Svetové dejiny práva (SDP) – seminárne materiály

Pedagóg:

JUDr. Peter VYŠNÝ, odborný asistent na katedre dejín práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave

Konzultačné hodiny pedagóga: pozri vývesku na dverách katedry / internetovú stránku katedry

Kontakt na pedagóga:

telefón: 0910 146 482 (Volať len v pracovné dni. NEvolať po 19. 00 !!!)

e-mail: peter.vysny@post.sk

Priebeh výučby na seminároch:

Výučba na seminároch bude prebiehať na podklade seminárnych materiálov, ktoré študentom na začiatku semestra poskytne

pedagóg. Študenti budú na jednotlivých seminároch najmä:

rozoberať či vysvetľovať faktografiu a terminológiu obsiahnutú v materiáloch

rozoberať výňatky z právnohistorických prameňov

odpovedať na cielené otázky pedagóga a

riešiť určité úlohy obsiahnuté v materiáloch.

Požiadavky na študentov alebo „pravidlá hry“ (vo vlastnom záujme ČÍTAJ POZORNE !!! ):

1. Maximálne TRI neospravedlnené absencie. Každá ďalšia neprítomnosť na seminári musí byť ospravedlnená

hodnoverným úradným dokladom (napr. PN-ka od lekára).

2. Aktívna účasť na seminároch = schopnosť adekvátne vysvetliť faktografiu a terminológiu danej preberanej témy +

riešiť úlohy obsiahnuté v materiáloch + odpovedať na otázky pedagóga a pod. Predpokladom aktívnej účasti na

seminároch je:

a) pravidelná domáca príprava (z týždňa na týždeň !), t.j. priebežné čítanie učebnice, a

b) pravidelné navštevovanie prednášok z SDP.

Nevyžadujú sa ani referáty, ani semestrálne či ročníkové práce.

3. Pri neschopnosti študentov adekvátne plniť seminárne úlohy (zanedbanie domácej prípravy), ale aj pri problémoch s

disciplínou, sa okamžite zavedie „mínuskový systém“, pričom na „mínusky“ sa bude prihliadať pri semestrálnej

skúške („mínusky“ zhoršia známku zo skúšky ! ! !).

4. Každý študent sa musí zúčastniť na semestrálnej skúške, ktorá bude mať písomnú formu. Na absolvovanie skúšky

je potrebná minimálne 60 % úspešnosť ! Študent, ktorého úspešnosť bude menšia ako 60 %, teda študent, ktorý

neprospeje na skúške, má právo zúčastniť sa najviac na dvoch opravných termínoch skúšky. (Ak študent neuspeje

na prvom ani na druhom opravnom termíne, musí písomne požiadať dekanku fakulty o mimoriadny opravný termín,

t.j. o možnosť zúčastniť sa na skúške štvrtýkrát.)

5. Študent, ktorý nebude spokojný so známkou, ktorú dostal na skúške, môže známku odmietnuť a prísť na niektorý

ďalší termín skúšky, na ktorom bude znovu písať celý skúškový test. POZOR : Študent, ktorý známku odmietne, no

neskôr si to rozmyslí, alebo sa zúčastní na opravnom termíne s cieľom zlepšiť si známku, čo sa mu však nepodarí,

nemôže požadovať, aby mu pedagóg zapísal odmietnutú známku ! ! ! Platí totiž pravidlo, že na študenta, ktorý

odmietol známku, sa hľadí ako keby sa nezúčastnil termínu skúšky, na ktorom dostal známku, ktorú odmietol.

Známku možno odmietnuť bezprostredne po vyhlásení výsledkov skúšky. V prípade, že pedagóg nevyhlási výsledky

skúšky osobne pred študentami, ale prostredníctvom internetu, môže študent známku odmietnuť do troch dní odo dňa

vyhlásenia výsledkov, a to spravidla poslaním e-mailu alebo zatelefonovaním pedagógovi.

1

6. Na skúšku sa študent prihlasuje zapísaním sa na niektorý z termínov skúšky vypísaných v informačnom systéme

MAIS. Na termín skúšky nemôže prísť väčší počet študentov než ako sa naň vopred prihlásil !

7. Študent, ktorý sa nemôže zúčastniť termínu skúšky, na ktorý sa zapísal, z vážnych dôvodov, je povinný sa z neho

odhlásiť v informačom systéme MAIS. (Ak odhlásenie sa nie je z technických príčin možné, vyžaduje sa, aby svoju

neprítomnosť najneskôr deň pred termínom skúšky telefonicky oznámil pedagógovi.)

Ako „prežiť“ predmet Svetové dejiny práva ?

(za hrsť užitočných odporúčaní)

Vážení priatelia !

Zaoberanie sa svetovými, ale rovnako aj slovenskými, dejinami, či už všeobecnými, alebo dejinami štátu a  práva, nie je vôbec

jednoduchá záležitosť. Ich seriózne štúdium vyžaduje:

1. osvojiť si:

- značné množstvo historických údajov (faktografia),

- dobových (autentických), ako aj moderných, umelo vytvorených interpretačných pojmov (terminológia)

- a, samozrejme, i dátumov (chronológia, periodizácia),

a to všetko veľmi podrobne, presne a dôkladne (!) - akékoľvek „obkecávanie“ je totiž v historickej vede, v právnej

vede i vo vede, ktorá vznikla ich spojením, t.j. v právnych dejinách, neprípustné !!!

2. vedieť zaradiť štátodejinné a právnodejinné procesy, udalosti a javy do správnych geografických, chronologických a

vecných súvislostí;

3. mať aspoň základný prehľad o svetových najmä politických dejinách (v tomto smere sú užitočnou pomôckou rôzne

historické príručky, napr. Lexikón svetových dejín).

Študovať treba priebežne (teda nie posledný deň či dokonca len večer pred skúškou !), látku treba viackrát opakovať.

Mechanické „nabifľovanie sa“ nestačí, musíte vedieť takpovediac pracovať s naučenou látkou, t.j. interpretovať historicko-

právne javy komplexne i prierezovo, z rôznych hľadísk a v rôznych súvislostiach, „odpredu i odzadu“.

Napriek tomu, že otázky ku skúške (pozri internetovú stránku katedry dejín práva) sú zamerané na vývin štátnej organizácie

a práva resp. právneho poriadku preberaných krajín, je vhodné, aby ste čítali – aspoň zbežne - aj tie časti učebnice, v ktorých

sa načrtáva všeobecný (sociálno-politický) vývoj týchto krajín a sociálno-ekonomická štruktúra ich obyvateľstva, nakoľko

takto si študovanú problematiku osvojíte ucelenejšie a menej schématicky.

Dátumy. Na dátumy, ktoré sa musíte naučiť, budete priebežne upozorňovaní. Rozhodne by ste mali ovládať základné

periodizačné medzníky politických dejín (napr. odkedy dokedy trvala kríza Rímskej republiky) a roky spájajúce sa s nejakou

dôležitou udalosťou (napr. zmena formy nejakého štátu; vydanie dôležitého právneho predpisu /ústavy, zákonníka a pod./;

vznik/zánik štátneho orgánu, významná zmena v zložení, postavení či v právomociach nejakého štátneho orgánu a  pod.). Pri

dátumoch sa učte iba roky, dni a mesiace sa učiť netreba.

Cudzojazyčné pojmy. Všetky cudzojazyčné pojmy, ktoré v učebnici nie sú v zátvorke, ale aj pojmy, ktoré sú v zátvorke,

avšak upozorním, že aj tak ich treba vedieť, sa musíte naučiť, a to presne, nakoľko „skomolené“ výrazy sa pri skúške nebudú

brať do úvahy ! Je úplne nevyhnutné, aby každý študent (teda aj ten, ktorý sa nezapísal na kurz latinského jazyka) ovládal

pravidlá latinskej výslovnosti ! Latinské ale ani iné cudzojazyčné výrazy nie je potrebné za každú cenu poslovenčovať.

V priebehu akademického roku so mnou komunikujte ! Ak budete mať nejaké otázky, námietky, alebo niečo nebude jasné,

treba so mnou bez váhania hovoriť. Je dôležité, aby ste sledovali, vo vlastnom záujme pravidelne, internetovú stránku

a nástenku, na ktoré budem priebežne umiestňovať rôzne oznamy.

Vo Vašom právnickom štúdiu Vám želám veľa úspechov !

Pedagóg

2

ZIMNÝ SEMESTER

Program seminárov :

Seminár č. 1 (úvodný seminár):

Organizačné záležitosti kurzu.

Seminár č. 2: Staroveké orientálne právo na príklade Chammurapiho zákonníka

Rozbor vybraných ustanovení Chammurapiho zákonníka.

Seminár č. 3: Staroveké orientálne právo na príklade Chammurapiho zákonníka – pokračovanie

Rozbor vybraných ustanovení Chammurapiho zákonníka.

Seminár č. 4: Staroveké Athény

Rozbor sociálno-politických reforiem Drakonta, Solóna a Kleisthena. Prehľad štátnej organizácie.

Seminár č. 5: Staroveký Rím

Periodizácia vývinu politického systému rímskeho štátu. Obdobie kráľovstva. Reforma Servia Tullia.

Seminár č. 6: Staroveký Rím

Rímska republika – prehľad štátnej organizácie.

Seminár č. 7: Staroveký Rím

Rímska republika – pokračovanie v prehľade štátnej organizácie.

Seminár č. 8: Staroveký Rím

Principát – prehľad štátnej organizácie.

Seminár č. 9: Staroveký Rím

Dominát – prehľad štátnej organizácie.

Seminár č. 10: Príprava na semestrálnu skúšku

Otázky študentov a pokyny pedagóga k semestrálnej skúške. Riešenie vzorového skúškového testu.

Povinná literatúra:

ŽELEZKOVOVÁ, G. – ČARVAGA, V. – BLAHO, P.: Všeobecné dejiny štátu a práva. I. a II. diel. Bratislava 1997.

Táto učebnica je „nezohnateľná“ (nepredáva sa), v dôsledku čoho si ju bude potrebné vypožičať z fakultnej alebo inej knižnice

a prefotiť, prípadne kúpiť od starších spolužiakov. V zimnom semestri si treba prefotiť časti týkajúce sa staroveku (staroveký

Východ, staroveké Grécko, staroveký Rím).

Výber z literatúry k témam preberaným v zimnom semestri:

(Ide len o odporúčanú, nie povinnú literatúru, ktorú v prvom ročníku asi nevyužijete, môže sa vám však zísť neskôr, najmä pri

tvorbe bakalárskej alebo diplomovej práce.)

Bartošek, Milan: Encyklopedie římskeho práva. Praha 1994

Bartošek, Milan: Dějiny římskeho práva ve třech fázích jeho vývoje. Praha 1995

Beňa, Jozef: Pramene k dejinám práva. Starovek. Bratislava 2006

Davies, Nigel: The Ancient Kingdoms of Mexico. London 1990

Fikentscher, Wolfgang: Law and Anthropology. Outlines, Issues, and Suggestions. München 2009

Grant, Michael: Dvanásť cisárov. Bratislava 2005

3

Hečková, J. – Marci, Ľ. – Nagy, Z. – Slneková, V.: Dejepis. Pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých

školách. Nitra 2002 (Existuje aj novšie vydanie s odporúčanou literatúrou k jednotlivým problémovým okruhom slovenských

i svetových dejín.)

Hečková, Janka: Rimania & Germáni na strednom Dunaji. Nitra 2005

Honzák, F. – Pečenka, M. – Stellner, F. – Vlčková, J.: Evropa v proměnách staletí. Praha 1997

Johnson, Allen W. – Earle, Timothy: The Evolution of Human Societies. From Foraging Group to Agrarian State. Stanford

2000

Katz, Friedrich: Staré americké civilizace. Praha 1989

Katz, Friedrich: Die sozialökonomischen Verhältnisse bei den Azteken im 15. und 16. Jahrhundert. In: Ethnographisch-

Archäologische Forschungen 3 – 2, 1956

Kruchten, Jean-Marie: Heslo „Law“. In: Redford, Donald B. (ed.): The Oxford Encyclopedia of Ancient Egypt. Volume 2.

Oxford University Press 2001

Schafik Allam: Chapter Nineteen: Law. In: Wilkinson, Toby (ed.): The Egyptian World. London 2007

Svoboda, Ludvík a kolektív: Encyklopedie antiky. Praha 1973

Kolektív: Dějiny evropského kontinentálního práva. Praha 2003

Kolektív: Lexikón svetových dejín. Bratislava 2003

Kottak, Conrad Phillip: Anthropology. The Exploration of Human Diversity. New York 1991

Kováč, Milan: Slnko jaguára. Náboženský svet Olmékov, Mayov a Aztékov. Bratislava 2002

Köhler, Ulrich (Hg.): Altamerikanistik. Eine Einführung in die Hochkulturen Mittel- und Südamerikas. Berlin 1990

Leon-Portilla, Miguel: Aztécká filosofie. Praha 2002

López Austin, Alfredo: La Constitución Real de México -Tenochtitlan. México 1961

Marek, Václav – Oliva, Pavel – Charvát, Petr: Encyklopedie dějin starověku. Praha 2008

Murphy, Robert F.: Úvod do kulturní a sociální antropologie. Praha 2006

Nováková, Nea – Pecha, Lukáš – Rahman, Furat: Dějiny Mezopotámie. Praha 1998

Novotná, Mária (editorka): Dejiny a kultúra antického Grécka a Ríma. Bratislava 2006

Oliva, Pavel: Zrození evropské civilizace. Praha 2003

Pečírka, Jan a kolektív: Dějiny pravěku a starověku I, II. Praha 1979

Smith, Michael E.: The Aztecs. Oxford UK and Cambridge USA 1996

Trigger, Bruce G.: Uderstanding Early Civilizations. A Comparative Study. Cambridge University Press 2003

Trigger, B. G. – Kemp, B. J. – O Connor, D. – Lloyd, A. B.: Starověký Egypt. Dějiny společnosti. Praha 2005

Valachovič, Pavol: Zákonníky starovekých národov. Bratislava 2003

Valachovič, Pavol: Rímska municipálna správa v západnej a južnej Panónii v 1.-3. stor. n.l. In: Historický časopis 37,1,1989

Vojáček, Ladislav a kolektív: Dejiny verejného práva v Európe. Bratislava 2004

Zubácka, Ida: Kapitoly z dejín antického Grécka. Nitra 1998

4

Seminár č. 1 (úvodný seminár)

Oboznámenie študentov s organizáciou výčby predmetu v ZS, požiadavkami ku skúške a pod.

Seminár č. 2

Staroveké orientálne právo na príklade Chammurapiho zákonníka

Chammurapiho zákonník (pracovná skratka: ChZ) je významnou starobabylónskou právnou pamiatkou zhruba z 1/2 18. st.

pred Kr.. Prevažná časť textu tejto právnej pamiatky je zachytená tzv. klinovým písmom na vyše dvojmetrovej dioritovej stéle,

ktorá sa dnes nachádza v Musée National du Louvre v Paríži.

ÚLOHA: V hornej tretine stély, na ktorej je zachytený ChZ, sa nachádza reliéf, ktorý znázorňuje, ako Chammurapi preberá z

rúk boha Marduka (Šamaša) tabuľky so zákonmi. Aký význam malo pripojenie takéhoto reliéfu k ustanoveniam zákonníka ?

ÚLOHA: Pokúste sa rozobrať nasledovné vybrané ustanovenia ChZ! Ide o ustanovenia trestnoprávneho a procesného

charakteru.

§196 Ak plnoprávny občan vyrazil oko plnoprávnemu občanovi, vyrazia mu oko.

§ 1 Ak niekto niekoho obvinil a udal z vraždy, ale mu to nedokázal, ten, ktorý ho obvinil, bude potrestaný smrťou.

§§ 209+210 Ak plnoprávny občan udrel dcéru plnoprávneho občana a spôsobil, že potratila plod, zaplatí 10 šekelov striebra.

Ak táto žena zomrela, usmrtia jeho dcéru.

(šekel = jednotka hmotnosti; asi 8,4 g)

§§ 228+229 Ak staviteľ... postavil pre niekoho dom, svoju prácu však neurobil pevne a dom, ktorý postavil, sa zrútil a spôsobil

smrť majiteľa domu, tento staviteľ bude potrestaný smrťou; ak staviteľ spôsobil smrť dieťaťa majiteľa domu, usmrtia dieťa

staviteľa.

§§ 196+198+199 Ak plnoprávny občan vyrazil oko plnoprávnemu občanovi, vyrazia mu oko. Ak vyrazil oko muškénovi...,

zaplatí 1 minu striebra. Ak vyrazil oko cudzieho otroka... , zaplatí vlastníkovi (otroka) polovicu (otrokovej) kúpnej ceny.

(mina = 60 šekelov; asi 505 g)

§ 202 Ak plnoprávny občan udrel do tváre plnoprávneho občana, ktorý je vyššie postavený ako on, bude pred zhromaždením

potrestaný šesťdesiatimi ranami volským chvostom.

§§ 203+204+205 Ak plnoprávny občan udrel do tváre plnoprávneho občana, ktorý je mu rovný, zaplatí jednu minu striebra.

Ak muškén udrel do tváre muškéna, zaplatí 10 šekelov striebra. Ak otrok udrel do tváre plnoprávneho občana, odrežú mu

ucho.

§ 219 Ak lekár urobil na otrokovi... operáciu a spôsobil jeho smrť, nahradí otroka otrokom.

§ 231 ... a pretože dom, ktorý (staviteľ) postavil, neurobil pevne a dom sa zrútil, postaví na vlastné trovy dom, ktorý sa zrútil.

5

§ 8 Ak niekto ukradol dobytča, alebo ovcu, alebo osla, alebo prasa, alebo loď, ak patria tieto veci bohu alebo palácu, zaplatí

30-násobok, ak patria muškénovi, zaplatí 10-násobok; ak zlodej nemá čo dať, bude potrestaný smrťou.

§ 2 Ak niekto niekoho obvinil z čarodejníctva, ale mu to nedokázal, ten, ktorý bol obvinený z čarodejníctva, pôjde k rieke, do

rieky sa ponorí a ak ho rieka premôže, ten, ktorý ho obvinil, vezme si jeho majetok; ak rieka tohto človeka očistí a on vyjde

neporušený, bude ten, ktorý ho obvinil z čarodejníctva, potrestaný smrťou; ten, ktorý sa ponoril do rieky, si odnesie majetok

toho, ktorý ho obvinil.

§§ 244 + 249 Ak si niekto najal dobytča... a v otvorenej krajine ho usmrtil lev, pripadá to na ťarchu vlastníka (dobytčaťa). Ak

si niekto najal dobytča a boh ho udrel, človek, ktorý si najal dobytča, odprisahá pri bohovi a bude zbavený viny.

§247+248 Ak si niekto najal dobytča a vyrazil mu oko, dá vlastníkovi dobytčaťa polovicu jeho kúpnej ceny... Ak si niekto

najal dobytča a zlomil mu roh..., zaplatí 1 / 5 jeho kúpnej ceny...

§7 Ak niekto kúpil alebo vzal do úschovy od nedospelého syna plnoprávnej osoby alebo striebro, alebo zlato, alebo otroka,

alebo otrokyňu, alebo dobytča, alebo ovcu, alebo čokoľvek bez svedkov alebo bez zmluvného dokladu, ten človek je zlodej

a bude potrestaný smrťou.

§ 154 Ak mal niekto styk so svojou dcérou, tohto človeka vylúčia z obce (občiny).

§ 22+ 23 Ak sa niekto dopustil lúpeže a bol chytený, tento človek bude potrestaný smrťou. Ak lupič nebol chytený, olúpený

oznámi pred bohom všetko, o čo bol okradnutý, a obec (občina) i predstavený, na ktorých pôde a úradnom obvode bola lúpež

vykonaná, mu nahradia všetko, o čo bol olúpený.

§ 153 Ak niečia manželka dala usmrtiť svojho manžela kvôli inému mužovi, túto ženu narazia na kôl.

§110 Ak kňažka... vstúpila do krčmy po pivo, túto ženu upália.

§ 109 Ak krčmárka, v ktorej dome sa schádzali zločinci, týchto zločincov nechytila a nepriviedla do paláca, bude potrestaná

smrťou.

§ 5 Ak sudca rozsúdil spor, vydal uznesenie, spísal doklad opatrený pečaťou, potom však svoje uznesenie zmenil, tohto sudcu

usvedčia, že zmenil uznesenie, ktoré vydal, zaplatí 20-násobok hodnoty sporného nároku, tiež ho odstránia z jeho sudcovskej

stolice v zbore, nevráti sa a so sudcami nebude na súde zasadať.

§ 141 Ak manželka niekoho, u koho býva, si zaumienila, že odíde, ak hospodári pre vlastné vrecko, premrháva rodinný

majetok, uráža svojho manžela, usvedčia ju a ak sa manžel vyslovil pre jej zapudenie, zapudí ju, na jej cestu a na jej rozlučné

jej nič nedá; ak sa jej manžel vysloví, že ju nezapudí, vezme si inú ženu, prvá žena bude v dome jej manžela žiť ako otrokyňa.

Seminár č. 3

Staroveké orientálne právo na príklade Chammurapiho zákonníka – pokračovanie

ÚLOHA: Rozoberte nasledovné ustanovenia ChZ !

6

Niektoré ustanovenia týkajúce sa otrokov:

§ 15 Ak niekto nechal prejsť mestskou bránou buď otroka, alebo otrokyňu paláca, alebo otroka alebo otrokyňu muškéna, bude

potrestaný smrťou.

§ 16 Ak niekto ukryl vo svojom dome buď otroka, alebo otrokyňu paláca, alebo muškéna, ktorí ušli, a  nevydal ich na výzvu

hlásateľa, bude potrestaný smrťou.

§§ 17 +18+ 19 + 20 Ak niekto chytil ušlého otroka alebo otrokyňu vo voľnej krajine a priviedol ich k pánovi, pán otroka mu dá

dva šekely striebra. Ak tento otrok neoznačil svojho pána, privedú ho do paláca, jeho prípad bude vyšetrený a  vrátia ho jeho

pánovi. Ak niekto zadržal tohto otroka vo svojom dome, otrok bol nájdený v jeho rukách, tento človek bude potrestaný

smrťou. Ak otrok ušiel z rúk toho, kto ho zadržal, tento človek odprisahá pánovi otroka pri bohovi a bude zbavený viny.

§ 282 Ak otrok povedal pánovi „nie si mojím pánom“, jeho pán ho usvedčí, že je jeho otrokom, odreže mu ucho.

§ 118 Ak bol daný ako záloh na dlh otrok alebo otrokyňa, ak dlžník nechá obchodníka čakať toľko, že uplynula lehota,

obchodník ich môže predať; nemôžu byť vymáhaní späť.

Niektoré ustanovenia týkajúce sa rodinného práva:

§ 128 Ak si niekto vzal manželku, ale nevyhotovil svoju zmluvu, táto žena sa nestane jeho manželkou.

§§ 129+131 Ak bola niečia manželka prichytená pri súloži s iným mužom, zviažu ich a hodia do vody; ak pán manželky nechá

svoju manželku nažive, tiež kráľ nechá svojho služobníka nažive. Ak manželku obvinil jej manžel (z nevery), avšak ona

nebola prichytená, keď spala s iným mužom, odprisahá pri bohu a vráti sa do svojho domu (k svojmu manželovi).

§ 138 Ak chce niekto zapudiť svoju prvú manželku, ktorá mu neporodila deti, dá jej striebro vo výške vena a okrem toho vráti

veno, ktoré priniesla z domu svojho otca, potom ju môže zapudiť.

§ 142 + 143 Ak žena znenávidela svojho manžela a povedala mu „nebudeš ma objímať“, jej prípad bude preskúmaný

v mestskom obvode, ak dbá o svoju počestnosť a ak je bez chyby, ale jej manžel ju obchádza a veľmi ju ponižuje, táto žena je

bez viny, vezme si svoje veno a odíde do domu svojho otca. Ak nedbá o  svoju počestnosť a odchádza, premrháva rodinný

majetok, uráža svojho manžela, túto ženu hodia do vody.

§ 148 Ak si niekto vzal manželku, ktorej sa zmocnila choroba lá-bum, ak si predsavzal vziať si inú, môže si ju vziať; svoju

manželku, ktorej sa zmocnila choroba lá-bum, nezapudí; v dome, ktorý postavil, bude žiť; pokiaľ bude žiť, bude jej poskytovať

obživu.

§§ 170+171 Ak niekto, koho manželka porodila deti a ktorého otrokyňa porodila deti, ak otec za svojho života povedal deťom,

ktoré mu porodila otrokyňa „ste moje deti“ a prirátal ich k deťom svojej manželky, deti otrokyne sa rozdelia rovnakým dielom

o majetok otcovského domu (s deťmi manželky)... Ak ale otec nepovedal za svojho života deťom, ktoré mu porodila otrokyňa

„ste moje deti“, potom, keď otec odíde za osudom (= zomrie), deti otrokyne sa nedelia s deťmi manželky o  majetok

otcovského domu, otrokyňa a jej deti budú oslobodené...

§ 177 Ak si vdova, ktorej deti sú nedospelé, predsavzala vstúpiť do domu iného (muža), bez súhlasu sudcov nesmie vstúpiť...

7

§ 195 Ak dieťa udrelo svojho otca, utnú mu ruku.

§ 185 Ak si niekto vzal ako syna nemluvňa od jeho narodenia a vychoval ho, tento osvojenec nemôže byť vymáhaný späť.

Seminár č. 4

Staroveké Athény

Athény (Athinai) – mestský štát - polis, stredisko oblasti Attika, ktorá sa nachádza v strednej časti pevninského Grécka.

HLAVNÉ MEDZNÍKY VO VÝVOJI ATHÉNSKEHO ŠTÁTU

(všetky dátumy sú pred Kr.):

ARCHAICKÉ OBDOBIE:

synoikizmus

7. st.: vláda rodovej aristokracie = eupatridai

621 – Drakontove zákony

594 / 3 – sociálno-politické reformy archonta Solóna

546 / 5 – 527 / 6 – tyrania Peisistratovcov

508 / 7 - sociálno-politické reformy archonta Kleisthena

KLASICKÉ OBDOBIE:

443 – 429 – vláda (prvého) stratéga Perikla, vrcholný rozvoj demokratického zriadenia

431 – 404 – peloponnézska vojna; počas vojny sa 2x utvorila oligarchická vláda (411 - 410; 404 - 403)

4. st. – v Athénach pretrvávala politicko-ekonomická kríza

338 / 7 – Athény stratili suverenitu a stali sa súčasťou federácie gréckych štátov, ktorú ovládala Macedónia

HELENISTICKÉ OBDOBIE:

vláda a výboje Alexandrosa Macedónskeho

po rozpade ríše, ktorú vytvoril Alexandros, sa Athény stali súčasťou helenistickej ríše Macedónie, ktorá vznikla r. 276

ako jeden z troch nástupníckych štátov po Alexandrosovej ríši

ÚLOHY K REFORMÁM DRAKONTA, SOLÓNA A KLEISTHENA:

A) Čo sa spája s vládou archonta Drakonta ?

B1) Vysvetlite, v čom spočívali a aký mali význam nasledovné reformy archonta Solóna (pozor, nejde o všetky reformy

Solóna !):

seisachteia

zavedenie testovacej slobody

zavedenie timokratickej ústavy (timokratického politického systému)

B2) Aké štátne orgány vznikli za vlády Solóna ?

C) Opíšte reformy archonta Kleisthena !

ÚLOHY K SYSTÉMU ŠTÁTNYCH ORGÁNOV ATHÉN:

A) Doplňte starogrécke názvy athénskych štátnych orgánov !

(Treba ich vedieť, aj keď sú v učebnici uvádzané v (...) ! Takisto treba vedieť aj starogrécke názvy štátnych orgánov Sparty !).

8

Ľudové zhromaždenie =

Rada =

Porotný súd =

Orgán bez zodpovedajúceho slovenského názvu =

B) Bližšie charakterizujte nasledovné athénske štátne orgány:

Ľudové zhromaždenie

Zloženie:

Zasadnutia:

Kompetencie:

Rada – najvyšší vládny (výkonný) a administratívny orgán

Zloženie:

Zasadnutia:

Kompetencie:

Porotný súd - najvyšší súdny orgán

Zloženie:

Zasadnutia:

Kompetencie:

Areopag

Zloženie:

Kompetencie:

Úradníci – prehľad:

RIADNI ÚRADNÍCI

a) 9 archonti: archon eponymos + basileus + polemarchos + 6 tesmotéti

b) 10 stratégovia; stratégovia – autokrati

c) finanční úradníci

d) úradníci, ktorí vykonávali starostlivosť o rôzne oblasti života v meste

e) úradníci, ktorí riadili všeobecnú výchovu a vojenskú prípravu mládeže

MIMORIADNI ÚRADNÍCI = epimeléti

UPOZORNENIE:

O úradníkoch uvedených pod bodmi a) + b) sa treba naučiť všetko, čo je v učebnici !

Pokiaľ ide o skupiny úradníkov uvedené pod bodmi c) + d) + e), stačí vedieť, že takéto skupiny úradníkov existovali; grécke

označenia úradníkov patriacich do týchto troch skupín, ani ich právomoci, sa učiť netreba !

Seminár č. 5

Staroveký Rím

9

Periodizácia vývinu politického systému rímskeho štátu. Obdobie kráľovstva. Reforma Servia Tullia

UPOZORNENIE:

Pri štúdiu dejín rímskeho štátu a práva, ale aj dejín štátu a práva neskorších období (stredovek + novovek), pracujeme

s dobovými pojmami v latinskom znení. Je preto nevyhnutné, aby každý študent riadne ovládal pravidlá latinskej výslovnosti !

Rím (Roma) – italské mesto, mestský štát – civitas v oblasti Latium, situované pri rieke Tiber asi 25 km od jej ústia

PERIODIZÁCIA VÝVINU POLITICKÉHO SYSTÉMU RÍMSKEHO ŠTÁTU:

ÚLOHA: Podajte k nasledovnej periodizácii krátky komentár !

Pomôcka: Charakterizujte podstatu politických systémov, ktoré fungovali v jednotlivých obdobiach vývinu rímskeho štátu.

753 – 510 / 9 pred Kr. KRÁĽOVSTVO

forma vlády: limitovaná monarchia

medzi rr. 578–534 – reforma 6. kráľa Servia Tullia – prechod k štátnej organizácii

510 / 9 – 27 pred Kr. REPUBLIKA

3 vývinové fázy:

a) raná republika : 510 / 9 – 264

b) vrcholná republika = obdobie bojov Ríma za podmanenie Stredomoria : 264 – 133

c) kríza republiky: 133 – 27

forma vlády: res publica

27 pred Kr. – 284 po Kr. PRINCIPÁT

forma vlády: dyarchia: princeps + senát

284 – 476 DOMINÁT

forma vlády: autokracia, despocia, absolútna monarchia

od 293 – zároveň teoreticky tetrarchia

395 – definitívne rozdelenie Rímskej ríše na Západo- a Východorímsku ríšu

KRÁĽOVSTVO

Obyvateľstvo:

patricijovia = rímsky ľud = 3 kmene; 1 kmeň = 10 kúrií ; 1 kúria = 10 rodov

plebejci

klienti

otroci

ÚLOHA: Charakterizujte právne postavenie uvedených skupín obyvateľstva !

Systém štátnych orgánov:

rex – kráľ

magistráti – výkonní úradníci menovaní kráľom

10

senát – zbor staršinov patricijských rodov

comitia = ľudové zhromaždenia = zhromaždenia patricijov-plnoprávnych mužov - comitia curiata + comitia calata

ÚLOHA: Charakterizujte uvedené štátne orgány !

Reforma Servia Tullia:

1. Všetci slobodní obyvatelia Ríma, t.j. nielen patricijovia, ale aj plebejci, boli rozdelení podľa svojich majetkových pomerov

resp. podľa svojich príjmov do 5 tried (mimo týchto tried sa nachádzali tzv. proletarii=bezzemkovia), v rámci ktorých sa

sformovali menšie jednotky – centúrie = stotiny; každá centúria mala jeden hlas na novovytvorenom ľudovom zhromaždení

comitia centuriata.

ÚLOHY:

A) Aké politické zriadenie bolo týmto počinom zavedené ?

B) Prečo možno povedať, že tento počin prispel k vzniku, resp. rozvoju štátnej organizácie ?

C) Ako prebiehalo hlasovanie na comitia centuriata ?

Trieda Veľkosť majetku

príslušníkov triedy

v asoch

Rozloha pozemkov

patriacich

príslušníkom triedy

v jutrách

Počet stotín v rámci

triedy

Osobitné stotiny

priradené k triedam

I, II , IV

I 100 000 20 80 18 stotín jazdcov

II 75 000 15 20 2 stotiny tesárov

III 50 000 10 20 xxxxxxxxxxxxxxxxxxx

IV 25 000 5 20 2 stotiny hudobníkov

V 11 000 2 30 xxxxxxxxxxxxxxxxxxx

proletarii menej ako 11 000 1

Vysvetlivky:

as = medená minca, platidlo

jutro (lat. iugerum) = 0,25 ha

2. Rímsky štát bol rozdelený na 21 administratívno-teritoriálnych obvodov tribus (regiones).

ÚLOHA: Prečo možno povedať, že tento počin prispel k vzniku, resp. rozvoju štátnej organizácie ?

Lingvisticko-terminologická poznámka:

sg. rex = kráľ; pl. reges = králi

slovakizovaná forma skloňovania v sg.: rex – rega – regovi atď.

sg. comitium = ľudové zhromaždenie / fyzické miesto, kde sa uskutočňuje ľudové zhromaždenie

pl. comitia = ľudové zhromaždenia, komície

pl. comitia curiata = kuriátne zhromaždenia (kuriátne komície)

pl. comitia calata = kalátne zhromaždenia (kalátne komície)

pl. comitia centuriata = centuriátne zhromaždenia (centuriátne komície)

tribus (podst. m. žen. rodu; sg.=pl.) = kmeň / kmene, obvod / obvody

11

Seminár č. 6

Staroveký Rím

Rímska republika - prehľad štátnej organizácie

Obyvateľstvo:

raná republika: utvorila sa tzv. nobilitas = rodiny patricijov + majetné rodiny plebejcov = skupina rímskych občanov,

ktorí svoje privilegované postavenie v spoločnosti zdôvodňovali skutočnosťou, že sami, alebo ich predkovia, zastávali

úrad s impériom, hlavne konzulát; jedine príslušníci nobility sa mohli stať členmi (za republiky) najvýznamnejšieho

štátneho orgánu – senátu

otroci – podstatne sa zvýšil ich počet; boli úplne bezprávni

neobčania (osoby bez rímskeho občianstva a z neho vyplývajúcich práv) = slobodní obyvatelia území podmanených

Rímom

Schéma organizácie rímskeho štátu v období republiky:

ÚSTREDNÁ SPRÁVA ŠTÁTU = správa mesta Ríma + správa ostatného územia štátu na vrcholnej (ústrednej) úrovni

- ľudové zhromaždenia

- senát

- magistratúry, resp. magistráti – sústava výkonných orgánov - úradov, resp. úradníkov

MIESTNA SPRÁVA = miestna správa územia Itálie + miestna správa mimoitalských území = provincií

ĽUDOVÉ ZHROMAŽDENIA

Rozdelenie:

- contiones a concilia, OKREM concilia plebis tributa – neformálne, poradné schôdzky občanov

- comitia – riadne zhromaždenia:

1. comitia curiata + comitia calata – ich politický význam bol nepatrný

2. comitia centuriata + comitia tributa – ich politický význam bol značný

Lingvisticko-terminologická poznámka:

pl. concilia = zhromaždenia; sg. concilium = (jedno) zhromaždenie

pl. contiones = zhromaždenia; sg. contio = (jedno) zhromaždenie

pl. comitia tributa = tribútne zhromaždenia (tribútne komície)

Comitia centuriata

Kompetencia:

zákonodárna: uznášanie sa na všetkých zákonoch, neskôr iba na najdôležitejších

súdna: rozhodovanie o odvolaniach občanov proti uloženiu trestu smrti a ťažkých telesných trestov

volebná: voľba vyšších magistrátov

administratívna: udeľovanie / odnímanie rímskeho občianstva, dávanie súhlasu na prechod z patricijského do

plebejského stavu

Comitia tributa

12

- pred vydaním Zákona XII tabúľ existovalo concilium plebis tributum, ktoré bolo prístupné len plebejcom a na

ktorom sa rozhodovalo len o záležitostiach plebejcov

- po vydaní Zákona XII tabúľ bolo toto zhromaždenie uznané za riadny štátny orgán pod názvom comitia tributa, t.j.

za orgán, ktorý mohol rozhodovať o záležitostiach všetkého obyvateľstva (celého štátu), v dôsledku čoho sa na jeho

činnosti začali podieľať aj patricijovia

- dve formy zasadnutia tohto zhromaždenia:

1. comitium tributum – predsedal patricijský magistrát, hlasovacie právo mali patricijovia aj plebejci; uznášanie sa

na všeobecne záväzných zákonoch leges

2. concilium plebis tributum – predsedal plebejský magistrát, hlasovacie právo mali len plebejci; uznášanie sa na

tzv. plebiscitoch – právnych aktoch záväzných len pre plebejcov

! ALE: Od roku 287 pred Kr. obe formy zasadnutia prijímali leges !

Kompetencia:

zákonodárna : pozri vyššie

súdna: súdenie trestných činov, za ktoré bolo možné uložiť najvyššiu pokutu, rozhodovanie o odvolaniach proti

uloženiu pokuty magistrátom

volebná: voľba nižších magistrátov

Lingvisticko-terminologická poznámka:

sg. concilium plebis tributum; pl. concilia plebis tributa

sg. comitium tributum; pl. comitia tributa

pl. leges; sg. lex (podst. m. žen. rodu) = zákon

SENÁT

Zloženie: príslušníci nobility, resp. tzv. senátorského stavu; počet senátorov postupne narastal (300-600-900-1000); členstvo

v senáte bolo (od 4. st. pred Kr.) teoreticky doživotné, nie však dedičné (!), a nadobúdalo sa zápisom do zoznamu senátorov,

ktorý od konca 4.st. pred Kr. uskutočňovali cenzori

ÚLOHA: Charakterizujte kompetencie senátu !

MAGISTRATÚRY

Pojem „magistratúry“ pochádza z latinského výrazu magistratus (sg. = pl.) = úrad (magistratúra) / úrady (magistratúry) aj

úradník (magistrát) / úradníci (magistráti);

Kto sa mohol stať magistrátom ? Rímsky občan narodený na slobode, bezúhonný, predpísaného veku, odborné vedomosti

nevyhnutne mať nemusel, dostatočne majetkovo zabezpečený, ktorý si už splnil vojenskú službu, ktorého predkovia už

zastávali nejaký úrad (táto podmienka nemusela byť vždy splnená), ktorý bol do úradu riadne zvolený príslušným orgánom

(zhromaždením) a pod.

Právomoc magistrátov: Konkrétne právomoci magistrátov sa odlišovali v závislosti od toho, akú magistratúru zastávali; popri

tom však všetci magistráti mali rovnakú tzv. potestas; diktátor, konzul a prétor mali ešte aj tzv. imperium.

ÚLOHA : Charakterizujte obsah potestas a impéria !

Rozdelenie magistrátov, resp. magistratúr :

Magistrátov možno rozdeliť z viacerých hľadísk – pozri v učebnici !

Tu budeme vychádzať z nasledovného rozdelenia:

Riadni magistráti:

vyšší (volení na comitia centuriata): konzul, prétor, cenzor

13

nižší (volení na comitia tributa): plebejský tribún, edil, kvestor, vigintisexviratus

Mimoriadni magistráti:

vyšší: diktátor, magister equitum, praefectus urbis, interrex, decemviri legibus scribundis, tribuni militum consulari

potestate, tresviri rei publicae constituendae consulari imperio

nižší

Seminár č. 7:

Staroveký Rím

Rímska republika – pokračovanie v prehľade štátnej organizácie

MAGISTRATÚRY – pokračovanie

UPOZORNENIE: Roky vzniku jednotlivých magistratúr a roky ich sprístupnenia plebejcom sa na test netreba učiť !

ÚLOHA: Pokúste sa podrobne charakterizovať:

konzulát

úrad diktátora

plebejský tribunát

préturu

cenzúru

úrad edilov a

kvestúru.

MIESTNA SPRÁVA – PREHĽAD:

SPRÁVA ITÁLIE

jednotky, ktorých obyvateľstvo malo rímske občianstvo jednotky, ktorých obyvateľstvo nemalo rímske občianstvo

coloniae civium Romanorum civitates foederatae

municipia civium Romanorum civitates Latinae, coloniae Latinae

ÚLOHA: Charakterizujte územno-správne jednotky uvedené v tabuľke !

ÚLOHA: Ako ovplyvnili lex Iulia a lex Plautia Papiria správnu organizáciu Itálie, resp. postavenie slobodného italského

obyvateľstva v rímskom štáte ?

SPRÁVA PROVINCIÍ

jednotky, ktorých obyvateľstvo malo

rímske občianstvo

CIVITATES ROMANAE

jednotky, ktorých obyvateľstvo malo

latinitu

CIVITATES LATINAE

jednotky, ktorých obyvatelia nemali

rímske občianstvo ani latinitu

CIVITATES PEREGRINAE

coloniae civium coloniae Latinae civitates foederatae

municipia oppida Latina civitates liberae

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx civitates stipendiariae

ÚLOHA: Čím sa vyznačovala správa provincií vo všeobecnosti ?

Lingvisticko-terminologická poznámka:

pl. civitates; sg. civitas = obec, mesto, mestský štát, spoločenstvo ľudí žijúcich v mestskom štáte

14

latinita = lat. latinitas, ius Latii = označenie práv, ktoré Rimania priznali Latinom. Išlo o niektoré práva zodpovedajúce

rímskemu občianstvu. Po tom, ako sa Latini stali rímskymi občanmi (90 pred Kr.), bolo ius Latii udeľované niektorým obciam

v provinciach.

Latini = pôvodné obyvateľstvo italskej oblasti Latium, súčasť etnika Italikov.

Seminár č. 8

Staroveký Rím

Principát – prehľad štátnej organizácie

Obyvateľstvo:

neslobodné obyvateľstvo : otroci + kolóni

slobodné obyvateľstvo – za vlády cisára (principa) Septimia Severa bolo hierarchicky rozdelené na :

- honestiores = vznešenejší : clarissimi + officiales + decuriones / curiales

- humiliores = nižší

ÚLOHA: Charakterizujte postavenie kolónov a jednotlivých skupín slobodného obyvateľstva !

ÚSTREDNÉ ORGÁNY VYTVORENÉ ZA PRINCIPÁTU:

Princeps

- za republiky: senátor zapísaný v zozname senátorov na prvom mieste (princeps senatus)

- od čias C. I. Caesara Octaviana Augusta: reálny vládca rímskeho štátu s významnými vládnymi právomocami a často aj

so značným faktickým mocenským vplyvom, neskôr označovaný ako cisár (tento výraz vznikol z mena Caesar)

- principovia boli volení senátom na doživotie, avšak hlavne v 3. st. boli dosadzovaní vojskom

ÚLOHA: Doplňte nasledovný prehľad jednotlivých zložiek moci patriacej rímskym principom !

Moc (právomoc) principa pozostávala :

a) z tribúnskej moci (tribunicia potestas) a tribúnskej imunity;

b) z právomocí, ktoré prevzal od republikánskych orgánov

- od ĽZ prevzal:

- od senátu prevzal:

- od konzulov prevzal:

- od cenzorov prevzal:

- od edilov a kvestorov prevzal:

c) z oprávnenia uskutočňovať zápis do zoznamu senátorov,

d) z reálnej možnosti zásadne ovplyvňovať voľbu magistrátov uskutočňovanú senátom (senát automaticky schvaľoval

kandidátov na úradné funkcie navrhnutých principom)

e) od 2. st. aj z práva zákonodárnej iniciatívy (vo vzťahu k zákonom vydávaným senátom), ktoré predtým (od začiatku

principátu) patrilo senátu (zákonodárna činnosť senátu sa takto obmedzila na schvaľovanie cisárových návrhov)

ÚLOHA : Charakterizujte ďalšie orgány cisárskej administratívy:

Cisárska rada

Praefectus praetorio

Kancelária s oddeleniami – scrinia

UPOZORNENIE: Jednotlivé oddelenia (scrinia) cisárskej kancelárie sa na test netreba učiť !

15

Lingvisticko-terminologická poznámka :

sg, princeps; pl. principes

slovakizované formy:

sg. princeps; skloňujeme: princeps – principa – principovi atď.

pl. principovia; skloňujeme: principovia – principov – principom atď.

sg. praefectus praetorio

slovakizovaná forma skloňovania v sg.:

praefectus praetorio – praefecta / prefekta praetorio – praefectovi / prefektovi praetorio atď.

pl. scrinia; sg. scrinium = jedno oddelenie

BÝVALÉ REPUBLIKÁNSKE ORGÁNY:

Ľudové zhromaždenia – strata súdnej + volebnej kompetencie, zmenšenie, od 2. st. zánik zákonodárnej kompetencie

Senát – činnosť senátu, pokiaľ ide o jeho volebnú a zákonodárnu právomoc, riadili (resp. zásadne ovplyvňovali) principovia,

ktorým navyše patrilo právo uskutočňovať zápis do zoznamu senátorov; v oblasti súdnictva mal senát širšie právomoci

(prvostupňový súd pre niektoré trestné veci, odvolacia inštancia v civilných veciach), zostal mu dozor nad časťou provincií a

štátnou pokladnicou.

Magistratúry – republikánske zásady obsadzovania a vykonávania magistratúr sa porušovali; r. 84 zanikla cenzúra

SPRÁVA MESTA RÍM - bola podriadená principovi, resp. bola súčasťou cisárskej administratívy; vykonávali ju prefekti

a kurátori ako cisárski úradníci, menovaní na neobmedzený čas a platení (bližšie pozri v učebnici !)

SPRÁVA ITÁLIE - italské obce mali vlastné správne ustanovizne (samosprávu), ktoré sa však postupne dostávali pod

kontrolu miestnych cisárskych orgánov

SPRÁVA PROVINCIÍ – provincie cisárske + provincie senátne

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx provincia senátna provincia cisárska

komu podliehala provincia senátu cisárovi

charakter provincie pacifikovaná potrebná prítomnosť vojska

kam smerovali príjmy z provincie do štátnej pokladnice - aerarium do cisárovej pokladnice – fiscus

úradník stojaci na čele provincie prokonzul / proprétor legatus Augusti pro praetore

ďalší úradníci provinčnej správy kvestor, legáti, procurator Augusti procurator Augusti, legatus legionum,

legatus iuridicus

Lingvisticko-terminologická poznámka:

sg. legatus = vyslanec, správca provincie; pl. legati

Seminár č. 9:

16

Staroveký Rím

Dominát – prehľad štátnej organizácie

Obyvateľstvo:

- kolóni boli natrvalo pripútaní k pôde

- stavovské rozdelenie obyvateľstva na humiliores a honestiores pretrvávalo, resp. sa prehlbovalo

SYSTÉM ÚSTREDNÝCH ŠTÁTNYCH ORGÁNOV + MIESTNA SPRÁVA:

Cisár – dominus et deus

Cisárska rada

- plnila obdobné úlohy ako za principátu

- členovia boli menovaní cisárom; delili sa na :

osvietených a

ctihodných

Úradníci

ÚLOHA: Doplňte úlohy (právomoci) nasledovných úradníkov !

latinské označenie úradníka voľný preklad označenia úradníka úlohy / právomoci úradníka

quaestor sacri palatii kvestor posvätného paláca

magister officiorum vedúci cisárskych úradov

praepositus sacri cubiculi predstavený posvätnej spálne

comes sacrarum largitionum hodnostár spravujúci posvätnú štátnu

pokladnicu

comes rerum privatarum správca súkromného majetku cisára

Kancelária s oddeleniami – scrinia

UPOZORNENIE: Jednotlivé scrinia cisárskej kancelárie sa na test netreba učiť !

BÝVALÉ REPUBLIKÁNSKE ORGÁNY:

Ľudové zhromaždenia – zanikli

Senát – jeho právomoc voliť cisára mala iba formálny charakter, nakoľko senát bol povinný zvoliť kandidáta, ktorého

odporučil predchádzajúci cisár, resp. musel zvoliť osoby, ktoré presadzovala armáda

Magistratúry – zachovali sa konzulát + prétura + kvestúra; magistráti boli povinní hlavne usporadúvať hry, a to z vlastných

prostriedkov; keďže sa preto zdráhali prijať úrad, zaviedla sa povinnosť prijať ponúkaný úrad;

SPRÁVA DVOCH HLAVNÝCH MIEST RÍMSKEJ RÍŠE:

17

ÚLOHA: O ktoré dve mestá ide ?

na čele správy mesta stál úradník nazývaný praefectus urbi (menovaný cisárom)

podliehali mu títo ďalší úradníci praefectus vigilum, praefectus annonae a iní

SPRÁVA OSTATNÉHO ÚZEMIA RÍŠE:

územný celok na čele územného celku stál územný celok sa rozdeľoval na

prefektúra praefectus praetorio diecézy

diecéza vikár provincie

provincia rektor pagi / vici = obce

obec praefectus / praepositus pagi / vici xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Seminár č. 10

Príprava na semestrálnu skúšku

1. časť seminára : všeobecné pokyny k testu, otázky študentov ku skúške

2. časť seminára: riešenie vzorového testu študentami pod vedením pedagóga

Skúškový test – 10 predtlačených otázok rôzneho typu; test bude mať, samozrejme, množstvo variantov

Na teste sa budú vyskytovať nasledovné typy otázok:

1. Otvorená otázka – takýto typ otázky treba zodpovedať čo možno najpodrobnejšie !

Príklad: Podrobne charakterizujte plebejský tribunát !

- bude iba jedna, komplexne, ucelene, podrobne ju zodpovedať- napr.: kompetencie /ak bude v zátvorke konkrétna kompetencia aspoň jednu napísať/, akým spôsobom sa tam dalo dostať (akt voľby), kto tú voľbu uskutočňoval, kto to bol, - charakterizovať nejaký štátny orgán - ucelene

2. Jednou vetou vysvetlite … - treba stručne, ale zároveň výstižne vysvetliť nejaký pojem Príklad : Jednou vetou vysvetlite pojem timokracia ! - forma vlády uplatňovaná v antike, spočíva na priznávaní politických práva spočívajúca na priznávaní politických práv obyvateľov štátu v závislosti od výšky ich príjmov; čím vyššie príjmy tým väčší rozsah politických práv (zastávajú úrady, zúčastňujú sa na správe vecí verejných)

3. Vymenujte … - stačí vymenovať nejaké skutočnosti, bez bližšieho charakterizovania

Príklad: Vymenujte spoločné znaky rímskych magistratúr !

- bezodplatnosť, voliteľnosť, kolegiatnosť- pozri knihu

18

4. Opravte chybu / chyby v nasledovnej vete !

Príklad: Vojenskí tribúni s konzulskou mocou boli nižšími riadnymi magistrátmi v období kráľovstva.

Vojenskí tribúni s kozulskou mocou boli vyšší mimoriadnymi magistrátmi v období ranej republiky.

5. Otázka, na ktorú treba odpovedať len áno alebo nie :

Príklad: V Sparte existovalo ľudové zhromaždenie. áno / nie

6. Otázka, na ktorú treba dať krátku odpoveď:

Príklady:

V ktorej orientálnej despócii bolo zakázané uzatvárať manželstvo medzi príslušníkmi rôznych kást? staroveká India

Medzi príslušníkmi rôznych kást bolo zakázané uzavierať … manželstvo

7. Dajte do správneho časového poradia (chronologicky usporiadajte); použite pri tom číslice 1, 2, …

Príklad:

6 3 4 2 1 5Diocletianus – vytvorenie územných fýl v athénskom štáte – Sulla – seisachteia – Drakón – Augustus Drakón – seisachteia (reforma Solóna) – vytvorenie fýl (Kleiston) – Sulla – Augustus - Diocletianus

8. Vyčiarknite, čo nepatrí do kontextu !

Príklady:

despocia – rex – timokracia – dominát – archaické obdobie – basileus – tyrania – oligarchia

- ostatné sú pomenovania foriem vlád, označené sú orgány štátnej moci

(Alebo naopak : Označte, čo patrí do kontextu !)

9. Označte správnu odpoveď / odpovede !

Chammurapiho zákonník

a) je právnou pamiatkou Aztékov

b) obsahuje ustanovenia upravujúce postavenie otrokov

c) zakazuje kňažkám chodiť na pivo

d) ustanovuje zákaz zabitia krokodíla ako posvätného zvieraťa

(Alebo naopak: Označte nesprávnu odpoveď / odpovede !)

10. Pospájajte !

Treba pospájať 10 pojmov z jedného stĺpčeka s 10 pojmami z druhého stĺpčeka.

Každý pojem z prvého stĺpčeka možno spojiť len s jedným pojmom z druhého stlĺpčeka !

19

VZOROVÝ SKÚŠKOVÝ TEST

Svetové dejiny práva – zimný semester akad. r. 2009/2010 – písomná skúška – variant ...

Meno a priezvisko študenta: ....................................................................................................... DŠ / EŠ

Dátum skúšky: Pokus č.

1. Podrobne charakterizujte cenzúru ! (Píšte na opačnú stranu testu.)- charakteristika štátneho orgánu – pozri učebnicu

2. Jednou vetou vysvetlite pojem patriarchálne otroctvo ! - vlastníci otrokov často pracovali spoločne, otrok bol členom domácnosti, nie je to otroctvo že otrok je vec, nie je základom hospodárstva

3. Ak sa v nasledovnej vete nachádza(jú) chyba / chyby, opravte ju / ich !

Králi, menovaní radou staršinov (gerusiou), mohli pozbaviť eforov ich funkcie.   Efori, volení radou staršínov mohli pozbaviť kráľov ich funkcie.

4. Ako sa nazýval a v ktorom dejinnom období pôsobil hodnostár, ktorý bol pôvodne veliteľom telesnej stráže rímskych cisárov a neskôr prvou osobou po cisárovi ? v období principátu – preafektus preatorio

5. Súhlasíte s tvrdením, že diecézy vznikli v období Rímskej republiky ? súhlasím / nesúhlasímnesúhlasím –(vznikli v domináte)

6. Vymenujte vrstvy, na ktoré sa rozdeľovalo obyvateľstvo starovekej Sparty ! Sparťania, Perioikovia, Heiloti

7. Comes rerum privatarum spravoval ... súkromný majetok cisára

8. Chronologicky usporiadajte ! (Použite pri tom číslice 1,2,...)

Kleisthenes – Sulla – héroovia – Diocletianus - I. triumvirát - zavedenie testovacej slobody v Athénachhéroovia – zavedenie testovacej slobody v Athénach – Kleisthenes – Sulla – I. triumvirát - Diocletianus

9. Označte varnu ! a) metoikovia b) avílovia c) šúdrovia d) muškéni e) hypomeioni šúdrovia

10. Pospájajte !

interrex funkčné obdobie 5 dní

diktátor vyšší mimoriadny magistrát

vynájdenie nového tanca v starovekom Egypte to bol zločin

levirát staroveká Palestína

20

decemviri legibus scribundis spísanie Zákonov XII tabúľ

concilia neformálne schôdzky občanov

comitia calata inaugurácia troch najvyšších flaminov

skladal sa z archontov a bývalých archontov areopag

clarissimi spoločenská vrstva

otroci samotnej pôdy dominát

21