1

PROGRAM PODPORY ZDRAVIA

ZNEVÝHODNENÝCH KOMUNÍT NA SLOVENSKU

1. etapa – Program podpory zdravia znevýhodnenej rómskej komunity

na roky 2007-2008

1. ÚVOD

Súčasný pokrok a rast ekonomiky Slovenskej republiky, tak ako aj pokrok iných krajín

sveta, je nerozlučne spojený s dobrým zdravotným stavom populácie, ktorý je predpokladom

k hospodárskemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju.

Dosiahnuť dobrý zdravotný stav obyvateľov Slovenskej republiky je spoločná

zodpovednosť, ktorá si vyžaduje spoluprácu, synergiu a partnerstvo na všetkých úrovniach a

medzi všetkými zložkami spoločnosti.

V súčasnosti sa rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenskej republiky výrazne

prehlbujú. Obyvatelia v sociálno-ekonomicky znevýhodnených oblastiach sú často

frustrovaní. Vznikajú a postupne narastajú rozdiely medzi jednotlivými skupinami

obyvateľov. Zväčšujú sa aj rozdiely medzi bežnou populáciou a znevýhodnenými skupinami

obyvateľov.

Znevýhodnené komunity sú skupiny obyvateľov, ktoré z rôznych objektívnych

a subjektívnych príčin nemajú rovnaký prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti,

zamestnanosti a k ďalším oblastiam spoločenského života. Medzi znevýhodnené skupiny

obyvateľov zaraďujeme, napr. zdravotne postihnutých, nezamestnaných, deti a mládež,

seniorov, utečencov, bezdomovcov a rómsku komunitu žijúcu v separovaných

a segregovaných osídleniach.

Rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľov prerastajú do rôznych foriem

nerovností. V súčasnej spoločnosti môžeme pozorovať rôzne formy nerovnosti. Z pohľadu

zdravotného stavu spomenieme len tie formy, ktoré priamo ovplyvňujú zdravie a to:

- nerovnosť v zdraví (v prístupe k prevencii, k zdravotnej starostlivosti, v súčasnom

zdravotnom stave, morbidite, mortalite, atď.)

- príjmová nerovnosť

- nerovnosť v spotrebe a životnom štýle (nerovnosť životných šancí)

- nerovnosť statusová (symbolické vyjadrenie nerovnosti)

- nerovnosť v schopnostiach a na trhu práce

- nerovnosť vo vzdelaní a v prístupe k vzdelaniu

2

- nerovnosť v rozdelení vplyvu a moci (5)

Tieto nerovnosti sa prejavujú v každej európskej krajine, vrátane vyspelých štátov. Aj napriek

rozsiahlym intervenčným opatreniam má výskyt nerovností v jednotlivých krajinách stúpajúci

charakter a signifikantný vplyv na zdravie.

Jednou z priorít verejného zdravotníctva (12) je znižovať nerovnosti v zdraví. Toto úsilie je

realizované predovšetkým prostredníctvom cielených stratégií podpory zdravia a zdravotnej

politiky cielenej na najviac ohrozené skupiny populácie (vulnerable groups), t.j. skupiny

v ktorých zdrojom nerovností môžu byť rozdiely etnické, sociálne, vekové, atď. Medzi takéto

skupiny obyvateľov patria predovšetkým segregovaná rómska komunita, bezdomovci

a azylanti, drogovo závislí, zdravotne postihnutí(telesne a mentálne), seniori, deti, atď.

Problémy komunít drogovo závislých, zdravotne postihnutých, seniorov a detí a mládeže,

prípadne ďalších komunít, sú riešené na Slovensku prostredníctvom vládou schválených

národných programov.

Poradie ohrozených skupín populácie v nerovnostiach podľa ohrozenia zdravia a rizika

vzniku závažných zdravotných porúch je v súčasnosti možné určiť len na základe mortality

(14), demografického a sociologického vývoja, prípadne len odhadom. Chýbajú základné

štatistické ukazovatele o počte a zdravotnom stave ohrozených skupín populácie.

Preukázateľne najviac ohrozenou skupinou populácie na Slovensku je predovšetkým rómska

komunita žijúca v segregovaných a separovaných osídleniach, ktorá u nás patrí medzi najviac

znevýhodnenú. Hovorí sa o nej ako o najchudobnejšej z chudobných. Nízky príjem je

spravidla hlavným znakom chudoby. Ale aj nízke vzdelanie, menšia šanca zamestnať sa, zlý

zdravotný stav a narušené životné prostredie ich vylučuje z minimálne akceptovaného života

spoločnosti.(10) .

Zhoršený zdravotný stav znevýhodnenej rómskej komunity, oproti majoritnej populácii, sa vo

zvýšenej miere podieľa na zvýšených nákladoch spoločnosti na liečbu, pracovnú

neschopnosť, hospitalizáciu a invaliditu a je jednou z objektívnych príčin marginalizácie tejto

komunity. Členovia rómskej komunity, ktorí sú integrovaní do majoritnej spoločnosti sa

zúčastňujú programov a projektov podpory zdravia, ktoré sú realizované úradmi verejného

zdravotníctva a sú určené pre celú populáciu.

Neustále sledovanie, účinná eliminácia nerovností a taktiež pozitívne ovplyvňovanie

sociálno-ekonomických determinantov zdravia je jednou z najdôležitejších úloh verejného

zdravotníctva nielen na Slovensku, ale patrí taktiež medzi prioritné úlohy Svetovej

zdravotníckej organizácie a Európskeho spoločenstva.

3

Preto nielen v súvislosti so zlepšením zdravotného stavu, ale aj v súvislosti s trvalo

udržateľným zlepšením postavenia znevýhodnených skupín v spoločnosti je nutné, aby sa

spoločnosť zamerala predovšetkým na nástroje, ktoré budú viesť k zvýšeniu individuálnej

zodpovednosti za zdravie, vzdelanie, zamestnanie a sociálny status ohrozených skupín

populácie.

Navrhovaný Program podpory zdravia znevýhodnených komunít sa opiera o výsledky

projektu Phare - pilotný projekt „Zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre

marginalizované rómske komunity na Slovensku“, ktorý realizovalo Ministerstvo

zdravotníctva Slovenskej Republiky v rokoch 2004 – 2006 a ďalších projektov v oblasti

zdravotnej výchovy, ktoré realizovali Krajská asociácia rómskych iniciatív v Banskej Bystrici

pod názvom Asistent detského lekára a Nadácia otvorenej spoločnosti pod názvom Zdravie

Rómov.

Z hľadiska 15 mesačného obdobia projekt MZ SR „Zlepšenie dostupnosti zdravotnej

starostlivosti pre marginalizované rómske komunity na Slovensku“, vo všeobecnosti priniesol

výrazné zlepšenie v kvalite života cieľovej skupiny a v pôsobení relevantných partnerov

v projektom identifikovaných mikroregiónoch .

Výrazne, až nadštandardne sa zvýšila zaočkovanosť klientov, participácia klientov

v pravidelnom kontakte s primárnou zdravotnou starostlivosťou, etablovali sa neexistujúce

komunikačné kanály medzi cieľovou skupinou a lekármi, vytvorili sa viac menej štandardné

vzťahy v oblastiach s vysokým napätím medzi majoritným a minoritným obyvateľstvom.

Vo vzťahu k cieľovej skupine projektu došlo k výraznému zlepšeniu kvality života

v zdravotnej oblasti obyvateľov rómskych osád a komunít, ktoré momentálne z dôvodov

pilotných obmedzení aplikácie a implementácie projektu, nemajú zatiaľ charakter celoplošnej

zmeny, avšak identifikované kvalitatívne zmeny oscilujú na hraniciach individuálnych

a komunitných zlepšení zdravotnej oblasti cieľovej skupiny. Projekt dokázal etablovať 40

plne zaškolených a pripravených terénnych asistentov tak z radov miestnych obyvateľov ako

aj z riadov samotnej cieľovej skupiny – klientov projektu. Možno kvantitatívne minimálna

zmena vo vzťahu k percentu populácii rómskych komunít na východnom Slovensku, avšak

ako pozitívny príklad, ktorého je v týchto komunitách taký obrovský nedostatok, terénni

zdravotní asistenti slúžia ako vysoko pozitívny príklad úspešnosti pre členov a obyvateľov

vlastných komunít. Výsledky projektu a zavedenie „systému laikov“ ( terénnych zdravotných

asistentov ), ktorí prenesú zdravý životný štýl do svojej komunity sa osvedčil.

4

2. ZDRAVOTNÝ STAV ZNEVÝHODNENÝCH KOMUNÍT – SÚČASNÝ STAV

Na Slovensku bolo v predchádzajúcom období realizovaných niekoľko parciálnych

monitorovaní zdravotného stavu, ktoré však boli realizované len vo vybraných regiónoch

a lokalitách a len čiastkovo monitorovali vybrané determinanty zdravia. Úplne chýbajú

informácie o bezdomovcoch a utečencoch.

Celkovo chýbajú komplexné, reprezentatívne a valídne informácie o zdravotnom stave

znevýhodnených komunít na Slovensku.

Z tohto dôvodu sú v ďalšom texte prezentované len výsledky monitorovania zdravotného

stavu ľudí žijúcich v rómskej komunite, ktoré vyplývajú z parciálnych monitorovaní.

2.1. ZDRAVOTNÝ STAV RÓMSKEJ KOMUNITY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

2.1.1. Demografické a sociálne charakteristiky

V Slovenskej republike (SR) žije popri Rumunsku, Bulharsku a Maďarsku najpočetnejšia

rómska komunita v Európe. Medzinárodné organizácie zamerané na menšiny uvádzajú

väčšinou pre SR až príliš vysoký počet Rómov – graf č. 1

Graf č. 1

Predpokladaný podiel Rómov v krajinách

strednej a východnej Európy ( v %)

11,1

11,0

10,8

5,7

4,0

3,1

0,6

0,2

0 2 4 6 8 10 12

Slovensko

Rumunsko

Bulharsko

Maďarsko

Albánsko

Česko

Slovinsko

Poľsko

percentuálny podiel v populácii

!

Zdroj: ÚP KM, ÚVZ SR

5

Podľa tohto hypotetického odhadu by bolo Slovensko krajinou s najvyššou koncentráciou

Rómov na svete. Na druhej strane údaje oficiálnych štatistík, napr. posledný cenzus v SR

udáva nerealisticky nízky počet Rómov.

Až pri sčítaní ľudu v roku 1991 bolo možné sa prvýkrát prihlásiť k rómskej národnosti na

základe vlastného rozhodnutia. Podľa posledného sčítania obyvateľstva Slovenskej republiky

v r. 2001 sa k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 obyvateľov čo tvorí 1,7% populácie SR

čo predstavuje nerealisticky nízky počet tejto skupiny obyvateľstva. Súvisí to s tým, že viac

ako 90% tohto etnika sa hlási k slovenskej národnosti. Odhaduje sa počet rómskej populácie

v SR okolo 400 tisíc. S najväčšou pravdepodobnosťou bude v roku 2025 žiť na Slovensku

približne 520 tisíc Rómov, čo predstavuje prírastok zhruba 140 tisíc osôb (37%). Podiel

Rómov v populácii SR by sa tak zvýšil zo súčasných 7,2% (v r. 2002) na 9,6% ( v r. 2025).

Po roku 2015 sa predpokladá začiatok dlhodobého znižovania prírastku rómskeho

obyvateľstva (tabuľka č. 1).

Tabuľka č.1: Prognóza vývoja prirodzeného prírastku, indexu starnutia a priemerného

veku u rómskej populácie do roku 2025.

Rok Stav k 31.12. Prirodzený

prírastok

Index starnutia Priemerný vek

2002 384 786 5837 5,05 24,43

2003 390 725 5939 5,42 24,84

2004 396 768 6043 5,84 25,24

2005 402 914 6146 6,27 25,62

2010 435 325 6699 8,27 27,34

2015 468 853 6560 11,13 28,83

2020 499 170 5658 15,58 30,37

2025 524 052 4558 21,55 32,03

Zdroj: Prognóza vývoja rómskeho obyvateľstva v SR do roku 2025. Infostat

Priestorovú distribúciu rómskeho obyvateľstva v SR podľa posledného sčítania

obyvateľstva v roku 2001 uvádza tabuľka č. 2. Najväčšia koncentrácia obyvateľov rómskej

národnosti je v prešovskom kraji za ním nasledujú košický a banskobystrický kraj.

6

Tabuľka č.2: Priestorová distribúcia rómskeho obyvateľstva

Územie Počet obyvateľov

spolu

Počet obyvateľov

rómskej národnosti

Podiel obyvateľov

rómskej národnosti

(v%)

Bratislavský kraj 599 015 755 0,13

Trnavský kraj 551 003 3 163 0,57

Trenčiansky kraj 605 582 1 574 0,26

Nitriansky kraj 713 422 4 741 0,66

Žilinský kraj 692 332 2 795 0,40

Banskobystrický kraj 662 121 15 463 2,34

Prešovský kraj* 789 968 31 653 4,01

Košický kraj 766 012 29 803 3,89

SR 5 379 455 89 920 1,67

Zdroj: Sčítanie ľudu, domov a bytov v r. 2001, Základné údaje. ŠÚ SR

*Podľa Atlasu rómskych komunít na Slovensku 2004. Bratislava, SPACE, 2004, je reálny

počet rómskych obyvateľov v Prešovskom kraji 127 389, čo sa značne líši od štandardných

štatistických údajov a týka sa to aj ostatných krajov.

Hustota osídlenia Slovenska Rómami je veľmi nehomogénna – mapa č.1. Je najvyššia na

východnom Slovensku, kde Rómovia vytvorili celé osady.

Mapa č. 1

Hustota osídlenia Rómov na Slovensku

Hustota osídlenia na 1 000 obyvateľov

1,0-6,9 7,0-14,9 15,0-49,9 50-150 a viac

pred r. 1990

Zdroj: UVZ SR, ŠÚ SR

7

Rómska populácia má svoje špecifiká, ktorými sa značne odlišuje od majoritnej populácie. Je

to populácia s progresívnou vekovou štruktúrou t. j. s vysokým podielom detskej populácie,

nízkym podielom obyvateľstva nad 60 rokov.

V roku 1991 podiel detí do veku 14 rokov tvoril u rómskej populácie v SR 43, 4% kým

u slovenskej populácie iba 25, 5%. Zatiaľ čo podiel starých ľudí nad 60 rokov tvoril

u rómskej populácie v SR 3, 6%, kým u slovenskej populácie až 14, 5% (na základe údajov

zo sčítania obyvateľstva v roku 1991).

Nehomogénnosť rómskeho etnika sa prejavuje aj v sociálno – ekonomických ukazovateľoch.

Zatiaľ čo významnú časť chudobných komunít v SR tvorí segregované rómske etnikum

( rómska populácia žijúca v segregovaných osadách a lokalitách), ktorej najväčší podiel je na

východnom Slovensku a na juhu stredného Slovenska, v niektorých častiach západného

a stredného Slovenska obyvateľstvo rómskeho etnika nepredstavuje najchudobnejšiu časť

populácie (na základe údajov z populačnej štúdie – Zdravotný stav detí a žien žijúcich

v chudobných komunitách SR).

2.1.2. Rizikové faktory

V rokoch 2001 – 2002 bola pod vedením Úradu verejného zdravotníctva SR v spolupráci

s organizáciou UNICEF, Nadáciou InfoRoma, regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva,

miestnymi a obecnými úradmi, Národnými úradmi práce a mimovládnymi organizáciami

realizovaná štúdia Zdravotný stav žien a detí žijúcich v chudobných komunitách SR. Jej

cieľom bolo získať informácie o zdravotnom stave a zdravotných potrebách chudobnej

populácie v SR. Základnou výberovou vzorkou bola domácnosť žijúca v sociálne

znevýhodnených podmienkach. Za hlavné kritérium chudoby boli vybrané dva ukazovatele –

miera nezamestnanosti a dávky sociálnej pomoci pre ľudí v hmotnej núdzi. Na vypočítanie

výberovej vzorky boli použité oficiálne údaje o počte poberateľov dávok sociálnej pomoci

v 79 okresoch SR. Keďže významnú časť obyvateľov chudobných komunít na Slovensku

tvorí rómske etnikum žijúce v segregovaných rómskych osadách boli konečné zistenia

aplikované na túto menšinu.

Výsledky z populačnej štúdie “ Zdravotný stav detí a žien žijúcich v chudobných

komunitách“ a výskumu „Výživa a životný štýl troch etnických skupín SR( ktorý realizoval

Ústav preventívnej a klinickej medicíny a bývalý Štátny fakultný zdravotný ústav v rokoch

2001 - 2003 bol zameraný na slovenskú, maďarskú a rómsku etnickú skupiny)“ potvrdili, že

8

hlavné determinujúce faktory ovplyvňujúce nižšiu kvalitu zdravotného stavu znevýhodnenej

rómskej populácie sú v súčasnosti najmä:

nedostatočná úroveň zdravotného uvedomenia

nízky štandard osobnej hygieny

nízky štandard komunálnej hygieny – absencia zdrojov pitnej vody, kanalizácie,

chýbajúci odvoz smetí, absencia sociálnych zariadení

nízky štandard bývania a ekologická rizikovosť prostredia, s ktorou súvisí

znečistené a zdevastované životné prostredie (alarmujúci je stav najmä

v izolovaných rómskych osadách, v ktorých často kvalita bývania nezodpovedá

základným hygienickým požiadavkám: absentuje zásobovanie zdraviu

neškodlivou (nezávadnou) pitnou vodou, chýba kanalizácia, odpadové jamy

a smetiská, odvoz smetí, absentujú sociálne zariadenia, pretrváva veľká

preľudnenosť na malej ploche, často v jednej miestnosti)

nezdravé stravovacie návyky, nevyhovujúca výživa

zvyšujúca sa miera užívania alkoholu a tabakových výrobkov

rozrastajúca sa závislosť na drogách a tým zvýšené riziko infekcie vírusom HIV

a hepatitídy B a C.

Všetky tieto faktory sa odzrkadľujú aj v krátkej dĺžke života obyvateľov segregovanej

rómskej populácie - vysokej novorodeneckej a dojčenskej úmrtnosti, nízkom priemernom

veku zomrelých v porovnaní s majoritnou skupinou, vysokou frekvenciou ochorení,

chronickými chorobami, trvalým znížením fyzickej a mentálnej výkonnosti.

Výsledky z populačnej štúdie Zdravotný stav detí a žien žijúcich v chudobných komunitách

SR ukázali, že:

- najväčšia časť segregovaných rómskych komunít žije v osadách – 36,8% za

nimi nasleduje vidiek – 33, 6% a mesto 26, 9%. Čo sa týka typu obydlia, 13%

domácností žije v chatrčiach, unimobunkách a podobných nevyhovujúcich

obydliach. Na jednu chatrč a unimobunku pripadá 6 obyvateľov. Na jednu

miestnosť pripadajú v priemere 3 ľudia a v chatrčiach až 5 ľudí, kým

v celoslovenskom meradle na jedného obyvateľa pripadá jedna miestnosť.

Najviac domácností chudobných komunít je 5 členných a viac ako 50%

domácností je 6 a viacčlenných. V segregovaných rómskych komunitách sú

domácnosti s 4 – 8 deťmi.

9

- vodovod je u obyvateľov osád zdrojom pitnej vody v 55% prípadoch, potom

nasleduje studňa v 27, 4% prípadov a atypické zdroje sa vyskytli v 5, 1%

prípadov. 52% domácností vodu pred použitím neprevára. Toalety typu latríny

a suché záchody dosiahlo u obyvateľov unimobuniek a chatŕč 86% prípadov,

v osadách 78% prípadov.

- na pranie používajú v 42% prípadov vaňu, sud či potok, kuchynský riad sa

v 52% prípadov umýva v dreze v osadách prevláda umývanie riadu vo vedre,

kadi, sude.

- fajčí 60% žien v reprodukčnom veku a muži zo 70% domácností, alkohol pijú

viackrát do týždňa muži zo 17, 4% domácností a 1, 5% žien, 0, 6% žien

priznalo časté pitie alkoholu v tehotenstve, konzumácia drog neprekročila

u žien 1, 3% u mužov 2, 2% - často zneužívanou drogou je cenovo dostupný

toluén. Údaje o užívaní alkoholu a drog sú silne ovplyvnené disimuláciou

a evidentne falošne nižšie ako v skutočnosti.

- 68% obyvateľov segregovaných rómskych komunít uviedlo základné

vzdelanie, 12% uviedlo ukončené SOU a 6, 5% osobitné. Na otázku – Vie

čítať muž/žena označilo 81% mužov a 82% žien, že ťažko

- 67% žien zo segregovaných rómskych komunít nepoužíva žiadny spôsob

plánovania rodičovstva, z ostatných 33% žien má väčšia časť zavedené

vnútromaternicové teliesko a časť užíva hormonálnu antikoncepciu

- vedomosti týkajúce sa zdravia a jeho ochrany sú u obyvateľov segregovaných

rómskych komunít na nízkej úrovni: o AIDS nepočulo 22% žien a aj časť tých

čo o AIDS počuli nevedeli, v čom spočíva nebezpečenstvo tohto ochorenia o

spôsobe prenosu nevedelo 38% žien

- v sledovanej populácii prevláda nepravidelná, nesprávne zložená,

vysokokalorická výživa.

Hlavné determinujúce faktory (7):

nižšia vzdelanostná úroveň, z ktorej môže prameniť nedostatočná úroveň

zdravotného a sociálneho uvedomenia,

nízky štandard osobnej hygieny,

nízky štandard komunálnej hygieny,

10

nízky štandard bývania a ekologická rizikovosť prostredia, s ktorou súvisí

znečistené a zdevastované životné prostredie,

nezdravé stravovacie návyky, nevyhovujúca výživa,

zvyšujúca sa miera užívania alkoholu a tabakových výrobkov aj počas

gravidity,

rozrastajúca sa závislosť na drogách, a tým zvýšené riziko infekcie vírusom

HIV a hepatitídy B a C.

2.1.3. Zaočkovanosť, incidencia a prevalencia infekčných ochorení

Zaočkovanosť detskej populácie u všetkých druhov pravidelného povinného očkovania detí je

vysoká, vďaka čomu nedochádza k cirkulácii pôvodcov nákaz preventabilných očkovaním a

ich výskyt je nízky. Podľa výsledkov kontroly očkovania vykonanej k 31. 8. 2006 sa celková

zaočkovanosť detskej populácie pohybovala v rozmedzí 98 – 99 %. V žiadnom kraji, teda ani

v krajoch s vyšším podielom rómskeho obyvateľstva, neklesla celková zaočkovanosť pod 95

%.

Na okresnej úrovni hranicu 95 % zaočkovanosti nedosiahlo 14 okresov, najväčší podiel tvorili

okresy Prešovského kraja (6) a na úrovni pediatrických obvodov hranicu 90 % zaočkovanosti

nedosiahlo 90 obvodov (7,0 %) z celkového počtu 1282 pediatrických obvodov. Najvyšší

podiel takýchto obvodov tvorili pediatrické obvody z Banskobystrického, Prešovského

a Košického kraja. Príčinou nižšej ako 90 % zaočkovanosti boli podobne ako v uplynulom

období pretrvávajúce problémy s očkovaním rómskych detí pre ich častú migráciu a

nedostavenie sa na očkovanie pre nedisciplinovanosť rómskych rodičov.

V Slovenskej republike sa dlhodobo dosahuje úroveň zaočkovanosti detskej populácie

odporúčaná Svetovou zdravotníckou organizáciou. Pokles dosiahnutej vysokej úrovne

zaočkovanosti detskej populácie na úrovni pediatrických obvodov by mal závažný dopad na

zdravotný stav populácie Slovenska. Nastal by vzostup chorobnosti a úmrtnosti na infekčné

ochorenia ovplyvniteľné očkovaním. Mohli by vzniknúť epidémie a znovu by sa mohli

objaviť také ochorenia, ktorých výskyt vďaka očkovaniu je nízky prípadne nulový.

Ako príklad môžeme uviesť epidémiu osýpok z rokov 1997 a 1998, ktorá vznikla po období

viacerých rokoch nízkeho, resp. nulového výskytu osýpok. Epidémia vznikla výlučne

v Košickom a Prešovskom kraji, kde mali rozhodujúci vplyv na šírení nákazy neočkované

rómske deti. Z celkového počtu 1 149 prípadov ochorelo 1003 Rómov, čo predstavovalo 87,3

11

% z celkového počtu chorých. Z celkového počtu chorých Rómov bolo 748 neočkovaných, čo

predstavovalo 74,6 %.

V nasledujúcej tabuľke (Tab. č. 1) je uvedený prehľad počtu vybraných prenosných ochorení

ovplyvniteľných očkovaním u rómskeho etnika a percento z celkového počtu hlásených

ochorení v populácii Slovenskej republiky.

Vybrané prenosné ochorenia ovplyvniteľné očkovaním u obyvateľov rómskeho etnika

v rokoch 2004 – 2006

Tab. č. 1

Ochorenie

2004 2005 2006

Počet ochorení

u Rómov

% z počtu

hlásených

ochorení

Počet ochorení

u Rómov

% z počtu

hlásených

ochorení

Počet ochorení

u Rómov

% z počtu

hlásených

ochorení

TBC 54 13,4 87 16,5 62 19,1

Záškrt - - - - - -

Tetanus - - - - - -

Čierny kašeľ 2 4,8 7 38,9 1 5,9

Osýpky - - - - - -

Ružienka - - - - - -

Mumps - - - - 3 23,1

Hib - - - - - -

VHB 17 15,0 15 12,1 15 13,4

Detská obrna - - - - - -

Zdroj: ÚVZ SR

Vzhľadom na súčasný intenzívny pohyb obyvateľstva vo svete nie je vylúčené

zavlečenie akejkoľvek infekčnej choroby do ktorejkoľvek krajiny vrátane Slovenska. Preto je

aj naďalej nevyhnutné udržať doterajšiu vysokú zaočkovanosť detskej populácie, zvyšovať

zaočkovanosť dospelých a venovať osobitnú pozornosť očkovaniu ťažko dosiahnuteľných

skupín populácie (deti slabších sociálnych skupín, najmä rómskeho etnika a detí v azylových

zariadeniach).

Najčastejšími ochoreniami u obyvateľov žijúcich v rómskych osadách (najmä detí) sú

ochorenia infekčnej etiológie, na ktorých vznik a šírenie majú rozhodujúci vplyv nízke

hygienické a slabé sociálno-ekonomické podmienky a nesprávny spôsob života rómskej

menšiny.

Napríklad z celkového počtu 326 prípadov tuberkulózy v roku 2006, bolo hlásených 62 u

rómskeho obyvateľstva, čo predstavuje 19,1% z počtu hlásených ochorení.

Najvyšší podiel ochorení na bacilárnu dyzentériu (66 % - 68 %) za posledné 3 roky, sa

vyskytol práve v rómskej populácii. Podobná situácia bola zaznamenaná aj u ochorení na

vírusovú hepatitídu typu A (53 % - 59 %). Napríklad v roku 2005 chorobnosť rómskeho

12

etnika pravdepodobne vysoko prevyšovala chorobnosť majoritného obyvateľstva, odhadovala

sa na 61,0 / 100 000 obyvateľov, kým celková chorobnosť populácie SR bola 9,8 / 100 000

obyv.

Vysoký podiel ochorení u Rómov býva zaznamenaný každoročne u invazívnych

meningokokových nákaz, v roku 2006 to predstavovalo až 71% z celkovej populácie.

Výskyt prípadov svrabu zaznamenaný za posledné tri roky u Rómov bol na úrovni približne

30 % z celkového počtu ochorení hlásených v SR, čo predstavuje relatívne vysoký podiel.

Prehľad výskytu vybraných ochorení u obyvateľov rómskeho etnika je uvedený v tabuľke č.

2.

Vybrané prenosné ochorenia u obyvateľov rómskeho etnika v rokoch 2004 – 2006

Podiel na celkovom výskyte v SR

Tab. č. 2

počet

ochorení u

Rómov

% z počtu

hlásených

ochorení

počet

ochorení u

Rómov

% z počtu

hlásených

ochorení

počet

ochorení u

Rómov

% z počtu

hlásených

ochorení

A02

Salmonelózy 568 4,3 550 4,4 400 5,1

A 03

Bacilárna dyzentéria 557 67,5 362 67,8 276 65,9

A04 + A09

Ostatné hnačkové

ochorenia 734 11,4 687 8,7 752 9,6

A 39

Meningokokové

ochorenia 16 51,6 18 40,0 22 71,0

B15

Vírusová hepatitída typu

A 318 52,6 310 58,6 233 57,1

B86

Svrab - scabies 400 27,8 347 28,2 281 31,5

Diagnóza

2004 2005 2006

Roky

Zdroj: ÚVZ SR

2.1.4. Životný štýl

Životný štýl možno charakterizovať ako správanie sa človeka, ktorého základom je vzájomné

spolupôsobenie životných podmienok, sociálno-ekonomických faktorov a osobnostných

vlastností. Životný štýl je základným determinantom zdravia a ovplyvňuje zdravotný stav až

50 – 60 %.

Medzi ďalšie determinanty patrí: 10% úroveň zdravotníctva (odborná úroveň, komplexnosť

zabezpečenia, dostupnosť, liečebná starostlivosť), 20% genetické faktory (vrodené ochorenia,

13

vrodená dispozícia), 20% životné a pracovné podmienky– ( kvalita vzduchu, bezpečnosť

potravín, kvalita vody, kvalita bývania, kvalita dopravy, ionizačné žiarenie, globálne zmeny

klímy a životného prostredia ale aj ekonomický rozvoj, sociálna politika, zamestnanosť

vzdelanosť, chudoba)

Výskum výživy a životného štýlu troch etnických skupín potvrdil, že typický životný štýl

rómskej populácie môžeme označiť ako nezdravý. Je charakterizovaný:

zlými stravovacími návykmi (graf č. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 8, 10)

konzumáciou alkoholu (tabuľka č. 3)

vysokým výskytom fajčenia často už vo veľmi mladom veku (graf č. 11)

vyššou hmotnosťou (vyššie BMI)

nižšou fyzickou aktivitou (tabuľka č. 4)

Existujú dostupné informácie o tom, že na vysokom pomere predčasnej mortality u rómskej

populácie sa podieľajú kardiovaskulárne ochorenia a to viac ako 2, 5 – krát častejšie

v porovnaní s majoritnou populáciou. Významnú úlohu vo vysokom výskyte

kardiovaskulárnych ochorení rómskej populácie má hlavne: častá konzumácia živočíšnych

tukov, mäsa, sladkostí a sladených nápojov a nízka konzumácia ovocia a zeleniny, preferencia

bieleho chleba pred tmavým, obezita a vysoká miera fajčenia – často už od veľmi mladého

veku, nedostatok fyzickej aktivity a veľmi vysoká konzumácia alkoholu. Organizmus

u rómskej populácie je následkom tejto nesprávnej životosprávy málo zásobený ochrannými

faktormi - menovite vitamínom C, beta karoténom a vitamínom B6. Vysoká kardiovaskulárna

mortalita súvisí aj s vysokou prevalenciou diabetu a vysokou incidenciou chronických

infekcií.

Výsledky prieskumu realizovaného odborníkmi Ústavu preventívnej a klinickej medicíny –

ÚVZ SR ukázali:

14

Graf č. 2

Vysoká denná/obdeň spotreba bravčového mäsa

u Rómov

0

5

10

15

20

25

30

35

40

Muži Ženy

%

Majorita Rómovia

* *

Graf č. 3

Graf č. 4

Vysoká denná/obdeň spotreba údenín

u Rómov

0 5

10 15 20 25 30 35 40 45

Muži Ženy

%

Majorita Rómovia

* *

Vysoká denná/obdeň spotreba bravčovej masti

u Rómov

0 2 4 6 8

10 12 14 16

Muži Ženy

%

Majorita Rómovia

* *

15

Graf č. 5

Graf č. 6

Graf č. 7

Nízka denná/obdeň spotreba ovocia

u Rómov

0 10 20 30 40 50 60 70

Muži Ženy

%

Majorita Rómovia

*

*

Vysoká denná/obdeň spotreba margarínov

u Rómov

0 5

10 15 20 25 30 35 40 45

Muži Ženy

%

Majorita Rómovia

*

Vysoká denná/obdeň spotreba hydiny

u Rómov

0 5

10 15 20 25 30 35 40 45

Muži Ženy

%

Majorita Rómovia

* *

16

Graf . 8

Graf č. 9

Graf10

Zdroj: UVZ SR, ÚPKM

Vysoká denná/obdeň spotreba sladkostí u Rómov

0

10

20

30

40

50

Muži Ženy

%

Majorita Rómovia

* *

Vysoká denná/obdeň spotreba sladených nápojov

u Rómov

0

10

20

30

40

50

60

Muži Ženy

%

Majorita Rómovia

* *

Vysoká denná/obdeň spotreba bieleho chleba

u Rómov

0

10

20

30

40

50

60

Muži Ženy

%

Majorita Rómovia

* *

17

Graf č. 11

Zdroj: ÚVZ SR, Ú PKM

Tab. č. 3 Zvýšená spotreba alkoholických nápojov

Pivo

% kladných odpovedí

Destiláty

% kladných odpovedí

Národnosť 1-2 x týždenne Denne 1-2 x týždenne Denne

Majorita 25,7 13,8 15,1 3,9

Rómovia 24,5 26,4 23,6 12,3

Zdroj: UPKM, UVZ SR

Zvýšená spotreba alkoholických nápojov u Rómov

Tab. č. 4 Nízka fyzická aktivita

práca na záhrade

% kladných odpovedí

šport aktívne

% kladných odpovedí

Národnosť denne Nikdy denne nikdy

Majorita 23 21 8 51

Rómovia 20 45 4 80

Zdroj: UPKM, UVZ SR

Nízka fyzická aktivita u Rómov

18

Zistila sa tiež signifikantne zvýšená hodnota BMI (body mass index ako ukazovateľ obezity))

u rómskej populácie. Obezita sa vyskytovala u 36% rómskej populácie a u 22% majoritnej

populácie a výskyt ťažkej obezity sa zistil u 14% rómskej populácie, t.j. u viac ako

dvojnásobku majority (6%).

Rizikové faktory životného prostredia

- na zabezpečenie pitnej vody ( v roku 2002 42,5% obyvateľov, t.j. 49 014 obyvateľov

používalo vodu z neupravovaných zdrojov)

- nevybudovaná kanalizácia, resp. žumpy na odvedenie odpadových vôd (77%, t.j.89 012

obyvateľov nemá riešené odkanalizovanie)

- hromadenie tuhého komunálneho odpadu podliehajúceho rýchlemu rozkladu

- preľudnenosť obydlí a ich zlý stavebno-technický stav

- nevyhovujúce prístupové komunikácie k osadám (11)

2.1.5. Dĺžka života

U rómskej populácie je oveľa nižší vek dožitia v porovnaní s majoritou. Vek dožitia rómskej

populácie je v priemere o 15 rokov kratší ako u ostatnej populácie – priemerný vek dožitia je

55 rokov u rómskych mužov a 59 rokov u rómskych žien. Zatiaľ čo u majoritného

obyvateľstva je v priemere o 15 rokov dlhší. Vek dožitia je u mužskej populácie SR 70 rokov

a v EÚ 75, 5 rokov, u žien v SR 78 rokov a v EÚ 82 rokov. (Uvádza sa to v aktualizovanom

pláne pre životné prostredie a zdravie obyvateľov SR, ktorý bol schválený začiatkom roku

2006.) Nízke dožitie u rómskej komunity súvisí so spôsobom života a so životnými

podmienkami, v ktorých žijú.

2.1.6. Trendy v zdravotnom stave rómskej komunity

Na základe možných získaných zdrojov a v nich uvedených dát možno skonštatovať,

že zdravotný stav väčšiny občanov rómskej národnosti je horší ako nerómskej

populácie žijúcej na Slovensku. Dokonca všetky dostupné údaje vypovedajú

o zhoršovaní a zlom zdravotnom stave najmä v stále sa rozširujúcich izolovaných

rómskych osadách, v ktorých pretrváva alarmujúca zdravotná situácia.

Katastrofálne životné podmienky, nízke zdravotné uvedomenie a nízka zaočkovanosť

naznačujú, že trend zvýšeného rizika výskytu infekčných ochorení u obyvateľov

rómskeho etnika bude pokračovať.

19

Zvlášť je vysoké riziko výskytu ochorení, ktoré súvisia s nízkym hygienickým

štandardom, a ktoré sa vyskytujú v epidémiách.

Taktiež chronické ochorenia ako srdcovocievne ochorenia a cukrovka sa stávajú

u dospelej rómskej populácie čoraz väčšou hrozbou.

3. ZHRNUTIE PLATNÝCH DOKUMENTOV PRIJATÝCH VLÁDOU SR

V súvislosti so snahou o zlepšenie zdravia rómskej populácie bolo prijatých vládou SR

niekoľko kľúčových dokumentov, z ktorých vyberáme:

3.1. Základné tézy koncepcie politiky vlády SR v integrácii rómskych komunít (7)

Vybrané ciele v súvislosti s prevenciou a podporou zdravia, v súlade s uznesením vlády č.

278/2003 „Na dosiahnutie de facto prístupu k zdravotnej starostlivosti a k zdraviu Rómov je

potrebné v pôsobnosti MZ SR prijať dočasné vyrovnávacie opatrenia strednodobého (2003 –

2006) a dlhodobého (do 2010) charakteru:

realizovať prieskum zdravotného stavu obyvateľov rómskych osád. Prieskum by mal

prebiehať v spolupráci s miestnymi lekármi a obyvateľmi komunít, ktorí majú dôveru

svojich spoluobčanov. Prieskumu by mal predchádzať pilotný projekt v 5 oblastiach,

s cieľom získať dôveru obyvateľov,

zlepšiť koordináciu programov v oblasti zdravia a poskytovania zdravotnej starostlivosti

Rómom vyčlenením osoby alebo inštitúcie, ktorá by zodpovedala za všetky projekty

týkajúce sa zdravia Rómov,

v roku 2004 zahrnúť financovanie Programu ozdravenia životného prostredia, zlepšenie

hygienických podmienok a prevencie infekčných ochorení u obyvateľov rómskych osád,

ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 550 zo 17. mája 2002 do štátneho rozpočtu.

Počas nasledujúcich piatich rokov je potrebné zvýšiť percento vakcinácie obyvateľov

rómskych osád zo 70 na 95 %,

vypracovať program zlepšenia činnosti terénnych zamestnancov štátnych zdravotných

ústavov zahŕňajúcich aj rozšírené siete zdravotnej asistencie pre rómske osady,

podporovať a rozšíriť sieť zdravotných asistentov, ktorí by poskytovali zdravotnú

starostlivosť najmä pre deti a matky, aj terénnou prácou v rómskych osadách,

rozšíriť programy zamerané na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu a

intolerancie v zdravotníctve,“

20

3.2. Národný akčný plán Slovenskej republiky k Dekáde začleňovania rómskej

populácie 2005-2015 (6), časť zdravie

V súlade s uznesením vlády SR č.28/2005:

- „analýza zdravotného stavu a zdravotného uvedomenia rómskych komunít,

- zlepšenie prístupu Rómov k zdravotnej starostlivosti a tým súvisiace zvýšenie

informovanosti o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

zlepšenie reprodukčného zdravia,

zvýšenie preočkovanosti rómskej populácie“,

3.3. Miléniové rozvojové ciele SR

V súlade s Miléniovými rozvojovými cieľmi – Návrh cieľa č. 3 (10)

- „zlepšiť informovanosť o chudobe Rómov,

- prepojiť aktivity zamerané na Rómov,

- zapojiť Rómov do riešenia chudoby,

- motivovať Rómov v snahe vyhnúť sa chudobe,

- uplatňovať špecifické opatrenia ( pracovnici podpory zdravia pre znevýhodnené komunity),

- presadzovať integrované riešenia,“

3.4. Náplň činnosti Úradu verejného zdravotníctva SR

Úlohy vyplývajúce z náplne činnosti ÚVZ SR:

monitorovanie vzťahov determinantov zdravia a verejného zdravia,

identifikácia zdravotných rizík a návrh riešení,

prevencia ochorení a iných porúch zdravia, dohľad nad jej vykonávaním,

vykonávanie hodnotenia dopadov na verejné zdravie ,

výchova spoločnosti ku zdraviu,

príprava a realizácia preventívnych programov podpory zdravia na národnej a regionálnej

úrovni,

metodická príprava a usmerňovanie edukačných aktivít.

Plnenie cieľov musí byť vykonávané na národnej a regionálnej úrovni a v spolupráci s

príslušnými organizáciami, podieľajúcimi sa na riešení problémov rómskej komunity.

21

4. POPIS PROGRAMU PODPORY ZDRAVIA PRE ZNEVÝHODNENÉ KOMUNITY

4.1. Cieľ Programu podpory zdravia znevýhodnených komunít (ďalej len „Program)

Cieľom Programu je dosiahnuť v dlhodobom horizonte – do roku 2015:

- podporu rovnosti a spravodlivosti v zdraví,

- zlepšenie zdravotného stavu a životného štýlu,

- zvýšenie individuálnej zodpovednosti za vlastné zdravie.

Kľúčovým konečným cieľom Programu je zlepšenie zdravotného stavu a životného štýlu

znevýhodnených komunít v Slovenskej republike. Splnenie tejto úlohy spadá do oblasti

verejného zdravotníctva a v zmysle zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, patrí do kompetencie Úradu verejného

zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ÚVZ SR) a príslušných regionálnych úradov

verejného zdravotníctva (ďalej len RÚVZ).

4.2. Cieľová skupina

Cieľovou skupinou Programu sú ľudia žijúci v segregovaných a separovaných rómskych

osídleniach.

V budúcnosti sa plánuje Program rozšíriť aj pre ďalšie skupiny populácie, a to pre

bezdomovcov a azylantov.

4.3. Etapy riešenia

V prvej etape, od roku 2007-2008 bude Program zameraný na znevýhodnenú rómsku

komunitu, na ľudí žijúcich v segregovaných a separovaných rómskych osídleniach (Program

podpory zdravia znevýhodnenej rómskej komunity).

V roku 2008 bude program hodnotený a na základe výstupov bude pripravené jeho ďalšie

pokračovanie, prípadne modifikovanie a rozšírenie aj pre ďalšie znevýhodnené komunity.

V rokoch 2008 bude hodnotená nielen efektívnosť a účinnosť vytvoreného systém, ale počas

uvedeného obdobie bude vykonané aj monitorovanie zdravotného stavu reprezentatívneho

súboru rómskej populácie (v časti 2. tohto Programu sú uvedené len parciálne výsledky, ktoré

nereprezentujú komplexne zdravotný stav uvedenej populácie).

Druhá etapa programu bude navrhnutá na roky 2009-2015.

22

Súčasťou každej etapy bude:

- monitorovanie a analýza vzťahov determinantov zdravia a verejného zdravia

- príprava a realizácia programov podpory zdravia

- evaluácia a hodnotenie

Na základe monitorovania sa identifikujú jednotlivé zdravotné riziká a vytvorí sa systém

pravidelného monitorovania zdravotného stavu a zdravotného uvedomenia a správania sa

znevýhodnených komunít.

Monitorovací systém bude rozdelený do piatich skupín indikátorov:

sociálno-ekonomické indikátory,

indikátory mortality a morbidity a iné vybrané demografické ukazovatele, ktoré

poliehajú rutinnej štatistike,

indikátory zdravotnej starostlivosti, ktoré v súčasnosti sledujú zdravotné poisťovne, a

indikátory úrovne zdravia,

indikátory zdravotného uvedomenia a správania, ktoré v súčasnosti sleduje ÚVZ SR.

Tieto indikátory zodpovedajú pripravovanej smernici Eurostatu,

indikátory kvality, efektivity a účinnosti preventívnych programov.

Výsledky a analýzy sledovania zdravotného stavu budú slúžiť na prípravu a realizáciu

preventívnych programov podpory zdravia na národnej, regionálnej úrovni, prípadne lokálnej

úrovni a na vyhodnotenie dopadov opatrení na verejné zdravie.

Priebežné hodnotenie efektívnosti a účinnosti programu sa bude vykonávať v dvojročných

intervaloch.

Realizácia tohto programu bude vykonávaná v spolupráci s príslušnými organizáciami,

podieľajúcimi sa na riešení problémov znevýhodnených komunít: MZ SR, Úradom

splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity a regionálnymi kanceláriami, regionálnymi

úradmi verejného zdravotníctva, Slovenskou zdravotníckou univerzitou a mimovládnymi

organizáciami zameranými na pomoc rómskym komunitám.

23

5. 1. ETAPA - PROGRAM PODPORY ZDRAVIA ZNEVÝHODNENEJ RÓMSKEJ

KOMUNITY NA ROKY 2007-2008

5.1. Cieľová skupina

Segregované a separované osídlenia - cieľovou skupinou sú predovšetkým obyvatelia žijúci

v sídelnej jednotke typu osady, resp. sociálne vylúčené a geograficky segregované

a separované rómske komunity, ktoré sú často bez vyriešených základných

majetkovoprávnych vzťahov, bez infraštruktúry, s nevyhovujúcimi hygienickými

a sociálnymi podmienkami, s nízkou vzdelanostnou a kultúrnou úrovňou a zlým zdravotným

stavom.

Cieľom je zlepšenie zdravotného stavu a zvýšenie zodpovednosti za vlastné zdravie

segregovanej rómskej komunity, resp. otvorenie a sprístupnenie komunity ďalším

preventívnym programom podpory zdravia.

5.2. Systém realizácie uvedenej časti Programu

Systém výberu RÚVZ, ktoré sa zúčastnia Programu, bude realizovaný podľa nasledovných

kritérií:

- oblasti s najväčšou nezamestnanosťou (podľa Štatistického úradu SR – ďalej len ŠÚ SR,

2005),

- oblasti s najnižším sociálno – ekonomickým hodnotením regiónu (13),

- oblasti s najvyšším počtom rómskych obyvateľov,

- oblasti s najnižšou vzdelanostnou úrovňou,

- najnižšou strednou dĺžkou života,

- vysokou mortalitou v produktívnom veku.

Podľa uvedených kritérií sa program bude realizovať v roku 2007-2008 v nasledovných

RÚVZ:

*1. Košice ( KE ) – 3 Komunitní pracovníci

*2. Prešov ( PO ) - 3 Komunitní pracovníci

*3. Poprad ( PP ) – 3 Komunitní pracovníci

*4. Rimavská Sobota ( RS ) – 3 Komunitní pracovníci

*5. Rožňava ( RV ) – 3 Komunitní pracovníci

*6. Spišská Nová Nes ( SNV ) – 3 Komunitní pracovníci

7. Bardejov ( BJ ) – 3 Komunitní pracovníci

24

8. Banská Bystrica ( BB ) – 3 Komunitní pracovníci

9. Stará Ľubovňa ( SL ) – 3 Komunitní pracovníci

10. Michalovce ( MI ) – 3 Komunitní pracovníci

V každom RUVZ budú zmluvne pôsobiť 3 Komunitní pracovníci zdravotnej výchovy: 1

koordinátor a 2 asistenti

* V uvedených RUVZ od 15.3.2007 formou dohody o vykonaní práce vykonávajú činnosť

prví 18 Komunitní pracovníci. Od 1. júna 2007 by mal byť program zabezpečený vo všetkých

10 RUVZ a činnosť bude vykonávať 30 Komunitných pracovníkov.

Uvedený návrh počtu Komunitných pracovníkov pokrýva približne len 10% z celkového

predpokladaného počtu, ktorý by mal systém obsahovať. V hodnotení programu v roku 2008

bude na základe výsledkov navrhnutá optimalizácia systému a 2. etapa Programu

s celoplošným pokrytím v závislosti od kritérií pre výber RUVZ.

5.3. Harmonogram aktivít Programu podpory zdravia znevýhodnených komunít na

Čas Aktivita Zodpovednosť Financie

2007

marec-

december

- Výber 18 komunitných pracovníkov

- Zaškolenie (ekonomické, odborné)

- Monitorovanie zdravotného stavu v príslušnom

regióne

- príprava programov podpory zdravia

- komunitná práca v teréne

ÚVZSR a 6 RÚVZ: Košice,

Poprad, Prešov, Rimavská Sobota,

Rožňava, Spišská Nová Ves

5, 820 000,-Sk

2007

jún -

december

- Výber ďalších 12 komunitných pracovníkov

- Zaškolenie

- Monitorovanie zdravotného stavu v príslušnom

regióne

- príprava programov podpory zdravia

- Komunitná práca v teréne

Doplnenie o 4 RÚVZ: Bardejov,

Banská Bystrica, Stará Ľubovňa,

Michalovce

3, 920 880,-Sk

2008 - Činnosť 30 komunitných pracovníkov v teréne

- Monitorovanie zdravotného stavu v príslušnom

regióne

- príprava a realizácia programov podpory zdravia

- komunitná práca v teréne

ÚVZ SR a RÚVZ: Košice, Poprad,

Prešov, Rimavská Sobota,

Rožňava, Spišská Nová Ves,

Bardejov, Banská Bystrica, Stará

Ľubovňa, Michalovce

9 740 880,-Sk

5.4. Odborné zameranie

5.4.1. Prieskum zdravotného stavu a zdravotného uvedomenia, vrátane identifikácie

rizík, návrhu opatrení

Výsledky monitorovania zdravotného stavu znevýhodnených rómskych komunít nie sú

reprezentatívne a možno povedať, že až úplne absentujú. Prvou úlohou pracovníkov podpory

25

zdravia pre znevýhodnené komunity bude prieskum zdravotného stavu a zdravotného

uvedomenia. Na základe výsledkov sa zistí miera ohrozenia zdravia a identifikujú sa

najvýraznejšie zdravotné problémy a špecifiká.

Na základe týchto zistení sa odvíja možnosť pracovníka podpory zdravia pre znevýhodnené

komunity požiadať o asistenta a taktiež iniciovať prípravu konkrétneho preventívneho

programu podpory zdravia cieľovej skupiny.

Monitoring sa bude realizovať pod dohľadom príslušného RÚVZ prostredníctvom Dotazníka

životného štýlu a zdravotného stavu.

5.4.2. Programy podpory zdravia pre znevýhodnené komunity

Paralelne, už pri prieskume zdravotného stavu a zdravotného uvedomenia budú realizované

Programy podpory zdravia. Ich návrh a realizácia je založená na vedecky overených

metódach podpory zdravia. Programy sú priebežne sledované a vyhodnocuje sa ich účinnosť

a efektívnosť. Môžu byť realizované na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Taktiež môžu

byť v moduloch realizované pre skupiny obcí s rovnakými špecifikami.

6. SYSTÉM REALIZÁCIE

6.1. Systém Komunitných pracovníkov v oblasti zdravotnej výchovy

Program bude realizovaný prostredníctvom „Komunitných pracovníkov v oblasti

zdravotnej výchovy“ (ďalej len „Komunitní pracovníci“). Komunitní pracovníci budú

riadení príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Ich úlohou je

sprostredkovávať komunikáciu, zvyšovať informovanosť a šíriť zdravotnú výchovu medzi

RÚVZ, všeobecným lekárom, pediatrom, lekárom špecialistom – gynekológom a komunitou.

Komunitní pracovníci budú rozdelení do dvoch skupín:

– Komunitný pracovník - koordinátor (ďalej len „Koordinátor“)

– Komunitný pracovník – asistent koordinátora (ďalej len

„Asistent koordinátora“)

Systém výberu RÚVZ, ktoré sa zúčastnia Programu, bude realizovaný podľa nasledovných

kritérií:

- oblasti s najväčšou nezamestnanosťou (podľa ŠÚ SR),

- oblasti s najnižším sociálno – ekonomickým hodnotením regiónu (13),

26

- oblasti s najvyšším počtom znevýhodnenej populácie,

- oblasti s najnižšou vzdelanostnou úrovňou,

- najnižšou strednou dĺžkou života,

- vysokou mortalitou v produktívnom veku.

Koordinátor na základe špecifických potrieb regiónu, v súčinnosti so starostom obce a

vybraným lekárom, môže požiadať o Asistenta koordinátora. Asistenti koordinátora môžu

byť aj členovia znevýhodnenej komunity, prípadne obyvatelia príslušnej obce, ktorí už

pracovali v podobnom projekte zameranom na zdravotnú problematiku. Vzťah medzi RÚVZ

a Asistentom koordinátora bude zmluvne zabezpečený formou príkaznej zmluvy uzatvorenej

v zmysle Občianskeho zákonníka.

Metodické usmerňovanie, priebežné vzdelávanie Koordinátorov a Asistentov koordinátora,

prípravu programov na národnej úrovni, ako aj prípravu stratégie a celkovú supervíziu

zabezpečuje ÚVZ SR.

6.2. Náplň práce Koordinátora a Asistenta koordinátora

Činnosti, ktoré vykonáva Koordinátor a Asistent koordinátora sú zamerané na podporu

a rozvoj zdravia, zdravotnú výchovu a osvetu. Nevykonávajú zdravotnú starostlivosť ani

činnosti a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

6.2.1. Činnosti vykonávané Koordinátorom:

- podieľať sa na príprave a zabezpečovaní realizácie programov podpory zdravia v

komunite,

- zabezpečovať dohľad, náplň a kontrolu výkonu práce a plnenie pridelených úloh

Asistentom koordinátora,

- organizačne zabezpečiť výkon poradenského centra zdravia príslušného RÚVZ

v komunite,

- zabezpečovať komunikáciu medzi komunitou a všeobecným lekárom, pediatrom,

lekárom špecialistom – gynekológom prostredníctvom Asistentov koordinátorov,

- zabezpečovať informovanosť komunity o prevencii, poskytovaní zdravotnej

starostlivosti, zdravotného poistenia a o právach pacienta,

- zabezpečovať pravidelné sledovanie zdravotného stavu komunity,

- priebežne zabezpečovať spätnú väzbu pre hodnotenie kvality, efektivity a účinnosti,

- vyhodnocovať programy a indikátory na svojej úrovni,

27

- spolupracovať pri výmene informácií a skúseností s terénnymi sociálnymi

pracovníkmi, s rómskymi asistentmi učiteľa pracujúcimi v regi ónoch, ako aj

s regionálnymi kanceláriami Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske

komunity a tiež mimovládnymi organizáciami zameranými na pomoc rómskym

marginalizovaným komunitám

- zber dát sa bude uskutočňovať pod dohľadom príslušného RÚVZ, v súvislosti

s realizáciou monitorovania zdravotného stavu prostredníctvom Dotazníka zdravý

životný štýl.

6.2.2. Činnosti vykonávané Asistentom koordinátora:

- zabezpečovať šírenie zdravotnej osvety v komunite

- zabezpečovať komunikáciu medzi komunitou a všeobecným lekárom, pediatrom,

lekárom špecialistom - gynekológom

- podporovať prístup komunity k zdravotnej starostlivosti – zabezpečovať informácie

o prevencii, poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia a o

právach pacienta,

- podieľať sa na aplikovaní programov podpory zdravia do komunity podľa inštrukcií

koordinátora,

- podporovať zvyšovanie zodpovednosti členov komunity za vlastné zdravie,

- spolupracovať s Koordinátorom pri identifikovaní rizikových faktorov a potrieb

súvisiacich so zdravím znevýhodnenej komunity,

- spolupracovať pri výmene informácií a skúseností s terénnymi sociálnymi

pracovníkmi, s rómskymi asistentmi učiteľa pracujúcimi v regiónoch, ako aj

s regionálnymi kanceláriami Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske

komunity a tiež mimovládnymi organizáciami zameranými na pomoc rómskym

marginalizovaným komunitám

- zber dát (v súvislosti s realizáciou monitorovania zdravotného stavu prostredníctvom

Testu zdravé srdce a Dotazníka zdravý životný štýl)

6.3. Kvalifikačné požiadavky

6.3.1. Komunitný pracovník - Koordinátor

Kvalifikačné požiadavky: - úplné stredné zdravotnícke vzdelanie

alebo

- úplné stredné odborné vzdelanie - 5 rokov prax*

28

- vysokoškolské vzdelanie – je považované za výhodu

- znalosť slovenského jazyka na úrovni materinského jazyka -

podmienka

- schopnosť komunikácie v rómskom jazyku - je považované za

výhodu

- schopnosť komunikácie v maďarskom jazyku - považované

za výhodu

- účasť v projektoch Zlepšenie dostupnosti zdravotnej

starostlivosti pre marginalizované rómske komunity na

Slovensku, Asistent detského lekára a Zdravie Rómov

– považované za výhodu

- poznanie danej komunity/príslušnosť ku komunite –

považované za výhodu

- akceptovaný, rešpektovaný komunitou aj predstaviteľmi

miestnej samosprávy

- disciplinovanosť, dôveryhodnosť, zmysel pre zodpovednosť,

morálne kvality, nekonfliktnosť, dobré komunikačné

zručnosti

* Základným predpokladom koordinátora je zdravotnícke vzdelanie. V prípade, ak

koordinátor nebude mať zdravotnícke vzdelanie, musí si ho doplniť do 5 rokov od nástupu do

zamestnania.

6.3.2. Komunitný pracovník - Asistent

Kvalifikačné požiadavky: - ukončené základné vzdelanie – základná požiadavka

- úplné stredné odborné vzdelanie – je považované za výhodu

- znalosť slovenského jazyka na úrovni materinského jazyka -

podmienka

- ovládanie rómskeho jazyka (aspoň na komunikatívnej úrovni)

- podmienka

- schopnosť komunikácie v maďarskom jazyku - považované

za výhodu

- účasť v projektoch Zlepšenie dostupnosti zdravotnej

29

starostlivosti pre marginalizované rómske komunity na

Slovensku, Asistent detského lekára a Zdravie Rómov

- považované za výhodu

- poznanie danej komunity/príslušnosť ku komunite –

považované za výhodu

- akceptovaný, rešpektovaný komunitou aj predstaviteľmi

miestnej samosprávy

- disciplinovanosť, dôveryhodnosť, zmysel pre zodpovednosť,

morálne kvality, nekonfliktnosť, dobré komunikačné

zručnosti

6. 4. Vzdelávanie

Komplexné zabezpečenie vzdelávania Komunitných pracovníkov vykonáva ÚVZ

SR spolupráci s inštitúciami akreditovanými Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej

republiky (ďalej len MZSR), Lekárskou fakultou Univerzity Komenského, Slovenskou

zdravotníckou univerzitou, ADOS – Agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti,

a ďalšími inštitúciami, akreditovanými aj Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.

6. 5. Finančné zabezpečenie

Vzhľadom k tomu, že v zmysle uznesenia vlády SR č.856/2006 k návrhu rozpočtu verejnej

správy na roky 2007 až 2009, nie je možné vytvárať nové pracovné miesta, bude sa Program

riešiť formou Príkaznej zmluvy ako dočasné riešenie v prechodnom období 2007 – 2008.

V rokoch 2007 a 2008 sa Program bude realizovať z finančných prostriedkov, pridelených do

kapitoly MZ SR, účelovo určených na plnenie Národného akčného plánu Slovenskej

republiky k Dekáde začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015, v súlade s uznesením vlády

SR č.28/2005.

6. 5. 1 Zabezpečenie výkonu činnosti komunitného pracovníka

Na zabezpečenie výkonu činnosti Koordinátora sú náklady na činnosť rozdelené do

nasledujúcich častí:

- odmena za vykonanú prácu

- cestovné a iné náklady (materiálno – technické zabezpečenie činnosti)

- náklady na vzdelávanie.

30

Ďalšie náklady na činnosť Asistenta koordinátora zabezpečí podľa svojich možností Obec ako

svoju vecnú spoluúčasť:

- priestor na výkon práce (počas výkonu činnosti v teréne)

- prístup k PC

- telekomunikačné náklady

6. 5. 2. Grantový systém

Cieľom grantového systému bude iniciovanie aktivít a integrovanie obce, tretieho sektora,

prípadne iných organizácií, ktoré sú schopné efektívne podporovať zdravie znevýhodnených

komunít. Vytvorenie grantového programu bude súčasťou 2. etapy Programu, ktorá bude

predložená v roku 2008.

7. ZÁVER

Očakávanými výstupmi z návrhu Programu je zlepšenie zdravotného stavu a pozitívna zmena

životného štýlu, zvýšenie zdravotného uvedomenia a celkovo zvýšenie zodpovednosti za

vlastné zdravie. S tým súvisiaca aj podpora integrácie, zvýšenie šance zamestnať sa, podpora

pre dosiahnutie vyššieho vzdelania, zvýšenie kvality života a zlepšenie sociálno –

ekonomického statusu.

Ak by štát, resp. spoločnosť nevykonala intervencie uvedené v predkladanom materiáli

existuje odôvodnený predpoklad zvýšenia nákladov štátu na liečbu a invaliditu a celkovo

záporného ekonomického prínosu uvedenej skupiny populácie pre štát.

31

8. LITERATÚRA:

1. GINTER E.: Výskum výživy a životného štýlu troch etnických skupín SR, ÚP KM,

ŠFZÚ SR, 2003.

2. Aktualizovaný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov SR, 2006.

3. HAVELKOVÁ B.: Správa o zdravotnom stave rómskej minority žijúcej v SR. ÚVZ

SR, 2005.

4. Sociálna a ekonomická situácia potencionálnych žiadateľov o azyl zo Slovenskej

republiky, Medzinárodná organizácia pre migráciu, 2000.

5. VAŠEČKA, M.: Čačipen Pal o Roma-Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku,

Inštitút pre verejné otázky, Bratislava, 2002. ISBN 80-88935-41-5

6. UZNESENIE VLÁDY SR č. 28 z 12. januára 2005: Národný akčný plán SR k Dekáde

začleňovania rómskej populácie 2005-2015

7. UZNESENIE VLÁDY SR č. 278 z roku 2003: Koncepcia politiky vlády SR

v integrácii rómskych komunít

8. Digne, M. a kol.: ZLEPŠENIE SITUÁCIE RÓMOV V SR. Twinning Convenant SK

0002/SK00/IB-01-December 2003.

9. Národný program ochrany reprodukčného zdravia. Bratislava, 2004.

10. Správa o miléniových rozvojových cieľoch. Bratislava, 2003.

11. Program ozdravenia životného prostredia, zlepšenia hygienických podmienok

a prevencia infekčných ochorení u obyvateľov rómskych osád. Štátny zdravotný ústav

SR. Bratislava, 2002

12. Programme of Community Action in the field of Health and Consumer Protection.

Brussels, 2005. 2005/0042 (COD)

13. FALŤAN, Ľ., PAŠIAK, J. : Regionálny rozvoj Slovenska. Východiská a súčasný stav.

Sociologický ústav SAV. Bratislava, 2004

14. KRAK, J.: Zdravotný stav a úmrtnosť rómskej populácie. Realizačný projekt

Národného programu podpory zdravia. RUVZ Poprad, 2004-2005.

15. MZ SR: Phare - Pilotný projekt terénnych zdravotníckych asistentov. 2004-2006.