PROJEKT GEOLOGICKEJ ÚLOHY SANÁCIA …

SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Tajovského 28, 975 90 Banská Bystrica

PROJEKT GEOLOGICKEJ ÚLOHY

SANÁCIA ENVIRONMENTÁLNYCH ZÁŤAŽÍ V OBCI PREDAJNÁ

(SANÁCIA ENVIRONMENTÁLNYCH ZÁŤAŽÍ BR (015) / PREDAJNÁ – SKLÁDKA PO PREDAJNÁ I

BR (016) / PREDAJNÁ – SKLÁDKA PO PREDAJNÁ II)

December 2018

2

Názov geologickej úlohy: Sanácia environmentálnych záťaží v obci Predajná

(Sanácia environmentálnych záťaží BR (015) / Predajná – skládka PO

Predajná I a BR (016) / Predajná – skládka PO Predajná II)

Číslo geologickej úlohy: 2016/15 Druh geologických prác: Sanácia environmentálnej záťaže (EZ) Etapa geologických prác: Podrobný prieskum EZ + Sanácia EZ Fáza geologickej úlohy: Predprojektová príprava Etapa projektovania: Prípravná dokumentácia (§15 Vyhl. 51/2008 Z.z.) Druh prípravnej dokumentácie:

Rámcový projekt geologickej úlohy

Objednávateľ: Ministerstvo životného prostredia SR

Námestie Ľudovíta Štúra 1 812 35 Bratislava

Zhotoviteľ geologickej úlohy: Slovenská agentúra životného prostredia

Tajovského 28, 975 90 Banská Bystrica Zodpovedný riešiteľ: RNDr. Anton Auxt Spoluriešitelia: Mgr. Kristián Ingár RNDr. Marianna Šuchová

Mgr. Matej Červeňan

Ing. Daniel Danko

Návrh projektu schválil: RNDr. Vlasta Jánová, PhD.

zástupca Objednávateľa geologických prác

MŽP SR

Dátum schválenia: December 2018

3

OBSAH:

1. ÚVOD .................................................................................................................................. 7

2. MIESTOPISNÉ URČENIE SKÚMANÉHO ÚZEMIA .................................................................. 8

2.1. Základné administratívne údaje o sanovanom území ......................................................... 8 2.2. Opis územia ....................................................................................................................... 18

3. CIEĽ GEOLOGICKEJ ÚLOHY ................................................................................................ 19

4. VÝCHODISKOVÉ ÚDAJE O ÚZEMÍ ...................................................................................... 20

4.1 Geomorfologické a geologické pomery ............................................................................. 20 4.2 Pedologické pomery .......................................................................................................... 26 4.3 Hydrologické a hydrogeologické pomery .......................................................................... 27 4.4 Klimatické pomery ............................................................................................................. 34 4.5 Chránené územia ............................................................................................................... 34

5. ODKAZ NA SÚVISIACE GEOLOGICKÉ ÚLOHY ..................................................................... 36

5.1. Doterajšia geologická preskúmanosť ................................................................................ 36 5.2. Odkaz na súvisiace geologické úlohy ................................................................................. 38

6. VZŤAH K TVORBE A OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA ................................................ 40

6.1 Rozsah a charakteristika znečistenia podľa doteraz vykonaných geologických prác ........ 40 6.1.1 Zdroje znečistenia ............................................................................................................. 40 6.1.2 Znečisťujúce látky ............................................................................................................. 44 6.1.3 Znečistenie zemín ............................................................................................................. 47 6.1.4 Znečistenie podzemnej vody ............................................................................................ 50 6.1.5 Znečistenie povrchovej vody ............................................................................................ 51 6.1.6 Znečistenie pôdneho vzduchu .......................................................................................... 51 6.1.7 Bilancia znečistenia ........................................................................................................... 51 6.1.8 Výsledky analýzy rizika a cieľové hodnoty sanácie ........................................................... 56 6.1.9 Informácia o histórii EZ a doteraz vykonaných sanačných prácach ................................. 57

6.2 Ochrana životného prostredia pri vykonávaní geologických prác .................................... 58 7. POSTUP A ODÔVODNENIE RIEŠENIA GEOLOGICKEJ ÚLOHY ............................................. 59

7.1 Postup riešenia geologického prieskumu environmentálnej záťaže (AAR) ....................... 59 7.2 Postup riešenia sanácie environmentálnej záťaže ............................................................ 60 7.3 Postup riešenia posanačného monitoringu....................................................................... 62

8. ŠPECIFIKÁCIA, ROZSAH A ČASOVÁ NADVÄZNOSŤ REALIZÁCIE GEOLOGICKÝCH PRÁC ..... 63

8.1 Strety záujmov, vytýčenie inžinierskych sietí, vstupy na pozemky ................................... 63 8.2 Špecifikácia, počet, rozsah a časová nadväznosť prác gpžp .............................................. 63

8.2.1 Projekt GPŽP .................................................................................................................... 63 8.2.2 Technické práce ............................................................................................................... 63 8.2.3. Terénne merania .............................................................................................................. 64 8.2.4 Vzorkovacie práce ............................................................................................................ 66 8.2.5 Laboratórne práce ........................................................................................................... 67 8.2.6. Geologické činnosti .......................................................................................................... 68

8.3 Špecifikácia, počet, rozsah a časová nadväznosť prác sanácie environmentálnej záťaže. 69 8.3.1 Projekt sanácie environmentálnej záťaže ........................................................................ 69 8.3.2 Prípravné práce ................................................................................................................ 69 8.3.3 Realizácia sanácie ............................................................................................................. 72 8.3.4 Sledovanie a vyhodnocovanie priebehu a účinkov sanácie ............................................. 73 8.3.5 Izolácia povrchu a konečná rekultivácia územia .............................................................. 75 8.3.6 Záverečná správa zo sanácie EZ ....................................................................................... 75

4

8.4 Špecifikácia, počet a rozsah prác pre realizáciu posanačného monitoringu...................... 76 8.5 Kontrola priebehu sanačných prác ..................................................................................... 76

9. KVALITATÍVNE POŽIADAVKY NA VYKONÁVANIE GEOLOGICKÝCH PRÁC........................... 77

9.1 Technické práce ................................................................................................................. 77 9.2 Vzorkovacie práce ............................................................................................................. 78 9.3 Terénne merania ............................................................................................................... 78 9.4 Laboratórne práce ............................................................................................................. 78 9.5 Likvidačné a rekultivačné práce......................................................................................... 78 9.6 Špecifikácia kontrolných prác počas realizácie.................................................................. 79

10. SPÔSOB ZABEZPEČENIA GEOLOGICKEJ ÚLOHY ................................................................. 79

10.1 Špecifikácia technologických postupov riešenia geologickej úlohy .................................. 79 10.2 Špecifikácia technických prostriedkov na riešenie geologickej úlohy ............................... 80 10.3 Spôsob manipulácie so vzorkami, vypúšťanie podzemných vôd, spôsob nakladania

s odpadmi ......................................................................................................................... 80 10.4 Likvidačné a rekultivačné práce ........................................................................................ 81 10.5 Spôsob zabezpečenia vstupov na pozemky, opatrenia na zamedzenie vzniku škôd,

bezpečnosť, ochrana zdravia a protipožiarne opatrenia ................................................. 81 11. HARMONOGRAM PRÁC .................................................................................................... 82

12. ODÔVODNENIE GEOLOGICKEJ ÚLOHY .............................................................................. 83

13. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ....................................................................................... 84

14. ROZPOČET GEOLOGICKEJ ÚLOHY...................................................................................... 86

5

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha 1 Situácia územia Príloha 2 Situácia územia a existujúcich monitorovacích objektov Príloha 3.1 Geologická mapa Príloha 3.2 Hydrogeologická mapa Príloha 4 Situácia výsledkov monitorovania kvality podzemnej vody Príloha 5 Situácia navrhovaných geologických prác PP v katastrálnej mape Príloha 6 Situácia navrhovaných geologických prác SEZ v katastrálnej mape Príloha 7 Vzorové profily hydrogeologických vrtov

6

ZOZNAM SKRATIEK:

AAR aktualizovaná analýza rizika znečisteného územia AOX adsorbovateľné organicky viazané halogény AR analýza rizika znečisteného územia a.s. akciová spoločnosť BTX benzén, toluén, xylény BTEX benzén, toluén, etylbenzén, xylény CMD elektromagnetické merania "základný detailný CMD skríning" (aj DEMP) CN kyanidy ČOV čistiareň odpadových vôd ČS čerpacia skúška (časť HDS) DEMP dipólové elektromagnetické profilovanie EOX extrahovateľné organicky viazané halogény EC merná elektrická vodivosť EK elektrická konduktivita ERT elektrická rezistivitná tomografia EZ environmentálna záťaž FNI fenolový index GF geofyzikálny HDS hydrodynamická skúška HG hydrogeologický HGP hydrogeologický prieskum HPV hladina podzemnej vody CHSK chemická spotreba kyslíka CHSKMn chemická spotreba kyslíka manganistanom CLU alifatické chlórované uhľovodíky ID indikačné kritérium IG inžinierskogeologický IT intervenčné kritérium ISEZ informačný systém environmentálnych záťaží k (kf) koeficient filtrácie MŽP SR Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky NEL nepolárne extrahovateľné látky NELIR nepolárne extrahovateľné látky stanovené v infračervenom spektre NELUV nepolárne extrahovateľné látky stanovené v ultrafialovom spektre NELGC nepolárne extrahovateľné látky stanovené chromatograficky (uhľovodíkový index) n.p. národný podnik PAL-A aniónaktívne tenzidy PAU polycyklické aromatické uhľovodíky PCB polychlórované bifenyly prm. prameň p.t. pod terénom RL105oC rozpustené látky pri 105oC Q výdatnosť SP stopové prvky s.r.o. spoločnosť s ručením obmedzeným ŠR štúdia realizovateľnosti sanácie EZ Ssulf. síra sulfidická STN Slovenská technická norma š.p. štátny podnik T koeficient prietočnosti TOC celkový organický uhlík ZFCHR základný fyzikálno-chemický rozbor

ZS záverečná správa

7

1. ÚVOD

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) poverilo roku 2016

Slovenskú agentúru životného prostredia vypracovaním Plánov prác na odstránenie

environmentálnych záťaží BR (015) / Predajná – skládka PO Predajná I a BR (016) / Predajná – skládka

PO Predajná II.

Návrhy plánov prác na odstránenie environmentálnej záťaže boli vypracované v súlade s

úlohami vyplývajúcimi z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020

(Environmentálna politika), programom opatrení vyplývajúcich zo Štátneho programu sanácie

environmentálnych záťaží (2016 – 2021) a Vodným plánom Slovenska.

Vzhľadom na úroveň preskúmanosti a poznatkov o lokalite, pre lokality Predajná I a Predajná

II, okrem návrhu plánu prác, objednávateľ požadoval aj vypracovanie komparatívnej štúdie možností

sanácie, návrhu projektu geologickej úlohy – podrobného geologického prieskumu životného

prostredia a sanácie environmentálnej záťaže. Tieto dokumenty boli vypracované v roku 2016

a objednávateľom boli doplnené a upravené v roku 2018.

Ako optimálny variant sanácie bol vyhodnotený variant stabilizácie gudrónov in situ.

Vzhľadom na neistoty v bilanciách znečistenia v obidvoch lokalitách MŽP SR zabezpečilo v roku 2017

vykonanie „Orientačného prieskumu gudrónov a zemín Predajná I a II“, ktorý upresnil objemy

jednotlivých foriem gudrónov v obidvoch jamách a priniesol aj prvé poznatky o znečistení zemín

v bezprostrednom okolí gudrónových jám. Výsledky sú uvedené a použité v tomto návrhu projektu.

MŽP SR sa ďalej zaoberalo hodnotením možných spôsobov sanácie a rozhodlo, že vhodným

variantom bude odstránenie mäkkých a plastických gudrónov z lokality, ponechanie stabilných

pevných gudrónov, ktoré nepredstavujú veľké environmentálne ani zdravotné riziko na mieste

a následná rekultivácia obidvoch lokalít. Pre takéto riešenie je spracovaný tento návrh projektu pre

obidve lokality spoločne a tiež pre obidve fázy sanácie – podrobný geologický prieskum

pre vypracovanie aktualizovanej analýzy rizika znečisteného územia a následne pre realizáciu sanácie.

8

2. MIESTOPISNÉ URČENIE SKÚMANÉHO ÚZEMIA

2.1. ZÁKLADNÉ ADMINISTRATÍVNE ÚDAJE O SANOVANOM ÚZEMÍ Názov kraja Banskobystrický

Kód kraja 600 Názov okresu Brezno

Kód okresu 603 Názov obce Predajná Číselný kód 508934

Názov katastrálneho územia Predajná Kód katastrálneho územia 849413 Názov lokality (podľa ISEZ) BR (015) / Predajná – skládka PO Predajná I

Kód lokality (podľa ISEZ) SK/EZ/BR/73 Názov lokality (podľa ISEZ) BR (016) / Predajná – skládka PO Predajná II

Kód lokality (podľa ISEZ) SK/EZ/BR/74 Číslo mapového listu 1 : 50 000 36-23 Číslo mapového listu 1 : 10 000 36-23-03

Územie, na ktorom sa nachádza environmentálna záťaž Predajná I, je situované na pozemkoch v k.ú. obce Predajná:

KN-C LV vlastník vzťah parcely k EZ

1225 nezaložený - gudrónová jama a okolie

KN-E LV vlastník vzťah parcely k EZ

520 922

Jamriška Ján r. Jamriška, 072 55, Porostov, SR

gudrónová jama a okolie

Paškrtová Ľuba, Ing., Pribišova 4, Bratislava, PSČ 841 05,

Kohútová Emília r. Kleskeňová

Baďová Júlia r. Štasselová

Patus Marko

Baďová Paula r. Šalátová, Lichardova 28, Brezno, SR

Speváková Mária r. Bonková

Kmeťová Jolana r. Bonková

Speváková Margita r. Bonková

Gornerová Elena r. Jamrišková


Mistríková Mária

Mistrík Július

Mistrík Koloman

Žabková Elena r. Mistríková

Mistrík Jozef r. Mistrík, Ing., Nálepkova 1186/3, Brezno, PSČ 977 01, SR


Jurigová Mária r. Holková

Slovenská republika

1158/1 558 Obec Predajná gudrónová jama a okolie

690 905

Holková Mária


Holka Jozef

Holka Juraj


Holka Jozef

Čuma Emil

Juriga Silvester


Kuna Stanislav, 976 63, Predajná, č. 139, SR

Kmeťová Anna r. Vajčíková

Mattošová Kamila, Predajná, č. 349, SR

Kvačkajová Anna, Gorkého 22, Sliač, SR

Uhliariková Eva r. Kvačkajová, Nám.Ľ.Štúra 11, Banská Bystrica, SR

9

Michalčík Jozef, Školská 410, Predajná, SR

Štubňová Priska, Clementisa 23, Trnava, SR

Kvačkajová Magdaléna r. Kvačkajová, Ing., Stoličková 894/3, Banská Bystrica 974 01 SR

Púchyová Želmíra r. Bučková, Zabečov 147, Predajná, PSČ 976 63, SR

Glemba Michal r. Glemba, 976 75, Jasenie, č. 309, SR

691 941

Baďová Jozefina


Glembová Ilona

Glembová Margita

Glembová Helena

Glembová Margita

Chlebovec Emil

Briedová Antónia r. Mravcová

Mravcová Margita

Marková Margita r. Mravcová

Briedová Antónia r. Mravcová

Košík Gregor, Podhrádok 388, Predajná, SR

Pavúková Anna r. Piestiková, 976 62, Brusno, č. 700, SR

Kleskeň Milan, Štúrova 480/4, Valaská, SR

Chlebovec Jozef r. Chlebovec, PaedDr., 1. Mája 602/12, Nemecká - Dubová, SR

Štefeková Štefánia r. Čumová, Ing., Školská 333, Predajná, SR

Schenková Jaroslava r. Šuhajdová, Tulská 5336/72, Banská Bystrica,

Chlebovec Miroslav r. Chlebovec, Pod Grapľom 521/10, Podbrezová - Lopej

Holka Peter r. Holka, Ing., Mliekárenska 1006/34, Brezno - Mazorníkovo,

Čuma Igor r. Čuma, Ing., Tranovského 3227/57, Bratislava, PSČ 841 02,

Baďová Janka r. Baďová, Mgr., Farská 11, Predajná, SR

Baďová Lýdia r. Baďová, Farská 11, Predajná, SR

Borisová Martina r. Borisová, Hámor 453/12, Podbrezová - Lopej, PSČ 976 98, SR

Poznámka: správcom pozemku vo vlastníctve SR je Slovenský pozemkový fond (SPF) Bratislava.

Environmentálnou záťažou (najmä znečistením podzemnej vody) sú dotknuté aj susediace parcely, na ktorých je prístupová cesta, monitorovacie objekty, alebo je predpoklad, že na nich budú vykonávané geologické práce počas prieskumu a sanácie EZ:

Dotknuté parcely súvisiace s environmentálnou záťažou Predajná I v k.ú. obce Predajná: KN-C LV vlastník vzťah parcely k EZ 1217 nezaložený - prístupová cesta a okolie

1221 nezaložený - okolie dotknuté sanáciou

1231/1 nezaložený - okolie dotknuté sanáciou

1231/2 nezaložený - budova (časť)

1231/4 1472

SPF

okolie dotknuté sanáciou Kováč Ján r. Kováč, Uhlisko 371, 976 75 Jasenie

Kováč Jánr. Kováč, 976 75 Jasenie

1231/5 1472

SPF

budova (časť) Kováč Ján

Kováč Ján

1226 1472

SPF

budova Kováč Ján r. Kováč, Uhlisko 371, 976 75 Jasenie

Kováč Ján r. Kováč, 976 75 Jasenie



1247 nezaložený - monitorovanie

1252 nezaložený - monitorovanie


499/2 550

Chromek Igor r. Chromek, Kalvárska 233, Predajná, PSČ 976 63, SR

okolie dotknuté sanáciou

Cibula Juraj r. Cibula, Hronská 419/57, Valaská, SR

Hronček Emil r. Hronček, Podhrádok 455, Predajná, SR

Šagátová Iveta r. Grillová, Jasenie, č. 77, SR

Michalčík Ján, Predajná, č. 257, SR

Sedliak Miroslav r. Sedliak, 974 01, Horná Mičiná, č. 205, SR

Rotherová Anna r. Lányiová

10

Michalčíková Irena r. Búdová

Lányová Alžbeta

Lányi Juraj

Lányi Štefan

Lányi Štefan

Bučko Milan, 976 63, Predajná, č. 164, SR

Bučková Mária r. Bonková, Rabča, SR

Priesolová Matilda r. Miartušová, 976 63, Predajná, č. 38, SR

Skaloš Jan

Búda Jozef

Búda Michal

Bonková Mária

Bonková Jolana

Bonková Margita

Citterbergová Melánia r. Lányiová, 976 63, Predajná, č. 361, SR

Masiariková Františka

Miartuš Ľudovít

Búda Cyril

Búda Emil

Búda Július

Búdová Mária

Čumová Anna r. Búdová

Pavlíny Jozef

Šuhajdová Anna

Lakomčíková Jozefína r. Šuhajdová

Prokopová Mária r. Šuhajdová

Ferienčíková Terézia

Simanová Anna r. Ferienčíková

512/1 975

Kapustová Drahomíra r. Peťková, Pod Bánošom 4513/50, Banská Bystrica, SR


Vančo Ivan r. Vančo, Mlynská 204, Jasenie, PSČ 976 75, SR

Villigerová Magdaléna r. Starčoková, THK 3997/1, Banská Bystrica, SR

Ramajová Emília, Podhrádok 341, Predajná, SR

Púchyová Želmíra, Zabečov 147, Predajná, SR


Jurša Tomislav r. Jurša, Školská 12, Brezno, SR

Dunajská Anna, Školská 427, Predajná, SR

Cibula Martin r. Cibula, Farská 28, Predajná, PSČ 976 63, SR

Karamanová Margita, Predajná, č. 173, SR

Lokšová Anna, Predajná, č. 218, SR

Bíreš Martin

Vokánová Františka r. Bírešová

Baldovská Emília r. Bírešová

Kuna Eduard

Cibula Jozef

Cibulová Margita

Cibulová Júlia Mária

Cibulová Anna Mária

Čunderlík Štefan

Hamarová Mária, 976 63, Predajná, č. 49, SR

Skaloš Jan

Mravcová Gizela r. Cibulová

Murgašová Emília r. Cibulová

Cibula Koloman

Cibula Jozef

Hrončeková Anna r. Paulíny

Kuna Eduard

Cibulová Gizela

Cibula Koloman

Cibulová Jozefína

Murgašová Emília r. Cibulová

Cibula Jozef


513 511 Flašková Margita r. Kološtová, 976 63, Predajná č.17 okolie dotknuté sanáciou

517/1 1012

Piestik Jozef,Ing., Benešova 1417, Hradec Králové, ČR,

okolie dotknuté sanáciou Piestik Jozef,Ing., Benešova 1417, Hradec Králové, ČR,

Rybár Jozef, F.Kráľa 9, 977 01 Brezno

Rybár Pavel, Kalvárska 224, Predajná

11

Veselovská Marta, L. Novomeského 1237/30, Brezno

Pavúková Anna r. Piestiková, Brusno č.700, 976 62 Brusno

518/1 1500

Kunová Mária


Slovenská republika

Cibulová Mária r. Oravcová, Kalvárska 218, Predajná, PSČ 976 63, SR

Mistríková Anna, 976 63, Predajná, č. 163, SR

Glembová Mária r. Mistríková, 976 63, Predajná, č. 103, SR

Pocklanová Viera r. Glembová, Kalvárska 254, Predajná, PSČ 976 63,

Mistríková Anna, 976 63, Predajná, č. 163, SR

Lokšová Anna r. Cibuľová, Predajná, č. 218, SR

Kuchár Ján, Ing., Malinovského 18, Brezno, SR

Sabo Ján, 1.Mája 630/40, Nemecká - Dubová, SR

Mistrík Gregor r. Mistrík, Ing., Prokofjevova 1013/14, Bratislava


Dunajská Anna r. Cibulová, Školská 427, Predajná, PSČ 976 63, SR

Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, SR

521/1 1134 Kováč Ján, Jasenie č. 371, 976 75 Jasenie okolie dotknuté sanáciou

523/2 1143

Michalčík Miroslav r. Michalčík, 976 75, Jasenie, č. 8, SR


Michalčík Jozef

Michalčík Milan, Predajná, č. 467, SR

Michalčík Dušan, Predajná, č. 10, SR

Piovarčiová Brigita, MUDr., Orlovská 1, Trnava, SR

Fekiač Ján, Podhrádok 380, Predajná, SR

Fekiač Karol, Podhrádok 459, Predajná, SR

Závodská Daniela, Ing., Botanická 29, Trnava, SR

Lehoczká Janka, Podhrádok 360, Predajná, SR

Glembová Elena r. Jakubcová, 976 75, Jasenie, č. 20, SR

Bačková Katarína r. Šuhajdová, Bernolákova 6000/3, Banská Bystrica - Radvaň

Engliš Marian r. Engliš, Ing., Jasenie, č. 453, SR

Slamka Stanislav r. Slamka, Sládkovičova 10, Brezno, PSČ 977 01, SR

Michalčík Štefan r. Michalčík, Školská 397, Predajná, PSČ 976 63, SR

632/31 928

Košík Ján



Košíková Jozefína r. Michalčíková

Kleskeň Jozef

Rybárová Mária r. Kleskeňová

Kleskeň Vojtech

Urbanová Emília r. Kleskeňová

Michalčík Jozef

Schwarcherová Jozefína r. Miškárová

Čipka Vieroslav r. Čipka, Bečov 110, Predajná, PSČ 976 63, SR








Tisoňová Eva r. Kleskeňová, Muškátova 2777/17, Pezinok, PSČ 90201,

Lehoczká Janka, Podhádok 360, Predajná, SR


Michalcik Miroslav, 976 75, Jasenie, č. 8, SR

Michalcik Stefan, 976 63, Predajna, č. 207, SR

Boržecká Jozefína r. Michalčíková, Štúrova 84, Batizovce, PSČ 059 35,

Ďurišová Margita r. Michalčíková, Ladislava Novomeského 1235/24, Brezno

Michalčík Stanislav r. Michalčík, Štiavnička 570/58, Podbrezová, PSČ

Kormančíková Lívia r. Beraxová, Mgr., Záhradná 302/48, Bernolákovo,



Kapustová Drahomíra r. Peťková, Pod Bánošom 4513/50, Banská

633/17 926

Holka Jozef, 976 63, Predajná, č. 170, SR


Veselovská Anna, 976 63, Predajná, č. 122, SR


Mattošová Kamila r. Kvačkajová, Predajná, č. 349, SR

Čumová Anna r. Koleničková, 976 63, Predajná, č. 227, SR

Juriga Silvester

12


Kuna Jozef, (Baďove)

Veselovský Jozef, ŠLN 30, Brezno, SR




Duchonovič Tibor r. Duchonovič, Ing., Obrody 2353/23, Košice - Západ,

PSČ 040 11, SR


Vajdová Elena r. Kindernayová, Ing., Martinčekova 785/28, Bratislava II

Kvačkajová Magdaléna r. Kvačkajová, Ing., Stoličková 894/3, Banská Bystrica

Koreňová Andrea r. Koreňová, Partizánska 87, Nitra, SR




634/1 853 Kováč Ján, Jasenie č. 371, 976 75 Jasenie okolie dotknuté sanáciou

699/11 570 Pavúková Anna r. Piestíková, 976 62 Brusno č. 700

okolie dotknuté sanáciou Markusová Anna, Poľná 88, Banská Bystrica

1155/1 558 Obec Predajná, 976 63 Predajná okolie dotknuté sanáciou

Dotknuté parcely súvisiace s environmentálnou záťažou Predajná I v k.ú. obce Podbrezová: KN-C LV vlastník vzťah parcely k EZ

678 789 Schwarzbacherová Viera r. Medveďová, Pod Grapľom 523/7, Podbrezová - Lopej, SR

monitorovanie

Predajňová Lenka r. Predajňová, Pod Grapľom 523/7, Podbrezová - Lopej, SR

Predajňová Lenka r. Predajňová, Pod Grapľom 523/7,Podbrezová - Lopej, SR

2594 2754 SPF monitorovanie

Územie, na ktorom sa nachádza environmentálna záťaž Predajná II, je situované na pozemku v k.ú. obce Predajná:

KN-C LV vlastník vzťah parcely k EZ

1227 nezaložený - gudrónová jama a okolie

V okolí EZ Predajná II sú parcely, ktoré budú sanáciou dotknuté: KN-C LV vlastník vzťah parcely k EZ

1228 nezaložený - územie dotknuté sanáciou



1231/4 1472 SR - SPF Kováč Ján r. Kováč, Uhlisko 371, 976 75 Jasenie Kováč Ján r. Kováč, 976 75 Jasenie

územie dotknuté sanáciou

1241/1 nezaložený - územie dotknuté sanáciou

1248/1 nezaložený územie dotknuté sanáciou



1247 nezaložený monitorovanie



690/1 nezaložený monitorovanie

678 789

Schwarzbacherová Viera r. Medveďová, Pod Grapľom 523/7, Podbrezová-Lopej Predajňová Lenka r.Predajňová, Pod Grapľom 523/7, Podbrezová Predajňová Lenka r. Predajňová, Pod Grapľom 523/7, Podbrezová-Lopej,

monitorovanie

2594 2745 SR (SPF) monitorovanie

13

Podľa registra E je vzťah parciel k EZ nasledovný:


521/1 1134

Slovenská republika Kováč Ján, Jasenie č.371, 976 75 Jasenie Kováč Ján, Jasenie č.371, 976 75 Jasenie SPF, Búdková 36, Bratislava


521/2 521/3 521/4

866

Slovenská republika Kováč Ján, Jasenie č.371, 976 75 Jasenie Kováč Ján, Jasenie č.371, 976 75 Jasenie SPF, Búdková 36, Bratislava


522/1 522/2 522/3 522/4

1045

Jamrišková Anna r. Rybárová


Baďo Ján

Baďo Štefan


Košík Ján, Podhrádok 375, Predajná, SR

Markusová Anna, Poľná 88, Banská Bystrica, SR

Bohušová Alena r. Ferenčíková, Jilemnického 1254/11, Banská

Bystrica, PSČ 974 01, SR

Štellerová Silvia, Bělohradská 351, Podbrezová, SR


Kanovská Táňa r. Čumová, MUDr., Líščie údolie 110/77, Bratislava, PSČ

Ďurovkinová Bibiana r. Demeterová, Tulská 105, Banská Bystrica, SR

Karika Gabriel r. Karika, Tulská 5302/101, Banská Bystrica, SR

633/14 633/15

926







Juriga Silvester







Duchonovič Tibor r. Duchonovič, Ing., Obrody 2353/23, Košice








634/2

853

SR Kováč Ján, Jasenie č.371, 976 75 Jasenie Kováč Ján, Jasenie č.371, 976 75 Jasenie Kováč Ján, Jasenie č.371, 976 75 Jasenie SPF, Búdková 36, Bratislava

gudrónová jama a okolie 634/3

634/4

634/5

1157/2 558 Obec Predajná, 976 63 Predajná gudrónová jama a okolie

499/2 550

Chromek Igor r. Chromek, Kalvárska 233, Predajná, PSČ 976 63, SR



Hronček Emil r. Hronček, Podhrádok 455, Predajná, SR

Šagátová Iveta r. Grillová, Jasenie, č. 77, SR




Michalčíková Irena r. Búdová

Lányová Alžbeta

Lányi Juraj

Lányi Štefan

Lányi Štefan

Bučko Milan, 976 63, Predajná, č. 164, SR

Bučková Mária r. Bonková, Rabča, SR

Priesolová Matilda r. Miartušová, 976 63, Predajná, č. 38, SR

14

Skaloš Jan

Búda Jozef

Búda Michal

Bonková Mária

Bonková Jolana

Bonková Margita

Citterbergová Melánia r. Lányiová, 976 63, Predajná, č. 361, SR

Masiariková Františka

Miartuš Ľudovít

Búda Cyril

Búda Emil

Búda Július

Búdová Mária


Pavlíny Jozef

Šuhajdová Anna

Lakomčíková Jozefína r. Šuhajdová

Prokopová Mária r. Šuhajdová

Ferienčíková Terézia


513 511 Flašíková Margita r. Kološtová, 976 63 Predajná 17

514 969

Černiová Júlia



Košíková Mária r. Búdová

Búda Július

Búda Emil

Búda Cyril

Búda Michal

Búda Jozef

Lányi Emil

Michalčíková Jozefína, Predajná, č. 125, SR

Miartuš Ľudovít

Miartušová Františka r. Masiariková

Priesolová Matilda r. Miartušová, Predajná, č. 38, SR

Priesolová Matilda r. Miartušová, Predajná, č. 38, SR

Citterbergová Melánia r. Lányiová, Predajná, č. 361, SR

Lányi Štefan

Lányi Juraj

Michalčík Jozef


Lányová Silvia r. Ringlerová

Lányová Alžbeta

Klimek Karol, Podskalie 3, Nemecká, PSČ 976 97, SR



Kološtová Mária r. Búdová, Predajná, č. 365, SR

Fábryová Anna r. Búdová, ČSA 42, Brezno, SR





Búda Erik r. Búda, Farská 29, Predajná, PSČ 976 63, SR

515 134

Felbová Anna r. Porubiaková, Farská 40, 976 63 Predajná Demeterová Andrea r.Felbová, ŠKN 753/3, 976 97 Nemecká Febaba Ján r. Felbaba, Školská 405, 976 69 Predajná Trnovská Anna r. Felbabová, Zámostského 861/11, 976 97 Nemecká-Zámostie


523/1 523/2 523/3

1143



Michalčík Jozef








Glembová Elena r. Jakubcová, 976 75, Jasenie, č. 20, SR

Bačková Katarína r. Šuhajdová, Bernolákova 6000/3, Banská Bystrica - Radvaň


15



536/2 1359

Hlinka Nandor František, (SPF)

monitorovanie

Hlinka Július, (SPF)

Daucová Antónia r. Hlinková, (SPF)

Hlinka Rudolf, (SPF)

Hlinková Gizela, (SPF)

Hlinka Jozef, (SPF)

Šovčíková Gizela r. Kúdelková, (SPF)

Košík Július, (SPF)

Veselovský Jozef, (zom. 13.05.2001)

Veselovský Emil, (SPF)

Veselovský Ján, (SPF)

Hlinková Júlia r. Kohútová, (SPF)

Bučková Mária, (SPF)

Boberová Mária r. Bučková, Košická 38, Humenné, PSČ 066 01, SR

Bučko Tomáš, (zom. 08.09.1998)


Rafaelis Ľudevít, Gogoľova 16, Košice, PSČ 040 01, SR

Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, 817 47 Bratislava

Fortiak Ľubomír r. Fortiak, Zabečov 148, Predajná, PSČ 976 63, SR


Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľ.Štúra 1, Banská Bystrica,

619 1139


monitorovanie

Čipka Stanislav, Bečov 110, Predajná, SR

Čipka Vieroslav, Bečov 110, Predajná, SR

Citterbergová Melánia r. Láyiová, Podhrádok 361, Predajná, SR

Čižmárik Boris, Bošániho 1804/5, Bratislava - Dúbravka, SR

Cvachová Alica, Dolná Lehota, č. 131, SR


Engliš Marian, Ing., Jasenie, č. 453, SR



Flašková Margita r. Kološtová, Predajná, č. 17, SR

Foltín Igor r. Foltín, Školská 411, Predajná, PSČ 976 63, SR

Gajdoš Július, Podhrádok 400, Predajná, PSČ 976 63, SR

Gajdoš Pavol, Farská 42, Predajná, SR

Hrašková Oľga, Kalvárska 245, Predajná, SR

Jariabka František, Smreková 66, Podbrezová, SR

Kalická Klára, 9. Mája 48, Brezno, SR


Kleskeň Milan r. Kleskeň, Štúrova 480/4, Valaská, SR

Malček Juraj, Malá Hrabina 158, Jasenie, SR

Markusová Anna, Poľná 88, Banská Bystrica, SR

Mattošová Janka, Podhrádok 349, Predajná, SR

Mattošová Kamila, Podhrádok 349, Predajná, SR


Obrtancová Eva r. Rybárová, RNDr., THK 1287/25, Banská Bystrica 1,



Pocklanová Viera, Kalvárska 254, Predajná, SR

Poliačiková Oľga, Zabečov 113, Predajná, SR


Purdiaková Jozefína, Borgondia 82, Predajná, SR

Rybár Jozef, Fr.Kráľa 9, Brezno, SR

Rybár Karol, 976 63, Predajná, č. 66, SR

Škantárová Elena, Bečov 95, Predajná, SR

Smitka Dezider, Predajná, č. 48, SR

Snopko Vojtech r. Snopko, Kalvárska 277, Predajná, PSČ 976 63, SR

Štellerová Magdaléna, Dolná Lehota, č. 300, SR

Szabová Mária, Predajná, č. 237, SR

Urbanová Viera r. Kalická, Školská 431, Predajná, SR


Veselovská Marta, L.Novomeského 1237/30, Brezno, SR

Rybár Jozef, F. Kráľa 9, Brezno, PSČ 977 01, SR


Biringerová Dagmar, Schulstrasse 12, Winterthur, Švajčiarsko,

Starčok Daniel r. Starčok, Zabečov 157, Predajná, SR

16

Štefeková Štefánia r. Čumová, Ing., Školská 333, Predajná, SR

Schenková Jaroslava r. Šuhajdová, Tulská 6336/72, Banská Bystrica,

Bačková Katarína r. Šuhajdová, Bernolákova 6000/3, Banská Bystrica


Baďová Jarmila r. Sekáčová, Jasenie, č. 151, SR

Káčeriková Ľubica r. Karamanová, Ing., Spojová 3855/12, Banská Bystrica

Máliková Anna r. Klimeková, Zámostského 902/52, Nemecká - Zámostie

Cvachová Danka r. Hodrošová, 976 98, Dolná Lehota, č. 163, SR

Sojak Peter r. Sojak, Ing., Za bečov 156, Predajná, SR

Kanovská Táňa r. Čumová, MUDr., Líščie údolie 110/77, Bratislava, PSČ

Vaník Dušan r. Vaník, 976 75, Jasenie, č. 205, SR

Kohútik Juraj r. Kohútik, Školská 332, Predajná, PSČ 976 63, SR


Kišš Richard r. Kišš, Švermova 1034/32, Brezno, PSČ 977 01, SR

Ambroz Peter r. Ambroz, 97675, Jasenie, č. 171, SR

Stančík Tomáš r. Stančík, 1.mája 618/28, Nemecká, PSČ 976 97, SR

Cibuľa Rastislav r. Cibuľa, Školská 395, Predajná, PSČ 976 63, SR

Zodlová Marcela r. Mistríková, Gregorovej 3142/10, Bratislava-Ružinov,



Vágner Milan r. Vágner, Ing. a Marta Vágnerová r. Mitterová, Farská 58, Predajná

Siman Vladimír r. Siman, Štiavnička 212/52, Podbrezová, PSČ 976 81,

Pavlečko Adolf r. Pavlečko, Farská 6, Predajná, PSČ 976 63, SR

Drugárová Emília r. Horvátová, Farska 21, Predajná, PSČ 976 63, SR


Kuracina Vojtech r. Kuracina, Podhrádok 389, Predajná, PSČ 976 63,

Molnárová Mária r. Michalčíková, Bečov 104, Predajná, PSČ 976 63, SR

Veselovský Jozef r. Veselovský, Bečov 122, Predajná, PSČ 976 63, SR

Živor Dušan r. Živor, Ing., Hurbanova 3038/14, Poprad - Veľká, PSČ

Zvarová Viera r. Holková, Štúrova 29, Tornaľa, PSČ 982 01, SR

Šuhajda Ján r. Šuhajda, Potočná 22, Jasenie, PSČ 976 75, SR

Engliš Marian r. Engliš, Ing., Partizánska 453, Jasenie, PSČ 976 73, SR

Hrašková Anna r. Obladanová, Zábrežná 144, Predajná, PSČ 976 63, SR

Čuma Stanislav r. Čuma, Kalvárska 276, Predajná, PSČ 976 63, SR

Kňazovický Milan r. Kňazovický, Školská 206, Predajná, PSČ 976 63,

Štulrajterová Anna r. Kňazovická, Ing., E. M. Šoltésová 1067/7, Brezno,

Jamriška Pavel r. Jamriška, Dolná 286, Jasenie, PSČ 976 75, SR



Jurša Tomislav r. Jurša, Školská 12, Brezno, PSČ 977 01, SR


Chlepková Jana r. Švantnerová, Ing., Farská 30, Predajná, PSČ 976 63,

Babka Norbert r. Babka, Podhrádok 346, Predajná, PSČ 976 63, SR

Cencer Miroslav r. Cencer, Mlyništie 131, Jasenie, PSČ 976 75, SR



Bobak Pavol r. Bobak, Černákova 2046/8, Brezno, PSČ 977 01, SR

Mravec Ľubomír r. Mravec, Ing., Kollárova 609/53, Banská Bystrica,

Hraško Milan r. Hraško, Ing., Kalvárska 246, Predajná, PSČ 976 63, SR

Kapustová Drahomíra r. Peťková, Pod Bánošom 4513/50, Banská Bystrica

Pernický Martin r. Pernický, Trieda SNP 1717/4, Banská Bystrica, PSČ

617/1 617/3

620 621

622/1 622/7 622/8 622/9

622/10 622/11

525

Jánošík Štefan r. Jánošík, Dudvazská 33, Bratislava, SR

monitorovanie

Bačko Štefan r. Bačko, Bernoláková 23, Banská Bystrica, SR

Barbierik Ján r. Barbierik, 976 63, Predajná, č. 121, SR

Bedleková Anna, Slnečná 42, Banská Bystrica, SR

Beraxa Jozef r. Beraxa, Kalvárska 212, Predajná, PSČ 976 63, SR


Čipka Stanislav r. Čipka, Bečov 110, Predajná, PSČ 976 63, SR


Citterbergová Melánia r. Lányiová, Podhrádok 361, Predajná,

Čižmárik Boris r. Čižmárik, Bošániho 1804/5, Bratislava - Dúbravka, SR

Cvachová Alica, 976 98, Dolná Lehota, č. 131, SR

Ďurišová Margita r. Michalčíková, Ladislava Novomeského 1235/24, Bnrezno

Engliš Marian r. Engliš, Ing., 976 75, Jasenie, č. 453, SR

Fekiač Ján r. Fekiač, Podhrádok 380, Predajná, PSČ 976 63, SR

Fekiač Karol r. Fekiač, Podhrádok 459, Predajná, PSČ 976 63, SR

Flašková Margita r. Kološtová, 976 63, Predajná, č. 17, SR


17

Gajdoš Július r. Gajdoš, Podhrádok 400, Predajná, PSČ 976 63, SR

Gajdoš Pavol r. Gajdoš, Farská 42, Predajná, PSČ 976 63, SR

Hrašková Oľga, Kalvárska 245, Predajná, PSČ 976 63, SR

Jariabka František r. Jariabka, Smreková 66, Podbrezová, PSČ 976 81,

Kalická Klára, 9.mája 48, Brezno, PSČ 977 01, SR

Karamanová Margita, 976 63, Predajná, č. 173, SR

Kleskeň Milan r. Kleskeň, Štúrova 480/4, Valaská, SR

Košík Ján r. Košík, 976 63, Predajná, č. 375, SR

Košík Marián r. Košík, Školská 458, Predajná, PSČ 976 63, SR

Luptovčiaková Mária, 976 63, Predajná, č. 74, SR

Lányová Katarína, Zábrežná 203, Predajná, PSČ 976 63, SR

Ligas Ján r. Ligas, 976 75, Jasenie, č. 265, SR

Kišš Richard r. Kišš, Švermova 1034/32, Brezno, PSČ 977 01, SR

Ambroz Peter r. Ambroz, 97675, Jasenie, č. 171, SR

Stančík Tomáš r. Stančík, 1.mája 618/28, Nemecká, PSČ 976 97, SR

Cibuľa Rastislav r. Cibuľa, Školská 395, Predajná, PSČ 976 63, SR

Zodlová Marcela r. Mistríková, Gregorovej 3142/10, Bratislava-Ružinov,


Bobák Pavol r. Bobák, Černákova 2046/8, Brezno, SR


Vágner Milan r. Vágner, Ing. a Marta Vágnerová r. Mitterová, Farská 58,

Predajná, PSČ 976 63, SR

Siman Vladimír r. Siman, Štiavnička 212/52, Podbrezová, PSČ 976 81,

Pavlečko Adolf r. Pavlečko, Farská 6, Predajná, PSČ 976 63, SR

Drugárová Emília r. Horvátová, Farska 21, Predajná, PSČ 976 63, SR


Kuracina Vojtech r. Kuracina, Podhrádok 389, Predajná, PSČ 976 63,

Molnárová Mária r. Michalčíková, Bečov 104, Predajná, PSČ 976 63, SR

Veselovský Jozef r. Veselovský, Bečov 122, Predajná, PSČ 976 63, SR

Živor Dušan r. Živor, Ing., Hurbanova 3038/14, Poprad - Veľká, PSČ

Zvarová Viera r. Holková, Štúrova 29, Tornaľa, PSČ 982 01, SR

Šuhajda Ján r. Šuhajda, Potočná 22, Jasenie, PSČ 976 75, SR

Engliš Marian r. Engliš, Ing., Partizánska 453, Jasenie, PSČ 976 73, SR

Hrašková Anna r. Obladanová, Zábrežná 144, Predajná, PSČ 976 63, SR

Čuma Stanislav r. Čuma, Kalvárska 276, Predajná, PSČ 976 63, SR

Kňazovický Milan r. Kňazovický, Školská 206, Predajná, PSČ 976 63,

Štulrajterová Anna r. Kňazovická, Ing., E. M. Šoltésová 1067/7, Brezno,

Jamriška Pavel r. Jamriška, Dolná 286, Jasenie, PSČ 976 75, SR



Jurša Tomislav r. Jurša, Školská 12, Brezno, PSČ 977 01, SR


Chlepková Jana r. Švantnerová, Ing., Farská 30, Predajná, PSČ 976 63,

Babka Norbert r. Babka, Podhrádok 346, Predajná, PSČ 976 63, SR

Cencer Miroslav r. Cencer, Mlyništie 131, Jasenie, PSČ 976 75, SR

Malčeková Daria r. Kvačkajová, Jasenie, č. 158, SR



Mravec Ľubomír r. Mravec, Ing., Kollárova 609/53, Banská Bystrica,

Hraško Milan r. Hraško, Ing., Kalvárska 246, Predajná, PSČ 976 63, SR

Jánošíková Libuša r. Nováková, Nezábudková 6, Bratislava,


Pernický Martin r. Pernický, Trieda SNP 1717/4, Banská Bystrica

633/1 633/10 633/11 633/12 633/13 633/16 633/4 633/6 633/8

926


monitorovanie





Juriga Silvester







Duchonovič Tibor r. Duchonovič, Ing., Obrody 2353/23, Košice



18






632/39 632/40 632/41 632/46

928

Košík Ján

monitorovanie


Košíková Jozefína r. Michalčíková

Kleskeň Jozef

Rybárová Mária r. Kleskeňová

Kleskeň Vojtech

Urbanová Emília r. Kleskeňová

Michalčík Jozef

Schwarcherová Jozefína r. Miškárová









Tisoňová Eva r. Kleskeňová, Muškátova 2777/17, Pezinok, PSČ 90201,

Lehoczká Janka, Podhádok 360, Predajná, SR


Michalcik Miroslav, 976 75, Jasenie, č. 8, SR

Michalcik Stefan, 976 63, Predajna, č. 207, SR

Boržecká Jozefína r. Michalčíková, Štúrova 84, Batizovce, PSČ 059 35,


Michalčík Stanislav r. Michalčík, Štiavnička 570/58, Podbrezová, PSČ

Kormančíková Lívia r. Beraxová, Mgr., Záhradná 302/48, Bernolákovo,




634/1 853

SR Kováč Ján, Jasenie č.371, 976 75 Jasenie Kováč Ján, Jasenie č.371, 976 75 Jasenie Kováč Ján, Jasenie č.371, 976 75 Jasenie SPF, Búdková 36, Bratislava

monitorovanie

699/11 570 Pavúková Anna r. Piestiková, 976 62, Brusno, č. 700, podiel 1/2 Markusová Anna, Poľná 88, Banská Bystrica, podiel 1/2

monitorovanie

1155/1 1157/2

558 Obec Predajná, 976 63 Predajná monitorovanie

2027 2028

564 SR (SPF) monitorovanie

2.2. OPIS ÚZEMIA

Environmentálne záťaže BR (015) / Predajná – skládka PO Predajná I (ďalej Predajná I) a BR (016) /

Predajná – skládka PO Predajná II (ďalej Predajná II) sú situované cca 800 m východne od obce

Predajná a cca 400 m západne od obce Lopej, pričom Predajná I je východnejšie, bližšie k Lopeju

(Príloha 1, Príloha 2). V bezprostrednej blízkosti EZ sú objekty poľnohospodárskeho dvora.

Záťaže predstavujú „jazerá“ gudrónov, situované na pravostranných svahoch údolia Hrona, pod

kótou Hôrky (585 m n.m.).

Okolie EZ je členité, pokryté trávnatým a krovinovým porastom. Južný a východný svah spadajúci od

Predajnej I k poľnej ceste je násypom (hrádzou) vytvoreným pri zriaďovaní úložiska gudrónov.

19

3. CIEĽ GEOLOGICKEJ ÚLOHY

Úloha „Sanácia environmentálnych záťaží v obci Predajná“ (Sanácia environmentálnych záťaží BR

(015) / Predajná – skládka PO Predajná I a BR (016) / Predajná – skládka PO Predajná II), má hlavný

cieľ definovaný v súlade s geologickým zákonom nasledovne: Sanácia environmentálnej záťaže, t.j.

práce vykonávané v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde, ktorých cieľom je odstrániť,

znížiť alebo obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom na súčasné a

budúce využitie územia (§ 3 písm. r) zákona č. 569/2007 Z. z.).

Predmetom geologickej úlohy je vypracovanie projektu geologickej úlohy a realizácia geologickej

úlohy zameranej na sanáciu dvoch environmentálnych záťaží, ktoré predstavujú vysoké riziko pre

ľudské zdravie a životné prostredie: BR (015) / Predajná – skládka PO Predajná I a BR (016) / Predajná

– skládka PO Predajná II

Špecifickými cieľmi zákazky sú:

- získať doplňujúce údaje pre predsanačnú analýzu rizika znečisteného územia,

- vypracovať predsanačnú analýzu rizika a na základe jej výsledkov spresniť projekt sanácie,

- odstrániť príčiny vzniku environmentálnych záťaží,

- obmedziť plošné a priestorové šírenie sa znečisťujúcich látok v podzemnej vode, pôde a

horninovom prostredí,

- odstrániť kontamináciu alebo znížiť koncentrácie znečisťujúcich látok v znečistenej

podzemnej vode, pôde a horninovom prostredí na úroveň akceptovateľného rizika s ohľadom

na súčasné a budúce využitie územia,

- zabezpečiť environmentálne vhodné nakladanie s odpadmi vzniknutými počas sanácie,

- vybudovať monitorovací systém na pozorovanie účinnosti sanácie,

- zabezpečiť rekultiváciu sanovaných lokalít.

Každá environmentálna záťaž bude detailne posúdená a sanačné práce budú navrhnuté a realizované

s ohľadom na špecifiká lokality, najmä s ohľadom na veľkosť a druh kontaminácie, geologické a

hydrogeologické pomery a s ohľadom na environmentálne a zdravotné riziká, ktoré lokalita

predstavuje.

Cieľom prvej fázy riešenia geologickej úlohy bude: „Zistiť rozsah a intenzitu znečistenia v horninovom

prostredí, podzemnej vode a pôde, a stanoviť riziká s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia“.

Vo vzťahu k hlavnej riešenej úlohe – sanácii, je cieľom spresniť poznatky o lokalite a poskytnúť

podklady pre environmentálne a ekonomicky optimálne riešenie sanácie.

Čiastkové ciele geologickej úlohy sú definované nasledovne:

- detailne preskúmať a popísať obsah lagún z hľadiska množstiev jednotlivých zložiek

uloženého odpadu (voda, tekutý gudrón, pastovité a tuhé gudróny, iné materiály) aj z

hľadiska ich kvality, najmä obsahu škodlivín limitujúcich spôsob sanácie (napr. PCB),

- detailne preskúmať rozsah a intenzitu znečistenia zemín a horninového prostredia a

identifikovať a kvantifikovať všetky kontaminanty prítomné v zeminách a horninovom

prostredí,

20

- detailne preskúmať rozsah a intenzitu znečistenia podzemnej vody, najmä v hlbšom podloží

environmentálnej záťaže, s cieľom identifikovať cesty únikov kontaminantov a miesta ich

akumulácie v horninovom prostredí (alebo vylúčiť ich existenciu),

- spracovať predsanačnú analýzu rizika znečisteného územia, t.j. identifikovať a vyhodnotiť

environmentálne a zdravotné riziká vyplývajúce z environmentálnej záťaže, stanoviť cieľové

koncentrácie a spresniť ciele sanácie,

- odstrániť zdroj znečistenia predstavujúci environmentálne a zdravotné riziko (kvapaliny,

mäkké a pastovité gudróny),

- znížiť koncentrácie znečisťujúcich látok v horninovom prostredí a podzemnej vode na úroveň

nepredstavujúcu environmentálne a zdravotné riziko (cieľové koncentrácie budú stanovené

predsanačnou analýzou rizika, ktorá bude súčasťou etapy podrobného geologického

prieskumu životného prostredia),

- vykonať izoláciu zostatkového znečistenia v oboch lokalitách,

- vykonať konečnú rekultiváciu oboch lokalít,

- zabezpečiť posanačný monitoring oboch lokalít.

4. VÝCHODISKOVÉ ÚDAJE O ÚZEMÍ

4.1 GEOMORFOLOGICKÉ A GEOLOGICKÉ POMERY V zmysle geomorfologického členenia (D. Kočický, B. Ivanič, 2011) patrí riešené územie do:

sústavy Alpsko-himalájskej podsústavy Karpaty provincie Západné Karpaty subprovincie Vnútorné Západné Karpaty oblasti Fatransko-tatranská celku Horehronské podolie podcelku Lopejská kotlina

Okolie EZ sa nachádza v nadmorskej výške 490 – 540 m n. m (Obr. 1). Reliéf terénu je silne svahovitý so sklonom väčším, ako 17°. Podľa regionálne geologického členenia SR sa skúmané územie nachádza v oblasti „Veporské pásmo“

podoblasti „hronské synklinórium“ (Obr. 2). Z geologického hľadiska je územie budované kvartérnym

pokryvom (rajón pleistocénnych riečnych terás) a predkvartérnym podkladom (rajón vápencovo-

dolomitických hornín) (D. Vaas et al., 1988).

21

Obr. 1 – Situácia riešeného územia vo vzťahu k regionálnemu geomorfologickému členeniu SR

(zdroj: http://mapserver.geology.sk/)

Obr. 2 – Situácia skúmaného územia vo vzťahu k regionálnemu geologickému členeniu SR


22

Horniny mezozoika sa nachádzajú pod sedimentami kvartéru a v danom území sa rozdeľujú na

spodnotriasové a strednotriasové súvrstvie.

Spodný trias je najstarším geologickým súvrstvím v skúmanej oblasti, pričom je tu tvorený ílovitými

bridlicami, ktoré sú priradené k werfénu. Na povrch vystupujú v odkryvoch na pravom brehu Hrona.

Stredný trias je tvorený karbonátmi anisu a ladinu.

Horniny anisu, nachádzajúce sa v nadloží ílovitých bridlíc, sú tvorené šedými až tmavošedými,

lavicovými prípadne masívnymi guttensteinskými vápencami. Na povrch vystupujú v širšej oblasti

skúmaného územia pri obci Lopej. Sú rozpukané, často skrasovatelé a sú jedným z najvýznamnejších

kolektorov podzemných vôd.

Kóta kopca Hôrka v blízkosti skládok je budovaná tmavými až šedými vápencami reiflinského typu.

Priamo v mieste skládky sa nachádzajú svetlosivé ramsauské dolomity hronika. Tieto dolomity sú

typické svojím ostrohranným rozpadom, pričom úlomky môžu prechádzať až do hrubo –

jemnopiesčitej frakcie. Zvetrávanie týchto dolomitov postupne vznikajú jemnozrnné dolomitické

piesky (Tkáčová et al., 1980).

Kvartérne sedimenty tvoria nesúvislý pokryv celého územia a nachádzajú sa v nadloží mezozoických

sedimentov. V záujmovom území sú tvorené terasovými štrkmi, deluviálnymi a glaciofluviálnymi

sedimentami.

Terasové štrky sa nachádzajú južne od gudrónových jám, pričom budujú pravostrannú pleistocénnu

terasu rieky Hron medzi Lopejom a Predajnou. Terasa je z jednej strany ohraničená aluviálnymi

sedimentami Hrona a z druhej odkryvmi dolomitov a vápencov pod kótou vrchu Hôrka. Valúny na

báze sú tvorené žulami, kremencami, kryštalickými bridlicami, menej vápencami a dolomitmi.

Valúnový materiál je silne rozvetraný, typická je vysoká prímes hliny. Hrúbka terasových štrkov sa

pohybuje v rozmedzí 2,5 – 18,0 m.

Glaciofluviálne sedimenty pleistocénu sa nachádzajú na západ, východ a sever od EZ. Sú tvorené

hrubými až balvanovitými štrkmi s blokmi, miestami s pokryvom splachových hlín.

Deluviálne sedimenty sú vyvinuté lokálne a majú charakter hlinitých až hlinitokamenitých sutí,

pričom hrúbka sutí silne kolíše a pohybuje sa od 0,5 až do 3,0 m (Tkáčová et al., 1980).

Popis geologických pomerov vo vzťahu ku gudrónovým jamám Predajná I a Predajná II

Gudrónové jamy sú umiestnené na južnom svahu hrebeňa Hôrky, tiahnucom sa zhruba S-J smerom

medzi údoliami Jasenského potoka a Veľkého Grapeľa. Keď neberieme do úvahy kvartérny pokryv,

rozhodujúci význam pre riešenie projektovaného problému má geologický rez (reprezentujúci celú

šírku medzi uvedenými údoliami) od koryta Hrona po kopec Žiar.

23

Od juhu na severe vystupujú litostratigrafické jednotky v tomto poradí:

1. Spodnotriasové pestrofarebné ílovité bridlice a pieskovce. Sú obnažené v záreze hradskej pri

Lopeji a na päte svahu pozdĺž alúvia Hrona medzi Lopejom a Predajnou. Toto súvrstvie, ktoré

reprezentuje nižšia časť spodného triasu je uklonené na sever a leží na triasových dolomitoch

a rauwackoch veporika, niekde snáď aj na jurskospodnokriedových vrstvách. Ich styk je

zakrytý kvartérnymi sedimentami, ale podľa údajov, ktoré sú k dispozícii, sleduje zhruba

južný okraj alúvia Hrona.

Slienito-ílovité bridlice a vápence – kampilské vrstvy neboli v tomto úseku bezpečne zistené.

2. Bezprostredné nadložie spodnotriasových vrstiev nie je obnažené. Podľa údajov z vrtov, ktoré

prenikli do podložia terasových štrkov na sever od Hrona, ide o dolomity (gutensteinské

vápence, dobre vyvinuté východne od Lopeja a západne od Zámostia neboli doteraz zistené).

Vyššia časť chočských dolomitov buduje južný svah hrebeňa Hôrky a sú na nich založené obe

gudrónové jamy. Generálny úklon dolomitov je k severozápadu pod reiflinské vápence, spod

ktorých sa opäť vynárajú na oboch svahoch Jasenského potoka v okolí Kramlišťa. Hrúbku

dolomitov možno odhadnúť na 200 m.

3. Reiflinské vápence budujú hlavnú časť hrebeňa Hôrky a hrebene po oboch stranách

Jasenského potoka. Hrúbka tohto súvrstvia je 30 – 50 m.

4. Lunzské vrstvy. Je to flyšový súbor pieskovcov a bridlíc, ktorý v niektorých profiloch na sever

od Hôrky môže dosahovať hrúbku 200 m.

5. Oponické vápence a hlavné dolomity predstavujú len nepatrný erozívny relikt na kopci Žiar.

Tektonické deformácie dvoch kategórií sú v rezoch zreteľne vyjadrené. Jedna z nich, staršia sa

prejavila zvlnením triasovej dosky počas alebo i po presune príkrovov do brachysynklinál

a brachyantiklinál. Druhá a mladšia kategória deformácií viedla k vzniku zlomov rôznych smerov,

pozdĺž ktorých sa malé bloky voči sebe posunovali vertikálne a možno aj horizontálne. Takýchto

zlomov je v blízkom okolí gudrónových jám niekoľko.

Podľa geologických poznatkov z vrtu HOP-3 (hĺbka vrtu 399 m) od Hrona cez Hôrky na Žiar, nie je

priamy kontakt (a teda ani hydrogeologická komunikácia) karbonatických komplexov stredného

čiastkového príkrovu systému chočského príkrovu s karbonatickým komplexom veporika. Medzi

dvoma zvodnenými komplexami karbonátov vystupujú mocné nepriepustné pieskovcovobridličnaté

súvrstvia spodného triasu, stredného čiastkového príkrovu. Vrt HOP-3 prechádzal v celej dĺžke (399

m) v pieskovcovo bridličnatom súvrství spodného triasu.

Z geologického hľadiska treba sa ešte stručne dotknúť problematiky stavby bezprostredného okolia

prameňa Kráľ Matyáš v Lopeji. Je nepochybné, že vápence, v ktorých je pramenný výron, sú súčasťou

stredného čiastkového príkrovu, práve tak ako dolomity pod gudrónovými jamami. Z geologickej

mapy tam však vychádza zvláštna situácia, keď verfenské vrstvy z podložia vápencov (t.j. stredného

čiastkového príkrovu) vytvárajú s verfenskými vrstvami z nadložia vápencov (t.j. vrchného príkrovu

čiastkového) zdanlivo neprerušený pruh. Pravdepodobne tam ide o komplikáciu zlomom, ale

upresnenie situácie je pre zakrytie kvartérom obtiažne.

Geologické pomery sú znázornené v geologických rezoch na nasledujúcich obrázkoch.

24

Obr. 3 - Geoelektrický rez č. XXIV

Obr. 3 - Geoelektrický rez č. XXV

25

Obr. 4 - Geoelektrický rez č. XXVI

Obr. 5 - Geoelektrický rez č. XXVII

26

Obr. 6 - Situácia geoelektrických rezov

4.2 PEDOLOGICKÉ POMERY

V pôdnej mape Slovenska (obr. 8) zastúpenie pôdnych jednotiek na území Slovenska je vyjadrené

pôdnymi asociáciami, tvoriacimi mapové jednotky.

Obr. 8 – Schematická mapa pôdnych typov záujmového územia (zdroj: www.podnemapy.sk)

27

V nich je podaná dominancia zastúpenia pôdnych jednotiek v asociácii a niektoré ďalšie prvky,

predovšetkým pôdotvorné substráty a v skrátenej klasifikácii tiež extrémna zrnitosť pôd (ľahké -

ťažké). Geneticky príbuzné jednotky sú zoradené do skupín pôdnych asociácií. Dominantné pôdne

jednotky zaberajú viac ako 60 % rozlohy územia. Subdominantné (sprievodné) pôdne jednotky

zaberajú od 60 % do 10 % rozlohy územia a sporadické pôdne jednotky zaberajú menej ako 10 %

rozlohy územia. Pôdotvorný substrát a materské horniny na princípe kombinácie litologických a

zrnitostných znakov ako na stratigrafických a genetických princípoch. Dominantné pôdne jednotky sú

vyčlenené na základe diagnostického horizontu, ktorý slúži ku klasifikácii pôd. Popisuje prevládajúci

pôdny druh (zrnitosť), hĺbku pôdy a pôdnu reakciu.

Skúmané územie leží v najmä v oblasti modálnych pseudoglejov (kultizemné a luvizemné, nasýtené až

kyslé) zo sprašových hlín a svahovín. V malom rozsahu leží skúmané územie na pseudoglejových

nasýtených kambizemiach zo zvetralín rôznych hornín (sprievodne pseudogleje modálne

a kultizemné). V širšom území sa nachádzajú najmä rendziny a kambizeme rendzinové zo zvetralín

pevných karbonátových hornín (sprievodne litozeme, modálne karbonátové, lokálne sutinové

rendziny) a tiež kambizeme modálne kyslé, zo zvetralín kyslých až neutrálnych hornín (sprievodné

kultizeme a rankre).

4.3 HYDROLOGICKÉ A HYDROGEOLOGICKÉ POMERY

Záujmové územie je odvodňované riekou Hron. Územie je podľa vyhlášky MZP SR č. 224/2005 Z.z.,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení oblasti povodí, environmentálnych cieľoch a vodnom

plánovaní vymedzené čiastkovým povodím Hron od Čierneho Hrona po Slatinu, číslo hydrologického

poradia 4-23-02.

V širšom skúmanom území sa nachádzajú dva pravostranné prítoky Hrona prameniace pod úpätím,

resp. v masíve Nízkych Tatier. Približne 500 m východne od skúmaného územia preteká potok Veľký

Grapeľ. Približne 1000 m západne od skúmaného územia preteká Jaseniansky potok. EZ sa

nachádzajú v blízkosti rozvodnice medzi čiastkovými povodiami Jasenianskeho potoka a toku Veľký

Grapeľ, pričom Predajná I je v povodí toku Veľký Grapeľ a Predajná II v povodí Jasenianskeho potoka.

Režim odtoku oblasti je stredohorský, snehovo-dažďový s akumuláciou v XI. - II. mesiaci, vysoká

vodnosť tokov je v mesiacoch III. - IV. (Atlas krajiny, 2002)

Hodnoty prietokov rieky Hron za obdobie roku 2010 vo vodomernej stanici Nemecká – Dubová sú

uvedené v Tabuľke 1.

Tab. 1 - Charakteristické prietoky rieky Hron za rok 2010 na vodomernej stanici Nemecká - Dubová

Mesiac I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII ROK

7079 STANICA: Dubová TOK: Hron STANIČENIE: 203,10 PLOCHA: 1244,12

Om 28,47 14,37 16,62 27,85 55,39 48,02 23,60 30,69 37,19 22,38 28,10 34,26 30,66

Qmax 2010 122,0 Deň/Mes/Hod: 14/05/2010 Qmin 2010 9,487 Deň/Mes: 17/02

Qmax 1978-

2009 208,0

14/07/19 -

1999

Qmin 1978-

2009 2,908 16/09 - 1987

(zdroj: www.shmu.sk)

28

Najbližšie stanice monitorovania kvality povrchových vôd siete SHMÚ sa nachádzajú na toku Hron. Sú

to stanica Hron – Valaská na riečnom kilometri 216,9, ktorá sa nachádza proti prúdu Hrona od

záujmovej lokality a Hron – Šalková na riečnom kilometri 181,6, ktorá sa nachádza po prúde rieky od

záujmovej lokality (obr. 9). Výsledky hodnotenia kvality povrchovej vody na týchto staniciach z roku

2013, stanovené podľa NV SR č. 269/2010 Z. z., prezentuje Tabuľka 2 a 3.

Tabuľka 2 - Výsledky hodnotenia kvality povrchovej vody v stanici Hron – Šalková za rok 2013

(zdroj: www.vuvh.sk)

Q(355):

Q(270):

Q(A):

Q(1):

6.04

9.38

21.58

130

Kód Názov ukazovateľa Symbol JednotkaPočet

údajovMin Max Priemer P90/P10

Hodnota

podľa NV SR

269/2010

Hodnotenie

podľa NV SR

269/2010

A001 Rozpustený kyslík O2 mg/l 12 8,75 13,75 10,94 9,30 viac ako 5.0 A

A002 Biochemická spotreba kyslíka BSK-5 mg/l 12 0,90 6,61 2,57 3,40 7 A

A004 Chemická spotreba kyslíka Cr CHSKCr mg/l 12 6,42 59,00 16,16 24,30 35 A

A005 Celkový organický uhlík TOC mg/l 12 2,00 11,50 3,40 4,80 11 A

B001 Reakcia vody pH - 12 7,56 7,96 7,76 7,93 8,5 A

B001 Reakcia vody pH - 7,59 6 A

B002 Teplota vody t vody °C 12 0,3 16,6 8,5 14,7 <26.0 A

B004 Vodivosf EK (vodivosť) mS/m 12 12,63 32,30 24,25 31,06 110 A

B008 Amoniakálny dusík N-NH4 mg/l 12 0,29 1,54 0,64 1,05 1 N

B009 Dusitanový dusík N-NO2 mg/l 12 0,003 0,091 0,041 0,083 0,02 N

B010 Dusičnanový dusík N-NO3 mg/l 12 0,90 2,02 1,09 1,44 5 A

B011 Organický dusík N organický mg/l 12 1,00 1,00 0,50 1,00 2,5 A

B012 Celkový fosfor Pcelk. mg/l 12 0,077 0,390 0,213 0,365 0,4 A

B024 Celkový dusík Ncelk. mg/l 12 1,2 2,7 2,0 2,5 9 A

C001 Chloridy Cl- mg/l 12 5,0 13,5 4,9 7,7 200 A

C002 Sírany SO4(2-) mg/l 12 14,0 39,4 26,3 35,4 250 A

C003 Vápnik Ca mg/l 12 17,2 52,1 33,3 44,4 100 A

C004 Horčík Mg mg/l 12 2,19 12,90 5,37 7,25 200 A

C005 Sodík Na mg/l 12 2,4 11,6 6,6 9,0 100 A

E001 Sapróbny index biosestónu Si-bios - 12 1,35 2,94 2,04 2,84 2,4 N

E022 Biomasa fytoplan. (chlorof-a) CHLa ^g/l 7 1,6 9,5 3,6 5,8 50 A

A021 Nasýtenie kyslíkom O2 % % 12 81,500 105,057 92,265 99,546

B005 Nerozpustené látky 105°C NL mg/l 12 2,00 200,00 44,00 178,40

B014 Anorganický dusík N.anorg. mg/l 12 1,276 2,717 1,887 2,548

B021 (Ca + Mg) (Ca + Mg) mmol/l 12 0,52 1,60 1,05 1,40

B025 Amoniakálne ióny NH4+ mg/l 12 0,3735 1,9833 0,8253 1,3497

B026 Dusitanové ióny NO2- mg/l 12 0,0099 0,2989 0,1338 0,2719

B027 Dusičnanové ióny NO3- mg/l 12 3,9841 8,9420 5,3342 6,3657

B099 Tvrdosť uhličitanová- CaO Tvrd.uhlič. mg/l 12 29,20 89,90 59,08 78,58

C006 Draslík K mg/l 12 1,20 3,04 2,08 2,87

C027 Fosforečnany PO4(3-) mg/l 12 0,1196 0,9509 0,4435 0,8681

C038 Alkalita celková KNK4.5 KNK 4.5 mmol/l 12 1,05 3,25 1,95 2,39

C051 Fosforečnanový fosfor P-PO4 mg/l 12 0,039 0,310 0,145 0,283

M025 Fluorén Fluorén ^g/l 12 0,0050 0,0214 0,0041 0,0050

M027 Pyrén Pyrén ^g/l 12 0,0050 0,0391 0,0056 0,0050

M030 Chryzén Chryzén ^g/l 12 0,005 0,005 0,003 0,005

M031 Benzo(a)antracén B(a)antracén ^g/l 12 0,0050 0,0064 0,0028 0,0050

M032 Benzo(b)fluorantén B(b)fluorantén ^g/l 12 0,005 0,005 0,003 0,005

M034 Benzo(k)fluorantén B(k)fluorantén ^g/l 12 0,005 0,005 0,003 0,005

M036 Benzo(g,h,i)perylén B(ghi)perylén ^g/l 12 0,0020 0,0027 0,0011 0,0020

M037 Indeno(1,2,3-cd)pyrén Indenopyrén ^g/l 12 0,002 0,002 0,001 0,002

M038 Dibenzo(a,h)antracén Db(a,h)antracén ^g/l 12 0,005 0,005 0,003 0,005

A - vyhovuje požiadavkám na kvalitu vody podľa nariadenia vlády 269/2010; N - nevyhovuje požiadavkám na kvalitu vody podľa nariadenia vlády

269/2010; Kód VU - Kód útvaru povrchovej vody; ZM - Základné monitorovanie; PM - Prevádzkové monitorovanie; ROM ES - Reprezentatívne odberové

miesta pre ekologický stav; ROM CHS - Reprezentatívne odberové miesta pre chemický stav

Miesto odberu: HRON - ŠALKOVÁ

NEC: R064000D

RieČny kilometer: 181.6

Typ: K2S

Kód VU: SKR0003

ROM ES: Áno ROM

CHS: Nie

Hydrologické poradie: 4-23-02-079

Druh miesta: ZM,PM

Tok: Hron

Čiastkové povodie: Hron

Časť A - UKAZOVATELE KVALITY VODY (všeobecné ukazovatele)

Časť E - UKAZOVATELE KVALITY VODY (hydrobiologické a mikrobiologické ukazovatele)

ĎALŠIE UKAZOVATELE KVALITY VODY

29

Tab. 3 - Výsledky hodnotenia kvality povrchovej vody v stanici Hron – Valaská za rok 2013

(zdroj: www.vuvh.sk) Q(355):

Q(270):

Q(A):

Q(1):

1.87

3.35

7.81

51

Kód Názov ukazovateľa Symbol JednotkaPočet

údajovMin Max Priemer P90/P10

Hodnota

podľa NV SR

269/2010

Hodnotenie

podľa NV SR

269/2010

A001 Rozpustený kyslík O2 mg/l 12 9,49 16,58 11,99 10,26 viac ako 5.0 A

A002 Biochemická spotreba kyslíka BSK-5 mg/l 12 0,9 7,9 1,7 2,2 7 A

A004 Chemická spotreba kyslíka Cr CHSKCr mg/l 12 5,0 55,0 12,3 21,8 35 A

A005 Celkový organický uhlík TOC mg/l 12 2,0 11,4 3,3 4,5 11 A

B001 Reakcia vody pH - 12 7,52 8,20 7,88 8,11 8,5 A

B001 Reakcia vody pH - 7,58 6 A

B002 Teplota vody t vody °C 12 0,1 16,4 8,0 14,2 <26.0 A

B004 Vodivosf EK (vodivosť) mS/m 12 12,52 25,70 20,73 24,79 110 A

B008 Amoniakálny dusík N-NH4 mg/l 12 0,017 0,150 0,090 0,140 1 A

B009 Dusitanový dusík N-NO2 mg/l 12 0,009 0,049 0,019 0,026 0,02 N

B010 Dusičnanový dusík N-NO3 mg/l 12 0,90 1,77 0,96 1,71 5 A

B011 Organický dusík N organický mg/l 12 1,00 1,00 0,50 1,00 2,5 A

B012 Celkový fosfor Pcelk. mg/l 12 0,028 0,280 0,081 0,098 0,4 A

B024 Celkový dusík Ncelk. mg/l 12 1,1 2,3 1,5 1,9 9 A

C003 Vápnik Ca mg/l 12 15,2 38,5 28,3 36,1 100 A

C004 Horčík Mg mg/l 12 1,95 7,30 3,91 5,35 200 A

C005 Sodík Na mg/l 12 2,20 6,23 5,03 5,92 100 A

E022 Biomasa fytoplan. (chlorof-a) CHLa µg/l 7 1,6 13 3,9 7 50 A

A021 Nasýtenie kyslíkom O2 % % 12 84,200 116,019 100,147 113,426

B005 Nerozpustené látky 105°C NL mg/l 12 2,000 180,000 28,830 89,800

B014 Anorganický dusík N.anorg. mg/l 12 0,939 1,939 1,258 1,857

B021 (Ca + Mg) (Ca + Mg) mmol/l 12 0,560 1,260 0,870 1,090

B025 Amoniakálne ióny NH4+ mg/l 12 0,022 0,193 0,116 0,180

B026 Dusitanové ióny NO2- mg/l 12 0,030 0,161 0,063 0,085

B027 Dusičnanové ióny NO3- mg/l 12 3,984 7,835 5,087 7,548

B099 Tvrdosť uhličitanová- CaO Tvrd.uhlic. mg/l 12 31,500 70,800 48,550 61,240

C006 Draslík K mg/l 12 1,00 2,90 1,87 2,52

C027 Fosforečnany PO4(3-) mg/l 12 0,031 0,147 0,093 0,128

C038 Alkalita celková KNK4.5 KNK 4.5 mmol/l 12 1,15 2,50 1,77 2,42

C051 Fosforečnanový fosfor P-PO4 mg/l 12 0,010 0,048 0,030 0,042

A - vyhovuje požiadavkám na kvalitu vody podľa nariadenia vlády 269/2010; N - nevyhovuje požiadavkám na kvalitu vody podľa nariadenia vlády

269/2010; Kód VU - Kód útvaru povrchovej vody; ZM - Základné monitorovanie; PM - Prevádzkové monitorovanie; ROM ES - Reprezentatívne odberové

miesta pre ekologický stav; ROM CHS - Reprezentatívne odberové miesta pre chemický stav

ĎALŠIE UKAZOVATELE KVALITY VODY

Miesto odberu: HRON - VALASKÁ

NEC: R028000D

Riečny kilometer: 216.9

Typ: K2S

Kód VU: SKR0003

ROM ES: Áno

ROM CHS: Nie

Hydrologické poradie: 4-23-01-079

Druh miesta: ZM,PM

Tok: Hron

Čiastokové povodie: Hron

Časť A - UKAZOVATELE KVALITY VODY (všeobecné ukazovatele)

Časť E - UKAZOVATELE KVALITY VODY (hydrobiologické a mikrobiologické ukazovatele)

Obr. 7 – Situácia monitorovacích staníc kvality povrchovej vody v širšom území záujmovej oblasti

30

Podľa hydrogeologickej rajonizácie Slovenska (Šuba et al., 1984) záujmové územie patrí do

hydrogeologického rajónu MG 076 Kryštalinikum a mezozoikum juhozápadných svahov Nízkych

Tatier (obr. 10).

Obr. 8 – Situácia skúmaného územia vo vzťahu k regionálne hydrogeologickému členeniu SR


Z hydrogeologického hľadiska možno jednotlivé komplexy sedimentov záujmového územia

charakterizovať nasledovne:

Spodnotriasové verfénske ílovité bridlice sú nepriepustné a v záujmovom území tvoria

hydrogeologický izolátor.

Strednotirasové dolomity a vápence s krasovo-puklinovou priepustnosťou sú dobre

priepustné a v danom území tvoria významný kolektor podzemných vôd.

Kvartérne terasové sedimenty majú ako hydrogeologický celok slabú medzizrnovú

priepustnosť, s ohľadom na vysoký stupeň zahlinenia. V území však zohrávajú dôležitú úlohu,

keďže do nich prestupujú podzemné vody z vyššie položeného mezozoického komplexu.

Hlinitokamenité sute sa vyznačujú nižšou priepustnosťou, ako terasové sedimenty (Pirman, I.,

Potyš, Z., 1997).

Vzhľadom k tomu, že EZ sa nachádza v blízkosti rozvodnice medzi čiastkovými povodiami

Jasenianskeho potoka a toku Veľký Grapeľ a vzhľadom na geologickú stavbu územia (smer sklonu

karbonátov je k SZ, priamo cez územie EZ prechádza tektonická línia smeru V-Z), je pomerne ťažké

31

určiť predpokladaný smer prúdenia podzemných vôd. Prevládajúci smer prúdenia podzemných vôd v

pripovrchovej vrstve a v kvartérnych sedimentoch je v smere sklonu okolitých svahov a to

pravdepodobne k J, JZ k rieke Hron, prípadne k JV k potoku Veľký Grapeľ. Podzemná voda infiltrujúca

hlbšie do mezozoických karbonátov môže však prúdiť aj k Z, SZ (zdroj: www.enviroportal.sk).

Hlavným nositeľom podzemnej vody sú karbonáty stredného triasu chočského príkrovu. Karbonáty sa

vyznačujú puklinovo-krasovým režimom podzemnej vody. Voda prúdi v nich v otvorených puklinách,

kavernách a krasových kanáloch. Hodnota koeficientu prietočnosti určeného čerpacou skúškou vo

vrte HOP-6 bola 2,1 - 2,5.10-4 m2. s-1 (Ostrolucký et al., 1982).

Podľa výsledkov hydrodynamických skúšok (Pirman a Potyš, 1987) je priepustnosť celku mezozoika

pod skládkami gudrónov nízka až veľmi nízka. V mieste vrtov HV-11 a HV-12 dosahuje hodnotu kf =

6,6.10-5 až 5,1.10-8 m.s-1. Dané hydrogeologické prostredie je však charakterizované vysokou

heterogenitou a existenciou preferovaných ciest prúdenia podzemných vôd (zóny skrasovatenia a

tektonického porušenia). Uvedené bodové výsledky preto nie je možné zovšeobecniť pre celý

mezozoický komplex.

Na základe výsledkov starších prieskumných prác vykonaných v širšom okolí záujmového územia sa

dospelo k názoru, že k odvodňovaniu karbonátov dochádza dvomi spôsobmi. Jednak sústredenými

výstupmi podzemnej vody v prameňoch, ako aj skrytými prestupmi podzemnej vody do povrchových

tokov (Ostrolucký et al., 1982, Ostrolucký a Gálisová, 1986). Spodnotriasové bridlice a vrchnotriasové

lunzské vrstvy sú slabo priepustné až nepriepustné. Čerpacia a následná stúpacia skúška jednoznačne

preukázali, že werfénske bridlice sú izolátor voči podzemnej vode karbonátov. Počas čerpania sa

dosiahla výdatnosť maximálne 0,2 l.s-1.

Na základe výsledkov stúpacích skúšok uvádza Lukaj, 1972 koeficient filtrácie pre hliny v rozmedzí

107- 10-5m.s-1 a sute 10-3-10-5 m.s-1, pričom priepustnosť podložných dolomitických pieskov posudzuje

ako podstatne väčšiu. Najmenej priepustné uvádza celistvé masívne dolomity.

O zvodnení podložného karbonatického komplexu svedčia významnejšie pramene podzemnej vody

pri Predajnej, Lopeji a v doline Jasenianskeho potoka. Časť podzemných vôd skryte odteká do alúvia

vodných tokov. Veľká variabilita hydrogeologických vlastností hornín, podmienená lokálnymi

rozdielmi v stupni rozpukania, skrasovatenia, i vo výplni puklín a krasu ovplyvňuje priepustnosť.

Koeficient priepustnosti zistený orientačnými hydrodynamickými skúškami sa rádove pohyboval od

10-7 do 10-5 m.s-1 (Rusinová, 1975).

Na základe Vymedzenia útvarov podzemných vôd na Slovensku v zmysle rámcovej smernice o

vodách 2000/60/ES (vydaný XI, 2005) je rajón MG 076 Kryštalinikum a mezozoikum juhozápadných

svahov Nízkych Tatier vymedzený v tabuľke 4. Doplnkové údaje pre dané útvary podzemných vôd

uvádzajú tabuľky 5 až 7 (Malík, P. a kol., 2013).

http://www.enviroportal.sk/

32

Tab. 4 – Vymedzenie útvarov podzemných vôd pre rajón MG 076

Označenie útvaru

podzemnej vody

Názov útvaru podzemných vôd

kvartérnych sedimentov

Plocha útvaru (km2)

Generovanie útvaru podzemných vôd

SK200280FK

Útvar puklinových a krasovo-puklinových podzemných vôd Nízkych Tatier a Slovenského

Rudohoria oblasti povodí Hron

3508,818

celý rajón QG 075, MG 077; MG 078; G 085; GN 089; G 127; G 128; M 130 + čiastkové rajóny HN

II; HN 12; HN 14 rajónu MG 076 + z. časť čiastkového rajónu HN 20 rajónu MG 076

SK200290FK

Útvar puklinových a krasovo-puklinových podzemných vôd južných svahov Nízkych Tatier

oblasti povodí Hron

170,562 čiastkové rajóny HN 13 a HN 15 + v. časť

čiastkového rajónu HN 20 rajónu MG 076

Tab. 5 – Geologická a hydrogeologická charakteristika útvarov podzemných vôd pre rajón MG 076

Označenie útvaru

podzemnej vody

Oblasť povodia

Dominantné zastúpenie kolektora Stratigrafický vek kolektora

Priepustnosť kolektora

SK200280FK Hron ruly, bazalty, svory, fylity a ryolity,

amfibolity, granity, dolomity a vápence, kremence, slieňovce, bridlice

Mezozoikum, Paleozoikum,

Proterozoikum

krasovo-puklinová a puklinová

SK200290FK Hron vápence a dolomity, slieňovce, pieskovce a bridlice, ortoruly

Paleogén, Mezozoikum, Paleozoikum

krasovo-puklinová a puklinová

Tab. 6 - Hodnotenie nadložných súvrství útvarov podzemných vôd pre rajón MG 076 z hľadiska vodoochranného potenciálu pôdneho pokryvu

Označenie útvaru

podzemných vôd

PARAMETER I priepustnosť pôdy

PARAMETER II retenčná schopnosť pôdy Vodoochranný

potenciál pôd kategória a % z plochy útvaru kategória a % z plochy útvaru

A B C D A B C D

SK200280FK 1 17 22 58 3 36 28 31

nízky 2 53 95 40 8 43 78 72

SK200290FK 0 14 32

52 7

49 30 12

nízky 5 93 28 63 0 93 22 65

Tab. 7 - Využívanie podzemných vôd z útvarov podzemných vôd pre rajón MG 076 v kvartérnych sedimentoch a predkvartérnych horninách

Označenie útvaru

podzemných vôd

Vrstva Počet

odberov

Využiteľné množstvá (m3/rok)

Odber (m3/rok)

% využívania

SK200280FK predkvartér 90 69189984,00 9311950,08 13,46

SK200290FK predkvartér 8 8987760,00 1037849,76 11,55

33

Prahové hodnoty na účely hodnotenia chemického stavu útvaru podzemných vôd v zmysle

Nariadenia vlády SR č. 282/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú prahové hodnoty a zoznam útvarov

podzemných vôd sú uvedené v nasledujúcich tabuľkách 8 a 9.

Tab. 8 - Prahové hodnoty (mg/l) v zmysle Nariadenia vlády SR č. 282/2010 Z. z.

pre ÚPV SK200280FK (Bodiš et al., 2008)

Číslo útvaru As Cd Pb Hg NH4 Cl SO4 Na

SK200280FK 0,0055 0,002 0,0055 0,00055 0,265 52,95 142,75 53,7

Číslo útvaru Na F Fe Mn Cr celk. Cu Se

SK200280FK 53,7 0,8 0,11 0,0265 0,026 0,5005 0,0055

Tab. 9 - Prahové hodnoty (mg/l) v zmysle Nariadenia vlády SR č. 282/2010 Z. z.

pre ÚPV SK200290FK (Bodiš et al., 2008)

Číslo útvaru As Cd Pb Hg NH4 Cl SO4 Na

SK200290FK 0,01 0,00175 0,0055 0,00055 0,265 51,6 136,25 51,7

Číslo útvaru Na F Fe Mn Cr celk. Cu Se

SK200290FK 51,7 0,8 0,11 0,0265 0,026 0,5005 0,0055

V hodnotenom ÚPV SK200280FK prekračujú prahové hodnoty vypočítané priemery pre jednotlivé

monitorovacie body pre zložky As, Fe, Mn, NH4 a SO4. Priemerné hodnoty týchto zložiek pre

celý útvar podzemnej vody vyjadrený pomocou metódy krigingu dokumentuje tabuľka 10.

Tab. 10 – Priemerné hodnoty vybratých monitorovacích zložiek pre ÚPV SK200280FK

(Bodiš et al., 2008)

Ukazovateľ Priemer Int. spol’.

-95% Int. spol’.

+95% Min Max Kvantil 10 Kvantil 90

As 0,00498 0,00446 0,0055 0,00003 0,02673 0,00094 0,01217

Fe 2,045 1,880 2,210 0,007 8,164 0,131 5,001

Mn 0,662 0,573 0,751 0,000 4,412 0,015 1,964

NH4 0,113 0,105 0,121 0,001 0,341 0,020 0,276

SO4 27,970 25,810 30,130 0,340 238,110 9,430 44,200

Z tabuľky 10 je zrejmé, že celkovo prahové hodnoty neprekračuje žiadna z vypočítaných hodnôt

horného intervalu spoľahlivosti okrem arzénu, kde sú tieto hodnoty rovnaké (0,0055 μg/l).

Obsah arzénu v podzemnej vode prekračujúci prahovú hodnotu presahuje plochu územia

o cca 24%. Jedná sa predovšetkým o oblasti s výskytom rudnej mineralizácie, v ktorých boli,

resp. sú banské aktivity. Z hľadiska anomálií sa jedná o tzv. geogénno-antropogénne anomálie

viazané na územia južných svahov kryštalinika Nízkych Tatier (v tejto oblasti sú zvýšené

obsahy As zaznamenané aj v povrchových vodách) a Spišsko-gemerského Rudohoria. Značný

podiel tejto anomálie je prírodného pôvodu, čo odôvodňuje opatrnejšie hodnotenie

v dôsledku problematických nápravných opatrení. Ostatné vytypované parametre (NH4 a SO4)

predstavujú skôr bodové anomálie, alebo prekročenia viazané na menšiu plochu územia

34

útvaru.

Z uvedených dôvodov je útvar SK200280FK hodnotený ako ÚPV s dobrým chemickým

stavom (Bodiš et al., 2008). ÚVP SK200290FK nie je z hľadiska prekročenia prahových hodnôt

samostatne hodnotený.

4.4 KLIMATICKÉ POMERY

Z hľadiska mikroklimatickej klasifikácie v zmysle členenia SR na klimatické oblasti (Lapin at al., 2002)

patrí skúmané územie do mierne teplej oblasti, okrsku mierne teplého, vlhkého s chladnou až

studenou zimou, dolinového až kotlinového (Miklós et al., 2002). Priemerné teploty v januári

dosahujú ≤ 3 °C, v júli ≥ 16 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok je pre danú lokalitu 800 - 900 mm.

Snehová pokrývka trvá 100 dní.

Z hľadiska klimaticko-geografických typov patrí územie do typu krajiny s kotlinovou klímou s veľkou

inverziou teplôt, mierne suchou až vlhkou, do subtypu chladného. Klimatické parametre sú sledované

a vyhodnocované v klimatologickej stanici Brezno. Najbližšia zrážkomerná stanica je Brezno - Hron.

Klimatické pomery majú zásadný vplyv na rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší a na spád emisií. Typ

režimu odtoku je snehovo-dažd'ový s akumuláciou v mesiacoch november — február a vysokou

vodnosťou v mesiacoch máj - júl. Podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy je

mierne výrazné (zdroj: Klimatický atlas SR).

Podľa dlhodobých sledovaní:

je priemerný ročný úhrn zrážok v rozmedzí 800 - 900 mm,

najviac zrážok spadne v mesiacoch máj - august (80 - 100 mm),

najmenej v mesiacoch január - marec (40 - 60 mm),

priemerný zrážkový úhrn za vegetačné obdobie je 440 - 560 mm.

Tab. 11 - Priemerné mesačné úhrny zrážok pre oblasť Predajnej za roky 1981 – 2010

(zdroj: Klimatický atlas SR) I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII

40-60 40-60 40-60 60-80 80-100 80-100 80-100 80-100 60-80 60-80 60-80 60-80

4.5 CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Riešené územie sa v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny nachádza

v ochrannom pásme (OP) Národného parku Nízke Tatry (obr. 11).

NATURA 2000 - chránené vtáčie územia a chránené územia európskeho významu

Riešené územie nie je priamo predmetom osobitnej územnej ochrany, nenachádzajú sa v ňom ani

osobitne chránené druhy rastlín a živočíchov, príp. chránené stromy. Posudzované územie

nezasahuje do Chráneného vtáčieho územie ani Chráneného územia európskeho významu.

Chránená vodohospodárska oblasť

Záujmové územie spadá v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách do Chránenej

vodohospodárskej oblasti Nízke Tatry – východná časť (obr. 12).

35

Obr. 9 – Situácia riešeného územia vo vzťahu k OP NP Nízke Tatry

(zdroj: http://envirozataze.enviroportal.sk/)

Obr. 10 – Situácia skúmaného územia vo vzťahu k chráneným vodohospodárskym územiam SR

(zdroj: www.VUVH.sk)

36

5. ODKAZ NA SÚVISIACE GEOLOGICKÉ ÚLOHY

5.1. DOTERAJŠIA GEOLOGICKÁ PRESKÚMANOSŤ Komplexný pohľad na geologickú stavbu širšieho záujmového územia priniesla regionálna geologická

mapa v mierke 1:50 000 a vysvetlivky k topografickému listu Banská Bystrica (Jaroš et al., 1966). V

neskoršom období bola spracovaná základná geologická mapa v mierke 1 : 25 000, list Nemecká

(Biely et al., 1982) a k nej vysvetlivky (Vozár et al., 1982).

Neskôr bolo záujmové územie zmapované v rámci regionálneho geologického mapovania

Starohorských vrchov, Čierťaže a severnej časti Zvolenskej kotliny v mierke 1: 50 000, ktoré bolo

spracované Polákom et al., 2003.

V roku 1963 realizoval IGHP n.p. Žilina hydrogeologický prieskum riečnych náplavov v povodí Hrona

(Banský a kol., 1966). Celkove bolo počas projektu odvŕtaných 438,90 bm prieskumných diel, čo

zodpovedá 56 hydrogeologickým vrtom označených HV-1 až 59. Vrty HV-17, 18, 19, 21, 22 sa

nachádzali v širšej oblasti záujmového územia. Hladina podzemnej vody v týchto vrtoch bola

narazená v hĺbke 1,1 až 1,6 m, hrúbka riečnych náplavov bola v rozmedzí 3,3 – 4,7 m. Vrty však boli

kvôli slabým prítokom podzemnej vody zlikvidované.

Širšie záujmové územie bolo zhodnotené v rámci základného hydrogeologického výskumu mezozoika

južných svahov Nízkych Tatier (Kullman et al., 1983). V rámci výskumu bolo realizovaných 13

hydrogeologických vrtov o celkovej metráži 1968,4 m, z ktorých vrt PNTK-13 (Zámostie) sa nachádza v

oblasti záujmového územia EZ. Výskum podáva komplexné hydrogeologické zhodnotenie

predmetného územia vyúsťujúce do ocenenia prognóznych prírodných zdrojov a prognóznych

využiteľných množstiev podzemných vôd.

Prvý prieskum zameraný na možnosť realizácie skládky priemyselného odpadu v danej oblasti

vykonal v roku 1962 Geologický prieskum Žilina (Ingr, 1962). Prieskum spočíval v inžiniersko-

geologickom mapovaní záujmovej oblasti. Súčasťou bola realizácia 7 vrtov (S1 až 7) o celkovej metráži

79 bm.

V roku 1965 bol na základe objednávky Petrochemy v Dubovej vykonaný prieskum zemnej hrádze

skládky Predajná 1 (Fussgänger, 1965). Prieskum bol zameraný na prepočítanie stability hrádze pre

posúdenie dlhodobej pevnosti zemín, dobudovanie hrádze do projektovanej výšky ako aj

zabezpečenie dostatočnej tesnosti hrádze. Tieto základné požiadavky najlepšie spĺňali hlinito piesčité

zeminy.

V roku 1968 vykonal IGHP n.p. hydrogeologický prieskum územia v okolí skladovacej jamy gudrónov

za účelom zistenia, či dochádza k vyplavovaniu tekutých gudrónov zo skladovacej jamy a či v

zriedenom stave presakujú a znečisťujú podzemné vody, resp. okolité pramene (Banský a kol., 1968).

Prieskum pozostával z odvŕtania a zabudovania 9 hydrogeologických vrtov označených ako HJ-1 až 9,

realizácie čerpacích skúšok v zvodnenej vrstve štrkov za účelom zistenia koeficienta filtrácie,

režimového pozorovania hladín podzemnej vody, prameňov ako aj odberov vôd za účelom sledovania

zmeny chemizmu. Z týchto vrtov sa zachovali iba HJ-1, nachádzajúci sa pod skládkou, a HJ-5

nachádzajúci sa v záhrade rodinného domu v obci Lopej, smerom k prameňu Kráľa Matyáša.

37

V roku 1972 bol vtedajším Geologickým prieskumom n.p. Spišská Nová Ves realizovaný inžiniersko-

geologický prieskum zameraný na overenie súčasného stavu hrádze Predajná 1 v mieste deformácií,

posúdenie zvýšenia koruny hrádze o 2 m ako aj posúdenie možnosti založenia novej skládky odpadov

v mieste existujúcej skládky (Lukaj, 1972). Z hľadiska stability hrádze nebolo možné realizovať

plánované zvýšenie hrádze, preto bolo rozhodnuté overiť miesto pre založenie novej skládky, ktoré

sa nachádzalo cca 300 m západne od skládky Predajná 1. Inžiniersko-geologické pomery boli overené

4 vrtmi, označenými DV-2 až 5 (v mieste plánovanej výstavby novej skládky) ako aj nedokončeným

vrtom DV-1 v telese hrádze skládky Predajná 1.

V rámci podrobného hydrogeologického prieskumu (Rusinová, 1975) bolo pre účely sledovania

prípadných priesakov gudrónov do podzemných vôd zo skládky Predajná 2 ale aj Predajná 1,

odvŕtaných a zabudovaných 8 hydrogeologických vrtov označených ako HV-1 až HV-8. Okrem

overenia zložitých geologických a hydrogeologických pomerov, boli zistené priesaky gudrónov vo vrte

HV-7, ktorý sa nachádza pri ceste pod skládkami odpadov Predajná 1 a 2.

Na posúdenie únikov gudrónov zo skládky Predajná 2 bol vykonaný vyhľadávací hydrogeologický

prieskum, v rámci ktorého boli v okolí skládok Predajná 1 a Predajná 2 realizované 4 hydrogeologické

vrty označené ako HOP-2, HOP-3, HOP-5 a HOP-6 (Ostrolucký et al., 1982). Vrty HOP-1 a HOP-4 neboli

realizované. Prieskum potvrdil kontamináciu horninového prostredia ako aj podzemnej vody v okolí

skládky Predajná 2, vylúčil možnosť kontaminácie minerálnych vôd kúpeľov Brusno, ako aj objasnil

vzťah prameňa Kráľa Matyáša ku skládke gudrónov Predajná 2.

Na tieto práce nadväzoval vyhľadávací hydrogeologický prieskum zameraný na sledovanie zmien

znečistenia podzemnej vody v okolí skládok Predajná 1 a Predajná 2 (Ostrolucký a Gálisová, 1986). V

rámci prieskumu bolo realizovaných 7 hydrogeologických vrtov HOP-9 až 15 situovaných v línii rieky

Hron do podložia karbonátov. Počas prieskumných prác sa priepustnosť a zvodnenie hornín

chočského príkrovu overovali čerpacími skúškami. V dôsledku veľmi zaklesnutej hladiny podzemnej

vody na vrte HOP-14 (100 m p.t.) a výskytu indikátorov znečistenia aj vo vrte HOP-3 sa odskúšala

čerpacou skúškou výdatnosť vrtu HOP-3. Tento je hlboký 399,5 m a celý (okrem úseku 0,0 – 6,0 m

p.t.) zachytil verfénske bridlice (Ostrolucký, 1982). Čerpacia a následná stúpacia skúška jednoznačne

preukázali, že verfénske bridlice sú izolátor voči podzemnej vode karbonátov. Počas čerpania sa

dosiahla výdatnosť max. 0,2 l.s-1 pri znížení hladiny vody vo vrte o 52 m. Za 56 dní sledovania nástupu

podzemnej vody vo vrte HOP-3 stúpla hladina o 10 m.

Ostatné vrty – HOP-9, 10, 11, 12, 13, 15 boli vyhĺbené v karbonátoch a siahali až do ich podložia

(verfénske bridlice). Čerpacie skúšky nepotvrdili význačnejšie zvodnenie v miestach uvedených vrtov.

Na základe ich výsledkov sa dajú karbonáty stredného triasu v záujmovom území charakterizovať ako

slabo až dosť slabo priepustné.

Potvrdzujú to aj hodnoty koeficienta prietočnosti T – ktoré sa pohybujú do 1,4 - 1,6 . 10-4 m.s-1. Jedine

v mieste vrtu HOP-15 bola dosiahnutá výdatnosť 3,2 l.s-1, pri znížení 2,6 metra. Počas čerpacej skúšky

vyschol prameň DB-77, ktorého výdatnosť sa pohybovala od 0,1 do 0,2 l.s-1 a nachádza sa cca 40 m

S od vrtu HOP-15. Výsledky čerpacích skúšok potvrdzujú aj zložitosť hydrogeologických pomerov

karbonátov chočského príkrovu záujmovej oblasti.

38

Počas čerpania vody z vrtu HOP-9 nedošlo k zníženiu vody vo vrtoch HV-5 a HV-4, ktoré sú v jeho

blízkosti, naopak väčšinu sledovaného obdobia hladina vody stúpala. Poukazuje to na veľmi malý,

respektíve skoro žiadny hydraulický súvis medzi vrtmi HOP-9 a HV-4, 5.

Tab. 12 - Charakteristika priepustnosti hornín podľa indexu priepustnosti 2

vrt Výdatnosť

(l.s-1)

Zníženie (m)

Hrúbka zvodne (m)

Index priepustnosti 2

Slovná charakteristika priepustnosti

HOP-9 2,2 19,9 124,4 2,95 slabo priepustné


HOP-11 3,22 2,6 179,0 3,84 dosť slabo priepustné



HOP-15 2,9 13,5 213,4 3,0 dosť slabo priepustné

Keďže karbonáty záujmového územia sa vyznačujú hlavne puklinovou a krasovou priepustnosťou, dá

sa na základe výsledkov čerpacích skúšok usúdiť, že vrtnými prácami neboli okrem vrtu HOP-10

zachytené význačnejšie preferované cesty prúdenia podzemnej vody. Je predpoklad, že vrtmi HOP-

11, 13 a 15 boli zachytené okrajové časti preferovaných ciest prúdenia podzemnej vody. Podporujú

to aj zistenia prítomnosti ropných uhľovodíkov a saponátov v puklinách vrtných jadier. Jedine vrtom

HOP-10 bola zistená súčasť preferovanej zóny prúdenia podzemnej vody, avšak táto je vyplnená

reliktom reakcie gudrónov, hornín a kalom, čo zároveň čiastočne vysvetľuje slabú priepustnosť

karbonátov v mieste vrtu HOP-10.

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že v podzemnej vode:

1. Vrtu HOP-9 sa prejavuje kontaminácia ropnými látkami, fenolmi a zvýšenou hodnotou ChSKMn.

2. Vrtu HOP-11 sa prejavuje kontaminácia ropnými látkami, zvýšenou hodnotou ChSKMn, vysoké

množstvo Cd. V hĺbke 192 m dochádza k výraznej zmene chemizmu podzemnej vody, čo sa

prejavilo aj v zmene typu vody z výrazného kalcium-magnézium bikarbonátového základného

typu na zmiešaný typ s prevahou kalcium-magnézium-bikarbonátovej zložky, čo bolo spôsobené

zvýšením obsahu Na+ iónov o 38,1 mg.l-1 (t.j. o 38,4 mval %) a znížením obsahu iónov Ca2+

o 19,24 mg.l-1 (t.j. o 31,3 mval %).

3. Vrtu HOP-13, spolu s vysokými hodnotami kontaminácie hornín, sa prejavuje kontaminácia

ropnými látkami a saponátmi.

4. Vrtu HOP-14 nebola zistená kontaminácia, čo úzko súvisí s jeho geologickou stavbou.

5. Vrtu HOP-15 bola zistená kontaminácia ropnými látkami, ktoré majú pravdepodobne iný pôvod,

nie zo skládok gudrónov I a II v Predajnej. Potvrdzuje to aj geologická stavba vrtu.

V roku 1997 boli v rámci podrobného geologického prieskumu životného prostredia na lokalitách

Predajná 1 a 2 doplnené 2 monitorovacie hydrogeologické vrty HV-11 a HV-12 (Pirman a Potyš,

1997).

5.2. ODKAZ NA SÚVISIACE GEOLOGICKÉ ÚLOHY

Návrh projektu sanácie environmentálnej záťaže je vypracovaný a predkladaný v súlade s úlohami

vyplývajúcimi z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020

39

(Environmentálna politika), programom opatrení vyplývajúcich zo Štátneho programu sanácie

environmentálnych záťaží (2016-2021) a Vodným plánom Slovenska.

V zmysle Plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže bude samotnej sanácii EZ predchádzať

geologický prieskum životného prostredia v etape podrobného prieskumu, ktorého cieľom bude

spresnenie informácií o lokalite, spresnenie podmienok realizácie sanácie a v neposlednom rade

analýza rizika znečisteného územia a stanovenie cieľových hodnôt (koncentrácií) sanácie.

Súbežne s riešenou úlohou prebieha geologická úloha „Monitorovanie environmentálnych záťaží na

vybraných lokalitách Slovenskej republiky“ riešená Štátnym geologickým ústavom D. Štúra, v rámci

ktorej boli v okolí EZ Predajná I a Predajná II vybudované monitorovacie vrty VN59-1 až 5 (Predajná I),

VN58-1 až 4 (Predajná II) a rekonštruované boli staršie monitorovacie vrty a boli zaradené do

monitorovacieho systému pod označením VR59-1 a VR58-1 až 5 (príloha 2) a je v nich sledovaná

kvalita podzemnej vody. Prehľad funkčných aj starších monitorovacích vrtov je v tabuľke 13.

Tab. 13 - Prehľad monitorovacích objektov

Názov Pôvodný

názov X Y

Rok realizácie/ rekonštrukcie

Súčasný stav

Pôvodná hĺbka vrtu

(m)

Súčasná hĺbka vrtu

(m)

HVP (m)

VR59-1 HJ-1 -392268,97 -1220966,68 1968/2015 ok 11 11 1,1

VR58-5 HV-1 -393496,27 -1221222,76 1975/2015 ok 60 27,47 11,1

VR58-4 HV-6 -392765,32 -1221278,94 1975/2015 ok 50 11,21 6,4

VR58-3 HV-5 -392672,86 -1221199,17 1975/2015 ok 35 18,12 10,3

VR58-2 HV-4 -392637,87 -1221038,07 1975/2015 ok 30 14,25 2,4

VR58-1 HV-7 -392488,28 -1220999,19 1975/2015 ok 35 26,48 20,2

VN59-5 VN59-5 -392326,86 -1220704,79 2015 ok 43,5 43,5 36

VN59-4 VN59-4 -392339,74 -1221004,7 2015 ok 42,5 42,5 30

VN59-3 VN59-3 -391958,14 -1221575,62 2015 ok 61,5 61,5 1,2

VN59-2 VN59-2 -392021,13 -1221364,7 2015 ok 32,5 32,5 5,3

VN59-1 VN59-1 -392439,62 -1220966,92 2015 ok 38 38 28,7

VN58-4 VN58-4 -392694,07 -1220687,77 2015 ok 72,5 72,5 54

VN58-3 VN58-3 -393181,68 -1221695,8 2015 ok 120 120 26,1

VN58-2 VN58-2 -393768,7 -1221215,8 2015 ok 33,5 33,5 1,1

VN58-1 VN58-1 -392639,53 -1220978,86 2015 ok 35 35 11

V-1 V-1 -393540,84 -1221148,47 nezistené nenájdený nezistené nezistené ?

S-2 S-2 -392269 -1220965 nezistené nefunkčný nezistené nezistené preliv

S-1 S-1 -392811 -1220909 nezistené nefunkčný nezistené 0,2 nezistené

PR-1 PR-1 -391632,19 -1221005,84 - ok nezistené nezistené nezistené

HV-8 HV-8 -392418,6 -1221062,7 1975 nenájdený 36 nezistené nezistené


HV-2 HV-2 -393162,1 -1221010,8 1975 nefunkčný 40 20,1 suchý


HV-11 HV-11 -392288 -1220923 1997 ok 40 40 33,8

HOP-2 HV-13 -391856,25 -1220861 1981-1982 nenájdený 50 nezistené 17,4

HOP-3 HOP-3 -393045,24 -1221641,72 1981-1982 nefunkčný 399,2 2 suchý

HOP-5 HOP-5 -392769,2 -1220823,6 1981-1982 nenájdený 100 nezistené nezistené

HOP-6 HOP-6 -392791,62 -1220823,1 1981-1982 nefunkčný 102 25,8 suchý

HOP-9 HV-9 -392697,66 -1221074,8 1984-1985 nefunkčný 252 27 suchý

HOP-10 HOP-10 -393400,97 -1220884,02 1984-1985 nenájdený 306,3 nezistené nezistené

HOP-11 HOP-11 -394696,12 -1220970,15 1984-1985 nenájdený 250 nezistené nezistené

HOP-12 HOP-12 -395185,21 -1220876,32 1984-1985 nezistený 275 nezistené nezistené




40

6. VZŤAH K TVORBE A OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

6.1 ROZSAH A CHARAKTERISTIKA ZNEČISTENIA PODĽA DOTERAZ VYKONANÝCH GEOLOGICKÝCH PRÁC

6.1.1 ZDROJE ZNEČISTENIA

Petrochema Dubová, a. s. ako rafinérsko-petrochemický podnik spracovával ropu procesmi

sulfonačných a adsorpčných technológií. Zo získaných frakcií sa vyrábali finálne výrobky, ako mazacie

a špeciálne oleje, syntetické pracie prostriedky a špeciálne biele oleje pre kozmetické a medicínske

účely. Vznikajúce gudrónové kaly boli skladované v depóniách v areáli závodu Petrochema v Dubovej.

Keďže tieto depónie boli nevhodne situované a dochádzalo k vyplavovaniu tekutých gudrónov, bolo

rozhodnuté vybudovať nové depónie v území nachádzajúcom sa cca 500 m západne od obce Lopej

(Samešová et al., 2007). V roku 1963 bola skládka Predajná I dobudovaná a začala slúžiť na

skladovanie tekutých gudrónov. Skladovacia jama má obdĺžnikový prierez, rozmery 80 x 60 m, hĺbka 8

m. Hrádza bola v 60-tych rokoch navyšovaná a spevňovaná kvôli nebezpečenstvu zosuvu čelnej

hrádze (Fussgänger, 1965). V 70-tych rokoch vznikla požiadavka na ďalšie navýšenie koruny hrádze,

ale v dôsledku jej nerealizovateľnosti sa začalo s prieskumom pre nový priestor pre skládku gudrónov

Predajná II (Lukaj, 1972, Lukaj a Jánošová, 1973). Dnes je teleso hrádze Predajná I vysoké cca 15 m. V

roku 1975 až 1976 boli odpady prečerpávané zo starej skládky Predajná I do novovybudovanej

skládky Predajná II a v roku 1976 bola prevádzka na skládke Predajná I skončená.

V súčasnosti sa na skládke Predajná I nachádza „vodná“ plocha, ktorej objem narastá vplyvom

atmosférických zrážok, natečenia vody z okolitých svahov ako aj vplyvom jarného topenia snehu.

Táto voda je zmiešaná a zároveň znečistená výluhmi z gudrónov, čo je možné pozorovať hlavne na jej

okrajoch, kde dochádza k polymerizácii odpadu a vzniku plastických až pevných látok.

Nebezpečenstvom na tejto lokalite je preto možnosť preliatia tekutej fázy cez korunu hrádze do

okolitého terénu, prípadné prenikanie tejto vody netesnými časťami hrádze. Stopy po preliatí

zrážkovej vody, resp. postupnom unikaní odpadu do brehov skládky, je možné pozorovať vo

východnej ako aj južnej časti telesa skládky (obr. 13). Súčasný vlastník bývalého podniku Petrochema

Dubová, zabezpečoval odčerpávanie a následný odvoz zrážkových vôd do čistiarne odpadových vôd

nachádzajúcej sa v areáli závodu len do septembra 2018.

Obr. 11 - Vegetácia na hrádzi EZ Predajná I poškodená gudrónmi (2014)

41

Obr. 14 - 3D model lokality Predajná I

V rámci spracovania Plánu prác bol zostrojený 3D model lokality Predajná I, ktorý bol okrem iného

použitý aj ako podklad pre výpočet objemu kontaminantov v samotnej gudrónovej jame, aj

v zeminách v jej okolí (obr. 14, 15, 16).

Obr. 15 - Severo - južný (pozdĺžny) rez lokalitou Predajná I

Predajná II bola budovaná v roku 1973 a začala sa napĺňať v roku 1974. Do skládky sa vyvážali

gudróny z Petrochemy š.p. Dubová a bola prečerpávaná tekutá zložka zo skládky Predajná I.

V auguste 1978 až v januári 1979 bol pozorovaný únik gudrónov zo skládky Predajná II. Za toto

obdobie klesla hladina v skládke o 2,04 m, čo predstavovalo objem 27 000 m3. V októbri 1982 došlo

42

Obr. 16 - Západo – východný (priečny) rez lokalitou Predajná I

k podobnému, no menšiemu úniku. O objeme uniknutého gudrónu z tohto obdobia nie sú podklady.

V súvislosti s uniknutými gudrónmi bol v roku 1979 až 1986 realizovaný hydrogeologický prieskum

znečistenia podzemnej vody. Zistila sa kontaminácia podzemnej vody, vystupujúcej na povrch vo

forme prameňov v okolí skládky. Ďalej bolo zistené znečistenie horninového prostredia reliktami

gudrónov v puklinách a kavernách a znečistenie podzemnej vody vo vrtoch.

V súčasnosti sa na skládke Predajná II nachádza „vodná“ plocha, ktorej objem by mal narastať

vplyvom atmosférických zrážok, natečenia vody z okolitých svahov ako aj počas jarného topenia

snehu. Táto voda je zmiešaná a zároveň znečistená výluhmi z gudrónov, čo je možné pozorovať

hlavne na jej okrajoch, kde dochádza k polymerizácii odpadu a vzniku plastických až pevných látok.

Nebezpečenstvom na tejto lokalite je pretekanie cez trhlinu v hrádzi, ktorou kvapalina trvale uniká do

horninového prostredia. Preto je hladina v jame Predajná II stále na rovnakej úrovni. Trhlinu v hrádzi,

pod ktorou je rozsiahla kaverna (2-3 m3), je možné pozorovať na východnom brehu lagúny (obr. 17).

Obr. 17 - Trhlina v hrádzi a odtok znečistenej vody z EZ Predajná II

43

Obr. 18 - 3D model lokality Predajná II

V rámci spracovania Plánu prác bol zostrojený aj 3D model lokality Predajná II, ktorý bol okrem iného

použitý aj ako podklad pre výpočet objemu kontaminantov v samotnej gudrónovej jame, aj

v zeminách v jej okolí (obr. 18, 19, 20).

Obr. 19 - Severo - južný (pozdĺžny) rez lokalitou Predajná II

44

Obr. 20 - Západo – východný (priečny) rez lokalitou Predajná II

6.1.2 ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY

Gudrónové odpady vyvážané na skládku sú kvalitatívne zmes sulfokyselín, minerálneho oleja,

sulfonátov (Ca, Na), chloridov, voľnej kyseliny sírovej a vody. Na základe rozdielnej špecifickej

hmotnosti dochádza k rozvrstveniu odpadu na tri fázy (Ostrolucký et al., 1982):

1. olejová je najvrchnejšia a je zložená z rôznych olejov, ktoré sa nachádzajú v odpade,

2. kvapalná sa nachádza pod olejovou fázou a je zložená hlavne z voľnej kyseliny sírovej, vody a

látok rozpustných vo vode (saponáty, chloridy, sírany),

3. pevná je na dne nádrže, kde sa usadzujú všetky pevné látky tvoriace rôzne polyméry.

V závislosti od druhu rafinovaného oleja a od poradia rafinácie kolíše obsah voľnej H2SO4,

minerálneho oleja, vody a sulfokyselín približne v týchto rozmedziach:

- voľná H2S04: 10 - 80 % hm

- minerálny olej: 10 - 60 % hm

- voda: 1 – 25 % hm

- sulfokyseliny (dopočtom): 0 - 40 % hm

Výsledky analýz vzoriek odobratých z EZ Predajná I v rokoch 1997 – 2016 charakterizujú tabuľky 14

a 15 (zdroj: interné materiály A.S.A. a.s., DEKONTA a.s.)

Tab. 14 - Výsledky analýz odpadov uložených v lagúne Predajná I – podrobný rozbor

parameter jednotka min. max.

As mg /kg <1,0 5,0

Cd mg /kg <0,50 <5,0

Co mg /kg <2,0 2,4

Cr mg /kg 10 25

Cu mg /kg 10 19

Hg mg /kg 1,1 5,0

Mn mg /kg 167 240

Ni mg /kg 2,3 2,5

45

Pb mg /kg 37 82

Tl mg /kg <5,0 -

Zn mg /kg 17 23

Fe mg /kg - 2 330

PCB 28 mg /kg - 1,0

PCB 52 mg /kg - 0,40

PCB 101 mg /kg - 0,13

PCB 153 mg /kg - 0,093

PCB 138 mg /kg - 0,10

PCB 180 mg /kg - 0,049

suma PCB mg /kg - 1,8

NEL mg /kg - 110 000

F mg /kg <200 -

spáliteľné látky % hm. 53,09 57,69

popol % hm. 30,4 30,68

voda % hm. 11,95 16,23

spáliteľná síra % hm. 2,33 4,28

Cl % hm. - 0,85

S celková % hm. 8,4 -

SO3 % hm. 15 -

Tab. 15 - Výsledky analýz odpadov uložených v lagúne Predajná I – vybrané parametre

pH 1.2

obsah sušiny 49,4 – 58,5%

TOC 34%

TS 2,5 – 2,8%

strata žíhaním 98,3%

zápalný bod >80 C°

lipofilné látky 50-235 g/kg

výhrevnosť 13,3 – 14,7 MJ/kg

obsah PCB 102 mg/kg

merná hmotnosť 1 100 – 1 900 kg/m3

Pirman a Potyš, 1997 zhodnotili aj kvalitu vody na povrchu skládok, ktorá je dotovaná atmosférickými

zrážkami. Z hľadiska koncentrácií analyzovaných parametrov boli pre tieto vody charakteristické

nasledovné vlastnosti:

- vysoká hodnota mernej elektrickej vodivosti (nad 10 000 µS.cm-1),

- nízka hodnota pH (do 2),

- vysoká hodnota chemickej spotreby kyslíka (CHSKMn),

- extrémne vysoký obsah síranov, nepolárnych extrahovateľných látok a aromatických

uhľovodíkov,

- vysoké koncentrácie amónnych iónov,

- prítomnosť arzénu.

Analýzy vlastností gudrónov boli v roku 2017 vykonané na 5 vzorkách, zodpovedajúcich 5 vrstvám

gudrónov zistených na lokalite. Vybrané výsledky analýz sú uvedené v tabuľke 16.

46

Tab. 16 - Výsledky analýz gudrónov z roku 2017

P.č. Vzorka pH

Síra

celková

%

Chlór

celkový

%

Suma

PCB

mg/kg

Bod

vzplanutia

oC

Výhrevnosť

MJ/kg

Popol

%

Voda

%

Spalné

teplo

MJ/kg

1 PI-G1 0,6 3,54 0,06 <1,75 >100 13,6 3,8 48,8 15,5

2 PII-G1 1,3 1,78 0,09 9,88 >100 15,6 6,49 36,2 17,6

3 PII-G2 1,7 2,99 0,05 <1,75 >100 13,1 16,6 51,9 12,9

4 PII-G3 7,5 0,91 0,04 19,3 >100 10,6 32,3 20,9 12,0

5 PII-G4 3,8 2,23 0,02 2,96 230 5,89 60,1 14,8 6,54

Vzorky, ktorých analýzy sú uvedené v tabuľke č. 16, boli odobraté z rôznych „typov“ gudrónov

identifikovaných v skúmaných lokalitách:

Vzorka

PI-G1 - vrstva pastovitého gudrónu z jamy Predajná I

PII-G1 - vrstva pastovitého gudrónu z jamy Predajná II

PII-G2 - vrstva pevnejšieho gudrónu na povrchu vrstvy pastovitého gudrónu z jamy Predajná II

PII-G3 - vrstva pastovitých gudrónov pod vrstvou piesku na brehu jamy Predajná II

PII-G4 - pevný gudrón na brehoch jamy (bývalom dne) Predajná II

Vzorky gudrónov vykazujú viac menej podobné vlastnosti. pH väčšiny vzoriek je nízke – 0,6 až 3,8.

Výnimkou je vzorka PII-G3, s pH = 7,5. Táto vzorka nebola odobratá z gudrónovej jamy, ale zo

zarážanej sondy na brehu Predajnej II. Dôvodom vyššieho pH môže byť vysoký obsah piesku, resp.

vrstva mohla byť v minulosti neutralizovaná.

Prítomnosť mechanických nečistôt v gudróne sa prejavuje % popola po spálení. Najviac popola ostáva

po spálení pevného vysušeného gudrónu z brehov Predajnej II (PII-G4). Tento gudrón obsahuje veľké

množstvo piesku a štrku a najmenej vody zo všetkých odobraných vzoriek. Podobné vlastnosti – viac

popola (= viac prímesí) a málo vody má aj vrstva gudrónov pod vrstvou piesku na brehoch Predajnej II

(PII-G3).

Pastovité gudróny z Predajnej I aj z Predajnej II sú takmer dokonale spáliteľné - % popola je len 3,8 –

6,6 % (PI-G1, PII-G1). Obsahujú však vysoké % vody, čo môže súvisieť so spôsobom odberu vzoriek –

spod hladiny vody. Podobné vlastnosti má aj vrstva pevnejšieho gudrónu z Predajnej II (PII-G1), ktorá

však obsahuje viac prímesí a obsah popola je 16,6 %.

Obsahu síry a chlóru nie sú vysoké, pred spálením gudrónov však bude potrebná úprava aj s ohľadom

na podiel týchto prvkov. Zvýšené koncentrácie PCB boli namerané len vo vzorkách PII-G1 a PII-G3.

V rámci spracovania Plánu prác boli odobraté vzorky vody z vrchnej vrstvy (do 0,5 m) lagún. Vzorky

boli analyzované v laboratóriu ALS Czech Republic, s.r.o., s výsledkami uvedenými v tabuľke 17.

Vzorka vody z povrchu Predajnej I je označená Predajná G1, z Predajnej II ako Predajná G2. Je

zrejmé, že kvalite vody je podobná, ale jasne odlíšiteľná. Vzorka Predajná G1 má vysokú vodivosť,

z látok BTEX prevládajú xylény, vysoká je koncentrácia PAU, z ktorých najvyššie koncentrácie má

fenantrén a pyrén. Koncentrácia C10-C40 je 27,8 mg.l-1, PCB neboli zistené. Vodivosť vzorky Predajná

G2 je výrazne nižšia, celková koncentrácia BTEX je podobná, ale je tvorená najmä benzénom.

47

Koncentrácia PAU je cca 70 x nižšia, koncentrácia C10-C40 je „len“ 3,26 mg.l-1. Zistené boli

koncentrácie PCB v sume 4,86 µg.l-1, z čoho najvyšší podiel má PCB 28.

Tab. 17 - Výsledky analýz vody z povrchu lagún Predajná I a Predajná II

Predajná G1 Predajná G2

Fyzikálne parametre Vodivosť pri 25°C mS/m 3 340 875

pH - 1,44 1,84

BTEX Benzén µg/L 1,91 23,9

Etylbenzén µg/L 5,88 1,12

Suma BTEX µg/L 37,8 30,2

Suma xylénov µg/L 23,1 3,7

Toluén µg/L 6,93 2,14

meta- para- xylén µg/L 14,3 1,9

ortho- xylén µg/L 8,80 1,17

PCB PCB 101 µg/L <0,00450 0,320

PCB 118 µg/L <0,00660 0,250

PCB 138 µg/L <0,00720 0,225

PCB 153 µg/L <0,00660 0,186

PCB 180 µg/L <0,00570 0,0807

PCB 28 µg/L <0,00660 2,80

PCB 52 µg/L <0,00660 1,00

Suma 6 PCB µg/L <0,0372 4,61

Suma 7 PCB µg/L <0,0438 4,86

Ropné uhľovodíky C10 - C40 µg/L 27 800 3 260

Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) Acenaftén µg/L 0,375 0,093

Acenaftylén µg/L 1,7 0,162

Antracén µg/L 5,38 0,139

Benzo(a)antracén µg/L 16,6 0,056

Benzo(a)pyrén µg/L 7,12 0,065

Benzo(b)fluorantén µg/L 25,5 0,214

Benzo(g.h.i)perylén µg/L 2,67 <0,010

Benzo(k)fluorantén µg/L 6,53 0,076

Chryzén µg/L 55,2 0,265

Dibenzo(a.h)antracén µg/L 1,89 <0,010

Fluorantén µg/L 29,3 0,317

Fluorén µg/L 13,8 0,506

Indeno(1.2.3.cd)pyrén µg/L 0,372 <0,010

Naftalén µg/L 7,97 2,90

Fenantrén µg/L 434 6,11

Pyrén µg/L 202 0,870

Suma 16 PAU µg/L 810 11,8

Suma 4 PAU µg/L 35,1 0,290

Suma 6 PAU µg/L 71,5 0,672

Suma PAU µg/L 754 7,76

6.1.3 ZNEČISTENIE ZEMÍN

Vo viacerých správach je konštatované, že bezprostredné okolie skládok (lagún) tvoria zeminy silne

kontaminované najmä ropnými látkami. Rozsah znečistenia je však len odhadovaný a uvádzané sú

spravidla len maximálne koncentrácie NEL.

48

V rámci úlohy Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky

(J. Kordík a kol., 2015) boli na lokalite odobrané vzorky pôdy z hrádze Predajná I a tiež vzorky zemín

z monitorovacích vrtov v blízkosti skládky. Vzorka pôdy PS59-1 bola odobratá z telesa hrádze skládky

Predajná I, v mieste priesaku gudrónmi, 54-násobne prekračuje obsahom IT limit NEL pre

priemyselnú zónu. Táto vzorka takisto mierne prekračuje limitné hodnoty ID pre antimón. IT limit pre

Sb bol prekročený aj vo vzorke PS59-2, ktorá bola odobratá z oblasti pod skládkou. Obsahy všetkých

ostatných sledovaných látok boli v odobratých vzorkách pôdy pod limitmi ID a IT.

Znečistenie horninového prostredia v rámci danej lokality bolo zisťované aj na 2 vzorkách odobratých

z vrtov VN59-2 a VN59-4. Vrt VN59-4 sa nachádza priamo pod skládkou Predajná I, litologicky ide o

vzorku odobranú z kvartérnych fluviálnych sedimentov charakteru siltu štrkovitého. Na vzorke boli

viditeľné čierne záteky, čo pravdepodobne zodpovedá zvýšeným obsahom ropných látok určených

ako NEL, nad ID limit. Vrt VN59-2 je vzdialený cca 480 m od VN59-4 v smere šírenia znečistenia. Z

litologického hľadiska bola odobraná vzorka fluviálnych siltovitých sedimentov. V tejto vzorke bol

prekročený obsah As pre limitnú ID hodnotu v zmysle smernice MŽP SR 1/2015-7. V okolí gudrónovej

jamy Predajná I boli sondami v roku 2017 zistené dve vrstvy navážok – štrkovitá a ílovitá

predstavujúca zrejme pôvodné ílové tesnenie. Tiež bolo zistené, že krycia vrstva z hladiny gudrónov

zasahuje až niekoľko metrov od brehu.

Tab. 18 - Výsledky analýz zemín v okolí jamy Predajná I

P.č.

Označenie

vzorky a hĺbky

odberu v m

NEL-IR

mg/kg

NEL-UV

mg/kg

C10-C40

mg/kg

PAU

mg/kg

PCB

mg/kg

N

mg/kg

P

% suš.

NEL-IR

vo

výluhu

mg/l

NEL-UV

vo

výluhu

mg/l

C10-C40

vo

výluhu

mg/l

1 PI-Z1 0,0-0,5 25 300 3 590 9 020

2 PI-Z2 0,0-2,0 175 000 911 58 500

3 PI-Z3 0,5-2,0 0 0 31

4 PI-Z4 0,0-1,0 60 104 60 0 0 770 0,231 0 0 0

5 PI-Z4 1,0-2,0 0 0 31

6 PI-Z5 0,3-1,5 2 070 970 2 240 8,06 0 157 0 0 0 0,145

7 PI-Z5 1,5-2,0 4 610 709 634

8 PI-Z6 0,0-1,2 800 581 641

9 PI-Z6 1,2-2,0 0 0 529

Poznámka : 0 = stanovenie pod medzou citlivosti

Silné znečistenie zemín bolo zistené len v sondách PI-Z1 a PI-Z2, ktoré sú situované na brehu lagúny

Predajná I pri vstupe do jej areálu. Identifikované znečistené vrstvy sú v priamom vzťahu s obsahom

gudrónovej jamy. Okrem uvedených sond, boli koncentrácie ropných látok zistené len v sonde PI-Z5

a to v celom jej profile. PAU a PCB vo vzorkách zemín vo zvýšených koncentráciách zistené neboli.

Koncentrácie znečistenia v zemine sa neprejavili vo vzorkách výluhu zo zemín. Zo živín pre

mikroorganizmy rozkladajúce ropné látky bola v zeminách zaznamenaná len prítomnosť dusíka. Počty

mikroorganizmov vo vzorkách zemín boli 56 000 až 2 400 000. Respiračná aktivita v skúšanej vzorke

nebola zaznamenaná. Objemová hmotnosť vzorky PI-Z3 z hĺbky 0,5-2,0 m zodpovedajúcej ílovej

vrstve je 890 g/l. Pre vzorku PI-Z5 z hĺbky 0,3-1,5 m je to 1370 g/l. Táto hodnota charakterizuje vrstvu

štrkových navážok.

49

Obr. 21 – Situácia sond pre odber vzoriek zemín v lokalite Predajná I

V okolí gudrónovej jamy Predajná II bola v roku 2017 sondami zistená nielen prítomnosť znečistených

zemín, ale aj prítomnosť gudrónov pod povrchom terénu. To je zrejme dôsledok odčerpania časti

objemu gudrónov z jamy v minulosti a skutočnosti, že sondy boli realizované v bývalom dne jamy.

Tab. č. 19 : Výsledky analýz zemín v okolí jamy Predajná II

P.č.

Označenie

vzorky a hĺbky

odberu v m

NEL-IR

mg/kg

NEL-UV

mg/kg

C10-C40

mg/kg

PAU

mg/kg

PCB

mg/kg

N

mg/kg

P

% suš.

NEL-IR

vo

výluhu

mg/l

NEL-UV

vo

výluhu

mg/l

C10-C40

vo

výluhu

mg/l

10 PII-Z1, 0,0-0,6 8 280 716 17 400 0,097 0 0,092

11 PII-Z1, 0,6-1,7 3 180 647 3 530

12 PII-Z1, 1,7-3,0 498 165 39 948 0,059

13 PII-Z2, 0,3-1,5 0 0 63

14 PII-Z2, 1,5-2,0 39 741 215

15 PII-Z3, 0,6-1,5 228 000 1 500 125 000 200 6,55 2,82 5,73 3,60

16 PII-Z3, 1,5-3,0 106 000 4 130 37 800

17 PII-Z4, 1,7-2,0 298 487 292

18 PII-Z5, 0,0-2,0 236 000 4 380 142 000 103 6,43 2 270 0,510

19 PII-Z5, 2,0-3,0 83 600 4 010 60 000

20 PII-Z6, 0,0-0,7 25 200 842 16 700

21 PII-Z6, 1,4-2,0 153 000 1 010 98 200

22 PII-Z1-Z6 707 1 050 48 100

Silné znečistenie zemín bolo zistené skoro vo všetkých sondách. Znečistenie zasahuje do hĺbky viac

ako 3 m. PAU a PCB boli zistené v koncentráciách nad ID kritérium (PAU), resp. mierne nad IT

kritérium pre obytné zóny (PCB). Koncentrácie znečistenia v zemine sa prejavili vo vzorkách výluhu zo

zemín. Zo živín pre mikroorganizmy rozkladajúce ropné látky bola v zeminách zaznamenaná len

prítomnosť dusíka. Počty mikroorganizmov vo vzorkách zemín boli rádovo v 10-kach až stovkách tisíc,

čo predstavuje dobré mikrobiologické oživenie zemín.

50

Obr. 22 - Situácia sond pre odber vzoriek zemín v lokalite Predajná II

6.1.4 ZNEČISTENIE PODZEMNEJ VODY

Aktuálny stav znečistenia podzemnej vody charakterizujú výsledky Monitorovania EZ vo vybraných

lokalitách SR (Kordík a kol., 2015). Znečistenie podzemných vôd na lokalite Predajná I sa zistilo pre

anorganické ako aj organické ukazovatele. Na základe porovnania výsledkov chemických analýz

s indikačnými (ID) a intervenčnými (IT) kritériami v zmysle Smernice MŽP SR 1/2015-7 pre rizikovú

analýzu bolo zistené ich prekročenie v referenčných aj indikačných monitorovacích vrtoch.

V okolí Predajnej I boli prekročené nasledovné ukazovatele:

ID kritériá

NH4+ – (VN59-2),

TOC - (VN59-3 a VO59-2),

CHSKMn - (VO59-2),

Ba - (VN59-2),

Sb – (VN59-3),

Ssulfidická (VN59-5),

IT kritériá

TOC (všetky novorealizované a rekonštruované vrty),

CHSKMn - (VN59-1, VN59-2, VN59-4 a VR59-1),

As - (VN59-2),

Sb - (VO59-2),

tenzidy (VN59-2, VN59-4, VR59-1).

Vrty, v ktorých došlo k prekročeniu vybraných ukazovateľov, sa nachádzajú v oblasti priamo pod

skládkou Predajná I (VN59-4 a VR59-1) alebo v smere šírenia znečistenia k rieke Hron (VN59-2 a

VN59-3).

51

Vo vrte VO59-2, nachádzajúcom sa v záhrade rodinného domu v obci Podbrezová - Lopej, bol

zaznamenaný zvýšený obsah Sb (mierne nad IT limit). Toto znečistenie pravdepodobne pochádza z

bývalého závodu Rudných baní vo Vajskovej.

V okolí Predajnej II boli prekročené nasledovné ukazovatele:

ID kritériá – B – (VN58-3) a tenzidy (VN58-1),

IT kritériá –Sb – (VR58-2) a tenzidy (VR58-1).

Vrty, v ktorých došlo k prekročeniu vybraných anorganických ukazovateľov, sa nachádzajú v oblasti

priamo pod skládkou Predajná II (VN58-1, VR58-1 a VR58-2) alebo v smere šírenia znečistenia k rieke

Hron (VN58-3). Zvýšený obsah Sb (mierne nad IT limit), môže na jednej strane súvisieť s prirodzenými

prejavmi prírodne podmieneného zvýšenia obsahu antimónu v širšom okolí, ale skôr súvisí s

prejavom sekundárneho ovplyvnenia bezprostredného okolia vrtu (napr. navážka znečisteného

materiálu – zvýšený antimón sa prejavil aj vo vzorkách pôdnych sond). Vo vrtoch v bezprostrednej

blízkosti gudrónov (napr. VR58-1) sa prejavilo zvýšenie hodnôt obsahu tenzidov, čo nasvedčuje vplyvu

uložených odpadov na podzemnú vodu bezprostredného okolia. Výraznejšie znečistenie organickými

látkami reprezentovanými ukazovateľom NELUV (C10-40) nebolo v monitorovacích objektoch počas

hodnoteného obdobia zachytené.

6.1.5 ZNEČISTENIE POVRCHOVEJ VODY

Výsledky chemických analýz vykonaných v rámci úlohy Monitorovanie EZ vo vybraných lokalitách SR

(Kordík a kol., 2015) dokumentujú, že vybrané anorganické ani organické ukazovatele neboli

prekročené v žiadnom monitorovacom bode povrchových vôd.

6.1.6 ZNEČISTENIE PÔDNEHO VZDUCHU

Znečistenie pôdneho vzduchu v lokalite nebolo zisťované.

6.1.7 BILANCIA ZNEČISTENIA

Bilancia znečistenia v zmysle smernice MŽP SR č. 1/-2015-7 pre lokalitu doteraz nebola spracovaná.

Uvádzame preto staršie informácie o rozsahu znečistenia podzemnej vody a odhad bilancie zloženia

odpadov a rozsahu znečistených zemín spracovaný na základe poznania lokality a analógie s inými

lokalitami. Údaje sú zhrnutím údajov spracovaných v rôznych štádiách hodnotenia lokality a návrhov

na odstránenie odpadov spracovaných (a nerealizovaných) v minulosti. Okrem toho bol v rámci

spracovania Plánu prác zostrojený 3D model lokality a z neho boli vypočítané objemy obsahu

gudrónových jám a tiež objemy zemín nachádzajúcich sa v kontakte s oboma gudrónovými jamami.

Objemy znečistených zemín však nie sú presné, nakoľko doteraz nebol realizovaný prieskum, ktorý by

určil, do akej hĺbky sú zeminy gudrónmi nasiaknuté.

52

Obr. 23 - 3D model lokality Predajná I pre výpočet objemov gudrónov a znečistených zemín

Tab. 20 - Pravdepodobné množstvá znečistených materiálov – obsah gudrónovej jamy Predajná I

vrstva (m od povrchu)

objem (m3)

popis vrstvy objem (m3)

objem zaokrúhlene (m3)

0,1 - 0,5 5 336 znečistená voda 5 336 5 500

0,5 - 1,0 5 241

pastovitý gudrón 34 613 35 000

1,0 - 1,5 5 155

1,5 - 2,0 5 042

2,0 - 3,0 9 796

3,0 - 4,0 9 379

uložené v rôznych hĺbkach 5 241 utopená krycia vrstva 5 241 5 250

4,5 - 5,0 3 695

pevný gudrón 50 267 50 250

5,0 - 6,0 8 459

6,0 - 7,0 7 927

7,0 - 8,0 7 322

8,0 - 9,0 6 570

9,0 - 10,0 5 745

10,0 - 15,0 10 549

spolu 95 457

95 457 96 000

Poznámka: vo vrstve pastovitého a tuhého gudrónu sa môže nachádzať rôzny tuhý (stavebný) odpad

53

Tab. 21 - Pravdepodobné množstvá znečistenej zeminy okolo gudrónovej jamy Predajná I

vrstva (m od

povrchu)

objem (m3)

vrstva (m od

povrchu)

objem (m3)


objem zaokrúhlene

(m3)

0,0 - 0,5 6 129 0,0 - 0,5 6 129 zemina nasiaknutá

gudrónom 6 129 6 000

0,5 - 1,0 6 309 0,0 - 1,0 12 438 silne znečistená

zemina 6 309 6 000

1,0 - 2,0 13 159 0,0 - 2,0 25 597 pravdepodobne znečistená zemina

27 012 27 000 2,0 - 3,0 13 853 0,0 - 3,0 39 450

3,0 - 4,0 14 534 0,0 - 4,0 53 984 pravdepodobne nesúvislé

znečistenie zemín 29 755 30 000

4,0 - 5,0 15 221 0,0 - 5,0 69 205

spolu 69 205

69 205

69 205 69 000

Rozsah znečistenia zemín nie je známy, t.j. môže sa od údajov uvedených v tab. 21 líšiť. Množstvo

zemín, ktoré bude potrebné sanovať určí analýza rizika. Vzhľadom na pomerne nízke koncentrácie

znečisťujúcich látok v podzemnej vode v okolí skládky je pravdepodobné, že nebude potrebné

sanovať celý objem znečistených zemín. Preto sa ďalej uvažuje so sanáciou vrstvy 0,0 – 1,0 m, t.j.

s objemom 12 000 m3 zemín. Vykonanými prácami v roku 2017 bolo zistené nerovnomerné

rozloženie znečistenia zemín. Celkove však možno konštatovať, že znečistenie je sústredené na zónu

bezprostredného kontaktu zemín (horninového prostredia) s obsahom gudrónovej jamy. Preukázaná

bola prítomnosť ílového tesnenia jamy, ktoré zrejme zabránilo rozsiahlejším únikom z jamy.

Znečistenie sa do väčšej vzdialenosti od jamy dostalo len na miestach, kde tesnenie bolo porušené.

Uvedené konštatovania sa vzťahujú najmä na svahy jamy, informácie o najhlbšej časti dna sú naďalej

neznáme. Pre Predajnú I považujeme odhad množstva zemín, ktoré bude potrebné sanovať (12 000 m2) za

reálny. Zrejme však nepôjde o súvislú vrstvu lemujúcu dno jamy, ale o nerovnomerne rozložené

„jazyky“ znečistenia v jej okolí. Ich identifikácia bude predmetom podrobného geologického

prieskumu EZ a tiež predmetom dohľadu riešiteľa sanácie EZ pri výkopových prácach.

Obr. 24 - 3D model lokality Predajná II pre výpočet objemov gudrónov a znečistených zemín

54

Tab. 22 - Pravdepodobné množstvá znečistených materiálov – obsah gudrónovej jamy Predajná II

vrstva (m)

objem (m3)


objem zaokrúhlene (m3)

0,0 - 0,5 2 792 znečistená voda 2 792 2 800

0,5 - 1,0 2 591

pastovitý gudrón 9 930 10 000 1,0 - 2,0 4 489

2,0 - 2,5 1 650

gudrón na brehoch 1 200

2,5 - 3,0 1 650

pevný gudrón 3 718 3 700 3,0 - 4,0 1 888

gudrón na brehoch 180

spolu 16 440

16 440 16 500

Poznámka: vo vrstve pastovitého a tuhého gudrónu sa môže nachádzať rôzny tuhý (stavebný) odpad

Vykonanými prácami v roku 2017 bolo orientačne zistené rozloženie znečistenia zemín. Súčasné

brehy jamy boli pred odčerpaním časti obsahu jej dnom a sú silne znečistené do značnej hĺbky.

Plocha bývalého dna, dnes odokrytého je cca 3 600 m2.

Z tejto plochy je cca 1/3 tvorená strmými svahmi pokrytými 10-20 cm vrstvou tuhého vyschnutého

gudrónu so štrkom. Pri ploche 1 200 m2 a hrúbke 0,15 m to predstavuje objem 180 m3 gudrónu.

Okrem tejto povrchovej vrstvy bola na plytkých plážach bývalého dna zistená vrstva gudrónov

pochovaná pod cca 0,5 m hrubou vrstvou piesku. Vrstva gudrónov je čiastočne prepojená na gudróny

v súčasnej jame. Priemerná hrúbka tejto vrstvy je 0,8 m a je rozšírená na ploche cca 1 500 m2

predstavujúcej časť plochy plytkých pláží. Sondami bolo tiež zistené znečistenie zemín v ploche

bývalého dna jamy a to do hĺbky presahujúcej 3 m. Ak budeme uvažovať s hrúbkou znečistenej

zeminy 3 m na celej ploche, ktorá bola pôvodne zaplavená gudrónmi, množstvo znečistených zemín,

ktoré bude potrebné sanovať v Predajnej II je: 3 m x 9 350 m2 = 28 050 m3.

Rozsah znečistenia podzemnej vody sa podľa archívnych údajov v čase aj v intenzite pomerne

výrazne mení. Časť týchto zmien je zrejme potrebné pripísať aj vývoju analytických metód a zmenám

sledovaných parametrov. Aktuálny stav (z roku 2015) síce dokumentuje pomerne rozsiahlu oblasť so

zvýšenými koncentráciami TOC, ale neboli identifikované žiadne iné parametre organického

znečistenia. Rovnako v minulosti väčší rozsah znečistenia podzemnej vody je zaznamenaný v prípade

parametrov so záberom širšieho spektra kontaminantov (vrátane látok prírodného pôvodu),

konkrétne organické látky boli analyzované len sporadicky a v nízkych koncentráciách. Obr. 24

dokumentuje predstavu o znečistení podzemnej vody z roku 1982.

55

qT1sQ

tQ

T3

T3

tQ

dT2a

T2aI

T3

bvT1Q

aT2atQ

tQ

dT2a

bpT1

PIPII

P

Q

tQ

dT2a - Guttensteinské vápence - anis

Q - Hliny

T3 - Lunzské vrstvy - karn

T2aI - Reiflinské vápence - anis - karn

bvT1 - Bridlice, pieskovce a vápence - spodný trias

tQ - Terasový systém

bpT1 - Pieskovce a bridlice - spodný trias

P - Arkózy a droby - perm

qT1 - Kremence - spodný trias

sQ - Kamenité sute

POKRYVNÉ FORMÁCIE

CHOČSKÝ PRÍKROV

VEPORIKUM (KRIŽŇANSKÝ PRÍKROV) STUPEŇ ZVODNENIA HORNÍN

VYSOKÝ

STREDNÝ

NÍZKY

ĎAĽŠIE VYSVETLIVKY

Predpokladaný rozsahznečistenia

Smer šírenia znečistenia

S

0 250 500 750 m

Obr. 25 - Výsek z účelovej hydrogeologickej mapy mierky 1 : 25 000 (Ostrolucký et al., 1982,

in Kordík et al., 2015)

Transport znečistenia, expozičné cesty (podľa Kordík a kol., 2015)

Podzemné vody záujmového územia sú napájané prevažne atmosférickými zrážkami. Tieto

prestupujú cez kvartérny pokryv a akumulujú sa v karbonatickom komplexe mezozoika.

V priestore skládok je hladina vody zaklesnutá hlboko pod terénom, v hĺbke cca 26 - 31 m, t.j. na

úrovni 475 - 479 m n. m., čo znamená, že hladina podzemnej vody v žiadnom prípade neprichádza do

styku s telesom skládky (Pirman a Potyš, 1987). Časť podzemných vôd prestupuje do fluviálnych

sedimentov terasy, kde hladina podzemnej vody klesá na úroveň 474 – 459 m n. m. a ďalej pokračuje

cez fluviálne náplavy až k drenážnej báze, ktorou je rieka Hron na juhu a potok Veľký Grapeľ na

východe záujmového územia.

Podľa zmien mineralizácie a kolísania obsahu síranovej zložky v podzemných vodách boli určené dva

hlavné smery šírenia znečistenia od skládok (Ostrolucký et al., 1982):

56

1. juhovýchodný smer v línii vrtov HV-7, HV-8 a DB-26, ktorý bol výrazný hlavne počas úniku

gudrónov v roku 1978/79, dosah znečistenia v tomto smere je obmedzený spodnotriasovými

bridlicami chočského príkrovu,

2. juhozápadný smer, ktorý je zhodný s generálnym smerom prúdenia podzemnej vody, po

eróznu bázu, ktorou je Jaseniansky potok.

Ostrolucký et al. (1982) predpokladá, že gudróny uniknuté zo skládky prúdia vplyvom gravitácie

smerom dole preferovanými cestami, cez pukliny a kaverny. Počas svojho postupu gudróny reagujú s

okolitou horninou, dochádza k sorpcii olejových látok na povrchu hornín, ich usadzovaniu,

zmenšovaniu puklín a znečisťovaniu čoraz väčšieho objemu voľných priestorov v karbonátoch. Takto

sa môžu gudróny dostať k hladine podzemnej vody. Dôležitú úlohu pri tomto šírení znečistenia

zohrávajú zrážky a topenie snehu. Ďalším možným spôsobom šírenia znečistenia je vyplavovanie a

rozpúšťanie kontaminantov infiltrovanou zrážkovou vodou zo znečistenej horniny.

Okrem šírenia znečistenia do podzemných vôd, existuje aj možnosť infiltrácie uskladneného

materiálu zo skládky do okolitého prostredia, povrchových tokov alebo prameňov. Nepriaznivá

situácia by mohla nastať v prípade dlhodobých alebo prívalových dažďov. Na zabránenie takejto

situácie bola voda zo skládky odčerpávaná.

V blízkosti skládky je cítiť zápach po vyparujúcich sa ropných látkach, na hladine je možné pozorovať

uvoľňujúce sa plyny, ktoré svedčia o prebiehajúcich chemických reakciách uskladneného materiálu

premiešaného so zrážkovou vodou.

6.1.8 VÝSLEDKY ANALÝZY RIZIKA A CIEĽOVÉ HODNOTY SANÁCIE

Analýza rizika znečisteného územia v zmysle smernice MŽP SR č. 1/-2015-7 pre žiadnu o lokalít

doteraz nebola spracovaná.

Hodnotenie rizika obsahuje správa Skládky gudrónov Predajná I a II - hydrogeologický prieskum

(Pirman, Potyš, 1997). Autori na základe hodnotenia rizík konštatujú, že:

- vysoké riziko predstavuje možnosť úniku silne znečistených vôd z povrchu skládky,

- riziko šírenia sa znečistenia podzemnou vodou nebolo preukázané,

- zdravotné riziká neboli hodnotené.

Uvedené hodnotenie však nezodpovedá hodnoteniu podľa smernice MŽP SR č. 1/-2015-7, ktoré

pravdepodobne prinesie iné výsledky.

Rizikovosť EZ (predbežné hodnotenie rizika) bola hodnotená aj v rámci úlohy „Systematická

identifikácia environmentálnych záťaží Slovenskej republiky“ (Paluchová, K. a kol., 2008). EZ Predajná

I bola klasifikovaná ako EZ s vysokou prioritou (K ≥ 65) s celkovým skóre (K) 69.

Vzhľadom na overené informácie o rozsiahlych únikoch zo skládky v minulosti, je identifikované

znečistenie podzemnej vody veľmi nízke. Tisíce m3 znečisťujúcich látok uniknutých zo skládky

v minulosti predstavujú významné riziko, že skutočná transportná cesta šírenia sa znečistenia ešte

nebola objavená a intenzívne znečistenie ešte len môže byť zistené (napr. v hlbokom podloží lokality).

Terénnou obhliadkou vykonanou v lete 2016 bola zistená aktívna cesta úniku znečistenej vody

z povrchu lagúny Predajná II do horninového prostredia a podzemných vôd. Touto cestou odtekajú

prakticky všetky zrážkové vody s obsahom organických kontaminantov priamo do podzemných vôd,

podľa všetkého už niekoľko rokov.

57

6.1.9 INFORMÁCIA O HISTÓRII EZ A DOTERAZ VYKONANÝCH SANAČNÝCH PRÁCACH

Na skládku Predajná I sa od jej vybudovania v roku 1963 až do roku 1976 vyvážali gudróny z

Petrochemy, š.p. Dubová. Cez hrádzové teleso dochádzalo v minulosti k infiltrácii časti gudronového

odpadu a následnej kontaminácii okolitých podzemných vôd, čo bolo overené z rozborov

podzemných vôd z vrtov HJ-1, HJ-5, ako aj prameňa nachádzajúceho sa v eróznej ryhe pod

hrádzovým telesom skládky. Počas plnenia skládky bolo tiež zaznamenané, že hladina odpadových

produktov v skládke pozvoľne nenarastala, ale kolísala v rozmedzí cca ± l,0 m, čo bolo zrejme

spôsobené únikmi gudrónov. Nejasné sú podmienky založenia skládky, nie je zrejmé, či podložím sú

hliny, terasové štrky alebo dolomity (Banský a Potyš, 1968), alebo všetky uvedené materiály.

V dôsledku intenzívnej zrážkovej činnosti a nedostatočného zabezpečenia odvádzania zrážkovej vody,

respektíve tekutej vrstvy odpadu, hrozilo v roku 1975 pretečenie časti obsahu skládky ponad korunu

hrádze na okolitý terén. V tomto období a zrejme aj predtým bola hrádza navýšená (Maloveský et al.,

1999).

Jedným z ochranných opatrení realizovaných na skládke Predajná I bolo prekrytie skládky na

zamedzenie vnikaniu zrážkovej vody do odpadov. Použitý bol netradičný a neoverený spôsob

prekrytia: na hladinu gudrónu bola rozprestretá netkaná technická textília (geotextília), na ktorú bola

rozprestretá zosiľujúca vrstva BITUMEX-u. Na tieto dve vrstvy bola uložená plávajúca pracovná

plošina z kolmo sa križujúcich dosák. Na dosky bola uložená prvá vrstva tyčoviny - dreveného roštu,

prisypaná dolomitovou vrstvou. To bolo prekryté technickou textíliou. Nad textíliou bola aktívna zóna

dolomitovej drte. Do dolomitovej drte bola uložená sieť flexibilných rúrok, ktorá mala zabezpečovať

odvetrávanie a únik plynov. Dolomitová vrstva bola prekrytá cca 40 cm hrubou vrstvou bieliacej hliny,

prekrytá PVC fóliou. Na fóliu bola navezená vrstva zeminy a humusu, povrch bol zatrávnený. V

súčasnosti je realizovaný spôsob nefunkčný. Krycia vrstva je zničená a ponorená pod hladinou.

Následkom uvedeného spôsobu prekrytia je, že okrem odpadu deponovaného do skládky z procesu

rafinácie sa v skládke nachádza rôznorodý materiál použitý na zostrojenie krycej konštrukcie.

Predajná II bola budovaná v roku 1973 a začala sa napĺňať v roku 1974. Do skládky sa vyvážali

gudróny z Petrochemy š.p. Dubová a prečerpávaná bola tekutá zložka zo skládky Predajná I.

Po dostavaní prístupovej cesty bola skládka Predajná II priamo plnená až do septembra 1982. Od

10.8.1978 až do 4.1.1979 bol pozorovaný únik gudrónov zo skládky Predajná II. Hladina v skládke

poklesla o 2,04 m, čo predstavovalo objem 27 000 m3. V čase úniku poklesla na západnom brehu

skládky cesta a odvodňovací rigol na úseku 4 až 6 m o 20 – 40 cm a porušil sa breh nádrže skládky na

ploche 8 m2. Dňa 25. októbra 1982 bol zaznamenaný ďalší únik gudrónov.

Informácie o spôsobe riešenia únikov (okrem vykonania prieskumu) nie sú známe. V neskoršom

období boli odpady z Predajnej II odvážané a spaľované v spaľovni Petrochemy. Údaje o celkovom

množstve neboli pre účely tejto štúdie získané (napr. v roku 1998 bolo termicky spracovaných 4 858 t

gudrónov, Piatrik et al., 2006).

58

V minulosti boli vypracované viaceré štúdie, ktoré riešili problém likvidácie skládok gudrónov

Predajná I a Predajná II (Maloveský et al., 1999, Piatrik et al., 2006). Štúdie okrem analýzy gudrónov

zo skládok obsahujú aj samostatné kapitoly venované možným metódam zneškodňovania gudrónov.

6.2 OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA PRI VYKONÁVANÍ GEOLOGICKÝCH PRÁC Záujmové územie nie je v režime špeciálnej ochrany z hľadiska osobitných prepisov na ochranu

životného prostredia. Pri vykonávaní terénnych geologických prác technického charakteru je

potrebné sa riadiť všeobecne platnými právnymi predpismi zabezpečujúcimi ochranu jednotlivých

zložiek životného prostredia, najmä:

zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov,

zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších

predpisov,

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 200/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd,

zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších

predpisov,

vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický

zákon v znení neskorších predpisov,

zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o

zmene a doplnení niektorých zákonov.

59

7. POSTUP A ODÔVODNENIE RIEŠENIA GEOLOGICKEJ ÚLOHY

7.1 POSTUP RIEŠENIA PODROBNÉHO GEOLOGICKÉHO PRIESKUMU ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE (PP)

Cieľ geologickej úlohy vychádza z okruhu otázok, ktoré treba riešiť s prihliadnutím na využitie ich

výsledkov. Tomuto cieľu je prispôsobený aj postup riešenia geologickej úlohy.

Základné kroky postupu riešenia sú nasledujúce:

1. Excerpcia a vyhodnotenie doterajších archivovaných poznatkov,

2. Terénna rekognoskácia lokality,

3. Vypracovanie projektu geologickej úlohy (vykonávací projekt sanácie),

4. Realizácia geologických prác,

5. Dokumentácia a vyhodnotenie získaných poznatkov,

6. Spracovanie výsledkov v čiastkovej záverečnej správe,

7. Hodnotenie rizík v analýze rizika znečisteného územia,

8. Stanovenie cieľových koncentrácií sanácie a spresnenie cieľov sanácie.

Postup prác bude obsahovať nasledujúce špecifické kroky:

● Charakteristika odpadového materiálu,

● Overenie rozsahu znečistenia zemín,

● Overenie šírenia sa kontaminantov zo zdroja znečistenia, špecifikácia možných

transportných ciest v horninovom prostredí,

● Doplnenie existujúceho monitorovacieho systému pre monitorovanie priebehu

sanácie,

● Vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia na základe nových poznatkov.

V rámci geologického prieskumu životného prostredia budú vykonané nasledovné geologické práce:

● technické práce, ktoré budú pozostávať z realizácie nevystrojených (mapovacích vrtov)

a vystrojených hydrogeologických vrtov (vertikálnych aj šikmých), ručných sond (do 2 m),

preverenia a aktivácie existujúcich vrtov a z realizácie krátkodobých hydrodynamických

skúšok,

● vzorkovacie práce, ktoré budú pozostávať zo zonálnych odberov vzoriek materiálu lagún,

z odberov vzoriek zemín a horninového prostredia pásma prevzdušnenia a pásma nasýtenia,

z odberov vzoriek stavebného odpadu (utopená krycia vrstva), z odberov vzoriek

podzemných a povrchových vôd,

● terénne merania, ktoré budú pozostávať z meraní hĺbky lagúny, meraní základných

parametrov vody a horninového prostredia, režimových meraní hladín podzemných vôd a

zrážok, atmogeochemických meraní a geodetických zameraní realizovaných (a iných)

geologických diel, súčasťou budú aj geofyzikálne práce, ktoré budú vykonávané na určených

profiloch a budú realizované viacerými povrchovými metódami a karotážou,

● laboratórne práce, ktoré budú pozostávať z analytických rozborov gudrónov (chemické

a fyzikálne vlastnosti), zemín, stavebného odpadu, a podzemných a povrchových vôd,

● práce geologickej služby, ktoré budú zabezpečovať dodržiavanie kvalitatívnych podmienok

geologických výkonov a ich vyhodnocovania podľa požiadaviek a účelu geologickej úlohy.

60

Prieskumom sa overia neistoty ohľadom aktuálnej kontaminácie vybraných zložiek životného

prostredia. Získajú sa informácie o prípadnom rozsahu znečistenia a jeho aktuálnom, alebo

potenciálnom vplyve na najcitlivejšie receptory v riešenom území.

CHRONOLOGICKÝ POSTUP GEOLOGICKÝCH PRÁC – GPŽP (PP)

7.2 POSTUP RIEŠENIA SANÁCIE ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE

Sanáciu EZ Predajná I a II je možné (a potrebné) rámcovo rozdeliť na nasledovné kroky (viď ciele

úlohy):

a. eliminácia zdroja znečistenia, t.j. odstránenie kvapalín a mäkkej a plastickej časti uložených

odpadov,

b. izolácia, alebo úprava tuhej časti odpadov tak, aby boli eliminované všetky riziká z nich

vyplývajúce,

c. zníženie koncentrácií kontaminantov v horninovom prostredí, alebo izolácia znečistenej časti

horninového prostredia,

d. zníženie koncentrácií kontaminantov v podzemnej vode, (ak analýza rizika preukáže riziko),

e. konečná rekultivácia územia.

projekt geologickej úlohy

zabezpečenie vstupov na pozemky vytýčenie podzemných inžinierskych vedení

geologický prieskum životného prostredia

vrtné práce vzorkovacie práce terénne merania vrátane geofyzikálnych

vyhodnotenie výsledkov formou záverečnej správy

laboratórne práce

analýza rizika

61

Podstatnou časťou sanácie je bod a, eliminácia zdroja znečistenia. Pre sanáciu EZ Predajná boli

v minulosti posudzované viaceré technológie. V rámci spracovania plánu prác bola spracovaná

komparatívna štúdia možností sanácie, v rámci ktorej bolo vykonané opakované hodnotenie

použiteľnosti sanačných metód a spôsobov sanácie, v ktorom hlavnými kritériami boli: technická

realizovateľnosť, environmentálna efektívnosť, dostupnosť v Slovenskej republike a cena. Metódy

boli hodnotené vo vzťahu k bodu a – eliminácia zdroja znečistenia a bodu b – sanácia horninového

prostredia. Hodnotené boli metódy izolácie EZ, stabilizácie in situ, odťaženie a skládkovanie,

odťaženie a energetické zhodnotenie, alebo termické zneškodnenie. Súčasťou každého spôsobu

sanácie gudrónov je aj zneškodnenie znečistenej vody z povrchu lagún, sanácia znečistených zemín

a konečná rekultivácia územia. Ekonomicky najvýhodnejšou alternatívou sanácie bola stabilizácia in

situ, ktorá však narážala na mnohé „rizikové“ neznáme prvky. V snahe dosiahnuť čo najvyšší

environmentálny efekt sanácie sa MŽP SR rozhodlo pre sanáciu spočívajúcu v kombinácii odťaženia

a termického zneškodnenia environmentálne nebezpečnej časti gudrónov a izolácie (v prípade

potreby aj stabilizácie) tuhých gudrónov, ktoré podľa dostupných informácií nepredstavujú vysoké

riziko pre svoje okolie. Tento predpoklad však musí byť overený v prvej fáze sanácie – spracovaní

analýzy rizika znečisteného územia.

Energetické využitie je najefektívnejším a environmentálne najvhodnejším spôsobom odstránenia

tekutých a pastovitých gudrónov riešenej environmentálnej záťaže. Podstatné podmienky

energetického využitia gudrónov sú:

- časť gudrónov je priamo spáliteľná (resp. spáliteľná po jednoduchej úprave, napr. po znížení

obsahu vody)

- podstatnú časť gudrónov je pred termickým zneškodnením potrebné prepracovať, (úprava

pH, zníženie koncentrácie síry, úprava skupenstva kvôli manipulácii a preprave),

- vzhľadom na chemické vlastnosti gudrónu, aj po prepracovaní bude odpadovým palivom (nie

druhotným palivom, §2 písm. t) a písm. u) vyhlášky č. 367/2015 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa

vyhláška MŽP SR č. 228/2014 Z.z.), t.j. bude stále klasifikovaný ako odpad a pri spaľovaní

bude podliehať predpisom ochrany ovzdušia pre spaľovanie odpadov,

- spálenie, resp. iný spôsob termického zneškodnenia odpadov bude závislé od kapacity

vhodných zariadení, t.j. nie je možné naplánovať zneškodnenie celého množstva v krátkom

čase,

- energetické využitie znečistených zemín nie je možné, resp. je veľmi limitované.

Princípom úpravy gudrónov je miešanie substancií (ropné, dechtové kaly a sorbentu - sušené

práškové uhlie) v technologickom zariadení v takom pomere, aby výsledným produktom bola zmes

pevného skupenstva, čo umožňuje najmä vysoká absorbčná schopnosť uhoľného prachu voči

kvapalným až pastovitým látkam. Vzniknutý sypký produkt je spáliteľný v granulačných kotloch a

cementárskych peciach. Úpravu je možné vykonať v technologickej linke, ale aj in situ. Konkrétny

spôsob úpravy navrhne zhotoviteľ geologickej úlohy a jeho účinnosť preukáže pilotnou skúškou.

Okrem stabilizácie a zneškodnenia spáliteľnej časti odpadov bude potrebné:

a. odčerpanie tekutej fázy odpadu pred začatím prác,

b. vykonanie pilotnej skúšky úpravy a spaľovania odpadov,

c. preukázanie stability a neškodnosti tuhej časti gudrónov, alebo ich stabilizácia,

d. sanácia znečistených zemín po cieľové kritériá sanácie navrhnuté v AR,

e. sanácia podzemnej vody po cieľové kritériá sanácie navrhnuté v AR,

62

f. konečná rekultivácia územia.

Výsledkom sanácie bude :

- eliminácia všetkých rizík vyplývajúcich z environmentálnej záťaže (možnosť pretečenia,

možnosť úniku kontaminantov do podzemnej vody a horninového prostredia, možnosť

kontaktu ľudí a zvierat s kontaminantmi),

- po zakrytí a úprave povrchu bude možné sanované územie využívať podobne ako jeho okolie,

len s obmedzením aktivít, ktoré by mohli významne narušiť pokryvnú vrstvu a zabrániť

odtoku zrážkovej vody z povrchu sanovaného územia.

7.3 POSTUP RIEŠENIA POSANAČNÉHO MONITORINGU

Posanačný monitoring bude podrobne špecifikovaný v záverečnej správe zo sanácie

environmentálnej záťaže s posanačnou analýzou rizika. Cieľom prác posanačného monitoringu je

sledovanie a zhodnotenie zmien a vývoja zvyškového znečistenia v podzemných vodách

v sledovanom území po skončení sanácie environmentálnej záťaže, tzn. kontrola účinnosti sanácie

environmentálnej záťaže vo vybraných monitorovacích objektoch, v súlade s odporúčaniami podľa

prílohy č. 11 b smernice MŽP SR z 28. januára 2015 č. 1/2015-7. na vypracovanie analýzy rizika

znečisteného územia. Stanovované budú ukazovatele charakterizujúce sanované kontaminanty (NEL

IR, NEL GC (C10-C40), BTEX, PAU). Predpokladá sa minimálne 10 monitorovacích objektov.

63

8. ŠPECIFIKÁCIA, ROZSAH A ČASOVÁ NADVÄZNOSŤ REALIZÁCIE GEOLOGICKÝCH PRÁC

8.1 STRETY ZÁUJMOV, VYTÝČENIE INŽINIERSKYCH SIETÍ, VSTUPY NA POZEMKY

Zhotoviteľ geologických prác je povinný:

Zabezpečiť riešenie stretov záujmov chránených osobitnými predpismi, tzn. získať súhlasné

stanoviská na výkon geologických prác od dotknutých orgánov štátnej správy,

Dohodnúť s vlastníkom každej nehnuteľnosti rozsah, spôsob vykonávania a dobu trvania

geologických prác, oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti začatie vykonávania geologických prác

písomne najmenej 15 dní vopred (§ 29 zákona č. 569/2007 Z. z.),

Zabezpečiť vytýčenie inžinierskych sietí pred zahájením technických prác.

Zhotoviteľ požiada o vyjadrenie k inžinierskym sieťam všetky dotknuté organizácie.

V súlade s § 9 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov bude

projekt zaslaný na vyjadrenie príslušnému orgánu ochrany prírody, t. j. okresnému úradu v sídle

kraja, odboru starostlivosti o životné prostredie (bývalý krajský úrad životného prostredia).

8.2 ŠPECIFIKÁCIA, POČET, ROZSAH A ČASOVÁ NADVÄZNOSŤ PRÁC GPŽP

8.2.1 PROJEKTOVANIE

Zhotoviteľ geologických prác vypracuje podľa § 12 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach

(geologický zákon) v znení neskorších predpisov projekt geologickej úlohy. Projekt vyjadruje cieľ

geologickej úlohy, navrhuje a odôvodňuje vybrané druhy geologických prác, určuje metodické

a technické postupy odborného a bezpečného vykonávania geologických prác, obsahuje údaje

o doteraz vykonaných geologických prácach v skúmanom území (o geologickej stavbe,

hydrogeologických pomeroch a znečistení územia.) Projektované prieskumné práce budú súčasťou

podrobného vykonávacieho projektu sanácie environmentálnych záťaží.

8.2.2 TECHNICKÉ PRÁCE

V záujmovom území budú realizované :

- mapovacie vrty zvislé a šikmé, ktorých cieľom bude identifikovať rozsah znečistenia zemín

v okolí a pod dnom gudrónových jám, realizované budú po obvode gudrónových jám, zvislé

do hĺbky 20 m, šikmé (2 pre každú jamu) do hĺbky 40 – 60 m,

- jadrové predvrty k dvojúrovňovým hydrogeologickým vrtom, ktorých cieľom bude

identifikovať geologickú stavbu a znečistenie horninového prostredia v mieste realizácie

dvojúrovňových hydrogeologických vrtov, realizované budú v miestach navrhovaných

dvojúrovňových hydrogeologických vrtov, hĺbka bude zodpovedať hlbšiemu z dvojice

hydrogeologických vrtov (100 – 300 m),

- hydrogeologické vrty jedno a dvojúrovňové, ktorých cieľom bude overiť hĺbkovú distribúciu

znečistenia v podzemnej vode, dvojúrovňové vrty budú realizované ako dvojice vrtov

s filtračnou časťou zabudovanou v rôznych hĺbkach (celková hĺbka vrtov bude 50 – 300 m),

- ručné sondy na odber vzoriek zemín budú slúžiť na doplnenie informácií získaných

mapovacími vrtmi a budú situované do dna okrajových častí gudrónových jám.

64

Situovanie navrhovaných vrtov (dvojíc vrtov) je znázornené v prílohe č. 5 projektu. Hĺbky a technické

parametre vrtov sú uvedené v tabuľke 23, celkový rozsah vrtných prác je v tabuľke 24.

Okrem realizácie nových vrtov je projektované preverenie a aktivácia 4 starších vrtov, ktoré nie sú

zaradené do aktívneho monitorovacieho systému.

Zneškodnenie znečistených vrtných jadier nie je projektované, vrtné jadrá budú dočasne ponechané

v lagúne a budú súčasťou jej sanácie.

Na tokoch Veľký Grapeľ a Jasenianka budú osadené po 2 vodočetné laty, do 10 vybraných vrtov budú

osadené kontinuálne snímače hladiny podzemnej vody, na lokalite bude osadený 1 zrážkomer.

Tab. 23 - Technické parametre navrhovaných vrtov

Druh vrtu Označenie Počet Hĺbka

(m) Spôsob vŕtania

Otvorený úsek (m)

Obsyp (m od-do)

Ílovanie (m od-do)

Mapovací z. MVZ 5 20 Jadrové - - -

Mapovací š. MVŠ 4 40-60 Jadrové

Predvrt jadrový PJ 8 50/300 Jadrové - - -

HG-zvislý HGZ 4 50 Jadrové 20 – 48 20 – 50 0 – 20

HG-zvislý HGZ 1 100 Jadrové 80 – 98 80 - 100 0 – 80



Ručný RS 20 2 Jadrové - - -

Poznámka: Zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy môže na základe priebežného vyhodnocovania upraviť situovanie a hĺbky vrtov ako aj hĺbku perforovaného (otvoreného) úseku vrtu bez toho, aby to bolo považované

za zmenu projektu, alebo zámenu prác, pokiaľ nebude prekročená celková metráž jednotlivých druhov vrtov.

Tab. 24 - Rozsah technických prác podrobného geologického prieskumu životného prostredia

Vrtné práce počet m.j.

Mapovacie vrty a jadrové predvrty k hydrogeologickým vrtom vrátane likvidácie 1 000 bm

Hydrogeologické vrty monitorovacie (vystrojené) 800 bm

Ručné sondy na odber pre analýzy vzoriek zemín do 2 m 20 ks

Preverenie a aktivácia existujúcich vrtov 4 ks

Merné zariadenia

Inštalácia merných zariadení na povrchových tokoch (jednoduché) 4 ks

Inštalácia elektronických merných zariadení (kontinuálny snímač hladiny vo vrte) 10 ks

Inštalácia zrážkomera (ombrometer) 1 ks

8.2.3. TERÉNNE MERANIA

Základné parametre vody a senzorické vlastnosti zemín

V priebehu čerpania vody počas vzorkovania podzemných vôd, počas hydrodynamických skúšok a

počas odberu vzoriek povrchových vôd budú vykonávané terénne merania základných fyzikálno-

chemických parametrov vody: teplota, merná elektrolytická vodivosť, oxidačno – redukčný potenciál,

obsah rozpusteného kyslíka a pH vody. Vzorky vody budú posudzované aj vizuálne a senzoricky

(zákal, zápach, zdanlivá farba). Merania budú vykonávané pomocou prenosných analytických

terénnych meracích zariadení (napr. WTW-set, AQUAREAD). Vo vzorkách zemín budú senzoricky

65

(organolepticky) zisťované príznaky znečistenia (zápach, farba, konzistencia). Počet meraní je

uvedený v tabuľke 25.

Atmogeochemické merania

Atmogeochemické merania poskytujú informácie o priestorovom rozložení znečistenia horninového

prostredia a podzemnej vody prostredníctvom overenia relatívnych koncentrácií prchavých látok

v pôdnom vzduchu. Atmogeochemické merania sa budú realizovať v zarážaných atmogeochemických

sondách a vo vŕtaných atmogeochemických sondách. Sondy budú zarážané do hĺbky 80 cm. Kvalita

pôdneho vzduchu bude zisťovaná prístrojom ECOPROBE, alebo iným prístrojom. Meraný bude obsah

prchavých organických látok (VOC), kyslíka a metánu. Merania budú priamo na lokalite

vyhodnocované.

Režimové merania

Počas realizácie vrtných prác sa na jednotlivých vrtoch zaznamená narazená hladina podzemnej vody.

Po zabudovaní hydrogeologických vrtov sa zameria hladina podzemnej vody v ustálenom stave.

Hladina podzemnej vody sa bude merať aj počas vzorkovacích prác v novo vybudovaných vrtoch

a tiež v iných objektoch v okolí, vrátane povrchovej vody. Merania hladín budú vykonané káblovým

vodivostným hladinomerom (napr. G50 - 200, ev. Solinst, prípadne meračom hrúbky vrstvy ropných

látok OWI a pod.). Tolerovaná maximálna chyba merania je 0,5 cm.

Hydrodynamické a migračné skúšky

Na desiatich novovybudovaných hydrogeologických vrtoch budú realizované overovacie

hydrodynamické skúšky, pozostávajúce z hydrodynamickej skúšky ako vo fáze čerpacej (24 hodín),

tak aj stúpacej (do ustálenia hladiny). Hydrodynamické skúšky budú realizované metódou

konštantnej výdatnosti, s cieľom spresnenia základných hydraulických parametrov zvodneného

prostredia. Pokiaľ budú identifikované pravdepodobné preferované cesty prúdenia podzemnej vody,

budú overené migračnými skúškami s použitím vhodného stopovača.

Geofyzikálne práce

Hlavným cieľom geofyzikálnych meraní bude prieskum geologických pomerov na lokalite a v jej

širšom okolí za účelom identifikácie preferovaných ciest pohybu podzemnej vody. Geofyzikálne

merania budú realizované pomocou geoelektrických metód, metódou elektrickej odporovej

tomografie (ERT) a základného CMD skríningu. Na skúmanej lokalite bude interpretovaných viacero

geofyzikálnych profilov o celkovej dĺžke 4 000 m.

Okrem toho budú na vybraných vrtoch realizované karotážne merania s cieľom identifikovať prítoky

do vrtu a prúdenie vody vo vrte.

Geodetické práce

Súčasťou terénnych prác bude aj geodetické zameranie vrtov, ostatných objektov a významných

bodov skládok a okolia. Geodetické zameranie objektov a dokumentačných bodov bude vykonané v 3

triede presnosti technológiou GNSS s pripojením na SK – POS vo výškovom systéme BpV prístrojom

GPS. Výsledky meračských prác budú spracované v databázovej štruktúre GIS.

66

Tab. 19 - Rozsah terénnych meraní

Terénne merania PP počet m.j.

Voda - ukazovatele stanovované v teréne (senzorické, pH, Eh, vodivosť, O2) 88 skúška

Horninové prostredie - zeminy - ukazovatele stanovované v teréne (senzorické) 150 skúška

Atmogeochemické merania 100 meranie

Režimové merania dlhodobé (hladina podzemnej a povrchovej vody, denné úhrny zrážok) 264 meranie

Prítokové skúšky hydrodynamické 10 deň

Migračné skúšky zvodného horninového prostredia 40 deň

Geofyzikálne meranie (VES, SOP, multikábel) 40 100 m

Geofyzikálne meranie (karotáž) 100 10 m

Zameranie geologických objektov

Geodetické merania (všetky sondy, vrty a iné objekty) 350 zámer

8.2.4 VZORKOVACIE PRÁCE Vzorky budú odoberané nasledovne:

● vzorky gudrónov a ostatných materiálov v gudrónovej jame

● vzorky podzemnej vody zo starších a novo vybudovaných monitorovacích vrtov,

● vzorky zemín z mapovacích vrtov a hydrogeologických vrtov.

Odbery vzoriek gudrónov budú zamerané najmä na vertikálne rozloženie obsahu lagún, a to

z hľadiska chemického zloženia aj z hľadiska fyzikálnych vlastností (skupenstvo, objemová hmotnosť,

bod topenia a pod.).

Odbery vzoriek zemín a podzemnej vody budú zamerané na zistenie prítomnosti kontaminujúcich

látok v dotknutých zložkách životného prostredia. Druh sledovaných anorganických i organických

kontaminujúcich látok vychádza z genézy lokality.

Odbery vzoriek zemín a podzemných vôd budú realizované v zmysle :

● STN EN ISO 5667-1 Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 1: Pokyny na návrhy programov odberu

vzoriek a techniky odberu vzoriek (2007)

● STN EN ISO 5667-3 Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 3: Konzervácia vzoriek vody a

manipulácia s nimi (2013)

● STN EN ISO 5667-11 Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 11: Pokyny na odber vzoriek

podzemných vôd (2010)

● STN EN ISO 5667-16 Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 16: Pokyny na biologické skúšanie

vzoriek (2000)

● STN EN ISO 19458 – Kvalita vody. Odber vzoriek na mikrobiologickú analýzu (2007).

Vzorkovacie práce zahŕňajú aj uskladnenie, archivovanie a vedenie dokumentácie o vzorkách.

Hustota, spôsob a množstvo odobratých vzoriek budú špecifikované zodpovedným riešiteľom.

Spôsob odberu vzoriek bude zodpovedať vlastnostiam sledovaných kontaminantov.

Vo vzorkách zemín budú koncentrácie znečisťujúcich látok analyzované v natívnej vzorke a vo výluhu.

Vzorky zemín odoberie zodpovedný riešiteľ, resp. spoluriešiteľ geologickej úlohy. Po zdokumentovaní

vrtného jadra budú určené úseky oddelené a vložené do vzorkovníc, stanovených a dodaných

príslušným akreditovaným laboratóriom. Vzorkovnice so vzorkami zemín budú do 24 hodín

67

prevezené, resp. uložené do chladničky a bezodkladne dopravené do príslušného laboratória.

V prípade nevystrojených vrtov budú vzorky zeminy odoberané do odberových trubíc v priebehu

hĺbenia, uložené do chladničky a ihneď prevezené do príslušného laboratória.

Pre dynamický odber vzoriek podzemnej vody bude použité čerpadlo s maximálnym výkonom do 0,2

l/s. Sací kôš čerpadla bude zapustený do príslušnej hĺbky podľa typu odberu vzorky podzemnej vody.

Odber vzorky podzemnej a povrchovej vody budú vykonávať výhradne zamestnanci riešiteľského,

resp. laboratórneho pracoviska, akreditovaného na túto činnosť. Typ vzorkovníc určí a dodá

kooperujúce akreditované laboratórium. Prehľad vzorkovníc je v tabuľke 26. Rozsah vzorkovacích

prác je špecifikovaný v tabuľke 27.

Druh vzorkovníc závisí od odoberaných analytov a je vždy konzultovaný so zodpovednými

pracovníkmi akreditovaného laboratória pred samotnou realizáciou odberu. V tabuľke je uvedený

zoznam vzorkovníc spolu s uvedeným spôsobom fixácie/konzervácie vzoriek vody v závislosti na

sledovaných ukazovateľoch.

Tab. 20 - Zoznam vzorkovníc a spôsob fixácie/konzervácie vzoriek vody

Stanovovaný ukazovateľ Druh vzorkovnice Objem (ml) Spôsob konzervácie

CHSKCr, BSK5 polyetylén 1000 chladenie

NH4+,SO4, Pcelk, Cl- polyetylén 1000 chladenie

Ncelk. sklo 250 chladenie

C10 – C40 sklo so zábrusom 1000 chladenie

NEL sklo so zábrusom 1000 chladenie

PAU sklo s teflonovým uzáverom 1000 chladenie

BTEX sklo teflonovým uzáverom 100 chladenie

kovy kontajner - polyetylén 100 filtrácia, 2ml HNO3, chladenie

CNcelk, CNtox polyetylén 500 NaOH

Ekotoxicita sklo 2000 chladenie

Mikrobiológia špeciálny kontajner PE 500 chladenie

Tab. 21 - Rozsah vzorkovacích prác

Odbery vzoriek pre PP počet m.j.

Odber vzorky horninového prostredia - zeminy 150 vzorka

Odber vzorky podzemnej vody - dynamický (začerpaním) 80 vzorka

Odber voľnej fázy kontaminantu - zonálne vzorkovanie lagúny 40 vzorka

Odber vzorky horninového prostredia nasýteného kontaminantom 10 vzorka

Odbery vzorky povrchovej vody - priamy náber 8 vzorka

Odber vzorky stavebných prvkov s drvením na frakciu do 2 mm (utopený stavebný odpad a krycia vrstva)

5 vzorka

8.2.5 LABORATÓRNE PRÁCE

Laboratórne skúšky v potrebnom rozsahu budú zabezpečovať certifikované laboratóriá. Odobraté vzorky zemín a podzemnej a povrchovej vody budú bezodkladne prepravované do zmluvného akreditovaného laboratória, v ktorom budú podrobené analytickým stanoveniam na vyššie uvedené ukazovatele. Vzorky budú odoberané do vzorkovníc dodaných zmluvným laboratóriom a prepravované v prenosných chladničkách, prípadne v chladiacich boxoch. Rozsah laboratórnych prác je špecifikovaný v tabuľke 28.

68

Tab. 22 - Rozsah laboratórnych prác

Laboratórne práce PP súbor 1

Zeminy a stavebné konštrukcie - uhľovodíkový index analýza 150

Zeminy a stavebné konštrukcie - NEL- IR,UV analýza 30

Zeminy a stavebné konštrukcie - BTEX analýza 30

Zeminy a stavebné konštrukcie - ClU analýza 30

Zeminy a stavebné konštrukcie - PAU analýza 150

Zeminy - organický uhlík vo frakcii foc (strata žíhaním) analýza 30

Zeminy - celkový uhlík (TOC) analýza 10

Zeminy a stavebné konštrukcie - kovy (Cr, Ni, Zn, Co, As, Sb, B, Ba, Mo, Hg) analýza 30

Zeminy - PCB analýza 30

Zeminy - základné nutrienty - N, P analýza 10

Zeminy - heterotrofné a degradujúce mikroorganizmy analýza 10

Zeminy - stanovenie zrnitosti a objemovej hmotnosti súdržných a nesúdržných zemín analýza 30

Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - C10-C40 (= NEL GC) analýza 30

Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh NEL-IR,UV analýza 30

Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - BTEX analýza 30

Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - ClU analýza 30

Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - PAU analýza 30

Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - kovy (Cr, Ni, Zn, Co, As, Sb, B, Ba, Mo, Hg) analýza 20

Zeminy - výluh - základné nutrienty - N, P analýza 20

Zeminy - výluh - ekotoxicita analýza 10

Podzemné a povrchové vody PCB analýza 88

Podzemné a povrchové vody - NEL IR,UV analýza 88

Podzemné a povrchové vody - C10-C40 analýza 88

Podzemné a povrchové vody - BTEX analýza 88

Podzemné a povrchové vody - ClU analýza 88

Podzemné a povrchové vody - PAU analýza 88

Podzemné a povrchové vody - kovy (Cr, Ni, Zn, Co, As, Sb, B, Ba, Mo, Hg) analýza 44

Podzemné a povrchové vody - základný chemický rozbor analýza 44

Podzemné vody - základné nutrienty (NO3, NH4, SO4, P-PO4) analýza 44

Podzemné vody - heterotrofné a degradujúce mikroorganizmy analýza 44

Úplný ekotoxikologický test na 4 druhoch živých organizmov vo vode analýza 10

Identifikácia voľnej fázy kontaminantu analýza 40

8.2.6. GEOLOGICKÉ ČINNOSTI

Sled, riadenie a koordinácia

Zhotoviteľ geologických prác je povinný podľa § 14 ods. 2 zákona č. 569/2007 Z. z. riešiť geologickú

úlohu v súlade s schváleným projektom a zabezpečiť, aby sa efektívne dosiahol jej cieľ počas celého

obdobia realizácie geologických prác.

Vypracovanie čiastkovej záverečnej správy s analýzou rizika znečisteného územia

Výsledky prieskumných geologických prác budú vyhodnotené formou čiastkovej záverečnej správy s

analýzou rizika znečisteného územia.

69

Záverečná správa bude obsahovať: aktualizovaný popis geologickej stavby a hydrogeologických

pomerov, identifikáciu aktuálneho stavu znečistenia horninového prostredia a podzemnej vody,

identifikáciu množstiev a vlastností materiálov v lagúnach.

Analýza rizika znečisteného územia bude vypracovaná podľa Smernice MŽP SR z 28. januára 2015 č.

1/2015 – 7. na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia a bude okrem iného obsahovať:

materiálovú bilanciu znečistenia, hodnotenie environmentálnych rizík, hodnotenie zdravotných rizík,

stanovenie cieľov a cieľových koncentrácií sanácie. Výpočet rizika šírenia znečistenia podzemnou

vodou bude riešený modelovaním – zostavený bude matematický model prúdenia podzemnej vody

vrátane šírenia kontaminantov.

8.3 ŠPECIFIKÁCIA, POČET, ROZSAH A ČASOVÁ NADVÄZNOSŤ PRÁC SANÁCIE ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE

8.3.1 PROJEKT SANÁCIE ENVIRONMENTÁLNEJ ZÁŤAŽE

Zhotoviteľ geologických prác vypracuje podľa § 12 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach

(geologický zákon) v znení neskorších predpisov projekt geologickej úlohy. Projekt vyjadruje cieľ

geologickej úlohy, navrhuje a odôvodňuje vybrané druhy geologických prác, určuje metodické

a technické postupy odborného a bezpečného vykonávania geologických prác, obsahuje údaje

o doteraz vykonaných geologických prácach v skúmanom území (o geologickej stavbe,

hydrogeologických pomeroch a znečistení územia.)

Na základe výsledkov prieskumu, analýzy rizika a pilotnej skúšky sanácie bude spracovaný projekt

sanácie. Oproti tomuto rámcovému projektu sanácie bude obsahovať spresnené údaje o:

- vlastnostiach uložených gudrónov, priebehu dna gudrónových jám a distribúcii rôznych

skupenstiev odpadov v gudrónových jamách,

- množstve zemín a horninového prostredia, ktoré je potrebné sanovať (na základe poznania

rozsahu znečistenia a cieľových koncentrácií sanácie),

- znečistení podzemnej vody v podloží lagún a ich okolia a o potrebe jej sanácie,

- technológii sanácie a množstve techniky potrebnej na vykonanie sanácie v stanovenom čase.

8.3.2 PRÍPRAVNÉ PRÁCE

Pred začatím sanácie bude zriadené zariadenie pracoviska, ktoré bude pozostávať z oplotenia,

manipulačných plôch pre nakladanie s materiálmi stabilizačnej zmesi a v prípade potreby aj s

kusovými odpadmi vyťaženými z lagún (drevo, stavebný odpad), sociálnych zariadení, zdroja vody

a elektrickej prípojky. Vybudované budú obvodové rigoly na odvedenie zrážkových vôd z okolia

mimo gudrónových jám. Rozsah prípravných prác bude nasledovný:

Tab. 23 - Rozsah prípravných prác

PI PII Spolu

Zriadenie zariadenia staveniska súbor 1 1 2

Oplotenie pracoviska m 400 400 800

Vybudovanie líniových sanačných objektov (drény, ryhy ..) m3 50 50 100

Doprava a inštalácia technológií čerpania tekutých kontaminantov súbor 1 0 1

Odčerpanie a separácia znečistenej vody a tekutých kontaminantov m3 5 500 2 800 8 300

70

Preprava znečistenej vody a ropných látok m3 5 500 2 800 8 300

Zneškodnenie odseparovaných tekutých odpadov m3 500 300 800

Vyčistenie a vypúšťanie prečistenej vody m3 5 000 2 500 7 500

Doprava a inštalácia sanačnej technológie súbor 1 0 1

Pilotný pokus stabilizácie vrátane prípravy a vyhodnotenia (na cca 500 m3) súbor 250 250 500

Odťaženie utopenej krycej vrstvy a vyseparovanie dreva m3 5 250 0 5 250

Inštalácia sanačných technológií sanácie podzemných vôd súbor 1 1 2

Inštalácia potrubných rozvodov a elektrických vedení súbor 1 1 2

Príprava manipulačnej plochy m2 5 000 2 000 7 000

Podstatnou časťou prípravných prác bude :

Odčerpanie a separácia znečistenej vody a tekutých kontaminantov

Už počas realizácie podrobného geologického prieskumu je možné začať s odčerpávaním vody

a tekutej fázy kontaminantov z oboch lagún. Táto činnosť musí byť vykonaná v každom prípade, nie je

závislá od výsledkov analýzy rizika (v prípade, že voda nebude vypúšťaná na lokalite). Naopak, všetky

ďalšie sanačné aktivity sú podmienené tým, že pred ich začatím bude tekutá zložka z gudrónových

jám odstránená.

Čerpané kvapaliny bude potrebné upraviť = neutralizovať nízke pH a oddeliť vodu, olejovité ropné

látky a tuhé častice.

Proces čistenia vody a separácie kvapalín je možné vykonať na lokalite v mobilnej technológii, alebo

v stabilnom zariadení na to určenom (neutralizačná stanica a čistiareň odpadových vôd).

Prvým krokom je odčerpanie kvapalín. Keďže ide o zmes kyslej vody a ropných látok vo voľnej fáze (s

prímesou pevných nečistôt), je potrebné vykonať čerpanie tak, aby nevznikla emulzia ropných látok,

ktorá komplikuje následnú separáciu.

V prípade použitia technológie úpravy a čistenia vody na mieste prichádza do úvahy použitie málo

otáčkového čerpadla (odolného voči chemikáliám), alebo vytvorenie podmienok pre gravitačný odtok

kvapalín do separačnej technológie.

Potrebné je odčerpať cca 8 300 (5 500 + 2 800) m3 kvapalín. Vzhľadom na relatívne krátky čas, za

ktorý je potrebné sanáciu vykonať, je potrebné optimalizovať čerpané množstvo a výkon separačnej

a čistiacej technológie. Pri čerpanom množstve 1 l/s by sa 8 300 m3 odčerpalo za 96 dní, pri 2 l/s za 48

dní. Odporúčame voliť čerpané množstvo a kapacitu mobilnej čistiarne 2 – 3 l/s, čo predstavuje dobu

čerpania a úpravy kvapalín cca 48 - 32 dní, čo je z pohľadu termínov realizácie prijateľná doba.

Čerpanie kvapalín môže prebiehať už počas podrobného prieskumu.

Pre čerpania kvapalín môže byť použité napríklad peristaltické čerpadlo, alebo špeciálne

pomalobežné čerpadlá na chemikálie.

Iným riešením je vytvorenie gravitačného odtoku, t.j. položenie potrubia z lagúny cez hrádzu do

separačnej technológie, ktorá v tomto prípade musí byť umiestnená nižšie, ako je najnižšia hladina

kvapaliny v lagúne, t.j. cca 2 – 5 m pod úrovňou súčasnej hladiny. Čerpadlo sa použije len pre

„natiahnutie“ kvapaliny do potrubia. Potrubie musí byť na konci opatrené uzatváracím a regulačným

ventilom.

Samotná technológia musí zabezpečiť :

- Separáciu vody a ropných látok

- Neutralizáciu kyslých vôd

71

- Zníženie koncentrácií kontaminantov vo vode na úroveň, ktorá umožní vypúšťanie vody (na

základe povolenia).

Podstatnými kontaminantmi vo vode z gudrónových jám sú: ropné látky (C10-C40, NEL), BTEX, PAU.

Okrem toho má voda vysokú mineralizáciu a obsah amónnych iónov a nízke pH. Je možná aj

prítomnosť PCB a As.

Aby technológia mohla splniť uvedené ciele, musí pozostávať z nasledujúcich technologických

stupňov:

- gravitačný odlučovač (pre zvýšenie účinnosti s koalescenčnou vložkou),

- zberná nádoba na ropné látky,

- stupeň neutralizácie kyslých vôd,

- aerátor, alebo stripovacia veža (na odstránenie látok BTEX),

- sorpčný filter, alebo iné zariadenie na zníženie koncentrácií PAU, PCB a As.

Pri umiestnení technológie separácie kvapalín a čistenia znečistenej vody priamo na lokalite bude

potrebné prečistené vody vypúšťať. Najbližším recipientom je pravostranný prítok potoka Veľký

Grapeľ (cca 400 m). Je to však tok s minimálnym prietokom a naviac po sútoku s Veľkým Grapľom

preteká popri využívanom prameni Kráľa Matyáša. Vhodnejším miestom na vypúšťanie vôd je preto

Veľký Grapeľ pod prameňom Kráľa Matyáša, t.j. vo vzdialenosti cca 800 m. Vypúšťané množstvo bude

cca 2 l/s a celkove bude vypustených cca 7 500 m3 vody. Vzhľadom na veľkosť toku bude požadovaná

vysoká kvalita vypúšťaných vôd, čo bude predstavovať veľmi vysoké nároky na účinnosť čistiacej

stanice.

1 – prívod vody, 2 – gravitačný odlučovač, 3 – zberná nádrž ropných látok, 4 – neutralizácia kyslých vôd, 5 –

nádrž na kaly, 6 – prečerpávacia nádrž, 7 – čerpadlo, 8 – stripovacia kolóna, 9 – prečerpávacia nádrž, 10 –

čerpadlo, 11 – sorpčný filter a odtok vody

Obr. 26 - Schéma mobilnej technológie separácie kvapalín a čistenia vody

Alternatívou k vypúšťaniu vody do recipientu je infiltrácia vôd do horninového prostredia.

Podmienkou je dosiahnuť kvalitu vypúšťanej vody zhodnú so súčasnou kvalitou podzemných vôd, čo

podľa súčasných výsledkov tiež vyžaduje čistenie vody v ukazovateľoch C10-C40, PCB, PAU a BTEX

prakticky na nulové hodnoty.

72

Otázku možného spôsobu vypúšťania vôd po ich prečistení a požadovaných výstupných koncentrácií

bude riešiť analýza rizika znečisteného územia spracovaná po vykonaní podrobného geologického

prieskumu životného prostredia.

Vzhľadom na pomerne zložitý problém vypúšťania prečistenej vody sa odčerpávanie a odvoz vody na

stabilnú neutralizačnú stanicu a ČOV javí ako reálna alternatíva. Čerpanie môže prebiehať rovnako,

ako je popísané vyššie, alebo priamo nasávaním do cisterny.

Pri požadovanej dobe odčerpania kvapalín za 32 - 48 dní a objeme jednej cisterny 10 m3, bude

potrebné denne odviezť 26 - 17 cisterien kvapaliny.

Najbližším vhodným zariadením je neutralizačná stanica a priemyselná ČOV v areáli bývalého podniku

Petrochema, vo vzdialenosti cca 7 km od lokality.

Vzdialenejšou alternatívou je neutralizačná a flotačná stanica a ČOV v Hriňovej, vo vzdialenosti 56

km. Výber ČOV je na zhotoviteľovi geologickej úlohy.

Vzhľadom na absenciu vhodného kolektora pre vypúšťanie prečistenej vody odporúčame na lokalite

vykonať len gravitačnú separáciu vody a olejovitých kvapalín. Pri vhodnom spôsobe čerpania, alebo

pri použití gravitačného odtoku bude gravitačná separácia veľmi efektívna a ďalej budú

transportované oddelene voda a olejovité látky - miesto zneškodnenia vody a olejov nemusí byť

totožné.

Pilotný pokus stabilizácie

Vzhľadom na súčasný stav poznania lokalít a s tým spojené neurčitosti návrhu sanácie je potrebné

pred spracovaním vykonávacieho projektu sanácie vykonať pilotný pokus. Ten bude spočívať

v realizácii stabilizácie časti obsahu lagúny (najmenej 250 m3 gudrónov z každej lagúny) a termickom

zhodnotení/zneškodnení v oprávnenom zariadení. Cieľom pilotného pokusu bude:

- overiť techniku a technológiu premiešavania,

- optimalizovať zloženie stabilizačnej zmesi,

- získať podklady pre optimalizáciu rýchlosti postupu prác,

- overiť podmienky termického zhodnotenia/zneškodnenia odpadov.

Postup a rozsah prác pilotného pokusu bude nasledovný:

- spracovanie projektu pilotného pokusu

- príprava územia

- odber technologických vzoriek gudrónov a znečistených zemín

- laboratórne skúšky stabilizácie

- doprava a inštalácia technológie

- stabilizácia, odťaženie, preprava odpadov

- termické zhodnotenie/zneškodnenie odpadov vrátane príslušných skúšok a analýz

- vyhodnotenie pilotného pokusu.

8.3.3 REALIZÁCIA SANÁCIE

Bude vykonávaná podľa schváleného vykonávacieho projektu, postupne v jednej a následne druhej

lagúne. Úpravu pastovitých gudrónov pred prepravou a zhodnotením/zneškodnením je možné

vykonávať in situ, alebo on site. Spôsob a postup navrhne zhotoviteľ sanácie. Po odstránení

pastovitých gudrónov budú overené fyzikálno-mechanické vlastnosti zostávajúcej vrstvy tuhých

gudrónov a podľa záverov analýzy rizika a z nej vyplývajúcej potreby bude (alebo nebude) vykonaná

73

ich dodatočná geotechnická stabilizácia. Pre potreby vyčíslenia nákladov sanácie sa počíta

s vykonaním stabilizácie zostávajúcich gudrónov a najviac znečistenej časti zemín. Menej znečistená

časť zemín bude sanovaná biodegradáciou in situ. Počas sanácie musí byť z povrchu sanovaného

územia neustále odvádzaná/odčerpávaná zrážková voda. V prípade, že bude preukázaná potreba,

bude vykonávaná sanácia podzemnej vody (pre potreby vyčíslenia nákladov predpokladáme potrebu

sanácie podzemnej vody).

Tab. 24 - Rozsah sanačných prác

PI PII PI+II

Sanácia gudrónov a zemín ex situ

Prepracovanie gudrónov na odpad vhodný na zneškodnenie/zhodnotenie m3 35 000 10 000 45 000

Odťažba gudrónov a nakladanie (nárast objemu pridaním aditív *1,5) m3 52 500 15 000 67 500

Preprava prepracovaných gudrónov** t 74 000 21 000 95 000

Sanácia gudrónov ex situ – zneškodnenie/zhodnotenie t 74 000 21 000 95 000

Sanácia zemín in situ

Geotechnická stabilizácia gudrónov in situ m3 50 250 3 700 53 950

Sanácia zemín in situ biodegradáciou m3

12 000 13 050 25 050

Sanácia podzemných vôd

Sanácia podzemnej vody čerpaním z vrtov objekt x

deň 730 730 1 460

Odčerpávanie voľnej fázy RL objekt x

deň 30 30 60

Prevádzka sanačnej jednotky na čistenie čerpanej podzemnej vody deň x s.j. 730 730 1 460

**(prepočet na tony *1,407)

8.3.4 SLEDOVANIE A VYHODNOCOVANIE PRIEBEHU A ÚČINKOV SANÁCIE

Sledovanie a vyhodnocovanie priebehu a účinkov sanácie bude vykonávané prostredníctvom

geologických činností, technických, vzorkovacích a laboratórnych prác a terénnych meraní.

Tieto práce a činnosti budú vykonávané počas celej doby sanácie. Geologické činnosti budú spočívať

predovšetkým v sledovaní, riadení, koordinácii a dokumentovaní prác. Na základe výsledkov analýzy

rizika budú vykonané technické – vrtné práce, t.j. budú realizované sanačné vrty. Jeden z vrtov bude

využívaný ako zdroj vody pre sociálne zariadenia a technologické procesy. Na vybraných vrtoch budú

vykonané karotážne merania s cieľom poznania podmienok prúdenia podzemnej vody vo vrte. Budú

odoberané kontrolné vzorky gudrónov a zemín pred a po úprave a vzorky podzemných vôd

z monitorovacích a sanačných vrtov. Súčasne s odbermi vzoriek budú vykonávané terénne merania

vlastností vody, senzorické stanovenia znečistenia zemín a vody. Pomocou kontinuálnych snímačov

bude vo vybraných vrtoch sledované kolísanie hladín podzemnej vody a budú sledované denné

úhrny zrážok.

Projektovaný je nasledovný rozsah prác :

Tab. 250 - Rozsah vrtných, vzorkovacích, terénnych a laboratórnych prác

Vrtné práce Sanácia EZ PI+PII

Mapovacie a kontrolné vrty na priebeh sanácie vrátane ich likvidácie bm 100

Hydrogeologické vrty sanačné- čerpacie (vystrojené) bm 200

Hydrogeologické vrty sanačné - infiltračné (vystrojené) bm 200

74

Hydrogeologické vrty sanačné - ventingové, vákuové, injekčné, aplikačné (vystrojené) bm 200

Subhorizontálne respiračné sondy bm 200

Ručné sondy na odber pre analýzy vzoriek zemín do 2 m ks 40

Odbery vzoriek pre sanáciu EZ

Odber vzorky horninového prostredia - zeminy, stabilizovaný gudrón odber 140

Odber vzorky podzemnej vody - statický odber 144

Odber vzorky podzemnej vody - dynamický (začerpaním) odber 120

Odber voľnej fázy kontaminantu odber 20

Odber vzorky horninového prostredia nasýteného kontaminantom odber 20

Odbery vzorky povrchovej vody - priamy náber odber 48

Odber vzorky stavebných prvkov s drvením na frakciu do 2 mm odber 10

Terénne merania sanácia EZ

Voda - ukazovatele stanovované v teréne (senzorické, pH, Eh, vodivosť, O2) skúška 264

Horninové prostredie - zeminy - ukazovatele stanovované v teréne (senzorické) skúška 140

Atmogeochemické merania meranie 200

Režimové merania dlhodobé (hladina podzemnej vody – 10 vrtov, zrážky – 24 x mesačné odčítanie údajov) meranie 264

Laboratórne práce sanácia EZ

Zeminy a stavebné konštrukcie - C10-C40 analýza 160

Zeminy a stavebné konštrukcie - NEL- IR,UV analýza 50

Zeminy a stavebné konštrukcie - BTEX analýza 50

Zeminy a stavebné konštrukcie - ClU analýza 50

Zeminy a stavebné konštrukcie - PAU analýza 160

Zeminy a stavebné konštrukcie - kovy (Cr, Ni, Zn, Co, As, Sb, B, Ba, Mo, Hg) analýza 50

Zeminy - základné nutrienty - N, P analýza 50

Zeminy - degradujúce mikroorganizmy analýza 50

Zeminy - PCB analýza 160

Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - C10-C40 (= NEL GC) analýza 50

Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh NEL-IR,UV analýza 20

Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - BTEX analýza 20

Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - ClU analýza 20

Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - PAU analýza 50

Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - kovy (Cr, Ni, Zn, Co, As, Sb, B, Ba, Mo, Hg) analýza 20

Zeminy - výluh - základné nutrienty - N, P analýza 20

Analýza stavebných materiálov pre skládkovanie - inertný odpad analýza 2

Analýza stavebných materiálov pre skládkovanie - nebezpečný odpad analýza 10

Podzemné a povrchové vody - NEL IR,UV analýza 78

Podzemné a povrchové vody - C10-C40 analýza 312

Podzemnéa povrchové vody - BTEX analýza 78

Podzemné a povrchové vody - ClU analýza 78

Podzemné a povrchové vody - PAU analýza 312

Podzemné a povrchové vody PCB analýza 78

Podzemné a povrchové vody - kovy (Cr, Ni, Zn, Co, As, Sb, B, Ba, Mo, Hg) analýza 78

Podzemné a povrchové vody - základný chemický rozbor analýza 78

Podzemné vody - základné nutrienty (NO3, NH4, SO4, P-PO4) analýza 39

Podzemné vody - heterotrofné a degradujúce mikroorganizmy analýza 39

75

Úplný ekotoxikologický test na 4 druhoch živých organizmov vo vode analýza 10

Identifikácia voľnej fázy kontaminantu analýza 20

8.3.5 IZOLÁCIA POVRCHU A KONEČNÁ REKULTIVÁCIA ÚZEMIA

Po ukončení procesu stabilizácie na celej ploche bude upravený povrch terénu tak, aby na ňom

nevznikali miesta bez prirodzeného odtoku zrážkových vôd. V závislosti od overených vlastností

stabilizátu bude, alebo nebude na povrch uložená tesniaca vrstva (geomembrána, alebo minerálne

tesnenie) a drenážna vrstva (pre potreby vyčíslenia nákladov predpokladáme potrebu tesniacej aj

drenážnej vrstvy). V prípade použitia tesniacej vrstvy budú pod ňou vytvorené drenážne štrkové

rebrá, zaústené v najvyššom mieste rekultivovaného povrchu do jednej, alebo viacerých plynových

sond, v ktorých bude počas posanačného monitoringu sledovaná kvalita pôdneho vzduchu. V každom

prípade bude na povrch položená krycia rekultivačná vrstva a bude vykonané zatrávnenie. Vo svahu

nad sanovanou plochou bude zriadený obvodový rigol pre odvedenie dažďových vôd pritekajúcich zo

svahu.

Tab. 31 - Rozsah ukončovacích a rekultivačných prác

Sanácia environmentálnej záťaže - likvidácia pracoviska a rekultivácia územia PI PII PI+PII

Úprava povrchu terénu po ukončení sanácie (vrátane likvidácie manipulačných plôch) m

2 19 000 19 000 38 000

Položenie plynovej drenáže a výduchov súbor 1 1 2

Položenie tesniacej vrstvy m2 11 000 11 000 22 000

Položenie drenážnej vrstvy m3 11 000 11 000 22 000

Položenie krycej rekultivačnej vrstvy m2 14 000 14 000 28 000

Vybudovanie obvodového rigolu m 120 120 240

Demontáž technológií sanácie podzemných vôd a zemín in situ hod. 300 300 600

Demontáž technológií sanácie gudrónov súbor 1 0 1

Demontáž potrubí a elektrických vedení bm 600 600 1 200

Likvidácia vystrojených vrtov bm 120 120 240

Biologická rekultivácia povrchu (zatrávnenie) m2 19 000 19 000 38 000

8.3.6 ZÁVEREČNÁ SPRÁVA GEOLOGICKEJ ÚLOHY S POSANAČNOU ANALÝZOU RIZIKA

Výsledky riešenia geologickej úlohy budú vyhodnotené formou záverečnej správy zo sanácie

environmentálnej záťaže s posanačnou analýzou rizika znečisteného územia. Záverečná spáva bude

vypracovaná v súlade s geologickým zákonom, vyhláškou MŽP SR č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva

geologický zákon, podľa Smernice MŽP SR č. 2/2000 o zásadách spracovania a odovzdávania úloh a

projektov v Geografickom informačnom systéme (GIS) a v súlade s ostatnými právnymi predpismi a

príslušnými technickými normami. Posanačná analýza rizika znečisteného územia bude vypracovaná

v súlade s vyhláškou MŽP SR č. 51/2008 Z. z. a Smernicou MŽP SR č.1/2015-7 na vypracovanie analýzy

rizika znečisteného územia.

76

8.4 ŠPECIFIKÁCIA, POČET A ROZSAH PRÁC PRE REALIZÁCIU POSANAČNÉHO MONITORINGU

Posanačný monitoring bude realizovaný za účelom sledovania účinnosti sanačných opatrení a kontroly dosiahnutia sanačných limitov. Posanačný monitoring bude vykonávaný na základe objednávateľom schváleného projektu posanačného monitoringu. Projekt bude vypracovaný v súlade s geologickým zákonom a vyhláškou č. 51/2008 Z.z. Dĺžka posanačného monitoringu bude projektovaná s ohľadom na možnosti čerpania finančných prostriedkov z Operačného programu Kvalita životného prostredia (maximálne do 30. júna 2023).

Tab. 32 - Rozsah prác pre posanačný monitoring

Druh prác

PI PII PI+PII

Spracovanie projektu geologickej úlohy – posanačný monitoring EZ súbor 1

Sled, riadenie, koordinácia - posanačný monitoring EZ súbor 1

Odbery vzoriek pre posanačný monitoring

Odber vzorky podzemnej vody - dynamický (začerpaním) odber 40 40 80

Odber vzorky pôdneho vzduchu začerpaním odber 16 16 32

Odbery vzorky povrchovej vody - priamy náber odber 16 16 32

Terénne merania posanačný monitoring

Voda - ukazovatele stanovované v teréne (senzorické, pH, Eh, vodivosť, O2) skúška 40 40 80

Atmogeochemické merania meranie 16 16 32

Laboratórne práce posanačný monitoring

Podzemné a povrchové vody - C10-C40 analýza 40 40 80

Podzemné a povrchové vody - BTEX analýza 40 40 80

Podzemné a povrchové vody - PCB analýza 40 40 80

Podzemné a povrchové vody - PAU analýza 40 40 80

Podzemné a povrchové vody - základný chemický rozbor analýza 20 20 40

Analýza pôdneho vzduchu - prchavé uhľovodíky analýza 16 16 32

Záverečná správa z posanačného monitoringu súbor 1

Záverečná správa z posanačného monitoringu bude vypracovaná v súlade s geologickým zákonom a

vyhláškou č. 51/2008 Z.z..

8.5 KONTROLA PRIEBEHU SANAČNÝCH PRÁC

Kontrola priebehu celého súboru navrhovaných prác bude zabezpečená kontrolnou činnosťou

odborného geologického dohľadu, ktorého úlohou bude sledovať súlad prác s projektom, účelnosť

vykonávaných prác z hľadiska dosiahnutia cieľa a odoberať kontrolné vzorky, ktoré budú analyzované

v nezávislom akreditovanom laboratóriu. Odborný geologický dohľad nie je súčasťou tohto

projektu.

77

9. KVALITATÍVNE POŽIADAVKY NA VYKONÁVANIE GEOLOGICKÝCH PRÁC Geologické práce budú vykonávané v súlade s nasledovnými predpismi:

zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších

predpisov

vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický

zákon v znení neskorších predpisov

zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže

a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

smernica Ministerstva životného prostredia SR č. 1/2015-7 na vypracovanie analýzy rizika

znečisteného územia.

Nakladanie s odpadmi bude vykonávané v súlade s nasledovnými predpismi:

Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

Vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch

v znení neskorších predpisov.

Vyhláška MŽP SR č. 365/2015 Z. z. ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov v znení neskorších

predpisov.

Vyhláška MŽP SR č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti v znení


Vyhláška č. 372/2015 Z. z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti


Oznámenie č. 368/2015 Z. z. ako výnos č. 1/2015 o jednotných metódach analytickej kontroly

odpadov

a iné.

Nakladanie s vodami bude vykonávané v súlade s nasledovnými predpismi:

zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.


predpisov,

vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 200/2018 Z. z., ktorou sa

ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, o náležitostiach

havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd,

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z. , ktorým sa ustanovujú požiadavky na

dosiahnutie dobrého stavu vôd,

a iné.

9.1 TECHNICKÉ PRÁCE

Návrh a vybudovanie monitorovacieho systému kvality podzemnej vody bude rešpektovať

požiadavky normy:

78

STN ISO 5667-22: 2012 (75 7051) Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 22: Pokyny na navrhovanie

a inštaláciu monitorovacích bodov podzemnej vody.

9.2 VZORKOVACIE PRÁCE

Odbery vzoriek budú vykonávané v súlade s požiadavkami noriem:

STN ISO 5667-6: 2007 (75 7051) Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 6: Pokyny na odber vzoriek

z riek a potokov,

STN ISO 5667-11: 2010 (75 7051) Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 11: Pokyny na odber

vzoriek podzemných vôd,

STN ISO 5667-14: 2000 (75 7051) Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 14: Pokyny na

zabezpečenie kvality pri odbere environmentálnych vzoriek vody a manipulácii s nimi,

STN EN 14799 a TNI CEN/TR15310-1 až 5 a STN 01 5111 – Ober vzoriek zemín a kalov,

STN 01 5113 – Odber pôdneho vzduchu.

9.3 TERÉNNE MERANIA

Terénne merania a organoleptické skúšky vody budú vykonávané v súlade s požiadavkami noriem:

STN EN ISO 7027: 2001 (75 7361) Kvalita vody. Stanovenie zákalu,

STN EN 27888: 1998 (75 7362) Kvalita vody. Stanovenie elektrolytickej vodivosti,

STN EN ISO 7887: 2012 (75 7363) Kvalita vody. Skúšanie a stanovenie farby,

STN 75 7375: 2007 Kvalita vody. Stanovenie teploty.

Geodetické merania budú požadované minimálne v 3. triede presnosti. Výstupom geodetických prác

bude geodetická správa.

9.4 LABORATÓRNE PRÁCE

Všetky odobrané vzorky zemín, podzemných vôd, pôdneho vzduchu budú analyzované

v akreditovanom chemickom laboratóriu.

9.5 LIKVIDAČNÉ A REKULTIVAČNÉ PRÁCE Mapovacie nevystrojené vrty sa zlikvidujú. Pri likvidácii budú dodržané nasledujúce všeobecné

pravidlá:

štrkové polohy budú zasypané inertným obsypom ešte v zapaženom stave. V ílových polohách a

navážkach bude vykonaná tamponáž vrtu tesniacim bentonitom,

na záver likvidácie vrtu bude realizované zaistenie jeho ústia tak, aby boli splnené požiadavky na

bezpečnosť povrchu, objednávateľ posúdi správnosť likvidácie,

skartácia hmotnej geologickej dokumentácie bude vykonaná po zdokumentovaní, vyhodnotení

a ovzorkovaní vrtov na základe súhlasu objednávateľa geologickej úlohy,

likvidácia vrtu bude zaznamenaná v prvotnej geologickej dokumentácii daného vrtu,

vrtné jadrá z prieskumných objektov budú zlikvidované v zmysle zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov až po súhlase objednávateľa, do daného termínu budú archivované vo vzorkovniciach na jadrá,

79

terén v mieste zlikvidovaných vrtov a v ich okolí bude uvedený do pôvodného stavu.

9.6 ŠPECIFIKÁCIA KONTROLNÝCH PRÁC POČAS REALIZÁCIE Kontrola priebehu celého súboru navrhovaných prác bude zabezpečená:

sledovaním, riadením a koordináciou prác zodpovedným riešiteľom úlohy,

kontrolnou činnosťou odborného geologického dohľadu, ktorého úlohou bude sledovať súlad

prác s projektom, účelnosť vykonávaných prác z hľadiska dosiahnutia cieľa a odoberať kontrolné

vzorky, ktoré budú analyzované v nezávislom akreditovanom laboratóriu.

10. SPÔSOB ZABEZPEČENIA GEOLOGICKEJ ÚLOHY

10.1 ŠPECIFIKÁCIA TECHNOLOGICKÝCH POSTUPOV RIEŠENIA GEOLOGICKEJ ÚLOHY

Vrtné práce

Na lokalite budú realizované vrtné práce, za účelom vybudovania siete mapovacích nevystrojených

vrtov a hydrogeologických vrtov slúžiacich zistenie znečistenia podzemnej vody a na monitorovanie

znečistenia počas sanácie a po nej. Hydrogeologické vrty budú vystrojené tak, aby umožňovali

vykonanie hydrodynamických skúšok, terénnych meraní fyzikálno-chemických parametrov, režimové

pozorovania, odbery vzoriek podzemnej vody.

Hydrodynamické skúšky

Pri čerpacích skúškach bude použité ponorné čerpadlo. Čerpadlo bude pripojené na elektrocentrálu

či iný zdroj elektrickej energie a podzemná voda bude odpadovým potrubím vyvedená na

v dostatočnej vzdialenosti od čerpaného vrtu. Vzhľadom na predpokladané znečistenie podzemnej

vody bude voda pred vypúšťaním čistená. Čerpané množstvo bude merané do kalibrovanej nádoby.

Po ukončení čerpania bude realizovaná stúpacia skúška. Počas hydrodynamických skúšok bude

meraná a registrovaná hladina podzemnej vody.

Sanačné práce

Technologický postup pre realizáciu prác navrhne zhotoviteľ geologickej úlohy. Postup musí byť

volený tak, aby bol v súlade s týmto projektom a aby bol dosiahnutý cieľ geologickej úlohy a splnené

kvalitatívne požiadavky na vykonávanie geologických prác.

Kvalitatívne podmienky technických prác

Práce budú vykonávané tak, aby boli dodržané všeobecné záväzné predpisy týkajúce sa podstatných

kvalitatívnych podmienok geologických výkonov odboru 904. Všetky náležitosti týkajúce sa stretov

záujmov na predmetnom území sond (inžinierske siete, vstupy na pozemky) zabezpečuje zhotoviteľ

technických prác. Bez týchto potvrdení sa nesmú začať technické práce.

Priestorový priebeh vrtu je určený projektovanou osou vrtu. U zvislého vrtu je max. odchýlka do 3°

pri prevŕtavaní horninových vrstiev pod uhlom 90°- 60°. Vrt musí byť priechodný až do ukončenia

všetkých projektovaných skúšok, pozorovaní a meraní.

80

Ku každému novému vrtu sa vypracuje technická správa, ktorá bude obsahovať najmä všetky detailné

informácie o samotnom vrte (umiestnenie vrtu, dátum vŕtania, obsluha, postup vŕtania a technická

schéma vystrojenia vrtu).

Zabezpečenie geologických diel

Chráničky monitorovacích vrtov budú ukončené uzávermi, ktoré majú funkciu ochrany vnútorného

priestoru vrtu pred klimatickými vplyvmi a proti prípadnému neoprávnenému vniknutiu do vrtu

(uzamknutie, netypické skrutky, „bludiskový“ uzáver). Výška nadzemnej časti chráničky bude do

výšky 0,5 m. V prípadoch, kde by mohla nadzemná chránička prekážať užívateľovi pozemku, bude

nadzemná časť vrtu zabudovaná tak, aby zabezpečovala požadovanú ochranu vrtu (pojazdové

záhlavie vrtu a pod.).

10.2 ŠPECIFIKÁCIA TECHNICKÝCH PROSTRIEDKOV NA RIEŠENIE GEOLOGICKEJ ÚLOHY

Technické prostriedky pre realizáciu prác navrhne zhotoviteľ úlohy. Technické prostriedky musia byť

volené tak, aby bol dosiahnutý cieľ úlohy a splnené kvalitatívne požiadavky na vykonávanie

geologických prác.

10.3 SPÔSOB MANIPULÁCIE SO VZORKAMI, VYPÚŠŤANIE VÔD, SPÔSOB NAKLADANIA S ODPADMI

Pevné a kvapalné vzorky budú odoberané tak, aby všetok objem vzorky bol použitý na naplnenie

vzorkovníc. V prípade zjavnej kontaminácie podzemnej vody (senzorické skúšky) bude čerpaná voda

(pri odbere vzoriek a pri hydrodynamických skúškach) vypúšťaná cez filter s fibroilom, alebo

vapexom, alebo bude čerpaná do nádob objemu zodpovedajúceho objemu vyčerpanej vody (3 x

objem vrtu – pri vzorkovaní). Neznečistená podzemná voda bude počas odberu vzoriek vypúšťaná na

terén.

Nakladanie s odpadmi bude realizované v zmysle platných predpisov v odpadovom hospodárstve.

Zhotoviteľ vo vykonávacom projekte bude definovať druhy a množstvá odpadov, s ktorými bude

nakladať a tiež spôsob nakladania s nimi.

O nakladaní s každým druhom nebezpečného odpadu bude informovať evidenčný list, určený

pre každý druh odpadu osobitne. Do evidenčného listu zapíše zodpovedný pracovník údaje

o množstve vzniknutého a zneškodneného nebezpečného odpadu v určitom časovom intervale.

Nesmie dôjsť k zmiešaniu nebezpečných odpadov a ich styku so zložkami životného prostredia (voda,

pôda, horninové prostredie).

Manipuláciu s nebezpečnými odpadmi vykonávajú poverení pracovníci zhotoviteľa, poučení

pre nakladanie s nebezpečnými odpadmi, ktorí sú povinní dodržiavať:

bezpečnostné predpisy

protipožiarne predpisy

predpisy hygieny práce.

81

10.4 LIKVIDAČNÉ A REKULTIVAČNÉ PRÁCE

Po ukončení prác sa vykonajú terénne úpravy s cieľom uvedenia predmetnej lokality do pôvodného

stavu. Všetky technické objekty budú zlikvidované okrem objektov posanačného monitoringu.

10.5 SPÔSOB ZABEZPEČENIA VSTUPOV NA POZEMKY, OPATRENIA NA ZAMEDZENIE VZNIKU ŠKÔD, BEZPEČNOSŤ, OCHRANA ZDRAVIA A PROTIPOŽIARNE OPATRENIA

V zmysle zákona č. 569/2007 Z. z. zhotoviteľ geologických prác a ním poverené osoby sú oprávnení

na účel geologických prác vo verejnom záujme vstupovať na cudzie pozemky, zriaďovať na nich

pracoviská, prístupovú cestu a prívod vody a energie, vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy

a odstraňovať porasty. Tieto činnosti však možno vykonávať iba v nevyhnutnom rozsahu,

na nevyhnutne potrebný čas a za primeranú náhradu.

Zhotoviteľ geologických prác je povinný dohodnúť s vlastníkom nehnuteľnosti rozsah, spôsob

vykonávania a dobu trvania geologických prác a oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti začatie

vykonávania geologických prác písomne najmenej 15 dní vopred.

Ak vlastník nehnuteľnosti nesúhlasí s rozsahom, spôsobom a dobou trvania geologických prác

a nedôjde o tom k dohode, rozhodne na návrh zhotoviteľa geologických prác ministerstvo (§ 29 ods.

4 zákona č. 569/2007 Z. z.).

Zhotoviteľ geologických prác je povinný dbať na to, aby sa čo najmenej zasahovalo do práv a právom

chránených záujmov vlastníka nehnuteľnosti a aby nevznikli škody, ktorým možno zabrániť (§ 29 ods.

6 zákona č. 569/2007 Z. z.).

Za užívanie nehnuteľnosti patrí vlastníkovi nehnuteľnosti od zhotoviteľa geologických prác primeraná

náhrada. Ak nedôjde k dohode o primeranej náhrade, rozhodne o nej súd (§ 29 ods. 7 zákona

č. 569/2007 Z. z.).

Zhotoviteľ geologických prác je povinný zaslať oznámenie o skončení geologických prác vlastníkom

dotknutých nehnuteľností najneskôr v deň skončenia činnosti (§ 29 ods. 8 zákona č. 569/2007 Z.z.).

Navrhované práce budú vykonané podľa platných noriem a predpisov a budú dodržané všetky

ustanovenia zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, Vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.

147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon

niektorých pracovných činností, Vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou

sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia.

82

11. HARMONOGRAM PRÁC Harmonogram je spracovaný pre celú geologickú úlohu, t.j. prieskum environmentálnej záťaže,

pilotný pokus sanácie a prípravné práce, samotnú sanáciu a posanačný monitoring.

P.č. Názov plnenia Termín plnenia* 1 Vypracovanie a schválenie vykonávacieho projektu geologickej

úlohy IV. kv. 2019

2 Realizácia technických a vzorkovacích prác a terénnych meraní IV. kv. 2019 – II. kv. 2020 3 Realizácia laboratórnych prác a geologických činností IV. kv. 2019 – II. kv. 2020 4 Vypracovanie záverečnej správy s AR znečisteného územia IV. kv. 2019 – II. kv. 2020 5 Posúdenie, prerokovanie a schválenie záverečnej správy s AR II. kv. 2020 1 Vypracovanie a schválenie projektu pilotného pokusu II. kv. 2020 2 Odčerpanie a separácia kvapalín II. kv. 2020 – III. kv. 2020 3 Realizácia pilotného pokusu III. kv. 2020 – IV. kv. 2020 4 Vyhodnotenie pilotného pokusu IV. kv. 2020 1 Aktualizácia projektu sanácie EZ IV. kv. 2020 2 Sanácia EZ – prípravné práce IV. kv. 2020 – I. kv. 2021

3 Sanácia EZ – sanácia gudrónov a zemín I. kv. 2021 – III. kv. 2022

4 Sanácia EZ – konečné úpravy terénu a rekultivácia lokality III. kv. 2022 – I. kv. 2023

5 Sanácia EZ – sanácia podzemnej vody I. kv. 2021 – I. kv. 2023

6 Sanácia EZ – vzorkovacie a laboratórne práce, terénne merania I. kv. 2021 – I. kv. 2023

7 Vypracovanie a schválenie záverečnej správy zo sanácie I. kv. 2023

1 Vypracovanie a schválenie projektu posanačného monitoringu I. kv. 2023 2 Realizácia monitorovania I. kv. 2023 – II. kv. 2023 3 Vypracovanie a schválenie záverečnej správy z monitoringu II. kv. 2023 *Termín začiatku geologických prác bude závislý od dĺžky procesu verejného obstarávania

83

12. ODÔVODNENIE GEOLOGICKEJ ÚLOHY

Realizácia projektu geologickej úlohy je opodstatnená z pohľadu schváleného Programového

vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na rok 2016-2020 (Environmentálna politika), kde je jednou

z priorít vlády SR v oblasti životného prostredia aj odstraňovanie EZ, ktoré predstavujú

nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životné prostredie, zvyšujú kontamináciu pôdy, horninového

prostredia a podzemných vôd.

Vzhľadom na to, že environmentálne záťaže BR (015) / Predajná – skládka PO Predajná I a BR (016) /

Predajná – skládka PO Predajná II sú lokality s vysokou prioritou, je ich sanácia veľmi žiadúca

a potrebná. Obe gudrónové depónie sú umiestnené v geologicky a hydrogeologicky nevhodnom

prostredí s vysokou priepustnosťou skrasovatených karbonatických hornín.

Geologický úloha je riešená z verejných zdrojov z dôvodu, že podľa zákona č. 409/2011 Z. z. o

niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

nebolo možné určiť povinnú osobu za tieto environmentálne záťaže, nakoľko obe depónie boli

v minulosti (pred rokom 1989) právoplatne povolené a pôvodca environmentálnej záťaže už

neexistuje.

Úloha Sanácia environmentálnych záťaží v obci Predajná bude realizovaná v súlade s opatreniami

vyplývajúcimi zo Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží (2016-2021) a z Vodného

plánu Slovenska.

Sanácia environmentálnych záťaží v obci Predajná bude významným príspevkom k zlepšeniu stavu

životného prostredia v tejto zaťaženej oblasti.

84

13. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. Auxt et al., 2017: Orientačný prieskum gudrónov a zemín Predajná I_II, HES-COMGEO, s.r.o. 2. Frankovská et al., 2010: Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží. ŠGUDŠ, Bratislava

3. Halmo, F., 2006: Stanovenie PCB. VUP, a.s.

4. Maloveský, M., Schwarz, J., 1999: Petrochema a.s., Dubová Projekt technického riešenia

likvidácie, sanácie a rekultivácie skládky nebezpečných odpadov Predajná I a Predajná II.

EnviGeo s.r.o.

5. Mitter, P., 1984: Prieskum pre sledovanie zmien a dosahu znečistenia podzemnej vody

spôsobeného únikmi zo skládok gudrónov v Predajnej. Správa o výskume za rok 1984, Múzeum

Slovenského krasu a ochrany prírody Liptovský Mikuláš

6. Nigrinyova, J., Schwarz, J., 2000: Petrochema a.s., Dubová Posúdenie kvality podzemných vôd

v okolí skládok gudrónov Predajná I a Predajná II, EnviGeo, s.r.o.

7. Ostrolucký, J., 1994: Predajná. Posudok, GEOCONSULT a.s. Košice

8. Ostrolucký, J., Gálisová, M., 1981: Predajná II – skládka gudrónov. IGHP, n.p. Košice

9. Ostrolucký, J. a kol., 1982: Predajná II – skládka gudrónov. IGHP, n.p. Košice

10. Ostrolucký, J., Gálisová, M., 1986: Predajná I a II – sledovanie zmien znečistenia podzemnej

vody. Záverečná správa z vyhľadávacieho hydrogeologického prieskumu. IGHP, n.p. Košice

11. Piatrik, M., Balara, M., Fabríci, M., 2006: Zneškodňovanie a úprava gudrónov – odpadov zo

spracovania ropy v petrochemickom priemysle. Štúdia uskutočniteľnosti.

12. Pirman, I., Potyš, Z., 1997: Skládky gudrónov Predajná I, II – hydrogeologický prieskum.

Záverečná správa, ENVICONSULT s.r.o.

13. Tkáčová, H., Halmešová, S., Lizoň, I., 1980: Predajná II – skládka gudrónov, geofyzikálny

prieskum. GEOFYZIKA n.p. Brno, závod Bratislava

14. Tkáčová, H., Halmešová, S., 1981: Predajná – skládka gudrónov II (II.etapa), geofyzikálny

prieskum. GEOFYZIKA n.p. Brno, závod Bratislava

Legislatívny rámec:

1. Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších

predpisov.

2. Vyhláška MŽP SR č. 51/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon v znení neskorších

predpisov.

3. Zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a

o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Metodické usmernenie MŽP SR k Plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže podľa

zákona č.409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o

zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Smernica Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 28. januára 2015

č. 1/2015-7. na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia.

6. Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení


7. Vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch


8. Vyhláška MŽP SR č. 365/2015 Z. z. ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov v znení neskorších

predpisov.

85

9. Vyhláška MŽP SR č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti v znení


10. Vyhláška č. 372/2015 Z. z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti


11. Oznámenie č. 368/2015 Z. z. ako výnos č. 1/2015 o jednotných metódach analytickej

kontroly odpadov

12. Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.


predpisov,

13. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 200/2018 Z. z., ktorou sa

ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, o náležitostiach

havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd,

14. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona

15. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z. , ktorým sa ustanovujú požiadavky na

dosiahnutie dobrého stavu vôd

86

14. ROZPOČET GEOLOGICKEJ ÚLOHY

87

LOKALITA: BR (015) / Predajná – skládka PO Predajná I, BR (016) / Predajná – skládka PO Predajná II

Sanácia environmentálnej záťaže vrátane podrobného geologického prieskumu s analýzou rizika znečisteného územia a posanačného monitoringu

Číslo položky

Názov výkonu Merná

jednotka

P I + P II počet

jednotiek

Jednotková cena v EUR

bez DPH

Cena v EUR bez DPH

1 Spracovanie projektu geologickej úlohy - prieskum, sanácia EZ a posanačný monitoring

súbor 2 0,00

1.1 Spracovanie projektu geologickej úlohy - sanácia EZ súbor 1 0,00

1.2 Spracovanie projektu geologickej úlohy - posanačný monitoring EZ súbor 1 0,00

2 Sled, riadenie, koordinácia - prieskum, sanácia EZ a posanačný monitoring

súbor 3 0,00

2.1 Sled, riadenie, koordinácia - prieskum EZ súbor 1 0,00

2.2 Sled, riadenie, koordinácia - sanácia EZ súbor 1 0,00

2.3 Sled, riadenie, koordinácia - posanačný monitoring EZ súbor 1 0,00

3 Strety záujmov, vstupy, vytýčenie inžinierskych sietí, príprava terénu - výrub drevín

súbor 1 0,00

4 Technické práce súbor 3 0,00

4.1 Vrtné práce podrobný prieskum (PP) súbor 1 0,00

4.1.1 Mapovacie vrty a jadrové predvrty k hydrogeologickým vrtom vrátane likvidácie bm 1 000 0,00

4.1.2 Hydrogeologické vrty monitorovacie (vystrojené, vrátane šikmých vrtov) bm 800 0,00

4.1.3 Ručné sondy na odber pre analýzy vzoriek zemín do 2 m ks 20 0,00

4.1.4 Preverenie a aktivácia existujúcich vrtov ks 4 0,00

4.2 Vrtné práce Sanácia EZ súbor 1 0,00

4.2.1 Mapovacie a kontrolné vrty na priebeh sanácie vrátane ich likvidácie bm 100 0,00

4.2.2 Hydrogeologické vrty sanačné - čerpacie (vystrojené) bm 200 0,00

4.2.3 Hydrogeologické vrty sanačné - infiltračné (vystrojené) bm 200 0,00

4.2.4 Hydrogeologické vrty sanačné - ventingové, vákuové, injekčné, aplikačné (vystrojené)

bm 200 0,00

4.2.5 Subhorizontálne respiračné sondy bm 200 0,00

4.2.6 Ručné sondy na odber pre analýzy vzoriek zemín do 2 m ks 40 0,00

4.3 Merné zariadenia PP súbor 1 0,00

4.3.1 Inštalácia merných zariadení na povrchových tokoch (jednoduché) ks 4 0,00

4.3.2 Inštalácia elektronických merných zariadení (kontinuálny snímač hladiny pozorovacích vrtov)

ks 10 0,00

4.3.3 Inštalácia zrážkomera (ombrometer) ks 1 0,00

5 Odbery vzoriek súbor 3 0,00

5.1 Odbery vzoriek pre PP súbor 1 0,00

5.1.1 Odber vzorky horninového prostredia - zeminy odber 150 0,00

5.1.2 Odber vzorky podzemnej vody - dynamický (začerpaním) odber 80 0,00

5.1.3 Odber voľnej fázy kontaminantu - zonálne vzorkovanie lagúny odber 40 0,00

5.1.4 Odber vzorky horninového prostredia nasýteného kontaminantom odber 10 0,00

5.1.5 Odbery vzorky povrchovej vody - priamy náber odber 8 0,00

5.1.6 Odber vzorky stavebných prvkov s drvením na frakciu do 2 mm (utopený stavebný odpad a krycia vrstva)

odber 5 0,00

5.2 Odbery vzoriek pre sanáciu EZ súbor 1 0,00

5.2.1 Odber vzorky horninového prostredia - zeminy, stabilizovaný gudrón odber 140 0,00

5.2.2 Odber vzorky podzemnej vody - statický odber 144 0,00


5.2.4 Odber voľnej fázy kontaminantu odber 20 0,00

5.2.5 Odber vzorky horninového prostredia nasýteného kontaminantom odber 20 0,00


5.2.7 Odber vzorky stavebných prvkov s drvením na frakciu do 2 mm odber 10 0,00

5.3 Odbery vzoriek pre posanačný monitoring súbor 1 0,00


88

5.3.2 Odber vzorky pôdneho vzduchu začerpaním odber 32 0,00


6 Terénne merania súbor 4 0,00

6.1 Terénne merania PP súbor 1 0,00

6.1.1 Voda - ukazovatele stanovované v teréne (senzorické, pH, Eh, vodivosť, O2) skúška 88 0,00

6.1.2 Horninové prostredie - zeminy - ukazovatele stanovované v teréne (senzorické) skúška 150 0,00

6.1.3 Atmogeochemické merania meranie 100 0,00

6.1.4 Režimové merania dlhodobé (hladina podzemnej a povrchovej vody, denné úhrny zrážok)

meranie 264 0,00

6.1.5 Prítokové skúšky hydrodynamické deň 10 0,00

6.1.6 Migračné skúšky zvodného horninového prostredia deň 40 0,00

6.1.7 Geofyzikálne meranie (VES, SOP, multikábel) 100m 40 0,00

6.1.8 Geofyzikálne meranie (karotáž) 10m 40 0,00

6.2 Terénne merania sanácia EZ súbor 1 0,00


6.2.2 Horninové prostredie - zeminy - ukazovatele stanovované v teréne (senzorické) skúška 140 0,00


6.2.4 Režimové merania dlhodobé (hladina podzemnej vody - 10 vrtov, zrážky - 24 x mesačné odčítanie údajov)

meranie 264 0,00

6.3 Zameranie geologických objektov súbor 1 0,00

6.3.1 Geodetické merania (všetky sondy, vrty a iné objekty) zámer 350 0,00

6.4 Terénne merania posanačný monitoring súbor 1 0,00



7 Laboratórne práce súbor 3 0,00

7.1 Laboratórne práce PP súbor 1 0,00

7.1.1 Zeminy a stavebné konštrukcie - uhľovodíkový index analýza 150 0,00

7.1.2 Zeminy a stavebné konštrukcie - NEL- IR,UV analýza 30 0,00

7.1.3 Zeminy a stavebné konštrukcie - BTEX analýza 30 0,00

7.1.4 Zeminy a stavebné konštrukcie - ClU analýza 30 0,00

7.1.5 Zeminy a stavebné konštrukcie - PAU analýza 150 0,00

7.1.6 Zeminy - organický uhlík vo frakcii foc (strata žíhaním) analýza 30 0,00

7.1.7 Zeminy - celkový uhlík (TOC) analýza 10 0,00

7.1.8 Zeminy a stavebné konštrukcie - ťažké kovy (Cr, Ni, Zn, Co, As, Sb, B, Ba, Mo, Hg)

analýza 30 0,00

7.1.9 Zeminy - PCB analýza 30 0,00

7.1.10 Zeminy - základné nutrienty - N, P analýza 10 0,00

7.1.11 Zeminy - heterotrofné a degradujúce mikroorganizmy analýza 10 0,00

7.1.12 Zeminy - stanovenie zrnitosti a objemovej hmotnosti súdržných a nesúdržných zemín

analýza 30 0,00

7.1.13 Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - C10-C40 (= NEL GC) analýza 30 0,00

7.1.14 Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh NEL-IR,UV analýza 30 0,00

7.1.15 Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - BTEX analýza 30 0,00

7.1.16 Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - ClU analýza 30 0,00

7.1.17 Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - PAU analýza 30 0,00

7.1.18 Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - ťažké kovy (Cr, Ni, Zn, Co, As, Sb, B, Ba, Mo, Hg)

analýza 20 0,00

7.1.19 Zeminy - výluh - základné nutrienty - N, P analýza 20 0,00

7.1.20 Zeminy - výluh - ekotoxicita analýza 10 0,00

89

7.1.21 Podzemné a povrchové vody PCB analýza 88 0,00

7.1.22 Podzemné a povrchové vody - NEL IR,UV analýza 88 0,00

7.1.23 Podzemné a povrchové vody - C10-C40 analýza 88 0,00

7.1.24 Podzemné a povrchové vody - BTEX analýza 88 0,00

7.1.25 Podzemné a povrchové vody - ClU analýza 88 0,00

7.1.26 Podzemné a povrchové vody - PAU analýza 88 0,00

7.1.27 Podzemné a povrchové vody - ťažké kovy (Cr, Ni, Zn, Co, As, Sb, B, Ba, Mo, Hg)

analýza 44 0,00

7.1.28 Podzemné a povrchové vody - základný chemický rozbor analýza 44 0,00

7.1.29 Podzemné vody - základné nutrienty (NO3, NH4, SO4, P-PO4) analýza 44 0,00

7.1.30 Podzemné vody - heterotrofné a degradujúce mikroorganizmy analýza 44 0,00

7.1.31 Úplný ekotoxikologický test na 4 druhoch živých organizmov vo vode analýza 10 0,00

7.1.32 Identifikácia voľnej fázy kontaminantu analýza 40 0,00

7.2 Laboratórne práce sanácia EZ súbor 1 0,00

7.2.1 Zeminy a stavebné konštrukcie - C10-C40 analýza 160 0,00

7.2.2 Zeminy a stavebné konštrukcie - NEL- IR,UV analýza 50 0,00

7.2.3 Zeminy a stavebné konštrukcie - BTEX analýza 50 0,00

7.2.4 Zeminy a stavebné konštrukcie - ClU analýza 50 0,00

7.2.5 Zeminy a stavebné konštrukcie - PAU analýza 160 0,00

7.2.6 Zeminy a stavebné konštrukcie - kovy (Cr, Ni, Zn, Co, As, Sb, B, Ba, Mo, Hg) analýza 50 0,00

7.2.7 Zeminy - základné nutrienty - N, P analýza 50 0,00

7.2.8 Zeminy - degradujúce mikroorganizmy analýza 50 0,00

7.2.9 Zeminy - PCB analýza 160 0,00

7.2.10 Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - C10-C40 (= NEL GC) analýza 50 0,00

7.2.11 Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh NEL-IR,UV analýza 20 0,00

7.2.12 Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - BTEX analýza 20 0,00

7.2.13 Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - ClU analýza 20 0,00

7.2.14 Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - PAU analýza 50 0,00

7.2.15 Zeminy a stavebné konštrukcie - výluh - kovy (Cr, Ni, Zn, Co, As, Sb, B, Ba, Mo, Hg)

analýza 20 0,00

7.2.16 Zeminy - výluh - základné nutrienty - N, P analýza 20 0,00

7.2.17 Analýza stavebných materiálov pre skládkovanie - inertný odpad analýza 2 0,00

7.2.18 Analýza stavebných materiálov pre skládkovanie - nebezpečný odpad analýza 10 0,00

7.2.19 Podzemné a povrchové vody - NEL IR,UV analýza 78 0,00


7.2.21 Podzemnéa povrchové vody - BTEX analýza 78 0,00

7.2.22 Podzemné a povrchové vody - ClU analýza 78 0,00


7.2.24 Podzemné a povrchové vody PCB analýza 78 0,00

7.2.25 Podzemné a povrchové vody - ťažké kovy (Cr, Ni, Zn, Co, As, Sb, B, Ba, Mo, Hg)

analýza 78 0,00


7.2.27 Podzemné vody - základné nutrienty (NO3, NH4, SO4, P-PO4) analýza 39 0,00

7.2.28 Podzemné vody - heterotrofné a degradujúce mikroorganizmy analýza 39 0,00

7.2.29 Úplný ekotoxikologický test na 4 druhoch živých organizmov vo vode analýza 10 0,00

7.2.30 Identifikácia voľnej fázy kontaminantu analýza 20 0,00

7.3 Laboratórne práce posanačný monitoring súbor 1 0,00

90


7.3.2 Podzemnéa povrchové vody - BTEX analýza 80 0,00

7.3.3 Podzemné a povrchové vody - PCB analýza 80 0,00



7.3.6 Analýza pôdneho vzduchu - prchavé uhľovodíky analýza 32 0,00

8 Sanácia environmentálnej záťaže súbor 3 0,00

8.1 Sanácia environmentálnej záťaže - prípravné práce a odstránenie zdroja znečistenia

súbor 1 0,00

8.1.1 Zriadenie zariadenia staveniska súbor 2 0,00

8.1.2 Oplotenie pracoviska m 800 0,00

8.1.3 Vybudovanie líniových sanačných objektov (drény, ryhy ..) m3 100 0,00

8.1.4 Doprava a inštalácia technológií čerpania tekutých kontaminantov súbor 1 0,00

8.1.5 Odčerpanie a separácia znečistenej vody a tekutých kontaminantov m3 8 300 0,00

8.1.6 Preprava znečistenej vody a ropných látok m3 8 300 0,00

8.1.7 Zneškodnenie odseparovaných tekutých odpadov m3 800 0,00

8.1.8 Vyčistenie a vypúšťanie prečistenej vody m3 7 500 0,00

8.1.9 Doprava a inštalácia sanačnej technológie súbor 1 0,00

8.1.10 Pilotný pokus stabilizácie vrátane prípravy a vyhodnotenia (na cca 500 m3) m

3 500 0,00

8.1.11 Odťaženie utopenej krycej vrstvy a vyseparovanie dreva m3 5 250 0,00

8.1.12 Inštalácia sanačných technológií sanácie podzemných vôd súbor 2 0,00

8.1.13 Inštalácia potrubných rozvodov a elektrických vedení súbor 2 0,00

8.1.14 Príprava manipulačnej plochy m2 7 000 0,00

8.2 Sanácia environmentálnej záťaže - technológia sanácie podzemných vôd a zemín

súbor 2 0,00

8.2.1 Sanácia gudrónov a zemín súbor 2 0,00

8.2.1.1 Sanácia gudrónov a zemín ex situ súbor 1 0,00

8.2.1.1.1 Prepracovanie gudrónov na odpad vhodný na zneškodnenie/zhodnotenie m3 45 000 0,00

8.2.1.1.2 Odťažba gudrónov a nakladanie (nárast objemu pridaním aditív *1,5) m3 67 500 0,00

8.2.1.1.3 Preprava prepracovaných gudrónov t 95 000 0,00

8.2.1.1.4 Sanácia gudrónov ex situ - zneškodnenie/zhodnotenie t 95 000 0,00

8.2.1.2 Sanácia zemín in situ súbor 1 0,00

8.2.1.2.1 Geotechnická stabilizácia gudrónov in situ (50 250 + 3 700 m3) m3 53 950 0,00

8.2.1.2.2 Sanácia zemín in situ biodegradáciou m3

25 050 0,00

8.2.2 Sanácia podzemných vôd súbor 1 0,00

8.2.2.1 Sanácia podzemnej vody čerpaním z vrtov objekt x

deň 1 460 0,00

8.2.2.2 Odčerpávanie voľnej fázy RL objekt x

deň 60 0,00

8.2.2.3 Prevádzka sanačnej jednotky na čistenie čerpanej podzemnej vody deň x san. j.

1 460 0,00

8.3 Sanácia environmentálnej záťaže - likvidácia pracoviska a rekultivácia územia

súbor 1 0,00

8.3.1 Úprava povrchu terénu po ukončení sanácie (vrátane likvidácie manipulačných plôch) m

2 38 000 0,00

8.3.2 Položenie plynovej drenáže a výduchov súbor 2 0,00

8.3.3 Položenie tesniacej vrstvy m2 22 000 0,00

8.3.4 Položenie drenážnej vrstvy m3 22 000 0,00

8.3.5 Položenie krycej rekultivačnej vrstvy m2 28 000 0,00

91

8.3.6 Vybudovanie obvodového rigolu m 240 0,00

8.3.7 Demontáž technológií sanácie podzemných vôd a zemín in situ hod. 600 0,00

8.3.8 Demontáž technológii sanácie gudrónov súbor 1 0,00

8.3.9 Demontáž potrubí a elektrických vedení bm 1 200 0,00

8.3.10 Likvidácia vystrojených vrtov bm 240 0,00

8.3.11 Biologická rekultivácia povrchu (zatrávnenie) m2 38 000 0,00

9 Čiastková záverečná správa z podrobného prieskumu s analýzou rizika súbor 1 0,00

10 Matematický model prúdenia podzemnej vody vrátane šírenia kontaminantov

súbor 1 0,00

11 Záverečná správa geologickej úlohy s posanačnou analýzou rizika súbor 1 0,00

12 Záverečná správa z posanačného monitoringu súbor 1 0,00

13 Záverečná oponentúra (oponentské posudky) posudok 6 0,00

14 Spolu bez rezervy 0,00

15 Rozpočtová rezerva súbor 2,5% 0,00

16 Úloha celkom (bez DPH) 0,00

17 DPH 20% 0,00

18 Úloha celkom (s DPH) 0,00

92

Príloha 1

94

95

Príloha 2

96

Príloha 3.1

97

Príloha 3.2

98

Príloha 4

99

Príloha 5

100

Príloha 6

Príloha 7

Documents

PROJEKT GEOLOGICKEJ ÚLOHY SANÁCIA …