1

Obsah

Úvod ...................................................................................................................... 2

Jar ......................................................................................................................... 3

Veľká Noc ............................................................................................................ 9

Deň Zeme ........................................................................................................... 17

Pásmo básní a piesní na Deň matiek .............................................................. 25

Zahrajme sa ....................................................................................................... 37

2

Milé kolegyne!

Prešlo pár rokov a po dlhšej prestávke sa Vám dostáva do rúk ďalší

metodický zošit. Novinkou tohto zošita je, že sa v ňom nachádzajú odkazy na

rôzne slovenské webové stránky. Nájdete v ňom množstvo materiálu na

spracovanie tematického celku Jar.

Prvá časť zošita sa zaoberá ročným obdobím JAR. Druhá časť VEĽKÁ

NOC obsahuje veľkonočné tradície v Maďarsku, veľkonočné básničky a webové

stránky, ktoré zrejme oceníte. Tretia časť DEŇ ZEME obsahuje niekoľko

projektov s deťmi. Tie poukazujú na ochranu životného prostredia. Štvrtú časť

tvorí PÁSMO BÁSNÍ A PIESNÍ NA DEŇ MATIEK. V piatej pod názvom

ZAHRAJME SA sú rozprávky, dramatizácie, básničky a pesničky pri zmene

činnosti.

Vážené kolegyne, využívajte materiál priebežne, v každodennej práci.

Veríme, že Vám pomôže!

Metodický zošit zostavil pracovný kolektív učiteliek materskej školy

Slovenského gymnázia, základnej školy, materskej školy a kolégia v Békešskej

Čabe.

http://www.szlovak-pmk.sulinet.hu/

2017.03.30.

3

JAR

4

Jar a kvety

(Pieseň na melódiu Maličká som)

Jar k nám prišla, slnko svieti,

tešíme sa na ňu, milé deti.

Kvietok kvitne, vtáčik spieva,

príroda sa opäť zobudila.

Motýlik si poletuje,

na červených (žltých, modrých, ružových)

kvietkoch poletuje

Pieseň: Prší, prší

Prší, prší neustále, na mestá i na chotáre,

/: na záhradky, na lesy, zlaté slnko, kdeže si?:/

Prší, prší, bez prestávky, na stromy a muchotrávky,

/: nech si prší, koľko chce, kto má dáždnik, nezmokne.:/

Aj keď prší, aj keď leje, kto má dáždnik, ten sa smeje,

/: hoc aj sem tam kvapôčka, zablúdi mi do očka.:/

Nie sme z cukru, čokolády, nás ten dáždik neodradí,

/: nech si prší koľko chce, kto má dáždnik, nezmokne.:/

Keď sa na nás nebo mračí, stromom, kvetom sa to páči,

/: my však radšej v taký čas, pod strechou sa hráme zas.:/

5

Nácvik piesne o jarných kvetoch

Metodický postup

Motivácia: Deti posadím do kruhu. Do stredu postavím košík. Deťom rozdám papierové

kvety. Stále vyzvem konkrétne jedno z detí, aby vstalo a zdvihlo kvietok nad

hlavu. Ostatných detí sa opýtam: „Aký je to kvietok?” Deti kvietok pomenujú.

Keď ho pomenujú, dané dieťa vloží kvietok do košíka. Postupnosť kvetov

volím tak, aby posledným kvetom bola púpava. Položím deťom otázku: „Deti,

viete, čo chce povedať púpava ostatným kvetom, keď ju vložíme do košíka? Ja

vám to teraz pošepkám.” A prednesiem im nasledujúcu báseň:

Ja som kvietok krásny,

so zlatými vlasmi.

Ja som jarná zlatovláska,

včeličky sú moja láska.

Rozhovor o básni: Aké vlásky má púpava?

Viete deti, kedy/v ktorom ročnom období kvitne púpava?

Čo má rada púpava?

Dychová rozcvička: „My sa teraz zahráme na usilovnú včielku. Ľahučko naznačíme lietanie

a ovoniavanie púpavy, na ktorú včielka priletela.”

Včielka ju ovoňala a premýšľala, ako vonia, aká bude.

Nádych, zadrženie, mňam, mňam, mňam, mňam, mňam.

Aj sladučký nektár ochutnala (vypila), mňam, mňam,mňam, mňam,

počúvajte deti.

Nádych, zadrženie, mňa-mi, mňa-mi, mňa-mi, mňa-miiiiii,

A naša včielka už o chvíľu odletela a lietala si po lúke. Hľadá ďalšiu

púpavu, na ktorú by si sadla.

Predstavíme si včielku na prste, ako lieta po priestore a robí bzz, bzz,

bzz.

Hlasová rozcvicka: „Čo naša včielka ovoňala, deti?”

„Púpavu.”

6

Opakujeme 2 – 3-krát.

„A čo sladučké ochutnala?

Nektár.

Opakujeme 2 – 3-krát.

A kam odletela naša včielka?

Na lúku. Na ďalšiu púpavu.

Opakujeme 2 – 3-krát.

Kam teda naša včielka odletela?

Čo sladučké ochutnala?

7

Každý rytmický motív najprv poviem ja, potom deti zopakujú vokálne.

Potom tieto motívy poviem a vytlieskam podľa rytmu. Každý motív

najskôr poviem ja, potom ho zopakujeme spolu s deťmi.

Expozícia: „Tak to veru býva, že včielky sú usilovné a zbierajú nektár z kvietkov.

Deti! Viete, čo nám dávajú včielky?”

„Med.”

„A teraz počúvajte, deti! Aké jarné kvietky môžeme ovoňať na

prechádzke lúkou?”

Jarné kvety

Zdroj:

Lysaková, M. – Kopinová, Ľ. – Podhorná, A. (1989): Piesne, hry a riekanky detí

predškolského veku. Bratislava : SPN, 1989.

Rozhovor o piesni: Ktorý kvietok je veľkým pánom?

Akej farby je tulipán v našej piesni?

Čo zdobí v meste jeho hlávka, jeho kalich veľký?

Kedy kvitnú púpavy?

Aké majú púpavy vlasy na hlavičkách?

Do odpovedí už vkladám text z piesne, aby si ho deti skôr zapamätali.

Nácvik piesne po jednotlivých hudobných vetách:

Zaspievam hudobnú vetu, ktorú deti po mne zopakujú;

8

Pri druhom opakovaní vety hrám pravou rukou melódiu na

klavíri;

Pieseň následne spievam a deti sa pridávajú ku mne;

Pri spievaní si pomáham aj náznakmi a gestami, ktoré

zachytávajú text piesne.

Fixácia:

Hudobno-pohybové činnosti: Ak deti už čiastočne pieseň ovládajú, pridáme k spevu

pohyb. Deti predstavujú púpavy na lúke. Na prvý verš

dvíhajú uvoľnené ruky nad hlavu, dívajú sa na ne,

a roztvárajú ich. Pri druhom verši sa voľne pohybujú po

triede, ruky postupne upažia.

Inštrumentálne činnosti: Spievame pieseň, melódia má trojdielnu piesňovú formu:

a b a . Odlišnosť b dielu vyjadríme odlišným

nástrojovým sprievodom. K dielu a ťukáme na paličkách

v rytme štvrťových hodnôt, k b dielu udrieme na prvú

dobu v takte triangel. Deti tak vedieme k vnímaniu

hudobnej formy.

Hodnotenie: Deti pochválim a zhodnotím ich prácu.

Zdroj edukačných hier:

FIRMENTOVÁ, Z. (2015): Jarné kvety. In Národný projekt INKLUZÍVNY MODEL

VZDELÁVANIA NA PREDPRIMÁRNOM STUPNI ŠKOLSKEJ SÚSTAVY. Bratislava :

Metodicko-pedagogické centrum, 2015. ISBN 978-80-565-1081-0, s. 11 – 15.

9

VEĽKÁ NOC

10

http://nasedeticky.sk/tvorime-s-detmi/sviatky-a-udalosti/velka-noc/3947/pletenie-

velkonocneho-korbaca-ako-na-to/

Pletenie veľkonočného korbáča – ako na to?

O pár dní tu máme Veľkonočný pondelok. Deň, kedy sa chlapci vyberú na šibačku a

oblievačku. A čo by to bolo za junáka bez poriadneho korbáča?

Pre pohodlných je tu možnosť kúpiť si korbáč/šibák v obchode alebo na trhovisku.

Avšak oveľa cennejšie a zaujímavejšie bude, keď si so svojimi malými šibačmi takýto korbáč

upletiete doma. Nie je to nič zložité a s trochou šikovnosti to určite zvládnete.

Čo budete potrebovať na výrobu korbáča? Na jeho výrobu sa používa vŕbové prútie.

Vŕba rastie v blízkosti vody, takže si najskôr vyberte nejakú vŕbu a narežte si prútiky. Mali by

byť mladé, ohybné, nie veľmi hrubé a také dlhé, aký veľký korbáč chcete vyrobiť.

Nezabudnite si zobrať so sebou ostrý nôž, aby ste prútiky ľahko odrezali.

Postup výroby korbáča

Z pripravených prútov si vyberieme 8 kusov, približne rovnako hrubých a dlhých.

Tieto zviažeme na hrubšom konci rozpoleným prútikom (pokiaľ si to chcete zjednodušiť, tak

môžete použiť aj povrázok alebo drôt) a vytvoríme tak rúčku korbáča.

Prútiky rozdelíme na dve polovice po 4 prútiky. Zoberieme z pravej strany vrchný

prútik a preložíme ho pomedzi prútiky (uprostred medzi 2 a 2 prútiky) na ľavej strane a

vrátime ho späť zo spodnej strany. Potom zoberieme vrchný prútik na ľavej strane a

preložíme ho pomedzi prútiky (uprostred medzi 2 a 2 prútiky) na pravej strane a vrátime ho

späť zo spodnej strany. Tento postup opakujeme, až kým nemáme upletený celý korbáč.

Počas pletenia nám môže korbáč pridržiavať malý šibač, aby sa pozorovaním tento

postup naučil a budúci rok si ho môže vyrobiť sám.

Nakoniec prútiky zviažeme farebnou mašľou a spodok korbáča zarovnáme odrezaním

pretŕčajúcich prútov.

Hotovo, môže sa ísť šibať! A nezabudnite sa naučiť aj veľkonočnú riekanku.

Pre názornú ukážku si pozrite tieto návody na pletenie korbáča:

https://www.youtube.com/watch?v=A5vxDmoUvHo

https://www.youtube.com/watch?v=4P-8OscAfL8

11

Veľkonočné tradície v Maďarsku

V minulosti sa v Maďarsku na veľkonočné sviatky hádzali mladé dievčatá do

rybníkov. Dnes ich chlapci polievajú väčšinou voňavkami, čo teda nie je oproti čistej i keď

studenej vode žiadna výhra, ale asi je to pohodlnejšie. Za odmenu dostanú buď peniaze, alebo

veľkonočné vajíčko (podobne ako na Slovensku alebo v Čechách), ale s typickým vzorom

červených kvetov na bielom podklade. V maďarských rodinách sa počas sviatkov radi

stretávajú pri slávnostne prestretom stole a hostia sa šunkou, koláčmi i pálenkou.

Najobľúbenejšími dobrotami sú sladké orechové a makové koláče a veľkonočná brioška.

Slováci v Maďarsku chodia dievčatá šibať, ale aj oblievať

Slováci v Maďarsku si udržiavajú veľkonočné zvyky. Kým tí, čo bývajú na severe,

chodia dievčatá šibať, na juhu krajiny dolnozemskí Slováci „oblievajú”. V severnej časti

krajiny, nad Budapešťou, žijú väčšinou katolíci. „U nich sú také zvyky, ktoré sa líšia od

dolnozemských Slovákov. Prútiky si pripravujú deti už v škole, na to priviažu stužtičku,

pripletú k prútikom a idú a vyšibú dievčatá, ktoré im dávajú vajíčka alebo zákusky a nápoje,”

povedala predsedníčka Slovenskej samosprávy v Budapešti Zuzana Hollósyová. Na Dolnej

zemi žijú väčšinou evanjelici a tam deti, ale aj mladí, chodievajú na oblievačky. „Dievčatá

totiž nepolievajú, ale oblievajú,“ podčiarkla Z. Hollósyová. „Ešte aj dodnes sa ide - teraz už s

parfumom, ale voľakedy v Malom Kereši aj na Dolnej zemi s vodou: normálne vedrom pri

studni si naťahali a oblievali. Potom, keď už neboli studne, s pohárom vody. Malé deti chodia

s parfumami, ale žiaľ, už zabúdajú na ozajstné slovenské veľkonočné vinše a už teraz len po

maďarsky recitujú to, čo sa v škole naučili,” uviedla predsedníčka Slovenskej samosprávy

Budapešti. Samozrejmosťou sú šunka a ďalšie tradičné pokrmy na sviatočnom stole. „Po

sviatku prichádzajú z kostola, krája sa šunka, vajíčka a dolnozemská klobása uvarená v

šunkovej vode. Príde rodina, spolu sedíme a takto oslavujeme,” popísala veľkonočné sviatky

Z. Hollósyová.

http://www.oslovma.hu/index.php/en/archiv/184-archiv-kultura/732-veka-noc-je-najvaim-

kresanskm-sviatkom

12

Veľkonočné básničky a webové stránky

http://babetko.rodinka.sk/detska-rec/basnicky-versovacky-rymovacky/sibi-ryby-a-ine-

basnicky-o-sibacke-a-oblievacke

Cifrované

Toto vajce maľované,

to je z lásky darované,

od koho, od toho,

čože koho do toho!

To vajíčko dám,

koho rada mám.

To vajíčko maľované,

hviezdičkami cifrované,

tomu ho ja darujem,

koho verne milujem.

Oblievači

Všetky dievky pozor dajte,

oblievačov nepúšťajte!

Korbáčiky pribiehajú

a predlhé konce majú.

Kraslice sa chystajú,

do košíčkov padajú.

Oblievači vodu lejú,

dievčatá sa prezliekajú.

Neviete, čo bude dnes?

Pri stole sa bude jesť!

Už sa končí oblievačka,

pre chlapcov to bola hračka.

http://najmama.aktuality.sk/aktivity/riekanky-a-basnicky/velkonocne

Zajko

Milý Zajko ráno vstal,

pyžamko si vyzliekal.

Pekne sa vyobliekal

a korbáčik si prichystal.

Vedro s vodou tiež pripravil,

k pani Líštičke sa vypravil.

Pani Líštička dvere otvorí,

Zajko básničku hovorí.

Keď Zajko básničku dokončil,

vedro s vodou hneď otočil.

Od Líštičky dostal kraslicu,

na korbáčik mašličku.

Tak končí veselá šibačka.

http://www.omalovanky.sk/aktivity-pre-

deti/aktivity-sviatky-a-udalosti/velka-noc/2177-velkonocne-vinse-a-riekanky-pre-deti

13

Sviatky jari sú tu zas, oslávte ten krásny čas.

Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov, veľa zdravia a pohody praje...

Dobrej šunky, mnoho vajec, k tomu ešte chleba krajec.

Do pohára vínečka, k tomu veľa zdravíčka.

Želáme Vám veľa smiechu, na Veľkú noc len potechu,

v pondelok veľký zhon, ženám šibačov plný dom.

Veľa vody z potoka, budú svieže do roka!

Vodka, šunka, nech Vám chutí, víno nech Vám hlavu múti.

Veď len raz má túto moc, prajem krásnu Veľkú noc!

Keďže je to v mojej moci, tak Ti prajem k Veľkej noci

lásku, šťastie, zdravíčko, šunku, vínko, vajíčko.

Veselé prežitie veľkonočných sviatkov.

Gúľaj sa, vajíčko, cez hory, doliny,

prines môj veľkonočný pozdrav do každej rodiny.

K novej jari veľa sily, aby ste Vy dlho žili.

Na Veľkú noc veľa vody, spokojnosti a pohody!

Koláč, šunka nech Vám chutí, vínko nech hlavy nepomúti,

veď len raz za dlhý rok tu máme krásnu Veľkú noc.

Sladké koláče, ohybné korbáče,

vodu studenú, šunku údenú,

veľa radosti a málo starostí.

14

Jar už klope na vrátka, krásnu Veľkú noc prinášajú

kuriatka!

Príjemné sviatky a veselú šibačku prajú...

Keď malé vtáčiky vyletia z hniezd ako každú jar ,

slniečko a teplé dni nám prinesú ako krásny dar.

Príjemné prežitie veľkonočných sviatkov!

Malé žlté kuriatka slávia sviatok jari,

veľkonočným šibačom nech sa u Vás darí!

Maličké káčatko je tu len nakrátko,

za božtek na líčko nesie Vám vajíčko.

Veselú Veľkú noc!

Malý zajko ráno vstal, veselo sa usmieval.

Slniečko ho hladkalo, bolo mu moc veselo.

Práce má dnes moc a moc, prajem krásnu Veľkú noc!

Malý zajko čupí v tráve, sleduje, ako jar sa budí práve.

Všetko živé sa raduje, na Veľkú noc sa hotuje.

Privítajme sviatky jari, nech sa všetkým dobre darí!

Malý zajko ráno vstal, vajíčka si pohladkal,

korbáčik si vyleštil a veľmi sa potešil.

Hurá, je tu Veľká noc, práce bude moc a moc.

Prajeme peknú Veľkú noc!

Ty si šibal zajačik, kde si schoval korbáčik?

Zdá sa, že ho milý zajko, vymenil za pekné vajko.

Spokojné prežitie veľkonočných sviatkov!

15

Môj korbáčik zo zlata roztancuje dievčatá.

Ak ten korbáč neprestane, každá bude strapatá.

Ak neskončí ani potom, popadajú do blata.

Na stole bahniatka a veľké dobroty, príde i láska, vykroč jej oproti!

Nepokaz nikomu tieto dni sviatočné, veď patria každému, sú veľkonočné!

Na Veľkú noc v tomto vinši nemôže byť pozdrav inší:

dobrú šibačku a kúpačku aj s výslužkou vo vačku Vám želajú...

Pekné sviatky, dobrú zhodu, ženám čerstvú, sviežu vodu,

mužom tiež nech sladko je, nech si prídu na svoje!

Veselé Veľkonočné sviatky!

Šiby, ryby, mastné ryby, kus koláča, od korbáča,

ja chcem iba máličko, pekné maľované vajíčko.

Šibi-ryby, mastné ryby, kus koláča od korbáča.

Kázal kadlec aj kadlečka, aby dali tri vajíčka.

Jedno biele, druhé čierne a to tretie zafarbené,

to je moje potešenie. Aj kus baby, aby boli naši radi.

Šibi-ryby, mastné ryby, dávaj vajcia, vykrúcaj sa!

Ak mi nedáš dve vajíčka, daj mi aspoň makovníčka.

Ešte k tomu groš, aby bolo dosť.

16

Skôr než domov prinesieš pár farebných vajec,

poriadne sa pred šibačkou, poriadne sa najedz!

Inak by si ľahko mohol priniesť domov opičku,

nezabudni, k pálenke občas daj si vodičku!

To vajíčko maľované, kvietočkami cifrované,

tomu vajíčko posielam, koho v srdci nosievam.

Pekné veľkonočné sviatky praje...

Už sa blíži, už sa blíži Veľkonočný pondelok,

už sa vajcia obliekajú do farebných košieľok.

Ej, krúťte sa, kolovrátky, ej, krúťte sa, praslice!

Už sa vajcia obliekajú, by z nich boli kraslice.

Tým, čo nosia sukničky, veľa čerstvej vodičky!

Tým, čo nosia nohavice, veľa dobrej slivovice!

Už sa blížia sviatky jari, tešia sa veľkí i malí.

Dievky zas len báť sa budú, svoje šaty sušiť budú.

Takáto je Veľká Noc, tá ma svoju čarovnú moc.

Vajcia sú natvrdo, dievky tie sa tešia,

môžu byť od rána už úplne bez šiat.

Veď budú dnes úplne mokré,

určite sa ujde aj nejednej svokre.

Veľká noc sú lúky v kvete, zvesť, že prišla mladá kráska.

Oslávte ju ako viete, nech sa šťastie s každým láska.

Veľa vône koláčikov, pritom mnoho korbáčikov,

dobré vínko do čašičky, veľa vody zo studničky!

17

DEŇ ZEME

18

Deň Zeme

Každý rok 22. apríla je Deň Zeme. Je to ekologicky motivovaný sviatok, kedy sa snažíme v

oveľa väčšej miere poukazovať na ničenie a znečisťovanie životného prostredia a možnosti

jeho ochrany. Deti robia v škôlkach rôzne projekty,

zúčastňujú sa rôznych diskusií o ochrane životného

prostredia.

Tento deň sa začal oslavovať v roku 1970.

Malí ochranári

My v škôlke sa učíme, že prírodu chránime.

Prírodu treba mať vždy rád a byť s ňou kamarát.

Každý vtáčik, strom aj kvet, tvoria s nami celý svet.

Svieť slniečko na náš kraj, nech sa zmení v sladký raj.

Nech v ňom rozkvitajú kvietky a nech je tu dobre všetkým.

Zapojte aj vaše deti v škole, nech sa zamyslia a pouvažujú, ako chránia životné prostredie ony

samy a v čom by sa mohli zlepšiť. Ako pomôcka vám poslúži strom, ktorého kmeň vytvoríte

z ruky obkreslenej na hnedom papieri, zelené srdiečka budú predstavovať listy. Na srdiečkové

listy deti napíšu, ako chránia životné prostredie.

Projekt môžete urobiť aj vo veľkom a to tak, že si urobíte veľký strom na stenu či nástenku a

každé dieťa tam pridá zopár srdiečok s rôznymi spôsobmi ochrany životného prostredia. Viac

hláv, viac nápadov.

Pre inšpiráciu:

neodhadzujeme v prírode odpadky,

do obchodu si nosíme vlastnú tašku,

dávame odpadu druhú šancu na využitie,

doma či v škole pestujeme rôzne rastlinky a stromčeky,

recyklujeme odpad,

nepoužívame jednorazové veci,

do školy chodíme pešo či na bicykli,

vždy zhasíname svetlo, keď odchádzame z miestnosti,

nevyhadzujeme jedlo, vždy si kúpime len toľko, koľko

spotrebujeme,

kupujeme veci vo vratných obaloch….

http://nasedeticky.sk/tvorime-s-detmi/sviatky-a-udalosti/den-zeme/4530/den-zeme/

19

Modrá starenka

Edukačný cieľ: Prebúdzať u detí environmentálne cítenie, citlivosť na prejavy ničenia

prírody a životného prostredia.

Edukačný materiál: Plagát – nakreslená zemeguľa. Kartičky s vecami, ktoré patria do

prírody a ktoré prírode škodia.

Edukačná činnosť: Deti rozdelíme do troch skupín. Presunú sa k

plagátu, na ktorom je nakreslená zemeguľa a kartičky s rôznymi

predmetmi. Vpravo veci, ktoré patria do prírody (tráva, kvety, vtáčiky,

stromy atď.), vľavo veci, ktoré do prírody nepatria (plastové fľaše,

konzervy, papiere, hrnce, železo atď.). Pod obrázok veci, ktoré prírode

škodia (dym z výfukov áut, benzín, nafta atď.). Deti delia predmety

podľa škodlivosti a neškodnosti pre prírodu bez účasti a zapojenia sa

učiteľky do hry. Po vytriedení obrázkov deti vysvetlia, prečo je

príslušný predmet zaradený do príslušnej kategórie.

Edukačné pravidlo: Rozdeľovať predmety podľa škodlivosti a neškodnosti k prírode bez

zapojenia učiteľky.

1 = zelená 2 = hnedá 3 = pleťová 4 = modrá

5 = žltá 6 = ružová 7 = červená 8 = oranžová

20

Naša Zem je guľatá, umta, umta, umtatá.

Žijú na nej dievčatá, umta, umta, umtatá.

Žijú na nej chalani, umta, umta, umtami,

všetci sme my veselí, umta, umta, umtami.

Naša Zem je guľatá, umta, umta, umtatá.

Žijú na nej zvieratá, umta, umta, umtatá.

Veselej sú povahy, umta, umta, umtami,

kŕmime ich mandľami, umta, umta, umtami.

Naša Zem je guľatá, umta, umta, umtatá.

Žijú na nej rastliny, umta, umta, umtami.

Vodičkou ich zalievam, umta, umta, umtatam,

veselo si zaspievam, umta, umta, umtatam.

Naša Zem je guľatá, umta, umta, umtatá,

Žijú na nej zvieratá, umta, umta, umtatá.

Vetrík nám pofukuje, umta, umta, umtatá,

Stromami pohybuje, umta, umta, umtatá.

Na Zem nám slnko svieti, umta, umta, umtatá,

Radujme sa deti, umta, umta, umtatá.

Aj zvery sa radujú, umta, umta, umtatá,

Veselo poskakujú, umta, umta, umtatá.

Na Zem si pozor dáme, umta, umta, umtatá,

Odpadky pozbierame, umta, umta, umtatá.

Vyčistíme potoky, umta, umta, umtatá,

Nebojme sa roboty, umta, umta, umtatá.

Vyčistíme si lesy, umta, umta, umtatá,

Naša Zem sa poteší, umta, umta, umtatá.

Naša zem je guľatá - umta, umta, umtata,

žijú na nej zvieratá - umta, umta, umtata.

Keby bola hranatá - umta, umta, umtata,

nebola by guľatá - umta, umta, umtata.

Najväčšie zviera je slon - umta, umta, umtata,

nos má ako saxofón - umta, umta, umtata.

Keby nemal saxofón - umta, umta, umtata,

nebol by to žiaden slon - umta, umta, umtata.

Zebru každý poznáme - umta, umta, umtata,

chodí stále v pyžame - umta, umta, umtata.

Keď išla do divadla - umta, umta, umtata,

od hanby sa prepadla - umta, umta,umtata.

Žirafa je najvyššia - umta, umta,umtata,

stále si len namýšľa - umta, umta, umtata.

Že sme všetci maličkí - umta, umta, umtata,

ako malé gombičky - umta, umta, umtata.

https://www.youtube.com/watch?v=F_ekXnOZtA0

http://didymo.albumy.biz/2012/03/01/nasa-zem-je-gulata/

21

Veselá a smutná Zem

Edukačný cieľ: Vedieť opísať, aký význam má životné prostredie pre človeka.

Edukačný materiál: 2 obruče alebo makety zemegule, obrázkové kartičky predmetov, ktoré

patria/nepatria do prírody (kvety, stromy, fľaše, konzervy, tégliky,

pneumatiky atď.), skutočné predmety, odpadkový materiál, obrázky,

výtvarný materiál.

Edukačná altivita: Deti motivujeme básňou:

Naša Zem je zemeguľa, vesmírom sa rada gúľa.

Aby voňal celý svet, opatruj Zem, ako kvet.

Opatruj v nej vtáčiky, kvietky,

Aby bolo dobre všetkým.

Učiteľka vedie s deťmi rozhovor o Zemi. Deti odpovedajú na otázky,

ktoré vyjadrujú svoje postoje a pocity:

Deti, čo myslíte, kedy je Zem veselá?

Keď na ňu svieti slniečko, keď na nej rastú rastlinky, keď na nej

kvitnú kvety, keď je v nej čisto, keď sú zdraví ľudia a zvieratká

atď.

Deti, čo myslíte, kedy je Zem smutná?

Keď sú ľudia zlí, keď sú na nej smeti, keď je voda špinavá, keď

sú choré deti, ľudia, zvieratká atď.

Deti rozdelíme do dvoch skupín. Jedna skupina vyhľadáva, zariaďuje

a triedi predmety, kartičky podľa toho, čo na Zem patrí. Druhá skupina

– čo na ňu nepatrí, čo jej škodí.

Následne sa deti presunú ku kruhom predstavujúcim zemegule

a vyjadria svoj názor, vyslovia jednoduché úsudky, ktorá sa im páči

a ktorá nie, čo sa im páči/nepáči a prečo.

Deti majú pred sebou kruh znázorňujúci zemeguľu (les, krajinku, lúku),

na ktorom sú predmety (kvety, stromy, zvieratká, medzi nimi pokrčené

papiere, fľaše, konzervy, tégliky atď.), deti určujú, čo do krajinky patrí

a čo nie. Vyberú všetko, čo na Zem nepatrí, tešia sa z peknej krajinky.

Edukačné pravidlo: Rozdeľovať predmety podľa škodlivosti a neškodnosti k prírode bez

zapojenia učiteľky.

https://hu.pinterest.com/pin/483081497514535270/

22

Triedime odpadky

Edukačný cieľ: Získať základné poznatky o triedení odpadkov.

Edukačný materiál: Farebné košíky, rôzny odpad.

Edukačná činnosť: Činnosť môžeme realizovať aj vonku. V parku/na škôlkarskom dvore

„nájdeme“ kôš, ktorý vydáva zvláštny zvuk, „možno plače“.

Diskutujeme s deťmi, prečo. Pozrieme doň a zisťujeme, že je v ňom

nahádzané všetko možné. Otázkami nabádame deti, aby povedali, prečo

je kôš smutný. Vysypeme ho a pozeráme, čo všetko je v ňom nahádzané

a prečo môže byť/je kôš chorý. Prirovnáme ho k nášmu stravovaniu.

Keď pomiešame sladké, slané, kyslé, tiež nás boli bruško. Vyzveme

deti, aby vyliečili kôš, a to tým spôsobom, že rozdelia odpad do

určených košíkov. Na záver sa porozprávame, ako by sme niektoré

druhy odpadu mohli využiť.

Že je dobré triediť smeti vedia už i malé deti.

Papier sem a sklo zas tam, na toto si pozor dám.

Z papiera je nový zasa, funguje to, to je krása.

Z črepín budú nové veci, pomáhajme pri tom všetci.

V lese nesmieš plašiť vtáky, odhadzovať papier dáky.

Nie si v lese predsa sám, tíško kráčaj, nekrič tam.

Zvieratká sú rady v tichu, v čistej hore, pri rybníku.

Odvďačia sa, budú rady, špina, hluk im veľmi vadí.

https://hu.pinterest.com/pin/410953534734587778/

23

Triedenie odpadu a recyklácia

24

Chránime si našu Zem

Edukačný cieľ: Aktívne sa zúčastňovať na ochrane prírody a neznečisťovať ju

odpadkami. Triediť odpad.

Edukačný materiál: Farebné vrecia – modré, žlté, hnedé, zelené – odpad z plastu, hliníka,

papierový, sklenený, makety stromov, vytlačené obrázky zvierat

a rastlín z internetu žijúcich v lese.

Edukačná činnosť: Každé dieťa dostane do ruky jeden druh odpadku. Prechádzajú sa „po

lese“ (vytvorenom v triede) a odhodia odpadky na zem. Potom dá

učiteľka pokyn, aby deti z lesa odišli a teraz sa naň pozreli. Deti

hodnotia, vyjadrujú svoj postoj k ochrane prírody.

Záver: Učiteľka zhrnie názory detí takto: „Každá rastlina a každý živočích

majú právo na život. Človek je takisto súčasťou prírody a nemá právo

ubližovať jej tým, že ju znečisťuje. Má sa o prírodu starať a nie ju ničiť.

Preto teraz vezmeme farebné vrecia a naučíme sa triediť odpadky.

Každý zdvihne jeden odpad z nášho lesa, zistí si, z akého materiálu je,

a vloží do správneho vreca. Žlté vrece je na plasty, modré na papier,

zelené vrece je na sklo a hnedé na hliníkové obaly zo sladkostí a iné.

Zdroj edukačných hier:

PETRIŠOVÁ, Lucia. Chráňme si našu zem. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum,

2015 [cit. 2016-07-20], s. 31. ISBN 978-80-565-1148-0. Dostupný na internete

http://ucebnezdroje.npmrk2.sk/sites/default/files/054.pdf

25

DEŇ MATIEK

26

27

PÁSMO BÁSNÍ A PIESNÍ NA DEŇ MATIEK

Svitol deň, čo nemá páru,

Veď Ty, mamka, sviatok máš.

Požehnanie svoje daruj,

Prosíme, ó, Otče náš!

Milé naše mamičky, staré mamičky,

Dovoľte nám uviť zo slova a piesní

Krásnu voňavú kyticu kvetov,

ktorou Vám chceme prejaviť

vrúcnu vďaku za vašu veľkú lásku

Spievajte si s nami

Spievajte si všetci s nami

jednu pesničku malú,

Pesničku pre všetky mamy,

veď sa o nás starajú.

Povedzte si všetci s nami,

jednu básničku malú.

Básničku pre všetky mamy,

veď sa o nás starajú.

Podarujte všetci s nami

jednu kytičku malú.

Kytičku pre všetky mamy,

Veď sa o nás starajú.

Už slniečkom vonia celá zem,

Z hájika Ti kvietok prinesiem.

Srdiečko s ním Ti, mamka, dám,

Lebo Ťa veľmi rada mám.

My by sme Ti, mamka milá,

Chceli dať dve hviezdičky.

Prvá by Ti zažiarila

Na života chodníčky.

A tá druhá tiež Ti denne

Zvečera či k ráničku,

Božiu lásku pripomenie,

Naše bozky na líčku!

28

PIESEŇ

PÚPAVIENKY

Pú, pú, púpavienky v žltom klobúku,

vraj si posadali ráno na lúku.

Nakláňali k sebe zlaté hlavičky,

sú to malé deti veľkej mamičky.

Cing, cing, cingi-lingi, ku zvončekom zas,

v piesni konvalinky pridali svoj hlas.

Aj ja v toto ráno s nimi spievať chcem,

Pán Boh stvoril ľudí, nebesia i zem

PIESEŇ

ĎAKUJEME, MAMA

Ďakujeme, mama, že ťa máme

Ďakujeme, mama, že rada nás máš

Ďakujeme, mama, že ťa máme

Že sa o nás všetkých s láskou verne staráš

Raňajky na stole - desiata v taške

Sukienka, nohavice - pekné a vyžehlené

Veci také obyčajné a predsa vzácne

Za všetko to - mama - ďakujeme

Ďakujeme, mama, že ťa máme......

http://www.ecavbadin.sk/?id=piesne/piesen_029

29

MODLITBA

Úprimnú vďaku prijmi, Pane,

Za to, že mama vravieť komu mám.

Za chvíle Tebou požehnané,

Čo s mamou denne prežívam.

Úprimnú vďaku prijmi, Bože,

Za lásku, čo cítiť smiem,

Že odpustiť vie neposlušnosť,

Zlé slovko nikdy nepovie.

My chválime Ťa, dobrý Bože,

Že každá mama svojim deťom

Vždy naporúdzi, blízko je

Na cestách týmto Tvojím svetom.

Že aj keď sily nestačia,

Snaží sa a nehľadí na seba

A na to, aby ozaj šťastná bola,

nikdy jej veľa netreba.

Ďakujem, Pane, za mamu moju,

A myslím to úprimne,

Veď predsa niet človeka iného,

Čo by viacej stál pri mne.

S Tebou, Pane, a s mamou mojou

Istotu mám pre každý deň.

A verím, že neskončí sa tento vzťah,

Čo nie je iba krásny sen.

Prosím, Bože, za mamičky,

Za oteckov, za rodiny.

Za tie deti, čo niečo im chýba,

Nech v Tvojej veľkej láske, dobrote,

Napraví sa táto chyba.

Uč nás všetkých, Bože dobrý,

Pamätať to veľké prikázanie,

Že milovať treba Teba,

Ctiť si blížnych, ktorých máme,

A lásku dávať. Vypočuj nás, Pane.

Amen.

30

Kreslil som jeden domček, pri domčeku jeden stromček.

A v domčeku jednu mamu, láskavú a ustráchanú.

Pri nej ocka a dve deti a slnko, čo na nich svieti.

Vitajte nám, vitajte nám, mamy, mamky, mamičky!

Zasmejte sa, pozdvihnite starostlivé hlavičky.

Dnes je veľký sviatok Váš, mala by tu hudba hrať.

Ružičky a konvalinky mali by tu rozváňať.

Vy však, skromné mamičky, málo k šťastiu žiadate,

stačí Vám, keď veľkú lásku Vašich detí poznáte.

Ešte som len maličká, malá, rada by som všetkých privítala.

Ako vidieť, zišlo sa vás dosť a to nám robí veľkú radosť.

Ako nám to pôjde, chcel by každý vedieť, keď tu bude na nás toľko očí hľadieť.

V hlavičkách to máme dobre uložené, ale srdiečka, ach, celé vyplašené.

Niečo viem, niečo popletiem. A teda, milí hostia, milé mamy,

Vítame vás medzi nami! Mnoho zdaru vy nám prajte a na konci zatlieskajte.

MAMIČKA MOJA

Akéže to oči máš, mamička moja?

Z nich sa na mňa usmieva dobrota tvoja.

Keď sa do nich zahľadím srdiečko mi hreje

tichučko mi šteboce, s mamičkou dobre je.

Akéže to ruky máš, mamička moja?

Roboty sa nijakej nikdy neboja.

Keď ma nimi pohladíš, cítim celý deň

že si moja a ja zas Tvoja, Tvoja len!

31

KYTIČKA PRE MAMIČKU

Rozprávač 1: Na deň matiek naši malí kytičku vám nachystali.

Z veršíkov, kvetov, premilí, kytičku mamkám sme uvili.

Z každého kvietka neha sála, hrejivá vďaka našim mamám.

Kvet šepká slová milé, známe: Zo srdca! Z lásky - našej mame!

Rozprávač 2: Štebotali sýkorienky za rána, že sa chystá, že sa chystá oslava.

Sviatok majú naše mamy veliký, máme pre ne kvety, veršíky.

My budeme kvetmi. Neveríte? Zostaňte tu s nami, uvidíte!

Dievčatko: / pieseň/

Kvietky: Ľudmilka, čo nás tak skoro budíš, veď slniečko iba teraz vyšlo spoza obláčikov. My

si chceme ešte trošku oddýchnuť, pretože dnes nás čaká krásny deň.

Dievčatko: Krásny deň? Ako to myslíte, moje milé kvietočky?

Kvietky: Ľudmilka, ty nevieš, aký je dnes deň? Veď dnes slávia sviatok všetky naše mamičky

a my v tejto záhrade sme vyrástli preto, aby sme im urobili radosť. Chceš nám v tom pomôcť?

Dievčatko: Áno, veď naše mamky si to zaslúžia.

Ach, kvietky, ďakujem vám, že ste ma na to upozornili. Veď vy svojou krásou vždy potešíte

očká mamičiek a milým slovíčkom potešíte aj ich srdiečka. Tak poďte, zahráme sa spolu.

Spoločne: (Vijeme veniec, vijeme v poli, dosť kvetov nájdeme... ) – spoločne s kvietkami.

Dievčatko: (Prichádza k šípovým ružiam.)

32

Dievčatko: Čo to za krásne kvietky v našej záhrade vyrástli?

Sú krásne, červené, lupienkami zdobené.

Ruža: Poviem ti veršík, mama milá, čo som sa dávno naučila:

Ľúbim ťa ako cukrík sladký, my najlepšie sme kamarátky.

Si ako voňavá ružička - ži šťastne, drahá mamička!

Za tvoju lásku, mamulienka, z vďaky si kľakám na kolienka.

Ďakujem Bohu, že ťa mám, objímam ťa a bozkávam!

Dievčatko: Ďakujem, ružička, že milým slovíčkom si potešila naše mamičky. Idem ja ďalej,

určite aj iné kvietky majú pre ne niečo pripravené. (Znie hudba, ide – pristaví sa pri ďalšom

kvete.)

A vy sa ako voláte, kvietky milé?

Margarétky: Nepoznáš meno nášho kvietka? Ja sa volám poľná margarétka.

Útla som, skromná, biela, na lúkach je nás veľa.

Biely kvietok šepne mame, že sa veľmi radi máme.

Dievčatko: Ďakujem vám, margarétky, určite aj vy ste svojou krásnou básničkou potešili

mamičky. (Tichá hudba.)

Šaty ako modré nebo, kde som sa len stretla s tebou? Kto si ?“

Zvonček: Zvoním, zvoním na deň nový, ja som zvonček fialový.

Všetci: Aj my sme zvončeky, ktoré rastú v tejto záhrade a chceme pozdraviť naše mamičky.

Fialovú farbu máme, pekne rozvoniavame.

Šťastní sme, keď z malej dlane dá kvet dieťa svojej mame.

Dievčatko: Čo to tu ešte nevidím? Taká krásna farebná nádhera. Určite aj vy, kvietky, chcete

milým slovom potešiť naše mamičky. Kto ste?

Tulipány: Rastieme, kvitneme skoro z jari, v záhrade sa nám darí.

Máme kvety žlté, červené a lístky štíhle, zelené.

Potešia sa otec s mamou tej kytici tulipánov.

Tulipán: A vieš čo, Ľudmilka? My naše mamičky potešíme aj spoločným tancom. Poďte

zvončeky, poďte si spolu s nami zatancovať.

Dievčatko: (Spieva pieseň.)

33

TANCUJE ZVONČEK S TULIPÁNOM

Dievčatko: Ďakujem vám, kvietky, že svojou krásou a vôňou tešíte srdiečka našich mamičiek.

A teraz poďte, spoločne našim mamkám zaspievame pesničku. Nech ona bude vyjadrením

našej vďaky.

Pieseň:

Kytička pre mamičku

1.

Kto ma stále doma čaká, kto mi náruč otvára,

koho moja slza ľaká, kto sa so mnou zhovára?

Ref:

Kto ma každý večer hladká, bozká na líčka,

je to moja usmievavá, dobrá mamička.

2.

Kto ma ráno nežne budí, kto sa na mňa usmieva,

koho láskou veľkou ľúbim, komu teraz zaspievam.

Ref:

Kto ma každý večer hladká, bozká na líčka,

je to moja usmievavá, dobrá mamička.

3.

Ja Ti, moja dobrá mama, za to všetko ďakujem,

za lásku a starostlivosť kytičku Ti venujem.

Ref:

Ja Ťa každý večer hladkám, bozkám na líčka,

Teba, moja usmievavá, dobrá mamička.

ZÁHRADKA

Tulipán: Dobré ráno, zvonček!

Zvonček: Dobré ráno, tulipán!

Tulipán: Ej, dnes budeme mať pekný deň (pozerá na

oblohu)!

Zvonček: Budeme, budeme, slniečko začína poriadne

prihrievať.

Maruška: (prichádza s krhličkou a spieva,

34

chodí pomedzi kvietky, polieva a spieva, odbehne preč z lúky, nechá krhličku na lúke).

Tulipán: Maruška spieva, už nás ide polievať.

Zvonček: Dobre, že ide, lebo slniečko nás vysuší.

Maruška: (Vychádza a volá dievčatá.) Slnko svieti, milé dievky, poďme do trávy! Uvijeme,

upletieme venček z púpavy.

Dievčatá: (vychádzajú a spievajú) .

(Po skončení piesne si sadnú na lúku, vijú venčeky.)

Tulipán: Zabudla na nás. Ja už ani dýchať nevládzem od smädu, vädnú mi lístky.

Zvonček: Čo budeme robiť, keď nás nepoliala?

Tulipán: Možno ešte príde.

Zvonček: Nepríde. Išla sa hrať na lúku. A krhla s vodou tu stojí. Slnko je horúce. Vysuší nás.

Kvietky: (Sklonia hlávky, prichádzajú počas relaxačnej hudby.)

35

Maruška: Ach, aké krásne kvietky vykvitli na lúke! Akoby vedeli, že dnes slávia sviatok naše

mamičky.

(Prichádza medzi kvietky a hovorí):

Kvietky milé, svojou krásou potešia očká všetkých mamičiek a milým slovíčkom potešia ich

srdiečka.

(Prichádza k zvončekom.)

Maruška: Šaty ako modré nebo, kde som sa len stretla s tebou? Kto si?

Zvonček: Zvoním zrána na deň nový, ja som zvonček fialový.

Zvončeky: Aj my zvončeky z lúky chceme pozdraviť mamičky.

Všetci: Prajeme Vám zdravia, sily, aby ste nám dlho žili. (Hudba.)

Maruška: Strapatú majú hlavičku a zelenú nožičku. Sedia v mäkkej trávičke ako slnko

maličké. Kto ste?

Dievčatá: (Spievajú pieseň Púpavienky)

Dievča: Púpava je kvetinka, čo si v noci pospinká. Zobudí

sa vtedy len, keď je všade biely deň.

Všetci: Už od rána myslíme na to, že mamka je naše zlato.

(Hudba.)

Maruška: Čo sú to v poli za baletky?

Deti: Rozkvitli biele margarétky.

Margarétky: Sukničky máme v rose prané, jagotom sú

vyšívané.

Deti: (Trhajú si z margarétok lupienky a na nich si rátajú, že

na svete mamulienku vždy najradšej majú.)

Maruška: Jaj, skoro som zabudla na moje kvietky v záhradke. Iste na mňa už netrpezlivo

čakajú. (Odbieha ku kvietkom.)

36

Kvietky moje, čo sa stalo? Zvonček. (Hladí ho.) Tulipán. ( Hladí ho po hlávke.)

Uvädli, čo teraz? Možno už umreli a nepomôže im ani voda. (Polieva ich, kľakne si a plače.)

Vstaňte, úbožiatka moje. (Polieva ich.)

Zabudla som na vás a teraz nebudem mať kvietky. Preberte sa! (Polieva ich.)

Kvietky: (Dvíhajú hlávky.)

Maruška: (Vyskakuje.) Ožili, ožili! (Tlieska a teší sa, poskakuje.) Moje kvietky ožili. (Hladká

ich.) Moje milé, moje zlaté! Nikdy už na vás nezabudnem.

Pieseň: Tancuje zvonček s tulipánom. (Tancujú všetky kvietky, po tanci si sadnú.)

Tulipán: Ale na niečo si predsa zabudla.

Maruška: Nezabudla, natrhám zopár kvietkov aj pre moju mamičku. Dnes má sviatok a vaša

krása a vôňa ju určite potešia.

Zvonček + Tulipán: Kvietky vždy potešia a najmä keď sú darované z lásky. A nezabudni

povedať básničku.

Maruška: Nezabudnem, nebojte sa. (Ide natrhať kvietky a ide dopredu.)

Maruška:

KYTICU KVETOV VOŇAVÝCH

TI, MAMKA, Z LÁSKY DÁM.

NECH ONA ZA MŇA VYSLOVÍ,

AKO ŤA RADA MÁM.

ŽE JE TO MÁLO, DOBRE VIEM!

ČO VŠAK TI VIACEJ DAŤ?

DO SRDCA SA TI UKRYJEM

A TY MA V ŇOM

37

ZAHRAJME SA!

38

ZAHRAJME SA!

NA VČIELKU A KVIETKY

Vyčítankou si deti spomedzi seba vyvolia včielku a určia, kto začne hru. Okrem včielky si

každé dieťa vyberie názov kvetu, ktorým bude. Kvietok prvý v poradí začne:

„Letela včelička z kvietka na kvietok a sadla si (napr.) na fialku.“

Včielka zatiaľ beží k fialke, ale fialka kričí: „Nie tam!“

Prvý kvietok: „A kde?“

Fialka: „Na sedmokrásku.“

Včielka beží k sedmokráske, ale sedmokráska kričí: „Nie tam!“

Fialka: „A kde?“

Sedmokráska: „Na tulipán.“

A tak sa hra opakuje. Úlohou včielky je obsadiť kvietok, ktorý sa vo vyvolávaní akokoľvek

pomýli.

Pomýlený kvietok sa stáva včielkou a hra sa opäť začína.

LETÍ, LETÍ

Vedúci s deťmi odriekajú veršík:

„Letí, letí, všetko letí,

čo má krídla, všetko letí.“

A pritom do rytmu udierajú rukami na podložku alebo o stehná, až kým vedúci ako

pokračovanie veršíka nezahlási, čo letí (napr. vrana letí!).

Deti majú rýchlo usúdiť, či vrana letí alebo neletí a podľa toho buď ruky nahor, ak letí, alebo

ruky k zemi, ak neletí.

Vedúci si môže vymýšľať rôzne predmety. Aj také, čo nemajú s lietaním nič spoločné. Kto sa

pomýli, odovzdá niečo do zálohy a po hre bude musieť vyplniť podmienku, aby to dostal

späť.

39

VERŠOVANÁ ROZPRÁVKA

ČERVENÁ ČIAPOČKA (F. Hrubín, preložil M. Rúfus)

„Kam, Červená čiapočka?“

„Idem podľa potôčka.

Ale ty, vlk, čo tu chceš?“

„Zháňam pod zub trochu trávy.

Od trávy mi dobre trávi.“

„Vlčko, vlčko, neklameš?

Vlci trávu nejedia!“

„To dievčatká nevedia!“

„Vedia, pán vlk, dobre vedia,

ale odkiaľ nepovedia.

Ani náš pes trávu nerád,

radšej kosti pooberá.“

„Ja som vlk, nie pes!

ja ťa ľahko môžem zožrať!“

„Trávu jedz, keď ti je dobrá,

máš jej plný les!“

„Čo máš v tom košíčku?“

„Koláčik a kytičku!“

„Komu nesieš košíček?“

„Starej mame, má dnes mena.

Trošku som už unavená,

už je to len kúštiček.“

„Pomôžem ti, podrž sa ma!“

„Nie! Ja radšej chodím sama!“

„A čím je tvoj ocko, čím?

Nech si za ním odskočím...“

„Otecko je horárom.

Pozná v hore každý strom

a má oheň v karabíne.“

„Ach tak, to je niečo iné!

Dneska si ho nevidela?“

„Práve teraz vlkov strieľa,

neďaleko hentých stromov.

Mám ti naňho zavolať?“

„Nemám kedy, bežím domov.

A pozdravuj starú mať!“

http://szinezovilag.sztarcafe.com/piroska-es-a-farkas-szinezo-014

40

ČERVENÁ ČIAPOČKA (Slovenská rozprávka)

Kde bolo, tam bolo, bolo raz malé dievčatko. A dievčatko malo starú mamu. Dievčatko

bývalo v dedine, stará mama v neďalekej hore. Stará mama uplietla raz svojej vnučke červenú

čiapočku. Čiapočka dievčatku tak pristala, že každý, kto ho v nej uvidel, sa pýtal: „Červená

Čiapočka, kde ideš? Červená Čiapočka, čo nesieš?“ Dievčatko sa s každým pekne rozprávalo,

preto ho mal každý rád. Aj toto meno mu dávali len z lásky. Napokon ho nik inakšie nevolal,

len Červenou Čiapočkou.

Raz mamička povedala dcérke: „Červená Čiapočka! Ochorela nám stará mama, zanesieš jej

obed.“ Červená Čiapočka poznala dobre cestu k starej mame. Neraz jej už niesla čerstvý

chlieb alebo mlieko. A stará mama vždy mala pre ňu nejaký cukríček. Mamička doniesla

košík, pokládla doň kastróliky, hrnček, chlieb a ovocie. To všetko zakryla obrúskom a podala

dievčatku: „Cestou sa mi nikde nepristavuj!“ napomenula dievčatko.

„Nie, nie! Pôjdem rovno k starej mame,“ sľubovalo ono.

A tak si ide Červená Čiapočka chodníkom hore. Ide, ide - stretne ju vlk. Ona nevedela, aký je

vlk zlý. Pekne sa mu poklonila:

„Dobrý deň, vĺčik!“

„Dobrý deň, Červená Čiapočka! Kdeže ideš, kde?“

„Ochorela nám stará mama, nuž nesiem jej obed.“

„A kdeže ti býva?“ spýta sa vlk a už v mysli kuje zlé-nedobré.

„Tu v hore, v malej dreveničke,“ odpovie Červená Čiapočka.

Vlk sa jej na všetko o starej mame povypytoval a myslel si pritom: Hehe! Najprv zjem starú

mamu, potom i túto Čiapočku! Od spokojnosti sa oblízal a nahlas povedal:

„Pozri, koľko tu je kvetov! Natrhaj z nich starej mame.“

Mamička dievčatku prikázala nikde sa nepristaviť. Ale či by bol hriech natrhať kvetov? Akú

radosť by spravila starej mame! A lúčka je ozaj samý kvet! Biele krále, červené klince, belasé

zvončeky... Červená Čiapočka položí košík na trávu a ide trhať. Vlk sa ticho vytratil. Červená

Čiapočka trhá zvončeky, hľadá nezábudky. Zachádza vždy hlbšie do hory.

A vlk zatiaľ našiel domček, zabúchal na dvere.

„Kto je?“ ozve sa stará mama zvnútra.

„To som ja, Červená Čiapočka! Nesiem vám obed!“ hlási sa vlk hlasom tenkým, ako len

vládze.

„Stisni len kľučku, babuľka! Dvere nie sú zamknuté.“

Vlk stisol kľučku, vošiel do izby. Stará mama leží v posteli pri obloku. Vlk za ňou skočil a -

ham! - už starej mamy nebolo. Potom si na hlavu uviazal jej čepiec, oblok zastrel záclonou a

ľahol si do postele.

Keď Červená Čiapočka natrhala dosť kvetov, našla stratený chodník a s košíkom na ruke

cupkala k starej mame. Keď prišla k domčeku, zaklope na dvere a volá: „Stará mama, stará

mama! Otvorte, nesiem vám obed!“

„Stisni len kľučku, babuľka! Dvere nie sú zamknuté,“ napodobní vlk starú mamu.

41

Červená Čiapočka vojde dnu a v izbe polotma. Ide s košíkom k posteli. Vidí slabo, ale i tak sa

jej zdá dnes stará mama čudná. Díva sa na ňu a odrazu povie: „Joj, stará mama, aké vy máte

veľké uši!“

„To preto, aby som ťa lepšie počula!“ zahuhle vlk.

O chvíľu dievčatko zas povie: „Joj, stará mama, aké vy máte veľké oči!“

„To preto, aby som ťa lepšie videla!“ zahuhle vlk zase.

„A prečo máte také veľké ústa?“

„To aby som teba ľahšie zjedla!“ povie vlk a - ham! - už je i Čiapočka tam!

„Ej, bola to hostinka!“ povedal si vlk. Pohladkal si plné brucho a rozvalil sa navrch na perinu.

O chvíľu už chrápal. „Chŕŕŕ! Chŕŕŕ!“

Šiel okolo horár. Bol to dobrý sused starej mamy. Keď už bol pri dreveničke, vidí dvere

dokorán a zdalo sa mu, že dnu ktosi drevo píli: „Chŕŕ! chŕŕ!“ Vojde dnu, pozrie na posteľ - a

len ho tak myklo! Hneď ten vedel, kto je v čepci! A vedel aj, čo sa to tu stalo. Vzal zo stola

nožnice a nastrihol vlkovi brucho. V rozstrihu sa pohne noha v žltej topánočke. Horár chytro

strihal ďalej a naraz: hop! Vyskočila odtiaľ Červená Čiapočka a za ňou i stará mama.

„Hu, ako tam bolo dusno!“ povie Červená Čiapočka. A od radosti, že je vonku, vybozkávala

milého ujka na pichľavé fúzy. Starej mame hneď choroba prešla. Dlho sa neradili, ale všetci

traja nanosili veľkých skál. Skaly povkladali vlkovi do brucha a brucho dobre zašili. Potom sa

pokryli a dávali pozor, čo bude vlk robiť. Onedlho sa vlk zobudí a zívne.

„Uf,“ zafučí, „ale som sa dnes objedol! A smädný som! Taký smädný!... Musím na

studničku!...“ Fučiac sterigá sa z postele a ide. Za ním ticho horár, stará mama a Červená

Čiapočka. Vlk nevládze. Čo krok, to sa mu podlomia nohy. K studničke sa len po biede

dovlečie. Nachýli sa, smädno začne piť, a naraz - čľups! Padol do studničky. Ťažké skaly sa

mu v bruchu prevážili a stiahli ho dolu. Studnička bola hlboká a vlk sa utopil. Horár, stará

mama a Červená Čiapočka sa veselo vrátili domov.

42

TRI PRASIATKA

(Hra je určená na dramatizáciu s deťmi, učiteľka len pomáha otázkami, prípadne napovie

text.)

Postavy: prasiatka – Pit, Put, Pat

psík Azor

vlk

Rekvizity: dom, stromy, kamene, seno, prútie

Scéna: v pozadí hrá hudba, keď doznie hudba, pribehne psík Azor....

Azor: Ahojte, kamaráti, mám pre vás smutnú správu. Dozvedel som sa, že gazda

predáva gazdovstvo a my musíme odtiaľto odísť.

Pit: Čo len s nami bude... (Lamentuje a vzdychá.)

Put: Nuž čo, odídeme preč a postavíme si vlastné domčeky, kde budeme bývať.

Pat: Súhlasím, ale čo ty? Kde pôjdeš ty, Azor?

Azor: O mňa sa nestrachujte, ja pôjdem strážiť domček a ovečky babky Agátky....

Možno sa stretneme, v lese žije zlý vlk, dávajte na seba pozor.

Prasiatka: Maj sa pekne... (Kývajú odchádzajúcemu psíkovi.)

Azor: (Spieva si, nájdete na http://www.spievankovo.sk/cd/detom-2/)

Bol raz jeden malý psíček... (Deti imitujú a spievajú s ním.)

(Vymeníme scénu, vložíme stromy a cestu s materiálom.)

(Prasiatka poskakujú po ceste.)

Pit: (Zbadá slamu.) Ó, to je ono, čerstvé seno, ako pekne vonia, domček z neho bude raz

dva hotový!

Pat: To nie je dobrý nápad, seno je suchá tráva, je mäkká, dáždik ti ju premočí, vlčko ti

domček prevráti. (Deti hovoria o vlastnostiach sena.)

Pit: To je moja vec, ja sa už nebudem trápiť. Idem si domček zo sena spraviť.

Pat: Poď, braček, my ideme ďalej hľadať niečo lepšie na domček.

Put: Jéééj, pozri Pat, tu sú prútiky, z nich budú skvelé domčeky!

Pat: Prútiky sú lepšie ako seno, nerozmočia sa, veru áno, ale braček, vlčko veľkú silu má,

domček veru rozbúra... Prečo, deti?

(Deti hovoria o vlastnostiach dreva, čo všetko treba na stavbu domu z dreva, čo prasiatku

chýba.)

Put: Postavím si z dreva dom, dobre sa mi bude bývať v ňom... (Trucuje.) Drievko

k drievku dám, pekný domček veru mám. (Stavia si dom.)

Pat: Tak dobre, ja idem ďalej, do horičky malej. (Pospevuje si.) Júj! (Potkne sa a spadne.)

Čo to je deti?....Kameň...

Kameň je tvrdý, z neho bude domček hrdý, čo myslíte deti, zvalí mi ho vlk, keď doň

vletí?

(Deti hovoria o kameňoch a ich vlastnostiach. Medzitým si Pat domček postaví.)

43

Vlk: Ja som v tomto lese pánom, vpravo, vľavo, čo chcem zjem, o všetkom tu v lese viem.

(Natrafí na domček zo sena.) To čo tu je? Nikto si nepýtal dovolenie, aha, prasiatko, ja

mám veľký hlad idem si na ňom pochutnať. (Rozbehne sa, domček zvalí a prasiatko uteká

k bratovi.)

Put: Poď sem chytro, braček milý, no, už sme sa dobre skryli.

Vlk: Utiekol mi huncút malý, kdeže je ten schovaný? (Spieva.) Ja som v tomto lese

pánom, vpravo, vľavo, čo chcem zjem, o všetkom tu v lese viem. (Chodí, hľadá a nájde

drevený dom.) Tu je, pozrite sa, má aj brata! Budeže to hostina bohatá! (Oblizuje sa.)

Rozbehnem sa, to je zábava, domček zvalím, je len z dreva.

Pit a Pat: (Utekajú a volajú.) Braček milý, pomáhaj!

Vlk: Utiekol mi, huncút malý, kdeže je ten schovaný? (Spieva.) Ja som v tomto lese

pánom, vpravo, vľavo, čo chcem zjem, o všetkom tu v lese viem. (Chodí, hľadá a nájde

kamenný dom.) Tu sú, pozrite sa, má aj brata! Budeže to hostina bohatá! (Oblizuje sa.)

Rozbehnem sa, to je zábava, pustite ma chytro dnuká, v bruchu mi už silno škvŕka,

domček zvalím, ani sa tu neporaním. (Narazí a jajká.)

Prasiatka: Nepustíme ťa dnu, vlčko milý, dobre sme sa veru skryli!

Vlk: (Premýšľa a špekuluje.) Taký mocný dom nezvalím, nožičky si poraním, komínom ja

dnu vleziem a prasiatka veru zjem.

Azor: (Spoza stromu vybehne, breše a hovorí:) Choď preč, vlčko, to sa ti neoplatí, to sú

veru moji kamaráti. (Odoženie vlka.)

Prasiatka: Ďakujeme, Azor, ďakujeme veľakrát, bývaj s nami, kamarát! (Objímajú sa,

spievajú.) Vyhnali sme zlého vlka, vyhnali sme toho tĺka,

už sa sem viac nevráti, ani domček nezrúti.

Bež ty, zlý vlk, utekaj, do kroku si zaštekaj!

(Hudba.) My sme tri prasiatka...

Nájdete na: https://www.youtube.com/watch?v=X7npaZSdbAs

http://www.cword.hu/3kismalac-kifesto

44

TRI PRASIATKA (Ľudová rozprávka)

Jedného dňa sa tri malé prasiatka rozhodli, že nadišiel čas odísť z domu a nájsť si vlastné

obydlie. Ako si povedali, tak aj urobili. Ešte v to ráno si pobalili veci, dali mamičke božtek na

rozlúčku a vykročili.

Kráčali až do poludnia. Potom sa usadili na kraj cesty a zjedli polovičku z toho, čo im mama

nabalila. Trošku si zdriemli a šli ďalej. Keď nastal čas večere, prvé prasiatko bolo už veľmi

unavené a nechcelo ísť ďalej.

„Ale veď sme ešte nikam nedošli!“ povedali jeho brat a sestra.

„Z čoho si tu len postavíš domček?“

Stáli práve neďaleko poľa s čerstvo pokoseným obilím.

„Postavím si dom zo slamy,“ rieklo prasiatko. Zavrelo oči a zaspalo.

Keď sa prasiatko zobudilo, slnko už zapadalo a začalo byť chladno. A čo je to tam za chlpatý

temný tieň v tom lese? Čudovalo sa. Odrazu ľutovalo, že nešlo ďalej s ostatnými. Ale predsa

sa pustilo do práce, nazbieralo trochu slamy a postavilo si domček. O polnoci niekto

zaklopkal na dvere. „Prasiatko, prasiatko, pusť ma dnu,“ riekol neznámy hlas. Prasiatku by sa

krvi nedorezal, tak sa zľaklo. Teraz už vedelo, kto bol ten tieň – vlk!

„Dovnútra ťa nevpustím ani cez takú škáročku, akú mám štetinôčku,“ povedalo prasiatko

svojím celkom dospelým hlasom.

„Tak zahúkam a zafúkam, že ti zbúram dom!“ zavrčal nahnevaný vlk. „To bude tvoj koniec.“

A tak sa aj stalo.

Nasledujúce ráno sa ďalšie dve prasiatka vrátili na pole. A čo tam našli? Kôpku slamy a

všetky veci ich bračeka boli roztrhané a rozhádzané po poli. Tak sa naľakali, že utekali preč,

čo im nohy stačili.

Napoludnie boli už obe prasiatka unavené a zastavili sa. Zistili, že stoja na veľmi peknom

mieste. Ležala tam kopa dreva, ktorú tu nechal drevorubač. A čo si tak z neho postaviť

nádherný drevený dom?

„Mne sa nestane to, čo môjmu bratovi,“ rieklo druhé prasiatko. Ale v noci, keď hodiny na

kostolnej veži odbili dvanástu, niekto zaklopkal na dvere.

„Prasiatko, prasiatko, pusť ma dnu,“ sladko sa ozval neznámy hlas. „Som opustený a hladný.

Nemáš niečo pod zub?“

Prasiatku takmer prestalo biť srdce. Teraz už dobre vedelo, čo sa stalo jeho bračekovi. „Vlk!

Ty ma veru neoklameš! Dovnútra ťa nevpustím ani cez takú škáročku, akú mám štetinôčku,“

zvolalo.

„Tak zahúkam a zafúkam, že ti zbúram dom!“ zavrčal zlostný vlk.

„To bude tvoj koniec.“ A tak sa aj stalo.

Na ďalšie ráno našlo tretie prasiatko na kúsky polámaný drevený domček a všetok majetok

jeho sestry bol vôkol rozfúkaný. Rozbehlo sa preč, ale odrazu mu niečo zišlo na um: Čo sme

to len cestou včera so sestrou videli? Tehelňu! Vrátilo sa späť a nakúpilo toľko tehál, aby sa

z nich dal postaviť dom.

V tú noc sa vlk zasa vydal na lov a zaklopkal na dvere domčeka. „Som priateľ tvojho brata a

sestry,“ zvolal. „Prasiatko, prasiatko, pusť ma dnu!“

45

„Vlk! Dovnútra ťa nevpustím ani cez takú škáročku, akú mám štetinôčku,“ skríklo tretie

prasiatko.

„Tak zahúkam a zafúkam, že ti zbúram dom!“ zavrčal nasrdený vlk. Zhlboka sa nadýchal a

húkal a fúkal, čo mu sily stačili. O dom sa oprel taký víchor, že by vyvrátil celý les, ale múry

stáli pevne, pretože boli z tehál. Vlk húkal a fúkal zas a znova, ale dom sa ani nepohol, len

okná a dvere rinčali. Vlk sa rozzúril, vyskočil na strechu a začal sa súkať dolu komínom. Ale

tretie prasiatko myslelo i na toto. Rozložilo poriadny oheň a postavilo naň variť velikánsky

hrniec s vodou. A vlk, namiesto toho, aby vyliezol kozubom, skončil v hrnci a uvaril sa.

Brucho mu prasklo a z nebo vyskočili brat a sestra malého prasiatka! Vlk ich zhltol celých!

Tri prasiatka boli šťastné, že sú zasa spolu.

A v domčeku z tehál si dlho žili spokojne a v bezpečí, až kým nepomreli.

46

Básničky a pesničky pri zmene činnosti

Zvolávanie do kruhu:

Za ruky sa chytíme,

veľké kolo spravíme

ešte sme sa nechytili,

veľké kolo nespravili

a už sme sa chytili,

veľké kolo spravili.

(Básnička alebo pieseň s jednoduchou

melódiou.)

Utíšenie detí:

Urobím si okienko (z prstov urobíme okienko),

do okienka kuk (pozrieme doň).

Dám si prštek na ústa (prst na ústa),

a už ani muk!

Utíšenie detí:

Krížok, krážom, prstom, palcom, lakťom bác!

(Ukazujeme na dlani a nakoniec tleskneme.)

(Básničku opakujeme 2 – 3-krát stále tichšie,

poslednýkrát len otvárame ústa.)

Utíšenie detí:

Očká, očká pozerajte. Ušká, ušká počúvajte.

Rúčky, vy nič nechytajte a vy, nôžky, nešúchajte,

len ma pekne počúvajte.

Kľúčik /pri stíšení, nastupovaní/

Velikánsky kľúčik mám,

ústočká ním zamykám.

Urobím si okienko,

do okienka kuk a už ani muk.

Povieme si

Hore rúčky dáme, pekne zatlieskame

a ústočká zavrieme, lebo si niečo

povieme.

Abraka-dabraka sim-sala-bim,

hlučného prváka na mušku premením.

Keď sa už utíšim, rovno sa pozriem.

Už som samé ucho, čo nové sa dozviem.

47

Ukladanie hračiek:

Hrajú sa deti s autami,

stavebnicami, bábami,

keď zrazu čujte, čo sa stalo,

niekomu v brušku zaškvŕkalo.

Hladné brušká deti už máte,

preto rýchlo hračky ukladajte.

Viete, kde každá hračka tu patrí,

preto rýchlo ukladajte, raz, dva, tri.

(Pieseň.)

(Počas spevu ukladáme hračky.)

Pri hygiene (alebo ako pokyn na hygienu):

Teč vodička, teč a teč

a ty rúčka neuteč.

Teč vodička, teč a teč,

už môžeš ísť rúčka preč.

(Básnička.)

Rúčky /spievame pri umývaní rúk/

Kto chce čisté rúčky mať,

musí si ich umývať.

Zober mydlo, raz, dva, tri

a ručičky namydli.

A potom ich do sucha,

uteráčik vyšúcha.

48

Pred spaním:

Skončil sa deň, nastala noc,

skloň si svoju hlávku.

Očká zavri, tíško zaspi,

rozpoviem vám ja rozprávku.

Bol jeden kráľ aj kráľovná,

aj princeznička malá,

žili oni v jednom zámku

uprostred šťastia a blaha.

A aby vám nebolo žiaľ,

čujte koniec rozprávky,

kráľ bol z cukru, kráľovná tiež

a princezná z marcipánu.

(Pieseň.)

(Ako posledná pieseň pred odpočinkom,

funguje ako prechod do pokojného oddychu.)

Pred čítaním rozprávky:

Rozprávkovú knižku mám,

pred vami ju otváram.

Rozprávočky sú v nej skryté,

jednu z nich vám prečítam.

(Básnička.)

Po:

Rozprávkovú knižku mám,

pred vami ju zatváram.

A na konci zazvonil zvonec: cililing

A už je tej rozprávke koniec.

Zvolávanie detí:

Zvoní zvonček v tráve, volá deti hravé:

Poďte deti, poďte sem, voľačo vám rozpoviem.

49

Cvičíme sa!!!!

Zuzka vyskočí z postele (deti stoja v kruhu za ruky - krok vpred, vzpažiť),

vraj bude dneska veselie (pripažiť a beh do kruhu).

Prečo? Nuž radosť z jari (vzpažiť a zamávať rukami),

aj nás to veľmi baví (chôdza vzad a roztiahnuť kruh).

Vybehneme na zelenú lúku (rozbehnúť sa do priestoru),

bude že to smiechu, spevu, hluku (tanec vo dvojici).

Bzučia včielky v úbočí (chôdza s napodobňovaním letu včielky),

nik ich bzučať neučí (stoj spojný, ruky vbok, obraty trupom vpravo a vľavo).

Len si bzučia, stále bzučia (podrepy s napodobňovaním letu včielky),

letia kvietkom do náručia (beh v priestore s upaženými rukami, vbehnú si do náručia).

Ja som malý chlapček (stoj spojný, upažiť a predpažiť),

skáčem ako vrabček (poskoky na mieste).

Sem a tam, sem a tam (poskoky znožmo do priestoru),

všetky zrnká pozbieram (poskoky v podrepe).

Cvičím, cvičíš, cvičíme (predpažiť, vzpažiť, upažiť, pripažiť 2x),

vždy to radi robíme.

Poskok raz a dva a tri (deti poskakujú na jednej aj na oboch nohách),

kričať, to sa nepatrí.

Drepy dva a tri a štyri (deti robia drepy),

trošku sme si pocvičili.

Lietame sťa vtáčik malý (napodobňujú lietanie),

v učení sa nám vždy darí.