ROZHODNUTIE VYDANÉ V ZISŤOVACOM KONANÍ...Priemerná úroveň rastlého terénu je cca 131,10 m n. m. Bpv (K-1) a 131,00 (K-2). Hladina podzemnej vody sa v záujmovom území nachádza

1

OU-SC-OSZP-2017/004424-Gu

Senec, 22.05.2017

ROZHODNUTIE

VYDANÉ V ZISŤOVACOM KONANÍ

Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný orgán

štátnej správy podľa § 1 ods. 1 písm. c) a § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe

starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov v spojení s § 53 ods. 1 písm. c) a § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z.

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), rozhodol podľa § 29, ods. 2 na základe zámeru

navrhovanej činnosti „Ťažba štrkopieskov na ložisku nevyhradeného nerastu „Pri Zelenej

Vode“, predloženého navrhovateľom GEOREAL, a.s., Bratislavská ul. 29/A, 931 01 Šamorín,

v zastúpení: DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava a po vykonaní

zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej činnosti podľa § 29 zákona a zákona

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov takto:

Navrhovaná činnosť „Ťažba štrkopieskov na ložisko nevyhradeného nerastu“

uvedená v predloženom zámere, ktorej navrhovateľom je GEOREAL, a.s., Bratislavská ul.

29/A, 931 01 Šamorín, v zastúpení: DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominárska 2,4, 832 03

Bratislava

s a n e b u d e p o s u d z o v a ť

podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pri príprave dokumentácie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu - štrkopiesku

v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov bude potrebné zohľadniť

požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených

k zámeru a z opatrení navrhnutých v zámere:

V plnom rozsahu rešpektovať požiadavky Dopravného úradu ( bod č. 1 tohto rozhodnutia)

Ponechať bez zásahu dreviny, kroviny a vegetáciu s výnimkou nepôvodných a inváznych druhov drevín.

odbor starostlivosti o životné prostredie

úsek posudzovania vplyvov na životné prostredie

Hurbanova 21, 903 01 Senec

2

V prípade realizácie oplotení po konzultácii so Štátnou ochranou prírody SR prispôsobiť oplotenie migrujúcej zložke fauny; nevysádzať nepôvodné a invázne druhy drevín, krovín

a bylín.

Pri umiestňovaní drevín mimo zastavaného územia obce si vyžiadať odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR a pri umiestňovaní drevín mimo zastavaného územia obce

používať len pôvodné druhy drevín a krov s druhovým zložením zodpovedajúcim

potenciálnej prirodzenej daný typ stanovišťa, na ktorom sa uvažovaná výsadba plánuje

realizovať.

Po vydaní rozhodnutia o využití územia je možné dobývanie štrkopieskov na predmetnej ploche, ako ložiska nevyhradeného nerastu, vykonať len na základe právoplatného

povolenia banského úradu vydaného podľa §19 ods. 1 cit. zákona SNR č. 51/1988 Zb.

Pokiaľ bude predmetná plocha riešená ako zemník pre výstavbu diaľnice v rámci tejto

stavby, povolenie Obvodného banského úradu sa v takomto prípade nevyžaduje.

Vzhľadom na pravdepodobný zásah navrhovanej činnosti do ochranného pásma pripravovanej diaľnice D4 v ďalšom stupni dokumentácie požiadať cestný správny orgán

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky o výnimku zo zákazu činnosti

v cestnom ochrannom pásme.

V rámci povoľovacieho procesu navrhujeme doplniť kvalitatívne parametre suroviny, ako základný predpoklad realizácie zámeru.

Pri riešení navrhovaných lokalít, je potrebné sa riadiť ustanoveniami § 12 a §17 zákona o ochrane pôdy. V súlade s týmito ustanoveniami je možné poľnohospodársku pôdu

použiť na stavebné a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch

a v odôvodnenom rozsahu, kde je rozhodujúcim limitom pri rozvoji územia kvalita

poľnohospodárskej pôdy.

Rešpektovať podmienky určené Okresným úradom Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy pre realizáciu predmetnej činnosti (bod č. 12 tohto

rozhodnutia) a podmienky určené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej

republiky, sekcia geológie a prírodných zdrojov (bod č. 8 tohto rozhodnutia).

Navrhovateľa upozorňujeme na dodržiavanie ustanovení vyplývajúcich z § 20 Podrobnosti o odpadoch vhodných na využívanie na povrchovú úpravu terénu vyhlášky

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z.z., ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch (ďalej len „Vyhláška č. 371/2015“).

Odpady vhodné na povrchovú úpravu terénu, ktoré je možné použiť bez analýzy sú 17 01 03 škridly a obkladový materiál a keramika, 17 05 04zemina a kamenivo iné ako uvedená

v 17 05 03 a 17 05 06 výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05.

Ďalej navrhovateľa upozorňujeme, že súčasťou žiadosti na vydanie rozhodnutia/udelenia súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s)

zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“)je vyžadovaný aj odborný posudok.

Ďalšie náležitosti sú uvedené v § 39 Vyhlášky č. 371/2015.

Zaoberať sa pripomienkami dotknutej verejnosti k navrhovanej činnosti a opodstatnené požiadavky, ktoré majú oporu v zákone, zohľadniť pri povoľovaní činnosti podľa

osobitných predpisov ( bod č. 18. tohto rozhodnutia).

3

Dotknutá verejnosť uvedená v §24 zákona o posudzovaní vplyvov disponuje právami definovanými v súlade s § 24 ods. 2 tohto zákona.

Požiadavky (príslušné ustanovenia) civilnej ochrany obyvateľstva zohľadniť pri povoľovaní činnosti (bod. č. 16.).

Dodržať a realizovať všetky opatrenia navrhnuté v IV časti zámeru – IV.10 Opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.

Obec Most pri Bratislave odporúča variant č. 1.Obec Most pri Bratislave nesúhlasí so

zámerom uvedeným vo Variante 2 a taktiež neuvažuje so zmenou územného plánu obce

Most pri Bratislave.

Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy

odporúča variant 1.

Na základe doručených stanovísk príslušný orgán odporúča variant 1.

O D Ô V O D N E N I E

Navrhovateľ, predložil dňa GEOREAL, a.s., Bratislavská ul. 29/A, 931 01 Šamorín,

v zastúpení: DOPRAVOPROJEKT, a.s., Kominárska 2,4, 832 03 Bratislava 27.02.2017

v písomnej aj elektronickej forme Okresnému úradu Senec, odboru starostlivosti o životné

prostredie (ďalej len Okresný úrad Senec, OSŽP) podľa § 22 zákona NR SR č. 24/2006 Z. z.

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o posudzovaní) zámer navrhovanej činnosti

„Ťažba štrkopieskov na ložisku nevyhradeného nerastu „Pri Zelenej Vode“ (ďalej len

zámer), ktorý vypracovala Ing. Silvia Kapustová, PhD., Mgr. Tomáš Černohous,

DOPRAVOPROJEKT, a.s. na vykonanie zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní.

Okresný úrad Senec, OSŽP ako príslušný orgán štátnej správy oznámil listom pod

č. OU-SC-OSZP/2017/004424-002-Gu zo dňa 08.03.2017 začatie správneho konania podľa

§ 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov.

Navrhovaná činnosť „Ťažba štrkopieskov na ložisku nevyhradeného nerastu „Pri

Zelenej Vode“ (ďalej len navrhovaná činnosť) je podľa prílohy č. 8 k zákonu o posudzovaní

zaradená do kapitoly č. 1.11. Lomy a povrchová ťažba a úprava kameňa štrkopiesku a piesku

(spĺňa limit pre zisťovacie konanie vzhľadom na rozlohu 93 640 m2

a objem ročnej ťažby

125 574 t – variant 1 alebo 119 536 – variant 2) a 9.12. Zneškodňovanie odpadov (nezahrnuté v

položkách 1 až 5 a 7) bez limitu zisťovacie konanie (vzhľadom zeminu použitú na rekultiváciu

z podložia stavby D4 po ukončení ťažby) a podlieha zisťovaciemu konaniu o posudzovaní

vplyvov navrhovanej činnosti, ktoré príslušný orgán vykonal podľa § 29 zákona o posudzovaní.

Okresný úrad Senec, OSŽP podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní listom č. OU- SC-

OSZP-2017/004424-002-Gu zo dňa 08. 03. 2017 zaslal zámer dotknutej obci, rezortnému

orgánu, povoľujúcemu orgánu a dotknutým orgánom. Súčasne v zmysle § 23 ods. 1 zverejnil

zámer, oznámenie o predložení zámeru a informáciu pre verejnosť na webovom sídle

ministerstva životného prostredia -https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/tazba-strkopieskov-

na-lozisku-nevyhradeneho-nerastu-pri-zelenej-vode-.Informácia pre verejnosť bola zverejnená

4

aj na stránke príslušného orgánu: http://www.minv.sk/?uradna-tabula-20).Obec Most pri

Bratislave zverejnila dňa 15.3.2017 Oznámenie o navrhovanej činnosti a zároveň oznámila kde

a kedy možno do zámeru nahliadnuť. Oznámenie bolo zvesené dňa 6.4.2017.

Príslušný orgán informoval známych účastníkov konania, že podľa § 33 ods. 2

správneho poriadku, účastníci konania a zúčastnené osoby majú možnosť, aby sa pred vydaním

rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho

doplnenie. Do spisu je možné nahliadnuť (robiť z neho kópie, odpisy a výpisy) na Okresnom

úrade Senec, odbore starostlivosti o životné prostredie. Táto informácia bola taktiež zverejnená

ako súčasť informácie pre verejnosť na vyššie uvedenej adrese webového sídla ministerstva

a na webovom sídle http://www.minv.sk/?uradna-tabula-20.

Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné

prostredie podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku predĺžil lehotu na rozhodnutie do 10. 06.2017.

Povaha a rozsah navrhovanej činnosti

V rámci tohto zámeru navrhovanej činnosti sú navrhované varianty 1 a 2, ktoré sú z

hľadiska umiestnenia identické, pričom sa líšia spôsobom ťažby. Variant 1 predstavuje suchú

ťažbu na lokalite „Pri Zelenej vode“. Variant 2 predstavuje suchú ťažbu na lokalite „Pri Zelenej

vode“, ktorá bude po dosiahnutí hladiny podzemnej vody pokračovať mokrou ťažbou pod

úroveň hladiny podzemnej vody. V obidvoch navrhovaných variantoch pôjde o 2 miesta

(kazety 1 a 2) ťažby.

Parametre ložiska štrkopieskov a množstvo zásob (variant 1)

Svahy ťažobných jám pri dobývaní nad hladinou podzemnej vody (suchá ťažba) budú

upravené v sklone 1 : 1,5. Priemerná úroveň rastlého terénu je cca 131,10 m n. m. Bpv (K-1)

a 131,00 (K-2). Hladina podzemnej vody sa v záujmovom území nachádza v nadmorskej výške

125,90 m (Kaz.-1) a 125,80 (Kaz.-2).

Báza suchej (plošnej) ťažby bude v úrovni 126,40 m n. m Bpv (Kaz.-1) a 126,30 m n. m.

(Kaz.-2), t. j. v úrovni 0,5 m nad hladinou podzemnej vody. Celková plocha ťažobných jám má

výmeru 93 640 m2. Hranica ťažobného priestoru je navrhovaná tak, aby medzi hranicou

štrkoviska a susednými pozemkami bola ponechaná minimálna vzdialenosť 10 m. Nerastná

surovina, ktorá bude predmetom dobývania je tvorená siltovitým príp. ílovitým pieskom

s obsahom valúnov štrku a štrkom (štrkopieskom). Priemerná hrúbka nerastnej suroviny

a skrývky do úrovne 126,30 m n. m. Bpv je 4,70 m. Skrývka je tvorená ornicou, spolu

so siltom a ílovito hlinitým pieskom (s obsahom organických prímesí) a jej priemerná hrúbka je

0,7 m.

Plochy a objemy určené pre ťažbu

Objemy nerastnej suroviny (štrkopiesky, siltovitý príp. ílovitý piesok s obsahom valúnov štrku)

a skrývka (ornica) v ložisku nevyhradeného nerastu „PRI ZELENEJ VODE“ sú stanovené

metódou horizontálnych rezov s tým, že sú to zásoby voľné (využiteľné). Na základe

vykonaných vŕtaných sond a na základe polohopisného a výškopisného zamerania boli

stanovené: priemerná nadmorská výška terénu, priemerná hrúbka skrývky, priemerná hrúbka

nerastnej suroviny, hladina podzemnej vody a tvar ťažobnej jamy. Plocha ťažobnej jamy, dna

http://www.minv.sk/?uradna-tabula-20http://www.minv.sk/?uradna-tabula-20

5

suchej ťažby, stredná plocha boli určené na základe parametrov ložiska štrkopieskov

uvedených vyššie.

KAZETA - 1

Výmera hranice ťažobného priestoru - 69 125 m2

Priemerná hrúbka skrývky - 0,70 m

Objem skrývky - 48 388 m3

Výmera dna suchej ťažby 60 921 m2

Stredná plocha nerastnej suroviny suchej ťažby - 65 023 m2

Hrúbka nerastnej suroviny suchej ťažby - 4,00 m

Objem nerastnej suroviny suchej ťažby - 260 092 m3

Množstvo nerastnej suroviny v tonách [1,80 t/m3] - 468 166 ton

KAZETA - 2

Výmera hranice ťažobného priestoru - 2,45 ha 24 515 m2



Výmera dna suchej ťažby - 19 847 m2





CELKOVÁ VÝMERA ŤAŽOBNÉHO PRIESTORU - 93 640 m2

CELKOVÝ OBJEM SKRÝVKY - 65 548 m3

CELKOVÝ OBJEM NERASTNEJ SUROVINY SUCHEJ ŤAŽBY- 348 816 m3

CELKOVÉ MNOŽSTVO NERASTNEJ SUROVINY SUCHEJ ŤAŽBY -627 869 ton

ROČNÁ ŤAŽBA (K1 + K2) 125 574 ton

Parametre ložiska štrkopieskov a množstvo zásob (variant 2)

Svahy ťažobných jám pri dobývaní nad hladinou podzemnej vody (suchá ťažba) budú upravené

v sklone 1 : 1,5. Priemerná úroveň rastlého terénu je cca 131,10 m n. m. Bpv (K-1) a 131,00

(K-2). Hladina podzemnej vody sa v záujmovom území nachádza v nadmorskej výške 125,90

m (Kaz.-1) a 125,80 (Kaz.-2).

Báza suchej (plošnej) ťažby bude v úrovni 126,40 m n. m Bpv (Kaz.-1) a 126,30 m n. m.

(Kaz.-2), t. j. v úrovni 0,5 m nad hladinou podzemnej vody. Báza mokrej ťažby bude v úrovni

121,90 m n. m (K1) resp. 121,80 m n. m. (K2). Celková plocha ťažobných jám má výmeru

93 640 m2 – 9,36 ha. Hranica ťažobného priestoru je navrhovaná tak, aby medzi hranicou

6

štrkoviska a susednými pozemkami bola ponechaná minimálna vzdialenosť 10 m. Nerastná

surovina, ktorá bude predmetom dobývania je tvorená siltovitým príp. ílovitým pieskom

s obsahom valúnov štrku a štrkom (štrkopieskom). Priemerná hrúbka nerastnej suroviny

a skrývky do úrovne 126,4 (resp. 126,30) m n.m. Bpv je 4,0 m, hrúbka mokrej ťažby je 4,5 m

a hĺbka vody bude 4 m. Skrývka je tvorená ornicou, spolu so siltom a ílovito hlinitým pieskom

(s obsahom organických prímesí) a jej priemerná hrúbka je 0,7 m.

Plochy a objemy určené pre ťažbu

Objemy nerastnej suroviny (štrkopiesky, siltovitý príp. ílovitý piesok s obsahom valúnov štrku)

a skrývka (ornica) v ložisku nevyhradeného nerastu „PRI ZELENEJ VODE“ sú stanovené

metódou horizontálnych rezov s tým, že sú to zásoby voľné (využiteľné). Na základe

vykonaných vŕtaných sond a na základe polohopisného a výškopisného zamerania boli

stanovené: priemerná nadmorská výška terénu, priemerná hrúbka skrývky, priemerná hrúbka

nerastnej suroviny, hladina podzemnej vody, hrúbka mokrej ťažby a tvar ťažobnej jamy. Plocha

ťažobnej jamy, dna suchej ťažby, plocha hranice mokrej ťažby, stredná plocha boli určené na

základe parametrov ložiska štrkopieskov uvedených vyššie.

KAZETA – 1 – suchá ťažba




Výmera dna suchej ťažby 60 921 m2





KAZETA – 1 – mokrá ťažba

Výmera hranice mokrej ťažby - 57 757 m2

Výmera dna mokrej ťažby - 50 141 m2

Stredná plocha nerastnej suroviny mokrej ťažby - 53 949 m2

Hrúbka nerastnej suroviny mokrej ťažby - 4,50 m

Objem nerastnej suroviny mokrej ťažby - 242 770 m3


KAZETA – 2 – suchá ťažba




Výmera dna suchej ťažby - 19 847 m2

7





KAZETA – 2 – mokrá ťažba

Výmera hranice mokrej ťažby - 18 113 m2

Výmera dna mokrej ťažby - 14 109 m2

Stredná plocha nerastnej suroviny mokrej ťažby - 16 111 m2

Hrúbka nerastnej suroviny mokrej ťažby - 4,50 m

Objem nerastnej suroviny mokrej ťažby - 72 500 m3


CELKOVÁ VÝMERA ŤAŽOBNÉHO PRIESTORU - 93 640 m2

CELKOVÝ OBJEM SKRÝVKY - 65 548 m3

CELKOVÝ OBJEM NERASTNEJ SUROVINY SUCHEJ ŤAŽBY - 348 816 m3

CELKOVÉ MNOŽSTVO NERASTNEJ SUROVINY SUCHEJ ŤAŽBY - 627 869 ton

CELKOVÝ OBJEM NERASTNEJ SUROVINY MOKREJ ŤAŽBY - 315 270 m3

CELKOVÉ MNOŽSTVO NERASTNEJ SUROVINY MOKREJ ŤAŽBY - 567 486 ton

CELKOVÉ MNOŽSTVO SUCHEJ A MOKREJ ŤAŽBY - 1 195 355 ton

ROČNÁ ŤAŽBA (K1 + K2)

V záujmovom území ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov „Pri Zelenej Vode“ sa

predpokladá použitie strojnej dobývacej metódy bez použitia trhacích prác pri rozpojovaní

hornín, nakoľko v tomto území budú dobývané štrky a štrkopiesky, t. j. rozpojiteľné zeminy.

Technológia ťažby

Hranica ťažobného priestoru je rozdelená na dve samostatné kazety, z ktorých prvá má tvar

nepravidelného deväť – uholníka a druhá má tvar nepravidelného päť - uholníka. Svahy

ťažobných jám budú mať sklon 1 : 1,5 (vzhľadom na stabilitu svahu, ktorú možno pri

štrkoch do hĺbky 8,0 m považovať za dostatočnú).

Nakoľko sa ťažobný priestor ložiska nevyhradeného nerastu „PRI ZELENEJ VODE“ nachádza

v tesnej blízkosti projektovaného telesa diaľnice D4, bude vydobytá nerastná surovina buď

priamo dopravovaná do zemného telesa budovaného obchvatu, alebo bude transportovaná po

manipulačných komunikáciách na miesto určenia.

Rekultivácia a dočasný záber pôdy v prípade variantu č. 1

Navrhovaný dočasný záber poľnohospodárskej pôdy vzhľadom na jej situovanie nebude

narušovať ucelenosť honov a nesťažovať obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy

nevhodným situovaním stavieb, jej delením a drobením alebo vytváraním častí nevhodných na

obhospodarovanie poľnohospodárskymi mechanizmami, nakoľko ide o okrajovú časť honu

8

lemovanú dopravnými komunikáciami. V rámci navrhovanej činnosti v prípade variantu č. 1

bude vykonaná skrývka humusového horizontu poľnohospodárskych pôd odnímaných dočasne

a bude zabezpečená starostlivosť o skladovanú skrývku na základe bilancie skrývky

humusového horizontu. Po vyťažení plánovaného objemu nerastných surovín bude vykonaná

rekultivácia dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy na základe schváleného projektu

rekultivácie, pričom bude zabezpečená skladovaná skrývka humusového horizontu

poľnohospodárskej pôdy z dočasne odňatých plôch pred výskytom a šírením burín,

samonáletom drevín a pred rozkradnutím. Za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy bude

zaplatený odvod. Dočasné odňatie bude predstavovať dočasnú zmenu spôsobu použitia

poľnohospodárskej pôdy na čas najviac desať rokov, ktorá sa rekultivačnými opatreniami

uvedie do pôvodného stavu.

Za skrývku sa považuje horná časť pôdneho profilu, ktorá je zhodná s humusovým horizontom

(asi 1,3 % humusu) a obyčajne sa zhoduje s horizontom - ornica, podornica (hĺbka v závislosti

na biologickom oživení a obsahu humusu). Postup platný pri zakladaní skrývok musí byť v

súlade s normou ST SEV 4471 84. Táto norma určuje zásady platné pri odstránení úrodnej

vrstvy pôd, hrúbku odstraňovanej úrodnej a potenciálne úrodnej vrstvy pôd a skladovanie a

opatrovanie úrodnej vrstvy pôd. Ak je skrývka humusového horizontu na určitý čas (doba

trvania dočasného záberu) uložená do depónie, investor je povinný zabezpečiť jej ochranu pred

veternou a vodnou eróziou, znečistením, znehodnotením (štrkom, pohonnými materiálmi), ale

aj zaburinením a rozkradnutím. Následne po ukončení odňatia poľnohospodárskej pôdy je

povinný vykonať rekultiváciu odňatej pôdy v intenciách projektu spätnej rekultivácie. Skrývka

humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy z plôch dočasného odňatia poľnohospodárskej

pôdy bude uložená do depónie a následne bude použitá na rekonštrukciu poľnohospodárskej

pôdy na celej ploche odňatia. Skrývka (ornica) a nadložné piesčité hliny (hlinité piesky) budú

počas dobývania deponované osobitne na okrajoch ťažobného priestoru.

Skrývka humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy na predmetných pozemkoch musí byť

vykonaná pred začiatkom realizácie navrhovanej činnosti, respektíve pred začatím prvých

zemných prác. Nesmie byť vykonaná na zamrznutej a premočenej pôde. Zhrnutie humusového

horizontu sa vykoná len na ploche, ktoré sú predmetom dočasného odňatia. Odobratie ornice sa

vykoná bežnou technikou a následne bude ornica odvezená a rozprestretá na ploche po obvode

ložiska nevyhradeného nerastu. Ako ochranu proti zaburineniu, sa navrhujeme dva krát do

roka, počas deponovania ornice, vykonať postrek herbicídmi. Na celej ploche dočasného

záberu sa uskutoční aj výkop a odvoz podorničia. Vykopaný materiál bude umiestnený na

depóniu po obvode ložiska nevyhradeného nerastu.

Rekultivácia dotknutých plôch bude zrealizovaná pred ukončením dočasného odňatia.

Rekultivácia je súhrn agromelioračných, agrotechnických, biologických a pestovateľských

opatrení na obnovu kvalitatívnych vlastností poľnohospodárskej pôdy a obnovu pôdnej

úrodnosti. Tieto opatrenia obsahujú obnovu fyzikálnych vlastností, chemických vlastností a

biologických vlastností poľnohospodárskej pôdy.

Technická rekultivácia dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy spočíva v rekonštrukcii

pôdneho profilu technickými prostriedkami. Po ukončení nepoľnohospodárskej činnosti je

nevyhnutné odstrániť z pozemku všetky konštrukcie, spevnené plochy (panely), kamene. Po

odstránení všetkých ostatkov nepoľnohospodárskej činnosti bude vydobytý priestor zavezený

zeminami a horninami získanými pri zemných a stavebných prácach na výstavbe diaľnice D4.

Na povrchovú úpravu terénu sa použije výlučne výkopová zemina z diaľnice D4. Ak pri

preberaní odpadu vznikne na základe poznatkov o jeho pôvode alebo jeho vizuálnej kontroly

pochybnosť o tom, či ide o výkopovú zeminu z diaľnice D4, vykoná sa pred použitím odpadu

na povrchovú úpravu terénu jeho testovanie s cieľom overiť, či tento odpad spĺňa limitné

hodnoty ustanovené v bode 2.1.2. prílohy k Rozhodnutiu Rady č. 2003/33/ES z 19. decembra

9

2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa

článku 16 a prílohy II smernice 1999/31/ES takýto odpad sa na povrchovú úpravu terénu môže

použiť až na základe výsledkov testovania, ktoré preukážu, že ide o výkopovú zeminu

z diaľnice D4. Výkopová zemina z diaľnice D4, ktorá sa má využiť na povrchovú úpravu

terénu, bude spĺňať požiadavky účelu, na ktorý má byť využitá. Pri povrchovej úprave terénu,

ktorou je rekultivácia plochy zasiahnutej navrhovanou činnosťou sa bude môcť použiť výlučne

výkopová zemina z budovania diaľnice D4, ktorá bude vhodným spôsobom upravená na tento

účel a spôsob jej využitia musí zabezpečiť stabilitu takto uloženej výkopovej zeminy najmä s

ohľadom na zabránenie zosuvov. Následne bude rozhrnuté deponované podorničie a urovnaný

povrch. Následne bude celá plocha preoraná a na povrch plochy sa rozprestrie a urovná vrstva

ornice s plynulým prechodom na okolitú poľnohospodársku pôdu. Možné rozdiely v poklese

vrstiev pôdy sa dodatočne odstránia pri biologickej rekultivácii, ktorá bude nasledovať po

terénnych prácach. Povrchová úprava bude realizovaná agrotechnickými opatreniami.

Biologická rekultivácia nadväzuje na ukončenú technickú časť rekultivácie. Bude realizovaná

agrotechnickými opatreniami ako urovnanie povrchu strednou orbou, hlboká orba, ktorá

zabezpečí spojenie ornice s podorničím, nasledovať bude rozbitie hrúd ťažkými bránami a na

záver, urovnanie povrch smykovaním a bránením. Na vyrovnaný povrch budú aplikované

priemyselné hnojivá, ktoré budú zapracované diskovaním a sejba trávneho semena (zelené

hnojenie) a valcovanie. Biologická rekultivácia dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy

spočíva v naštartovaní mikrobiolobických procesov v pôde napr. organickými alebo zelenými

hnojivami. Preto sa doporučuje vyhnojenie maštaľným hnojom, resp. výsev ďatelinotráv a

ďateliny. Po ukončení rekultivácie musí byť pôda v stave umožňujúcom jej ďalšie

poľnohospodárske využitie bez obmedzenia.

V rámci kontrolných mechanizmov budú rámci navrhovanej činnosti vybudované

monitorovacie vrty, v rámci ktorých sa bude pravidelne monitorovať kvalita a kvantita

podzemných vôd v území, pričom uvedené monitorovacie vrty budú realizované

a prevádzkované už pred samotným začatím realizácie navrhovanej činnosti, ako aj počas

realizácie navrhovanej činnosti.

Miesto vykonávania navrhovanej činnosti

Kraj: Bratislavský

Okres : Senec

Obec : Most pri Bratislave

Katastrálne územie : Most pri Bratislave

Lokalita: Prucké, Zelená Voda

Parcelné čísla :2360/1, 2360/2, 2360/3, 2360/4, 2360/5, 2360/6, 2360/7, 2360/8, 2360/9,

2360/11, 2401/3, 2401/8, 2401/9, 2401/10, 2401/11, 2401/12, 2401/14,

2401/15, 2407/5, 2407/6, 2407/7, 2407/8, 2407/9 (KN „C“) 2379/3, 2379/4

(KN „E“)

List mapy: Pezinok 5-9

Význam očakávaných vplyvov

Vplyvy na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodynamické javy a

geomorfologické pomery

Vplyvy na horninové prostredie a nerastné suroviny počas realizácie navrhovanej činnosti sa

prejavia v postupnom dlhodobom úbytku zásob štrkopieskov a štrkov. Po ukončení ťažobnej

10

činnosti sa dotknuté pozemky vhodnými rekultivačnými opatreniami pre obnovu fyzikálnych

vlastností, chemických vlastností a biologických vlastností poľnohospodárskej pôdy vrátia do

pôvodného stavu ako pred navrhovanou činnosťou (bližšie viď článok IV.10 bod IV.10.1, t.j. sa

začlenia do poľnohospodárskej pôdy ako druh pozemku orná pôda. Uvedené platí pre variant

1. V prípade variantu 2 by vznikli vodné plochy. Na základe súčasných pomerov v danej

lokalite predpokladáme, že reálne vplyvy na posudzované zložky životného prostredia nebudú

ani v budúcnosti tak významné, aby nevhodne ovplyvnili charakter dotknutého územia.

Vplyv na vodné pomery

Počas výstavby navrhovanej činnosti nie sú osobitné nároky na vodu. Voda počas prevádzky

navrhovanej činnosti bude používaná len na pitie a sociálne účely. Voda na pitie počas

výstavby a prevádzky bude zabezpečená balená.

Priemyselná voda pre prevádzku navrhovanej činnosti nie je potrebná.

V rámci prevádzky navrhovanej činnosti nebudú vznikať splaškové odpadové vody, pričom pre

sociálne účely budú používané suché WC. Produkcia a vypúšťanie iných odpadových vôd,

napr. odpadových vôd s obsahom nebezpečných látok, sa nepredpokladá. Hranica ťažobného

priestoru rešpektuje dostatočnú vzdialenosť od brehovej čiary okolitých vodných tokov a plôch.

Vzhľadom na plánovanú hĺbku ťažby nepredpokladáme výraznejšiu eutrofizáciu v reálnom

časovom horizonte. V prípade variantu 1 znečistenie podzemných vôd môže byť do určitej

miery spôsobené únikmi ropných produktov z pohonných hmôt mechanizmov v ťažobnom

priestore alebo prienikom zrážkových vôd cez kontaminované horninové prostredie.

Významnejšie riziko negatívneho vplyvu predstavujú len mimoriadne situácie havarijnej

povahy. Emisie produkované ťažobnými mechanizmami a dopravnou technikou majú čiastočne

negatívny vplyv na pôdnu vrstvu, kde dochádza k ukladaniu hlavne SO2, NO a kovov. Pôdna

vrstva sa pri zrážkovej činnosti stáva zdrojom uvedených kontaminantov pre podzemné,

prípadne povrchové vody. Potenciálne riziko tu dočasne predstavuje areál zariadenia staveniska

(možné úniky odpadových vôd a kontaminantov do podzemnej vody).

V štandardných prevádzkových podmienkach navrhovanej činnosti nie je predpoklad

kontaminácie podzemných ani povrchových vôd. Akékoľvek riziko havárie, ktorá by pôsobila

znečistenie povrchových alebo podzemných vôd je nepravdepodobné.

V prípade variantu 2 vzniknú vodné hladiny, pričom aj samotná navrhovaná činnosť bude

vykonávaná aj pod hladinou podzemnej vody a z toho vyplývajú možné havarijné stavy a ich

dôsledky.

V dotknutom území ani v celom území sa nenachádzajú žiadne minerálne ani geotermálne

pramene. Vzhľadom na charakter a rozsah a umiestnenie navrhovanej činnosti a po realizácii

navrhovaných opatrení sa nepredpokladá závažný negatívny vplyv navrhovanej činnosti na

režim, kvalitu a obeh podzemnej ani povrchových vôd.

Na záujmové územie sa vzťahuje všeobecná ochrana vôd vyplývajúca zo zákona NR SR

č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

Vplyv na pôdu

Príprava a prevádzkovanie navrhovanej činnosti si vo variante 1 nevyžaduje trvalý záber

poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V prípade variantu 2 dôjde k trvalému záberu

poľnohospodárskej pôdy.

Pri plánovanej ťažobnej činnosti vo variante 1 dôjde k dočasnému záberu PPF (v prípade

variantu 2 k trvalému záberu PPF) a to na výmere celého ťažobného priestoru ložiska

11

nevyhradeného nerastu štrkopieskov. Plošný rozsah záberu pôdy bude spresnený po

nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia a vypracovaní projektovej dokumentácii k

žiadosti o povolenie činnosti vykonávanej banským spôsobom.

Pri zábere PPF budú dodržané zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy pri

nepoľnohospodárskom použití podľa zákona č. 220/2004 Z. z.. S dočasným záberom PPF sa

uvažuje v trvaní 5 rokov.

Skrývka (ornica) a nadložné piesčité hliny (hlinité piesky) budú počas dobývanie deponované

osobitne na okrajoch ťažobného priestoru. Po vydobytí ložiska v prípade variantu 1 budú

nadložné piesčité hliny (podorničná vrstva) uložené do vyťaženého priestoru ťažobnej jamy.

Pri popísanom spôsobe dobývania (suchá ťažba) bude vydobytý priestor zavezený zeminami

a horninami získanými pri zemných a stavebných prácach na výstavbe diaľnice takým

spôsobom, že upravený terén po zavezení, bude zosúladený s konfiguráciou okolitých

pozemkov tak, aby tento mohol byť využívaný (ako doposiaľ) pre poľnohospodárske účely.

Skrývka (ornica) bude použitá na spätné zahumusovanie terénu.

Vplyvy na klimatické pomery

Z dôvodu prevádzky navrhovanej činnosti nedôjde k zmene ani závažnému ovplyvneniu

klimatických pomerov v dotknutom území v porovnaní so súčasným stavom.

Negatívny vplyv prevádzky navrhovanej činnosti na miestne klimatické pomery sa, vzhľadom

na jej charakter a rozsah nepredpokladá.

Vplyv na kvalitu ovzdušia

Počas výstavby navrhovanej činnosti budú zdrojmi znečisťovania ovzdušia najmä:

• stavebné mechanizmy,

• nákladná doprava,

• stavenisko (najmä počas zemných prác).

Počas výstavby navrhovanej činnosti, najmä v etape zemných prác bude dochádzať k zvýšenej

prašnosti v areáli v okolí areálu a na prístupových cestách. Miera prašnosti bude závisieť na

okamžitých poveternostných pomeroch - rýchlosti a smere vetra. Tieto vplyvy na okolie je

možné zmierniť vhodnými organizačnými opatreniami (napr. kropenie staveniska, čistenie

komunikácií, čistenie kolies dopravných prostriedkov pred výjazdom na verejné komunikácie

a pod.).

Za dočasný plošný zdroj znečistenia ovzdušia v etape výstavby možno považovať vlastný

priestor staveniska, ktorý môže byť zdrojom sekundárnej prašnosti. Pri požiadavke

dodržiavania technológie výstavby je však nevyhnutné zabezpečiť, aby vlastné zemné práce

boli vykonávané vždy len v nevyhnutnom rozsahu. Dodávateľ stavby musí v prípade potreby

eliminovať sekundárnu prašnosť kropením priestoru staveniska, depónií zemín a stavebných

komunikácií; minimalizovať zásoby sypkých stavebných materiálov a ostatných potenciálnych

zdrojov prašnosti.

Za líniové zdroje znečistenia ovzdušia možno považovať v etape výstavby prevádzku stavebnej

techniky pri zemných prácach a dopravné prostriedky pri dovážaní stavebného materiálu.

Navrhovaná činnosť je podľa vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia zákona o ovzduší v znení vyhlášky MŽP SR č. 270/2014 Z. z., ktorou sa

mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 410/2012 Z.

z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší zaraditeľná ako nový

stacionárny stredný zdroj znečistenia ovzdušia (príloha č. 1 uvedenej vyhlášky, kategória č.

3.11 Ťažba a spracovanie silikátových surovín a iných surovín na výrobu stavebných

12

materiálov alebo s iných priemyselne využívaných materiálov okrem stavebného piesku a štrku

v mokrom stave – prahová kapacita > 0).

Vplyvy na faunu, flóru a ich biotopy

Navrhovaná činnosť sa priestorovo priamo nebude dotýkať žiadnej genofondovej lokality,

vplyvy na genofond a biodiverzitu blízkeho územia však nemožno celkom vylúčiť.

Z hľadiska vplyvu ťažby štrku na vegetáciu počas prevádzky možno očakávať rozširovanie

nepôvodných inváznych neofytov a inváznych druhov drevín. Z hľadiska vplyvu na faunu je

možné počas prevádzky ťažby predpokladať sezónne negatívne vplyvy na migrujúce živočíchy

(obojživelníky, plazy, cicavce) a možné kolízie s nákladnými motorovými vozidlami na

obslužných a príjazdových komunikáciách.

Z ďalších predpokladaných vplyvov nemožno podceniť vyrušovanie vyšších skupín fauny,

vtáky (Aves) a cicavce (Mammalia) hlukom z pohybu nákladných automobilov. Rušivý faktor

je aj prašnosť. Prašnosť má značný negatívny vplyv na všetky živé zložky ekosystému, preto

zvyšovanie prašnosti v území otvorenej poľnohospodárskej krajiny je neprípustné.

Po ukončení ťažby štrkopieskov, stabilizácii a rekultivácii územia podľa návrhov v zámere a

v projektovej dokumentácii dôjde naopak k zníženiu spektra fáciíruderálnych spoločenstiev a k

eliminácii postupujúcej expanzie neželaných inváznych alochtónnychneofytov a to v prípade

variantu 1. V prípade variantu 2 by došlo k vytvoreniu vodnej plochy, ktorá by mohla byť

postupne osídľovaná viacerými druhmi viazanými na vodné prostredie, resp. kt. takýto typ

biotopu využívajú na obživu.

Vplyvy na krajinnú štruktúru

V súčasnosti existujúca kompaktná plocha pôdy s poľným biotopom bude počas realizácie

navrhovanej činnosti zmenená na plochu s inými krajinno-ekologickými vlastnosťami a

vplyvmi. Funkčné využitie územia sa v čase realizácie zámeru významne zmení. Dôsledne

uplatnená rekultivácia územia bude smerovať k pozitívnej zmene scenérie krajiny a predmetné

pozemky sa následne začlenia späť do príslušného druhu pozemku poľnohospodárskej pôdy –

orná pôda. V prípade variantu 2 by došlo k vytvoreniu novej vodnej plochy v krajine.

Vplyv na biotu – ÚSES

Z iných v minulosti využívaných ťažobných priestorov je známy proces vývoja plôch bývalej

vodnej ťažby surovín, kedy vývoj v čase smeruje k postupnému dlhodobému zvyšovaniu

bonity krajiny. Predpokladom však je akceptovanie podmienok krajiny, neobmedzovanie

rozvoja, rastu a zapájania sa pôvodných druhov zelene, prípadná intervenčná výsadba

ochrannej zelene. Ekologická stabilizácia a včleňovanie sa novej štruktúry do systému bude

dlhodobým procesom, veľmi pravdepodobne však s celkovým pozitívnym vplyvom na krajinný

systém. Štrkoviská, materiálové jamy alebo tzv. zemníky, pozostatky neorganizovanej ťažby

štrkových a štrkopieskových materiálov sa zavážali naspäť často nevhodným materiálom a

odpadom, prípadne sa využili len na komerčné, rekreačné a hospodárske účely, najviac ako

rybárske revíry. Uvedené platí aj v prípade variantu 2. V prípade variantu 1 pôjde len o formu

tzv. plošnej, alebo suchej ťažby a nebudú vznikať nové vodné plochy. Na rekultiváciu

predmetných ťažobných jám sa použije materiál kvalitatívne vhodný pre obnovenie

geologických a pôdnych pomerov (najmä pre obnovu kvalitatívnych vlastností

poľnohospodárskej pôdy a obnovu pôdnej úrodnosti). Definitívny tvar územia bude

zohľadňovať krajinnoekologické požiadavky, tak aby sa antropicky poškodená pôda mohla

vrátiť do poľnohospodárskej pôdy v pôvodnom druhu pozemku a v kvalite zodpovedajúcej

kvalite pôdy pred navrhovanou činnosťou.

13

Vplyvy na urbánny komplex a využívanie zeme

Účinkami dopravy spojenej s navrhovanou činnosťou bude dotknutá skupina obyvateľov

obývajúcich obec Most pri Bratislave. Prevádzkovanie navrhovanej činnosti nevyžaduje zmeny

organizácie vnútorného prostredia obce a nevyvoláva potreby zmien rozsahu jej zastavaného

územia.

Vplyvy na archeologické náleziská, paleontologické náleziská a významné geologické

lokality

Vplyv na archeologické náleziská, paleontologické náleziská a významné geologické lokality

sa neočakáva. V predmetnom území neboli identifikované a nie je predpoklad ich výskytu.

Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky a kultúrne hodnoty nehmotnej povahy

Vplyvy na kultúrne a historické pamiatky a kultúrne hodnoty nehmotnej povahy sa neočakáva.

HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK

Zdravotné riziká

Počas realizácie navrhovanej činnosti sa nepredpokladajú nové zdravotné riziká pre obyvateľov

obce Most pri Bratislave. Zvýšením intenzity nákladnej dopravy sa zvýši možnosť vzniku

nehôd, zvýši sa vplyv hluku, exhalátov a celková prašnosť (vplyv na sluchové orgány, nervovú

sústavu, dýchacie cesty, možnosť vzniku alergie).

Pre činnosť súvisiacu s dobývaním štrkopieskov v ložisku nevyhradeného nerastu „Pri Zelenej

Vode“, budú platiť bansko - bezpečnostné predpisy, ako ich ustanovuje VYHLÁŠKA

SLOVENSKÉHO BANSKÉHO ÚRADU č. 29/1989 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri

práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom

na povrchu, ustanovenia ZÁKONNÍKA PRÁCE, príslušné normy, hygienické a zdravotné

predpisy a všetky ostatné právne predpisy, ktoré sa na predmetnú činnosť budú vzťahovať. Pre

jednotlivé činnosti organizácia vypracuje príslušnú prevádzkovú dokumentáciu tak, ako to

ustanovuje § 5 Vyhl. SBÚ č. 29/1989 Zb. Po obvode ťažobného priestoru budú umiestnené

výstražné tabuľky „VSTUP ZAKÁZANÝ“, prípadne iné výstražné tabuľky, týkajúce sa

strojného zariadenia a dopravy.

Pre vnútrozávodnú dopravu platia predpisy ako pre verejné cestné komunikácie a ustanovenia

citovaných bezpečnostných predpisov. Na vnútrozávodných prevádzkových komunikáciách v

štrkovisku bude obmedzená dopravná rýchlosť na 20 km/hod.

Narušenie pohody a kvality života

Vlastná prevádzka navrhovanej činnosti nenaruší pohodu a kvalitu života obyvateľov hlukom.

Hygienické požiadavky pri prevádzke stanoví príslušný orgán na ochranu zdravia.

ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Lokalita navrhovaná na realizáciu navrhovanej činnosti nachádza na území na ktorom platí z

hľadiska územnej ochrany prírody a krajiny prvý stupeň ochrany, tzn. že sa mu neposkytuje

územná ochrana podľa § 17 až 31 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny

v znení neskorších predpisov.

14

Záujmová lokalita nie je súčasťou žiadneho chráneného územia národnej sústavy chránených

území (NP, CHKO, CHA, PR, NPR, PP, NPP, CHKP) ani ich ochranných pásiem, ani sa

nepredpokladá závažný vplyv na chránené územia.

Na záujmovej lokalite ani na území dotknutej obce sa nenachádzajú žiadne chránené stromy,

ktoré by mohli byť negatívne ovplyvnené realizáciou navrhovanej činnosti.

Vplyv na chránené územia Natura 2000

Územia európskeho významu

Na územie okresu na ktorom je umiestnená navrhovaná činnosť (Senec) zasahujú štyri

chránené územia európskeho významu - SKUEV0089 Martinský les; SKUEV0270 Hrušov;

SKUEV0279 Šúr a SKUEV0295 Biskupické luhy.

Lokalita navrhovanej činnosti nie je súčasťou žiadneho z uvedených chránených území.

Vzhľadom na charakter a rozsah a lokalizáciu navrhovanej činnosti sa nepredpokladá ani jej

vplyv na uvedené chránené územia.

Chránené vtáčie územia (SKCHVU)

Na územie okresu na ktorom je umiestnená navrhovaná činnosť (Senec) zasahujú dve chránené

vtáčie územia - SKCHVU007 Dunajské luhy a SKCHVU023 Úľanská mokraď. Lokalita

navrhovanej činnosti nie je súčasťou žiadneho z uvedených chránených vtáčích území.

Vzhľadom na charakter a rozsah a lokalizáciu navrhovanej činnosti sa nepredpokladá ani jej

vplyv na uvedené chránené územie.

Vplyvy navrhovanej činnosti na územia Natura 2000 sa nepredpokladajú.

Vplyv na chránené vodohospodárske územia

Chránené vodohospodárske oblasti (CHVO)

Územie navrhovanej činnosti nezasahuje do územia žiadnej chránenej vodohospodárskej

oblasti. Vplyvy navrhovanej činnosti na chránené vodohospodárske územia sa

nepredpokladajú.

Stanoviská predložené podľa § 23 ods. 4 zákona

V zákone stanovenom termíne § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní doručili písomné stanoviská

tieto subjekty: (stanoviská sú uvádzané v skrátenom znení):

1. Dopravný úrad, divízia civilného letectva, pod č. 9494/2017/ROP-002/8032 zo dňa 05.04.2017: Dopravný úrad ako dotknutý orgán štátnej správy na úseku civilného letectva

v zmysle §28 ods. 3 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydal pre predmetnú akciu

vyjadrenie č. 12547/2016/ROP-003-P/11448 zo dňa 29.06.2016. Podmienky tohto

vyjadrenia žiadame rešpektovať. Z pohľadu dopravného úradu neexistujú vplyvy, ktoré by

mali byť v zámere posúdené podrobnejšie, teda také, ktoré by mali byť posudzované podľa

zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Vyjadrenie č. 12547/2016/ROP-003-P/11448 zo dňa 29.06.2016 :

Dopravný úrad, divízia civilného letectva súhlasí

15

za predpokladu rešpektovania nasledovných podmienok:

1) Stavebník, resp. vlastník je povinný realizovať dobývanie ložiska štrkopieskov podľa predloženej DÚR (apríl 2016) bez vzniku vodnej plochy (trvalé ani dočasné), t. j.

formou tzv. plošnej alebo suchej ťažby (t.j. nad hladinu podzemnej vody a následne

spätná rekultivácia územia). Dopravný úrad zároveň v riešenom území neodporúča

vykonávať činnosti a zriaďovať stavby a prevádzky, ktoré by viedli k zvýšenému

výskytu vtáctva/živočíchov a viedli tak k negatívnej zmene ornitologickej situácie vo

vzťahu k leteckej prevádzke na letisku; pri identifikácii zvýšeného výskytu vtáctva je

potrebné, aby stavebník prijal také opatrenia po predchádzajúcej konzultácii s

Dopravným úradom a prevádzkovateľom letiska– Letisko M.R. Štefánika – Airport

Bratislava, a.s. (BTS), Letisko M.R. Štefánika, 823 11 Bratislava, IČO: 35 884 916 na

zamedzenie zvýšeného výskytu vtáctva/živočíchov a združovaniu vtáctva v okolí

letiska tak, aby predišli negatívnej zmene ornitologickej situácie vo vzťahu k leteckej

prevádzke na letisku.

2) Dopravný úrad ďalej v riešenom území neodporúča:

a) používať silné svetelné zdroje a zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia (lasery) takým spôsobom, že by mohla byť ohrozená

bezpečnosť leteckej prevádzky; vytvárať reflexné plochy, resp. použiť takú

úpravu, ktorá by svojím charakterom nemohla odpútať pozornosť posádky

lietadiel, príp. ich oslepiť a umiestňovať nebezpečné a klamlivé svetlá, ktoré by

svojim charakterom mohli odpútavať pozornosť posádky lietadiel, prípadne ich

oslepiť a svetelný lúč svietidiel použitých na osvetlenie areálu, spevnených plôch,

komunikácií a pod. odporúčame nasmerovať priamo na povrch osvetľovanej

plochy;

b) a realizovať prípadné nové vedenie, prípojky a prekládky elektrického prúdu VN a VVN formou vzdušného vedenia, resp. po predchádzajúcom odsúhlasení

Dopravného úradu.

3) Najvyšší bod všetkých objektov, zariadení nestavebnej povahy, ťažobných a iných mechanizmov, skládok skrývkových hmôt, prípadne nosičov osvetlenia územia

a prístupových komunikácií, maximálny vzrast porastov vysádzaných pri prípadnej

spätnej rekultivácii a pod., nesmie prekročiť nadmorskú výšku 172,0 m n.m.Bpv, t. j.

výšku

cca 42,0 m od úrovne terénu (výškové obmedzenie určené ochranným pásmom

vodorovnej prekážkovej roviny Letiska M.R. Štefánika Bratislava (ďalej len

„letisko“) a ochranným pásmom vodorovnej roviny leteckého pozemného zariadenia

„Radar pre koncovú riadenú oblasť letiska /TAR LZIB – sektor A/“).

4) Minimálne 30 dní pred podaním žiadosti o povolenie dobývania ložiska je stavebník povinný predložiť Dopravnému úradu k odsúhlaseniu dokumentáciu dokladujúcu

splnenie vyššie uvedených podmienok/odporúčaní vrátane situácie so zákresom

dopravných tras, resp. manipulačných komunikácií a plán rekultivácie územia.

5) Stavebník je povinný písomne oznámiť Dopravnému úradu a prevádzkovateľovi letiska minimálne 7 dní vopred začatie dobývania (ťažby), s termínom použitia ťažobných

mechanizmov, s údajom doby ich použitia a ich maximálnej používanej výšky

a s informáciou o dobe samotného dobývania (ťažby) /túto informáciu postačí zaslať

prostredníctvom elektronickej pošty na adresu [email protected] a v kópii na

[email protected]/.

6) O dokončení dobývania (ťažby) bez vzniku vodnej plochy je stavebník povinný Dopravnému úradu a prevádzkovateľovi letiska do 7 dní zaslať správu

s fotodokumentáciou zachytávajúcou pôvodný a nový stav riešeného územia a jeho

16

okolia tak, aby bolo možné pracovníkmi Dopravného úradu prekontrolovať splnenie

vyššie uvedených podmienok/odporúčaní /postačí zaslať prostredníctvom

elektronickej pošty na adresu [email protected] a v kópii na

[email protected]/.

Toto vyjadrenie sa považuje za záväzné stanovisko podľa ustanovenia § 140b

stavebného zákona a platí pre účely územného konania. Podľa ustanovení § 35 stavebného

zákona s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 3 písm. c)

vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného

zákona, je stavebník povinný toto stanovisko dotknutého orgánu štátnej správy priložiť

k návrhu na vydanie predmetného rozhodnutia. Dopravný úrad žiada, aby bol prizvaný do

všetkých konaní podľa platnej legislatívy.

Pripomienky sú zohľadnené týmto rozhodnutím.

2. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii, pod č. OU-BA-OCDPK2-2017/038951/DRA zo dňa 21.3.2017: Z hľadiska nami sledovaných záujmov

vyššie uvedený zámer nepožadujeme posudzovať podľa zákona.

3. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, pod č. OU-BA-OSZP1-2017/040518/ANJ zo dňa 05.04.2017:

Po oboznámení sa s predmetným zámerom navrhovanej činnosti Ťažba

štrkopieskov na ložisku nevyhradeného nerastu „Pri Zelenej Vode“, Vám zasielame

podľa § 23 odsek 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o posudzovaní“) nasledovné stanovisko (za orgány ochrany prírody, štátnej vodnej správy,

štátnej správy odpadového hospodárstva kraja a prevencie závažných priemyselných

havárií, okresného úradu v sídle kraja v pôsobnosti Okresného úradu Bratislava, uvedené

v skrátenom znení):

Orgán ochrany prírody kraja

Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany

prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja ako dotknutý orgán ochrany prírody

vydáva podľa § 9 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a podľa zákona o posudzovaní toto stanovisko:

1. Riešené územie sa nachádza v území, pre ktoré platí prvý stupeň ochrany v rozsahu ustanovení § 12 zákona, kde sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a

krajiny podľa druhej časti zákona.

2. Riešené územie sa nenachádza v chránenom území národnej siete ani v sústave

európskych chránených území Natura 2000.

3. Podľa Regionálneho systému ekologickej stability riešené územie je situované mimo biocentier, biokoridorov, genofondových plôch a prvkov významných pre územný

systém ekologickej stability. V blízkosti sa nachádza nadregionálny biokoridor Malý

Dunaj.

Z hľadiska zachovania ekostabilizačných funkcií dotknutého územia Okresný úrad

Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných

zložiek životného prostredia kraja pri prevádzke navrhovanej činnosti žiada dodržiavať

nasledovné podmienky:

a) Ponechať bez zásahu dreviny, kroviny a vegetáciu s výnimkou nepôvodných a inváznych druhov drevín.

17

b) V prípade realizácie oplotení po konzultácii so Štátnou ochranou prírody SR prispôsobiť oplotenie migrujúcej zložke fauny.

c) Nevysádzať nepôvodné a invázne druhy drevín, krovín a bylín.

d) Pri umiestňovaní drevín mimo zastavaného územia obce si vyžiadať odborné stanovisko Štátnej ochrany prírody SR.

e) Pri umiestňovaní drevín mimo zastavaného územia obce používať len pôvodné druhy drevín a krov s druhovým zložením zodpovedajúcim potenciálnej prirodzenej vegetácii

pre daný typ stanovišťa, na ktorom sa uvažovaná výsadba plánuje realizovať.

Z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny pri dodržaní uvedených podmienok

Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany

prírody vybraných zložiek životného prostredia kraja nežiada navrhovanú činnosť „Ťažba

štrkopieskov na ložisku nevyhradeného nerastu „Pri Zelenej Vode“ posudzovať podľa

zákona o posudzovaní.

Orgán štátnej vodnej správy kraja

Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej

správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, orgán štátnej vodnej správy

kraja nie je z hľadiska štátnej vodnej správy dotknutým orgánom podľa § 3 písm. p)

zákona o posudzovaní.

Upozorňuje, že navrhovateľ je pred začatím činnosti v prípade mokrej ťažby

povinný požiadať príslušný orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie podľa § 28, ods. 2,

písm. d) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a podľa § 23,

ods. 1, písm. d) vodného zákona o povolenie na niektoré činnosti.

Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva kraja

Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej

správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, orgán odpadového hospodárstva

nie je z hľadiska odpadového hospodárstva vo veci: Ťažba štrkopieskov na ložisku

nevyhradeného nerastu ,,Pri Zelenej Vode“ dotknutým orgánom podľa § 3 písm. p) zákona

o posudzovaní.

Orgán prevencie závažných priemyselných havárií

Bez pripomienok.

Záver

Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, z hľadiska

záujmov ochrany prírody okresného úradu v sídle kraja nepožaduje navrhovanú činnosť

Ťažba štrkopieskov na ložisku nevyhradeného nerastu „Pri Zelenej Vode“ posudzovať

podľa zákona o posudzovaní pri dodržaní nasledovných podmienok: bez zásahu dreviny,

kroviny a vegetáciu s výnimkou nepôvodných a inváznych druhov drevín; v prípade

realizácie oplotení po konzultácii so Štátnou ochranou prírody SR prispôsobiť oplotenie

migrujúcej zložke fauny; nevysádzať nepôvodné a invázne druhy drevín, krovín a bylín; pri

umiestňovaní drevín mimo zastavaného územia obcesi vyžiadať odborné stanovisko Štátnej

ochrany prírody SR a pri umiestňovaní drevín mimo zastavaného územia obce používať len

pôvodné druhy drevín a krov s druhovým zložením zodpovedajúcim potenciálnej

18

prirodzenej vegetácii pre daný typ stanovišťa, na ktorom sa uvažovaná výsadba plánuje

realizovať. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie

štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, orgán štátnej vodnej

správy kraja nie je z hľadiska štátnej vodnej správy dotknutým orgánom podľa § 3 písm. p)

zákona o posudzovaní, ale upozorňuje, že navrhovateľ je pred začatím činnosti povinný

požiadať príslušný orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie podľa § 28, ods. 2, písm. d)

zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a podľa § 23, ods. 1,

písm. d) vodného zákona o povolenie na niektoré činnosti. Okresný úrad Bratislava, odbor

starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek

životného prostredia kraja, orgán odpadového hospodárstva nie je z hľadiska odpadového

hospodárstva vo veci: Ťažba štrkopieskov na ložisku nevyhradeného nerastu ,,Pri Zelenej

Vode“ dotknutým orgánom podľa § 3 písm. p) zákona o posudzovaní a orgán prevencie

závažných priemyselných havárií nemá pripomienky.


4. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Inšpektorát kúpeľov a žriediel, pod č. Z13933-2017-IKŽ zo dňa 24.3.2017: Navrhovaná činnosť sa plánuje realizovať mimo

území ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov.

V nadväznosti na túto skutočnosť Vám Inšpektorát oznamuje, podľa § 40 ods. 2 písm.

d)zákona č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch,

kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov nie je v rámci posudzovania navrhovanej činnosti

dotknutým orgánom. Zároveň so Vás dovoľujem upozorniť na zosúladenie použitej

terminológie v predloženom zámere (na str. 20) so zákonom č. 538/2005 Z.z.: namiesto

termínu „prírodné zdroje stolové“ je v platnosti termín „ prírodné minerálne zdroje“, ďalej

je v platnosti terminológia: prírodná minerálna voda, prírodná liečivá voda a prírodný

liečivý zdroj.


5. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, sekcia energetiky, pod č. 17937/2017-4110-14595 zo dňa 22.03.2017: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v rámci

povoľovacieho procesu navrhuje doplniť kvalitatívne parametre suroviny, ako základný

predpoklad realizácie zámeru.

Pripomienka je zohľadnená týmto rozhodnutím.

6. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, pod č. OU-BA-OOP4-2017/038965 zo dňa 30.03.2017: V zmysle zákona o ochrane pôdy sa

poľnohospodárskou pôdou rozumie produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri

nehnuteľností1 ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne

porasty. Predložený zámer je navrhnutý v dvoch variantoch a uvažuje so záberom

poľnohospodárskej pôdy. Z predloženej dokumentácie nie je zrejmá celková komerčná

výmera poľnohospodárskej pôdy v jednotlivých variantoch. Ten, kto navrhne

nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy na stavebný zámer je povinný

zabezpečiť uplatnenie zásad ochrany poľnohospodárskej pôdy, špeciálne najkvalitnejšej

poľnohospodárskej pôdy a viníc. Pri riešení navrhovaných lokalít, je potrebné sa riadiť

ustanoveniami § 12 a §17 zákona o ochrane pôdy. V súlade s týmito ustanoveniami je

možné poľnohospodársku pôdu použiť na stavebné a iné nepoľnohospodárske účely len

v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu, kde je rozhodujúcim limitom pri

rozvoji územia kvalita poľnohospodárskej pôdy. Poľnohospodárska pôda môže byť použitá

19

pre poľnohospodárske účely len na základe právoplatného rozhodnutia podľa §17 zákona

o ochrane pôdy, vydaného príslušným orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy v Senci.

Na základe uvedených skutočností OU-BA-OOP dokument nepožaduje posudzovať podľa

zákona, avšak toto stanovisko nezakladá právny nárok na vydanie súhlasu na

nepoľnohospodárske použitie poľnohospodárskej pôdy v zmysle §13-15 zákona o ochrane

pôdy.


7. Okresný úrad Senec, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, pod č. OU-SC-OCDPK-2017/004788/MAN zo dňa 14.03.2017: Vzhľadom na to, že

transport nerastnej suroviny bude po miestnej komunikácii alebo po manipulačných

komunikáciách, a teda nedotýka sa ciest, pre ktoré sme cestným správnym orgánom,

nemáme k predloženému zámeru pripomienky a nepožadujeme z hľadiska našich záujmov

posudzovanie predloženého zámeru podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov

na životné prostredie.

8. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia geológie a prírodných zdrojov, pod č. 14882/2017 zo dňa 05.04.2017:

8.1. V kap. II.4 (Charakter navrhovanej činnosti) je použitý nesprávny termín „Novostavba- ťažba štrkopieskov na ložisku nevyhradeného nerastu“, správne

označenie činnosti je činnosť vykonávaná banským spôsobom „Dobývanie ložiska

nevyhradeného nerastu – štrkopiesku“. V zmysle zákona č. 51/1988 Zb. o banskej

činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov túto

činnosť nemožno nazvať stavbou.

8.2.V kap. II. 8.2 (Rekultivácia a dočasný záber pôdy...) sa na str. 12 uvádza, že skrývka (ornica s podorničením) budú počas dobývania deponované osobitne na okrajoch

ťažobného priestoru ( celkový objem 68 548 m3). Pri tejto projektovanej činnosti je

nevyhnutné postupovať v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2008 Z.z. o nakladaní

s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8.3.V kap. III.111 (Geologická stavba) v časti „Hydrogeologické pomery“ je uvedené, že v danom území sa hĺbka hladiny podzemnej vody pohybuje v rozsahu 2,0-5,0. Podľa

priloženej dokumentácie prieskumných vrtov bola ustálená voľná hladina podzemnej

vody jednorázovo zistená v hĺbkach 4,9-5,50m, t.j. v nadmorskej výške 125,80-

125,90m n.m. Prieskumné vrty boli realizované len v priestore navrhovanej ťažby

v kazete 1. V texte chýba citácia geologickej úlohy, ktorú v dotknutom území

realizovala spoločnosť AGEO, s.r.o.

8.4. V kap. III.1.3.3 (podzemná voda) chýba zmienka a podklady pre posúdenie režimových zmien úrovní hladiny podzemnej vody vrátane jej minimálnych

a maximálnych stavov v kvartérnych sedimentoch. Režim je ovplyvňovaný v prvom

rade stavom prietoku Dunaja, s uvádzaným rozptylom výšok hladín podzemnej vody

2m. Model hydrogeologických pomerov na lokalite toto nerieši, pričom môže ísť

o podstatnú skutočnosť ovplyvňujúcu spôsob dobývania ložiska a následnú rekultiváciu

územia po ťažbe.

8.5.V kap. III. 4 (Súčasný stav kvality životného prostredia) chýba informácia o existujúcich pravdepodobných environmentálnych záťažiach, ktoré sa v okolí

dotknutého územia registrujú v Informačnom systéme environmentálnych záťaží

Slovenskej republiky (príloha).

20

8.6.V kap. IV.10.1 (Pôda a horninové prostredie) sa uvádza zloženie zemín, ktoré by mali byť použité na rekultiváciu – jemnozrnné zeminy trie F6 až F8 so všetkými typmi

a rôznou konzistenciou. To spôsobí zmenu litologického profilu so zmenou fyzikálno-

mechanických vlastností hornín oproti terajšiemu stavu a zmenu hydrogeologických

pomerov v rekultivovaných lokalitách, ktorá môže viesť k desertifikácii zasiahnutých

parciel. Preto je nevyhnutné vypracovať projekt pre skladbu a spôsob vrstvenia

jednotlivých materiálov do nového litologického profilu tak, aby ostalo zabezpečené

vzlínanie z útvaru podzemnej vody až do úrovne pôdneho horizontu.

8.7.V kap. IV.10.9 (iné opatrenia) je potrebné doplniť medzi úseky štátnej správy aj úsek štátnej geologickej správy. Okrem toho je nevyhnutné schváliť záverečnú správu

s výpočtom zásob nevyhradeného nerastu tohto prírodného zdroja Komisiou pre

schvaľovanie zásob nerastov na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky

v zmysle zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení

neskorších predpisov ešte pred povolením posudzovanej činnosti.

Stanovisko príslušného orgánu:

8.1.Akceptuje sa.

8.2.Uvedená požiadavka bude doriešená pri vydávaní banského povolenia s príslušným

banským úradom.

8.3.Bude doriešené so spracovateľom zemných prác.

8.4. Z hľadiska odporúčaného variantu na realizáciu pôjde o tzv. suchú ťažbu, tzn. nad

hladinou podzemnej vody a z toho vyplýva aj režim pri banskej činnosti a pri činnosti

rekultivácie banského diela. V prípade zvýšenia hladiny podzemných vôd nad

projektovanú bázu budú práce pri dobývaní a rekultivácii prerušené.

8.5. Akceptuje sa.

8.6.Postup rekultivácie bude spočívať v technickej a biologickej rekultivácii, pričom

podrobné riešenie bude realizované na základe požiadaviek príslušných orgánov tak , aby

boli dodržané všeobecne záväzné právne predpisy a normy a podľa požiadaviek

relevantných všeobecne záväzných právnych predpisov.

8.7.Bude zabezpečené do povolenia navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov (do

vydania banského povolenia).


9. Ministerstvo obrany SR, pod č. ASM-30-620/2017 zo dňa 21.3.2017: Ministerstvo obrany SR nemá námietky, lebo v riešenom území nemá zvláštne územné požiadavky. Z hľadiska

zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nemáme pripomienky.

10. Obec Most pri Bratislave, pod č. 958/2017 zo dňa 3.4.2017: V zaslanom zámere na str. 32. A 33 je prezentovaný Variant 1, ktorý v KAZETE-1 a v KAZETE – 2 prezentuje

dobývanie suroviny suchou ťažbou. Na strane 34 a 35 je uvedený Variant 2, ktorý už ale

počíta v KAZETE – 1 a KAZETE – 2 so suchou a mokrou ťažbou.

Najvýraznejším rozdielom je následné využívania územia po vyťažení surovín – Variant 1

– návrat k pôvodnej funkcii územia, t. j. k poľnohospodárskej výrobe. Variant 2

predpokladá vznik vodných plôch a následný rozvoj uvedených plôch pre rekreáciu, šport

21

a trávenie voľného času, t. j. muselo by dôjsť k zmene územného plánu obce Most pri

Bratislave.

Ťažba uvedená vo Variante 2 je v rozpore s tým čo bolo prezentované poslancom obecného

zastupiteľstva obce.

V zmysle vyššie uvedeného obec Most pri Bratislave nesúhlasí so zámerom uvedeným vo

Variante 2 a taktiež neuvažuje so zmenou územného plánu obce Most pri Bratislave.

Diaľnica D4 a prípadné rozšírenie letiska M. R. Štefánika bude mať negatívny vplyv na

jednotlivé zložky životného prostredia a to nielen v prípade vybudovania plôch pre

rekreáciu, šport, trávenie voľného času

Obec Súhlasí so zámerom uvedeným vo Variante 1 a navrhuje, aby zámer v tomto variante

nebol posudzovaný podľa zákona.


11. Obvodný banský úrad v Bratislave, pod č. 348-805/2017 zo dňa 23.03.2017:z hľadiska posudzovanie predpokladaných vplyvov na životné prostredie nemá námietky. Tunajší úrad

zároveň upozorňuje na skutočnosť, že po vydaní rozhodnutia o využití územia je možné

dobývanie štrkopieskov na predmetnej ploche, ako ložiska nevyhradeného nerastu, vykonať

len na základe právoplatného povolenia banského úradu vydaného podľa §19 ods. 1 cit.

zákona SNR č. 51/1988 Zb. Pokiaľ bude predmetná plocha riešená ako zemník pre

výstavbu diaľnice v rámci tejto stavby, povolenie tunajšieho úradu podľa predchádzajúceho

odseku sa v takomto prípade nevyžaduje. Tunajší úrad posúdenie strategického dokumentu,

podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ponecháva na rozhodnutí

Okresného úradu Senec, Odbor starostlivosti o životné prostredie.


12. Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy, pod č. OU-SC-OSZP/2017/003762/Ke-63 zo dňa 30.03.2017:Okresný úrad Senec, odbor

starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy ako príslušný orgán štátnej

správy preskúmal predložený zámer a doporučuje predložený zámer neposudzovať podľa

zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení

niektorých zákonov za dodržania ustanovení zákona č.364/2004 Z.z. o vodách a o zmene

zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný

zákon). Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej

správy ako príslušný orgán štátnej správy, ako príslušný orgán štátnej správy preskúmal

predložený zámer, ktorý je možný po splnení nasledovných podmienok:

Odporúčame variant č. 1.

Okresný úrad Senec, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy

ako príslušný orgán štátnej správy, ako príslušný orgán štátnej správy preskúmal

predložený zámer, ktorý je možný po splnení nasledovných podmienok:

- zámer bude v súlade s územným plánom, územným rozhodnutím obce

- budú dodržané ustanovenia: zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon),ust.

vyhlášky MŽP SR č. 556/2002 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení

vodného zákona, spolu súvisiace právne predpisy a technické normy, Zákon č.

442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení

22

zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, Vyhláška č. 684/2006 Z.z.

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú

podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu

verejných vodovodov a verejných kanalizácií

- Budú rešpektované ochranné pásma jestvujúcich inžinierskych sietí a požiadavky ich vlastníkov a prevádzkovateľov.

- Bude dodržané stanovisko: správcu vodného toku k ÚR a SP – SVP, š. p., a hydromelioračných zariadení – Hydromeliorácii, š. p.

- Do vsakovacieho systému môžu byť zaústené len vody z povrchového odtoku, pri ktorých sa nepredpokladá, že obsahujú látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu

povrchovej vody a podzemnej vody v zmysle NV SR č. 269/2010, ktorým sa

ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd a po predchádzajúcom

zisťovaní (záverečná hydrogeologická správa podľa § 37 ods. 4 v spojení § 3 ods. 4

vodného zákona).

- Do vsakovacieho systému možno nepriamo vypúšťať len vody z povrchového odtoku, pri ktorých sa nepredpokladá, že obsahujú látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť

kvalitu povrchovej vody a podzemnej vody v zmysle NV SR č. 269/2010, ktorým sa

ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. V opačnom prípade sa treba

riadiť ustanoveniami § 9 NV SR č. 269/2010 – vody z povrchového odtoku odtekajúce

zo zastavaných území, pri ktorých sa predpokladá, že obsahujú látky, ktoré môžu

nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchovej vody a podzemnej vody, možno vypúšťať do

podzemných vôd nepriamo len po predchádzajúcom zisťovaní a vykonaní potrebných

opatrení (ORL). Predchádzajúce zisťovanie musí byť v zmysle ust. § 37 vodného

zákona zamerané najmä na preskúmanie a zhodnotenie hydrogeologických pomerov

príslušnej oblasti, zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a preskúmanie

a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd.

- V prípade, ak stavebník nie je vlastníkom dotknutých pozemkov, musí preukázať iné právo podľa § 139 ods. 1 v spojení § 58 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a

stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré ho oprávňuje

zriadiť na ňom požadovanú stavbu.

- Žiadateľ o vydanie povolenia si na svoj náklad zabezpečí predchádzajúce zisťovanie, ktoré musí byť v zmysle ust. § 37 vodného zákona zamerané najmä

na preskúmanie a zhodnotenie hydrogeologických pomerov príslušnej oblasti,

zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a preskúmanie a zhodnotenie možných

rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd, investor vypracuje

hydrogeologickú štúdiu na posúdenie vplyvu stavby na kvalitu podzemných vôd.

Z hľadiska ochrany vôd počas prípravných prác a ťažobných prác pri zaobchádzaní so

znečisťujúcimi látkami urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi tieto

nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu.

Takýmito opatreniami sú najmä:

- umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza so znečisťujúcimi látkami tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiaducemu

úniku týchto látok do pôdy, podzemných vôd aby sa tým zabránilo ich nežiaducemu

zmiešaniu s odpadovými vodami alebo s vodou z povrchového odtoku,

23

- používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania so znečisťujúcimi látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany

vôd,

- zabezpečovať prevádzku stavieb a zariadení zamestnancami oboznámenými s osobitnými predpismi, bezpečnostnými predpismi a s podmienkami určenými na

zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd,

- minimalizovať možnosť znečistenia podzemných vôd ktoré môže byť spôsobené únikmi ropných produktov z pohonných hmôt mechanizmov v ťažobnom priestore

alebo prienikom zrážkových vôd cez kontaminované horninové prostredie,

- pred začatím ťažby je vypracovať havarijný plán a realizovať preventívne ochranné opatrenia vrátane monitorovania vplyvu ťažby a súvisiacich činností na podzemnú

vodu a povrchovú vodu.

- pri manipulácii s ropnými produktmi a ich skladovaní dodržiavať ustanovenia § 39 vodného zákona a dodržiavanie legislatívnych a interných organizačných

bezpečnostných predpisov,

Pripomienky boli zohľadnené týmto rozhodnutím.

13. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Pezinku pod č. ORHZ-PK1-564-001/2016 zo dňa 17.03.2017: z hľadiska ochrany pred požiarmi nepredpokladá vznik

negatívnych vplyvov na životné prostredie.

14. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, pod č. HŽP/07424/2017 zo dňa 20.03.2017: Z hľadiska ochrany zdravia netrvám na posudzovaní zámeru podľa zákona č.

24/2006 Z.z. pre činnosť „Ťažba štrkopieskov na ložisku nevyhradeného nerastu „Pri

Zelenej Vode“, k.ú. Most pri Bratislave-Prucké, Zelená voda, okr. Senec. Vzhľadom na

vzdialenosť od obytnej zástavby nie je predpoklad negatívneho ovplyvňovania verejného

zdravia ani obytnej pohody emisiami a hlukom. Činnosť bude posúdená podľa zákona č.

355/2007 Z.z. a jeho vykonávacích predpisov, najmä z hľadiska pracovného prostredia.

15. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia dopravnej a pozemných komunikácií, odbor rozvoja dopravnej infraštruktúry, pod č. 06080/2017/SZEÚ/26424 zo

dňa 03.04.2017: MDVR SR má k predloženému zámeru „Ťažba štrkopieskov na ložisku

nevyhradeného nerastu „Pri Zelenej Vode“ má nasledovné pripomienky a požiadavky“:

Vzhľadom na pravdepodobný zásah navrhovanej činnosti do ochranného pásma pripravovanej diaľnice D4 požadujeme, v ďalšom stupni dokumentácie požiadať

cestný správny orgán MDV SR o výnimku zo zákazu činnosti v cestnom ochrannom

pásme.

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky súhlasí s ukončením procesu

posudzovania vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti „Ťažba štrkopieskov na

ložisku nevyhradeného nerastu „Pri Zelenej Vode“, v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.


v znení neskorších predpisov, po uskutočnení zisťovacieho konania, za podmienky

rešpektovania vyššie uvedených požiadaviek MDVR SR.


24

16. Okresný úrad Senec, odbor krízového riadenia, pod č. OU-SC-OKR-2017/1977-59 zo dňa 03.04.2017: Z hľadiska záujmov civilnej ochrany obyvateľstva k územnému konaniu

predmetnej stavby nemáme pripomienky. Zároveň si dovoľujeme upozorniť investora, že

pri územnom a stavebnom konaní je potrebné zohľadniť požiadavky civilnej ochrany

obyvateľstva podľa:

Zákona NR SR č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov

Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebno-technických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany,

Vyhlášky MV SR č. 388/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany.

V prípade, že nepríde v projektovej dokumentácii k podstatným zmenám, netrváme na

posudzovaní na posudzovaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na

životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Požiadavky boli zohľadnené týmto rozhodnutím, Ide o legislatívnu požiadavku vyplývajúcu

zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

17. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, pod č. 21800/2017/Mgr. Sedláček zo dňa

19.05.2017:

K predloženému zámeru uvádzame z hľadiska pôsobnosti odboru odpadového

hospodárstva nasledovné :

- Navrhovateľa upozorňujeme na dodržiavanie ustanovení vyplývajúcich z § 20 Podrobnosti o odpadoch vhodných na využívanie na povrchovú úpravu terénu vyhlášky

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z.z., ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch (ďalej len „Vyhláškač.

371/2015“).

- Odpady vhodné na povrchovú úpravu terénu, ktoré je možné použiť bez analýzy sú 17 01 03 škridly a obkladový materiál a keramika, 17 05 04zemina a kamenivo iné ako

uvedená v 17 05 03 a 17 05 06 výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05.

- Ďalej navrhovateľa upozorňujeme, že súčasťou žiadosti na vydanie rozhodnutia/udelenia súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa

§ 97 ods. 1 písm. s) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“)je

vyžadovaný aj odborný posudok.

- Ďalšie náležitosti sú uvedené v § 39 Vyhlášky č. 371/2015.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor odpadového hospodárstva

nemá zásadné pripomienky k zámeru navrhovanej činnosti a pri dodržaní pripomienok

uvedených vyššie a dodržaní ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti

odpadového hospodárstva nepožaduje ďalšie posudzovanie podľa zákona č. 24 Z. z.


v znení neskorších predpisov.

Pripomienky boli zohľadnené týmto rozhodnutím.

25

Dotknutá verejnosť podľa §24 zákona o posudzovaní:

18. Združenie domových samospráv, zastúpené Marcelom Slávikom, stanovisko zo dňa 13.03. 2017: K predstavenému dokumentu „Ťažba štrkopieskov na ložisku nevyhradeného nerastu

Pri Zelenej vode“ máme nasledovné pripomienky:

16. 1. žiadame podrobne rozpracovať v textovej aj grafickej časti dopravné napojenie, ako aj

celkovú organizáciu dopravy v území súvisiacom s navrhovanou činnosťou v súlade s

príslušnými normami STN a Technickými podmienkami TP 09/2008 , TP 10/2008.

16.2. žiadame doplniť dopravno - kapacitne posúdenie v súlade s príslušnými normami STN

a metodikami (STN 73 6102, STN 73 6101, Technické podmienky TP 10/2010 , Metodika

dopravno-kapacitného posudzovania vplyvov veľkých investičných projektov) pre

existujúce križovatky ovplyvnené zvýšenou dopravou navrhovanej stavby a zohľadniť širšie

vzťahy vychádzajúce z vývoja dopravnej situácie v dotknutom území, z jej súčasného stavu

a aj z koncepčných materiálov mesta zaoberajúcich sa vývojom dopravy v budúcnosti (20

rokov od uvedenia stavby do prevádzky).

16.3.žiadame overiť obsluhu územia verejnou hromadnou dopravou; žiadame, aby príslušná

zastávka hromadnej dopravy bola maximálne v 5-minútovej pešej dostupnosti.

16.4. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný

zákon) v znení neskorších predpisov sa pozemné komunikácie budujú, rekonštruujú,

spravujú a udržiavajú v súlade so zásadami štátnej dopravnej a cestnej politiky, s

koncepciou rozvoja dopravy a vzhľadom na ochranu životného prostredia. Navrhovanie

pozemných komunikácií sa vykonáva podľa platných slovenských technických noriem,

technických predpisov a objektívne zistených výsledkov výskumu a vývoja v cestnej

infraštruktúre. Na zabezpečenie uvedených úloh ministerstvo v súlade s metodickým

pokynom MP 38/2016 Schvaľuje a vydáva technické predpisy rezortu, ktoré usmerňujú

prácu investorov, projektantov a zhotoviteľov v rôznych oblastiach (činnostiach) cestnej

infraštruktúry. Technické predpisy rezortu sú zverejňované v plnotextovom znení na

webovom sídle Slovenskej správy ciest - www.ssc.sk/sk/Technickepredpisy-rezortu.ssc.

Žiadame rešpektovať Technicko-kvalitatívne podmienky MDVRR SR, časť9 – Kryty

chodníkov a iných plôch z dlažby, Technické podmienky projektovania odvodňovacích

zariadení na cestných komunikáciách ako aj ostatné spomínané technické predpisy v

plnom rozsahu.

16.5. Žiadame spracovať dokument ochrany prírody podľa §3 ods. 3 až ods. 5 zákona OPK

č. 543/2002 Z.z. a predlžiť ho príslušnému orgánu ako podklad rozhodnutia o posudzovaní

vplyvov na životné prostredie.

16.6. Žiadame vyhodnotiť súlad výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti s ochranou

zelene v súlade s normou STN 83 7010 Ochrana prírody, STN 83 7015 Práca s pôdou, STN

837016 Rastliny a ich výsadba a STN 83 7017 Trávnikya ich zakladanie.

16.7. Žiadame dodržať ustanovenia zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon).

16.8. Žiadame dbať o ochranu podzemných a povrchových vôd a zabrániť nežiaducemu

úniku škodlivých látok do pôdy, podzemných a povrchových vôd.

16.9.Žiadame definovať najbližšiu existujúcu obyt

Documents

ROZHODNUTIE VYDANÉ V ZISŤOVACOM KONANÍ...Priemerná úroveň rastlého terénu je cca 131,10 m n. m. Bpv (K-1) a 131,00 (K-2). Hladina podzemnej vody sa v záujmovom území nachádza