Referát č.1: Nástrojová geometria, meranie nástrojových ... · univerzálny uhlomer, stojanový uhlomer, sústružnícky nôž. Tabuľka nameraných a grafickou metódou zistených

Referát č.1: Nástrojová geometria, meranie nástrojových uhlov, pracovná geometria

Úlohy

1. Nakreslite sústružnícky nôž a pomenujte jeho jednotlivé časti.

2. Nakreslite všeobecne rezy jednotlivými nástrojovými rovinami daného sústružníckeho noža.

Zakótujte nástrojové uhly vo všetkých rovinách.

3. Odmerajte uhly daného sústružníckeho noža.

a) Ak je dané: r ,γo. λs (namerané), zostrojte chýbajúce uhly γp ,γf pomocou skráteného diagramu.

b) Ak je dané: r ,αo. λs (namerané), zostrojte chýbajúce uhly αp ,αf pomocou skráteného diagramu.

c) Porovnajte namerané a grafickou metódou zistené hodnoty uhlov – príslušné odchýlky

zdôvodnite.

Pomôcky

univerzálny uhlomer, stojanový uhlomer, sústružnícky nôž.

Tabuľka nameraných a grafickou metódou zistených hodnôt uhlov v príslušných rovinách

uhly Po Pf Pp Ps Pr

merané zostrojené merané zostrojené merané zostrojené merané zostrojené merané

α X X

X

γ X

λs X X

εr X

r X

r´ X

ψr X

4.

Upichovacím nožom rozpichujeme rúrku vonkajšieho priemeru 40 mm a vnútorného priemeru 20 mm.

Zistite zmenu uhlov čela a chrbta v závislosti od zmenšujúceho sa priemeru obrobku, ak r = 90o, f = 0,3

mm. Nôž je v osi obrobku (obrázok nakreslite).

1. Výsledky spracujte do tabuľky.

2. Zistené závislosti vyjadrite graficky.

Dané hodnoty: priemer D (viď tabuľku)

αo = γo =

Tabuľka vypočítaných hodnôt

D (mm) tg=

D

f

.

αoe

γoe

40

38

36

34

32

30

28

26

24

22

20

Referát č.2: Sústruženie a meranie rezných síl

Úlohy 1. Nakreslite hrotový sústruh (schematicky), popíšte jednotlivé časti a šípkami vyznačte smer ich

pohybu.

2. Nakreslite niekoľko spôsobov upínania nástrojov a obrobkov pri sústružení.

3. Popíšte zložky reznej sily pri sústružení, ich pôsobenie a meranie.

4. Experimentálnym meraním zistite veľkosť zložiek reznej sily pri daných podmienkach.

5. Graficky vyjadrite závislosť zložiek reznej sily od posuvu a hĺbky rezu.

6. Klasifikujte tvary triesok pri meniacich sa rezných parametroch a porovnajte ich s teoretickými

závermi.

Podmienky práce

stroj: sústruh SUI 40 s plynulou reguláciou frekvencie otáčania vretena,

nástroj: pravý priamy uberací nôž SK,

obrobok: oceľ 11600.0

Tabuľkový zápis výsledkov merania pri meniacej sa hĺbke rezu

Rezné

parametre

vc = konšt. = (m.min-1)

f = konšt. = (mm)

ap (mm) Ff (N) Fp (N) Fc (N) Tvar triesky

0,5

1,0

1,5

2,0

Tabuľkový zápis výsledkov merania pri meniacom sa posuve

Rezné

parametre

vc = konšt. = (m.min-1)

ap = konšt. = (mm)

f (mm) Ff (N) Fp (N) Fc (N) Tvar triesky

0,09

0,135

0,180

0,210

Graf závislosti zložiek reznej sily od hĺbky rezu ap (vzor)

Graf závislosti zložiek reznej sily od posuvu f (vzor)

0

100

200

300

400

500

600

700

0 0,5 1 1,5 2 2,5

F (

N)

ap (mm)

Závislosť zložiek reznej sily od hĺbky rezu

Ff (N) Fp (N) Fc (N)

0

100

200

300

400

500

600

0 0,05 0,1 0,15 0,2 0,25

F (

N)

f (mm)

Závislosť zložiek reznej sily od posuvu

Ff Fp Fc

Referát č.3: Frézovanie, vŕtanie, hobľovanie, obrážanie a preťahovanie

Úlohy:

1. Nakreslite a vysvetlite princíp frézovania, vŕtania, hobľovania, obrážania a preťahovania.

2. Charakterizujte a nakreslite podsústružené a frézované zuby fréz.

3. Nakreslite skrutkovitý vrták, zakótujte uhly v základnej rovine a pôsobenie rezných síl pri vŕtaní.

Referát č.4: Brúsenie a dokončovacie metódy obrábania

Úlohy:

1. Vysvetlite a nakreslite princíp brúsenia. Vymenujte spôsoby brúsenia rovinnej plochy, vonkajšej

a vnútornej valcovej plochy (jeden spôsob brúsenia nakreslite).

2. Spôsoby označovania brúsnych kotúčov.

3. Nakreslite niektoré tvary brúsnych kotúčov.

4. Nakreslite princíp lapovania, superfinišovania a honovania.

Referát č.5: Technologický postup

Pre zadaný výrobný výkres vypracujte technologický postup výroby súčiastky. Predpokladaný počet

kusov vo výrobnej dávke: xxx ks.

Pokyny pre vypracovanie:

1. Navrhnutie druhu polotovaru, jeho rozmerov.

2. Určenie poradia operácií, vrátane určenia východiskovej základne pre opracovanie.

3. Určenie rozsahu prác v jednotlivých operáciách, presný popis práce v operácií a zhotovenie

operačného náčrtu.

4. Určenie výrobného stroja a pracoviska (vrátane pomocných pracovísk - kontrola a tepelné

spracovanie).

5. Určenie nástrojov a pomôcok pre výrobu.

6. Určenie rezných podmienok (vc, f, ap) a počtu záberov nástroja i.

11. Navrhovanie technologických postupov

Návrh polotovaru

Pri určovaní druhu polotovaru je nutné skontrolovať, či polotovar uvedený na výkrese súčiastky je

zvolený správne, prípadne či predpoklady, ktoré boli pri navrhovaní sa nezmenili. Pre obrábaní menších

súčiastok tvaru hriadeľa a príruby sa volí najčastejšie tyčový materiál. Väčšie členité súčiastky môžeme

vyrábať z výkovkov, prípadne odliatkov s ohľadom na druh použitého materiálu.

a) ak polotovarom bude tyčový materiál

Úlohou je navrhnúť priemer použitej tyče a dĺžku polotovaru, resp. normu spotreby materiálu pre výrobu

jedného kusa a určenie celkovej spotreby materiálu pre zadané výrobné množstvo.

Priemer použitej tyče sa určí z maximálneho priemeru obrábanej súčiastky (Dmax) a prídavku na

opracovanie (p), ktorý môžeme vypočítať podľa vzťahu 11.1.

p = 0,05 Dmax + 2 , mm (11.1)

Výsledný priemer polotovaru Dp vypočítame podľa vzťahu 12.2 a výsledok zaokrúhlime na najbližší

väčší priemer valcovaného materiálu podľa normy.

Dp = Dmax + p , mm (11.2)

Valcované priemery tyčí podľa STN 42 5510 sú od priemeru 6 až do priemeru 26 mm odstupňované

po 1 mm, ďalej priemery 28, 30, 32, 35, 38, 40, 42, 45, 48, 50, 52, 55, 58, 60, 63, 65, 68, ďalej priemery

70 až 130mm odstupňované po 5mm , ďalej priemery 140 až 210 odstupňované po 10mm.

Ťahaná oceľ presnosti h11 sa dodáva podľa STN 42 6510 od priemeru 1,5 do 100 mm približne

rovnakých rozmerov. Vzhľadom k tomu, že tento polotovar je drahší, odporúča sa použiť vtedy, ak

tolerovaný rozmer (h11) prevláda na väčšine povrchu vyrábanej súčiastky.

Výpočet dĺžky polotovaru lp (vzťah 11.3)

lp = lmax + 2 pz.č. + 2 lstr , mm (11.3)

kde

lmax je maximálna výkresová dĺžka súčiastky

pz.č. - prídavok na zarovnanie čela

l str - prídavok na str. jamku (uvažovať len vtedy, ak nesmie strediaca jamka zostať na súčiastke)

Hodnoty prídavkov pz.č. a l str sú uvedené v tab.11.1.

Tab.11.1.

Prídavky na zarovnanie čela pzč (mm)

Prídavky na zarovnanie čela pzč (mm)

lmax < 1000 mm

D < 150 mm………2mm

D >150 mm……....3mm

Prídavok na odstránenie strediacich jamiek lstr (mm)

lstr (mm)

strediaca

jamka d1 0,5 0,75 1 2 3 5 8

typ A 2,5 3 4 7 10 16 -

typ B, C - - - - 8 11 18

Prídavok na prerezanie lpr (mm)

nástroj lpr nástroj lpr

strojový pilový list 1,5 – 2 upichovací nôž

D< 25 3 - 4

pílový kotúč

150 1,5 D= 25 - 60 4 - 8

300 5 D= 25 - 60 8 - 12

600 6

Prídavok na upnutie posledného kusa lK (mm)

D 20 20 - 45 45 - 75 75 - 110

lK 40 50 70 80

Výpočet normy spotreby materiálu na jeden obrobok a pre zadané výrobné množstvo.

Polotovary sa pripravujú (napr. režú) na jednotlivé dĺžky najčastejšie z tyčí, ktoré bývajú dlhé 3, 4 alebo

6 metrov. Pre výpočet normy spotreby materiálu Nm je preto nutné stanoviť prídavok na delenie ld

a prídavok na upnutie posledného kusa z tyče lk. Pre výpočet normy spotreby materiálu pre výrobu

1 ks platí:

Nm = lp + ld + (lk/ počet ks vyrobených z tyče) (11.4)

Na základe vzťahu 11.4 určíme celkovú spotrebu materiálu pre výrobu zadanej výrobnej dávky, resp.

počet potrebných tyčí pre výrobu.

b) polotovarom bude výkovok alebo odliatok

Na výkres sa nakreslia obrysy výrobku a vyznačí sa tu predpokladaný tvar výkovku (odliatku). Príklad

tvaru odliatku je na obr.11.1. Veľkosť úkosov, prídavky na opracovanie, zaoblenia udáva norma.

Informatívny výber veľkostí úkosov, zaoblení a prídavkov na opracovanie výkovkov uvádzajú tab.11.2

a 11.3.

Tab.11.2.

Prídavky na obrábanie voľne kovaných kotúčov (mm)

Vonkajší

priemer d

hotového

výrobku

Výška h hotového výrobku

od

40 63 100 160

do

40 63 100 160 200

od do prídavky na obrábanie pre

d h d h d h d h d h

63 100 8 7 8 7 9 8

100 160 8 7 9 8 9 8 10 9

160 200 9 8 9 8 11 9 13 12 15 13

200 250 10 9 12 9 14 10 16 14 18 16

250 315 12 10 14 10 17 12 20 15 22 18

315 400 16 12 19 13 22 16 24 18

400 500 22 14 25 18 28 22

500 630 25 17 30 22 32 26

Vonkajší

priemer d

hotového

výrobku

Výška h hotového výrobku

od

200 250 315 400 500

do

250 315 400 500 630

od do prídavky na obrábanie pre

d h d h d h d h d h

200 250 20 18

250 315 22 20 24 22

315 400 25 20 26 22 27 25

400 500 29 24 30 25 32 30 35 32

500 630 34 30 36 32 37 33 35 34 40 35

Tab.11.3.

Prídavky na obrábanie zápustkových výkovkov (mm)

Najväčší rozmer

výkovku kolmo

ku smeru rezu

Výška výkovku H

od

18 30 50 80 120 180 250 315

do

od do 18 30 50 80 120 180 250 315 400

18 1,5 2,0

18 30 1,5 2,0 2,0

30 50 2,0 2,0 2,0 2,5

50 80 2,0 2,0 2,5 2,5 3,0

80 120 2,0 2,5 2,5 2,5 3,0 3,5

120 180 2,5 2,5 2,5 3,0 3,0 3,5 4,0

180 250 2,5 2,5 3,0 3,0 3,0 3,5 4,0 4,0

250 315 2,5 2,5 3,0 3,0 3,5 4,0 4,0 4,5 5,0

315 400 2,5 2,5 3,0 3,0 3,5 4,0 4,5 5,0 5,0

400 500 2,5 3,0 3,5 3,5 4,0 4,5 5,0 5,5 5,5

500 630 3,0 3,5 3,5 4,0 4,5 5,0 5,5 5,5

630 800 3,5 3,5 4,0 4,5 5,0 5,5 6,0

Informatívne hodnoty úkosov a zaoblení zápustkových výkovkov:

tvárniaci stroj vnútorné plochy vonkajšie plochy

buchar 1 : 10 až 1 : 5 1 : 20 až 1 : 10

lis

Zaoblenie výplní prechodov a hrán sa volí s ohľadom na pomer f/h, kde f je šírka príslušnej priľahlej časti

výkovku a h je výška výkovku od deliacej roviny. Pre rozsah výšok h (20 – 160 mm) je obvyklý rozsah

polomerov 6 – 30 mm.

Podobne je možné určiť tvar, prídavky na obrábanie a hlavné rozmery odliatkov zo sivej liatiny

a oceľoliatiny. Prídavky na obrábanie určuje norma STN 01 4980, ktorá vychádza zo základného

rozmeru Z, t.j. z max. vzdialenosti obrobených plôch alebo čiar rovnobežných s danou plochou a zo

smerodajného rozmeru S, t.j. z najväčšieho kótovaného rozmeru príslušnej časti odliatku, ktorá leží

v rovine kolmej na smer základného rozmeru.

Na obr.11.1a je základný rozmer pre všetky obrábané plochy Z = b a na obr.11.1b sú pre určenie

prídavkov na obrábanie pre rovinnú plochu rozhodujúce rozmery Z = a, S = D, ale pre obrábanie

vonkajšej a vnútornej valcovej plochy bude platiť Z = D a S = a.

Veľkosť prídavku je určená na základe stupňa presnosti odliatku (1 - 6) základnými smerodajnými

rozmermi. Informatívny výber prídavkov na obrábanie a odporučené hodnoty úkosov pre odliatky zo

sivej liatiny, temperovanej liatiny a oceľoliatiny stupňa presnosti 3 je uvedený v tab.11.4.

a) b)

Obr.11.2. Znázornenie základných rozmerov pre určenie prídavku

a)Z= b

b) pre rovinnú plochu Z=a, S=D, pre obrábanie vonkajšej a vnútornej valcovej plochy

Z =D , S = a

Obr.11.1. Príklad tvaru

odliatku

Tab.11.4.

Prídavky na obrábanie zápustkových výkovkov (mm)

Základný

rozmer (mm)

Smerodajný rozmer (mm)

0 - 30 30 - 80 80 - 180 180 - 315 315 - 500

0 - 30 2,5 2,5 2,5 3 3

30 - 80 2,5 2,5 2,5 3 3

80 - 180 2,5 3 3 3 4

180 – 315 2,5 3 3 4 4

315 - 500 3 4 4 4 4,5

najmenšia hrúbka stien : sivá liatina, temperovaná liatina 4 – 6 mm

najmenší d predliatej diery: d 0,4 h + 10 (mm) h – hĺbka diery

odporučené hodnoty úkosov: ručné formovanie 1 - 3

strojové formovanie 0,5 - 1

Operácia

Technologický postup členíme podľa použitej technológie alebo pracovnej činnosti na jednotlivé

operácie. Operácia je základnou jednotkou pre organizáciu a riadenie práce, plánovanie a evidenciu

výroby. V súlade s STN 01 6331 môžeme definovať pojem operácie takto:

Operácia je ukončená časť technologického procesu, súvislo vykonávaná na jednom pracovisku (stroji),

spravidla jedným alebo skupinou pracovníkov, na pracovnom predmete (obrobku) najčastejšie pri

jednom spôsobe upnutia.

Poznámka:

Z uvedenej definície a zvyklostí v oblasti malosériovej výroby vyplýva, že nie je možné považovať za

jednu operáciu obrábanie vnútorných plôch (dier) pri upnutí v skľučovadle (za vonkajší priemer)

a nasledovné obrábanie vonkajších plôch upnutím za opracovanú dieru, napr. na špeciálny rozpínací tŕň

alebo kužeľový tŕň medzi hrotmi (zmena upnutia a tiež zoradenie stroja).

Počet operácií je závislý od tvaru súčiastky, t. j. od jej geometrickej zložitosti. Čím bude súčiastka

tvarovo zložitejšia a rozmery presnejšie, tým je potrebné použiť väčší počet technologických metód.

Pre vypracovanie poradia operácií platí:

1. Najskôr urobiť všetky hrubovacie operácie alebo prevažnú väčšinu.

2. Opracovať plochy, ktoré budú základňou pre ďalšiu operáciu. (napr. opracovanie diery v prvej

operácii, keď je diera základňou pre všetky ostatné operácie – hľadisko dodržania súosovosti).

3. Opracovať plochy, ktoré sú nutné pre správne vykonanie ďalších operácií. (napr. strediace jamky)

4. Operácie, v ktorých je možnosť výskytu nepodarkov zaradiť na začiatok.

5. Zaradenie tepelného spracovania je závislé od jeho účelu:

a) na zlepšenie funkčných. vlastností súčiastok (tepelné spracovanie sa zaraďuje pred konečné

operácie, napr. pred brúsenie),

b) na zlepšenie obrábateľnosti materiálu (robí sa pred hrubovacími operáciami)

Pre obrábanie je veľmi dôležité určiť základňu pre prvú operáciu, tzv. hrubú základňu, od ktorej do

určitej miery závisí ďalšie spracovanie súčiastky. Pre voľbu hrubej základne platia tieto hlavné zásady:

1. Na súčiastkach, kde sa neobrábajú všetky plochy, volia sa za hrubé základne tie plochy, ktoré sa

nebudú obrábať.

2. Ak sa obrábajú všetky plochy - volia sa tie, ktoré majú najmenšie prídavky na obrábanie. Ju tu

najmenšia pravdepodobnosť vzniku nepodarkov pri obrábaní na iných plochách, ktoré majú väčšie

prídavky.

3. Hrubé základne po opracovaní prvých plôch bývajú nahradené čistými základňami. Hrubé základne

sa majú zásadne použiť len pri prvých operáciách

Pre voľbu obrábaných (čistých) základní platí:

1. Volia sa hlavné plochy konštruktérske, t. j. také ktoré určujú polohu súčiastky pri jej funkcii vo

výrobku.

2. Pri presnom obrábaní voliť za základňu tú plochu, od ktorej je daný tolerovaný rozmer pri tejto

základni. Chyby ustavenia – upnutia sú minimálne.

3. Aby boli čo najmenšie deformácie súčasným pôsobením tlaku a sily upnutia, t. j. základne dostatočne

veľké a čo najbližšie k obrábaným plochám. Spôsob upnutia súčiastky musí byť taký, aby rezná

a upínacia sila nespôsobila deformáciu súčiastky.

4. Za základne voliť také plochy, ktoré zaručujú jednoduchosť prípravku pre upínanie a aby bolo

umožnené jednoduché a rýchle upínanie.

5. Pri obrábaní presných plôch alebo zložitých tvarov vychádzať vždy od tej istej hlavnej (rovnakej)

základne. Každá zmena základne má za následok zväčšenie chyby upnutia a tým aj zmenšenie

presnosti.

6. V prípadoch, keď základne ktoré navrhol konštruktér nevyhovujú z technologického hľadiska, t.j.

technológ pre obrábanie musí zvoliť inú plochu ako navrhol konštruktér pre stanovenie základných

vzťahov rozmerových, tvarových a pod., je nevyhnutné vypočítať nové vzájomné vzťahy

jednotlivých rozmerov, ich polohy a požadované tolerancie.

Vyššie uvedené zásady je možné súhrnne vyjadriť všeobecným (typovým) poradím technologických

etáp výroby strojových súčiastok, ktorý je uvedený v tab.11.5.

Tab.11.5.

Všeobecné poradie technologických etáp výroby súčiastky

Číslo

poradia Obsah technologickej etapy Poznámka

1. Príprava polotovaru Delenie tyčového materiálu

2. Tepelné spracovanie polotovaru Žíhanie - pri výkovku na

zlepšenie obrábateľnosti

3. Obrábanie technologických základní Sústruženie, frézovanie, vŕtanie

4. Hrubovacie operácie Sústruženie, frézovanie, vŕtanie

5. Tepelné spracovanie Žíhanie na odstránenie pnutí po

hrubovaní

6.+ Obrábanie na čisto Sústruženie, frézovanie a pod.

7. Obrábanie pomocných plôch(otvory) Frézovanie, vŕtanie

8.+ Obrábanie tvarových plôch (ozubenie, závity) Frézovanie, obrážanie,

valcovanie

9. Prípravné práce tepelného spracovania Cementácia, nitridácia

10. Obrábanie plôch ďalej tepelne

nespracovaných

Napr. odstránenie cementačnej

vrstvy

11. Tepelné spracovanie Kalenie, popúšťanie

12.+ Dokončovanie operácie funkčých plôch Brúsenie

13.+ Dokončovacie operácie tvarových plôch Brúsenie, ševingovanie,

superfinišovanie

14. Konečná kontrola Rozmerov, úplnosti, funkcie

+ medzioperačná kontrola bude zaradená s ohľadom na tvar a zložitosť danej súčiastky

Poznámka: Kontrola rozmerov a kvality obrobených plôch je súčasťou technologického postupu. Preto

je potrebné, aby boli zaradené do technologického postupu. Uvádzajú sa obvykle ako samostatné

operácie (medzioperačná kontrola) a ich úlohou je overenie správnosti opracovaných rozmerov, ktoré

sú dôležité pre ďalšie opracovanie. Napr. po operácii sústruženia treba venovať zvlášť pozornosť tým

rozmerom, ktoré budú napr. brúsené, t.j. musia mať správny a dostatočný prídavok na brúsenie.

Kontrolné operácie môžu byť predpísané pre každý vyrobený kus alebo pre určitý počet kusov (každý

piaty, desiaty kus a pod.). Kontrola rozmerov, ktoré sú dané rozmerom nástroja (výstružník, preťahovací

tŕň) sa obvykle nerobí ihneď po opracovaní. Toto sa kontroluje pri konečnej kontrole, v závere

technologického postupu.

Označovanie operácií

Poradie operácií sa v technologickom postupe označuje číslicami. Používa sa najčastejšie tzv. číslovanie

obkročné (napr. 5, 10, 15, 20), aby bolo možné napr. pri technologických zmenách výroby vkladať

nové operácie do hotového technologického postupu, napr. 11,12. Z to je hneď zrejmé, ktoré operácie

boli vložené.

Úsek

Každá operácia sa ďalej delí na operačné úseky a operačné úkony. Podľa STN 01 6331 definujeme

operačný úsek ako ukončenú časť operácie, ktorá sa vykonáva bez zmeny prostriedkov technologického

vybavenia (t.j. jedným alebo viacerými nástrojmi) pri nezmenených technologických podmienkach

(rezných parametroch).

Operačný úkon je časť operácie, zložená z činností človeka a zariadení, ktoré nie sú sprevádzané

zmenou vlastností pracovného predmetu, ale sú nevyhnutné pre vykonanie operácie (upnutie obrobku a

pod.). Z výkladu definície úseku je zrejmé, že napr. hrubovanie a obrábanie na čisto sú dva samostatné

úseky, pretože sa vykonávajú pri rôznych rezných podmienkach a najčastejšie aj rôznymi nástrojmi.

Úseky aj úkony sa označujú malými písmenami abecedy postupne a, b, c, d.... V nasledujúcej operácii

opäť začíname písmenom a. Počet úsekov v operácii a tým aj objem prác realizovaný na danom

obrábacom stroji je veľmi úzko spojený s pracovnými možnosťami daného zvoleného stroja, s jeho

nástrojovým vybavením. Napr. v prípade univerzálneho hrotového sústruhu je možné využiť na

obrábanie iba štyri nástroje (štyri sústružnícke nože) upnuté do nožovej hlavy. Vzhľadom na to, že sa

jedná o výrobu malosériovú (práca na zoradenom stroji), nepredpokladá sa výmena nástrojov v nožovej

hlave, čím je jednoznačne vymedzený objem prác vykonaných v danej operácii.

Operačný náčrtok – popis práce

Operačný náčrtok sa kreslí pre každú operáciu, ak je možné ho znázorniť. Výnimku tvorí operácia

tepelného spracovania a kontrola, kde sa operačný náčrtok nekreslí.

Pri kreslení operačného náčrtku sa musia dodržiavať zásady technického kreslenia.

Súčiastka sa kreslí vždy v pracovnej polohe tak, ako je upnutá na použitom obrábacom stroji. Tvar

súčiastky sa kreslí taký, aký bude na konci uvažovanej operácie a je úplne okótovaný , vrátane

vyznačenia predpísanej kvality obrobeného povrchu, odchýlok tvaru a polohy. Plochy obrábané

v danej operácii sa kreslia výrazne hrubšou čiarou, ostatné plochy (opracované v predošlých operáciách)

sa kreslia tenkou čiarou.

Náčrt nemusí byť nakreslený v mierke, ale je dôležité, aby boli dodržané rozmerové proporcie súčiastky.

Pomocou takto zhotoveného operačného náčrtku musí sa dať súčiastka vyrobiť bez výrobného výkresu.

Kóty a rozmery, ktoré sú uvedené v operačnom náčrtku nie sú v mnohých prípadoch zhodné s výrobným

výkresom (napr. v dôsledku prechodu od konštrukčnej k technologickej základni).

Súčasťou operačného náčrtku je tiež vyznačenie spôsobu upnutia obrobku v danej operácii. Spôsob

upnutia sa vyznačí pomocou troch základných značiek pre upínací hrot, upínaciu silu a doraz, resp.

plošnú podperu. Spôsob kreslenia základných značiek a zobrazenie najdôležitejších príkladov upínania

obrobkov sú uvedené v tab.11.6.

Popis práce - operačný náčrtok je doplnený slovne - textom. Tento text sa píše najčastejšie po úsekoch

v infinitíve (sústružiť, frézovať, kontrolovať,...) Popis práce má byť jednoznačný, technicky stručný,

direktívny a zrozumiteľný. Musí presne vystihnúť obsah predpísanej práce v operácii.

Tab.11.6.

Spôsoby upínania obrobkov a ich znázornenie

Základné

upínacie značky

Upínacia sila

Upínací hrot

Plošná podpera

Upnutie medzi hrotmi – unášacie srdce

Upnutie do skľučovadla (klieštiny, upínacej dosky

a čeľustí) a podopretie hrotom

Upnutie do skľučovadla a podopretie lunetou

Upnutie za dieru pomocou čeľustí skľučovadla alebo

na rozpínací tŕň

Upnutie do deliaceho prístroja a hrotu

Upnutie do vŕtacieho prípravku, so stredením za

dieru

Upnutie do prizmatického vŕtacieho prípravku

Upnutie medzi hrotmi a čelné unášanie

Pozn. Čelné hrotové unášače je možné použiť pre hrubovanie len napr. na sústruhu SUK 50 a na špeciálnych

kopírovacích strojoch (SP 12 a pod.), ktoré sú vybavené hydraulickým výsuvným koníkom, ktorý umožňuje

spoľahlivý prenos momentu krútiaceho pomocou čelného unášania. Inak ich je možné použiť v niektorých

prípadoch obrábania na čisto a pri brúsení na hrotových brúskach.

Určenie vhodného obrábacieho stroja

Vhodnosť typu a veľkosť obrábacieho stroja pre výrobu danej súčiastky predovšetkým vychádza:

a) z technologických požiadaviek, ktoré sú určené druhom obrábania (sústruženie, vŕtanie,...),

spôsobom obrábania (hrubovanie, dokončovanie), tvarovou zložitosťou a sériovosťou výroby,

b) z požiadaviek ekonomickej efektívnosti, t.j. hospodárnosti výroby.

Vhodný typ obrábacieho stroja sa určí z katalógu obrábacích strojov na základe požadovaných

parametrov.

Určenie vhodného náradia

V technologickom postupe bude pre každú operáciu uvedené upínacie náradie (prípravky), rezné

nástroje a meradlá (neuvádza sa náradie univerzálne alebo bežné pre vybavenie daného pracoviska).

Potrebné prípravky (upínacie, kontrolné) sa uvádzajú iba slovne bez bližšej charakteristiky – napr. vŕtací

prípravok. Náradie je potrebné uvádzať v takom poradí, v ktorom bude v operácii použité, t.j. po

jednotlivých úsekoch. Uvádza sa v súlade s normou STN s označením rozmerov a tvaru (napr. nôž

20x20 P40 STN 22 3714, skrutkovitý vrták 17 STN 22 1140.

Nenormalizované náradie sa uvedie slovne, napr. preťahovací tŕň pre 28 n6. V tab.11.7 - tab.11.14

je uvedený výber základných sústružníckych nožov, vrtákov, výhrubníkov, výstružníkov, záhlbníkov.

Tab.11.7

Prehľad základných druhov sústružníckych nožov

druh

noža

rezný

materiál vyobrazenie norma

odporučené

použitie, výhody,

nevýhody

vonkajšie

uberacie

priame

RO

STN 22 3514

STN 22 3515 Na hrubovanie

vonkajších

povrchov s kôrou

a prerušovaný rez,

výhodný uhol

nastavenia, tuhá

konštrukcia.

SK

STN 22 3710

STN 22 3711

RO STN 22 3516

STN 22 3517

vonkajšie

uberacie

ohnuté

SK

STN 22 3712

STN 22 3713 Univerzálny na

čelné sústruženie. RO

STN 22 3520

STN 22 3521

vonkajšie

uberacie

stranové

SK

STN 22 3716

STN 22 3717

Na sústruženie

osadených

a štíhlych

súčiastok, malý

radiálny tlak.

RO STN 22 3524

STN 22 3525

vonkajšie

uberacie

čelné

SK

STN 22 3714

STN 22 3715

Na čelné

sústruženie.

vonkajšie

naberacie

SK

STN 22 3718 Na čelné

sústruženie a na

sústruženie

širokých zápichov.

RO STN 22 3530

vonkajšie

hladiace

SK

STN 22 3720 Pre malé hĺbky

rezu, na čisto,

obidva smery

posuvu RO STN 22 3532

vonkajšie

rohové SK

STN 22 3722

STN 22 3723

Pre triesky malého

prierezu pri

sústružení

RO

STN 22 3534

STN 22 3535

osadených

hriadeľov, pre

pozdĺžne a čelné

sústruženie.

vnútorné

uberacie

SK

STN 22 3724 Pre hrubovanie , na

čisto, dovoľuje

veľké vyloženie

nástroja. RO

STN 22 3540

RO

STN 22 3542

Pre hrubovanie ,

a sústruženie

malých priemerov

na čisto, pomerne

veľké vyloženie

nástroja, ľahké

upínanie

vnútorné

rohové

SK

STN 22 3726

Pre vnútorné

povrchy a

osadenia, pomerne

veľké vyloženie

nástroja, ľahké

upínanie, hrot noža

nepriaznivo

namáhaný.

RO

STN 22 3544

RO

STN 22 3548

Pre menšie

priemery pri

veľkom vyložení,

hrot noža

namáhaný.

zapichovacie

vonkajšie

RO

STN 22 3550

STN 22 3551 Pre malú hĺbku

zápichu , ľahké

upínanie do

nožovej hlavy SK

STN 22 3730

STN 22 3731

zapichovacie

vnútorné RO

STN 22 3550

STN 22 3552

Pre malú hĺbku

zápichu , ľahké

upínanie

na zápichy

vnútorných

závitov

RO

STN 22 3586 ľahké upínanie

na vonkajšie

zápichy tvaru

F aG

RO

STN 22 3594

STN 22 3595 ľahké upínanie

na vnútorné

zápichy tvaru

F aG

RO

STN 22 3596

ľahké upínanie do

nožovej hlavy,

dovoľujú veľké

vyloženie

do držiaka na

zápich tvaru

A,B,D a E

RO

STN 22 3597

Vyžaduje špeciálny

držiak

STN 24 2330 pre

A,B,D

STN 24 2331 pre

tvar E

vyvrtávacie

kolmé SK

ÚN 22 3738

ÚN 223739

Na sústruhoch

použiteľné do

vyvrtávacích tyčí

vyvrtávacie

šikmé SK

ÚN 22 3740

ÚN 223741

Na vnútorné

povrchy do

veľkých dĺžok

upichovacie,

držiakové RO

STN 22 3554

Vyloženie je

možné upraviť

podľa

upichovaného

priemeru, je nutný

špeciálny držiak

pravý

závitový

vonkajší

RO

SK

STN 22 3312

STN 223770

Univerzálne

použitie, po úprave

hrotu vhodný pre

všetky stúpania

závitov, ľahké

nastavenie

a upínanie.

Skrátené je možné

použiť do

vyvrtávacích tyčí.

ľavý závitový

vonkajší

RO

SK

STN 223313

STN 223771

závitový

držiakový RO

STN 22 3318

Univerzálne

použitie, po úprave

hrotu vhodný pre

všetky stúpania

závitov, vyžaduje

špeciálny držiak.

závitový

vonkajší

s valc.stopkou

RO

SK

ON 223320 M

G

ON 22 3322 W

Brúsi sa na čele,

vyžaduje špeciálny

držiak.

závitový

kotúčový

hrebienkový

nástrčný

RO

STN 22 3335 M

STN 22 3337 W

Brúsi sa na čele,


držiak

STN 24 1582.

závitový

kotúčový

nástrčný

RO

STN 22 3350 M

STN 22 3352 W

Brúsi sa na čele,


držiak

STN 24 1583.

závitový

vnútorný

RO

SK

STN 22 3515

STN 22 3773

Univerzálne

použitie pre

vnútorné závity, po

úprave vhodný pre

každé stúpania aj

profil, jednoduché

upínanie aj

nastavovanie.

Do vyvrtávacích

tyčí, brúsia sa iba

na čele.

RO

STN 22 3316

RO

ON 22 3321

M

Tab.11.8.

Prehľad základných druhov skrutkovitých vrtákov

druh – charakteristika použitia STN rozsah priemerov (mm)

krátke vrtáky s valcovou stopkou 22 1121 0,6 - 20

dlhé vrtáky s valcovou stopkou 22 1125 2 - 20

vrtáky s valcovou stopkou na húževnatý materiál 22 1127 1,5 - 20

zvlášť dlhé vrtáky s valcovou stopkou 22 1130 1,5 - 20

vrtáky s kužeľovou stopkou 22 1140 5 - 80

vrtáky s kužeľovou stopkou na zvlášť húževnatý materiál 22 1143 5 - 30

vrtáky so zosilnenou kužeľovou stopkou 22 1144 11 - 55

Tab.11.9.

Prehľad základných druhov výhrubníkov


výhrubníky s kužeľovou stopkou 22 1411 9,8 – 31,7

výhrubníky nástrčné 22 1414 23,75 – 99,6

Tab.11.10.

Prehľad základných druhov výstružníkov


strojové výstružníky s valcovou stopkou 22 1430 3 – 10

strojové výstružníky s kužeľovou stopkou 22 1431 5 – 32

nástrčné výstružníky s kužeľovým vŕtaním 22 1432 18 – 36

nástrčné výstružníky so vsadenými nožmi 22 1435 38 – 100

strojové výstružníky na malé diery 22 1496 0,3 – 4

Tab.11.11.

Prehľad náradia pre valcové zahĺbenie hláv skrutiek (STN 02 1131, STN 02 1143)

a)záhlbník s vedením do

diery pre driek

b)záhlbník s vedením do

predvŕtanej diery pre závit

Záv

it M

priemer vŕtanie dier bez protikusa

a)

spoločné vŕtanie dier

s protikusom

b)

d1 D1

záh

lbn

ík S

TN

22

161

0

hĺbka h pre

skrutky STN operácia

I. II. jemný

rad STN

02 1050

02

113

1

02

114

3

záhlbník

STN

22 1612 22 1614

2 2,2 4,3 2 1,4 - 2

2,2 2,4 4,8 2,2 1,6 - 2,2

2,5 2,7 5,3 2,5 1,8 - 2,5

3 3,2 5,8 3 2 - 3,5

3,5 3,7 6,4 3,5 2,4 - 4

4 1,3 7,4 4 2,8 4 4

5 5,3 9,4 5 3,5 5 5

6 6,4 10,5 6 4 6 6

8 8,4 13,5 8 5 8 8

10 10,5 16,5 10 6 10 10

12 13 19 12 12 12

14 15 23 14 8 14 14

16 17 25 16 9 16 16

18 19 28 18 10 - 18

20 21 31 20 11 20 20

22 23 34 22 12 - 22

24 25 37 24 13 24 24 Pri dierach d1 jemný rad je potrebné zraziť ostré hrany pod hlavu skrutky. Diery pre

skrutky: STN 02 1050. Záhlbníky na diery pre valcové hlavy skrutiek: STN 22 1610.

Tab.11.12.

Prehľad náradia pre kužeľové zahĺbenie hláv zápustných skrutiek (s kužeľovou hlavou)

(STN 02 1131, STN 02 1143)

a)záhlbník s vedením do

diery pre driek

b)záhlbník s vedením do

predvŕtanej diery pre závit

Záv

it M

priemer

val

cov

é za

hĺb

enie

z

vŕt

anie

die

r b

ez p

roti

ku

sa.

Záh

lbn

ík S

TN

22

162

0

spoločné vŕtanie

dier s protikusom

d1 D1

operácia

I. II.

záhlbník

STN

22 1621 22 1614

2 2,2 4,2

0,2

2 2

2,2 2,4 4,7 2,2 2,2

2,5 2,7 5,2 2,5 2,5

3 3,2 5,6 0,4

3 3

3,5 3,7 6,7 3,5 3,5

4 4,3 7,8 0,45 4 4

5 5,3 9,3

0,5

5 5

6 6,4 11,4 6 6

8 8,4 15,4 8 8

10 10,5 18,5

1

10 10

12 13 23 12 12

14 15 25 14 14

16 17 28 16 16

18 19 33 18 18

20 21 37 20 20

22 23 37 22 22

24 25 40 2 24 24

Pri dierach d1- jemný rad je potrebné zraziť ostré hrany pod hlavu skrutky.

Výber niektorých najdôležitejších normatívov pre sústruženie vonkajších valcových plôch je uvedený

v tab.11.15 až 11.20. Na určenie potrebných medzioperačných rozmerov funkčných brúsených plôch sú

v tab.11.21 uvedené odporučené hodnoty prídavkov pri brúsení na hrotových brúskach.

Tab.11.13.

Záhlbníky na diery pre valcové hlavy skrutiek s metrickým závitom

a vodiacim čapom do diery pre driek skrutky (STN 22 1610)

Závit

skrutky

Menovitý

priemer

Priemer

vodiaceho

čapu (do

diery pre

driek

skrutky)

Celková

dĺžka

Priemer

upínacej

valcovej

stopky

Morse kužeľ Váha 1 ks

v kg

M 2 4,3 2,2

60 5

0,01

M 2,3 4,8 2,5 0,01

M 2,6 5,3 2,8 0,01

M 3 5,8 3,2 70 6

0,02

M 3,5 6,4 3,7 75 0,02

M4 7,4 4,3 85 7 0,03

M5 9,4 5,3 95 9 0,04

M 6 10,5 6,4 105 10 0,07

M8 13,5 8,4 145 1 0,10

M 10 16,5 10,5 170 0,27

M 12 19 13 195

2

0,36

M 14 23 15 210 0,46

M 16 25 17 220 0,50

M 18 28 19 230 0,75

M 20 31 21 240 0,85

M 22 34 23 270 3

0,90

M 24 37 25 280 1,40

Tab.11.14.

Kužeľové záhlbníky s kužeľovou stopkou (STN 22 1628)

Vrcholový

uhol

Menovitý

priemer

Celková dĺžka Morse kužeľ Váha 1 ks v kg

60

16 100 1 0,03

22 120 2

0,18

32 140 0,35

45 180 3 0,91

90

16 95 1 0,09

22 115 2 0,20

32 130 0,27

45 160 3 0,60

63 180 0,98

120 32 115 2 0,87

63 160 3 1,50

Určenie rezných podmienok

Pred určením rezných podmienok sa určí druh obrábaného materiálu a geometria rezného nástroja,

prípadne rezné prostredie. Ďalej sa určujú optimálne rezné podmienky podľa zvolenej výrobnej metódy.

Voľba vhodného rezného materiálu a geometrie rezného klina je záležitosť pomerne zložitá a bude

zjednodušená na predpísanie vhodného nástroja jeho normou, napr. uberací stranový pravý sústružnícky

nôž 20x20 STN 22 3716.

Postup stanovenia rezných podmienok z normatívov:

určí sa skupina obrábateľnosti obrábaného materiálu,

určia sa hospodárne rezné podmienky.

Tab.11.15.

Normatívy SÚSTRUHY

Nástroje: nože z RO

uberacie priame, ohnuté,

stranové a rohové

(rohové do f=0,5mm)

opotreb. na chrbte: VBk=0,4 mm do f=0,5mm

VBk=0,8 mm od f=0,18mm

Trvanlivosť reznej hrany: 45 min

Vonkajšie sústruženie

- hrubovanie

Základné rezné

podmienky

Podmienky práce:

Povrch bez kôry, neprerušovaný rez,

použitá emulzia

hĺbka

rezu ap

(mm)

Polomer zaoblenia hrotu noža r (mm)

0,5 1 2

f 0,10 0,12 0,18 0,25 0,35 0,50 0,70 1,0

0,5

vc

Fc

Pel

74

170

0,32

69

180

0,32

64

190

0,32

58

240

0,32

52

310

0,42

1,5

vc

Fc

Pel

60

510

0,74

56

530

0,74

52

560

0,74

48

710

0,80

42

920

0,9

37

1220

1,7

3

vc

Fc

Pel

54

1030

1,28

51

1060

1,28

48

1110

1,28

42

1420

1,39

38

1840

1,72

34

2430

1,92

29

3100

2,14

5

vc

Fc

Pel

48

1710

1,92

44

1760

1,92

41

1850

1,92

37

2960

2,56

33

3070

2,35

29

4050

2,88

26

5200

3,21

23

6850

3,74

8

vc

Fc

Pel

43

2740

2,78

40

2820

2,67

37

2960

2,56

33

3780

2,88

29

4900

3,42

26

6500

4,06

23

8300

4,60

20

11000

5,35

10

vc

Fc

Pel

35

3700

3,10

31

4700

3,42

27

6150

3,95

24

8100

4,70

21

10400

5,24

18

13700

5,99

15

vc

Fc

Pel

31

5550

4,06

28

7100

4,81

25

9200

5,56

22

12200

6,42

19

15600

7,27

17

20600

8,23

20

vc

Fc

Pel

18

16200

7,06

16

20700

8,13

15

27400

9,63

povrch

s kôrou

valcovaný

kv2

1 prerušovaný rez kv3 0,8

zápustkový

výkovok 0,85 trvanlivosť

45 60 90 120

výkovok,

odliatok 0,75

kv4 1 0,96 0,89 0,85

obrábateľnosť 8b 9b 10b 11b 12b 13b 14b 15b 16b

pevnosť

(MPa) kF1 kv1 0,25 0,32 0,4 0,5 0,63 0,8 1 1,26 1,6

350 0,71

Kp1

1,14

400 0,78 0,98 1,25

450 0,83 0,83 1,05 1,33

500 0,88 0,71 0,88 1,11 1,41

600 1 0,63 0,80 1 1,26 1,60

700 1,10 0,55 0,70 0,88 1,10 1,39

800 1,20 0,39 0,48 0,60 0,76 0,96 1,20

900 1,28 0,32 0,41 0,51 0,64 0,81 1,03

1000 1,37 0,34 0,44 0,55 0,69 0,87

1100 1,46 0,37 0,47 0,59 0,73

1200 1,54 0,39 0,50 0,62

1300 1,63 0,41 0,52

RO 14b

Tab.11.16.


Nástroje: nože zo SK


stranové a rohové


Max.opotreb. na chrbte: VBk=0,8 mm



- hrubovanie

Základné rezné

podmienky

Podmienky práce:

Povrch bez kôry, neprerušovaný rez, bez

chladenia

hĺbka

rezu ap

(mm)


0,5 1 2

f 0,10 0,12 0,18 0,25 0,35 0,50 0,70 1,0

0,5

vc

Fc

Pel

237

170

1,01

231

180

1,01

221

190

1,01

214

240

1,24

201

310

1,46

1,5

vc

Fc

Pel

207

510

2,48

203

530

2,48

194

560

2,59

188

710

3,16

176

920

3,84

159

1120

4,18

144

1550

5,19

3

vc

Fc

Pel

187

1030

4,52

183

1060

4,52

175

1110

4,52

169

1420

5,65

158

1840

6,78

143

2430

8,13

129

3100

9,37

116

4100

11,18

5

vc

Fc

Pel

164

1760

6,78

158

1850

6,78

155

2360

8,5á

144

3070

10,39

131

4050

12,43

117

5200

14,23

106

6850

16,95

8

vc

Fc

Pel

148

2960

10,28

142

3780

12,54

134

4900

15,36

120

6500

18,30

109

8300

21,24

94

13700

30,51

10

vc

Fc

Pel

142

3700

12,31

136

4700

15,02

128

6150

18,53

115

8100

21,80

105

10400

24,86

94

13700

30,51

15

vc

Fc

Pel

126

7100

20,90

120

9200

25,99

106

12200

30,51

98

15600

36,16

87

20600

41,81

povrch

s kôrou

valcovaný

kv2


zápustkový

výkovok 0,85 trvanlivosť 20 30 45 60 90

výkovok,

odliatok 0,75

kv4 1 0,96 0,89 0,85


pevnosť

(MPa) kF1 kv1 0,25 0,32 0,4 0,5 0,63 0,8 1 1,26 1,6

350 0,71

kp1

1,14

400 0,78 0,98 1,25

450 0,83 0,83 1,05 1,33

500 0,88 0,71 0,88 1,11 1,41

600 1 0,63 0,80 1 1,26 1,60

700 1,10 0,55 0,70 0,88 1,10 1,39

800 1,20 0,39 0,48 0,60 0,76 0,96 1,20

900 1,28 0,32 0,41 0,51 0,64 0,81 1,03

1000 1,37 0,34 0,44 0,55 0,69 0,87

1100 1,46 0,37 0,47 0,59 0,73

1200 1,54 0,39 0,50 0,62

1300 1,63 0,41 0,52

P20

Tab.11.17.




stranové a rohové





- hrubovanie

Základné rezné

podmienky

Podmienky práce:

Povrch bez kôry, neprerušovaný rez, bez

chladenia

hĺbka

rezu ap

(mm)


1 2

f 0,50 0,70 1,0 1,25 1,6 2,0

3

vc 114 105 99 97 92 -

Fc 2440 3120 4120 4920 6000 -

Pel 6,54 7,73 9,63 11,18 12,97 -

5

vc 104 97 91 89 85 82

Fc 4050 5200 6850 8200 10000 11800

Pel 9,87 11,66 14,75 17,49 19,63 22,25

10

vc 92 85 79 76 72 70

Fc 8100 10400 13700 16400 20000 23600

Pel 17,49 20,23 24,29 29,75 33,32 38,08

15

vc 80 76 72 70 69

Fc 12200 15600 20600 24600 30000

Pel 22,96 27,37 34,51 40,46 47,60

20

vc 76 71 67 65 63

Fc 16200 20700 27400 32800 40000

Pel 28,56 34,51 42,84 49,98 59,50

povrch

s kôrou

valcovaný

kv2


zápustkový

výkovok 0,9 trvanlivosť 30 45 60 90

výkovok,

odliatok 0,85

kv4 1 0,84 0,76 0,64


pevnosť

(MPa) kF1 kv1 0,25 0,32 0,4 0,5 0,63 0,8 1 1,26 1,6

350 0,71

kp1

1,14

400 0,78 0,98 1,25

450 0,83 0,83 1,05 1,33

500 0,88 0,71 0,88 1,11 1,41

600 1 0,63 0,80 1 1,26 1,60

700 1,10 0,55 0,70 0,88 1,10 1,39

800 1,20 0,39 0,48 0,60 0,76 0,96 1,20

900 1,28 0,32 0,41 0,51 0,64 0,81 1,03

1000 1,37 0,34 0,44 0,55 0,69 0,87

1100 1,46 0,37 0,47 0,59 0,73

1200 1,54 0,39 0,50 0,62

1300 1,63 0,41 0,52

P40 14b

Tab.11.18.


Nástroje: nože z RO , zo SK


stranové a rohové


Max.opotreb. na chrbte: VBk=0,4 mm pre IT10 - 14

: VBk=0,2 mm pre IT6 - 9

Trvanlivosť reznej hrany: 45 min pre SK

60 min pre RO


- dokončovanie

Základné rezné

podmienky

Podmienky práce:

RO – chladenie emulziou

SK – bez chladenia

Pri sústružení mäkších ocelí nožmi z RO na Ra =

1,6 až 3,2 m, treba len v niektorých prípadoch

voliť iný spôsonb konečného opracovania.

Rezný materiál RO P10 P20

Ra

(m)

ap

(mm) r

(mm)

0,5 1 2 0,5 1 2 0,5 1 2

1,6

0,5 vc

f

85

0,05

73

0,08

68

0,10

277

0,11

260

0,14

244

0,18

186

0,10

182

0,12

177

0,16

1 vc

f

81

0,05

68

0,08

63

0,10

249

0,10

238

0,124

227

0,18

165

0,09

161

0,11

159

0,146

1,5 vc

f

79

0,04

65

0,07

59

0,09

227

0,09

219

0,11

208

0,14

155

0,08

150

0,10

145

0,13

3 vc

f

62

0,07

56

0,09

203

0,10

195

0,12

139

0,09

136

0,10

3,2

0,5 vc

f

70

0,09

59

0,14

55

0,18

244

0,18

233

0,22

216

0,28

177

0,16

175

0,18

171

0,22

1 vc

f

64

0,09

53

0,14

49

0,18

222

0,16

210

0,20

199

0,28

155

0,14

155

0,17

152

0,21

1,5 vc

f

64

0,07

53

0,12

48

0,16

208

0,14

199

0,18

188

0,22

148

0,12

143

0,16

140

0,20

3 vc

f

51

0,11

44

0,14

183

0,16

173

0,20

129

0,14

127

0,18

6,3

1 vc

f

51

0,16

47

0,20

44

0,25

204

0,22

194

0,28

183

0,35

152

0,20

150

0,24

145

0,31

1,5 vc

f

50

0,14

46

0,18

42

0,22

193

0,20

185

0,25

177

0,32

141

0,18

139

0,22

136

0,28

3 vc

f

42

0,16

38

0,20

168

0,22

159

0,28

125

0,20

123

0,25

12,5

1 vc

f

44

0,25

41

0,32

38

0,40

188

0,31

179

0,40

168

0,50

148

0,28

145

0,33

141

0,42

1,5 vc

f

42

0,22

38

0,28

35

0,35

180

0,28

170

0,36

164

0,45

136

0,26

134

0,31

131

0,40

3 vc

f

35

0,25

32

0,31

155

0,31

146

0,40

120

0,28

116

0,35


kv1 0,25 0,32 0,4 0,5 0,63 0,8 1 1,26 1,6

trvanlivosť kv4 30 45 60 90 120

RO 1,13 1,07 1 0,93 0,89 Tolerancia

IT 6 - 7 8 - 9

10

-

11

12

-

14

P10 1,11 1 0,93 0,84 0,77 kT 0,65 1

P20 1,13 1 0,91 0,81 0,74

14b RO,

P10 -

P20

Tab.11.19.




stranové a rohové





Základné rezné

podmienky

Podmienky práce:

Povrch bez kôry, neprerušovaný rez, bez chladenia

hĺbka

rezu

ap

(mm)


0,5 1 2 3

f

(mm) 0,10 0,12 0,18 0,25 0,35 0,50 0,70 1,0 1,25 1,60

0,5

vc

Fc

Pel

166

100

0,39

161

100

0,39

148

120

0,39

140

130

0,45

1,5

vc

Fc

Pel

139

290

0,91

135

310

0,96

124

340

0,96

117

390

1,08

108

450

1,14

104

530

1,25

3

vc

Fc

Pel

127

590

1,71

122

620

1,82

106

770

1,93

98

900

2,05

93

1050

2,28

89

1400

2,96

84

1950

3,87

5

vc

Fc

Pel

117

980

2,5

113

1040

2,7

105

1150

2,7

98

1290

3,0

91

1500

3,2

87

1750

3,5

83

2350

4,6

79

325

0

5,9

75

4000

7,1

8

vc

Fc

Pel

108

1560

4,0

105

1660

4,1

97

1830

4,1

91

2050

4,3

84

2400

4,8

80

2800

5,2

76

3750

6,7

73

520

0

8,9

70

6400

10,3

67

8000

12,5

10

vc

Fc

Pel

106

1950

4,8

103

2100

5,0

95

2300

5,1

89

2600

5,4

82

3000

5,7

78

3500

6,4

74

4700

8,1

71

650

0

10,7

67

8000

12,5

65

10000

15,2

15

vc

Fc

Pel

98

2950

6,7

95

3100

6,8

88

3450

7,1

82

3900

7,5

76

4500

8,1

73

5250

8,9

70

7100

11,4

66

980

0

15,0

63

12000

17,6

62

15000

21,5

obrábateľnosť 9a 10a 11a 12a 13a

kv1 0,63 0,8 1 1,26 1,6

kv2 0,9 1

tvrdosť (HB) kF1

140 0,84

kp1

1,35

150 0,87 1,1 1,39

160 0,9 0,9 1,13 1,44

170 0,94 0,94 1,18

180 0,97 0,78 0,97 1,22

190 1 0,80 1 1,26

200 1,02 0,82 1,02 1,28

210 1,05 0,66 0,84 1,05

220 1,08 0,68 0,87 1,08

230 1,11 0,70 0,89

240 1,15 0,73 0,92

250 1,18 0,74

260 1,21 0,76

prerušovaný rez

kv3 0,85

trvanlivosť

kv4

30 45 60 90 120

1 0,86 0,79 0,69 0,62

K10 11a

Tab.11.20.


Nástroje: nože zo SK hladiace


stranové a rohové





dokončovacie

Základné rezné

podmienky

Podmienky práce:

bez chladenia

Drsnosť povrchu sa posudzuje vzhľadom alebo

z grafického záznamu zo snímacieho prístroja

s vylúčením nerovností, spôsobených pórovitosťou

Priemer d

od - do ap

do r

Drsnosť Ra (m)

do 40

1,6 3,2 6,3

0,5 0,5 vc

f

92

0,18

88

0,28

1,5 0,5 vc

f

84

0,13

83

0,19

78

0,29

3 0,5 vc

f

76

0,29

41 – 250

0,5 1 vc

f

87

0,22

85

0,33

1,5 1 vc

f

83

0,16

82

0,25

77

0,35

3 1 vc

f

75

0,30

od 251

0,5 2 vc

f

85

0,29

82

0,40

1,5 2 vc

f

77

0,22

74

0,33

70

0,48

3 2 vc

f

68

0,40

obrábateľnosť 9a 10a 11a 12a 13a

kv1 0,63 0,8 1 1,26 1,6

Povrch s kôrou kv2 0,85 1

Pre malé priemery sa rezná rýchlosť stanoví s ohľadom na maximálnu frekvenciu otáčania vretena stroja.

K10 11a

Tab.12.21.

Veľkosť prídavkov „a“ pre vonkajšie brúsenie medzi hrotmi

Rozmery v mm

menovitý

rozmer

D

Dĺžka brúsenej súčiastky Ls

do 160 od 160 do 400

info

rmat

ívn

a d

rsno

sť p

ov

rchu

pre

d b

rúse

ním

Ra(

m)

prídavok pre

súčiastky

do

lná

od

chý

lka

op

erač

néh

o

rozm

eru

/

prídavok pre

súčiastky

dolná odchýlka rozmeru od do

tep

eln

e

nes

pra

co-

van

é

tep

eln

e

spra

cov

ané

tep

eln

e

nes

pra

co-

van

é

tep

eln

e

spra

cov

ané

10 0,20 0,25 - 0,060 0,30 0,35 - 0,100

3,2

10 18 0,25 0,30 - 0,080 0,30 0,40 - 0,100

18 30 0,30 0,35 - 0,100 0,35 0,45 - 0,100

30 50 0,30 0,40 - 0,100 0,40 0,50 - 0,100

50 80 0,35 0,45 - 0,120 0,40 0,55 - 0,120

80 120 0,40 0,50 - 0,140 0,45 0,60 - 0,140

6,3 120 180 0,45 0,55 - 0,160 0,50 0,65 - 0,160

180 250 0,50 0,60 - 0,180 0,55 0,70 - 0,180

250 355 0,60 0,70 - 0,220 0,65 0,75 - 0,220 12,5

355 500 0,60 0,70 - 0,220 0,65 0,80 - 0,250

/ Horná odchýlka operačného rozmeru Da je rovná nule.

menovitý rozmer

D

Dĺžka brúsenej súčiastky Ls

od 400 do 800 od 800 do 1200

info

rmat

ívn

a

drs

no

sť p

ov

rch

u

pre

d b

rúse

ním

Ra(

m)

prídavok pre

súčiastky

do

lná

od

chý

lka

op

erač

néh

o

rozm

eru

/

prídavok pre súčiastky

do

lná

od

chý

lka

op

erač

néh

o

rozm

eru

od do

tep

eln

e

nes

pra

co-

van

é

tep

eln

e

spra

cov

ané

tep

eln

e

nes

pra

cov

a

né

tep

eln

e

spra

cov

ané

10

3,2

10 18 0,35 0,45 - 0,100

18 30 0,40 0,50 - 0,100 0,45 0,55 - 0,120

30 50 0,40 0,55 - 0,100 0,45 0,60 - 0,140

50 80 0,45 0,55 - 0,120 0,50 0,60 - 0,140

80 120 0,50 0,60 - 0,140 0,50 0,65 - 0,140

6,3 120 180 0,55 0,65 - 0,160 0,55 0,70 - 0,160

180 250 0,60 0,70 - 0,180 0,60 0,75 - 0,180

250 355 0,65 0,75 - 0,220 0,70 0,75 - 0,220 12,5

355 500 0,70 0,80 - 0,250 0,80 1,00 - 0,250

/ Horná odchýlka operačného rozmeru Da je rovná nule.

Postup stanovenia rezných podmienok z normatívov-

D

D

+

a Ls

Najskôr sa z tab.11.22 alebo z tab.11.23 určí skupina obrábateľnosti. Je tu uvedený výber najčastejšie

obrábaných materiálov a ich skupiny obrábateľnosti. Napr. ak obrábame materiál 14 100.3, zistíme

v tab.11.22 jeho triedu obrábateľnosti 12b. Po stanovení triedy obrábateľnosti zistíme pomocou

normatívov hospodárne rezné podmienky.

Tab.11.22.

Obrábateľnosť bežne používaných ocelí

STN vyhotovenie index stav

mechanické hodnoty triedy obrábateľnosti

pevnosť

(MPa)

tvrdosť max.

(HB)

sústruženie

hobľovanie

frézovanie

vŕtanie

11 373 tyče,

výkovky b 1 440 127 15b 14b

11 500

tyče,

výkovky a 0; 1 600 173 15b 15b

tyče do 30 a 0 910 271 13b 13b

11 600

tyče,

výkovky b 0; 1 700 200 14b 14b

tyče a 0 1030 295 12b 12b

11 700

tyče,

výkovky b 0 830 237 12b 12b

tyče a 2 830 237 12b 12b

11 800

tyče,

záp.výkovky b 0 980 282 12b 12b

tyče b 1 980 282 11b 11b

12 010

cem.

výkovky

tyče,

b 0; 1 550 158 16b 15b

tyče a 2 530 152 16b 15b

3 440 127 15b 14b

tech. príd. c - 440 127 15b 14b

jadro d 4 630 192 15b 15b

kalený a 4 HRC 62 -

12 050

výkovky

tyče, b

1 680 197 14b 14b

3 630 188 15b 15b

6 740 225 13b 13b

tyče a 0 990 280 12b 12b

12 060

výkovky

tyče, b

0;1 880 253 13b 13b

3 690 202 14b 14b

6 830 253 12b 12b

tyče a 0 990 286 12b 12b

13 240

tyče,

výkovky

a

b 0,6 900 260 11b 11b

tyče,

výkovky b 3 750 217 12b 12b

tyče,

výkovky

a

b 7 1030 317 10b 10b

14 100 tyče,

výkovky b

3 780 225 12b 12b

4 HRC 62 - -

14 220

tyče,

výkovky b

0 840 240 13b 13b

1 670 192 14b 14b

3 680 197 14b 14b

6 880 268 12b 12b

technol.

príd.

c - 1050 300 11b 11b

jadro d 4 1240 375 10b 10b

kalený e 4 HRC 63- - -

15 260 tyče,

výkovky a, b

3 780 225 13b 13b

6 980 300 11b 11b

7 1030 317 10b 10b

16 240 tyče,

výkovky b

0 930 270 12b 12b

3 710 206 14b 14b

6 860 263 12b 12b

7 930 285 12b 12b

16 720

cement.

výkovky b

3 930 269 12b 12b

7 1430 430 9b 9b

9 1190 341 11b 11b

kalený,

jadro d 4 1270 385 10b 10b

17 436 výkovky b 4 630 181 6b 6b

9 860 262 5b 5b

19 810 výkovky,

tyče

b 3 920 265 9b 9b

4 HRC 63 - -

19 856 výkovky,

tyče

b 3 960 275 9b 9b

4 HRC 62 - -

Tab.11.23.

Obrábateľnosť vybraných liatin a liatych ocelí

STN vyhotovenie stav

mechanické hodnoty triedy obrábateľnosti

pevnosť

(MPa)

tvrdosť max.

(HB)

sústruženie

hobľovanie

frézovanie

vŕtanie

42 23 03 tvárna liatina

nelegovaná

- 500 180 12a 12a

42 23 09 - 650 240 10a 10a

42 2410

sivá liatina

- - 210 11a 11a

42 2420 - - 240 10a 10a

42 2430 - - 260 10a 10a

42 2531

temperovaná

feritická

s čiernym

lomom

- - 180 12a 12a

42 2520

temperovaná

perlitcká

s bielym

lomom

- - 220 11a 11a

42 2630 oceľ na

odliatky

1 520 150 15b 15b

5 520 150 15b 15b

42 2715 oceľ na

odliatky

9 740 214 12b 12b

6 880 268 11b 11b

Poznámky:

Označenie stavu materiálu podľa STN 42 0002

0 – tepelne nespracovaný (prírodný)

1 – normalizačne žíhaný

2 – žíhaný (s uvedením spôsobu žíhania)

3 – žíhaný na mäkko

4 – kalený alebo kalený a popustený pri nízkych teplotách

5 – normalizačne žíhaný a popustený

6 – zušľachtený na dolnú pevnosť, ktorá je obvyklá pri príslušnej oceli

7 – zušľachtený na strednú pevnosť, ktorá je obvyklá pri príslušnej oceli

8 – zušľachtený na hornú pevnosť, ktorá je obvyklá pri príslušnej oceli

9 – špeciálne spracovanie

Index druhu materiálu podľa východzieho alebo technologického spracovania a – ťahaný za studena

b – ťahaný, kovaný alebo valcovaný za tepla

c – technologický prídavok obrábaný po cementácii (ochrana proti nasýteniu)

d – jadro materiálu po cementácii a kalení

e – cementovaná plocha po kalení

Príklad:

Spôsob určenia rezných podmienok pre hrubovanie

Obrábaný materiál 14 100.3, Rm = 700 MPa, hrubovanie valcovej plochy výkovku 120 mm na 110

mm, drsnosť obrobenej plochy Ra = 12,5 m, nôž 20 x20 P40 STN 22 3716, jedná sa o neprerušovaný

rez, obrábanie za sucha.

Trieda obrábateľnosti pre zadaný materiál 12b (tab.11.22).

Na určenie rezných podmienok použijeme normatív – tab.11.17 (P40):

a) T optN = 30 min.

b) Určíme hĺbku rezu – obrábanie na jeden záber i= 1, ap = 5mm.(max. úber a min. počet

záberov.

c) Volíme polomer zaoblenia nástroja r = 1mm a pre tento posuv f= 0,7 mm.

d) V uvedenej tabuľke odčítame pre , ap = 5mm, f= 0,7 mm :

e) vc= 97 m.min-1, Fc = 5200 N, Pel = 11,66 kW

Takto stanovené rezné podmienky platia pre triedu obrábateľnosti 14b. Pre triedu obrábateľnosti 12b je

potrebné, aby sme uvedené hodnoty vynásobili príslušnými koeficientmi:

kv1 = 0,63 – pre reznú rýchlosť, kF1 = 1,10 – pre reznú silu, kp1 = 0,70 – pre príkon elektromotora, t.j.:

vc : 97 . 0,63 = 61 m.min-1 ,

Fc: 5200 . 1,1 = 5720 N,

Pel 11,66 . 0,7 = 8,2 kW

Vzhľadom na to, že sa jedná o povrch výkovku s okujami musíme hodnotu reznej rýchlosti vynásobiť

koeficientom kv2 = 0,85. Pre výslednú reznú rýchlosť teda platí:

v30 = vc . kv1. kv2= 97 . 0,63 . 0,85 = 52 m.min-1.

Poznámka:

V prípade obrábania za podmienok prerušovaného rezu sa použije naviac koeficient kv3. Ak je

nevyhnutné, použiť koeficienty kv2 a kv3, použijeme iba jeden a to ten, ktorý je menší. Pre inú ako

základnú trvanlivosť sa rezná rýchlosť prepočíta koeficientom kv4. V tomto prípade sa koeficientom kv4

prepočítava aj výkon elektromotora. Koeficienty kv2 a kv3 nie sú uvedené pre spekané karbidy P10, ktorý

nie je vhodný na obrábanie povrchov s okujami (liacou kôrou) a nie sú tiež vhodné pre podmienky

prerušovaného rezu. Na záver výpočtov rezných podmienok zvolíme obrábací stroj z hľadiska Pinst

Pel.

Príklad:

Spôsob určenia rezných podmienok pre obrábanie na čisto

Obrábaný materiál 14 100.3, Rm = 700 MPa, obrábanie na čisto 120 mm na

118 h7, drsnosť obrobenej plochy Ra = 1,6 m, nôž 20 x20 P10 STN 22 3720, obrábanie za sucha.

Na určenie rezných podmienok použijeme normatív – tab.11.18.

a) T optN = 30 min.

b) Hĺbka rezu ap je daná prídavkom (musí zaistiť odstránenie stôp a narušenej vrstvy po

predchádzajúcej operácii), mm 1 2

118 - 120 ap .

c) Pre požadovanú drsnosť Ra = 1,6 m, nástroj P10 a polomer r = 1mm odčítame

v tab.11.18:

vc = 238 m.min-1 , f = 0,12 mm

Tieto hodnoty platia pre obrábateľnosť 14b a T = 45 min.

Pre zadané hodnoty vyhľadáme opravné koeficienty kv1 = 0,63 (12b), kv4 = 1,11 (T= 30´) a kT = 0,65

(IT = 8). Pre výslednú reznú rýchlosť teda platí: v30 = 238 . kv1. kv4 . kT =

= 238 . 0,63 . 1,11 . 0,65 = 107 m.min-1.

Na obr.11.3 je uvedený príklad vypracovaného technologického postupu.

Obr.11.3. Technologický postu výroby súčiastky

Referát č.5: Tvorba technologických postupov

Pre zadaný výrobný výkres vypracujte technologický postup výroby súčiastky. Predpokladaný počet

kusov vo výrobnej dávke: xxx ks.

Pokyny pre vypracovanie:

7. Navrhnutie druhu polotovaru, jeho rozmerov.

8. Určenie poradia operácií, vrátane určenia východiskovej základne pre opracovanie.

9. Určenie rozsahu prác v jednotlivých operáciách, presný popis práce v operácií a zhotovenie

operačného náčrtu.

10. Určenie výrobného stroja a pracoviska (vrátane pomocných pracovísk - kontrola a tepelné

spracovanie).

11. Určenie nástrojov a pomôcok pre výrobu.

12. Určenie rezných podmienok (vc, f, ap) a počtu záberov nástroja i.

Documents

Referát č.1: Nástrojová geometria, meranie nástrojových ... · univerzálny uhlomer, stojanový uhlomer, sústružnícky nôž. Tabuľka nameraných a grafickou metódou zistených