Tento projekt je spolufinancovanýz Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Investícia do vašej budúcnosti

MINISTERSTVO VÝSTAVBY

A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

sekcia stratégie rozvoja regiónov

Prievozská 2/B

825 25 Bratislava

www.nsrr.sk

Európske fondy a Slovensko

Skúsenosti minulostipre rozvoj budúcnosti I.

3

OBSAHregionálna politika eÚ 5

Ciele regionálnej politiky eÚ 6

oblasti podpory európskej regionálnej politiky 8

nástroje regionálnej politiky eÚ 9

CHARAKTERISTIKA NÁSTROJOV REGIONÁLNEJ POLITIKY EÚ V PROGRAMOVACOM OBDOBÍ 2004 – 2006 10

CHARAKTERISTIKA NÁSTROJOV REGIONÁLNEJ POLITIKY EÚ V PROGRAMOVOM OBDOBÍ 2007 – 2013 12

prinCípy fungovania fondov eÚ 13

VYUŽÍVANIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV EÚ V PROGRAMOVACOM OBDOBÍ 2004 – 2006 14

programové dokumenty v programovaCom období 2004 – 2006 16

operačný program Základná infraštruktÚra 17 sektorový operačný program priemysel a služby 18

sektorový operačný program Ľudské Zdroje 19

sektorový operačný program poĽnohospodárstvo a roZvoj vidieka 20

jednotný programový dokument nuts ii bratislava CieĽ 2 21

jednotný programový dokument nuts ii bratislava CieĽ 3 21

iniCiatíva spoločenstva eQual 22 iniCiatíva spoločenstva interreg iii a 23

program iniCiatívy spoločenstva interreg iii b Cadses 24 program iniCiatívy spoločenstva interreg iii C 24

VYUŽÍVANIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV EÚ V PROGRAMOVOM OBDOBÍ 2007 – 2013 národný strategiCký referenčný rámeC sr na roky 2007 – 2013 25

Ciele a priority slovenska v oblasti regionálnej politiky 26

operačné programy nsrr 28

regionálny operačný program 29

operačný program informatiZáCia spoločnosti 31

operačný program životné prostredie 34

operačný program výskum a vývoj 37

operačný program doprava 40

operačný program Zamestnanosť a soCiálna inklÚZia 42

operačný program konkurenCiesChopnosť a hospodársky rast 45

operačný program vZdelávanie 47

operačný program ZdravotníCtvo 50

operačný program bratislavský kraj 51

operačný program teChniCká pomoC 52 krátky výkladový slovník 54

PREDSLOVV máji 2004 sa Slovenská republika stala členom Európskej únie, ktorá zoskupila 25 členských štátov. Už od januára 2007 vzrástol počet členov Európskej únie (EÚ) na 27, keď sa pripojili aj 2 balkánske krajiny Rumun-sko a Bulharsko. Mnohé regióny z nových a starých členských krajín sa napriek ekonomickej výkonnosti EÚ vyznačujú veľkými regionálnymi dis-paritami, ktorých odstraňovanie Únia systematicky rieši už dlhšie obdobie prostredníctvom regionálnej politiky. Táto predstavuje určitý systém nástro-jov, ktorými EÚ menej rozvinutým regiónom pomáha. Slovensko patrí tiež k príjemcom pomoci poskytovanej z európskych fondov. Po prvýkrát sme čerpali prostriedky z fondov Európskej únie v oblasti politiky súdržnosti v rokoch 2004 – 2006, v tzv. skrátenom programovacom období. Programo-vé obdobie 2007 – 2013 je pre SR prvým obdobím, v ktorom má možnosť vy-

užívať viac ako 11 miliárd eur z fondov EÚ počas celého jeho trvania až do roku 2015. Programové obdobie 2007 – 2013 je výzvou pre celú rozšírenú Európsku úniu odstraňovať súčasné regionálne rozdiely. Slovensko túto výzvu nového programového obdobia prijalo a zodpovedne sa pripravovalo na jeho začiatok. Vláda SR ako aj Európska komisia už schválili strategický dokument, ktorý predstavuje rámec čerpania európskych fondov – Národný strategický referenčný rámec SR na roky 2007 – 2013 spolu s jedenástimi operačnými programami, prostredníctvom ktorých sa budú strategické priority Slovenskej republiky napĺňať. Verím, že jednotlivé programové dokumenty, v ktorých sa odzrkadlili aj skúsenosti získané v programovacom období 2004 – 2006, budú predstavovať pevný základ úspešného a efektívneho čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 – 2013. Slovenská republika nastu-puje na túto novú cestu so zdvihnutou hlavou a s predsavzatím držať opraty európskej politiky súdržnosti pevne v rukách. V rukách držíte prvý z radu informačných materiálov pripravovaných Ministerstvom výstavby a regionálne-ho rozvoja Slovenskej republiky ako Centrálnym koordinačným orgánom pre oblasť riadenia a implemen-tácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rokoch 2007 – 2013. Ich cieľom bude priblížiť čitateľom úlohy Európskeho spoločenstva a Slovenska pri realizácii nástrojov politiky hospodárskej a sociálnej súdrž-nosti EÚ, informovať o pridanej hodnote, ktorú pre našu spoločnosť pomoc EÚ znamená. Zároveň sa vám prostredníctvom pripravovaných informačných materiálov budeme snažiť priblížiť možnosti, ktoré Sloven-sku prináša nové programové obdobie v rokoch 2007 – 2013 a poukázať na využité príležitosti v podobe realizovaných projektov financovaných z prostriedkov fondov EÚ v rokoch 2004 – 2006. Som presvedčený, že táto aj ďalšie publikácie prispejú k lepšiemu poznaniu základných nástrojov a krokov vedúcich k možnostiam čerpania z finančných nástrojov Európskej únie, a tým k využívaniu uvedených prostriedkov v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky.

Marian Janušekminister výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

4

REgiOnáLnA POLitikA EuRóPSkEj úniEEurópsku úniu tvorí 27 členských krajín, ktoré predstavujú spoločenstvo a vnútorný trh s približne 493 miliónmi občanov, čo zväčšuje hospodárske a sociálne rozdiely medzi týmito krajinami a ich regiónmi. Cieľom európskej regionálnej politiky je preukázať solidaritu Únie prostredníctvom hospodárskej a sociálnej súdržnosti, znižujúc roz-diel v úrovni rozvoja jednotlivých regiónov. Hovoríme, že európska regionálna politika je založená na solidarite a súdržnosti regiónov. Umožňuje použitie viac ako 35 % rozpočtu EÚ, ktorý prichádza najmä z bohatších členských štátov, v znevýhodnených regiónoch. Takáto vzájomná solidarita nepomáha len prijímateľom, ale tiež štátom, ktoré sú hlavnými prispievateľmi do rozpoč-tu spoločenstva (napr. tým, že ich podniky profitujú z veľkých investičných projektov v slabších regiónoch). Igno-rovanie rozdielov medzi regiónmi by na druhej strane mohlo viesť k ich narastaniu, čo by brzdilo rozvoj Európskej únie ako celku. Európske spoločenstvo zahŕňa množstvo regiónov, ktoré prešli rôznym historickým, kultúrnym, sociálnym a ekonomickým vývojom. Rozdiely v rozvinutosti európskych regiónov najmä v sociálnej a ekonomickej oblasti, ktoré v rámci Európskeho spoločenstva existovali a stále pretrvávajú, predstavovali od samotného vzniku Európske-ho spoločenstva prekážku dosiahnutia cieľov európskej integrácie. Európska únia vytvára na riešenie jednotlivých problémov, ktorým čelí a ktorým uzná za potrebné sa venovať, rôzne nástroje a stanovuje si rôzne ciele a priority, ktorých snahou je zamedzenie vzniku a zväčšovania nepomerov medzi regiónmi. Práve v súvislosti s napĺňaním stanovených cieľov a priorít, a tým aj vyrovnávaním regionálnych rozdielov v rámci EÚ bol vytvorený systém finančných nástrojov. Nástrojmi realizácie regionálnej politiky sú FONDY EÚ. Slovensko získalo prístup k týmto fondom až po svojom vstupe do EÚ, t. j. 1. 5. 2004. Dovtedy Slovensko čerpalo pomoc EÚ z menších, tzv. predvstupových fondov, ktorých cieľom bolo pripraviť právne a administratívne podmienky na účel-né a efektívne využívanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Základným poslaním všetkých fondov EÚ je vyrovnávať rozdiely medzi ekonomicky silnými a zaostávajúcimi regiónmi.

5

6

CiELE REgiOnáLnEj POLitiky EúCiele a priority regionálnej politiky EÚ sa menia s vývojom Európskeho spoločenstva a sú definované vždy na nové programové obdobie. Ich podstatou je to, že sa snažia reagovať a zameriavať na najzávažnejšie problémy členských krajín. Pomoc regionálnej politiky EÚ sa zameriava najmä na regióny, hospodársky zaostávajúce v ekonomických ukazovateľoch, na regióny so sociálnymi problémami a regióny s poškodeným životným prostredím.

CIELE EURÓPSKEJ REGIONÁLNEJ POLITIKY V PROGRAMOVACOM OBDOBÍ 2004 – 2006Regionálna politika od svojho vzniku prešla množstvom zmien, ktoré mali vplyv na definovanie priorít a cieľov. V programovacom období 2004 – 2006 sa pomoc na rozvoj regiónov realizovala v EÚ prostredníctvom už spomína-ných štrukturálnych fondov. Veľká časť (až 94 %) štrukturálnych fondov bola zameraná na tri prioritné ciele:

CIEĽ 1: Pomoc zaostávajúcim regiónom (cca 70 % fondov)Vzťahovala sa na regióny na úrovni NUTS II, v ktorých HDP na obyvateľa, meraný paritou kúpnej sily za posledné tri roky, je menší ako 75 % priemeru EÚ.Zdroje pre Cieľ 1 – Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Európsky poľnohospodársky us-merňovací a záručný fond.V prípade Slovenska boli oprávnené čerpať pomoc zo štrukturálnych fondov v rámci Cieľa 1 všetky regióny okrem Bratislavského kraja. V Bratislavskom kraji je možné čerpať pomoc iba v rámci Cieľa 2 a Cieľa 3.

CIEĽ 2: Podpora ekonomickej a sociálnej konverzie v oblastiachso štrukturálnymi problémami (cca 18 % fondov)Vzťahovala sa na podporu ekonomickej a sociálnej konverzie v priemyselných, vidieckych, mestských oblastiach a v oblastiach závislých od rybolovu, ktoré majú štrukturálne problémy. Zdroje pre Cieľ 2 – Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond.V rámci Cieľa 2 je možné čerpať pomoc zo štrukturálnych fondov len na území Bratislavského kraja.

CIEĽ 3: Modernizácia vzdelávania a podpora zamestnanosti (cca 12 % fondov) Modernizovanie systémov vzdelávania a podpora zamestnanosti. Nástroje podporované v rámci Cieľa 3 boli určené celej Európskej únii okrem tých regiónov, na ktoré sa vzťahuje Cieľ 1 v rámci vyrovnávacích programov.Zdroje pre Cieľ 3 – Európsky sociálny fond. V rámci Cieľa 3 je možné čerpať pomoc zo štrukturálnych fondov len na území Bratislavského kraja.V Kodani v dňoch 12. – 13. decembra 2002 v súvislosti s uzatváraním prístupových rokovaní k EÚ bolo schválené rozdelenie prostriedkov zo štrukturálnych operácií (štrukturálne fondy a Kohézny fond) pre jednotlivé kandidátske krajiny. V rokoch 2000 až 2006 vyčlenila EÚ celkovo (vrátane Kohézneho fondu) na podporu znevýhodnených regiónov, oblastí so zvláštnymi hendikepmi a ohrozených spoločenských skupín 213 miliárd eur. Pre Slovenskú republiku bolo vyčlenených 1 763,01 mil. EUR v bežných cenách na skrátené programovacie obdobie 2004 – 2006.

Tabuľka č. 1

Záväzky ES voči SR v rámci štrukturálnych operácií skráteného programovacieho obdobia2004 - 2006 v bežných cenách v mil. EUR

Štrukturálne fondy Kohézny fond Štrukturálne operácie SPOLU

SPOLU 1 186,88 576,13 1 763,01

CIELE EURÓPSKEJ REGIONÁLNEJ POLITIKY V PROGRAMOVOM OBDOBÍ 2007 – 2013V programovom období 2007 – 2013 Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF), Európsky sociálny fond (ESF) a Kohézny fond prispievajú k plneniu troch cieľov, ktorými sú „Konvergencia“, „Regionálna konkurencieschop-nosť a zamestnanosť“ a „Európska územná spolupráca“:

CIEĽ 1: KonvergenciaV cieli Konvergencia sa finančná podpora z fondov ERDF a ESF prioritne sústredí na regióny, ktorých hrubý do-máci produkt na obyvateľa za tri posledné roky pred prijatím nových nariadení nedosiahol 75 % priemeru krajín rozšírenej EÚ. V prípade Slovenska je to jeho celé územie s výnimkou Bratislavského kraja. Pri financovaní z Kohézneho fondu cieľ Konvergencia pokryje členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok za tri posledné roky pred prijatím nariadení nedosiahol 90 % priemeru krajín rozšírenej EÚ, a ktoré majú konvergenčný program. Tieto kritériá Slovensko spĺňa na celom svojom území.

CIEĽ 2: Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosťNa čerpanie podpory v cieli Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť sú oprávnené oblasti, ktoré nespa-dajú do cieľa Konvergencia – čo je v prípade Slovenska Bratislavský kraj. Cieľ je zameraný na posilnenie konku-rencieschopnosti a atraktivity regiónu Bratislavského kraja cestou predvídania hospodárskych a sociálnych zmien a podporenia inovácií, spoločnosti založenej na vedomostiach, podnikateľského ducha, ochrany životného prostre-dia a prevencie pred rizikami, podporou adaptability pracovníkov a podnikov a cestou rozvoja trhov práce, oriento-vaných na sociálne začleňovanie.

CIEĽ 3: Európska územná spoluprácaCieľ Európska územná spolupráca sa vzťahuje na regióny, ktoré majú pozemné alebo námorné hranice, oblasti nadnárodnej spolupráce vymedzené v zmysle opatrení na podporu integrovaného územného rozvoja, podporu medziregionálnej spolupráce a výmenu skúseností. V rámci cieľa bude pomoc zameraná na rozvoj cezhraničných hospodárskych, sociálnych a environmentálnych činností prostredníctvom spoločných stratégií trvalo udržateľného územného rozvoja, a najmä prostredníctvom podpory podnikania, najmä rozvoja malého a stredného podnikania, cestového ruchu, kultúry a cezhraničného obchodu. Okrem toho bude pomoc zameraná na vytvorenie a rozvoj nad-národnej spolupráce.V rámci finančných výhľadov na obdobie 2007 – 2013 je na politiku súdržnosti vyčlenených 35,7 % z celkového európskeho rozpočtu, čo predstavuje 347,410 miliárd EUR (v bežných cenách).Prerozdelenie rozpočtu podľa cieľov:

• 81,54 % na cieľ „Konvergencia“; • 15,95 % na cieľ „Konkurencieschopnosť a zamestnanosť“;• 2,52 % na cieľ „Európska územná spolupráca“.

7

OBLASti PODPORy EuRóPSkEj REgiOnáLnEjPOLitikyNa posudzovanie a hodnotenie potrieb regiónov, ako aj na určenie vhodnosti jednotlivých nástrojov regionálnej politiky EÚ pre konkrétne regióny, sa používa metodika NUTS (La Nomenclature des Unités Territoriales Statisti-ques) – Územná štatistická jednotka, vytvorená Štatistickým úradom Európskej únie. Účelom metodiky NUTS bolo vytvorenie jednotnej klasifikácie územných jednotiek v rámci EÚ. Metodika NUTS sa využíva na štatistické monito-rovanie a analyzovanie sociálnej a ekonomickej situácie v regiónoch Spoločenstva. NUTS teda poskytuje štatistické dáta pre potreby prípravy a následného hodnotenia regionálnej politiky EÚ.Regióny sú na základe systému NUTS rozdelené na päť kategórií (NUTS I, II, III, IV, V), pričom NUTS I, II, III pred-stavujú úroveň regionálnu a NUTS IV a NUTS V úroveň lokálnu.Na základe metodiky NUTS bolo územie Slovenskej republiky rozdelené nasledovne:

Tabuľka č. 2

Z hľadiska rozdeľovania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov je dôležitá najmä úroveň NUTS II, teda úroveň regiónov.

8

Územná systematizácia regiónov SR podľa metodiky NUTS

Jednotka Počet Územný celok

NUTS I 1 Slovensko

NUTS II 4

Bratislavský kraj západné Slovensko stredné Slovensko

východné Slovensko

NUTS III 8 vyššie územné celky Slovenska

NUTS IV 79 okresy Slovenska

NUTS V 2 883 obce Slovenska

náStROjE REgiOnáLnEj POLitiky EúNástrojmi realizácie regionálnej politiky sú FONDY EÚ. Fondy EÚ tvoria jadro regionálnej politiky EÚ a ich základ-ným poslaním je vyrovnávať rozdiely medzi ekonomicky silnými a zaostávajúcimi regiónmi. V nasledujúcej tabuľke prinášame členenie najvýznamnejších fondov EÚ v rámci predchádzajúceho programovacieho obdobia 2004 – 2006 a súčasného programového obdobia 2007 – 2013:

Tabuľka č. 3

9

Fondy EÚ

Programovacie obdobie 2004 – 2006 Programové obdobie 2007 – 2013

Štrukturálne fondy

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF)

Európsky sociálny fond (ESF) Európsky sociálny fond (ESF)

Európsky poľnohospodársky a záručný fond (EAggF)

Finančný nástroj na podporu rybolovu (FiFg)

iniciatívy Spoločenstva (iS)

Kohézny fond

Európsky poľnohospodársky fondpre rozvoj vidieka (EAFRD)

Európsky rybársky fond (EFF)

Komunitárne programy

Predvstupové fondy

PHARE

iPAiSPA

SAPARD

Fond solidarity

Finančné nástroje regionálnej politiky

jEREMiE

jASPERS

jESSiCA

CHARAKTERISTIKA NÁSTROJOV REGIONÁLNEJPOLITIKY EÚ V PROGRAMOVACOMOBDOBÍ 2004 – 2006EURÓPSKY FOND REGIONÁLNEHO ROZVOJA (ERDF)– bol zameraný na rozvoj najmenej rozvinutých regiónov EÚ. Financoval infraštruktúru, investície do tvorby pracov-ných príležitostí, miestne rozvojové projekty a pomoc malým firmám.

V rokoch 2004 – 2006 sa ERDF v SR podieľal v rámci Cieľa 1 na financovaní opatrení Operačného programu Základ-ná infraštruktúra a na financovaní opatrení v Sektorovom operačnom programe Priemysel a služby na financovaní opatrení Cieľa 2.

EURÓPSKY SOCIÁLNY FOND (ESF)– mal za cieľ pomáhať najmä v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti a voľného pohybu pracovných síl. Podporoval návrat nezamestnaných a znevýhodnených skupín obyvateľstva do pracovného života, a to predovšetkým financo-vaním odbornej prípravy a systému podpory zamestnávania týchto skupín.

V rokoch 2004 –2006 sa ESF v SR v rámci Cieľa 1 podieľal na financovaní opatrení v Sektorovom operačnom progra-me Ľudské zdroje a na financovaní opatrení v rámci Cieľa 3.

EURÓPSKY POĽNOHOSPODÁRSKY A GARANČNÝ FOND (EAGGF)– bol určený na podporu rozvoja vidieka a na pomoc farmárom v zaostávajúcich regiónoch. Zároveň podporoval adaptáciu poľnohospodárskych štruktúr na dlhodobé štrukturálne zmeny, rozvoj poľnohospodárskej infraštruktú-ry, obnovu vidieka, vidieckeho dedičstva a lesov.

V rokoch 2004 – 2006 sa na Slovensku EAGGF spolu s FIFG v rámci Cieľa 1 podieľal na financovaní opatrení v Sektorovom operačnom programe Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

FINANČNÝ NÁSTROJ NA RIADENIE RYBOLOVU– pomáhal adaptovať a modernizovať rybolovný priemysel.

Okrem týchto štyroch základných nástrojov štrukturálnej politiky EÚ boli vytvorené aj ďalšie, konkrétne Kohézny fond a Iniciatívy Spoločenstva.

KOHÉZNY FONDBol vytvorený v roku 1993 ako nástroj na podporu najmenej prosperujúcim štátom EÚ. Podporu z Kohézneho fondu mohli čerpať členské štáty, ktorých HDP na obyvateľa nepresahoval 90 % priemeru krajín EÚ. Na rozdiel od štrukturálnych fondov bol určený štátom ako celkom, t.j. nie jednotlivým regiónom. Prostriedky zo štrukturál-neho fondu boli poskytované na veľké infraštruktúrne projekty, najmä v oblasti dopravy a životného prostredia. V Slovenskej republike nadväzoval Kohézny fond na predvstupový fond ISPA.

Fond podporoval:• projekty životného prostredia;• projekty budovania transeurópskych dopravných sietí, projekty dopravnej infraštruktúry

spoločného záujmu;• predbežné štúdie súvisiace s realizáciou projektov;• štúdie prispievajúce k schvaľovaniu a implementácii ostatných projektov;• protipovodňové opatrenia.

Pri projektoch predkladaných v rámci Kohézneho fondu platil princíp 50 : 50, čo znamená, že polovica alokácie pre danú krajinu musela smerovať do rozvoja dopravnej infraštruktúry a polovica do rozvoja a ochrany životného prostredia.

10

V rokoch 2000 až 2006 (rozpočtové obdobie EÚ) dosiahol ročný rozpočet Kohézneho fondu 2,5 miliardy EUR, čo predstavovalo spolu 18 miliárd EUR na obdobie siedmich rokov. Pre Slovenskú republiku bola potvrdená výška pro-striedkov z Kohézneho fondu na skrátené programovacie obdobie r. 2004 – 2006 v celkovej výške 576,13 mil. EUR.

INICIATÍVY SPOLOČENSTVApredstavovali štyri špecializované programy zamerané na odstraňovanie disparít v rôznych oblastiach. Tieto inicia-tívy Spoločenstva boli známe ako komunitné iniciatívy, zamerané na hľadanie riešení spoločných problémov, ktoré zasahujú celú Európsku úniu. Tieto štyri programy obsiahli 5,35 % rozpočtu štrukturálnych fondov. Každá iniciatíva bola financovaná iba jedným fondom.

Ide o programy:INTERREG III– podporoval cezhraničnú, nadnárodnú spoluprácu a spoluprácu medzi regiónmi, čiže vytváranie cezhraničných partnerstiev na podporu vyváženého rozvoja multiregionálnych oblastí. Aktivity mali byť zamerané na podporu rozvoja malých a stredných podnikateľov, vzdelávania, školení a kultúrnych výmen, riešenia zdravotných problémov v prihraničných regiónoch, na ochranu a zlepšenie životného prostredia, energetických sietí, dopravy a telekomu-nikácií. Iniciatíva bola financovaná prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja – ERDF. Riadiacim or-gánom pre INTERREG III A (cezhraničná spolupráca) a INTERREG III B (nadnárodná spolupráca) je Ministerstvo životného prostredia SR, pre INTERREG III C (interregionálna spolupráca) Ministerstvo hospodárstva SR.

EQUAL – bol napojený na európsku stratégiu zamestnanosti a predstavoval program, ktorý mal za cieľ elimináciu faktorov vedúcich k nerovnoprávnosti a diskriminácii na trhu práce. Iniciatíva bola financovaná z Európskeho sociálneho fondu. Riadiacim orgánom pre IS EQUAL bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

LEADER + – bola iniciatíva zameraná na vyhľadávanie nových miestnych stratégií trvalo udržateľného rozvoja, čiže podporuje vytváranie sietí a spájanie aktívnych subjektov vo vidieckych komunitách a ekonomickej sfére v záujme hľadania nových miestnych stratégií udržateľného rozvoja.Prostriedky na tento program sa poskytovali z Európskeho poľnohospodárskeho riadiaceho a garančného fondu. V skrátenom programovacom období sa však Slovensko do tejto iniciatívy nezapojilo.

URBAN II– podporoval inovačné stratégie pri obnove miest a chátrajúcich mestských častí. Urban II bol financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ale v skrátenom programovacom období sa Slo-vensko nezapojilo ani do tejto iniciatívy.

11

CHARAKTERISTIKA NÁSTROJOV REGIONÁLNEJPOLITIKY EÚ V PROGRAMOVOM OBDOBÍ2007 – 2013EURÓPSKY FOND REGIONÁLNEHO ROZVOJA(EUROPEAN REGIONAL DEVELOPMENT FUND; ERDF)ERDF je najdôležitejší a objemom finančných prostriedkov aj najväčší fond, zameraný na rozvoj najmenej rozvinu-tých regiónov EÚ. Financuje infraštruktúru, investície do tvorby pracovných príležitostí, miestne rozvojové projekty a pomoc malým firmám.

EURÓPSKY SOCIÁLNY FOND (EUROPEAN SOCIAL FUND; ESF) ESF má za cieľ pomáhať najmä v oblasti aktívnej politiky zamestnanosti a voľného pohybu pracovných síl. Pod-poruje návrat nezamestnaných a znevýhodnených skupín obyvateľstva do pracovného života, a to predovšetkým financovaním odbornej prípravy a systému podpory zamestnávania týchto skupín.

KOHÉZNY FOND (COHESION FUND, KF) KF bol vytvorený v roku 1993 ako nástroj na podporu najmenej prosperujúcich štátov EÚ. Podporu z Kohézne-ho fondu môžu čerpať členské štáty, ktorých HDP na obyvateľa nepresahuje 90 % priemeru krajín EÚ. Na rozdiel od štrukturálnych fondov je určený štátom ako celkom, nie jednotlivým regiónom. Prostriedky z fondu sú poskyto-vané na veľké infraštruktúrne projekty najmä v oblasti dopravy a životného prostredia.

Fond podporuje:• projekty životného prostredia;• projekty budovania transeurópskych dopravných sietí, projekty dopravnej infraštruktúry

spoločného záujmu;• protipovodňové opatrenia.

EURÓPSKY POĽNOHOSPODÁRSKY FOND PRE ROZVOJ VIDIEKA(EUROPEAN AGRICULTURAL FUND FOR RURAL DEVELOPMENT; EAFRD) EAFRD bol pre nové programové obdobie 2007 – 2013 stanovený v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky ako samostatný finančný nástroj na podporu rozvoja vidieka. Nahradil tak činnosť Európskeho poľnohospodárskeho a záručného fondu (EAGGF), ktorý v predchádzajúcom programovacom období patril medzi štrukturálne fondy EÚ. Prostriedky z EAFRD slúžia na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva.

EURÓPSKY RYBÁRSKY FOND (EUROPEAN FISHERIES FUND; EFF) EFF v novom programovom období nahradil Finančný nástroj na podporu rybolovu (FIFG) a stal sa tak novým nástrojom spoločnej rybárskej politiky EÚ. Jeho cieľom je zaistenie trvalo udržateľného rozvoja európskeho rybolovu prostredníctvom podpory aktivít týkajúcich sa morského a vnútrozemského rybolovu.

EURÓPSKY FOND SOLIDARITY (EUROPEAN UNION SOLIDARITY FUND; EUSF)EUSF bol založený po záplavách, ktoré v roku 2002 zasiahli strednú Európu. Jeho pomoc je určená členským kraji-nám, ktoré sú postihnuté veľkou prírodnou katastrofou (odhadované škody sú vyššie ako 0,6 % HDP postihnutého štátu).

12

NÁSTROJ PREDSTUPOVEJ POMOCI(INSTRUMENT FOR PRE-ACCESSION ASSISTANCE, IPA)V programovom období 2007 – 2013 sa novým nástrojom predvstupovej pomoci stal program IPA, ktorý nahradil pre-došlých 5 nástrojov. Hlavným cieľom fondu IPA je predovšetkým pomoc pri príprave na členstvo v EÚ a pri zavádzaní európskych noriem.

KOMUNITÁRNE PROGRAMYKomunitárne programy tvorí skupina programov, zameraných na prehlbovanie spolupráce a riešenie spoločných problémov krajín EÚ v oblastiach, ktoré priamo súvisia s politikami Európskeho spoločenstva. Pomáhajú vo forme grantov. V programovom období 2007 – 2013 sú nimi napr. program pre vedu a výskum, program celoživotného vzdelávania, Kultúra 2007, Mládež v akcii, Médiá 2007, LIFE+ a množstvo iných.

FINANČNÉ NÁSTROJE REGIONÁLNEJ POLITIKYJEREMIE – záujmom EÚ je zlepšenie prístupu k financovaniu mikro, malých a stredných podnikov v regiónoch EÚ;JASPERS – záujmom EÚ je pomoc pri príprave významných projektov;JESSICA – záujmom EÚ je podpora investícií s dlhodobým prínosom pre mestské oblasti.

PRinCíPy FungOVAniA FOnDOV EúVyužívanie fondov EÚ je podmienené dodržiavaním štyroch princípov:

1. Princíp koncentrácie – podpora je zameraná na jasne definované priority.2. Princíp programovania – podporené projekty musia byť súčasťou strategických plánov a nie

individuálne, vzájomne nesúvisiace a nesystematické aktivity. 3. Princíp partnerstva – programovanie a monitoring využívania štrukturálnych fondov sa musia

vykonávať v súčinnosti vlád členských štátov, samospráv a sociálno-ekonomických partnerov. 4. Princíp doplnkovosti – finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov by mali vhodne

dopĺňať finančné zdroje členského štátu a nemali by ich nahrádzať. Povinnosť členských štátov spolufinancovať programy má tento princíp posilniť.

13

VYUŽÍVANIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV EÚV PROGRAMOVACOM OBDOBÍ 2004 – 2006Národný rozvojový plán a Rámec podpory Spoločenstvana programovacie obdobie 2004 – 2006

Na základe ukončených prístupových rokovaní medzi EÚ a SR, v súlade so závermi kodaňského summitu konaného v dňoch 12. – 13. decembra 2002, bolo stanovené rozdelenie prostriedkov štrukturálnych fondov určených pre Slo-venskú republiku na skrátené programovacie obdobie 2004 – 2006, ktoré začalo plynúť dňom vstupu Slovenska do EÚ, t. j. 1. 5. 2004. Základným dokumentom, ktorý definoval priority štrukturálnej a regionálnej politiky Slovenskej republiky na ob-dobie 2004 – 2006, bol Národný rozvojový plán, ktorý spolu s Doplnkom k Národnému rozvojovému plánu pred-stavuje základný rámec čerpania rozvojovej pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ. Slovenský Národný rozvojový plán bol vypracovaný v rokoch 2002 – 2003 pod záštitou Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Vychádzal z Predvstupového ekonomického programu, ktorý bol do-končený v auguste 2002. V tomto dokumente boli analyzované rozdiely a potreby v rámci regiónov na Slovensku a medzi Slovenskom a členskými štátmi EÚ. Rovnako bola venovaná pozornosť otázke možností ďalšieho rozvoja ekonomiky v blízkej budúcnosti. Na základe všetkých týchto informácií boli vyvodené určité závery v súvislosti s prevedením týchto rozdielov a potenciálu na priority, na ktoré by sa mali sústrediť investície zo štrukturálnych fondov. Táto časť doku-mentu popisovala stratégiu investícií v rámci štrukturálnych fondov v rokoch 2004 až 2006.Predbežné hodnotenie sa uskutočnilo koncom roka 2002 a začiatkom roka 2003. Prispelo k finalizácii Národného rozvojového plánu a Rámca podpory Spoločenstva.Národný rozvojový plán, ktorý bol základným programovým dokumentom uskutočňovania štrukturálnej a regionálnej politiky SR na obdobie rokov 2004 – 2006, podporoval 4 špecifické ciele:

• Zvyšovať konkurencieschopnosť priemyslu a služieb, • Rozvíjať ľudské zdroje a zvyšovať ich adaptabilitu, • Zvyšovať efektivitu poľnohospodárskej produkcie a kvalitu života vidieckej populácie, • Podporovať vyvážený regionálny rozvoj.

Na realizáciu týchto cieľov a v prioritách spolufinancovania zo štrukturálnych fondov v programovacom období 2004 – 2006 bola medzi vládou SR a EK uzavretá v roku 2004 dohoda vo forme Rámca podpory Spoločenstva, t. j. základnú zmluvu o poskytnutí pomoci zo štrukturálnych fondov Európskej únie Slovenskej republike.

Rámec podpory Spoločenstva (Community Support Framework – CSF) navrhoval dlhodobú víziu stáleho rastu HDP podporovaného tvorbou pracovných miest a väčšou konkurencieschopnosťou. Berúc do úvahy Národný roz-vojový plán, bol Rámec podpory Spoločenstva navrhnutý tak, aby zachovával celkovú stratégiu trvalo udržateľného rastu podporovaného väčšou konkurencieschopnosťou a tvorbou nových pracovných miest, ako aj integráciu envi-ronmentálnych záujmov do iných strategických oblastí. Venoval tiež pozornosť značným regionálnym rozdielom, ktoré existovali v rámci krajiny. Úmyslom Rámca podpory Spoločenstva bolo byť v súlade so silnými stránkami slovenskej ekonomiky, pozornosť sa však venovala aj jej slabým stránkam.V súvislosti s ekonomickým rastom v rokoch 2004 až 2006 bolo cieľom Slovenska dosiahnuť úroveň presahujúcu 54 % priemerného HDP na obyvateľa členských štátov EÚ do roku 2006.

Na dosiahnutie tohto cieľa definoval Rámec podpory Spoločenstva 3 špecifické ciele, a to:

Špecifický cieľ 1: Podpora ekonomického rastu a konkurencieschopnostiCieľ bol zameraný na podporu rastu HDP na národnej úrovni a v rámci regiónov, na zvýšenie konkurencieschopnos-ti na európskych a globálnych trhoch a na zníženie vysokého deficitu bežného účtu a na lepšie využívanie inovačnej kapacity v slovenských regiónoch. Tento cieľ Rámca podpory Spoločenstva sa usiloval podporovať tie podnikateľské

14

činnosti, ktoré sa okrem toho, že namiesto dovozov skôr využívajú vlastné primárne zdroje v regiónoch, zameriava-jú hlavne na rozvoj špecializovanej sofistikovanejšej výroby v priemysle a službách s vysokou pridanou hodnotou orientovanou na export. Cieľ tiež riešil nízku produktivitu práce v slovenských spoločnostiach podporou reštruktu-ralizácie a modernizácie a širším využívaním najmodernejších priemyselných technológií.

Špecifický cieľ 2: Podpora rastu zamestnanostiTento cieľ sa týkal rozvoja efektívneho využívania potenciálu ľudských zdrojov napriek vysokej úrovni nezamest-nanosti na Slovensku, hlavne medzi staršími a mladými pracovníkmi. Cieľom z dlhodobého hľadiska bolo zvýšiť vzdelanostnú úroveň obyvateľstva najmä v regiónoch s podpriemerným podielom vyššieho a stredného odborného vzdelávania. Strednodobým cieľom bola podpora aktívnej politiky zamestnanosti so zameraním na zvýšenie šancí zamestnať sa alebo na celoživotné vzdelávanie pri riešení problému nezamestnanosti. Pozornosť sa venovala zvýše-niu počtu príležitostí na trhu práce a opatreniam namiereným proti sociálnej izolácii.

Špecifický cieľ 3: Podpora vyrovnaného regionálneho rozvojaTento cieľ bol zameraný na zníženie výrazných rozdielov, ktoré sú medzi regiónmi na západe a na východe krajiny, a vytvorenie rovnováhy v ekonomických a sociálnych podmienkach v celej krajine.

15

PROgRAMOVé DOkuMEntyV PROgRAMOVACOM OBDOBí 2004 – 2006Na Národný rozvojový plán nadväzovali jednotlivé operačné programy, ktoré hlbšie určovali a spresňovali priority v jednotlivých oblastiach, a programové doplnky, ktoré obsahovali podrobné informácie o každom z navrhovaných opatrení. Operačné programy obsahovali konkrétne stanovené priority, na ktoré sa štrukturálna podpora zameriava-la pod Cieľom 1. Slovenská republika prijala v procese programovania na roky 2004 – 2006 jeden operačný program a tri sektorové operačné programy, a to konkrétne:

Operačný program Základná infraštruktúra(Riadiacim orgánom bolo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR)

Sektorový operačný program Priemysel a služby(Riadiacim orgánom bolo Ministerstvo hospodárstva SR)

Sektorový operačný program Ľudské zdroje(Riadiacim orgánom bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka(Riadiacim orgánom bolo Ministerstvo pôdohospodárstva SR)

Slovenská republika prijala okrem spomínaných operačných programov aj dva jednotné programové dokumenty pod Cieľom 2 a Cieľom 3:

Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava Cieľ 2(Riadiacim orgánom bolo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR)

Jednotný programový dokument NUTS II Bratislava Cieľ 3(Riadiacim orgánom bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

Každý zo spomenutých programových dokumentov obsahoval konkrétne priority, ktoré boli ďalej rozvinuté do jed-notlivých opatrení. Štruktúra programových dokumentov bola teda zložená z jednotlivých priorít a priority obsaho-vali konkrétne opatrenia a podopatrenia. Ku každému programovému dokumentu boli tiež vypracované programo-vé doplnky. Tieto dokumenty obsahovali podrobný popis jednotlivých opatrení, definovali konečných prijímateľov pomoci v rámci daných opatrení, kritériá na výber projektov a pod. Vo všeobecnosti možno povedať, že programové doplnky poskytovali podrobnejšie informácie o tom, ako sa jednotlivé opatrenia v rámci daného programu majú realizovať. Programovým dokumentom na čerpanie pomoci v rámci Iniciatívy Spoločenstva EQUAL bol Programový doku-ment Iniciatívy Spoločenstva EQUAL (IS EQUAL). Národným koordinačným orgánom bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Programovým dokumentom na čerpanie pomoci z Kohézneho fondu bola Stratégia pre Kohézny fond. Riadiacim orgánom SR pre tento program bolo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

16

OPERAčný PROgRAM ZákLADnáinFRAštRuktúRARiadiaci orgán: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SRSORO: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ministerstvo životného prostredia SRFinančná alokácia (ŠR + EÚ): 565 866 172 €, z toho: EÚ zdroje (ERDF): 422 363 451 €

Globálnym cieľom Operačného programu Základná infraštruktúra bolo „Podporiť vyvážený regionálny rozvoj pro-stredníctvom zvyšovania konkurencieschopnosti regiónov a zlepšiť kvalitu základnej infraštruktúry“, čím sa odstráni jeden z hlavných dôvodov nevyváženého socio-ekonomického rozvoja regiónov.

Špecifické ciele OP Základná infraštruktúra boli zamerané na:• modernizáciu a rozvoj dopravnej infraštruktúry,• zlepšenie stavu environmentálnej infraštruktúry,• budovanie a rozvoj lokálnej infraštruktúry.

Ciele operačného programu sa napĺňali prostredníctvom realizácie aktivít definovaných v jednotlivých prioritách a opatreniach, príp. podopatreniach:

Priorita 1 – Dopravná infraštruktúra– zameriavala sa na odstránenie nevyhovujúcich parametrov dopravnej infraštruktúry, zlepšenie dopravnej dostup-nosti zaostávajúcich regiónov;

Opatrenie 1.1. Modernizácia a rozvoj železničnej infraštruktúry

Opatrenie 1.2. Modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry

Opatrenie 1.3. Modernizácia a rozvoj infraštruktúry leteckej dopravy

Priorita 2 – Environmentálna infraštruktúra– zameriavala sa na podporu opatrení smerujúcich na ochranu životného prostredia;

Opatrenie 2.1. Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu a racionálne využívanie vôd

Opatrenie 2.2. Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu ovzdušia

Opatrenie 2.3. Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva

Opatrenie 2.4. Ochrana, zlepšenie a regenerácia prírodného prostredia

Priorita 3 – Lokálna infraštruktúra– zameriavala sa na zlepšenie stavu infraštruktúry škôl a školských zariadení, sociálnej a zdravotnej infraštruktúry so zameraním na rekonštrukciu a výstavbu objektov a ich technologické vybavenie, na zlepšenie infraštruktúry sociálnej a zdravotnej starostlivosti so zameraním na rekonštrukciu a výstavbu objektov sociálnej a zdravotnej sta-rostlivosti, ako aj na budovanie opatrovateľských a resocializačných centier.

Opatrenie 3.1. Budovanie a rozvoj občianskej infraštruktúry v regiónoch Podopatrenie 3.1.1. Budovanie a rozvoj školskej infraštruktúry Podopatrenie 3.1.2. Budovanie a rozvoj zdravotníckej infraštruktúry Podopatrenie 3.1.3. Budovanie a rozvoj sociálnej infraštruktúry Podopatrenie 3.1.4. Budovanie a rozvoj kultúrnej infraštruktúry

Opatrenie 3.2. Budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti pre verejný sektor

Opatrenie 3.3. Budovanie a rozvoj inštitucionálnej infraštruktúry v oblasti regionálnej politiky

Opatrenie 3.4. Renovácia a rozvoj obcí

17

SEktOROVý OPERAčný PROgRAM PRiEMySEL A SLužByRiadiaci orgán: Ministerstvo hospodárstva SRSORO: Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Slovenská energetická agentúra (SEA) Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR)Finančná alokácia (ŠR + EÚ): 235 866 703 €, z toho:EÚ zdroje (ERDF): 151 210 683 € Globálny cieľ SOP Priemysel a služby bol „Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb“, ktorý sa mal napĺňať aj prostredníctvom špecifických cieľov definovaných ako:

• podpora rozvíjania priemyselnej výroby, živností a služieb vrátane súvisiacej infraštruktúry,• prepojenie výsledkov výskumu a vývoja a znalostného potenciálu s potrebami podnikateľskej

praxe,• zvyšovanie účinnosti a efektívnosti získavania, premeny a užitia energetických zdrojov

a orientácie na úspory energie,• využitie prírodného a kultúrno-historického potenciálu krajiny na rozvoj cestovného ruchu

a kúpeľníctva.

Ciele operačného programu sa napĺňali prostredníctvom realizácie aktivít definovaných v jednotlivých prioritách a opatreniach:

Priorita 1 – Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja domáceho rastového potenciálu– podpora podnikateľských subjektov s cieľom dosiahnuť ich konkurencieschopnosť na trhoch EÚ;

Opatrenie 1.1. Podpora rozvoja nových a súčasných podnikov a služieb

Opatrenie 1.2. Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry

Opatrenie 1.3. Podpora podnikania, inovácií a aplikovaného výskumu

Opatrenie 1.4. Podpora úspor energie a využitia obnoviteľných zdrojov energie

Opatrenie 1.5. Rozvoj zahraničnej spolupráce a imidžu SR

Priorita 2 – Rozvoj cestovného ruchu– posilnenie cestovného ruchu v regiónoch, podpora aktivít v rámci cestovného ruchu a podpora využívania poten-ciálu cestovného ruchu na Slovensku.

Opatrenie 2.1. Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry cestovného ruchu

Opatrenie 2.2. Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu

Opatrenie 2.3. Podpora propagácie cestovného ruchu a tvorby informačného systému

18

SEktOROVý OPERAčný PROgRAM ĽuDSké ZDROjERiadiaci orgán: Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SRSORO: Ministerstvo školstva SR Fond sociálneho rozvoja Finančná alokácia (ŠR + EÚ): 367 204 059 €, z toho:EÚ zdroje – ESF: 284 480 923 €

Globálny cieľ SOP Ľudské zdroje bol zameraný na „Rast zamestnanosti založený na kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile“. Tento globálny cieľ sa napĺňal aj prostredníctvom troch špecifických cieľov, a to:

• Zvýšenia zamestnateľnosti a pružnosti trhu práce,• Rozvoja inkluzívneho trhu práce a rovnosti príležitostí,• Zvýšenia kvalifikačného potenciálu a adaptability pracovnej sily.

Ciele operačného programu sa napĺňali prostredníctvom realizácie aktivít definovaných v jednotlivých prioritách a opatreniach, príp. podopatreniach:

Priorita 1 – Rozvoj aktívnej politiky trhu práce– cieľom je zvýšenie zamestnateľnosti a flexibility trhu práce prostredníctvom posilňovania aktívnej politiky trhu práce, prevencie dlhodobej nezamestnanosti a integrácie mladých ľudí a sociálne znevýhodnených skupín;

Opatrenie 1.1. Modernizácia a zvýšenie rozsahu a kvality služieb zamestnanosti a rozvoj aktivačných programov uchádzačov o zamestnanie – MPSVR SR

Podopatrenie 1.1.1. Modernizácia a zvýšenie rozsahu a kvality služieb zamestnanosti – MPSVR SR

Podopatrenie 1.1.2. Rozvoj aktivačných programov uchádzačov o zamestnanie – MPSVR SR

Opatrenie 1.2. Uľahčenie vstupu a návratu uchádzačov o zamestnanie na trh práce s osobitným dôrazom na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom podpory tvorby pracovných miest a samostatnej zárobkovej činnosti – MPSVR SR

Opatrenie 1.3. Rozvoj vzdelávania a prípravy uchádzačov o zamestnanie s cieľom zlepšiť ich možnosti na trhu práce – MPSVR SR

Priorita 2 – Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí na trhu práce– je zameraná na podporu príležitostí na trhu práce, princípu rovnosti príležitostí, zamestnanosti potenciálne so-ciálne vylúčených skupín a jednotlivcov;

Opatrenie 2.1. Zlepšenie zamestnateľnosti skupín ohrozených sociálnym vylúčením – MPSVR SR a MŠ SR

Opatrenie 2.2. Odstránenie prekážok rovnosti mužov a žien na trhu práce s dôrazom na súlad pracovného a rodinného života – MPSVR SR a MŠ SR

Priorita 3 – Zvýšenie kvalifikácie a adaptability zamestnancov a osôbvstupujúcich na trh práce– hlavným zámerom priority je zaistiť, aby pracovná sila disponovala schopnosťami, ktoré vyžaduje trh práce.

Opatrenie 3.1. Prispôsobenie odbornej prípravy a vzdelávania požiadavkám spoločnosti založenej na vedomostiach – MŠ SR

Opatrenie 3.2. Zvýšenie rozsahu, zlepšenie a širšie poskytovanie ďalšieho vzdelávania s cieľom zlepšiť kvalifikáciu a adaptabilitu zamestnancov – MPSVR SR a MŠ SR

Opatrenie 3.3. Rozvoj poradenstva o povolaniach a zamestnaniach a systémov na predvídanie zmien v kvalifikačných potrebách trhu práce

Podopatrenie 3.3.1. Rozvoj poradenstva o povolaniach a zamestnaniach – MŠ SR Podopatrenie 3.3.2. Systémy na prepojenie odborného vzdelávania a prípravy s trhom

práce – MPSVR SR

19

SEktOROVý OPERAčný PROgRAMPOĽnOHOSPODáRStVO A ROZVOj ViDiEkARiadiaci orgán: Ministerstvo pôdohospodárstva SRSORO: Pôdohospodárska platobná agentúraFinančná alokácia (ŠR + EÚ): 255 992 227 €, z toho:Zdroje EÚ – EAGGF, FIFG: 182 987 987 € Globálny cieľ OP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka bol zameraný na „Posilnenie multifunkčného poľnohospodár-stva a trvalo udržateľného rozvoja vidieka“. Špecifickými cieľmi programu slúžiacimi na napĺňanie globálneho cieľa boli:

• Zvýšiť výkonnosť poľnohospodárskej výroby s dôrazom na ochranu životného prostredia a starostlivosť o zvieratá, zlepšiť spracovateľskú štruktúru poľnohospodárskych a rybích výrobkov, zabezpečiť potravinovú kvalitu,

• Zlepšiť kvalitu života vidieckeho obyvateľstva pomocou nárastu životnej úrovne, vytvoriť vhodné spoločenské prostredie, rozvíjať vidiecke činnosti,

• Zlepšiť súčasnú situáciu rozdrobenosti pozemkového vlastníctva, • Zvýšiť absorpčnú kapacitu pomocou odborného vzdelávania.

Ciele operačného programu sa napĺňali prostredníctvom realizácie aktivít definovaných v jednotlivých prioritách a opatreniach príp. podopatreniach:

Priorita 1 – Podpora produktívneho poľnohospodárstva– podpora adaptácie poľnohospodárskeho sektora na podmienky európskych trhov, podpora produktivity poľnohos-podárstva; Opatrenie 1.1. Investície do poľnohospodárskych podnikov

Opatrenie 1.1. Zlepšenie spracovania a predajnosti poľnohospodárskych produktov

Priorita 2 – Podpora trvalo udržateľného rozvoja vidieka – znižovanie negatívnych vplyvov poľnohospodárstva na životné prostredie.

Opatrenie 2.1. Trvalo udržateľné lesné hospodárstvo a rozvoj lesníctva Podopatrenie 2.1.1. Investície na zlepšenie a racionalizáciu pestovania a ochrany lesa, ťažby,

primárneho spracovania dreva a predaja surového dreva a iných produktov lesa (ziskové investície)

Podopatrenie 2.1.2. Verejnoprospešné investície (neziskové investície)

Opatrenie 2.2. Rybné hospodárstvo (financované cez FIFG) Podopatrenie 2.2.1. Spracovanie rýb a propagácia rybích výrobkov Podopatrenie 2.2.2. Akvakultúra Opatrenie 2.3. Podpora prispôsobenia a rozvoja vidieckych oblastí (článok 33) Podopatrenie 2.3.1. Pozemkové úpravy Podopatrenie 2.3.2. Diverzifikácia poľnohospodárskych činností

Opatrenie 2.4. Vzdelávanie

20

jEDnOtný PROgRAMOVý DOkuMEntnutS ii BRAtiSLAVA CiEĽ 2Riadiaci orgán: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SRFinančná alokácia (ŠR + EÚ): 79 735 324 €, z toho:Zdroje EÚ – ERDF: 37 168 218 € Strategickým cieľom programu bola „Podpora hospodárskej činnosti a trvalo udržateľného rozvoja cieľového územia, a tým dosiahnutie takého stavu, aby región poskytoval dostatok pracovných príležitostí a kvalitné prostredie pre život svojich obyvateľov“. Poskytnutá pomoc sa orientovala na rozvoj malého a stredného podnikania, zavádzanie nových technológií, na zlepšenie služieb v cestovnom ruchu a na zvýšenie životnej úrovne na vidieku.

Cieľ programového dokumentu sa napĺňal prostredníctvom realizácie aktivít definovaných v jednotlivých prioritách a opatreniach:

Priorita 1 – Podpora hospodárskej činnosti a trvalo udržateľného rozvoja cieľového územiaOpatrenie 1.1. Rozvoj malého a stredného podnikania

Opatrenie 1.2. Podpora spoločných služieb pre podnikateľov

Opatrenie 1.3. Rozvoj podnikateľských aktivít a služieb v oblasti cestovného ruchu a rekreácie

Opatrenie 1.4. Podpora spoločných služieb v oblasti cestovného ruchu a rekreácie

Opatrenie 1.5. Obnova a rozvoj obcí a zachovanie kultúrneho dedičstva

jEDnOtný PROgRAMOVý DOkuMEntnutS ii BRAtiSLAVA CiEĽ 3Riadiaci orgán: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SRSORO: Ministerstvo školstva SR Finančná alokácia (ŠR + EÚ): 89 879 508 €, z toho:Zdroje EÚ – ESF: 44 939 754 € Globálny cieľ JPD Cieľ 3 bol zameraný na „Zvyšovanie konkurencieschopnosti regiónu prostredníctvom rozvoja ľud-ských zdrojov“, ktorý sa postupne dosahoval realizáciou špecifických cieľov, definovaných ako:

• Zlepšenie efektívnosti aktívnej politiky trhu práce s osobitným dôrazom na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a osoby ohrozené sociálnou exklúziou s cieľom pomôcť ich začleňovaniu na trhu práce,

• Zvýšenie roly celoživotného vzdelávania a výskumu a vývoja pri zabezpečovaní adaptabilnej pracovnej sily požadovanej spoločnosťou založenou na vedomostiach.

Ciele programového dokumentu sa napĺňali prostredníctvom realizácie aktivít definovaných v jednotlivých priori-tách a opatreniach:

Priorita 1 – Rozvoj aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácieOpatrenie 1.1. Zvýšenie zamestnateľnosti znevýhodnených skupín na trhu práce a skupín ohrozených sociálnou

exklúziou – MPSVR SR

21

Opatrenie 1.2. Skvalitnenie poskytovania služieb inštitúciami verejných služieb zamestnanosti – MPSVR SR

Priorita 2 – Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumua vývoja v kontexte zvyšovania kvality ľudských zdrojovOpatrenie 2.1. Stimulovanie a skvalitňovanie vzdelávania a poskytovania kvalifikácie pre potreby zamestná-

vateľov a podnikateľského sektora – MPSVR SR a MŠ SR

Opatrenie 2.2. Zlepšovanie kvality zamestnania a konkurencieschopnosti bratislavského regiónu prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov v oblasti výskumu a vývoja – MŠ SR

iniCiAtíVA SPOLOčEnStVA EQuALRiadiaci orgán: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SRFinančná alokácia (ŠR + EÚ): 32 997 381 €, z toho:Zdroje EÚ – ESF: 22 266 351 €

Strategickým cieľom Iniciatívy Spoločenstva EQUAL bolo „Zvýšenie efektívnosti nástrojov, metód a postupov riešenia problémov v oblasti diskriminácie a nerovnosti na trhu práce prostredníctvom hľadania inovatívnych riešení ich pô-sobenia“. V nadväznosti na globálny cieľ boli formulované jej špecifické ciele:

• Zníženie nezamestnanosti marginalizovaných skupín a podporovanie ich integrácie na trhu práce,

• Zlepšenie podmienok minorít pri hľadaní možnosti uplatnenie na trhu práce, • Posilnenie úlohy tretieho sektora v oblasti zabezpečovania verejnoprospešných služieb, • Podpora tvorby prostredia stimulujúceho rozvoj ľudských zdrojov, • Posilnenie princípu rovnosti príležitostí na trhu práce, • Pomoc žiadateľom o azyl v prístupe na trh práce.

Ciele iniciatívy Spoločenstva sa napĺňali prostredníctvom realizácie aktivít definovaných v jednotlivých prioritách a opatreniach:

Priorita 1 – Uľahčenie prístupu a návratu na trh práce pre tých, ktorí majú ťažkosti s integráciou a reintegráciou na trhu práce, a boj proti rasizmua xenofóbii vo vzťahu k trhu práceOpatrenie 1.1. Tvorba systému prevencie a podpory umiestňovania na trh práce osôb dlhodobo nezamestnaných,

nízkokvalifikovaných a iných znevýhodnených skupín

Opatrenie 1.2. Vytváranie prostredia podporujúceho hľadanie a tvorbu efektívnych riešení v boji proti všetkým formám diskriminácie, rasizmu a xenofóbie na trhu práce

Priorita 2 – Posilňovanie sociálnej ekonomiky (tretieho sektora), najmä verejnoprospešných služieb so zameraním na zvyšovanie kvalitypracovných miestOpatrenie 2.1. Posilňovanie kapacity mimovládnych organizácií ako aktéra zmierňovania nerovností na trhu

práce (s dôrazom na MNO poskytujúce verejnoprospešné služby obyvateľstvu)

22

Priorita 3 – Podpora adaptability podnikov a zamestnancov na štrukturálne ekonomické zmeny a vo vzťahu k informačným a iným novýmtechnológiámOpatrenie 3.1. Podpora tvorby prostredia stimulujúceho rozvoj ľudských zdrojov a zabezpečujúceho ich adaptabilitu v procese štrukturálnych zmien a nástupu nových technológií

Priorita 4 – Znižovanie rozdielov medzi pohlaviamia podporovanie pracovnej desegregácieOpatrenie 4.1. Rodový výskum, rodový audit a rodová senzibilizácia ako prostriedky na dosiahnutie rovnosti žien a mužov na trhu práce

Priorita 5 – Žiadatelia o azylOpatrenie 5.1. Vytváranie materiálno-personálnych podmienok na realizáciu jazykových a tréningových programov a rekvalifikačných kurzov

iniCiAtíVA SPOLOčEnStVA intERREg iii AProgramy IS INTERREG III A:– INTERREG III A Slovenská republika – Česká republika– INTERREG III A Rakúsko – Slovensko– INTERREG III A Poľsko - Slovenská republika– Program susedstva Maďarská republika – Slovenská republika – Ukrajina

Národný orgán na Slovensku: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SRFinančná alokácia (ŠR + EÚ): 46 011 390 €, z toho:Zdroje EÚ - ERDF: 33 167 299 €

Zmyslom Iniciatívy spoločenstva INTERREG III A bolo zlepšenie cezhraničnej spolupráce medzi susedný-mi krajinami v oblasti rozvoja cezhraničných, ekonomických a sociálnych centier cez spoločné stratégie a projekty. Cieľom programu bolo „Posilniť úroveň hospodárskej a sociálnej integrácie oprávneného územia prostredníctvom priorít, ktoré podporujú cezhraničnú sociálnu a ekonomickú spoluprácu a infraštruktúru v oblasti životného prostredia a dopravy“.

Tabuľka č. 4

Program Celková alokácia prostriedkov zo zdrojov ŠF a ŠR na roky 2004 – 2006

CIP INTERREG IIIA/Rakúsko – SR 457 266 768 Sk

CIP INTERREG IIIA/Poľsko – SR 481 333 346 Sk

CIP INTERREG IIIA/SR – ČR 236 476 508 Sk

NP Program susedstva SR/Maďarsko – SR – Ukrajina 481 333 422 Sk

23

PROgRAM iniCiAtíVy SPOLOčEnStVAintERREg iii B CADSESRiadiaci orgán: Ministerstvo pre infraštruktúru a dopravu TalianskaNárodným orgánom na Slovensku: Ministerstvo životného prostredia SRFinančná alokácia (ŠR + EÚ): 8,21 mil. €, z toho:Zdroje EÚ - ERDF: 6,22 mil. €

Program bol zameraný na „Transnacionálnu spoluprácu v stredoeurópskom, jadranskom, podunajskom a juho-východoeurópskom priestore“. V programe na dosiahnutie definovaného cieľa boli stanovené aj tieto priority:

• Podpora trvalo udržateľného územného rozvoja a sociálnej a ekonomickej kohézie;• Efektívne a trvalo udržateľné dopravné systémy, prístup k informačnej spoločnosti;• Podpora a manažment rozvoja krajiny, prírodného a kultúrneho dedičstva,• Ochrana životného prostredia, manažment zdrojov a prevencia rizík.

PROgRAM iniCiAtíVy SPOLOčEnStVA intERREg iii C

Riadiaci orgán: Rakúsko/Department of EU Funding Národným orgánom na Slovensku: Ministerstvo hospodárstva SRFinančná alokácia celkom: 2,91 mil. €, z toho:Zdroje EÚ - ERDF: 2,08 mil. €

Hlavným cieľom tejto iniciatívy bolo „Zlepšiť regionálny rozvoj, ekonomickú a sociálnu kohéziu v Európe pro-stredníctvom zvýšenej efektívnosti regionálnych politík, nástrojov a stratégií, ako aj pomôcť zaostávajúcim európskym regiónom“.

24

VYUŽÍVANIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOVEÚ V PROGRAMOVOM OBDOBÍ2007 – 2013

náRODný StRAtEgiCkýREFEREnčný RáMEC SR nA ROky2007 – 2013Slovenská republika ako nový členský štát Európskej únie, ako už určite viete, po prvýkrát čerpala finančné pro- striedky z fondov EÚ v oblasti politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti na základe dokumentu Rámec podpory Spoločenstva v rokoch 2004 – 2006, t. j. v skrátenom programovacom období, ktoré sa pre pôvodné členské štáty EÚ-15 začalo už v roku 2000. Programové obdobie 2007 – 2013 je teda pre Slovenskú republiku prvým programo-vým obdobím, v ktorom bude mať možnosť využívať zdroje z fondov EÚ v priebehu celého jeho trvania. Na základe získaných skúseností z predchádzajúceho programovacieho obdobia je v programovom období 2007 – 2013 nevyhnutné zamerať sa na lepšiu koordináciu relevantných politík a koncentráciou verejných zdrojov na priority než v období 2004 – 2006. Lepšia koordinácia a koncentrácia zdrojov by sa mala prejaviť vo vyššej efek-tívnosti a účinnosti zdrojov ŠF a pomôcť tak výrazným spôsobom v napredovaní krajiny. V zmysle legislatívy (nariadení) Európskej únie každý členský štát predložil pred začiatkom programového obdobia Európskej komisii vlastný rámcový programový dokument, Národný strategický referenčný rámec (NSRR). Tento dokument predstavuje referenčný nástroj na prípravu programovania fondov. Stanovuje národné priority, ktoré budú spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období 2007 – 2013 v nadväznosti na Strategické usmernenia Spoločenstva o súdržnosti, ktoré definujú rámce príspevkov fondov na európskej úrovni. Zabezpečuje, že pomoc z fondov bude využitá v súlade so Strategickými usmerneniami Spoločenstva o súdržnosti. Taktiež určí prepojenie medzi prioritami Spoločenstva na jednej strane a Národným programom reforiem na druhej strane.Slovenská republika vstúpila do Európskej únie ako krajina, ktorej hrubý domáci produkt na obyvateľa, meraný v parite kúpnej sily, dosahoval len 48 % priemeru vtedajších 15 členských krajín. Strategický cieľ vytýčený na skrá-tené programovacie obdobie 2004 – 2006 (dosiahnuť úroveň 54 % priemeru EÚ) možno označiť za začiatok riade-ného procesu konvergencie SR k úrovni dosahovanej v EÚ. Strategický cieľ na roky 2007 - 2013 predstavuje nielen pokračovanie trendu približovania k úrovni EÚ-15 z hľadiska ekonomickej výkonnosti, ale jeho naplnenie predpokla-dá uskutočnenie kvalitatívnych a štrukturálnych zmien potrebných na zvýšenie konkurencieschopnosti Slovenska a jeho regiónov a na zvýšenie kvality života občanov SR.

Dokument obsahuje nasledujúce hlavné časti: • súčasná situácia SR (analytická časť), • vízia a stratégia hospodárskeho a sociálneho rozvoja SR vrátane priorít (strategická časť),• operačné programy a ich koordinácia (operačná časť), • financovanie NSRR.

Dňa 6. 12. 2006 vláda SR svojím uznesením č. 1005/2006 schválila Návrh Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 – 2013. Dňa 14. decembra 2006 minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Marian Janušek odovzdal návrh NSRR zástup-com Európskej komisie a následne bol tento strategický dokument oficiálne zaslaný EK dňa 21. decembra 2006 pro-stredníctvom európskeho IT systému SFC2007.Oficiálne negociácie so zástupcami Európskej komisie o Národnom strategickom referenčnom rámci Slovenskej re-publiky na roky 2007 – 2013 sa podľa harmonogramu rokovaní Európskej komisie začali 27. februára 2007.

25

Začiatkom júna 2007 bol EK neoficiálne zaslaný NSRR, prepracovaný podľa pripomienok uvedených v pozičnom dokumente EK, ktorý EK predložila počas negociácií. Dňa 15. júna 2007 dostalo MVRR SR neoficiálnu reakciu EK k tejto verzii dokumentu a následne boli uskutočnené ďalšie pracovné stretnutia riadiacich orgánov so zástupcami EK. Cieľom týchto diskusií a intenzívnej komunikácie s EK bolo zabezpečiť taký obsah NSRR, ktorý by EK predbež-ne (neoficiálne) odsúhlasila. Takto prepracovaný NSRR bol opätovne oficiálne predložený EK 29. júna 2007. Dňa 7. augusta 2007 na tlačovej konferencii v Bratislave minister výstavby a regionálneho rozvoja SR spolu s riadi-teľom riaditeľstva regionálnej politiky EK Josém Palma Andrésom podpísaním memoranda deklarovali, že schvá-lenie strategického dokumentu sa očakáva v najbližších dňoch, najneskôr do 17. 8. 2007. Práve v piatok 17. au-gusta 2007 Európska komisia oficiálne prijala Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky na roky 2007 – 2013, ktorý predstavuje základný strategický dokument Slovenskej republiky pre využívanie fondov Európ-skej únie v rokoch 2007 – 2013. V priebehu programového obdobia 2007 – 2013 dostalo Slovensko jedinečnú šancu využiť peňažné prostriedky fondov EÚ, ktoré mu boli určené vo výške približne 11,4 mld. eur, na napĺňanie svojich cieľov a priorít.

CiELE A PRiORity SLOVEnSkA V OBLAStiREgiOnáLnEj POLitikyRiešenie otázok kvality hospodárskeho rastu bude zohrávať dominantnú úlohu v napĺňaní vízie a cieľov EÚ v programovom období 2007 – 2013. Strategický cieľ, ktorý je definovaný ako „Výrazne zvýšiť do roku 2013 konku-rencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo udrža-teľného rozvoja“, plne reflektuje na strategické ciele, ktoré si stanovila Európska únia na programové obdobie 2007 – 2013. V súlade s nariadeniami obsahuje NSRR SR len prvé dva ciele EÚ, a to cieľ Konvergencia a cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť.Na základe východísk stratégie a v nadväznosti na vytýčený strategický cieľ SR je stratégia NSRR postavená na troch strategických prioritách a na ich troch cieľoch, ktoré sa bude snažiť prostredníctvom financovania projektov v programovom období 2007 – 2013 naplniť:

Tabuľka č. 5

Strategické priority a ich ciele sú na nižšej úrovni rozpracované do špecifických priorít a cieľov. Čo sa týka apli-kácie špecifických priorít podľa cieľov politiky EÚ, v prípade cieľa Konvergencia (celé územie SR okrem Brati-slavského kraja) sú relevantné všetky nižšie uvedené špecifické priority. Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť (Bratislavský kraj) sa sústredí na niektoré z nich.

Strategická priorita Cieľ strategickej priority

1. Infraštruktúra a regionálna dostupnosť Zvýšenie hustoty vybavenia regiónov infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich verejných služieb

2. Vedomostná ekonomikaRozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického rastu a zvyšovanie

konkurencieschopnosti priemyslu a služieb

3. Ľudské zdroje Zvýšenie zamestnanosti, rast kvality pracovnej sily pre potreby

vedomostnej ekonomiky a zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových skupín

26

Na základe očakávaného pôsobenia príspevkov na rozvoj územia, ako aj jednotlivých odvetví ekonomických činnos-tí, stratégia NSRR definuje horizontálne priority v štyroch oblastiach: marginalizované rómske komunity, rovnosť príležitostí, trvalo udržateľný rozvoj a informačná spoločnosť. Svojím charakterom a vplyvmi sú prierezovými témami všetkých ostatných tematických aj územných priorít. Horizontálne priority budú na základe stratégie NSRR rešpektované pri každom projekte/každej skupine projektov operačných programov bez ohľadu na podporovanú tému alebo územie.

Tabuľka č. 6

Horizontálne priority NSRR

Horizontálna priorita Cieľ horizontálnej priority

A. Marginalizované rómske komunity Zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne MRk a zlepšenie ich životných podmienok

B. Rovnosť príležitostí Zabezpečenie rovnosti príležitostí pre všetkých a predchádzanie

všetkým formám diskriminácie

C. Trvalo udržateľný rozvoj Zabezpečenie environmentálnej, ekonomickej a sociálnej udržateľnosti ekonomického rastu

D. Informačná spoločnosť Rozvoj inkluzívnej informačnej spoločnosti

27

OPERAčné PROgRAMy nSRRImplementácia stratégie, priorít a cieľov NSRR je v programovom období 2007 – 2013 realizovaná prostredníctvom 11 operačných programov (OP) v rámci jednotlivých cieľov politiky súdržnosti EÚ. Z toho sedem operačných pro-gramov sa bude implementovať v cieli Konvergencia, tri operačné programy budú viaccieľové a budú sa implemen-tovať v cieli Konvergencia aj v cieli Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť a jeden operačný program sa bude implementovať v cieli Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Pri troch OP – OP Výskum a vývoj, OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia a OP Vzdelávanie treba na vysvetlenie uviesť, že tieto programy budú financo-vané z dvoch cieľov – z cieľa Konvergencia a z cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť.Na všetky operačné programy a priority bude mať Slovenská republika k dispozícii už spomínané finančné pro- striedky vo výške 11 360 619 950 eur v bežných cenách, čo spolu s prostriedkami zo štátneho rozpočtu SR predsta-vuje takmer 400 miliárd slovenských korún.

Tabuľka č. 7

Týchto 400 miliárd korún predstavuje takmer sedemnásobne vyšší objem prostriedkov oproti predchádzajúcemu obdobiu 2004 – 2006 a znamená pre Slovensko významný krok vpred. Otvára tak veľkú príležitosť budovania nových ciest, nových čistiarní odpadových vôd, modernizácie škôl, zabezpečovania vyššieho komfortu a kvality služieb v sociálnych zariadeniach, efektívnejšieho prístupu k internetu a mnoho ďalších možností, ktoré nám ponúkajú nové operačné programy.

Finančné alokácie 2007 – 2013na operačné programy (ŠF a KF) v EUR v bežných cenách

NSRR SR na roky 2007 – 2013

Operačný program Príspevok ES

ERDF a KF

Regionálny OP 1 445 000 000

OP Životné prostredie 1 800 000 000

OP Doprava 3 206 904 595

OP Informatizácia spoločnosti 993 095 405

OP Výskum a vývoj 1 209 415 373

OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 772 000 000

OP Zdravotníctvo 250 000 000

OP Technická pomoc 97 601 421

OP Bratislavský kraj 87 000 000

ESF

OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia 881 801 578

OP Vzdelávanie 617 801 578

Spolu všetky fondy NSRR 2007 – 2013 11 360 619 950

Spolu ERDF 5 962 278 231

Spolu KF 3 898 738 563

Spolu ESF 1 499 603 156

28

Napĺňanie vízie Slovenska, definovanej v strategickom rámci, je podmienené rešpektovaním niektorých zásad pri plánovaní a implementácii príspevkov zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu. Jednou z hlavných zásad je koncentrovať príspevky na efektívne a účinné projekty, témy a následne na územia a prostredníctvom nich zmenšo-vať rozdiely a disparity medzi našimi regiónmi. Treba si uvedomiť, že finančné prostriedky sú pre krajinu vyčlene-né len v spomínanej ohraničenej výške, takže, logicky, nebudeme môcť podporiť každý predložený projekt. Práve z tohto dôvodu sme sa rozhodli uberať cestou tematickej koncentrácie a podpory tých území, ktoré zabezpečia rozvoj ďalších. Podľa alokácií stanovených priamo v národnom rámci by 35 % zdrojov malo smerovať na východné Slovensko, 34 % na západné Slovensko, rozlohou aj počtom obyvateľov najväčší región a 31 % na stredné Slovensko. Dlhodobým cieľom Slovenska v oblasti regionálnej politiky je priblížiť hospodársku úroveň SR k úrovni tzv. starých členských krajín EÚ. Keďže v súčasnosti slovenské regióny ešte stále nedisponujú dostatočnou vybavenosťou, bude sa Slovensko musieť aj v období 2007 – 2013 sústrediť na zlepšovanie dostupnosti a vybavenosti svojho územia in-fraštruktúrou. Kvalitná infraštruktúra zároveň predstavuje základný predpoklad budovania vedomostnej spoločnosti postavenej na konkurencieschopnej ekonomike.Prostriedky, ktoré Slovensko bude môcť využívať zo spoločného európskeho rozpočtu v období rokov 2007 – 2013, predstavujú obrovský potenciál zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska a zásadným spôsobom zlepšiť kvalitu života obyvateľov krajiny.

REgiOnáLny OPERAčný PROgRAMRiadiaci orgán: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SRSORO: Jednotlivé samosprávne kraje predstavujúce úroveň regiónov NUTS 3 (okrem Bratislavského samosprávneho kraja)Finančná alokácia (ŠR + EÚ): 1 700 000 000 €, z toho:Zdroje EÚ (ERDF): 1 445 000 000 €

Globálny cieľ ROP je definovaný ako „Zvýšenie dostupnosti a kvality občianskej infraštruktúry a vybavenosti územia v regiónoch“. Globálny cieľ ROP je napĺňaný prostredníctvom dosahovania špecifických cieľov ROP, ktorých plnenie je merateľné na úrovni prioritných osí ROP. Špecifické ciele ROP sú určené nasledovne:

1. Zvýšenie úrovne poskytovaných služieb v oblasti vzdelávania, 2. Zvýšenie rozsahu a úrovne poskytovaných služieb v sociálnej oblasti, 3. Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a rozvoja cestovného ruchu, 4. Posilnenie konkurencieschopnosti sídiel a zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev, 5. Zvýšenie úrovne dopravnej obslužnosti regiónov, 6. Efektívne riadenie a implementácia ROP.

Špecifické ciele ROP sú napĺňané prostredníctvom nasledovných prioritných osí ROP:

Prioritná os 1: Infraštruktúra vzdelávaniaCieľom prioritnej osi 1 ROP je „Zvýšenie úrovne poskytovaných služieb v oblasti vzdelávania“. Napĺňanie cieľa prioritnej osi 1 ROP je realizované prostredníctvom nasledovných skupín aktivít:

– rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia vybraných predškolských zariadení, základných a stredných škôl,

– obstaranie vybavenia vrátane IKT vybavenia vybraných predškolských zariadení, základných a stredných škôl v nadväznosti na ich rekonštrukciu, rozširovanie a modernizáciu.

29

Prioritná os 2: Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálno-právnej ochranya sociálnej kuratelyCieľom prioritnej osi 2 ROP je „Zvýšenie úrovne poskytovaných služieb v sociálnej oblasti“.Napĺňanie cieľa prioritnej osi 2 ROP je realizované prostredníctvom nasledovných skupín aktivít:

– rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia zariadení sociálnych služieb a zariadení na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately,

– budovanie zariadení sociálnych služieb a zariadení a výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately,

– obstaranie vybavenia vrátane IKT vybavenia zariadení sociálnych služieb a zariadení na výkon sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately v nadväznosti na ich rekonštrukciu, rozširovanie, modernizáciu a budovanie.

Prioritná os 3: Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónova infraštruktúra cestovného ruchuCieľom prioritnej osi 3 ROP je „Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a rozvoja turizmu“.Napĺňanie cieľa prioritnej osi 3 ROP je realizované prostredníctvom nasledovných skupín aktivít:

– rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia pamäťových a fondových inštitúcií na miestnej a regionálnej úrovni (galérií, knižníc a múzeí),

– revitalizácia nevyužitých, resp. nevhodne využitých, nehnuteľných kultúrnych pamiatok na území, ktoré sú vo vlastníctve verejného sektora, cieľom rozšírenia činnosti pamäťových a fondových inštitúcií a ich využitia v kultúrno-poznávacom cestovnom ruchu, odôvodnených a výnimočných prípadoch je možné revitalizované pamiatky využívať na kultúrno-spoločenské a osvetové účely,

– obstaranie vybavenia pamäťových a fondových inštitúcií na miestnej a regionálnej úrovni a kultúrno- spoločenských a osvetových zariadení v nadväznosti na ich rekonštrukciu, rozširovanie a modernizáciu, obstaranie IKT vybavenia,

– podpora nekomerčnej verejnej infraštruktúry (verejné priestranstvá, parkoviská, orientačné tabule, chodníky, odpočívadlá, verejné WC atď.) priľahlej k strediskám cestovného ruchu s celoročným využitím v územiach s medzinárodným a národným významom a na územiach v regióne vyššej kategórie ako príslušný región,

– podpora prezentácie cestovného ruchu na regionálnej a miestnej úrovni, vytváranie nových a podpora súčasných turisticko-informačných kancelárií, vytváranie partnerstiev na úrovni samospráv a súkromného sektora a regionálnych klastrov,

– podpora tvorby ucelenej ponuky produktov cestovného ruchu s dôrazom na efektívne využitie prírodného a kultúrneho potenciálu prostredníctvom prípravy kultúrno-poznávacích turistic-kých trás na územiach s medzinárodným a národným významom a na územiach v regióne vyššej kategórie ako príslušný región.

Prioritná os 4: Regenerácia sídielCieľom prioritnej osi 4 ROP je „Zvýšenie konkurencieschopnosti sídiel a zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev“.Napĺňanie cieľa prioritnej osi 4 ROP je realizované prostredníctvom nasledovných skupín aktivít:

– obnova a čiastočné budovanie hmotnej infraštruktúry sídiel v rámci samostatne dopytovo orientovaných projektov, realizovaných v centrách obcí, resp. v centrách častí obcí identifikovaných ako kohézne a inovačné póly rastu, vrátane ich ťažísk osídlenia, zamerané na:

– úpravu verejných priestranstiev a prvkov verejnej zelene,– výstavbu a rekonštrukciu verejných osvetlení,– výstavbu a rekonštrukciu chodníkov a cyklistických trás,– rekonštrukciu miestnych komunikácií,– rekonštrukciu mostov a lávok v nadväznosti na realizáciu investičných aktivít zameraných na miestne komunikácie, chodníky a cyklistické trasy,– rekonštrukciu a výstavbu zastávok,– rekonštrukciu a výstavbu verejných WC,

30

– úpravu a reguláciu povodí v zastavaných územiach obcí a miest, a to výlučne v nadväznosti na realizáciu iných investičných aktivít (podmienkou je súhlasné stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Banská Štiavnica),

– opodstatnenú rekonštrukciu inžinierskych sietí (kanalizácií a vodovodov), a to výlučne v nadväznosti na realizáciu iných investičných aktivít regenerácie sídiel alebo v súvislosti s obnovou a budovaním verejnej hmotnej infraštruktúry vidieckych obcí so separovanými alebo segregovanými rómskymi osídleniami,

– realizáciu integrovaných stratégií rozvoja vo vybraných mestských oblastiach postihnutých alebo ohrozených fyzickým zničením a sociálnym vylúčením vrátane obnovy bytových domov,

– obnovu a čiastočné budovanie hmotnej infraštruktúry obcí so segregovanými a separovanými rómskymi osídleniami vo vidieckom prostredí,

– prípravu a aktualizáciu rozvojových dokumentov na úrovni regiónov NUTS 2 a 3,– rekonštrukciu, rozširovanie a modernizáciu zariadení nekomerčných záchranných služieb

a v dvoch osobitných vopred stanovených prípadoch aj na budovanie zariadení HaZZ v súlade s Koncepciou plošného rozmiestnenia síl a prostriedkov HaZZ,

– obstaranie vybavenia zariadení nekomerčných záchranných služieb vrátane IKT vybavenia a s výnimkou dopravných prostriedkov,

– obstaranie vybavenia zariadení nekomerčných záchranných služieb v nadväznosti na intervencie do stavebných objektov.

Prioritná os 5: Regionálne komunikácie zabezpečujúcedopravnú obslužnosť regiónovCieľom prioritnej osi 5 ROP je „Zvýšenie úrovne dopravnej obslužnosti regiónov“. Napĺňanie cieľa prioritnej osi 5 ROP je realizované prostredníctvom nasledovnej skupiny aktivít:

– rekonštrukcia a modernizácia ciest II. a III. triedy na území cieľa Konvergencia,– rekonštrukcia a budovanie dopravných subsystémov zabezpečujúcich zvyšovanie úrovne

dopravných, bezpečnostných a environmentálnych aspektov.

Detailný popis jednotlivých aktivít je obsahom Programového manuálu ROP.

OPERAčný PROgRAM inFORMAtiZáCiASPOLOčnOStiRiadiaci orgán: Úrad vlády SRSORO: Ministerstvo financií SRFinančná alokácia (ŠR + EÚ): 1 168 347 536 €, z toho:Zdroje EÚ (ERDF): 993 095 405 €

Globálnym cieľom OP Informatizácia spoločnosti je „Vytvorenie inkluzívnej informačnej spoločnosti ako prostriedku na rozvoj vysokovýkonnej vedomostnej ekonomiky”.

Naplnenie globálneho cieľa operačného programu je postavené na troch prioritných osiach:

Prioritná os 1: Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služiebŠpecifickým cieľom prioritnej osi je „Efektívna verejná správa“.

Opatrenie 1.1. Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni

31

Rámcové aktivity:– vytvorenie a udržateľný rozvoj základných komponentov e-Governemntu, najmä kvalitného

back officeu štátnej správy, prostredníctvom investícií do zdieľaného prístupného HW, SW a aplikácií prevažne typu G2G, podporujúce podporujúcich efektívny výkon procesov na úsekoch štátnej správy v súlade s národnou koncepciou informatizácie verejnej správy v SR, ktorý umožní integráciu IKI a vybraných procesov verejnej správy do jedného bodu – front officeu,

– vytvorenie a udržateľný rozvoj špecializovaných komponentov e-Governmentu, a zavádzanie 20 služieb e-Governmentu v zmysle konceptu definovaného v Cestovnej mape zavádzania elektronických služieb verejnej správy a v súlade so všeobecne uznávanými princípmi e-Governmentu,

– zavádzanie rozšírených služieb e-Governmentu, identifikovaných v stratégii i2010 a v súlade s konceptom elektronických služieb poskytovaných verejnou správou, tak aby boli efektívne, užitočné, prístupné a v zmysle všeobecne uznávaných princípov e-Governmentu.

Opatrenie 1.2. Elektronizácia verejnej správy a elektronických služieb na miestnej a regionálnej úrovni

Rámcové aktivity:– vytvorenie a udržateľný rozvoj kvalitného back officeu samosprávy prostredníctvom investícií

do zdieľaného prístupného HW, SW, podporujúceho výkon kľúčových procesov na regionálnej a miestnej úrovni samosprávy v súlade s konceptom integrovanej architektúry ISVS, ktorý umožní systematické budovanie siete integrovaných obslužných miest tak, aby hustota pokrytia v regiónoch a dostupnosť služieb výrazne znížila potrebu cestovania cestovať pri vybavovaní služieb verejnej správy,

– zavádzanie efektívnych elektronických služieb samosprávy tak, aby boli v súlade s konceptom elektronických služieb poskytovaných štátnou správou a prebiehali spoločne s elektronizáciou služieb štátnej správy na centrálnej úrovni, ktoré vyplývajú z nových možností elektronizácie verejnej správy a všeobecne uznávaných princípov e-Governmentu a pokrývajú najmä nasledujúce nadväzujúce úseky výkonu správy,

– budovanie a rozvoj integrovaných obslužných miest, v ktorých budú sprístupňované úplné alebo čiastočné elektronické služby poskytované verejnou správou na jednom mieste.

Prioritná os 2: Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry Špecifickým cieľom prioritnej osi je „Skvalitnenie systémov získavania, spracovania, ochrany a využitia poznatkov a digitálneho obsahu, modernizácia a dobudovanie infraštruktúry pamäťových a fondových inštitúcií na národnej úrovni“.

Opatrenie 2.1. Zlepšenie systémov získavania, spracovania a ochrany obsahu zo zdrojov pamätových a fondových inštitúcií

Rámcové aktivity:– podpora manažmentu súvisiaceho s riadením systémov získavania, ochrany a spracovania

obsahu,– elektronizácia pamäťových a fondových inštitúcií (vybavenie inštitúcií príslušným hardwarom

a softwarom, sieťami a IKT technológiami), zlepšenie spoľahlivosti prevádzky informačných a komunikačných systémov a zlepšovanie databázových systémov pamäťových a fondových inštitúcií a systémov v oblasti kultúry,

– nákup informačných zdrojov (databáz, práv na zverejňovanie informácií a pod.),– dokumentácia prejavov nehmotného kultúrneho dedičstva vrátane dokumentácie tradičných

zručností a elektronizácia týchto poznatkov,– obnova budov, pracovísk a zariadení pamäťových a fondových inštitúcií na národnej úrovni

a dobudovanie chýbajúcich špecializovaných pracovísk priamo súvisiacich s digitalizáciou a informačno – komunikačnou infraštruktúrou získavania, spracovania a ochrany obsahu, zlepšenie stavu protipožiarnej ochrany, elektronickej ochrany a vnútorných podmienok (klimatizácia a uloženie zbierkových predmetov, knižných a archívnych dokumentov a podobných chránených fondov) pamäťových a fondových inštitúcií, priamo súvisiacich s digitalizáciou,

– zlepšenie technologického a technického vybavenia laboratórií, konzervátorských a preparátor-

32

ských pracovísk pre odborné ošetrenie, konzervovanie a reštaurovanie predmetov a špecializovaných fondov (knižných, archívnych,...) atď.), ktoré úzko súvisia s informačno-komunikačnou infraštruktúrou získavania, spracovania a ochrany obsahu, realizácia výsledkov výskumov v oblasti masovej deacidifikácie lignocelulózových nosičov informácií v pamäťových inštitúciách, priamo súvisiace s digitalizáciou,

– informatizácia vedeckých knižníc ako multifunkčných kultúrnych a informačných centier, vytvorenie siete vybraných akademických, špecializovaných a vedeckých a verejných knižníc s ich informačným prepojením na vedu, výskum, rozvoj inovácie a podnikania, reformu učebných osnov a vzdelávania, vybudovanie siete výskumných, dokumentačných a interpretačných centier rómskej kultúry,

– podpora ďalšieho spracovania, sprístupňovania a využívania dát a poznatkov pamäťových a fondových inštitúcií v praxi, pri výskume a pri tvorbe inovatívnych projektov, vo vyučovacom, vzdelávacom, plánovacom a rozhodovacom procese na školách, úradoch, podnikateľským sektorom a podnikateľskému sektoru a verejnosťou verejnosti, výskum, príprava a reinštalácia stálych expozícií registrovaných múzeí a galérií národného významu – inovácia a prezentácia obsahu,

– podpora zvyšovania spoločenského vedomia o kultúrnom, vedeckom a intelektuálnom dedičstve Slovenska, podpora vzdelávacích, osvetových, informačných a odborných aktivít súvisiacich s realizáciou opatrenia.

Opatrenie 2.2. Digitalizácia obsahu pamäťových a fondových inštitúcií, archivovanie a sprístupňovanie digitálnych dát

Rámcové aktivity:– vybudovanie Slovenskej digitálnej knižnice a siete špecializovaných digitalizačných pracovísk

pamäťových a fondových inštitúcií,– záznam, zbieranie, dlhodobé archivovanie a ochrana digitálneho obsahu, webharvesting,

webarchiving,– systematická podpora fyzickej digitalizácie kultúrneho, vedeckého a intelektuálneho dedičstva,

vrátane digitalizovania záznamov audiovizuálneho fondu (filmového + audio),– digitálna rekonštrukcia filmových materiálov, audio a audiovizuálnych záznamov,– podpora manažmentu digitálneho obsahu,– správa a sprístupňovanie digitálneho obsahu pamäťovými a fondovými inštitúciami.

Prioritná os 3: Zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu Špecifickým cieľom prioritnej osi je „Vysoká penetrácia širokopásmového internetu“.

Opatrenie 3.1. Rozvoj a podpora trvalo udržateľného využívania infraštruktúry širokopásmového prístupu

Rámcové aktivity:– zavádzanie, rozvoj a prevádzka moderných sieťových platforiem zabezpečujúcich komunikáciu

systémov štátnej správy v rozsahu potrebnom na rozvoj e-Governmentu,– rozvoj regionálnych a lokálnych širokopásmových sieti sietí v oblastiach, neatraktívnych pre

komerčných prevádzkovateľov,

• rozvoj metalických a bezdrôtových prístupových širokopásmových sietí, • rozvoj metropolitných optických sietí, • rozvoj optických prístupových širokopásmových sietí FTTx.

Detailný popis jednotlivých aktivít je obsahom Programového manuálu OP IS.

33

OPERAčný PROgRAM žiVOtné PROStREDiERiadiaci orgán: Ministerstvo životného prostredia SRSORO: –Finančná alokácia (ŠR + EÚ): 2 117 647 059 €, z toho:Zdroje EÚ (ERDF): 1 800 000 000 €

Globálnym cieľom OP Životné prostredie je „Zlepšenie stavu životného prostredia a racionálneho využívania zdrojov prostredníctvom dobudovania a skvalitnenia environmentálnej infraštruktúry SR v zmysle predpisov EÚ a SR a po-silnenie efektívnosti environmentálnej zložky trvalo udržateľného rozvoja“.

Globálny cieľ OP ŽP bude napĺňaný prostredníctvom nasledujúcich špecifických cieľov, ktorým zodpovedajú jed-notlivé prioritné osi operačného programu:

Prioritná os 1: Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôdŠpecifickým cieľom prioritnej osi je „Znižovanie znečistenia vôd a zvýšenie kvality života obyvateľstva SR dobudo-vaním a skvalitnením infraštruktúry vodného hospodárstva SR v zmysle právnych predpisov EÚ a SR“.

Operačný cieľ 1: Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:– výstavbu obecných verejných vodovodov len v prípadoch súbežnej výstavby verejnej

kanalizácie podľa Národného programu Slovenskej republiky na vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS.

– dobudovanie, resp. zvyšovanie využiteľnosti kapacity vodárenských zdrojov a nadradených vodárenských systémov, ktoré budú využité na už vybudované spotrebiská vody v rámci dosahu nadradenej sústavy s cieľom zlepšenia kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov pitnej vody dodávanej verejným vodovodom.

Operačný cieľ 2: Odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd v zmysle záväzkov SR voči EÚ Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

– výstavbu stokových sietí a na výstavbu a rekonštrukciu čistiarní odpadových vôd s odstraňovaním nutrientov v aglomeráciách nad 150 000 EO podľa Národného programu SR na vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS a v súlade s Plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky a jednotlivými plánmi rozvoja krajov a VÚC alebo podľa Plánu manažmentu povodí, resp. Vodného plánu Slovenska,

– výstavbu stokových sietí a výstavbu a rekonštrukciu čistiarní odpadových vôd s odstraňovaním nutrientov v aglomeráciách od 15 000 EO do 150 000 EO podľa Národného programu SR na vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS v súlade s Plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky a jednotlivými plánmi rozvoja krajov a VÚC alebo podľa Plánu manažmentu povodí, resp. Vodného plánu Slovenska,

– výstavbu stokových sietí a výstavbu a rekonštrukciu čistiarní odpadových vôd odstraňovaním nutrientov v aglomeráciách od 10 000 EO do 15 000 EO podľa Národného programu SR na vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS v súlade s Plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky a jednotlivými plánmi rozvoja krajov a VÚC alebo s Plánom manažmentu povodí, resp. Vodného plánu Slovenska,

– výstavbu stokových sietí a výstavbu a rekonštrukciu čistiarní odpadových vôd so zabezpečením sekundárneho čistenia odpadových vôd v aglomeráciách od 2 000 EO do 10 000 EO podľa Národného programu SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS a v súlade s Plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky a jednotlivých plánov rozvoja krajov a VÚC alebo Plánu manažmentu povodí, resp. s Vodným plánom Slovenska,

– výstavbu čistiarní odpadových vôd v prípadoch, keď už je vybudovaná stoková sieť

34

v aglomeráciách do 2 000 EO podľa Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky a jednotlivých plánov rozvoja krajov a VÚC alebo podľa Plánu manažmentu povodí, resp. Vodného plánu Slovenska,

– výstavba stokovej siete v aglomeráciách do 2 000 EO v prípade projektov zameraných na realizáciu opatrení, ktoré uložili orgány štátnej vodnej správy rozhodnutím (podľa zákona č. 364/2004 o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) a smerujú k zamedzeniu ohrozenia kvality a kvantity podzemných vôd a povrchových vôd tak, aby nebolo ohrozené ich využívanie.

Operačný cieľ 3: Zabezpečenie primeraného sledovania a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

– monitorovanie a hodnotenie stavu povrchových vôd v zmysle požiadaviek EÚ,– monitorovanie a hodnotenie stavu podzemných vôd v zmysle požiadaviek EÚ,– rekonštrukciu monitorovacej siete stavu podzemných vôd.

Prioritná os 2: Ochrana pred povodňamiŠpecifickým cieľom prioritnej osi je „Zabezpečenie komplexnej ochrany územia SR pred povodňami“.

Operačný cieľ 1: Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

– preventívne opatrenia na ochranu územia SR pred povodňami,– opatrenia vyplývajúce z pripravovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady hodnotení

a manažmentu povodňových rizík.

Operačný cieľ 2: Vybudovanie povodňového varovného a predpovedného systému Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivity zameranej na:

– dobudovanie a prevádzku Povodňového varovného a predpovedného systému (POVAPSYS).

Prioritná os 3: Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy Špecifickým cieľom prioritnej osi je „Znižovanie emisií základných a ostatných znečisťujúcich látok, minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie v súlade s legislatívou EÚ a SR“.

Operačný cieľ 1: Ochrana ovzdušia Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:– znižovanie emisií základných a ostatných znečisťujúcich látok v ovzduší, najmä tuhých

znečisťujúcich látok (PM 10, PM 2,5), SO2, NOx, benzén, VOC, NH3, ťažkých kovov a PAH,– zníženie emisií znečisťujúcich látok z verejnej dopravy prioritne v oblastiach vyžadujúcich

osobitnú ochranu ovzdušia,– riešenie kvality ovzdušia a skvalitňovanie a odbornú podporu monitorovania emisií

a kvality ovzdušia podľa požiadaviek EÚ, ako aj na skvalitnenie Národného emisného informačného systému (NEIS).

Operačný cieľ 2: Minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:– znižovanie emisií skleníkových plynov spolu so znižovaním emisií základných

znečisťujúcich látok v oblasti výroby tepla vrátane zmeny palivovej základne energetických zdrojov v prospech využívania obnoviteľných zdrojov,

– skvalitňovanie monitorovania, inventarizácie a projekcií emisií skleníkových plynov; na štúdie účinkov klimatických zmien na zložky životného prostredia vrátane analýzy ekonomických nákladov; na zvyšovanie verejného povedomia a úrovne poznatkov z oblasti zmeny klímy, na analýzu nástrojov na podporu horizontálnej spolupráce v oblasti zmeny klímy a na propagáciu výsledkov aktivít.

35

Prioritná os 4: Odpadové hospodárstvoŠpecifickým cieľom prioritnej osi je „Dobudovanie infraštruktúry odpadového hospodárstva SR v zmysle právnych predpisov EÚ a SR, znižovanie a eliminácia negatívnych vplyvov environmentálnych záťaží a skládok odpadov na zdravie ľudí a ekosystémy“.

Operačný cieľ 1: Podpora aktivít v oblasti separovaného zberu odpadov Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:– zavádzanie nových a zefektívňovanie súčasných systémov separovaného zberu

komunálneho odpadu na základe vytvorenia koncepčných východísk separovaného zberu,

– dotrieďovanie separovaných zložiek z komunálneho odpadu a zmesového komunálneho odpadu.

Operačný cieľ 2: Podpora aktivít na zhodnocovanie odpadov Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:– úpravu separovaných zložiek odpadov pred ich zhodnotením alebo environmentálne

vhodným zneškodnením,– zhodnocovanie odpadov vrátane ich mechanicko-biologickej a termickej úpravy,– zvýšenie miery recyklácie podporou nových alebo na zvýšenie kvality výstupných

produktov dobudovaním súčasných BAT technológií v oblasti zhodnocovania odpadov,– podpora aktivít zameraných na energetické zhodnocovanie odpadov.

Operačný cieľ 3: Nakladanie s nebezpečnými odpadmi spôsobom priaznivým pre životné prostredie Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:– znižovanie nebezpečných vlastností odpadov na základe zodpovedajúcich koncepčných

východísk,– nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane výstavby a rekonštrukcie zariadení s cieľom

ich zneškodnenia environmentálne vhodným spôsobom.

Operačný cieľ 4: Riešenie problematiky environmentálnych záťaží vrátane ich odstraňovania Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:– monitorovanie a prieskum environmentálnych záťaží a spracovanie rizikových analýz,– sanáciu najrizikovejších environmentálnych záťaží,– dobudovanie informačného systému environmentálnych záťaží.

Operačný cieľ 5: Uzatváranie a rekultivácia skládok odpadov Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:– uzatváranie a rekultiváciu skládok odpadov.

Prioritná os 5: Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajinyŠpecifickým cieľom prioritnej osi je „Dobudovanie sústavy chránených území NATURA 2000 a infraštruktúry ochra-ny prírody SR v zmysle právnych predpisov EÚ a SR“.

Operačný cieľ 1: Zabezpečenie priaznivého stavu biotopov a druhov prostredníctvom vypracovania a realizácie programov starostlivosti o chránené územia vrátane území NATURA 2000 a programov záchrany pre kriticky ohrozené druhy rastlín, živočíchov a území vrátane realizácie monitoringu druhov a biotopov

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:– vypracovanie dokumentov starostlivosti,– realizácia dokumentov starostlivosti,– monitoring druhov a biotopov.

Operačný cieľ 2: Zlepšenie infraštruktúry ochrany prírody a krajiny prostredníctvom budovania a rozvoja zaria- dení ochrany prírody a krajiny vrátane zavedenia monitorovacích systémov s cieľom plnenia národných a medzinárodných záväzkov Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:

– posilnenie infraštruktúry ochrany prírody a krajiny (budovy a zariadenia inštitúcií ochrany prírody a krajiny, informačné strediská, náučné chodníky a náučné lokality vrátane sprístupňovania jaskýň, vstupné areály jaskýň, expozície a iné formy propagácie, technická infraštruktúra, vrátane zavedenia monitorovacích a informačných systémov).

36

Operačný cieľ 3: Zlepšenie informovanosti a environmentálneho povedomia verejnosti, vrátane posilnenia spolupráce a komunikácie so zainteresovanými skupinami

Operačný cieľ bude napĺňaný prostredníctvom podpory aktivít zameraných najmä na:– prípravu a vydávanie publikácií a ďalších foriem informovanosti verejnosti,– semináre a odborné podujatia.

Detailný popis jednotlivých aktivít je obsahom Programového manuálu OP ŽP.

OPERAčný PROgRAM VýSkuM A VýVOjRiadiaci orgán: Ministerstvo školstva SRSORO: Agentúra Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondyFinančná alokácia (ŠR + EÚ): 1 422 841 617 €, z toho:Zdroje EÚ (ERDF): 1 209 415 373 €

Globálnym cieľom Operačného programu Výskum a vývoj je „Modernizácia a zefektívnenie systému podpory výskumu a vývoja a skvalitnenie infraštruktúry vysokých škôl“ tak, aby prispievali k zvyšovaniu konkurencieschopnosti eko-nomiky, znižovaniu regionálnych disparít, vzniku nových inovatívnych (high-tech) malých a stredných podnikov, tvorbe nových pracovných miest a zlepšeniu podmienok vzdelávacieho procesu na vysokých školách. Riadiacim orgánom pre OP Výskum a vývoj je Ministerstvo školstva SR.

Na dosiahnutie globálneho cieľa OP VaV sa navrhli nasledovné prioritné osi:

Prioritná os 1: Infraštruktúra výskumu a vývojaŠpecifickým cieľom prioritnej osi 1 je „Modernizácia a skvalitňovanie technickej infraštruktúry výskumu a vývoja v rokoch 2007 – 2013 s cieľom zvýšenia schopnosti inštitúcií výskumu a vývoja efektívne spolupracovať s výskumnými inštitúciami v EÚ a v zahraničí, ako aj so subjektmi spoločenskej a hospodárskej praxe prostredníctvom transferu poznatkov a technológií.“

Opatrenie 1.1. Obnova a budovanie technickej infraštruktúry výskumu a vývoja Špecifickým cieľom opatrenia je „Modernizácia a skvalitňovanie technickej infraštruktúry výskumu

a vývoja v rokoch 2007 – 2013 s cieľom zvýšenia schopnosti inštitúcií výskumu a vývoja efektívne spolupracovať s výskumnými inštitúciami v EÚ a v zahraničí, ako aj so subjektmi spoločenskej a hospodárskej praxe prostredníctvom transferu poznatkov a technológií.“

Rámcové aktivity:– obnova výskumnej a vývojovej infraštruktúry a prístrojového vybavenia na vysokých školách, vo

výskumných inštitúciách, výskumných centrách a v ostatných organizáciách výskumu a vývoja,– podpora výskumnej infraštruktúry v oblastiach so strategickým významom pre ďalší

rozvoj hospodárstva a spoločnosti (12 vecných priorít výskumu a vývoja v SR, potreby kľúčových priemyselných odvetí SR, zvyšovanie kvality života a potreby udržateľného rozvoja hospodárstva) s dôrazom na významné interdisciplinárne projekty so zapojením viacerých vzdelávacích alebo výskumných inštitúcií a spoločné výskumné centrá so zapojením akademického a podnikateľského sektora (MSP aj veľké podniky),

– obnova, budovanie a udržateľný rozvoj IKT infraštruktúry výskumu a vývoja na pracoviskách výskumu a vývoja vrátane podpory širokopásmových sietí medzi špičkovými pracoviskami výskumu a vývoja.

Prioritná os 2: Podpora výskumu a vývojaŠpecifickým cieľom prioritnej osi 2 je „Zefektívnenie systému podpory výskumu a vývoja tak, aby prispieval k zvyšovaniu konkurencieschopnosti ekonomiky, znižovaniu regionálnych disparít, vzniku nových inovatívnych (high-tech) malých a stredných podnikov a k tvorbe nových pracovných miest“.

37

Opatrenie 2.1. Podpora sietí excelentných pracovísk výskumu a vývoja ako pilierov rozvoja regiónu a podpora nadregionálnej spolupráce Špecifickým cieľom opatrenia je „Zvyšovanie kvality výskumných pracovísk a podpora excelentného výskumu s dôrazom na oblasti so strategickým významom pre ďalší rozvoj hospodár- stva a spoločnosti.“

Rámcové aktivity:– podpora výmenných a spoločných výskumných programov slovenských výskumno-

-vývojových a vzdelávacích inštitúcií, ktoré budú mať medzinárodnú spoluprácu so zahraničnými inštitúciami výskumu a vývoja,

– podpora významných výskumných a vývojových projektov v oblastiach so strategickým významom pre ďalší rozvoj hospodárstva a spoločnosti (12 vecných priorít výskumu a vývoja v SR, potreby kľúčových priemyselných odvetí SR, zvyšovanie kvality života a potreby udržateľného rozvoja hospodárstva),

– podpora spolupráce medzi regionálnymi štruktúrami a pracoviskami výskumu a vývoja vrátane spolupráce medzi inštitúciami výskumu a vývoja a strednými školami,

– podpora medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a vývoja,– podpora profesionálneho návratu slovenských vedeckých pracovníkov (vrátane

doktorandov a postdoktorandov) pôsobiacich v zahraničí na Slovensko,– podpora ľudských zdrojov v oblastiach so strategickým významom pre ďalší rozvoj

hospodárstva a spoločnosti.

Opatrenie 2.2. Prenos poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom do praxe Špecifickým cieľom opatrenia je „Zvyšovanie miery spolupráce výskumno-vývojových inštitúcií so spoločenskou a hospodárskou praxou prostredníctvom prenosu poznatkov a technológií, a tým prispievanie k zvyšovaniu hospodárskeho rastu regiónov a celého Slovenska.“

Rámcové aktivity:– zvyšovanie inovačnej kultúry v akademickej sfére prostredníctvom inkubátorov,– podpora aplikovaného výskumu a vývoja,– zvyšovanie kvality interného manažmentu prenosu technológií a poznatkov do praxe

z prostredia akademickej sféry vrátane aktivít na odstraňovanie bariér medzi výskumom a vývojom na jednej strane a spoločnosťou a hospodárstvom na druhej strane,

– zvýšenie miery využívania inštitútov duševného vlastníctva pracoviskami výskumu vývoja v akademickej sfére,

– vybudovanie a podpora regionálnych centier.

Prioritná os 3: Infraštruktúra výskumu a vývoja v Bratislavskom kraji Špecifickým cieľom prioritnej osi 3 je „Modernizácia a skvalitňovanie technickej infraštruktúry výskumu a vývoja v Bratislavskom kraji v rokoch 2007 – 2013 s cieľom zvýšenia schopnosti inštitúcií výskumu a vývoja efektívne spo-lupracovať s výskumnými inštitúciami v EÚ a v zahraničí, ako aj so subjektmi spoločenskej a hospodárskej praxe prostredníctvom transferu poznatkov a technológií“.

Opatrenie 3.1. Obnova a budovanie technickej infraštruktúry výskumu a vývoja v Bratislavskom kraji Špecifickým cieľom opatrenia je „Modernizácia a skvalitňovanie technickej infraštruktúry

výskumu a vývoja v Bratislavskom kraji v rokoch 2007 – 2013 s cieľom zvýšenia schopnosti inštitúcií výskumu a vývoja efektívne spolupracovať s výskumnými inštitúciami v EÚ a v zahraničí, ako aj so subjektmi spoločenskej a hospodárskej praxe prostredníctvom transferu poznatkov a technológií“

Rámcové aktivity:– obnova výskumnej a vývojovej infraštruktúry a prístrojového vybavenia na vysokých

školách, vo výskumných inštitúciách, výskumných centrách a v ostatných organizáciách výskumu a vývoja v Bratislavskom kraji,

– podpora výskumnej infraštruktúry v oblastiach so strategickým významom pre ďalší rozvoj hospodárstva a spoločnosti (12 vecných priorít výskumu a vývoja v SR, potreby kľúčových priemyselných odvetí SR, zvyšovanie kvality života a potreby udržateľného rozvoja hospodárstva) s dôrazom na významné interdisciplinárne projekty so zapojením

38

viacerých vzdelávacích alebo výskumných inštitúcií a spoločné výskumné centrá so zapojením akademického a podnikateľského sektora (MSP aj veľké podniky) v Bratislavskom kraji,

– obnova, budovanie a udržateľný rozvoj IKT infraštruktúry výskumu a vývoja na pracoviskách výskumu a vývoja vrátane podpory širokopásmových sietí medzi špičkovými pracoviskami výskumu a vývoja v Bratislavskom kraji.

Prioritná os 4: Podpora výskumu a vývoja v Bratislavskom krajiŠpecifickým cieľom prioritnej osi 4 je „Zefektívnenie systému podpory výskumu a vývoja s cieľom zvyšovania konkurencieschopnosti ekonomiky, znižovania regionálnych disparít, vzniku nových inovatívnych (high-tech) malých a stredných podnikov a tvorbe nových pracovných miest v Bratislavskom kraji“.

Opatrenie 4.1. Podpora sietí excelentných pracovísk výskumu a vývoja ako pilierov rozvoja regiónu v Bratislav- skom kraji

Špecifickým cieľom opatrenia je „Zvyšovanie kvality výskumných pracovísk a podpora excelentného výskumu v Bratislavskom kraji s dôrazom na oblasti so strategickým významom pre ďalší rozvoj hospodárstva spoločnosti“.

Rámcové aktivity:– podpora výmenných a spoločných výskumných programov výskumno-vývojových

a vzdelávacích inštitúcií v Bratislavskom kraji, ktoré budú mať medzinárodnú spoluprácu so zahraničnými inštitúciami výskumu a vývoja,

– podpora významných výskumných a vývojových projektov v Bratislavskom kraji v oblastiach so strategickým významom pre ďalší rozvoj hospodárstva a spoločnosti (12 vecných priorít výskumu a vývoja v SR, potreby kľúčových priemyselných odvetí SR, zvyšovanie kvality života a potreby udržateľného rozvoja hospodárstva),

– podpora spolupráce medzi regionálnymi štruktúrami a pracoviskami výskumu a vývoja vrátane spolupráce medzi inštitúciami výskumu a vývoja a strednými školami v Bratislavskom kraji,

– podpora medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a vývoja,– podpora profesionálneho návratu slovenských vedeckých pracovníkov (vrátane

doktorandov a postdoktorandov) pôsobiacich v zahraničí, na vysoké školy a výskumné pracoviská v Bratislavskom kraji,

– podpora ľudských zdrojov v oblastiach so strategickým významom pre ďalší rozvoj hospodárstva a spoločnosti.

Opatrenie 4.2. Prenos poznatkov a technológií získaných výskumom a vývojom do praxe v Bratislavskom kraji Špecifickým cieľom opatrenia je „Zvyšovanie miery spolupráce výskumno-vývojových inštitúcií v Bratislavskom kraji so spoločenskou a hospodárskou praxou prostredníctvom prenosu poznatkov a technológií, a tým prispievanie k zvyšovaniu hospodárskeho rastu regiónov a celého Slovenska“.

Rámcové aktivity:– zvyšovanie inovačnej kultúry v akademickej sfére v Bratislavskom kraji prostredníctvom

inkubátorov,– podpora aplikovaného výskumu a vývoja v Bratislavskom kraji,– Zvyšovanie kvality interného manažmentu prenosu technológií a poznatkov do praxe

z prostredia akademickej sféry v Bratislavskom kraji vrátane aktivít na odstraňovanie bariér medzi výskumom a vývojom na jednej strane a spoločnosťou a hospodárstvom na druhej strane,

– zvýšenie miery využívania inštitútov duševného vlastníctva pracoviskami výskumu a vývoja v akademickej sfére v Bratislavskom kraji,

– vybudovanie a podpora regionálnych centier v Bratislavskom kraji.

Prioritná os 5: Infraštruktúra vysokých škôlŠpecifickým cieľom prioritnej osi 5 je „Zvýšenie kvality vzdelávania na vysokých školách prostredníctvom investícií do hmotnej infraštruktúry na účely vzdelávacieho procesu“.

Opatrenie 5.1. Budovanie infraštruktúry vysokých škôl a modernizácia ich vnútorného vybavenia s cieľom zlepšenia podmienok vzdelávacieho procesu.

39

Špecifickým cieľom opatrenia je „Zvýšenie kvality vzdelávania na vysokých školách prostredníctvom investícií do hmotnej infraštruktúry“.

Rámcové aktivity:– modernizácia vnútorného vybavenia vysokých škôl, v ktorých prebieha vzdelávací

proces za účelom zlepšenia podmienok na nových foriem učenia a učenia sa (najmä na podporu nových technológií pri budovaní jazykových učební, dielní, budovanie chemických, biologických a fyzikálnych učební, budovanie IKT učební, vybavenie akademických knižníc počítačmi, budovanie a údržba IKT sietí);

– investičné aktivity zamerané na rekonštrukciu vysokých škôl (napr. zatepľovanie budovy, výmena okien, výmena alebo oprava strechy, výmena ústredného kúrenia, oprava stien budovy, stabilizácia budov, oprava omietky na budove, oprava exteriéru budovy, úpravy interiéru budovy, zabezpečenie bezbariérovosti budov, zabezpečenie požiarnej bezpečnosti budov, rekonštrukcia sociálnych zariadení a WC, rekonštrukcia teplovodných, vodovodných, kanalizačných a elektrických sietí);

– výstavba nových budov súčasných vysokých škôl;– rozširovanie objektov vysokých škôl (napr. prístavba budovy, nadstavba budovy,

akademické knižnice, doplnkové služby v rámci školského komplexu – úprava okolia školského komplexu);

– modernizácia a rekonštrukcie ubytovacích kapacít, telocviční, jedální a športovísk vysokých škôl.

Detailný popis jednotlivých aktivít je obsahom Programového manuálu OP VaV.

OPERAčný PROgRAM DOPRAVARiadiaci orgán: Ministerstvo dopravy SRSORO: –Finančná alokácia (ŠR + EÚ): 3 845 719 991 €, z toho:Zdroje EÚ (ERDF, KF): 3 206 904 595 €

Globálnym cieľom OPD je „Podpora trvalo udržateľnej mobility prostredníctvom rozvoja dopravnej infraštruktúry a rozvoja verejnej osobnej dopravy“. Realizáciou tohto cieľa sa prispeje k zlepšeniu dostupnosti SR, jednotlivých regiónov a ich vzájomného prepojenia, pričom v synergii s cieľmi ostatných operačných programov aj k znižo-vaniu regionálnych disparít a k podpore rozvoja ekonomických aktivít a zvyšovaniu konkurencieschopnosti SR. Vyššie definovaný globálny cieľ OPD bude napĺňaný prostredníctvom sústavy špecifických cieľov. Tieto vychá-dzajú z identifikovaných oblastí, ktoré vyžadujú intervenčný zásah a sú orientované na podporu faktorov rozvoja:

Špecifický cieľ 1 – Modernizácia a rozvoj železničnej infraštruktúryŠpecifický cieľ 2 – Modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúryŠpecifický cieľ 3 – Modernizácia a rozvoj infraštruktúry intermodálnej prepravyŠpecifický cieľ 4 – Rozvoj verejnej osobnej dopravy

Uvedené špecifické ciele budú dosahované prostredníctvom implementácie aktivít navrhnutých prioritných osí operačného programu. Pri navrhovaní stratégie OPD bolo definovaných 6 prioritných osí a prioritná os Technická pomoc. Keďže stratégia OPD bude realizovaná prostredníctvom finančných nástrojov KF a ERDF, je systém priorit-ných osí členený na dve hlavné skupiny. Prvá skupina prioritných osí bude realizovaná prostredníctvom finančnej pomoci z KF a druhá, nemenej významná, skupina bude realizovaná prostredníctvom finančnej podpory z ERDF.

40

PRIORITNÉ OSI OP SPOLUFINANCOVANÉ Z KOHÉZNEHO FONDU

Prioritná os 1: Železničná infraštruktúraHlavnou aktivitou v rámci prioritnej osi bude „Modernizácia a rozvoj železničných tratí (TEN-T + ostatné trate v súlade s nariadením pre Kohézny fond)“.

Modernizácia infraštruktúry železničnej dopravy realizáciou aktivít zabezpečí:– interoperabilitu modernizovaných, pripravovaných a realizovaných nových traťových

úsekov transeurópskej siete TEN-T,– dosiahnutie minimálnych štandardov definovaných v dohodách AGC a AGTC, ako napr.

zvýšenie traťovej rýchlosti konvenčných železničných tratí do 160 km/h (s možnosťou prevádzky rýchlosťou do 200 km/h pri vlakových súpravách s výkyvnými skriňami) a pri vybraných nákladných vlakoch do 120 km/h s elektrifikovanou prevádzkou,

– zvýšenie kvality, spoľahlivosti, bezpečnosti a efektívnosti prevádzky,– podpora mobility cestujúcich s obmedzenou pohyblivosťou a obmedzenou schopnosťou

orientácie.

Prioritná os 2: Cestná infraštruktúra (TEN-T)Hlavnou aktivitou v rámci prioritnej osi bude „Výstavba diaľnic (TEN-T)“.Prioritou SR v oblasti rozvoja cestnej infraštruktúry v programovom období rokov 2007 – 2013 je výstavba dopravnej infraštruktúry zaradenej do siete TEN-T, prechádzajúcej územím SR, a to prostredníctvom výstavby nových úsekov diaľnic. Tieto novovybudované úseky diaľnic tak nahradia v súčasnosti už z hľadiska kapacity aj bezpečnosti nevy-hovujúce úseky cestnej siete SR.

Prioritná os 3: Infraštruktúra intermodálnej prepravyHlavnou aktivitou v rámci prioritnej osi bude „Výstavba siete základných verejných terminálov intermodálnej prepravy“.V rámci modernizácie a dobudovania infraštruktúry intermodálnej prepravy v nasledujúcom programovom období rokov 2007 – 2013 bude prioritou:

– vybudovanie siete verejných terminálov intermodálnej prepravy, ktoré budú spĺňať parametre stanovené Dohodou AGTC, vrátane kvalitného železničného a cestného napojenia na základnú dopravnú sieť,

– zabezpečenie technologického a informačného prepojenia terminálov intermodálnej prepravy s logistickými centrami.

Prioritná os 4: Infraštruktúra integrovaných dopravných systémovHlavnou aktivitou v rámci prioritnej osi bude „Výstavba nosnej infraštruktúry pre prevádzkovanie integrovaných do-pravných systémov v mestách Bratislava a Košice“.Hlavné oblasti intervencií v rámci prioritnej osi:

– prepojenie železničných koridorov na území mesta Bratislavy,– podpora výstavby infraštruktúry pre integrované dopravné systémy koľajovej osobnej dopravy,– podpora mobility cestujúcich s obmedzenou pohyblivosťou a obmedzenou schopnosťou

orientácie,– podpora mestskej, prímestskej a regionálnej železničnej osobnej dopravy.

PRIORITNÉ OSI OP SPOLUFINANCOVANÉ Z ERDF:

Prioritná os 5: Cestná infraštruktúra (rýchlostné cesty a cesty I. triedy)Hlavnými aktivitami v rámci prioritnej osi budú „Výstavba rýchlostných ciest“ a „Modernizácia a výstavba ciest I. triedy“.

41

Hlavné oblasti intervencií v rámci prioritnej osi:– výstavba rýchlostných ciest,– výstavba a modernizácia ciest I. triedy,– inteligentné dopravné systémy.

Prioritná os 6: Železničná verejná osobná dopravaHlavnou aktivitou v rámci prioritnej osi bude „Rozvoj verejnej železničnej osobnej dopravy“.Hlavné oblasti intervencií v rámci prioritnej osi:

– obnova železničných mobilných prostriedkov pre prímestskú, regionálnu a medziregionálnu dopravu na elektrifikovaných tratiach,

– obnova železničných mobilných prostriedkov pre prímestskú, regionálnu a medziregionálnu dopravu na neelektrifikovaných tratiach,

– odstraňovanie bariér mobility osôb so zníženou pohyblivosťou a obmedzenou schopnosťou orientácie,

– podpora prímestskej a regionálnej železničnej osobnej dopravy.

Detailný popis jednotlivých aktivít je obsahom Programového manuálu OP D.

OPERAčný PROgRAM ZAMEStnAnOSťA SOCiáLnA inkLúZiARiadiaci orgán: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SRSORO: Fond sociálneho rozvoja Sociálna implementačná agentúraFinančná alokácia (ŠR + EÚ): 1 037 413 623 €, z toho:Zdroje EÚ (ESF): 881 801 578 €

Globálny cieľ OP ZaSI je definovaný ako „Rast zamestnanosti, pokles nezamestnanosti, sociálna inklúzia a budovanie kapacít“ a má ambíciu priblížiť sa k dosiahnutiu rovnováhy na trhu.

Na dosiahnutie globálneho cieľa boli definované hlavné ciele, ktorými sú:

1. Zvyšovanie zamestnanosti a adaptability a znižovanie nezamestnanosti2. Posilnenie integrácie osôb ohrozených sociálnym vylúčením alebo sociálne vylúčených a podpora zladenia rodinného a pracovného života3. Zvyšovanie kvality ľudských zdrojov a ich riadenia v oblasti verejnej politiky

Rámcové aktivity: nevyhnutné na dosiahnutie globálneho cieľa a hlavných cieľov sa realizujú prostredníctvomobsahovej, implementačnej a finančnej štruktúry OP ZaSI, t.j. cez jednotlivé prioritné osi:

Prioritná os 1: Podpora rastu zamestnanostiGlobálny cieľ prioritnej osi Podpora rastu zamestnanosti bol definovaný ako „Rast zamestnanosti“.

Opatrenie 1.1. Podpora programov v oblasti podpory zamestnanosti a riešenia nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti

Rámcové aktivity:– opatrenia aktívnej politiky trhu práce a podpory zamestnanosti,– aktivity zamerané na modernizáciu verejných služieb zamestnanosti,– aktivity zamerané na zlepšovanie mobility za prácou,– aktivity zamerané na zvyšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

42

Opatrenie 1.2. Podpora tvorby a udržania pracovných miest prostredníctvom zvýšenia adaptability pracovníkov, podnikov a podpory podnikania

Rámcové aktivity:– podpora adaptability podnikov, podnikateľov, podnikateľských združení a regiónov, – podpora integrovaných projektov na úrovni regiónov a SR,– podpora cielených služieb pre podniky/zamestnávateľov a SZČO,– podpora tvorby nových pracovných miest vrátane podpory vytvárania nových pracovných

miest v nových podnikoch a samozamestnania.

Prioritná os 2: Podpora sociálnej inklúzieGlobálny cieľ prioritnej osi Podpora sociálnej inklúzie bol nadefinovaný ako „Rast sociálnej inklúzie“.

Opatrenie 2.1. Podpora sociálnej inklúzie osôb ohrozených sociálnym vylúčením alebo sociálne vylúčených prostredníctvom rozvoja služieb starostlivosti s osobitným zreteľom na marginalizované rómske komunity

Rámcové aktivity:– podpora zvyšovania dostupnosti, kvality a efektivity služieb starostlivosti (sociálnych

služieb a opatrení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately), ktoré zlepšujú prístup ohrozených a marginalizovaných skupín populácie na trh práce a do spoločnosti,

– aktivity zamerané na podporu komunít a služieb starostlivosti, na podporu plnenia základných funkcií rodiny pre vytvorenie plnohodnotných podmienok na uplatnenie členov rodiny na trhu práce,

– aktivity zamerané na podporu komunitnej práce a na vyvolanie a podporovanie zmeny v rámci miestnych spoločenstiev a senzibilizačné aktivity,

– podpora zvyšovania profesionality výkonu a budovanie ľudských kapacít v oblasti sociálnej inklúzie.

Opatrenie 2.2. Podpora vytvárania rovnosti príležitostí v prístupe na trh práce a podpora integrácie znevýhodnených skupín na trhu práce s osobitným zreteľom na marginalizované rómske komunity

Rámcové aktivity:– programy vzdelávania a prípravy pre trh práce znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie

s výrazným zacielením na osoby vzdialené od trhu práce s osobitným zreteľom na osoby marginalizovaných rómskych komunít,

– podpora tvorby nových pracovných miest vrátane projektov podpory samozamestnania a inovatívnych prístupov pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a príslušníkov marginalizovaných skupín (t. j. cieľovej skupiny pre túto rámcovú aktivitu),

– programy druhej šance umožňujúce ukončenie základnej, resp. strednej školy, získanie odborných zručností formou zamestnaneckej praxe s osobitným zreteľom na marginalizované rómske komunity,

– programy zamerané na poskytovanie služieb zamestnanosti a vzdelávania pre zamestnancov ohrozených hromadným prepúšťaním s osobitným zreteľom na starších zamestnancov a zamestnancov s nízkym vzdelaním,

– podpora mechanizmov predchádzania a eliminácie rodovej nerovnosti na trhu práce.

Opatrenie 2.3. Podpora zladenia rodinného a pracovného života

Rámcové aktivity:– podpora uľahčenia vstupu a udržania sa na trhu práce pre osoby s rodinnými povinnosťami,– aktivity zamerané na udržanie kontaktu s pracoviskom a na udržanie profesionálnych zručností

počas neprítomnosti na trhu práce z dôvodu plnenia rodinných povinností,– aktivity zamerané na rozširovanie podporných služieb pre zamestnancov s rodinnými

povinnosťami,– podpora udržania osôb s rodinnými povinnosťami na trhu práce poskytovaním inovatívnych

programov zo strany zamestnávateľov.

43

Prioritná os 3: Podpora rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie v BSKGlobálny cieľ prioritnej osi Podpora zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v BSK bol definovaný ako „Rast zamestnanosti, sociálnej inklúzie a budovanie kapacít v BSK“.

Opatrenie 3.1. Podpora rastu zamestnanosti a zlepšenia zamestnateľnosti s osobitným zreteľom na vzdelanostnú spoločnosť

Rámcové aktivity:– opatrenia aktívnej politiky trhu práce a podpory zamestnanosti,– aktivity zamerané na modernizáciu verejných služieb zamestnanosti,– aktivity zamerané na zlepšovanie mobility za prácou, – aktivity zamerané na zvyšovanie bezpečnosti a ochrany,– podpora adaptability podnikov, podnikateľov, podnikateľských združení a regiónov.

Opatrenie 3.2. Podpora sociálnej inklúzie, rodovej rovnosti a zladenia pracovného a rodinného života v BSK

Rámcové aktivity:– podpora zvyšovania dostupnosti a efektivity služieb starostlivosti (sociálnych služieb

a opatrení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately), ktoré zlepšujú prístup ohrozených a marginalizovaných skupín populácie na trh práce a do spoločnosti,

– aktivity zamerané na podporu komunít a služieb starostlivosti, na podporu plnenia základných funkcií rodiny na vytvorenie plnohodnotných podmienok pre uplatnenie členov rodiny na trhu práce,

– aktivity zamerané na podporu komunitnej práce a na vyvolanie a podporovanie zmeny v rámci miestnych spoločenstiev,

– podpora zvyšovania profesionality výkonu a budovanie ľudských kapacít v oblasti sociálnej inklúzie,

– podpora programov zameraných na poskytovanie služieb zamestnanosti a vzdelá-vania pre zamestnancov ohrozených hromadným prepúšťaním s osobitným zreteľom na starších zamestnancov a zamestnancov s nízkym vzdelaním a na boj proti diskriminácii na pracovnom trhu,

– podpora uľahčenia vstupu, integrácie a udržania rodičov na trhu práce s rešpektovaním princípov rovnosti príležitostí pri prijímaní do zamestnania,

– podpora mechanizmov predchádzania a eliminácie rodovej nerovnosti na trhu práce.

Opatrenie 3.3. Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy v BSK

Rámcové aktivity:– podpora rozvoja ľudských zdrojov a zlepšenia kvality služieb poskytovaných verejnou

správou,– podpora rozvoja ľudských zdrojov a zlepšenia kvality služieb poskytovaných neziskovými

organizáciami, – získavanie, šírenie a rozvoj poznatkov o zamestnanosti, sociálnom vylúčení, chudobe, sociálnych

službách v priamej spojitosti s praktickým využitím poznatkov,– vykonávanie komplexných auditov pred zavedením systému riadenia kvality,– výber systému riadenia kvality v podmienkach organizácie,– zavedenie a aplikovanie systému riadenia kvality.

Prioritná os 4: Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správyGlobálny cieľ prioritnej osi Budovanie kapacít a zlepšenie kvality verejnej správy bol definovaný ako „Zvyšovanie kvality ľudských zdrojov verejnej správy a mimovládnych organizácií“.

Opatrenie 4.1. Zlepšenie kvality služieb poskytovaných verejnou správou a neziskovými organizáciami

Rámcové aktivity:– podpora rozvoja ľudských zdrojov a zlepšenia kvality služieb poskytovaných verejnou správou,– podpora rozvoja ľudských zdrojov a zlepšenia kvality služieb poskytovaných neziskovými

organizáciami,– podpora fungovania inštitúcií na pro klientsky orientovaný systém vrátane ďalšieho

vzdelávania.

44

Opatrenie 4.2. Zavedenie systémov riadenia kvality vo verejnej správe a pre MVO v oblasti politiky zamestnanosti a sociálnej politiky

Rámcové aktivity:– vykonávanie komplexných auditov pred zavedením systému riadenia kvality,– výber systému riadenia kvality v podmienkach organizácie,– zavedenie a aplikovanie systému riadenia kvality.

Detailný popis jednotlivých aktivít je obsahom Programového manuálu OP ZaSI.

OPERAčný PROgRAM kOnkuREnCiESCHOPnOSť A HOSPODáRSky RAStRiadiaci orgán: Ministerstvo hospodárstva SRSORO: Slovenská agentúra pre cestovný ruch Slovenská inovačná a energetická agentúra Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania Finančná alokácia (ŠR + EÚ): 908 235 295 € , z toho:Zdroje EÚ (ERDF): 772 000 000 €

Globálnym cieľom OP KaHR je „Zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti“. Plnenie tohto cieľa vyžaduje orientovať sa na podporu aktivít, ktorými sa zabezpečí trvalo udržateľný rast, zvýšenie konku-renčnej schopnosti, rast pridanej hodnoty a zamestnanosti v priemysle a v službách. Riadiacim orgánom OP Konku-rencieschopnosť a hospodársky rast je Ministerstvo hospodárstva SR.

Na dosiahnutie globálneho cieľa OP KaHR sa navrhli nasledovné prioritné osi:

Prioritná os 1: Inovácie a rast konkurencieschopnostiPrioritná os 1 predstavuje základ OP KaHR za oblasť priemyslu, inovácií a ďalších vybraných služieb. Plnenie cieľa prioritnej osi 1 „Zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií“ vyžaduje orientovať sa na podporu aktivít, ktorými sa zabezpečí trvalo udržateľný rast, zvýšenie konkurenčnej schopnosti, rast pridanej hodnoty a zamestnanosti v priemysle a v službách.

Opatrenie 1.1. Inovácie a technologické transfery Opatrenie je zamerané na podporu súkromného sektora, kde tzv. main stone inovácií

a transferu technológií je riešenie problému zníženia energetickej náročnosti, zníženia ekologických vplyvov a zvýšenia efektívnosti výroby, čo zabezpečí zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov a služieb, rast pridanej hodnoty, zvýšenie efektivity a modernizáciu zariadení atď. Transfer technológií je priamo viazaný na inovačný transfer vo výrobných technológiách a v službách a zároveň vyvoláva inováciu výrobkov a služieb, ktorá bude podporovaná v rámci opatrenia 1.3.

Podopatrenia 1.1.1. Podpora zavádzania inovácií a technologických transferov 1.1.2. Podpora tvorby pracovných miest prostredníctvom rozvoja podnikania 1.1.3. Podpora účasti slovenských výrobcov na veľtrhoch, výstavách,

obchodných misiách

45

Opatrenie 1.2. Podpora spoločných služieb pre podnikateľov Účelom opatrenia je podpora verejného sektora pri budovaní infraštruktúry na rozvoj podnikania

v oblasti priemyslu a služieb, predovšetkým pre MSP, s pozitívnym vplyvom na zamestnanosť a kvalitu života v regiónoch. Snahou je tiež pomocou podpory verejného sektora podporiť podnikateľskú činnosti v kontexte vyváženého regionálneho rozvoja vrátane revitalizácie bývalých priemyselných a podnikateľských lokalít. Podpora bude zameraná prioritne na revitalizáciu hnedých parkov a len vo výnimočných prípadoch na budovanie zelených parkov, a to len po schválení MH SR, pre potreby vytvárania nových pracovných príležitostí a spoločných aktivít v regiónoch v spolupráci s MPSVaR SR.

Opatrenie 1.3. Podpora inovačných aktivít v podnikoch Hlavným účelom opatrenia je zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu prostredníctvom

podpory inovačných aktivít a súvisiaceho aplikovaného výskumu u podnikateľov, t. j. podporou zavádzania nových inovácií pre technológie (nie ich nákup), postupy, alebo výrobky. Pri zavádzaní inovácií do praxe si podnikatelia môžu žiadať finančné prostriedky aj na úhradu nákladov odborníkov v príslušnej oblasti.

Prioritná os 2: EnergetikaPrioritná os 2 „Energetika“, ktorej cieľom je zvyšovanie energetickej efektívnosti pri výrobe, prenose a spotrebe energie, znižovanie energetickej náročnosti priemyselnej výroby, spotreby primárnych energetických zdrojov a zvýšenie využitia OZE je zameraná na podporu podnikateľských aktivít, ktorými sa dosiahne zníženie energetickej náročnosti na jednotku produkcie v priemysle a zabezpečenie dostupnosti energie pre podnikateľskú sféru, ako aj zvýšenie využívania OZE.

Opatrenie 2.1. Zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike

Účelom tohto opatrenia je v oblasti energetiky priblíženie energetickej náročnosti k úrovni porovnateľnej s EÚ 15, dosiahnutie úspor energie, zvyšovanie účinnosti využitia primárnych energetických zdrojov s cieľom zníženia nákladov na energiu, ako aj zvýšenie podielu spotreby obnoviteľných zdrojov energie na celkovej spotrebe energie. Podporované budú aktivity, ktoré vedú k zvýšeniu využívania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj aktivity zamerané na úspory a efektívne využívanie energie v priemysle a v službách na to nadväzujúcich.

Opatrenie 2.2. Budovanie a modernizácia verejného osvetlenia pre mestá a obce a poskytovanie poradenstva v oblasti energetiky

Cieľom opatrenia je podpora verejného sektora pri budovaní a modernizácii verejného osvetlenia v mestách a obciach. Ďalej zvyšovanie informovanosti o efektívnom využívaní energie a o využívaní obnoviteľných zdrojov energie.

Prioritná os č.3: Cestovný ruchPrioritná os Cestovný ruch, ktorej cieľom je „Rast konkurencieschopnosti a výkonnosti cestovného ruchu” je zameraná na využitie prírodného, kultúrneho a doteraz vybudovaného potenciálu na rozvoj udržateľného cestov-ného ruchu s cieľom prednostne financovať budovanie komplexných služieb cestovného ruchu s celoročným využi-tím, spojených s predajom (miestnych služieb), prostredníctvom nových služieb s vyššou pridanou hodnotou (vyu-žitie minerálnych a geotermálnych prameňov, prírodných a kultúrnych atraktivít Slovenska a rozvoj letnej a zimnej turistiky s komplexnými službami pre zákazníka, s definovaním aj tzv. fakultatívnych výletov, vždy spojených s predajom slovenských výrobkov, napr. sklo, porcelán, výšivky, ochutnávky vín, prezentácie ľudových umeleckých remesiel spojených s predajom atď.), aby sa zabezpečila inovatívnosť, trvalá udržateľnosť a podporila zamestnanosť v regiónoch. Ďalej sa zameriava na podporu propagácie slovenského cestovného ruchu doma aj v zahraničí, a to najmä dobudovaním Národného jednotného informačného systému cestovného ruchu (NUTIS).

Opatrenie 3.1. Podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu Účelom navrhovaného opatrenia je rast konkurencieschopnosti cestovného ruchu

v oblasti poskytovaných služieb podporou investičných a neinvestičných aktivít v súkromnom sektore. Podpora budovania komplexných služieb cestovného ruchu s celoročným využitím (využitie minerálnych a geotermálnych prameňov na rozvoj letnej

46

a zimnej turistiky s komplexnými službami pre zákazníka, vytváranie rekreačných centier s možnosťami kultúrnych a poznávacích zájazdov spojených s predajom miestnych výrobkov napr. sklo, porcelán, výšivky, ochutnávky vín spojené s predajom a pod.).

Opatrenie 3.2. Rozvoj informačných služieb cestovného ruchu, prezentácie regiónov a Slovenska Účelom tohto opatrenia je podpora propagácie slovenského cestovného ruchu doma aj v zahraničí.

Má prispieť k vytvoreniu priaznivého obrazu o Slovensku ako o krajine cestovného ruchu s bohatým kultúrnym a historickým dedičstvom, s množstvom prírodných krás aj pomocou dobudovania Národného jednotného informačného systému cestovného ruchu (NUTIS). Opatrenie priamo podporuje propagáciu Slovenska prostredníctvom subjektov verejného sektora a je nepriamo zamerané na podporu malých a stredných podnikateľov pri ich prezentácii na domácom i zahraničnom trhu, na vytváranie imidžu pri podnikaní v cestovnom ruchu.

Detailný popis jednotlivých aktivít je obsahom Programového manuálu OP KaHP.

OPERAčný PROgRAM VZDELáVAniERiadiaci orgán: Ministerstvo školstva SR SORO: Agentúra Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondyFinančná alokácia (ŠR + EÚ): 726 825 389 € , z toho:Zdroje EÚ (ERDF): 617 801 578 €

Globálny cieľ OPV je definovaný ako „Zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti SR prostredníctvom prispôsobe-nia vzdelávacieho systému potrebám vedomostnej spoločnosti“. Na dosiahnutie globálneho cieľa OPV bola zvolená stratégia, ktorá sa zameriava na tri kľúčové segmenty celoživotné-ho vzdelávania: regionálne a vysoké školstvo, ktoré je predmetom prioritnej osi 1, a ďalšie vzdelávanie rozpracované v prioritnej osi 2. Riadiacim orgánom OP Vzdelávanie je Ministerstvo školstva SR.

Na dosiahnutie globálneho cieľa OP V sa navrhli nasledovné prioritné osi:

Prioritná os 1: Reforma systému vzdelávania a odbornej prípravyHlavným cieľom prioritnej osi 1 je „Uskutočniť reformu vzdelávania na ZŠ a SŠ a podporiť zvyšovanie kvality vyso-koškolského vzdelávania a kvality ľudských zdrojov vo výskume a vývoji s cieľom pripraviť absolventa pre aktuálne a perspektívne potreby vedomostnej spoločnosti a trhu práce“. Na dosiahnutie tohto cieľa bola zvolená stratégia, ktorá sa zameriava na dva kľúčové segmenty: regionálne školstvo a vysoké školstvo. S obsahovou prestavbou úzko súvisí aj adaptácia pedagogických zamestnancov a vysokoškolských učiteľov.

Napĺňanie hlavného cieľa sa realizuje v rámci dvoch opatrení:

Opatrenie 1.1. Premena tradičnej školy na modernú Cieľom opatrenia je „Uskutočniť obsahovú prestavbu vzdelávania na ZŠ a SŠ a s využitím

inovovaných foriem a metód výučby pripraviť absolventa pre aktuálne a perspektívne potreby vedomostnej spoločnosti, ako aj na jeho nadväzujúce vzdelávanie v systéme VŠ a ďalšieho vzdelávania“.

Rámcové aktivity:– podpora reformy a rozvoj všeobecného a odborného vzdelávania na ZŠ a SŠ, – podpora výchovného a kariérového poradenstva na ZŠ a SŠ,– podpora prípravy učiteľov a ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov, – podpora systému otvorenej školy, – podpora a rozvoj nástrojov hodnotenia výchovno-vzdelávacích činností škôl a školských zariadení.

Opatrenie 1.2. Vysoké školy a výskum a vývoj ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti Cieľom opatrenia je „Podporiť zvyšovanie kvality vzdelávania a rozvoj ľudských zdrojov v oblasti

výskumu a vývoja s cieľom dosiahnuť neustálu adaptáciu VŠ na aktuálne a perspektívne potreby vedomostnej spoločnosti“.

47

Rámcové aktivity:– rozvoj inovatívnych foriem vzdelávania, racionalizácia a skvalitnenie študijných

programov VŠ vrátane podpory kariérového poradenstva, – zefektívnenie správy a manažmentu VŠ, – podpora rozvoja ľudských zdrojov vo výskume a vývoji, – podpora aktívnej spolupráce VŠ a súkromného sektora pri tvorbe nových študijných

odborov a programov a pri procese výučby, – zvýšenie zapojenia VŠ a ostatných organizácií výskumu a vývoja do medzinárodnej

spolupráce a sietí vývoja a inovácií.

Prioritná os 2: Ďalšie vzdelávanie ako nástroj rozvoja ľudských zdrojovHlavným cieľom prioritnej osi 2 je „Vytvoriť a rozvíjať efektívny systém celoživotného vzdelávania a celoživotné-ho poradenstva zameraný na rozvíjanie kľúčových kompetencií, prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácií v súlade s aktuálnymi a perspektívnymi potrebami vedomostnej spoločnosti dostupné počas celého života pre všetkých obča-nov SR“.

Napĺňanie hlavného cieľa sa realizuje v rámci dvoch opatrení:

Opatrenie 2.1. Podpora ďalšieho vzdelávania Cieľom opatrenia je „Podporiť zvyšovanie kvality ďalšieho vzdelávania s dôrazom na rozvoj

kľúčových kompetencií, prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácií zamestnancov“.

Rámcové aktivity:– zvyšovanie kvality ďalšieho vzdelávania,– rozvoj ľudských zdrojov v ďalšom vzdelávaní, – podpora učiacich sa regiónov a vytvárania sietí v ďalšom vzdelávaní,– podpora ďalšieho vzdelávania v jednotlivých sektoroch, – uľahčenie prístupu k ďalšiemu vzdelávaniu,– podpora diverzifikácie foriem financovania ďalšieho vzdelávania, – rozvoj kľúčových kompetencií prostredníctvom ďalšieho vzdelávania, – zlepšenie priechodnosti medzi sektormi a úrovňami formálneho, neformálneho a informálneho

vzdelávania.

Opatrenie 2.2. Podpora ďalšieho vzdelávania v zdravotníctve Cieľom opatrenia je „Podporiť vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov s ohľadom na legislatívne

zmeny a reštrukturalizáciu zdravotníctva“.

Rámcové aktivity:– doplnenie systému zdravotníctva o kvalifikovaných odborníkov, – zvýšenie ďalších zručností pracovníkov v zdravotníctve v súvislosti s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti, – školiace aktivity súvisiace so zavádzaním nových technológií, prístrojov a zariadení, – tvorba a aktualizácia vzdelávacích programov,– rozvoj nových foriem ďalšieho vzdelávania v zdravotníctve.

Prioritná os 3: Podpora vzdelávania osôb s osobitými vzdelávacími potrebamiPrioritná os zameraná na osoby s osobitými vzdelávacími potrebami adresuje problém nedostatočného zapojenia týchto skupín do vzdelávacieho systému a ich ohrozenia spoločenskou exklúziou. Hlavným cieľom prioritnej osi 3 je „Zvyšovať vzdelanostnú úroveň osôb s osobitými vzdelávacími potrebami so zreteľom na marginalizované rómske komunity“.Pre naplnenie hlavného cieľa a vyššie uvedených zámerov stratégie v oblasti vzdelávania príslušníkov MRK a ostatných osôb s osobitými vzdelávacími potrebami boli definované nasledovné opatrenia, v rámci ktorých sa bude uskutočňovať realizácia konkrétnych nástrojov:Opatrenie 3.1. Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít

Cieľom opatrenia je „Zvýšiť vzdelanostnú úroveň príslušníkov MRK prostredníctvom uľahčenia ich prístupu k formálnemu vzdelávaniu a prostredníctvom ich ďalšieho vzdelávania“.

48

Rámcové aktivity:– podpora prístupu príslušníkov MRK k vzdelávaniu na všetkých stupňoch škôl, – podpora individuálneho prístupu a rozvoj alternatívnych foriem a nástrojov vyučovania,– ďalšie vzdelávanie príslušníkov MRK,– ďalšie vzdelávanie osôb a podpora spolupráce inštitúcií pracujúcich v oblasti integrácie príslušníkov

MRK do spoločnosti.

Opatrenie 3.2. Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne osôb s osobitými vzdelávacími potrebami Cieľom opatrenia je „Zvýšiť vzdelanostnú úroveň osôb s osobitými vzdelávacími potrebami

prostredníctvom uľahčenia ich prístupu k formálnemu vzdelávaniu a prostredníctvom ich ďalšieho vzdelávania a celoživotného poradenstva“.

Rámcové aktivity:– podpora prístupu osôb s osobitými vzdelávacími potrebami k vzdelávaniu na všetkých stupňoch

škôl, – podpora individuálneho prístupu a rozvoj alternatívnych foriem a nástrojov vyučovania, – ďalšie vzdelávanie osôb s osobitými vzdelávacími potrebami, – ďalšie vzdelávanie osôb a podpora spolupráce inštitúcií pracujúcich v oblasti integrácie občanov

s osobitými vzdelávacími potrebami do spoločnosti.

Prioritná os 4: Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť pre Bratislavský krajHlavný cieľ prioritnej osi 4 je „Zvýšiť kvalitu a prístup k ďalšiemu vzdelávaniu s dôrazom na transformáciu obsahu vzdelávania smerom k rozvíjaniu kľúčových kompetencií s cieľom zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť Brati-slavského kraja“.Napĺňanie hlavného cieľa sa realizuje v rámci troch opatrení:

Opatrenie 4.1. Premena tradičnej školy na modernú pre Bratislavský kraj Cieľom opatrenia je „Uskutočniť obsahovú prestavbu vzdelávania na ZŠ a SŠ a s využitím

inovovaných foriem a metód výučby pripraviť absolventa pre aktuálne a perspektívne potreby vedomostnej spoločnosti, ako aj na jeho nadväzujúce vzdelávanie v systéme VŠ a ďalšieho vzdelávania“.

Rámcové aktivity:– podpora reformy a rozvoj všeobecného a odborného vzdelávania na ZŠ a SŠ,– podpora prípravy učiteľov a ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov, – podpora a rozvoj nástrojov hodnotenia výchovno-vzdelávacích činností škôl a školských

zariadení.

Opatrenie 4.2. Zvyšovanie konkurencieschopnosti Bratislavského kraja prostredníctvom rozvoja vysoko- školského a ďalšieho vzdelávania

Cieľ opatrenia je „Zvyšovať kvalitu a prispôsobovať obsah vysokoškolského vzdelávania, podporo-vať výskum a vývoj a rozvíjať efektívny systém CŽV a CŽP v súlade s aktuálnymi a perspektívnymi potrebami vedomostnej spoločnosti“. Cieľom posilnenia výskumných, vývojových a inovačných aktivít je podporiť vyvážený rozvoj a vyššiu konkurencieschopnosť Bratislavského kraja.

Rámcové aktivity:– rozvoj inovatívnych foriem vzdelávania, racionalizácia a skvalitnenie študijných programov VŠ

vrátane podpory aktívnej spolupráce VŠ a súkromného sektora pri tvorbe nových študijných odborov a programov a pri procese výučby, ako aj zefektívnenie správy a manažmentu VŠ,

– podpora rozvoja ľudských zdrojov vo výskume a vývoji, – zvýšenie zapojenia VŠ a ostatných organizácií výskumu a vývoja do medzinárodnej

spolupráce a sietí vývoja a inovácií,– zvyšovanie kvality ďalšieho vzdelávania vrátane podpory diverzifikácie foriem

financovania ďalšieho vzdelávania, rozvoja kľúčových kompetencií prostredníctvom ďalšieho vzdelávania a zlepšenia priechodnosti medzi sektormi formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania.

Detailný popis jednotlivých aktivít je obsahom Programového manuálu OP V.

49

OPERAčný PROgRAM ZDRAVOtníCtVORiadiaci orgán: Ministerstvo zdravotníctva SR SORO: –Finančná alokácia (ŠR + EÚ): 294 117 647 € , z toho:Zdroje EÚ (ERDF): 250 000 000 €

V zmysle záverov pre tematickú koncentráciu a východísk pre územnú koncentráciu intervencií je globálny cieľ OPZ zameraný na „Zlepšenie podmienok ovplyvňujúcich zdravotný stav obyvateľstva v produktívnom, ako aj v neproduktívnom veku, prostredníctvom zvyšovania kvality, efektívnosti a dostupnosti zdravotnej starostlivosti a podpory zdravia v rámci zdravotníckej infraštruktúry“.

Globálny cieľ sa dosiahne realizáciou nasledovných prioritných osí:

Prioritná os 1: Modernizácia zdravotníckeho systému nemocnícŠpecifickým cieľom prioritnej osi 1 je „Zabezpečiť výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu zdravotníckej infraštruk-túry všeobecných a špecializovaných nemocníc s prednostným zameraním na liečbu ochorení skupiny 5 (t.j. ochore-nia obehovej sústavy, nádory, vonkajšie príčiny ochorení, ochorenia dýchacej sústavy, ochorenia tráviacej sústavy)“.

Rámcové aktivity:– výstavba nových kapacít, likvidácia starých kapacít,– rekonštrukcia, modernizácia budov, • prevádzkových súborov • stavebných objektov– dodávka zdravotníckej techniky – high technology, • diagnostická • operačná • atď.– dodávka IT a iného prístrojového vybavenia.

Prioritná os 2: Podpora zdravia a predchádzanie zdravotným rizikámŠpecifickým cieľom prioritnej osi 2 je „Zabezpečiť rekonštrukciu a modernizáciu zdravotníckej infraštruktúry ambu-lantnej zdravotnej starostlivosti s prednostným zameraním na prevenciu a podporu zdravia u ochorení „skupiny 5“, ako aj na zabezpečenie adekvátneho prístrojového vybavenia“.

Prioritná os je po vecnej stránke orientovaná na dopytové projekty:– rekonštrukcia, modernizácia budov, • prevádzkových súborov • stavebných objektov– dodávka zdravotníckej techniky – high technology, • diagnostická • detekčná • demonštračná • atď.– dodávka IT a iného prístrojového vybavenia.A na národné projekty:– nákup mobilných mamografických jednotiek“,– dobudovanie infraštruktúry Národnej transfúznej služby SR.

Detailný popis jednotlivých aktivít je obsahom Programového manuálu OPZ.

50

OPERAčný PROgRAM BRAtiSLAVSký kRAjRiadiaci orgán: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SRSORO: Bratislavský samosprávny krajFinančná alokácia (ŠR + EÚ): 102 352 942 €, z toho:Zdroje EÚ (ESF): 87 000 000 €

Globálny cieľ OPBK vychádza zo socio-ekonomickej analýzy kraja, SWOT analýzy a identifikovaných disparít a faktorov rozvoja a je ním „Posilnenie konkurencieschopnosti regiónu rozvojom vedomostnej ekonomiky a budova-ním regiónu atraktívneho pre život“.

Globálny cieľ OPBK je napĺňaný prostredníctvom dvoch prioritných osí OPBK:

Prioritná os 1: InfraštruktúraCieľom prioritnej osi je „Zvýšenie atraktívnosti Bratislavského kraja zlepšením kvality a úrovne sídiel a kvality verej-nej dopravy pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja“.

Opatrenie 1.1. Regenerácia sídiel Cieľom opatrenia je „Zvýšiť kvalitu života v sídlach Bratislavského kraja“.

Podporované aktivity:– príprava a realizácia integrovaných stratégií rozvoja mestských oblastí mesta Bratislavy v zmysle

čl. 8 nariadenia o ERDF,– zachovanie a obnova prírodného dedičstva a podpora cyklistických trás s cieľom rozvoja

cestovného ruchu.

Opatrenie 1.2. Regionálna a mestská hromadná doprava Cieľom opatrenia je „Zvýšenie počtu prepravených osôb prostredníctvom zlepšenej hromadnej

dopravy“.

Podporované aktivity:– zriadenie jednotného tarifného systému,– vybudovanie prestupných terminálov,– podpora MHD,– informačné zabezpečenie.

Prioritná os 2: Vedomostná ekonomikaCieľom prioritnej osi je „Podpora konkurencieschopnosti regiónu prostredníctvom podpory inovácií a prístupu k informačno-komunikačným technológiám, najmä v oblasti MSP”.

Opatrenie 2.1. Inovácie a technologické transfery Cieľom opatrenia je „Výrazne zvýšiť všetky typy inovácií v podnikateľskej sfére, podporiť zavádzanie

progresívnych technológií, a tým zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť MSP a vysoký rast ich produktivity”.

Podporované aktivity:– podpora tvorby a zavádzania inovácií a technologických transferov v MSP,– podpora zavádzania a využívania progresívnych technológií v MSP,– podpora projektov zavádzania inovatívnych technológií v MSP,– ochrana duševného vlastníctva.

Opatrenie 2.2. Informatizácia spoločnosti Cieľom opatrenia je „Podporiť rozvoj vedomostnej ekonomiky intervenciami do produktov v oblasti

informačno-komunikačných technológií”.

51

Podporované aktivity:– elektronizácia samosprávy a rozvoj elektronických služieb na miestnej a regionálnej úrovni,– podpora dostupnosti širokopásmového internetu,– zavádzanie a účinné využívanie prístupu k IKT v MSP.

Detailný popis jednotlivých aktivít je obsahom Programového manuálu OPBK.

OPERAčný PROgRAM tECHniCká POMOCRiadiaci orgán: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SRFinančná alokácia (ŠR + EÚ): 114 825 201 €, z toho:Zdroje EÚ (ESF): 97 601 421 €

Globálnym cieľom operačného programu je „Zabezpečiť efektívne, účinné a správne riadenie, implementáciu, fi-nančné riadenie, kontrolu a audit štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rokoch 2007 – 2013“.

Globálny cieľ programu bude napĺňaný prostredníctvom realizácie aktivít nasledovných prioritných osí programu:

Prioritná os 1: Príprava, riadenie, monitorovanie, hodnotenie, informova-nie a posilňovanie administratívnych kapacít v týchto oblastiach

Cieľom prioritnej osi je „Posilniť kvalitu riadenia, koordinácie, implementácie, informovanosti, monitorovania a hodnotenia pomoci realizovanej v rámci NSRR a podporiť efektívny výkon úloh CKO ako hlavného koordinačného orgánu pre štrukturálne fondy a Kohézny fond v rokoch 2007 – 2013“.

Cieľ prioritnej osi sa bude napĺňať prostredníctvom realizácie aktivít definovaných v jednotlivých opatreniach:

Opatrenie 1.1. Monitorovanie, pracovné a koordinačné skupiny, výbory a komisie Cieľom tohto opatrenia je „Administratívna podpora práce Národného monitorovacieho výboru

pre NSRR, monitorovacieho výboru pre OP TP, pracovných a koordinačných skupín, výborov a komisií“.

Opatrenie 1.2. Hodnotenie a štúdie Cieľom tohto opatrenia je „Zabezpečenie všetkých úrovní hodnotenia podľa vysokých štandardov

časovo a finančne výhodným spôsobom v súlade s požiadavkami na hodnotenie podľa hlavy IV všeobecného nariadenia a tiež zabezpečenie vypracovania štúdií, koncepcií, analýz, metodík a správ“.

Opatrenie 1.3. Informovanie a publicita Cieľom tohto opatrenia je „Koordinácia všetkých aktivít súvisiacich so zabezpečením šírenia

včasných, komplexných, úplných, presných a správnych informácií o NSRR, operačných programoch a o fondoch EÚ (štrukturálne fondy a Kohézny fond) tak, aby boli efektívne, časovo a finančne výhodným spôsobom zabezpečené požiadavky na informovanie a publicitu podľa článku 69 všeobecného nariadenia, ako aj hlavy II implementačného nariadenia“.

Opatrenie 1.4. Posilnenie administratívnych kapacít a podpora riadenia pomoci Cieľom tohto opatrenia je „Zabezpečenie kvalitných ľudských zdrojov pre výkon náročných úloh

súvisiacich s aktivitami, za ktoré zodpovedá CKO a RO OP TP, vrátane vzdelávania zamestnancov CKO a RO OP TP (v prípade horizontálnych aktivít aj ostatné RO, SO/RO, VÚC, RRA a koordinátori HP), technického, priestorového, prevádzkového vybavenia CKO a RO OP TP a podporných činností riadenia pomoci CKO a RO OP TP“.

52

Opatrenie 1.5. Informačné systémy na účely riadenia a implementácie regionálnej politiky SR Cieľom opatrenia je „Zabezpečiť kvalitné a spoľahlivé informačné systémy na riadenie

a implementáciu regionálnej politiky SR vrátane výmeny informácií s EK“.

Prioritná os 2: Finančné riadenie, kontrola a posilňovanieadministratívnych kapacít v týchto oblastiachCieľom prioritnej osi je „Posilniť kvalitu finančného riadenia, výkonu kontroly a auditu, koordináciu týchto činností, vytvoriť a zaviesť systém nepriamych foriem pomoci a PPP, ako aj podporiť výkon úloh CO a OA“.

Cieľ prioritnej osi sa bude napĺňať prostredníctvom realizácie aktivít definovaných v jednotlivých opatreniach:

Opatrenie 2.1. Finančné riadenie Cieľom tohto opatrenia je „Zabezpečiť prostredníctvom činností CO, ako prierezového

orgánu zriadeného na MF SR, komplexný systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu“.

Opatrenie 2.2. Finančná kontrola a audit Cieľom tohto opatrenia je „Zabezpečiť hospodárne, efektívne a účinné fungovanie orgánu auditu,

zapojených subjektov vrátane subjektov zodpovedných za vydávanie rozhodnutí vo veci porušenia finančnej disciplíny na základe zistení pri kontrole použitia prostriedkov EÚ a ich vymáhanie“.

Opatrenie 2.3. Posilňovanie administratívnych kapacít Cieľom tohto opatrenia je „Zabezpečiť kvalitné ľudské zdroje pre výkon oprávnených činností

horizontálneho charakteru prioritnej osi č. 2“.

Opatrenie 2.4. Informačné systémy Cieľom tohto opatrenia je „Zabezpečiť efektívne fungovanie IT systémov v oblasti finančného

riadenia, kontroly a auditu prostriedkov ŠF a KF“.

Opatrenie 2.5. Podpora zavádzania inovatívnych finančných nástrojov Cieľom tohto opatrenia je „Vytvorenie a zavedenie systému nepriamych foriem pomoci pre fondy

územného rozvoja vrátane vytvorenia nástroja verejného a súkromného partnerstva, ktorého cieľom je predovšetkým pomoc pri príprave kvalitných PPP projektov“.

53

54

kRátky VýkLADOVý SLOVníkCentrálny koordinačný orgán NSRR (Central Coordination Autho-rity NSRR)je stanovený na národnej úrovni s cieľom zabezpečiť koordináciu progra-movania, implementácie, monitorovania a hodnotenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v rámci cieľa Konvergencia a cieľa Regionál-na konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Zabezpečuje tak strategickú úroveň implementačného systému NSRR. Operačnú úroveň implemen-tačného systému NSRR tvoria príslušné riadiace orgány jednotlivých operačných programov, resp. sprostredkovateľské orgány pod riadia- cimi orgánmi (ak sú relevantné pre daný program). Centrálnym ko-ordinačným orgánom NSRR je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR.Cieľ Európska územná spolupráca (Objective „European Territorial Cooperation“)jeden z troch cieľov politiky súdržnosti EÚ na programové ob-dobie 2007 – 2013 financovaný z ERDF. Tento cieľ je zame-raný na posilnenie cezhraničnej spolupráce prostredníctvom spoločných miestnych a regionálnych iniciatív, na posilnenie nad-národnej spolupráce prostredníctvom činností, ktoré prispievajú k integrovanému územnému rozvoju spĺňajúcemu priori-ty Spoločenstva, a na posilnenie medziregionálnej spolupráce a výmeny skúseností na príslušnej územnej úrovni (článok 3 vše- obecného nariadenia). Cieľ Európska územná spolupráca je v prípade cezhraničnej spolupráce oprávnený pre pohraničné regióny NUTS 3; v prípade nadnárodnej spolupráce – nadnárodné oblasti (zoznam bude stanovený EK neskôr) v prípade medziregionálnej spolupráce a výme-ny skúseností – územie celého Európskeho spoločenstva.Cieľ Konvergencia (Objective „Convergence“)jeden z troch cieľov politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie 2007 – 2013 financovaný z KF, ERDF a ESF. Cieľ Konvergencia financovaný z ERDF a ESF sa sústredí na regióny NUTS 2, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily (HDP/obyv. v PKS), vypočíta-ný na základe údajov Spoločenstva za obdobie 2000 – 2002 nedosiahne 75 % priemeru rozšírenej EÚ za rovnaké referenčné obdobie, čo je v prí- pade SR celé jej územie s výnimkou Bratislavského kraja. Cieľ Konver-gencia financovaný z KF pokryje členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) v parite kúpnej sily, vypočítaný na základe údajov Spoločenstva za obdobie rokov 2001 – 2003, nedosiahne 90 % prie-meru HND rozšírenej EÚ, a ktoré majú Konvergenčný program – tieto kritériá SR spĺňa. Tento cieľ je zameraný na urýchlenie štrukturálnej konvergen-cie oprávnených regiónov a koncentruje sa na skvalitnenie pod-mienok rastu a zamestnanosti vďaka investíciám do fyzických a ľudských zdrojov; inovácií a spoločnosti založenej na vedomostiach; adaptabilnosti na hospodárske a sociálne zmeny; ochranu životného prostredia; administratívnu efektívnosť. Cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť(Objective „Regional competitiveness and Employment“)jeden z troch cieľov politiky súdržnosti EÚ na programové obdobie 2007 – 2013 financovaný z ERDF a ESF. Oblasti oprávnené na financo-vanie zo štrukturálnych fondov v rámci cieľa Regionálna konkurencie- schopnosť a zamestnanosť sú tie oblasti, na ktoré sa nevzťahuje cieľ Konvergencia (článok 6 všeobecného nariadenia), čo je v prípade Slovenska Bratislavský kraj. Tento cieľ je s výnimkou najmenej roz-vinutých regiónov zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti a príťažlivosti regiónov, ako aj zamestnanosti, predvídaním hospo-

dárskych a sociálnych zmien vrátane zmien spojených s otvorením trhu, prostredníctvom inovácie a podpory znalostnej spoločnosti, podnikania, ochrany a zlepšovania životného prostredia a zlepšovania dostupnosti, prispôsobivosti pracovníkov a podnikov, ako aj rozvo- jom trhov práce na princípe sociálnej inklúzie (článok 3 všeobecného nariadenia).Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) (European Regional Development Fund)finančný nástroj štrukturálnej a regionálnej politiky EÚ, ktorý pri-spieva k financovaniu pomoci na posilnenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti odstraňovaním regionálnych rozdielov cestou podpory roz-voja a štrukturálneho prispôsobenia regionálnych ekonomík. Zahŕňa aj adaptáciu upadajúcich priemyselných regiónov a zaostávajúcich regiónov a podporu cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce (článok 2 nariadenia o ERDF).Európsky sociálny fond (ESF) (European Social Fund)štrukturálny fond – finančný nástroj štrukturálnej a regionál-nej politiky EÚ prispievajúci k spĺňaniu priorít EÚ ako po-silňovanie ekonomickej a sociálnej súdržnosti zlepšovaním podmienok zamestnanosti a tvorby pracovných príležitostí, pod-porou vyššej úrovne zamestnanosti a väčšieho počtu a lepších pracovných miest. A to cestou podpory politík členských krajín s cieľom dosiahnuť plnú zamestnanosť, kvalitu a produktivitu prá-ce, propagovať sociálne začleňovanie (inklúziu) vrátane prístu-pu znevýhodnených ľudí k práci a znižovať národné, regionálne a miestne rozdiely (článok 2 nariadenia o ERDF).Kohézny fond (Cohesion Fund)finančný nástroj politiky súdržnosti EÚ na účely posilnenia hospodár-skej a sociálnej súdržnosti Spoločenstva v záujme podpory trvalo udr-žateľného rozvoja (čl. 1 nariadenia o KF). Oprávnené na financovanie z KF sú tie členské štáty, ktorých HND na obyvateľa v PPS vypočítaný na základe údajov Spoločenstva za obdobie rokov 2001 – 2003 je nižší ako 90 % priemeru EÚ 25 (čl. 5 všeobecného nariadenia). Konvergencia (Convergence)približovanie, vyrovnávanie úrovne. Celková konvergencia pozostáva z troch parciálnych okruhov konvergencie: nominálnej konvergencie, reálnej konvergencie a štrukturálnej konvergencie.Marginalizované rómske komunity (Marginalised Roma Commu-nities)koncentrácie Rómov, ktorí trpia vysokou mierou sociálnej exklúzie a deprivácie.Národný rozvojový plán (National Development Plan)analýza situácie vypracovaná členským štátom so zre-teľom na ciele politiky súdržnosti EÚ (ciele 1, 2 a 3), prio-ritné potreby na dosiahnutie týchto cieľov, ako aj stratégia, plánované prioritné činnosti, ich špecifické ciele a príslušné indika-tívne finančné prostriedky na obdobie 2000 – 2006, resp. v prípade SR na roky 2004 – 2006. Slúži Komisii ako východisko pri vypracovaní Rámca podpory Spoločenstva.Národný strategický referenčný rámec (National Strategic Referen-ce Framework) V zmysle legislatívy (nariadení) Európskej únie každý členský štát predkladá Európskej komisii pred začiatkom programového obdobia vlastný rámcový programový dokument Národný strategický referenč-ný rámec. Tento dokument predstavuje referenčný nástroj na prípravu programovania fondov. Stanovuje národné priority, ktoré budú spolu

55

financované zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu v progra-movom období 2007 – 2013 v nadväznosti na Strategické usmernenia Spoločenstva, ktoré definujú rámce intervencií fondov na európskej úrovni. Zabezpečuje, že pomoc z fondov bude využitá v súlade so Stra-tegickými usmerneniami Spoločenstva. Taktiež určí prepojenie medzi prioritami Spoločenstva na jednej strane a Národným programom re-foriem na druhej strane. Návrh všeobecného nariadenia Rady, čl. 25, ods. 3 dáva členskému štátu na výber, či začleniť cieľ Európska územ-ná spolupráca do NSRR. NSRR musí povinne obsahovať iba cieľ Kon-vergencia a cieľ Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť.Občianska infraštruktúrapojem zahŕňa školy a školské zariadenia, zariadenia sociál-nych služieb, sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, zdra-votnícke zariadenia, pamäťové a fondové inštitúcie, kultúrno- -spoločenské a osvetové zariadenia, zariadenia poskytujúce záchranné služby.Operačný program (Operational Programme)dokument predložený členským štátom a prijatý Komisiou, určujúci stratégiu rozvoja pomocou jednotného súboru pri-orít, na ktorých dosiahnutie sa bude žiadať pomoc z niektoré-ho fondu alebo v prípade cieľa Konvergencia z Kohézneho fondu a ERDF (článok 2 všeobecného nariadenia).Príjímateľ (Beneficiery)hospodársky subjekt, orgán alebo podnik, či už verejnoprávny, alebo súkromný, zodpovedný za začatie operácií, alebo za zača-tie a vykonávanie operácií. V kontexte systémov pomoci podľa článku 87 zmluvy sú prijímateľmi verejnoprávne alebo súkromné spoločnosti, ktoré vykonávajú jednotlivé projekty a poberajú verejnú pomoc.Prioritná os (Priority Axis)jedna z priorít stratégie v operačnom programe, ktorá sa skla-dá zo skupiny navzájom súvisiacich operácií s konkrétnymi, merateľnými cieľmi. Prioritná os operačného programu sa rov-ná jednej konkrétnej strategickej/špecifickej priorite stratégie Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007 – 2013.Rámec podpory spoločenstva (Community SupportFramework) 2004 – 2006základný programový dokument členského štátu na využíva-nie fondov EÚ v rokoch 2000 – 2006, resp. 2004 – 2006, schvále-ný Komisiou po dohode s dotknutým členským štátom. Európ-ska komisia pri tvorbe Rámca podpory Spoločenstva vychádza z prijatého rozvojového plánu daného členského štátu (v prípade SR bol vypracovaný Národný rozvojový plán 2004 – 2006). Rámec pod-pory Spoločenstva obsahuje stratégiu a priority na činnosť fondov a členského štátu, ich špecifické ciele, príspevok fondov a ostatné finančné zdroje. Tento dokument je rozdelený na priority a vykoná sa prostredníctvom jedného alebo viacerých operačných programov. V prípade Slovenskej republiky sa vzťahuje na Cieľ 1 politiky súdržnos-ti EÚ. V budúcom programovom období 2007 – 2013 sa Rámec podpo-ry Spoločenstva nahrádza iným typom dokumentu – Národným stra-tegickým referenčným rámcom. Regionálna infraštruktúra: špecifická priorita NSRR, pozostávajúca z občianskej infraštruktúry a prvkov vybavenosti územia.Riadiaci orgán (Managing Authority)jeden alebo viac vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych

orgánov či subjektov menovaných členskými štátmi na účely riadenia podpory zo štrukturálnych fondov. Stanovuje sa riadiaci or-gán pre Rámec podpory Spoločenstva, pre každý operačný program, Jednotný programový dokument a iniciatívy ES.Sprostredkovateľský orgán (Intermediate Body)každý orgán, alebo verejnoprávny orgán, alebo súkromný sub-jekt, ktorý koná pod vedením riadiaceho orgánu (sprostredkova-teľský orgán pod riadiacim orgánom), alebo certifikačného or-gánu (sprostredkovateľský orgán pod certifikačným orgánom), alebo ktorý vykonáva povinnosti v mene takéhoto orgánu vo vzťahu k prijímateľom vykonávajúcim operácie. Strategická priorita (Strategic Priority)jedna z tematických priorít stratégie v Národnom strategickom referenč-nom rámci SR na roky 2007 – 2013, ktorá sa skladá zo skupiny navzájom súvisiacich špecifických priorít s konkrétnymi, merateľnými cieľmi.Strategické usmernenia Spoločenstva (Community Strategic Guide- lines)dokument vypracovaný EK, vymedzujúci jednotný rámec, ktorý majú členské štáty EÚ použiť pri vypracúvaní svojich národných strategic-kých referenčných rámcov a z nich vyplývajúcich operačných progra-mov. Stanovuje rámec všetkých cieľov politiky súdržnosti EÚ, priority Spoločenstva s cieľom podporovať vyvážený, harmonický a trvalo udr-žateľný rozvoj Spoločenstva. Špecifická priorita (Specific Priority)jedna z tematických priorít navzájom súvisiacich v rámci jednej priority stratégie v Národnom strategickom referenčnom rámci SR na roky 2007 – 2013 s konkrétnymi, merateľnými cieľmi.Štatistická územná jednotka (La Nomenclature des Unités Territoriales Statistiques)NUTS je norma pre hierarchické členenie administratívnych oblastí štátov Európskej únie pre potreby regionálnej štatisti-ky. Delenie nemusí nevyhnutne zodpovedať administratívnemu deleniu štátu. Je zavedený Štatistickým úradom Európskej ko-misie (EUROSTAT) v spolupráci s národnými inštitútmi pre šta-tistiku, v prípade Slovenska so Štatistickým úradom Slovenskej republiky.Trvalo udržateľný rozvoj (Sustainable Development)je taký rozvoj, ktorý súčasným aj budúcim generáciám zacho-váva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby, a pri-tom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funk-cie ekosystémov. TUR zahŕňa zložky: ekonomickú, sociálnu a environmentálnu.

POZnáMky

56

57

Viac informácií o národnom strategickom referenčnom rámci, o operačných programoch, o výzvach a o možnostiach a podmienkach získania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov nájdete na stránke www.nsrr.skalebo ich môžete získať na e–mailových adresách

cko@build.gov.skstrukturalnefondy@build.gov.sk

58

Tento projekt je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Investícia do vašej budúcnosti

MINISTERSTVO VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

sekcia stratégie rozvoja regiónov

Prievozská 2/B

825 25 Bratislava

www.nsrr.sk

Európske fondy a Slovensko

Národný strategický referenčnýrámec SR na roky 2007 – 2013