RUSKÁ EKONOMIKA - BENCONT

RUSKÁ EKONOMIKA Ruská ekonomika sa po celý rok 2015 zmietala v recesii, ktorá s najväčšou

pravdepodobnosťou pretrvá aj počas tohto roka. Primárnymi dôvodmi sú

uvalené sankcie západnými ekonomikami kvôli anexii Krymu a masívny

prepad cien ropy. Pokúsili sme sa pozrieť na vývoj ruskej ekonomiky počas

posledných krízových rokov, pričom sme sa špecifickejšie pozreli aj na jed-

notlivé sektory a odvetvia.

V tomto čísle: Veľká Británia sa rozhodla pre od-

chod z EÚ, otvára sa tak nová éra

integračného projektu únie

Za rok 2015 sa dopestovalo v EÚ

35kg paradajok na obyvateľa, z

ovocia sa jabĺk dopestovalo 25kg

na obyvateľa

Rovníková Guinea nedokázala prí-

jem z ropy pretaviť do rozvoja,

Saudská Arábia pre rovnaký prob-

lém predstavila Víziu 2030

Švajčiarsku klesá záujem o ich ho-

dinky, ich export zaznamenal po-

kles

Nezamestnanosť na Slovensku opäť

poklesla, problémom ostáva dlho-

dobá nezamestnanosť

V roku 2015 sa reálny hrubý domáci

produkt krajiny prepadol medziroč-

ne o 3,7%, pričom podľa očakávaní

sa aj tento rok výkon ekonomiky

zníži o 1,7%, zatiaľ čo v roku 2017

by už mala krajina evidovať mierny

prírastok. Závislosť ruskej ekonomi-

ky od ropy je zrejmá už pri pohľade

na priložený graf, kde sme

porovnali medziročné zmeny

reálneho HDP na mesačnej

báze so zmenami ceny ruskej

ropy Urals, ktorá klesla tak-

mer na polovicu.

Podľa štruktúry HDP

z hľadiska výdavkovej metódy

je neprekvapivé, že primár-

nym ťahačom poklesu HDP

v roku 2015 boli výdavky do-

mácností spoločne

s poklesom zásob podnikov

(graf). Devalvácia rubľa totiž

rapídne zvýšila ceny v ekonomike

(bližšie v ďalšej časti), čo znížilo re-

álnu kúpyschopnosť obyvateľstva

(ako si ukážeme priemerná reálna

mesačná mzda klesla o 10% medzi-

ročne v roku 2015) a firmy znižovali

svoje zásoby kvôli pesimistickým

vyhliadkam do budúcnosti. Podniky

taktiež znížili svoju investičnú čin-

nosť (hrubá tvorba fixného kapitá-

lu) kvôli neistote, strate prístupu na

medzinárodné finančné trhy

a vysokým nákladom z úverovania

(centrálna banka zvýšila kľúčové

sadzby na viac ako dvojnásobok).

Jediný pozitívny vývoj zaznamená-

ROČNÍK 2016 | ČÍSLO 25


Strana 2 Strana 2

val čistý export, ktorý by sám o sebe zvýšil HDP o 7% nebyť spo-mínaných ostatných prepadov. Tu si ale treba uvedomiť, že čistý ex-port tvorí rozdiel medzi exportom a importom a jeho nárast bol mož-ný len vďaka skutočnosti, že import klesol v dôsledku poklesu výdavkov domácností (devalvovaný rubeľ výrazne predražil zahraničné výrob-ky) a uvaleným sankciám (embargo na výrobky EÚ), zatiaľ čo export dokonca mierne stúpol vďaka vyš-šej konkurencieschopnosti (všetky tieto reálne veličiny sú merané s cenami z roku 2011, preto nie je napríklad v exporte zohľadnený pokles cien ropy ale reálne expor-tované množstvo – viac k tejto problematike v ďalších častiach).

Spomedzi odvetví bol najviac za-siahnutý veľkoobchod a maloobchod, ktorého pridaná hodnota klesla počas roka 2015 o desatinu, stavebníctvo a priemysel (tabuľka). Je potrebné dodať, že nie všetkým odvetviam v ekonomike uškodila súčasná rece-sia. Najmä v odvetví ťažby a v poľnohospodárstve sa zdvihol podiel domácej produkcie, ktorá musela substituovať prepad impor-tu. To malo samozrejme nízky cel-kový efekt na ekonomiku, keďže dané odvetvia nedisponujú ani 15% produktu krajiny. Sektor zdravot-níctva a sociálnej práce nepatrne vzrástol vďaka vyšším výdavkom vlády do týchto segmentov kvôli zvýšenej chudobe v krajine.

Ruská ekonomika vyviezla v roku 2015 tovary (služby zastrešujú rela-tívne nízky podiel a nemožno ich bližšie analyzovať, preto sme od nich abstrahovali) v hodnote 343 mld. dolárov, čo je v porovnaní s rokom 2014 prepad o 31%, pri-čom sa jedná o najnižšiu hodnotu exportu od roku 2009. Na druhej strane tovarový import krajiny do-siahol v roku 2015 hodnotu takmer 183 mld. dolárov, čo je zhruba 36% medziročný prepad. To v konečnom dôsledku znamená, že bilancia to-varov dosiahla zhruba 160 mld. do-lárov, čo je výrazný prepad z viac ako 200 mld., ktoré Rusko evidova-lo 4 roky po sebe napriek skutoč-nosti, že reálna bilancia u vykazovania HDP zaznamenala rekordný nárast (znázornili sme v úvodnej časti). Tretinu celkového exportu Ruska v roku 2015 tvorila ropa, ďalšiu pätinu ropné produkty a 14% zemný plyn (tabuľka), čo v zásade znamená, že viac ako 2 tretiny Rusko exportuje v energiách. Sú to pritom taktiež práve tieto položky, ktoré stlačili nadol celkový export krajiny (export ropy a ropných produktov poklesol až o 42% medziročne). Je ale dôležité si uvedomiť, že tento prepad je čisto hodnotový efekt (buď klesli ceny týchto komodít


Strana 3 Strana 3

v dolároch [ropa] alebo boli dané komodity exportované v rubľoch a po devalvácii stratili hodnotu v konverzii na doláre), zatiaľ čo kra-jina reálne v tovarovom vyjadrení zvýšila export takmer pri všetkých položkách a vo väčšine prípadov až o 10%. Naopak, import krajiny tvorený pri-márne strojmi a zariadeniami (67% importu) a v menšej miere liekmi a automobilmi klesol medziročne najmä v dôsledku poklesu jeho množstva vďaka nižšej kúpyschop-nosti subjektov (po devalvácii mu-seli vynaložiť viac rubľov na tovar zo zahraničia) a už spomínaného embarga a nie kvôli prepadu hod-noty importovaných položiek, aj

keď pri niektorých položkách nie sú tieto údaje dostupné (tabuľka). Tie-to skutočnosti potom vysvetľujú prečo vzrástol reálny čistý export, no poklesol nominálny čistý export. V súlade s očakávaniami sa v priebehu roka 2015 a na základe najnovších údajov v roku 2016 zme-nila štruktúra partnerov v zahraničnom obchode s väčšou orientáciou Ruska na ázijské ekono-miky a USA (tabuľky). Použili sme pre znázornenie len kvartálne údaje za prvý kvartál posledných štyroch rokov aby sme poukázali aj na vývoj v roku 2016. Najväčší podiel na strane exportu si udržalo Holand-sko s takmer 11% podielom, aj keď s výrazným poklesom zo 14% v roku

2014. Z ďalších krajín zoskupenia EÚ si podiel na exporte Ruska udr-žalo iba Nemecko a Belgicko. Naj-viac si polepšila Čína zo zhruba 7% v predchádzajúcich rokoch na tak-mer 10% a v menšej miere Bielo-rusko, USA a Južná Kórea. Naopak, z krajín mimo EÚ sa výrazne prepa-dol podiel Ukrajiny na polovicu z takmer 5% v dôsledku konfliktu krajín. Najviac krajina importovala z Číny, ktorej podiel sa v posledných rokoch zvýšil o 3 per-centuálne body na viac ako pätinu. Väčšina krajín EÚ (v zásade okrem Veľkej Británie) si svoj podiel udrža-la no to najmä vďaka skutočnosti, že výrazne klesol podiel importu z Ukrajiny zo spomínaných dôvo-dov.

Exportná položka Podiel na

exporte (2015) Medziročná zmena

exportu v dol. Medziročná

zmena množstva

Ropa 29,6% -42% 9%

Ropné produkty 22,3% -42% 4%

Zemný plyn 13,8% -24% 7%

Stroje a zariadenia 8,4% -4% 10%

Železné kovy 5,0% -26% 7%

Uhlie 3,1% -19% 0%

Nespracovaný hliník 2,0% 12% 19%

Produkty z uhlíkovej ocele 1,5% -30% 8%

LNG 1,5% -13% 4%

Pšenica 1,3% -27% -4%

Uhlíková oceľ 1,1% -25% 5%

Minerálne hnojivá 1,1% 6% 7%

Rafinovaná meď 1,0% 60% 94%

Spracované drevo 1,0% -18% 11%

Importná položka Podiel na

importe (2015) Medziročná zmena

exportu v dol. Medziročná

zmena množstva

Stroje a zariadenia 66,8% -40% X

Lieky 5,6% -33% X

Automobily 5,3% -51% -50%

Odevy 4,2% -34% X

Železné kovy 2,7% -41% -26%

Mäso 2,0% -42% -26%

Alkoholické nápoje 1,5% -42% X

Nábytok 1,4% -46% X

Citrusové ovocie 1,0% -20% -7%

Obuv 0,9% -37% -31%

Ropné produkty 0,9% -47% -36%

Ryby 0,8% -47% -38%


Strana 4 Strana 4

V rámci cezhraničných tokov sme sa ešte pozreli na vývoj finančných tokov za posledné obdobia (graf). V poslednom kvartáli 2014 z krajiny v čistom odišlo 75 mld. dolárov, keďže nízka cena ropy a sankcie vyvolali vysokú nedôveru v ruskú ekonomiku (čo v konečnom dôsled-ku výrazne oslabilo rubeľ). Kapitálo-vý odlev pokračoval aj počas prvé-ho polroka 2015, no následne sa mierne stabilizoval a dokonca v treťom kvartáli nastal mierny po-zitívny spätný chod. Podľa našich prepočtov takto počas posledných dvoch rokov odtieklo kumulatívne z ruskej ekonomiky zhruba 211 mld. dolárov (16% HDP v roku

2015). Keďže kapitálový odlev je spojený výpredajom rubľa a depreciáciou jeho hodnoty, cen-trálna banka musela minúť časť svojich devízových rezerv na stiah-nutie rubľov z obehu, čo vysvetľuje inverzný vzťah čistého odlevu kapi-tálu a zmeny devízových rezerv. Rezervy banky takto poklesli zo zhruba 525 mld. dolárov v roku 2013 na súčasných 387 mld. dolá-rov (26% pokles). Údaje pre finanč-né toky za prvý kvartál 2016 nie sú síce k dispozícii, no na základe úda-jov devízových rezerv, ktoré vzrástli možno v hrubom predikovať návrat kapitálu do Ruska.

Ceny v Rusku vzrástli v roku 2015 v priemere o 16% (graf), keďže na trhu bol nedostatok potravín v dôsledku ruského embarga a samotná devalvácia rubľa (o viac ako 100% ku koncu roka 2015) predražila import krajiny, čo sa pre-nieslo do cien finálnych výrobkov. Predraženie výrobkov sa najviac prenieslo práve do cien potravín (tabuľka), ktoré vzrástli v priemere o 20% za rok 2015 , pričom niekto-ré primárne potravinárske komodi-ty ako obilniny, ovocie, zelenina, čaj alebo cukor vzrástli o viac ako treti-nu len za jediný rok. Centrálna ban-ka, ktorá cieli 4% infláciu sa preto pokúsila infláciu stabilizovať zvýše-ním kľúčovej úrokovej sadzby až na 17% koncom roka 2014 (pre porov-nanie počnúc rokom 2014 bola sadzba na hladine 5,5%). Podľa údajov posledných mesiacov došlo k miernej stabilizácii cien (nárast len o 7,3% medziročne v posledných mesiacoch) a hodnoty rubľa, preto centrálna banka pristú-pila k zníženiu kľúčovej sadzby na súčasnú úroveň 10,5%. Kúpyschopnosť obyvateľstva bola v krajine pomerne silno zasiahnutá. Napriek tomu, že nominálne mzdy vzrástli v priebehu roka 2015 o 5% (graf zamestnanosť a mzdy), reálne mzdy sa vďaka vysokej inflácii znížili až o 10% (to je na druhej strane pozitívum z pohľadu konkurencie-schopnosti, keďže zamestnanosť len nepatrne poklesla a dokonca


Strana 5 Strana 5

v posledných mesiacoch sa zvýšila). A keďže ceny rástli najviac pri po-travinách, ktoré majú výrazný po-diel na spotrebnom koši najmä chu-dobnejšej vrstvy obyvateľstva, nie je prekvapivé že až 13,4% obyvateľ-stva sa v roku 2015 dostalo pod stanovenú hranicu chudoby (oficiálne 139 dolárov mesačne), čo je najviac od počiatku krízy a nárast o zhruba 20% (o viac ako 3 milióny obyvateľov) v porovnaní s rokom 2014. Tieto skutočnosti čiastočne vysvetľujú nadmerný prepad v maloobchode a veľkoobchode. Rast úrokových sadzieb taktiež zvý-šil dlhovú službu obyvateľstva. Pre znázornenie počiatkom roka 2015 (keď centrálna bank stanovila re-kordne vysoké sadzby) sa zvýšil po-diel dlhovej služby domácností na

ich celkovom príjme na rekordných 14% (podobnú úroveň krajina dosa-hovala na prelome tisícročia počas Ruskej finančnej krízy) a neprekvapivo vzrástol podiel zly-haných úverov na takmer 8,4% koncom roka 2015, čo sa v zásade blíži krízovým úrovniam z roku 2010. Ďalej sme sa pozreli na vývoj vlád-neho sektora. Príjmy verejnej sprá-vy možno tradične rozdeliť na sku-pinu príjmov z ropy a plynu a na skupinu iných príjmov (napr. rôzne dane). Celkové príjmy dosiahli v roku 2015 sumu 26,92 bilióna rubľov, čo je nepatrný prírastok v porovnaní s predchádzajúcim ro-kom napriek poklesu cien ropy, kto-ré v roku 2014 zastrešovali tretinu

príjmov verejnej správy. Keďže ce-ny ropy sú kótované v dolároch, devalvácia domácej meny stlmila prepad príjmov v rubľoch. Krajina disponuje taktiež Rezervným fon-dom, ktorý slúži práve na vykrytie výpadkov príjmov z ropy (od konca roku 2014 bola vyčerpaná polovica fondu - graf). Vďaka týmto skutoč-nostiam si vláda dokázala aspoň čiastočne udržať príjmy z ropy, kto-ré klesli o 21% medziročne. Prepad potom vykryla zvyšným príjmami, ktoré vzrástli vďaka vyššej inflácii (napr. nominálny rast miezd zvýšil daňové príjmy). Na druhej strane výdavky vzrástli až o 8% medziroč-ne na hodnotu 29,74 bilióna rubľov, keďže vláda zvýšila výdavky do ob-rany o tretinu (v súvislosti s Krymom) a do sociálneho zabez-


Strana 6 Strana 6

pečenia o pätinu (mnoho ľudí sa ocitlo na hranici chudoby). Len tie-to dve oblasti pritom tvorili v roku 2015 takmer polovicu rozpočtu ve-rejnej správy, pričom v roku 2014 to bolo len 41%. Na druhej strane napríklad obmedzila zamestnanec-ké výdavky nízkym indexovaním miezd štátnych zamestnancov (to samozrejme prehĺbilo recesiu, no taktiež spomalilo výrazný rast cien). Celkový deficit rozpočtu verejnej správy takto dosiahol podľa našich prepočtov 3,5% HDP v roku 2015 oproti predchádzajúcemu 1% v roku 2014. Rusko sa zaradzuje medzi ekonomi-ky s najnižším zadlžením verejného sektora. Napr. podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie do-siahol dlh verejnej správykrajiny 16,9% k HDP koncom roka 2015, zatiaľ čo koncom roka 2014 sa po-hyboval na úrovni 16,3%. Napriek teda relatívne vysokému deficitu, nemožno hovoriť o vysokom náras-te zadlženia (Rusko uprednostnilo

využitie svojho Rezervného fondu pred výrazným zadlžením sa). Do-konca v prípade domácností nastal náznak mierneho oddlženia, kde pre porovnania dlh k HDP dosiahol koncom roka 2015 len 16,6%, čo je medziročný prepad o 1,5 percentu-álneho bodu. Jediný nefinančný sektor s nárastom zadlženia bol korporátny sektor, ktorý taktiež disponuje najväčším podielom zo všetkých sektorov. Koncom roka 2015 sa tento dlh vyšplhal až na 59% k HDP z minuloročných 52,9%. Podniky totiž mohli evidovať veľký podiel financovania zo zahraničia v zahraničných menách (devalvácia domácej meny tento dlh predraži-la). Znovu ale avizujeme, že celkové zadlženie všetkých sektorov je veľ-mi nízke v porovnaní s inými rozvi-nutými ekonomikami. Ruská ekonomika sa ešte stále ne-pozviechala z udalostí predchádza-júcich dvoch rokov (sankcie a prepad cien ropy). Z pohľadu reál-ne hrubého domáceho produktu

bola najviac zasiahnutá spotreba a investície v domácej ekonomike, zatiaľ čo výrazne si prilepšil reálny export, keďže devalvácia meny zvý-šila konkurencieschopnosť krajiny, čo taktiež viedlo k zníženiu reálne-ho importu. V rámci odvetví bol najviac zasiahnutý maloobchod, veľkoobchod, priemysel a stavebníctvo, zatiaľ čo sa mierne oživila ťažba a poľnohospodárstvo. Čisté finančné toky z Ruska v priebehu posledných dvoch rokov predstavovali takmer pätinu ročné-ho HDP, no na základe najnovších údajov očakávame stabilizáciu a ich postupný spätný chod. Ceny v krajine vzrástli takmer o pätinu bez patričného rastu miezd, čo viedlo k zníženej kúpyschopnosti obyvateľstva a k prehĺbeniu rece-sie, pričom tento cenový nárast sa dotkol najmä najchudobnejšej vrst-vy obyvateľstva cez rast cien potra-vín. Príjmy vládneho sektora sa v zásade nezmenili napriek poklesu cien ropy vďaka účinku devalvácie (a využitiu rezervného fondu, ktorý

je ale takmer vyčerpaný), no vyššie vládne výdavky prehĺ-bili deficit. To ale spôsobilo len mierny nárast dlhu, za-tiaľ čo primárnym ťahačom rastu zadlženia bol korpo-rátny sektor. Krajina bude aj tento rok v recesii, ktorá by ale mala pominúť v nasledujúcom roku stabili-záciou meny a cien v ekonomike a vďaka vyššej konkurencieschopnosti a štrukturálnej zmene podpo-rou iných sektorov. (mn)


Strana 7

Veľká Británia opúšťa EÚ Referendum vo Veľkej Británii skončilo v prospech odchodu z EÚ. Za účasti 72,2% voličov 51,9% hla-sovalo za odchod a 48,1% za zotrva-nie v EÚ. Čo sa týka jednotlivých častí Británie, v Anglicku a vo Wale-se prevažoval názor za odchod, na rozdiel od Škótska a Severného Ír-ska, kde by obyvatelia chceli zostať v EÚ. Práve tento ukazovateľ spôso-bil, že Škótsko aj Severné Írsko sa dožadujú referenda o zotrvaní vo Veľkej Británii. Čo sa týka výsledkov v mestách, vo väčšine bol výsledok veľmi tesný s výnimkou Gibraltáru (4,1% - odchod, 95,9% - zotrvanie) a miest ako Londýn, Edinburgh, Foyle či Hackney, kde približne 75%

voličov hlasovalo za zotrvanie. Z demografického hľadiska vyplýva, že v oblastiach s vyššou populáciou starších ľudí nad 65 rokov bol vyšší aj počet voličov za zotrvanie. Oblas-ti s 15-20% populáciou nad 65 ro-kov zaznamenali viac ako 50% pod-poru na odchod z EÚ. Naopak za

zotrvanie hlasovali ľudia s vyšším vzdelaním a z vyšších sociálnych vrstiev. Oblasti s vyšším výskytom imigrantov zaznamenali tiež viac hlasov za zotrvanie. Dopad úspeš-nosti BREXIT-u budeme sledovať v najbližších týždňoch. (sd)

Financovanie štátnych dlhov

Z dlhodobého hľadiska ak sa štát zadlžuje, tak rastie štátny dlh, ktorý musí byť financovaný z nejakých zdrojov. Pri financovaní štátneho dlhu má štát viacero možností od-kiaľ môže získať peniaze. Ak získa peniaze od domácich subjektov, tak vzniká vnútorný dlh. Ak získa penia-ze od zahraničných subjektov, tak vzniká vonkajší dlh. Štát má mož-nosť požičať si peniaze alebo emito-vať štátne pokladničné poukážky alebo dlhopisy, čím môže pokryť svoje výdavky. Emisia štátnych po-kladničných poukážok je splatná do 1 roka a dlhopisy sú zväčša emito-vané na niekoľko rokov. Pri porov-naní štátov EÚ sme zistili štruktúru vládnych dlhov. Až 27 % štátneho dlhu Švédska je financovaných z krátkodobých zdrojov do 1 roka (napr. štátne pokladničné poukáž-ky). Ostatné štáty EÚ mali zdroje financovania dlhu do 1 roka s nižším podielom, ale nasleduje Maďarsko, kde 15 % štátneho dlhu tvoria krátkodobé zdroje do 1 roka, Taliansko a Portugalsko 14 %, Fran-cúzsko 11 %. Štátne pokladničné poukážky sa považujú za nízkorizi-kové a likvidnejšie oproti dlhopi-som a práve preto je s nimi spojený

aj nízky výnos pre veriteľov. Krátko-dobé zdroje potrebujú štáty na ria-denie svojich finančných tokov a na nečakané výdavky. Dlhodobé zdro-je využívajú štáty na financovanie väčších investícií. Najväčší podiel dlhodobých zdrojov na štátnom dlhu je v Estónsku, Poľsku, Bulhar-sku a na Slovensku. V týchto štá-toch tvoria krátkodobé zdroje me-nej než 1,5 % z celkového dlhu. Pri štruktúre dlhu sme tiež zistili, či je dlh vnútorný alebo vonkajší. Naj-vyšší vonkajší dlh má Cyprus, Litva, Slovinsko a Fínsko a to až 76 % z celkového dlhu. Vonkajší dlh má výhodu v tom, že štát si požičia zo

zahraničia a neodčerpáva domácim subjektom ich peniaze, ktoré môžu premeniť na investície. Najvyšší vnútorný dlh má Dánsko, Malta, Luxembursko a Taliansko a to viac ako 60 % z celkového dlhu. Výho-dou vnútorného dlhu je neprítom-nosť kurzového rizika a vyplácanie výnosov domácim subjektom. Ak by sme chceli bližšie špecifikovať vnú-torný dlh, tak dlh pri rezidentskom nefinančnom sektore (domácnosti, korporácie, iné domáce organizá-cie) je najvyšší na Malte 29 % z celkového dlhu, Maďarsko 14 % a Írsko 10 %. (ec)


Strana 8

Paradajky a jablká sa pestujú najviac Najpestovanejšou zeleninou v EÚ v roku 2015 sa stali paradajky a najpestovanejším ovocím boli jablká. V EÚ sa vyprodukovalo 17,7 miliónov ton paradajok, čo vychá-dza 35 kg na obyvateľa a 12,7 milió-nov ton jabĺk, čo vychádza 25 kg na obyvateľa. Ďalšia najprodukovanej-šia zelenina bola mrkva (10 kg na obyvateľa), uhorka 5 kg/obyv. a cuketa 3 kg/obyv. Ďalšie najpro-dukovanejšie ovocie boli broskyne 6 kg na obyvateľa, jahody 3 kg/obyv. a čerešne 2 kg/obyv. Pri para-dajkách je zaujímavé, že až 36,3 %

produkcie všetkých paradajok v EÚ, čo predstavuje 6,41 miliónov ton paradajok bolo vyprodukovaných v Taliansku, 27,4 % v Španielsku a 8 % v Portugalsku. Tieto 3 štáty tým pádom produkujú spolu až 71,7 % celkovej produkcie paradajok v EÚ. Slovensko vypestovalo 19 500 ton paradajok, čo predstavuje iba 0,1 % produkcie celej EÚ. Na jedného Slo-váka, tak pripadá vypestovaných len 3,6 kg paradajok. Čo sa týka okolitých štátov, tak Maďarsko vy-pestovalo 200 000 ton paradajok, Poľsko 789 600 ton paradajok, Ra-

kúsko 55 700 ton a Česká republika len 5 600 ton paradajok. Pri pesto-vaní jabĺk sa na prvom mieste umiestnilo Poľsko, ktoré zaberá 25 % produkcie jabĺk v EÚ, Taliansko 19,2 % produkcie jabĺk a Francúzsko 15,5 %. Spolu tieto 3 štáty pokryjú až 59,7 % celkovej produkcie jabĺk v EÚ. (ec)

Slovensko emitovalo ďalšie dlhopisy

Ministerstvo financií SR ako emi-tent uskutočnilo prostredníctvom ARDAL dve aukcie s predajom štát-nych dlhopisov. Prvá emisia sa týka-la štátnych dlhopisov splatných 21.1.2027. Dopyt po štátnych dlho-pisoch bol vo výške 318,4 mil. eur a z toho 185,1 mil. eur od zahranič-ných subjektov. ARDAL akceptoval ponuky od investorov v hodnote 184,4 mil. eur a z toho 131,1 mil. eur od zahraničných subjektov. Z daných čísel vyplýva, či Slovensko bude vytvárať vnútorný alebo von-kajší dlh, teda či budeme dlhovať domácim rezidentom alebo zahra-ničným investorom. Táto aukcia bola rozdelená na konkurenčnú a nekonkurenčnú. Pri konkurenčnej aukcii získal každý subjekt dlhopisy s takou úrokovou sadzbou, s akou sa do aukcie prihlásil. Pri nekonkurenčnej aukcii bola úroková sadzba vypočítaná ako priemerná úro-ková sadzba pri kon-kurenčnej aukcii a uspokojený bol celý dopyt po dlhopisoch. V konkurenčnej auk-cii sa dosiahla mini-málna úroková sadz-

ba 0,7057 % p.a. Priemerná úroko-vá sadzba dosiahla 0,7516 % p.a. a maximálna úroková sadzba 0,7675 % p.a. Štátne dlhopisy SR sú spoje-né s malým rizikom a preto sú at-raktívne pre investorov. ECB nasta-vila zápornú depozitnú úrokovú sadzbu, aby prinútila banky neukla-dať si peniaze až v takej miere v ECB, ale radšej aby ich požičali fir-mám a domácnostiam. Tie by viac investovali a míňali, a to by pomoh-lo podporiť ekonomický rast. Druhá emisia sa týkala štátnych dlhopisov so splatnosťou do 13.11.2023. Táto emisia bola taktiež rozdelená na konkurenčnú a nekonkurenčnú emisiu. Dopyt spolu po tejto emisii bol vo výške 400,4 mil. eur a z toho

288,5 mil. eur bol dopyt od nerezi-dentov. ARDAL akceptoval ponuky vo výške 224,4 mil. eur a z toho 163,5 mil. eur od nerezidentov. Úrokové sadzby pri tejto emisii boli nižšie v porovnaní s prvou emisiou nakoľko ide o emisiu s kratšou do-bou splatnosti. Minimálna úroková sadzba 0,1703 % p.a. priemerná ú.s. 0,2094 % p.a. a maximálna úro-ková sadzba, za ktorú ARDAL akcep-toval ponuky bola 0,2322 % p.a. Celkovo za tieto dve emisie štát-nych dlhopisov štát získal 408,8 mil. eur a z toho 72 % od zahraničných subjektov, čo predstavuje 294,6 mil. eur. (ec)


Strana 9

Export švajčiarskych hodiniek klesá Hodinky sú jedným z hlavných ex-portných artiklov švajčiarskej eko-nomiky(v roku 2015 tvorili 11% z celkového exportu). Pokles bol zaznamenaný od roku 2015 a za máj medziročne klesol o 9,7% na 1,55 miliardy švajčiarskych frankov čo značne ovplyvňuje ekonomickú situáciu. Federácia švajčiarskych výrobcov hodiniek takýto výsledok pripisuje poklesu dopytu po hodin-kách najmä z drahých kovov, a to až o 23%. Čo sa týka cenovej kategó-rie, najväčší pokles zaznamenali u hodiniek od 200 do 500 frankov, a to o takmer 18% vyrobených jed-notiek. Spôsobené je to aj tým, že hodinky v takýchto cenách čelia väčšej konkurencii. Čoraz väčšej popularite sa tešia moderné inteli-

gentné hodinky v podobnej cenovej relácii. Cenová kategória 500-3000 CHF s poklesom takmer 3% nebola tak ovplyvnená súčasným trendom, zatiaľ čo záujem o hodinky drahšie ako 3000 CHF poklesol o 8%. Medzi krajiny, kde sa vyváža najviac hodi-niek sú Hongkong (s poklesom do-pytu o takmer 17%), USA (pokles o 2,1%), Taliansko (pokles takmer o 21%), Japonsko (pokles takmer o 8%), Spojené kráľovstvo (pokles o 2,5%)

a Francúzsko s poklesom o 18,4% čo je spôsobené najmä nedávnymi teroristickými útokmi v Paríži. Švaj-čiarski výrobcovia hodiniek reagujú na zmeny znížením cien a celkovým znížením ich produkcie. Niektoré firmy boli nútené prepustiť časť svojich zamestnancov. (sd)

Rast ešte neznamená rozvoj

Ekonomický rast býva vyjadrený rastom hrubého domáceho produk-tu na obyvateľa. Táto hodnota nám však neukazuje ako sa zisky premie-tajú do kvality života obyvateľstva. To predstavuje index ľudského roz-voja (HDI, hodnotovo v rozpätí 0-1), ktorý zahŕňa 3 ukazovatele: pred-pokladaná dĺžka života, vzdelanie a hrubý domáci produkt na hlavu v parite kúpnej sily. Tieto dva fakto-ry sú pre jednotlivé krajiny spraco-vané v správe o ľudskom rozvoji, ktorú vydáva OSN. Za rok 2015 boli zistené zaujímavosti ako napríklad, že krajiny s podobnými hodnotami hrubého národného dôchodku na obyvateľa (GNI- neberie do úvahy nepriame dane a vzťahuje sa na občanov, nie na územie) badajú veľký rozdiel v spomínanom indexe. GNI Čile bolo približne 21 000 $, takisto aj v Rovníkovej Guiney. HDI však predstavovalo v Čile 0,83 (čím sa radí do najvyššej kategórie v da-nom meradle), zatiaľ čo v Guiney iba 0,59 (čím sa radí na chvost kate-górie so stredným rozvojom). Na porovnanie so Slovenskom: HDI = 0,84, GNI=25 845$. Čile pomohli najmä významné ekonomické re-

formy, vďaka ktorým roku 2010 získala miesto v OECD ako prvá kra-jina juhoamerického kontinentu. Prečo ale obyvatelia Rovníkovej Guiney, ktorá zažila v posledných rokoch taký veľký nárast ekonomi-ky vďaka objaveným ložiskám ropy, túto zmenu nijako nepociťujú ? Dô-vodom sú vnútorné nepokoje, ne-stabilná vláda, nesystémová správa štátu a nerovnomerné rozmiestne-nie bohatstva. Toto všetko brzdí rozvoj krajiny. Je pravda, že je to len 10 rokov čo sa objavili spomína-né ťažiská ropy, čo je pomerne krátka doba na veľké zmeny, ukáže sa teda až časom ako využijú svoje zdroje. Za zmienku stojí, že Rovní-

ková Guinea denne vyprodukuje 250 000 barelov (okt.2015) a z cel-kového exportu tvorí až 95% ropa a zemný plyn. Odhadované rezervy z roku 2015 boli 1,1 miliardy barelov čo znamená, že keď budú takto po-kračovať, tak zhruba o 12 rokov sa im rezervy minú. Z grafu porovna-nia spomenutých krajín vyplýva, že príčinou veľkého nárastu ekonomi-ky Rovníkovej Guiney bola práve ťažba ropy. Z predikcie vyplýva, že v najbližších rokoch sa HDP Rovníko-vej Guiney opäť zníži, pokým nevy-tvoria nejakú hodnotu, neinvestujú alebo nejakým spôsobom nezhod-notia svoje zisky. (sd)


Strana 10

Saudská Arábia - vízia 2030 Vláda Saudskej Arábie schválila ši-rokosiahly transformačný program, ktorý má za cieľ zefektívniť ekono-miku, a to najmä znížením závislosti na ťažbe ropy a podporením za-mestnanosti obyvateľstva. Neza-mestnanosť v Saudskej Arábii dosa-huje 11,6%. Plán je znížiť ju na 9%, a to najmä podporou tretieho sek-tora, nakoľko pre obyvateľov je práca v primárnom sektore neat-raktívna a vykonáva ju z väčšiny zahraničná pracovná sila za menšiu mzdu. Aby sa zvýšila produktivita práce, vláda pripravuje pre milión

obyvateľov pracovné školenia a významným spôsobom chce moti-vovať mladých ľudí k štúdiu. Skupi-na mladých do 24 rokov totiž tvorí 47% z celkovej populácie a rastúci trend má pokračovať aj v najbližších rokoch. Je teda nevyhnutné, aby sa podporilo školstvo zvýšením počtu škôl a materiálnou podporou v súťažiach a mimoškolských aktivi-tách. S rastúcim počtom obyvateľ-stva (do roku 2030 nárast o tretinu) sa dôležitou stáva otázka ohľadom potravinovej bezpečnosti. Kvôli kli-matickým podmienkam je Saudská

Arábia odkázaná na import potra-vín, čo je veľké riziko, a preto uva-žujú o kúpe pôdy v úrodnejších kra-jinách ako je Sudán a Etiópia. Ne-dostatok podzemnej vody bude riešený recykláciou vody a jej znovu použitím na poľnohospodárske a priemyselné účely. Vládu bude táto reforma stáť najbližších 5 ro-kov v prepočte 64 mld. € Na jeden rok to vyjde približne 13 mld € čo predstavuje 9% z ich ročného prí-jmu (berieme v úvahu ročný príjem za rok 2015). (sd)

O akých absolventov je záujem? Spoločnosť Profesia zverejnila reb-ríček vysokých škôl, ktorý hovorí o záujme zamestnávateľov o absolventov verejných vysokých škôl. Rebríček zostavili na základe toho, ako často si firmy prezerajú životopisy absolventov. Z hodnotenia vyplýva, že firmy si najviac prezerajú životopisy absol-ventov Ekonomickej univerzity v Bratislave, Slovenskej technickej univerzity a Technickej univerzity v Košiciach. Absolventi týchto uni-verzít majú vysokú pravdepodob-nosť zamestnať sa. Nejde o rebríček kvality univerzít, ale výstižne odzr-kadľuje dopyt po pracovných silách na trhu práce. Treba taktiež pozna-menať, že takto vysoký počet poz-retí spôsobuje aj to, že práve absol-venti z týchto škôl tu majú najviac životopisov. Čo sa týka odborov, tak najlepšiu šancu zamestnať sa majú absolventi informatiky, stro-járstva a ekonómie. To sa preukáza-lo pri rebríčku fakúlt, kde na prvých 9 priečkach boli fakulty informatiky umiestnené až 5 krát, Strojnícka fakulta 1 krát a fakulty s ekonomickým zameraním 3 krát. Najmenší záujem zo strany zamest-návateľov je o absolventov pedago-giky, teológie a športu. Vďaka pozi-tívnemu vývoju slovenskej ekono-miky zamestnávatelia zvýšili ponu-ku voľných pracovných pozícií.

V roku 2015 zamestnávatelia zve-rejnili 53 834 voľných pracovných pozícií vhodných pre absolventov, čo bolo o 53 % viac v porovnaní s rokom 2014. Pracovné ponuky pre absolventov predstavujú jednu štvrtinu zo všetkých pracovných pozícií zverejnených na webovej stránke profesie. Pre lepšie uplat-nenie absolventov na trhu práce by mali vysoké školy produkovať ta-kých absolventov akých trh potre-buje. Z dlhodobého hľadiska klesá záujem o vysoké školy s technickým zameraním a práve takýchto absol-

ventov je na trhu nedostatok. Ak sa nestretáva ponuka s dopytom, tak sa na trhu vytvára nerovnováha, ktorá sa odzrkadľuje vo vyšších mzdách pri pracovných pozíciách, kde je potrebných absolventov ne-dostatok a pokles miezd pri pracov-ných pozíciách, kde je ponuka ab-solventov vyššia než trh potrebuje. Počet absolventov vysokých škôl klesá. V roku 2011 ukončilo vysokú školu 56 314 absolventov a v minulom roku to bolo len 45319 absolventov. (ec)


Strana 11

Slovenské predsedníctvo Čo sa týka legislatívneho procesu, Európsku úniu prezentujú tri inšti-túcie: Európsky parlament, Európ-ska komisia a Rada európskej únie, ktorej bude Slovensko predsedať od 01.07.2016 do 31.12.2016. Hlav-nou úlohou predsedníctva je usmerňovať prácu Rady v oblasti právnych predpisov a zabezpečovať kontinuitu a spoluprácu medzi člen-skými štátmi. Úzka spolupráca sa predpokladá s Holandskom a Maltou, s ktorými tvoríme tzv. predsednícke trio (čo znamená, že pred nami predsedalo Holandsko a po nás Malta), ktorého cieľom je realizácia spoločného politického programu a presadenie spoločných

záujmov. Celkové náklady by podľa rezortu diplomacie nemali prekro-čiť 70 mil.€, čo je najmenej spome-dzi krajín V4. Z rozpočtu EÚ budú financované iba náklady na tlmoče-nie a úhradu na časti cestovných výdavkov zástupcom Rady, ďalšie zdroje z EÚ poslúžia na podporné reklamné a mediálne kampane. Ostatné výdavky pôjdu zo štátneho rozpočtu. Potešujúce je, že peniaze budú smerovať predovšetkým na slovenský trh. Rozpočet zahŕňa vý-davky na logistiku a bezpečnosť, propagovanie našej kultúry či admi-nistratívno - technické záležitosti. Podporí sa turizmus predovšetkým v Bratislavskom regióne, nakoľko

sem príde takmer 25 000 delegátov a hostí, ktorých bude treba ubyto-vať a poskytnúť im stravu. Predsed-níctvo tiež prinesie dočasné pracov-né príležitosti. Tým, že sa zamest-najú aj študenti, ktorých úlohou bude sprevádzať jednotlivé delegá-cie, sa chce zvýšiť záujem mladých o činnosti týkajúce sa Európskej únie, nakoľko na posledných euro-voľbách sa zúčastnilo iba 6% mla-dých vo veku 18-24 rokov. Spolu-prácou so slovenskými firmami sa budú môcť prezentovať a spropa-govať svoje produkty a služby nie-len slovenskej, ale aj zahraničnej verejnosti. (sd)

Sprísnenie práce na dohodu pre nezamestnaných Na základe májovej mesačnej šta-tistiky z Ústredia práce poklesla miera evidovanej nezamestnanosti na 9,45%. I napriek tomu je evido-vaný počet dlhodobo nezamestna-ných, teda tých ktorí nepracovali viac ako 12 mesiacov, 155 936 ľudí (z celkového počtu 256 742 dispo-nibilných uchádzačov) s medziročným poklesom 36 357 ľudí. Prekvapujúce je, že približne 8 000 má vysokoškolské vzdelanie, pričom 200 z nich má dokonca 3. stupeň VŠ. Najväčšiu skupinu z dlhodobo nezamestnaných tvoria ľudia s dosiahnutým stredoškol-ským vzdelaním, a to približne 77 500, zvyšok tvoria ľudia so zá-kladným alebo žiadnym vzdela-ním. Práve v skupine so stre-doškolských vzde-laním viac ako 30 000 pracuje na dohodu, za ktorú mzda nepresahuje 148,57€ (brutto). Nakoľko využívajú takúto formu za-

mestnania, majú možnosť byť aj evidovanými uchádzačmi o zamest-nanie z čoho plynú možné dôvody pre čiernu prácu, keďže takto fun-gujú dlhodobo a zamestnávatelia nemajú záujem zamestnať ich do riadneho pracovného pomeru. Zau-jímavou kategóriou sú dlhodobo nezamestnaní viac ako 48 mesia-cov, ktorí tvoria 44% z celkového počtu dlhodobo nezamestnaných a tí dlhodobo nezamestnaní ktorí nepracovali vôbec - 38 500, z čoho dominujú ľudia so stredoškolským vzdelaním a 45% z nich sú mladí ľudia do 30 rokov. Problémom je

vysoká nezamestnanosť v chudobnejších regiónoch Prešov-ského, Košického a Banskobystrického kraja a neochota mladých cestovať za prácou. Úlohu zohráva aj fakt, že mladí častokrát nemajú dostatočné skúsenosti a prax, ktoré firmy vyža-dujú. (sd)


Strana 12

AKTUÁLNY VÝVOJ NA TRHOCH

EUR/USD EUR/CZK

ZLATO ROPA

S&P DJIA

DAX NIKKEI 225


Strana 13

SPRÁVY Z FINANČNÝCH TRHOV Čínska spoločnosť Wanfeng investuje v Českej republike do leteckého priemyslu spoločnosti Direct Fly

92,38 miliónov eur. V budúcnosti by investícia mohla dosiahnuť až 185 miliónov eur. Ide o rozvoj a výstavbu vedecko-technického parku na podporu vývoja leteckého priemyslu. Čínska spoločnosť chce dosiahnuť spoluprácu aj vo výrobe lietadiel v Českej republike a následnej montáže v Číne.

Iránska letecká spoločnosť Iran Air podpísala dohodu o kúpe lietadiel Boeing. V dohode je kúpiť 100 civil-

ných lietadiel za 22,1 miliardy eur. Ak úrady schvália túto dohodu, tak prvý Boeing by mohol vyraziť z Ameriky do Iránu už v októbri. Irán má záujem aj o kúpu 118 lietadiel konkurenčného Airbusu a 20 lieta-diel od ATR. Iran Air vlastní momentálne 43 lietadiel. Všetky iránske letecké spoločnosti vlastnia 250 ko-merčných lietadiel, ale funkčných je z toho len 162 a zvyšné nelietajú pre nedostatok náhradných dielov.

Švajčiarska spoločnosť Dätwyler kúpila britskú spoločnosť Premier Farnell za 778 miliónov eur. Premier

Farnell je jeden z dvoch zmluvných partnerov, ktorí vyrábajú minipočítač Raspberry Pi. Druhým zmluv-ným partnerom je spoločnosť RS Components. Akvizícia by sa mala uskutočniť vo štvrtom kvartáli tohto roku. Ak sa do akvizície započítajú aj záväzky spoločnosti Premier Farnell, tak suma, ktorú zaplatia Švaj-čiari prevýšili 1 miliardu eur. Akvizíciou sa nezmení vyrábaný produkt a ani iné výrazné zmeny sa neudejú. Vymení sa len majiteľ.

Tento dokument je publikovaný pre spoločnosti skupiny BENCONT , a môže byť reprodukovaný a ďalej

šírený len s jej písomným súhlasom. Informácie v tomto dokumente boli získané z externých zdrojov, kto-

ré boli spoločnosťou považované za spoľahlivé.

Matúš Jančura

Hlavný analytik, Bencont INVESTMENTS

[email protected]

Jozef Prozbík

Analytik, Bencont INVESTMENTS

[email protected]

Analytici:

Nebesník Martin

Bruchánik Rudolf

Csatári Erik

Demová Simona

Vajnorská 100/A

831 04 Bratislava

www.bencont.sk

Documents

RUSKÁ EKONOMIKA - BENCONT