REGIÓNY SLOVENSKA

  • View
    65

  • Download
    6

Embed Size (px)

DESCRIPTION

REGINY SLOVENSKA. SR je poda kategorizcie E NUTS 4 rozdelen na 4 makroreginy (Bratislavsk, Zpadn Slovensko, Stredn Slovensko, Vchodn Slovensko. BRATISLAVSK REGIN. - PowerPoint PPT Presentation

Transcript

  • REGINY SLOVENSKASR je poda kategorizcie E NUTS 4 rozdelen na 4 makroreginy (Bratislavsk, Zpadn Slovensko, Stredn Slovensko, Vchodn Slovensko

  • BRATISLAVSK REGINBratislavsk regin s potom obyvateov okolo 650 000, je najrozvinutejm reginom Slovenska, je tu najniia nezamestnanos a najvyie percento vysokokolsky vzdelanch ud Najvie mest: Bratislava, Pezinok, Malacky, Senec, ModraRozloha: 2053 km2

  • VHODY:vhodn dopr. poloha, rieka Dunaj, kvalifik. prac. sila,niny vina zemia vhodn pre ph. vrobunajvznamnejie hosp. centrum SR - tradcie vrobypriem. parkyrozvinut cestovn ruch

    NEVHODY (ekolog. hrozby):vysok koncentrcia priemyslu (najm chemick) povodne (Dunaj) prehusten doprava hluk, exhalty

  • Bratislavapriazniv geog. poloha kriovatka pozemnch ciest s dunajskou vodnou cestou (kanl Rn-Mohan-Dunaj nrast vznamu rieneho prstavu v BA); na nive Dunaja a juhovchodnch svahoch Malch Karptu v stredoveku bola vekm mestom so strnym hradom16 st. po dobyt Budapeti Turkami bola na krtky as hl. mestom Uhorskasasnos sdlo vldy a prezidenta, najvznamnejie administratvne, kultrne a univerzitn centrumnajvznamnejie priem. stredisko v nej 1/10 priem. vroby SRpotravin. priem.-star tradcia- okoldova, pivovar, vinrske zvodychem. priem. petroch.priem.- Slovnaft (rafinria ropy), Istrochem (vroba chemikcli), Kablo (kble), strojr. priem.(Volkswagen vroba automobilov)

  • do zzemia BA sa prileuje aj Pezinok (vinrske stredisko, drevospracujci priem., tehelne) okolie Pezinka v Malch Karpatoch sa ail antimon a pyritModra vinrska tradcia, keramick priem.Senec ponoh. stredisko, aba trkopieskov (vyaen obl. Slnen jazer)Malacky potrav., drevosprac., strojrsky

  • REGIN ZPADN SLOVENSKONajvie mest:

    Nitra, Trenn, Trnava, Prievidza, Nov Zmky, Pieany, Komrno

    Rozloha: 14992 km24 zkl. hosp. oblasti:ZHORIEPODUNAJSK obl.DOLN POVAIEHORN NITRA

  • VHODY:vhodn dopr. poloha vzhadom na tty str. Eurpy (Maarsko, esko, Raksko), vina zemia vhodn pre ph. vrobupriem. parky Vrble, amorn, Sldkoviovopriazn. podmienky pre cestovn ruch (kpenctvo)kvalifikovan prac. sila

    NEVHODY (ekolog. hrozby):koncentrcia priemyslu vo vybranch sdlach (najm chemick) nadmer. mno. veden v krajine (ropovody, plynovody, el. sie) hrozba kontamincie podz. vd z ponoh.

  • ZHORIEmedzi Malmi Karpatmi a riekou Moravounerastn suroviny ropa (Gbely, Kty, Brodsk) a z. plyn (Lb pri Malackch), cementrensk vpenec (Rohonk)ponoh. charakternajv. sdlo Senica (chem. vroba vroba viskznych vlken)Myjava strojrsky priem. (armatry)Skalica strojrsky, potrav., polygraf. priem.PODUNAJSK OBL.najv. obl. na zpade SR, prevlda maarsk nrodnos (60%) prevan as Podunajsk nina rieky: Dunaj, Vh, Hron, Nitra, Ipe rezervor podzemnch vd

  • PODUNAJSK OBL.najv. rozloha ponoh. pdy 70 % - z toho 80 % ornej (kvalitn- pd. typ ernozem)intenzvna ph. vrobarozvinut potrav. priem. (msokombinty, pivovarnctvo, vinrske zvody, vroba cukru Dunajsk Streda)Nitra ponoh. vstava Agrokomplexpriem. stredisk: Topoany potravinrsky; Partiznske obuvncky; Bnovce n. Bebravou drevrsky, strojrsky, obuvncky; Nov Zmky potrav.a elektrotech.; Komrno prstav, vroba lod; Levice potrav.; Tlmae vroba parnch kotlov; Zlat Moravce elektromotory; Vrble priem. park (elektrotech. vroba)Mochovce jadrov elektrre

  • DOLN POVAIEriena os Vh - energetick elyenergetick priem. - celorepublikov vznam (Jaslovsk Bohunice jadrov el., vodn el.vskej kaskdy)priem.-ponoh. charakter vznamn centrum Trnava (star univerzitn centrum) potrav.(sladova), strojrsky priem. (Peugeot)Hlohovec farmaceut. priem. (Zentiva), hutncka druhovroba (drtova)Pieany termlne pramene, kpeleTrenn histor. stredisko odevn a strojrske zvodyTrenianske Teplice cestovn ruchNov Mesto n. Vhom elektrotech. a strojrsky p.rozvinut ponohosp. vroba (pdy vyvinut na spraiach)

  • HORN NITRAHornonitrianska kotlina, Vtnik, Strovsk vrchypriem.-ponoh. charakter (sever priemysel, juh ponoh.)koncentrcia hosp. odvetv s celoslov. vznamom banctvo, energetika, strojrstvo, vinrsky priem.hl. oblas aby hnedho uhlia v SR (Handlov), lignit (Novky) tieto suroviny spaovan v elektrrach v Zemianskych KostoanochNovky zvod akej chmie vroba hydroxidu sodnho, karbidu vpnikaponohosp. najvznamnejie ovocinrske reginy v SRBojnice cestovn ruch (zmok, kpele, zoo)

  • REGIN STREDN SLOVENSKONajvie mest:Bansk Bystrica, ilina, Martin, Zvolen, Luenec, Ruomberok, Lipt. Mikul

    Rozloha: 16 243 km2

    4 zkl. hosp. oblasti:

    Str. POVAIE a KYSUCEHorn POVAIE a ORAVAPOHRONSK obl.IPESKO-RIMAVSK obl.

  • VHODY:prepravn funkcia medzi vchod. a zpad. Slovenskom kvalifikovan prac. silabohatstvo lesov, hosp. centr s tradciou vroby tradcia banctva vznik priem. parkov (Luenec, Kysuck Nov Mesto, Nmestovo) sever cestovn ruch

    NEVHODY (ekolog. hrozby):stiesnen dopravn koridory ich preaenos nedobudovan prepojenie sever-juh erzia pdy, lesn kalamity

  • STREDN POVAIE A KYSUCEklimat. chladn obl.prroda najkrajie mest v SR (Mal Fatra, Sovsk skaly) podmienky pre rozvoj cest. ruchuhl. ekon. odvetvie PRIEMYSEL strojrstvo (v minulosti zbrojrsky), chem., textiln a energet. priem (stupne vskej kaskdy)ak strojrstvo Povask Bystrica, Dubnica n. Vhomgumrensk a textil. priem. - Pchovnajv. zaudnenie hl. stredisko ilina (priem. centrum, eleznin uzol, univerzita)Lietavsk Lka cementre, Varn vpenka, adca hl. stredisko Kysc (drevr., textil., strojrsky pr.)ponoh. drsn podmienky, nedostatok ornej pdyhorn as javorncko-kysuck kopaniiarska obl. (roztraten sdla)

  • HORN POVAIE A ORAVAnajsevernejia as SR, najmenej zaudnen, 19.-20. st.-vek emigrciahornat povrchTatry, Nzke Tatry cestovn ruchdrsn podnebie, mlo rodn pda, vysok lesnatosPRIEMYSEL dominuje strojrsky, po om elektrotech., hutncky, energetick;tradcia textiln, koiarskysurovinov zklada drevospracujci, papier.-celulzov priem.Martin obuvncky, farmac., polygrafickLiptovsk Mikul koiarsky, textiln, strojrsky, cest. ruchRuomberok bavlnrske zvody, celulzka, vodn el. Liptovsk MaraORAVA hl. stredisko Doln Kubn; vroba ferozliatiny Mokra, Istebn; Oravsk priehradaPONOHOSPODRSTVO chov HD, pestovanie zemiakov, lesn a vodn hosp.ekonom. vznam cestovn ruch

  • POHRONSK OBLAShorsk charakter s vnimkou kotln (Zvolensk, Plieovsk, iarska, Horehronsk podolie)priem. charaktertradcia bansk priem., aba farebnch a drahch kovovhl. stredisko Bansk Bystrica (strojrsky, drevospracujci, textiln, potravin., cementre, univerzita) jej rozvoj v minulosti 15.-16.st.dobvanie medi v panej Doline a Starch HorchBrezno strojrsky p.; Podbrezov spracovanie elez. rotu a rrova; Valask najstarie stroj. zvody; Dubov rafinria olejov; iar n. Hronom hlinikre (v sasnosti v konkurznom konan); Detva strojrstvo; Kremnica aba zlata a mincova; PONOHOSPODRSTVO chov HD, salancky chov oviecCESTOV. RUCH Tle; kpele Slia, Kovov a Brusno; star bansk mest; atraktvne prr. prostredie

  • IPESKO-RIMAVSK OBLASponoh.- priem. charaktertradcia bansk a sklrsky priem; v sasnosti strojrsky, textil., keramick, chemick a potravinrsky PONOHOSPODRSTVO: priazniv podmienkypestovanie najnronej. plodn cuk. repa, kukurica, vinivznam. obl. Vek Krt s okolmCESTOV. RUCH tranzitn zemie smerom do Maarska a na Balkn. polostrov; priazniv podmienky pre agroturistikuPRIEMYSEL najvz. stredisko Luenec (strojrsky, textil., keramick, potrav.)potrav. Rim. Sobotasklrsky Zlatno, Utek, Mlinec, Katarnska Huta, PoltrHna-Likier chem. zvod na vrobu drevnho liehuaba hnedho uhlia Baa Dolina (pri V. Krti)aba a spracovanie magnezitu Lovinobaa, Haava, Hna

  • REGIN VCHODN SLOVENSKONajvie mest:Koice, Preov, Poprad, Sp. N. Ves, Michalovce, Humenn, Bardejov

    Rozloha: 15 746 km2

    4 zkl. hosp. oblasti:

    KOICKO-GEMERSKSPISK obl.ARISK obl.ZEMPLNSKA obl.

  • VHODY:dobr dopr. poloha vzhadom na tty vch. Eurpy kvalifikovan prac. silavina zemia vhodn pre ponohosp. vrobu (mierne tepl a tepl obl.) priem. parky, tradcia vrobypriazniv podm. pre rozvoj cest. ruchu

    NEVHODY (ekolog. hrozby):koncentrcia priemyslu vo vybranch sdlach nedobudovanhrozba povodn zneistenie vodnch zdrojov riekami pritekajcimi zo zahraniia

  • KOICKO-GEMERSK OBLAShosp. najvznamnejia oblas vchodnho Slovenskapriem. ponoh. charakterjadro oblasti Koick kotlina, na zpade Roavsk kotlina PONOHOSPODRSTVO: kotliny obilie a technic. plodiny, lenitej relif zemiakyv celej obl. prevlda V (opan, hydina)Gemersk as lesy vroba papiera a celulzy (Gemersk Hrka, Slavoovce)loisk: magnezit ubenk; vpenec (aj cementrensk) Pleivec a Tura n. Bodvou; elezn ruda Roava, Nin Slan a ttnikpriem. centrum Koice strojrka vroba, metalurgick zvod (U.S.Steel), potravin. pr., dopravn uzol, univerzitacestovn ruch Slov. kras, Dobinsk adov jaskya, Krsna Hrka, Betliar, kpele Herany s gejzrom

  • SPISK OBLASjadro oblasti Popradsk a Horndska kotlinanajpestrejie prrod. pomery v SR lenit povrch rozvoj cestov. ruchu (nrodn parky Tatransk, Pieninsk, Slov. raj)priem. ponoh. charakterhl. stredisko: Poprad vchodiskov bod do V. Tatier; strojrsky pr. (vagnka, vroba prok), letiskoPRIEMYSEL Svit vroba umelch vlken; Kemarok textiln vrobaStar ubova skrutkre (jedin v SR)PONOHOSPODRSTVO: prevlda V, v RV- zemiaky, vznam- lesn hospod. (lesy 2/5 zemia tejto obl.)tradcia banctvo (elezn a meden ruda) stredisk: Smolnk, Slovinky, Rudany, Gelnica spracovanie rudy: huta v Krompachochcestovn ruch hist.mest (Levoa, Sp. Podhradien a alie spisk mest), kpele vyn Rubachy, hrad

  • ARISK OBLASPONOHOSPODRSTVO: oblas - zemiakrsky vrobn typ, prevlda V (chov HD, hydiny)PRIEMYSEL: potravinrsky Sabinov (mliekrne), Vek ari (pivovar), Preov (solivar)najv. mesto a jadro obl. Preovhistorick mesto Bardejov (v zozname UNESCO)- potravin. a obuvncky priem., kpele, skanzenSvidnk vchodiskov bod na Dukliansky priesmyk

  • ZEMPLNSKA OBLASnajrozsiahlejia hosp. oblas na vch