Prieskum uplatňovania ECTS v doktorandskom štúdiu na univerzitách v SR (Verejné vysoké školy)

PRIESKUM UPLATŇOVANIA PRIESKUM UPLATŇOVANIA ECTS V DOKTORANDSKOM ECTS V DOKTORANDSKOM ŠTÚDIU NA UNIVERZITÁCH ŠTÚDIU NA UNIVERZITÁCH

V SR V SR (VEREJNÉ VYSOKÉ ŠKOLY)

21. 04. 2009

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

Dagmar LesákováDagmar LesákováEkonomická univerzita v BratislaveEkonomická univerzita v Bratislave


Doktorandské vzdelávanie v kontexte Bolonského procesu

2003: Berlínske komuniké definuje doktorandské vzdelávanie ako 3. stupeň štúdia

2005: Bolonský seminár v Salzburgu – 10 princípov rozvoja doktorandských programov („Salzburgské princípy“) – báza pre reformu doktorandského vzdelávania v Európe


Doktorandské vzdelávanie v kontexte Bolonského procesu

2005: Bergenské komuniké:„Vedomí si potreby podporiť užšiu väzbu medzi

európskym vzdelávacím priestorom a významu výskumu ako integrálnej súčasti vysokoškolského vzdelávania, považujú ministri za nutné rozšíriť pozornosť venovanú dvom hlavným cyklom vysokoškolského vzdelávania o doktorandskú úroveň a začleniť doktorandské štúdium ako tretí stupeň bolonského procesu“.

„... kľúčovým komponentom tretieho cyklu je rozvoj poznatkov na báze originálneho výskumu“.

Z tohto dôvodu doktorandské vzdelávanie predstavuje hlavné pojítko medzi EHEA a ERA


Salzburské princípy pre doktorandské štúdium (2005)

1. Kľúčovým komponentom doktorandského vzdelávania je rozvoj poznania na báze originálneho výskumu.

2. Nutnosť začlenenie doktorandských programov do inštitucionálnych stratégií a politík reagujúcich na nové výzvy vo vede a spoločnosti a na požiadavky trhu práce.

3. Význam diverzity v doktorandskom vzdelávaní.4. Doktorandi ako výskumníci v začiatočnom štádiu.5. Kľúčová rola školiteľov.


Salzburské princípy pre doktorandské štúdium (2005)

6. Zabezpečenie kritickej masy v doktorandských programoch, s garanciou vysoko kvalitného výskumného prostredia a silných vedeckých teamov.

7. Doba trvania doktorandských programov.8. Podpora inovatívnych štruktúr, interdisciplinárneho

vzdelávania a rozvoja prenositeľných zručností.9. Podpora mobility doktorandov (nielen geografickej,

ale aj interdisciplinárnej a intersektorovej).10.Zabezpečenie primeraného financovania ako

doktorandských programov tak doktorandských kandidátov.

Pozn.: Diverzita: jeden cieľ – rôzne cesty – spoločný rámec


Organizácia doktorandského vzdelávania v členských krajinách Bolonského procesu

(2008)

Diverzita v organizačných formách /mechanizmoch/ modeloch doktorandského vzdelávania:

1. Iba individuálne vzdelávanie (Cyprus, Malta, Montenegro)

2. Iba štruktúrované programy (Chorvátsko, Estónsko, Litva, Španielsko)

3. Iba doktorandské školy (Francúzsko, Turecko, Lichtenštajnsko)

4. Kombinácia 1 a 2 (Rakúsko, Belgicko – Flámsko, ČR, SR, Grécko, Írsko, Poľsko, Rusko)

5. Kombinácia 2 a 3 (Taliansko, Nórsko)


Organizácia doktorandského vzdelávania v členských krajinách Bolonského procesu

(2008)

Diverzita v organizačných formách /mechanizmoch/ modeloch doktorandského vzdelávania:

6. Kombinácia 1 a 3 (Belgicko – Valónsko, Holandsko)7. Kombinácia 1, 2 a 3 (Nemecko, Dánsko, Fínsko,

Švédsko, Švajčiarsko, UK, Albánsko)

Pozn.:• Iba 12 krajín má jednotný typ organizácie

doktorandského vzdelávania, 35 krajín – kombinácia rôznych organizačných foriem

• Trend: odklon od výlučne individuálneho vzdelávania, príklon k štruktúrovaným programom a doktorandským školám


Doktorandské štúdium v Európe

Diverzita v statuse doktoranda: iba študenti (10 krajín), iba zamestnanci (3 krajiny), zmiešaný status (22 krajín)

Diverzita vo financovaní doktorandov: štipendiá, granty, plat

Diverzita v podiele financií smerovaných individuálnym doktorandom a doktorandským programom (napr. v Nemecku 80% - doktorandské programy, 20% individuálni doktorandi)

Diverzita v jurisdikcii doktorandského štúdia: ministerstvá, rektorská konferencia, samotné univerzity, špeciálne agentúry


Doktorandské štúdium v Európe

Nemecko, Írsko, Holandsko, Švajčiarsko – neexistuje národná legislatíva, podľa ktorej by sa riadilo doktorandské štúdium

Nemecko, Holandsko, Švajčiarsko: zodpovednosť za doktorandské vzdelávanie v úplnej kompetencii univerzity

Írsko: univerzity formulujú politiku doktorandského štúdia spoločne prostredníctvom Asociácie írskych univerzít

UK: národná legislatíva zabezpečuje autonómiu univerzít (Code of Practice for the Assurance of Academic Quality and Standards in Higher Education: Postgraduate Research Programmes in the UK)

Používanie ECTS: približne 35% univerzít (prieskum 2007 – vzorka 920 dotazníkov)


Uplatňovanie kreditového systému v 3. stupni štúdia v SR2002 2003 2004 2005 2006 2007

1 (UK) 3 4 7 3 2

Rozdiely v uplatňovaní kreditového systému vo vnútri univerzít

Jednotný systém na všetkých fakultách univerzity:14

Systém diferencovaný podľa fakúlt: 16

Všetky VVŠ uplatňujú kreditový systém na:• študijnú časť študijného programu• vedeckú časť študijného programu


Báza pre získanie kreditov v študijnej časti študijného programu

Aktivita na získanie kreditov VVŠ

Absolvovanie povinných, povinne voliteľných a výberových predmetov

100%

Autorstvo/spoluautorstvo pri tvorbe učebných pomôcok

15%

Pedagogická činnosť doktoranda 20%

Absolvovanie dizertačnej skúšky 25%

Príprava materiálov pre výučbu konkrétnej disciplíny

5%

Vedenie bakalárskej záverečnej práce 10%

Písomný projekt predkladaný k dizertačnej skúške 5%

Individuálne štúdium vedeckej literatúry 10%


Báza pre získanie kreditov vo vedeckej časti študijného programuAktivita na získanie kreditov VVŠ

Zoznam výskumných/publikačných aktivít a ich individuálne ocenenie kreditmi podľa náročnosti, časovej záťaže a impakt-faktora vedeckého/odborného časopisu

55%

Počet hodín zapojenia doktoranda do riešenia výskumných projektov na fakulte

35%

Vypracovanie písomnej práce/projektu k dizertačnej skúške

25%

Experimentálna činnosť 15%

Obhajoba dizertačnej práce 20%

Spracovanie dizertačnej práce 20%

Študijné pobyty/mobility 5%

Citovanosť doktoranda (citácie domáce/zahraničné) 20%

Vedenie prác ŠVOČ 10%

Vedenie záverečných bakalárskych/diplomových prác

10%


Požadovaný počet kreditov vzťahujúcich sa na študijnú časť študijného programu

Požadovaný počet kreditov

VVŠ

min 30 5%

min 40 20%

55 5%

min 60 30%

min 70 10%

min 90 10%

100 10%

120 10%


Požadovaný počet kreditov vzťahujúcich sa na vedeckú časť študijného programu

Požadovaný počet kreditov

VVŠ

min 40 20%

min 50 5%

min 60 15%

min 70 5%

min 90 20%

min 120 25%

125 5%

140 5%


Systém hodnotenia doktorandov v študijnej časti študijného programu

Poznámka:Na univerzitách s kombináciou oboch základných systémov

hodnotenia:• Predmety študijného plánu: klasifikačná stupnica –

dizertačná skúška: binárne hodnotenie• Klasifikačnou stupnicou sú hodnotené predmety

štátnej/dizertačnej skúšky.

Systém hodnotenia VVŠ

Klasifikačná stupnica (A-FX) 35%

Binárne hodnotenie (vyhovel/nevyhovel)

40%

Kombinácia klasifikačnej stupnice a binárneho hodnotenia

20%


Prideľovanie kreditov za vykonávanie pedagogickej činnosti doktoranda

Áno 55%

Nie 30%

Rôzne na fakultách 15%

Poznámka:Na niektorých fakultách sa prideľujú kredity za pedagogickú činnosť len externým doktorandom.Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: „Súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti súvisiacej s pedagogickou činnosťou v rozsahu najviac štyroch hodín týždenne v priemere za akademický rok.“


Prideľovanie kreditov za:

• dizertačnú skúšku• spracovanie dizertačnej práce• obhajobu dizertačnej práce


Názory na kreditový systém v PhD štúdiu

Vnímanie kreditového systému VVŠ

Nástroj hodnotenia výkonov 25%

Nástroj kontroly 10%

Nástroj hodnotenia výkonov a súčasne aj nástroj kontroly

50%

Nástroj kumulácie a transferu kreditov 15%


Hlavné závery prieskumu uplatňovania kreditového systému v 3. stupni štúdia

1. Rozmanitosť v uplatňovaní kreditového systému – v študijnej i vedeckej časti študijného programu

2. Rozmanitosť v systéme hodnotenia doktorandov (kolokviá-skúšky v predmetoch študijnej časti programu i v dizertačnej skúške)

3. Trend k rozmanitosti jednoznačný4. Indikácie, že existujúci legislatívny rámec neumožňuje

pružne plniť všetky úlohy súvisiace s podstatou doktorandského vzdelávania (napr. financovanie účasti na konferenciách, nákup tovarov a služieb nutných na spracovanie doktorandskej práce a pod.)

5. Nejednoznačné posudzovanie vhodnosti uplatnenia kreditového systému na všetky úlohy a povinnosti (študijný program) doktoranda


Doporučenia vyplývajúce z prieskumu1. Potreba výmeny informácií (semináre, workshopy,

konferencie) a poznania „best practice“ v oblastiachPráca školiteľov

(Kritéria schvaľovania školiteľov, pracovná záťaž školiteľov, povinnosť školiteľov, systém vzdelávania školiteľov)

Medzinárodná spolupráca(Spoločné doktorandské programy, Double degrees)

Doktorandské/PhD školy(Modely fungovania, manažment/systém riadenia, financovanie)

Hodnotenie kvality a evalúcia PhD programov(Kritéria kvality v hodnotení PhD programov, systém evaluácií)

Štruktúra študijných programov(Štruktúra kurikulí, metódy hodnotenia doktorandov)

2. Zvýšiť podiel mobilít doktorandov ako nástroj rozšírenia skúseností a kooperácie vo výskume a účelovo na ne vyčleniť finančné prostriedky

3. Podporovať diverzitu v modeloch a organizácii doktorandského štúdia

Documents

Prieskum uplatňovania ECTS v doktorandskom štúdiu na univerzitách v SR (Verejné vysoké školy)