Vyššia moc

V kinách od 15.1.2015

Film Europe Media CompanyDagmar KrepopováPR ManagerTel.:0905 248932 E-mail: dagmar.krepopova@filmeurope.euSYNOPSA

,,Lavína odkryje neisté základy rodiny.”

Provokatívny a medzinárodne uznávaný švédsky režisér Ruben Östlund prináša vo svojom štvrtom celovečernom filme mrazivú psychologickú štúdiu modernej rodiny. Po observačných poviedkových drámach (Mongoloid s gitarou, V moci davu) a znepokojujúcom obraze detského šikanovania (Play), v ktorých s trpkým humorom skúma ľudské jednanie na hranici spoločenských pravidiel, však Östlund zachádza ešte ďalej. V snímke Vyššia moc reflektuje jednanie ľudí v nečakaných a životu nebezpečných situáciách, kedy v nás zavládne ,,primitívny” inštinkt prežitia.

Štvorčlenná švédska rodina cestuje do francúzskych Álp, aby si pri lyžovaní oddýchla a nerušene spolu strávila pár vzácnych voľných dní. Dovolenkovú idylu s hrejivým slnkom a zasneženými veľkolepými horami však naruší mohutná lavína, rútiaca sa počas obeda na otvorenú reštauráciu na terase. Ebba chráni svoje vydesené deti a zúfalo volá na svojho manžela Tomasa, ktorý však v panickom strachu uteká do bezpečia. Lavínová katastrofa sa nakoniec nekoná, avšak za vzniknutej snežnej hmly sa postupne vynára zahanbenie, neistota a výsmech. Manželstvo Tomasa a Ebby a pokojný život rodiny visí na vlásku a Tomas vo vnútri bojuje s vlastným zlyhaním a všemožne sa usiluje obnoviť napätú úlohu otca.

Vyššia moc predstavuje existenciálnu drámu o tradičných rolách muža a ženy v rodinnom živote a ich vzájomných očakávaniach, ktoré z nich vychádzajú. Östlund zaň v roku 2014 získal Cenu poroty a nomináciu na Hlavnú cenu v sekcii Un Certain Regard, kde sa režiséri uchádzajú o cenu za najoriginálnejšiu výpoveď a výrazovú poetiku.

SLOVO REŽISÉRA

Vyššia moc má pôvod v otázke, ktorou som bol dlho fascinovaný: Ako ľudské bytosti reagujú v náhlych a nečakaných situáciách, ako je katastrofa? Príbeh sa zaoberá dovolenkármi, ktorí sú svedkami lavíny a zdesene utekajú. Keď je po všetkom, cítia sa zahanbení, pretože podľahli svojmu primárnemu strachu. Tento konkrétny príbeh vzišiel z anekdoty, na ktorú som nemohol zabudnúť. Pred niekoľkými rokmi boli moji kamaráti (švédsky pár) na dovolenke v Latinskej Amerike, keď sa u nich zrazu objavili ozbrojení zločinci a zapálili oheň; manžel inštinktívne utiekol do bezpečia a manželku nechal nechránenú. Keď boli späť v Švédsku, ona bola po pohári vína k nezastaveniu a stále dokola rozprávala tento príbeh…

Moja predstavivosť zahorela a ja som začal skúmať ďalšie pravdivé príbehy, ako je tento - príbehy o nebezpečenstve a nečakané udalosti, o pasažieroch na potápajúcej sa lodi, o turistoch zasiahnutých vlnou cunami alebo o rukojemníkoch únosu. V takýchto extrémnych situáciách môžu ľudia reagovať úplne a nesmierne sebecky. Ako sa ukazuje - podľa rady vedeckých štúdií - po takejto katastrofe, únose alebo stroskotaní lode - sa mnoho párov, ktoré takúto situáciu prežili, rozvádza. Taktiež sa ukazuje, že v mnohých prípadoch sa muži nezachovajú podľa očakávaní hrdinsky. V situáciách na život a na smrť, kedy je v stávke život každého z nás, sa zdá, že skôr muži utekajú, aby sa zachránili, než ženy… Čo môže byť ten hlavný dôvod ich rozvodov. Toto ma priviedlo k rozprávaniu o získanej predstave, že muž je braný ako ochranca svojej ženy a rodiny podľa spoločenského kódexu, ktorý hovorí, že nesmie cúvnuť tvárou v tvár nebezpečenstvu.

Od tej chvíle som prišiel ku konceptu existenciálnej drámy v lyžiarskom rezorte - niečo, čo mi pripadá hrozne atraktívne. Prázdniny na lyžiach prispievajú k pocitu, že máme plnú kontrolu nad našimi životmi. Les Arcs, kde sa Vyššia moc natáčala, bol vybudovaný v 50. rokoch minulého storočia, ako väčšina európskych lyžiarskych centier, kam jazdia rodiny strednej spoločenskej triedy - matka (občas pracujúca), výkonný otec a dve deti. Od otca sa očakáva, že sa zapojí do rodinného života. Plne vybavená kuchyňa v lyžiarskych apartmánoch ponúka matkám možnosť robiť aj iné veci než variť, napríklad lyžovať sa s rodinou alebo relaxovať. Lyžiarske rezorty majú byť útulné, ako vidíme v reklame: môžeme si predstaviť ženu, ako relaxuje a jej manžel sa hrá s deťmi. Dovolenka je čas, kedy západný otec strednej triedy “vracia” rodine všetko za hodiny svojej celoročnej neprítomnosti. Je to čas, ktorý môže venovať svojim deťom a postarať sa o ne.

Ale vo Vyššej moci je “civilizovaný muž” konfrontovaný s “prírodou”. Filmové postavy zažijú takúto drámu a otec, Tomas, musí čeliť primitívnej stránke seba samého, pretože jeho inštinkty ho viedli k vlastnej záchrane a opusteniu detí a manželky. Musí čeliť realite, že je tiež predmetom prírodných síl a že zlyhal, keď nedokázal potlačiť svoj základný ľudský impulz, inštinkt prežitia.

Po panike, ktorú lavína vyvolá, naše postavy nastavia nervózne úsmevy, znovu sa postavia na nohy, zmetú sneh… Ale keďže sa im nestala žiadna fyzická ujma, boli rodinné väzby ťažko otrasené a pomaly sa začnú zamýšľať nad otázkou rolí, o ktorých verili, že ich zvládajú dobre, budú si musieť zvyknúť na nový obraz otca, Tomasa, ktorý nezareagoval tak, ako sa od neho očakávalo. Tomas sám musí tiež zladiť svoje jednanie s obrazom seba samého a jeho žena Ebba musí prijať, že jej manžel a otec jej detí ich opustil vo chvíli, keď ho najviac potrebovali.

Táto konkrétna situácia názorne ukazuje širšiu existenciu istých vzájomných očakávaní medzi členmi rodiny, dokonca aj vtedy, keď tieto domnienky sú zriedkakedy vyslovené. Každá osoba má svoju rolu, ktorú hrá, a očakáva sa, že ich bude hrať zodpovedne. Možno nevedome väčšina ľudí očakáva, že matka sa postará o deti na dennej báze, zatiaľ čo otec sa postaví čelom nečakanej hrozbe. Napriek tomu dnešní muži musia zriedkakedy vstať a chrániť svoju rodinu. Nemajú žiadnu praktickú príležitosť preukázať takýto čin, lebo v západnom svete strednej triedy je iba málo prípadov nebezpečenstva. Ale tieto štatistiky ukazujú, že skôr muž je ten, ktorí opustí rodinu v kritickej situácií. Skúmanie katastrof na mori ukázalo, že percento preživších mužov je väčšie, ako žien.

Scéna s lavínou vo Vyššej moci je geniálne desivá. Natáčala sa v štúdiu, kde bola postavená časť reštauračnej terasy pred zeleným pozadím spojená s nádhernou lavínou natočenou v Britskej Kolumbii a pridaním digitálneho snežného oparu. Počas postprodukcie sme na tomto a ďalších záberoch použili špeciálne efekty a/alebo pohyby kamery s pomocou Photoshopu a After Effects, tak ako som toto využil aj pri mojich predchádzajúcich filmoch Hra a V moci davu a predovšetkým potom pri mojom krátkom filme Incident v banke, v ktorom boli pohyby kamery vytvorené až v priebehu procesu strihu.

Vyššia moc sa odohráva v majestátnom vizuálnom prostredí, ktoré som chcel ešte pozdvihnúť pomocou CG, “prestavať” hory a proporcie hotelového komplexu, aby som vytvoril skutočne úžasný pocit. Samozrejme ako pri mojich predchádzajúcich filmoch, zostane digitálna práca úplne neviditeľná, bez toho aby divák spoznal, že sme prostredie akýmkoľvek spôsobom upravili.

Film sme natáčali s anamorfnými šošovkami, použili sme kameru ARRI Alexa po tom, čo sme kameraman Frederik Wenzel a ja urobili niekoľko testov. Anamorfné šošovky poskytujú viac filmový, epický pocit natáčania v horskom prostredí. Tiež nás viac približujú k postavám, ako pri mojom predchádzajúcom filme Hra; môžete s nimi získať detailné zábery a stále máte k dispozícii nádherné pozadie.

Štruktúra filmu sleduje bežný rozvrh týždenného pobytu na lyžiach - prvý deň, druhý deň, tretí deň… pokiaľ sa rodina nevracia na letisko v piaty deň. Skladba rodiny bude rozvinutá prvý deň: nádherné prostredie, hory, skvelé počasie… Incident s lavínou sa potom objavuje druhý deň. Tretí, štvrtý a piaty deň vidíme, ako sa rodina snaží vyrovnať s následkami lavíny… Táto päťdenná štruktúra nám umožňuje zopakovať niekoľko prvkov každodennej rutiny - raňajky, čistenie zubov - aby sme mohli sledovať vývoj chovania rodiny pred a po incidente.

Vo Vyššej moci sledujeme Ebbu a Tomasa na ich ceste, vidíme vývoj v ich pocitoch a ich vnímaní udalostí, vidíme ich, ako sa snažia dať všetko dohromady, zdielame ich trápenie a ich nádeje. Apel na diváka je tu omnoho viac spojený s citmi, ako v mojich predchádzajúcich, viac abstraktných snímkach.

V poslednej scéne, kedy sa naše hlavné postavy vracajú na letisko autobusom, sa turisti ocitnú na okraji cesty vďaka šoférovej ľahkomyseľnosti a tiež vďaka tomu, že strach v nich vyvolá to dobré v nich. A teraz idú peši z hôr po ceste. Keď potom vidia, ako autobus bezpečne odchádza, nastane kolektívny ľahký pocit zahanbenia, aj keď behom chôdze sa pomaly premení v pocit istej solidarity. Ich spoločenské masky sa rozpadli a teraz prežívajú spoločne silný moment.

KAŽDÝ SÁM ZA SEBA

Pohlavie, normy a prežitie v námorných katastrofách

Mikael Elinder a Oscar Erixson, Univerzita Uppsala, ekonomické oddelenie, 10. apríla 2012

Abstraktné

Od potopenia Titaniku sa v spoločnosti rozšírila spoločenská norma “ženy a deti prvé”, ktorá dáva ženám výhodu v prežití pred mužmi pri námorných katastrofách a že kapitán a posádka majú dať prednosť pasažierom. Zanalyzovali sme 18 námorných katastrof počas uplynulých troch storočí, osudy 15 000 jedincov tridsiatich rôznych národností. Naše výsledky poskytli nový obraz na námorné nešťastia. Ženy mali značnú nevýhodu v boji o prežitie oproti mužom. Kapitáni a posádka prežili v značne vyššom počte než pasažieri. Tiež sme zistili, že kapitán má moc vynútiť si normatívne správanie, aby sa rozdiely v pohlaví tých, ktorí prežili, zmenšili, že ženy majú väčšiu nevýhodu pri stroskotaní lode a že, zdá sa, nie je žiadna spojitosť medzi trvaním nešťastia a dopadom na spoločenské normy. Celkovo vzaté, naše zistenia ukázali, že chovanie v situáciách na život a na smrť najlepšie vystihuje výraz “Každý sám za seba”.

Ruben Östlund - Biografia

Ruben Östlund sa narodil v roku 1974 na Styrso, malom ostrove na západnom pobreží Švédska. Študoval grafický dizajn pred tým, ako sa zapísal na Univerzitu v Göteborgu, kde sa stretol s producentom Erikom Hemmendorffom, s ktorým neskôr založil spoločnosť Platform Produktion. Náruživý lyžiar Östlund natočil tri filmy s lyžiarskou tematikou, nepriamo poukazujú na jeho záľubu v dlhých záberoch, záľubu ktorú si vybudoval a rozvinul v priebehu štúdií filmu a ktorá dodnes zostáva dôležitou značkou jeho práce. Ruben sa preslávil vtipným a precíznym vyobrazením spoločenského chovania ľudí, takisto ako svojim známym použitím Photoshopu a ďalších foriem spracovania obrazu vo svojich filmoch.

Jeho celovečerný debut Mongoloid s gitarou získal cenu FIPRESCI v Moskve v roku 2005. V moci davu malo premiéru v sekcii Un Certain Regard v Cannes 2008. Film bol potom distribuovaný do viac ako 20 zemí sveta a premietaný na mnohých festivaloch a Rubenovi priniesol medzinárodné uznanie. O dva roky neskôr získal Zlatého medveďa v Berlíne za film Incident v banke, krátky film, v ktorom je každý pohyb kamery vygenerovaný počítačovo v rámci postprodukcie. Premiéra jeho tretieho filmu Hra sa konala v Cannes v rámci The Director’s Fortnight, kde získal významnú cenu Coup de Coeur. Po Cannes sa Hra predstavila v Benátkach a Toronte, podobne ako na množstve ďalších festivalov , kde získal mnoho ocenení a uznaní. Okrem toho bola Hra nominovaná na prestížnu cenu LUX Európskeho parlamentu a získala Nordic Prize, najvyššie škandinávske vyznamenanie.

V priebehu posledných desiatich rokov bol Rubenov prístup k réžií ovplyvnený mnohými škandinávskymi režisérmi a pripravil cestu pre experiment v použití HD kamier a počítačov. V spojení s producentom a partnerom Erikom Hemmendorffom vytvoril združenie s ďalšími inovatívnymi kameramanmi - “Göteborská škola”.

Vyššia moc je jeho štvrtým filmom.

Filmografia

Hra (2011, Director’s Fortnight – Cannes), Incident v banke (2010, Zlatý medveď Berlinale), V moci davu (2008, Un Certain Regard – Cannes), Scéna z môjho života č. 6882 (2005), Mongoloid s gitarou (2004)

PLATFFORM PRODUKTION

Erik Hammendorff a Ruben Östlund

Platform Produktion, so sídlom v Göteborgu, je jednou z najinovatívnejších popredných produkčných spoločností vo Švédsku. Potom, čo sa stretli na Univerzite v Göteborgu, založili producent Erik Hemmendorff a režisér Ruben Östlund v roku 2002 spoločnosť, aby poskytovala základňu pre mladých severských filmárov, ktorí preukazovali odlišný a unikátny prístup k filmu. V Švédsku boli priekopníkmi vo výskume potenciálu HD kamier a ich vplyvu na výrobu a rozprávanie filmu; tiež vytvorili hnutie, ktoré sa rýchlo preslávilo ako “Göteborská škola”.

Erik Hemmendorff bol ocenený cenou Lorens pre Najlepšieho švédskeho producenta v roku 2008 a Cinematheque v Štokholme verejne vyznamenalo Platform Produktion za jeho príkladný prínos švédskej kinematografií. Erik je jedným z ACE 21 producentov (Ateliers du Cinéma Européen).

COPRODUCTION OFFICE

Philippe Bober

Euróska značka Coproduction Office, založená v roku 1987 v Berlíne francúzskym producentom Philippom Boberom, produkuje a predáva výrazné a smelé filmy. Táto značka zahrňuje medzinárodnú sales agentúru a tri produkčné spoločnosti: Parisienne (Paríž), Essential (Berlín) a Coproduction Office (Kodaň). Medzi mnohými prestížnymi arthousovými predajcami a produkčnými spoločnosťami naviazala Coproduction Office dlhoročné a produktívne vzťahy s významnými filmármi vrátane Roya Anderssona, Michelangela Frammartina, Jessicy Hausnerovej, Rubena Östlunda alebo Ulricha Seidla.

Začiatok vzťahu s Rubenom Östlundom

Erik Hemmendorff: Ruben a ja sme sa stretli v Göteborgu, ale spolupracovať sme začali až od chvíle, kedy sme obidvaja pracovali pre producenta Kalleho Bomana. Ruben mal veľmi zaujímavé nápady, ktoré sa týkali spôsobu práce so scénami na jeden záber. V záverečnom ročníku vysokej školy natočil dokument o rozvode svojich rodičov. Je to na jediný záber a je to skutočne autentické. Jeho film sa mi neskutočne páčil a zistil som, že má mnoho ďalších skvelých nápadov.Philippe Bober: Ja som objavil Rubena, keď sa mi dostalo do rúk DVD s jeho krátkym filmom Scéna z môjho života č. 6882. V tomto filme sú len tri zábery. Ten vizuálny štýl je excelentný a mne sa páčil ten originálny rukopis filmu a jeho humor, ktorý sa mi zdal ojedinelý. Takže som ten film pozval do Sarajeva, kde som spoluvytváral program Sekcie krátkych filmov, bez toho že by som si pamätal, prečo som mal toto DVD alebo kto mi ho dal. Po druhýkrát som sa stretol s Rubenom v Rotterdame. Ukázal mi niekoľko scén z jeho filmu V moci davu. Ten štýl mal rovnakú kvalitu, ako jeho krátke filmy, ale tu zašiel ešte ďalej. V každej scéne filmu môžete cítiť okamžité napätie.

Filmy Rubena Östlunda

E.H.: Keď sme boli na škole, prebiehala tam diskusia o nových digitálnych video kamerách a digitálnom strihu a Ruben a ja sme si boli istí, že toto je budúcnosť, inovácia je takisto dôležitá, ako osvetlenie kamery

používané v Nouvelle Vague. Skutočne sme si mysleli, že digitálne video má túto možnosť a že skutočnou otázkou bolo mať dostatok času, nie len dostatok peňazí. Ale vtedy tomu nikto neveril, prinajmenšom nie v švédskom priemysle, hoci to bolo 10 rokov po hnutí Dogma. Boli sme jediní a Rubenov Mongoloid s gitarou bol prvý film, ktorý bol týmto spôsobom natočený, na digitálne video. Ruben sa tiež výborne vyzná vo Photoshope a ďalších softvéroch a je schopný meniť obrázky a rozhodnúť, ktoré prvky potrebuje a ktoré nie. Bol to akýsi ,,punkový prístup”, lebo sme verili, že nepotrebujeme drahé zariadenie, aby sme mohli robiť niečo ambiciózne, čo by získalo medzinárodné uznanie. Takže sme vzali veľmi vážne fakt, že môžeme niektoré prvky vybrať a iné vložiť, ale na druhej strane sme rozvinuli teóriu, ktorú sme začali nazývať ,,Now-Realism”, čo bolo v zásade to, že sme natočili v reálnom čase len tie scény, ktoré boli tak autentické, že by ste do nich mohli vstúpiť a prežiť tie emócie, ktoré sa v tej chvíli v daných scénach odohrávali. A ak to funguje, potom je scéna dobrá. Chceli sme natočiť nové filmy s novými prostriedkami a novým spôsobom rozprávania.P.B.: A s digitálnym filmom už nie je Ruben obmedzený dĺžkou filmového pásu. Herci necítia rozdiel medzi tým, kedy kamera točí a kedy nie. Rubenov jazyk sa rozvíja každým jeho filmom, čo je veľmi vzácne.

E.H.: Ruben sa chce s stretnúť s divákom, nie ho za každú cenu baviť. To je ten rozdiel. Rubenova práca je veľmi zaujímavá tiež preto, že rozmýšľa o médiu, ktoré používa, film je už predmetom svojej vlastnej diskusie o rolách a sebareflexie. Dopad, ktorý majú jeho obrazy, ako odkazy na naše životy. Tak ako vo Vyššej moci, keď fotograf robí rodinné fotky. Vytvára nové spomienky vytváraním obrazu perfektnej rodiny.

O Vyššej moci

P.B.: Jeho krátky film Incident v banke je humorným príkladom odrazu tohto média. A kde vidíte Vyššiu moc v kontexte jeho práce?E.H.: Po prvé sa chcel vrátiť tam, kde začínal, to znamená k filmom o lyžovaní. Chceli sme sa tiež dotknúť severskej alebo švédskej povýšenosti a akéhosi rozpoloženia, že sme stredobodom sveta. Tiež tu bola tá myšlienka byť turistom, pocit, že môžete ísť kamkoľvek a myslieť si, že sa nemusíte do ničoho zapájať, že sa môže stať čokoľvek. A keď sa ocitnete v zdrvujúcej situácií, ktorá vás prijme odhaliť ďalší aspekt seba samého, ktorý by vyvolal krízu, pretože by ste tomu mali čeliť inak… Myslím, že to bol bod, o ktorý nám išlo. Ale ako si pamätáte, v našich prvých rozhovoroch sme hovorili o troch odlišných príbehoch.P.B.: Áno, ja som nadhodil, že jeden príbeh by bol lepší ako tri. Príbeh Vyššej moci tak, ako sa rozvinul, je viac ako iba kritikou strednej triedy.E.H.: Vo vývoji príbehu sa táto žensko-mužská dimenzia objavila, keď sme začali diskutovať o následkoch lavíny. Tá kríza ich prinútila zistiť, ako ich spoločenské normy nútia očakávať veci jeden od druhého a kedykoľvek z týchto konvencií vystúpime, sme nešťastní. Myslím, že toto je tiež z časti dôvod, že filmový priemysel udržuje falošné obrazy o hrdinstve, mužstve a vzťahoch. To čo sa stane medzi Ebbou a Tomasom, je ľahko rozpoznateľné. Myslím, že ľudí skutočne vtiahne myšlienky, ako by sa snažili to zniesť alebo ako by riešili podobnú krízu. Je to portrét modernej rodiny.P.B.: Vyššia moc je kontroverzná v spôsobe, akým skúma vzťah medzi mužmi a ženami. Páry, ktoré sa na tento film pozerajú spoločne, pravdepodobne hovoria o svojich vlastných vzťahoch a budú prekvapení, ako by sami v podobnej situácií reagovali; ľudia sa budú svojej priateľky alebo priateľa pýtať: ,,Čo by si urobil?”. Rubenove filmy sú všetky aktuálne originálne a formálne silné. Hra bola pôsobivá použitím sledu záberov v reálnom čase a bola krokom v Rubenovej novej réžii po snímke V moci davu. Vyššia moc teraz tiež používa rozbité zábery zospodu a Ruben musí hercov režírovať oveľa individuálnejšie, čo je ďalší nový krok…E.H.: Pre mňa dobrý film kladie dôležité otázky ľuďom a o ľuďoch, vo vzťahu ku spoločnosti, v ktorej žijeme. Vyššia moc bude tiež vizuálne mimoriadna. Chcel som, aby bola výpravná pretože po Hre som cítil, že by

sme mali natočiť niečo precízne a rozpoznateľné a Rubenovou značkou, zatiaľ čo by to bol zároveň istý opak.

Johannes Bah Kuhnke (Tomas)

Johannes Bah Kuhnke (narodený 1972) je švédsky herec a spevák. Po štúdiu na Divadelnej škole v Malmö a praxi v Štúdiách Stonestreet v New Yorku získal dobrú skúsenosť na švédskej divadelnej scéne, kde účinkoval na javisku Mestského divadla v Štokholme v hrách Traja mušketieri, Figarova svadba, Kabaret alebo Kniha džunglí, podobne ako v ďalších slávnych divadlách v zemi, ako napríklad Göteborgskom divadle a Divadle v Malmö. Johannes Bah Kuhnke sa tiež objavil vo filmoch, ako sú Om inte (2001, r. Ella Lemhagen), Arven (2003, r. Per Fly, Cena pre Najlepší scenár - San Sebastian), Så olika (2009, r. Helena Bergström) a v jednom z najslávnejších švédskych televíznych seriálov Skutoční ľudia (2012, r. Lars Lundström).

Lisa Loven Kongsli (Ebba)

Lisa Loven Kongsli sa narodila v Nórsku v roku 1979 a študovala v Lee Strasberg Theater, New Yorskom Filmovom inštitúte a na Univerzite v Osle. Objavila sa v takých televíznych seriáloch, ako sú Hvaler (2010) a Orkestergraven (2009), podobne ako v celovečerných filmoch Tlsťoch Rino (2008, r. Arild Fröhlich, cena Amanda – Najlepšia réžia 2009) a Orheimovci (2012, r. Arild Andresen, Najlepší severský film, Göteborg 2012; cena Amanda – Najlepší film 2012).

Kristofer Hivju (Mats)

Kristofer Hivju (narodený 1978) je nórsky herec, producent a scenárista, ktorý študoval na Aarhus Theater v Dánsku. Hivju začal svoju kariéru ako herec s radou rolí v nórskych televíznych seriáloch. V roku 2011 sa objavil vo filme Vec: Počiatok (r. Matthijs Van Heijningen). V roku 2013 si Hivju zahral v tretej epizóde televízneho seriálu Hra o tróny (14,2 miliónov divákov, jeden z najsledovanejších HBO seriálov všetkých čias). Následne pokračoval snímkou Po zániku Zeme (2013, r. M. Night Shyamalan).

Clara a Vincent Wettergrenoví (Vera a Harry)

Clara (11 rokov) a Vincent (8 rokov) Wettergrenoví boli objavení v priebehu dlhého castingového procesu. Ruben Östlund bol okamžite zaujatý silou ich súrodeneckého vzťahu a ich vzácnou súdržnosťou. Behom natáčania ohromili celý tým svojou odolnosťou, keď čelili požiadavkám režiséra a drsnému počasiu, akokoľvek ťažké situácie nie sú pre Claru ničím novým: závodne pláva. Vyššia moc je ich prvým filmom.