ROČNÍK VII.

Vychodí každý mesiac v Liptovskom Sv. Mikuláši.

Redaktor:

Vladimír P. Čobrdo, farár a dekan D Smrecanodi,

3án Bezek, farár D SD. Petre.

BlGuní spolupracouníci:

3án 3amnický, ITliloě 3anoška, farár D ílsmecJtcj Ľupíi. učiřeT štrbský.

°J

H R ^ f l K * Posledný ston. — Ku pamiatke zosnulých. — v / U O ř H J « Korniej Vasiliev. — Po jubileume. - Slávnosť sirotinca v Mikuláši. — Ako sme svätili 400-ročnú pamiatku re­formácie? — Niečo o našom Poslovi. — Detská záhradka. —

Odkazy administrácie.

V LIPTOVSKOM SV. MIKULÁŠI. Nákladom kníhkupeckého a vydavateíského uč. spolku »Tranoscius«

Tlačil F. Klimeš.

ČÍSLO 12.

November 1917.

Na podporu „Posla": Mária Rubiš z Trnovca 2 kor., Milka Tomčík z Bobrovečka 1 kor., kňazská konferencií

vská 50 kor., Žofia Kozlík Sipel a vdova Zuz. Kundek Kubek z Jaseňovej po 1 kor., Stefar ko, farár leštinský 20 kor., Evka Stromko z Vet.. Poruby 3 kor., N. N. 2 kor., vojaci 6d pluku (p. p. 644.) 27 kor. 60 hal., (Adam Laučík z Paludze 1 kor., Ján Kuban z Paučinej

Lehoty 2 kor., Ervin Stankovič z Nem. Ľupče 2 kor., Ján Jančurek zo Šariša 1 kor., Karol icel zo Spiša 1 kor., J. Repčík z Jalovca 3 kor., Ján Švec z Kríža 2 kor., Adam Vyparina Jemänovej 2 kor., Štefan Kušnýr, Medzany 2 kor., Matej Kuban z Dechtár 3 kor., Ján Konjai

z Iľanova 2 kor., Ján Tenký 60 hal., Ján Dančik z Trsteného 2 kor., M. Matějka z Jalovca 2 kor., Adam Mikuš z Pribyliny 1 kor., Martin Greš z Východnej 1 kor.), Adamova Števkova zo Smrečian 1 kor., Ján Golier vojak 3 kor., Ján Nemec vojak 2 kor- 40 hal., Ján Revaj voja 3 kor., Martin Španko vojak 3 koruny., Peter Nahálka vojak 3 kor., Ondrej Repa vojak 3 kor. Emil Tiimaj vojak 10 kor., Jur Chlpoš ml., Lackovo 1 kor. 50 hal., Ján Trnovský, Ondrašová 1 kor., Ondrej Plávku Krmeš 1 kor., vp. B. Kutlík, Dechtary 3 kor., Pavel Saktor, H. Mičiná 2 kor., Martin Vrábel, St. Tura 50 hal., Ján Kepeň vojak 3 kor., dve bohuznáme sestry, Por-ládony 4 kor., Ján Lapóci, Brezová 3 kor., Anna Harangozó, H. Šipice, 1 kor.. Žofia Komen dák, Lipt. Sv. Mikuláš 2 kor., Ondrejova Patay, Békéščaba 5 kor., vp. Árpád Janovicsek, vojen, kňaz 6 kor., vp. Miloš Hodža vojenský kňaz 10 kor., Adam Králik vojak 5 kor., Zuz. Křižka, Vrbica 60 hal., Ján Hrnčiar vojak 3 kor., Mária Jakubovic r. Velječik Majer 2 kor., Julia Ma­jerský Majer 1 kor., Emilia Orphanides, Hybbe 5 kor., Matej Pepich, Zvolen, Mýto 2 kor, Michal Pufus vojak 2 kor., Ján Vigaš, Rudlová 2 kor., vp. Jozef Mezei, vojenský kňaz 10 kor Zuzanna Macik, Demänová 1 kor., Julia Terek, Laliť 6 kor., Michal Kulhavý vojak 1 k Ján Mlynček vojak 1 kor. 50 hal., Zuzanna Diačik, Vrbica 2 kor., Adam Jančuška, lglov Slčfan Lovci, Vojdovo (Bulharsko) 3 kor., Michal Tomis, Ostrihom 2 kor., Mária Veljačik rod.

• Surovec, Majer 2 kor., Anna Dobrík, Anna Solivaic, Anna Kapusta, Mária Kollár z Perešian po (1) hal., panny zo Zav. Poruby 3 kor., Mária Filipko, Radvaň 2 kor., Ján Ivarg vojak 2 Spolu 241 kor. — Celá základina Posla na konci VII. ročníka činí spolu 1500 korún.

1

-89 -89

-p -89 -S3 -89 -69 -M ^•3

Cteným čitateľom Ev. Posla odporúčame teraz vyšlú knižočku:

Dr. MARTIN LUTHER. í - 33 -S3 —85 -89 ^83 - Í3 - 53 - S9 - # •

-H53 -89 -S3 -89 -83 -& -S3 -89 -89 -83 -89

-89 -89 -89

-jim

Knižočka je veľmi cenná, lebo nehovorí jedine o živote Lutherovom, ale objasní nám i pomery doby refor­mačnej a má mnoho poučného í pre naše časy. Pí­saná je tak ľahko, že ju porozumie aj najjednoduchejší človek. Pritom je ozdobená mnohými obrázkami, tak že bude milým čítaním dospelých i detí. - Cena 70 hal.

Pri hromadných objednávkach 20% rabatt. Dostať ju u spolku „TRANOSCIUS" v Liptovskom Sv. Mikuláši, ale aj u každého ev. farského úradu.

V ž i a d n e j e v a n j e l i c k e j d o m á c n o s t i n e s m i e chýtoeť !

€8-

€8-

68-

6 8 -

É8-68-68-

f ^ ^^ l ^ ! ^ ! ] ^ ^^

-o o- -o o-

i

POSLEDNÝ STON. Zavítal večer, ztichla dedina . . . Večerom smutná prišla novina. Ľudia zvedaví; „Čo to vyzváňajú"? „Náš jediný zvon . . . už nám ho sberajú" ! Ách, a tak smutný vydáva ston ten náš jediný miláček-zvon !

Stene a plače, — ved posledný raz — „Poďte, kresťania, lúčiť volá nás" . . . Každý sa náhli, počúvať tie zvuky, s plačom skladajú ku modlitbe ruky. . . A on len smutný vydáva ston ten náš jediný miláček-zvon.

Vôkol zvonice zbožný ľud kľačí, na koho pozřeš, každý je v plač1, šediví starci s trasúcim už krokom, i mládež jará s plačúcim tiež okom . . . A s veže smutný vydáva ston ten náš jediný miláček-zvon!

Zavolá vojak: „Dolu s tým zvonom!" ,Lud vzdychne tažko : „Ach, už je po ňom!" „Bim-bom" zavzneje na pokon s veže.. . Ach, ako ten hlas do duše reže! Potom zatíchne . . . Posledný ston vydal už smutný náš milý zvon!

O

O

O

o s 22

338

V pestré ho panny zavily kviefa. Kňaz sa pomodl í . . . a svetom letia mohutné hlasy spevu nábožného : „Kriste, obránce sboru křížového !" A zase v nárek tklivý, usedavý vypuknú ľudu smútiaceho davy: „Nechod, miláčku, z Priekopy v o n " ! Onemel navždy — náš milý zvon . . .

M. Kmef.

HSSSSKD

Ku pamiatke zosnulých.

Mamyslený, s kvietim rozpomienky na drahých zosnulých, a so zelenou čečinkou blažiacej nádeje . . . stojim na mieste tichého spánku v Pánu odpočívajúcich, —,v c i n t o r í n e . Ako indy,

i teraz tak, len trochu smutnejšie. Stará smutná vŕba beznádejne spúšťa vetvy, ako matka pozbavená dcér svojich. Susedná „osika" ticho sa lúči so zažlklým lístim, ktoré odtrhnuté vetrom klesá k nohám smutného pútnika. I zalká bofastne matka „osika", a v hruď pútni-kovu vdiera sa žalostná upomienka: „Márnof v s v e t e nad vše m á r n o s t i " . Žlté, skromné kvietky krajom upomínajú ešte na po­sledné lúče zapadajúceho slnka — ináč všetko smutné, velmi smutné. A pomedzi dlhé — dlhé rady, hrob pri hrobe; starý-mladý, boháč-bedár, všetci voľakedy naši spolupútnici, jeden pri druhom, skromne v najväčšej snášanlivosti. Mnoho nových hrobov; vidno,

•že nepríjemný kosec ani tu doma nezaháľal, ale kosil usilovne, bez­ohľadne.

Kráčam pomedzi hroby. Jeden ovenčený, druhý zpustlý celkom; na jednom skvelý mramor hlása meno i skutky spiaceho, nad druhým snáď zo samého milosrdenstva — chrasť sa rozhostila — a tretí s preboreným pomníkom hlása zase len márnosť i našich snáhi rovnosť všetkých, ktorí už tam spia.

Kráčam pomedzi rady a čítam nápisy pomníkov. Sú zaují­mavé ; človek sa z nich poučí všeličomu.

Pod malým, bielym anjelikom čítam; „ N á š j a n k o — zt ra-t e n ý p o k l a d " , a pri ňom, na čiernom mramorovom stĺpe, stojí nápis: „Což nejzdárnějšího, jest práce a bída". (Ž. 90.) Myslím si: Smrť uči ľudí pravé oceňovať život. Veď koľko si zakladajú ľudia na sebe, na majetku, na šťastí, a dôverujúc životu, ako sa vedia chlúbiť, ako čo by im trvanie zabezpečené bolo na veky! Pamätaj na smrt, a b y se n e c h l u b i l o ž á d n é t ě l o ! (I. Kor. 1, 29.)

A idem ďalej! Na nízkom kríži čítam: Šťastné s r d c e , k toré p r e s t a l o biť, a na druhej strane z pieskovice vytesaný preplnený kalich tiež hovorí, j í ž f j e s t d o s t i , vezmi d u š í m o j i !

Myslím si: Šťastní, už viac netrpíte. V blízkosti kameň s ná­pisom: „Tu s p o č í v a " ma upozorňuje na slová v Písme: „Bla-

339

h o s l a v e n í j s o u v š i c k n i , k t e ř í ž v P á n u umíra j í , n e b o oni od p r á c i s v ý c h o d p o č í v a j í . " (Zjev. 14, 13.). Susedný nápis: „Kto v l á s k e žil, a ž e h n a j ú c u m r e l — je n e z a p o ­m e n u t e ľ n ý " uvádza v pamäť slová Písma: „ S k u t k o v é p a k j ej ich j d o u za nimi."

Skoro by som bol závidel všetkým ich pokoj a odpočinutie, keby ma nebol vyrušil nápis zlomeného stĺpa: „Svet hyn i a m y s ním". Zastanem na chvífu, úzkosť ovládla dušu naľakanú a myseľ letí v tmavé neisté kraje záhrobného života, a myslím si : Tedy koniec ? Nič viac ? Navždy zaspať a nikdy sa neprebudiť. .. zahynúť... i což j e s t č l o v ě k ? ! Zádumčivo, sotva pozorujúc čo vôkol seba, kráčam ďalej, až na druhom kraji cmitera pozornosť mi upúta soška, nepatrná soška bronzová: Matka sohnutá nad spiacim dieťaťom a pod ňou nápis: Spi s l a d k o ! A pohľad za­chmúrený sa razom vyjasní, s duše akoby spadly ťažké putá, vy­dýchnem si. Tedy len spánok, sen občerstvujúci, po ktorom príde prebudenie, keď svitne nové ráno. Áno, veď i Spasiteľ povedal: „ N e u m r e l a d ě v e č k a , a le s pi", spí spánkom, z ktorého ju zobudí — On. V tejto nádeji ukladala matka plod života svojho do hrobu, veriac, že t a k o v ý c h j e s t k r á l o v s t v í n e b e s k é ! V tejto nádeji skladal šiju otec, ba i starec, nad ktorého hrobom zlatými literami sa skvie, že: Mně živu b ý t i j e s t K r i s t u s a u m ř í t i zisk, alebo oná starena, ktorá si pomník už za živa vystavila s nápisom: „Duše má o č e k á v á na Ho s pod i na" (Ž. 33, 20).

Ešte jedna trudná myšlienka! Či sa nemámia všetci, ktorí v tejto viere umierajú ? Či je to nie sebaklam ? Ale nemožno, že by to bolo mámenie, veď Ten, v J e h o ž t o ú s t a c h lož n e b o l a n a l e z e n á , Ježiš teší: „Ja živ j s e m i vy živí b u d e t e " , lebo „kdož ve mně věří, byť pak i u m ř e l , živ b u d e ; já j sem v z k ř í š e n í i ž i v o t ! "

Potešený vraciam sa zase pomedzi tie isté hroby zpät. Cítim, že každý hrob so svojím kameňom a s nápisom je otázka, upra­vená na b i e d n e h o s m r t e ľ n í k a . Čo mysl íš , čo v e r í š , v čom d ú f a š ?

Veríš, duša milá, že je so smrťou všetkému koniec? Je to ľahšie povedať, ako tomu ozaj veriť. Veď akže človek len tomu k vôli žije, aby zomrel, — načo je vtedy človek ? Či by život náš mal vtedy nejaký cieľ? Ak je tomu ozaj tak, že sotva sme sa niečomu naučili, sotvy že sme niečo zkúsili, niečo probovali vykonať, sotva že započali sme dobrý boj zdokonalenia — áno, sotva že sme započali, už by nám aj dozvonili — a koniec, nič viac: tak sú všetky naše nádeje len hmlou, parou, ktorá sa rozíde ? Nie! Bohu buď vďaka, nie! Smrť neznamená k o n i e c žitia, ale len priechod ku n o v é m u životu. Po smrti otvorí sa nám brána ďalšieho života vo v e č n o s t i .

„ B l a h o s l a v e n í , k teř íž v P á n u u m í r a j í ! " Ale nie všetci zosnulí sú blahoslavení. Kto sa tu na zemi odcudzil Bohu, ten pri smrti nastúpi cestu Bohu ďalekú, cestu smutnej a chladnej

22*

340

n e l á s k y , tmavej nemilosti. Ale kto v Bohu žil, ten i v smrti pôjde v ústrety večnému svetlu, teplu a tej láske, ktorá ho viedla i čas­nosťou.

„BHž k Tobě, Bože můj, blíž k Tobě, blíž" — nech je jedi­nou túžbou a posledným vzdychom dietok Božích, a vtedy, kecf život ich bol Kristus, smrť im bude zisk!

Týmto sa tešme i pri hroboch našich milých tu doma i nad neznámou mohylou našich v boji padnuvších — otcov, synov a bratov. — A i druhých potešujme slovami: b u ď ž e j s m e živí, buď že u m í r á m e , P á n ě j s m e ! " (Rim. 14, 8.)

Korniej Vasiliev. Povesť ctfa L. N. Tolstoja.

V. Korniej sa k večeru horko-ťažko dovliekol do Andrejoviec a

znovu si prosil nocfah u Zinoviejevcov. „No, nešiel si ďalej — deďko? A prečo?" „Nešiel; lebo som zoslabnul. Ako vidím, vrátim sa nazpäť!

Dáte mi ešte dnes prenocovať? Boh vám odplatí." „Miesta nám nepreležíš; ostaň, len choď, osuš sa!" Korniejom celú noc lomcovala zimnica. Zaspal len pred samým

ránom, tak že keď sa prebudil, domáci už všetcia boli rozídení po práci; v izbe bola jedine Agafia.

Ležal na peci na suchom plášti, čo postlala podeň starena. Agafia vysadzovala chlieb z pece.

„Dušička, poď ku mne!" — zavolal temným hlasom. „Hneď, deďko, hneď, len vysadím chlieb. Chceš vody, a či

radšej kvasenice?" Neodpovedal... Keď vysadila posledný chlieb, pristúpila k nemu s hrnčekom

kvasenice, nakyslatého nápoja. Neobrátil sa k nej, ani piť nechcel. Tak ako ležal horeznačky, začal hovoriť:

„Agaška moja, — hovoril tichým, třaslavým hlasom, — môj termín prišiel. Chcem umrieť. Tedy pre rany Kristove — prosím fa — odpusť mi!"

„Boh nech ti je, deďko, milostivý; veď si mi nikdy nič zlého nevykonal."

Zatíchnul. „A ešte jedno,

hlasom, — prejdi ku cudzí človek včera — povedz jej . . ."

Pustil sa do kŕčovitého plaču. „A ty si bol u nás, u matky?"

f dušička moja, — začal znovu tym istým matke a povedz jej, povedz jej.. . že ter

ten cudzí človek — včera ten cudzí človek ,

341

„Bol som. Povedz jej, že cudzí človek včera, cudzí.. . povedz je j . . ." nemohol dopovedať, zase len vybúšil v usedavý plač. Až konečne sobral silu poslednú a dopovedal, lenže nie tak, ako chcel: „Prišiel sa s ňou rozlúčiť"; rieknul a počal niečo hľadať okolo pŕs. *

„Poviem, deďko, poviem — ako si len žiadaš! A čo hľadáš?" Starec neodpovedal, zmraštil čelo posledným namáhaním, až

konečne vytiahol zpod pazuchy akúsi listinu a podal Agaťie. „Toto daj tomu, kto bude chcieť o mne dačo vedieť. To je

môj vojenský list. Bože, bud mi teraz už milostivý!" Dopovedal, tvár prijala dákysi slávnostný výraz, obočie sa zdvihlo, oči stípkom staly, vydýchnul.. .

Agafia chápala. Sňala ohorenú sviečku od svätého obraza, zapálila, a vtiskla mu ju do ruky. Chytil ju ešte, a stisknul kŕčovite.

Odišla odložiť do truhličky list, a keď sa vrátila, sviečka vy­padla mu z ruky, oči staly stípkom, zanemel navždy. Agafia sa prekrižovala, zhasila sviecu, vzala čistú šatku a prikryla mu tvár...

* Marfa celú noc nemohla zaspať; myslela na Kornieja. Ráno

len čo svitalo, zahodila halienu, na hlavu uviazala šatku a šla sa dozvedať, kde, v ktorú stranu šiel včerajší starec. Dozvedela sa, že starec šiel do Andrejoviec. Vzala do ruky palicu a šla do Andre-joviec. Čím viac sa k obci blížila, tým jej bolo úzkostlivejšie. „Pomerím sa s ním, vezmem ho domov, zbavím sa hriechu. Aspoň nech umre doma, u syna" — myslela si.

Keď prichodila ku domu dcérinmu, okolo domu zazrela veľký zástup. Jedni stáli v pitvore, druhí pod oblokom. Všetcia už vedeli, že niekdajší boháč, Korniej Vasiliev, ktorého pred 20 rokmi znali na celom okolí, z o m r e l ako ch u dob n ý-p o c e s t n ý v d o m e d c é r i n o m . Izba tiež bola ľudmi naplnená. Ženy si pošuškávaly, vzdychaly a niektoré i slzily. •

Keď Marfa vstúpila do izby, ľudia sa rozstúpili, pustiac ju vpred. Pod svätými obrazmi videla umyté, oblečené mrtvé telo, prikryté plátnom. Ako zkamenělá si zastala pri mŕtvom. Chcela sa hodiť na mrtvé telo, a prosiť... no už bolo pozde. Už nebolo možno odpustiť, ani za odpustenie prosiť. S prísnej, starej, ale peknej tváre Korniejovej tiež nebolo možno vyčítať, či sa ešte hnevá, a či odpustil.

Bola by sa hlasité rozplakala, keďby diakon Filip Kanonič nebol začal spevavé staroslovanské slová žalmu: Súd mne o Ho­spodine! Len vtedy precitla, a pustila sa do hlasitého fikania, keď diakon svojím mohutným hlasom recitoval slová evanjelia: „Vcházej v dobrou vůli s protivníkem svým, dokůdž jsi s ním na cestě . . . ! "

Nestálv.

Po jubileume. kdznely hlasy vďaky, ktoré sme odosielali Bohu za milosť, do­

brotu a lásku Jeho, preukazovania cirkvi našej v dobrých i v zlých dňoch. Boli sme po cirkvách a seniorátech svedkami

toho, že láska a horlivosť k cirkvi ešte neochladly. Ó, keby toto nadšenie nevyhaslo, ale naopak: áby sme sa' s láskou a chuťou chytili do práce, aby každý z nás doniesol katnienček na ľudovú cirkev a boli sme živými údami na tele Kristovom.

jubileum sa pominulo. Po sviatku nasleduje práca. Práca ťažká, ale výnosná. Ťažká je preto, že musíme pracovať na svojom znovuzrodení, aby v nás prebýval Kristus; musíme sa viac starať o spasenie duše a prinášať ovocie viery: lásku k cirkvi a k bližným. Výnosná je, lebo veď vtedy nepracujeme o pokrm, ktorý hynie, ale pracujeme na časnom šťastí a večnom blahoslavenstve svojom i svojich domácich.

Ľude môj! Žiješ teraz dni ťažké, smutné, a snáď ešte ťažšie časy nastanú, — ale netraf vieru a dôveru v Pána Boha. Keď sa nedáš pomýliť svodným hlasom sveta, ale vždy vo viere pridŕžať sa budeš Hospodina, Naň vložíš nádeju svoju, vtedy zloby sveta neuškodia ti, ale čím väčšmi budú viať, tým pevnejším a istejším budeš sa cítiť pod krýdlami tvojho Ježiša. Len miluj cirkev svoju a chrám svoj; buď horlivým v navštevovaní chrámu; spev a mod­litba nech v domoch našich vždy mohutnejšie sa ozývajú, a konaj skutky lásky.

Otvára sa nám teraz široké pole účinlivej lásky. Nezabudni, že čo máš, máš od Pána; hřivny, ktoré ti sveril, vynakladaj k dobru svojich a cirkve. Čo potrebuje cirkev, daj vďačne, nie zo stískáním, lebo nebolo by ti to na úžitok. Ale cirkev, tá tvoja verná a dobrá matka, potrebuje aj na iné veci, ako len na svoje udržovanie; — má siroty.

Nezabudnite, čo hovorí Pán: „Čo ste dobrého učinili jednému z týchto maličkých,) mne ste učinili". Nebojme sa týchto výdavkov. Lebo keby každý úd cirkve prispel niečim na udržovanie sirotincov, mohli by sme nie dva, ale aspoň štyri udržať. Veď teraz mrožia sa siroty. Koľkí otcovia zahynuli v terajšej vojne? Vezmime len naše senioráty: Liptov, Nitru, Oravu, Trenčín, Turiec (ale i v iných seniorátoch máme ochotných podporovateľov!); v stoliciach týchto počet evanjelikov činí 153 tisíc 479 duší; — keď vezmeme, že jedna domácnosť pozostáva priemerne zo šiestich členov, tedy domácností je : 25 tisíc 579. Domácnosti tieto by to ani nepocítily,

343

keď by obětovaly ročne po 2 kilá pšenice, 3 k. žita, 3 k. jačmeňa, 3 k. ovsa, čo by urobilo priemerne 281 tisíc 895 kilogramov. A keby každá duša dala ročne 20 hal., sosbieralo by sa 30 tisíc 695 korún. Takhfa, bez každého väčšieho namáhania mohli by sme udržať 200 sirôt. Či by to nebola vznešená práca? Koľko peňazí vydajú domácnosti naše na nepotrebné veci, z čoho nemajú osohu, ale len škodu na duši, na tele, na poctivosti?! Nehovorme tedy, že nemôžeme dať. Pán Boh nám požehnáva, a povinnosť naša je: vrátiť Mu aspoň malú čiastku z toho, a to tak, že budeme napo­máhať biedne siroty. Toto je tiež jedna z úloh a povinností našich v piatom storočí reformácie.

A poneváč toto navrhujem, zaväzujem sa každoročne obetovať na sirotince naše aspoň 50 korún. Priatelia moji! Učiňte i vy podobne.!

' N.

Slávnosť sirotíncova v Mikuláši. £5]Xňa 14. novembra mali sme nevšednú, zriedkavú, radostnú Jjf/ slávnosť: v spojení so zasvätením 400-ročnej. pamiatky re­

formácie so strany seniorátu liptovského, otvorili a oddali sme vznešenému určeniu jeho nový „dom lásky", druhý slovenský evanjelický sirotinec, sirotinec mikulášsky.

Ovšem, pred vojnou predstavovali sme si vec inak. Mysleli sme, že keď ku 400-ročnej pamiatke reformácie otvoríme náš siro­tinec, bude môcť započať účinkovať vo svojej vlastnej budove: ale vojna to prekazila. Museli sme sa na tento čas uspokojiť s tým, že sme ho umiestili do bytu, k tomuto cieľu nám laskavé ponú­knutého. Ale hlavná vec je, že prvý krok bol urobený, a 14 opu­stených sirôt mohlo nájsť prístrešie, zaopatrenie a záchranu.

Hoc sme tedy nemohli postaviť sirotincu nášmu primeranú budovu a hoc sme sa museli uspokojiť — pomerom dnešným pri­merane — so skromným začiatkom : 14. november bol predsa dňom významným, radostným, zasvätený húfami rozradosteného ľudu z blízka i z ďaleká. Hoc bolo počasie zlé, priestranný, chrám vr-bickosvätomikulášsky sotvy mohol prijať húfy domáceho i prespoľ-ného ľudu, ktorý prišiel zasvätiť spoločnú radostnú slávnosť sloven­ských evanjelických cirkví. Boly zastúpené temer všetky slovenské senioráty. Mali sme hostí z Oravy, z Turca, z Trenčína, z Nitry, z Hontu atď. Milo nás prekvapila deputácia mládeže sučianskej

344

na čele so svojím p. učiteľom, ako aj posolstvo cirkve štrbskej, okrem miestnej a niektorých susedných najnutnejšie zastúpenej. Bolo vidieť, že si nový náš sirotinec pokladajú všetci za svoj , že sa mu tešia a práve preto že ho i chcú i budú podporovať, zve­ľaďovať . . .

Slávnostné služby Božie začaly sa o 10. hodine pred obedom v prítomnosti vyše 30 farárov, asi toľkých učiteľov, viacerých cirk. inšpektorov a — ako sme už spomenuli — nepočetného, domáceho i prespoľného, veriaceho ľudu. Po službách Božích, na ktorých slovo Božie kázal p. senior liptovský, Ján Šimkovic, nasledovalo otvorenie sirotinca. V prítomnosti celého chrámového shromaždenia zasadnul prípravný výbor sirotincov pod predsedníctvom miestneho farára a konseniora liptovského, Juraja Janošku. Po úvodných slovách před­sedových jednateľ sirotincov našich, p. farár Bujná, pukanský po­zdravil domácu cirkev, privítal hostí a na nové dielo lásky prosil svrchovaného požehnania Božieho.

Predseda výboru prečítal nasledovnú zprávu o príprave, otvo­rení a povolaní nášho sirotinca:

„Čo sme od 16 rokov spomínali ako myšlienku, ako túžbu; na čo naši slovenskí evanj. veriaci v priebehu týchto rokov obeto­vali; čo sme halier ku halieru ukladali a čo dnes obnáša vyše stotisíc korún, to sa z milosti Božej teraz stáva skutkom; z nádej­ného doteraz sirotinca stáva sa sirotinec skutočný; útulok na za­čiatok skromný síce a nepatrný, ale najvýš potrebný pre naše opu­stené, hynúce siroty, počet ktorých so dňa na deň rastie.

Bolo to 20. augusta roku 1901., keď na missíjnej slávnosti tu v Mikuláši, vlbný p. farár Martin Bujná prednášal o potrebe: zachrániť hynúce siroty, a tak dal prvý podnet k myšlienke sirotín-covej. Prvou obeťou na označený cieľ bolo 50 korún, daných z ofery pri slávnosti.

Obete prichodily z prvú dosť slabo. Myšlienka ešte nebola dosť v širokých kruhoch rozhlášená. Sbierali sme na sirotinec vôbec, nevediac ešte ani to, kde ho založíme. Po štyroch rokoch na mis-sfjnej slávnosti v Tisovci roku 1905., keď obetí mali sme spolu ani nie celkom 4000 korún, urobil sa rozhodný krok napred, keď kňaz­ská konferencia vyslovila, že prijíma ponúknutie slovenskej cirkve v Modre a sirotinec tam zakladá. Ale pritom vyslovilo sa, že ak bude dosť ochotnej vôle, nech sa i sirotinec v Mikuláši pripravuje.

A v M&dre i začali bezodkladne prácu Bohu milú, ľudomilnú, keď v II. ned. adventnú toho istého roku 1905 založili sirotinec s piatimi sirotami.

Od tých čias plynú obete dvojím žľabom. Jedny na skutočný už sirotinec v Modre, prijímané a poisťované modranským časo­pisom „Strážou na Sione", druhé na nádejný v Mikuláši. Tieto po­sledné sbieral, prijímal, opatroval a verejne v „Cirk. Listoch" po­isťoval som ja, viac ako redaktor, než ako farár vrbicko-sv.-mikulášsky.

Pre vernosť historickú a pre vyhnutie mylným domnienkam zisťujem, že sme my na budúci náš sirotinec v Mikuláši verejne nikdy nikoho k obefam nevyzývali; nikdy nijakej agitácie nevyvi­nuli, ale jednoducho len prijímali a odkladali sme dávané a po­sielané nám v najúplnejšom smysle slova dobrovoľné obete. Robili sme to z tej príčiny, že sme vo všetkom dávali a prepúšťali pred­nosť sirotincu v Modre, čoho dôkazom je i to, že v samej našej cirkvi vrbickosvätomikulášskej boly opätovné sbierky a oblácie na modranský sirotinec; dôkazom je i to, že najväčšia obeť na siro­tinec modranský, t. j . Obeť 5000 korunová p. Jurka Lacku st., po­chodí práve z našej cirkve, áno že sme zo svojich sbierok dali 500 korún sirotincu modranskému. Práve za to zasluhuje čo naj-vrelejšieho uznania táto najdobrovofnejšia dobrovolná obetivosť našich veriacich, ktorú dokázali tomuto ešte len pripravovanému ústavu milosrdnej lásky. Ale je najvýš žiadúce, áno nevyhnutne potrebné, aby obapolná žičlivosť a vzájomná podpora ostala i bu-dúcne pri oboch sirotincoch; oba sú rovnak naše, oba sú len oso­bitné stánky jedného tábora, vystrojeného do boja proti biede ľud­skej. Tiež treba poznamenať na pamäť nám i budúcim, že naša úradná cirkev a naše vyššie cirkevné vrchnosti ani vyzvaním, ani odporúčaním, nezúčastnily sa na doterajšom diele našom, tým menej peňažnou pomocou.

Všetkého nasbierali sme dosiaľ v sbierkach 39288 kor., v zá­kladinách 57477 kor., spolu 96765 korún a pozemok darovaný z polovice zvěčnělým Viktorom Pálkom a z polovice kúpený, má cenu najmenej 4000 kor., tak je dohromady vyše stotisíc korún. Medzi sbierkami je najväččia obeť 1000 kor. p. Žigm. Melfelbera, advokáta v Turč. Sv. Martine; medzi základinami 20 tisíc korunová základina p. Petera Hubku a manž. Márie r. Ballo. Na celú 100 tisícovú summu obetované bolo v samej cirkvi vrbickosvätomiku­lášskej v sbierkach 16174 kor., v základinách 46426 kor. v pozemku 2000 korún, dohromady v našej cirkvi 62600 korún.

Čo sa týka samého založenia a otvorenia sirotinca alebo za­počatia jeho riadnej činnosti podporovaním sirôt v rodinách, s tým sine sa — pravdu rieknúc — neponáhľali. Posledne urobili sme si boli termín, že ho založíme v jubilejný rok reíormácie. V tomto ohľade zvíťazil náhľad zaujatých za sirotinec mužov v tom smysle, že i keď sú ťažké, vojenské časy, jednako treba začiať a čím skorej začiať, lebo i počet sirôt rastie, a Čim pozdejšie ho začneme, tým bude ťažšie, ale menovite bolo přizvukované i to predpovedanie, že keď sa sirotinec skutočne založí, otvorí, a keď ľudia naši vidia, že už sa niečo robí a nielen sbiera, vtedy prídu i značnejšie obete.

A tak cirkev naša a potom vel. seniorálny konvent liptovský pristúpily k dielu, keď vyvolily sirotíncový výbor, ktorý mal porobiť všetky prípravné práce na otvorenie sirotinca a započatie jeho účin­kovania.

No, až keď sa výbor chopil vážnych porád, ukázaly sa mnohé ťažkosti a prekážky. Keď náhľad, že treba otvoriť sirotinec v oso­bitnom dome alebo aspoň v najatom byte, zvíťazil nad náhľadom:

23

346

daf vychovať a opatrovať deti-siroty po spoľahlivých rodinách, prvé bolo starat sa o umiestnenie sirotinca. A keď všetky pokusy a ná­vrhy na kúpu domu pre sirotinec sklamaly a ani do prenájmu ne­dostali sme cielu zodpovedajúcich miestností a tak už bola obava, že sirotíncav nedožijeme sa ani tohoto roku, vypomôhol nám z úzkostí p. Ondrej Žuffa, fabrikant v Palúdzke a presbyter našej cirkve, keď nám ochotne a obetive za darmo ponúknu! jeden byt s dvoma priestrannými izbami vó svojom dome v Mikuláši. A keď ten byt i s potrebnými bočnými miestnosťami dal svojím nákladom i zá­kladne sriadiť, mohli sme pristúpiť k započatiu sriadenia sirotinca. Na sriadenie boly urobené v cirkvi našej sbierky peňazí a prírodín. V peniazoch nasbieralo sa do 6000 korún, v bielizni, plátne, náradí, šatách, obuvi a v prírodinách nad očakávanie značné zásoby. Nie menej ochotne a štedré dokázala sa známa obetivosf po druhých cirkvách liptovských a tu nado všetky iné obetivosf cirkve smreč-skej, áno i mimo Liptova, menovite v Orave. Vypočítať tu všetky obete vzalo by mnoho času. Všetky budú uverejnené v našom „Evanj. Posle zpod Tatier". Ja ale už i teraz verejne vyslovujem vrelú vďaku p. Ondrejovi Žuffovi za prepustenie a sriadenie bytu a tak umožnenie sirotinca a nie menej vrelú vďaku všetkým ochot­ným darcom za ich obete. Pán Boh odměň a vynahraď bohaté!

Sirotíncový výbor v zasadnutí dňa 15. novembra prijal do si­rotinca všetky prihlásené siroty, počtom 12, s ktorými tedy započí-name dielo lásky milosrdnej, záchrany medzi opustenými tých naj-opustenejších.

Z prijatých sirôt sú: z Vrbice 2, zo Štiavnice pri Ružomberku 2, z Nem. Lupče 1, z Trsteného 1, z Porúbky 1, z Hýb 1, zo Štrby 1, z Turč. Sv. Martina 2, z Párnice v Orave 1. Päť je chlapcov, sedem dievčat. Dfa veku sú chlapci dvaja 9 roční, dvaja 5, jeden 4 ročný; z dievčat jedna je 11 ročná, jedna 9, jedna 6, dve 5, jedna 4, jedna poltrefa ročná. Štyri sú úplné siroty, bez otca bez matky; tri sú po padlých vo vojne otcoch; pätoro nemajú matky a otcovia sú na vojne.

V tom istom zasadnutí výboru vyvolili sme za opatrovateľku nového nášho sirotčieho ústavu slečnu Žanku Križanovu zo Stan-koviec v Trenčianskej stolici, ktorá schopnosti svoje a službu svoju pri opatrovaní našich sirôt pekným príhlasom sľúbila a ktorú tu predstavujem so srdečným želaním, aby v povolaní svojom ťažkom, ale požehnanom dosvedčila lásku ku svěřeným sebe dietkam, trpě­livost pri ich vychovávaní, ale zažila i mnoho radosti z povedomia, že zdarné koná prácu samým Pánom a Spasiteľom naším náložemi i zehnanú, prácu pravej evanjelickej diakonissy.

K nemalej radosti a povzneseniu mysle slúžiť nám môže, že k dnešnej slávnosti došly nám i z ďalších krajov milé příhlasy i vďačné obete. Zaslúža, aby sme ich spomenuli: pani Marina Malia-kova z Iloku v Srieme poslala 300, Michal Bodický v Krajnom na pamäť svojich rodičov Liptákov 50 kor., „Bohuznáma" v Gemeri 200 kor., Ján Feriančík v Gelnici 20 kor., vdova Košková z Lučivnej sbierku 15 kor., Želmira Bellova z Levíc 20 kor., cirkev marhaňská

10 kor., školské dietky v Mošovcach 50 kor.; rodák z Liptova, v Pešfbudíne bývajúci, poslal 100 kor. s prípisom, v ktorom stojí: „Posiela Vám to taký Lipták, ktorý svoj groš len Božskej pomoci a svojmu krvavému potu môže ďakovaf, ktorému ale pozdvihnutie svojho rodného kraja tiež veľmi na srdci leží." Jozef Inštitoris, býv. farár pribylinský 20 kor.

A iste poteší Vás všetkých zpráva, že rozpomenuli sa na nás i naši vojaci, ako jeden píše z talianskej fronty, že i v hrmote bojov­ného víru chce braf v duchu účasf na našej tichej slávnosti. Obete poslali: kaprál Alex. Ertl 10 korún, Miloslav Schmidt 6 kor. 50 hal., Bohuznámy vojak rodom z Polného Byrinčoku 50 kor., dr. Jur Janoška 20 korún. Jozef aabla z Vrbice priniesol nám sbierku našich vojakov na ruskej fronte 60 korún s obšírnym prípisom. Pozdravy poslali: z Nitry senior Sekerka, farár-redaktor Bodnár, vicerychtár Brezovej Jur Kopecký, Farár Palic z Kochanoviec; senior Hodža zo Sučian, kaplán Huttl z Budína, M. P., vojak s bojišfa, dr. J. J. s bojišťa.

Tak tedy uprostred hrôzy a hluku vždy ešte zúriacej svetovej vojny, tohoto krvavého vzplanutia ľudskej zloby a nenávisti, svätíme tichý sviatok kresťanskej lásky a kresťanského milosrdenstva. V ťaž­kom čase citlivého nedostatku, drahoty, hroziaceho hladu, .kde vše­obecne ozýva sa úzkostlivý dotaz: Čo budeme jesf ? Čím sa budeme odievať? podobrali sme sa chovať, kŕmiť, šatiť, opatrovať dietky, ktoré sú najbiednejšie medzi biednymi, lebo su bez tepla materinskej lásky a bez otcovskej ochrany, podobrali sme sa chrániť, vycho­vávať, zachovať siroty pre vieru, cirkev, kresťanský život, pre spásu duší. V mori žiaľnych sĺz, zapríčinených ranami a ztrátami vojnou pôsobenými, chceme a želáme si, aby sperlily sa zraky naše čo i len na chvíľu slzami radosti nad tým, že nevyhynula ešte láska zo sŕdc ľudských. A zakladáme ústav tento ako tvorbu jubilejnú reformačnú spolu na dôkaz, že cirkev naša nechce byť len cirkvou slova, cirkvou vyučujúcou, ale chce byť i cirkvou pracujúcou, ktorá skutkami pracuje na odstraňovaní a miernení biedy ľudskej a tak spoluúčinkuje na zdarnom riešení otázky sociálnej, svetový význam majúcej.

Na koniec mal by som predstaviť úlohy nášho sirotinca v budúcnosti. Pre krátkosť času nerobím to iným spôsobom, ako nasledovne: Som si žive povedomý všetkých ťažkostí, ktoré nám nastávajú pri telesnom zaopatrení, duchovnej výchove sirôt i pri správe a celom vedení nášho ústavu, ale jednako plný nádeje a viery v pomoc Najvyššieho a nie menej dosvedčenú tak skvele obetivosf všetkých našich dobrých ľudí, pred zraky Vašej i svojej duše predstavujem ústav dnes v najskromnejších rozmeroch otvorený, ako ústav už o krátky čas značne rozšírený, mohutný, kvetúci, požehnaný nielen pre útulok sirôt, ale časom rozšírený na ústav slovenských diakoníss, na internát našich nadaných, ale chudobných študentov, sirôt i nesirôt, tu v Mikuláši študujúcich. Čo je iste zbož­ným želaním všetkých nás a bude snahou i budúcich pokolení.

My položili sme s Božou pomocou základ; na ňom nech stavajú šťastnejší — bohdá — než sme my, potomci, ktorí žiť budú azda v lepších pomeroch, než v akých my žijeme.

23*

Zo zrná horčičného našej viery skrze lásku delajúcej ne vzrastie strom mohutný, v jehož tônivom zátiší nájdu milý stánok mnohé naše šľachetné a bohumilé snahy a podniky!

Daj to, Hospodine milostivý! Amen."

Výbor zprávu vzal v radostnú známosť a p. predsedovi vy­slovil srdečnú vďaku za jeho už i dosiaľ vyvinutú činnosf pri sbie-raní milodarov, ako aj pri pripravovaní a otvorení sirotinca. Z hostí prehovoril p. farár važecký Hečko, osvedčiac sa, že nový sirotinec chceme považovať všetci za svoj, siroty jeho za svoje siroty a ako o svoje chceme "sa o ne i starať. Keď ešte prečítali miestny p. ka­plán krásnu báseň nášho zlatoústeho Hviezdoslava, napísanú ku tejto príležitosti, „Sirota", a vyslúžilý p. učiteľ vrbickosvätomikulášsky R. Uram príležitostné, dojemné verše, nasledoval dlhý rad obetí, prinesených na oltár nového diela milosrdnej lásky z príležitosti jeho otvorenia. Nemožno nám nevyzdvihnúť osobité sbierku žiakov a žiačok mikulášskej štátnej meštianskej a elementárnej školy, oddanú žiačkami v sprievode nasledujúcich slov: „Našim opusteným bra­čekom a sestričkám!" Bol to prenikavý výsiup, ktorý pohnul až k slzám . . .

Máme tedy už dva sirotince: jedon v Modre, druhý v Mikuláši. Ľude náš slovenský, evanjelický 1 Môžeš byť hrdý na svoje diela. Sú to pomníky tvojej milosrdnej lásky, na ktoré zaiste i sám Otec nebeský hľadí so zaľúbením!

Peňažné obete. Ljpt. Sv. Mikuláš: Jur Lacko a synovia, Peter Hubka, Matej Žuffa,

Ondrej Žuffa a synovia, Ján Pálka po 500 kor.; Peter Holéczy 300 kor., Peter Droppa 150 kor, Darina Pálka r. Lacko, Cyrill Dzurek, Anna Hubka Peterova, Otto Laue po 100 kor., Peter Miko, Egon Rakovszky po 60 kor., Irena Pál­ková, Marienka Žuffová (Jankova), Jozef Žuffa, Marta Kállay-ová, Jozef Pálka, Želka Žuffa Milanova, Priemyselná Banka, Žofka Krivošš, Berta Ballova,Ján Ružiak,.Scholtzovci, Albert Kostolný po 50 kor., Irma Kostolná -10 korún., Berta Škarvanova 30 korún., Milan Harminc, Peter Holéczy, Irena Ballo po 25 korún., Mária Rásztokay, Dr. Julius Miko, Jozef Miko, vd. Ludvika Baílu, Joób Fancsaly, Mikuláš Miko, Marceli bzentivány', vd. Martina Mikuláš, Ján Danko, Michal Haviar, Dr. Bella, E. Krompecher, vd. Emília Klobušický, Pavel Gallo, Peter Trnovský, Peter Mačuha, Božena Janek, Maria Striška, Maria Bohuš, rodina Uličnovská, Michal Madera, Dr. Ján Beňovský, Miškovič a Grub, Maria Bodická, Gábor Donáth po 20 kor., Maria Pálka Blatnická 15 kor., Pavel Macko 14 kor., Maria Murtínova 12 korún., Michal Vozáry, Kamilla Laučik, Ján Petrovits, Anna Prokšova, Jur Dobrota, Dr. Jozef Holéczy, Jozef Stuckner, Dr. L. Matúška, Aladár Csemiczky, ml. Emil Pongrácz, N. Ballo, Michal Drúska, Elena Belnay, Anna Žuffova, Sámuel Hrianka, Žofia Vozárik, Elena Kostolný, Matej Lukášik, Maria Bauer, Ján Volko, Ján Li-chardus, Žofia Komendák, Zuzanna Bacher, Anna Tholdt, Zoltán Keňnyei, Pavel Komendák, Lujzka a Želka Lacko. Peter Sokol, vd. Jozefova Thurán-szky, Žigmund Okolicsányi, Maximilianova Záthureczký, Vladimír Bodický, Rudolf Ballo po 10 kor., Dr. Julius Szokol 8 kor., Ilka Schôntag 6 kor., Mária Španner, Albert Joób, Olga Antolová, Peter Lang, Ondrej Lichardus, Anna Holvajd, Žofia Novák, Michal Pohlod, Etela Šimún, Dr. L. Hoffmanova,

'349

Peter RaVytiak, Jur Čulý, Jur Miškovič, jur Marendiak, Daniel Sokol, Berco Balio, Adolf Toman, Daniel Profant, Zoltánova Istók, vd. Jánova Renner, Zuz. Ballo Edušova, Amália Ballo, Gustáv Král po 5 kor., Jozef Janiš, Bo­žena Stodola, Božena Laučťk, Štefanova Fekete, Ján Uhrik, Jánova Štefanec, J. Kordoš, N. Roszinszky po 4 kor., Anna Bauer, Marta Kaplán, Polevkovics, Maria Pálka po 3 kor, Anna Hubka, Jan Volko (klobučník), Hermína Pe trovits, Friedeman Vilhelmova, Mária Salvová, Anna Medvecká, Ondrej Uhrík, Adam Husárik, Žofia Tietz, Michal Gordulič,^ Ernestova Fest, Rýchli­ková, Arpádova Fiizély, Jamnický, Ákoš Palugyay, Šefranka po 2 koruny., st. Emil Pongrácz, Káčer, Etela Jámborová, Mária Maršálko po 1 kor., spolu: 5295 kor.

Jalovec: Ján Staroň 2 kor., Matej Danko 2 kor., Anna Rádi 2 koruny, Anna Karolček 10 kor., Anna Matějka 3 kor., Mária Danko 2 kor., Martin Seneši 4 kor., Jozef Kello 2 kor., Eva Danko 6 kor., Anna Danko 4 kor., Ján Kello 2 kor., Jozef Krajci 2 kor., Malej Lepíš Štabár 340 kor., Anna Benda 10 kor., Ján Lepiš Šveno 10 kor., Pavel Lepíš 10 kor., spolu 7430 K.

Žiar: Z. Dzuroška Jedináčka 2 kor., Božena Kováč 5 kor., S. Ondrejček 2 kor., Kováč Pš. 4 kor., Michal Juráš Mac. 5 kor, A. Kováč Mendík 2 k., Maria Juráš Mac. 1 kor., Bohuznáma 10 kor., Ján Búvala 2 kor., M. Juráš Šuna 2 kor., Ján Labaška Krajčír 3 kor., Jozef Antoška 4 kor., Ján Jarabá 4 kor., Eva Kováč Jarabá 2 kor., Maria Antoška Srn. 2 kor., M. Dzuroška Kováč 2 kor, Anna Juráš Fr. 5 kor., M. Antoška Chr. 2 kor., Matej Tryzna 2 kor., Št. Labaška 2 kor., Ján Klamár 6 kor., spolu 69 kor.

Vet. Poruba: Z. Tomko 1-40 kor., Matej Kováč 2 kor., Juro Stromko 2 kor., Z Gajdoš Stromko 1 kor., Rakyta Komendák 1-20 kor., Z. Háčik ml. 2 kor., Háčik Gazdík 2 kor., Eva Janíček 2 kor., Martin Stančo 2 kor., Eva Hrča Kováč 2 kor., Matej Zemko 2 kor., Maria Rakyta 1 kor., Maria Sálaj 2 kor., spolu 22 60 kor.

Smrečany: Michal Húska 10 kor., Matej Lenko 3 kor., Maria Kováč 20 kor., Em. Koritšánsky 10 kor., Matej Moravčík st. 1 kor., Matej Kráľ 2 k., Michal Juráš 2 kor., Ján Širica Hanin 1 kor., Matej Kačera majster 1 kor., Vnuková 5 kor., Matej Húska 4 kor, Martin Jančo 2 kor., Mišo Kráľ 2 kor., Ján Socháň 2 kor., Ján Veliký 10 kor., A. Medzihradská 10 kor, Mária Čer-stvik 10 kor., Michal Jančo vojak 8 kor., spolu 103 kor.

Trstenô: Adam Krajci 20 kor., Ján Šefranka 1 kor., Ján Repa 1 kor., Ján Krajci ml. 2 kor., spolu 24 kor.

Trnovec : Jozef Boroška 10 kor., Juraj Hán 4 kor., Juraj Babka 40 h., Zuzanna Kello 1 kor., Peter Laco 1 kor., Albert Gabzan 1 kor., Julius Va­rínsky 1 kor., Zuz. Záborský 1 kor., Daniel Štecho 1 kor., Peter Húska 1 k., Bohuznáma 50 hal., N. Bohuš a rodina 4 kor., Maria Holý Kakus 1 kor., Maria Rubíš 2 kor., Juraj Petřík 5 kor., Ján Kontárik 2 kor., Bohuznáma vdova 1 kor, Bohuznámy 2 kor., Jurko Hojtel 1 kor., Jurko Matějka 1 kor., Palinaj Šípkovie 1 kor., Zuz. Okálik 2 kor., Ján Laco Káláni 1 kor., Bohu­známy 2 kor., spolu 46 90 kor.

Pavlova Ves: Jozef Figura Markovie 1 kor., Jozef Figura Blaž. 150 k, Jozef Repa 2 kor., vd. M. Holý 1 kor., spolu 5 50 kor.

Bobroveček: Bohuznáma 1 kor., Konfal 1 kor, Ján Kmeť Fl. 2 kor., Zuz. Babka 1 kor., Ján Figura Fl. 1 kor., Kmeť Bendovie 2 kor., Zuz. Babka 1 kor., spolu 9 kor.

Leštiny: Ján Mačuha s manž. 5 kor., Boh známa kr. dom. 4 koruny. Ondrej Albíni 4 kor., Ján Hustafa 1 kor., Ilona Zápotočný 4 kor., Ján Osad-ský vojak 2 kor., Bohuznáma z Pokrývača 3 kor., Bohuznáma panna z V. Kubína 4 kor., |án Fajčík z Osádky 2 kor., Michal Kutlík vojak zo Srňaceho 2 kor., leštinskí konfiimandi 14 kor., spolu 45 kor.

Za^ážna Poruba' Koloman^Bobák 4 kor., Eva Mudroň, Michal Hladký Matej Staroň, Michal Valent, Ján Štepita, Ján Vongrej, Ján Bróska kur., Pave Ilanovský, Ján Hlatký Kasír, Michal Niňaj, Michal Ilanovský Hanin, Ján Ko­váč s vršku, Anna Kráľ Niňaj po 2 kor., Ján Mlynček vojak, Michal Kulhavý vojak po 1-50 kor., Eva Rufus, vd. Anna Bróska, vd. Maria Ilanovský, Ján

Cunga, Mária Mikuláš, Kováč Anna Kubin, Z. Šiarnik Duda, Adolf Grósz, Michal Kováč, Martin Valent Jambrich, Michal Duda, Ján Kováč, Michal Bróska, Pavel Šulek, Ján Čutka, Peter Staroň, Ján Lešfan, Martin Lešťan ml., Michal Lešfan ml., Michal Kováč, Martin Jurečka, Zuz. Illanovský, Eva Vtáčik Šulek, Eva Illanovský, Ondrej Skubik, Mária Manco, Zuz. Lešfan, Pavel Ko­váč, Anna 1 lanovský Bobuľa, Eva Bátori, Matej Mrnčo, vd. Maria Kováč, Ján Hlatký Krajci. Maria Velent Duda, Matej Vtáčik Piatka, vd. Mária Beťko, Matej Befko, Maria Jurečka Kráľ Matej Bróska honvéd, Eva Bartko Vtáčik, Eva Illanovský Surmai, Eva Majerik, Adam Kováč s vršku, Maria Krajci, Maria Nina j Media, Róza Miša, Zuz. Krajci, Ján Valent Hanin, vd. Anna 1; la­novský, vd. Zuz. Bróska Bátik, Ján Niňaj, Zuz. Hlatky baba, Zuz. Šiarnik Agnet po 1 kor, vd, Maria Šúlek, Anna Kováč Bróska, Zuz. Illanovský Greichman po 80 hal., Pavel Galko ml., Michal Jurečka ml. Michal Vonprej ml, Ján Kulhavý ml., Martin Vongrej ml., Mária Jurečka Mrnčo, vd. Eva Jurečka, Michal Bartko po 60 hal., Matej Hlatký Porubčan 56 hal., Peter Barani ml, Michal Šúlek, Michal Media po 40 hal., Matej Mikuláš 30 hal.; spolu: 95. 26 kor.

Kráľ. Lehota : Cirkev K)0 kor., Jozef Janiš farár 40 kor., Tihamér Lehoczký, Lukáš Lehoczký, Štefan Lehoczký, Ján Lányi st. poJO kor., Z. Lehoczký Lukášovie 8 kor., Matejásovie, Daniel Rokosínyi. Alois Židek, Znz. Leh. Janoškovie po 4. kor.; Maria Leh. Slabej Danielova, Miklóš Len. Slabejovie po 3 kor., Adolf Čupáni, Jozef Leh. Slabej, Marta Lehoczký, Šimon Leh. Matiášovie, vd. Jozefa Leh Slabej Lajoš Leh. Katrenovie st. a ml., vd. Zuz. Lehoczký Ondrášovie, Ján Korbely po 2 kor.; Lehoczký Ondrášovie ml., Michal Sopko, Zuz. Leh. Ondrášovie ml„ Hermína Leh., Maria I.eh. Matiášovie, Ján Leh. Matiášovie, Anna Leh. Martinovie vd , Šimon Leh. Danielové, Ján Leh. Árvajovie, Maria Leh. Slabej, Anna Leh Šimúnovie, Karolína Pifúch, Ján Leh. Bartoš ml, Bold. Leh. Katrenovie, Júlia Leh. Danielovie Andrej Cimborant, Kurilla Petejova, Zuz. Leh Martinček, Leh. Martinček Jozefova, Maria Leh. Šimúnovie, Štefan Vrlík, Julius Leh Mikuš, Matiaš Leh. Katrenovie po 1 krr., Leh. Danielovie Danielova, Leh. Mikuš Jozefova po 80 hal, N. N. 70 hal., Samo Leh., Maria Kapríni, Leh. Danielovie Ju'ova po 60 hal., Leh. lmrova, Eva Leh. Šimúnovie, Zuz. Leh. Katrenovie po 50 hal., Anna Leh. Markovie, Emilia Jariabek, Jozef Brtáň po 40 hal, Maratka 20 hal, spolu 281 kor.

Plošlín: Michal Žuffa murár a bratia Žuffa po 2 koruny, Adam Zubaj, yd. Maria Klobušiak, Michal Klobušiak, Martinova Dzúr Kíobuši^k, Michal Čupka, Michal Michalko, Ján Klobušiak, Ján Španko, Ján Dzúrik Žufovč'ak, Maria Dzúr, Martin Michalko po 1 korune, ofera 12 korún, spolu : ? 0 korún.

(Ostatné obete budúcne.)

Ako sme svätili 400-ročnú pamiatku reformácie.

Cirkev v r b i c k o s v ä t o m i k u l á š s k a . Štyristoročnú pamiatku reformácie zasvätili sme i my dôstojne,

okázale. Po fíliách príležitostne v predošlé nedele, v matkocirkvi na dva vrhy, v deň pamätný: 31. okt. a 4 novembra. V predošlé nedele počuli sme na nesporných službách Božích poučné pred­nášky o príčinách, predchodcoch, delníkoch. o šírení sa a o vý­sledkoch reformácie v cudzine i u nás. V samý pamätný deň, 31. okt., boly v ovenčenom chráme slávnostné služby Božie pre školskú mládež. Veľký náš chrám naplnil sa temer úplne žiactvom

našich i štátnych škôl z celej cirkve, tedy i z najďalších fílif. Až tak zaplesalo srdce pri pohľade na toľkú záplavu (vyše 1000 deti)« mladých vyznavačov Kristových. Po kázni zaspieval nám d e t s k ý spevokol pod vedením p. učiteľa Galiu. Nevinné, detské hlásky, akoby anjelské, upomínaly veľmi na čistotu obnoveného evanjelia Kristovho, a povznášaly duše deti i dospelých k trónu Otca nebe­ského, prosiac o zachovanie čistoty evanjelia a o utvrdenie pravdy Jeho i v úflych srdciach. Ku koncu služieb Božích počuli sme ešte jednu báseňku Podtatranského: „ L u t h e r vo Vormsi" , ktorú* milým, zvonným hláskom predniesla žiačka Vierka Lackovie, urobiac očividome nezapomenuteľný dojem na „malých" poslucháčov. Len aby ľahostajnosť rodičovskej výchovy takéto dojmy nezmarila úplne!

Dňa 4. novembra pripomenuli sme si rozpomienky a upo­mienky veľkého diela tiež v rámci slávnostných služieb Božích s celou cirkvou, — oduševnení k novej reformácii srdca i života..

Po službách Božích bol slávnostný konvent, na ktorom cirkev jednomyseľne uzavrela 400-ročnú pamiatku zvečniť tým, že: otvorí v lone pripravovaný s i r o t i n e c a že utvorí dávno spomínanú druhú k ň a z s k ú s t a n i c u . Dcérocirkev Demänová sbiera chrá­movú základinu v nádeji, že i malé semeno vzrastie v V. storočí reformácie v mohutný stánok Boží, v ktorom budú môcť odpočinúť veriaci celej doliny. Žehnaj, Pane Bože, skromnému počiatku! Fílie Okoličnô a Ondrašová určily svoje dosiaľ nasbierané základiny na ciele školské, katechetické. Na jubilejný fond nasbierala cirkev do 1000 korún.

Večer toho istého dňa zavŕšil náľadu slávnostnú naš horlivý „Nedeľný Spolok", pripraviac nám náboženský večierok s pekným, obsažným programmom. Spev, pekná Braxatorisova báseň: Luther, prednesená znamenite Aničkou Porubenovíe, úchvatné zjavy zo ži­vota Lutherovho, ktorého výtečné zobrazil náš ochotný kostolník,, Ján Magura a prednáška p. kaplána Maděru, sprevádzaná sveteľ­nými obrazmi — došly cieľa, vďačné obecenstvo, povznesené, utvr-dené, s milou rozpomienkou sa vzdialilo s večierka, za ktorý ria­diteľstvu i touto cestou vyslovujeme srdečnú vďaku, želajúc si, aby sme mali čím viac príležitosti vidieť peknú snahu a pokrok nášho „Nedeľného Spolku". — Pekný zisk 380 korunový obrátil sa z čiastky na sirotince, z čiastky na iné dobročinné ciele a z čiatky na rozmnoženie knižnice spolkovej. — Daj, Pane Bože, aby ne­prešla ani táto 400-ročná pamiatka reformácie bez stopy ponad, hlavy naše. N—.

I ľ a n o v o . Dňä 11. nov., v nedeľu, mali sme na 400-ročnú pamiatku re­

formácie náboženský večierok, s nasledujúcim programmom : Martin Kráľ, žiak opakovacej školy, zarečni! pekne báseň „1517—1917". Žatým Janko Bobuľa prečítal rozprávku z časov reformácie: „Mlyn pod horami." Nasledujúci bod bola báseň: „Luther vo Vormsi", ktorú s citom predniesla žiačka opakovacej školy, Evka Bobuľa. Nasledovala hra „Štedrý večer v dome Lutherovom". Zahrali ju.

352

ohu p. učiteľ ako Luther, si. M. Bobuľová ako Katarína Lutherova, úlohu Melanchtona mal Matej Kráľ, a medzi Slovákov čisté evanjelium hlásať sa chystajúceho študenta predstavil Matej Múranica. Úlohy dietok hraly Martin Bobuľa, Ondrej Bobuľa, Milka Křižka, Miško Múranica, žiaci každodennej školy a malá Anička Bobuľová. Milo nám bolo vidieť, akým laskavým otcom, milým manželom a do­brotivým darcom bol Luther, ten neohrožený bojovník za pravdu Božiu v kruhu svojej domácnosti. Pán učiteľ prečítal obraz z doby utrpenia: „Buď verný až do smrti." Na zakľúčenie zarečnila Evka Ondráš básničku: „Letí anjel Boží." Môžeme povedať, že večierok neminul cieľa, posilnil nás na duchu, oduševnil za veci vyššie v časoch, keď tak mnohí ochladli ku cirkvi, opúšťajúc vyznanie po otcoch zdedené a ich krvou zapečatené. Všetkým účinkujúcim na večierku vyslovujeme úprimnú vďaku a prosíme ich, aby nám i na budúce zariadili podobný večierok. Príjem — 108 kor., — obrátili sme na určené dobročinné ciele.

Š t r b a . Smutný prípad udal sa u nás 23. októbra. Náš mladý, ešte

len 42-ročný, príkladný církevník, povedomý občan, starostlivý otec a manžel, Pavel Jaško, príduc z vojenskej služby na 14 dňové do­volenie, chcel domácim svojim sňať s pliec jednu z najväčších sta­rostí, totiž pomlátiť zbožie. Aby sa to rýchlejšie skončilo, mlátil na benzínke. Ale keď zamieňal podávajúceho zbožie do mláťačky, ne­šťastnou náhodou skĺzla sa mu noha do bubna a v tom okamžení mu ju zubatý valec zmrvil až vyše členka. Zaviezli ho hneď do Spišskej Soboty, kde v nemocnici hľadali lekársku pomoc. Lež k ope­rácii potrebných doktorov nemohli sa dovolať a dočakat. Konečne po 24 hodii.ách doktori prišli, ale keď nemocného prenášali do ope račnej siene, bôľami a vysilením ztrápený, dokonal ešte pred operá­ciou. Domov privezeného milého zosnulého pochovali sme 27. okt. Krém hlboko skormútenej manželky, dvoch dietok a početnej rodiny srdečne žialime za ním všetci. V tej rodine je to už tretí zať, ako obeť vojny. Dvaja padli na bojišti. Nám ľuďom je ťažko nájsť slová útechy; Hospodin nech zahojí boľavé rany skormútených a zvěčně­lému nech dá tiché odpočinutie v rodnej zemi!

Vo výročitý deň 400-ročnej pamiatky reformácie boly sláv­nostné služby Božie, a nesporné spojené boly s čítaním význam­nejších udalostí reformačnej doby a školskou slávnosťou, kde krém p. učiteľovej prednášky bc o i rečnenie. Zarečnili Anna Jančo zo VI., a Jurko Lištiak z V. triedy príležitostné básne od Martina Braxa-torisa. Pri oboch slávnostiach bol chrám valne navštívený. Z prí­ležitosti školskej slávnosti bola aj detská ofera, ktorá i so sbierkou mladších dietok učinila 30 korún. Peniaze tieto odosiaté boly k ju-bilárnej základine, z ktorej dakedy má sa postaviť učiteľský dom pre liptovských ev. penzionovaných učiteľov, prípadne útúlňa pre učiteľské dietky.

I keď náš chotár vydal toho roku pre nevídanú suchotu len •chatrnú úrodu, predsa štedrá obetivosf našich cirkevnikov ani teraz

nedala sa zahanbiť. Obetí na sirotinec okrem podomovej sbierky bolo 400 korún, ktoré boly oddané pri slávnosti otvorenia sirotinca. Tiež z príležitosti otvorenia sirotinca nasbieralo sa 15 vriec švábky, z ktorých sa 7 už odviezlo, na dopravu ostatných čakáme vrchno­stenské dovolenie. Žiačky VI. triedy nasbieraly 4 kg. peria, 11 kg. múky, 11 kusov rozličnej bielizne a 4240 K, ktoré sú už obsažené v summe hore vyššie označenej. Ochotné a za sirotinec horlve zaujaté ženy poprinášaly ešte aj iné cenné dary: 6 kg. múky, 10 vajec, 1 1. octu, 1 kg. cukru, 1 kg, grisky, 6 kusov mydla, 11 ute­rákov, 2 kuchynské uteráky, 2 plachty, 11 Va rífov plátna a 2 vriec. Mená vďačných darcov tu nespomíname; dobrotivý Hospodin, ktorý vie o nich, nech im to svojimi darmi bohaté vynahradí.* Na siro-tíncovej slávnosti v Mikuláši bolo od nás vyše 30 osôb. V siro­tinci jedna sirota je aj z našej cirkve.

Na opatrovanie hrobov padlých bojovníkov školské dietky obětovaly 12 korún, ktoré sme poslaly tiež na patričné miesto.

Blíži sa zima. Falo'šňf proroci, ktori beztak nemajú inej práce, začínajú sa ako hadi pokútne plaziť a pokúšajú takých, ktorým to akosi lichotí, keď sú pokúšaní a k nevernosti naproti viere otcov navádzaní. Kedy sa už raz tým naším „kam vietor. — tam plášť" a „do očí ako mäd a za chrbtom ako jed" zobudí svedomie a kedy poznajú, že na týchto prorokov vzťahuje sa slovo proroka Jeremiáša: „Žef jsem neposílal těch prorokův, ale sami běželi: že jsem ne­mluvil k nim, avšak oni prorokovali?" (Jer. 23, 21.)

T r n o v e c . Cirkev naša zasvätila 400-ročnú pamiatku reformácie dňa

31. októbra slávnostnými službami Božími. Už dvoma dňami pred­tým mládež očistila a ozdobila chrám Boží — tak vkusne, pomerom primerane, nie krikľavé, že sa nám zdal ten náš starý, ošarpaný kostol o mnoho krajším. V deň tento prepamätný sišlo sa do chrámu Božieho tolko ľudu, ako ešte ani nepamätáme. Ovšem, bolo miesta ešte i tak dosť, veď pred 100 rokmi — pri svätení 300 ročného jubilea — bolo v cirkvi 1500 duší, a dnes je nás len polovica. No, boli i takí, ktorí ani v tento deň neprišli do chrámu Božieho. Služby Božie odbavené boly slávnostným spôsobom, prisluhovaná bola i večera Pánova, a po službách Božích nasledoval konvent, kde cirkev osvedčila sa, že dedictvo otcov nezanechá, stojí na zá­klade učenia Písma Svätého, a protestuje i dnes proti všetkým ná­padom na cirkev ev., na výdobytky reformácie. Konvent rozpomenul sa i na vzdialených, vojenskú službu konajúcich údov, a uzavrel ich pozdraviť z toho shromaždenia. Každý z nich obdržal reformačnú knižočku „Stráž na Sione". Pomáhaj im tam v ďalekých krajoch Otec nebeský, ochraňuj a zavaruj od všetkého zlého! Na tomto konvente uzavrelo sa vpísať svätenie jubilea do cirkevnej pamät-nice, — ako je naznačené i pred 100 rokmi — a zaznačiť ta

* tía prosíme podrobný menoslov dobrodincov; všetky obete budeme uverejňovať v Posle dopodrobna: je to potrebné i k verejnej kontrole, ale i pre dobrý príklad. Príklady priťahujú . . .

:354

i všetkých dárcov na základinu mikulášského sirotinca. Základina táto činí 600 kor. Konvent uzavrel ďalej sirotinec v susednej miku­lášskej cirkvi všemožne podporovať nie len peňažnými obeťami, ale i přírodninami A ku jeho otvoreniu sosbieralo sa v Trnovci švábky, kapusty, šatstva, uterákov, bryndze atď., už tak, ako to u nás býva, chudobnejší viac a bohatší menej. Sirotinec už je otvorený, a naša povinnosť oproti nemu neprestala s tými darmi, ktoré sme oddali. •I na ďalej rátame na ochotu, dobročinnosť fudu, z jehož mezolov vystavený je i modranský ev. slov. sirotinec.

Po poludní bola v kruhu nesporných služieb Božích školská slávnosť. Pán farár hovoril o výdobytkoch reformácie pre školstvo, pán učiteľ Puchy prečítal prehľad dejín reformácie. Školské dietky spievaly- dvojhlasné. Řečnily: Božena Laco, Ján Matějka, Zuzanna Kontárik. Boíy to poučné hodiny pre všetkých.

Dal by Hospodin, že by slávnosti tieto zobudily nás zo spánku nevšímavosti, ľahostajnosti oproti cirkvi, — aby sme sa stali hod­nými vzácneho dedictva predkov. O reformácii prehovoríme si ešte na náboženských večierkoch, ktoré započneme s Adventom.

Prišiel nám smutný chýr. Nás spolubrat Ján Krmeský zomrel v zajatí. Mladý, horlivý úd cirkve, dobrý otec zahynul v ďalekom svete, v Kieve. Hospodin poteš zarmútenú vdovu (už po druhý raz) i dietky, siroty, a chráň našich milých v tieto ťažké časy.

B o b r o v e č e k . V týchto strasti a žalostiplných časoch podávame ct. čitatefstvu

radostnejšiu zprávu. V kruhu našej filiálnej cirkve uzavreli sme za­svätiť 400-ročnú pamiatku reformácie tak, že si v škole našej sria-dime modlitebnicu. Úmysel svoj sme i previedli. Dievčatá sosbieraly na ten cief okolo 200 korún, kúpily a připravily rúcho, svietniky, sviece, údovia cirkve s pomocou mládeže postavili podium (vyvý­šené miesto), mládež ozdobila školskú sieň — a tak sme 4. nov. slávili reformačné jubileum. O pol desiatej hodine bola prisluhovaná večera Pánova, za tým slávnostné služby Božie tak, ako v Trnovci. Škola bola preplnená. Milodarov bolo v ten deň 164 korún. I my sme pamätali na mikulášsky sirotinec a prispeli sme na základinu celocirkve 60 korunami.

Po obede bola školská slávnosť, tak, ako v matkocirkvi. Pán učiteľ hovoril nám o predchodcoch Lutherových, o utrpení predkov. Pán učiteľ Ondruš prečítal veľmj poučnú prácu o Lutherovom malom katechizme, ktorý je písaný nie len pre školákov, ale i pre starších. Len by sa ho ľudia učili, -— postačí na celý život. Medzi prednáš­kami řečnily školské dietky príležitostné básničky. Obodrila, potešila nás táto slávnosť. Sriadenie modlitebnice je čin chvalitebný; to nás už i dosť odcudzených zase spolu privedie a dá Boh, že i roz­prúdi horlivosť našu, — tiež už veru veľmi oslabenú. — Nuž, vďaka p. kurátorovi, mládeži a všetkým, ktorí sa za toto bohumilé dielo zaujali.

Tohoto roku vyučuje sa v našej škole. Otázka dane rodičov rim.-kat. detí je už riešená v náš prospech; — teraz je už na

355

rad, aby sme si školu udržali a priviedli ju k rozkvetu. Výučbu prevzala na tento školský rok, — štíc p. učiteľ Klimo v zajatí, — si. Žofia Čáni z Trnovca, ktorá skončila 2 triedy preparandie. Po­máhaj jej v fažkej práci výučby sám Otec nebeský.

Úrody sme mali slabé, — švábky veľmi málo. Tak že starosť o výživu je väčšia, ako po minulé roky. Ale Ten, ktorý nám až posaváď pomáhal, nedá nám zahynúť, ale prispeje pomocou Svojou všetkým, ktori dúfajú v Neho. — Z malička, čo nám Hospodin požehnal, pamätali sme tiež na opustených a biednych, a sosbierali sme dľa možnosti švábky, kapusty, bryndze na mikulášsky sirotinec.

K e ž m a r o k . (Spiš.) Cirkev kežmarská je jedna z najstarších a najprvších cirkví

evanjelických. Samé mesto bolo voľakedy chýrna pevnosť, a ako kupecké a priemyselné mesto hralo veľký zástoj. Kupci kežmarskí chodievali ďaleko na sever i západ po kupectve. Hneď v najprvšie roky reformácie skoro celé mesto stalo sa evanjelickým. Neskoršie, v dobe protireformácie, mnoho' trpeli i kežmarskí horliví evanjelici; v cmiteri svojom i dnes ukazujú s chlúbou hroby svojich martýrov, ktorí sa za slobodu politickú a náboženskú dali i sťať. Z Kežmarku pochodil aj chýrny bojovník za svobodu, gróf Imrich Thôkôly. Chrám im odňali násilne, od vtedy nútení boli shromažďovat sa po tajomky po súkromných domoch, kým si s pomocou švédskou vystavili i teraz ešte stojaci drevený chrám. No, od tých čias cirkev zmohutnela, má chýrne školy, v ktorých mnohí naši vývodiaci mu-žovia — zvlášť liptovskí a oravskí rodáci — našli znamenitú vý­chovu ; má mnohé základiny, je bohatá, a má popri spomenutom starom-drevenom chráme i skvostný, nový chrám, s najväčším evan­jelickým organom u nás a — čo je najdivnejšie — s dvoma ka-zateľňami.

Ale číselne i táto mohutná cirkev klesá. Staré nemecké me­štianstvo sa tratí, vymiera, ako aj po iných našich mestách, a na jeho miesto tisne sa cudzia vrstev: poslovenčení gorali, Poliaci, Veru obraz Kežmarku, ako aj iných spišských miest, sa premenil úplne. Starí otcovia by sotva poznali starý nemecký evanjelický Kežmarok. Na ulici nepočuješ už nemčiny, len tu i tam, židia a študen^yo maďarčia, ale ľud, najväčšia čiastka, hovorí slovensky. Má to tú zlú stránku, že sa mesto silno katoličtí, čoho dôkazom je, že katolíci majú už dva chrámy, jeden pre slovenských katolíkov, a takto tratí mesto aj na intelligentnosti.

Pamiatku reformácie zasvätili sme ozaj slávnostne, oduševnenie a plesanie bolo veľké, až úchvatné. Jubilejná sbierka činí 11 tisíc korún, čo cirkev mieni obrátiť z čiastky na ciele školské, z čiastky na jubilejný fond. — Dňom pred pamätným dňom boly v starom, 200-ročnom, drevenom chráme služby Bpžie s prisluhovaním večere Pánovej. Po službách Božích, ako aj v deň slávnostný ráno o 6. hodine zavznel s veže mohutný hlahol zvonov, a žatým silným hlasom z trúb vojenskej bandy: „Hrad přepevný." Bola to rozkoš počuť. Človek myslel na niekdajšie Jericho a zaželal

si, aby sa i na hlas trúb týchto srútily múry zatvrdilosti, zaslepe­nosti, nevery, a ľud náš — ten dobrý ľud — aby sa zobudil z ospalosti a hniloby. Húfne navštívené služby Božie, a po nich slávnostný, cirkevný konvent pozdvihly, obodrily.

Večer bolo divadelné predstavenie gymnasiálnej mládeže. Hrali primeraný, dobre známy kus: „Viera a otčina". Samá hra je cenná, hlboká, povznášajúca, vydarene riadená a na javisku dobre prednesená pôsobí dojemne. Veru, sotvy, bolo človeka, ktorý by nebol býval potvrdený v evanjelickom presvedčení, vidiac mnohé utrpenie praotcov. Želateľné by bolo, abys ša hrou touto oboznámili čírri viacerí, aby ju čítali, a naše spolky a jednoty aby ju predná-šaly. Možné je to tým viacej, že náš spolok „Tranosciu" ju aj vydal a dostať ju za niekoľko halierov.

Takto sme slávili na vonok, ale pravá slávnosť odohrala sa v hĺbke duše našej. Daj len, Pane Bože, aby dojem pekných sláv­ností ostal dlho hlbokým a pôsobil v nás a skrze nás.

S bratským pozdravom Evanjelik

M á l i n e c .

Chceme sa už raz i my ohlásiť a sdeliť, ako my tuto, v tomto našom zaostalom zátiší žijeme. 400-ročnú pamiatku reformácie za­svätili sme cieľuprimerane, v duchu tichosti a terajším smutným pomerom zodpovedne. Ako jedon z najvýznamnejších bodov sláv­nosti vyzdvihujem, že v cirkvi našej málinskej dozorca, Žiga Ko-lener, majiteľ dielne na sklo na Dobrom Potoku, od Málinca na 7 km. ležiacej, na slávnostnom jubilejnom konvente dokázal lásku k cirkvi domácej nie len slovom, ale i skutkom, keď urobil cirkvi základiny: jednu v summe 10 tisíc kor., ktoré sa majú 100 rokov úrokovat a úroky vždy k základine pripojovať; pokolenie, ktoré dožije 500-ročnú pamiatku reformácie, má upotrebiť úroky zákla­diny na zaokry tie farárskeho a organistového platu; druhú zákla­dinu urobil 1000 korunovú, ku ktorej si každoročne pripojíme ofery na chrám, a po sto rokoch úroky základiny majú slúžiť výlučne len na obnovenie, prípadne na zväčšenie chrámu Božieho. Rodinka Paššúthovská ešte na výročitom konvente urobila 500 korunovú základinu, z príležitosti 400 ročnej pamiatky reformácie zväčšila ju o 600 korún, tedy na 1000 korún, a sľúbila príleži­tostne znova zväčšiť základinu; že na aký cieľ sa majú upotrebiť úroky základiny, určí najbližší konvent. Konvent oduševnený takýmito peknými príkladmi, uzavrel dobrovoľnú sbierku na základinu, ktorej cieľ určí výročitý konvent. Ani som ne­predpokladal, že môj — vojnou už ťažko zmorený a vo veľkej biede a nedostatku sa nachodiaci — ľud slovensko-evanje-lický, pri tak veľkých obecných a cirkevných ťarchách, toľko ochoty a lásky dokáže k cirkvi a k bohumilým veciam. Aj iné príspevky sa zväčšujú, a plnia sa slová, že „nie ten dá, kto má, ale ten, kto

, chce." Tak i moji — môžem povedať — najchudobnejší cirkevníci, ktorých srdce prenikla vrúcna prosba sirotincov v Posle, posielajú

357

vďačne svoju malú obeť na sirotince. (Mená sú v sozname ostatných dobrodincov. Red.)

Ráčte tento malý obnos prijať vďačne a srdečne tak, ako ochotne a vďačne ho zasielame. Máme sľúbenú ešte i fazuľu (málinský bôb), koľkokoľvek sa nasbiera, budem tak smelý, zaslať to poštou, lebo väčšia zásoba, ktorá by pripadne železničnou dráhou mohla byť zaslaná, sa pri tohoročnej neúrode nesosbiera.

Jako vidíte, hýbeme sa a trváme dľa napomenutia Kollára, „kto chce žíti, ať se kývá." A. T.

I v a n č i n a . Cirkev ivančianska zasvätila hodne a dôstojne 400-ročnú pa­

miatku reformácie. Ošarpaný, zapustený chrám Boží pričinením sa ochotných cirkevníčok a dievčat zdnu i z von dôkladne ovakovala a obielila. Pamiatku túto zvečnila ďalej zaspievaním štvorhlasne piesne: „Nezoufej, stádečko malé", ktorá mladistvými hlasmi odu­ševnenej mládeže vznešene pozdvihla slávnosť reformačnú. Skutoč­ným dôkazom obetivosti je krásny krčah spovedný z čínskeho striebra a sosbieraná jub. základina, ktorá činí v matkocirkvi 800 korún, vo. fílii Dubovo 300 kor. Chválime Boha za všetku Jeho milosť do­kázanú a prosíme Ho, aby bol i naďalej naším hradom přepevným.

D o b r o n i v á . (Zvolenský seniorát.) Náš „Ev. Posol" začína sa i v cirkvi našej rozširovať, preto

chcem sdeliť jednodruhé i z nášho cirkevného života. Cirkev naša tiež veľmi trpí, ako i iné sbory, od tejto neslýchanej svetovej vojny. Ubudli sme značne. Voľakedy bolo u nás narodených 90, posledné roky následkom vysťahovania sa do Ameriky (máme tam do 300 cir-kevnikov) počet tento klesol na 50—60; minulého roku narodilo sa už len 15. Je to veru veľmi smutný úpadok. Sobášu vôbec ne­bolo, a predtým bývalo každoročne 20 — 25 sobášJV. Prosíme Ho­spodina, aby sa tieto žiaľne pomery čím skorej napravily, aby za­vítal túžobne čakaný pokoj, a s ním aby znovu do riadnej koľaje vstúpil i náš cirkevný život. Spovedeľníkov buď Bohu chvála ne­ubudlo : ku stolu Pánovmu pristúpilo 2422 veriacich; konfirmandov bolo 35.

v' hmotnom ohľade stojí naša cirkev snáď na prvom mieste vo zvolenskom senioráte. Je to zásluhou nášho vysoko zaslúžilého p. farára, velp. Jána Slávika. Kaď pred 35 rokmi prišiel do cirkve, mali sme 900 zlatých dlžoby, a stavy cirkevné zanedbané. Dnes máme blízo 45 tisíc korún základín, a cirkevné stavy sú v dobrom stave. Náš duchovný pastier staral sa i v hospodárskom ohľade o svojich veriacich: založil potravný spolok a mliekáreň; oba spolky znamenite napomáhajú dobrobyt ľudu.

Na vojne máme vyše tristo mužov a synov, takže veľká ťarcha práce zaľahla na naše usilovné ženy, ktoré dosiaľ — buď Bohu chvála — s oddaním do vôle Božej znášajú břímě dne i horko. Zajatých je blízo 70, padlých 15. i

358

Zvony nám odobrali ešte vlani, dňa 21. nov. 1916. Bolo to žiafno, keď sme sa sišli do chrámu, aby sme sa navždy s nimi rozlúčili, niektoré horlivé duše odprevaďily ich dlhou neresníckou dolinou až do Zvolena. A počúvame, že nám i ostatné poberú. — Bože, pomáhaj; Bože, smiluj sa nad Svojím utrápeným ľudom!

Obetivosf veľmi vzrástla v cirkvi. Zvlašte mládež naša milá začala usilovne sbieraf na nové zvony. Na modranský sirotinec sme nasbierali 560 kor.; všetkých obetí bolo 4139 kor. Boh nám po­máhaj aj na ďalej, ako i všetkým milým čitateľom „Posla".

Zvolenský s e n i o r á t . Zvolenský sen. konvent, zadržaný v Banskej Bystrici dňa 17.

a 18. júla, zasvätil 17. júla 400-ročnú pamiatku reformácie slávnost­nými službami Božimi v slovenskej a maďarskej reči. Ráno o 8. hod. začaly sa slovenské služby Božie, a chrám baňskobistrický naplnil sa nielen konventuálmi, ale i veriacimi cirkve miestnej. Liturgiu odbavil velp. Sámuel Hrivnák, farár badinský a slovo Božie horlivé kázal velp. Ján Slávik, farár dobronivský; modlil sa senior Bakay; o i l . hodine započaly sa maďarské bohoslužby, a odbavil ich pred oltárom Julius Vitáliš, brezniansky a kázal Sámuel Ličko, zvolenský farár. Obe kázne seniorát vydá a rozpošle ich po jednotlivých cir-kvách. V takomto slávnostnom naladení započal sa druhého dňa sen. konvent. — Z jeho priebehu vynímame nasledovné:

Menom seniorátu sen. inšpektor Karol Cipkay blahoželal se­niorovi ku vyznačeniu, že za 40-ročné účinkovanie na poli cirkve bol vyznačený rádom Františka Jozefa. Senior s vďakou prijal po­zdravenie a sľúbil, že i napozatým venuje sily seniorátu. Za hlavného sen. notára vyvolili znova Júl<usa Vitáliša, za notárov Daniela Pau-línyho a Ludvika Hajduva.

Seniorát počituje 45 tisíc 161 duší; minulého roku zomrelo 958. Cirkve (je ich 22) hojne priniesly obete na oltár cirkve. Na modranský sirotinec nasbieraly 2508 kor., na podporoveň 2635 k., na „dom lásky" 13 tisíc 739 kor., na cirkev českobrezovskú 465 k., na rozdieľne dobročinné ciele 1365 kor.

Na válečné pôžičky značili dosiaľ 700 tisíc kor; 44 zvonov odovzdali vojenským cieľom v cene 67 tisíc 400 kor. — Školstvo v senioráte prekvitá: zo školopovinných bolo zapísaných 97.5%-Cirkve vydaly na školy 112 tisíc 417 kor

Tieto číslice úprimne potešia každého verného evanjelika. — Vo Zvolene náš milý slov. evanjelický ľud vďačne a ochotne obe­tuje na cirkev, sú hodnými potomkami slávnych predkov. I cirkevné časopisy sú dosť dobre rozšírené medzi veriacimi. „Stráž na Sione" zo všetkých seniorátov vo zvolenskom má najviacej predplatiteľov, ale popri Stráži pekne sa rozširuje i náš Posol.

Slávnu históriu seniorátu sostavuje s odbornou znalosťou a s velikou pečlivosfou vlp; }án Slávik, farár dobronivský. Vyjde tlačou snáď už len po vojne, ale už teraz upozoňujeme milých ve­riacich vo zvolenskom senioráte, aby si ju každá ev. domácnosť zadovážila. Bude to kniha vzácna, poučná, a pritom i mnohými obrazmi opatrená.

íiečo o našom Poslovi. 6í~Ved dvoma rokmi podali sme zprávu o tom, ako si náš „Ev.

[^ Posol" kliesni cestu k srdciam nášho evanjelického ľudu, kde a na koľkých miestach zvestuje radostné posolstvo Kristovej

pravdy. Vtedy podané číslice neboly mrtvé, ba práve živé, hovo-riace, ktoré — ako nám to mnohí písali — so záujmom čítali naši čitatelia.

Iste si mnohí z našich ct. čitateľov od tých čias pomysleli na nás, že ozaj ako šafárime v tomto zlom čase, keď i dražoba nás morí, J istá otupenosť, chladnosť sa začína javiť medzi ľudom na­šim. Či neklesáme na počte i v oduševnení ?! No, ku všeobecnému uspokojeniu a obodreniu milých čitateľov uvádzame nasledovné.

Čo sa horlivosti a oduševnenia vydavateľov Posla týka, v tom vojna, ako to ct. čitatelia i sami môžu vycítiť, nemá zlého vplyvu, ba môžeme opak toho povedať, že ako horlí rodič v práci svojej, keď vidí svoje dietky hladovať, tak i horlivosť vydavateľov Posla len rásť môže vtedy, keď so dňa na deň rastú neresti, medzi kto­rými potrebuje ľud nášxduševného pokrmu, potešenia. Vari tomuto možno pripísať, že i po čet úradných redaktorov, ale zvláště spolu­pracovníkov vzrástol a vzrastá vždy, lebo pripojujú sa k nám i takí, ktorí z počiatku ľahostajne hľadeli na náš podnik. Dnes má Posol už svoju pracujúcu gardu, ktorá vážnosťou svojou je zárukou pekného zdaru.

S týmto istým radostným pocitom sa môžeme zmieniť aj o odberateľoch Posla. Číselne nám vojna — vďaka Všemohúcemu — nepoškodila ani najmenej. Za dva posledné roky počet čitateľov vzrástol o 1200. Je to nie moc, poviete, a nepriatelia naši sa usme-jú, že i s týmto neveľkým číslom sa chlúbime. Je to pravda, že podobné ľudové časopisy iného vierovyznania behom jedného roku vzrastú o 2—3 tisíc, no ale, kto pozná naše pomery, zadiví sa i nad týmto čistom. Vezmime len do povahy, že u nás k tomu po­volané medzítka sa o nás pre „isté príčiny" ani len neobzrú, a Posla šíri si sám ľud medzi sebou; horlivé ženy, ktoré po zná­mosti alebo na základe rodinných stykov celé okresy oboznámia s Poslom a tak pripravujú pôdu k bohumilej práci. Je to šírenie nie veľmi rýci-.Is, ale isté. Isté preto, lebo zakladá sa nie na natís­kaní, ale na vlastnej žiadosti. A toto nás oprávňuje k nádeji, že takto z vlastnej pohnútky a túžby pýtané čísla budú čítané a pa­triční že nájdu v nich žiadané potešenie a obodrenie. Preto nám je vítaný tento spôsob šírenia a preto s nekonečnou vďakou pozdra­vujeme i na tomto mieste naše ženské missionárky. Boh im pomáhaj!

S radosťou poznamenávame, že na osobitné odporúčanie mnohí správcovia cirkvi shodili chmúrny závoj predsudkov a nedôvery, nedali sa vyrušiť názvu „zpod Tatier", ale poznali v časopise na­šom výlučne len „Evanjelického Posla", a tak i otvorili brány k srdcu ich správe svěřených veriacich. Za ich dôveru im úprim­ne ďakujeme v tom presvedčení, že tu stojíme na pôde, kde nás nič nerozdvojí.

360

V porovnaní s predošlou statistikou aspoň nasledovné dáta chceme zaznačiť:

Posol vychodí v 4300 exemplároch, a rozposiela sa po na­šich stoliciach asi v nasledujúcom počte: Liptov 2000, Orava 260, Turiec 180 (r. 1915. 40 ex.), Trenčín 54, Nitra 67 (r. 1915.40 ex.), Spiš 126 (r. 1915. 81 ex.), Šariš 82, Gemer 27 (r. 1915. 11 ex.), Zvolen 133 (r. 1915. 30 ex.), Hont 120 (r. 1915. 40 ex.), Novohrad 231 (r. 1915. 9 ex.), Peší 70, Tekov 14, Báčka 98 (r. 1915. 21 ex.), Békéš 124 (r. 1915. 30 ex), Čanad 8, Arad 25, Torontál 5, Ra­kúsko 15,. Amerika a cudzozemsko 90.

Okrem tu uvedených čísel posiela sa našim bratom vojakom po nemocniciach alebo na bojiště z každého čísla aspoň 500—600 exemplárov úplne zdarma. S týmto spojené výdavky, ktoré od po­čiatku vojny činia niekoľko tisic korún, znáša spolok Tranoscius. Upozorňujeme našich čitateľov s týmto, že kto by mal niekoho na vojne, komu by náš časopis posielať chcel, — nech sa s dôverou obráti na administráciu časopisu a udá presnú adressu patričného vojaka, my mu ochotne budeme posielať Posla aj zdarma.

Ako vidno z horeudaných dát, Posol náš koná peknú missiu doma i na bojišti, zaslúži uznania a povšimnutia, ba aj podpory hmotnej i duchovnej. Pán Boh nech nám len pomáha i na dalej!

foäf DETSKÁ ZÁHRADKA. %=*j*4

Žihľava a zahradník. Malý synček záhradníkov popŕhlil sa o žihľavu, ktorá v kúte

záhrady bujne rástla. Chlapček plakal; prišiel otec a sľúbil mu, že žihľavu naskutku vytrhne. Počula to žihľava a počala zahradníka prosiť, aby ju nechal na tom mieste, kde nikomu nezavadzia.

Zahradník odpovedal: „Mne by to ani na um nebolo zišlo, aby som ťa vytrhnul, keby si nebola už mnohým ublížila."

„Ja ináč nemôžem", odpovedala žihľava, „pŕhliť je mojou prí­rodou a nepŕhliť je mi naskrze nemožno."

„Práve preto", doložil zahradník, „že ti je to nemožno a že nemôžem mať nádeje, že sa polepšíš, práve preto musíš von zo záhrady, aby si zase dakomu neublížila."

Potom vzal rylo, vykopal žihľavu a vyhodil ju ponad plot von zo záhrady. Jamu vyrovnal, zamyslel sa a hovoril sám k sebe: „Dobre som urobil, keď som žihľavu vykopal a vyhodil; ale či by to bolo dobre, keby som jej dal aj zahynúť? Aké naučenia že mi dával môj dobrý otec? Každej rastline vykáž miesto, na ktorom sa v prospech záhrady zdarné rozvíjať môže, to je tvojím povolaním, preto si záhradníkom. Tak ma učil múdry otec, urobím podľa jeho slov a žíhľave nedám zahynúť."

Vyšiel zo záhrady, kde vyhodil žihľavu. Zasadil ju ?a plotom, kde sa mohutne rozrástla. Zlí chlapci, lakomí na cudzie ovocie

361

kvetiny, práve tadiaľ chodievali. Teraz im ona stála v ceste a pŕhlila ruky, tvár i nohy zlých nezbedníkov. Stala sa strážcom záhrady z vďaky, že jej zahradník nedal zahynúť, — a aj chlapcom odišla chuť od hriešnej lakomosti. (Z nemeckého.)

Duchaprítomnosť. Istý vojenský dôstojník vyšiel raz so svojím priateľom na po-

lovačku. Na vršku skalnatom a krovinami zarastenom sadol si po-ovrantovaf.

Keď chcel znovu vstať, aby sa zodvihnul, oprel sa rukou o zem. Ale hneď pocítil, že jeho ruka spočíva na krku veľkého, jedovatého hada, ktorý ako blesk otočil sa okolo jeho ramena a chcel sa vymknúť z ruky dôstojníkovej.

Bolo to v horúcom pásme Afriky, kde takéto vefké, jedovaté hady mnohých priviedly do nešťastia.

Mnohí iní by sa boli naľakali a od strachu hada vypustili, čím by si záhubu boli pripravili. Ale dôstojník, poznajúc povahu jedo­vatého hada, nenaľakal sa, neztratil duchaprítomnosť, ktorá je pri takýchto nebezpečných prípadoch najlepšou zbraňou. Všetkou silou stiskol hrdlo nepriateľa, ktorý sa všelijako krútil, svíjal, aby ho zubami seknúť mohol. Nerozmýšľal dlho, druhou rukou vyňal z vrecka ostrý nožík, zubami ho otvoril a jediným šmahom odrezal hadovi hlavu — a tak sa zachránil.

Hádanky. Štvorcovka je v niečom podobná presmykovačke. V štvorci,,

obyčajne na 16 oblôčkov podelenom, udané sú tie hlásky, z kto­rých majú byť složené slová, zo 4 hlások pozostávajúce, aby malý taký smysel, ako to podané vysvetlenie žiada. Keď je už štvorcovka rozlúštená, slovka či s ťava na pravo, či s hora na dol dajú sa čítať a sú rovnaké. Aby začiatočníci ľahšie pochopili, podávam príklad:

tekutina pochúťka ženské meno mesto v Uhorsku.

V prvom riadku máme leda z udaných hlások složiť slovo, ktoré znamená tekutinu. Keď trochu porozmýšľate, uhádnete. V dru­hom riadku vyjde slovo o chutnom jedle, v treťom ženské meno a vo štvrtom meno mesta. Hlásky, ktoré upotrebíte, prečiamite, aby ste vedeli, že sa už pri druhom slove nemôžu použiť. Keď je štvor­covka správne rozlúštená, každé slovo je dva razy čitateľné, s ľavá na pravo a s hora na dol. Takže, keď už jedno slovo máme, mô­žeme tie isté hlásky upotrebiť aj pri rozlúštení druhých slov. Roz­lúštenie tu udanej štvorcovky je nasledovné:

0 | 0

a a v j d b ] r

a a d r

a a d r

362

\

111111 \s v

0

d

a

o

b a r

d a

r a

a

r a

d

Teda bez toho, aby sme boli použili iné premeny, spravili sme štyr] slová, každé po dva razy. Však je to pekné ? Štvorcovky môžu byť aj také, v ktorých sú slová z päť hlások. V ta­kej je 25 oblôčkov. Ale také je ťažšie sostaviť a preto zväčša upotrebujú sa len štvorhláskové.

Zajímavé hádanky sú aj skrývačky. Ako aj meno ukazuje, hádka záleží v tom, že v napísaných slovách je skryté nejaké iné slovo, obyčajne mená osôb, riek, vrchov, miest. Keď sú v udanej vete skryté zemepisné mená, takú skrývačku voláme zemepisnou. Pri lúštení čítajme pomaly, pozorne, aby sme vybadali, ktorou pís-menou sa skryté slovo začína, lebo všetky ostatné písmeny nasle­dujú jedna za druhou a nie ako pri presmykovačke, kde sú sem-tam roztratené. Dakedy je v skrývačke taj hádanky tak skrytý, že ho nájdeme len tým spôsobom, keď udanú vetu čítame od konca k předku, tedy na opak. Taká sa volá opačnou. V nasledujúcich slovách skryté sú slová, ktoré sú vytlačené tučnejšími písmenami. To je nanič kapusta Žofa trasie hrušku. Opačná: Zabil leva pán. Skryté sú teda tieto slová: Anička, Fatra, Pavel. V dlhšich vetách môže byť skryté i viac slov, takže dajú vetu iného smyslu. To je skrývačka vetná. Na príklad: Chorľavá Hanka jedla a nariekala. Skrytá je veta: Váh je rieka.

1. PRESMYKO VAČKA (časová.)

Cit nerosí.

2. DOPLŇOVAČKA (časová.)

* 1 . ž * . . e * P . . . a . k . . . a * P * . * y •

krm opak smrti ženské meno pohanský Boh odev časť domu ženské meno mužské meno mužské meno

pes strom čas je tvrdé je v obci kov na ulici strom ostrov v Západ. Inc

Hviezdičkami označené miesta dajú taj.

3. ŠTVORCOVKY.

0

0

s k

o

0

s k

0

v

s 1

0

v

s 1

zbožie robia včely zviera má oblok

r | r | r j r

h o • o | á a a j a | ú b b č č

je v cmiteri je na peci rolník ovčiar

4. SKRÝVAČKY (zemepisné.)

1. Ty t r e p e š ťažko. Opačné: 3. Nuž a varovkyňa je kde-?

2. Chlapče, skoč do vody! 4. Ona vás čaká. Vetná: 5. Neverím, že jeleň drieme stojačky.

Rozlúštenie hádaniek z čísla 10-11. 1. Koníček: Bárs by svet bol plný diablov, chcejúcich nás pohltiť,

keď je sám Boh našou hradbou, oni musia ustúpiť. Knieža sveta toho, ač búri mnoho, čo chce nespraví, moc Božia ho dlávi, slovíčko ho porazí. Doktor Martin Luther.

2. Král. prechádzka: Hrad přepevný jest Pán Bůh náš 3. Presmykovačky: 1. Reformácia. 2. Vartburg. 4. Doplňovačky: Modra, Marta, kamža, Praha, Maroš, Tatry, Drina

Dunaj, Volga, Fiume, Matra, kohút, Elena, Berla. = Dr. Martin Luther/ Omsk, Kiev, pluh, dlaň, Anna, mucha, otec, dvor, knôt. = Melanchton .

S p r á v n e r o z l u š t i l i : a) všetky: Julius Benko, Mária Háčik, Mária Haviar, Martin Mudrofl, Oľga Jančo, Marta Kujan, Ľudmila Lacko, Mária Hubka, Božena Kováč, Anna Huláň (všetky z Vrbice), Janko Jamnický, Nem. Ľupča, Marienka Chalúpka, Nem. Lupča, Vladimir Cholvadt, H. Boca, Vilma Steiner, H. Boca, Ondrej Baláž, Lišková, Ján Korman, Palúdzka, Žofia-Novák, Kamilka Radúch a Jurko Matějko z Trnovca, Anna Laučík, Okoličnô, Adélka Antal, Mikuláš, Adolf a Etelka Plávka, Sielnica, Boriška Jezný, Svätý Ján, Mária Čutka, Zav. Poruba, Mária Antoška, Žiar, Marienka Kello, Jalovec, Anna Baláž a Mária Teplický Hybbe, Peter Krivoš Sv. Peter, Anna Kasa-nický, Sokolče, Ivan Ballo, D. Kubín, Zuzanna Hrdina, Kralovaný, Maria Kubina, Párnica, Gustáv Plávka, D^ Kubín, Anna Kubiniau, Párnica, Eržike Lehocký-Varga, Kondoros, Anička Škrovina, Brezno, Anna Lešťákova, Badín, Eva Šárec, Tiszaszentmiklós, Anča Trimaj, Valentová, Mária Chvojka, Ivan-činá, Ján Balšianka, Sučany, Jur Klimko, Dačolôm, Matej Mudroň zo Z. Po-. ruby, Irena Medvecký, Mikuláš, Michal Kováč, Z. Poruba, Zuz. Probiar, Po-rúbka, Adam Mikuš vojak z Pribyliny. Evička Jančo a M. Ondrejček, Smrečany.

b) len koníčka a kráľ. prechádzku: Ján Janiga-Hanušniak, Párnica, Ján Beňo-Vejo, Porúbka, Ondrej Kubačka, V. Bysterec, Ľudevít Murtin, Lsvmikuláš, Ondrej Dobrík, Podlavice, Sámuel Matejbus, Hybbe.

Ostatných mená nespomíname preto, že hádanky nerozlúštili dobre alebo preto, že si mená neudali s p r á v n e .

Slúbenú odmenu Petersen: „ V ý z n a m v i e r y " tentokrát' dostane: Ivan Ballo, D. Kubín a Marta Kujan z Vrbice.

Mnohých hádankárov znovu upozorňujeme na to, aby dali veľký ozor na pravopis, lebo ináče budeme nútení rozlúštenie ich neprijať. Tak

na príklad mnohí z nich píše literu „c" takto „cz", alebo spoluhlásku „s" „sz", zase namiesto „č" alebo „ž" mnohí píšu „cs a zs". Zachovajme si, že v slovenskom pravopise dvojité-spoluhlásky sa užívajú, len „dz" (na přiklad Paiudza) a „ch" (na pr. chrust) a na mäkčenie spoluhlásky nikdy neužívame inú hlásku, ale o s o b i t n ý znak,,/takzvaný mäk­č e ň „ v " . Tak nepíš: doplnyovacska, ale doplňovačka, nepíš preszmiko-vacska, ale píš presmykovačka.

OJrfj'wp nnrľnfcnnnnip Srdečne a úctiue ďakujem IdLl/ve JJUUUn.UVU/1/e. všetkým veľkodušným, vy-sokocteným dobrodincom, ktorí mi svojimi štedrými darmi pomohli preniesť ztrátu, ktoi ú som nešťastnou príhodou utrpel. Hospodin dobrotivý nech to všetkým milostivé vynahradí!

Vo Vrbici, 8. decembra 1917. Matej Dzúr.

Odkazy administrácie. Št. Lovci, Vojvodov. Vďaka Vám za zásielku i za vďačné slová. K ne­

konečnej radosti nám slúži počuť, že i v cudzom svete rečou i duchom ste sa nám neodcudzili, a že i v hrôze boja neztratili ste nádej v toho Najvyš­šieho. V práci našej nás len oduševniť môže, že z „Posla" nášho nielen tu doma pod Tatrami, ale aj na ďalekom Balkáne čerpajú v duchu Kristovom sily a potešenia mnohijxpiaci Kalendáre posielame. — Z Ganser, Budapešť a Z. Gielec, Málinec: Čísla přišly nazpät s tou poznámkou, že je adressa ne­dostatočná. Prosíme o doplnenie!

— Čitatelia v Mošovcach..Dosavádny p. sbieratelpredplatkov a odběratel hromadných zásielok nám pre rôzne príčiny vypovedal. Keď mu za jeho do-savádnu horlivosť i touto cestou ďakujeme v nádeji, že snáď pre dáke osobné veci neznamená toto všeobecné vypovedanie „Posla" so strany všetkých či­tateľov mošovských, prosíme dakoho z našich čitateľov, komu by čas a hor­livosť dovolily, zaujať sa tejto peknej missíjnej práce, a odberať na svoju adressu hromadnú zásielku. Ak by to bolo obtížné, vďační budeme i za za­slanie soznamu predplatiteľov, ktorým my na mená jednotné čísla posielať budeme.

— A k e ď ž e t ý m t o č í s lom k o n č í m e VII. r o č n í k P o s l a , ďakujúc Všemohúcemu, ktorý až dosaváď pomáhal, ďakujeme aj naším ct. predpla­titeľom za mnohú trpělivost', za ochotu v čítaní a šírení nášho časopisu, za hmotnú pomoc, že i pri zvýšenej cene nás neopustili, ba svojimi podporami stále napomáhali. Prosíme vás, nezabúdajte na nás ani v budúcnosti. Vo­jenské časy ťažko zaľahly i na nás, vyhotovenie čísla je s mnohými ťažko­sťami spojené, majte tedy trpělivosti. Cenu, keď nám je to vzhľadom na chudobnejších aj ozaj ťažko, ale nechceme obsahom ukrátiť našich čitateľov, a pri terajšej dva hárkovej rozsiahlosti nám je nemožné ináčej, povyšujeme n a 4 k o r . a p r i h r o m a d n ý c h o b j e d n á v k a c h n a 3 k o r u n y . — Ľúto nám, no nemôžeme ináč, lebo dražoba nás tlačí. Prosíme Vás i v budúc­nosti o štedrú pomoc hmotnú, ktorým Boh viac nadelil, ale zvláště prosíme Vás, riadkami svojimi nás vyhľadajte a obodrujte nás i takto v našej práci, a vyžalujte si žiale svoje, aby sme vedeli, čo Vás trápi a kde, čo bolí, aby sme tak mohli tešiť ľud náš. Pán Boh nech nám obapolne pomáha !

Pp. hromadných odberateľov prosíme, aby nám čím skorej oznámili, že koľko čísel im máme z nového ročníka posielať. — Jedotných predpla­titeľov tiež prosíme, aby nám zavčasu sdělili, jestli si Posla nemieňa ďalej predplácat, aby nám uskromnili tak zbytočného výdavku.

— S t a r é r o č n í k y P o s l a (I—IV.) neviazané po 1 kor. ešte možno dostať, poštou za 1 kor. 20 hal. Pre rodinné a školské knižnice sa hodí veľmi takýto ročník. Preto upozorňujeme ct. čitateľov, aby si i novšie čísla odkladali, a celé ročníky dľa možnosti zaviazať dali. Takto sa naučia i dietky naše nielen čítať, ale i vážiť si dobrú knižku, a čassm budeme sa môcť po­zdvihnúť i my na úroveň vzdelaných Dán,ov, kde skoro každý roľník s chlú-bou vie ukazovať svoju knižn icu .

— P r o s í m e o v y r o v n a n i e závis lost i , a o b n o v e n i e p r e d p l a t -kov . P r i p o s i e l a n í p r e d p l a t k o v p r o s í m e p r e s n e u d a t , ž e n a a k ý cieľ /.neje p a t r i č n ý o b n o s , o s l o b o d í t e n á s t ý m od m n o h e j p r á c e . — Vše tky p e ň a ž n é zás ie lky p o s i e l a j t e n a s p o l o k „ T r a n o s c i u s " v L i p t o v s k o m Sv. Mikuláši .

KeaaKtor: Vladimír P. CoDrua, tarar a uekan v bmrecanocn. Hlavní spolu­pracovníci: Ján Bezek, farár v Liptovskom Sv. Petre, Ján Jamnický, farár německo- ľupčiansky a Miloš Janoška, učiteľ štrbský. — Vydáva spolok „Tranoscius" v Liptovskom Sv. Mikuláši. — Rukopisy posielajú sa redakto­rovi, predplatky spolku „Tranoscius". Predplatná cena 3 kor. na rok, pri

hromadných objednávkach 2 kor. do Ameriky 4 kor. (90 cent.)

Tlačil F. Klimeš v Líp.

Milodary na mikulášsky sirotinec v prírodinách t. án ;ia *

1:1

Iľanovo: Ján Koniar švábku. Pavel Bobuľa švábku, vd. Eva Múranica švábku Bobuľa hajčí slaninu. Michal Krár švábku, vd. Z. Křižko švábku. Matej Mikuláš bryndzu a hlavnicu peria. Ján Múranica koryto na pranie, tablicu a' stolec k umývaču. Martin Mú­ranica švábku. Matej Šabľa švábku. Ján Gajdoš švábku. Michal Křižko švábku. Adam Gajdoš švábku. Martin Šabľa faktor švábku. Matej Tomčík švábku. Michal Kráľ vicerychlár švábku. Ján Bobuľa Majerčiak švábku. Michal Bobuľa mlynár 20 kg múky a slaninu. Martin Bobuľa Kováč švábku. Michal'Mikuláš murár švábku. Michal Koniar st. múku. Martin Ma-hálka švábku. Martin Kolárik bryndzu. Michal Mikuláš Križkuliak švábku. Ján Mikuláš nurár plátno. Michal Mikuláš bača švábku. Ján Mikuláš rychtář múku. Martin Ondiáš

murár múku. Křižko Michal bryndzu. Martin Křižko Dubár múku, švábku, vd. J. Ondrášova ml. hlavnicu peria. Matej Ondráš 2 m. plátna. Michal Křižko Paralec švábku, vd. Maiia Koniar bryndzu. Ján Koniar vyšný slaninu. Zuzanna Žiaran švábku. Jur Žiaran slaninu. Ján Žiaran švábku. Michal Křižko Šabľa švábku Eva Krár Žiaranka švábku. Spolu: 2 vrecia švábky, 2 hlavnice peria, plachtu, 3 m. plátna, 2 kg slaniny, 25 kg múky, 1 a pol k; bryndze

Smrečany:^ Eva Čupka mäso, švábku. Martin Uličný mäso. Ján Čupka 2 40 m. plátna, šatku, zásterku. Šuna Fajnor švábku. Mária Kováč mäso. Em. Koritšánsky mäso, kabát, m jablká. M. Tryzna Br. mäso, múku. Zuz. Čupka slaninu. Michal Frniak švábku, slaninu," 7 kusov obnosených šatočiek. A. Čerstvik st. 3.70 plátna, perie.. M. Tryzna Gajdoš mäso, 4 vajcia. Matej Kráľ perie. Michal Juráš švábku, 380 m. plátna, 12 kusov šatočiek. M. I ryzna Mišova mäso, 4 vajcia. Jančo Ján kaplán švábku, uterák, hrnček, zásterku. Mária

Mudronček 4-10 m. plátna. Jankova Húskova švábku, 2 uteráky, košielku. Adamova Ondrej-čekova švábku, 6 vajec, 3'40 m. plátna, žita. Anna Jančo s matkou mäso, vankúš, plachtu, misu, viganček, čepček. Jan Širica Hanin švábku, nohavice, kabát, blúzku. M. Birický švábku, kvaku, viganček. Hrnčiar bratia švábku, mäso, múku, plachtu, hlavnicu, šatku, košelu, viganček. M. Tryzna murár švábku, hodb, šatku. M. Dzuriak švábku, šatku, sukničku. Ján Števko mäso. Adamova Števkova 6 vajec. Ján Válek švábku, hlavnicu. Peterova Hološova perie. A. Húska žita. Juro Šimún švábku, mäso. Ján Šuna Vyšný maslo, plachtu, uterák. Eva Frniak l-50 m. plátna. M. Kubovčík kost. 2 hrnčeky. Anna Kubovčík mäso, 4 hrnčeky. Michal Ondrejček švábku, mäso, plachtu. Mišo Kačera švábku. Jánova Hološova švábku. Eva Hrnčiar švábku, 3 vajcia, 2 šatky, vigan, blúzku. Michal Moravčík švábku. Ján Šimún švábku, 2 m. plátna, hlavnicu. Matej Jančo švábku, súkno na kapce, zásterku. Adamova Šunova perie. Mária Čerstvik švábku, 2 šátky, 2 zásterky. M. Kačera majster švábku. Martin Stromko mäso, 4 šatky, 2 vizitky. Alex. Pepich švábku. Adamova Širicova švábku, 4 vajcia, 3*20 m. plátna. M. Kačera Iľan. 10 vajec, hlavnicu. Kačera Čul. švábku M. Jančo Kub. švábku, hlavnicu. M. Húska vicerychtár 5 vajec. Martin Jančo trištvrte kg masla. M. Širica švábku, mäso, 1'60 m. plátna. J. Širica Mlyn. švábku, mäso. Tryzna Mudroň švábku, pol kg slaniny, múku, vizitku. Juro Števko švábku. Urban mlyn. múku, spodné nohavice, uterák, košielku. Gregorcova 4 kusy obnos, šatstva. A. Čerstvik ml. žita, mäso, zeleninu, hlavnicu, plachtu, uterák, košelu, spod. nohavice. M. Žemba hrnček, uterák. Zuz. Čerstvik 8 vajec, 2 košielky. Mária Antoška švábku. Ján Kačera švábku. Ján Šuna nižný švábku, perie, 1"25 m. bel. plátna. Martin Hrnčiar 6 vajec, žita, šatku. Jur Kordoš švábku, 5 vajec, 4 m. plátna. Ján Križian švábku, Jánova Janičekova uterák. Martin Tryzna mäso, 250 m. plátna, Ž. Mudroň ivábku, blúzu. Jozef Dudek 8 vajec. Nemenovaní: 130 kg múky, švábku, chlieb, mäd, hrniec, 4 hrebene.

Žiar: Mária Juráš Kordoš švábku, maslo. J. Antoška Šuna švábku. Z. Mudroňka babka švábku, múku. „ S. Ondrejček švábku. M. Kováč Pš. švábku. M. Červeň Kovačkin maslo, slaninu. Jozef Červeň perie. M. Juráš Krcho švábku, maslo. Michai Juráš Mac. s ne­vestou hlavnicu. A. Kováč perie. M. Danko múku, sukňu. Ján Ondriš švábku, 10 vajec dva vigany. Z. Števko švábku, 2.40 m. p'átna. M. Červeň Macovíe švábku. Ján Matějka Vyšný perie, mäso, uterák. A. Búvala švábku, 2 vigany. Z. Matějka Šandor perie. M. Kováč Betki; švábku, kvaku, mäso. A. Tomko švábku, mäso. Kováč krajčír švábku, perie. Ján Juráš Vyšný perie. Ján Matějka Kútik švábku. Jozef Juráš švábku, perie. Matej Jančo švábkť, našlo. Z. Jančo Párala perie. E. Socháň švábku. Adam Antoška švábku, kvaku, 1.25 m. jlátna. Michal Matějka kapustu, maslo Z. Jančo Rádička 6 vajec, plachtu. Jozef Kováč ;rčmár švábku, perie. Klimko maslo, perie, 5 vajec. J. Moravčík švábku, maslo. Ján Búvala näso. A. Koreň švábku, 4 vajcia, perie. Matej Červeň švábku, mäso. Marka Matějka PI. vábku, 1'60 m. plátna. E. Šuna švábku. Ján Socháň švábku. 1-50 m. plátna. Matej Antoška vábku. Michal Čulman švábku, kvaku. M. Matějka Kútik švábku, 150 m. plátna. Jozef •ntoška švábku M. Dzuroška Debnár švábku, 90 cm. plátna. Z. Kováč Mend, švábku, 0 cm. plátna. Ján Jarabá mäso. Eva Kováč Jarabá švábku. Matej Dzuroška Z švábku. 1. Antoška Sm. mäso. lozef Kováč Horár švábku. M. Dzuroška Kováč švábku. Dzuroška ratia švábku, slaninu, j . Matějka Br. švábku, mäso. M. Červeň Macovček švábku, maslo, dam Juráš švábku, maslo. M. Antoška Chr. švábku, mäso. Ján Čulman mäso. M. Michalko

bku, slaninu, zeleninu. Matej Tryzna švábku. Mária Matějka švábku. Anna Kováč Ad. švábku. Matej Kováč Patier mäso a perie. Z. .Červeň Kaplánka kuru, vd. §t. Labaška švábku. M. Juráš Včela uterák, vajcia. J. Kubány 6 mesačné prasa. Bohuznáma 5 kusov šiat, rajnicu, súdok na mäso.

Vet. Poruba: Eva Stupka l-70 m, plátna. J. Jančuškova 10 vajec, 250 m. plátna. Michal Stromko Jačala hlavnicu. 5 sirôt od Žufov švábku. Kuckárik švábku. Kuchárik vyšný švábku a kvaku. Z. Háčik ml. švábku. Krajci, Hudec, Michal Trnovský, Z. Stupka švábku. Háčik Prem. švábku a kapustu, vd. Mária Tomko 4-30 m. plátna. Štromko Petráš Eva švábku, 4 vajec. M. Repček švábku. Ján Tomko žito. J. Dzuroška švábku. M. Komendák švábku. A. Jančuška švábku. Michal Jančuška jarec. J. Hudec Kápa'švábku. Mária Rakyta perie. J. Šiška mäso, krúpy.

T-rstenô: Adam Dančík, Ján Kostka Viichal Krajci, Michal Dančík, Ján Krajci, Jozef Murgofi,Ján Piatka, J. Repa starší, Matej Jančík, J. Repa ml., Jozef Udvari, ján Vozárik, St. Vozárik, Ján Qajan, Ján Valent a Adam Dančík švábku. Krajci Adam švábku a mäso.

Jalovec: Ján Repčík švábku, 3-25 m. plátna Ján Lepiš Jurik 2 vajcia, švábku. Z. Kello Dzuroška švábku, 4 50 m. plátna. Mária Repčík vankúš a 2 50 m. plátna. Mária Baláž Jozefova švábku, 320 m. plátna. Matej Klimko švábku. Anna Kéllo švábku a hlav­nicu. Jozef Klimko švábku. E. Antoška 2 m. plátna. Matej Danko 7 vajec. Anna Rádi švábku. Mária Ivičiak švábku. Ján Matějka kur. švábku, 2 m. plátna. Ján Jozef Kello švábku, od Chrapov švábku a 2 uteráky. Ján Lepiš Štabár švábku. Michal Matějka švábkn. vd. Zuz. Baláž švábku. Mária Danko Čižmár švábku. M. Seneši perašín. Márian Madaj 2 35 m. plátna. Jozef Kello švábku. Anna Danko 150 m. plátna. Ján Kello nižný 1.90 m." plátna. Jozef Krajci švábku. Ján Tášik mlyn. švábku, Matej Lepiš Štabár švábku. Ján Benda švábku. M. Sochán švábku. Ján Sochán švábku. M. Š. švábku. Zuzanna Švoňavec 10-50 plátna.

Nem. Ľupča: Žofia Urban r. Húska 3 uteráky, vd. Zuz. Kohút r. Kuszý 2 uteráky a 1 p.achtu. vd. Anna Droppa Tomala 1 uterák, 1 kg maku a niečo jabĺčok, ján Koreň 1 uterák a niečo švábky. Mária Chalúpka Slanina 1 uterák a niečo švábky, Jozef Krno 6 kg múky a švábky, vd. Anna Varínsky r. Nedobrý, vd. Eva Mišianko, Ján Stanovský ml. Undrej Gálfy a Daniel Marček švábku.

Vitálišovce: Anna Kubovčík 2 uteráky. Emilia Kubovčik uterák. Maria Mráz uterák. Trnovec: (Sbieraly c Matilda Subulý, Marta a Margita Ondruš, Kamilla Radúch,

Zuzanna Voštiar, Ludmila Laco, Zuzanna Štecho, Anna Kereš, Maria a Zuzanna Vozárik šilovie, Mária Háčik, Terézia Radúch): Voštiar Z. švábku, 2 vajcia, hrnček. Miňovsky Z. kvaku, 2 vajcia, 1 hl. kapusty. Vozárik Matej švábku. Ján Radúch švábku, perašín. Ondrej Laco 1 hl. kapusty, kvaku, kaleráb. Holly Ján n. pšenicu, perašín. Hollý vyšný 1 hl. ka-

4, , U 1_ . . I .' „ ( . . Í . . Í U 1 A-_.M- O _ _ . . J - : « 1 U l 1 + . . I U . ' . ^ l . n Q . . n : ^ n <> h l pusty, bryndzu. J s '.ch i švábku, uterák, 2 vajcia 1 hl. kapusty. J Húska 3 vajcia, 2 hl. kapusty. Voštiar jš. 2 vajcia. Mária Hollý švábku, 1 hl. kapusty, hrnček, múku. J. Subulý mack, kvaku. Ján Čáni bryndzu, kapustu, všábku. J. Voštiar jal. 1 hl. kapusty, múku. Jurko Guoth švábku. Jurko Laco 3 hl. kapusty, miäku, 6 vajec, júrko Petrik kapustu, hrnček. Ján Bačík košelu. Matej Čáni 4 vajcia. Vozárik šmadaj plachtu, 2 uteráky, kapustu, múku. Okálik lohadzu, kapustu, múku, 3 kusy obnosunej odeve. Zuz Varinský 2 vajcia. A. Nemeš kapustu, obrus, švábku. Varinský-Čáni plachtu, 2 uteráky. J Krmeský p. 3 vajcia, švábku, 1 hl. kapusty. Jurko Boroška 1 hl. kapusty. Július Varinský švábku. J. Vozárik p. švábku, kapustu, hrnček. Anna Matějka švábku, starinu. Z. Vozárik Danielova cibufu a cesnak. Jurko Puchy švábku, Anna Gabran švábku, fertušku. Jurko Kováči 6 vajec, pol miery švábky. Ondriš Blajsa 1 hl. kapusty, perašin. Anna Blajsa šatku, švábku. Matej Laco dve vajcia, švábku, hrnček. Ján Borsík pol miery švábky. Jozef Laco perašín, hrnček, švábku. D. Malinčiak pol miery švábky. Ján Rády švábky, hrnček, uterák. Ján Laco kaprál švábky. J o n druš Greš. švábky. D. Štecho vajcia, švábky. A. Obrcian vrecko švábky, šatstvo, uterák. Lizoň uterák. Puchy rubiš pšenice, kapustu. Ján Laco s vršku 2 vajcia, tekvicu. Ján Palinaj 1 hl. kapusty, uterák, pšenice. Háčik šatku, hrebeň, vreckovky, švábku. J. Pa-linaj šipl. 2 hl. kapusty, uterák. Jozef Kadúch zeleninu a krúpy Jozef Varinský kaleráb, uterák, šaty. J. Puchy učiteľ vrecko švábky, šatočky obnosené, lekvár. J. Urban uterák, plachtu, tekvicu. P. Neckár kapustu, švábku, lekvár, bryndzu, 2 uteráky, šatku Jurko Droppa múku. Droppa pri škole švábku, kvaku. Žofia Ondruš uteráky. Mária Subulý ka­pustu, uterák. Anna Subulý 2 hl kapusty. Ján Puchy ridz. švábky. Ľmilia Dlholúcky ka­pustu, vajcia, fizolu. Jurko Metejka 4 vajcia. Peter Šimkovic vajcia. Ján Novák švábku. Ján Laco Keláni 6 vajec, kapustu. Zuzanna Matějka 2 hl. kapusty. Novák hrnč. múky. Jurko Hollý bukových bryndze, múky. Matej Kmeť múky. Ján Rubiš marovie muku, kapustu, 2 uteráky. Peter Babka hrach, múku. Jurko Palinaj kapustu. Ján Petrik múku, švábku, ka­pustu. Jurko Subulý šil. bryndze, šváb:y. Ján Ondruš uč. kapustu, šatstvo. Jurko Kmeť švábku, vajcia, kapustu. Mária Droppa švábku. Laco kakuš pol miery švábky. Potravný spolek 15 kg múky.