Prezentáciana II. medziodborový kongres „Spolupráce IZS při

MU a katastrofách“, s podtitulom „Bezpečný region“

Brno, hotel Myslivna, 1. marca 2018 Téma: Zdravotné riziká povodní, zaisťovanie bezpečnosti

osôb zasahujúcich v teréne

Ing. Kamil SchönTrstín, Slovakia

MIMORIADNA UDALOSŤ je:živelná pohroma,

havária,

katastrofa,

teroristický útok

§ 3 ods. 2 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení

nesk. predpisov:

§ 3 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z. z.:

Živelná pohroma

je MU, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt

v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé

faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok.

Podstata pôsobenia skleníkového efektu

Legenda: spätné vyžarovanie tepla do medziplanetárneho priestoru pri neprítomnosti oblaku skleníkového plynu vyžarovanie tepla do medziplanetárneho priestoru znížené pôsobením oblaku skleníkového plynu spätné vyžarovanie tepla na zemský povrch

odrazeného oblakom skleníkového plynu ako reflektorom

Skleníkové plyny = Greenhouse Gases (CO 2, CH 4, freóny, chlór, fuór)

Oblak skleníkového plynu (najmä CO 2 a metán)

Globálne otepľovanie - nárast frekvencie a rozsahu

ničivých účinkov

povodní - príčina:nadmerné spaľovanie fosílnych palív, nárastpriemyselných emisií,

masívne rúbanie dažďových

pralesov, erózia pôdy, nevhodné vodohosp.

zásahy

Normálne podmienky v rovníkovej oblasti -bez fenoménov El Niňo (Dieťa) a La Niňa - Peruánsky

prúd smeruje k ostrovu Nová Guinea

Princíp fenoménu El Niňo - v Pacifiku medzi J. Amerikou a ostrovom Nová Guinea

Príloha č. 1 k vyhláške MV SR č. 523/2006 Z.z.o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác

a organizovania jednotiek civilnej ochrany:

Živelné pohromy sú najmä: - povodne, - krupobitia, následky víchrice, zosuvy pôdy, snehové kalamity a lavíny, rozsiahle námrazy, zemetrasenia.

Územie postihnuté účinkami živelnej pohromy je charakterizované:-postihnutím veľkého počtu osôb, ktoré sú bez prístrešia a základnýchživotných potrieb, šokované, zranené alebo usmrtené,

- zničením a poškodením budov, priemyselných objektov, mostov, narušením dopravy, zničením kultúrnych pamiatok a chránených prírodných útvarov, miestnymi a plošnými závalmi ulíc, poškodením pozemných komunikácií, poškodením rozvodných sietí a ich zariadení, vznikom požiarov,- zatopením objektov a zaplavením rozsiahlych území,- postihnutím veľkého počtu zvierat, zničením a narušením porastov, lesov a pôdy,

- zhoršením hygienických podmienok, vznikom a šírením infekčných chorôb,- celkovým narušením bežného chodu života, životného prostredia a obmed –zením produkcie.

§ 2 zákona č. 7/2010 o ochrane pred povodňami:

1) Povodňou je dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou.

Povodeň vzniká, keď:a) sa prechodne výrazne zvýši hladina vodného toku a bezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva, b) je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok alebo topenia snehu do recipientu a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami; vnútorné vody sú vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom hrádzami alebo protipovodňovými líniami, najmä vody, ktoré nemôžu odtekať prirodzeným spôsobom pri zvýšenom stave vody v recipiente, vody z intenzívnej zrážkovej činnosti alebo topenia snehu na území bez možnosti odtoku prostredníctvom vodného toku, c) hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva v dôsledku chodu ľadov, vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy alebo vytvorenia iných prekážok v koryte vodného toku, na mostoch, priepustoch alebo na zaplavovanom území, d) sa zaplavuje územie následkom intenzívnych zrážok alebo hromadenia sa vody z topiaceho sa snehu, e) sa zaplavuje chránené územie v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu, ktoré spôsobuje dlhotrvajúci vysoký vodný stav vo vodnom toku; chránené územie na účely tohto zákona je územie, ktoré ochraňuje vodná stavba alebo iná stavba pred účinkami povodní, alebof) hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva v dôsledku poruchy alebo havárie1) na vodnej stavbe.

§ 2 zákona č. 7/2010 Z. z.:

(3) Povodňová situácia je stav, keď hrozí nebezpečenstvo povodne alebo povodeň už vznikla.

(4) Povodňové riziko je kombinácia pravdepodobnosti výskytu povodne a jej potenciálnych nepriaznivých dôsledkovna ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.

PREDPOKLAD DOSAHU PRIELOMOVEJ VLNYz vodnej stavby II. kat. Hriňová pomocou programu CIPREGIS

POVODEŇ V BRATISLAVE 2002 -Vajanského nábrežie - Právnická fakulta UK

POVODEŇ V BRATISLAVE 2002 - Šafárikovo nám.- ochranné hrádze z jutových vriec naplnených pieskom

PRÍVALOVÁ POVODEŇ- z potoka rieka na ceste Smolenice

- Lošonec - 2003

POVODEŇ NA ZÁHORÍ 2006 - potok Malina

Stanový tábor - Španielsko, 26. 08. 2009

SHMÚ - HYDROLOGICKÁ VÝSTRAHA , máj 2010

PRÍVALOVÁ POVODEŇ - Rimavská Baňa, máj 2010

PRÍVALOVÁ POVODEŇ- Rimavské Zalužany, máj 2010

Prívalová povodeň - východné Slovensko, máj 2010

Katastrofaje MU, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a k ich následnej

kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie

§ 3 ods. 2 zákona č. 42/1994 Z.z.:

Katastrofy sú najmä:

- veľké letecké, železničné, lodné a cestné nehody spojené s požiarmi, prípadne s únikom nebezpečných látok, havárie jadrových zariadení,- porušenie vodných stavieb.

Územie postihnuté účinkami katastrofy jecharakterizované:

- postihnutím a ohrozením osôb, ovzdušia, zvierat, terénu, vody a potravín,

- zhoršením hygienických podmienok, vznikom a šírením infekčných (prenosných) ochorení,- narušením života, výroby a životného prostredia.

Príloha č. 1 k vyhláške č. 523/2006 Z.z.:

Jarovnice 21.7.1998

KATASTROFICKÁ PRÍVALOVÁ POVODEŇ -Jarovnice, júl 1998

KATASTROFICKÁ PRÍVALOVÁ POVODEŇ -Jarovnice, júl 1998

KATASTROFICKÁ PRÍVALOVÁ POVODEŇ -Jarovnice, júl 1998 - hromadný pohreb obetí

Katastrofcká povodeň -Devín, 2002

KATASTROFICKÁ POVODEŇnásledkom hurikánu Katrina, New Orleans, 2005

KATASTROFICKÁ POVODEŇpo hurikáne Katrina, New Orleans, 2005

§ 1 nariadenia vlády SR č. 338/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou

biologickým faktorom pri práci:

(2) Na účely tohto nariadenia vlády:a) biologické faktory sú mikroorganizmy vrátane genetickymodifikovaných, bunkové kultúry a ľudské endoparazity, ktorémôžu vyvola ť infekciu, alergiu alebo toxický ú činok u ľudí;biologické faktory sú tiež prióny, ktoré môžu spôsobi ť u ľudíprenosné ochorenie,b) mikroorganizmy sú mikrobiologické bunkové alebonebunkové jedince schopné procesu zdvojenia alebo prenosugenetického materiálu,c) bunkové kultúry sú populácie buniek získané kultivácioumnohobunkových organizmov v laboratórnych podmienkach.

Klasifkácia biologických faktorov(1) Biologické faktory sa na základe miery rizika infekcie u ľudí rozdeľujú: a) na biolog. faktory 1. skupiny, pri ktorých nie je pravdepodob-né, že by mohli spôsobiť ochorenie ľudí,b) na biolog. faktory 2. skupiny, ktoré môžu spôsobiť ochorenie ľudí a mohli by predstavovať pre zamestnancov, ale nie je prav -depodobné, že sa rozšíri ochorenie v populácii, pričom obvykle je k dispozícii účinná profylaxia alebo liečba,c) na biolog. faktory 3. skupiny, ktoré môžu spôsobi ť závažnéochorenie ľudí a vážne nebezpe čenstvo pre zamestnancov;môžu predstavova ť riziko rozšírenia v populácii, pričomobvykle je k dispozícii účinná profylaxia alebo liečba,d) na biolog. faktory 4. skupiny, ktoré spôsobujú závažné ocho -renie ľudí a vážne nebezpe čenstvo pre zamestnancov; môžupredstavovať vysoké riziko rozšírenia v populácii, pričom obvyklenie je k dispozícii účinná profylaxia alebo liečba.

§ 2 nariadenia vlády č. 338/2006 Z.z.:

Prehľad nákaz prenášaných vodou (Waterborne Diseases):

Nákazy prenášané vodou sú spôsobované patogénnymi mikroorga -nizmami, ktoré sú prenášané priamo, ke ď je skonzumovaná kontaminovanápitná voda. Táto pri použití na prípravu stravy môže by ť zdrojom nákaz,spôsobovaných potravinami. Podľa údajov WHO hna čkové ochorenia sapodieľajú 4,1 % na globálnom výskyte ochorení a sú zodpovedné za úmrtia1,8 milióna ľudí ročne. Až 88 % prípadov je spôsobených používaním vodyz nepreverených vodných zdrojov a nízkou úrov ňou hygieny u rizikovýchskupín obyvateľstva. Pôvodcami týchto nákaz môžu by ť), vírusy, baktérie,prvoky (Protozoa) a črevné parazity.

Protozoárne nákazy: amebóza, kryptosporidióza, cyklosporióza, giardióza,mikrosporidióza.Vírusové nákazy: adenovírusová nákaza, gastroenteritída, hepatitis A(žltačka typu A), SARS, poliomyelitis (polio, detská obrna).Bakteriálne nákazy: botulizmus, kampylobakterióza, cholera, nákazaEscherichiou coli, šigelóza [baktériová červienka, dyzentéria], legionelóza,leptospiróza, otitis externa, salmonelóza, brušný týfus.Parazitárne nákazy: schistosomóza, drakunkulóza, tenióza, echinokokóza.

Protozoárne choroby - pôvodcovia

Vírusové choroby - pôvodcovia

Bakteriálne choroby - pôvodcovia

Bakteriálne choroby - pôvodcovia

Bakteriálne choroby - pôvodcovia

Parazitárne nákazy - pôvodcovia

Príklad typickej nákazy prenosnej vodou - leptospirózaLeptospiróza je v Medzinárodnej klasifikácii ochorení (International

Classification of Diseases=ICD) evidovaná pod číslom 100.

Úvod - povodne a leptospirózaPovodne sú deštruktívnou, stále častejšie sa vyskytujúcou mimoriadnou

udalosťou, závažne ohrozujúcou život a zdravie ľudí a prinášajúcou postihnutýmutrpenie so zna čnými materiálnymi stratami, priamymi a nepriamymi ekonomic -kými škodami. Sú prírodným ni čivým faktorom, ktorý sprevádzal ľudstvo odnepamäti. Aj v budúcnosti je nevyhnutné počítať so zvýšenou frekvenciou povodní,a to vzhľadom na prebiehajúce globálne otepľovanie zemskej atmosféryspôsobované najmä enormným spa ľovaním fosílnych palív a následný nárastrelatívnej vlhkosti vyšších vrstiev ovzdušia. Medzi najzávažnejšie riziká vyplývajúcepre život a zdravie ľudí z povodní patrí predovšetkým ohrozenie zdravotnejnezávadnosti vodných zdrojov slúžiacich na hromadné zásobovanie obyvate ľstvapitnou vodou. Taktiež aj individuálnych vodných zdrojov tam, kde je obyvate ľstvoodkázané na odber pitnej vody len z nich. Ďalším závažným rizikom jekontaminácia po ľných kultúr slúžiacich na hromadné zásobovanie obyvate ľstvazákladnými potravinami. Následky povodní - zdravotné riziká. Povode ň nevedie lenk hmotným stratám, ale prináša aj závažné riziká pre život a zdravie. Pri vyliatí sakoryta rieky alebo potoka berie silný prúd vody so sebou aj zásoby krmiva čizvieratá a v prívalovej vlne sa premiešajú aj skládky kompostu či hnojiva a celýobsah žúmp.

Celý proces návratu k pôvodnému stavu preto podlieha špeciálnym opatreniam,aby sa zabránilo možnej epidémii. Záchranné práce realizujú profesionálne tímy,no v rámci svojich možností by sa do čistenia následkov povodní mali zapojiť ajsamotní občania. V každom prípade je ich povinnos ťou oznámiť každú výnimočnúudalosť. Najmä ak ide o zne čistenie zdroja pitnej vody. Ak máme na mysli rizikáspôsobované povodňami, nemožno opomenúť prenosné ochorenie, ktoré vznikáv dôsledku priameho styku ľudskej pokožky, najmä poranenej, ako aj slizníc,s kontaminovanou vodou a bahnom. Ide o ochorenie nazvané leptospiróza,ktorého ni čivým ú činkom sú vystavení v období povodne najmä ľudiavykonávajúci čistiace práce v suterénnych zaplavených priestoroch budovalebo na kanaliza čných rozvodoch, prípadne na poľných kultúrach.Charakteristika ochorenia. Leptospiróza je potenciálne závažné bakteriálneinfekčné ochorenie (nákaza), ktoré sa vyskytuje najmä v trópoch. Môže zasiahnu ťviaceré časti tela. Toto ochorenie patrí svojou podstatou medzi typické zoonózy,ochorenia prenosné zo zvierat na človeka, a teda z h ľadiska ich ú činku a dosahumedzi najnebezpečnejšie ochorenia.Pôvodca ochorenia. Leptospira interrogans, skrutkovito vytvarovaná, špirálovitábaktéria (spirocheta). Doteraz bolo mikrobiológmi určených a pomenovaných viacako 200 podtypov pôvodcu, tzv. sérotypov. U nás sa vyskytujú najmä sérotypy:Leptospira icterohaemorrhagiae, grippotyphosa, pomona, tarasovi (suis-hyos),sejrö, canicola a australis.

Klinické príznaky. Po uplynutí inkuba čnej doby sa ochorenie prejaví náhle horú čkou,triaškou zo zimnice, bolesťami hlavy, bolesťou v brušnom a lýtkovom svalstve,žalúdočnou nevoľnosťou, aj výraznými príznakmi zápalu mozgových blán a zvýšenouspavosťou. Objektívne je pozorovateľné prekrvenie očných spojiviek, zriedkadrobnoškvrnitý výsyp na koži. Nápadné je zníženie tlaku krvi. Pri chrípkovej(gripotyfóznej) forme ochorenie môže odoznie ť o 3-6 i viac dní. Častejší je priebehochorenia, keď po nieko ľkohodinovom, prípadne nieko ľkodňovom bezhorú čkovomobdobí nastúpi ďalšia horú čková vlna a prejavujú sa príznaky postihnutia dôležitýchorgánov a systémov. Sú to najmä príznaky poškodenia pe čene (žltačka, patologické“hepatálne” testy), ktoré môžu vzácne vyústiť až do akútnej poruchy výživy (podvýživy)pečene. Pri tomto prípade je vizuálne nápadné zožltnutie kože a o čných bielkov.Častejšou príčinou smrteľného (letálneho) priebehu je porucha obli čiek vo forme ichakútneho zlyhania a zápalu obli čkovej drene, čo sa prejaví zníženým mo čením,zástavou moču, prípadne urémiou, čo je forma zlyhania obličiek neliečiteľnákonzervatívnou liečbou, ale zvládnute ľná len dialýzou krvi (hemodialýzou), prípadnetransplantáciou obličiek. Centrálna nervová sústava býva pri leptospiróze veľmi častopostihnutá seróznou meningitídou (nehnisavým, aseptickým zápalom mozgovýchblán), prípadne meningoencefalitídou (zápalom mozgových blán v kombinácii sozápalom mozgu). Zriedka sa môže pridruži ť syndróm postihnutia periférnych nervov ajnervových koreňov a príznaky zápalu miechy.Pri ťažkej forme leptospirózy sa často zistí krvácanie do kože a slizníc, poruchytrávenia, zápal priedušiek, zväčšenie lymfatických uzlín a sleziny. Ľudia so závažnýmochorením často potrebujú hospitalizáciu. Vážnejšie chorí pacienti veľmi potrebujúintravenóznu liečbu antibiotikami a inú podpornú starostlivosť.

Kompletné príznaky (symptomatológia) sa prejavujú pri forme ochorenia spôsobenej pôvodcomLeptospira icterohaemorrhagiae (Weilova choroba), spojenej s príznakmi žltačky, zriedka priinfekciách spôsobených inými sérotypmi, ktoré prebehnú oby čajne v podobe meningitíty alebomeningoencefalitídy bez príznakov žltačky. Ďalšou formou je žatevná (tzv. „poľná“ alebo“blaťácka”) horúčka, ktorú prenášajú rôzne myšovité hlodavce, najmä hraboš po ľný. Pre druhéštádium ochorenia je typická leukocytóza (nárast tvorby bielych krviniek) a zvýšenásedimentácia červených krviniek (nárast FW). Závažnou komplikáciou môže by ť iridocyklitída(zápal očnej dúhovky a vráskovca oka), ktorá sa môže vyvinú ť aj pri zotavovaní pacienta, a tozákerne aj mesiace po odoznení akútneho štádia. Zriedkavá je rýchlo prebiehajúcameningoencefalitída. Často pretrváva neurastenický syndróm (zvýšená unavite ľnosť a trvalá,patická únava, ktorá sa nedá odstráni ť odpočinkom). Ochorenie zanecháva u pacientov po jehoprekonaní trvalú imunitu.Zdroj (prameň) ochorenia. Pôvodca prežíva hlavne v mo čovom ústrojenstve divo žijúcichdruhov zvierat (potkanov, myší a iných hlodavcov), ale vyskytuje sa aj u domácich zvierat -najmä psov, ošípaných a kráv. Baktéria môže ži ť po dlhý čas v stojatej a pomaly te čúcej vode,vlhkej pôde, vegetácii alebo bahne. Prenos ochorenia. Infikované divo žijúce a domáce zvieratá prenášajú pôvodcu leptospirózymočom. Prenos sa uskuto čňuje priamo alebo nepriamo. Priamy prenos nastáva napríklad pripráci vo zverincoch, kŕmení a ošetrovaní zvierat v zoologických záhradách a cirkusoch, priporážaní zvierat a pod. Nepriamo sa prenos uskuto čňuje stojatou alebo pomaly te čúcou vodou,vlhkou pôdou, prípadne vegetáciou, ktoré môžu by ť kontaminované močom infikovaných zvieratalebo ich zdochlinami (napríklad pri prácach v kanalizácii a zamokrenom po ľnohospodárskomprostredí), na povodňou postihnutých poliach, pri kanoistike, raftovaní, brodení sa alebo plávanív kontaminovaných jazerách, riekach alebo potokoch), zriedkavo obdobne kontaminovanoupotravou. Leptospira môže vniknú ť do tela porušenou kožou alebo sliznicami. Baktéria môžeteda preniknú ť do tela, keď č lovek požije kontaminovanú potravu alebo vodu, vrátane vodyprehltnutej počas vodných športov. Niekedy po prieniku do krvného rie čišťa baktéria môžepreniknúť do všetkých častí tela a vyvolať príznaky a symptómy ochorenia.

Historický výskyt ochorenia. Ochorenie sprevádza ľudstvo od nepamäti po celú jeho históriu.

Súčasný výskyt ochorenia. Endemické oblasti výskytu ochorenia sa rozprestierajú na celomsvete, a to hlavne v tropických oblastiach často postihovaných výdatnými dažďami (v Áziiv monzúnovom období) a následnými povodňami. Povodne po výdatných daž ďoch napomáhajúrozširovaniu baktérie v životnom prostredí. Čo do po čtov je mierny výskyt ochorenia v tropickýchkrajinách, ktorých obyvatelia sú v bežnom kontakte so stojatou a pomaly te čúcou vodou v prírodea zvieratami, nakoľko v priebehu historického vývoja si navykli na pôvodcu. Weilova choroba saväčšinou sporadicky, alebo aj v menších epidémiách vyskytuje na celom svete (u nás najmäkoncom leta a na začiatku jesene).

Naproti tomu žatevná (po ľná, “blaťácka”) horúčka je leptospiróza, ktorá sa obvyklevyskytuje len na jednom mieste. Výskyt ochorení má u nás úplne sezónny charakter, ktorýsúvisí s maximálnym namnožením hrabošov po ľných a vznikom hromadnej nákazy medzi nimi.Najviac ľudí teda ochorie koncom leta a na za čiatku jesene, zriedkavo sa však ochoreniavyskytujú celoročne najmä v oblastiach južného Slovenska, južnej Moravy a Čiech.

Ochorenie je nedostatočne diagnostikované v USA. Každý rok zaznamenaných 50-150 prípadovje asi len malou časťou z celkového množstva prípadov. Keď Centrá pre kontrolu ochorenía prevenciu (Centers for Diseases Control and Prevention=CDC) so sídlom v Atlante, federálnyštát Georgia (USA) monitorovali prípady ochorenia u ľudí, ukázalo sa, že po čas bežného choduživota jeden z troch ľudí prichádza do kontaktu s infikovanými psami a jeden z troch ľudí prichádzado kontaktu s hlodavcami (obvykle po čas po ľných prác). V r. 1995 po rozsiahlych povodniachv Nicarague epidémia leptospirózy usmrtila 13 osôb a ďalších 2.000 ochorelo. V r. 1997 ochorelo9 rafterov z USA po splavení divokej rieky v Kostarike.

Na Slovensku sa pod ľa štatistík a hlásení regionálnych úradov verejného zdravotníctva naúzemí jednotlivých okresov na jar a v lete mesa čne vyskytuje nieko ľko ojedinelých prípadovochorenia. Na vysoké riziko nákazy leptospirózou treba vždy myslieť v oblastiachpostihnutých povodňami, kde obnažení ľudia pracujú dlhšiu dobu vo vode, bahne, náplavách,ktoré môžu by ť znečistené napr. infikovaným mo čom potkanov. Pri obrovských povodniachv r. 1997 v Čes. republike boli zaznamenané tri smrteľné prípady u mužov, upratujúcichpivničné priestory. Inkubačná doba. Je dos ť dlhá, pohybuje sa v rozsahu 7-14 dní, zriedkavo5-21 dní.Diagnóza. Rozhodujúca je najmä pracovná anamnéza, spočívajúca v ur čení rizikovéhopovolania, vytvárajúceho pravdepodobnosť kontaktu človeka s pôvodcom ochorenia.Z klinického obrazu je typický náhly za čiatok ochorenia, vysoká horú čka, zápal očnýchspojiviek, stuhnutie svalov, prípadne žlta čka, zmeny na obli čkách a centrálnom nervovomsystéme. Ochorenie sa diagnostikuje špeciálnymi krvnými testami v spádových regionálnychúradoch verejného zdravotníctva. Na kultiváciu sa zasiela v 1. týždni 8-10 ml krvi a od 2.týždňa mo č v sterilných skúmavkách. Nepriamy dôkaz sa vykonáva aglutinolyzínovoureakciou, pozitívnou od začiatku 2. týždňa.Diferenciálna diagnóza. Ochorenie treba na základe príznakov rozlíši ť najmä od chrípky,vírusovej hepatitídy (zápalu pečene), meningitídy a meningoencefalitídy iného pôvodu.Vnímavosť ochorenia. Ochorenie sa vyznačuje vysokou všeobecnou vnímavosťou.Najohrozenejšou skupinou z hľadiska imunity sú malé deti, tehotné ženy, dospievajúcia prestárli ľudia, ako aj ľudia s imunitou oslabenou iným ochorením. Najohrozenejšouskupinou z hľadiska pracovnej anamnézy sú pracovníci prichádzajúci do kontaktus potenciálne infikovanými zvieratami, so stojatou a pomaly te čúcou vodou, vlhkou pôdoua zriedkavo potravinami kontaminovanými pôvodcom. Veľmi ohrození sú aj ľudia vykonávajúcirekreačné aktivity (vodné športy) na vodných plochách na územiach s výskytom pôvodcuochorenia, predovšetkým v priebehu obdobia dažďov alebo v čase povodní.

Úmrtnosť na ochorenie (mortalita). Vysoká úmrtnos ť (mortalita) cca 10-30 % sa vyskytujeu ikterickej (žltačkovej) formy, ostatné formy sú benígne (nezhubné).Liečenie (terapia). S lie čením sa má za čať tak zav času, ako je to možné. Osvedčujú saantibiotiká, najmä tetracyklínového radu, v dávke 25-30 mg/kg hmotnosti. Našťastie, pôvodcaochorenia je vnímavý aj na penicilín (dávka de ťom 800 tisíc - 1 milión jednotiek, dospelým 1-2mil. jednotiek denne). Po penicilíne môžu by ť použité na zastavenie množenia leptospíra ohraničenie infekcie krvného rie čišťa tetracyklínové deriváty. Hoci po penicilínoch a tetracyk -línoch nie je dobrá iná kombinácia, často sa v prípade návratu infekcie používa kombináciapenicilínu s fluorochinolónovým typom antibiotika (napr. ako enrofloxacín). Pri ťažkej žltačkovejforme (Weilova choroba) je potrebné v prvých d ňoch podávať vysoké dávky penicilínu (6-10 mil.jednotiek denne) a predchádza ť nízkemu tlaku krvi infúziami a glukokortikoidmi. Dôležitá jei ďalšia symptomatická terapia (na základe príznakov), ktorá sa riadi stavom pacienta. Liečeniev nemocnici pri Weilovej chorobe trvá asi 1 mesiac, u ostatných foriem 2-3 týždne. Po prepustenípacienta do domáceho lie čenia trvá práceneschopnos ť 3-5 týžd ňov, a to pod ľa priebehuochorenia. Leptospiróza je u nás zaradená medzi choroby z povolania a podlieha odškodneniupostihnutého zamestnanca.Infekčnosť (nákazlivosť). Je veľmi vysoká zo zvierat na ľudí.Prevencia ochorenia. Prevencia každého ochorenia je vždy najlacnejším opatrením (spravidla8-10-krát oproti odstraňovaniu následkov) a u niektorých druhov ochorení často jedinýma najúčinnnejším postupom na záchranu života a ochranu zdravia.Opatrenia odporúčané v čase povodne proti ochoreniu jednotlivca na leptospirózua proti vzniku epidémie.Nepožívať plodiny získané zberom z povodňou kontaminovaného terénu. Nepiť vodu z vodnýchzdrojov kontaminovaných povrchovou vodou z povodňovej vlny.Z povodňou zaplavených individuálnych vodných zdrojov používa ť vodu len na úžitkové ú čelyaž do vyčistenia a následnej dezinfekcie zdrojov, a to až po jej 10-minútovom prevarení.Požívať len potraviny uchované v nepriepustných obaloch (sklo, nerezový plech, plasty). Predotvorením obalu tento dôkladne opláchnuť prúdom nezávadnej vody.

Na pitné účely používať len vodu pochádzajúcu z náhrad. zásobovania (z cisterien,z originálnych obchodných balení stolovej a minerálnej vody). Uhynuté zvieratá sústredi ť dohermetických kontajnerov a odovzda ť kadávery na neškodnú likvidáciu do kafilérie alebo na inýúčel podľa pokynov spádovej RVPS. Potraviny kontaminované a znehodnotené povod ňoupovažovať za nevhodné na konzum. Tieto sústrediť do hermetických kontajnerov a odovzda ťich na likvidáciu spálením alebo iným postupom podľa pokynov hygienika spádového RÚVZ.Nezakopávať uhynuté zvieratá a potraviny živočíšneho pôvodu znehodnotené povodňovou vlnoudo pôdy najmä v oblastiach s častejšou frekvenciou výskytu povodní.Dekontamináciu vodného zdroja vykona ť až po ustálení vodného režimu v postihnutej oblasti,po vy čistení jeho okolia a po jeho stavebno-technickom zabezpe čení. Kde je to technickya priestorovo možné, vykonať aj mechanické očistenie a dezinfekciu vnútorných stien vodnéhozdroja vodným roztokom chlórnanu sodného (SAVO) podľa návodu výrobcu. Tieto vykona ťnajmenej 3 osobami, a to pre prípad potreby poskytnutia zdravotníckej laickej prvej pomociosobe zostupujúcej do studne. Vodu za čať požívať na pitné ú čely až po odsúhlaseníspádového RÚVZ. Pri asanačných prácach na odstra ňovanie následkov povodne používa ťosobné ochranné prostriedky kon čatín a trupu (hermetizované ochranné odevy, plastové fóliea vrecia, plastové alebo gumené rukavice, impregnované nohavice, vodotesnú obuv) a pracovnénástroje a pomôcky zabezpe čujúce bezkontaktný spôsob prác (vidly, háky, kliešte, krompáčea pod.), a tým zabraňujúce prenosu pôvodcu leptospirózy.Dôkladne očistiť, vysušiť a vydezinfikova ť všetky materiály a povrchy, ktoré boli v kontaktes kontaminovanou povrchovou vodou, najmä vnútorné omietky v bytoch, pivniciach, skladovýchpriestoroch a garážach, šatstvo, obuv, koberce, nábytok, interiéry áut.Nedezinfikovať vonkajšie omietky, bahno a kal na nich usadené sta čí dôkladne umy ť prúdomčistej vody, nakoľko premo čené fasády vysuší slnko a zmyje neskorší dážď. Netreba chlóromešte viac zaťažovať životné prostredie.Každú hodinu merať telesnú teplotu u potenciálne ohrozených ľudí.

S cieľom zabrániť vzniku, prípadne rozvoju epidémie nahlasovať včas špecialistom spádovéhoRÚVZ zjavné príznaky leptospirózy vrátane nárastu telesnej teploty, privolať alebo vyh ľadaťsvojho ošetrujúceho lekára. Dbať na pravidelnú základnú osobnú hygienu a dodržiava ťhygienické a protiepidenické opatrenia vyhlásené spádovým RÚVZ.

Rodičia aj v hektickej situácii po povodni udržiavať prehľad, kde sú a čo robia ich deti.Nedovoliť im hra ť sa na miestach, kde členovia záchranných zložiek a obyvatelia obcísústreďujú kontaminovaný odpad z povodne s možným obsahom pôvodcu nákazy.Pri pochybnostiach o nezávadnosti potravín sa poradi ť s hygienikom v spádovom RÚVZa v prípade zdravotných ťažkostí (bolenie brucha, hnačka, teploty) už po prvých príznakochnavštívuiť svojho ošetrujúceho lekára. Počiatočné ľahké príznaky nikdy nepodceňovať!

Základné hygienické požiadavky na ochranu zdravia pri povodniach.

Umývanie rúk. Umývajte si starostlivo a často ruky! Toto jednoduché a základnéhygienické pravidlo je jedným z najdôležitejších opatrení, ktoré umožní chrániť si zdraviepočas obnovy a ozdravenia (zlepšenia hygienických podmienok) vašich domovov. Umývajte siruky pokiaľ možno mydlom vždy po styku s predmetmi, ktoré boli v kontakte s kontaminovanouvodou alebo kalmi, pred každým jedením a pitím, vždy pred a po použití WC. Ako ukazujúskúsenosti z New Orleansu (po hurikáne Katrina v r. 2005), baktérie hlavne v teplej vodesa môžu rozmnožiť až 300-násobne!!! Tváre sa dotýkajte len umytými rukami.

§ 3 zákona č. 7/2010 Z. z.:

1) Ochrana pred povod ňami sú činnosti, ktoré sú zameranéna zníženie povod ňového rizika na povod ňami ohrozovanomúzemí, na predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňamia na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodnína ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvoa na hospodársku činnosť.

§ 4 zákona č. 7/2010 Z. z.:

1) Opatrenia na ochranu pred povod ňami sa vykonávajúpreventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodnea po povodni.

§ 4 zákona č. 7/2010 Z. z.:6) Ak v dôsledku vzniku povodne hrozí nebezpečenstvoohrozenia ľudského zdravia, zaplavenia územia a vznikupovodňových škôd, obec alebo orgán ochrany predpovodňami môže vyhlásiť ihneď III. stupeň povodňovejaktivity.

§ 12 zákona č. 7/2010 Z. z.:

1) Mimoriadna situácia sa vyhlasuje na návrh orgánuochrany pred povod ňami počas III. stupňa povod ňovejaktivity, ak hrozí bezprostredné ohrozenie životov,zdravia, majetku, kultúrneho dedi čstva alebo životnéhoprostredia povodňou.

2) Na vyhlasovanie a odvolávanie mimoriadnej situácie sa vzťahuje osobitný predpis.

§ 18 zákona č. 7/2010 Z.z.:

1) Povodňové záchranné práce sa vykonávajú na záchranuživotov, zdravia, majetku, kultúrneho dedi čstva a životnéhoprostredia v čase nebezpe čenstva povodne, počas povodnea po povodni na povodňou ohrozených územiach a napovodňou zaplavených územiach.

3) Povodňovými záchrannými prácami okrem povodňo -vých záchranných prác podľa odseku 1 sú:a) hlásna povodňová služba, b) ochrana a zachraňovanie majetku vrátane prípadného predčasného zberu úrody ohrozenej povodňou, c) odsun nebezpečných látok z predpokladaného dosahu záplavy územia povodňou,

§ 18 zákona č. 7/2010 Z.z.:d) provizórne dopravné sprístupnenie oblasti, ktorá bolapovodňou odrezaná, vrátane výstavby provizórnychmostných objektov alebo lávok,

e) ochrana vodných zdrojov a rozvodov pitnej vody,elektrickej energie, plynu a telekomunika čných sietí predpoškodením povodňou,

f) evakuácia,

g) dezinfekcia studní, žúmp, obytných priestorov a odvoza zneškod ňovanie uhynutých zvierat a iných odpadov,h) zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutompovodňami,

i) odstraňovanie naplavenín z domov a z inýchobjektov, verejných priestranstiev a z komunikácií,

ii) zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu

alebo ich asanácia,

§ 18 zákona č. 7/2010 Z.z.:

k) iné práce na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia vykonané na príkaz obce, orgánu ochrany pred povodňami počas III. stupňa povodňovej aktivity alebo na príkaz obvodného úradu, obvodného úradu v sídle kraja alebo obce podľa osobitného predpisu počas mimoriadnej situácie.

BEZPEČNOSŤ ZÁCHRANNÝCH PRÁC Podľa § 3 ods. 6 zákona Nár. rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej

ochrane obyvatelstva v znení neskorších predpisov: „Záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku,ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou záchrannýchprác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti avytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.“Podľa znenia VZPP„Obec, iná právnická osoba a fyzická osoba-podnikate ľ, prednosta obvodného úradu, vládaSlovenskej republiky, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a iné ústrednéštátne orgány:s cieľom zaistenia bezpe čnosti postihnutých osôb a nasadených členov podriadenýchzáchranných zložiek vydávajú príkaz na uzatvorenie ohrozeného alebo postihnutéhopriestoru, zabezpečujú ochranu osôb v priestore ZP pred nepriaznivýmipoveternostnými vplyvmi a následkami povodne, vydávajú príkaz na vytvoreniepodmienok na prežitie ohrozených alebo postihnutých zamestnancov a osôbprevzatých do starostlivosti, zaisťujú bezpečnosť členov záchranných zložiekvykonávajúcich ZP aj dôslednou organizáciou a kontrolou plnenia režimovýchopatrení, čo sú režimy ochrany a činnosti na obmedzenie (zamedzenie) rizika pôsobeniazávažných následkov mimoriadnej udalosti najmä na život a zdravie.Pri určovaní hlavných úloh na vykonanie ZP sa vychádza z potrieb vykona ť predovšetkýmzáchranné práce tak, aby pri zaistenej bezpe čnosti osôb vykonávajúcich ZP bola ú činneposkytnutá prvá predlekárska pomoc vyslobodeným a postihnutým osobám, pričomtreba čo najmenej zasahovať do práv a chránených záujmov vlastníka, správcu alebonájomcu nehnuteľnosti a zabrániť tak vzniku ďalších škôd.

ZAISŤOVANIE BEZPEČNOSTI PRI ZP:1. pre efektívnu, bezpe čnú činnosť členov záchranných zložiek IZS, ako aj bezpečnosť inýchprítomných osôb, sa prednostne zabezpe čuje ochrana ich života a zdravia a následneochrana zvierat, majetku a životného prostredia, pričom tomuto zámeru sa pružneprispôsobuje stanovený režim života (režimové opatrenia),2. nepretržite sa vykonáva monitorovanie na zistenie rozsahu následkov povodne,3. systematicky sa analyzujú všetky informácie a poznatky získané o povodni a jejrizikách z maximálneho množstva zdrojov a tieto sa zovšeobecňujú,1.veliteľ zásahu uskutočňuje so svojím štábom IDENTIFIKÁCIU RIZIKA, t. j. rieši základnéproblémové otázky v tomto poradí:

IDENTIFIKÁCIA RIZIKA

1. jedná sa o bežnú povode ň spôsobenú dlhotrvajúcimi zrážkami, prívalovú povodeň aleboo povodeň, ktorá spôsobila únik nebezpečnej látky?

2. aké riziká pre život a zdravie predstavuje povodeň?3. aké zámery riešenia skuto čnej povodňovej situácie prijali riadiace orgány ZP z predtým

nasadených štábov a aké úlohy boli zrealizované?4. aké sú reálne alternatívy a možnosti splnenia zámerov, ktorá je najvýhodnejšia z pohľadu

znižovania rizika pre život a zdravie?5. ak je alternatíva stanovená, je pôvodné rozhodnutie správne, alebo ho treba korigova ť?6. keď podriadení členovia záchranných zložiek splnili v povod ňovej oblasti úlohu, boli

po ukončení ZP dezinfikovaní?

7. pri identifikácii rizika sa udržiava ostražitos ť a opatrnosť, vzájomne sa porovnávajú známepoznatky a zovšeobecnenia o predošlých povodniach s realitou, udržiava sa sú činnosťso špecialistami a expertami, čo sa vždy vyplatí, nakoľko sa zníži riziko nesprávnehorozhodnutia a možných zbytočných strát na životoch a zdraví,

8. neustále sa uplat ňuje predvídavosť s uvedomovaním si reálneho rizika a obozretnos ť,čo umožní krízovú situáciu prežiť v zdraví,

9. neustále sa analyzuje vlastná činnosť v priestore zásahu a tomu pružne prispôsobujúrežimové opatrenia, v oblasti ohrozenia sa dodržiavajú všeobecne platné zásady bezpe čnejpráce, sústavnej analýzy, poznávania a rozhodovania,

10. činnosť nesmie vyvoláva ť neúnosné riziká pre štáb a zách. zložky ako celok, pre jednotl.členov, ani pre ohrozené obyvate ľstvo v okolí, kontroluje sa hermetickos ť špeciálneho PIO,poškodenie sa ihneď hlási nadriadenému a vykoná sa výmena za funk čné ŠPIO,

11. pri činnosti sa rešpektujú vlastné reálne možnosti podľa poznania úrovne odbornejpripravenosti (výcviku) členov záchranných zložiek a úplnosti mat.-technického vybavenia,

12. čiastočná hygienická očista a čiastočná dezinfekcia rôznych povrchov sa uskuto čňujepriebežne v prestávkach činnosti, len v nasadených špeciálnych PIO v ochrannej polohe,

13. špeciálne PIO sa nasadzujú a snímajú len na pokyn veliteľa zásahu na určených miestach,14. dodržiavajú sa prípustné časové normy zotrvania v špeciálnom PIO vzh ľadom na teplotu

okolitého vzduchu, s cieľom zabrániť ohrozeniu vlastného života a zdravia.

BEZPEČNOSTNÉ OPATRENIA pre ochranu života a zdravia počas záchranných prác na území postihnutom povodňou

Celá činnosť záchranných zložiek IZS musí byť v každej etape ZP bezpečná. Tzn., nesmie anipri povodni ohrozovať nielen život a zdravie záchranárov, ale tiež okolitých obyvate ľov. Lenzáchranár živý a zdravý môže poskytovať pomoc postihnutým v tiesni. Obdobne, len živýa zdravý obyvateľ môže zabezpe čovať sebaochranu a následne poskytova ť vzájomnúpomoc v tiesni rodinným príslušníkom, susedom, kolegom, prípadne aj iným obyvate ľom,potenciálne ohrozeným alebo priamo postihnutým následkami mim. udalosti.

Za celkovú organizáciu ochrany a bezpečnosti členov nasadených záchranných zložiek IZS zodpovedá velitel zásahu, ktorý je povinný:

organizovať zreteľné ozna čenie priestoru zásahu s dôrazom na nebezpe čné, obtiažnepriechodné a v dôsledku podmáčeného terénu nepriechodné priestory a úseky,organizovať poriadkovú službu v nebezpečných priestoroch, udržiavať priebežne poriadok a disciplinovanosť počas zásahu,operatívne vypracovať bezpečnostné opatrenia zohľadňujúce špecifické, miestnepodmienky pri povodni, včas a podrobne s nimi oboznámiť všetkých nasadených členov,organizovať striedanie zmien, kontrolovať osobne a prostredníctvom svojich určených zástupcov dodržiavaniebezpečnostných opatrení, prípadne výskyt vodou prenosných ochorení.

Počet pracujúcich osôbv pracovnej zmene

Počet zaisťujúcich osôbv pracovnej zmene

2 23 1

4 a viac vzájomné istenie

pri krízových situáciách so zvýšeným rizikom ohrozenia života a zdravia:

1 1

P o z n á m k a: Pracovná zmena sa rozde ľuje na tri skupiny, pravidelne sa striedajúcepodľa časového harmonogramu:- skupina pracujúcich osôb, skupina zaisťujúcich osôb, skupina odpočívajúcich osôb.

B. Skupina zais ťujúcich osôb si zabezpečuje rovnakú kvalitatívnu úrove ň individuálnejochrany ako skupina pracujúcich osôb.C. Skupina zais ťujúcich osôb operatívne zasahuje na pomoc skupine pracujúcich osôbpri bezprostrednom ohrození ich života a zdravia.Za dodržiavanie bezpe čnostných opatrení v ur čených priestoroch zásahu pri povodnizodpovedajú vedúci nasadených SaP záchranných zložiek, ktorí sú povinní:- oboznámiť podriadených členov s nebezpe čnými zaplavenými priestormi a úsekmi, ako ajspôsobmi ich označenia,- oboznámiť ich so stanovenými bezpečnostnými opatreniami, poriadkovým zabezpečením, - ďalej ich oboznámiť s príznakmi vodou prenosných ochorení a zásadami prvej pomoci, - preveriť úplnosť, technický stav a použiteľnosť zariadení, techniky a dopravných prostriedkov,- usmerňovať a sústavne kontrolova ť dodržiavanie bezpe čnostných opatrení, najmä po časpraktického zásahu v určených povodňou postihnutých priestoroch.Počas povodňových záchranných prác je z dôvodov ochrany života a zdravia zakázané:používať nesprávne alebo poškodené dopravné, mechanizačné a technické prostriedky, pohybovať sa v nebezpečných zaplavených priestoroch samostatne, bez adekvátneho

bezpečnostného zaistenia,zbytočne sa dotýkať kontaminovaných povrchov,zdržiavať sa počas prestávok v činnosti nekontrolovane medzi vozidlami a odpočívať pod nimi, vykonávať zásah bez nasadených prostriedkov individuálnej ochrany kože, zbierať úrodu zo zaplavených polí, záhradiek a skleníkov, požívať poľné plodiny, ktorých vzorky neboli podrobené expertíze územne príslušného regio -

nálneho úradu verejného zdravotníctva a ktorých požívanie nebolo povolené, požívať vodu z otvorených kontaminovaných vodných zdrojov a zaplavených studní, ktorýchhygienická nezávadnosť nebola preverená a potvrdená spádovým regionálnym úradom verej -

ného zdravotníctva, variť a požívať jedlá na teréne kontaminovanom následkami povodne, fajčiť a požívať alkohol a iné návykové látky.

Použité všeobecne záväzné právne predpisy:

1) Zákon NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v zn. nesk. predpisov.2) Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.3) Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a dopl -není niektorých zákonov.4) Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmenea doplnení niektorých zákonov.5) Vyhláška MV SR č. 523/2006 Z. z. o zabezpe čovaní organizovania jednotiek civilnejochrany a o zabezpečovaní záchranných prác.6) Nariadenie vlády SR č. 338/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikamisúvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci.

www.who.int

Vypracoval: Ing. Kamil SchönPezinok

Vybrané informa čné zdroje o nákazách

www.who.int www.health.gov.sk

www.eiss.org www.uvzsr.sk

www.cdc.gov www.primar.sk

www.ecdc.europa.eu www.oie.int

Zdravotnícky prostriedok jednotlivca ZPJ-80

Individuálna lekárnička INLEK