Reforma Európskej únie · 1. EÚ – viac či menej integrácie Od podpísania Maastrichtskej zmluvy, teda asi o dekádu dlhšie ako je Slovensko členom, prešla Európska únia

Reforma Európskej únie | Február 2019Richard Sulík | [email protected] | +421 903 870 100

8

9

11

13

20

24

36

55

64

69

70

75

ObsahPríhovor

1. EÚ – viac či menej integrácie?

2. Členstvo v EÚ ako kľúčový záujem SR

3. EÚ po 60 rokoch – kritický stav

4. Princípy fungovania Európskej únie

A. Inštitucionálny pilier

B. Fiškálny pilier (rozpočet EÚ)

C. Monetárny pilier (pravidlá eurozóny)

D. Bezpečnostný pilier

Záver

Prílohy

Zoznam skratiek

1. Spoločný trh

2. Zmluvné spoločenstvo dodržujúce dohody

3. Automatické sankcie

4. Princíp subsidiarity

5. Zákaz diskriminácie

6. Princíp flexibility

Princípy fungovania EÚ podľa SaS

1. Vrátenie 13 právomocí EÚ členským štátom2. Zriadenie subsidiárneho súdu3. Vyšetrovacie právomoci pre OLAF4. Dohoda o voľnom obchode so všetkými demokratickými krajinami5. Brexit6. Pozastavenie rozširovania EÚ7. Princíp one in - two out8. Sunset klauzula

9. Viacročný finančný rámec a. VFR 2014-2020 b. VFR 2021-2027 c. Porovnanie VFR 2014-2020 a 2021-2027 d. VFR 2021-2027 podľa SaS10. Zoštíhlenie európskej administratívy a. Zrušiť Európsky hospodársky a sociálny výbor b. Zrušiť Výbor regiónov c. Znížiť počet parlamentných výborov z 22 na 14 d. Znížiť počet europoslancov na polovicu e. Jedno sídlo europarlamentu f. Znížiť počet komisárov na polovicu g. Zrušiť rotujúce predsedníctvo h. Zrušiť rôzne agentúry EÚ11. Saldovanie platieb do rozpočtu s nárokmi na eurofondy12. Pozastavenie plnenia dlhodobých cieľov13. Zníženie eurofondov a obmedzenie len na verejné projekty14. Postupné rušenie poľnohospodárskych dotácií15. Zrušenie Junckerovho investičného balíčka16. Nie fiškálnej harmonizácii

17. ECB nesmie financovať verejný dlh18. Zrušenie trvalého eurovalu19. Odmietnutie spoločného ručenia vkladov20. Rozhodovanie v ECB podľa základného imania21. Odstrihnutie hriešnikov z úverovej podpory ECB22. Konkurzný poriadok pre štáty eurozóny

23. Spoločná ochrana schengenských hraníc24. Migračné tábory mimo EÚ25. Sprísnenie azylovej politiky26. Európska obranná spolupráca27. Rozvojová pomoc len za spoluprácu

Inštitucionálny pilier

Fiškálny pilier

Monetárny pilier

Bezpečnostný pilier

8

PríhovorSme eurorealisti. Na rozdiel od eurooptimistov, ktorí vravia, že ak niečo nefunguje, treba presunúť ďalšie právomoci do Bruselu, a na rozdiel od europesimistov, ktorí požadujú vystúpenie z EÚ, vravíme my – eurorealisti, že Európska únia je síce vynikajúci projekt, ale potrebuje reformu.

Základná idea Európskej únie – spoločný trh – a s touto ideou spojené štyri základné slobody – voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb – sú tak skvelé, že o ne treba zabojovať. Tieto myšlienky jej otcov – zakladateľov, veľkých politikov ako Schuman, Adenauer, de Gasperi, Spaak a ďalších, zabezpečili Európe 70 rokov rozvoja. Bez Európskej únie by ani Slovensko nebolo tým, čím dnes je a nemohlo by využívať jej hlavné slobody.

Preto nechceme EÚ likvidovať, ani z nej vystupovať. Naopak, v snahe o jej úspešné pokračovanie vznikol aj tento návrh reformy EÚ. Všetky naše návrhy majú jednu spoločnú črtu – dostať EÚ do toho stavu, v ktorom fungovala resp. môže fungovať najlepšie.

Tento manifest je odpoveďou všetkým, ktorí nám vyčítajú, že stále len kritizujeme, ale nič konkrétne nenavrhujeme. Nech sa páči, tu je 27 konkrétnych a pri politickej vôli realizovateľných návrhov. Vždy, keď bude príležitosť, budeme konať v zmysle týchto navrhovaných zmien. To je zas aj informácia pre našich voličov.

Dňa 1. marca 2017 predstavil predseda Európskej komisie takzvanú Bielu knihu1, v ktorej uvádza týchto päť možných scenárov budúcnosti EÚ:

1/ Pokračovanie v súčasnom smerovaní | 2/ Iba jednotný trh | 3/ Tí, ktorí chcú, robia viac 4/ Menej, ale efektívnejšie | 5/ Oveľa viac spoločne

Túto iniciatívu vítame. Je najvyšší čas, aby začala poctivá diskusia o budúcnosti EÚ a diskutovali sa všetky možné scenáre. Predložený manifest je v súlade so scenárom číslo 4 a vnímajte ho prosím ako príspevok do diskusie o budúcnosti Európy.

Prajeme zaujímavé čítanie!

1 http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-385_sk.htm

EÚ – viac či menej integrácie1.Od podpísania Maastrichtskej zmluvy, teda asi o dekádu dlhšie ako je Slovensko členom, prešla Európska únia tichou, ale výraznou zmenou. Zo spoločenstva suverénnych štátov, postavenom na jasných dohodách, sa stal byrokratický moloch smerujúci do socializmu.

V prvotnej fáze, keď sa Európska únia viac menej držala základnej idey, na ktorej vznikla, teda voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb, bol svet v poriadku – ekonomiky rástli, dlhy boli relatívne nízke, nezamestnanosť tiež. Prvá výrazná zmena však nastala tri roky pred zavedením eura, keď prvýkrát európski lídri hrubo porušili svoje vlastné pravidlá tým, že do eurozóny zobrali Taliansko a o rok neskôr Grécko. Následné zbližovanie úrokových sadzieb bolo silnou predzvesťou socializácie dlhu.

Problémy sa začali hromadiť, no vidieť ich ešte nebolo. Predstavte si, ako keď vlhkú stenu domu čerstvo natriete. Už o pár rokov neskôr však nastala prvá kríza, banková kríza v roku 2007. Vznikla tak, že banky severných krajín už prestali byť ochotné na medzibankovom trhu požičiavať bankám južných krajín. Bola to prvá európska reakcia na vytrácanie sa „dobrej nálady“ z trhu amerických nehnuteľností, ktorého hypotekárne cenné papiere boli roztrúsené po súvahách finančných inštitúcií po celom svete.

Odvtedy sa Európska únia potáca od jednej krízy k druhej a zároveň rastie miera plytvania, rozdeľovania dlhu od jeho tvorcov k starostlivým hospodárom, aj miera byrokratizácie. Minulý rok sme „oslávili“ 10. výročie trvalého krízového stavu a najsmutnejšie na tom je, že európski lídri dnes považujú za úspech už to, že EÚ ešte stále drží pokope - a aj to len s „detailom“ odchádzajúcej Veľkej Británie. Ak k tomu pridáme dianie okolo pretrvávajúcej migračnej krízy, neochotu strážiť vonkajšie hranice EÚ, a pretrvávajúcu nerovnováhu v eurozóne, je zjavné, že tento stav je dlhodobo neudržateľný.

Ak chce Európska únia prežiť, musí sa výrazne reformovať.

Jedni vravia viac integrácie, viac Európy a majú tým na mysli viac právomocí do Bruselu. Ale od Maastrichtskej zmluvy (1992) funguje EÚ čoraz viac ako projekt hospodárskeho a politického zjednotenia Európy, ktorého efektívnosť prax nepotvrdzuje. Tento projekt založený na čoraz väčšom vzďaľovaní moci od možnosti občanov kontrolovať ju sa realizuje poza chrbát občanov členských krajín a neexistujú preň ani ďalšie vhodné podmienky – neexistuje niečo ako európsky národ, spoločný jazyk, vzájomný pocit solidarity obyvateľov členských krajín. Prirodzené ekonomické prepojenie - a možno časom aj politické zjednotenie - je projekt na veľa generácií a je utópia si myslieť, že to je možné spraviť za pár rokov a bez dostatočnej demokratickej legitimity.2 Na túto realitu naráža dnešná Európska únia a dostáva

2 JUNCKER, J. C.: „My niečo schválime, predstavíme to a počkáme nejakú dobu, čo sa stane. Keď nie je z toho žiaden poprask a žiadne povstanie, lebo väčšine ani len nedošlo, čo sme to schválili, pokračujeme – krok za krokom, až sa nedá vrátiť späť.“ In: Der Spiegel, 27. 12. 1999 http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-15317086.html

10

sa do čoraz väčších ťažkostí. Ak sa EÚ nezbaví zbytočného a fatálneho byrokratického, ekonomického a politického balastu a nevráti sa k svojim základným myšlienkam, ohrozí to jej existenciu.

Preto navrhujeme iný prístup. Vrátiť Európsku úniu do stavu, keď fungovala najlepšie, vrátiť členským krajinám právomoci. Menej byrokracie a menej regulácie, zato viac slobody a viac konkurencie. Práve takúto reformu sa snažíme my v SaS načrtnúť.

Členstvo v EÚ ako kľúčový záujem SR2.Slovensku sa po turbulentnom transformačnom období po roku 1989 podarilo v roku 2004 ukotviť na Západe, a to najmä členstvom v NATO a členstvom v EÚ. Členstvá v oboch inštitúciách ostávajú kľúčové pre budúci rast a politickú stabilitu Slovenska – NATO ako bezpečnostný pilier a Európska únia ako politicko-ekonomický pilier.

Strana Sloboda a Solidarita patrí k výrazným kritikom Európskej únie, no nie je za vystúpenie z nej. Takýto krok by slovenskú ekonomiku kvôli naviazanosti priemyslu na trhy EÚ výrazne poškodil. Na rozdiel od Veľkej Británie by Slovensko kvôli nedostatočnej veľkosti zrejme nedokázalo vyjednať potrebné podmienky, najmä bezcolnú výmenu tovarov. SaS je rovnako za zachovanie členstva SR v eurozóne, keďže transakčné náklady spojené s opustením európskej menovej zóny by boli obrovské.

Slovensko je malá a otvorená ekonomika, drvivá väčšina nášho obchodu sa realizuje s krajinami EÚ. Export v roku 2017 dosiahol 74,8 mld. eur, z toho 63,9 mld. eur (85 %) išlo do krajín EÚ, 36,2 mld. eur (48 %) do krajín eurozóny. Import v roku 2017 dosiahol 71,8 mld. eur, z toho 48,0 mld. eur (67 %) z krajín EÚ, 29,9 mld. eur (42 %) z krajín eurozóny. HDP Slovenska v roku 2017 dosiahol úroveň 84,9 mld. eur.

V dnešnom svete sú na udržanie konkurencieschopnosti a efektívnosti výroby pre firmy kľúčové aj transakčné náklady. Bezcolný priestor, voľný pohyb tovarov a služieb, schengenský priestor, ale aj eurozóna uľahčujú exportným firmám logistiku a obchod medzi členskými štátmi, a sú to práve tieto prvky členstva v EÚ, ktoré (v kombinácii s vtedajšími reformami) spravili zo Slovenska atraktívne miesto pre západných investorov.

2.1

2.2

Zdroj: NBS

2007

2007

2006

2005

2004

2008

2008

2009

2009

2010

2010

2011

2011

2012

20122013

20132014

20142015

20152016

20162017

2017

80,0

70,0

60,0

50,0

40,0

30,0

20,0

10,0

0

50 %

40 %

30 %

20 %

10 %

0 %

Rast reálnych miezd v SR od vstupu do Európskej únie (2003 = 0%)

Export do krajín EÚ

Exportná komodita Export (v mld. eur) PodielElektrické stroje 24,7 33,0%Vozidlá 20,4 27,3%Základné kovy a výrobky z kovu 7,7 10,3%Plasty, kaučuk a výrobky z nich 4,5 6,0%Nerastné výrobky 3,7 4,9%Rôzne priemyselné výrobky 2,3 3,0%Ostatné 11,6 15,5%Vývoz SR celkom 74,8 100%

Zdroj: ŠÚ SR, 2017

12

2.3

2.4

Investori k nám priniesli kapitál, technológie a know-how, ktoré by sme bez ich prínosu tvorili desiatky rokov. Stúpla pridaná hodnota výroby aj mzdy slovenských zamestnancov, ktoré od vstupu do Európskej únie vzrástli reálne o 40%. Automobilky, ktoré sú dodnes najviditeľnejším výsledkom nášho členstva, vyplácajú stále nadpriemerné mzdy oproti zvyšku hospodárstva. V automobilovej výrobe pracuje približne 80-tisíc ľudí 3, nepriamo (vrátane asi 300 subdodávateľských firiem však automobilový priemysel zamestnáva až 200-tisíc ľudí, čím generuje 9 % zamestnanosti 4.

Vystúpenie z EÚ by mohlo významne poškodiť najmä automobilový priemysel a jeho subdodávateľov. Na Slovensku sa v roku 2016 aj v roku 2017 vyrobilo viac ako 1 milión áut5. Vývoz vozidiel tvoril v roku 2017 viac ako štvrtinu celého slovenského exportu (20,4 mld. eur). 13,7 mld. eur z vývozu vozidiel tvorili osobné automobily6, ktoré sa vyvážajú najmä do Nemecka, Veľkej Británie, a Francúzska. EÚ uplatňuje na import automobilov z tretích krajín 10-percentné clo. Predraženie áut vyrobených na Slovensku by motivovalo Nemcov, Britov, Francúzov a iných obyvateľov EÚ kupovať viac áut z domácej výroby, resp. z jednotného trhu EÚ. Atraktívnosť áut vyrobených na Slovensku by pre európskych odberateľov kvôli možnému clu klesla. Významným vývozným artiklom je aj skupina elektrických strojov a elektrických zariadení (najmä export televízorov za 4,8 mld. eur; reexport mobilných telefónov za 4,3 mld. eur), ktorý sa tiež uplatňuje najmä na trhoch EÚ (Nemecko, Veľká Británia, Holandsko, Francúzsko, Poľsko).

Zachovanie slovenského členstva v Európskej únii a jej jednotného trhu je preto kľúčovým strategickým záujmom Slovenskej republiky. O to viac nám záleží na funkčnej a prosperujúcej Európskej únii. Skutočnosť je však dnes iná.

3 http://autobild.cas.sk/clanok/201073/na-slovensku-sa-za-rok-vyrobilo-milion-aut 4 http://www.teraz.sk/ekonomika/novi-zamestnanci-auta-cudzinci/156581-clanok.html 5 https://www.ta3.com/clanok/1120121/na-slovensku-sa-vyrobilo-menej-aut-milionova-hranica-vsak-padla.html 6 https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2018/cislo-11/rekordny-rok-pre-slovensky-vyvoz.htm

EÚ po 60 rokoch – kritický stav25. marca 1957 boli zástupcami šiestich zakladajúcich štátov 7 podpísané takzvané Rímske zmluvy (Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Zmluva o založení spoločenstva pre atómovú energiu). Tento deň sa všeobecne považuje za vznik EÚ. V roku 2017 teda oslavuje EÚ 60. výročie svojho vzniku a, žiaľ, aj si pripomína 10. výročie permanentnej krízy.

Dlhodobo neriešené problémy so sebou v posledných rokoch priniesli udalosti, ktoré vrhli krajiny EÚ do ekonomickej a politickej nestability a v konečnom dôsledku ohrozujú samotnú existenciu EÚ.

3.

3.1 10 rokov krízy – krátky prehľad

3.1.1 Leto 2007 8 – ECB prvýkrát dodala európskym bankám silnú injekciu likvidity (takmer 95 mld. eur v podobe lacných úverov). Rola ECB bola kľúčová v kritických momentoch celej finančnej a dlhovej krízy v eurozóne:

Program dlhodobých úverov pre banky (LTRO) so stupňovaním eurokrízy predlžoval splatnosť úverov z 1 na 3, 6 a nakoniec až 36 mesiacov.

Začiatok nakupovania štátnych dlhopisov Európskou centrálnou banku cez program SMP v roku 2010.

Prísľub guvernéra ECB Maria Draghiho, že ECB „urobí všetko, čo bude treba“ pre záchranu eurozóny, formalizovaný programom OMT v roku 2012.

Kvantitatívne uvoľňovanie (systematický nákup štátnych dlhopisov krajín eurozóny) spustené začiatkom roka 2015.

3.1.2 Jar 2010 – odsúhlasená pôžička pre Grécko (110 mld. eur), dočasný euroval EFSF (august 2010), z neho pôžička pre Írsko a Portugalsko. Vyslanie zničujúceho politického signálu, že v eurozóne sa nesmie bankrotovať.

3.1.3 Jeseň 2011 – zamrznutie medzibankového trhu v eurozóne, hrozba rozpadu eurozóny. Ďalšie mimoriadne summity – odpis gréckeho dlhu (realizovaný na jar 2012), dohoda na rekapitalizácii európskych bánk, posilnenie EFSF.

7 Belgicko, Francúzsko, Západné Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko 8 V júni 2007 zastavil hypotekárny investičný fond Bear Stearns vyplácanie investorov, čo viedlo k zamrznutiu trhu a následnej koordinovanej intervencii centrálnych bánk. Bear Stearns skolaboval v marci 2008, no jeho likvidáciu odvrátila intervencia amerického FED-u. Pri následnom septembrovom kolapse investičnej banky Lehman Brothers však už FED nezakročil. Finančná kríza tak vypukla v plnej sile.

14

3.1.4 Leto 2012 – vytvorenie trvalého eurovalu ESM. Celková kapacita ESM dosahuje približne 705 mld. eur. Z tejto kapacity sa realizoval tretí záchranný program pre Grécko v objeme 86 mld. eur. 9 Poslednú piatu tranžu programu ESM odsúhlasil v auguste 2018. Grécko by tak v rámci tretieho záchranného programu malo vyčerpať spolu 66,5 mld. eur.

Grécku bola okrem toho predtým poskytnutá pôžička vo výške 141,8 mld. eur z EFSF (druhý záchranný program), ktorá nasledovala po bilaterálnej pôžičke z krajín eurozóny vo výške 52,9 mld. eur (prvý záchranný program).10

3.1.5 Jar 2013 – cyperská banková kríza sprevádzaná kontrolou kapitálových transferov a vyvlastnením bankových vkladov.

3.1.6 Leto 2015 – ďalšia grécka kríza, hrozba bankrotu, grécke banky a burza ostali zatvorené. Gréci v referende síce odmietli dohodu s veriteľmi, no grécky premiér Tsipras bol dotlačený súhlasiť s reformami a de facto poprieť výsledky referenda. Opustiť eurozónu grécka vláda nechcela a eurozóna nenabrala silu, aby Grécko vylúčila.

3.1.7 Leto 2015 – obrovský príval utečencov spôsobený tromi konkrétnymi udalosťami:

21. 8. 2015 pozastavili nemecké úrady vracanie sýrskych utečencov, ktorým bol zamietnutý azyl. I keď išlo len o cca 150 osôb, táto správa vyvolala na Blízkom východe eufóriu.

31. 8. 2015 vyhlásenie Angely Merkelovej „Wir schaffen das“ (My to zvládneme) a faktické pozvanie utečencov do Nemecka.

5. 9. 2015 Rozhodnutie Angely Merkelovej prijať asi 4-tisíc utečencov, ktorí sa nachádzali na budapeštianskej vlakovej stanici Keleti.

3.1.8 Jeseň 2015 – summity Európskej rady k migračnej kríze. Hlasovanie o utečeneckých kvótach na Rade EÚ v septembri 2015 (schválené kvalifikovanou väčšinou). Viacero kontroverzných uznesení Európskeho parlamentu spomínajúcich kvóty. Porušovanie pravidiel dublinského systému, slabá ochrana vonkajších hraníc.

3.1.9 Leto 2016 - referendum o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. Nepripravenosť na brexitový scenár na oboch stranách, nejasná pozícia pri rokovaniach.

10 Záchrana Grécka vo forme medzinárodných pôžičiek tak stála spolu približne 293 mld. eur. Grécko tiež na jar 2012 prešlo odpisom svojho dlhu (tj. čiastočným bankrotom) vo výške približne 100 mld. eur. Krajine podobne ako zvyšku eurozóny pomáha aj politika nízkych úrokových sadzieb ECB, ktorá zvýhodňuje dlžníkov (vrátane zadlžených krajín) na úkor veriteľov.

3.1.10 Marec 2017 - Veľká Británia spustila proces vystúpenia z EÚ podľa článku 50 Lisabonskej zmluvy. K vystúpeniu má dôjsť najneskôr 29. marca 2019. V decembri 2018 stále nebolo jasné, akú podobu bude brexit vlastne mať.

3.1.11 Marec 2018 – Po voľbách v Taliansku sa v krajine sformovala eurokritická koalícia pod vedením Hnutia piatich hviezd s premiérom Giuseppe Contem a Ligy Severu pod vedením Mattea Salviniho, ktorý sa stal ministrom vnútra.

3.2 Najväčšie problémy EÚ dnes

3.2.1 Zlý stav bankového systému. Podľa ECB majú banky na svojich súvahách vyše 700 mld. eur zlyhaných úverov (vyše 6 % HDP eurozóny)11, z toho štvrtina sa nachádza v talianskych bankách.

3.2.2 Trvalo vysoká nezamestnanosť mladých do 25 rokov v južných krajinách (v júli 2018 Grécko 37,9%, Španielsko 33,7%, Taliansko 30,8%).12

3.2.3 Demografická kríza. Európa starne. Kým celkový počet populácie súčasnej EÚ28 sa podľa demografickej projekcie medzi rokmi 2015 a 2050 zmení minimálne (pokles z 505 mil. na 500 mil.), výrazne sa zmení dynamika v rámci demografického stromu13:

Počet mladých do 20 rokov má klesnúť o 8,4 mil.; Počet ľudí v produktívnom veku (20-64 rokov, tj. najmä pracujúci, ktorých príspevky sú kľúčové pre chod priebežného dôchodkového systému) má klesnúť o 49,1 mil.; Prakticky celý pokles ľudí v produktívnom veku sa prejaví v náraste populácie EÚ v poproduktívnom veku (nad 65 rokov) o 51,2 mil., z ktorých 33,1 mil. bude mať viac ako 80 rokov. Tento vývoj bude vyvolávať stále väčší tlak na dôchodkový systém vo všetkých členských štátoch.

3.2.4 Verejné dlhy sú blízko svojich maxím, desiatky percentuálnych bodov nad predkrízovými hodnotami, a to kvôli všeobecnému odporu proti úsporným opatreniam. V roku 2017 dosiahla EÚ28 zadlženosť 82 % HDP, eurozóna (EÚ19) 87 % HDP.

11 https://www.reuters.com/article/us-eurozone-banks-ecb/euro-zone-banks-continue-to-work-off-bad-debt-ecb-idUSKBN1I10PP 12 Zdroj: Eurostat, sezónne očistené dáta z júla 2018, “Harmonised unemployment rates (%) - monthly data” 13 https://www.robert-schuman.eu/en/european-issues/0462-europe-2050-demographic-suicide

16

3.2.5 Migračná kríza. Za roky 2015, 2016 a 2017 Eurostat eviduje 1,3 mil., 1,3 mil. a 0,7 mil. žiadostí o azyl v EÚ. Podľa OSN sa pri pokusoch o preplavenie do Európy od roku 2014 utopilo vyše 10-tisíc migrantov.14 Rada EÚ v septembri 2015 zaviazala svojich členov k prerozdeleniu 120 000 utečencov, k prerozdeľovaniu však doteraz nedošlo. V máji 2016 Európska komisia navrhla pokutovať členské štáty, ktoré nesplnia kvótu na prijatých utečencov sumou 250 000 eur za neprijatého žiadateľa o azyl.

3.2.6 Brexitové rokovania o budúcom usporiadaní vzťahov medzi EÚ a Veľkou Britániou. Viacerí európski predstavitelia vrátane Jean-Claude Junckera, Francoisa Hollanda, ale aj Roberta Fica vyjadrili názor, že odchod z EÚ bude Britov ekonomicky bolieť. Premiérka Veľkej Británie Theresa May v januári 2017 oznámila, že zachovanie voľného pohybu osôb je pre Britániu neprijateľné aj za cenu tvrdého brexitu. Británia oficiálne spustila dvojročný výstupový proces aktiváciou článku 50 Lisabonskej zmluvy v marci 2017. Vystúpenie Británie z EÚ sa predpokladá 29. marca 2019.

3.2.7 Transferová únia – únia dlhov existuje najneskôr od roku 2010

3.2.7.1 V prvej fáze krízy, od augusta 2007, naliala ECB do európskeho finančného systému peniaze zvýšením frekvencie a natiahnutím lehoty splatnosti refinančných programov.

3.2.7.2 V druhej fáze krízy, od konca roku 2007 do konca roku 2008, začala ECB poskytovať likviditu bez objemového obmedzenia a ešte viac natiahla lehotu splatnosti refinančných úverov.

3.2.7.3 V tretej fáze krízy, od začiatku roka 2010, ECB prekročila červenú čiaru spustením nákupu štátnych dlhopisov. Na nákup dlhopisov slúžil program SMP z roku 2010, v roku 2012 nahradený programom OMT15.

3.2.7.4 V kombinácii so zápornou sadzbou na vkladoch komerčných bánk v ECB sa centrálna banka snažila dostať nekryté peniaze napumpované do bánk pôžičkami a nákupmi dlhopisov do súkromného sektora. Objem úverov súkromnému sektoru začal rásť až s nástupom programu kvantitatívneho uvoľňovania začiatkom roka 2015. ECB má vytvorené rôzne programy výhodných pôžičiek pre banky, ktorými sa snaží riešiť problémy eurozóny:

14 http://echo24.cz/a/i6Fyb/u-egyptskych-brehu-se-potopila-lod-se-600-migranty 15 OMT predstavuje prísľub nákupu dlhopisov členskej krajiny eurozóny žiadajúcej finančnú pomoc s cieľom odvrátiť jej bankrot (monetizácia dlhu). Je teda zameraný na fiškálnu podporu konkrétnej krajiny. Program nemá stanovený limit na objem nákupov, na odvrátenie bankrotu problémových krajín tak zatiaľ stačil samotný prísľub aktivácie.

1/ ELA – program, cez ktorý vytvárali nové eurá národné centrálne banky a poskytovali ich bankám, ktoré nemali dosť dobrý kolaterál, a teda si nemohli požičať priamo od ECB.

2/ LTRO – nelimitovaný refinančný program dlhodobých úverov.

3/ TLTRO – cielené dlhodobé refinančné operácie, obdoba LTRO.

4/ ANFA – dohoda o čistých finančných aktívach stanovuje pravidlá a limity držby finančných aktív, ktoré súvisia s vnútroštátnymi úlohami národných centrálnych bánk, a teda priamo nesúvisia s menovou politikou.16

5/ ACCF – rámec dodatočných úverových pohľadávok umožnil zvýšiť dostupnosť kolaterálu akceptovaním dodatočných riadne splácaných úverových pohľadávok centrálnymi bankami.17

3.2.7.5 ECB tiež od marca 2015 realizovala program kvantitatívneho uvoľňovania (QE), v rámci ktorého nakupovala dlhopisy v hodnote 60 mld. eur mesačne, od apríla 2016 v hodnote 80 mld. eur mesačne. Objem nákupov opäť klesol na 60 mld. eur mesačne od apríla 2017 a následne na 30 mld. eur mesačne od januára 2018. Program nákupov v októbri 2018 klesol na 15 mld. eur mesačne a mal skončiť v decembri 2018.18

ECB však plánovala držať základnú úrokovú sadzbu na úrovni 0 % minimálne do leta 2019. Nulovú základnú sadzbu uplatňovala od marca 2016. Súvaha ECB v roku 2017 prekonala súvahu americkej centrálnej banky a v júni 2018 mala v rámci programu QE nakúpené aktíva v celkovej hodnote približne 2 455 mld. eur, z toho 2 011 mld. eur v štátnych dlhopisoch členov eurozóny.19 Celkový objem QE nákupov tak mal do konca roka 2018 prevýšiť 2 500 mld. eur.

16 https://www.ecb.europa.eu/explainers/tell-me-more/html/anfa_qa.sk.html 17 https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2012/html/pr120209_2.sk.html 18 https://www.cnbc.com/2018/06/14/ecb-holds-rates-discuss-qe-end.html 19 https://www.ecb.europa.eu/mopo/implement/omt/html/index.en.html

18

3.2.7.6 Zúčtovací systém eurozóny TARGET 2 trpí vysokými deficitmi a prebytkami. Nemecko zaznamenalo v júni 2018 doteraz najvyšší prebytok na úrovni 976 mld. eur.20 Taliansko uzavrelo júnovú bilanciu s deficitom 481 mld. eur.21

3.2.7.7 Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z dňa 16. 6. 2015 odobrilo nákup dlhopisov v rámci OMT, následné rozhodnutie nemeckého ústavného súdu z 21. 6. 2016, ktoré odobrilo nákup dlhopisov v rámci OMT.22

3.2.7.8 V máji 2010 bol vytvorený úverový program EK s relatívne malou kapacitou EFSM. V júni 2010 nasledovalo vytvorenie dočasného eurovalu EFSF. Od roku 2012 boli obidva nahradené trvalým eurovalom ESM.

3.2.8 Porušovanie dohôd – Schengenská dohoda 23 (resp. Kódex Schengenských hraníc24), Nariadenie Dublin III 25 (pôvodne Dublinská dohoda), 26, princíp subsidiarity (čl. 5, ods. 3 Zmluvy o EÚ 27), Pakt stability a rastu 28 (fiškálne pravidlá).

20 https://www.querschuesse.de/deutschland-buba-target2-forderung-bei-976266-mrd-euro/ 21 https://www.querschuesse.de/italien-banca-ditalia-target2-saldo-juni-2018/ 22 OMT (Outright monetary transaction) a QE (Quantitative easing) sú podobnými nástrojmi, ale slúžia na rôzne ciele. Program kvantitatívneho uvoľňovania znamená pravidelné nákupy dlhopisov Európskou centrálnou bankou s vopred stanoveným každomesačným objemom s cieľom zvýšiť rýchlosť obehu peňazí rozšírením úverovej kapacity bánk. OMT predstavuje prísľub nákupu dlhopisov členskej krajiny eurozóny žiadajúcej finančnú pomoc s cieľom odvrátiť jej bankrot (monetizácia dlhu). 23 http://eur-lex.europa.eu/legal- content/EN/TXT/?uri=uriserv:OJ.L_.2000.239.01.0001.01.ENG&toc=OJ:L:2000:239:TOC http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/schengen/Schengenska%20dohoda.pdf 24 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=celex:32016R0399 25 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1486543160709&uri=CELEX:32013R0604 26 čl. 127 a nasl. ZFEÚ a Protokol č. 4 https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/c_32620121026sk.pdf 27 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A12012M%2FTXT 28 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1486543876084&uri=CELEX:01997R1466-20111213 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1486544271365&uri=CELEX:01997R1467-20111213

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2017

2016

2015

3000

2500

2000

1500

1000

500

0

3000

2500

2000

1500

1000

500

0

Majetok ECB pochádzajúci z programov nákupov aktív(najmä štátne dlhopisy členov eurozóny)mld. eur mld. eur

Zdroj: ECB

Zneužívanie monetárnej politiky ECB na dosahovanie fiškálnych cieľov.29 Politika nakupovania štátnych dlhopisov, ktorú ECB začala realizovať v roku 2010, spravila z európskej menovej únie de facto dlhovú úniu, no bez formálnych pravidiel, a bez fiškálneho policajta, ktorý by tieto pravidlá vymáhal. Došlo preto aj k porušovaniu tých fiškálnych pravidiel, ktoré EÚ zaviedla po začiatku krízy - Sixpack30, Fiškálny kompakt31, Twopack32.

3.2.9 Nárast počtu európskych agentúr a zamestnancov EÚ. Rôznych agentúr síce máme čoraz viac, tento trend sa však nezdá byť riešením problému, ale skôr jeho súčasťou.

3.2.10 Prezamestnanosť Európskej únie. Európska únia dnes zamestnáva približne 55-tisíc zamestnancov33, z toho 33-tisíc Európska komisia34 a 6-tisíc Európsky parlament35 (pre porovnanie: Europarlament má 5-krát viac poslancov ako NR SR, avšak 15-krát viac zamestnancov).

29 čl. 127 a nasl. ZFEÚ a Protokol č. 4 https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/c_32620121026sk.pdf 30 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=URISERV:140302_1 31 https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/18/20130130 32 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1486547924579&uri=CELEX:32013R0473 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1486547957005&uri=CELEX:32013R0472 33 https://europa.eu/european-union/about-eu/figures/administration_en 34 http://ec.europa.eu/civil_service/about/figures/index_en.htm 35 http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/en/20150201PVL00012/The-EP’s-budget

20

Princípy fungovania Európskej únieEurópska únia je podľa našich predstáv zmluvným spoločenstvom suverénnych štátov postavenom na spoločnom trhu so štyrmi základnými slobodami. Všetky jednotlivé návrhy na reformu EÚ vedú k tomuto cieľu a sú postavené na týchto princípoch:

4.1 Spoločný trh Európska únia tvorí jeden ucelený hospodársky priestor postavený na voľnom pohybe tovarov, služieb, kapitálu a osôb. To znamená, že členské krajiny budú na základe spoločných dohôd odbúravať bariéry medzi sebou, ktoré voľnému pohybu bránia. Veľmi dôležité je však nezamieňať si odbúravanie bariér o zjednocovaním pravidiel za každú cenu, resp. s jednotnou reguláciou.36

4.2 Zmluvné spoločenstvo dodržujúce dohody Nevyhnutný predpoklad na korektné a predvídateľné fungovanie sú jasné pravidlá a dohody, ktoré sú aj dodržiavané. Práve dodržiavanie zmlúv je veľkou slabinou dnešných európskych lídrov. Napríklad Pakt stability a rastu bol od svojho vzniku v roku 1998 porušený vyše 150-krát a ani raz neboli uplatnené sankcie.37 Nedodržuje sa ani Dublinský dohovor (1990), resp. Dublin III (2013), Schengenská dohoda (1995), Sixpack (2011), Fiškálny kompakt (2013), Twopack (2013) a ďalšie. Preto druhý princíp fungovania EÚ musí byť bezpodmienečné dodržiavanie dohôd.

4.

36 Príkladom môže byť: 1) Nariadenie Komisie (ES) č. 244/2009, ktorým sa vykonáva smernica 2005/32/ES v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn nesmerových svetelných zdrojov pre domácnosť, podľa ktorého sa od 1.9.2018 zakázala výroba a dovoz „klasických“ žiaroviek. 2) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 666/2013, ktorým sa vykonáva smernica 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn vysávačov, podľa ktorého musia vysávače mať od 1.9.2014 ročnú spotrebu energie menšiu ako 62,0 kWh/rok a menovitý príkon menší ako 1600 W, a od 1.9.2017 ročnú spotrebu energie menšiu ako 43,0 kWh/rok a menovitý príkon menší ako 900 W 3) Návrh Európskej Komisie na zákaz plastových slamiek, vatových tyčiniek a príborov na jedno použitie. Ide o obmedzovanie spotrebiteľov aj výrobcov, ktoré nemá na európskej úrovni opodstatnenie. Znečistenie oceánov plastami pochádza hlavne z rozvojových ázijských krajín ako Čína, Indonézia, Vietnam a Filipíny, kde neexistuje fungujúci systém nakladania s odpadmi, a tak často končia v riekach a následne v oceánoch. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1539972658356&uri=CELEX:02009R0244-20160227 https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32013R0666 http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-3927_sk.htm alebo https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK TXT/?qid=1539973010412&uri=CELEX:52018PC0340 37 http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/note/join/2014/528745/IPOL-ECON_NT(2014)528745_EN.pdf

Zdroj: Hans-Werner Sinn, Der Schwarze Juni, 2016

4.3 Automatické sankcie Sankcie za porušenie dohôd by mali byť automatické. V prípade porušenia dlhových pravidiel by však penalizácia vo forme pokuty mohla byť kontraproduktívna. Medzi sankciami by preto nemala chýbať dočasná strata hlasovacieho práva v Európskom parlamente a Rade EÚ a zmrazenie eurofondov. Najvyššou sankciou by bolo vylúčenie z eurozóny alebo zo schengenskej zóny, a to podľa toho, pravidlá ktorej dohody sa porušujú.38

38 Na Slovensku sankcie v prípade porušenia dlhových pravidiel verejnej správy stanovuje Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti č. 493/2011. Ministerstvo financií SR zároveň na základe zákona udeľuje pokuty obciam a vyšším územným celkom, ktoré nedodržia zákonom stanovené fiškálne pravidlá.

0 5 10 15Francúzsko

GréckoPortugalsko

PoľskoVeľká Británia

TalianskoMaďarskoNemecko

ŠpanielskoSlovensko

MaltaLitva

BelgickoCyprus

ÍrskoSlovinsko

RumunskoHolandsko

Česká republikaRakúsko

BulharskoLotyšsko

ChorvátskoFínsko

DánskoŠvédsko

LuxemburskoEstónsko

Počet porušení pravidiel o predchádzaní nadmernému deficitu od roku 1998(podľa Paktu stability a rastu)

Porušenie pravidiel Povolené prekročenie

11101010

98

7

17

21

125

4 414

444

3333

111

44

32

222 2

111 1

311 211

5

224.4 Princíp subsidiarity Tento princíp má EÚ zapísaný v zmluvách od roku 1992 (Maastricht), nie však jednoznačne, lebo kvôli slovám „uspokojivo“ a „lepšie“ (pozri aj bod A.2) dáva príliš veľký priestor na subjektívne rozhodovanie a spory. Myslíme si, že princíp subsidiarity by mal byť definovaný tak, že ak členské krajiny vedia o niečom rozhodnúť, nech o tom nerozhoduje EÚ. Vôbec by pritom nemalo hrať rolu, či členské krajiny vedia o niečom rozhodnúť lepšie alebo horšie ako EÚ, ale ide o to, či vôbec vedia rozhodnúť. Napríklad o započítaní dôchodkových nárokov občanov platiacich odvody v susednom štáte nevie členská krajina rozhodnúť sama, ale napríklad o Zákonníku práce vie rozhodnúť aj bez EÚ.39

4.5 Zákaz diskriminácie Akákoľvek neopodstatnená diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná.40 Napriek tomu, že v praxi bude dochádzať ku sporom o to, či pri jednotlivých témach ide ešte o vnútornú politiku krajiny alebo už o diskrimináciu, považujeme tento princíp za mimoriadne dôležitý. Prípadné spory bude (tak ako sa to už vykonáva dnes) riešiť Súdny dvor Európskej únie.

4.6 Princíp flexibility Integrácia musí byť dobrovoľná. Každá krajina musí mať možnosť si zvoliť ten rozsah a tú rýchlosť integrácie, ktorá jej vyhovuje a na ktorú existuje demokratická legitimita. Nútiť krajiny k „stále užšej únii“ byrokratickými metódami je nebezpečné a ohrozuje EÚ, napríklad tým, že v referende sa voliči vyjadria za vystúpenie z EÚ (pozri A.5 brexit). Naopak, režim posilnenej spolupráce (Šiesta časť, Hlava III ZFEÚ) podporuje princíp flexibility.41

39 Napr. vo Francúzsku bola v roku 2013 nezamestnanosť na úrovni vyše 10 % a v Nemecku okolo 5 %. Minimálna mzda vo Francúzsku bola stanovená na 9,43 eur na hodinu, v Nemecku však celoštátna minimálna mzda zavedená ešte nebola. Výsledkom bolo, že 8 miliónov Nemcov pracovalo pod úrovňou francúzskej minimálnej mzdy, čo bola takmer pätina tamojšej pracovnej sily. Zatiaľ čo Francúzsko preferovalo garanciu mzdového štandardu pracujúcich, Nemecko sa sústredilo na čo najnižšiu mieru nezamestnanosti. V krajine tak vznikal dopyt aj po nízkokvalifikovanej pracovnej sile. INESS, Minimálna mzda, Účinný nástroj zvyšovania nezamestnanosti, 2013, str. 11-12 40 článok 18 ZFEÚ, článok 54 ZFEÚ 41 V roku 2017 boli odsúhlasené dve integračné politiky v režime posilnenej spolupráce. Novovznikajúci Úrad európskeho prokurátora (EPPO) a posilnená spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany (PESCO). Pozri body A.3 a D.26.

Základné pojmy

Harmonizácia je súbor medzinárodných ustanovení, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby členské štáty prispôsobovali svoje národné právne systémy požiadavkám harmonizačných ustanovení. Na úrovni Únie sa harmonizácia dosahuje najmä smernicami, ktoré stanovujú výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, ale prostriedky na ich dosiahnutie ponecháva na členské štáty.

Subsidiarita je princíp, podľa ktorého sa má politické rozhodovanie a zodpovednosť vo verejných otázkach uskutočňovať na stupni verejnej správy, ktorý je najbližšie k občanovi, a na ktorom je ešte možné takéto rozhodnutie spraviť. Subsidiarita je opakom centralizácie.

Centralizácia je proces sústreďovania úloh, funkcií a rozhodovacích, vykonávacích či iných právomocí rozličných orgánov v jednom nadradenom orgáne. Centralizácia preto slúži ako integračný nástroj.

Integrácia je komplexná spolupráca s cieľom dosiahnuť integrovaný, navzájom úzko prepojený celok. Politická integrácia je zjednotením širokých zahranično-politických záujmov viacerých štátov. Za najvyšší stupeň integrácie v európskom priestore môžeme považovať snahu časti politického spektra o pretvorenie Európskej únie na politickú federáciu podliehajúcu bruselskému centru. Na úrovni Únie je vysoká miera integrácie dosiahnutá v šiestich oblastiach patriacich do výlučnej právomoci Únie.

Politicko-ekonomická integrácia má niekoľko stupňov – zóna voľného obchodu, colná únia, spoločný trh, hospodárska a menová únia, politická únia. Najmä v posledných dvoch menovaných oblastiach považujeme za kľúčové jasné vymedzenie hraníc právomocí Európskej únie, ktoré nesmú byť prekročené, a prezumpciu preferencie subsidiarity v oblastiach, ktoré sú schopné vykonávať členské štáty.

24

Inštitucionálny pilierA.1 Vrátenie 13 právomocí EÚ členským štátom Európska únia sa dnes v mnohých oblastiach zaoberá agendou, ktorá podľa nášho názoru porušuje princíp subsidiarity. Vyplýva to najmä z nejednoznačnosti rozdelenia právomocí, keďže mnohé z nich sú definované ako spoločné. Nie je tak stanovená jasná deliaca čiara medzi agendou, ktorá sa má riešiť na úrovni EÚ, a agendou, ktorú majú riešiť členské štáty.

Za podstatu reformy preto považujeme vrátenie časti právomocí členským štátom. Zároveň však navrhujeme preradenie niektorých dnešných spoločných právomocí EÚ medzi výlučné, aby sa tak predišlo kompetenčným sporom.42 Navrhujeme tiež zachovať tie spoločné právomoci EÚ, ktorých problematika presahuje hranice členského štátu a vyžaduje si celoeurópske riešenie. Uvítame, ak budú navrhované zmeny ďalej predmetom odbornej diskusie.

A.

# Právomoc Aktuálny právny základ Lisabonská zmluva Návrh reformy

Colná únia1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

14

Ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu

Spoločná obchodná politika

Uzatváranie medzinárodných dohôd za určitých podmienok

Menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro

Vnútorný trh

Ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva 43

Cezhraničné znečisťovanie

Transnárodná biodiverzita

Poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo okrem 7

Životné prostredie okrem 8 a 9

Ochrana schengenských hraníc 47

Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti okrem 12

Spoločné otázky bezpečnosti v záležitostiach verejného zdravia, ak ide o aspekty vymedzené v Lisabonskej zmluve

čl. 30 a nasl. ZFEÚ




najmä čl. 136 a nasl. ZFEÚ

najmä čl. 26 a nasl.

čl. 38 a nasl. ZFEÚ 44





najmä Protokol č. 19 48


čl. 168 ods. 4 ZFEÚ

Výlučná

Výlučná

Výlučná

Výlučná

Výlučná

Výlučná

Výlučná

Výlučná

Späť členským štátom


Spoločná

Spoločná

Spoločná

Spoločná

Výlučná

Výlučná

Výlučná

Výlučná

Výlučná

Výlučná

Spoločná

Spoločná

Spoločná

Spoločná

Spoločná

Spoločná

Spoločná

Spoločná

Ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí, ak ide o cezhraničné aspekty vymedzené v Lisabonskej zmluve 49

15

a

a

a

a

a

b

b

b

b

b

1617

30

18

25

27

19

20

21

22

23

24

26

28

29

Ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí bez cezhraničného aspektu 50

Bezpečnosť jadrových zariadení 51

Civilná ochrana

Administratívna spolupráca

Sociálna politika, ak ide o cezhraničné aspekty vymedzené v Lisabonskej zmluve 53

Energetika, ak ide o cezhraničné aspekty 59

Vzdelávanie, odborné vzdelávanie, mládež a šport, ak ide o cezhraničné aspekty 61

Sociálna politika bez cezhraničného aspektu 54

Energetika bez cezhraničného aspektu 60

Vzdelávanie, odborné vzdelávanie, mládež a šport, bez cezhraničných aspektov

Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

Ochrana spotrebiteľa 55

Priemysel

Doprava, akide o cezhraničné aspekty 56

Doprava bez cezhraničného aspektu 57

Transeurópske siete 58

Cestovný ruch

Kultúra

V oblasti výskumu, technického rozvoja a kozmického priestoru má Únia právomoc vykonávať činnosti, najmä vymedziť a uskutočňovať programy, vykonávanie tejto právomoci nesmie však viesť k tomu, aby sa členským štátom bránilo vykonávať ich právomoci.

V oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci má Únia právomoc vykonávať činnosti a uskutočňovať spoločnú politiku, avšak vykonávanie tejto právomoci nesmie viesť k tomu, aby sa členským štátom bránilo vykonávať ich právomoci.

čl. 168 ods. 1, 2, 3, 5 ZFEÚ

Zmluva o založení EURATOM 52

čl. 196 ZFEÚ

čl. 197 ZFEÚ


čl. 194 ZFEÚ


čl. 174 nasl. ZFEÚ

čl. 169 ZFEÚ

čl. 173 ZFEÚ



čl. 167 ZFEÚ

čl. 167 ZFEÚ



Podporná, koordinačná a doplnková

VýlučnáSpäť členským

štátom

Výlučná

Spoločná


Podporná, koordinačná

a doplnková 62




Spoločná


Spoločná



Spoločná

Spoločná






EURATOMPodporná, koordinačná

a doplnková


Spoločná

Spoločná


Spoločná

Spoločná



Spoločná

Spoločná


Spoločná

Spoločná

26

42 Lisabonská zmluva definuje tri druhy právomocí: Výlučná právomoc EÚ znamená, že v danej oblasti môže vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty len EÚ, pričom členské štáty tak môžu urobiť len vtedy, ak ich na to EÚ splnomocní, prípadne vykonávajú legislatívny akt EÚ. V oblasti spoločných právomocí EÚ môžu vykonávať legislatívnu činnosť aj členské štáty v rozsahu, v akom EÚ svoju právomoc nevykonala. Z podporných, koordinačných a doplnkových právomocí EÚ z definície nevyplýva žiadna harmonizácia práva na európskej úrovni, tj. právne záväzné či nezáväzné akty EÚ týkajúce sa podporných, koordinačných a doplnkových právomocí EÚ nesmú mať za následok harmonizáciu vnútroštátnych zákonov alebo iných právnych predpisov. 43 Zahŕňa aj rybné hospodárstvo v teritoriálnych vodách. 44 A zároveň Nariadenie EP a Rady č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike. 45 V Lisabonskej zmluve je cezhraničné znečisťovanie subsumované pod právomoc č. 11 – Životné prostredie. 46 http://www.europarl.europa.eu/atyourservice/en/displayFtu.html?ftuId=FTU_5.4.3.html 47 Za stanovenie štandardov, monitoring a kontrolu hraníc by bola zodpovedná EÚ a v rámci týchto pravidiel by členské štáty hranicu fyzicky chránili. Tie štáty, ktoré nebudú v stave chrániť svoju hranicu tak, ako požaduje EÚ a zároveň nechcú opustiť schengen, by museli odovzdať velenie nad silovými zložkami EÚ. 48 https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/c_32620121026sk.pdf 49 Napr. čl. 168, ods. 1, predposledná veta ZFEÚ: Postupy zahŕňajúce boj proti najzávažnejším chorobám podporou výskumu ich príčin, prenosu a prevencie, ako aj zdravotnícke informácie a osvetu, monitorovanie závažných cezhraničných ohrození zdravia, včasné varovanie a boj proti nim. 50 Napr. čl. 168 ods. 1 posledná veta ZFEÚ: Únia dopĺňa činnosť členských štátov pri obmedzení škôd na zdraví spojených s drogami, vrátane informačnej a preventívnej činnosti. 51 Presun právomocí 8, 9 a 16 inšpirovaný podľa dokumentu Allianz für Fortschritt und Aufbruch http://alfa-bund.de/wp-content/ uploads/2016/07/position-paper-for-EU-reform.pdf 52 Túto právomoc má v rukách EURATOM http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:12012A/TXT, ktorý je formálne oddelený od EÚ, jeho rozhodnutia rovnako však prijímajú inštitúcie EÚ. Sekundárny prameň práva: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ TXT/?uri=CELEX:32014L0087 53 Vnútorný trh znamená aj slobodný pohyb pracovných síl. To predpokladá dohody členských štátov, ako pristupovať k nárokom sociálneho a zdravotného systému občanov, ktorí v priebehu svojho života pracovali vo viacerých členských štátoch. Túto oblasť sociálnej politiky pre jej cezhraničný aspekt navrhujeme preradiť do výlučnej právomoci EÚ. Politiky týkajúce sa zamestnanosti a pracovných podmienok by mali byť, naopak, výlučne v právomoci členských štátov. 54 Napr. čl. 153, ods. 1, písm. a) a b) 55 Ochrana spotrebiteľa nesmie byť zámienkou na obmedzovanie voľného obchodu tovarov a služieb na jednotnom trhu. 56 Napr. čl. 91, ods. 1, písm. a) 57 Napr. čl. 91, ods. 1, písm. c), čl. 93 58 Transeurópske siete v oblastiach dopravných, telekomunikačných a energetických infraštruktúr. 59 Napr. čl. 194, ods. 1, písm. a ZFEÚ – ak ide o cezhraničný predaj 60 Napr. čl. 194, ods. 1, písm. c ZFEÚ 61 Ponechať by sa mohli: čl. 165, ods. 2, druhá odrážka (podpora mobility študentov a učiteľov, medzi iným podpora akademického uznávania diplomov a započítanie času štúdia), č. 166 ods. 2 druhá odrážka (uľahčenie prístupu k odbornému vzdelávaniu a podpora mobility inštruktorov a stážistov, najmä mladých ľudí). 62 Administratívna spolupráca ostane čiastočne právomocou EÚ pre potreby uľahčenia výmeny informácií členských štátov, napríklad v daňovej oblasti alebo medzi orgánmi sociálneho zabezpečenia. Spolupráca vylučuje akúkoľvek harmonizáciu či integráciu právnych predpisov členských štátov.

A.2 Zriadenie subsidiárneho súdu63

Subsidiarita je princíp, podľa ktorého sa má politické rozhodovanie a zodpovednosť vo verejných otázkach uskutočňovať na stupni verejnej správy, ktorý je najbližšie k občanovi, a na ktorom je ešte možné takéto rozhodnutie spraviť.

Článok 5 ods. 3 Lisabonskej zmluvy definuje subsidiaritu takto: „Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.“

Definíciu navrhujeme upraviť tak, že škrtneme slová „uspokojivo“ a „lepšie“, aby neponechávala priestor pre flexibilnú interpretáciu. Únia tak bude môcť konať v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni.

Subsidiaritu definuje aj ústava USA vo svojom X. dodatku: „Práva, ktoré ústava nezverila Spojeným štátom americkým, alebo nezakázala jednotlivým štátom, sú vyhradené jednotlivým štátom alebo ľudu.“ 64

Na dodržiavanie vykonávania spoločných a podporných právomocí EÚ bude dohliadať subsidiárny súd. Na subsidiárny súd sa bude môcť obrátiť ktorýkoľvek členský štát s požiadavkou, či je schválený právny predpis v súlade s princípom subsidiarity. V prípade porušenia princípu subsidiarity sa predmetná časť právneho predpisu stane neplatnou. Odvolacím súdom pre rozhodnutia subsidiárneho súdu bude Súdny dvor EÚ.

Európske agentúry sú zriadené smernicou, nariadením alebo rozhodnutím. Subsidiárny súd tiež posúdi, či je pôsobenie danej agentúry v súlade s princípom subsidiarity. V prípade pozitívneho nálezu bude výsledkom zrušenie agentúry alebo oklieštenie jej právomocí.

63 Myšlienka Romana Herzoga, prezidenta Nemecka v rokoch 1994 – 1999. Herzog patril ku kritikom porušovania princípu subsidiarity v EÚ, rovnako ako k činnosti Súdneho dvora EÚ, ktorý podľa neho svojimi rozhodnutiami uberá členské štáty o ich právomoci. 64 https://nccs.net/online-resources/us-constitution/amendments-to-the-us-constitution/the-bill-of-rights-amendments-1-10/amendment-10- undelegated-powers-kept-by-the-states-and-the-people

28

Skúmanie subsidiarity dnes Zakladajúce listiny zabezpečujú, že subsidiarita je súdne vynútiteľný právny princíp (Protokol 2, čl. 8). Doterajšia európska súdna prax však neposkytuje veľa príkladov a už vôbec nie rozhodnutí, ktoré by konštatovali nesúlad predpisu s uvedeným princípom. Súd neskúma materiálnu stránku subsidiarity, a teda či určitý cieľ je, alebo nie je možné dosiahnuť lepšie na národných úrovniach alebo na európskej úrovni, ale uvádza, že zákonodarca má voľnú mieru uváženia v tom, aký stupeň harmonizácie je potrebný na dosiahnutie cieľa, ak koná v medziach spoločných právomocí.65 Vo svetle doterajšej súdnej praxe sa nezdá, že by súdy Únie poskytovali dostatočnú záruku dodržiavania tohto princípu. A to hlavne v duchu definície, ktorej silne subjektívna stránka (vďaka pojmom „uspokojivo“ a „lepšie“) nahráva skôr politickému použitiu ako právnej argumentácii.

Preskúmanie princípu subsidiarity umožňuje aj proces včasného varovania ex ante uvedený v Protokole 2. Tento postup je na preskúmanie princípu subsidiarity nedostatočný a v praxi sa málo využíva, resp. sa prostredníctvom neho nepodarilo zastaviť veľa legislatívnych návrhov.

Každý národný parlament má osem týždňov od postúpenia návrhu legislatívneho aktu EÚ na to, aby zaslal EP, Rade a Komisii odôvodnené stanovisko s uvedením možného dôvodu nesúladu so zásadou subsidiarity. Ak má záporné odôvodnené stanovisko podporu aspoň 1/3 hlasov národných parlamentov, návrh sa musí opätovne preskúmať (tzv. žltá karta). Inštitúcia, ktorá návrh legislatívneho aktu pripravila, môže rozhodnúť, či ho ponechá, zmení alebo stiahne, a svoje rozhodnutie odôvodní. Ak ide o texty týkajúce sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, táto hranica sa znižuje na jednu štvrtinu. Ak pochybnosť vysloví aspoň jednoduchá väčšina národných parlamentov a ak sa Komisia rozhodne ponechať svoj návrh, vec sa postúpi zákonodarcovi (EP a Rade), ktorý sa vyjadrí pred dokončením prvého čítania. Rada alebo EP môžu návrh zamietnuť (tzv. oranžová karta). V praxi sa lehota 8 týždňov pre oprávnené subjekty ukázala ako príliš krátka.

65 Napr. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-84/94, C-233/94, C-377/98, C-491/01, C-103/01, C-154/04 a C-155-04, či C-58/08

A.3 Vyšetrovacie právomoci pre OLAF OLAF je Európskym úradom pre boj proti podvodom. V súčasnosti rieši hlavne prípady zneužitia prostriedkov EÚ66, a to:

1/ boj proti podvodom poškodzujúcim rozpočet EÚ

2/ vyšetrovanie korupcie zamestnancami inštitúcií EÚ

3/ rozvíja právne predpisy/opatrenia proti podvodom a politiky

OLAF nemôže ukladať sankcie a nemá žiadnu právomoc na stíhanie a vyšetrovanie, vydáva len odporúčania.

Navrhovali sme preto vo veciach finančných záujmov EÚ (najmä netransparentné čerpanie eurofondov) rozšíriť právomoci OLAF o minimálne vyšetrovacie právomoci. Prokurátor z OLAF-u mal mať podobné právomoci ako prokurátor v členskom štáte, vrátane prístupu k databázam potrebným na vyšetrovanie nezrovnalostí či trestných činov, pričom vo veci by rozhodovali národné súdy.

V roku 2017 dosiahlo 20 členských štátov, vrátane Slovenska, dohodu o vytvorení Úradu európskeho prokurátora (EPPO), s čím v tom istom roku súhlasil aj Európsky parlament. K augustu 2018 sa počet členských štátov zapojených do EPPO zvýšil na 22 a právomoc sa teda bude vzťahovať zatiaľ len na tieto členské štáty. Úrad má fungovať od konca roka 2020 a bude zodpovedať za vyšetrovanie a trestné stíhanie páchateľov a spolupáchateľov trestných činov, ktoré spôsobujú ujmu finančným záujmom EÚ67 ako sú podvody v rámci eurofondov s hodnotou nad 10 000 eur, korupcia alebo cezhraničné podvody v oblasti DPH presahujúce sumu 10 mil. eur a za podanie obžaloby.

Právomoci EPPO v oblasti finančných záujmov EÚ podporujeme, aj keď sme preferovali ich delegovanie na OLAF, bez nutnosti zriaďovania nového samostatného európskeho úradu.

66 Nariadenie EP a Rady 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1486593630716&uri=CELEX:02013R0883-20170101 http://ec.europa.eu/anti-fraud/about-us/legal-framework_en 67 Podľa čl 86 (4) ZFEÚ môže Európska rada neskôr rozšíriť právomoci EPPO aj o boj proti závažnej trestnej činnosti, ktorá má cezhraničný rozmer (bez podmienky finančnej ujmy EÚ).

30

A.4 Dohody o voľnom obchode so všetkými demokratickými krajinami Obchodné dohody sa v posledných rokoch stali predmetom kontroverzií, a to najmä kvôli ich komplikovanosti, rozsiahlosti a neverejnému vyjednávaciemu procesu. Najväčší problém tvoria časti dohôd týkajúce sa odvetví, ktoré sú silno regulované a dotované na obidvoch zmluvných stranách, napríklad v sektore poľnohospodárstva alebo služieb.

V záujme zrýchlenia vyjednávacieho procesu a zjednodušenia výslednej dohody navrhujeme uzatvárať dohody o bezcolnom obchode prioritne na neregulované a nedotované trhy.68

Aj napriek istým výhradám pre netransparentnosť pri vyjednávaní vítame uzavretie dohody o voľnom obchode s Kanadou, známej pod skratkou CETA.

Rovnako tak vítame podpísanie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom v lete 2018, ktorá odstráni takmer všetky clá vo vzájomnom obchode, harmonizuje normy týkajúce sa napríklad automobilov, a otvorí japonský trh európskym poľnohospodárom.

Podporujeme tiež rokovania o obchodných dohodách s Austráliou a Novým Zélandom, ktoré sa začali v roku 2018.

Za dôležité považujeme aj včasné uzavretie obchodnej dohody medzi EÚ a Indiou, ktorá je motorom ázijského ekonomického rastu, a druhým veľkým ázijským štátom s potenciálnom na globálny dosah. Na rozdiel od autoritársko-komunistickej Číny pokladáme Indiu za najväčší štát s demokratickým politickým zriadením na svete.

Za znepokojivé naopak považujeme hroziace rozšírenie colnej vojny s USA, ktorú odštartoval americký prezident Trump uvalením cla na dovoz ocele a hliníka z EÚ od 1.6.2018. EÚ následne zaviedla odvetné clá. Voľný obchod sa tak stal rukojemníkom politického vyjednávania, pri ktorom prehráva spotrebiteľ na oboch stranách Atlantiku.

Clo je pritom z ekonomického hľadiska len dodatočná daň uvalená na spotrebiteľa v krajine, ktorá clo na dovoz zaviedla. Za optimálne riešenie preto považujeme okamžité obojstranné zrušenie ciel na oboch stranách. Odmietame tiež zavádzanie európskych odvetných opatrení, keďže odvetné európske clá v skutočnosti zdaňujú európskeho spotrebiteľa. Ak americká federálna vláda strieľa novými clami do nohy americkému daňovému poplatníkovi, nepovažujeme za nutné ani žiadúce opakovať túto chybu aj na európskej strane.

Po ochladnutí emócií uvítame obnovenie rokovaní o dohode o voľnom obchode, ktorá by okrem colných prekážok odstránila aj regulačné bariéry obchodu medzi EÚ a USA.

68 Od roku 1995 je v platnosti napríklad dohoda o colnej únii medzi EÚ a Tureckom, ktorá sa týka všetkých priemyselných produktov. Z dohody sú, naopak, vyňaté nespracované poľnohospodárske výrobky, služby a verejné obstarávanie.

A.5 Brexit Vývoj rokovaní o budúcom usporiadaní vzťahov medzi EÚ a Veľkou Britániou sme od aktivácie článku 50 o vystúpení Británie z EÚ považovali za znepokojivý. Za najhorší scenár považujeme „tvrdý brexit“, teda odchod Británie z Európskej únie a jej jednotného trhu bez dohody. Tento scenár by totiž kumuloval ekonomické straty na oboch stranách Lamanšského prielivu, s negatívnym dopadom aj na slovenskú ekonomiku. Hrozilo by tiež dlhodobé poškodenie vzájomných politických vzťahov.

Brexit bez dohody by zároveň znamenal, že by EÚ po marci 2019 nemala žiadny dosah na práva vyše 3 miliónov občanov EÚ, ktorí v súčasnosti v Británii žijú. Možnú nedohodu preto vnímame v prvom rade ako zlyhanie vyjednávačov na oboch stranách.

Za riešenie pokladáme predstavenie usporiadania ekonomických vzťahov vo forme CETA++, teda širšej dohody vychádzajúcej zo zmluvy o voľnom obchode uzavretej medzi EÚ a Kanadou. Kým cieľom CETA bolo odstránenie existujúcich regulačných bariér, dohoda s Britániou stanoví, kde bariéry voľnému obchodu medzi EÚ a Britániou vzniknú.

Za hlavný záujem EÚ pre budúce usporiadanie ekonomických vzťahov preto považujeme zavedenie len nevyhnutného minima regulačných bariér voľnému pohybu tovarov, služieb a kapitálu, a teda „odintegrovanie“ Británie z jednotného trhu EÚ v najmenšej možnej politicky prijateľnej miere.

32

Brexit Európe poškodí (HNonline 21.11.2016)V prípade Grécka boli európski lídri ochotní urobiť nespočetné množstvo ústupkov, len aby Grécko neopustilo eurozónu, do ktorej tak či tak nepatrí. Veľkoryso prehliadli, že Grécko sa do eurozóny dostalo podvodom, že „záchrana“ Grécka nie je žiadna záchrana, no doteraz stála vyše 300 miliárd eur, že Grécko naďalej nespĺňa kritériá pre členstvo v eurozóne, a najmä prehliadajú, že Grécko nemá šancu v eurozóne prežiť.

V prípade Veľkej Británie je to presne naopak. Ochota urobiť Cameronovi zopár (väčšinou rozumných) ústupkov bola minimálna a približne mesiac pred referendom navrhnúť 250-tisíc eur ako pokutu za každého neodobratého migranta, ako to spravil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, je čistá provokácia. Skoro, ako keby si odchod Británie želal.

Ale pozrime sa, o čo príde EÚ v prípade brexitu. Ekonomika Veľkej Británie je veľká ako ekonomika 20 (z 28!) najmenších krajín EÚ. Tak či tak scvrkávajúca sa ekonomická sila EÚ sa odchodom Británie citeľne zmenší. Okrem toho EÚ príde o stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN a o atómovú moc, ktorá ako jedna z len štyroch krajín EÚ dáva na obranu dve percentá HDP, čo je jedna z podmienok členstva v NATO. A, samozrejme, EÚ príde aj o významného prispievateľa do spoločného rozpočtu.

Ďalej príde EÚ o zdravý rozum, čo konkrétne pocítia Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Fínsko. Tieto krajiny spolu s Britániou majú dnes takzvanú blokačnú menšinu v Rade EÚ a vedia zastaviť rôzne socialistické blúznenia. Na prijatie kvalifikovaného rozhodnutia je potrebných 55 percent krajín so 65 percentami obyvateľstva EÚ. To znamená, ak sa Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko a Británia dohodnú, vedia rozhodnutie zablokovať.

Špeciálne pre Slovensko hrozí významná strata odbytu, ak sa EÚ s Britániou nedohodne na spoločnom trhu, alebo ak EÚ neuzavrie s Britániou dohodu o voľnom obchode. My totiž vyvážame do Británie ročne za 3,7 miliardy eur (z toho takmer polovicu tvoria autá) a Británia k nám dováža tovar a služby za jednu miliardu eur. Navyše, na autá uplatňuje EÚ vyššie clo (10 percent), ako je priemerná sadzba (3,6 percenta). Ako silne proexportne orientovaná krajina doplatíme na brexit najmä my, ak nebude spoločný trh, nezáleží na forme, zachovaný. Preto aj Ficove silácke reči o tom, ako bude všetko možné s Britániou blokovať, sú krátkozraké a pre Slovensko škodlivé.Komentár R. Sulíka uverejnený na HNonline dňa 21. 11. 2016 http://komentare.hnonline.sk/dnes-pise/863033-brexit-europe-poskodi

A.6 Pozastavenie rozširovania EÚ EÚ prežíva od začiatku finančnej krízy politicky najturbulentnejšie obdobie vo svojej histórii. Ako jeden z následkov sa jeden člen EÚ už rozhodol spoločenstvo opustiť, pričom budúcnosť EÚ ostáva aj naďalej neistá. Je rozhodne lepšie jedného člena neprijať ako prísť o ďalšieho.

Z tohto dôvodu považujeme za žiadúce spomalenie prístupového procesu pre kandidátske krajiny, ktoré deklarujú svoj záujem v budúcnosti do EÚ vstúpiť, kým nepríde ku konsolidácii pomerov v samotnej EÚ. Únia sa potrebuje najskôr stabilizovať smerom dovnútra (pozri bod B.12), aby mohla rozmýšľať o ďalšom rozširovaní smerom navonok. EÚ by preto nemala prijímať nových členov do reformy Lisabonskej zmluvy, resp. do reformy právomocí EÚ, ktoré dnes spôsobujú najväčšie pnutia medzi členskými štátmi (migračná politika, ochrana vonkajších hraníc, porušovanie monetárneho mandátu ECB a nedodržiavanie a nevymáhanie fiškálnych pravidiel členov eurozóny).

EÚ musí v súčasnom stave investovať energiu najmä do riešenia chronických problémov, ktoré u nej dlhodobo pretrvávajú. Za kľúčové považujeme opätovné dodržiavanie špeciálne nasledujúcich pravidiel všetkými členskými štátmi:

1/ Pakt stability a rastu a Fiškálny kompakt, ktoré sú základom zodpovedného fiškálneho hospodárenia členských štátov.

2/ Nariadenie Dublin III a Kódex Schengenských hraníc, ktoré sú nevyhnutnými predpokladmi ochrany vonkajšej hranice EÚ a cestou k riešeniu migračnej krízy.

3/ Dodržiavanie Lisabonskej zmluvy, vrátane čl. 123, ktorého striktná interpretácia vylučuje nakupovanie štátnych dlhopisov zo strany ECB, a čl. 125, ktorý hovorí, že za svoje dlhy si každá členská krajina ručí sama.

Prístupové rokovania by sa tak počas tohto obdobia mali obmedziť na poradenstvo v oblasti zavádzania mechanizmov právneho štátu a trhovej ekonomiky.

Kandidátmi na členstvo v EÚ je dnes oficiálne 5 krajín: Srbsko, Čierna Hora, Albánsko, Macedónsko a Turecko. Ďalšími potenciálnymi kandidátmi sú Kosovo a Bosna a Hercegovina.

34

A.7 Princíp one in - two out Európska únia má dnes v platnosti približne 28 210 legálnych aktov.69 Jej vyše 1 750 smerníc a 12 500 nariadení má podľa odhadov spolu vyše 100 000 strán. Európska únia tiež prijala okolo 14-tisíc rozhodnutí a vydala vyše 1 500 odporúčaní.70

V roku 2017 EÚ prijala 2 093 legálnych aktov (1 345 nových aktov + 748 novelizovaných aktov), z toho 465 nových nariadení (370 boli nové delegované alebo vykonávacie nariadenia Európskej komisie), 506 novelizovaných nariadení (313 boli novelizované delegované alebo vykonávacie nariadenia Európskej komisie), 6 nových smerníc (26 ďalších novelizovala) a 874 nových rozhodnutí (216 ďalších novelizovala).

Podľa britského združenia Taxpayers’ Alliance priame regulácie EÚ (vrátane Spoločnej poľnohospodárskej politiky) spôsobujú podnikateľom náklady vo výške až 950 mld. eur ročne, čo zodpovedá ročnej záťaži na úrovni približne 1 920 eur na každého obyvateľa EÚ.71

Vzhľadom na obrovský počet legislatívnych aktov navrhujeme zaviesť na prechodné 15-ročné obdobie systém „one in - two out“, počas ktorého bude musieť byť každé prijaté nariadenie, resp. každá prijatá smernica kompenzovaná zrušením akýchkoľvek dvoch iných nariadení, resp. dvoch smerníc.72 Táto kompenzácia bude vždy súčasťou prerokovávaného návrhu nového nariadenia, resp. smernice. Každý nový všeobecne záväzný právny predpis tak prinesie zrušenie dvoch starších právnych predpisov. Prijaté nariadenia a smernice musia byť monotematické tak ako doteraz, aby sa predišlo obchádzaniu pravidla spájaním viacerých návrhov do jedného právneho predpisu. Regulačná záťaž prijatého právneho predpisu zároveň nesmie prevýšiť deregulačný prínos zrušených právnych predpisov.

Po tomto prechodnom období a po stabilizovaní nového právneho poriadku Únie navrhujeme uplatňovať systém “one in - one out“, ktorý „stabilizuje“ počet právnych predpisov.73

69 http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+WQ+P-2017-000827+0+DOC+XML+V0//SK 70 http://en.euabc.com/word/2152 71 Citované z Konzervatívny inštitút, Reformné presmerovanie EÚ a európskej integrácie, 2018, str. 31 72 Európska komisia dnes vykonáva Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), ktorý má zabezpečiť, aby právne predpisy EÚ prinášali výsledky pre občanov a podniky efektívne, účinne a s minimálnymi nákladmi. V rámci programu REFIT sa venuje osobitná pozornosť malým podnikom, pre ktoré môže dodržiavanie predpisov EÚ predstavovať neprimeranú záťaž. Komisia iniciuje v rámci programu každý rok súbor zjednodušujúcich iniciatív. Zjednodušenie môže mať viacero foriem: kodifikácia, prepracované znenie, zrušenie, doložky o preskúmaní/ ukončení platnosti, revízia, nahradenie smernice nariadením, stiahnutie návrhu, nahradenie jednoduchšou alternatívou. Výsledkom REFIT bolo v rokoch 2015 a 2016 zrušených 37 právnych predpisov, 10 opatrení sa dostalo do pracovného programu Komisie na rok 2016 a od roku 2012 bolo stiahnutých 141 návrhov právnych predpisov. 73 V prípade realizácie bodu „A.1 Vrátenie právomocí EÚ členským štátom“ by automaticky došlo aj k zrušeniu alebo úprave legislatívnych aktov, ktoré by už neboli v súlade s právomocami EÚ. Prechodné 15-ročné obdobie „one in - two out“ by sa tak mohlo skrátiť, resp. by stačilo uplatniť zásadu „one in - one out“.

Nariadenia

EP a Rada

Rada

Európska komísia

Smernice

EP a Rada

Rada

Európska komísia

Rozhodnutia

EP a Rada

Rada

Európska komísia

Spolu

465

19

10

436

6

3

1

2

874

5

273

596

1345

506

33

67

406

26

11

3

12

216

2

111

103

748

Počet prijatých aktov v roku 2017 74 Základné akty Pozmeňujúce akty

A.8 Sunset klauzula Súčasťou každého návrhu novej smernice alebo nariadenia musí byť ustanovenie, že jeho platnosť je 10 rokov. Akákoľvek zmena tohto pravidla si bude vyžadovať dohodu zákonodarcov v rámci legislatívneho procesu prerokovávanej smernice alebo nariadenia.

Po uplynutí tejto lehoty bude musieť byť predĺžená ich platnosť, tj. ak sa neobháji zmysel ich existencie a smernica alebo nariadenie nebudú opätovne prijaté, automaticky zaniknú. To sa týka aj delegovaných a vykonávacích predpisov.

74 https://eur-lex.europa.eu/statistics/legal-acts/2017/legislative-acts-statistics-by-type-of-act.html

36

Fiškálny pilier (rozpočet EÚ)B.9 Viacročný finančný rámec Každoročný rozpočet Európskej únie sa odvíja od dlhodobého európskeho rozpočtu, tzv. viacročného finančného rámca (VFR). Jedná sa o rozpočtový balík výdavkov a príjmov EÚ, ktorého návrh raz za sedem rokov pripravuje Európska komisia. Jeho konečnú podobu určujú členské štáty a europarlament. VFR je schvaľovaný konsenzom všetkých členských štátov a potvrdený hlasovaním europarlamentu, tj. o dlhodobom eurorozpočte sa rokuje dovtedy, kým s ním nevyjadrí súhlas každý členský štát.

B.9.1 VFR 2014-2020 V súčasnosti sa EÚ28 riadi viacročným finančným rámcom na roky 2014-2020. Jeho výdavky boli stanovené na 1 138 mld. eur, tj. 1,03 % HND EÚ28.75 Príjmovú stranu VFR tvoria 3 hlavné zdroje: 76

1/ Priame príspevky členských štátov založené na ich HND.

2/ Príjmy z výberu cla v rámci colnej únie (80 % je príjmom eurorozpočtu; 20 % je príjmom členského štátu).

3/ Odvod z harmonizovaného vymeriavacieho základu DPH členského štátu s jednotnou sadzbou vo výške 0,3 %.

B.9.2 VFR 2021-2027 Európska komisia predstavila návrh na ďalší VFR na roky 2021-2027 v máji 2018. Nový VFR ráta s výdavkovou sumou 1 135 mld. eur, tj. 1,11 % HND EÚ27 77 (tj. bez príspevku Veľkej Británie). Na príjmovej strane plánuje Komisia rozšíriť počet vlastných zdrojov EÚ. Zdrojmi eurorozpočtu v ďalšom VFR by teda od roku 2021 mali byť:

1/ Priame príspevky členských štátov založené na ich HND (ich podiel na celkovom balíku príjmov má klesnúť).

2/ Príjmy z výberu cla v rámci colnej únie (90 % má byť príjmom eurorozpočtu; 10 % má byť príjmom členského štátu).

3/ Zjednodušený odvod z harmonizovaného vymeriavacieho základu DPH a zvýšenie jeho podielu na celkových vlastných zdrojoch.

4/ Podiel na základe spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb (DPPO) so sadzbou 3 %.

B.

75 HND je hrubý národný dôchodok. Suma v cenách roku 2018, vrátane rozpočtu Európskeho rozvojového fondu. http://www.europarl.europa.eu/ thinktank/en/document.html?reference=EPRS_BRI(2018)621864 76 EÚ má okrem troch hlavných zdrojov ešte napríklad príjmy z udeľovania pokút spoločnostiam pre porušenie právnych predpisov o hospodárskej súťaži alebo príspevky nečlenov EÚ zúčastňujúcich sa na spoločných programoch. 77 Suma v cenách roku 2018, vrátane rozpočtu Európskeho rozvojového fondu.

5/ 20 % podiel na príjmoch z aukcií emisných povoleniek.

6/ Národné príspevky vypočítané podľa množstva nerecyklovaného odpadu z plastových obalov (0,8 eura za kilogram).

B.9.3 Porovnanie VFR 2014-2020 a 2021-2027 Vzájomné porovnanie veľkostí VFR komplikuje najmä vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. Veľká Británia je totiž významným čistým prispievateľom do európskeho rozpočtu, no platí to len v absolútnom vyjadrení (nominálne prispieva viac ako čerpá), a nie v relatívnom vyjadrení (prispieva menej ako priemer 1,03 % svojho HND). Ešte výraznejšiu deformáciu nájdeme na výdavkovej strane (tj. Veľká Británia čerpá z európskeho rozpočtu v absolútnom aj v relatívnom vyjadrení výrazne menej, ako doňho prispieva; v súčasnom VFR prispieva Británia približne dvojnásobok toho, čo čerpá).

Európska komisia vyčíslila súčasné výdavky EÚ27 (tj. očistené o výdavky Veľkej Británie) na 1,16 % HND EÚ27. Nový návrh VFR 2021-2027 tak znamená relatívne zníženie výdavkov EÚ27 z 1,16 % na 1,11 % HND EÚ27.

Pri očistení príjmovej strany VFR od príspevkov Veľkej Británie príde podľa nášho odhadu k miernemu nárastu príjmovej strany v ďalšom VFR zo súčasných približne 1,09 % HND EÚ27 na 1,11 % HND EÚ27.78

B.9.4 VFR 2021-2027 podľa SaS Z pohľadu výdavkovej strany je predložený návrh Európskej komisie pomerne konzervatívny. Európsky parlament totiž už v marci 2018 (pred predstavením návrhu VFR Komisiou) odhlasoval svoju pozíciu, podľa ktorej bude lobovať za navýšenie výdavkov nasledujúceho VFR až na 1,30 % HND EÚ27.79 Predseda Európskeho parlamentu sa dokonca nechal počuť, že európsky rozpočet by sa mal zvýšiť na dvojnásobok.80

Za pozitívny považujeme návrh na postupné zrušenie súčasného systému korekcií, z ktorého majú prospech niektoré členské štáty.

Naopak, za výrazne problémový pokladáme návrh na rozširovanie počtu vlastných zdrojov európskeho rozpočtu.

Na rozširovanie vlastných zdrojov EÚ nevidíme dôvod. Tento návrh považujeme za neopodstatnený a nedostatočne vyargumentovaný. Vnímame ho v prvom rade

78 Odhad sme vykonali na základe obdobia 2014-2017, v ktorom podľa dát Európskej komisie čerpala Veľká Británia približne 0,3 % svojho HND a prispievala približne 0,7 % svojho HND. 79 https://www.euractiv.com/section/economy-jobs/news/meps-voted-to-boost-eu-budget-to-1-3-gdp/ 80 http://www.dailymail.co.uk/news/article-5078227/Double-EU-budget-says-European-parliament-president.html

38

ako snahu získať dodatočné zdroje daňových poplatníkov do eurorozpočtu, a poskytnúť väčšiu kontrolu nad rozpočtom Európskej komisii na úkor členských štátov.

Predkladatelia návrhu sa síce odvolávajú na štatistickú zložitosť vykazovania HND a ťažkopádny výpočet váženého harmonizovaného základu zdroja založeného na DPH. Príspevok založený na HND členského štátu však bude aj podľa návrhu Komisie naďalej tvoriť dominantnú časť príjmov, a argument zložitosti výpočtu by sme mohli použiť aj pri novom navrhovanom zdroji založenom na konsolidovanom základe DPPO.81

Novými vlastnými zdrojmi by sa EÚ dostala o krok bližšie k vlastnej zdaňovacej právomoci,82 aktuálnou by bola hrozba zvyšovania navrhovaných sadzieb83 a tiež hrozba harmonizácie daňových základov DPPO. Boli by to významné kroky vytvárajúce tlak na vytvorenie samostatných európskych daní a postupnú reguláciu a harmonizáciu sadzieb niektorých daní, čo zásadne odmietame.

Pri reforme vlastných zdrojov EÚ považujeme za kľúčový princíp, že demokratická legitimita európskych inštitúcií pochádza výhradne od členských štátov, ktoré si de facto platia za služby Európskej komisie na vykonávanie a vymáhanie európskych dohôd. Z hľadiska posilnenia demokratickej legitimity, vyššej transparentnosti a rozpočtovej kontroly preto vidíme riešenie v zásadnom posilnení váhy priamych príspevkov členských štátov a navrhujeme:

1/ Založiť financovanie európskeho rozpočtu plne na základe príspevkov členských štátov vypočítaných z ich HND.

2/ Príspevky členských štátov vypočítané z ich HND každoročne znižovať o príjmy eurorozpočtu z výberu cla84, z pokút, resp. z ostatných príjmov EÚ.

3/ Zrušiť príspevok založený na DPH pre jeho nadbytočnosť.

4/ Odstrániť zložitý systém korekcií a rabatov, ktorý má za cieľ korigovať rozpočtové nerovnováhy členských štátov.

5/ Nerozširovať nové vlastné zdroje v ďalších viacročných finančných rámcoch.

Sme presvedčení, že kým je výdavková strana eurorozpočtu plná neefektívnych „tradičných“ politík, bude vždy politicky problematické pristúpiť k upratovaniu na príjmovej strane. A platí to aj naopak, rozširovanie príjmovej strany bude úradníkov 81 INESS, Viac a nové zdroje rozpočet nepotrebuje, 2018, https://www.iness.sk/sites/default/files/documents/pdf/INT/2018/int_5-2018_viac_a_ nove_zdroje_eu.pdf 82 Špekuluje sa o zavedení európskej dane z finančných transakcií, ktorej hlavným odporcom bola odchádzajúca Veľká Británia. 83 V rámci rozhodovania o vlastných zdrojoch, ktoré podlieha jednomyseľnosti a ratifikácii národnými parlamentmi, navrhuje Komisia stanoviť iba maximálne sadzby vlastných zdrojov. O skutočných mierach by potom rozhodovala kvalifikovaná väčšina členských štátov. 84 Clá chápeme len ako dočasný regulačný nástroj, keďže dlhodobou stratégiou EÚ by mala byť liberalizácia svetového obchodu a úplná eliminácia ciel. Podporujeme tiež zachovanie súčasného 20 % podielu „nákladov na výber cla“ ako príjmu členského štátu, a nie je jeho zníženie na 10 %, ako to navrhuje Komisia v novom VFR, keďže argumenty za toto zníženie nepovažujeme za dostatočné.

vždy motivovať k navrhovaniu nových európskych politík a posilňovaniu nových vlastných zdrojov.

Politiky EÚ sú často príliš nákladné, príliš ambiciózne, nekoherentné a rozporné. Európska komisia nemeria efektívnosť vynaložených výdavkov, a meraniu efektívnosti sa bráni. Nie je to však len vinou Komisie. Súčasný rozpočet EÚ je skôr výsledkom politických rokovaní a kompromisov medzi členskými štátmi než strategicky navrhnutým systémom financovania všeobecne dohodnutých celoeurópskych cieľov. To vedie k neefektívnemu využívaniu obmedzených zdrojov.

Financovanie z rozpočtu EÚ preto navrhujeme obmedziť výhradne na politiky v primárnom celoeurópskom záujme. Za primárne ciele považujeme:

1/ Infraštruktúrne projekty európskeho významu v oblasti dopravy, energetiky, a digitalizácie

2/ Ochrana vonkajšej hranice EÚ

3/ Politiky slúžiace na rozvíjanie štyroch základných slobôd občanov EÚ

Navrhujeme tiež, aby efektívnosť výdavkových politík EÚ bola pravidelne vyhodnocovaná Európskym dvorom audítorov, a aby neefektívne politiky boli buď zreformované alebo zrušené.

Okrem navrhovaného zjednodušenia financovania EÚ preto v nasledujúcich bodoch tejto kapitoly navrhujeme komplexnú reformu výdavkových politík EÚ, ktorých už len čiastočná realizácia umožní skresanie objemu nového VFR výrazne pod hranicu 1,0 % HND EÚ a financovanie primárnych cieľov aj bez príspevku Veľkej Británie.

B.10 Zoštíhlenie administratívy Európska administratíva je tvorená inštitúciami a agentúrami.85 Jadro európskych inštitúcií tvorí 7 základných orgánov,86 podporovaných 2 poradnými inštitúciami 87 a finančnou inštitúciou vo forme Európskej investičnej banky. Okrem základných má EÚ aj niekoľko ďalších orgánov.88

Jadro európskych agentúr tvorí 33 decentralizovaných agentúr.89 EÚ má ďalej 6 výkonných agentúr, 3 agentúry spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, 7 spoločných európskych podnikov a Európsky inovačný a technologický inštitút. Dva ďalšie orgány patria pod EURATOM (Agentúra Euratom pre zásobovanie a Spoločný podnik Fusion for Energy).

85 Pozri prílohu č. 2. Zoznam inštitúcií a agentúr je prístupný aj na https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies_sk a https://europa.eu/ european-union/about-eu/agencies_sk 86 Európsky parlament, Európska rada, Rada EÚ, Európska komisia, Súdny dvor EÚ, Európska centrálna banka, Európsky dvor audítorov 87 Európsky hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov 88 Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Európsky ombudsman, Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a 4 medziinštitucionálne orgány (Európska škola verejnej správy, Európsky úrad pre výber pracovníkov, Tím reakcie na núdzové počítačové situácie, Úrad pre publikácie) 89 34. agentúrou bude Úrad európskeho prokurátora.

40

EÚ tak spolu zamestnáva približne 55-tisíc ľudí.90 Najväčší problém prebujnenej administratívy nie sú ani tak náklady na ňu ako skutočnosť, že podstata fungovania štandardného úradníka je v prvom rade obhájiť svoju existenciu. Výsledok je stále viac pravidiel, regulácií, príkazov, zákazov, nariadení, a to strpčuje občanom viac život ako skutočnosť, že na svojich „strpčovateľov“ sa ešte aj skladajú prostredníctvom daní.

Na svoje riadne fungovanie, a najmä po tom, čo EÚ časť právomocí vráti členským štátom, postačí menej inštitúcií a agentúr. Navrhujeme nechať spraviť audit súkromnej spoločnosti, ktorú vyberú a zaplatia členské krajiny (v žiadnom prípade takýto audit nesmie zadať a platiť alebo rovno vykonať Európska komisia, lebo výsledok bude, že všetky inštitúcie sú životne dôležité). Audit môže vykonať súbežne aj Európsky dvor audítorov.

Výsledkom auditu bude zoznam agentúr, ktoré je možné zrušiť alebo im obmedziť činnosť. Pre lepšiu predstavivosť uvádzame niekoľko príkladov:

B.10.1 Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) – zrušiť Pôsobí od roku 1958, je len poradným orgánom európskym inštitúciám (EK, EP, Rada EÚ) zastupujúcim organizácie zamestnancov a zamestnávateľov pri navrhovanej legislatíve, resp. má vlastné stanoviská k otázkam, ktoré sa podľa neho dajú riešiť. EHSV má 350 členov, približne 700 zamestnancov, rozpočet cca 130 mil. eur. Členmi sú zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľov a iných skupín z členských krajín. Slovensko v ňom zastupuje 9 členov.

EHSV je poradným orgánom prežívajúcim takmer 60 rokov, európske inštitúcie však za ten čas prešli výraznými zmenami a majú množstvo oddelení a poradcov na agendu, ktorou sa kedysi zaoberal prednostne EHSV. Komisia má generálne riaditeľstvá, europoslanci majú vlastných poradcov a asistentov, ministri zúčastňujúci sa Rady EÚ majú k dispozícii poradcov vo svojich domovských krajinách, rovnako COREPER.91 EHSV je preto prežitou inštitúciou, ktorá by mala byť zrušená.

B.10.2 Výbor regiónov – zrušiť Pôsobí od roku 1994, je ďalším len poradným orgánom zastupujúcim európske regionálne a miestne orgány. Výbor regiónov má 350 členov, rozpočet okolo 90 mil. eur, vyše 500 zamestnancov. Slovensko v ňom zastupuje 9 členov (niektorí predsedovia a podpredsedovia VÚC, primátori a starostovia).

90 https://europa.eu/european-union/about-eu/figures/administration_en 91 Výbor stálych zástupcov, ktorého hlavnou úlohou je poskytovať asistenciu členským štátom pri príprave európskej legislatívy v rámci rokovaní Rady a pri udržiavaní kontaktov s ostatnými inštitúciami EÚ.

Členovia Výboru regiónov sa zoskupili podľa parlamentných skupín namiesto regiónov, ktoré majú zastupovať. Výbor regiónov sa tak stal akousi malou verziou Európskeho parlamentu, čo sa prejavuje v obsahu prijímaných textov, a v niektorých prípadoch vykonáva duplicitnú prácu. Organizovať stretnutia predstaviteľov regiónov je možné aj na pôde Európskeho parlamentu bez toho, aby mal Výbor regiónov k dispozícii vlastné budovy a zamestnancov.

Svoju zbytočnosť dokázal aj pri blokovaní schvaľovania zmluvy o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (CETA) valónskym parlamentom: Valónsko má ako belgický región vo Výbore regiónov svojich reprezentantov, ktorí však za sedem rokov prípravného procesu nikdy neotvorili problematiku týkajúcu sa CETA.

B.10.3 Európsky parlament (EP) – zoštíhliť EP má 751 poslancov, rozpočet cca 1,8 mld. eur, vyše 6 000 zamestnancov.92

Navrhujeme zaviesť jediné sídlo Európskeho parlamentu v Bruseli alebo Štrasburgu. Väčšina služobných ciest zamestnancov EP pramení z dôvodu, že riešia svoju agendu v Bruseli, Štrasburgu a Luxemburgu. Sťahovanie medzi Bruselom a Štrasburgom stojí daňových poplatníkov vyše 110 miliónov eur ročne.93

Po prenesení časti právomocí späť na členské štáty klesne aj objem agendy, ktorou sa bude europarlament zaoberať, preto navrhujeme zníženie počtu výborov EP.

Európsky parlament má dnes 20 výborov, 2 podvýbory a 3 osobitné výbory,94 z ktorých po prenesení spoločných právomocí a podporných činností späť na členské štáty navrhujeme 5 zrušiť. Okrem toho potom, ako poklesne agenda europarlamentu, navrhujeme:

1/ zlúčiť Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa s Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci,

2/ zlúčiť Výbor pre priemysel, výskum a energetiku s Výborom pre dopravu a cestovný ruch,

3/ zlúčiť Výbor pre právne veci s Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

92 Bez poslaneckých asistentov. Pre porovnanie: EP má 5-krát viac poslancov ako NR SR (750 ku 150), ale 15-krát viac zamestnancov (6000 ku 400) 93 http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/PL1407_LETTER/PL1407_LETTER_EN.pdf 94 Osobitný výbor pre terorizmus, Osobitný výbor pre povoľovanie pesticídov, Osobitný výbor pre finančnú trestnú činnosť, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom. Osobitné výbory majú dočasný mandát.

42

Z dôvodu výrazného poklesu agendy, poklesu počtu výborov, ako aj z dôvodu brexitu, navrhujeme aj zníženie počtu poslancov europarlamentu na polovicu, teda z dnešných 750+1 na 375+1 a primeranú úpravu pravidiel pre vznik poslaneckých klubov (minimálny počet poslancov by sa znížil z 25 na 13, minimálny počet členských krajín by kvôli brexitu klesol zo 7 na 6).

# Výbor Návrh

Zahraničné veci

Ľudské práva (podvýbor)

Bezpečnosť a obrana (podvýbor)

Rozvoj

Medzinárodný obchod

Rozpočet

Kontrola rozpočtu

Hospodárske a menové veci

Životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín 95

Priemysel, výskum a energetika

Doprava a cestovný ruch 96

Vnútorný trh a ochrana spotrebiteľa 97

Zamestnanosť a sociálne veci 98

Regionálny rozvoj

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Rybárstvo

Kultúra a vzdelávanie 99

Právne veci

Občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Ústavné veci

Práva žien a rodová rovnosť

Petície

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

14

15

16

17

18

19

20

21

22

ponechať

zrušiť

ponechať

ponechať

ponechať

ponechať

ponechať

ponechať

ponechať

zlúčiť 10 a 11

zlúčiť 10 a 11

zlúčiť 12 a 13

zlúčiť 12 a 13

zrušiť

zrušiť

ponechať

zrušiť

zlúčiť 18 a 19

zlúčiť 18 a 19

ponechať

zrušiť

ponechať

Počet stálych výborov tak klesne z 22 na 14:

B.10.4 Európska komisia – zoštíhliť 28 komisárov (vrátane predsedu a podpredsedov), rozpočet vyše 3 mld. eur, približne 33,000 zamestnancov.

Vrátenie časti právomocí EÚ umožní zoštíhliť aj najväčší byrokratický orgán EÚ so svojimi 33-tisíc zamestnancami o tisícky ľudí.

Navrhujeme upustiť od princípu „jedna krajina – jeden komisár“, a to aj z dôvodu, že Komisia je nezávislý orgán, ktorého členovia nemajú sledovať národné záujmy. Počet komisárov sa má odvíjať od agendy, ktorú riešia, nie od počtu členských krajín. Počet eurokomisárov by podobne ako v prípade počtu výborov EP mohol klesnúť na polovicu a členské krajiny by rotovali pri nominovaní komisárov. K tomu by mal primerane klesnúť aj počet zamestnancov.

B.10.5 Rada Európskej únie – zrušenie rotujúceho predsedníctva Exekutívy členských štátov sa stretávajú, to je podstata. Preto Európsku radu a Radu Európskej únie treba spojiť. Pôvodne malo rotujúce predsedníctvo zmysel, koniec koncov niekto Rade (združenie členských krajín) predsedať musel. Od roku 2009 má však Rada stáleho predsedu, dnes je to Donald Tusk. Rotujúce predsedníctvo krajín sa tak vyvinulo najmä na drahú šesťmesačnú sebaprezentáciu krajín.

Navrhujeme preto rotujúce predsedníctvo zrušiť a jeho agendu presunúť na predsedu Európskej rady. Tým by zaniklo aj nepísané pravidlo „honest broker“, ktoré de facto blokuje predsedajúcu krajinu vo vyjadrení svojho vlastného názoru.

Európska únia má desiatky agentúr, z ktorých väčšina začala svoju činnosť po roku 2000. Viaceré z nich pritom nie sú na fungovanie EÚ nevyhnutné, práve naopak, činnosť niektorých z nich sa ukazuje byť kontraproduktívna. Angažujú sa totiž v oblastiach, ku ktorým majú rôzne členské krajiny rôzny prístup, a nie je pritom nutné zjednotenie názorov. Uvádzame niekoľko príkladov, presný zoznam by vyplynul z auditu spomínaného v úvode bodu B.10:

95 Výboru klesne rozsah agendy, navrhujeme preto skrátenie jeho názvu na Výbor pre životné prostredie. 96 Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre dopravu a cestovný ruch navrhujeme zlúčiť do jedného Výboru pre výskum, energetiku a dopravu. Nový výbor bude mať v právomoci len agendu týkajúcu sa cezhraničných aspektov spolupráce v týchto oblastiach. 97 Výboru klesne rozsah agendy, navrhujeme preto skrátenie jeho názvu na Výbor pre vnútorný trh. 98 Cezhraničné aspekty agendy výboru týkajúce sa fungovania vnútorného trhu (napríklad systém pristupovania k nárokom sociálneho a zdravotného systému občanov, ktorí v priebehu svojho života pracovali vo viacerých členských štátoch) navrhujeme presunúť do agendy Výboru pre vnútorný trh. Právomoci týkajúce sa zamestnanosti pripadnú podľa bodu A.1 späť členským štátom. 99 Cezhraničné aspekty agendy výboru týkajúce sa vzdelávania (napríklad podpora mobility študentov a učiteľov, medzi iným podpora akademického uznávania diplomov a započítanie času štúdia) navrhujeme presunúť do agendy Výboru pre vnútorný trh.

44

B.10.6 Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (2007) – ročný rozpočet 7 mil. eur, 29 zamestnancov 100

B.10.7 Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (1975) – 18 mil. eur, 120 zamestnancov

B.10.8 Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (1994) – 20 mil. eur, 92 zamestnancov

B.10.9 Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (1975) – 21 mil. eur, 110 zamestnancov

B.10.10 Agentúra Európskej únie pre základné práva (2007) - 21 mil. eur, 74 zamestnancov

B.10.11 Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (1996) – 15 mil. eur, 67 zamestnancov.

Agentúry, ktoré nebudú zrušené, je možné zlúčiť, čo tiež povedie k úsporám a zefektívneniu činnosti, napríklad:

B.10.12 Zlúčiť do jedného Európskeho orgánu pre dohľad nad finančným a kapitálovým trhom:

1/ Európsky orgán pre bankovníctvo (2011) – 34. mil. eur, 146 zamestnancov

2/ Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (2011) – 33 mil. eur, 167 zamestnancov

3/ Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (2011) – 22 mil. eur, 87 zamestnancov

B.10.13 Zlúčiť Úrad európskeho prokurátora (EPPO) s Európskym úradom na boj proti podvodom (OLAF) – pozri A.3

B.11 Saldovanie platieb do rozpočtu s nárokmi na eurofondy Navrhujeme záväzky členskej krajiny voči EÚ započítať s nárokmi na čerpanie eurofondov. Predíde sa tak zbytočným transferom do eurorozpočtu na strane čistých príjemcov, a byrokracii spojenej so získavaním eurofondov na strane čistých prispievateľov. Saldovanie by sa muselo každoročne mierne upravovať, keďže odvody do eurorozpočtu nie sú vopred presne dané, závisia od výberu daní a veľkosti ekonomiky.

100 Veľkosť rozpočtu a počet zamestnancov zodpovedá roku 2015. Počet zamestnancov je orientačný, keďže nie všetci musia byť nevyhnutne zamestnancami na plný úväzok, agentúry môžu tiež zamestnávať externistov, ktorí sa do celkového počtu nerátajú. Viaceré agentúry sú financované prevažne Európskou komisiou, ich výdavky sú teda započítané aj vo výdavkoch EK.

Pre Slovenskú republiku bolo vo viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2014–2020 na regionálnu a kohéznu politiku vyčlenených 13,8 mld. eur.101 Celkové odvody Slovenska do EÚ v tomto období odhadujeme na 6,5 mld. eur.102 Po započítaní nárokov a záväzkov by tak SR mohla čerpať v tomto programovom období z eurorozpočtu 7,3 mld. eur a nič by neplatila.

B.12 Pozastavenie plnenia dlhodobých cieľov Európskej únii nechýba sebavedomie pri stanovovaní si vznešených cieľov, horšie to už však býva s výsledkami. EÚ chce byť tradične lídrom v obnoviteľných zdrojoch energie, v oblasti sociálnej ochrany, aj v ochrane životného prostredia. Napĺňanie týchto cieľov však stojí EÚ nemalú časť HDP. Zotrvávať na nich aj v čase krízy je pre EÚ zničujúce, keďže európske podniky kvôli nim strácajú konkurencieschopnosť.103

Politiky EÚ sú často nákladné a rozporné. Európska únia napríklad na jednej strane dotuje výstavbu obnoviteľných zdrojov energie, na druhej strane členské štáty v roku 2018 ešte vždy dotovali produkciu energie z fosílnych palív vrátane uhlia. Neisté a neurčité sú ambiciózne klimatické ciele, zaťažujúce súkromný sektor dodatočnými reguláciami a nákladmi, čo je v zjavnom rozpore s cieľom zvyšovania konkurencieschopnosti. Protichodnosť cieľov nájdeme aj v Spoločnej poľnohospodárskej politike (pozri B.14).

EÚ má problém s dosahovaním cieľov, keďže zlyháva už pri ich správnom definovaní. Príkladom je už takmer zabudnutá Lisabonská stratégia z roku 2000, podľa ktorej sa z EÚ mala stať do roku 2010 najkonkurencieschopnejšia a najdynamickejšia ekonomika sveta, s trvalo udržateľným rastom, väčším počtom pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou. Jej ciele boli korigované v roku 2005, no ani to nepomohlo, keďže už o niekoľko rokov stratégiu rozobrala finančná a dlhová kríza. V roku 2010 preto prijala Európska rada Stratégiu Európa 2020 s podobnými cieľmi, no ani tie sa pravdepodobne nepodarí naplniť.104

101 http://ec.europa.eu/regional_policy/en/funding/available-budget/ 102 Odvody do EÚ závisia aj od externých faktorov. Členské štáty odvádzajú do eurorozpočtu približne 0,7 % hrubého národného dôchodku. Ďalším príjmom je podiel z harmonizovaného vymeriavacieho základu DPH (0,3 %) a colné poplatky z produktov pochádzajúcich mimo krajín EÚ. Odhad odvodov sme urobili na základe rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 (rozdiel finančných vzťahov súvisiacich s rozpočtom EÚ a rezervy na prostriedky Európskej únie zvýšený o 100 mil. eur ročne ako odhadovaný odvod za tradičné vlastné zdroje), pre rok 2020 sme pre jednoduchosť rátali s rovnakým odvodom, ako sa rozpočtuje na rok 2019. 103 http://richardsulik.blog.sme.sk/c/281043/Bolavy-navrat-k-vznesenym-cielom.html 104 Citované z Konzervatívny inštitút, Reformné presmerovanie EÚ a európskej integrácie, 2018, str.21

46

Primárne ciele EÚ by sa preto mali obmedziť na infraštruktúrne projekty európskeho významu v oblasti dopravy, energetiky, a digitalizácie, ochranu vonkajšej hranice EÚ, a politiky slúžiace na rozvíjanie štyroch základných slobôd pre občanov EÚ. Navrhujeme tiež, aby efektívnosť výdavkových politík EÚ bola pravidelne vyhodnocovaná nezávislým auditom, a aby neefektívne politiky boli buď zreformované alebo zrušené. Takýto audit by s veľkou pravdepodobnosťou viedol k zásadnej reforme klimatickej politiky EÚ, či reforme nákladnej spoločnej poľnohospodárskej politiky.

EÚ by si nemala dávať žiadne nové ciele, kým nepríde ku konsolidácii jej ekonomiky, tj. kým verejný dlh neklesne pod úroveň 60 % HDP EÚ (ktorú by podľa Paktu stability a rastu, resp. Fiškálneho kompaktu, nemala prekračovať žiadna členská krajina). Navrhujeme preto pozastaviť plnenie dlhodobých (nezáväzných) cieľov a cestovných máp.

Ide napríklad o:

1/ Cestovná mapa využívania morskej energie navrhuje, aby do roku 2050 EÚ uspokojovala 10 % svojho dopytu po energii z prílivových vĺn.105

2/ Plán postupu EÚ v energetike do roku 2050106 predpokladá zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 o 80 % až 90 %.

Existujúce záväzky, samozrejme, EÚ dodržať musí, napríklad tieto:

B.12.1 Cieľom stratégie 2020107 do roku 2020 je znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % oproti úrovni z roku 1990108, zvýšiť podiel energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov na 20 % a 20 % zvýšenie energetickej efektívnosti.

B.12.2 Rámec 2030 pre energetiku a klímu109 stanovil ciele EÚ do roku 2030 takto: 40 % zníženie emisií skleníkových plynov oproti úrovni z roku 1990, 27 % dopytu po energii pokrývať z obnoviteľných zdrojov a 27 % zvýšenie energetickej efektívnosti. K týmto cieľom sa EÚ zaviazala v Parížskej dohode, hoci záväzok mohol byť aj miernejší.

Ciele majú byť v roku 2018 ešte sprísnené prostredníctvom novely smernice o energetickej hospodárnosti budov (na 32,5% do roku 2030)110 a novely smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (na 32% do roku 2030).111

105 http://ec.europa.eu/maritimeaffairs/content/ocean-energy-roadmap-claims-10-eu-energy-needs-through-wave-tidal-2050_sk 106 http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX%3A52011DC0885 107 http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2010:2020:FIN:EN:PDF 108 EÚ28 je účastníkom druhého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu, ktoré sa skončí v roku 2020. Zúčastnené krajiny sa zaviazali, že znížia emisie o minimálne 18 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. EÚ sa zaviazala, že v tomto období zníži emisie o 20 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. 109 https://ec.europa.eu/clima/policies/strategies/2030_en 110 http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-18-3997_en.htm 111 http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-18-4155_en.htm

B.13 Zníženie eurofondov a obmedzenie len na verejné projekty

Kohézna politika je po spoločnej poľnohospodárskej politike druhou najnákladnejšou položkou rozpočtu EÚ. V dnešnej forme v EÚ existuje už 3 desaťročia, a jej hlavným cieľom je znižovanie regionálnych rozdielov. Hlavnými fondami kohéznej politiky sú Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, a Kohézny fond.

Zatiaľ čo sa mnoho bruselských politikov a členské krajiny z radov čistých príjemcov kohéznych fondov riadia heslom čím viac fondov, tým lepšie, hodnotenie efektivity tejto politiky už také optimistické nie je.

V krajinách, ktoré boli dlhodobo čistými prijímateľmi vo vzťahu k rozpočtu EÚ a z eurofondov získavali v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky (Grécko, Španielsko a Portugalsko) nebol na úrovni regionálneho európskeho členenia NUTS I za obdobie 1990-2011 badateľný významný vplyv kohéznej politiky EÚ na pokles regionálnych rozdielov.112 Ani v jednej z krajín, ktoré boli dlhodobo čistými prijímateľmi vo vzťahu k rozpočtu EÚ a z eurofondov získavali v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky (Grécko, Španielsko, Portugalsko a Írsko),v období 1999-2011 na úrovni európskeho regionálneho členenia NUTS II nedošlo k poklesu regionálnych rozdielov, naopak, ostali buď bez zmeny alebo rástli.113

Základným problémom hodnotenia efektívnosti kohéznej politiky zo strany jej propagátorov je zanedbanie ceny stratenej príležitosti: koľko pracovných miest a ekonomickej aktivity by bolo bývalo vzniklo v súkromnom sektore, keby stovky miliárd eur európskych daňových poplatníkov v priebehu desaťročí neboli presmerované na verejné europrojekty sprevádzané neefektivitou, korupciou a byrokraciou s nimi spojenými.

Treba tiež podotknúť, že regionálne rozdiely v EÚ budú jej existenciu sprevádzať aj v budúcnosti, keďže východná časť EÚ zažila niekoľko desaťročí trvajúcu pauzu ekonomického rozvoja kvôli experimentovaniu so socializmom. Aj preto v prípade EÚ28 dosahujú najbohatšie štáty 5-násobok HDP na obyvateľa (v parite kúpnej sily) oproti najchudobnejším,114 kým v USA je tento rozdiel približne 2-násobný.115

Za jediný efektívny nástroj rýchlejšieho dobiehania východných členských štátov k priemeru EÚ považujeme konkurenčný tlak prostredníctvom efektívnejšieho a štíhlejšieho štátu, a lepšieho podnikateľského prostredia, ktoré sú prirodzenou podporou rýchlejšej tvorby bohatstva v súkromnom sektore a zároveň lákadlom investícií a kapitálu z bohatších krajín. Tento prístup nemôže nahrádzať nesystémová kohézna politika, ktorá je v prvom rade nákladným, administratívnym a neefektívnym prerozdeľovaním zdrojom v rámci EÚ. Navrhujeme preto jej zásadnú reformu.

112 Konzervatívny inštitút, Eurofondy a regionálne rozdiely v Európskej únii, 2012, str. 6 113 Tamtiež 114 Luxembursko vs. Bulharsko. 115 Massachusetts vs Mississippi. Štatistika nezahŕňa District of Columbia, ktorý však oficiálne nepatrí k 50 americkým štátom.

48

V rozpočtovom období 2014-2020 bola kohézna politika skoordinovaná s ďalšími fondami EÚ, ktoré spoločne nesú názov Európske štrukturálne a investičné fondy (ESIF). Proklamovaným cieľom ESIF fondov je „mobilizácia investícií v kľúčových prioritných oblastiach EÚ s cieľom reagovať na potreby reálnej ekonomiky, a to podporou tvorby pracovných miest a návratom európskeho hospodárstva k udržateľnému rastu“.

Problémom tejto myšlienky je, že každé euro, ktoré ESIF fondy investujú do ekonomiky, najprv musia z ekonomiky stiahnuť prostredníctvom daní. Súkromnému sektoru tak ostáva menej zdrojov na vlastné investície. O investíciách z ESIF fondov, a to aj do súkromného sektora, rozhodujú byrokrati na ministerstvách, čo vedie k pokriveniu trhového prostredia, selektívnemu zvýhodňovaniu vybraných firiem, a značnej neefektivite vynaložených prostriedkov.

Z dobre myslených európskych fondov sa stal v strednej a východnej Európe jeden z najväčších zdrojov korupcie, od lokálnej úrovne až po politické špičky. Fondy sú v dôsledku korupcie veľmi neefektívnym prerozdeľovaním zdrojov v rámci EÚ.

Európske štrukturálne a investičné fondy116 sú s rozpočtom 454 mld. eur na roky 2014 – 2020 hlavným nástrojom investičnej politiky Európskej únie. Tvorí ich 5 fondov a Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Celkové záväzky európskeho rozpočtu vo viacročnom finančnom rámci 2014 – 2020 sa podľa aktualizácie z roku 2016 predpokladajú na úrovni 1 087 mld. eur,117 ESIF fondy tvoria teda 42 % výdavkov eurorozpočtu.

B.13.1 Európsky fond regionálneho rozvoja (196 mld. eur v období 2014 až 2020) Zameriava sa na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii odstraňovaním nerovností medzi jej regiónmi (inovácie a výskum, digitálna agenda, podpora SME sektora, nízkouhlíkové hospodárstvo). Fond navrhujeme ponechať a zároveň obmedziť jeho využívanie len na projekty verejnej infraštruktúry.118

B.13.2 Európsky sociálny fond (86 mld. eur v období 2014 až 2020) Zameriava sa na podporu vzdelávania, prístup k zamestnaniu, podporu pracovných miest. Fondu navrhujeme v nasledujúcom programovom období 2021 – 2027 znížiť rozpočet na 50 %. Bude to zároveň jeho posledné programové obdobie, po vyčerpaní prostriedkov fond zanikne.

116 https://cohesiondata.ec.europa.eu/overview 117 http://ec.europa.eu/budget/mff/index_en.cfm, VFR 2014-2020, bez výdavkov Európskeho rozvojového fondu 118 Existencia ESIF fondov má oporu v článku 174 Lisabonskej zmluvy, ktorý znie: „Na podporu celkového harmonického rozvoja Únie rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.“

B.13.3 Kohézny fond (63 mld. eur v období 2014 až 2020) Napomáha členským štátom Európskej únie k zníženiu ekonomických a sociálnych rozdielov a k stabilizácii ich ekonomík. Fondu navrhujeme v nasledujúcom programovom období využívať výhradne pre infraštruktúrne projekty.

B.13.4 Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (99 mld. eur v období 2014 až 2020) Tomuto fondu sa bližšie venujeme v B.14.

B.13.5 Európsky námorný a rybársky fond (6 mld. eur v období 2014 až 2020) Fond pre námornú a rybársku politiku EÚ pomáha rybárom pri prechode na udržateľný rybolov. Fond navrhujeme ponechať.

B.13.6 Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (3 mld. eur v období 2014 až 2020) Zameriava sa výlučne na mladých ľudí, ktorí neštudujú, nepracujú, ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave. Podporuje prípravu, stáže, vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie. Iniciatíve navrhujeme v nasledujúcom programovom období 2021 – 2027 znížiť rozpočet na 50 %. Bude to zároveň jej posledné programové obdobie, po vyčerpaní prostriedkov iniciatíva zanikne.

Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond navrhujeme obmedziť len na verejné projekty, ktoré by nevznikli bez zapojenia verejných zdrojov.

Navrhujeme zníženie rozpočtu Európskeho sociálneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí v ďalšom programovom období na 50 %. Ďalšie programové obdobie 2021 – 2027 bude zároveň pre tieto tri fondy a iniciatívu posledným.

Ušetrené prostriedky navrhujeme použiť na zníženie príspevkov členských štátov, financovanie primárnych cieľov EÚ definovaných v bode B.9, a udržanie výdavkov VFR 2021-2027 pod hranicou 1,0 % HND EÚ27.

B.14 Postupné rušenie poľnohospodárskych dotácií Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (CAP) funguje od roku 1962 a dlho tvorila väčšinu výdavkov európskeho rozpočtu. Jej silným obhajcom bolo a je Francúzsko, ktoré tradične zastáva v oblasti poľnohospodárstva intervencionistický prístup.

Spoločná poľnohospodárska politika deformuje trhové prostredie zo svojej podstaty. Európania dotujú z daní priamo či nepriamo poľnohospodárske firmy, aby si vo výsledku vďaka colnej politike EÚ obmedzujúcej dovoz kúpili drahšie potraviny. Občania EÚ si tak k cene potravín priplácajú z dvoch dôvodov: za dotácie poľnohospodárom a „ochranu“ pred dovozom z tretích krajín. Príklady zo zahraničia pritom ukazujú, že silný poľnohospodársky sektor môže existovať aj bez dotácií. Navyše, poľnohospodárstvo,

50

na rozdiel od iných odvetví, má prakticky zaručený dopyt, keďže ľudia musia jesť bez ohľadu na dobu, technológie alebo politiku. Tvrdenie, že bez dotácií by bol v Európe dlhodobo nedostatok potravín, preto nemá špeciálne v poľnohospodárskom sektore opodstatnenie.

Ďalším problémom CAP je protichodnosť jej cieľov. Európska komisia ich uvádza päť: 119

Podporovať poľnohospodársku produkciu, aby mali spotrebitelia stabilnú ponuku cenovo dostupných potravín

Zabezpečiť primeranú životnú úroveň európskych poľnohospodárov

Pomôcť pri riešení otázky zmeny klímy a trvalo udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi

Zachovávanie vidieckych oblastí naprieč EÚ

Podpora agropotravinárskeho priemyslu, pracovných miest a súvisiacich sektorov

Cieľom CAP je teda hospodárska, regionálna, environmentálna aj sociálna politika zároveň. Je to pekný zoznam prianí, ale všetko naraz mať nemôžeme. Dotácie z logiky veci vedú k vyššej produkcii v odvetví, ako by sa dialo v trhovom prostredí. Dochádza tak k prevýšeniu ponuky nad dopytom, čo tlačí ceny dotovanej produkcie dole – pulty sú plnšie, ako spotrebitelia vyžadujú. Jedná sa o očakávaný a predvídateľný efekt, proti ktorému však európski poľnohospodári pravidelne protestujú s tým, že nízke ceny ich tlačia do bankrotu.120

Politiku, keď ľavá ruka nevie, čo robí pravá, považujeme za neefektívnu a neudržateľnú. Navrhujeme preto v ďalšom finančnom rámci vyrovnanie dotačnej podpory medzi západnými a východnými členskými štátmi. Výrazne by sa tak zefektívnila a stransparentnila dotačná politika, a zvýšila hospodárska súťaž v sektore. Tento cieľ je zároveň konzistentný s regionálnou politikou EÚ, keďže podpora by bola relatívne vyššia pre chudobnejšie a kapitálovo podvyživené regióny. Za jediný zmysluplný dlhodobý cieľ však považujeme zrušenie CAP a nedotovaný poľnohospodársky priemysel, ktorý si svoj priestor v ekonomike hľadá na základe dopytu európskych spotrebiteľov.

119 https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/key-policies/common-agricultural-policy/cap-glance_en 120 https://www.theguardian.com/world/2015/jul/27/france-farmers-border-roads-protest-imports-germany-spain

Spoločná poľnohospodárska politika sa skladá z dvoch fondov:

B.14.1 Európsky poľnohospodársky záručný fond „Prvý pilier“ spoločnej poľnohospodárskej politiky poskytuje priame platby poľnohospodárom a financuje tzv. protrhové opatrenia poľnohospodárskeho sektora. Výdavky fondu sa vo finančnom rámci 2014 – 2020 odhadujú na 309 mld. eur,121 čo tvorí 28 % rozpočtu EÚ. Navrhujeme v nasledujúcom programovom období 2021 – 2027 znížiť rozpočet na 50 %. Bude to zároveň jeho posledné programové obdobie, po vyčerpaní prostriedkov fond zanikne.

B.14.2 Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka „Druhý pilier“ CAP dopĺňa systém priamych platieb poľnohospodárom („prvý pilier“). Politika rozvoja vidieka má niekoľko spoločných cieľov s fondami ESIF (preto sa tento fond zaraďuje pod ESIF). Výdavky fondu sa v programovom období 2014 – 2020 odhadujú na 99 mld. eur. Tieto výdavky sú už zohľadnené v bode B.13. Navrhujeme v nasledujúcom programovom období 2021-2027 znížiť rozpočet na 50 %. Bude to zároveň jeho posledné programové obdobie, po vyčerpaní prostriedkov fond zanikne.

Ušetrené prostriedky navrhujeme použiť na financovanie výdavkov v súvisiacich s poklesom príjmov z Veľkej Británie po realizácii brexitu a spoločnú ochranu hraníc schengenského priestoru.

121 http://www.europarl.europa.eu/atyourservice/en/displayFtu.html?ftuId=FTU_5.2.2.html

52

Reforma poľnohospodárskej politiky na Novom Zélande

V polovici 80. rokov uskutočnila vláda na Novom Zélande sériu reforiem, vrátane deregulácie poľnohospodárskej politiky. Poľnohospodársky sektor bol charakteristický vysokou mierou protekcionizmu, rozsiahlym systémom dotácií, reguláciou cien niektorých komodít a zákonnými monopolmi. Kým v roku 1984 predstavovali dotácie 33 % príjmov poľnohospodárskeho sektora, v roku 2003 to boli už len 2 %.122

Reformná vláda zrušila všetky vývozné subvencie, eliminovala reguláciu dovozu, znížila colné sadzby. Veľká väčšina vládnej podpory bola odstránená v priebehu piatich rokov. Na začiatku 90. rokov sa tak novozélandský poľnohospodársky sektor ocitol v situácii, keď jeho podpora zo strany štátu bola zredukovaná na minimum.123

Reforma mala významný vplyv na štruktúru aj efektivitu novozélandského poľnohospodárstva. Kým v roku 1982 bolo na Novom Zélande vyše 70 miliónov oviec, v roku 2002 to bolo už necelých 40 miliónov. Došlo však k preorientovaniu z kvantity na kvalitu, keďže pôrodnosť oviec sa od reformy zvýšila o 25 %. Počet dojných kráv v rovnakom období vzrástol z 2,3 milióna na približne 4 milióny, mliečna výroba sa zvýšila o 75 %. Reforma prispela aj k rozvoju chovu vysokej zveri, ktorá pred reformou v krajine takmer neexistovala. Dnes jej počet dosahuje vyše milióna kusov.124

Pred reformou tvorila rastlinná výroba len malú časť poľnohospodárskeho sektora, najmä kvôli dotáciám do iných častí poľnohospodárstva. Po odstránení dotačných schém došlo v rokoch 1983 – 2005 k nárastu hodnoty exportovaných produktov rastlinnej výroby zo 140 mil. USD na 827 mil. USD. Exportný rast zaznamenalo v tomto období aj vinárstvo, a to z 10 mil. USD na 125 mil. USD. Odstránenie podpôr tak spôsobilo pokles výroby a zvýšenie efektivity v sektoroch charakteristických nadvýrobou, ktorá by nebola bez dotácií na trhu konkurencieschopná. No deregulácia zároveň umožnila uvoľniť kapacity poľnohospodárskeho sektora na rozvoj iných segmentov poľnohospodárstva.

Z Nového Zélandu sa postupne stal významný svetový exportér kvalitných poľnohospodárskych produktov, a to aj bez vývozných dotácií. V roku 2009 krajina vyvážala 92 % produkcie jahňacieho mäsa, 82 % produkcie hovädzieho mäsa a 95 % produkcie jeleniny.125

122 http://link.springer.com/article/10.1023/B:GEJO.0000019969.38496.82 123 http://www.libinst.cz/Files/KqLFy4r2/profile/2477/nzreforma.pdf 124 is.mendelu.cz/zp/portal_zp.pl?prehled=vyhledavani;podrobnosti_zp=47271;zp=47271; download_prace=1;lang=cz 125 http://www.mia.co.nz/docs/Meat%20Industry%20profile%20-%20Final%20version%20-%20November%202009.pdf

B.15 Zrušenie Junckerovho investičného balíčka Európsky fond pre strategické investície (EFSI), známy aj ako „Junckerov investičný balíček“ je de facto ďalším eurofondovým programom, len založený na inej forme podpory. EFSI je spoločnou iniciatívou Európskej investičnej banky a Európskej komisie. Poskytuje selektívnu podporu vybraným projektom formou garancií pôžičiek a presúva tak riziko zlyhania podporených projektov na daňovníkov v celej EÚ. Na projekty podporené EFSI sa pritom nevzťahujú pravidlá štátnej pomoci, ktoré platia pre európske štrukturálne a investičné fondy.

EFSI sa v roku 2018 podarilo splniť proklamovaný cieľ mobilizácie 315 mld. eur podporených investícií. Predchádzajúci rok Európska rada a Európsky parlament navyše rozhodli o predĺžení jeho trvania do konca roku 2020 a rozšírení kapacity na 500 mld. eur.

Oboje považujeme za zlé správy pre daňových poplatníkov. Je totiž dôležité uviesť, že EFSI žiadne investície „navyše“ nevytvára, a ani vytvárať nemôže. Jedná sa o základný ekonomický omyl hodnotenia efektu, ktorý je vidieť (nové investície), a zabúdania na náklady, ktoré nie je vidieť: Fond v skutočnosti len odkláňa investície, ktoré by vytvoril súkromný sektor, do oblastí, ktoré schvália byrokrati v EIB.126 EFSI preto ničí trhovú súťaž a jeho selektívna podpora škodí súkromnému sektoru ako celku.

EFSI nevyhodnocuje efektivitu podporených investícií a podporil viacero projektov, ktoré nemožno označiť inak ako plytvaním zdrojmi. 55 mil. eur vo forme záruk Fond uvoľnil napríklad na novú mliekareň vo Francúzsku. V Európe pritom panuje všeobecný prebytok mliekarenských kapacít a cena mlieka už niekoľko rokov klesá. Medzi podporenými projektmi je aj viacero veterných parkov aj napriek prebytku ponuky elektriny. Nehovoriac o tom, že alternatívne zdroje energie sú aj bez EFSI masívne podporované z verejných zdrojov.

Európsky fond pre strategické investície navrhujeme okamžite a bez náhrady zrušiť.

B.16 Nie fiškálnej harmonizácii Iniciatívy na harmonizáciu daňových a hospodárskych politík sa v EÚ objavujú pravidelne, aj keď nie sú nevyhnutné pre riadne fungovanie jednotného trhu, ani na ochranu štyroch základných slobôd občanov EÚ. Ich motiváciou býva najmä odstránenie cezhraničnej konkurencie členských štátov, ktoré majú efektívnejší a štíhlejší daňový systém. Z tohto dôvodu by napríklad Francúzsko rado videlo zavedenie ich modelu dane z finančných transakcií v celej EÚ.127 Práve súčasný prezident Macron sa v roku 2017 vyslovil za tesnejšiu harmonizáciu daňovej a hospodárskej politiky v eurozóne, čo vníma ako jedno z poslaní svojho prezidentského mandátu.

126 EFSI je fond spravovaný EIB. Správa fondu sa skladá z riadiacej rady, investičného výboru a generálneho riaditeľa. Riadiaca rada pozostáva zo 4 členov, z ktorých troch menuje EK a jedného menuje EIB. Predseda rady je reprezentantom EK. Rada rozhoduje o strategickej orientácii EFSI, dohliada na plnenie cieľov a menuje členov investičného výboru. Investičný výbor pozostáva z ôsmich členov a generálneho riaditeľa, ktorí prijímajú rozhodnutia o podpore konkrétnych projektov. Výbor prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou, každý člen výboru vrátane generálneho riaditeľa má jeden hlas. Činnosť investičného výboru podlieha kontrole riadiacej rady. 127 5 rokov po zavedení dane z finančných transakcií na francúzskych akciových trhoch klesla podľa výskumu ECB na postihnutých akciách likvidita o 20 %. Očakávania ohľadom výnosov z dane na úrovni 1,6 mld. eur pritom nedosiahli ani 0,5 mld. eur. https://www.getrevue.co/profile/Juraj-Karpis/issues/nominal-vs-real-na-zaplakanie-issue-40-57676

54

Takéto idey považujeme za ohrozenie subsidiarity a tiež za snahu odobrať konkurenčnú výhodu krajinám s nižším výkonom ekonomiky v EÚ, vrátane Slovenska.

Zásadne preto odmietame myšlienky spoločných európskych daní (daň z finančných transakcií, dovozná uhlíková daň). Nesúhlasíme tiež s harmonizáciou daňového základu DPPO, s ktorou de facto ráta návrh VFR 2021-2027 zo strany Komisie.

Sme presvedčení, že koordinácia daňových sadzieb nie je nutná ani v oblasti DPH, a niektorých spotrebných daní, ako je tomu dnes. Výška všetkých daňových sadzieb a poplatkov by mala byť plne právomocou členských štátov.

Za vyslovene zlý nápad tiež považujeme ideu samostatného rozpočtu pre eurozónu a tzv. európskeho ministra financií, ktorý by koordinoval hospodárske politiky členských štátov.

Eurozóna už svoj rozpočet má, a je ním štandardný európsky rozpočet.

Európskeho ministra financií vnímame ako ďalší pokus do zasahovania verejných politík členských štátov.

Jedinou efektívnou reguláciou, ktorá môže členské štáty primeť k zodpovednej rozpočtovej a hospodárskej politike, je hrozba bankrotu a odliv kapitálu z krajiny. Preto za jediné zmysluplné pravidlo hospodárskej politiky, ktoré má byť platné v celej EÚ, považujeme princíp, že každá členská krajina nesie zodpovednosť za svoje dlhy, a tým pádom aj za náklady potenciálneho bankrotu, ktorý je spravidla dôsledkom nesprávnej a nezodpovednej verejnej politiky (pozri C.17).

Sme presvedčení, že suverenita daňovej a hospodárskej politiky je dobrým právom každého členského štátu. Vedie k vzájomnej konkurencii a porovnávaniu verejných politík, čím zároveň vytvára tlak na členské štáty s horšou verejnou politikou ku kopírovaniu najlepších postupov. Prirodzený konkurenčný tlak v kombinácii s hrozbou bankrotu považujeme za najlepšiu a najefektívnejšiu reguláciu daňových a hospodárskych politík v EÚ.

Monetárny pilier (pravidlá eurozóny)C.17 ECB nesmie financovať verejný dlh Každý členský štát je sám zodpovedný za svoju fiškálnu politiku. ECB musí začať robiť nezávislú monetárnu politiku, ktorej primárnym cieľom je udržiavanie cenovej stability. Kvantitatívnou definíciou cenovej stability je podľa Rady guvernérov ECB „medziročný rast harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) v eurozóne pod 2 %“. Rada guvernérov ďalej upresňuje, že jej cieľom je udržať mieru inflácie „pod, avšak v blízkosti 2 % v strednodobom horizonte“.128

V Zmluve o fungovaní Európskej únie (Lisabonská zmluva) sa v článku 245a, ods. 2 píše doslova: „Hlavným cieľom ESCB 129 je udržať cenovú stabilitu.“ Tvrdiť, že ceny sú vtedy stabilné, ak rastú o takmer 2 percentá ročne, je logický nezmysel. Ceny sú stabilné vtedy, ak nerastú a ani neklesajú. Hlavný cieľ ECB preto má byť 0 %. Číslo 2 % vzniklo tak, že v časoch vysokej inflácie najmä v južných krajinách bolo ťažké dosiahnuť čistú nulu, resp. všeobecne je takmer nemožné dosiahnuť infláciu 0,000% a tak bola stanovená tolerancia 2 % a až nad tieto 2 % je cieľ „cenová stabilita“ porušený. Dve percentá sú teda len tolerančným pásmom a „inflačný cieľ“ z nich spravila až ECB, keď potrebovala zámienku svojej nezodpovednej monetárnej politiky.130

S cieľom oddeliť monetárnu politiku od fiškálnej a zamedziť financovaniu verejných rozpočtov zo spoločnej peňaženky ECB navrhujeme prijať nasledujúcu sériu opatrení:

C.17.1 Explicitne zakázať ECB vstupovať do fiškálnej situácie jednotlivých štátov, a to aj v prípade hrozby bankrotu. Bankrot je jediná efektívna regulácia, ktorá donúti štáty robiť zodpovednú fiškálnu politiku.

C.17.2 Zrušiť program OMT určený na nákup štátnych dlhopisov ECB, to znamená, že prísľub guvernéra Maria Draghiho, že ECB „urobí všetko, čo bude treba“ pre záchranu eurozóny, bude odvolaný.

C.17.3 Zvýšiť požiadavky na kvalitu záruk, ktoré ECB požaduje pri poskytovaní úverov finančnému sektoru, zohľadňovať rôznosť kvality dlhopisov rôznych krajín eurozóny.131

C.

128 Zakladajúca zmluva Európskeho spoločenstva spomína okrem primárneho cieľa menovej politiky Eurosystému aj sekundárny cieľ, ktorým je podpora ekonomických opatrení, ktorých cieľom je dosahovanie „vysokej úrovne zamestnanosti“ a „udržateľného neinflačného ekonomického rastu“. Zakladajúca zmluva tiež určuje hierarchiu cieľov menovej politiky Eurosystému, pričom dosahovanie cenovej stability má pred sekundárnymi cieľmi prednosť. Udržanie cenovej stability je chápané ako hlavný príspevok menovej politiky k zaisteniu priaznivých ekonomických podmienok a vysokej miery zamestnanosti. Podľa http://www.nbs.sk/sk/menova-politika/menova-politika-ecb-od-roku-2009 129 ESCB (Európsky systém centrálnych bánk) pozostáva z ECB a 28 národných bánk všetkých členských štátov EÚ. 130 SINN, H.-W.: „Der schwarze Juni“, strana 189. 131 Problém predstavuje aj nástroj ECB núdzového poskytovania likvidity - ELA. ELA je prostriedkom poslednej záchrany v Eurosystéme, keďže podkapitalizovaným bankám umožňuje obísť pravidlá, ktoré v ňom platia. Na základe tejto výnimky schválenej ECB môže národná centrálna banka sama vytvárať eurá a poskytovať ich ako úvery domácim komerčným bankám za kolaterál, ktorý by nespĺňal požiadavky na zábezpeku v štandardných úverových programoch Eurosystému.

56

C.17.4 Upustiť od regulačného pravidla, ktoré považuje štátne dlhopisy za bezrizikové aktívum, vďaka čomu voči nim banky nemusia viazať kapitál.

C.17.5 Zakázať nákup štátnych dlhopisov ECB nielen na primárnom, ale aj na sekundárnom trhu.

Primárny a sekundárny trh Primárny trh umožňuje nákup cenných papierov v momente ich vydania za peňažné zdroje. Nákup štátnych dlhopisov (forma cenných papierov) ECB na primárnom trhu zakazuje článok 123 Lisabonskej zmluvy, ktorý znie:

„Prečerpávanie účtov či získavanie iného druhu úveru v Európskej centrálnej banke alebo v centrálnych bankách členských štátov (ďalej len „národné centrálne banky“) v prospech inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ústredných vlád, regionálnych, miestnych alebo iných verejných orgánov, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnym podnikom členských štátov je rovnako zakázané ako priame odkúpenie ich pohľadávok alebo dlhov národnými centrálnymi bankami alebo Európskou centrálnou bankou.“

Na sekundárnom trhu (súkromný sektor) sa obchoduje s cennými papiermi, ktoré už boli zakúpené na primárnom trhu. Navrhujeme, aby článok 123 platil aj pre sekundárny trh.

C.17.6 Navrhujeme vyrovnávať saldá medzibankového zúčtovacieho systému eurozóny TARGET 2 na ročnej báze. V podobnom režime funguje americká centrálna banka FED, ktorá pozostáva z 12 lokálnych centrálnych bánk. Podobne ako v prípade Eurosystému, aj americký zúčtovací systém eviduje prebytky a deficity lokálnych centrálnych bánk. Tieto zostatky však musia byť vyrovnané vždy v apríli tak, že banka so zápornou bilanciou presunie obchodovateľné aktíva, obvykle zlatom kryté cenné papiere, ktoré nemôže vydávať sama. Technicky sa tento proces vykonáva prerozdelením vlastníckych podielov a úrokových výnosov zúčtovacieho portfólia riadeného FED-om.132

132 http://voxeu.org/article/fed-versus-ecb-how-target-debts-can-be-repaid

TARGET 2 zostatky Medzibankové zúčtovanie v eurozóne v reálnom čase zabezpečuje systém TARGET 2, ktorý je vynovenou verziou pôvodného Trans-European Automated Real-time Gross Settlement Express Transfer System (TARGET). Prevádzkuje ho Eurosystém, pričom platby medzi jednotlivými komerčnými bankami sa zúčtovávajú v elektronických rezervných eurách, ktoré má každá komerčná banka na svojom účte v národnej centrálnej banke v krajine, kde sídli

TARGET 2 zachytáva geografickú migráciu eur v rámci eurozóny. Ak Mercedes predá auto španielskemu stavebníkovi, ten dá svojej banke platobný príkaz na úhradu na účet dílerovi do Nemecka. Aby eurá išli tam, kam majú, musí španielska centrálna banka odpísať príslušnú sumu z rezervného účtu španielskej komerčnej banky a na druhej strane Bundesbank pripíše rovnakú sumu na rezervný účet nemeckej komerčnej banky, kde má predajca účet. V tejto operácii konkrétne eurá opustia španielsky priestor a zavítajú do Nemecka. V zúčtovacom systéme TARGET 2 sa táto transakcia prejaví ako vznik pohľadávky Bundesbank voči Eurosystému oproti záväzku Bank of Spain v rovnakej výške. V normálnych časoch obojsmerné prúdenie kapitálu a statkov zabezpečí, že tieto toky eur sú približne rovnaké. Nedochádza k rastu záväzkov a pohľadávok z hľadiska jednotlivých členských centrálnych bánk.

Veľké deficity obchodnej bilancie krajín periférie a prebytky kapitálových účtov krajín jadra sa však po tom, ako ECB zachránila periférne banky ich úverovaním, premietli do vysokých pohľadávok a záväzkov v rámci TARGET 2 systému. Od začiatku fungovania eurozóny tak Nemecko nakumulovalo stovky miliárd eur prebytku účtu obchodnej bilancie voči zvyšku eurozóny. Vznik veľkých deficitov a prebytkov v TARGET 2 po vypuknutí eurokrízy odhalil nerovnováhy v eurozóne vyvolané eurom.

Rastúce pohľadávky niektorých krajín voči Eurosystému predstavujú potenciálnu hrozbu vysokých strát v prípade rozpadu menovej únie. Krajinám by zostali len infláciu zvyšujúce zahraničné eurá, kým národným centrálnym bankám periférie, ktoré úverovaním v rámci LTRO migrujúce eurá vytvorili, by zostali aspoň finančné aktíva, ktoré museli komerčné banky zložiť ako kolaterál. Výzvy nemeckých centrálnych bankárov, volajúce po presune časti tohto kolaterálu v objeme TARGET prebytku do Bundesbank, boli preto postavené na racionálnej snahe poistiť sa proti riziku rozpadu eurozóny.Zdroj: Juraj Karpiš, Zlé peniaze, 2015, str. 374-376

58

C.18 Zrušenie trvalého eurovalu Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) bol vytvorený v lete 2012 a prevzal úlohy dočasného eurovalu EFSF a úverového programu Európskej komisie EFSM. Je európskou obdobou Medzinárodného menového fondu.133

Euroval je systém, ktorý chráni krajiny pred vysokými úrokmi predražujúcimi ich dlhovú službu. Pomáha tak predchádzať bankrotu problémových krajín eurozóny výmenou za realizáciu nevyhnutných reforiem (ktoré však krajiny z dôvodu štvor- či päťročných volebných období a s nimi súvisiacou patričnou mierou populizmu realizujú len veľmi obťažne), no len za cenu prenášania nákladov na všetky krajiny eurozóny a zvyšovania systémového rizika. Euroval je síce určený na predchádzanie bankrotu štátov, bol však použitý aj na záchranu španielskeho bankového sektora.

Členské krajiny eurozóny vrátane Slovenska sú akcionármi ESM, pričom podiel v ňom nie je možné predať ani darovať. Z trvalého eurovalu nie je možné vystúpiť, realizované platby akcionárov sú neodvolateľné. Akcionári sú zároveň ručiteľmi, čo v prípade realizácie potenciálnych strát eurovalu bude znamenať náklady aj pre slovenských daňových poplatníkov. Slovenský ručiteľský podiel v eurovale je stanovený na 0,818 %, čo predstavuje ručenie do výšky 5,8 mld. eur.134

Euroval považujeme za porušenie článku 125 Lisabonskej zmluvy, ktorý hovorí, že za svoje záväzky si každá členská krajina ručí sama. Vytvorenie eurovalu prispelo k inštitucionalizácii eurozóny ako dlhovej únie, v ktorej vlády zadlžených krajín prenášajú riziká svojho hospodárenia na krajiny s vyrovnanejším hospodárením. Ide o nástroj na prerozdeľovanie dlhov medzi členskými krajinami eurozóny.

Navrhujeme zrušenie ESM z dôvodu, že zvyšuje systémové riziko v eurozóne, vedie k prerozdeľovaniu dlhov a nerieši podstatu problému európskej menovej únie. Zásadne tiež odmietame myšlienku pretvorenia ESM na Európsky menový fond, ktorý by mohol vstupovať finančnou pomocou do krachujúcich verejných rozpočtov členských štátov ešte flexibilnejšie ako ESM.

C.19 Odmietnutie spoločného ručenia vkladov Prepojenosť bankového systému eurozóny znamená, že problémy bankového sektora v jednej krajine s veľkou pravdepodobnosťou spôsobia problémy v ďalších krajinách. Banky zároveň vedia, že v prípade problémov môžu čerpať núdzovú likviditu z ECB, resp. majú implicitnú garanciu, že ich straty na seba prevezme štát (a teda daňoví poplatníci). Štáty zase očakávajú, že v prípade hrozby ich bankrotu zakročí ECB prisľúbeným nákupom dlhopisov (program OMT). Točíme sa tak v špirále, v ktorej zle nastavené motivátory nepretržite zvyšujú systémové riziko.

133 http://europskaunia.oldweb-sulik.sk/euroval/co-je-to-trvaly-euroval-2/ 134 https://www.esm.europa.eu/sites/default/files/esm2015annualreport.pdf

Aj z tohto dôvodu eurozóna pristúpila k budovaniu bankovej únie, ktorá pozostáva z troch hlavných pilierov:

1/ Centralizovaný dohľad nad finančnými inštitúciami eurozóny (SSM), 2/ Jednotný rezolučný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM), 3/ Európsky systém ochrany vkladov (EDIS)

C.19.1 Centralizovaný dohľad nad finančnými inštitúciami eurozóny (SSM) Tým, že banky eurozóny sa obsluhujú v spoločnej centrálnej banke, má spoločný dohľad svoju logiku. Inak sa opäť môžeme dostať do bodu, keď banky z krajín s laxným dohľadom budú čerpať núdzové úverové programy ECB a „tunelovať“ tak zvyšok eurozóny. Spoločný dohľad zaručí rovnaké pravidlá pre všetkých, a preto ho podporujeme. Efektívnosť dohľadu by mala byť pravidelne vyhodnocovaná nezávislou inštitúciou, napríklad Európskym dvorom audítorov.

C.19.2 Jednotný rezolučný mechanizmus riešenia krízových situácií (SRM) Hlavným cieľom je vytvorenie spoločného rámca pre riešenie zlyhávajúcich bánk v eurozóne. SRM začal fungovať v januári 2016. Jeho súčasťou je aj Jednotný rezolučný fond (SRF) na financovanie ozdravenia bánk v eurozóne Banky doň musia odvádzať pravidelné finančné príspevky, a fond má dosiahnuť svoj cieľ 1 % krytých vkladov úverových inštitúcií bankovej únie do konca roka 2023.

V prípade, že sa banka dostane do problémov, bude môcť z fondu čerpať prostriedky. Opäť sa tak môžeme dostať do bodu, keď krajiny so zdravými bankami budú prostredníctvom rezolučného fondu dotovať krajiny s nesolventnými bankami. Navyše, veľkosť fondu sotva postačí na záchranu väčšej európskej banky, nieto ešte na riešenie systémového zlyhania. Za straty bánk by mali niesť zodpovednosť v prvom rade ich akcionári a za náklady prípadného ozdravenia bánk štáty, v ktorých banky pôsobia. SRF nie je nutný pre stabilné fungovanie eurozóny, považujeme ho za morálny hazard a preto navrhujeme jeho zrušenie.

C.19.3 Európsky systém ochrany vkladov (EDIS) EDIS je nadstavbou národnej ochrany vkladov a má byť financovaná z európskych peňazí. Cieľom je zriadenie európskeho fondu ochrany vkladov (EDIF), z ktorého by sa v prípade potreby vyplácali vkladatelia nesolventných bánk v ktorejkoľvek krajine eurozóny. Rovnako ako SRF aj EDIF považujeme za morálny hazard, a preto jeho vytvorenie nepodporujeme (v roku 2018 nedošlo k dohode na vytvorení tohto piliera bankovej únie). Súhlasíme so zjednotením hranice ochrany vkladov v eurozóne, dnes stanovenej na 100,000 eur na jedného vkladateľa v rámci jednej banky. Fondy ochrany vkladov by však mali fungovať len na národnej úrovni, aby sa aj ich potenciálne náklady obmedzili na konkrétny členský štát a zamedzilo sa tak prerozdeleniu strát a šíreniu krízy medzi členmi eurozóny.

60

C.20 Rozhodovanie v ECB podľa základného imania Všetky dôležité rozhodnutia prijíma Rada guvernérov, ktorá pozostáva zo 6 riaditeľov a 19 šéfov centrálnych bánk krajín eurozóny, spolu 25 osôb. Hlasov je však po posledných zmenách135 len 21, na prijatie bežného rozhodnutia je potrebných 11 hlasov. Ak príde „správny“ mesiac, napríklad marec 2018, keď nemalo právo hlasovať Holandsko, Slovensko, Slovinsko a Fínsko, majú veľkí dlžníci väčšinu, konkrétne Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Belgicko, Grécko, Portugalsko a Cyprus mali spolu 11 hlasov a Nemecko ako najväčší ručiteľ bolo bezmocné.

Hlasovací systém, keď fakticky rozhodujú dlžníci o veriteľoch, a navyše bez zjavnej logiky považujeme za nebezpečný, preto navrhujeme:

C.20.1 Zaviesť takú váhu hlasov členských štátov, ktorá zodpovedá podielu na ručení podľa splateného podielu národných centrálnych bánk krajín eurozóny na základnom imaní ECB.136

C.20.2 Zrušiť hlasovacie práva členov Výkonnej rady. Hlasovacie práva bude mať teda len 19 guvernérov s váhou podľa základného imania.

C.20.3 Stanoviť kvalifikovanú väčšinu pre fiškálne rozhodnutia (nákup dlhopisov137) dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov.138

Krajina Váha hlasu (10/2018) Navrhovaná váha hlasuNemecko

Francúzsko

Taliansko

Španielsko

Holandsko

Belgicko

Grécko

Rakúsko

Portugalsko

Fínsko

Írsko

Slovensko

Litva

Slovinsko

Lotyšsko

Luxembursko

Estónsko

Cyprus

Malta

25,6 %4,8 % + 4,8 %

20,1 %4,8 % + 4,8 %

17,5 %4,8 % + 4,8 %

12,6 %0,0 % + 4,8 %

5,7 %4,8 % + 0,0 %

3,5 %4,8 % + 4,8 %

2,9 %4,8 % + 0,0 %

2,8 %4,8 % + 0,0 %

2,5 %4,8 % + 0,0 %

1,8 %4,8 % + 0,0 %

1,6 %4,8 % + 0,0 %

1,1 %4,8 % + 0,0 %

0,6 %0,0 % + 0,0 %

0,5 %4,8 % + 0,0 %

0,4 %0,0 % + 0,0 %

0,3 %4,8 % + 4,8 %

0,3 %4,8 % + 0,0 %

0,2 %0,0 % + 0,0 %

0,1 %4,8 % + 0,0 %

135 Po vstupe Litvy do eurozóny v januári 2015 bola zavedená rotácia hlasovacích práv guvernérov centrálnych bánk eurozóny. Krajiny eurozóny sú rozdelené do dvoch skupín na základe veľkosti ich ekonomík a ich finančných sektorov. Guvernéri prvých piatich krajín – v súčasnosti sú to Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Holandsko – majú spolu 4 hlasovacie práva. Ostatných štrnásť krajín má spolu 11 hlasovacích práv. Guvernéri sa vo výkone hlasovacích práv každý mesiac striedajú. Členovia Výkonnej rady ECB majú stále hlasovacie práva. https://www.ecb.europa.eu/ecb/orga/decisions/govc/html/votingrights.sk.html 136 https://www.ecb.europa.eu/ecb/orga/capital/html/index.sk.html 137 Dokým to nebude zakázané v zmysle bodu C17.5. 138 Dvojtretinovou kvalifikovanou väčšinou rozhoduje ECB v niektorých veciach už aj dnes, napríklad podľa čl. 14 Protokolu č. 4: „Národné centrálne banky môžu vykonávať aj iné funkcie než tie, ktoré sú uvedené v tomto štatúte, za predpokladu, že Rada guvernérov dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov nerozhodne, že ide o zasahovanie do cieľov a úloh ESCB. Také funkcie vykonávajú národné centrálne banky na vlastnú zodpovednosť a nepokladajú sa za súčasť funkcií ESCB.“ Taktiež podľa čl. 20 „Rada guvernérov môže dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov rozhodnúť o použití iných operatívnych nástrojov menovej kontroly, ktoré pokladá za vhodné, pričom rešpektuje článok 2.“

C.20.4 Zverejňovať výsledky všetkých hlasovaní na úrovni guvernéra kvôli zvýšeniu transparentnosti. Uvedené štyri zmeny zabezpečia po prvé hlasovanie podľa podielov, lebo to pokladáme za prirodzené a správne, a po druhé, že veritelia budú môcť blokovať dlžníkov. Krajiny Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Fínsko budú mať spolu 35,8 %, čím budú vedieť zablokovať fiškálne rozhodnutia, napríklad nákup štátnych dlhopisov za „vytlačené“ peniaze.

C.21 Odstrihnutie hriešnikov z úverovej podpory ECB Členstvo v eurozóne by malo byť privilégiom, nie mlynským kameňom. Chronické nespĺňanie pravidiel členstva (v oblasti dlhu a deficitu verejných financií) priviedlo cez krízu niektoré členské krajiny na pokraj krachu ich bankového systému, ktorého odvrátenie si vyžadovalo ohýbanie pravidiel poskytovania úverov zo spoločnej pokladničky ECB na úkor zvyšku eurozóny.

Toto obchádzanie pravidiel bolo zhmotnené v programe ELA, ktorý umožnil národným centrálnym bankám vytvárať eurá a poskytovať ich ako úvery domácim komerčným bankám za kolaterál, ktorý by nespĺňal požiadavky na zábezpeku v štandardných úverových programoch Eurosystému. ECB tento trend cez krízu ešte podporila znižovaním minimálnej požadovanej kvality kolaterálu v refinančných obchodoch, ktoré sú štandardným úverovým kanálom ECB poskytujúcim likviditu bankám v eurozóne.

Obe opatrenia odmietame, keďže umožňujú nezdravým bankám s toxickými aktívami na svojich súvahách tunelovať zdroje zo zvyšku eurozóny. Navrhujeme preto okamžité zrušenie programu ELA a akékoľvek znižovanie minimálnej požadovanej kvality kolaterálu v refinančných obchodoch s ECB odsúhlasiť len podľa pravidiel v bode 20.3.

Inak sa nepodarí ukončiť transferovú úniu medzi štátmi,139 čo bude mať za následok postupný rozklad a rozpad eurozóny. Vyplýva to tiež z dvoch princípov, ktoré navrhujeme uplatňovať, a to dodržiavanie zmlúv a automatických sankcií.

Dlhový strop 60 % HDP v roku 2017 neprekračovalo len 7 členov eurozóny (EÚ19). V roku 2007 sa pod hranicou 60 % HDP verejného dlhu pritom nachádzalo 11 členov terajšej EÚ19. Tento stav považujeme za neprijateľný.

V dlhodobom horizonte preto trváme na pravidle, že členovia eurozóny musia mať každoročne vyrovnaný rozpočet, a teda nulový deficit. Hranicu 3 % deficitu HDP považujeme za vysokú, pričom aj tú počas horších rokov členské štáty výrazne prekračujú. Deficitné financovanie zo svojej podstaty prerozdeľuje riziko nákladov do celej eurozóny.

139 Zavedenie jednotnej európskej menovej zóny predpokladalo, že príde aj k postupnej hospodárskej konvergencii jej členov. Tým, že sa v menovej únii ocitli krajiny s príliš odlišnými ekonomikami, rastúci konkurenčný tlak a nižšia produktivita južných krajín vytvárala v systéme nerovnováhy, ktoré sa naplno prejavili s vypuknutím finančnej krízy. Vysoká nezamestnanosť a prepad ekonomiky následne viedli k politickému rozhodnutiu transferových platieb – či už vo forme zostrojenia eurovalu alebo nákupu štátnych dlhopisov – s cieľom udržať jednotu menovej zóny.

62

Vyhodnotenie pomoci troch gréckych záchranných programov

Koncom júna 2018 Euroskupina rozhodla, že tretí záchranný balík pre Grécko sa oficiálne skončí, čím sa formálne skončí aj jeho zachraňovanie. Formálne sa toto ukončenie prezentuje ako úspech ESM. Riaditeľ eurovalu Klaus Regling sa vyjadril, že Grécko je na dobrej ceste stať sa úspešným príbehom európskej dlhovej krízy.140

Otázkou však ostáva, čo sú vlastne kritériá úspechu, ktorý EÚ za pomoci takmer 300 mld. eur za 10 rokov v Grécku dosiahla. Krajina prekonala po začatí krízy niekoľkoročnú ekonomickú depresiu:

HDP na obyvateľa Grécka (v parite kúpnej sily) kleslo v rokoch 2007-2017 o takmer 20% (pre porovnanie, slovenské HDP na obyvateľa stúplo v tomto období o vyše 30%).

Verejný dlh v rokoch 2007-2017 vzrástol z 103% HDP na 179% HDP.

Nezamestnanosť medzi rokmi 2007-2017 vzrástla z necelých 9% na vyše 20%.

Vlastné vážne chyby pri hodnotení situácie a odporúčaniach Grécku v roku 2016 konštatoval aj Medzinárodný menový fond.141 Najvyšší predstavitelia Medzinárodného menového fondu mali uviesť do omylu svoju vlastnú radu, urobiť sériu nesprávnych hodnotení, stať sa nekritickými a euforickými zástancami projektu eura, ignorovať varovné signály blížiacej sa krízy a zlyhať v interpretovaní základov menovej teórie.

Posledné roky síce grécka ekonomika vykazuje mierne zlepšenie, no od úspešného príbehu má aj po desiatich rokoch stále ďaleko. Ekonomická aktivita je dusená vysokými daňami a napriek reštrukturalizácii v roku 2012 má krajina opäť neudržateľný dlh a nejasnú budúcnosť. Od bankrotu ju delia najmä veľkorysé podmienky splácania verejného dlhu (predĺžená doba splatnosti, fixný nízky úrok), ktorý na seba prostredníctvom ESM prebrali európski daňoví poplatníci, a tiež politika nulových úrokov Európskej centrálnej banky, ktorá však nebude trvať večne.142

S ohľadom na obavy, ktoré máme o budúcnosť eurozóny, preto navrhujeme nezávislé hodnotenie efektívnosti poskytnutej pomoci Grécku. Hodnotenie by mohol vykonať Európsky dvor audítorov.

Navrhujeme tiež politický prísľub ESM a Euroskupiny, že štvrtý záchranný program Grécko za žiadnych okolností nedostane – jediné, čo je horšie, ako hrozný koniec, je hrôza bez konca, v ktorej Grécko pláva už 10 rokov.

140 https://www.reuters.com/article/us-greece-debt-regling/greece-can-be-next-euro-success-story-says-rescue-fund-head-idUSKBN1J82CV 141 https://www.telegraph.co.uk/business/2016/07/28/imf-admits-disastrous-love-affair-with-euro-apologises-for-the-i/ 142 Politika nízkych úrokových sadzieb hlavných svetových centrálnych bánk tlačí úroky dole celosvetovo. Celosvetovo tým pomáha dlžníkom, no zároveň mýli investorov. Argentína, ktorá od svojho vzniku v roku 1816 zbankrotovala 7-krát, v roku 2017 predala 100-ročné dlhopisy. Následne v roku 2018 zbankrotovala ôsmy krát. Jej 100-ročné dlhopisy sa tak už rok po ich vydaní obchodovali s diskontom niekoľkých desiatok percent.

C.22 Konkurzný poriadok pre štáty eurozóny143 V prípade, že štát, ktorý je súčasťou eurozóny, sa aj napriek pravidlám ocitne vo finančných problémoch, teda nebude schopný včas splácať svoje záväzky, musia ako prvé majitelia splatných dlhopisov akceptovať predĺženie splatnosti.

Tým bude možné rozlišovať medzi dočasným nedostatkom likvidity (prípad Írska) a vážnymi štrukturálnymi problémami (prípad Grécka), čo je dnes v praxi len veľmi ťažké. Stačí si spomenúť na to množstvo sľubov o tom, ako sa Gréci rýchlo vrátia na finančné trhy.

Ak trpí krajina iba nedostatkom likvidity a finančné problémy sú len dočasné, bude takéto opatrenie stačiť. Ak sa napriek predĺženiu splatnosti dlhopisov finančné problémy krajiny nevyriešia, musí byť vyhlásená platobná neschopnosť a dôjde k čiastočnému odpisu dlhu v takej výške, aby bolo zaručené, že krajina sa bude môcť vrátiť na dlhopisové trhy.144 Členský štát sa môže rozhodnúť, či bude euro naďalej používať ako štátnu menu, no bez úverovej podpory ECB, aby sa predišlo prerozdeľovaniu nákladov a rizík do zvyšku eurozóny. Pravidlá vystúpenia z integračných politík EÚ Ideologickým chápaním integrácie ako „stále užšej únie“ a stále tesnejšej harmonizácie členských štátov nastal stav, v ktorom má Európska únia problém diskutovať o odchode, nieto ešte vyjednávať postup odchodu členského štátu z niektorých integračných politík.

To sa týka rokovaní o výstupnej dohode medzi EÚ a Veľkou Britániou, ale napríklad aj členstva štátov, ktoré nevedia alebo nie sú ochotné chrániť vonkajšiu hranicu EÚ, v schengenskom priestore. Predpokladáme tiež, že problémy eurozóny zďaleka nie sú zažehnané a v horizonte rokov bude na stole opäť otázka členstva jedného z južných štátov EÚ.

Navrhujeme preto, aby Európska komisia vypracovala návrh manuálu s okruhom tém, ktorými sa takéto rokovania budú riadiť. Jedná sa najmä o manuály k najzložitejším integračným politikám, tj. členstvo v eurozóne, členstvo v schengene, a v jednotnom trhu EÚ. Členské štáty, ktoré sa dnes hlavných integračných politík nezúčastňujú, by zároveň mali dostať možnosť uplatniť si opt-out (tj. deklarovať, že sa integrácie v danej oblasti neplánujú zúčastňovať vôbec).

Členstvo v EÚ a účasť na jeho hlavných integračných programoch má byť privilégiom, ktoré je členskému štátu ponúknuté po splnení podmienok. Je však dobrým právom členského štátu rozhodnúť sa z tejto spolupráce odísť alebo sa jej nezúčastňovať, rovnako ako by malo byť dobrým právom ostatných členských štátov vyhostiť člena, ktorý by spoločný systém zneužíval.

143 http://www.sachverstaendigenrat-wirtschaft.de/fileadmin/dateiablage/download/publikationen/arbeitspapier_04_2016.pdf 144 Pozri aj SINN, H.-W.:. „Der schwarze Juni“, strana 310

64

Bezpečnostný pilierD.23 Spoločná ochrana schengenských hraníc Čím vyššiu mieru slobody poskytuje schengenský priestor dovnútra, tým vyššie štandardy treba uplatňovať na jeho hranici. Cieľom riadnej ochrany schengenskej hranice je preto zachovanie vysokej miery voľnosti pohybu ľudí v jej vnútri. Deravosť schengenu, s akou sa stretávame najmä od roku 2015, považujeme za najvážnejšie ohrozenie voľného pohybu osôb od jeho vzniku, keďže postupne prinúti jednotlivé členské krajiny k obnoveniu hraničných kontrol.145 Základnou povinnosťou zóny voľného pohybu osôb je zamedzenie vstupu občanov tretích krajín, ktorí na to nesplnili legálne podmienky. Zanedbanie tejto povinnosti ktorýmkoľvek schengenským členským štátom totiž automaticky prenáša riziká na všetkých ostatných členov.

Stráženie vonkajšej hranice sa preto ukazuje byť kľúčové z bezpečnostného aj politického hľadiska, preto navrhujeme, aby to bola spoločná právomoc EÚ. Spoločná ochrana hraníc má zmysel len vtedy, ak je všade chránená na rovnakej úrovni. Krajina, ktorá bude mať problém so spoločnou ochranou hraníc (napríklad nesúhlas so vstupom európskych zložiek určených na ochranu hraníc na územie krajiny), môže schengenský priestor opustiť.

D.23.1 Moderné technológie umožňujú efektívne stráženie pozdĺž celej hranice. Na zabezpečovaní schengenskej hranice by sa mala podieľať každá členská krajina alikvotnou (finančnou) čiastkou, ktorá na ňu pripadá vzhľadom na počet obyvateľov, resp. HDP. Potreba zvýšených investícií do technologického a ľudského kapitálu schengenskej hranice môže byť financovaná z klesajúcich výdavkov na poľnohospodárske dotácie.

D.23.2 Každý človek, ktorý bude vstupovať do schengenského priestoru, a nie je občanom jednej z členských krajín schengenskej zóny, bude registrovaný na základe biometrických údajov. Povinnosť registrácie sa bude týkať aj ľudí prichádzajúcich z krajín s bezvízovým stykom so schengenom. V tejto súvislosti podporujeme systémy EES146 a ETIAS147, ktoré EÚ plánuje sprevádzkovať od roku 2020.

D.

145 Francúzsko de facto uplatňuje hraničné kontroly na hranici s Talianskom od jesene 2015. https://www.euractiv.com/section/justice-home-affairs/news/france-to-extend-internal-eu-border-checks/ Na stole je zároveň návrh Európskej komisie, ktorý by umožnil ľahšie reťazenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach schengenského priestoru. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX:52017PC0571 146 EU Entry-Exit System (EES), ktorý bude zbierať biometrické údaje a údaje o vstupe a výstupe ľudí z krajín mimo EÚ do schengenskej zóny. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32017R2226 147 Systém ETIAS bude riadiť Európska pohraničná a pobrežná stráž v úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov a Europolom, ktorého cieľom bude posilniť bezpečnostné kontroly cestujúcich používajúcich právo bezvízového styku. Povolenie ETIAS nie je vízum, ide o ľahší režim, ktorý je priaznivejší pre návštevníkov. Štátni príslušníci krajín s liberalizovaným vízovým režimom budú môcť aj naďalej cestovať bez víz, ale pred cestou do schengenského priestoru budú musieť získať jednoduché cestovné povolenie. Schválenie žiadosti prebehne automaticky, odmietnutie pôjde na manuálne spracovanie. ETIAS bude zhromažďovať informácie o všetkých cestujúcich požívajúcich právo bezvízového styku prichádzajúcich do Európskej únie s cieľom umožniť predbežné kontroly zamerané na nelegálnu migráciu a bezpečnosť. Povolenie ETIAS má byť spoplatnené poplatkom 7 eur na žiadateľa vo veku 18-70 rokov. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32018R1240

D.23.3 V prípade porušovania pravidiel schengenskej dohody členskou krajinou by mali nasledovať automatické sankcie, z ktorých najvyššou by malo byť vylúčenie zo schengenskej zóny.148 Podobne ako v prípade eurozóny, členstvo v schengenskej zóne má byť výsadou, a nie mlynským kameňom európskych krajín.

D.24 Migračné tábory mimo EÚ Migračná kríza – príchod miliónov ľudí z Afriky a Blízkeho východu je pre Európsku úniu momentálne najväčším problémom a prvým veľkým problémom, ktorý nie je možné riešiť len novými dlhmi, resp. tlačením peňazí. Azyl v zmysle Ženevskej dohody, ktorou sú členské krajiny EÚ viazané, je určený pre prenasledovaných jednotlivcov a nie masovú migráciu.

Inšpiráciu pre nami navrhované záchytné migračné tábory sme hľadali v striktnom austrálskom imigračnom modeli, ktorý tiež nevznikal ľahko, ale čas jeho správnosť overil. Austrália dostala začiatkom storočia imigračnú politiku pod kontrolu, čím zároveň predišla ďalším úmrtiam migrantov plaviacich sa po otvorenom mori.

Bývalý austrálsky premiér John Howard opísal migračnú politiku svojej krajiny takto: „Moja dlhoročná skúsenosť hovorí, že kedykoľvek sa zdá, že vláda má migračný proces pod kontrolou, verejná podpora pre migráciu stúpa. Ak je to naopak, k migrácii rastie odpor.“149

Myšlienku hotspotov mimo hraníc EÚ presadzujeme od počiatku migračnej krízy. Po troch rokoch odmietania sa touto myšlienkou začína konečne zaoberať aj Európska rada.150 Po líbyjsko-talianskej migračnej ceste, ktorú tlmia aj opatrenia eurokritickej talianskej vlády, sa stáva deravou zas západná trasa, keď do Španielska za prvých 7 mesiacov roka 2018 prišlo vyše 26-tisíc migrantov.151 Takýto stav považujeme za dlhodobo neudržateľný.

Preto navrhujeme:

D.24.1 Zriadenie záchytných táborov152 pre migrantov mimo územia Európskej únie, prioritne na pobreží severnej Afriky – Líbya, Tunisko, Egypt. V táboroch bude možné požiadať o azyl ktorúkoľvek členskú krajinu EÚ v schengenskom priestore, keďže v tábore sa budú nachádzať úradníci každej z týchto krajín. Migrantov, ktorí sa preplavia do EÚ alebo budú zachránení na mori, bude môcť členská krajina EÚ transportovať do záchytných táborov, kde zostanú až do rozhodnutia o ich žiadosti o azyl.

148 Existuje napríklad vážne podozrenie, že maltská vláda predala počas štrnástich mesiacov v rokoch 2013 a 2014 do Líbye až 88-tisíc schengenských víz. Ak sa toto podozrenie potvrdí, malo by byť Malte pozastavené členstvo v schengenskom priestore. 149 https://www.nationalreview.com/2015/11/refugee-crisis-immigration-nation-state/ 150 http://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/european-council/2018/06/28-29/ 151 https://dennikn.sk/1200210/spanielsko-sa-stalo-hlavnym-cielom-migrantov-eu-sa-boji-ze-to-pomoze-populistom/ 152 https://dennikn.sk/blog/sex-crime-teror/

66

D.24.2 V prípade potreby pristúpiť k vyňatiu európskeho pobrežia z migračných zón tak, aby sa žiadosti o azyl mohli podávať výlučne v hotspotoch zriadených na africkom pobreží (resp. mimo hraníc EÚ), pričom žiadosť o azyl podaná na európskej strane nebude členskými štátmi akceptovaná. D.24.3 Každý členský štát bude pri žiadostiach uplatňovať vlastné pravidlá posudzovania žiadostí o azyl. V prípade negatívneho rozhodnutia členského štátu bude žiadosť v inej členskej krajine v zrýchlenom konaní zamietnutá ako neprípustná.

D.25 Sprísnenie azylovej politiky Každá krajina rozhoduje o pravidlách na udelenie azylu a aj o samotnom udelení samostatne. To považujeme za správne, lebo členské štáty majú rozhodovať o tom, kto bude na ich území žiť. Pre prípad zamietnutia azylu je však z dôvodu existencie schengenského priestoru dôležité mať niektoré pravidlá spoločné.

Preto navrhujeme:

D.25.1 Oznamovanie výsledkov azylového procesu v členských krajinách bude prebiehať osobne. V prípade, že sa žiadateľ o azyl odvolá voči negatívnemu rozhodnutiu, musí sa zdržiavať pod úradným dohľadom danej členskej krajiny až do oznámenia odvolacieho rozhodnutia. V prípade právoplatného negatívneho verdiktu bude nasledovať spustenie procesu vyhostenia podľa právnych predpisov toho členského štátu, v ktorom o azyl požiadal.

D.25.2 Automatické zamietnutie žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej v zrýchlenom konaní a následné administratívne vyhostenie žiadateľa podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom o azyl požiadal:

1/ ak žiadateľ predloží nepravdivé informácie alebo dokumenty, falšované alebo pozmenené doklady, alebo zadržiaval podstatné informácie alebo dokumenty dôležité na konanie o udelenie azylu s úmyslom sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu,

2/ ak sa žiadateľ nepodrobil odňatiu daktyloskopických odtlačkov,

3/ ak sa preukáže, že neuviedol pravdivé údaje pri svojej identifikácii,

4/ ak žiadateľ zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu zjavne nesúvislými, protirečivými, nepravdivými alebo nepravdepodobnými vyhláseniami, ktoré sú v rozpore s dostatočne overenými informáciami o krajine pôvodu,

5/ ak sa na žiadateľa o azyl vzťahujú vylučovacie dôvody v zmysle čl. 1F Ženevskej konvencie o utečencoch (vylučovacia klauzula),153

6/ ak žiadateľ prichádza z bezpečnej krajiny pôvodu v zmysle európskeho zoznamu bezpečných krajín

7/ ak žiadateľ predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť členského štátu.

D.25.3 Podporujeme čo najskoršie uzavretie readmisných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami, urýchlenie vypracovania európskeho zoznamu bezpečných krajín pôvodu a uplatnenie zrýchleného azylového procesu pre žiadateľov z týchto krajín.

D.25.4 Zásadné odmietame akúkoľvek reformu tzv. dublinského nariadenia, ktorá by obsahovala povinné prerozdeľovacie migračné kvóty medzi členskými štátmi. Vykonávanie migračnej politiky považujeme za suverénne právo členského štátu.

Podporujeme však myšlienku spoločnej zodpovednosti členských štátov za ochranu vonkajšej hranice, či už formou finančných príspevkov, alebo personálnej a materiálnej podpory. Agende zabezpečenia vonkajších hraníc chceme tiež venovať maximálnu prioritu aj vo VFR 2021-2027 relokovaním časti zdrojov, ktoré získame škrtmi v Spoločnej poľnohospodárskej politike a škrtmi v ESIF fondoch.

D.26 Európska obranná spolupráca Rada EÚ pristúpila koncom roka 2017 k dohode o stálej štruktúrovanej spolupráci v oblasti obrany (PESCO), ktorej sa v režime posilnenej spolupráce zúčastní 25 členských štátov vrátane všetkých členov V4.

Jedná sa o prointegračný krok v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ, ktorý však podporujeme z viacerých dôvodov:

1/ Za hlavný pilier európskej obrany považujeme NATO, v posledných rokoch však rastie tá časť obranných záujmov EÚ, ktoré EÚ spoločné s NATO nemá - a to najmä v regióne severnej Afriky. Konsenzuálne rozhodovanie NATO môže byť zároveň nástrojom politického vydierania napríklad zo strany Turecka, ktorého záujmy sa čoraz viac rozchádzajú so záujmami európskych krajín.

2/ Platforma PESCO môže byť užitočná pri zabezpečovaní bezpečnosti budúcich migračných táborov v severoafrickom regióne, tj. táborov zriadených mimo teritória EÚ. To sa v súčasnosti týka napríklad priestoru Líbye, kde by bezpečnosť tohto tábora mohla garantovať EÚ.

3/ Výhodou PESCO má byť spoločné zdieľanie nákladov na vojenské operácie EÚ, spoločné investície na nákup vojenských kapacít a na modernizáciu vojenskej infraštruktúry. Európske armády sú oproti USA citeľne menšie, a tiež menej kompatibilné:

153 Pozri čl. 1, písm. F a čl. 33, ods. 2 Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor)

68

USA majú 27,500 obrnených vozidiel 9tich rôznych typov, EÚ28 17,000 obrnených vozidiel 37 rôznych typov. USA majú 2,800 stíhačiek 11 rôznych typov, EÚ28 1,700 stíhačiek 19 rôznych typov. Príliš veľa druhov vojenskej techniky znižuje jej kompatibilitu a možnosti spolupráce.154

PESCO neznamená jednotnú európsku armádu, ale možnosť dosiahnutia koordinácie a bojaschopnosti európskych armád, ktorá je v súčasnosti (až na výnimky) relatívne malá. Podporujeme preto aj čo najskoršie splnenie obranných záväzkov členských krajín NATO a zvýšenie ich obranných výdavkov na 2 % HDP. Jedná sa podľa nás o striedmy cieľ, keďže hlavný európsky spojenec - USA - dosahujú obranné výdavky presahujúce úroveň 3 % HDP, a napríklad Rusko presahuje 4 % HDP.

D.27 Rozvojová pomoc len za spoluprácu Európska únia má viacero fondov špecializujúcich sa na poskytovanie rozvojovej pomoci, ktorých rozpočet vo finančnom rámci 2014 – 2020 presahuje 50 mld. eur.155

Rozvojovú pomoc v akejkoľvek forme navrhujeme podmieniť existenciou readmisného mechanizmu vrátenia žiadateľov o azyl.

Migrácia ako ekonomický benefit?

Aj napriek rozšírenému názoru, že migrácia je pre prijímajúce krajiny vo všeobecnosti prospešná, výsledky empirického výskumu v tomto také jednoznačné nie sú. V prípade Veľkej Británie, ktorá už niekoľko desaťročí realizuje otvorenú imigračnú politiku, výskum štúdie University College London ukázal, že migranti pochádzajúci z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)156 v rokoch 1995-2011 vyčerpali z britských verejných financií o 118 mld. libier viac, ako do systému prispeli.157 Naopak, ekonomicky pozitívnym príspevkom boli migranti z EHP, ktorých čistý pozitívny príspevok v rokoch 1995-2011 tvoril 4 mld. libier.

Aj z tohto dôvodu sa domnievame, že je v záujme krajín EÚ otvárať priestor pre voľný pohyb osôb a pracovných síl v rámci EÚ, no o to viac dbať na reguláciu a kontrolu pohybu osôb na vonkajších európskych hraniciach.

154 https://ec.europa.eu/epsc/publications/strategic-notes/defence-europe_en#h3 155 http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-1134_en.htm 156 Európsky hospodársky priestor tvoria krajiny EÚ28 + Island, Nórsko a Lichtenštajnsko. Jedná sa o krajiny uplatňujúce 4 základné slobody EÚ. 157 http://www.cream-migration.org/files/FiscalEJ.pdf, 2014, str. 25

ZáverS uvedenými návrhmi sa stotožňuje viacero europoslancov, a dúfam, že ich bude po eurovoľbách v máji 2019 ešte viac. Preto považujem za veľmi dôležité, aby bolo konkrétne spísané a poctivo vyargumentované, ako môže EÚ znovu úspešne fungovať.

Manifest sme preložili do angličtiny aj nemčiny a rozposlali ho mnohým mienkotvorným ľuďom v Európe. Niekedy totiž aj motyka vystrelí a možno sa predsa len aspoň niektoré zmeny podarí zrealizovať. Sľubujem, že sa o to budú zasadzovať aj budúci europoslanci SaS, ak od vás dostanú dôveru v najbližších eurovoľbách.

Európa aj Slovensko si zaslúžia podniknúť každý jeden pokus, aby EÚ bola funkčným spoločenstvom slobodných a nezávislých štátov.

Richard Sulík

70

PrílohyChronológia základných európskych zmlúv (Príloha č. 1)

Zmluva Rok platnosti Počet členov Zmluva

Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO)

Rímske zmluvy:

Európske hospodárske spoločenstvo (EHS)

Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM)

Zlučovacia zmluva o európskych spoločenstvách

Maastrichtská zmluva

Amsterdamská zmluva

Zmluva z Nice

Lisabonská zmluva

Jednotný európsky akt

1952

1958

1967

1987

1993

1999

2003

2009

6

12

12

15

15

27

6

6

založenie spoločného trhu s oceľou, uhlím, koksom, železnou rudou a šrotom

colná únia • voľný pohyb tovarov • spoločná obchodná politika • voľný pohyb osôb služby a kapitál • spoločná poľnohospodárska politika • spoločná dopravná politika • hospodárska súťaž • koordinácia hospodárskych politík • spoločný trh • Európsky sociálny fond

zlúčenie ESUO, EHS a EURATOM

• jednotný trh • životné prostredie

• spoločná zahraničná a bezpečnostná politika • spravodlivosť a vnútorné záležitosti • hospodárska a menová únia • vzdelávanie • kultúra • spolupráca a rozvoj

• zamestnanosť • sociálna politika • diskriminácia

príprava na rozširovanie o 10 nových členských krajín, zmena hlasovacieho mechanizmu v Rade EÚ

• vesmír • energetika • civilná ochrana • ochrana dát • šport

Zoznam európskych inštitúcií a agentúr (Príloha č. 2)

Európska inštitúcia/agentúra Skratka Zaradenie SídloRok zalo- ženia

Rozpočet v mil. (2015)

Počet zamestnancov (2015)

Európsky parlament* EP Základná inštitúcia Belgicko/ Francúzsko 1952 1 756 6000

Súdny dvor Európskej únie CJEU Základná inštitúcia Luxembursko 1952 NA NA

Európska komisia EK Základná inštitúcia Belgicko 1958 cca 3 000+ 33000

Európsky hospodársky a sociálny výbor* EESC Poradná inštitúcia Belgicko 1958 129 705

Európska investičná banka EIB Inštitúcia Luxembursko 1958 NA NA

Agentúra Euratom pre zásobovanie ESA EURATOM Luxembursko 1958 NA NA

Rada Európskej únie* Consilium Základná inštitúcia Belgicko 1958cca 500 3500

Európska rada* Consilium Základná inštitúcia Belgicko 1961

Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania CEDEFOP Decentralizovaná

agentúra Grécko 1975 18 119

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok

EUROFOUND Decentralizovaná agentúra Írsko 1975 21 108

Európsky dvor audítorov ECA Základná inštitúcia Luxembursko 1977 NA NA

Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť

EMCDDA Decentralizovaná agentúra Portugalsko 1993 15 100

Európska agentúra pre životné prostredie EEA Decentralizovaná

agentúra Dánsko 1994 42 205

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie ETF Decentralizovaná

agentúra Taliansko 1994 20 130

Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie CdT Decentralizovaná

agentúra Luxembursko 1994 49 200

Výbor regiónov* CoR Poradná inštitúcia Belgicko 1994 88 532

Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo EU IPO Decentralizovaná

agentúra Španielsko 1994 384 793

72

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

EU-OSHA Decentralizovaná agentúra Španielsko 1994 15 64

Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín CPVO Decentralizovaná

agentúra Francúzsko 1995 15 45

Európska agentúra pre lieky EMA Decentralizovaná agentúra Veľká Británia 1995 304 890

Európsky ombudsman* Ombudsman Inštitúcia Francúzsko 1995 10 67

Európska centrálna banka ECB Základná inštitúcia Nemecko 1998 NA NA

Európsky policajný úrad Europol Decentralizovaná agentúra Holandsko 1999 95 1008

Európsky inštitút pre bezpečnostné štúdie EUISS Agentúra SZBP Francúzsko 2002 5 24

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín EFSA Decentralizovaná

agentúra Taliansko 2002 77 447

Satelitné stredisko Európskej únie EUSC Agentúra SZBP Španielsko 2002 18 120

Európsky orgán pre zlepšovanie justičnej spolupráce

EUROJUST Decentralizovaná agentúra Holandsko 2002 34 350

Európska agentúra pre námornú bezpečnosť EMSA Decentralizovaná

agentúra Portugalsko 2002 54 207

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva EASA Decentralizovaná

agentúra Nemecko 2002 150 833

Európsky úrad pre výber pracovníkov EPSO Medziinštitucionálny

orgán Belgicko 2003 NA NA

Európska železničná agentúra ERA Decentralizovaná agentúra Francúzsko 2004 25 160

Agentúra pre európsky GNSS GSA Decentralizovaná agentúra Česká republika 2004 28 140

Európska obranná agentúra EDA Agentúra SZBP Belgicko 2004 31 130

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov* EDPS Inštitúcia Belgicko 2004 8 52

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž FRONTEX Decentralizovaná

agentúra Poľsko 2004 143 366

Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií ENISA Decentralizovaná

agentúra Grécko 2004 10 84

Výkonná agentúra pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny

Chafea Výkonná agentúra Luxembursko 2005 NA NA

Európska škola verejnej správy EUSA Medziinštitucionálny


Európska policajná akadémia CEPOL Decentralizovaná agentúra Maďarsko 2005 9 51

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb ECDC Decentralizovaná

agentúra Švédsko 2005 58 290

Európska agentúra pre kontrolu rybného hospodárstva EFCA Decentralizovaná

agentúra Španielsko 2005 9 57

Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru

EACEA Výkonná agentúra Belgicko 2006 NA NA

Európska chemická agentúra ECHA Decentralizovaná agentúra Fínsko 2007 107 600

Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum ERCEA Výkonná agentúra Belgicko 2007 NA NA

Agentúra Európskej únie pre základné práva FRA Decentralizovaná

agentúra Rakúsko 2007 22 107

Spoločný podnik pre ITER a rozvoj energie jadrovej syntézy F4E EURATOM Španielsko 2007 385 463

Spoločný podnik pre jednotnú európsku letovú prevádzku a ATM výskum

SESAR JU Spoločný podnik EÚ Belgicko 2007 89 41

Spoločný podnik pre čistú oblohu CLEANSKY JU Spoločný podnik EÚ Belgicko 2008 352 42

Spoločný podnik pre iniciatívu pre inovačné lieky IMI Spoločný podnik EÚ Belgicko 2008 315 47

Európsky inovačný a technologický inštitút EIT Iné Maďarsko 2008 295 59

Výkonná agentúra pre výskum REA Výkonná agentúra Belgicko 2009 NA NA

Úrad pre publikácie Publications Medziinštitucionálny orgán Luxembursko 2009 NA NA

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť EIGE Decentralizovaná

agentúra Litva 2010 8 42

Európska služba pre vonkajšiu činnosť* EEAS Inštitúcia Belgicko 2010 793 3478

74

Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie BEREC Decentralizovaná

agentúra Lotyšsko 2010 4 27

Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov ACER Decentralizovaná

agentúra Slovinsko 2011 16 90

Európsky orgán pre bankovníctvo EBA Decentralizovaná

agentúra Veľká Británia 2011 34 151

Európsky orgán pre cenné papiere a trhy ESMA Decentralizovaná

agentúra Francúzsko 2011 39 194

Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov

EIOPA Decentralizovaná agentúra Nemecko 2011 21 137

Európsky podporný úrad pre azyl EASO Decentralizovaná

agentúra Malta 2011 16 126 (2016)

Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

EU-LISA Decentralizovaná agentúra

Estónsko/ Francúzsko 2011 68 140

Tím reakcie na núdzové počítačové situácie CERT Medziinštitucionálny


Výkonná agentúra pre inovácie a siete INEA Výkonná agentúra Belgicko 2014 NA NA

Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky EASME Výkonná agentúra Belgicko 2014 NA NA

Spoločný podnik pre odvetvie biopriemyslu BBI JU Spoločný podnik EÚ Belgicko 2014 209 22

Spoločný podnik Shift2Rail S2R JU Spoločný podnik EÚ Belgicko 2014 920 15

Spoločný podnik pre palivové články a vodík FCH 2 JU Spoločný podnik EÚ Belgicko 2014 115 26

Spoločný podnik ECSEL ECSEL Spoločný podnik EÚ Belgicko 2014 NA NA

Jednotná rezolučná rada SRB Decentralizovaná agentúra Belgicko 2015 22 164

Úrad európskeho prokurátoraEuropean Public Prosecutor‘s OfficeEuropäische Staatsanwaltschaft

EPPO Decentralizovaná agentúra Luxembursko 2020 NA NA

Zdroj pre rok 2015: The EU agencies working for you, 2016 *Údaje za rok 2014

Zoznam skratiekACCF Additional Credit Claims Framework Rahmen zusätzlicher Kreditforderungen Rámec dodatočných úverových pohľadávok

ANFA Agreement on Net Financial Assets Abkommen über Netto-Finanzaktiva Dohoda o čistých finančných aktívach

CAP Common Agriculture Policy Gemeinsame Agrarpolitik Spoločná poľnohospodárska politika

CB Central bank Zentralbank Centrálna banka

CETA The Comprehensive Economic and Trade Agreement Umfassendes Wirtschafts- und Handelsabkommen Komplexná hospodárska a obchodná dohoda

COREPER The Permanent Representatives Committee Ausschuss der ständigen Vertreter Výbor stálych zástupcov

ECB European Central Bank Eur. Zentralbank Európska centrálna banka

EDIF European Deposit Insurance Fund Europäischer Einlagensicherungsfonds Európsky fond ochrany vkladov

EDIS European Deposit Insurance Scheme Europäische Einlagensicherung Európsky systém ochrany vkladov

EES Entry-Exit System System Einreise/Ausreise Únijný systém vstup/výstup

EFSF European Financial Stability Facility Eur. Finanzstabilisierungsfazilität Európsky finančný stabilizačný nástroj

EFSI European Fund for Strategic Investments Eur. Fonds für strategische Investitionen Európsky fond pre strategické investície

EFSM European Financial Stabilisation Mechanism Eur. Finanzstabilisierungsmechanismus Európsky nástroj finančnej stability

EGF European Structural and Investment Funds Eur. Struktur- und Investitionsfonds Európske štrukturálne a investičné fondy

EHSV European Economic and Social Committee Eur. Wirtschafts- und Sozialausschuss Európsky hospodársky a sociálny výbor

EIB European Investment Bank Eur. Investitionsbank Európska investičná banka

EK European Commission Die Europäische Kommission Európska komisia

ELA Emergency Liquidity Assistance Notfall-Liquiditätshilfe Nástroj núdzového poskytovania likvidity

EP European Parliament Das Europäische Parlament Európsky parlament

ESCB European System of Central banks System der Europäischen Zentralbanken Európsky systém centrálnych bánk

ESM European Stability Mechanism Eur. Stabilitätsmechanismus Európsky stabilizačný mechanizmus

ETIAS European Travel Information and Authorisation System Eur. System für Reiseinformationen und -Einreisegenehmigungen Európsky systém cestovných informácií a povolení

EU European Union Europäische Union Európska únia

EURATOM European Atomic Energy Community Eur. Gemeinschaft für Atomenergie Európske spoločenstvo pre atómovú energiu

FED Federal Reserve System Föderales Reservesystem (Zentralbank der USA) Federálny rezervný systém (centrálna banka USA)

LTRO Long Term Refinancing Operations Längerfristige Refinanzierungsgeschäfte Dlhodobé refinančné operácie

MH SR Ministry of Economy of the Slovak Republic Ministerium für Wirtschaft der SR Ministerstvo hospodárstva SR

76

NBS The National Bank of Slovakia Nationalbank der Slowakei Národná banka Slovenska

VFR Multiannual Financial Framework Mehrjähriger Finanzrahmen Viacročný finančný rámec

HND Gross national income Bruttonationaleinkommen Hrubý národný dôchodok

EHP European Economic Area Europäischer Wirtschaftsraum Európsky hospodársky priestor

DPPO Corporate tax Körperschaftsteuer Daň z príjmu právnických osôb

PESCO Permanent structured cooperation Die Ständige Strukturierte Zusammenarbeit Stála štruktúrovaná spolupráca (v oblasti bezpečnosti a obrany)

OLAF European Anti-fraud Office Europäisches Amt für Betrugsbekämpfung Európsky úrad pre boj proti podvodom

OMT Outright Monetary Transactions Direkte Währungstransaktionen Priame menové transakcie

REFIT Regulatory Fitness and Performance Programme Programm der Regulierungseignung und Effizienz Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti

SMP Securities Markets Programme Programm für die Wertpapiermärkte Program pre trhy s cennými papiermi

SRF Single Resolution Fund Einheitlicher Abwicklungsfonds Jednotný rezolučný fond

SRM Single Resolution Mechanism Einheitlicher Bankenabwicklungsmechanismus Jednotný rezolučný mechanizmus

SSM Single Supervisory Mechanism Einheitlicher Bankenaufsichtsmechanismus Jednotný mechanizmus dohľadu

ŠÚ SR Statistical Office of the Slovak Republic Statistisches Amt der Slowakischen Republik Štatistický úrad SR

SZBP Common Security and Defence Policy Gemeinsame Außen- und Sicherheitspolitik Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

TARGET 2 second-generation Trans-European Automated Real-time Gross settlement Express Transfer system Interbanken-Verrechnungssystem der Eurozone Medzibankový zúčtovací systém eurozóny

TFEU Treaty on the Functioning of the European Union Vertrag über die Arbeitsweise der EU (AEUV) Zmluva o fungovaní Európskej únie

TLTRO Targeted Longer Term Refinancing Operations Gezielte längerfristige Refinanzierungsgeschäfte Cielené dlhodobé refinančné operácie

Poznámky

78

Poznámky

Poznámky

80

Poznámky

82

www.sas.sk