iiiuiHiiiitiiiiiMiiiHiMiiiMiiiiiiiiiiiiiiiiiii ni пиши int iitiiiiiiiiiiiiiif IIIIIIIII шпп li ншншшшшшшшшишишпииишшииншшншшщншиш

niverzita

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,

NOSITELKY RADU REPUBLIKY

R O Č N Í K X X X I .

1 9 8 4 / 1 9 8 5

B R A T I S L A V A

D E C E M B E R 1 9 8 4

Č Í S L O 4

тшии1иш11штш1шшшм11шш1шшшш1м1шш1ш1шшн1т11ш1111шипш!ш1шшшшш1шишшшш1шишитш1и1шшшипшшшшш1и11шшшишшшш11тмт!1ш1

Proletársky internacionalizmus a socialistické vlastenectvo

V ý c h o v a š tudentov k soc ia l i s t ickému v lastenectvu a pro le társkemu internac iona l i zmu je dôležitou oblasťou k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v y . Jej c ieľom j e p r e h l b o v a n i e pocitu hrdost i n a v ý s l e d k y p r á c e nášho Tudu a j e h o r e v o l u č n é tradície, úcty k Sovietskemu z v ä z u i ďa l š ím k r a j i n á m social ist ického spo­ločenstva i k r e v o l u č n é m u h n u t i u v o svete.

Mimoriadne v ý z n a m n é mies to v o v l a s t e n e c k e j a in ternac ioná lne] výcho­v e z a u j í m a v ý u č b a d e j í n Medzinárod­n é h o robotníckeho h n u t i a a Komunis­t i c k e j s t r a n y Českos lovenska, k t o r ý m i z a č í n a m e v ý u č b u m a r x i s t i c k ý c h disci­pl ín n a v y s o k ý c h š k o l á c h a c h á p e m e i c h a k o s ú č a s ť c e l é h o k o m p l e x u m a r x i s t i c k é h o v z d e l á v a n i a naš ich štu­dentov.

Dejiny MRH a KSČ s ú v e d o u o zá­koni tos t iach v z n i k u a v ý v o j a robotníc­k e j t r iedy, v e d o u o zákoni tos t iach v z n i k u a č innost i marxist icko-lenin-s k ý c h s t r á n a k o v e d ú c e j s i l y robotníc­k e j t r i e d y a v š e t k ý c h p r a c u j ú c i c h v b o j i z a d i k t a t ú r u pro le tar iá tu, z a vy­b u d o v a n i e socia l izmu a komunizmu. Š p e c i f i c k o u čr tou d e j í n r e v o l u č n ý c h s t r á n r o b o t n í c k e j t r i e d y je, ž e s ú sú­časťou v e d e c k e j Ideológie marxizmu-leninizmu. Marxis t icko-leninská s t r a n a v y j a d r u j e s p o j e n i e soc ia l izmu s robot­n í c k y m hnut ím a p r e t o d e j i n y revo­l u č n e j r o b o t n í c k e j s t r a n y s ú marxiz-mom-leninizmom v p r a x i a t v o r i v o m rozvo j i . His tor ické s k ú s e n o s t i komu­nis t ických s t r á n s a s t á v a j ú v ý z n a m n o u s ú č a s ť o u i c h ideológie .

V ý u č b a d e j í n MRH a KSČ p l n í f u n k c i u p o z n á v a c i u a f u n k c i u výchov­nú, v y z b r o j u j e š t u d e n t o v v y s o k ý c h š k ô l n a j m ä poznávaním zákoni tos t í t r i e d n e h o b o j a , r e v o l u č n é h o p r e t r v á ­v a n i a s v e t a a b u d o v a n i a socia l izmu, uč í Ich or ientovať s a v z loži tom revo­lučnom p r o c e s e s ú č a s n o s t i a Jeho s m e r o v a n i u d o budúcnost i .

Základným c ie lom a ú lohou v ý u č b y d e j í n MRH a KSČ j e pr i sp ievať k tomu, a b y v y s o k o š k o l s k í š tudent i n a z á k l a d e z í s k a n ý c h poznatkov o h i s t o r i c k ý c h s k ú s e n o s t i a c h KSČ, KSSZ a d a l š í c h b r a t s k ý c h s t r á n , ce lého r e v o l u č n é h o robotníckeho h n u t i a s t a l i s a po odcho­d e d o p r a x e a n g a ž o v a n ý m i r i e š i t e l m l úloh p r e d k t o r ý m i n a š a spoločnosť v d a n e ] e t a p e v ý v o j a s to j í , a b y s a a k ­t í v n e a u v e d o m e l e zapoj i l i d o budova­

nia r o z v i n u t e j s o c i a l i s t i c k e j spoločnos­ti.

V p r e d n á š k a c h a s e m i n á r o c h s a uči­tel ia s n a ž i a u k á z a ť p r o c e s f o r m o v a n i a a d a l š i e h o v ý v o j a robotnícke] t r i e d y a j e j p r e m e n u n a h l a v n ú h y b n ú s i l u h o s p o d á r s k e h o a sociálno-polit ického r o z v o j a spoločnost i , b o j r o b o t n í c k e j t r iedy za s v o j e os lobodenie a oslobo­d e n i e š i r o k ý c h m á s p r a c u j ú c i c h od vykor i s ťovania p r o c e s f o r m o v a n i a a r o z v o j a t r i e d n y c h o r g a n i z á c i í proleta­r iá tu, komunis t ických a robotníckych s t r á n , i c h b o j za j e d n o t u robotníckeho hnut ia a r o z v o j in ternac ioná lnych s ty­k o v v r ô z n y c h e t a p á c h h i s t o r i c k é h o v ý v o j a , u k á z a ť t v o r i v ú b u d o v a t e ľ s k ú činnosť r o b o t n í c k e j t r iedy, k t o r á s a dos ta la k moci, z a m e r a n ú n a vybudo­v a n i e socia l izmu a k o m u n i z m u a v ne­pos lednom r a d e u k á z a ť a j h i s t o r i c k é mies to národnoos lobodzovacieho b o j a v s v e t o v o m revo lučnom procese, hyb­n é s i l y a h l a v n é ú l o h y národnooslobo­dzovacích revolúci í a ces ty Ich dalš ie­h o r o z v o j a .

Š túdium d e j í n r e v o l u č n é h o robot­n í c k e h o a komunis t ického h n u t i a u m o ž ň u j e pos lucháčom zoznámiť s a s d e j i n a m i vzniku, r o z v o j a a prakt ic­k é h o rea l izovania ideí marxizmu-lenl-nizmu r e v o l u č n ý m s u b j e k t o m — ko­munis t ickou s t ranou, k t o r á v e d i e ro­botnícku t r i e d u a os ta tných p r a c u j ú ­cich k n a j h l b š e j s p o l o č e n s k e j preme­n e — k o d s t r á n e n i u kap i ta l i zmu a vy­b u d o v a n i u komunizmu.

Zí skané p o z n a t k y a vedomost i z ob las t i d e j í n i marx i s t icko- leninske j t eór ie p o m á h a j ú c h á p a ť o b j e k t í v n e zá­k o n y r o z v o j a spoločnost i a f o r m o v a ť v e d e c k ý s v e t o v ý n á z o r pos lucháčov.

Dôležitou ú l o h o u uč i teľov j e vysvet­ľovať p r o b l é m y a ú s p e c h y v ý s t a v b y socia l izmu v n a š e j v l a s t i a d a l š í c h k r a j i n á c h r e á l n e h o socia l izmu t a k , a b y ich pochopil i v s ú v i s l o s t i s pro­b lémami v ý v o j a v t r iedne rozdelenom s v e t e . Presvedč ivo o b j a s ň o v a ť a pro­

p a g o v a ť v e l k é v ý d o b y t k y social i s t ic­k é h o zr iadenia — z r i a d e n i a s o sku­točnou demokraciou, s l o b o d o u a hu­manizmom, poukazovať na prednost i n á š h o soc ia l i s t ického s p ô s o b u života, k t o r ý z a b e z p e č u j e r e á l n u s lobodu a v š e s t r a n n ý r o z v o j osobnost i , rovno­p r á v n o s t i l u d í p r á c e .

Jednotl ivé témy učebných osnov d e j í n MRH a KSČ d á v a j ú učiteľom pr ies tor a možnosť v y s v e t ľ o v a ť o t á z k y nacional izmu, p r o l e t á r s k e h o interna cional izmu a soc ia l i s t ického v las tenec­t v a n a p r í k l a d o c h z d e j í n od počiatkov vzniku robotníckeho hnut ia a ž p o sú­č a s n o s ť v c e l e j ich zložitost i t a k , a b y š t u d e n t c h á p a l in ternac ional izmus a v l a s t e n e c t v o v j e d n o t e ich t r i e d n e h o z á k l a d u , t e d a a b y r a c i o n á l n e z v l á d o l in ternacional izmus a v l a s t e n c t v o a k o pr incípy s v o j h o hodnotenia spolo­č e n s k ý c h j a v o v a u d a l o s t í u n á s i v o s v e t e . Us i lu jeme s a o to, a b y s a in ternacional izmus a v l a s t e n e c t v o s t a l i j ednotným pr incípom pol i t ického m y s l e n i a a ak t iv i ty .

Medzinárodné robotnícke h n u t i e u ž na ú s v i t e s v o j i c h d e j í n v p r v o m p r o g r a m o v o m d o k u m e n t e — Mani fes t Komunis t icke j s t r a n y — v y t ý č i l o po­ž i a d a v k u i n t e r n a c i o n á l n e j s o l i d a r i t y robotníkov v y j a d r e n e j h e s l o m „Prole­t á ř i v š e t k ý c h k r a j í n s p o j t e s a l " In­ternacionálna s o l i d a r i t a b o j o v n í k o v prot i s o c i á l n e m u a národnos tnému ú t l a k u j e j ednou z n a j d ô l e ž i t e j š í c h z á s a d r e v o l u č n é h o robotn íckeho hnu­t ia . V ý z n a m n é ú s p e c h y revo lučných s í l b y n e b o l i m y s l i t e ľ n é b e z ich me­d z i n á r o d n e j súč innos t i a podpory . V s ú č a s n ý c h podmienkach, k e d s a me­d z i n á r o d n é k o m u n i s t i c k é hnut ie pre­meni lo pos tupne na n a j k o m p a k t n e j š l u a n a j v p l y v n e j š i u spoločensko-pol i t ickú s i l u s ú č a s n é h o s v e t a s a d ia lek t ická v z á j o m n á s p ä t o s ť n á r o d n é h o a Inter­n a c i o n á l n e h o s t á v a p r u ž n e j š í m . Vzras­tá v ý z n a m n á r o d n ý c h p r v k o v v celo­s v e t o v o m v ý v o j i i v činnosU k a ž d e j b r a t s k e j s t r a n y , a l e z á r o v e ň s a s t á v a

s t á l e dô lež i te j š ia a j ú loha medziná­r o d n é h o z jednocovania v š e t k ý c h oslo­bodzovacích p r o g r e s í v n y c h s í l . Po­t r e b a so l idar i ty a z j e d n o c o v a n i a me­dz inárodných r e v o l u č n ý c h s í l j e d a n á a j tým, že imper ia l i s t ické r e a k č n é k r u h y s y s t e m a t i c k y k o o r d i n u j ú s v o j u činnosť v b o j i prot i s i l á m social izmu, demokrac ie a n á r o d n é h o os lobodenia a neš t í t ia s a používať n a j n e h a n e b n e j ­š í c h p r o s t r i e d k o v k o r g a n i z o v a n i u vý­r a z u k o n t r a r e v o l ú c i e .

Social i s t ický in ternac ional izmus s a f o r m u j e a r o z v í j a v nezmier i teľnom b o j i s nacional izmom a šovinizmom. Pri v ý c h o v e š tudentov v d u c h u inter­nacional izmu k r i t i c k y r o z o b e r á m e z h u b n ú pozíciu p r a v i c o v é h o a „lavico­v é h o " oportunizmu v o t á z k e v z ť a h u s p o l o č e n s k ý c h zákonitost í social ist ic­k e j revolúcie, s o c i a l i s t i c k e j v ý s t a v b y k i c h osobi tnému p r e j a v u v jednotli­v ý c h k r a j i n á c h . S ú č a s n e s a v š e s t r a n n e o d h a l u j e r e a k č n á pods ta ta nacionaliz­m u a v e l m o c e n s k é h o šovinizmu maois-tov a j e j škodl ivosť z á u j m o m ce lého medzinárodného komunis t ického hnu­t ia .

Mimoriadnu pr í leži tosť p r e upevňo­v a n i e ci tu p r o l e t á r s k e h o internaciona­lizmu a soc ia l i s t ického v l a s t e n e c t v a p o s k y t u j e n á m v tomto období príle­žitosť 40. v ý r o č i a v y v r c h o l e n i a národ­noos lobodzovacieho b o j a a oslobode­n i e n a š e j v l a s t i s l á v n o u Sovie t skou a r m á d o u .

Domnievame s a , že š t ú d i u m d e j í n MRH a KSČ môže v ý z n a m n e pr i sp ieť k f o r m o v a n i u v e d e c k é h o sve tonázoru š tudentov, v ich pol i t ickom uvedomení založenom n a poznaní pol i t iky komu­n i s t i c k e j s t r a n y a h r d o s t i n a d dosiah­nutými v ý s l e d k a m i a pr i sp ievať k to­mu, a b y s a s t a l i oddanými v e l k e j veci komunizmu, a k t í v n e s a zúčastni l i n a v ý s t a v b e n a š e j r o z v i n u t e j social ist ic­k e j spoločnost i a boli p r i p r a v e n í a j k j e j o b r a n e a p r e j a v o v a l i b r a t s k ú so­l idar i tu s p r a c u j ú c i m i v š e t k ý c h k r a j í n .

Prof . PhDr. Ladi s lav Hubenák, DrSc., v e d ú c i odd. Dejín MRH a KSČ ÚML UK

O v ý c h o v e k p r o l e t á r s k e m u interna­cionalizmu a soc ia l i s t ickému v las te­n e c t v u n a v y s o k ý c h š k o l á c h r o k o v a l a a j d v o j d ň o v á k o n f e r e n c i a s medziná­r o d n o u účasťou v dňoch 25. a 26. s e p t e m b r a 1984. Usporiadala j u Peda­g o g i c k á f a k u l t a v Českých Budejovi-c iach p o d záš t i tou ideo log ického od­delenia JKV KSČ a k o s ú č a s ť o s l á v 40. v ý r o č i a v y v r c h o l e n i a národnooslobo­dzovacieho b o j a .

Cieľom k o n f e r e n c i e b o l o i n f o r m o v a ť ú č a s t n í k o v o dos iahnutých v ý s l e d k o c h v r i e š e n í m e d z i n á r o d n e j v ý s k u m n e j ú lohy „Výchova k p r o l e t á r s k e m u in­ternacional izmu a soc ia l i s t ickému v l a s t e n e c t v u n a v y s o k ý c h š k o l á c h " a s tanoviť d a l š i e s m e r y v ý s k u m u inter­nac ioná lneho vedomia, cí tenia a ko­nania, s p o j e n i e s odborno-polit ickou p r í p r a v o u v s y s t é m e k o m u n i s t i c k e j vý­chovy s p r o f i l o m š t u d e n t a v y s o k e j š k o l y . Hlavný r e f e r á t m a l p r o f . PhDr. Miros lav Somra, DrSc., d e k a n Peda­g o g i c k e j f a k u l t y v Českých Budejovi-c iach.

Účastníci k o n f e r e n c i e s i t iež s veľ­k ý m z á u j m o m vypočul i k o r e f e r á t z á s t u p c u r i e š i t e ľ s k e j s k u p i n y z o ZSSR prof . dr . Olega Ivanoviča Gernovoja,

v e d ú c e h o Katedry d e j í n KSSZ Moskov­s k e j š t á t n e j univerz i ty V. I. Lenina pod n á z v o m „Veľká s i l a r e v o l u č n e j č innost i a r e v o l u č n e j v ý c h o v y " , v kto­r o m zdôrazni l h i s t o r i c k é s k ú s e n o s t i KSSZ v p r o c e s e r e a l i z á c i e marxist icko-l e n i n s k é h o c h á p a n i a o t á z k y v las te­n e c t v a a internacional izmu a k o jed­noty n á r o d n ý c h z á u j m o v s internacio­ná lnou pol i t ikou v z á u j m e ce lého soc ia l i s t ického spo ločens tva .

Myšl ienkovo b o h a t é d i s k u s i e v pra­covných s e k c i á c h prezentova l i výsled­k y p lnenia t e j t o m e d z i n á r o d n e j vý­s k u m n e j ú lohy .

Sekcia „A" s a z a o b e r a l a v ý c h o v o u k p r o l e t á r s k e m u internacional izmu a soc ia l i s t ickému v l a s t e n e c t v u v o v ý u č b e n a v y s o k ý c h š k o l á c h , n a j m ä v o v ý u č b e marxizmu-leninizmu a v o vedecko­v ý s k u m n e j č innost i n a v y s o k ý c h ško­l á c h v soc ia l i s t ických k r a j i n á c h . Zdô­r a z n i l a s a p o t r e b a d a l š i e h o r o z v o j a a upevňovania s p o l u p r á c e s pracovis-

Dňa 29. o k t ó b r a 1984 p r i j a l r e k t o r Univerzity Komenského p r o f . PhDr. Ján Kvasnička, DrSc., č len k o r e š p o n d e n t SAV, de legác iu z ČĽR. J e j č lenov, r ia­diteľa Odboru zahraničných s t y k o v MŠ ČĽR a podpredsedu Spoločnosti č í n s k e h o š k o l s t v a p r e medzinárodné v ý m e n y Li Tchaa, p r o r e k t o r a Univer­zity v Nan-Kchaj Guo Dinga, pracov­n í k a 2. Odboru v y s o k ý c h š k ô l MS ČĽR a z á s t u p c u r iadi teľa p r e vysoko­š k o l s k é učebnice pr í rodných vied, techniky, a g r o n ö m i e a m e d i c í n y Sen

• DRUŽBA P e d a g o g i c k á f a k u l t a UK v T r n a v e

má d lhoročnú veľmi a k t í v n u d r u ž b u s P e d a g o g i c k ý m inšt i tútom Ušinského v Jaros lavl i . Pracovníci družobného inšt i tútu, a l e i š tudent i s i pr ipome­nul i t o h t o r o k u d v e v ý z n a m n é výro­čia. Ide o ž ivotné j u b i l e u m popredné­h o p e d a g ó g a K. D. Ušinského, k t o r ý s a narodi l p r e d 160 rokmi, d r u h é vý­roč ie s a t ý k a za loženia s a m o t n é h o inšt i tútu.

V r o k u 1874 v z n i k l a v Jaros lav l i š k o l a v y s o k o š k o l s k é h o c h a r a k t e r u , k t o r á p r i p r a v o v a l a učiteľov. Táto vy­v í j a l a činnosť a ž d o revo lúc ie v r o k u 1917, k e d y vznikol inšt i tút, a k o j eden z p r v ý c h v ZSSR.

Hned od revo lúc ie pracovníc i inšti­t ú t u p lni l i n á r o č n é ú lohy vysokoškol­s k e j p r í p r a v y učiteľov. V r o k u 1926 o s o b n e inšt i tút navš t ív i l v t e d a j š í ko-misár-minis ter š k o l s t v a L u n a č a r s k ý . V r o k u 1934 n a inšt i túte vznikl i fa­k u l t y r u s k é h o j a z y k a a l i te ra túry, f y -zíkálno-matematická a p e d a g o g i c k á . V r o k u 1938 vznik la a j f a k u l t a h i s tór ie a o rok n e s k o r š i e f a k u l t a g e o g r a f i e . V rokoch 1930—1940 bola p r i inštitú­t e tzv. robotnícka f a k u l t a a v rokoch

k a m i ú s t a v o v marxizmu-leninizmu n a v y s o k ý c h š k o l á c h v ČSSR a s o socia­l is t ickými k r a j i n a m i .

Práca v s e k c i i ,,B" s a n ies la v zna­mení v z á j o m n e j v ý m e n y s k ú s e n o s t í a možností i n t e r n a c i o n á l n e j a v lastenec­k e j v ý c h o v y v m i m o š k o l s k e j činosti v y s o k o š k o l s k e j mládeže .

Diskusné p r í s p e v k y a v y s t ú p e n i a v s e k c i i „C" boli z a m e r a n é n a a n a l ý z u v ý s l e d k o v a možností hodnotenia e f e k ­t ívnost i v ý c h o v y k p r o l e t á r s k e m u in­ternacional izmu a soc ia l i s t ickému v l a s t e n e c t v u .

V z á v e r e k o n f e r e n c i e s a zdôrazni lo, že n e u s t á l a u p e v ň u j ú c a a r o z š i r u j ú c a s a i n t e g r á c i a v e d c o v spoločensko-ved-n ý c h v y s o k ý c h š k ô l k r a j í n socia l izmu b u d e z á r u k o u ú s p e š n é h o r ie šen ia týchto úloh k o m u n i s t i c k e j v ý c h o v y v y s o k o š k o l s k e ] mládeže .

PhDr. Ľudmila Hladlovská ÚML UK

]ou ]ia, z á s t u p c u r iadi teľa Odboru za­hraničných s t y k o v MŠ ČĽR W a n g Jon Dzanga, s p r e v á d z a l PhDr. Pavol Kar-pinsky, vedúci Oddelenia social is t ic­k ý c h š tá tov Odboru zahraničných sty­kov Ministerstva š k o l s t v a SSR. Rektor UK oboznámil host i s ú lohami Unl-nlverz l ty Komenského v o v ý c h o v n o vzde lávacom a v e d e c k o v ý s k u m n o m p r o c e s e a spoločne prerokova l i kon­k r é t n e možnosti v z á j o m n e ) spoluprá­ce.

— S u r —

1934—1954 a j d v o j r o č n á p r í p r a v a uči­teľov m e n e j t r i e d n y c h š k ô l .

V r o k o c h V e ľ k e j v l a s t e n e c k e j v o j n y pracovníci inšt i tútu a š tudent i akt ív­n e pomáhal i p r i o b r a n e v las t i . Kon­com r o k u 1945 bolo inš t i tútu prepoži­č a n é pomenovanie K. D. Ušinského za dos iahnuté v y n i k a j ú c e v ý s l e d k y v prí­p r a v e učiteľov. Za r o k y ex i s tencie pr iprav i l i pracovníc i inš t i tútu t i s ícky abso lventov, k t o r í ú s p e š n e plnia ná­r o č n é ú lohy v ý c h o v y a v z d e l á v a n i a mladého pokolenia .

Dnes má inšt i tút 5 f a k ú l t : f y z l k á l -no-matematlckú, his tor lcko-f l lologlc-kú, f a k u l t u cudzích Jazykov, prírodo­v e d e c k ú a f a k u l t u I. s t u p ň a zák lad­n e j š k o l y .

Pracovníci inšt i tútu vyda l i d o 200 knižných prác, množs tvo zborníkov, zorganizova l i r a d v e d e c k ý c h konfe­renci i a j s medzinárodnou účasťou. V súčasnos t i osobi tne v e n u j ú pozor­nosť r e f o r m e ško ly v ZSSR o k t o r e j p r a v i d e l n e i n f o r m u j ú pos lucháčov. Život a p r á c a n a Inšt i túte | e ú z k o spôtá s praxou. V tomto s m e r e vy­v í j a j ú bohatú a zás lužnú činnosť.

Doc. PhDr. Henrich )anui , C»c.

P r i j a t i e

UNIVERZÍT •

2

t i l SNP t r v a l ý m a v ž d y aktuá lnym

kr i tér iom hodnôt H r d i n s k ý čin národa, to n i e Je i b a k r á t k a , p o m í ň a j ú c a

epizóda v Jeho živote, a l e j e to udalosť, k t o r á pozname­n á v a n a t r v a l o c h a r a k t e r n á r o d a . Prechádza z g e n e r á c i e n a g e n e r á c i u a s t á v a s a nlečim, 60 p r e d u r č u j e Jeho ď a l š í v ý v o j , Jeho k v a l i t u a ú l o h u v d e j i n á c h ľ u d s t v a .

Doc. PhDr. Miros lav Zálešák, CSc., F a k u l t a t e l e s n e j v ý c h o v y a š p o r t u Univerzity Komenského

V ý s t i ž n e to v y j a d r i l L a d i s l a v Novomeský, k e ď povedal , ž e s a SNP s t a l o „žriedlom n o v é h o povedomia národa, kto­r ý s a ho z ú č a s t n i l " .

Boj s o z b r a ň o u proti nepr ia teľov i skonči l . Hrdinstvo o z b r o j e n é h o b o j a d n e s n a h r á d z a h r d i n s t v o p r á c e . Bo] s a zmeni l n a z á p a s o u p e v n e n i e soc ia l i s t ického zr iadenia a tým o v y t v o r e n i e podmienok n a s k u t o č n é os lobodenie č l o v e k a , o s l o b o d e n i e o d t r i e d n e h o a n á r o d n é h o ú t l a k u a os lobodenie od n e z m y s e l n ý c h v o j e n . A v tom Je a j s p o j i t o s ť idei, s k t o r ý m s a i š l o d o povstania, s n a š i m d n e š k o m .

Národnooslobodzovací b o j v SNP m a l v ý r a z n e interna­cionálny c h a r a k t e r . Proti nepr ia teľovi t u v e d ľ a s e b a bo­joval i nr ís lušníci rôznych národov. Boli t u občania So­v i e t s k e h o zvSzu, Cesi, Bulhari , Francúzi a d a l š í . N a j ú č i n n e j š i u pomoc pri tom p o o r g a n i z á t o r s k e j , mater iá l­n e j a b o j o v e j s t r á n k e p o s k y t o l Sov ie t sky z v ä z .

Internacionálna súdržnosť, k t o r á v SNP t a k ú č i n n e po­m á h a l a v b o j i proti f a š i z m u , j e I n š p i r u j ú c a a j p r e n a š u súčasnosť, poznamenanú s n a h o u Imperial izmu rozpútať novú a e š t e s t r a š n e j š i u v o j n u .

Zánas o t r iedne c h á p a n i e b o j a za os lobodenie n á r o d a v S lovenskom národnom povs taní d á v a l vzn iknúť novým r e v o l u č n ý m pohľadom n a v š e t k y s t r á n k y ž ivota spoloč­nosti. a t e d a a l na te lovýchovu. Už v t e d y s a s n a h a v š e t k ý c h čes tných te lovýchovných p r a c o v n í k o v sústreďo­v a l a p r e d o v š e t k ý m na to, a b y s a t e l e s n e j v ý c h o v e a š p o r t u v r á t i l Ich v y s o k o h u m á n n y a in te rnac ioná lny c h a r a k t e r . Na dos iahnut ie t e j t o p o ž i a d a v k y s a u k a z o v a l a možná jediná c e s t a a tou b o l o z b a v i ť t e lovýchovu a š p o r t roztr ieš tenost i v ich c ieľoch a v i c h ideovom zame­r a n í a uskutočniť ich z j e d n o t e n i e v z á u j m e p r a c u j ú c e h o č l o v e k a .

Abso lú tna v ä č š i n a š p o r t o v c o v a t e l o v ý c h o v n ý c h a š p o r t o v ý c h p r a c o v n í k o v z a u j a l a čes tný p o s t o j v období o s u d o v é h o b o j a n á r o d a v SNP. Zostane s v e t l o u s t r á n k o u h i s tór ie t iež n á š h o v y s o k o š k o l s k é h o te lovýchovného vzde­l á v a n i a , ž e v t e d a j š í pos lucháč i t e l e s n e j v ý c h o v y r o v n a k o a k o a j i c h uči te l ia s tá l i n a s p r á v n e j s t r a n e h i s tor ického b o j a .

Týmto b o j o m v y t v á r a l i p o k r o k o v ú r e v o l u č n ú t r a d í c i u p r e b u d ú c e pokolenia uči teľov a a b s o l v e n t o v t e l e s n e j vý­c h o v y n a Univerzite Komenského.

Naša m l a d š i a g e n e r á c i a pozná toto obdobie neľútostné­h o b o j a v SNP iba z k n í h a ú s t n e h o podania . Také. poznanie v š a k n i k d y nemá s i l u k o n k r é t n e h o záži tku, a k ý m a l i tí . k t o r í boli v tom č a s e ú č a s t n í k m i a l e b o s v e d k a m i tohto h e r o i c k é h o z á p a s u .

Chceli b y s m e pr ipomenúť m l a d š e j g e n e r á c i i , k t o r á m á č a s t o — a k o t o n a p o k o n u m l a d ý c h b ý v a — s k l o n zmen ­š o v a ť činy s t a r š í c h a ich význam, že v tomto b o j i prot i f a š i z m u i š l o s k u t o č n e o v še tko, n ie len o s a m o s t a t n o s ť n á r o d a a u s p o r i a d a n i e jeho ď a l š i e h o života, a l e — a k o t o n a s v e d č u j ú rôzne d o k u m e n t y — d o k o n c a o f y z i c k é Jes tvovanie p r í s l u š n í k o v n a š i c h národov.

Je p r e t o n a š o u povinnosťou pribl íž iť t ieto uda los t i mladš ím, a b y s m e my, účastníc i bo l i t lmočníkmi hrdos t i n á š h o ľ u d u a pr i spel i k v y t v o r e n i u t radície, v d u c h u kto­r e j dnešná, a j b u d ú c e g e n e r á c i e , a k b u d e t r e b a s a posta­via n a s p r á v n u s t r a n u z á p a s u o spravodl ivosť , ľ u d s k o s ť a os lobodenie č l o v e k a .

Prof. Ing. Ján Zelinka, DrSc., č len k o r e š p o n d e n t ČSAV a SAV.

V súv i s los t i s touto his tor ickou udalosťou s t o j í m č a s t o a k o v y s o k o š k o l s k ý učiteľ p r e d otázkou, a k á Je t r v a l á a k t u á l n o s ť o d k a z u SNP p r e s ú č a s n o s ť a a k á j e r e v o l u č n á

ú l o h a d n e š n e j m l á d e ž e v rozvo j i n a š e j spoločnost i . Často Je t á t o o t á z k a z h ľ a d i s k a g e n e r a č n é h o prob lému, a k o s a hovorí o tázkou ,,na te lo" . Domnievam s a v š a k , ž e Je možné n a ň u r e á l n e a pr inc ip iá lne odpovedať b e z uchý-lenia s a k f r á z a m aľebo d e m a g ó g i i .

Každé obdobie d e j í n v y ž a d u j e r e v o l u č n é č iny. V období SNP to bo l b o j proti f a š i z m u , z a národno-demokrat ickú revo lúc iu a z a nas to lenie s o c i á l n e s p r a v o d l i v é h o poriad­k u . V p o d s t a t e i š l o o ex i s tenc iu n á r o d a a k a ž d é h o jednot l ivca, o b o j n a ž ivot a n a smrť, v y ž a d u j ú c i osobnú s tatočnosť a č a s t o a j ľ u d s k é obete . Heroické č iny Čer­v e n e j a r m á d y a s o v i e t s k y c h p a r t i z á n o v v tomto b o j i v t e d a j š i u m l á d e ž f a s c i n o v a l i a boli j e j p r í k l a d o m . Na­pr iek v e ľ k ý m obetiam, k t o r é tento b o j v y ž a d o v a l , b o l a t u a j skutočnosť, k t o r á n á m t e n t o b o j u ľ a h č o v a l a : bol i n á m j a s n é f r o n t y i n a š i nepr iate l ia . Víťazný f e b r u á r t e n t o b o j d o v ŕ š i l . S odstupom č a s u o c h a b l a voči nepria­teľom n a š a ostražitosť. Pr iemerný č l o v e k spohodlnel , s á m s e b e z a č a l n a v r á v a ť ž e j e v š e t k o v y h ř á t é a ž e n a s t a l o obdobie už ívania . A t a k s m e s a j edného d ň a prebudi l i do n e v ľ ú d n e h o r á n a kr ízového obdobia k o n c a šesťdes ia­t y c h r o k o v . Pritom s m e s hrôzou zisti l i, že n a d r u h e j s t r a n e b a r i k á d y s ú a ] n iektor í n a š i b ý v a l i spolubojovníc i . Že s ú t a m a j súbežc i revolúcie, pokrytc i a k a r i e r i s t i n á s n e p r e k v a p i l o a ani, úpr imne povediac, nezarmútl-lo — a s p o ň s a v y f a r b i l i . A j v tomto období bola potreb­n á revolučná rozhodnosť a osobná s ta točnosť i k e ď záslu­h o u in ternac ioná lne] pomoci s p o j e n e c k ý c h v o j s k k o n t r a r e v o l ú c i a u ž nes tač i la s i a h n u ť na ž ivoty.

V í ť a z s t v o n a d faš izmom, d o v ŕ š e n i e soc ia l i s t ické] revo­lúc ie v o F e b r u á r i 1948 a j e j o b r a n a koncom šesťdes ia tych r o k o v nebol i náhodné, a l e dôs ledkom h i s t o r i c k ý c h uda­lost í v y v o l a n ý c h V e ľ k o u októbrovou socia l i s t ickou revo­lúciou. Dnešná e t a p a b u d o v a n i a r o z v i n u t e j s o c i a l i s t i c k e j spoločnost i n a l i e h a v o n a s t o ľ u j e Len'novu smernicu zví­ťaziť v súťaží s kapi ta l izmom v y š š o u produkt iv i tou práce . D o d m i e n o k u t o h o j e d ô s l e d n é v y u ž í v a n i e vědeckotechnic­k é h o p o k r o k u . A j t á t o e t a p a v v ž a d u i e r e v o l u č n é č lny a n i e náhodou s a j e j význam p r i r o v n á v a k Februárovým udalos t iam. J e j zložitosť c h a r a k t e r i z o v a l s ú d r u h Gustáv Husák v s v o j o m č l á n k u u v e r e j n e n o m v Otázkach m i e r u a socia l izmu í Pravda 28. 7. 1984): „Českos lovenské s k ú ­senost i t i ež p o t v r d z u j ú , že pos tup b u d o v a n i a social ist ic­k e j spoločnost i , n a i m ä v podmienkach o s e m d e s i a t y c h ro­kov, v období n r u d k e j d y n a m i k y v e d e c k o t e c h n i c k e j revolúcie, z á k o n i t e v y v o l á v a m n o h é n o v é otázkv, n a k t o r é t r e b a t v o r i v o h ľ a d a ť odpovede, zovšeobecňovať p r a k t i c k é s k ú s e n o s t i i e x p e r i m e n t á l n e o v e r o v a ť n o v é prí­s t u p y k r i e š e n i u rôznych z á v a ž n ý c h úloh. V v ž a d u j e to v v t r v a l o up la tňovať a zdokonaľovať l e n i n s k ý š t ý l p r á c e , k u k t o r é h o z á k l a d n ý m č r t á m p a t r í v č a s poznávať, ana­lyzovať a r ieš iť prot i rečenia a problémy, k t o r é p r i n á š a v ý v o j i v socia l izme . . . " Realizácia t a k ý c h t o zložitých z á m e r o v v y ž a d u j e k á d r e na v v s o k e j p o l i t i c k e j a odbornei úrovni a t u p r á v e s a môžu rea l izovať n a š i m l a d í ľudia a j v o s f é r e v e d v a techniky, k t o r ý m n a š a spoločnosť po­s k y t u j e n e b ý v a l é možnosti vzde lania a osobného r o z v o j a . Je v š a k n a nich, a b v t ieto možnost i v y u ž i l i v p r o s p e c h s v o j h o osobného r a s t u k t o r ý b u d e s lúž iť c e l e ] n a š e j spoločnost i . Honba za k a r i é r o u a z í s k a v a n i e v ý h o d b e z s t a t o č n e j p r á c e s ú b e z p e r s p e k t í v n e a n e v v t v á r a j ú záze­m i e n a j m S v o v e d e c k e j p rác i . V e d e c k o v ý s k u m n á p r á c a v v ž a d u j e h l b o k é t e o r e t i c k é i p r a k t i c k é vedomost i . Po­v r c h n é znalost i v e d ú k p r e c e ň o v a n i u a l e b o podceňova­niu urč i tých p r o b l é m o v a v y ú s ť u j ú d o vo luntar izmu. Ba­r ié ry , k t o r é s t o j a v c e s t e v e d e c k é m u p o k r o k u s a p r e k o n a j ú o to ľahšie, čim v i a c b u d e mladým špecial is­tov ochotných a n g a ž o v a ť s a i za c e n u pods túpenia osob­n ý c h r iz ík v b o j i s n e v e d e c k ý m i názormi a k a m u f l á ž o u . Len s takouto g e n e r á c i o u b u d e m e môcť „možnosti n á š h o v l a s t n é h o v ý s k u m u r e á l n e oceňovať, a a b y s m e dosiahl i maximum, s ú s t r e ď o v a ť s i l y a p r o s t r l e d k v na r o z h o d u j ú c e problémy a p e r s p e k t í v n e o d b o r y s cieľom v k r á t k o m ča s e vy tvor i ť súťaženiaschopné v ý s k u m n é k a p a c i t y " . (Z r e f e r á t u s ú d r u h a Jozefa Lenár ta n a z a s a d n u t í OV KSC 27. 1. 19651.

3

f f S i % Desať rokov účasti zoológov UK l y S p ) n a v ý s k u m e pr í rodných p o d m i e n o k a z d r o j o v

Mongolskej ľ u d o v e j repub l iky Desať r o k o v t r v á s p o l u p r á c a zoológov Univerzity Komenského pr i v ý s k u m e pr í rodných podmienok a z d r o j o v Мои

gol ske j ľ u d o v e j r e p u b l i k y . P r v é k o n t a k t y medzi zoologickými pracov i skami UK a M o n g o l s k e j Štátne j un iverz i ty v Ulán­b á t a r e (MUIS) s ú s í c e o čosi s t a r š i e . Už v r o k u 19B9 p r a c o v a l Dr. K. Hensel, CSc., z k a t e d r y s y s t e m a t i c k e j a ekologic­k e j zoológie v MoĽR n a ichtyologickom v ý s k u m e a o t r i r o k y n e s k o r š i e s a z a s a p r o f . A. Dašdorž, CSc., v e d ú c i Katedry zoológie MUIS p o č a s s v o j e j n á v š t e v y Českos lovenska z a s t a v i l na n iekoľko dní a j v Brat i s lave . Rok 1974 j e v š a k v o vzťahoch zoolog ických p r a c o v í s k oboch univerz í t r o k o m pre lomovým. V tom r o k u s a totiž z a č a l a p r a v i d e l n á spo­l u p r á c a a s t á l a ú č a s ť s l o v e n s k ý c h zoológov n a v ý s k u m e pr í rodných podmienok a z d r o j o v MoĽR ich zač lenením d o Komplexne j sov ie t sko-mongol ske j c h ö v s g ö l s k e j exped í c ie .

ШЩ||

Oöastnici expedície v roku 1976. Zľava: Dr. J. HalgoS, pro}. A. Dašdorí, Dr. M. Kiefer, Dr. L. Jedlička

Expedícia, o k r e m v l a s t n e j v ý p r a v y , j e t i ež f o r m o u o r g a ­nizácie v e d e c k é h o v ý s k u m u a s i n a ú r o v n i n a š e j h l a v n e j ú lohy či k ľ ú č o v é h o s m e r u . Expedícia m á v e d e c k é h o ve­dúceho, k t o r ý z o d p o v e d á z a v e d e c k ú n á p l ň expedíc ie a u s m e r ň u j e v ý s k u m jednot l ivých o d b o r n ý c h oddie lov (as i n a ú r o v n i n a š i c h č i a s t k o v ý c h ú l o h ) a n á č e l n í k a expedície, k t o r ý z a b e z p e č u j e a r i ad i p r a k t i c k ú činnosť c e l e j expedície . V expedíc i i p r a c u j e t a k m e r d v a d s a ť od­dielov, n a p r . h y d r o c h e m i c k ý , hydrob io log ický, entomolo­g i c k ý , p a r a z i t o l o g i c k ý a t d .

Úlohou e x p e d í c i e j e v š e s t r a n n ý v ý s k u m p r í r o d n ý c h podmienok s e v e r n é h o Mongolska v P r i c h u b s u g u l í a v po­vodí r i e k y S e l e n g y v s ú v i s l o s t i s rozvo jom p r i e m y s l u a poľnohospodárs tva v t e j t o ob las t i . V ý z n a m v ý s k u m u z d ô r a z ň u j e skutočnosť, ž e n a tomto území ž i j e a s i š tvrt i­n a o b y v a t e ľ s t v a k r a j i n y , d o p e s t u j e s a t u v i a c a k o polovi­c a c e l o š t á t n e j p r o d u k c i e r a s t l i n n e j výroby, k o n c e n t r u j e s a t u v i a c a k o t re t ina ž i v o č í š n e j v ý r o b y . V povodí Selen­g y s a v ý z n a m n e r o z v í j a ťažba n e r a s t o v a p r i e m y s l u . Spo­m e ň m e len a n i n i e t r idsaťročný Darchan s cementárňaml, k o ž i a r s k y m , k o ž u š n í c k y m a p o t r a v i n á r s k y m pr iemys lom, či Érdenet, mes to pr i n a j v ä č š o m n á l e z i s k u m e d i a moly­b d é n u (na j e h o o b j a v e s a v ý z n a m n e podieľa l i n a š i g e o l ó g o v i a ] , k t o r é z a d e s a ť r o k o v o d s v o j h o v z n i k u v pus­t e j s tep í v y r á s t l o n a š tyr idsať t i s ícové m e s t o ž i j ú c e z ťaž­b y a s p r a c o v a n i a r u d y .

Na medzinárodnom v ý s k u m e , k t o r ý z a s o v i e t s k u s t r a n u k o o r d i n u j e Štátna Ždanovova univerz i ta v ľ r k u t s k u a za Mongolskú s t r a n u Mongolská š t á t n a univerz i ta v Ulánbá­tare , s a p o d i e ľ a j ú t iež pracovníci M o n g o l s k e j a k a d é m i e vied, V ý c h o d o s i b í r s k e h o c e n t r a S i b í r s k e h o odde len ia A V ZSSR v I r k u t s k u , Š t á t n e j Lomonosovove j univerz i ty

4

v Moskve, Univerzity Martina Luthera v Halle, S l i e z s k e j univerz i ty v Katoviciach a Univerzity Komenského. Z na­š e j univerz i ty s ú t o pracovníci Zoologického ú s t a v u (RNDr. J. Halgoš, CSc.), Katedry s y s t e m a t i c k e j a ekolo­g i c k e j zoológie (RNDr. D. Cyprich, CSc., RNDr. L. Jedllč k a , CSc., RNDr. M. Kiefer , CSc., RNDr. M. Krumpál, CSc., RNDr. I. Országh, CSc.) a Katedry v š e o b e c n e j zoológie a ž i v o č í š n e j f y z i o l ó g i e (RNDr. J. Dúha), d v a k r á t s a e x p e d í c i e zúčastni la doc. RNDr. I. Háberová, CSc., z Ka­t e d r y botaniky, g e o b o t a n i k y a pedológie .

Za d e s a ť r o k o v s p o l u p r á c e zúčastni l i s a zoológovia UK n a 8 expedíc iách ( n e p o č í t a j ú c p r i p r a v o v a n ú v r o k u 1984). V r o k u 1974 pracova l i v h o r s k ý c h s t e p i a c h a t a j g e vý­c h o d n é h o Pr lchubsugul la , v do l ine Se lengy a v d r u h e j č a s t i pobytu v polopúšťach s t r e d n é h o a j u ž n é h o Mongol­s k a . V r o k u 1975 p r a c o v a l i o k r e m Pr lchubsugul la a dol iny S e l e n g y t iež v D a r c h a t s k e j kotl ine, v r o k u 1976 o p i ť v dol ine S e l e n g y a Pr ichubsugul í . Od r o k u 1977 s a pôso­b e n i e n a š e j s k u p i n y rozš í r i lo n a c e l é ú z e m i e MoĽR. V ro­k u 1977 to boli p o l o p ú š t e Doliny jazier, h o r s k é s tepi južných s v a h o v C h a n g a j a , Mongolského A l t a j a a Džun-g á r s k a a p ú š t e Z a a l t a j s k e j gobl , v r o k u 1978 h l a v n o u oblasťou v ý s k u m u bola z á p a d o m o n g o l s k á Kotlina v e ľ k ý c h jaz ie r s j e j púšťaml a polopúšťami a s u c h é s tep i v Doline j az ie r . O r o k n e s k ô r , v r o k u 1979, v ied la t r a s a expedíc ie d o c j l a s t l h o r s k e j t a j g y v p r e d h o r l a c h Chente ja v s e v e r n o m Mongolsku a odt iaľ do s t e p í a polopúšt í v ý c h o d n é h o a j u h o v ý c h o d n é h o Mongolska. Leto n a s l e d u j ú c e h o r o k u s m e s t r á v i l i v z á p a d n o m Mongolsku, v polopúšťach a púšťach Džungárska, Kotliny v e ľ k ý c h j a z i e r a h o r s k ý c h s u c h ý c h s t e p i a c h Mongolského A l t a j a v n a j z á p a d n e j š í c h a j m n k n c h MoĽR. Zatiaľ p o s l e d n á expedíc ia v i e d l a d o p ú š t n y c h a po lopúš tnych ob las t í južného Mongolska . A ž d o s v o j e j s m r t i n a expedíc i i 1977 v i e d o l s k u p i n u p r o f . A. Dašdorž, CSc., po ňom j e vedúcim p r o f . A. Cendsu-ren, DrSc.

V ý s k u m s a r e a l i z u j e k l a s i c k ý m expedičným spôsobom. Jediným d o p r a v n ý m pros t r iedkom s ú n á k l a d n é autá , n a k t o r ý c h s a p r e p r a v u j ú ľudia s p o l u s mater iá lom. Samot­n á d o p r a v a do h l a v n e j ob las t i v ý s k u m u p o s t e p n ý c h ces­tách i mimo nich t r v á podľa vzdia lenost i tri a ž s e d e m dní, k t o r é s ú o k r e m d o p r a v y podľa potreby v y p l n e n é a j z b e r o m m a t e r i á l u . V s a m o t n e j oblast i v ý s k u m u s a s t r ie­d a j ú tri-štyri dni p r á c e n a jednom m i e s t e s Jedným-dvo-ma dňami presunu, inokedy s a expedíc ia p r e s ú v a denne, o b y č a j n e popoludní, o 100—150 k m a večer , r á n o a do­poludnie s ú v e n o v a n é v l a s t n é m u v ý s k u m u v te réne . Pri 20—30 k m rýchlos t i f a n iekedy s a v t e r é n e n e d á do­s iahnuť ani t a k á rých losť) voľný č a s p r a k t i c k y neexistu­je, v e d o k r e m p r á c e s a t r e b a p o s t a r a ť a j o „domác­n o s ť " — postav iť a z ruš i ť t á b o r (podľa počas ia a k o m á rov), nazbierať k u r i v o (na s e v e r e drevo, i n a k s u š e n ý t r u s ) i p r iprav i ť kot l íkovú v á r u . A to v š e t k o v podmien­k a c h t a k m e r ľ u d o p r á z d n e j k r a j i n y . Po tr ids iat ich a ž päťdes iat ich dňoch k o č o v n é h o života s a expedíc ia v r a c i a d o Ulánbátaru a p o nevyhnutnom pobyte v ňom s p o j e n o m s odos laním m a t e r i á l u domov, k d e č a k á d r u h á e t a p a — s p r a c o v a n i e v ý s l e d k o v .

V ý s k u m n a š i c h zoológov j e z a m e r a n ý na š túdium ekto-paraz l tov c i c a v c o v a v t á k o v a k r v l c l c a j ú c e dvo jkr fd lov-ce. A k o e k t o p a r a z l t y t a k a j h e m a t o f á g y m a j ú značný h o s p o d á r s k y a z d r a v o t n í c k y význam. A k o p r e n á š a č e s a z ú č a s t ň u j ú ko lobehu niektorých ochorení v pr í rodných

o h n i s k á c h n á k a z (napr . m o r u a r lcke t t s lóz) a s ú Jednou z ciest, k t o r ý m i s a t i e t o ochorenia môžu preniesť n a h o s p o d á r s k e z v i e r a t á a č l o v e k a . Nezabudnuteľný j e a j 1ch p r i a m y v p l y v c icáním k r v i a z n e p o k o j o v á n í m hostite­l e , k t o r ý s a p r e j a v u j e znížením úž i tkovos t l hospodár­s k y c h zv iera t , sťažením p r a c o v n ý c h podmienok č l o v e k a a p o k l e s o m produkt iv i ty p r á c e . Cielom v ý s k u m u ekto-p a r a z i t o v v MoĽR j e zist iť r o z š í r e n i e j ednot l ivých dru­hov, o k r u h n a p á d a n ý c h host i teľov, i c h v z á j o m n é v z ť a h y a r ô z n e i n é s t r á n k y e k o l ó g i e paraz i tov . Popri týchto h l a v n ý c h cieľoch s a v e n u j ú t iež š t ú d i u n i e k t o r ý c h dal­š í c h p r o b l é m o v súv i s iac ich s pôdnou f a u n o u a vodnými ž ivočíchmi. Získaný r o z s i a h l y m a t e r i á l p o s t u p n e spraco­v á v a j ú n a š i a z a h r a n i č n í odborníci . Hoci j e h o spracova­nie n i e j e e š t e ukončené, d o s á h l i s a u ž p r v é v ý s l e d k y .

Z h e m a t o f á g n y c h d v o j k r í d l o v c o v s m e š t u d o v a l i n a j m ä r o z š í r e n i e a e k o l ó g i u m u š k o v i t ý c h (Slmul i idae) . Tieto v tečúcich v o d á c h s a v y v í j a j ú c e d v o j k r í d l o v c e m a j ú v ý z n a m a k o h e m a t o f á g y a p r e n á š a č e onchocerkóz, leuko-cytozoónov a d a l š í c h p a t o g é n o v . Dnes j e z územia MoĽR z n á m y c h 53 d r u h o v , z k t o r ý c h t r i pä t iny t a m p o p r v ý k r á t z i s t i la n a š a expedíc ia . Podrobne bolo z m a p o v a n é a a n a l y z o v a n é ich r o z š í r e n i e v povodí Selengy, pr ičom o s t a t n é ú z e m i e j e u ž t i e ž p o k r y t é t e r é n n y m v ý s k u m o m a mater iá l s a p o s t u p n e s p r a c o v á v a . Ukázalo s a , ž e f a u n a m u š k o v i t ý c h t roch p r í r o d n ý c h zón — t a j g y , l e s o s t e p i a h o r s k e j s t e p i m á v ý r a z n ý v ý c h o d o s i b í r s k y c h a r a k t e r . Do­s ia ľ z n á m e h r a n i c e rozš í renia m n o h ý c h s i b í r s k y c h dru­h o v s a n a z á k l a d e naš ich v ý s l e d k o v posunul i o 600—800 k i l o m e t r o v ju ž n e j š i e . Stanovi l i s m e t y p y l iahnisk v s tep­n e j a l e s o s t e p n e j zóne a ich paraz i to log lcký v ý z n a m . N a j v ý z n e m n e j š i e s ú d v a t y p y l iahnisk v o v e ľ k ý c h a stred­n ý c h r i e k a c h lesostepi , v d o s a h u k t o r ý c h v s e z ó n e napá­d a j e d n é h o host i teľa z a hodinu d o t i s í c muš iek . Na zákla­d e rozš í renia , d e n n e j a s e z ó n n e j a k t i v i t y s m e vypracova­li p r a k t i c k é doporučenie p r e ž ivočíšnu v ý r o b u v e d e n ú p a s t e v n ý m spôsobom.

Z územia MoĽR j e t e r a z z n á m y c h 15 d r u h o v k l iešťov, t r i z nich boli p o p r v ý k r á t z a z n a m e n a n é n a š o u expedí­ciou, k t o r á z m a p o v a l a rozš í ren ie v š e t k ý c h d r u h o v p o ce lom území MoĽR. Mapovanie v n i e k t o r ý c h pr ípadoch pr in ies lo pods ta tné z m e n y d o v t e d y z n á m e h o a r e á l u roz­š í r e n i a j ednot l ivých d r u h o v posunom h r a n í c a r e á l u o 500—600 k m n a j u h . P r i j e d n o m d r u h u ( D e r m a c e n t o r a s i a t i c u s ) , s m e ob jav i l i d o t e r a z n e z n á m e v ý v o j o v é š t á d i á a host i teľov tohto d r u h u , k t o r ý m i s ú s t e p n é h l o d a v c e . Ukázalo s a tiež, že p r e š í r e n i e n i e k t o r ý c h d r u h o v k l ieš­ťov Je v ý z n a m n ý ich vzťah k v t á k o m . Na z á k l a d e n á š h o m a t e r i á l u z is t i l i čs . odborníci (RNDr. J. Keháček, DrSc., V i r o l o g i c k ý ú s t a v SAV), že v s e v e r n o m Mongolsku j e v y s o k é percento k l i e š ť o v p r e m o r e n é r icketts iami, čo m á mimoriadny p r a k t i c k ý v ý z n a m . Na z á k l a d e t ý c h t o výs led­k o v potom m o n g o l s k í k o l e g o v i a z is t i l i v ý s k y t r icket t s lóz a j v ď a l š í c h ob las t iach.

Ďalšia prob lemat ika , k t o r ú r i e š i n a š a p a r a z i t o l o g i c k á s k u p i n a v MoĽR ú z k o s ú v i s í s morom. Mor j e t y p i c k é p r í r o d n o o h n l s k o v é ochorenie, k t o r é j e v Mongol sku via­z a n é n a o h n i s k á s v i š t i e h o typu. Len v ď a k a n e u s t á l e j po­zornost i a ús i l iu m o n g o l s k é h o z d r a v o t n í c t v a s a v ostat­n ý c h desaťroč iach n e v y s k y t l i m o r o v é epidémie . Prenášačmi m o r u v p r í r o d n ý c h o h n i s k á c h s ú b lchy . Dote-

Vo východomongolských stepiach

j

' >4-.

Na severe zasahuje na územie MoĽR východostbírska tajga

r a j š i e š túd ium týchto p r e n á š a č o v v e d e n é prot lmorovými s t a n i c a m i s a s ú s t r e ď o v a l o n a o h n i s k á a ich t lmenie . Našou ú lohou bolo zmapovať r o z š í r e n i e b l c h a ] m i m o z n á m y c h p r í r o d n ý c h ohnísk, č o s a v p o d s t a t e dos iahlo . Hlavnú pozornosť s m e v e n o v a l i 23 druhom prvostupňo­v ý c h prenášačov, p r e k t o r é s a p o d a r i l o z is t iť s ú v i s l o s t i medzi i c h r o z š í r e n í m a k l i m a t i c k ý m i podmienkami, k t o r é u m o ž ň u j ú prognózu Ich rozš í renia . Okrem rozš í renia s m e s l e d o v a l i a j ich paraz i tohos t i te ľ ské vzťahy . Len p r e p r v o s t u p ň o v ý c h p r e n á š a č o v s m e zisti l i 54 nových d r u h o v hostiteľov, čo p r i n á š a n o v é pohľady na perz i s tenciu pr í­r o d n ý c h o h n í s k m o r u a n a p r o b l e m a t i k u š í r e n i a a kolo­b e h u patogénu v pr í rode. Po p r v ý r a z v ô b e c boli s ledo­v a n é ek toparaz i ty n i e k t o r ý c h p ú š t n y c h a po lopúš tnych d r u h o v h lodavcov, k t o r ý c h počty v ce losve tových zbier­k a c h s a p o č í t a j ú len n a n i e k o ľ k o des ia tok e x e m p l á r o v . Získaný mater iá l umožnil t i ež v y p r a c o v a ť t e o r e t i c k é mo­d e l y rozde lenia b lch v populáci i host i teľa .

O k r e m u ž spomenutých o k r u h o v problémov, k t o r é vzhľadom n a i c h v ý z n a m bol i r i e š e n é prednostne, s a r i e š i a a j ď a l š i e o tázky, n a p r í k l a d r o z š í r e n i e parazit ic­k ý c h d v o j k r í d l o v c o v z čeľad í Nycteribl idae, Hippobosci-dae, s p r a c o v á v a j ú s a Anoplura, Mallophaga, k o m á r e a ď a l š i e ektoparaz i ty , z v o ľ n e ž i júc ich ž ivočíchov n i e k t o r é pôdne a s p o l o č e n s t v á tečúcich vôd.

Popri v ý s k u m n ý c h m á n a š a p r á c a v expedíc i i a j peda­g o g i c k é ciele. Na MUIS s a paraz i to lóg ia n e š t u d u j e a t a k ú č a s ť m o n g o l s k ý c h š t u d e n t o v n a expedíc iách, k t o r á j e súčasťou i c h p r a x e (mimochodom, p o d s t a t n e rozs iahle j­š e j a k o u n á s ) , b o l a v a r i p r e t r i d e s i a t k y p o s l u c h á č o v n ie len p r v ý m k o n t a k t o m s parazi tológiou, a l e a j š k o l o u paraz i to log ických t e r é n n y c h metód a paraz i to lóg ie vôbec. O k r e m toho s m e n a požiadanie m o n g o l s k ý c h uči teľov pomohl i pr i t e r é n n y c h p r á c a c h s pos lucháčmi p r v ý c h d v o c h r o č n í k o v MUIS a s pos lucháčmi 1. r o č n í k a P e d a g o g i c k e j f a k u l t y v Chovde.

V ý s l e d k y v ý s k u m u s a o d o v z d á v a j ú k a ž d o r o č n e a to na p r a v i d e l n ý c h j a r n ý c h k o n f e r e n c i á c h , k t o r é s a strie­d a v o k o n a j ú v Ulánbátare a I r k u t s k u a k t o r é s ú s ú č a s n e f o r m o u oponentúry v ý s l e d k o v . O k r e m t ý c h t o p r a v i d e l ­ných k o n f e r e n c i í s a k o n a l a j edna v r o k u 1978 v Brat i s la­ve , v r o k u 1983 v Halle a s e p t e m b r i 1984 v Bra t i s lave . B r a t i s l a v s k í zoológovia publ ikova l i d o s i a l z v ý s l e d k o v expedíc ie v y š e 60 pôvodných p r á c v domácich a j zahra­ničných per iod ikách a prednies l i v y š e 40 r e f e r á t o v na medzinárodných k o n f e r e n c i á c h . Na v ý s l e d k o c h v ý s k u m o v v MoĽR bol i p o s t a v e n é t iež d v e k a n d i d á t s k e práce, jedna p r á c a diplomová a tri p r á c e p o s l u c h á č o v v ŠVOČ.

V ý z n a m v ý s l e d k o v p r e MoĽR p o d č i a r k u j e ocenenie, a k é h o s a účas tníkom expedíc ie d o s t a l o v podobe Cestné­h o uznania MUIS. Cestného uznania Ministerstva Škol­s t v a MoĽR (Dr. Dúha, Dr. Háberová . Dr. Halgoš, CSc.. Dr. Jedlička. CSc., Dr. Kie fer , CSc.. Dr. Krumpál . CSc.) medai le Učiteľ k 60. v ý r o č i u m o n g o l s k é h o š k o l s t v a (Dr. Halgoš Dr. Kie fe r ) a Medai le 60. v ý r o č i a m o n g o l s k e j ľu­d o v e j r e v o l ú c i e (Dr. H a l g o š ) .

RNDR. Ladis lav Jedlička. CSc., RNDr. Matej Kiefer . CSc., RNDr. Joief Halgoš. CSc.

5

К 25. výročiu Pedagogickej fakulty UK v Trnave

TohtoroCné otvorenie š k o l s k é h o r o k u n a P e d a g o g i c k é ] f a k u l t e UK v T r n a v e m a l o mimoriadne s v i a t o č n ý r á z . Vecf ce lá n a š a spoločnosť e š t e ž i la pod s i l n ý m d o j m o m vrchol iac ich o s l á v 40. v ý r o č i a SNP a PdF UK s i pripomí­n a l a a ] v l a s t n é v ý z n a m n é Jubileum — 25 r o k o v t r v a n i a š k o l y , k t o r á p o s k y t u j e v y s o k o š k o l s k é v z d e l a n i e p r e uči-t e l o v z á k l a d n ý c h a o d r o k u 1976 i p r e uč i teľov s t red­ných š k ô l .

Počiatky v y s o k o š k o l s k e j p r í p r a v y u č i t e l o v v T r n a v e s i a h a j ú d o obdobia p o os lobodení n a š e j v la s t i , k e ď bola d e k r é t o m prez identa r e p u b l i k y zo d ň a 27. 10. 1945 zria­d e n á v B r a t i s l a v e p r v á p e d a g o g i c k á f a k u l t a n a Sloven­s k u .

V n a s l e d u j ú c i c h rokoch s a f o r m y p r í p r a v y uč i te lov menil i . V kont inui te s p o s l a n í m a ú lohami p r v e j peda­g o g i c k e j f a k u l t y n a S l o v e n s k u bo l v l á d n y m n a r i a d e n í m č. 57/1959 z 31. 7. 1959 z r i a d e n ý P e d a g o g i c k ý inš i tú t v Trnave, k t o r é h o z á k l a d n ý m cie lom a pos laním bola v y s o k o š k o l s k á p r í p r a v a uč i teľov 1. a 2. s t u p ň a zák lad­ných š k ô l .

Reforma uč i te ľ ského š t ú d i a v z m y s l e z á k o n a 166/1964, k t o r o u s a r u š i l i p e d a g o g i c k é inš i túty pr in ies la PI v Trna­v e zmenu n á z v u a n á s l e d n é z m e n y v u č e b n ý c h plánoch a u č e b n ý c h osnovách. P e d a g o g i c k ý inš t i tú t bo l premeno­v a n ý n a P e d a g o g i c k ú f a k u l t u , k t o r á bola z a č l e n e n á do z v ä z k u Univerzity Komenského.

Po s c h v á l e n í Dokumentu o ďa l šom rozvo j i českoslo­v e n s k e j výchovno-vzde lávace j s ú s t a v y Predsedníctvom OV KSČ s a a j n a n a š e j š k o l e z a č a l a rea l izovať p r e s t a v b a š túd ia u č i t e l o v p r e 1. — 4. ro č n í k ZŠ, uči teľov a vycho­v á v a t e ľ o v p r e MVOS a u č i t e l o v v š e o b e c n o v z d e l á v a c í c h p r e d m e t o v .

V období od v z n i k u PI v T r n a v e , a k o k o n š t a t o v a l v h l a v n o m r e f e r á t e n a s l á v n o s t n o m otvorení š k o l s k é h o

. r o k a d e k a n f a k u l t y p r o f . PhDr. J. Vida, CSc., z í s k a l o uči­t e ľ s k ú k v a l i f i k á c i u 10 298 abso lventov, z toho 7001 v den­nom š túd iu a 3297 v SPZ. Š t á t n e r i g o r ó z n e s k ú š k y od

r o k u 1967 ú s p e š n e v y k o n a l o 157 a b s o l v e n t o v a z í s k a l o t a k t i tul PhDr. Od r o k u 1980 ú s p e š n ý m v y k o n a n í m štát­n y c h r igoróznych s k ú š o k z í s k a l o 339 a b s o l v e n t o v t i tul PaedDr.

V y c h á d z a j ú c z pož iadav iek s t r a n í c k y c h a š t á t n y c h or­g á n o v zlepšiť k v a l i f i k a č n ú š t r u k t ú r u v u č ň o v s k o m š k o l s t v e PdF UK z a b e z p e č o v a l a a z a b e z p e č u j e doplnkové š túd ium uči teľov odborných predmetov, m a j s t r o v odbor­n e j v ý c h o v y a v y c h o v á v a t e ľ o v . Túto f o r m u š t ú d i a dopo­s ia ľ a b s o l v o v a l o 400 f r e k v e n t a n t o v .

Okrem p r í p r a v y budúcich uči te lov s a f a k u l t a význam­n o u m i e r o u z a p á j a l a a j d o v e d e c k o v ý s k u m n e j činnost i r i e š e n í m ú loh š t á t n e h o a r e z o r t n é h o v ý s k u m u . V ý z n a m n é v ý s l e d k y dos iahl i pracovníc i f a k u l t y a ] v spo luprác i s v e d e c k o v ý s k u m n ý m i p r a c o v i s k a m i a družobnými ško­lami v ZSSR, NDR, MĽR, BĽR a pod.

Pracovnici f a k u l t y významnou mierou part ic ipoval i na s p r a c ú v a n í koncepčných mater iá lov v oblast i š k o l s k e j pol i t iky — o b s a h o v e j p r e s t a v b y č s . výchovno-vzdeláva c e j s ú s t a v y .

V ý s l e d k y v e d e c k o v ý s k u m n e j činnost i p e d a g o g i c k ý c h n v e d e c k ý c h p r a c o v n í k o v f a k u l t y boli a s ú p r i e b e ž n e publl kované . P e d a g o g i c k á f a k u l t a bola a j d e j i s k o m význam­n ý c h v e d e c k ý c h k o n f e r e n c i i a s e m i n á r o v s ce loš tá tnou i medzinárodnou účasťou.

P e d a g o g i c k á f a k u l t a UK v Trnave, k t o r á s a u ž 25 r o k o v v ý z n a m n e podieľa na rozvo j i soc ia l i s t ického š k o l s t v a , v y c h o v a l a a p r e ž ivot p r i p r a v i l a t i s íce p e d a g ó g o v — učiteľov, k tor í s v o j o u v ý c h o v n o u p r á c o u p r i s p i e v a j ú k f o r m o v a n i u k u l t ú r n o s p o l o č e n s k é h o povedomia n á š h o ľ u d u a tým z á r o v e ň n a p ĺ ň a j ú konkré tnymi člnmi uznese­nia OV KSC v y j a d r e n é v Dokumente o ď a l š o m rozvoj i čs . v ý c h o v n o - v z d e l á v a c e j s ú s t a v y . Je to d ô s t o j n é náplne nie o d k a z u n á š h o v e ľ k é h o uči teľa J. A. Komenského.

PhDr. Mária M a t u l f l k n v á

ZA ZINTENZÍVNENIE VÝCHOVNÉHO PÔSOBENIA V ŠD V ý z n a m n o u osobitosťou s p o l u n a ž í v a n i a š t u d e n t o v v do­

move, k t o r ý n a r e l a t í v n e m a l o m p r i e s t o r e a v tom i s tom č a s e k o n c e n t r u j e t i s ícky m l a d ý c h ľudí Je, že m á v š e t k y p r e d p o k l a d y s tať s a jedinečnou š k o l o u soc ia l izác ie osobnosti , p r e t o ž e spoločné súž i t ie v domove a n t i c i p u j e v s e b e množstvo p r v k o v , k t o r ý m i s a v y z n a č u j e s o c i á l n e s p o l u n a ž í v a n i e ľ u d í v ô b e c . No v e ľ k á k o n c e n t r á c i a mla­dých ľudí p r i n á š a s o s e b o u a j š p e c i f i c k é v ý c h o v n é pro­blémy. N a p r í k l a d k d e — t u s a s t r e t á v a m e s pr ípadmi n e s p r á v n e h o c h á p a n i a k o l e k t í v u — j e h o p o d s t a t y a p o s l a n i a v k o m u n i s t i c k e j vý c h o v e . U n i e k t o r ý c h v z n i k l a mienka, ž e k o l e k t í v n y j e p r e d o v š e t k ý m ten, k t o j e spolo­č e n s k ý , t e d a k t o s a z ú č a s t ň u j e s k u p i n o v ý c h z á b a v a po­s e d e n í a l e b o ten, k t o Je s u b m i s í v n y , t e d a ten, k t o v ž d y robí to, č o r o t i a os tatní . Pravda, t a k é t o c h á p a n i e ko lek­t ívu v y t v á r a p r e n i e k t o r ý c h pr iazn ivú pôdu p r e zbavo­v a n i e s a zodpovednost i z a s v o j e s p r á v a n i e a j e zámien­k o u z v a ľ o v a n i a v iny n a os ta tných. V spo j i tos t i s reali­z o v a n í m v ý c h o v y v k o l e k t í v e k o l e k t í v o m a p r e k o l e k t í v j e potrebné, a b y s m e v podmienkach i n t e r n á t n e h o sú­žitia v iedl i k a ž d é h o š tudenta k o s o b n e j zodpovednost i z a k a ž d ý s v o j čin, a to bez o h ľ a d u n a to, čl Je v s ú l a d e a l e b o v n e s ú l a d e s tým, a k o s a v d a n e j s i tuáci i s p r á v a l i č lenovia v j e h o u b y t o v a c e j j e d n o t k e .

Je známe, že v š a d e tam, k d e s a k o n c e n t r u j e v ä č š í počet m l a d ý c h ľudí n a jednom mieste, v z n i k a j ú veľmi pr iaznivé podmienky p r e s k u p i n o v é napodobňovanie roz l ičných módnych vzorov, žiaľ n e r a z i p o c h y b n e j hodnoty. Pritom napodobňovanie s a n e v z ť a h u j e Iba na ú p r a v u z o v ň a j š k u , a l e i na s p ô s o b y z á b a v y , t r á v e n i a voľného č a s u a pod. Stáva sa , ž e n iektor í jednot l ivc i s nepr iazn ivým prospechom, a n a j m ä a k l m hrozí vypad­

6

nut ie zo š túdia, m a j ú tendenciu i n f i k o v a ť s v o j e o k o l i e n e s p r á v n y m i posto jmi k p r á c i a k m a t e r i á l n y m hodno­t á m a nešt í t ia s a využiť a k ý k o ľ v e k n á h l y vznik nepriaz­n i v e j s i t u á c i e v domove, a b y os ta tných v y p r o v o k o v a l i k nežiaducim p r e j a v o m i a k c i á m . Je to pot rebné konšta­tovať preto, l ebo n e r a z o v e r e n ý m p s y c h o l o g i c k ý m poznatkom je, ž e za rozl ičnými 1 zdanl ivo spontánnymi p r e j a v m i s k u p i n y v ž d y pôsobia tzv. spúšťač i v podobe p o c h y b n ý c h v z o r o v s p r á v a n i a . To s i v y ž a d u j e , a b y s m e v spo j i tos t i s v ý c h o v o u k u k o l e k t í v u upla tňoval i a j po­ž i a d a v k u indiv iduálneho p r í s t u p u . A nik n i e j e spôsobi­lý l epš ie plniť t ú t o p o ž i a d a v k u a k o vedúci učiteľ š tudi j­n e j s k u p i n y , l ebo n a j l e p š i e pozná ind iv iduá lne osobitost i j e j č lenov.

Človek n i e j e Iba p a s í v n y m produktom s v o j h o prostre­dia, a l e a j Jeho tvorcom. Formovanie č l o v e k a obklopu­júcim h o životným pros t red ím s a teda u s k u t o č ň u j e najmB v t e d y , a k h o môže pre tvárať , b a čo v iac, p r á v e za týchto podmienok f o r m a t í v n a ú l o h a ž ivotného pros t red ia s a z n á s o b u j e . No p r a k t i c k é rea l izovanie u v e d e n é h o n i e Je bez problémov. Naprík lad, hoci pož iadavku Individuálne­h o u p r a t o v a n i a i z ieb p r i j í m a j ú š tudent i a k o s a m o z r e j m ú a odôvodnenú, u ž s a m o t n é u d r ž i a v a n i e č is toty a p o r i a d k u n i e Je u v š e t k ý c h r o v n a k é . Nedostatočne u p l a t ň o v a n á kr i t ika i s e b a k r i t i k a medzi n iektorými s p o l u b ý v a j ú c l m l má za n á s l e d o k , že u p r a t u j ú Iba niektorí , k ý m Inl s l n e c h á v a j ú upratovať .

Ví tame k a ž d ú Iniciatívu š tudentov prevz iať I ce lý e x t e r í e r k t o r é h o k o ľ v e k b l o k u do s o c i a l i s t i c k e j s tarost l i­vosti . No v ý z n a m t a k e j t o iniciat ívy b y s m e nemal i m e r a ť len ekonomickými ukazovateľmi, napr . Iba počtom od-

p r a c o v a n ý c h h o d i n (i k e ď a ] t o n i e j e z a n e d b a t e l n é ) , a l e a) m o r á l n y m i ukazovateľmi, k u k t o r ý m p a t r í opravdi­v ý a n e f o r m á l n y z á u j e m š t u d e n t o v o v še tko, čo s ú v i s í s d o b r o u p r o s p e r i t o u ŠD, a to a k o s m e r o m dovnútra , t a k i n a v o n o k . Hovorím to preto, l ebo n e u s t á l e n á m p r e t r v á v a j ú d r o b n é p r i e s t u p k y , v y p l ý v a j ú c e z ľahos ta j ­nost i n i e k t o r ý c h š t u d e n t o v k m a t e r i á l n y m hodnotám. A k o b y i s t á časť m l á d e ž e s i n e v á ž i l a z a r i a d e n i e domovov a j preto, l ebo n á k l a d y z a j e h o používanie a l e b o n á h r a d u s a j e j z d a j ú p r í l i š n ízke . To opäť s i g n a l i z u j e , ž e prob­lém nemožno úč inne r ieš iť iba ekonomickými sankciami, a l e j e p o t r e b n é upla tňovať a j opat ren ia morá lne . Totiž f i n a n č n ý post ih j e s k ô r p r i a m y m t r e s t o m voči rodičom a n a s a m o t n é h o p r i e s t u p n í k a pôsobí Iba nepr iamo. Kedže z a pos to jmi k m a t e r i á l n y m hodnotám s a č a s t o s k r ý v a a j p o s t o j k soc ia l i s t ickému v las tn íc tvu, veľmi b y pomoh­lo, k e b y s m e v t e j t o s ú v i s l o s t i a j m y uči te l ia v i a c e j up la tňova l i rozmani té s p ô s o b y m o r á l n e h o pôsobenia . A v y s o k o š k o l á k , k t o r ý n e r e a g u j e a n i n a t a k é t o opatrenia, n e m á m i e s t o v š t u d e n t s k o m domove.

Hovorí sa , ž e j e d n ý m z c h a r a k t e r i s t i c k ý c h z n a k o v d o b r é h o v y s o k o š k o l s k é h o uči teľa je, ž e v e d i e a k ý s i per­manentný d ia lóg s o s v o j i m i pos lucháčmi. Teda n i e Je dobré, a k s i v y s o k o š k o l s k ý učiteľ mimo s v o j i c h predná­š o k a s e m i n á r o v n e m á čo povedať s o š tudentaml . Do­t e r a j š i a p r a x u k a z u j e , ž e p r á v e n á v š t e v y uči teľov v štu­

d e n t s k o m d o m o v e s ú j e d n o u z n a j o s v e d č e n e j š í c h f o r i e m rea l izovania n e f o r m á l n e h o d ia lógu.

Pôvodne d i s k u t o v a n é o tázky, n a p r . č i j e s p r á v n e , k e ď m l a d ý uči teľ n a v š t e v u j e d i e v č e n s k é u b y k á c l e , s a d n e s u ž j a v i a a k o bezpredmetné . Prax u k á z a l a , ž e a k miesta­mi e š t e p r e t r v á v a j ú o b č a s n é prob lémy, s ú p o d m i e n e n é v i a c s u b j e k t í v n e n e ž o b j e k t í v n e , č i ž e v i a c osobnosťou toho-ktorého učiteľa, osobitosťami j e h o vzťahu k š tuden­tom, j e h o autori tou, j e h o morálno-pol i t ickým prof i lom, n e ž f a k t o m rea l izovania s a m o t n e j n á v š t e v y .

Kedže t ieto n á v š t e v y m a j ú p r í v l a s t o k p e d a g o g i c k é , n e u s t á l e z o s t á v a j ú r e z e r v y v s k v a l i t ň o v a n í i c h o b s a h u . Rozhodne i c h nemožno r e d u k o v a ť Iba n a z á p i s n a v r á t ­nici, o b h l i a d k u n i e k t o r ý c h u b y k á c i í , či pr í lež i tos tný roz­hovor . Úroveň n á v š t e v n e m o ž n o m e r a ť a n i ich f r e k v e n ­ciou. Každá b y m a l a b y ť mot ivovaná š p e c i f i c k ý m v ý c h o v n ý m z á m e r o m a k a ž d á b y m a l a b y ť z a m e r a n á i n a p r e v e n t í v n e r i e š e n i e v o p r e d v y t y p o v a n ý c h v ý c h o v n ý c h problémov. Teda n e m a l i b y s m e v ý c h o v n é p r o b l é m y v do­movoch „ len ev idovať" , n a u ž v z n i k l é p r o b l é m y „len rea­g o v a ť " , a l e p r e d o v š e t k ý m vynaložiť maximum úsi l ia, a b y s a i m predi š lo .

Z d i s k u s n é h o p r í s p e v k u doc. PhDr. Jána Gráca, CSc., p r e d n e s e n é h o n a v e r e j n e j s t r a n í c k e j schôdzi FF UK

J 65. v ý r o č i e

založenia I. ch i rurg icke j k l in iky LF UK

A k o j e d n a z p r v ý c h k l in ík n a Lekár­s k e j f a k u l t e UK v B r a t i s l a v e z a č a l a pôsobiť c h i r u r g i c k á k l i n i k a .

Prvým prednostom k l i n i k y bol pro­f e s o r MUDr. Stani s lav Kostl ivý. Dňa 31. jú la 1919 p r e v z a l d e k r é t r i a d n e h o p r o f e s o r a c h i r u r g i e MUDr. S t a n i s l a v Kostl ivý. V č a s e k e d y p r e v z a l d e k r é t mal tento č e s k ý l e k á r z a s e b o u u ž n i e k o ľ k o m e s a č n ú v y č e r p á v a j ú c u prá­c u n a p r í p r a v e a p r i za ložení p r v e j s l o v e n s k e j univerz i ty . Na p r v o m zasa­daní p r o f e s o r s k é h o z b o r u n o v e j v y s o ­k e j š k o l y v a u g u s t e 1919 bol zvo lený za p r o r e k t o r a .

Chi rurg ická k l i n i k a Č e s k o s l o v e n s k e j š t á t n e j univerz i ty v z n i k l a v o b j e k t o c h b ý v a l e j C h i r u r g i c k e j k l i n i k y L e k á r s k e j f a k u l t y A l ž b e t í n s k e j univerz i ty (Mlc-k i e w i c z o v a u l . č. 13). Chi rurg ické pra­covisko bolo v Š t á t n e j nemocnici v B r a t i s l a v e u ž od j e j v z n i k u . Kecí v s e p t e m b r i 1919 p r e b e r a l i p r v í p r o f e ­sor i z r ú k m a ď a r s k ý c h p r o f e s o r o v o b j e k t y a oddelenia Š t á t n e j nemocni­c e a k o „Alžbet ínsku pozostalosť," ne­bolo t o z d r a v o t n í c k e z a r i a d e n i e v n a j ­l e p š o m s t a v e .

Okrem p r o f e s o r a Hynka a M ü l l e r a m a l p r o f e s o r Kost l ivý n a j v ä č š i e zás lu­h y n a p r í p r a v n ý c h p r á c a c h k zalo­ženiu unizerz i ty v B r a t i s l a v e a p r i zač ia tkoch j e j p r v e j l e k á r s k e j f a k u l ­ty . Na n e h o 1 n a ď a l š í c h č e s k ý c h pro­f e s o r o v , k tor í p r i š l i v r o k u 1919 d o Brat i s lavy, a b y t u k l á d l i z á k l a d y vy­s o k é h o š k o l s t v a p lat i l i s lová, k t o r é poveda l p r i pr í lež i tost i 40. v ý r . Uni­verz i ty Komenského t a j o m n í k ÚV KSČ s ú d r u h V. Biľak: „samotné za loženie Univerzity Komenského bolo l o g i c k ý m dôs ledkom pôsobenia p o k r o k o v ý c h s í l p r i v y t v á r a n í spo ločného š t á t u Cechov a S lovákov a bolo umožnené j e d i n e b r a t s k o u pomocou č e s k é h o n á r o d a . Boli to p r e d o v š e t k ý m pr í s lušn íc i čes­k é h o národa, k t o r í pomáhal i odst ra­

ňovať vzdelanostnú a k u l t ú r n u zaosta­losť S l o v e n s k a zapr íč inenú t is ícroč­n ý m út lakom. Pripomíname s i t o pre­to, ž e z á k l a d y univerz i ty k l á d l i v sú­l a d e s pož iadavkami ľ u d u v y b u d o v a ť soc ia l i s t ickú r e p u b l i k u a n i e buržoáz­n u . "

Chirurg ická k l i n i k a u ž v p r v o m ob­dobí s v o j e j ex i s tencie v y c h o v a l a de­s i a t k y l e k á r o v . Bola n a j v ä č š í m a n a j ­v ý z n a m n e j š í m c h i r u r g i c k ý m praco­v i s k o m n a S lovensku. V tomto období z a č a l a a j v e d e c k o v ý s k u m n á p r á c a kl i­niky, k t o r á bola z a m e r a n á n a choro­by b r u š n e j dut iny.

Počas v o j n o v ý c h r o k o v s k l a d a l i s k u t o č n ú s k ú š k u l e k á r s k e j i o d b o r n e j vyspe los t i a j ž iac i Kost l ivého chi­r u r g i c k e j š k o l y . Stovky operáci i za sťažených podmienok zos tanú n a v ž d y dokladom p o k r o k o v e j v l a s t e n e c k e j or ientácie l e k á r o v , odchovaných na­šim pracov i skom. Po r o k u 1945 a n a j ­mä po r o k u 1948 n a s t a l a h l b o k á zme­na, k torá o v p l y v n i l a ď a l š í v ý v i n I. c h i r u r g i c k e j k l i n i k y . Z jediného f a ­k u l t n é h o p r a c o v i s k a , k t o r ý m v r o k u

1919 bola I. c h i r u r g i c k á k l i n i k a n a S lovensku, vzn ik lo v i a c e r o obdobných p r a c o v í s k a nových odborov. Pozoru­h o d n ý bol a j početný r a s t l e k á r o v — c h i r u r g o v .

V p r v ý c h rokoch s v o j e j ex i s tencie m a l a I. c h i r u r g i c k á k l i n i k a o k r e m p r o f e s o r a Kost l ivého 6 as i s tentov, 3 k l in ických s e k u n d á r o v . V s ú č a s n o s t i má 40 l e k á r o v . I. c h i r u r g i c k á k l i n i k a r o z v í j a n a j m ä c h i r u r g i u b r u š n ú , endo-k r i n o c h i r u r g i c k ú , c ievnu, ú r a z o v ú a c h i r u r g i u p ľ ú c a p a ž e r á k a . A j keď p r i e s t o r o v é p o d m i e n k y s ú s k r o m n é , k o l e k t í v k l i n i k y v y n a k l a d á v e ľ k é úsi­l ie a b y u d r ž a l k r o k s r o z v o j o m chi­r u r g i c k e j v e d y v o s v e t e . Pedagogicko-výchovná p r á c a n a k a t e d r e j e nároč­ná. Učíme v III., IV., V. a j VI. roční­k u p o s l u c h á č o v v š e o b e c n é h o lekár­s t v a . A j t ú t o p r á c u v y k o n á v a m e ra­di, s pocitom h l b o k e j zodpovednost i z a v ý c h o v u n a š e j s o c i a l i s t i c k e j gene­r á c i e z d r a v o t n í k o v . Prof. MUDr. Rudolf Moravec. DrSe., p r e d n o s t a I. c h i r u r g i c k e j k l in iky a vedúci Katedry c h i r u r g i e I.

NÄŠ JUBILANT

Dňa 16. n o v e m b r a s a doži l šesťdes ia t in p r o f . MUDr. Dr. h . c . Emil H u r a j , DrSc., vedúci O r t o p e d i c k e j k l i n i k y a v e d ú c i Katedry r e k o n ­š t r u k č n e j c h i r u r g i e L e k á r s k e j f a k u l t y UK v Bra t i s lave .

Jubilant s a v ý z n a m n o u m i e r o u z a s l ú ž i l o r o z v o j orto­pédie n a S lovensku. Patr i k p r i e k o p n í k o m n o v ý c h mo­d e r n ý c h o p e r a č n ý c h z á k r o k o v , n o v ý c h p o h l a d o v n a b i o f y z i k u a b iomechaniku. Za ú s p e š n é z v l á d n u t i e n o v e j o p e r a č n e j t e c h n i k y n a s v e t o v e j úrovni , b e z použi t ia dovážaného k o s t n é h o cementu, t o t á l n u e n d o p r o t é z u b e d r o v é h o a r a m e n n é h o k l b u v l a s t n é h o typu, b o l a mu u d e l e n á Národná c e n a SSR. Pre soc ia l i s t ické zdravot­n í c t v o m á v e f k ý v ý z n a m Kostná b a n k a , k t o r ú za loži l p r o f . H u r a j p r e d š t y r m i r o k m i a d n e s j u p o u ž í v a j ú n a š i ortopédi a t raumatológovia . Prof. H u r a j j e r ieš i teľom 7 r e z o r t n ý c h v ý s k u m n ý c h ú loh a 1 ú l o h y š t á t n e h o p l á n u t c h n l c k é h o r o z v o j a . Publ ikoval v y š e 170 v e d e c k ý c h p r á c a 7 monogra f i í , o d p r e d n á š a l v y š e 200 p r e d n á š o k z orto­pédie a t r a u m a t o l ó g i e . Za b o h a t ú p u b l i k a č n ú činnosť z í s k a l t r i k r á t Chlumeckého c e n u a d v a k r á t Kost l ivého cenu.

Jubi lant s a v ý z n a m n o u mierou zas lúž i l o r o z v o j Uni­verz i ty Komenského. V r o k o c h 1962—1969 z a s t á v a l f u n k ­ciu p r o r e k t o r a a v r o k o c h 1969—1975 b o l r e k t o r o m UK. V s ú č a s n o s t i j e p r e d s e d o m Federá lneho v ý b o r u č s . orto­p e d i c k e j spoločnost i a h l a v n ý m odborníkom Ministerstva zdravotn íc tva SSR. Zastáva r a d d a l š í c h f u n k c i í . Všes t ran­n á v e d e c k á , p e d a g o g i c k á a pol i t ickovýchovná p r á c a Ju­b i lanta bola o c e n e n á mnohými v y s o k ý m i š tá tnymi a s t r a ­n í c k y m i vyznamenaniami . Prof. H u r a j j e nosi teľ Radu p r á c e .

SKRIPTA Právnická fakulta

Pinková D.: Teória r i a d e n i a 10,—

Filozofická fakulta Sand, J.: Š p e c i f i k á r o z h l a s o v e j r e d a k č n e j p r á c e 4,— Kimlička, Š. a kol. : Teória p r o j e k t o v a n i a knižnlčno-informačných s y s t é m o v 10,50

Prírodovedecká fakulta Matis, D. a kol . : Cvičenia z f y l o g e n é z y a s y s t é m u živočíchov 9,—

Fakulta telesnej výchovy a športu Komadel, Ľ.: L e k á r s k a k o n t r o l a a t raumatológ ia š p o r t u 13,—

Pedagogická fakulta Drobný, I.: Biológia mentá lneho d e f e k t u . Pato-biológia d o r a s t u . 7,50 Kollárová, E.: Somatopédia III. 5,50

Srdečne blahoželáme v š e t k ý m uči teľom a p r a c o v n í k o m Univerzity Komenského, k t o r í s a v mes iac i n o v e m b e r a d e c e m b e r 1984 dožil i vý­z n a m n ý c h ž ivotných jub i le í :

ф Rektorát UK a ce louniverz i tné ú s t a v y : — d o c . PhDr . Š t e f a n Eliáš, RNDr. Ľubomír Uher, CSc., PhDr. Tibor Šikula, Oľga Za j íčková, Magda Schi l lerová, Ludmila Hrmová, Ján Pavlakovič , Cyril Konček, Imrich Orlic­k ý , Mária Lacková, Otília Boskovičová, Helena Halá-sová, Irena W á g n e r o v á , Marta Adamovičová, doc. RSDr. Frant i šek Košecký, RNDr. Pavol Brunovský, DrSc., Ladi s lav Oswald, doc. RNDr. Ján Turan, CSc., Rudolf Floriš, H i l d e g a r d Demjánová, Anna Stachovlčo-vá, Ing. Jozef K ü h t r e i b e r , Júlia Dlhá, Hermína Subl-nová, O n d r e j S lanina, Anna Dvořáková,

ф Farmaceutická f a k u l t a UK — H e l e n a Labudová , Her­m í n a Ondriašová, RNDr. PhMr. Jozef Kahay, CSc.,

ф Filozofická f a k u l t a UK — d o c . PhDr . Jozef Olexa , CSc., d o c . PhDr . Leopo ld Slovák, CSc., Ing. Michal Bako, CSc., p r o f . PhDr. Lev Hanzel, doc. PhDr. Pavol Mazák, CSc.,

ф Lekárska f a k u l t a UK Brat i s lava — p r o f . Dr . h . c . MUDr. Emi l H u r a j , DrSc., d o c . MUDr. M a r t a H á j k o v é , CSc., Božena Králová, doc. MUDr. Michal Horňák, CSc., I rena Diviaková, doc. MUDr. V l a d i m í r Doktorov, CSc., prof . MUDr. Arnoš t Hromec, DrSc., doc. MUDr. Š t e f a n Zilavý, CSc., doc. MUÖr. S t e f a n Zbo ja , CSc., I n g . Ján Hrnčiar, MUDr. Vi l iam Dóka, CSc., Rast i s lav Kubač,

ф Lekárska f a k u l t a UK Martin — Milan S lmon tdes , Ka­t a r í n a Jungv l r thová, Jolana Gondášová, MUDr. Fridolin Z a v a r s k ý , CSc., p r o f . MUDr. Jozef Pôč, CSc.,

ф Pedagogická f a k u l t a UK T r n a v a — V i k t o r Adamčík, Anna Husárová, Terézia M a j á k o v á , PhDr. Magda Barte l tová, A u g u s t í n Fodor, doc. PhDr. Vi l iam Haas, CSc.,

ф Právnická f a k u l t a UK — Jus t ína Pešková,

ф Pr í rodovedecká f a k u l t a UK — doc . RNDr. Jozef Krcho , CSc., RNDr. I n g . Pavo l PosplSll, CSc., p r o f . Ing . Fran­t i š e k Cech, DrSc.

V a š e k , Š.: Š p e c i á l n o p e d a g o g i c k á d i a g n o s t i k a a p r o g n o s t i k a 5,—

Katedra jazykov

H a r a k s l m o v á , E.—Mokrá, R.: Odborné texty s cv ičeniami z j a z y k a a n g l i c k é h o p r e š tudentov v e d e c k é h o komunizmu, h i s tór ie a f i l o z o f i e 7,50 Eliáš, Š.: R u s k ý j a z y k p r e š tudentov psychológie , p e d a g o g i k y , s taros t l ivos t i o c h o r ý c h a v ý c h o v y a v z d e l á v a n i a d o s p e l ý c h 8,50

Z B O R N Í K Y

Geographica XXIV Phi lologie I Meteorologica XIV Astronomie e t g e o p h y s l c a UC VIII—IX Zbl ižovanie k r a j í n s v e t o v é h o soc. s p o l o č e n s t v a v s ú č a s . e t a p e budovania r o z v i n u t e j soc. spoločnost i

Publikácie vydané Univerzitou Komenského

v októbri 1984

NAŠA UNIVERZITA s p r a v o d a j Univerzity K o m e n s k é h o v Brat i s lave, nos l teľky Radu r e p u b l i k y ф Vydá v a : Rektorát UK a CŠV KSS UK 0 A d r e s a : Š a f á r i k o v o n á m . č. 6, 818 06 Brat i s lava # T e l e f ó n : 535 61, 580 41, k l a p k a 325 ф Pred sedn íčka r e d a k č n e j r a d y : Prof. RNDr. Oľga Stepanovičová, CSc., p r o r e k t o r k a UK ф Vedúca r e d a k t o r k a : Ing. Adriana S u r o v i a k o v á ф Grafická ú p r a v a : Darina Fôldešová, Marta Ludvigová • Tlač: S t redné o d b o r n é uči l i š te p o l y g r a f i c k é Bratislava-Rača, Račianska 90 ф Uzávierka 25. k a ž d é h o mesiaca.

8