravotnícka organizácia charakterizuje osobnosť drogovo závislého jedinca ako osobnosť s :

- neodolateľným želaním, nutkaním alebo potrebou pokračovať v užívaní drogy a drogu získavať akýmikoľvek spôsobmi,

- tendenciou zvyšovať dávky drogy,

- psychickou a fyzickou závislosťou na účinkoch drogy.

Drogová závislosť má na „svedomí“ vlastnosti ako: väčšia ľahostajnosť, neuspokojivý citový život ľudí, nedostatok alebo narušené sociálne kontakty v rodine, práci, v spoločnosti, pocity osamelosti, strata dôvery k inštitúciám a tradičným hodnotám, nedôvera k sebe samému, k svojim pocitom a citom, neschopnosť realizovať partnerské vzťahy, uzavretosť, únikové reakcie na problémy a krízy.

Drogová závislosť mení aj myslenie človeka. K myšlienkovým pochodom drogovo závislého človeka často patria myšlienky typu:

- Mne sa nemôže nič stať, viem čo robím, a napokon som celkom iný ako ostatní. Ak už dospel do tejto fázy uvažovania, vznikol tu problém, ktorý je treba riešiť.

- Skúsim to iba raz, veď musím vedieť, aké to je. V tejto fáze myslenia sa po užití drogy už stáva konzumentom, hoci išlo iba o jedenkrát. Je dosť možné, že je drogou oslovený a začína sám seba posmeľovať.

- Je hlúposť drogy sa báť, veď cítim, že ju mám celkom pod kontrolou. Touto myšlienkou len hľadá dôvod na ďalšie užitie drogy, začína sa plne orientovať na drogu.

- No, skúsim to ešte raz a naozaj s tým prestanem. Človek si klamne myslí, že je pánom situácie, opak je však pravdou. Droga je udomácnená v jeho živote.

- Dnes je to posledný raz! Nahovára si, aké je to ľahké skončiť s drogou. Táto myšlienka sa však u niekoho posúva na týždne, mesiace a roky.

Zhubný účinok drogy môže prerásť do sebaklamu, do ktorého sa jedinec posúva. Potom jeho myslenie a správanie môže vyzerať takto:

- droga mi dáva fantastických priateľov a pocit absolútnej slobody

- len droga mi dala zmysel života

- nič sa nestane, keď zomriem, ale s drogou som žil naplno.

11

13. LIEČBA DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ

Liečba drogovej závislosti je komplikovaný proces, ktorý pozostáva z viacero krokov. Proces liečby pozostáva z medicínskej, psychoterapeutickej a sociálno-právnej fázy.

Medicínska fáza zahŕňa poskytnutie zdravotníckej starostlivosti pri diagnostikovaní zdravotných ťažkostí. Najčastejšie sa jedná o poškodenie pečene, ľadvín a iných telesných orgánov. Medicínska fáza zahŕňa aj proces detoxifikácie – zbavenia sa fyzickej závislosti drog, ktorá je pre jedinca niekedy veľmi bolestivá, nakoľko si organizmus na drogu zvykol. Súčasťou medicínskej fázy väčšinou pri ťažkej závislosti od heroínu býva užívanie náhradnej chemickej látky methadonu.

Psychoterapeutická fáza pozostáva z psychoterapie individuálnej, skupinovej alebo párovej. Je zameraná na získanie alebo obnovenie správnych životných postojov, zručností, posilňovanie osobnosti, podpora emocionality, spolupatričnosti, empatie.

Cieľom psychoterapie je, aby toxikoman:

- získal náhľad na príčiny svojej závislosti,

- porozumel faktorom, ktoré vplývajú na jeho závislosť,

- sa vyliečil zo svojej závislosti,

- sa naučil žiť bez drogy,

- zmenil životný štýl, v ktorom drogu nebude potrebovať.

Sociálno - právna fáza v rámci ktorej sa drogovo závislý učí získavať sociálne kompetencie a riešiť svoje sociálnopsychologické problémy. Liečený alebo vyliečený jedinec sa učí komunikovať s ľuďmi, pripravuje sa na návrat do svojho prirodzeného prostredia, kde ho čakajú pozitíva (rodina a blízke okolie, ktoré chce byť nápomocné), ale aj negatívna (stará partia, navádzania na opätovné použitie drogy a pod.). Pri ťažkých závislostiach sa v tejto fáze jedinec pripravuje aj na návrat do pracovného života, zvyká si fyzicky aj psychicky pracovať. V tomto smere sa v praxi osvedčilo dobrovoľné združovanie bývalých závislých ľudí, ktorí si vymieňajú svoje skúsenosti, poznatky, radosti aj starosti a navzájom sa podporujú, sú dobrým „živým“ príkladom pre ostatných .

12

14. PREVENCIA

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že prevencia je účinným prostriedkom na zamedzenia alebo vznik „niečoho“ čo spôsobuje negatíva, problémy, následky. U drogovej prevencii toto pravidlo platí obzvlášť, pretože keď sa prevencii nevenuje dostatočný priestor a zlyháva, následky pociťuje nielen jednotlivec, ale aj rodina, okolie a  celá spoločnosť.

Prevencia znamená podľa Slovníka cudzích slov: 1. „ochrana, predchádzanie nežiaducim javom, 2. sociálne a zdravotné opatrenia s cieľom predchádzať vzniku chorôb“.

Prevencia znamená predchádzanie škodlivým javom a činnostiam, ktoré majú za následok poškodenie niektorých častí organizmu. Dalo by sa to nazvať aj starostlivosťou o zdravie ľudí, čiže predchádzanie vzniku chorôb. Od všeobecnej charakteristiky prevencie v zdravotníctve je len krok k prevencii drogových závislostí. Aj pri tejto prevencii platí, že ľahšie je predchádzať, ako potom odstraňovať následky vzniknutého problému. Na to, aby prevenčné aktivity našli správny cieľ, je dôležité poznať príčiny, ktoré tento problém spôsobujú. Znalosť čo najväčšieho okruhu príčin vzniku drogových závislostí umožňuje lepšie smerovanie preventívnych opatrení v rámci výchovného a vzdelávacieho procesu.

Cieľom protidrogovej prevencie nie je len jednoduché odovzdanie vedomostí o drogách a alkohole a o dôsledkoch ich užívania. Cieľom prevencie je budovanie správnych postojov k návykovým látkam a nácvik sociálnych zručností, ktoré vedú k prežitiu šťastného plnohodnotného života bez drogy. Cielená prevencia znamená vývin a najmä podporu schopnosti:

vedieť vyjadriť NIE a vedieť zniesť NIE, vyjadriť svoje pocity, vedieť zaobchádzať s konfliktami a riešiť ich, vedieť zniesť napätie, poznať zmysel vlastného života a vedieť sa s ním stotožniť, zoznámiť sa so životným prostredím, v ktorom žije s rešpektom

a oceňovaním hodnôt, v ktorom sa neráta len výkon.

15. DRUHY PREVENCIE

Medzi najčastejšie druhy, s ktorými sa môžeme stretnúť pri pôsobení výchovno- vzdelávacích pracovníkov a odborníkov z oblasti boja proti drogám sú primárna, sekundárna a terciárna prevencia. Jednotlivé druhy prevencie fungujú vo vzájomnej závislosti a ich kombinácia sa prispôsobuje individuálnym zákonitostiam jedinca alebo skupiny.

A. Primárna prevencia Do oblasti primárnej prevencie patria všetky aktivity smerujúce k tomu, aby drogový

problém vôbec nevznikol. Je určená všetkým bez rozdielu veku a pohlavia, základom je rodina a vlastný príklad rodičov.

Dôraz sa v rodine kladie na usmerňovanie cieľavedomých aktivít, ktoré majú odrádzať dieťa od začatia užívania drog. Správna výchova je taká výchova, ktorá vedie dieťa k tomu, aby vedelo a bolo schopné sa samo v živote presadiť, byť zodpovedné za svoje správanie a konanie. Dieťa má byť v rodine primerane a pravdivo poučené o drogách.

Ďalším dôležitým prostredím je škola a vzdelávacie inštitúcie. Prevencia na školách spočíva v poskytovaní informácií o drogách a škodlivosti drog. Malo by byť

13

samozrejmosťou, že deti od prvej triedy základnej školy až po vysokú školu budú primeraným a im veku vhodným spôsobom oboznamovaní o celej problematike drog, drogovo závislých osobách. Okrem informácií o drogách je v školách potrebné zamerať sa aj na psychický a osobnostný vývin s dôrazom na formovanie pozitívnych vlastností a čŕt osobnosti, ako sú čestnosť, ľudskosť a empatia. Dôležitá je spolupráca rodiny a školy. Často sa stáva, že to, čo postrehne rodina, nemusí vyučujúci postrehnúť a naopak. Učiteľ môže postrehnúť aj tie kvality prežívania a správania, ktoré sú rodičom neprístupné. Rodičia a učitelia by mali brať na zreteľ skutočnosť, že deti, ktorým je venovaný dostatok lásky, pozornosti a starostlivosti sú v živote odolnejšie. Milované, podporované a povzbudzované dieťa také aké je, má väčšiu šancu poradiť si v živote samo, odolať manipulácii vrstovníkov k užívaniu drog.

Nemenej dôležitým prvkom primárnej prevencie sú médiá každého druhu. Médiá svojou mocou a pôsobnosťou môžu prostredníctvom odborníkov veľmi účinne a systematicky ovplyvňovať celú populáciu.

B. Sekundára prevencia Sekundárna prevencia prichádza na rad vtedy, keď už má jedinec skúsenosť s drogou.

Jej cieľom je zablokovanie abúzu drog, aby sa z užívateľa drogy nestal drogovo závislý jedinec, teda zabrániť ďalšej konzumácii drogy. Aj tu sa vychádza z predpokladu, že niektorí jedinci sú z hľadiska budúceho možného vývinu ohrození viac ako iní. Podľa toho sa postupuje aj k realizácii tejto prevencie v rámci presného programu špecializovaných zariadení, ako sú centrá pre prevenciu drogových závislostí a pedagogicko – psychologické poradne. V prípade, že jedinec už je osobou závislou je potrebné, aby spoločnosť dokázala týmto ľuďom účinne pomôcť vyliečiť sa. V tomto smere musia byť aktívne rodiny, priatelia, vrstovníci ale najmä samotní drogovo závislí, pretože akákoľvek pomoc a terapia je účinná len vtedy, ak drogovo závislá osoba sa chce vyliečiť, má motiváciu a spolupracuje. Význam má upozorňovanie na riziká pri používaní drog, najmä ochrana pred žltačkou, HIV. Osvedčené v praxi sa ukázalo bezplatné poskytovane čistých striekačiek priamo v teréne.

C. Terciárna prevencia Terciárna prevencia je určená tým, ktorí už v značnej miere podľahli drogovej

závislosti a je predpoklad pretrvávania závislosti. Táto prevencia má zabrániť ďalšej recidíve. Prakticky ide o dlhodobý proces resocializácie, prípravy vhodného sociálneho prostredia na život bez drogy, návrat do rodiny, práce a spoločnosti. (Kačániová, 2005)

14

16. DRUHY PREVENCIE Z HĽADISKA OBSAHU

Z hľadiska obsahu môžeme prevenciu rozdeliť do troch základných modelových skupín a to:

1. Univerzálna prevencia. V tomto druhu prevencie sa prezentuje základný program a spôsob ako predchádzať sociálne patologickému správaniu mládeže. Je zameraná na celú škálu populácie, ale aj na jednotlivé rizikové skupiny mládeže.

2. Selektívna prevencia. Je už priamo určená skupinám s vysokým rizikom vzniku drogových závislostí. Sú to deti žijúce v nevyhovujúcich, nepodnetných životných podmienkach, prípadne ich rodičia už drogy užívajú a vytvárajú tak pre tieto deti stresujúce výchovné prostredie.

3. Indikovaná prevencia. Je určená žiakom, u ktorých sa vyskytujú už príznaky závislosti a o ktorých je známe, že užívajú drogy, alkohol a cigarety.

17. PRÍSTUPY DROGOVEJ PREVENCIE

Riešenie drogovej prevencie možno riešiť viacerými prístupmi, a to zastrašovacím a normalizačným.

Zastrašovací prístup sa vyznačuje: - zastrašovacou informačnou kampaňou,- zákazom všetkých drog, - nerozlišuje medzi tvrdými a mäkkými drogami, ale zdôrazňuje rovnako zhubný účinok

a dôsledok na jednotlivcov i celú spoločnosť všetkých kategórií drog, - nabáda spoločnosť na morálne odsudzovanie tých, ktorí užívajú drogy,- zasadzuje sa o kriminalizáciu všetkých, aj občasných užívateľov drog, vrátane osôb

drogovo závislých. Zástancovia tohto prístupu sú presvedčení, že morálnym odsúdením a hrozbou

kriminalizácie sa dá vyriešiť drogový problém. Vychádzajú z predpokladu, že drogy samotné a ich existencia sú zdrojom, hlavnou príčinou toxikománie.

Normalizačný prístup sa vyznačuje: - rozlišovaním medzi tvrdými drogami, ktoré sú silne návykové a nebezpečné pre

jednotlivca i spoločnosť a mäkkými drogami, ktoré sú málo návykové a vážne neohrozujú zdravie a osobnosť jedinca a ani spoločnosti,

- zasadzujú sa za to, aby užívatelia drog neboli kriminalizovaní, - zasadzujú sa za elimináciu čierneho trhu s drogami a postih obchodníkov s drogami,- zdôrazňujú, že toxikomani sú chorí jedinci, ktorých treba liečiť a pomáhať im,- dôraz kladú na širokú prevenciu, pravdivé informovanie o drogách a drogovom

probléme, - pokladajú za dôležité nadviazať priamy kontakt s užívateľmi drog, komunikovať

s nimi a poskytovať im poradenskú, terapeutickú, zdravotnícku a sociálnu pomoc. Zástancovia tohto prístupu sa opierajú o vedecké, klinické, psychologické

a medicínske poznatky s drogovým problémom. Uvedomujú si, že ide o komplikovanú problematiku, ktorej príčinou sú najmä faktory psychologické, sociálne a genetické. Vychádzajú z empirických skúseností o tom, že zákaz a trest nevyrieši žiadny ľudský problém a že drogy sa v rôznej podobe vyskytovali a užívali v každej kultúre a v každom období vývinu ľudstva.

15

Uvedené dva prístupy k drogovému problému a ich prevencii sú v podobe dvoch protichodných stanovísk. Tieto prístupy sú dosť prezentované ich predstaviteľmi. V praxi sa však stretávame aj s prístupmi, ktoré sa nachádzajú niekde na pomedzí normalizačného a zastrašovacieho prístupu. Prístupy nachádzajúce sa v strede na pomedzí rozdeľujeme nasledovne.

Varujúci prístup je podobný prístupu zastrašovaciemu, avšak k drogovej problematike nepristupuje až s takou agresivitou. Jej propagátori kladú dôraz na odstrašovanie a varovanie pre negatívnymi účinkami drog. Nechcú užívateľov drog kriminalizovať, ale zaujímajú k nim negatívny, neakceptujúci a odsudzujúci postoj.

Neosobný prístup je zameraný na poučovanie a neosobné informovanie o drogách, jej účinkoch, o drogovej závislosti a jej terapie. V tomto prístupe prevláda morálne odsudzujúci a neakceptujúci postoj k toxikomanom a užívateľom drog. Prístup k prevencii a k užívateľom drog je málo empatický.

Osobný prístup je založený na priamom kontakte s osobami, ktoré užívajú drogy, ako aj s ostatnou širokou verejnosťou. Zdôrazňuje dôležitosť nadviazania osobného, partnerského prístupu k užívateľom drog pri riešení ich drogového problému. Osobný vzťah je dôležitý aj pri kontakte a komunikácii s ostatnými mladými ľuďmi pri preventívnej činnosti. Takýchto vzťah napomôže získať vzájomnú dôveru a účinnejšie ovplyvňovať mladých ľudí a toxikomanov v smere drogovej abstinencie. Postoj k užívateľom drog je chápajúci, akceptujúci a neodsudzujúci, s cieľom poskytnutia všestrannej pomoci.

18. STRATÉGIE BOJA PREVENCIE

Analýza jednotlivých prístupov a druhov prevencie ponúka vyhodnotenie s nasledovnými poznatkami rozdelenými do neúčinných, menej účinných a účinných stratégií boja prevencie drogovej závislosti:

A) Neúčinné stratégie: - mentorovanie a poúčanie, - odstrašovanie a ponuka negatívnych vzorov, - direktívny (autoritatívny prístup),- jednoduché informovanie: prednáška, premietanie filmov, beseda,- zjednodušovanie a bagatelizovanie problematiky, - nepravdivé a skreslené informovanie, - bazírovanie na rozumnosť a morálnosť, - nesystematické a jednorazové pôsobenie.

B) Stratégie menej účinné:- presvedčovanie, - spoľahnutie sa na prevenciu v rodine, - organizovanie efektívneho využívania voľného času, - masívna propaganda, - nekoordinovaný prístup všetkých zložiek prevencie.

16

C) Stratégie viac účinné: - preventívne programy zamerané na rozvoj osobnosti, rozvoj záujmov, riešenie problémov, rozvoj sociálnej interakcie a komunikácie,- pomoc rovesníkovi,- chápajúci, akceptujúci a neodsudzujúci postoj,- koordinovaný a systematický prístup všetkých zložiek prevencie, - permanentné osobné, partnerské a neskreslené sprístupňovanie informácií, - sieť poradenských, sociálnych a terapeutických služieb.

19. ZÁKLADNÉ PILIERE PREVENCIE

Rodina, výchova, škola a sociálne prostredie sú pojmy, ktoré sú na poli drogovej scény veľmi často skloňované, či už z pohľadu prevencie alebo liečby. Možno skonštatovať, že sa jedná o najdôležitejšie determinanty, ktoré ovplyvňujú človeka a ovplyvňujú aj vznik a rozvoj závislosti.

RODINA a VÝCHOVA má pre dieťa nezastupiteľný význam. Má rozhodujúci vplyv na celkový rozvoj jeho osobnosti, obzvlášť v rannom období detstva a to v oblasti telesnej, duševnej ako aj sociálnej. Rodina určuje sociálny status dieťaťa, je rozhodujúca, pokiaľ ide o jeho sociálnu prestíž a sociálne sebauvedomovanie. Rodina, sociálne vzťahy v nej a spôsob výchovy sú pre dieťa zázemím, z ktorého vychádza v dospelosti. Rodina je miesto, kde sa utvára základ zvnútornených morálnych noriem dieťaťa. Teda kvalita výchovného prostredia a to s akými vzormi sa bude dieťa identifikovať pochádza z rodiny. V neskoršom období, v adolescencii prispievajú k tvorbe hodnotového systému i faktory vonkajšieho širšieho životného rámca a to sociálno – ekonomické, kultúrne, politické a pod.

K vzniku drogovej závislosti prispieva absencia pocitu bezpečia a lásky. Pokiaľ rodinné prostredie mladého človeka neuspokojovalo, neprinášalo a neprináša mu pocit opory, bezpečia a lásky, hľadá zázemie na ulici. Ak je rodinné prostredie neschopné poskytnúť primeraná výchovu, dieťa môže niesť následky celý život. V rodinnej anamnéze drogovo závislých osôb sa často nachádzajú prípady ťažkého alkoholizmu a iných drogových závislostí. V horšej situácii sú deti z neúplných rodín a z detských domov. Aj keď nemožno rodinnému prostrediu pripisovať jednoznačne hlavnú úlohu pri vzniku závislostí, je nepochybné, že harmonické rodinné prostredie zohráva významnú úlohu pri formovaní mladého človeka, jeho spokojnosti, pokoja a pozitívneho vývinu. Situáciu detí v rodinách a ich postavenie ovplyvňujú mnohé negatívne javy, napríklad:

- rozvodovosť,- chudoba, - kvalita vzťahov medzi členmi rodiny,- nesprávne výchovné prostriedky (neprimerané telesné tresty),- psychické a fyzické týranie detí, - agresívne správanie rodičov, - alkoholizmus.

Z hľadiska prevencie drogových závislostí je potrebné aby rodinné prostredie dávalo deťom a mladým ľuďom možnosť pochopiť hodnotový rebríček, vytvoriť im priestor na otvorené rozhovory, harmonické prostredie, ktoré je účinnou ochranou proti škodlivým vplyvom partie, nevhodných kamarátov, drog a agresivity. Ak mladý človek nenájde pochopenie a bezpečie v rodine, túžbu po priateľstve a láske, potom ho hľadá v nevhodnom prostredí, na ulici, v nesprávnych vzoroch a stáva sa ľahko dostupnou obeťou ulice.

17

V dnešnom rýchlom životnom tempe sa však mnoho rodín spolieha na výchovnú úlohu školy a očakávajú reálnu, ale aj nereálnu pomoc zo strany pedagógov. Medzi reálne očakávania rodičov od školy patrí najmä:

o  škola je bezpečným miestom bez drog, alkoholu a tabaku, o  škola používa výchovné postupy, ktoré majú zmysel a sú účinné, o  škola sprostredkuje rodičom informácie, ktoré im pomôžu pri prevencii

závislostí a odporučí miesta pomoci pri rôznych problémoch, o  škola podnecuje žiakov ku kvalitnému tráveniu voľného času a zdravého

spôsobu života, o  škola bude v stálom kontakte s rodičmi.

Tieto „reálne očakávania“ dobrá škola a dobrý pedagóg plní. Problém však nastáva vtedy, ak sa rodičia z vlastnej pohodlnosti spoliehajú na školu, presúvajú na školu a učiteľov svoje úlohy a zodpovednosť, ktoré škola nezvláda. K takýmto nereálnym očakávaniam zo strany rodiny ku škole patrí najmä:

o  škola sa o prevenciu drogových závislostí postará sama a rodičia sa tým nemusia zaoberať,

o  do školy budú chodiť deti, ktoré nemajú s drogami problémy,o  škola nebude nútiť rodičov, aby sa zaoberali problematikou prevencie

drogových závislostí,o  škola prevezme zodpovednosť za voľný čas dieťaťa, o  škola nebude rodičov zdržiavať tým, že ich bude pozývať na osobné návštevy

a prípadné problémy s dieťaťom vyrieši sama.

Dôležitý faktorom sa stáva aj sledovanie komunikácie dieťaťa smerom von z rodiny. Poznanie okolia dieťaťa a priateľov, s ktorými prichádza do kontaktu, môže veľa napovedať o jeho sociálnom zaradení medzi kamarátmi a umožní tak diagnostikovať závažnosť až nebezpečenstvo takýchto kontaktov. Rodičia by nemali zabúdať, že sú možno jediným svetlým bodom v problémových situáciách ich detí, preto je dôležité ich pozorné načúvanie, pozorovanie a chápanie.

ŠKOLA má nezastupiteľné miesto v oblasti preventívnej činnosti, pretože pedagógovia žijú spolu so žiakmi. Svojím tvorivým prístupom môžu priamo alebo nepriamo pomôcť žiakom vytvárať správne postoje k zdraviu, životným hodnotám, drogám a viesť ich k tomu, aby žili v súlade so svojim presvedčením. Pedagóg je úspešný vtedy, ak vytvorí atmosféru dôvery a otvorenosti, vie sa vcítiť do myslenia žiakov a podporovať ich tvorivosť.

V predškolskej výchove sa programy prevencie zameriavajú na vytváranie zdravého životného štýlu, zdravých stravovacích návykov, zásad denného režimu a pod.

V základných a stredných školách je prevencia už pevnou súčasťou hlavných plánov školy. Prevencia sa včleňuje do jednotlivých predmetov a mimoškolských aktivít, využívajú sa informačné nosiče, pomôcky, médiá. Vhodnými predmetmi k prevencii sú biológia, slovenský jazyk, dejepis, etika.

Okrem prevenčných opatrení sú v školských poriadkoch zakomponované zákazy prechovávania drog. Dôležitým bodom prevencie je aj zvyšovanie právnej uvedomelosti detí. Deti musia vedieť, čo už je trestné a aké možné právne dôsledky vyplývajú z konzumácie a držania drog.

18

VÝZNAM VOĽNO ČASOVÝCH AKTIVÍT

Voľno časové aktivity sú dobrým a vhodným prostriedkom prevencie proti drogovým závislostiam.

- voľné – neštruktúrované činnosti, ide o spontánne aktivity ľudí, využívajúce dostupné voľnočasové zdroje (chaty, záhrady, kúpaliská, knihy, masmédiá, nákupné a zábavné centrá, športoviská a pod.)

- organizované štruktúrované činnosti, rozumieme pod nimi aktivity, ktoré ponúka organizácia priamo cieľovým skupinám, organizácia funguje buď na komerčnej, štátnej alebo neziskovej úrovni. Ide teda o činnosti riadené a sprostredkované.

Najmä deti je vhodné od skorého veku viesť k zmysluplnému tráveniu voľného času v domácom prostredí aj na pôde školy. Zmyslom a cieľom trávenia voľného času je rozvíjanie schopností, zručností, talentu, telesnej a športovej aktivity, uspokojovanie vyšších potrieb v oblasti kultúry a duchovných hodnôt, posilňovanie kladných povahových čŕt, schopnosti empatie, posilňovanie vzťahu k ľuďom, zvieratám a prírode.

Voľný čas detí plní viaceré funkcie: zdravotno-hygienická funkcia je dôležitá z hľadiska preťažovania detí povinnosťami,

oddych a relax musia nasledovať po záťaži, socializačná funkcia je vhodnou príležitosťou na osvojovanie základných noriem

a vzorov správania a rolových pozícií, sebarealizačná funkcia slúži na uspokojovanie potrieb a záujmov dieťaťa, formatívno - výchovná funkcia bez donucovania a tlaku formuje a rozvíja mravné

vlastnosti, pozitívne hodnotové orientácie, preventívna funkcia s možnosťou využitia voľného času vhodným spôsobom plní

prevenciu vzniku sociálno patologických javov.

V súčasnej dobe vystupuje do popredia práve význam využívania voľného času ako prevencia drogovej závislosti a s ňu spojenej kriminality. Ako trávi voľný čas každé dieťa je jeho individuálna záležitosť, ale môžu ho vhodne usmerňovať rodičia a škola. Postupne sa z tejto individuálnej záležitosti stáva záležitosť spoločenská, ktorá je daná vytváraním podmienok vhodných pre aktívne trávenie voľného času.

19

ODPORÚČANÁ LITERATÚRA

I. Škodáček – Toxikománia deti a mladistvých na Slovensku

Ondrejkovič a kol. – Sociálna patológia

S. Sawicki – Drogová závislosť

J. Kačániová – Primárna prevencia drogových závislostí

A.Mátel – Sociálna patologia

www.drogy.sk

www.infodrogy.sk

www.protidrogovyfond.sk

20