Doc. Ing. Dana Tkáčová, PhD., Ing. Nina Bratková

Katedra bankovníctva a medzinárodných financií NHF, Ekonomická univerzita v Bratislave

Prínosy a slabé stránky regulačných opatrení BASEL III

Abstrakt

Bankovníctvo je najregulovanejšie odvetvie ekonomiky. Regulácia by mala

zabezpečiť také podnikateľské prostredie, ktoré minimalizuje vznik bankových kríz

a následné roztočenie špirály finančnej krízy. Takýmto regulačným opatrením je aj Basel III.

Článok je príspevkom k diskusii, ktorý sa snaží načrtnúť pozitíva a slabé miesta uvedeného

regulačného rámca

Kľúčové slová

Basel III, regulačný kapitál, kapitálová primeranosť, úvery, vklady, proticyklický vankúš

V nových regulačných opatreniach Basel III vidíme nasledujúce prínosy a slabé

stránky:

Zmena štruktúry regulačného kapitálu

Štruktúra regulačného kapitálu má podľa nášho názoru oveľa väčší význam pre

regulátora, ako pre banku samotnú. Regulátor má možnosť efektívneho využitia tzv. brzdy

a prostredníctvom nej limitovať bankové operácie vo vzťahu riziko – kapitál. Kapitálová

primeranosť sa vypočíta ako podiel kapitálu k rizikovo váženým aktívam. Kapitál zahrnutý

do tohto výpočtu je výhradne určený regulátorom (Tier 1, Tier 2). V prípade povinnosti resp.

tlaku dodržať kapitálovú primeranosť banka sa orientuje na takú štruktúru aktív, ktorá je

menej riziková vzhľadom na jej váhy. Úver patrí medzi rizikové bankové operácie, hoci

najvýnosnejšie.

1„Príspevok/výstup vznikol v rámci riešeného projektu OP VaV s názvom Vytvorenie excelentného pracvoviska

ekonomického výskumu pre riešenie civilizačných výziev v 21. storočí (ITMS 26240120032). Podporujeme

výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ“.

Účinnosť Basel II pri požiadavke minimálnej kapitálovej primeranosti 8 % ,

požiadavke Tier 1 na 4 % a vlastného kapitálu na úrovni 2 % bola minimálna pre

zabezpečenie stability bankového sektora v EÚ z nasledujúcich dôvodov:

1. Tier 1 bol vyšší v rokoch 2007 - 2008 vo všetkých bankových sektoroch EÚ.

Pohyboval sa v rozsahu od najmenej 7 % do najviac 18 %.

2. Celková kapitálová primeranosť bola v bankovom sektore v roku 2007 vyššia ako

8 % , najnižšia bola vo Švédsku 9,7 %.

3. Podiel kapitálu na celkových aktívach bol najnižší v roku 2007 v Luxembursku

a to 2,7 % - čo je veľmi blízko požadovanej hodnote leverage min. 3 %.

Hoci Basel II nebol plne implementovaný v roku 2007, kedy sa banková kríza objavila

vo vyspelých ekonomikách EÚ, je pravdepodobné, že banky už v tomto období dosahovali

hodnoty potrebné pre jeho dodržanie. Jednotlivé bankové sektory EÚ prekračovali minimálne

požiadavky Basel II, preto je požiadavka na zvýšenie týchto minimálnych požiadaviek

v Basel III oprávnená. Basel III požaduje minimálne 6 % kapitálu Tier 1, túto požiadavku by

spĺňal každý bankový sektor aj v čase vypuknutia bankovej krízy v roku 2007 a 2008.

Celková kapitálová priemernosť a jej požiadavka zostáva na úrovni 8 %, takáto požiadavka je

podľa nášho názoru nízka a jej účinnosť bude podobná ako účinnosť Basel II. Sme toho

názoru, že 7 % ako požiadavka základného kapitálu Tier 1 je zásadná a účinná, no celková

kapitálová primeranosť by mohla byť určená vyššie (hoci po zarátaní vankúšov by mohla byť

až 10,5 %, stále je podľa nášho názoru táto požiadavka nízka). Pre stabilitu bankového

sektora cez optiku kapitálovej primeranosti je samozrejme rozhodujúci mikroprudenciálny

pohľad na reguláciu, teda stabilitu jednotlivých bánk. Tu treba konštatovať, že na agregované

údaje za bankový sektor je potrebné sa pozerať aj cez štruktúru bankového sektora. Teda aké

komerčné banky s akým zameraním podnikajú v jednotlivých bankových sektoroch. Ak by

sme štruktúru bankového sektora ilustrovali na príklade Slovenskej republiky, potom zistíme,

že v bankovom sektore v SR podnikalo (s vlastníckou formou kapitálu - akciová spoločnosť

so sídlom v SR) v roku 2008 (krízový rok) 13 komerčných bánk, z nich 3 boli stavebné

sporiteľne. Jedna banka sa špecializovala na privátnu klientelu a ostatné boli univerzálne

banky. V sektore pôsobili ešte dve banky, kde je akcionárom štát – ide o špecializované

banky. Zvyšok bánk pôsobiacich v SR sú pobočky zahraničných bánk, ktoré kapitálovú

primeranosť vykazujú s matkou na konsolidovanom základe. Kapitálová primeranosť bola

v slovenskom bankovom sektore na úrovni 11,1 %, no banky ako sú stavebné sporiteľne

vykazujú nadpriemernú kapitálovú primeranosť napr. nad 20 %. V nasledujúcej tabuľke

môžeme vidieť, že 4 banky dosahovali v rovnakom roku kapitálovú primeranosť do 9,5 %

a v prípade jednej došlo dokonca k oslabovaniu kapitálovej primeranosti, pričom 3 sa

pohybovali v nadpriemere.

Tabuľka č. 15 Kapitálová primeranosť v SR a jej zmeny v roku 2009

Kapitálová primeranosť do % v roku

2008

Počet bánk s danou

kapitálovou primeranosťou

Posilnenie KP v roku

2009

Oslabenie KP v roku

2009

9,5 4 3 1

10 1 1

11,8 3 3

nad 11,9 5 2 3

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Kovalčík, J. 2010. Kríza banky preverí, no ich biznis

nezadusí. In: Top Trend vo finančníctve. Ročenka Trend 25/2010. S. 7.

Domnievame sa preto, že zvyšovanie kapitálovej primeranosti je vyhovujúce, resp.

jednoduchšie pre banky s konzervatívnym podnikaním, ako sú napr. stavebné sporiteľne,

pričom menej vyhovujúcejšie je pre univerzálne banky, ktoré predstavujú tradičný

podnikateľský model v európskom bankovom sektore.

Prínosy nových opatrení v štruktúre regulačného kapitálu Basel III

Myslíme si že nová kapitálová štruktúra prinesie lepšie využitie nástroja kapitálovej

primeranosti vo funkcii brzdy úverovej expanzie. Vzhľadom na náročnú požiadavku

kvalitného kapitálu komerčné banky budú upriamovať svoju pozornosť viac na menej

rizikové aktíva, ktorými sú najmä cenné papiere a krátkodobé úvery a tým sa zamedzí

úverová expanzia. Za významný prínos považujeme skvalitnenie kapitálu a to najmä v podobe

zvýšenia požiadavky vlastného kapitálu Tier 1. Týmto spôsobom vznikne väčšia

zainteresovanosť vlastníkov banky na jej riziku.

Slabé stránky vybraných opatrení

Väčšina bankových sektorov v EÚ podmienku pre Tier 1 spĺňala už v minulosti

a spĺňa ju aj v čase krízy. Je teda otázna významnosť a sila tohto nástroja, obzvlášť vo

funkcii krytia strát v prípade novej podobnej bankovej krízy. Vlastný kapitál banky je

najdrahší zdroj financovania a negatívne sa teda môže prejaviť „zdražovanie“ kapitálu

v cenách úverov.

Môže nastať snaha o zmenu subsidiarít bánk z dcér na pobočky (tie nevykazujú kapitálovú

primeranosť, robí to matka na konsolidovanom základe).

Regulovanie likvidity

Likvidita bankových sektorov v EÚ je výrazne rozdielna. Ak porovnáme údaje

likvidity medzi transformujúcimi sa bankovými sektormi a vyspelými bankovými sektormi

v EÚ, zistíme, že pomer úverov ku vkladom (LTDR) je vo vyspelých krajinách oveľa

vyšší. Napr. v Nemecku, Francúzsku a Holandsku, v čase vypuknutia krízy dosahoval viac

ako 100 %, t. j. bankový sektor poskytol viac úverov ako má vkladov (vklad je pritom

považovaný za primárny zdroj), na to si musel požičať prostriedky z medzibankového trhu,

alebo získať prostriedky z emisie cenných papierov.

Graf. č. 25 Vývoj podielu úverov na vkladoch vo vybraných starých členských

štátoch EÚ

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe štatistiky European BankingFederation: EBF Banking

Statistics 2010. Dostupné na internete: www.ebf-

fbe.eu/uploads/7A%20December%20Database2010.xls

Ak sa bližšie pozrieme na pomer úverov na celkových aktívach týchto bankových

sektorov, vidíme klesajúcu tendenciu. Úvery na celkových aktívach hrajú neustále menší

0,00%

20,00%

40,00%

60,00%

80,00%

100,00%

120,00%

140,00%

160,00%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

LTDR

Belgium Germany France

význam. Bankový sektor teda nealokoval prostriedky do úverov, ktoré sa považujú sa vysoko

rizikové a málo likvidné, ale zrejme ich alokoval do cenných papierov a operácií na

medzibankovom trhu. Vyplýva to z toho, že viac úverov bolo poskytnutých ako vkladov

prijatých, ale podiel úverov na aktívach klesá. Motiváciou pre takéto správanie v bankovom

sektore môže byť schopnosť dodržiavať kapitálovú priemernosť na vyššej ako požadovanej

úrovni prostredníctvom znižovania podielu vysokorizikových aktív, akými úvery sú,

a sústredenie aktívnych operácií viac na operácie na finančnom trhu ako na tradičné bankové

podnikanie (prijímanie vkladov a poskytovanie úverov).

Graf. č. 26 Vývoj podielu úverov na aktívach vo vybraných starých členských

štátoch EÚ

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe štatistiky European BankingFederation: EBF Banking

Statistics 2010. Dostupné na internete: www.ebf-

fbe.eu/uploads/7A%20December%20Database2010.xls

Prínosy

Domnievame sa, že nové pravidlá likvidity popri stanovení kapitálovej primeranosti, resp.

v kombinácii s ňou budú orientovať bankové podnikanie na tradičné činnosti. Zavedenie

jednotných podmienok pre likviditu môže vniesť do bankového prostredia zlepšenie

konkurenčného prostredia prostredníctvom rovnakých podmienok v nastavovaní likvidity,

hoci hlavným ohrozením zostáva, že v prípade ukazovateľa dlhodobej likvidity, ako uvádza

0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00%

50,00%

60,00%

70,00%

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

LTAR

Belgium Germany France Luxembourg Netherlands United Kingdom

vyššie analýza KMPB, môže dôjsť k získavaniu lepšej pozície zo strany veľkých hráčov, ktorí

budú ovplyvňovať cenu aktív. Nové pravidlá kladú dôraz na stabilné zdroje, nie na

medzibankové úvery. Ako prínos vidíme aj to, že vzniknú medzinárodne porovnateľné

ukazovatele likvidity.

Slabé stránky vybraných opatrení

Domnievame sa, že možné vysávanie likvidity dcérskych bánk materskými bankami

bude prítomné najmä v krajinách východnej a strednej Európy, ktorých bankové sektory sú

tvorené prevažne zahraničnými bankami. Rovnako je možné zostavenie veľmi podobných

portfólií, ktoré budú v čase výpredaja (ďalšej finančnej krízy) výrazne deteriorované.

Myslíme si, že je možné aj zníženie podielu vysoko výnosových aktív v portfóliách bánk –

takýto priestor sa ponúka najmä v bankových sektoroch transformujúcich sa krajín. Vysoko

výnosové aktíva majú nízku likviditu a ich obmedzenie by znamenalo zrejme obmedzenie

dlhodobých úverov. Existuje aj možné smerovanie a cielenie obchodnej činnosti viac na

domácnosti – najmä na krátkodobé spotrebné úvery.

Naprieč EÚ existujú aj rôzne východiskové podmienky v bankových sektoroch pre určenie

ukazovateľov likvidity. Napr. na Slovensku je štruktúra pasív bankového sektora výrazne

tvorená z vkladov splatných do jedného roka. Tieto vklady predstavujú 32 255 003 tis. EUR,

čo predstavuje 56 % pasív. Zároveň z týchto vkladov splatných do jedného roka 19 438 625

tis. EUR predstavujú vklady splatné na požiadanie, t. j. 33,73 % pasív v slovenskom

bankovom sektore je tvorených vkladmi splatnými na požiadanie. Kapitál vrátane opravných

položiek predstavuje 14 % pasív slovenského bankového sektora. Takáto štruktúra pasív by

mohla byť problémom pri plnení ukazovateľa dlhodobej likvidity, keďže Basel III kladie

dôraz na stabilné zdroje. Podľa českej bankovej asociácie je podiel vkladov v európskej

menovej únii splatných do jedného roka v priemere iba 10,4 %.

Graf č. 27 Štruktúra pasív v slovenskom bankovom sektore

Zdroj: vlastný prepočet podľa NBS

Proticyklický kapitálový vankúš

Pre výpočet proticyklického kapitálového vankúša sa východiskové podmienky

rovnako líšia v bankových sektoroch EÚ. Ak sa pozrieme na vývoj medzery úverov

v krajinách V4 vidíme, že všetky by tvorili proticyklický vankúš už v roku 2007, ak by takáto

požiadavka existovala. V skutočnosti však zadlženosť týchto krajín je úplne iná ako

zadlženosť vyspelých ekonomík, nedá sa nesúhlasiť s Geršlom a Seidlom, že v týchto

krajinách ide jednoznačne iba o konvergenčný proces a nie nadmernú zadlženosť súkromného

sektora. V priemere dosahuje úroveň zadlženosti súkromného sektora vo V4 48 %, čo je

porovnateľné so zadlženosťou súkromného sektora akú dosahovali vyspelé ekonomiky (viď

v tabuľke) v rokoch 1965-1970 vo Veľkej Británii v roku 1985.

56% 21%

0% 6%

14%

3%

Pasíva SR bankového sektora v roku 2011

vklady a prijaté úvery do 1 roka

vklady a prijaté úvery nad rok

emitované dlhové CP do 1 roka

emitované dlhové CP nad rok

Kapitál a OP

Ostatné pasíva

Tabuľka č. 16 Podiel úverov súkromného sektora na HDP vo vybraných

krajinách

Krajina 2007 2011

Slovensko 42,42 48,34

Maďarsko 62,57 65,02

Česká republika 46,21 55,37

Poľsko 39,44 54,94

Nemecko 105,24 104,51

Veľká Británia 186,35 186,82

Španielsko 187,89 205,89

Francúzsko 105,58 116,17

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe databázy World Bank.

Proticyklický vankúš, preto môže podľa nášho názoru, transformujúce sa ekonomiky

skôr poškodiť, ako odvráť krízu v bankovom sektore, prostredníctvom budovania vankúša v

„dobrých časoch“. Otázna je aj účinnosť na banky pôsobiace na ich území, napr. slovenský

bankový sektor je tvorený zo zahraničných bánk, t. j. tieto banky budú vypočítavať vankúš na

základe ich expozícií v domácich krajinách.

Ako vidíme v grafe nižšie, bankové sektory V4 by začali tvoriť proticyklický

kapitálový vankúš v rokoch 2007-2008, keď sa medzera dostáva na 2 %.

Graf č. 28 Medzera úverov v krajinách V4 (%)

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe databázy World Bank.

Nasledujúci graf poukazuje na problematiku vývoja HDP a úverov súkromnému

sektoru. Vidíme, že v čase kedy HDP klesá, objem úverov ešte rastie vo všetkých krajinách

V4. V roku 2009 keď je medzera úverov stále vysoká v Maďarsku, Českej republike

a v Poľsku, HDP klesá, no úvery ešte rastú.

Graf č. 29 Vývoj objemu úverov súkromnému sektoru a HDP v bežných cenách

vo V4 (mil. RUR)

Zdroj: eurostat a EBF

Credit Gap V4

-25

-20

-15

-10

-5

0

5

10

15

20

19

93

19

94

19

95

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

Maďarsko gap1600Slovensko gap1600Poľsko GAP 1600Česko GAP 1600

0

100000

200000

300000

400000

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

HDP Česká republika HDP SR HDP Poľsko

HDP Maďarsko Objem úverov Česká republika Objem úverov SR

Objem úverov Poľsko Objem úverov Maďarsko

Prínosy

Ako významný prínos proticyklického vankúša vnímame pokus o odstránenie

procyklicity, ako ju zaviedol BASEL II. Užitočný bude najmä ak sa dosiahne taká kalibrácia

v bankových sektoroch, že k budovaniu kapitálu dôjde v tzv. „dobrých časoch“, za

podmienok, že sa proticyklický vankúš zavedie v správny čas. Do rúk národného regulátora

sa dostáva nástroj ako obmedzovať úverovú expanziu.

Slabé stránky vybraných opatrení

Určenie pravého času, kedy zaviesť proticyklický vankúš, bude náročné pre domáceho

regulátora. Existencia „nefér“ štartovných podmienky, kvôli rozličnej zadlženosti krajín,

môže poškodiť transformujúce sa ekonomiky, ktoré potrebujú úvery pre svoj rozvoj

a konvergenciu k vyspelým ekonomikám. Rovnako existuje aj možnosť zlej indikácie

preťaženia zadlženosti v prípade, že HDP klesne rýchlejšie. V krajinách ako sú V4 je časový

rad pre výpočet trendu veľmi krátky a navyše aj skresľujúci, keďže bankové sektory boli

na začiatku 90. rokov reštrukturalizované pre ich nekompatibilitu s trhovou ekonomikou.

V zásade ide o umelé zasahovanie do trhových procesov.

Záver

Vyššie spomínané opatrenia skutočne vo veľkej miere prinášajú stabilitu do

bankového sektora EÚ ako celku, t. j. na globálnej úrovni. Podľa nášho názoru to však

neznamená, že tieto opatrenia sú vhodné pre stabilizáciu jednotlivých parciálnych bankových

sektorov. Regulácia bankového sektora sa po vypuknutí ostatnej finančnej krízy očividne

orientuje skôr na globálnych hráčov o čom svedčí aj určenie systémovo významných bánk,

ktoré rovnako v sebe BASEL III zahŕňa. V zásade ide o vymedzenie bánk, ktoré sú príliš

významné na to, aby padli a ich krach, alebo väčšie problémy by mali silný negatívny dopad

na ekonomiku. V prvých fázach úvah sa diskutovalo predovšetkým o globálne systémovo

významných bankách (zoznam v roku 2011 zostavil FSB, Financial Stability Board) no

neskôr boli za spolupráce Bazilejského výboru doplnené aj domáce systémovo významné

banky. V praxi existujú teda dva dokumenty publikované Bazilejským výborom, jeden je

venovaný prístupu a hodnoteniu globálne systémovo významných bánk (G-SIB) a druhý je

venovaný domácim systémovo významným bankám (D-SIB).1G-SIB (Global systemically

1 A framework for dealing with domestic systemically important bankshttp://www.bis.org/publ/bcbs233.pdf

important banks) sú banky svetového významu, zaradené v zozname FSB. Bazilejský výbor

pristupuje k zaraďovaniu bánk medzi globálne systémovo významné na základe ich tvorby

negatívnych externalít. Prístup je založený na indikátoroch, ktoré majú odrážať rôzne aspekty

tvorby týchto externalít, ktoré spôsobujú, že banka je významná pre stabilitu finančného

systému.2

Zoznam literatúry

1. Bratková, N.: Vplyv finančnej krízy na reguláciu a podnikanie v bankovom sektore.

Dizertačná práca. 2013. NHF EU v Bratislave.

2. BELÁS, J.: 2012. Dopady použitia základného prístupu interných ratingov na

finančnú výkonnosť komerčnej banky. Dostupné na internete:

http://www.readperiodicals.com/201207/2775240821.html

3. CIPOVÁ, E., BELÁS, J.: Analýza vybraných dopadov zavedenia nového regulačného

systému BASEL III na stabilitu a výkonnosť bankového sektora. (online). s. 19-25.

Dostupné na internete:

http://dspace.upce.cz/bitstream/10195/42679/1/CipovaE_AnalyzaVybranych_SP-FES-

2011.pdf

4. http://www.accenture.com/SiteCollectionDocuments/PDF/Accenture_Basel_III_and_i

ts_Consequences.pdf

5. REPULO, R., SAURINA, J.: 2011. The counteryclical capital buffer of Basel III:

A critical assessment. WP No. 1102. s. 9. Dostupné na internete

ftp://ftp.cemfi.es/wp/11/1102.pdfhttp://www.oecdilibrary.org/docserver/download/5kg

hwnhkkjs8.pdf?expires=1363709367&id=id&accname=guest&checksum=29DCC872

4C1ABECAAE510D79F5EB841C s.11

6. KPMG. 2011. Basel III issues and implications. (online). s. 9-11. Dostupné na

internete: http://www.kpmg.com/Global/en/Issues

Andlnsights/articlesPublications/Documents/basel-III-issueas-implications.pdf

7. http://www.eba.europa.eu/cebs/media/aboutus/bsg/20121002_BSG_Liquidity_Paper_

OPT.PDF

8. https://www.czech-ba.cz/data/articles/down_15663.pdf, s.5

9. http://dspace.upce.cz/bitstream/10195/42679/1/CipovaE_AnalyzaVybranych_SP_FES

_2011.pdf s.23

10. Tomšík, V.: Mohou zahraniční bankovní matky vysávat své české dcery?

http://www.cnb.cz/cs/verejnost/pro_media/clanky_rozhovory/media_2011/cl_11_1111

16.htm

Global systemically important banks: assessment methodology and the additional loss absorbency

requirementhttp://www.bis.org/publ/bcbs207.pdf 2 Global systemically important banks: assessment methodology and the additional loss

absorbency requirement http://www.bis.org/publ/bcbs207.pdf, s. 3

Nina Bratková - Dudáková

Katedra bankovníctva a MF

NHF EU v Bratislave

nina.dudakova@gmail.com

Dana Tkáčová

Katedra bankovníctva a MF

NHF EU v Bratislave

Dana.tkacova@