Vydanie knihy finanne podporili: potomkovia autora Vclav Mede, Bratislava Frantiek Michalovi, vajiarsko

Alexander Mach Z ALEKCH CIEST Fragmenty z memorov

Edcia Slovensk dejiny dvadsiateho storoia

Vydala Matica slovensk Nmestie J. Cgera Hronskho 1, 036 52 Martin v spoluprci s Neografiou, a. s., kulttyho 1, 036 55 Martin a vydavatestvom DAKA, Tajovskho 1, 811 04 Bratislava

Roziruje Vydavatestvo Matice slovenskej, s. r. o. Mudroova 1, 036 52 Martin Slovensk republika Tel.: (+421 43) 422 06 92, fax: (+421 43) 490 68 74 e-mail: vms@vydavatel.sk www.vydavatel.sk

Nvrh oblky a grafick prava Peter Durk Vedeck redaktor PhDr. Jn Bobk, C S c , Slovensk historick stav MS, Grsslingova 23, 812 51 Bratislava Jazykov redaktorka Mgr. Boena Rolkov Z rukopisnej pozostalosti na vydanie pripravili Frantiek Vnuk a Karol Kubk Text Alexander Mach, dediia Poznmky, doslov Frantiek Vnuk Fotografie Slovensk nrodn archv, archv dediov Alexandra Mcha Matica slovensk 2008

Vytlaila tlaiare Neografia, a. s., Martin

ISBN 978-80-7090-894-5

vod Ak sa o knihch hovor, e maj svoje osudy" (Habent sua fata libelli),

tak to plat vo zvenej miere o diele, ktor dr itate v rukch. Jeho osudy s mimoriadne pestr. Autor diela Alexander Mach, roden novinr a publicista, psal svoje spomienky a vahy jednak z vntornej potreby, ale zrove aj ako odpove na vzvu blzkych i vzdialenejch priateov. T ho sstavne nabdali, aby podal svoju verziu pohnutch udalost, ktorch bol ivm svedkom a asto aj aktvnym spolutvorcom. Ilo najm o pohady na osoby a udalosti, ktor dnes u nie s bielymi miestami v slovenskej histrii", ale - ako dedistvo neprajnch reimov rokov 1945 - 1989 - s ete stle predmetom kontroverznch interpretci. Marxistick, echoslovakistick historiografia, ktor mala na Slovensku tyri desaroia monopol na vysvetovanie a psanie slovenskch dejn, nehorzne zdeformovala pohad na nau minulos, najm pokia ilo o udalosti 20. storoia. Svoj ideologicky motivovan vklad predkladala ako jedin a nedotknuten knon, ktor nikto nemohol a nesmel beztrestne spochybova, alebo mu protirei. V existencii prvej Slovenskej republiky nevidela prirodzen etapu historickho vvoja slovenskho nroda v jeho sil o ttoprvne vyjadrenie vlastnej existencie a prirodzen fenomn jeho politickho dozrievania, ale abnormlnu a trestuhodn innos. Politick systm, v ktorho slubch bola aj slovensk historick obec, nevhal poui nsiln prostriedky, ktor mu poskytovala politick moc, aby trestal tch, o za politick emancipciu nroda pracovali a bojovali. Alexander Mach bol jednou z obet ich nenvisti a politickej pomsty. Nrodn sd ho v roku 1947 odsdil na 30 rokov vzenia.

V roku 1968, poas tzv. Dubekovskej jari, bol A. Mach - po 23 rokoch vzenia - prepusten na slobodu. Ako lovek pera nepotreboval vea povzbudzovania, aby poloil na papier nielen svoje zitky z vzenia, ale aj mnoh in veci, nad ktormi hlboko premal a uvaoval v Leopoldove, v Ruzyni, vo Valdiciach a v inch npravnch zariadeniach", ktor mu komunistick reim vybral za miesta pobytu. Hne po nvrate z vzenia ho poiadal Historick stav Slovenskej akadmie vied (H SAV), aby opsal udalosti okolo vzniku Slovenskho ttu v marci 1939, ako aj alie udalosti vzahujce sa na domcu a zahranin politiku prvej Slovenskej republiky. Ochotne sa dal do prce. V auguste 1968 vak dolo k vpdu vojsk Varavskej zmluvy do -SSR. Nov situcia, tak silno pripomnajca udalosti z 29. augusta 1944, znamenala nielen koniec socializmu s udskou tvrou", ale aj koniec oficilneho zujmu o Machov pisatesk innos. V normalizanom obdob, ktor po invzii nasledovalo, SAV prestala ma o veci zujem.

Po uritej asovej prestvke sa Mach vrtil k mylienke zanecha svedectvo o slovenskej politike rokov 1920 - 1945 a o svojej asti v nej. Bolelo ho, ke videl, ako sa komunistickej propagande a sstavnej ideologickej indoktrincii darilo deformova a oierova zpas za autonmiu a za priro-

dzen samourovacie prvo nroda aj v zman poctivch a dobromysench ud. Vedel, e jeho vpove nespsob nijak nhlu a prevratn zmenu v nazeran na prv Slovensk republiku a jej predstaviteov, ale zrove bol presveden, e triumf li nad pravdou me by len doasn. Chcel zanecha svedectvo o mravnej a trvalej hodnote zpasu za Boha a nrod!", za pravdu, prvo a spravodlivos; boja, ktor sa zaal trovm vyhlsenm naej nezvislosti od Maarov v roku 1848 a ktorho - ako to on videl - vaznm zavenm bolo prve vyhlsenie ttnej samostatnosti v marci 1939.

Po 23 rokoch v alri a po sksenostiach na slobode bol vak Mach natoko realista, aby otvorene priznal, e Slovensk republika rokov 1939 - 1945 nebola ani nemohla by idelnym a dokonalm ttnym tvarom. Bola a mohla by len tak, ak bola Eurpa, v ktorej vznikla a existovala. Jej samostatnos bola limitovan politickmi zujmami vemoci, ktor mala v danom ase rozhodujci mocensk vplyv v stredoeurpskom priestore - podobne ako -SR rokov 1918 - 1938 bola zvisl od Franczska a obnoven -SR rokov 1945 - 1989 od Sovietskeho zvzu. Ale na rozdiel od satelitnho postavenia Slovenska v predvojnovej a povojnovej -SR, Slovensk republika rokov 1939 - 1945 poskytovala Slovkom dostatone vek a von priestor na rozvoj svojskej kultry a vzdelania, na rozvoj nrodnho hospodrstva a zvenie ivotnej rovne; najm vak na vzrast nrodnho povedomia a sebavedomia: nrod dokzal sebe i svetu, e si vie spravova svoje veci lepie a vhodnejie, ako to robili cudz.

Kee v alroch preil presne toko rokov (1945 - 1968), koko v politike (1922 - 1945), je len pochopiten, e sbene so veobecnmi politickmi vahami sa Machov mylienky vracaj aj k jeho zitkom vo vzen. Ako uvdza niekokokrt, vzenie - to boli jeho univerzity". Tam sa stretval nielen s vyetrovatemi a bacharmi", ale aj s inmi umi, s ktormi by sa za normlnych okolnost sotva stretol, a mohol s nimi vies hlbok diskusie. Videl, poul a dozvedel sa o veciach, o ktorch by sa na slobode nikdy nedozvedel. V tomto zmysle s Machov spomienky osi ako Dostojevskho Zpisky z mtveho domu. Inmi slovami: maj nielen dokumentrnu, ale aj literrno-umeleck hodnotu.

Svoje spomienky zaal Mach psa zaiatkom sedemdesiatych rokov. Zhromaoval dokumentrny materil, zapisoval si mylienky, ako sa mu vynrali v pamti, overoval si daje rozhovormi s priatemi a obas si zaiel aj do kninice - tak ako stavite zhromauje stavebn materil, ke sa chyst postavi dom.

Obbenm pracoviskom A. Mcha bola chata jeho dcry Marty, manelky Ernesta postaven pri Modre v blzkosti znmej Zochovej chaty. Tu sa prevane zdriaval aj so svojou manelkou Albetou. Pravda, neil ako pustovnk, stretval sa s umi a zdveroval sa so svojimi aktivitami. Za takchto okolnost jeho innos neostala utajen a dozvedela sa o nej aj ttna bezpenos.

V totalitnom tte, kde vetko, o nie je radne dovolen, je zakzan,

vldna moc hadela na Machov spisovatesk innos so zvedavm podozrenm. Keby boli prili k Machov a slune ho poiadali, aby im ukzal, o pe, myslm, e bez vhania by im bol poskytol svoje rukopisn fragmenty na nahliadnutie. Ale orgny XII. sprvy Zboru nrodnej bezpenosti (boj proti vntornmu nepriateovi") volili in, pre nich tak charakteristick spsob. V jeseni 1978 dostal A. Mach a jeho manelka predvolanie na dchodkov rad v akejsi zleitosti. V ich neprtomnosti sa ktosi" vlmal do chaty. Chatrka blzkej podnikovej chaty si vimla, e z komna chaty, ktorej obyvatelia s kdesi v Bratislave, vystupuje hust dym.

O vlman do chaty sa A. Mach dozvedel a neskorie. V tom ase sa zdroval v Palrikove u svojho brata Jozefa. Hne sa vybral aj so zaom na miesto inu. Ke vstpili do chaty, nali stopy socialistickho vandalizmu, ako bola ierna kvrna po zhasnan cigarety na vyrezvanom korpuse kra, ktor im daroval modransk pn farr Vincent Mihalovi k pdesiatemu vroiu soba. In stopy, ako rozhdzan ohorky boli predstieran; vlamai si ich priniesli so sebou.

A. Mach svoje psomnosti odkladal do lonho priestoru v gaui. Vlamai si ich nehanebne privlastnili a svoju krde chceli zamaskova splenm. Popol z papiera, ktor zanechali v kozube, mal zvies na falon stopu, aby si majite myslel, e rukopis ahol popolom" a treba ho poklada za nenvratne straten. Ale Mach hne znalecky poznamenal, e to nebol popol z jeho psomnost a vyslovil ndej, e dokumenty vlamai nezniili, iba ich odniesli.

Ke dozrel as, stalo sa, v o mnoh dfali a o vetci udia dobrej vle oakvali. Komunizmus padol a padol bez krviprelievania. Mnoh nevinn obete sa doadovali zadosuinenia a retitcie a poskomunistick rady im v tom vychdzali v strety. Ing. Karol Kubk, manel Machovej mladej dcry Darinky, sa koncom devdesiatych rokov dozvedel, e Machov splen" psomnosti sa nachdzaj v archve Ministerstva vntra eskej republiky (MV R). Archvna sprva ich toti sprstupnila historikom. V ase, ke sa zpisky nachdzali v archve MV R, uverejnil Jan Rchlik niektor asti v Historickom asopise (. 211997) a Rbert Letz v Historickom zbornku (. 1 - 212002) a v Kultre (. 24/ 2001).

Karol Kubk sa pustil do prce, aby zabezpeil navrtenie odcudzench dokumentov. Zaiatkom roka 2002 poiadal MV R o vydanie psomnost rodine. Z Prahy mu oznmili, e materil patr Slovenskej republike a vydaj ho, ak prslun orgny o to radnou cestou poiadaj. Psomnosti sa po uritom ase naozaj premiestnili na Slovensko a po istch prieahoch (ktor spovali v tom, e na Slovensku sa takto materil povaoval, na zklade zkona z roku 1998, za tajn" a patril do agendy SIS), MV SR ich napokon vrtilo zkonitm vlastnkom.

Vrten psomnosti pozostvaj zo siedmich archvnych kartnov: Kartny H-542-1 a H-542-2 obsahuj spomienky a vahy A. Mcha,

ktor v roku 1968 zaal psa na iados H SAV, ako aj materily k jeho pamtiam.

Kartn H-542-3 obsahuje alie materily k jeho pamtiam, ktor pripravoval na zklade predchdzajcich podkladov.

Kartn H-542-4 pozostva zo zvzku dokumentov, ktor pripravil Machov priate Vilo Kovr k Machovej sedemdesiatke.

Kartn H-542-5 obsahuje rozlin psomnosti, ako naprklad pamti K. Sidora, J. Farkaa, A. Jamnickho a kpie listov z roku 1973.

V kartne H-542-6 sa nachdza rukopis prekladu almov, ktor poslal Machov na posdenie prekladate J. Ktnik-Smlov.

Kartn H-542-7 obsahuje listy rodine a dennky z rokov 1945 - 1947, ktor sa v tom ase dali prepaova z vzenia.

Po tom, o sa podarilo zpisky zska, ujal sa ich usporiadania a prepsania Doc. Ivan Mrva, ktormu pomhali Mgr. Radoslav Repa a Viliam Stibrni. Na ich prcu nadviazal Karol Kubk spolu s manelkou Darinkou. Oni prepsan zpisky spolone znovu konfrontovali s rukopisom a urobili viacer opravy (pretoe rukopis A. Mcha je miestami dos neitaten). Z takto usporiadanho materilu uverejnil prspevky dvojtdennk Kultra (. 1, 5 a 8/2006).

Vrten rukopisy maj prevane charakter konceptov. Je vea nznakov, e autor mal rozpracovan ucelen pamti, ale ich schematick pln sa nenaiel. Tieto skutonosti podstatne ovplyvuj usporiadanie a redakciu jednotlivch ast rukopisu. Niektor kapitoly, alebo fragmenty kapitol nes nadpis, in s bez nadpisu. Viacer kapitoly zanal autor aj dvakrt, alebo i trikrt, take v rukopisnej pozostalosti sa niektor veci opakuj. Tieto repetitvne partie sa pri edcii rukopisov vynechali. Rukopisy, prpadne ich fragmenty, ktor maj asto iba jednu - dve strany a to bez predchdzajcej a nasledujcej, s zaraden za sebou. V rukopisoch s viacer krty a opravy. Tie dleitejie, ktor ltku dokresuj, s uveden v poznmkach pod iarou. Len niektor vemi vne sa ponechvaj v hlavnom texte.

Koncepty prechdzali mnohmi rukami a ich poradie - ak vbec jestvovalo - bolo nenapraviten naruen. Editori stli pred dilemou, i necha rukopis v tom stave, v akom bol vrten majiteom, alebo sa poksi o jeho tematicko-chronologick usporiadanie. Kvli lepej prehadnosti sme sa rozhodli pre druh alternatvu.

Prprava rukopisu na knin vydanie predstavovala nron prcu, ktor z vekej asti vykonal Karol Kubk. Pretoe osobne poznal autora, mohol mnoh veci vysvetli a doplni. Jeho vysvetlivky a pripomienky s uveden v poznmkach pod znakou - kk.

Ako vyplva z predchdzajceho, do kninho vydania s zaraden rukopisy, ktor sa tvrstoroie nachdzali v archve. Vnimkou s texty lnkov

o vieme dnes a nevedeli sme vtedy a Homolov pu, ktor sa objavili ete predtm, ako sa zistil osud ukradnutch spomienok.

Osobitn as tvoria rukopisy, ktor dal autor Karolovi Kubkov v rokoch 1979 - 1980 a s v kapitole PRIMNE A ROZVNE, okrem spomienky Hore-dolu o Jurigovi, ktor dostal inou cestou.

Zveren as, kapitolu Z POSLEDNCH SL tvoria prepisy magnetofnovch zznamov z poslednch dn, presnejie z poslednch hodn autorovho ivota.

Rukopis v jeho pvodnom usporiadan posudzoval Jozef Zavarsk, ktor spravil aj niektor textov pravy a Vincent Sabk. Ich pripomienky sa patrine zohadnili v hlavnom texte a ich vysvetlivky s zaregistrovan v poznmkach pod iarou.

Pokladali sme za potrebn opatri text vysvetujcimi poznmkami. Ilo predovetkm o bliiu identifikciu osobnost, ktor autor v texte spomna. Na niektorch miestach sa opsan udalosti konfrontuj s novou literatrou o danej tme, inde bolo iaduce opravi, spresni alebo doplni autorove daje. Poznmkov apart pripravil Frantiek Vnuk. Poznmkov prspevky alch spolupracovnkov s identifikovan znakami: Karol Kubk (- kk), Vincent Sabk (- v), Jozef Zavarsk (-jz) a Radoslav Repa (- rr).

Bratislava 12. marca 2008

Frantiek Vnuk

I. NVRAT Z MTVEHO DOMU

Cvienie pera Tieto prv vety, o chcem poloi na papier, bud len akmsi cvienm

pera, iba cestou k disciplne. Tak som ete pln citov radosti z pocitu slobody a z nvratu do ivota, e je mi ako ovlda si mylienky, je mi to kad druh zakrti alebo o i len prikrti, aby som zachoval mieru, kvli itateovi, poriadku, tlu.

A je tu ete jedna vec: pero mi hrdzavelo vye dvadsa rokov. V prv roky bolo mon i napsa i prepaova. Km platili star reakn vzensk predpisy, zaplnil som niekoko zoitov poznmkami o dejinnch udalostiach, osobnostiach alebo figrach, o tragickch osudoch, otrasoch a obratoch, o komdich a prhodch pre kurzvky,1 ale peklo sa zaalo, ke vzenia dostali nevinn pomenovanie npravnch zariaden alebo stavov, ke sa vzensk dozorcovia stali vchovnmi referentmi a my trestanci odsdenmi obanmi".

Potom sme u len obas mohli napsa svoj obligtny list: som zdrav, ktorho (zdravia) elm i Tebe, drah moja, ni mi nechba a tak. Nesmeli sme napsa ani len to, e driapeme perie, e ho driapu aj biskupi a generli, ministri a poslanci vetkch politickch smerov a vyznan, e sedm za jednm stolom so svojimi najvmi protivnkmi z prvej, druhej i alch republk, e sa tu srdene bijeme, rieime star problmy a e sme si niektor u aj vyrieili. Mne niekedy u aj nedalo a zapsal som si do tajnej kniky z toaletnch papierov boj dvoch generlov, eskho a nemeckho, ktor stli proti sebe na fronte a zasa inch, ktor v Prahe rozhodovali kad na opanej strane barikdy. Nemal som sily nehodi na papier jedinen scenriu: na stole hromdky peria, vie s divzie, menie pluky a mal kpky bokom v popred alebo v zad maj svoju primeran lohu. Profesor vojenskej akadmie krti hlavou nad hdkou dvoch starch vojvodcov, nakoniec prde bachar a mete si predstavi, o nasledovalo.

1 Kurzvka je novinrsky tvar psan ahm perom". Pomenovanie dostala poda toho, e sa

pri nej v novinovej sadzbe pouva najastejie kurzvov psmo. Texty celej asti Spomienky kurzvou s psan takmto ahm perom. - jz 2 Artur London (1915 - 1986) - esk komunistick agittor, politik a publicista. V roku 1937

bojoval vo panielsku, v roku 1938 preiel do Franczska. Po porke Franczska bol vznen v nemeckom koncentranom tbore (1940 - 1945). Odtia sa vrtil do Prahy a zastval viacer dleit funkcie v komunistickom aparte. V roku 1948 sa stal nmestnkom ministra zahraniia.

Zapsal som si rozhovor s Londonom2, ktor bojoval v panielsku, s Hol-doom,3 i on bojoval v panielsku, ale ma zaujmal jeho boj na pozcich tzv. katolckej akcie4 s biskupmi, optmi, ktor tu sedeli s nami. Objavil som si v susedovi Koboldovi (?) protivnka, ktor mi odpovedal pri Liptovskom Sv. Mikuli, ke ja som hovoril do frontovch megafnov na tejto strane a on na tamtej, teraz sme si doplnili, o sme vtedy nedopovedali.5 Vedci ileglnej skupiny mi u netajil, koho to mal v mojom okol, ale ja som mu neprezradil, kto bol mojm lovekom v jeho podzem; dnes s u dvno mtvi, povedali sme si, ale pri driapan peria ili s nami a bojovali alej svoj boj. Lene napsan som dlho neuchrnil. Nervy nevydrali naptie z neistoty. Hoci zpisky boli uloen poda vetkch vedeckch pravidiel a sksenost najlepch odbornkov konpircie vetkch kl, nikdy si nevedel, i nevytrhn dlku prve na mieste najmenej npadnom, nevybraj, nevyhdu slamu zo slamnka - a sm som zniil vzcny zpis s ministrom Drtinom,6 generlom Syrovm,7 predsedom vldy Beranom,8 Krejm,9 s Gustvom

V roku 1950 bol v procese so Slnskm a spol. obvinen zo sionizmu, trockizmu a titoizmu" a odsden na doivotie. Z vzby bol prepusten v roku 1955 a rehabilitovan v roku 1963. Vysahoval sa do Franczska, kde spolu s manelkou vydal dokumentrny memor o svojich zitkoch poas procesu Slnsk a spol., Aveu (Vyznanie). Kniha slila ako podklad spenho filmu toho istho nzvu (v hl. lohch: Yves Montand a Simone Signoretov). 3 Ladislav Holdo (1914 - 1988) - komunistick politik a publicista. V rokoch 1936 - 1939

dobrovonk medzinrodnej brigdy v panielsku. Od v roku 1945 poslanec, len predsednctva a sekretaritu V KSS, podpredseda SNR, 1948 - 1951 generlny tajomnk V SNF, v rokoch 1950 - 1951 poverenk a vedci Slovenskho radu pre veci cirkevn. V rokoch 1951 - 1957 vznen ako burozny nacionalista. Rehabilitovan v roku 1963. V rokoch 1969 - 1970 mimoriadny a splnomocnen vevyslanec C-SSR na Kube. 4 Katolcka akcia" predstavovala pokus komunistickej vldy odtrhn veriacich v -SR od

Rma a vytvori od ttu zvisl a ttom kontrolovan esko-slovensk katolcku cirkev". Pozri: VNUK, F.: Pokus o schizmu. Bratislava 1996. 5 O okolnostiach, za ktorch k tomuto dialgu dolo, pozri: VNUK, F.: Ma svoj tt znamen

ivot. Bratislava 1991, s. 317 - 322. 6 Prokop Drtina (1900 - 1980) - prvnik, nrodno-socialistick politik. Od roku 1929 pracoval

v prezidentskej kancelrii. V roku 1940 odiiel cez Slovensko a Maarsko na Zpad a v Londne sa stal tajomnkom prezidenta Benea. Okrem toho pracoval aj v esko-slovenskom vysielan pod menom Pavel Svt. V roku 1946 ho vymenovali za ministra spravodlivosti v Gottwaldovej vlde. Ke sa vo februri 1948 komunisti zmocnili vldy, poksil sa o samovradu skokom z okna. Pokus o samovradu preil a drali ho vo vyetrovacej vzbe. V roku 1953 bol odsden na 15 rokov vzenia. V roku 1969 ho rehabilitovali (v roku 1971 bola jeho rehabilitcia revokovan). 7 Jan Syrov (1888 - 1970) - legionr, esko-slovensk generl. V rokoch 1927 - 1933 nelnk

hlavnho (generlneho) tbu. Od septembra 1938 do aprla 1939 minister nrodnej obrany. Od 22. septembra do 4. oktbra 1938 predseda esko-slovenskej vldy, nsledne (do 1. decembra 1938) predseda prvej pomnchovskej vldy. Od 5. oktbra do 30. novembra 1938 vykonval stavn funkciu prezidenta C-SR. V roku 1947 odsden na 20 rokov vzenia. V roku 1960 rehabilitovan. 8 Rudolf Beran (1887 - 1954) - novinr, vedca osobnos eskej agrrnej strany (jej stredn

tajomnk a podpredseda), kde predstavoval pravicov umiernen krdlo. fredaktor Venkova. V rokoch 1935 - 1938 predseda agrrnej strany. Od novembra 1938 do marca 1939 predseda

Huskom10 alebo o som si dodatone ete za horca po nvrate z Ruzyne do Leopoldova zaznail o inferne, ak by ani Dante" nevybjil. Najsilnejie zitky nebolo treba zapisova. Zail som otrasy a postrety, Boie navtvenia a udsk obrtenia, ktor mi zostan v pamti do smrti i o by som il sto rokov. trns dn s Ivanom Horvhom12 v jednej cele, do ktorej sme sa dostali z omylu alebo z omylu". Dvaadvadsa dn s Eugenom Lblom13 v prevan procesu Slnskho,14 zpasu a umierania Clementisovho,15 svedeckch cvi-

Strany nrodnej jednoty. Od 1. decembra 1938 do 15. marca. 1939 predseda esko-slovenskej vldy. Od 27. aprla 1939 predseda vldy Protektortu Cechy a Morava. Za pomoc eskmu odboju ho Nemci odsdili na 10 rokov vzenia (v roku 1943 prepusten do domceho vzenia). V roku 1947 odsden Nrodnm sdom na 20 rokov akho alra. Zomrel vo vzen. 9 Jaroslav Krej (1892 - 1956) - profesor stavnho prva, nrodno-socialistick politik. V ro

koch 1938 - 1939 predseda stavnho sdu. Minister spravodlivosti vo vlde R. Berana (1938 - 1939) a predseda vldy Protektortu echy a Morava (1942 - 1945).V tejto funkcii od v roku 1943 neoficilne, od mja 1944 oficilne, zastupoval ttneho prezidenta Protektortu echy a Morava E. Hchu. V roku 1946 odsden na 25 rokov vzenia. Zomrel v leopoldovskej vznici. 10

Gustv Husk (1913 - 1991) - prvnik, komunistick politik a ttnik. Aktvny v komunistickom hnut u od tudentskch ias. V rokoch 1938 - 1942 advoktsky koncipient, 1943 - 1944 radnk Zvzu peditrov v Bratislave. len V. ileglneho V KSS (1943 - 1944) a len ileglneho Politickho stredia. Po vypuknut proeskoslovenskho a prosovietskeho povstania v Slovenskej republike (29. 8. 1944) podpredseda SNR, poverenk vntra. Po vojne len V KS, len V KSS a predsednctva V KSS (1944 - 1950), poslanec SNR a NZ, poverenk dopravy a techniky, predseda Zboru poverenkov (1946 - 1950). V mji 1950 obvinen z burozneho nacionalizmu vo vykontruovanom procese, zatknut a v roku 1954 odsden na doivotie. Amnestovan v roku 1960 a rehabilitovan v roku 1963. Od aprla do decembra 1968 podpredseda vldy -SSR. Prv tajomnk V KSS (1968 - 1969), od aprla 1971 prv tajomnk (od mja 1971 do decembra 1987 generlny tajomnk) V KS. Prezident -SSR (1975 - 1989). 11

Dante Allighieri (1265 - 1321) - bsnik, politik a filozof. Pre monarchistick nzory vyhnan z rodnej Florencie v roku 1301. Autor nesmrtenej sklady Bosk komdia (La Divina Com-media), ktor pozostva z troch ast: Peklo, Oistec a Raj. V asti Inferno graficky a poeticky zobrazuje muky a trznenia, ktorm s vystaven zatratenci v pekle. 12

Ivan Horvh (1904 - 1960) - prvnik, spisovate, komunistick politik. Pochdzal z bohatej rodiny a spoiatku bol aktvny v radoch socilnodemokratickej strany. Od roku 1939 samostatn advokt v Senici. len ileglneho Politickho stredia. len V KSS a SNR. Po vojne poslanec, poverenk socilnej starostlivosti a neskr podpredseda SNR (1945 - 1948). fredaktor Kultrneho ivota (1946 - 1948). V rokoch 1948 - 1950 vevyslanec v Budapeti. V pdesiatych rokoch odsden ako burozny nacionalista a vznen. Z vzenia prepusten v roku 1959 a o rok neskorie na nsledky vznenia zomrel. Autor niekokch prozaickch prc (Vzum do Eurpy, ivot s Laurou, Nvrat do Para a inch). 13

Eugen Lbl (1907 - 1987) - ekonm, komunistick politik. Po skonen vysokokolskho tdia vo Viedni (1932) pracoval v poisujcej spolonosti. V roku 1939 odiiel do V. Britnie a pracoval ako radnk esko-slovenskej exilovej vldy. V rokoch 1945 - 1949 bol zstupcom ministra zahraninho obchodu. len nrodohospodrskej komisie V KS. Ako sionista bol sden v skupine Slnsk a spol. a bol odsden na doivotie. V roku 1955 mu trest znili na 25 rokov. Rehabilitovan v roku 1963. V roku 1968 odiiel do emigrcie, kde ho tefan B. Roman zskal do prce v rmci Svetovho kongresu Slovkov. 14

Rudolf Slnsk (pv. Salzman, 1901 - 1952) - komunistick ideolg a politik. Jeden z reprezentantov Gottwaldovej boevizcie KS. len V KS a politickho byra V KS 1929 - 1938, poslanec NZ 1935 - 1938 a len zahraninho vedenia KS v Moskve 1938 - 1945. Generlny tajomnk V KS (1945 - 1951), len predsednctva V KS a poslanec NZ. Spoluor-

cen za procesu Huska, Novomeskho16 a ostatnch. Trpne metamorfzy vekch" a klasick hrdinstva malch" ud.

Konverzia slvneho marxistu, neverca, z ktorho sa stal veriaci katolk a zasa pd do nevery zfalho kaza, ktor nevydral, nepochopil, neobstl. Nebolo treba zapisova, ako ntili kazov a biskupov rca kostol, alebo ako som musel st so zstupcom praskho arcibiskupa, bratislavskho svtiaceho biskupa a preovskho grckokatolckeho biskupa - tvorili sme upratovaciu atu - na balkne nelnckej kancelrie a pozera sa na rcanie a drzganie Marinskej sochy, vzcnej pamiatky umeleckej ceny.

Osud Ernesta Ottu,17 spove boevika katolkovi, povstalca loveku, proti ktormu bojoval, jeho Ruzy a Leopoldov, jeho cesty na popravisko. Vodili ho cel jeden rok na popravu znova a znova...

* * *

Ani neviem, kde zaa. Tam v cele valdickej v januri 1968, alebo v Leopoldove toho najkrajieho da, najkrajieho mja?.18 Vidte, sam superlatvy, ete i tie s slab, neprimeran...

ganiztor komunistickho prevratu v -SR v roku 1948. Nesie osobn zodpovednos za represlie a justin svojvu totalitnho reimu na prelome 40. a 50. rokov. V roku 1951 zatknut a obvinen z velezrady. V roku 1952 odsden na smr a popraven ako hlava protittneho sprisahaneckho centra". V roku 1968 rehabilitovan. 15

Vladimr Clementis (1902 - 1952) - prvnik, komunistick politik. Poslanec KS (1935 - 1938). V roku 1939 emigroval do Para, odkia v roku 1940 preiel do Londna, kde sa po vtiahnut Sovietskeho zvzu do vojny (1941) zapojil do esko-slovenskho zahraninho odboja. V roku 1939 vylen z KS pre neshlas so sovietsko-nemeckm paktom (v roku 1945 prijat sp do KS). ttny tajomnk (1945 - 1948) a neskr minister zahraniia (1948 - 1950). V rokoch 1945 - 1951 poslanec NZ a len V KS. V roku 1950 v procese so Slnskm a spol. obvinen z burozneho nacionalizmu, odsden na smr a popraven. 16

Ladislav Novomesk (1904 - 1976) - novinr, bsnik, komunistick politik. Od v roku 1925 redigoval v Prahe komunistick asopisy. V roku 1939 sa vrtil na Slovensko a bol redaktorom asopisu Budovate. len V. ileglneho V KSS a Politickho stredia. Bol osobnm priateom A. Mcha, ktor ho v septembri 1944 varoval, aby sa vzdialil z Bratislavy na povstaleck zemie. Z Banskej Bystrice odiiel v oktbri 1944 do Londna ako len delegcie SNR a vrtil sa na Slovensko cez Moskvu v aprli 1945. Bol lenom V KSS (1944 - 1950), poverenk pre kolstvo, predseda SAVU a Matice slovenskej (1945 - 1951). V roku 1950 obvinen z burozneho nacionalizmu a odsden na 10 rokov vzenia. Prepusten v roku 1956, rehabilitovan v roku 1963. V roku 1968 - 1976 len V KS a V KSS. V roku 1968 - 1976 predseda (od v roku 1974 estn) Matice slovenskej. Po roku 1968 vyznamenan poetnmi radmi (Leninov, Gottwaldov), titulmi, cenami a estnmi doktortmi. V obdob tzv. normalizcie politick ikona socialisticko-realistickej literatry. 17

Ernest Otto (1903 - 1962) - stredokolsk profesor, komunistick politik. Po vojne bol tajomnkom poverenka L. Novomeskho. Zatkli ho v roku 1949 a obvinili ako titovskho pina zo pione a velezrady". V roku 1950 ho odsdili na trest smrti. Trest neskr pozmenili na doivotn alr. Bol prepusten v roku 1960, ale aj potom ho sledovali a spracovvali". Spchal samovradu 22. mja 1962. 18

Ide tu o dve udalosti vo vzenskom ivote A. Mcha: v januri 1968 premiestnili A. Mcha z Valdc na Slovensko, do Leopoldova. Odtia ho v mji prepustili na slobodu.

A bolo o om psa. Na slobode nikdy neprichdzalo k takm neoakvanm postretom, k takm drmam, tragdim, ale i komdim, akch som bval svedkom - a neraz i predmetom - vo vzen. No zapsa si o i len mal poznmku, aby som si zachoval meno, dtum, vtipn slovo alebo otrasn spove, mohlo znamena korekciu alebo i horie veci. Nikdy ste nevedeli, kedy bude filcung", kedy vm prekutaj poste, vyber slamu zo slamnka, vytrhn dlku, rozpraj aty. Stailo njs anglick alebo panielske slovka, u ste ili na raport. A predsa - nedalo vm nezapsa si, o vm povedal podpredseda esko-slovenskej vldy o niektorej doteraz nejasnej udalosti, o jej pravch princh. Bolo mi vtan nejedno stretnutie, naprklad s Hus-kom alebo Ursnym,19 lebo prve od neho som sa mohol dozvedie, preo ili predasne do akcie, ktor mala za nsledok masov vrady, asn tragdie, miliardov kody - a pritom ni nevyrieila, vojna by sa i bez nej skonila presne tak, ako sa skonila. Pravda, nehrozilo, e by som zabudol na takto rozhovory, na podstatn z nich, ale iadalo sa zapsa niektor men, mne neznme fakty, presn dta; zapsal som si. Ale potom! Kad vrznutie, kad krok na chodbe, otvranie dvier kdesi na druhom konci chodby, nvrat do cely, napnalo nervy. Ke sa ni nedialo, stle som myslel na ukryt zpisky, tob ke priiel filcung. To bolo ako za Atilu20 alebo tatrskeho plienenia, bolo temer nemon, aby nenali o ako maskovan kryt.

Bol medzi nimi vzcny lovek, esk bsnik. Nemohol nepsa. A napsal ndhern veci. Boli nepolitick, nie pre chvu, bud raz v dejinch literatry. Nali ich. Udava, i nhoda?21 Bsnik putoval do izolcie, dostal prsny reim v izolcii samotky a roky musel zna nsledky toho, e mu Pn Boh dal talent a bol posadnut mzami.

o keby tak boli nali zznamy o rozhovoroch boevickch potenttov s biskupmi o zatvran kltorov, eskho generla s nemeckm, ktor stli proti sebe v Prahe, slovenskch a eskch dstojnkov s nemeckmi, ktor sa bili na frontoch ruskch, franczskych, africkch alebo i na Slovensku.22

19 Jn Ursny (1896 - 1972) - agrrny politik. Blzky spolupracovnk Dr. Hodu. Poslanec pra

skho snemu, predseda Svzu ronckych vzjomnch pokladnc a alch ponohospodrskych spolonost. Signatr ilinskej dohody (6. oktbra 1938). len Politickho stredia, od septembra 1944 podpredseda povstaleckej SNR. Zakladate Demokratickej strany, jej prv predseda. Po vojne bol esko-slovenskm podpredsedom vldy za Demokratick stranu, poslanec NZ a SNR. V roku 1947 v svislosti s tzv. Obuchovou afrou bol nten rezignova z funkci. Po februrovom komunistickom pui v roku 1948 zaisten a odsden na 7 rokov vzenia. V roku 1953 prepusten z vzby a v roku 1964 ho rehabilitovali.

20 Atila ( ? - 453) - panovnk Hunov, ktor pustoili Eurpu v 5. storo. Pre svoju divokos a kru

tos ho kresansk folklr nazval bi Bo". 21

Je to bsnik Vclav Ren (1911 - 1973), s ktorm A. Mach zrejme udriaval kontakt po nvrate z vzenia. Medzi psomnosami, ktor ukradla tB, sa nachdza parte V. Rena z roku 1973 s poznmkou o zaslan kondolencie. - kk 2 2

Poznmka pod rukopisom: schdzky so enou". - Nie je jasn svis: Mono ide o stretnutia s manelkou v zubnej ambulancii, ktor zariadil prokurtor Feje. (Bliie pozri Letz, R.: Justcia - slka komunistickej moci. In: truktry moci na Slovensku. Ed. J. Peek a R. Letz. Vydavatestvo M. Vaka : Preov 2004, s. 395.) - kk

Vetko bolo v pohybe, biskupi a ministri, udci a boevici, katolci a luterni a idia, Slovci i esi, kulaci i proletri vetkch naich krajn sme sa spojili a prizerali, a priiel bachar, vynadal, rozhdzal dobyt a nedobyt pozcie a zase sme sa dali do driapania peria. Aspo dvoma-troma vetami som si zaznail men, zitky, dialgy dvoch svetov v jednej cele, aby nezanikli tieto neopakovaten chvle. Raz sa zdu niektormu reisrovi, scenristovi alebo i mne do kurzvky. Lene slov divzia", delostrelectvo" - to boli hotov ibenice, bolo mdrejie roztrha ich, splchnu a nenii si nervy.

No u samotn zpis mena, udalosti alebo zitku urobil dobr slubu pamti. Aj veci menieho vznamu, ke som o nich psal, zachovali sa ako v archve, staila otzka, dotyk a oil mi lovek, oili jeho slov, udalosti, ete i nlada, chvle spred desaro s celm koloritom miesta i asu.

U dvadsa i vye dvadsa rokov je to, o priiel do Leopoldova podpredseda esko-slovenskej vldy Ursny. Pamtm sa na prv stretnutie. Sedeli sme pod lipou, pred oetrovou. Ptal som sa a odpovedal.

Neskorie som si overoval demokratov komunistami a naopak. Konfrontoval som, porovnval s tm, o som vedel ete ako minister a o som sa dozvedel za sdu od svedkov, zo sdov a o vo vzen.

Po slovenskch demokratoch prichdzali Beneovi23 nrodn socialisti, socilni demokrati, lidci-rmkovci, socilnodemokratick ministri, Biela lgia, zpadn dstojnci, poslanci, diplomati, zpadn generli, temer sasne s nimi biskupi, opti, prelti, provincili, najprv katolcki kazi ako vatiknski pini", o niekoko mesiacov po nich prili idovsk sionisti ako pini Izraela, pomaly prichdzali evanjelick kazi a zaali sa trsi i komunistick prominenti.

V rokoch 1952 - 1953 sme u boli naozaj vyberan spolonos, najm v samovzbe, ktor mala spoiatku priliehav pomenovanie mlyn". Za prernch pomerov v roku 1952 si vyslila meno ete priliehavejie - likvidan".

Bachari-velitelia si obbili dva mi do cely mojich bvalch najvch protivnkov. Mono to nerobili z vlastnej iniciatvy, ale z prkazu. Neviem, o chceli dosiahnu, no i bol zmer tak alebo onak, mne bolo vtan pohovori si s politickmi odporcami tm viac, e niektor z nich boli moji osobn priatelia. Predseda esko-slovenskej vldy a za Protektortu predseda eskej vldy Beran, predseda vldy a slvny legionrsky generl Syrov, predseda

23 Edvard Bene (1884 - 1948) - esk politik a ttnik. Jeden z trojice Masaryk - tefnik

- Bene, ktor stla na ele esko-slovenskho zahraninho odboja poas prvej svetovej vojny. Minister zahraniia v rokoch 1918 - 1935 a potom prezident -SR (1935 - 1938). V oktbri 1938 sa vzdal prezidentskho radu a odiiel do zahraniia, kde sa v jeseni 1939 ustanovil za vodcu zahraninho odboja. Dosiahol uznanie od spojeneckch vemoc, zruenie Mnchovskej zmluvy a obnovenie -SR, ktorej bol op prezidentom. Jeho domca politika bola silne centralistick a protislovensk a jeho zahranin politika bola orientovan na Sovietsky zvz s katastroflnymi nsledkami. V jni 1948 abdikoval druhkrt a oskoro zomrel.

protektortnej vldy Krej, Beneov minister spravodlivosti Drtina, politick prominenti, ktor len zzrakom zostali na ive z procesov Horkov24 a spol., Slnsk a spol.,25 Hejda, Nestval,25 Lbl, Hajd,27 London -.2 S

Znova lovek bez sla Vrtil som sa a zanam znova... Um sa chodi sm, um sa prechdza na druh stranu ulice ako diea.

Mono, e nie a tak ako diea, lebo som si vedom vetkch zkernost vekomesta rozbehnutho sta sa svetovm. Navykm si nezdravi kad uniformu, nema ruky stle vzadu. Um sa sm si otvra a sm aj zatvra dvere. Bojm sa, e ma nechpete!

Viete, o znamen otvori a zatvori si dvere, ako mi va? Viete, o to je, vyjs na ulicu len tak, e sa mi prve zachcelo, alebo nevyjs, ke sa mi nechce? To je ohromn vec! Zzrak! Sloboda? Tie dvere.

Idem si cestou - necestou, kde sa mi zaiada, a nikto za mnou nejde. Sedm doma so enou, s demi a netpnem, e u len p mint, e u ani len tri a koniec, zasa aka pol roka.

aka, stle aka. Bude prechdzka? Zasa nebud ma asu, vdy maj plno roboty a ni nerobia, je ich ako maku a nikdy ich nie je dos. Vera nebola prechdzka. Nevystane i dnes? A o je to za prechdzka?! Na dvore pod dozorom bacharov, niekedy aj psov, pod dostrelom vee alebo ve, za stleho pokrikovania, vyhrania, v obave, e sa u-u skon a skutone: koniec! Zase ukradli najmenej desa mint. A mono ani neukradli, ale ja

24 Milada Horkov (1901 - 1950) - prvnika, politika. Poslankya za esko-slovensk n-

rodno-socialistick stranu. Politicky inn od roku 1926. Pre ileglnu innos uvznen v Terezine (1940 - 1945). Po vojne zvolen za poslankyu. Tvrdo a neprosne odhaovala totalitn rty a praktiky KS. V roku 1949 bola zatknut a v roku 1950 sden za velezradu spolu s almi 12 spolonkmi (medzi nimi bol spisovate Zvi Kalandra, univ. profesor Zdenk Peka, poslankya Fra Zemnov a al). Popraven 27. jna 1950. 25

O R. Slnskom pozri poznmku vyie. Spoluobalovanmi v tomto procese boli: Vladimr Clementis (popraven), Otto Fischl (1902 - 1952, popraven), Josef Frank (1909 - 1952, popraven), Ludvk Frejka (1904 - 1952, popraven), Bedich Geminder (1901 - 1952, popraven), Vavro Hajd (1913 - 1978, doivotie), Even LobI (1907 - 1987, doivotie), Artur London (1915 - 1986, doivotie), Rudolf Margolius (1913 - 1952, popraven), Bedich Reicin (1911 - 1952, popraven), Andr Simone (1895 - 1952, popraven), Otto ling (1912 - 1952, popraven), Karel vb (1904 - 1952, popraven). Jedensti z odsdench boli idia. 26

Nrodohospodr, novinr, spisovate Ji Hejda (1895 - 1985) a prvnik a nrodno-socialis-tick politik Josef Nestval (1900 - 1976) boli spoluobalovanmi v procese Horkov a spol. Obaja boli odsden na doivotie. Hejda bol amnestovan v roku 1962 a Nestvala v roku 1963 podmienene prepustili z vzenia. Plne rehabilitovan bol a v roku 1990. 27

Eugen Lobl, Vavro Hajd (zstupca ministra zahraniia) a Artur London boli spoluobalovan v procese s R. Slnskm. 28

Tu sa rozbehnut svisl 7-stranov rukopis, opravovan a dopan, kon pomlkou. - kk

vchdzam roztrpen do svojej cely. Stojm s iapkou v ruke v pozore, km zvonka nezatvoria ak oceov dvere.

Tak de o de. Id mesiace, roky. U desa, ptns, u dvadsa rokov, u vye a nevid

konca. M ich by padvadsa, ale kto ho tam vie? Ete nedvno mali pripraven sd i svedkov - pre marenie elu trestu". Po dvadsiatich rokoch mi dali na vedomie, e som sa nepolepil, e ete nie som prevychovan.29

Priiel janur 1968. Za mesiac je rozhodnut: Z Valdc do Leopoldova a Leopoldov je pred

sa len trochu lepie peklo ne Valdice, kedysi za starho Rakska povestn Kartouzy.

V marci som u v Leopoldove a v mji, 9. mja, najkrajieho mjho mja, sa na prav poludnie otvra vek brna Leopoldovskej pevnosti. Vychdzam ou, ruky mm von, bez eliez, plne von, iba klobk v nich a kabt, vlastn klobk, vlastn kabt, cel som vlastn, svoj a pn", tak ma oslovuj u od rna, znova lovek bez sla. Kufor mi dr redaktor dobrho mena

30 a dobr s dnes vetci udia okolo ma, cel svet je dobr!

I ke mi rozum nepripal, e sa doijem slobody, jednako som neraz snval o tejto chvli.

Bude ma aka ena a deti. Neakali. Vetko vylo in a mojou vinou. Napsal som, e 14. mja mm riadnu polron nvtevu, akm, prte. Nu chystali sa na nvtevu a teraz ma neakali.

A predsa, akho milho, radostnho uvtania sa mi dostalo. Vykrom z brny a pred ou ak cel rko det, ien. Cignky a Cignat. Krsne, vesel, roztatren. Ako za kadej amnestie, i teraz akali svojich muov, otcov a bratov. Nedokali sa, dnes bola amnestia len pre politickch. Vylo

29 O vylen z amnestie v roku 1962 sa uzniesol Krajsk sd v Bratislave, predseda Ervn Po-

lakovi, 9. augusta 1962. V uznesen z neverejnho zasadnutia je prekrten dokonca rozsudok Nrodnho sdu. V spise NS k tejto veci s listy A. Mcha z toho roku, kde uvdza, e je u vo vzen 18 rokov a odvolva sa. V roku 1966 si podal iados o podmienen prepustenie. Rozhodoval Okresn sd Jin vo vznici Valdice. V pozad zamietnutia - poda podania v rodine, ke bol ete vo vzen - bola otzka, ktor sdu zaslala SNR: Pred Nrodnm sdom sa vyjadril, e 14. marec bol najastnejm dom mjho ivota", i na tom trv. A. Mach odpovedal, e no. Na zklade tejto skutonosti sd kontatoval, e sa nepolepil. Tto skutonos nie je sce v uznesen, ale shlas s poznmkou, e bol neprevychovan". Vo veci som poiadal Okresn sd v Jine, i tam takto prpis nie je. Poslali mi kpiu dokladov, ktor mali, ale stanovisko SNR tam nemaj. Zrejme dali pokyn stne. Verdikt okresnho sdu v Jine z 25. mja 1966 sa nachdza v SNA vo fonde Tiso-Mach-Duransk. - kk 3 0

Bol to Gavril Gryzlov, redaktor denka Smena. G. Gryzlov ( 1 9 2 8 - 1978)-novinr, publicista, prekladate. V redakcii Smeny pracoval v rokoch 1948 - 1950 a op v 1955 - 1970. Psal przu reportneho typu. Jeho prv knihy s pln triednej nenvisti a ideologizujceho spracovania obaloby politickch procesov (Gardistick inferno, 1958; Stretnutia s vrahom, 1960). tudoval na frantiknskom gymnziu v Malackch, ale mlokto tak ublil frantiknom a rehonkom ako on. Po v roku 1968 iastone vytriezvel zo svojho boevickho opojenia. Posmrtne vyiel zbornk jeho report Pro nobis (1999).

ns z Leopoldova asi pdesiat. Ani jeden Cig. No hurhaj bol nramn, Cignky ete nevedeli, e prili mrne.

Sadm do auta ako do sna. Pn redaktor stle usmiaty, vidm, tuduje ma, chcel by vedie, pozna city loveka, ktor po 23-ronom vzen vychdza na slobodu.

Ak me ma mylienky? Ako sa cti v prvch svojich slobodnch mintach? I ja sm tudujem seba. Dvam si otzky, tak prost, obyajn.

Je to mon? Boe mj, je to mon? Som po krky v radosti, a metafyzickej, lebo ako smtok i ona me by a tak, e ju neodmer. Od radosti puklo srdce zajacovi, ke ho vypustili...

Obzerm sa za seba, no, nikto. Dvam sa na vysok ance pevnosti, na masvnu brnu. Nad ou dve zstavy, jedna je naa, slovensk, veselo sa kpe v mjovom slnku. Redaktor natartoval, vozidlo sa rozbeholo, nesie ns za tichho huania stroja, sme len dvaja civili, za nami nikto nesed, na zadnom sedadle mj rozsudok, m 140 i 150 strn. Dali mi ho pri vstupe, u som nechcel otvra kufor, pohodil som ho na sedadlo, teraz tam poskakuje. Zapovan do motora pomaly sa upokojujem, v tom dve dievat prebehvaj pred nami, u sleny a v koeliach.

- Ke sa tie spamtaj, e s v koeliach... - Ve to nie s koele. Minisukne. Neverm. Minisukne som videl v obrzkovch asopisoch, tie maj in

formu, ps a tak, ale to s koele. Teraz u viem, e redaktor mal pravdu. In dobr znamenie, myslm si, dupovan astie, keby tak prebehli dve maky - smejeme sa.

Vetko sa vo mne usmieva... Auto let, oi nestaia vidie. Ak in svet sa im otvra? Veci maj in

dimenzie. Ale aj oi sam s in, aksi smdn, dychtiv. A s pln oakvania.

Trnava, cel vynoven. Sasne vidm i t star, stle rozkopan, zapren, ale tak mil. A seba v nej ako teolga, neskorie ako redaktora, ako ministra. Tam renil Hlinka,31 som s Tisom32 na doinkch, tu na nmest bola bitka ete za Hlinku,33 tu pred radnicou som sa zastavil v tyridsiatom

31 Andrej Hlinka (1864 - 1938) - kaz, nrodn budite, slovensk politik. Cel jeho dospe

l ivot sa niesol v znamen hesla Za Boha a nrod! Ako kaz chcel pomha udu, aby ho povzniesol nielen duchovne, ale aj nrodne, socilne a hospodrsky. Bol spoluzakladateom Slovenskej udovej strany v roku 1905 a jej obnoviteom a predsedom v roku 1918. Pre svoj nekompromisn boj proti neilivcom a utlateom nroda bol vzom maarskch i eskch alrov. V C-SR presadzoval autonmiu Slovenska, aby Slovk bol pnom vo svojom dome". Zomrel sedem tdov pred vyhlsenm autonmie. Slovensk republika rokov 1939 - 1945 bola ovocm Hlinkovho politickho boja. 32

Jozef Tiso (1887 - 1947) - kaz, slovensk politik a ttnik. Prezident prvej Slovenskej republiky. Po Hlinkov najvraznejia osobnos udoveckho hnutia. V roku 1945 odiiel do emigrcie. Ameriania ho vak vydali esko-slovenskm radom. V roku 1947 ho Nrodn sd odsdil na trest smrti obesenm. Popravili ho 18. aprla 1947. 3 3

Narka na zhromadenie, ktor rozohnali socilni demokrati 28. marca 1921, pri om bolo

piatom, mal som prejav o frontovom Liptovskom Sv. Mikuli34. Na kadom kroku na st spomienok.

Vyjdem z domu a vetky aut, autobusy, motocykle, vetko, o sa hbe, rti sa proti mne. Musm by poriadne aktvny, aby som sa nedostal pod koles. Prejs na druh stranu ulice? Dnes a v meste, ktor sa rozbehlo sta sa svetovm vekomestom? Uvte, temer tvrstoroie vod vs vade dozorca, neskorie bachar. Ani dvere si nezatvrate sm. Nemte a poda predpisu nesmiete ma svoju vu. Mte iba povinnosti, ktor niekedy nazvaj prvami: plni normu, zdravi kad uniformu a najlepie zdravi kad roh, lebo neviete, i za nm nestoj nejak velite. Pri kadom otvoren dvier postavi sa do pozoru, hlsi slo a stav a e nemte nijak sanosti alebo iadosti. Obas sa i tak dostanete do korekcie - no ete vdy je ahie dosta sa do korekcie, ako prejs na druh stranu ulice. Ale ak krsa je v takomto dobrodrustve, koko radosti d odvaha, ke ste sa u rozhodli, preli a zostali naive.

* * *

Vm (vetkm) ani na um neprde zaudova sa nad tm, e vidte loveka sedie povedzme v krme, kaviarni, hoci dvere m otvoren. Pre ma je tak pohad predmetom ndhernej meditcie o slobodnej vli a jej zhadch.

Pomery s u trochu normlne a v normlnych pomeroch je obyajn lovek suvernom. Ke som bol ministrom alebo vzom - v jadre v tom nebol vek rozdiel - musel som si dva pozor na kad slovo, na kad roh", na kad krok. A boechr znepi sa bacharovi alebo nrodu. Teraz mi ni tak nehroz. Som ako diea, teda som lovek a vravm obyajn, teda suvernny - ako diea v rodine.

Vera som bol prv raz, skoro rno, sm v meste. Sm, plne sm. Zaiel som si k Dunaju a bolo mi... e som musel do kostola. Bol prv piatok mesiaca. V kostole mlad udia. Viac ako bvalo. Chuligni na vzor. Dlh vlasy, indinky a tak. Myslel som si, e zabldili alebo prili zo zvedavosti. Ale oni id k oltru, kakn si, modlia sa akosi civilne, radostne, slobodne - bez funebrckeho tlu. V tchto chlapcoch a dievatch niet farizejstva ani zamak. Zana sa svt oma. Kaz je oltru chrbtom a tvrou k nm. Prekvapen sa dvam. Cel svet sa prevrtil, myslm si. Aleje to dobr prevrat. Pomaly si navykm, kaz je Bo zstupca a sasne jeden z ns. Modlitby, spevy - vetko po slovensky, u viem, e Nemcom po nemecky, Maarom po maarsky a tak i v Afrike i na celom svete kad je doma vo svojom kostole. Chuligni" vychdzaj, s vesel, nijak prevrten oi, - i to je prevrat - smtok slabch hrienikov", kraj tak trochu nmorncky alebo

viacero ud ranench a jeden z nich (tefan Miku z Ratkoviec) zranen smrtene. (Pozri: Si-dor, K.: Andrej Hlinka 1864 - 1926. Bratislava 1934, s. 467.) 14

Pozri poznmku . 5.

indinsky, trochu ako nezbedn deti, i ke maj mlad tvre zarasten ani starci Starho zkona.

Poberm sa i ja za nimi. Sadm do autobusu spolu s nimi. Chcem vychutna do dna rados z tohto mjho objavu. Ale o som v autobuse poul, nebolo mi prli po chuti. No vetko na svete je zloit. Hovorili ako na divokom zpade a z ich re som videl, e i mravy maj z divokho zpadu, z dungl, bol v tom vetkom nik do dungle. Tak sa mi marilo. Dnes u viem, e moje mar vo bolo presn videnie skutonosti. In ni na tom. Ve zkony a mravy divokho zpadu alebo dungle s bez farizejstva, s oslavou munch cnost a odvahy zasta sa slabieho i zsady, nu chvla Bohu.

In zitok z autobusu. Sm si beriem lstok a som naden zo statonosti ud. Bij sa, aby ne

cestovali zadarmo. Autobus je preplnen, i keby priiel kontrolr, neme by ani rei o kontrole. A predsa z druhho konca ide z ruky do ruky koruna po lstok a ten putuje zas od pokladniky cez cel autobus na sam koniec. Pomaly sa autobus uvouje. Sedm. Zamam sa... Ruky na sebe v lone, ako by som ich mal poviazan. Vdy, ke ma viezli, eskortovali... Zasa zastvka, dvere sa otvraj, moja stanica je ete aleko. Nebolo ete treba vystpi a vystpil som. Nikto mi nezakzal, nikto nezareval, nikde nijak samopal, nijak pes. Autobus ide svojou cestou a ja svojou necestou. Idem si, kade sa mi len chce. Nikoho nemusm zdravi, nikto nekra za mnou. Ndhera. A pozdravil som prvho loveka, s ctou a vane. Myslel si zrejme, e som si ho s niekm zmlil. Nie, nepomlil som sa. Pozdravil som astne a vane, lebo som ho nemusel pozdravi. Pozdravil som v om vetkch ud, cel obyajn svet a jeho suverna - obyajnho loveka.

Poviete mono s smevom olympskch bohov: Mystika!" Nu prosm. Ale bez nej, bez takchto zitkov by som bol omnoho chudobnej. Mono by som u ani nebol. In mali stle mylienky ako sa zmmi, najm t obyajne socialistick, i nrodne socialistick realisti, uen a siln, o sa zaobili bez viery, bez Boha. I ke mi neskorie po nvrate do Leopoldova dokazovali, e si nezfali, cel ich konanie svedilo proti nim. Nakoniec sa sami usvedili.

Chcel by som o tchto veciach napsa, oivi rozhovory so slvnymi nevercami, s boevikmi, ktor vyli z mdy a boli zaraden do npravnch zariaden. Neskr, ke ich pustili von, vrtili sa znova do mdy, aby sa nakoniec dostali jeden druhmu do vlasov. Ale to u nie je moja vec. Je to zleitos olympskch bohov, nech sa im vysmej smiechom Homrovm.35

35 Homr (2. pol. 8. stor. pred Kr.) - starogrcky bsnik, autor klasickch epickch skladieb Ilias

a Oddysea.

Na ceste z mtveho domu Len tie otzky a tie pohady! Ale najm otzky. Akoby t, o sa ptaj,

akoby oni prili z inho sveta a nie ja. - Ako to vlastne bolo? Z dontenia alebo z vlastnej vle? Alebo zo stra

chu? Nebolo inho vchodiska? Vyuvali ste cudzie plny na svoje zmery, alebo tamt vyuvali vs na svoje ciele?

- Ve hej, bolo dobre, bolo vetkho. Nikde tak nebolo, kad uzn. Vade okolo bola bieda, popravy, teror - a u ns? Nech neprdu tie augustov udalosti. Ozaj? Museli prs? Kad je presveden, e ste vedeli. Museli ste vedie, ve kto nevedel, a nechali ste?!

Odpoviem na prv, druh i tretiu otzku, dostanem alch desa. Ale na niektor, prve na tie podstatn, neviem odpoveda, vravm, akoby prichdzali z akhosi neznmeho sveta, z metasveta, kde mylienky maj in logiku a slov in vznam. Prelom si ich, ale i tak si s nimi neviem poradi.

- Museli ste? Dontili vs, aby ste zostali naive a aby vs neroztrhali na tri kusy?

- Bolo v naom zujme, aby sme si tu ili dobre? A u ke sme si ili dobre, nebolo naou estnou povinnosou podnikn vetko, aby bolo in?

- no, no, ono by to aj bez naej zsluhy bolo prilo, ale nie je krajie, e sme si to zaslili, urchlili a najm napravili pred svetom hanbu, e sme sa mali dobre, nedali sa obsadi Maarmi a dovolili sme si tak neslchan vec? Ke u vetko bolo straten nie naou vinou, my sme nezfali, alebo povedzme, my sme sa odvili neumrie, nezahyn!?"

Nie, nedali mi otzku, tak ako ju tu tylizujem. Ale ja nemem ani len vyslovi, neviem napsa tak veci, ktor sa tu u vye dvadsa rokov hovoria, pu, uia. Ve hrei sa hreilo aj predtm, luhalo sa, klamalo sa aj predtm, ale kad vedel, e ide o lo. No tu ju dlh roky prijmali, ako sa prijma vzduch alebo voda. Pili, jedli, dchali ju, a ani o tom nevedeli.

Ak si v Afrike prstotiscov kme, alebo nrod, ktorho vina nevie ta ani psa, vyhlsi samostatnos za pomoci nejakej vemoci, vetko je v poriadku. Nikto nehovor o diktte. Nrodku je prpadne ete horie, ne mu bolo pod rukou kapitalistickho a imperialistickho otrokra, no vyhlsil si svoj samostatn tt, lebo m na to prvo, aby si il normlne ako pn svojho bohatstva, i svojej biedy. V poriadku - jeho vec!

I ke je jeho samostatnos obmedzen mierou svojej vekosti a i malosti, ako je, ostatne, kad in na tomto oraz menom svete obmedzen, nikto mu ju nedva do vodzoviek, nevyma pejoratva alebo prdavn men, ktor sa musia ui deti u v prvej triede elementrky a ktor musia profesori predna na univerzite a ktor sa boj nevyslovi kad vern vlastenec, ak nechce ma neprjemnosti a nechce sa dosta do svetla faistu, burozneho nacionalistu i aspo praviiarskeho oportunistu.

Mus veri a hlsa, e cel nrod sa postavil proti ttu, ktor niesol jeho meno, e tm si oistil svoju es a dostal sa do radu slobodnch nrodov.

ako tu nepsa satiru, ale aj ju nepem nielen preto, e nemm talent. Nemm prosto primeranho slova. U tu, na zaiatku vidm, ak mi bude bieda so slovami a pojmami. Vystaia mi ete tak na kurzvku, ktor nebva nron, no svojm spsobom povie vetko, niekedy a viac ne treba. Ak sa teda dm do dejn, bud to dejiny v kurzvke.

No ete sa neodvaujem do vnej, o len trochu disciplinovanej roboty, ani len kurzvkou. Ete som prli iv, akoby stle na ceste z mtveho domu a isto viete, e iadna cesta nebva tak iv, ako ke idete z vzenia. Som pod arom, osi ako oaren ptnik". Kad nov de, kad nov noc, veer i rno, je (prv rno sveta, na kadom kroku) ako prv noc, ako prv rno.

o ma tu nebolo, svet sa zmenil Svet omladol, je o dobrch dvadsa rokov mlad, ako bol pred tvrstoro

m, i Bratislava omladla. Rozrstla sa a omladla. Je tak trochu ako neporiadny, rozstrapaten chulign, ale iba na prv pohad tu odtia z perifrie, kde sme kedysi lietali na kooch, kde sa husri uili atakova a peiaci vazi. Teraz s tu sdlisk", ulice pomenovan po znmych, s ktormi som sa cel ivot bil a potom som s nimi sedel. Prv art, o som poul ako slobodn lovek, bol prve o tchto uliciach a ich pomenovan.

Nov ulica mala dosta meno. Ak? Navrhli. A preo prve jeho meno? - Ani sme ho neobesili, ani nezatvorili, ani za zradcu nevyhlsili. Preo

by sme mu nemali dva ulicu? To sme ili prve ulicou Smidkeho,36 zabldili do ulice Ivana Horvtha,

s ktorm som bol v jednej cele v Ruzyni a to z omylu, potom v Leopoldove u nie z omylu. Nakoniec sme nali hadan ulicu, ktorej meno nenapem, lebo by mi pokazila art, a prve na tejto ulici bva moja rodina.37 Redaktor dobrho mena, ktor ma priviedol z Leopoldova, o nej nevedel a bol prekvapen, e i tak je, a trvalo nm dobr chvu, km smej nali. Pravda, rodina nebola doma. akala ma tok roky a prve v de, ke som sa konene vyslobodil, nenaiel som ju zrejme preto, lebo tm sa dostva

36 Karol Smidke (1897 - 1952) - komunistick agittor a politik esko-sliezskeho pvodu. Od

roku 1919 psobil na Slovensku ako strancky a odborrsky pracovnk. V roku 1939 utiekol do Sovietskeho zvzu, ale v jni 1943 sa tajne vrtil na Slovensko. V auguste 1944 zabezpeoval doruenie atloovho memoranda do ZSSR. Spolupredseda povstaleckej SNR v Banskej Bystrici. Po vojne predseda Zvzu slovenskch partiznov, podpredseda KSS, poslanec a predseda Zboru poverenkov. V roku 1950 obvinen z burozneho nacionalizmu a pozbaven funkci. 3 7

Bola to Sndorova ulica, pomenovan po Elovi ndorovi, ideologickom protivnkovi A. Mcha.

prchodu z vzenia viac dramatickosti, naptia a ostatnch vec, ktor m pero tak rado.

Teraz si chodm tmito bonmi ulicami a um sa i, chodi sm alebo so enou, o je ete vie dobrodrustvo. Navykm si nezdravi kad uniformu a kad civiln osobu. Predpis toti kzal zdravi i neznmeho ci-vila; ve to mohol by prokurtor alebo i sm minister vntra alebo niektor z jeho zstupcov, ktor stl na ele sprvy npravnch zariaden. Mne sa prihodilo, e som raz prve takho initea nepozdravil a len-len e nebola z veci korekcia.

Ak to ndhern vec by nepoznanm obyajnm lovekom, neby udalosou, ani minulosou, ani vzom. Neviem, o je horie, hoci mm v tej veci nejak sksenosti.

Kupujem si noviny. Ak obyajn nani veta o veci, ktor nestoj za re a o vetko sa v nej skrva pre loveka, ktor si u triadvadsa rokov nekupoval noviny v novinovom stnku! Pre loveka, ktorho povolanm a osudom boli noviny, ktor ich sm robil", denne napsal svoju kurzvku alebo vodnk a nevedel sa s novinami rozli ani vtedy, ke vymenil novinrsku stoliku za ministersk kreslo, ktor neraz o polnoci, ke u doma vetko stchlo, iiel si da iernu kvu, chytil telefn a nadiktoval, o mal na srdci.

Mal by som tu da do ztvorky, e rno ho mal neraz ak trafi pri tan vlastnho lnku. Aj som povedal, ak ma raz njdete mtveho, nevyetrujte, nebol to nijak atentt, to ma porazilo, ke som tal vlastn lnok vo svojich vlastnch novinch.

A potom cel dni, mesiace a roky bez novn. Viete, ak zatvoria obuvnka a daj ho do vzenskej obuvnckej dielne, stolra do stolrskej, prosm, i to je kr, ale... nao vysvetova. Pravda, nemu dovoli novinrovi psa do novn, hoci kedysi aj to bolo mon. Mne sa z vzenia darilo redigova Ro-dobranu38 a preka svojej strane, aby vstpila do vldy.

- Prosm Kultrny, Smenu a Literrky, hovorm slene v stnku akoby ni, akoby to bola obyajn vec, ako kad in, dverne a samozrejme. Ptam nie Kultrny ivot, ale len Kultrny, len Literrky. Platm, ruka sa mi ne-trasie, pozorujem ud. Nikto nebad, e mm problm s peniazmi. Ete ich nepoznm dos dobre. Podarilo sa. Sadnem si na laviku a tam. Na lavike u sedeli dvaja postar pni v hlbokom dikurze o zradcoch. Spomnali men a bolo mi dobre. Akoby ma ani nebolo. o me by krajie?

Ani na um im neprde prehodi re na poasie, nadvaj alej. Znelo to ako hymna. Po chvli i ja som bol v tom. Nehovoril som, to nie, ale uznval som, poval, bol som obecenstvom dvoch nadench a treba uzna, skvelch renkov. Dokazovali, o nebolo treba dokazova. Tak renci maj vdy ancu na spech. O ich rei by som rd napsal meniu knihu, o tom, ak radostn s asy, ke noviny a udia, ete i ministri hovoria jednou re-

38 Mesank Rodobrana vychdzal v rokoch 1926 - 1929. (O Machovej innosti v asopise Ro-

dobrana pozri: VNUK, F.: C. d., s. 43 - 50.)

ou, hovoria, o kad cti a kad vie, teda vlastne zbytonosti, opakuj slov tak obyajn, ako je dobr de, ale i s plnie, vznamnejie slov ako tie vene opakovan v pozdrave alebo v Oteni?

S dkazom, e sa vetko obracia na dobr, e ert zadriemal. On zaspa nikdy nezasp, ani by nebolo zaujmav i, keby navdy zaspal. S km by sme sa potom pasovali?

No rados si vydchnu, pova, ako rastie trva, ako vm v ilch pulzuj dejiny, ako sa udia stvaj nrodom a nrody udstvom.

Prve do takchto dn som priiel z tamtoho sveta. I keby netrvali dlho, sta, e prili a boli prijat celm srdcom obyajnho loveka, vetkch ud, okrem zkonitej vnimky, ktor je potrebn, aby sme nezabudli na driema-jceho erta v ns alebo medzi nami. Nech trvaj len dva roky, rok. Sta. S ako predvoj armdy, ktor je ete za horami, armdy zo sveta viery, o prena tie prsloven hory.

S to krsne asy, ke i ministri hovoria jednou reou, rovnakou a iba to, o kad u beztak vie, ale o prve preto treba opakova ako opakujeme denn pozdrav, denn elanie dobrho zdravia alebo slov dennej modlitby.

S to krsne asy, ke i ministri mu hovori ako obyajn udia, poveda pravdu bez obv, e bude z toho vldna krza, alebo e tm bude ohrozen mier, na obranu ktorho prde demar, i naozajstn mar.

Pomaly sa poberm. Narovnan a astn. Jednu ruku vo vrecku. Nepatr sa to, ale chce sa mi vychutna i tak, o sa nepatr. Ostatne ide o kapsu na kabte a to je dovolen i fom protokolu. Kram krokom loveka bez sla, nestren, neokrikovan. Obzerm sa a je mi ako v krsnom sne; bez strnych ve s guometmi, o s stle namieren do ostreovanho psma, bez koridorov, v ktorch vria, eria zuby alebo zavjaj, pravda len za noc, policajn vliaci. Kde s drty? Vidm matersk klku ohraden drtom, peknm, zafarbenm milou farbou. loveku sa nechce veri, e drty mu by tak mil. Hej, nie s ostnat!

Ak divn postrehy, ak divn mylienky. Vidie, e i ke tie ostnat u nemm v oiach, s kdesi hlbie, zarezali sa a treba ich u raz vytrhn.

Zamyslen ako filozof prichdzam domov. Ani som nezbadal, e ruky mm vzadu a oi mi havo behaj, aby som nevynechal nejak pozdrav. Posledn asy u ani nebolo treba dva tak pozor, jednako zvyk je druh ntura. ena sa skmavo dva a pristrja stl. Porcelnov taniere, dva na sebe, vidliky, n. asn, ndhern!

...Nene hladkm tie prbory oami, dotkam sa ich opatrne, aby ena nezbadala, e som sa zatlal, e si neverm a presvedujem sa, nie, nesnva sa mi.39

Nech som bsnik, dm sa do dityrambu40 - na biely stl, na porcelnov

39 Do svislho textu je tu vloen spomienka na Machovo stolovanie v rodine G. Gryzlova,

ktor ho v roku 1968 priviezol z leopoldovskej vznice do Bratislavy: Prv chva za bielym stolom. Lyiky, vidliky, striebro, biele tanieriky. Taniere z porcelnu! A dva na sebe! Krytl

taniere, na vidliky, na lky, najm na lky s iernou kvou. o za rozko m ivot, ak vie by. - No, ako ivot!

Sedme bez slova dobr chvku, netreba sa ponha. Netpnem, e u len desa mint, e u ostva iba p mint eninch na hodinkch.

Ja som hodinky, prirodzene, nemval. To iba kancelrski mukli. My izolovan sme nesmeli ma hodinky. Teraz hodinky mm. akali ma triadvadsa rokov, ale nepotrebujem ich. Nemusm sa na ne dva s obavou, e je koniec hodinovej nvtevy. A potom zasa aka pol roka.

aka, stle aka. Bude prechdzka? Ovaj zl neistoty. Mali by hodinov, ale vdy nm z nich nieo ukradli. A vera vbec ne

bola. Predverom bola sotva polhodinov. Bude dnes? Bachari zasa nebud ma as...

Temer z kadej prechdzky som prichdzal do cely s pocitom, e ma zase ukrtili najmenej o tvr hodinky. Bola tak krtka a mono ju ani neukradli, no ja vchdzam do cely roztrpen, mm o robi, aby som sa nezaal strca v nejakej tej svojej priepasti. Humor, humor, hovorm si a stojm s apicou v pravej ruke, v pozore, obrten k akm eleznm dverm, km ich k-iar nezaplet. K sa obrti raz i druh raz. Zase sm. Rchlo pr drepov alebo si zanti, alebo sa umy studenou vodou a da sa do roboty. Bvalo i tak, e jej nebolo po cel roky. V Ruzyni som bol dohromady p rokov a len raz mi dali prcu na tri dni, i z toho bolo zle.

Najaie boli roky bez prce. Cel de sm vo svojej samotke. Prv dva roky i bez prechdzky, bez novn a knihy nm dvali ako z trestu. Dychtivo, a s modlitbou som akal, e dostanem nejak obyajn, tak neodmenen literatru. Nedostal som. Za cel rok 1950 raz som dostal Merekovskho41 a raz Gonarova.42 Myslel som, e sa zmym od astia.

a kvet. I keby u ni neprilo! Krsna mlad ena, mil dievatko, mu zarasten ako zbojnk. Tieto brady m l a d c h - t o je nvrat, to je reakcia, mil, sympatick reakcia, myslm si, lebo v tejto chvli vetko je mil. Diea sa vypytuje, i pjdeme na ryby? Otec mal s na ryby s dcrkou, ale zaiel do Leopoldova a vylovil jednho z pdesiatich, o sa dostali z vody a teraz s naozaj ako ryba na suchu. Ete si neviem rady so sebou. as, ndheru celej udalosti vidm v oiach mladej eny. Dcrka ete nechpe, iba tu a tui je viac ako vedie, preto prina svoje dareky a jeden z nich mi dva. Dar z Talianska, od uda Zbka. Ale najvm, priam Bom darom, je cel tto chva, ako ju vidm v oiach mladch ud. Zachovm si ju. On Slovk ruskho mena a mono i ruskho rodu, ale ducha, no ducha, keby tr bol salezinom a boevik veriacim, takho by boli ducha. Ona eka s dokonalou sloveninou, myslm, e po esky u ani nevie. Stala sa Slovenkou a u ani neuvauje o tom, ako sa to stalo... - kk. 4 0

Klasick oslavn bse alebo skladba. 41

Dimitri S. Merekovskij (1866 - 1941) - rusk spisovate a prekladate grckych klasikov. Jeho bsnick i prozaick prce s preniknut nboenskm mysticizmom. Po revolcii odiiel do emigrcie, podobne ako desiatky inch ruskch spisovateov (Kuprin, Remizov, melov, Bunin) a intelektulov. 42

Ivan A. Gonarov (1812 - 1891) - rusk spisovate. Povolanm radnk. Autor viacerch literrnych diel, z ktorch najznmej je romn Oblomov (1869) a Obryv (1859, v slovenskom preklade znmy ako usf).

Ale teraz som doma pri iernej kve s najdrahm lovekom a meditujem nahlas o umen svtho Prokopa, ktor zapriahol erta a zoral cel echy. Prokop si dlho nevedel rady so svojm ertom. Pokal a pokal. Svt sa nahneval, zapriahol erta do pluhu a musel ora. Preto s echy tam, kde ich zoral ert, tak krsne a bohat. Raz svt, raz diablom posadnut preto, lebo ich zoral ert v slube svtho.

I ke nie som svt, prichodilo mi pasova sa s ertom po vetky tie ruzynsk a valdick roky. Leopoldov u nebol tak ak okrem jednho roka - 1952.

Najaia prca bola, ke nebolo prce. Vtedy bol v ert na koni a mali ste o robi, km ste ho nezhodili a nezapriahli.

Z obrany sa stala obrna alie reflexie nad minulosou Zas neviem, kde zaa. Mm za sebou asn dobrodrustvo - triadvad-

sa rokov vzenia - a zd sa mi, e sa zana nov. U sama cesta z vzenia bola hotovm dobrodrustvom, napnavm, vzruujcim a tak je kad nov de, kad noc, kad cesta do mesta alebo do hory. A ete stle je mi ako vo sne, akoby som cestoval z vzenia.

Tieto riadky bud podistm vemi neporiadne, neposlun. Ale psa musm, mm svoje roky a treba sa ponha. Nechcem robi mystiku zo svojho nvratu do ivota, ale prei toko napnavch romnov, toko odchodov zo ivota a nvratov z inho sveta a nenapsa o tom bolo by hriechom", ako hovoria moji priatelia i moji takzvan blni z druhej strany, teda vinnci, ktorch mme denne vo svojom Oteni.

o som sa vrtil, neprestvaj otzky: - Popravili prezidenta Tisu, popravili predsedu vldy Tuku, popravili to

ko alch, i vm podriadench a v tch asoch po vojne rozbrench, neistch, ni nebolo tak ist ako prve vaa poprava. omu, komu akova, e ste zostali naive? Novomesk, irok, komunisti? Hovor sa, e preto, lebo ste im zachrnili ivot; alebo e ste vedeli o prprave povstania, o robrovi, Ursnym, Huskovi, mali ste ich v rukch, mali ste sprvy a ni ste nerobili, ete ste ich vraj varovali. Tak oni? Alebo idia? Nesmejte sa, tu mm knihu, vyla v Amerike, napsal ju v lovek, zasvten, bval fredaktor Slovka, doktor filozofie, vzdelanec, vedci inite temer vetkch spolkov americkch Slovkov, slovom vny mu43 a pe, e vs zachrnili idia. Chrnili ste ich a oni zachrnili vs. Teda ako, komu, omu akova?

43 Bliie pozri Alexander Mach. In: PAUO, J., Tak sme sa poznali. (Predstavitelia Slovenskej

republiky v spomienkach.) Middletown : Slovk v Amerike, 1967, s. 206.

Usilujem sa odpoveda vne. - Novomesk nebol politickou vemocou, bol dobr bsnik, mj dobr

priate; ke ete vmi mj ideov nepriate, svedil dobre. Ostatne v mj prospech vyzneli vetky svedectv okrem dvoch svedkov, a t nezavili. O jednom vylo, e mal vypit, ke sa odohrvala udalos, o ktorej svedil, o druhom sa dokzalo, e pracoval pre Nemcov a chcel si urobi zsluhy krivm svedectvom. Zle sa to s nm skonilo. Svedectvo Novomeskho, prirodzene, prospelo, ale proces bol politick a vravm, Novomesk nebol nikdy politickou vemocou, nerozhodoval. irok44 a ostatn komunisti, ktorm som zachrnil ivot, nemali odvahu Novomeskho, neexponovali sa v mj prospech prve preto, e som im pomohol. O prprave toho, o neskorie nazvali povstanm, som vedel, a prve preto som ni nepodnikal, lebo som vedel. To neznamen, e som bol na strane Huska alebo robra.45 Vedeli sme o kadom kroku vedcich podzemrov" a nebolo problmom zaisti ich ete zavasu (ale nie predasne). Problm bol s vedenm armdy.

Vo chvli, ke sme ho najviac potrebovali, nemali sme ministra nrodnej obrany, a tak sa z obrany stala obrna. A pri sde sme sa dozvedeli podrobnosti o tom, preo sa nemohli plni nae rozkazy, preo mohol vznikn dojem, e vetko je v rozklade, e je v tom urit zmer.

Okrem malej skupiny dstojnkov, ktor boli v Beneovch slubch,

44 Viliam irok (1902 - 1971) - komunistick politik a ttnik. Aktvny v komunistickom

hnut od roku 1921. V rokoch 1923 - 1928 tajomnk Krajinskho vboru KS v Bratislave. V rokoch 1935 - 1938 tajomnk V KS. V roku 1938 sa stal vedcim tajomnkom celoslovenskho vedenia KS v Bratislave. V 1939 odiiel do zahraniia (Par, Moskva), odkia ho v roku 1941 vyslali na Slovensko. Vzpt po prchode bol odhalen, zatknut a vydan na vsluchy gestapu do Brna. Machovou zsluhou bol vyreklamovan nasp a uvznen v slovenskch vzniciach a do v roku 1945, ke sa tesne pred transportom politickch vzov z bra-tislavkej vznice do Mauthausenu zinscenoval jeho tek na slobodu. Mach asi nara na tieto skutonosti. Od augusta 1945 bol predsedom KSS. Po v roku 1945 bol lenom predsednctva V KSS a muom Prahy na Slovensku. Bol najprv podpredsedom (1945 - 1953), potom predsedom esko-slovenskej vldy (1953 - 1963) a sasne aj ministrom zahraniia (1950 - 1954). V roku 1963 bol pre nedostatky v stranckej prci" z funkci odvolan. 45

Vavro robr (1867 - 1950) - lekr, politik, ideolg echoslovakizmu. tdium medicny skonil v Prahe v roku 1898. Ideov vodca hlasistov, presadzujcich - v ostrej konfrontcii so slovenskm nrodnm hnutm v Uhorsku - ideolgiu echoslovakizmu. Po prevrate v roku 1918 urobil robr - ako ideologick prvrenec T. G. Masaryka a popredn predstavite etnickho echoslovakizmu na Slovensku - zvratn politick kariru. Bol organiztorom prvej poprevra-tovej slovenskej vldy v Skalici a neskr ministrom s plnou mocou pre sprvu Slovenska (1918 - 1920). V slade s centralistickou politikou Prahy 20. janura 1919 rozpustil SNR, nsledne ministrom v rznych vldach. V rokoch 1918 - 1925 poslanec, 1925 - 1935 sentor NZ za agrrnu stranu. Do politiky sa vrtil v septembri 1944 ako predseda povstaleckej Slovenskej nrodnej rady za tzv. obiansky blok a zakladate Demokratickej strany. V obnovenej udovodemokratickej -SR bol najprv estnm predsedom Demokratickej strany (v roku 1946, s cieom rozbi DS zaloil Stranu slobody). Ako Beneov ideologick prvrenec stal sa ministrom financi vo Fierlingrovej vlde (1945 - 1946). Po februrovom komunistickom pui v roku 1948 preiel do sluieb KS. Vo vlde K. Gottwalda a A. Zpotockho bol a do svojej smrti ministrom pre zjednotenie zkonov.

a ete menej skupiny komunistickch, udia drali pokope a boli by ahali za jeden povraz". Komu mohlo prs na um, e prve lovek prezidentovi, ako sa zdalo, najoddanej, pridal sa k druhej strane a poviazal tm seba i vldu i prezidenta?

Ni horie sa nemohlo sta. Bez ohadu na to, ak mal minister nrodnej obrany mysel (generl F. atlo46), ke poslal svojho kurira s ponukou na druh stranu frontu, zavinil, e cel armda i cel ttny apart sa stal akoby hluchm a slepm na cel tdne. Kad si vie predstavi, o znamen za vojny, ke hlavn velite prejde na druh stranu tak, e zostane na svojom mieste. Mete si predstavi, ako pln uznesenia vldy a rozkazy najvyieho velitea. Len tak sa mohlo sta, e prilo k najhoriemu. Dostali sme sa do poloenia plnho tragickch protireen, priam klasickch tragdi a kde-tu i komdi.

Star vny lovek, vysok ttny funkcionr, spisovate, ktor je pyn na svoju noblesnos47, v prtomnosti prezidenta vynad ministrovi nrodnej obrany (Si alebo zradca alebo hlupk!"), chyt ho pod krky a nech nezakro in minister, prde k bitke, ak nem pru. Hlavn velite sa neodvi vyjs na ulicu, prezident si ho vezme za hosa, d mu prstreie, aby bol v istote, potom ide odzbroji svoju vlastn armdu, hne nato uteie na druh stranu a t ho nechce. (Neskorie pred sdom dokazuje, e bol prezidentovm vzom!) ako teraz hovori o tom, o sme mali pripraven, vetko by vyznelo ako dodaton kontrukcie. Ale na otzky mem odpoveda otzkami.

- Kto zaal povstanie? Kde bol Husk, kde bol Lettrich,48 kde bola cel

46 Ferdinand atlo (1895 - 1972) - dstojnk, politik. V rokoch 1917 - 1919 rusk legionr.

V rokoch 1926 - 1927 zstupca esko-slovenskho vojenskho ata v Budapeti, 1935 - 1938 nelnk tbu divzie v Hraniciach, od oktbra 1938 prednosta Vojenskej kancelrie slovenskej autonmnej vldy a zstupca hlavnho velitea operanch armd, v rokoch 1939 - 1944 minister nrodnej obrany Slovenskej republiky. Organizoval a viedol slovensk as na vojne proti Sovietskemu zvzu. V roku 1944 vypracoval pln prechodu Slovenskej republiky na stranu Spojencov a zapojenia sa Slovenskej armdy do protinemeckho zpasu spojeneckch sl. Jeho moskovsk misia (august 1944) sa skonila nespechom pre zsadn odpor echoslovckeho odboja v Londne, reprezentovanom E. Beneom. (Bliie pozri BOBAK, J.: Moskovsk misia ministra nrodnej obrany gen. F. atloa v roku 1944. In: Historick zbornk, 16, . 1 - 2/ 2006.) Da 2. septembra 1944 preiel k povstalcom do Banskej Bystrice, v snahe zachrni o sa d. Na zkrok E. Benea ho neskr zaistili a pod falonou zmienkou dopravili do ZSSR. Zo zajatia v ZSSR ho prepustili v roku 1946. Ako prominentn svedok vystupoval pred Nrodnm sdom proti prezidentovi Tisovi a viacerm poprednm slovenskm politikom. V roku 1947 ho Nrodn sd odsdil na 5 rokov vzenia. V roku 1948 ho z vzenia prepustili, il v Turianskom Sv. Martine. 47

Bol to f radu propagandy, spisovate Tido J. Gapar (1893 - 1972). Tido J. Gapar skoncipoval prejav, ktor v Slovenskom rozhlase pretal 29. augusta 1944 minister nrodnej obrany generl F. atlo. 48

Jozef Lettrich (1905 - 1968) - prvnik, agrrny politik. V 30. rokoch predstavite slovenskho regionalistickho hnutia (tzv. zemisti), ktor malo vhrady voi praskmu centralizmu. V rokoch 1941 - 1944 advokt v Bratislave. Od roku 1943 sa zapojil do echoslovckeho odboja. len Politickho stredia, od 5. septembra 1944 len SNR, poverenk kolstva a osvety. Zakladate a p o vojne predseda Demokratickej strany a predseda SNR (1945 - 1948). Poslanec NZ(1945

tzv. Slovensk nrodn rada, ke v Banskej Bystrici pretali eskm lekrom

49 koncipovan proklamciu o vyhlsen povstania? Koho zastupoval

robr, v mene koho dval prkazy? A alia otzka: - Mohli zaa povstanie bez armdy? Bolo vbec mon bez armdy?

A v akom mene, z akho rozkazu bola mobilizcia? Prezident vedel o Go-lianovi,50 bol nejak problm zaisti ho? A zaisti alch asi tridsa dstojnkov? Prezident mal ich zoznam a zoznam spoahlivch, na miesta zaistench, ak dostane rozkaz ge-...51

* * *

5 2. . . [akcia,] ktorej dali nzov Slovensk nrodn povstanie. Akciu ro

brovu dodatone upravili, opravili, znovu i znovu menili aj historici aj politici, poda toho, ak mdy prve platili. Som presveden, e sa raz vetci zhodneme v tom, o bolo na zaiatku, o bolo cieom robrom zaatej akcie a preo musela stroskota. Dotia musia temer pre kad kolsk uebnicu dejn dva vdy nov, predolm sa protiviace smernice, aby dokzali, e predasnos nebola predasn, e cel nrod iel do povstania i cel armda, ale raz vinou nejakho dstojnka, raz vinou nejakho burozneho nacionalistu alebo inho podobnho zradcu sa cel akcia zrtila.

Nemci vtiahli do Banskej Bystrice jednho rna tak, e nemeck dstojnk so svojimi siedmimi eseskmi, ke sa pri prieskume dostal na druh koniec mesta, ani nezbadal, e ho obsadil. Keby sa len to, o vylo najavo

- 1948). V roku 1948 emigroval do USA. V zahrani sa politicky zapojil do innosti echo-slovakistickej emigrcie (Rada slobodnho Cesko-Slovenska, Stla konferencia slovenskch demokratickch exulantov). 49

Prvrenec ideolgie echoslovakizmu, esk lekr MUDr. Ludvik Nblek (1896 - 1982), spolu s V. robrom, skoncipoval vzvu k povstaniu" (Proklamciu Vojenskho revolunho vedenia a Proklamciu Predsednctva strednho nrodnho vboru) na svojej chate na Dono-valoch, kde sa v tom ase skrval robr. Proklamcie odzneli v tzv. slobodnom slovenskom vysielai v Banskej Bystrici. (Pozri: VNUK, F.: Rebelanti a suplikanti. Lakewood, OH 1989, s. 9 2 - 9 3 . ) 50

Jn Golian (1906 - 1945?) - dstojnk. V roku 1939 absolvoval Vysok kolu vojensk v Bratislave. V roku 1943 nelnk tbu Rchlej divzie na vchodnom fronte, od 1. janura 1944 nelnk tbu Velitestva pozemnho vojska v Banskej Bystrici. Bol zapojen do prprav pro-tinemeckho povstania Slovenskej armdy, organizovanho gen. Catloom a od roku 1944 aj do prprav echoslovakistickho prevratu pod vedenm E. Benea v Londne. Po chaotickom vojenskomJJU na Velitestve pozemnho vojska (vyvolanom Veselovcami s cieom prekazi rokovanie Catloovej misie v Moskve) - do ktorho sa pplk. Golian spoiatku odmietol zapoji - stal sa 1. septembra 1944 veliteom (od 7. oktbra 1944 zstupcom velitea) 1. eskoslovenskej armdy na Slovensku". Po potlaen nespenho povstania malej asti Slovenskej armdy a sovietskych partiznov padol do nemeckho zajatia. Zahynul na konci vojny za nevyjasnench okolnost. 51

Str. 7 chba: generl Turanec? - kk 52

Strana bez sla, zanajca sa v polovici vety. - kk

v naom procese, dostalo dnes do verejnosti o zaiatku a peripetich rob-rom zaatej akcie...

Otzky, otzky, otzky. ..53 o som vyiel z vzenia, neprestvaj otzky. - Chceli ste samostatnos, alebo ste ju vyhlsili len z dontenia? - o rozhodlo: Hitlerove54 hrozby, alebo vlastn voba? - Boli odvodnen vae obavy z Maarov a Poliakov? Neboli prehnan,

prpadne neboli len zmienkou? - Bol Tiso postaven pred hotov vec, alebo ju pripravoval spolu s vami

radiklmi"? - Vae cesty do Viedne, do Berlna? Chceli ste a pripravovali 14. marec,

prve 14. marec? - Vyuvali ste vy nemeck plny na svoje zmery, alebo Nemci vyu

vali vs na svoje ciele? - A o Tuka?55 Celch dvadsa rokov ho obviovali, osem rokov vz

nili, lebo vraj mal by za pripojenie Slovenska k Maarsku a len o vyiel z vzenia v rozhodujcich doch cestuje, oroduje, podnik vetko mon, 53

Rukopis m 16 strn, na zaiatku prvej strany s poznmkou Na zaiatok". vodn as je precznejie spracovan na inom fragmente s slom strany 1, na o sa berie zrete pri redakcii lnku. - kk 54

Adolf Hitler (1889 - 1945) - nemeck politik a ttnik. Zakladate a vodca Nrodnosocia-listickej nemeckej robotnckej strany (NSDAP), ktor sa oskoro stala najsilnejou politickou stranou v Nemecku. V januri 1933 ho prezident Hindenburg vymenoval za kancelra. Po Hin-denburgovej smrti (1934) sa stal hlavou ttu s titulom Fiihrer und Reichskanzler" (vodca a rsky kancelr). Jeho opatrenia a politick kroky boli spoiatku v nemeckej spolonosti vemi populrne. Podarilo sa mu odstraova mnoh negtvne dsledky Versailleskej mierovej zmluvy, ktor ako doliehali na Nemecko. Z tohto pohadu sa mohla v oiach nemeckho obyvatestva, ako skanho aj svetovou hospodrskou krzou, jeho politika zda spenou (odinenie ver-sailleskho pokorenia, hospodrsky a socilny rozvoj, vojensk obsadenie okupovanho Por-nia, nvrat Srska, anlus Rakska, pripojenie sudetskho zemia k Nemecku a zskanie tattu eurpskej vemoci pre Nemecko). V auguste 1939 uzavrel pakt so Stalinom a s tichm shlasom Moskvy napadol 1. septembra 1939 Posko, m rozptal druh svetov vojnu (1939 - 1945). Na konci vojny, ktor znamenala totlnu porku Nemecka, spchal samovradu. 55

Vojtech Tuka (1880 - 1946) - prvnik, slovensk politik a ttnik. Ke po prevrate nemohol njs prcu, zamestnal ho Hlinka ako fredaktora Slovka. V rokoch 1925 - 1929 bol poslancom praskho parlamentu. V roku 1928 bol obvinen z velezrady, pozbaven poslaneckej imunity a na zklade pochybnej evidencie v roku 1929 odsden na 15 rokov vzenia. Z vzenia ho prepustili v roku 1937 a po vyhlsen autonmie sa vrtil na Slovensko. V Slovenskej republike vykonval po 14. marci 1939 najskr funkciu podpredsedu vldy a ministra vntra; po vobe J. Tisa za prezidenta v oktbri 1939 prevzal funkciu predsedu vldy a po salzburskch rokovaniach v lete 1940 aj funkciu ministra zahraninch vec. Obe funkcie si podral a do 2. septembra 1944, ke ho vystriedal tefan Tiso. V roku 1945 emigroval do zahraniia, nsilne bol odvleen do S R , postaven pred Nrodn sd, ktor ho v roku 1946 - napriek jeho akej chorobe - odsdil na smr obesenm.

aby Nemcov zskal pre mylienku samostatnho slovenskho ttu proti starm plnom maarskch revizionistov.

- Mte vysvetlenie pre tieto zhady? Odpoviem na prv, druh i tretiu otzku, dostanem novch desa. - Prezidenta popravili, predsedu vldy popravili, zostali ste jedin z tro

jice", omu a komu akova? - Boli ste ministrom vntra, hlavnm veliteom Hlinkovej gardy, vm

bola podriaden ttna bezpenos, patril vm idovsk veci, zastupovali ste predsedu vldy Tuku, ktor po porke leal ako chor, nehybn. Teda i v tomto smere mte najviac na svojom konte - aspo do augusta 1944 -a predsa ste medzi nami ivmi, aj ke mte za sebou 23 rokov vzenia, jednako ijete. Jeden z mla, ktor boli pri tom, nemyslte, e je vaou povinnosou psa, napsa vetko? A napsa tak, ako sa to stalo, aby bolo jasno - nemyslte?

Odpovedal som a zasa som tmi odpoveami vyvolal fru novch pochybnost.56

* * *

- Tiso hovoril, e bol omren", vy ste hovorili, e ste boli 14. marcom naden" a e bol najastnejm dom vho ivota. Mte vysvetlenie pre tieto rozpory?

- Tu nie s rozpory. Tiso mohol by omren, ke ja som bol naden. Ide o zameranie, o zorn uhol. I v tom donten" nemusel by medzi nami rozdiel. Ja som bol tie donten" svojm vlastnm rozumom, alebo, povedzme, celou Eurpou. In to zjednoduil, zil na Hitlera.

- no, no, osi ste o tom hovorili aj pred sdom. * * *

- Dnes sme mdrej! O dobrch tridsa rokov. Vieme, e druh svetov vojna sa zaala, prosto vieme, e bola. Vieme, o ju zavinilo a o zavinila ona. Vieme o Osvienime i o Katynskom lese. A dnen Hitler, dnen Stalin?57 Ale - i dnen Churchill.58 A tak by sme mohli postavi desiatky podobnch otzok.

56 Nasleduj fragmenty, ktor svisia s tmou. - kk

57 Jozef V. Stalin (pv. Dugavili, 1879 - 1953) - boevick revolucionr, ideolg a ttnik.

Spolupracovnk Leninov, komisr pre nrodnosti, sovietsky dikttor. Pvodne tudoval za kaza, ale v roku 1899 bol pre svoje revolun zmanie zo seminra vylen. Po Leninovej smrti postupne odstrnil vetkch skutonch a monch konkurentov a ako generlny tajomnk Ve-zvzovej komunistickej strany boevikov dosiahol v ZSSR a v medzinrodnom komunistickom hnut absoltnu moc, ktor bezohadne vyuval na likvidciu opozcie. V jni 1941 Sovietsky zvz bol vstpen" do 2. svetovej vojny, na konci ktorej komunizmus prenikol aj do strednej a juhovchodnej Eurpy. Na zklade dohd Stalina s Rooseveltom v Jalte sa tty obsaden

Kdesi v Tichom ocene bol ostrov, u miliny rokov, v kolch sme sa o om uili, ale sa ns netkal. Dohromady sme o om nevedeli ni presn, a jednho decembrovho da roku 1941 stal sa nam osudom, u sme nielen vedeli o om vetko, zactili sme ho a ctime ho podnes na vlastnej koi. Ak in je dnes meno Pearl Harbour59 ne bolo v rokoch, povedzme tridsiatych tohto nho (20.) storoia!"

* * *

- Dnes u vieme, e bola druh svetov vojna, e sa zaala v septembri 1939, teda o tde po udalosti, asnej, neakanej a neuveritenej, o ktorej sme si vtedy naivne mysleli, e korunovala silie, o u dlh roky dostvalo najkrajie epitetony mierov".60 Pakty o netoen, o priatestve - v tch rokoch bol i pakt, ktor dostal meno venho priatestva" - mali zachrni mier na vetky asy. Ale tde pred prvm dom vojny naou najvou starosou bolo, ako si vynti navrtenie slovenskho zemia, ktor nm pred rokom odtrhli Poliaci s Hitlerovou pomocou, lepie povedan pomocou situcie, ktor vytvoril Hitler, Chamberlain,61 Daladier,62 Mussolini63... maarsk snahy rozbi Cesko-Slovensko, dosta Slovensko at.

ervenou armdou stali politickmi satelitmi Sovietskeho zvzu. Za jeho ry zahynuli desiatky milinov ud hladom, v koncentranch tboroch (gulagoch") a poas neustlych represli. Stalin podporoval kult vlastnej osobnosti a oficilne sa dval oslavova ako vek dobrodinec udstva. 58

Winston S. Churchill (1874 - 1965) - britsk politik a ttnik, (nosite Nobelovej ceny za literatru). Od roku 1901 bol v slubch Britskho impria ako poslanec, minister a ministersk predseda. Kritik politiky appeasementu. Po debakli britskch vojsk vo Franczsku v roku 1940 ho ustanovili za predsedu a ministra obrany koalinej vldy (konzervatvci, labouristi a liberli). V auguste 1941, spolone s prezidentom USA F. D. Rooseveltom, sformuloval princpy Atlantickej charty, ktor definovala zkladn vojnov ciele Spojencov. Ako premir doviedol Vek Britniu z okraja porky k triumflnemu vazstvu. Na zklade vsledkov parlamentnch volieb, v jli 1945, bol nten prejs do opozcie. Ministersk predseda op v rokoch 1951 - 1955, ke sa zo zdravotnch dvodov vzdal funkcie. 59

Americk vojensk a nmorn zklada na Havajskom sostrov, ktor Japonci bombardovali 8. decembra 1941 a tm vtiahli do svetovho vojnovho konfliktu aj USA. 60

Mysl sa tm nemecko-sovietska zmluva o netoen podpsan V. M. Molotovom a J. von Ribbentropom v Moskve 23. augusta 1939. 61

Neville Chamberlain (1869 - 1940) - britsk politik a ttnik. Minister v rokoch 1923 - 1929 a op v rokoch 1931 - 1937. V mji 1937 sa stal ministerskm predsedom. Jeho primn snaha zabezpei mier viedla k politickm stupkom voi Hitlerovi. Jeho meno je spojen s Mnchovskou dohodou (september 1938). Po okupcii iech a Moravy (marec 1939) preiel od politiky stupkov k politike konfrontcie, a ke Nemecko napadlo Posko, vyhlsil Nemecku vojnu. Nespechy britskej armdy na frontoch viedli k tomu, e po okupcii Nrska nemeckm vojskom sa vzdal predsednctva vldy a zomrel o es mesiacov neskorie. 62

Edourad Daladier (1884 - 1970) - franczsky politik, vodca Radiklnych socialistov. Bol ministrom zahraniia, obrany a v rokoch 1938 - 1940 ministerskm predsedom. Jeden z podpiso-vateov Mnchovskej dohody. Po porke Franczska sa usiloval podporova franczske hnutie

* * *

Dnes sme vemi mdri, vieme, e sa v septembri 1939 zaala druh svetov vojna a vieme, e u v roku 1937 sme vedeli, o bude v roku 1939, o o dva roky neskorie a vedeli sme presne, ako sa vojna skon. Vedeli sme vetko o Hitlerovi, vedeli sme o Stalinovi.

Ale vedeli sme naozaj? * * *

Dnes politici, autori memorov hovoria o svojich predpovediach, odhadoch ako o nespornch skutonostiach: vvoj smeroval k vojne. U parske predmestia, Versaillles, Trianon a ostatn i neskorie zmluvy, pakty, boli zrodkami alebo prpravou druhej svetovej vojny. Ako tudent som zaiatkom 20. rokov tal venho historika, e neuplynie 20 rokov a nutne prde k vojne, lebo mierov zmluvy ni nerieili, naopak, nastolili nov problmy a kad je tehotn vojnou: zadusili Nemecko, rozbit stredn Eurpu dostali do takho neudratenho poloenia, ktor mus vies vojne.

O naom procese je u cel literatra. Vylo p zvzkov Pred sdom nroda64, niektor veci som preletel, nie s presn, ani nemu by. Ten zorn uhol" a hlavne potreba chvle! To vetko ete nie je histria, ani koniec piesne. Nemono robi histriu z obhajoby obalovanho. A nielen preto, e mal zkonom dan prvo nepamta sa, alebo sa mli. Obalovan v politickom procese m nielen prvo brni seba, m i povinnos sli svojej veci, nekodi jej a nekodi ani uom, ktorm je ona svt.

* * *

V jadre ide o tie ist otzky, ktor som dostval pred tridsiatimi rokmi, teda v ase, ke sa odohrvali udalosti, o mi vyniesli tridsa rokov vze-

odporu v severnej Afrike. Bol internovan v nemeckch koncentranch tboroch Buchenwald a Dachau. 63

Benito Mussolini (1883 - 1945) - taliansky politik a ttnik. Politicky sa zaal angaova v rmci socialistickej strany. V roku 1919 zaloil Fasci Italiani di Combattimento (Zvz talianskych bojovnkov), kde mal titul vodcu (Duce). V roku 1922 ho kr Viktor Emanuel III. vyzval na zostavenie vldy. Ministersk predseda v rokoch 1922 - 1945. Zaal budova korporatvny tt. Jeho vlda zaala realizova rozsiahly program verejnch prc. V roku 1929 uzavretm laternskych zmlv zlepil vzahy Rma so Sv. Stolicou. Podpisovate Mnchovskej dohody. Jeho snaha obnovi Rmske imprium ho viedla do rznych dobrodrunch vojenskch aen. Taliansko sa pod Mussoliniho vedenm stalo najvznamnejm spojencom Nemecka. V roku 1943 bol svojimi spolupracovnkmi zosaden z funkci a internovan. Z interncie ho vyslobodili nemeck pecilne jednotky. V roku 1945 ho zajali a popravili talianski partizni. 64

Pozri Pred sdom nroda. Proces s Dr. J. Tisom, Dr. F. Duranskm, A. Machom v Bratislave v doch 2. decembra 1946 - 15. aprla roku 1947. Vydalo Poverenctvo informci, Bratislava n. d.

nia. Neodsedel som si ich, pravda, vetky, iba triadvadsa rokov. Ale ak to boli roky! A keby aj neboli najhorie. Sedie" jednostaj, bez preruenia, v stlom pozore, pod neprestajnm dozorom, vinou v samovzobnom sprsnenom" reime. U to samo u odpoveda na kad otzku tak, ako odpoved lovek len sebe alebo svojmu kazovi.

* * *

Z tchto a z desiatok inch otzok priateov i politickch protivnkov vidm, o om treba psa.

Teda: Preo sme zaali rok 1938 vyhlsenm hesla ... do toku!"65 lnky, kurzvky, prejavy, z obsahu ktorch obaloba chcela vykontruova dkazy, e sme vedeli viac ne Hitler alebo jeho generlny tb. Proroctv", ktor sa uskutonili na najvie prekvapenie samotnch prorokov. Moje cesty s Dr. Hletkom66 (reprezentantom americkch Slovkov) do Budapeti, do Viedne a po Slovensku, udalosti okolo turnej manifestcie za Pittsbursk dohodu (A povedzte, ktor nrod nechce by samostatn?") Udalosti pri umierajcom Andrejovi Hlinkov. Histria Hlinkovho odkazu, poslednch re pri rozlke s Hletkom, Hlinkovho testamentu", pohrebu Andreja Hlinku. o som zail v Ruzyni pre otzku: Kde je Hlinkov rakva"?

Z otzok priateov i politickch protivnkov vidm, o treba psa. * * *

- Mali by ste to vetko napsa. Boli ste pritom a zostali ste naive. In pu z tretej ruky a vetko je tak zamotan!

In pu z tretej ruky a vetko je tak zamotan! Len aby som sa nezamotal ete viac, pomyslel som si a dal som sa do

toho. Len ako zaa? Zachovala sa mi v pamti nejedna otrasn spove, naprklad Ernest Otto,

ktorho dlh mesiace vodili na popravu. Nejedna tak tragdia mi zostala v pamti. Znme osobnosti, ktor nepriate zachraoval, aby ich po vazstve vlastn zniili, zbavili ich i rozumu.

Nai velitelia mvali zaujmav zbavu: s obubou mi dvali do cely mojich bvalch politickch protivnkov. Ale nerobili tak vdy z vlastnej iniciatvy. No i tak bola prina, i onak zmer, mne bolo vtan pohovori si

65 Politick heslo znelo: V Novom v roku - do toku!" Za autora hesla sa poklad raz Karol

Sidor, inokedy Alexander Mach. 66

Peter P. Hletko (1902 - 1973) - lekr, novinr, vedca postava americko-slovenskho ivota. Bol predsedom Slovenskej Ligy v Amerike a vznamnm initeom v alch krajanskch spolkoch (Nrodn slovensk spolok, Zdruenie slovenskch katolkov a podobne). Viedol delegciu Slovenskej ligy, ktor v roku 1938 prila na Slovensko s originlom Pittsburskej dohody.

s politickmi odporcami vo vzenskej svornosti. Pozorovateov mohlo doja, ako sme si pomhali, ke ilo o veci osobn, a ako sme sa bili, ke ilo o politick alebo ideologick.

Osudn stretnutia Plukovnk Talsk S akm smevom sa na ns pozerali bohovia Olympu, ke videli v jednej

dielni prominentov" Beneovho tmu, tch, o zostali naive z procesu Horkovej a inch procesov Stalinovho obdobia, tch, o zostali z procesu Sln-skeho - zo trnstich traja: Hajd, London, Lobl. Ak homrovsk koniec jednho z najdslednejch komunistickch pohlavrov, ke videli Huska odsdenho z rozkazu Baclek-Novotn67 kra s Machom za sychravho novembrovho rna roku 1956 v dikurze o nastolen Kdarovej68 vldy, o ruskch tankoch v Maarsku. Na tak pohady ani bohovia neboli zvyk-

67 Karol Baclek (1896 - 1974) - komunistick politik. Pvodom ech. V rokoch 1924 - 1929

krajsk tajomnk KS v iline, 1930 - 1938 organizan tajomnk Krajinskho vedenia KS na Slovensku v Bratislave. V mji 1939 emigroval do ZSSR. V jli 1943 bol vysaden s eskm komunistom K. Smidkem v Posku s cieom pripravi KSS na sovietizan misiu ervenej armdy v Slovenskej republike. Od septembra 1944 tajomnk KSS. Po roku 1945 len V KSS, poslanec NZ. Po komunistickom pui v -SR (februr 1948) len V KS (1949 - 1966), len predsednctva V KS (1951 - 1963), predseda Zboru poverenkov ( 1 9 5 0 - 1951), 1 9 5 2 - 1 9 5 3 minister Nrodnej bezpenosti, 1953 - 1963 prv tajomnk V KSS. V roku 1963 za chyby v riaden" bol z funkci odvolan. Antonn Novotn (1904 - 1975) - komunistick politik a ttnik. Vyuen strojn zmonk. Od roku 1929 zastval rzne funkcie v praskej krajskej organizcii KS. V rokoch 1941 - 1945 vznen v koncentranom tbore Mauthausene. Po roku 1945 poslanec NZ, 1945 - 1951 vedci tajomnk krajskho vboru KS v Prahe, 1946 - 1968 len V KS, 1951 - 1968 len predsednctva V KS. V rokoch 1953 - 1968 prv tajomnk V KS a v rokoch 1957 - 1968 prezident -SSR. V roku 1968 bol pozbaven funkcie prvho tajomnka V KS a printen vzda sa aj prezidentskej funkcie. V mji 1968 mu bolo pozastaven lenstvo v KS, obnoven mu bolo tajnm uznesenm V KS v mji 1971. 68

Jnos Kdr (pv. ermnek, 1912 - 1989) - maarsk komunistick politik a ttnik. Vyuen nstrojr. len Komunistickej strany Maarska od roku 1932. Organiztor komunistickho odboja v Maarsku. Od roku 1945 zstupca nelnka polcie (v roku 1949 minister vntra). V rokoch 1946 - 1949 zstupca generlneho tajomnka Maarskej komunistickej strany M. R-kosiho. V rokoch 1951 - 1954 uvznen a po prepusten z vzenia ho rehabilitovali. V oktbri 1956 nahradil Gera vo funkcii generlneho tajomnka strany. V tom ase vypuklo v Maarsku protikomunistick povstanie. J. Kdr sa dal Moskvou presvedi, aby prijal predsednctvo v ro-botncko-ronckej vlde, ktor kruto potlaila protikomunistick hnutie odporu. Postupne zskal urit sympatie asti svojich krajanov, pretoe sa mu podarilo konsolidova pomery a zavies liberlny systm tzv. gulovho komunizmu, ktor predstavoval relatvne miernej komunistick reim. V roku 1988 ho nastupujca genercia komunistickch